ŠTYRI SVIECE

Na adventnom venci horeli štyri sviece

a v miestnosti bolo tak ticho,

že bolo počuť , ako sa sviece rozprávajú.

Prvá svieca si vzdychlaa povedala:

„Moje meno jePokoj.

MOJE SVETLO SÍCE SVIETI,ALE ĽUDIA NIJAKÝ POKOJ

NEDODRŽUJÚ.“

Jej svetielko bolo čím ďalej menšie, až celkom zhaslo…

SVETLO DRUHEJ SVIECE ZAKMITALO A SVIECA

POVEDALA:

„MOJE MENO JE VIERA.“

SOM VLASTNE ZBYTOČNÁ, LEBO ĽUDSTVO NECHCE

O BOHU NIČ VEDIEŤ, NEMÁ ZMYSEL, ABY SOM SVIETILA.”

Prievan zavial cez miestnosť a druhá svieca zhasla…

TICHO A SMUTNE SA K SLOVU PRIHLÁSILA TRETIA SVIECA:

„MOJE MENO JE LÁSKA.

UŽ NEMÁM SILU, HORIEŤ. ĽUDIA MA ODSUNULI BOKOM .

VIDIA LEN SAMI SEBA A NIKOHO INÉHO, KOHO BY MOHLI MAŤ RADI.”

A s posledným závanom zhaslo i toto svetlo…

V TOM VOŠLO DO MIESTNOSTI DIEŤA…

POZRELO SA NA ŠTYRI SVIECE, Z KTORÝCH

HORELA UŽ IBA JEDNA A POVEDALO:

„VY MUSÍTE PREDSA SVIETIŤ A NIE BYŤ

ZHASNUTÉ!“

A takmer začalo plakať…

VTOM SA PRIHLÁSILA K SLOVU ŠTVRTÁ SVIECA

A POVEDALA:

„NEBOJ SA! KÝM JA SVIETIM, DOKÁŽEME ZNOVU ZAPÁLIŤ

OSTATNÉ SVIECE.

MOJE MENO JENÁDEJ!“

DIEŤA OD TEJTO SVIECE ZAPÁLILO ZÁPALKU A ROZSVIETILO ZNOVU OSTATNÉ SVIECE.

Svetlo nádeje by nikdy nemalo

v Tvojom živote zhasnúť…

...a každý z nás by mal svetlo

pokoja,viery,lásky,

a nádejev sebe neustále

udržiavať.

Prajem Ti život plný svetla…!

Pokoj

Viera

Láska Nádej