ÚSMEV

Súkromná stredná odborná škola pedagogická, Tovarnícka 1641, Topoľčany

Jarné číslo nášho časopisu sme sa rozhodli venovať čítaniu a knihám. Už roky mesiac marec spájame nielen

s príchodom jari, ale i s knihou. Kniha, najväčší priateľ človeka, od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných

spoločníkov mladých či starých. Prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?

Marec - mesiac knihy bol prvýkrát v bývalom Československu vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja

Hrebendu a ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy.

Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej

postave slovenskej histórie - Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 - 16. 3. 1880). Tento legendárny šíriteľ

slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti sa narodil aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko

miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré tlače a

rukopisy a zachraňoval ich. Medzi slovenských vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy

najmä od vydavateľov Gašpara Fejérpataky-Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z

Prahy. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného

obrodenia. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa

zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí.

Redakčná rada

Recenzie, kritiky a literárne zážitky

VlASTNÁ TVORBA Poézia

INTERVIEW

10 otázok na...

Halina Pawlowská – Vďaka za každé nové ráno

Halina Pawlowská. Narodila sa 21. marca 1955 v Prahe. Je česká

spisovateľka, publicistka, vydavateľka, scenáristka. Má dve deti Petra

a Natáliu. V roku 1988 začala pracovať v oblasti zábavy

v Československej televízií. Neskôr sa venovala publicistike a novinám.

Je vdova. Manžel jej zomrel v roku 2013. Volal sa Zdeněk. Halina

Pawlowská vydala v roku 2014 knihu s názvom: Vďaka za každé ráno. Je

to novela. Tento príbeh je inšpirovaný autorkinou mladosťou. Spomína

na svojich rodičov, nešťastné lásky a hlavne na svoju mladosť, na

problémy s dospievaním a na život v Československu. Spomína vtipné situácie z jej

rodinného života. Táto kniha plna irónie a humoru sa stala predlohou pre úspešný film,

ktorého scenár písala sama autorka. Je to česká komédia, ktorá vyšla v roku 1994 . Film je

rozdelený do niekoľkých na seba nadväzujúcich časti. Každá časť sleduje jedno obdobie

Oľginho života. Hlavná postava sa nazýva Oľga Hakunděková. Táto kniha je písaná v češtine,

ale pre slovenských čitateľov je preložená do slovenského jazyka. Dej sa odohráva počas

normalizácie v 70. rokoch. Názor na túto knihu je pozitívny. Dobre sa čítala, bola zábavná,

v niektorých veciach aj náučná. Len škoda, že v nej nie sú ilustrácie pre lepšiu predstavu

prostredia, situácii. A na záver úryvok z knihy: „Nenávidela som Oskara Káhlera. Vždy

prišiel k nám domov a príšerne kričal a hovoril neslušné slová. Môj otec nerozprával

neslušne, nosil trenky s gumou, slipy ešte vtedy neboli, a keby sa zachoval neslušne

v spoločnosti (obzvlášť pre toto úplne nenávidel ľudový výraz), tak by sa šiel asi obesiť. Jeho

profesor latiny na gymnáziu, ktorému sa to prihodilo pred celou triedou. Ten sa hneď v ten

deň popoludní neobesil, ale utopil. Všetko ľudské –chodenie na záchod, milovanie sa

a plodenie detí –pripadalo môjmu ockovi ,,neslušné“. Len k jedlu mal pozitívny vzťah. Bol

totiž z dediny a tam sa bohatstvo prejavovalo podľa toho, čo mal kto v komore. A tak sme

v malej špajze, v garsónke blízko Národného divadla, mali paprikové klobásy , za tridsaťpäť

korún kilo, a tiež slaninu a údený bok a občas aj cesnakovo-paprikový bôčik. To si otec robil

sám a v celom byte to potom voňalo. Oskar Kháler bol tučný a jeho dcéra Romanka zle

počula. Zato jeho syn Lesik hral celkom slušne na hoboj a predvádzal sa na ukrajinských

,,melánkách“, ktoré boli vždy pred Vianocami...“

Prajem pekné čítanie.

A. de Saint Exupery-Malý princ

Vybrať si jednu obľúbenú knihu pre mňa nie je nič ľahké. Každá kniha má

niečo, čím ma zaujala, no jedna je taká, ku ktorej sa vraciam častokrát. Táto

kniha sa volá Malý princ. Túto knihu napísal francúzsky spisovateľ Antonio

de Saint Exupery. Kniha ma tak veľmi zaujala hlavne preto, že je to

filozofická rozprávka. Je napísaná dosť zložito, preto autor hovorí, že je skôr

pre „dospelé deti“. Treba sa pri nej veľa zamýšľať a chápať autorove skryté

myšlienky, a to ma na nej baví. Témou tejto rozprávky je, že Malý princ prišiel

na planétu Zem, kde sa stretáva s pilotom - Exuperym. Pilot si Malého princa

veľmi obľúbi a obdivuje ho. Pomáha mu kresliť ovečku, náhubok a iné veci na jeho planétku, z ktorej

prišiel. Exupery ľutuje, že dospelí myslia iba na seba, svoje peniaze a majetok, čo dokazujú návštevy

Malého princa na rôznych planétach. Hlavné postavy v tejto rozprávke sú Malý princ a pilot lietadla.

Je plná nádherných citátov plných ponaučení. Moje obľúbené sú napríklad: ,,Dobré vidíme iba

srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné,“ alebo ,,Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný

státisíce malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba líška

podobná státisícom iných líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre

mňa jediný sa svete. Ja budem pre teba jediná na svete.“ No citáty nie sú jediné, čo sa mi na tejto

knihe veľmi páči. Sú to aj ilustrácie, ktoré ilustroval sám autor. Síce sú jednoduché, no veľmi pekné.

Táto kniha je písaná v ja-rozprávaní a je o tom, ako autor rád kreslil, keď bol dieťa, ale dospelí v jeho

kresbách nevideli zmysel a nechápali im. Jedného dňa havaroval s lietadlom na púšti, kde teda musel

aj prespať. Ráno ho zobudil hlas Malého princa, ktorý mu hovoril, nech mu nakreslí ovečku. Kreslil ju

viackrát, no nikdy sa mu nepáčila. Nakoniec nakreslil debničku a Malému princovi povedal, že ovečka

je vo vnútri. Z toho bol Malý princ unesený. Postupne sa spoznávali a Exupery zisťoval o princovi

rôzne veci, ako napríklad, kde býva a čo rád robí. Malý princ spoznával planétu Zem a veci na nej

a naopak. Exuperymu rozprával o namyslenej kvetinke alebo o tom, ako navštívil iné asteroidy. Raz,

keď im už dochádzali zásoby vody sa vybrali hľadať studničku. No našli takú, ktorá sa vôbec

nepodobala studničke na púšti. Na druhý deň bolo výročie jeho dopadu na Zem a Malý princ ho chcel

osláviť na tom istom mieste, kde sa to stalo. Vysvetľoval Exuperymu, že sa musí vrátiť domov, lebo je

zodpovedný za svoju kvetinku, ale nechcel, aby Exupery išiel s ním, lebo to bude vyzerať, ako by

umieral. Ale on po uštipnutí hadom v tú noc nezomrel, len tu musel zanechať svoje telo, ktoré bolo

príliš ťažké a jeho planétka príliš ďaleko, aby ho bral so sebou.

Táto kniha sa mi páči po všetkých stránkach. Príbehom, pointou a aj vizuálom. Pre všetkých čo túto

knihu nečítali, určite si ju prečítajte, alebo si aspoň pozrite jej sfilmovanú alebo divadelnú verziu.

Verím, že vám dá toľko, koľko dala mne.

Miroslava Varáčková-Len to nikomu nepovedz

Moja obľúbená kniha je LEN TO NIKOMU NEPOVEDZ od slovenskej

spisovateľky Miroslavy Varáčkovej. Tato kniha vyšla v roku 2015. Knihu som

si vybrala vďaka pútavému obalu a názvu. Kniha je orientovaná pre

tínedžerov. Spisovateľka vychádzala viac z reality ako z nonsensu. Píše sa v

nej o šikane na strednej škole kvôli vzhľadu a tragédie v rodine. V tejto knihe

sa veľa čitateliek možno nájde alebo sa budú diviť, či sa niečo také môže stať.

Postavy: Eva (hlavná postava), Ivo ( Evin starší brat), Lukáš ( Evin najlepší

kamarát a tanečný partner), Paula, Karol "Karči" (Evini spolužiaci ktorý ju

šikanujú), Jana (kamarátkaPauly), Timo (chalan ktorý sa zaľúbi do Evy)

Sedemnásťročnej Eve sa po smrti otca obratí život na ruby. Žije sama s

dvadsaťročným bratom Ivom. Mama sa na nich vykašle, odíde za prácou i

novým životom do zahraničia. Ivo berie rolu hlavy rodiny až moc vážne. Eva chodí na strednú školu. Jej

spolužiaci ju šikanujú kvôli jazve na líci a rodinnej tragédii. Evin otec nezomrel prirodzenou smrťou, ale sa

spolu s Evou zavrel do jednej miestnosti v dome a pred jej očami sa obesil. Jej útočiskom je tanec. Chodí do

tanečného klubu. Ma tam najlepšieho kamaráta Lukáša, ktorý je zároveň aj jej tanečný partner. Ale ten odíde do

Francúzka na tanečnú školu. V škole to nemá ľahké. Jej spolužiaci Paula a Karol ju šikanujú. Paula jej kupuje

každý deň farebné šnúrky a necháva jej ich na lavici. Prezývajú ju Evička jazvička. Karol ju ako pôjde k tabuli

potkne a ona si rozbije líce. Každý večer chodí do klubu sa odreagovať. Jeden večer si všimne, že ju niekto

sleduje. Bol to Timo, syn majiteľov klubu a jej idol. On tiež tancoval, ale prestal. Po krátkom rozhovore ju

vyzval k tancu. Eva zaváhala, ale nakoniec súhlasila. Po jeho odchode nechala hudbu pustenú sadla si pred

zrkadlo a dlhé minúty pozorovala svoj odraz. Ďalší večer prišiel Timo znova, oblečený v tanečnom. Vtedy sa

Eva dozvedela, že Timo chce znova začať tancovať. Po skončení ju Timo odprevadí na zastávku. Sadne si na

zadné sedadlo a všimne si neprijaté hovorí od brata. Keď príde domov, s bratom prehodí zopár slov a po

príchode do izby si všimne správu od Tima. Takto si písali niekoľko večerov a vždy to všetko napísala

Lukášovi. Po čase sa Timo rozišiel s frajerkou, lebo sa zaľúbil do Evy. Začali spolu chodiť. V jeden večer išla s

Janou na dedinskú zábavu, na ktorej zistila, že Paula chodila s Timom. Eva sa potom s Timom rozišla a prestala

s ním stretať. Keď Paula zistila, že sa s ňou Timo rozišiel kvôli Eve, začala ju ešte viac šikanovať a to nemôže

nikomu povedať. Paula prekročila svoje medze a zhodila Evu v škole zo schodov. Eva prekoná traumu,

niekoľko operácií brušnej dutiny, v umelom spánku bola niekoľko týždňov, a možno už nikdy nebude chodiť..

Timo chodieval do nemocnice každý deň. Paula všetkým povedala, že sa šmykla a chcela ju zachytiť, ale

nestihla to. Keď to Timo povedal Eve, povedala mu celú pravdu, že sa jej nešmyklo, ale ju Paula sotila. Eva a

Timo sa dali zase dokopy. Po poslednej operácii a dlhých rehabilitáciách sa jej konečne začína vracať cit do

nôh. Paula sedí vo vyšetrovačke a Karol sa jej vyhýba. Eva nakoniec začne chodiť, zmení školu, pôjde na

plastickú operáciu kvôli jazve na líci a začne nový život po Timovom boku.

John Green-Na vine sú hviezdy

„Niektoré knihy si prečítate, niektoré zažijete. A potom sú tu také, ktoré pohltia vás, vaše

srdce i vašu dušu.“

Joanne Harrisová

Milujem knihy. Život bez nich by som si už asi ani nevedela predstaviť.

Nedá sa povedať, že mám jednu obľúbenú knihu. Mám ich viac, pretože

každá z mojich obľúbených kníh má jedinečný príbeh. A presne taká je

aj kniha “Na vine sú hviezdy“.

Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy

v pokročilom štádiu. Bola presvedčená, že zomrie. Hazel však nechodí

do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, pretože je

pripútaná ku kyslíkovej f ľaši. Postupne sa však zmierila s dýchacím

prístrojom a s každodenným braním liekov. Rozzúriť ju však dokáže to,

ako ju, postihnutú rakovinou, vidí okolie. Nenávidí ľútosť, ktorej sa jej

dostáva až príliš, nenávidí odsudzujúce pohľady ľudí, nenávidí starosti, aké spôsobuje svojim rodičom

a mnohé ďalšie. Jej rodičia ju donútili chodiť na stretnutia podpornej skupiny pre pacientov

s rakovinou, ktoré tiež nenávidí. A práve na jednom z tých nenávidených stretnutí spozná Augusta

Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. Po skončení stretnutia ju pozve k sebe

domov. Napriek tomu, že ho Hazel pozná len chvíľu, ide s ním. Augustus je zábavný, milý, slušný,...

proste dokonalý. No Hazel si nechce priznať, že je zamilovaná, pretože nechce, aby jej smrť zasiahla

veľa ľudí. Vďaka Augustovému želaniu spoločne odchádzajú do Amsterdamu, kde hľadajú odpovede

na otázky o knihe, ktorú obaja prečítali nejedenkrát. A práve v Amsterdame medzi nimi postupne

začala vznikať láska.

Hneď, ako som uvidela túto knihu, vedela som, že si ju musím prečítať. V prvom rade ma zaujala

svojím názvom, obalom a neskôr aj obsahom. Hneď po prvých prečítaných stránkach som vedela, že

bude patriť medzi jednu z mojich obľúbených. Táto kniha má veľmi silný príbeh. A ako som sa neskôr

dozvedela aj skutočný. Hazel ma zaujala tým, ako berie svoj život aj napriek tomu, čo ju postretlo. Iba

málokto by sa s tým vedel vyrovnať tak, ako ona. Používa veľa zaujímavých výrokov a najviac ma

zaujal výrok: „Niektoré nekonečná sú dlhšie ako iné.“

V tejto knihe ma najviac prekvapil koniec, pretože som čakala, že skôr zomrie Hazel ako Augustus.

Ale aj napriek príbehu, ktorý má táto knihy a situáciám, pri ktorých si poplačete, sa v nej nachádzajú

aj situácie plné humoru. A aj to je jedna z mnohých vecí, ktoré ma na tejto knihe veľmi zaujali.

Tamara Ireland Stonová-Čas medzi nami

Táto kniha je o Anne Greenovej a Bennettovi Cooperovi. Za

normálnych okolností by sa nikdy nestretli, pretože Anna žije

v illinoiskom Evanstone v roku 1995 a Bennett v San Franciscu

v Kalifornii v roku 2012. On má však mimoriadnu schopnosť

cestovať v čase a premiestňovať sa, kamkoľvek sa mu zachce,

a preto sa dostane do Anninho života, keď začne chodiť do jej

školy. Do Evanstonu prišiel preto, lebo chcel nájsť svoju sestru

Brooke, ktorá zostala visieť sama v čase, keď sa premiestňovali.

Raz ho Anna nájde v hroznom stave sedieť na lavičke.

Samozrejme mu podá pomocnú ruku a časom sa do seba zaľúbia

a začnú spolu chodiť. Keďže Anna túži precestovať celý svet, tak pri ňom objavuje celkom

nový dobrodružný život plný netušených možností. Cestovali tak, že sa chytili za ruky, zavreli

oči a Bennett myslel na miesto, kde sa chce premiestniť. Videli veľa nádherných miest,

z ktorých boli unesení. Anna aj zachránila svoju kamarátku Emmu tak, že sa vrátila v čase,

pretože Emma išla na rande, ale mala autonehodu. Ich láska sa prehlbuje, ale zároveň sa boja

reality, že jedného dňa môže čas nemilosrdne vrátiť Bennetta tam, kam patrí. A tak sa raz ich

obava naplní, lebo Bennetta čas vráti do roku 2012. Čas ich núti rozmýšľať, čo všetko sú

schopní zniesť, aby ostali spolu. Tento príbeh je o priateľstve, láske, rodinných hodnotách,

o túžbe a sile postaviť sa osudu a kráčať za svojím cieľom, no ostať pritom verný sám sebe.

Zažijú veľa krásnych, ale aj smutných chvíľ, na ktoré budú ešte dlho spomínať. Nakoniec sa

Bennett vráti za Annou a ostanú spolu. Zaujímavé na tom všetkom je, že sa dvaja mladí ľudia

stretávali napriek časovému rozdielu 17-tich rokov. To je naozaj fascinujúce!

Je to veľmi zaujímavá kniha, ale aj ťažká na pochopenie o zmenách v čase. Túto knihu

odporúčam všetkým čitateľom, ktorí majú radi romantiku a zápletky s časom. Z tejto knihy

mám skvelé pocity, veľmi ma bavila. Dúfam, že sa Vám táto kniha zapáčila, a že si ju radi

prečítate.

Dan Brown- Stratený Symbol

Kniha Stratený Symbol je štvrtou knihou zo série kníh, ktorú

napísal anglický spisovateľ Dan Brown. Dan Brown sa narodil

v roku 1964, študoval na Amherst College a Phillips Academy, kde

istý čas aj učil angličtinu. Momentálne žije a tvorí v Novom

Anglicku, USA.

Dielo, Stratený Symbol, vyšlo v roku 2009, má 584 strán a delí sa

na: Prológ, 133 kapitol a záver. Román sa vo väčšej časti zakladá

na overených faktoch alebo konšpiračných teóriách. Na začiatku

čítania tohto diela som bola veľmi skeptická, keďže prvých päť

kapitol bolo napísaných veľmi chaoticky. No po čase ma dej veľmi

zaujal a ja som sa začítala do ďalšieho dobrodružstva harvardského

profesora a odborníka na ikonografiu Roberta Langdona, ktorého

nečakane pozvali prednášať do washingtonského Kapitolu.

Pozvanie mu cez sprostredkovateľa zašle jeho priateľ, mentor, filantrop, historik, vedec

a slobodomurár Peter Solomon, preto Langdon rád vyhovie. Lenže prednášková sála zíva

prázdnotou.

Hrozný nález odťatej ruky so zlatým prsteňom slobodomurárov a s tetovaniami dokazuje, že

Solomona uniesli a jeho život je v Langdonových rukách. Langdon sa stretáva so

Solomonovou sestrou Katherine, ktorá pomáha Langdonovi hľadať svojho brata, ale aj riešiť

jednu z najväčších záhad ľudských dejín, ktorá môže otriasť samotnými základmi kresťanskej

viery. A akoby to nestačilo v pätách je im veľmi nepríjemná agentka CIA- madam Satoová.

No nejde, ale len o tajomstvo z dávnych dôb slobodomurárstva či o ochranu národnej

bezpečnost0,i ide tu aj o tajomstvo z nedávnej minulosti. Tajomstvo sa týka rodiny

Solomonovcov, konkrétne Petrovho syna Zacharyho, ktorý bol ubitý na smrť v jednej

z tureckých väzníc. Na konci knihy Zachary umiera, Langdon nájde Petra, vyrieši aj

starodávnu záhadu. Ale tak, ako na konci každej knihy sa rozhodne, že tajomstvo neprezradí.

A toto ma práve na tejto knihe zaujalo. Je plná symbolov, konšpiračných teórií, ktoré sa

týkajú najmä kresťanstva a to je niečo, čo ja milujem. Páči sa mi štýl písania, akým autor píše.

Knihu som prakticky skoro vôbec nepustila z ruky. Nútilo ma to čítať ďalej. Chcela som

vedieť, ako to všetko skončí. A nakoniec to dopadlo úplne inak, ako som očakávala. Celý

román som si myslela, že záporná postava bude agentka Satoová, no nakoniec to bol jeho syn

Zachary, ktorý bol paradoxne aj Petrov únosca. Tento román, ma ako jeden z málama donútil

plakať alebo vybuchnúť do záchvatu smiechu. Prežívala som pri ňom, ale aj strach či istú

úzkosť. A navyše, s postavou Roberta Langdona sa častokrát stotožňujem. Či sú to

myšlienkové pochody, názory alebo činy, ktoré vykonáva.

Stratený Symbol má ďalšie pokračovanie a to román Pôvod, ktorého čítanie mám už úspešne

za sebou.

Waris Dirieová-Púštny kvet

Púštny kvet- je autobiografický román, ktorým Waris Dirieová

prerazila vo svete. Tento príbeh vyvolal obrovský rozruch. Autorka

poukázala na krutý zvyk krajiny, v ktorej vyrastala.

Waris sa narodila v Somálsku a so svojou rodinou žila kočovným

životom, ktorý nebol vôbec jednoduchý. Nemali žiadne

z vymožeností dnešnej doby a to ani len splachovací záchod. No

nezameriavala sa v tejto knihe na banality a podmienky, v akých

žili. Opisuje ťažký život a náročné rozhodnutie, ktoré musela vo

svojich trinástich roko ch urobiť. Rodina jej dohodla svadbu

s jedným starým mužom. Waris bola veľmi vystrašená, smutná.

Nevedela, čo má urobiť, no vedela, že takto to nechať nemôže. Po

dlhom premýšľaní dospela k rozhodnutiu, že skúsi utiecť. Počkala,

kým všetci zaspia a potichu sa vytratila. Po náročnej ceste skrz púšť

uvidela cestu, autá, začiatok krajiny. Veľmi ju to potešilo. Zastavil jej pán v strednom veku

s ponukou pomoci. S úsmevom na tvári nasadla, pripútala sa a slušne poďakovala. Zrazu však

tento chlap zastavil a zobral malú Waris do zadnej časti auta, kde sa ju pokúsil znásilniť.

Našťastie sa jej však podarilo ubrániť a utiecť k sestre svojej matky. Začala sa učiť písať,

čítať. Táto pani ju nechala u seba bývať, no pod podmienkou, že pre ňu bude pracovať. O šesť

rokov neskôr sa celá rodina odsťahovala a z Waris sa stala bezdomovkyňa. Jedného dňa

v obchode stretla ženu menom Marylin, ktorá tu bola zamestnaná. Nasledujúci deň, keď túto

mladú ženu stretla, za ňou kráčala, až kým sa Marylin neprihovorila. Bola k nej tak milá, že ju

u seba nechala bývať a pomohla jej nájsť prácu. Nadriadený ju so všetkým oboznámil a kázal

jej poupratovať stoly. Po chvíľke sa jej prihovoril známy fotograf, podal jej svoju vizitku

a dodal, že má skutočne šťastie, aká je krásna žena.. Dlhú dobu sa neozvala, až kým

nepovedala svojej priateľke, čo sa stalo. Bola šťastná aj za ňu, no v tom Waris dostala

neopísateľné bolesti. Marylin ju zobrala do nemocnice. Pár nocí pred touto udalosťou boli

spolu v klube. Po návrate domov sa rozprávali o somálskom zvyku, a to o ženskej obriezke.

Keď to doktor uvidel ostal zaskočený, no bol rozhodnutý, že ju musia čo najskôr operovať.

Operácia prebehla bez komplikácií, a tak sa aj dobre zotavovala. Vrátili sa spolu domov

a ihneď volali fotografovi. Pri prvom fotení ostali všetci zamestnanci v nemom úžase.

Netrvalo to dlho a bola žiadaná na tie najväčšie prehliadky. Chvíľu pred odletom zistili, že

nemá platný pas. Jej agentka si myslela, že sa jej podarilo vybaviť dlhšiu platnosť. Bohužiaľ

neskontrolovala všetko to, čo bolo treba a Waris na letisku zatkli. Priatelia za ňu zaplatili

kauciu, ale museli vymyslieť niečo, aby ju neposlali späť do púšte. Kamarát Neil dostal

nápad, že by si ho mohla vziať. Súhlasila s jeho návrhom a bola mu vďačná za pomoc. Neskôr

jej v manželstve začal robiť problémy, no museli v ňom zotrvať jeden rok.

Waris sa vrátila späť do svojej rodnej krajiny. Po dvadsiatich rokoch videla svoju rodinu.

Začali o nej točiť film s názvom „Deň, ktorý mi zmenil život“ Príbeh nebol o tom, ako sa

stala svetoznámou modelkou. Bol o zvyku jej rodnej krajiny.

Táto kniha prinúti mladých ľudí popremýšľať o problematike vo svete, aké hrozné veci sa

dejú. Kvôli týmto zvykom umrelo už neskutočne veľa žien. Vykrvácali alebo dostali infekciu,

kvôli nedostatočnej hygiene. Mladá autorka sa aj takouto formou pokúša prilákať väčšiu

pozornosť ľudí, no hlavne to chce zastaviť a zbaviť ženy utrpenia, ktoré si museli prežívať.

Arthur Conan Doyl-Pes baskervillský

Každý má nejaký ten svoj koníček. Niekto rád hrá hry, jazdí na

koni, pozerá seriály a niekto rád číta knihy. Vybrať si preto iba

jednu knihu, ktorá ma nejako oslovila je neskutočne ťažké. Predsa,

asi by som si ju nečítala, nie?

Ako som tak prechádzala prstom po knihách na poličkách svojej

imaginárnej knižnice v mysli, narazila som na jedného z mojich

obľúbených autorov, o ktorom som sa dnes rozhodla rozprávať.

Jeho celé meno je Arthur Conan Doyle. Bol to škótsky spisovateľ, ktorého tvorba oslovila

nejedného čitateľa. Boli to práve dobrodružné príbehy súkromného detektíva Sherlocka

Holmesa, ktoré ho preslávili. I ja nie som výnimkou a zmieňované príbehy som prečítala snáď

všetky. Dokopy je ich asi deväť. Dnes ich nájdeme v rôznych zbierkach poviedok o

Sherlockovi, ktorý sa však ako fiktívna postava po prvýkrát objavil v románe Štúdia v

červenom z roku 1887. Asi najznámejší príbeh je Pes baskervillský.

Poviedky zobrazujú rušný život Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, jeho priateľa a

spoločníka, ktorý písal o prípadoch, ktoré riešili do miestnych novín formou denníka. Hlavná

postava ma oslovila jej nezvyčajným charakterom. Sherlock bol veľmi múdry človek a

dokázal si všimnúť veci, ktoré by si bežný človek neuvedomil. Vynikal v rôznych veciach ako

hra na husle, box, chémia či streľba z revolvera.

Príbehy určite nesklamali a splnili všetky moje očakávania. Všetky knihy sa čítali "jedným

dychom". Nechýbal napínavý dej, plný zaujímavých zápletiek a zvratov, postáv bolo tak

akurát. Poviedky sa končili nečakaným odhalením rôznych vinníkov a vyriešením zas

ďalšieho prípadu.

Na záver si dovolím povedať, že pre mňa boli dobrodružstvá Sherlocka Holmesa, jedny z

najlepšie napísaných kníh. Odporúčam každú jednu a myslím si, že i keď sme rôzni a máme

odlišné názory, aspoň v jednej z poviedok sa nájde každý z nás a zamiluje si ju.

Katarína Gillerová-Láska si nevyberá

Katarína Gillerová po dielku pre deti Moja kamarátka knižka prekvapila

románom zo súčasnosti pre dospelých a dospievajúcich. Umiestnením deja

do stredoškolského prostredia si vytvorila priestor na zaľudnenie deja

mnohými charakterovými postavami, na rozkrytie širokej škály

medziľudských vzťahov -- od priateľstiev cez lásky až po reflexiu

rodinných vzťahov či mileneckého vzťahu v profesorskom zbore.

Študentský svet, prirodzene, ponúka aj humorné nadľahčenie. Autorka

vedľajšími príbehmi a opakovaným motívom tajomstva udržiava

dynamiku a napätie textu.

Túto knihu som si vybrala preto, lebo som počula že je to veľmi dobrá kniha. Keď som ju zbadala,

tak ma na nej hneď zaujal pestrý obal. Zaujala ma tým, že hlavná postava Dominika bola

cieľavedomá, bystrá maturantka, ktorá si išla za svojim cieľom, ktorý si vždy zaumienila. O

svojich túžbach sa nemohla podeliť so svojimi najbližšími, čiže mamou a sestrou Denisou. O svoje

tajomstvá sa mohla podeliť jedine so svojou najlepšou kamarátkou Lenkou, s ktorou bola ako

sestra. V polovici knihy sa hlavnej hrdinke skomplikoval život. Tajomstvo, pocit previnenia a

výčitky svedomia sú akoby dedičným prekliatím rodiny. Príbeh empatickej, tvrdohlavej a

komunikatívnej adolescentky, ktorú bez vysvetlenia opustí jej prvá láska a ona sa potom na prvý

pohľad zaľúbi do nastávajúceho svojej zbožňovanej staršej sestry, tvorí hlavnú dejovú líniu.

Ťaživé tajomstvo zožieralo Dominikinu sestru Denisu, ktorá si nakoniec siahne na život. Dominika

tak svoju skúšku dospelosti musí zložiť skôr v živote ako za zeleným maturitným stolom. Vypátra

príčinu nezmyselného sestrinho riešenia, musí však mlčať, prezradenie by bolelo priveľa ľudí.

Obsah knihy sa odohráva na strednej škole, kde sa jej stalo veľa zaujímavých vecí.

Kasie West-Zabuchnutá v knižnici

Romantický príbeh napísala Kasie West a preložila ho Jana Vlašičová. V roku

2017 ju vydalo vydavateľstvo Slovart.

Hlavnou hrdinkou príbehu je Autum, ktorú zamknú v knižnici počas

nastávajúceho predĺženého víkendu a nestihne chatovú oslavu s pätnástimi

spolužiakmi. Márne sa snaží nájsť otvorený východ. Všetky dvere aj okná sú

pozatvárané, nesvieti svetlo ani nekúria. Skúšala búchať na okno, no na

chodníkoch nikto nebol. Utešuje sa, že sa po ňu vráti jej milovaný Jeff. Paniku

sa snaží zahnať hlasným spevom, spriadaním plánov na skorý únik. Uvedomí

si, že taška s mobilom a vecami ostala v priateľovom aute.

Na chodbe sa zjavuje postava s nožom v ruke a dievčina sa trasie zimou i strachom. Nemá kam

uniknúť. Chlapec prehovorí a ubezpečuje ju o priateľských zámeroch. Študentka spoznáva samotára

zo školy, ktorý ma rodičov feťákov a sám už párkrát nedobrovoľne využil ubytovanie v nápravno-

výchovnom zariadení. Potreboval len niekde prespať a privolaná pomoc priateľov policajtov či

hasičov, by mu skrížila plány. Presvedčí ju, aby vytrvala do konca víkendu. Dá jej spacák aj ponožky,

aby sa zohriala. Podelia sa aj o jedlo. Majú dostatok času na zoznamovanie, hrajú rôzne hry, pozerajú

televízor, čítajú knihy. Z vyvrheľa sa zrazu stáva chápajúci sympaťák.

Autum sa zbytočne snaží skryť svoje tajomstvo. Stresová situácia vyvoláva v nej čoraz väčšiu úzkosť,

ktorá vyvrcholí stratou vedomia. Dax rieši situáciu spustením protipožiarneho alarmu. Záchranné

zložky zabezpečia otvorenie vstupných dverí , ošetrenie postihnutej osoby a prevoz do nemocnice.

O druhom návštevníkovi nemajú tušenia. Mladá žena sa po precitnutí dozvedá o vážnej havárii jej

milého, ktorá zapríčinila jeho komatózny stav. Spolužiak ju obvinil, že ho má na svedomí. Jeho matka

ju prosí o návštevy na oddelení. Dúfa v zlepšenie zdravotného stavu svojho syna v jej prítomnosti.

Študentka nemá silu odmietnuť.

Zároveň sa snaží nájsť svojho záchrancu. U pestúnov zistila adresu domova a tam ho navštívila.

Spočiatku neopätovaný záujem sa častými návštevami neodbytnej mladej slečny zmení na lásku.

Časom sa uzdraví aj Jeff, s ktorým zostanú iba kamarátmi.

Kniha ma zaujala nadpisom, zaujímavou obálkou a dejom, ktorý bol dynamický aj romantický

s mnohými zápletkami a šťastným koncom. Veľmi ľahko sa mi čítala, nedalo sa mi od nej odtrhnúť.

Silvester Lavrík-Nedeľné šachy s Tisom

Historický román z obdobia 2. sv. vojny. Príbeh o udalostiach

pred a počas slovenského štátu z bánovského prostredia rozpráva

Anička Icíková.

Anička je poslušná malomeštiačka, skoro polosirota, lebo otec

v 30-tych rokoch odišiel do Ameriky. Ona píše listy vojakom na

front, v mene prezidenta Tisu. Pre Bánovčanov bol Tiso hlavne

kňaz, ktorý tam slúžil omše. Autor píše o ňom pohľadom Aničky,

ako jej chýba otec a s matkou si nerozumie. Máva záchvaty

zúrivosti a stáva sa takým vývrheľom spoločnosti. Má sesternice

Alicu, Sidóniu, Matildu, pána lekárnika a Monsignora Tisu. Oni

boli pre ňu všetkým. Tiso nahrádzal Aničke otca a to bolo myslené

aj na ostatných Bánovčanov-vnímali ho ako svojho ochrancu.

Autor mnohé zachytáva očami dieťaťa, ako to vnímalo, naivitu v reálnom živote. Tiso chodí na

nedeľné šachy k lekárnikovi, tu je vždy priateľská atmosféra. Aničku necháva dohrať partiu.

Z jeho strany je to určitá stratégia.

Autor očami ľudí vyzdvihuje, čo všetko sa za Tisu porobilo-cesty, školy, ale hneď nato opisuje

brutalitu Hlinkovej gardy-tá znásilnila Alicu. Anička sa cítila veľmi oklamaná. Tiež sa tu

poukazuje ako Tiso zlyhal nielen ako farár, ale hlavne štátnik. Obetoval svojich ľudí pre blaho

iných.

Silvester Lavrík-autor románu chcel bližšie poukázať na prvý slovenský štát, čo sa v ňom

robilo. Krivdu, ktorá státisíce ľudí stála život.

Knižka sa čítala dobre. Dozvedela som sa niečo bližšie o predvojnových a vojnových rokoch

na Slovensku. O ľuďoch z Bánoviec, ako to všetko vnímali dospievajúce dievčatá.

Odporúčam ju prečítať.

Veronica Roth-Divergencia, Rezistencia, Experiment

„Doma máme jediné zrkadlo, skryté za posuvným panelom v chodbičke na hornom

poschodí. Podľa pravidiel mojej frakcie sa k nemu môžem priblížiť len druhý deň

každého tretieho mesiaca, keď mi mama strihá vlasy.“ Práve tak začína kniham

o ktorej vám dnes chcem niečo povedať. Jedná sa o prvú knihu z románovej sci-fi

trilógie, ktorú napísala americká spisovateľka Veronica Rot h. Táto trilógia

pozostáva z troch románov: Divergencia (Divergent2011), Rezistencia (Insurgent

2012), Experiment(Allegriant 2013). V roku 2014 tiež vyšla kniha s názvom Štyri

(Four: A DivergentCollection), ktorá slúži ako prológ k trilógii. Každá z týchto kníh

má viac ako 350 strán a boli rovnomenne sfilmované.

Divergencia– Dej sa odohráva v ďalekej budúcnosti v post-apokalyptickej verzii mesta

Chicago. Sleduje príbeh 16-ročného dievčaťa menom Beatrice “Tris” Priorová, ktorá žije

v spoločnosti rozdelenej na 5 frakcií. Tieto frakcie sú rozdelené podľa určitých

charakteristických znakov:

Neohrozenosť – Veria v život v ktorom nejestvuje strach, v obyčajné činy a obranu tých, ktorí

to sami nedokážu.

Sebazaprenie – Sú nesebeckí, nerobia nič k ich vlastnému úžitku.

Informovanosť – V tejto frakcií ide hlavne o vedomosti.

Otvorenosť - Žiadne tajomstvá, ani súkromie.

Harmónia - Dôvera, sebestačnosť, odpustenie, láskavosť.

Úlohou mladej Tris je vybrať si jednu frakciu, v ktorej strávi zvyšok svojho života. Neskôr

však zistí, že sa odchyľuje od systému. Zapadá do viacerých frakcií, čo znamenám že je

divergentná. Popri akčnej dejovej línií sa tu objavuje aj romantická zápletka s jej iba o pár

rokov straším inštruktorom, ktorého prezývajú “Štyri“.

Táto kniha splnila všetky moje očakávania. Nádherný príbeh ktorý ma vtiahol a nepustil.

Zaujala ma hlavne pre svoj dynamický príbeh, množstvo zvratov a nečakané odhalenia.

Hlavná hrdinka Tris ma ohromila.

Aj keď je kniha pomerne hrubá, číta sa doslova na jeden dych. Obsahuje tiež veľa

zaujímavých citátov, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.

Niekoľko z nich:

„Každý ma z niečoho strach. Ale ty nie. Strach ťa neochromí, ale nabudí.“

„Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť.“

„Život nás ničí, všetkých. Nedokážeme tomu zabrániť.“

Zuzka Šulajová-Džínsový denník

Kniha, o ktorej vám chcem dnes niečo povedať sa volá Džínsový

denník. Túto knihu napísala slovenská spisovateľka Zuzka Šulajová

ako 17-ročná. Ide o viac-dielnu sériu kníh.

Džínsové denníky sa stali kultovou sériou, veď na nich vyrástla celá

jedna generácia čitateľov. V slovenskej literatúre nemajú obdobu,

keďže ide o najdlhšiu sériu písanú denníkovou formou – všetkých 7

kníh má spolu 300 0 strán.

Džínsový denník 1 – 6

Rozpráva príbeh pätnásťročnej Pauly, ktorá sa rozhodla písať si denník. Má totiž hrôzu

z prvého ročníka na gymnáziu.

Čitateľ v jej zápiskoch, spoznáva Paulinho suseda a najlepšieho kamaráta Riša, staršiu sestru

Libušu a najlepšiu kamarátku Denisu, a jej brata Lukáša. Paula spoznáva Rišovho kamaráta

Patrika – na prvý pohľad ju očarí a zaľúbi sa.

Paula začína mať pocit, že sa o ňu zaujíma Denisin brat Lukáš, sníva však o Patrikovi.

Musí pátrať sama v sebe a nájsť odpoveď na to, či má skutočne rada Patrika alebo či necíti

niečo aj k Lukášovi.

Celý príbeh je postavený na spoznávaní sveta chalanov, v ktorom sa Paula cíti často stratená.

V Džínsovom denníku 2 sa Paula a Lukáš dajú dokopy a ich vzťah im vydrží 4 roky.

V Džínsovom denníku 5 sa Paula rozhodne ísť do Austrálie, kde spoznáva nových priateľov,

svoju nevlastnú sestru Emu a svojho nového partnera Vilasa, ktorý je Ind. A však po

niekoľkých rokoch v Austrálii stále niečo cíti k Lukášovi a túži sa vrátiť domov.

V džínsovom denníku 6 sa Paula a Lukáš dajú zase dokopy a zoberú sa. Kúpia si vlastný byt

a majú 3 deti. Kniha končí ich starobou.

Tieto knihy splnili všetky moje očakávania. Najviac ma zaujal príbeh medzi Paulou

a Lukášom. Ak má niekto rád romány tak určite sú tieto knihy to pravé.

ARBEIT MACHT FREI

Je spôsob existencie tohto sveta v

hľadaní jeho zániku či v hľadaní šťastia? je láska šťastím? či spôsob odsúdenia,

ktoré nás vedie k zániku?

Koľkokrát ešte?

To škrípanie kolies ma privádza k šialenstvu

Aké to má zmysel?

Aký zmysel mal východ slnka,

mal byť nádejou? P

Alebo len smútočným oznámením ľudskej existencie? Ich existencie? Tých čo sú zodpovední

krutosť ako tvrdia nemá hraníc

Nenávisť prekročila hraničné pásmo bezodnej krutosti

Nenávisti voči nám?

Voči všetkým?

Opäť ten prekliaty zvuk...

Na rukách stále cítim krv

Krv rodičov, starých rodičov

Potrebujem vystúpiť inak sa zbláznim

Mohol som niečo urobiť?

Nemohol som urobiť nič

ako sme to všetci mohli dopustiť...

Cítite sa lepšie ? Máte snáď viac ako ste mali predtým?

My už nemáme nič

O chvíľu ani holý život

Daniel Pauček

Vlhký dych na perách vášnivé bozky

pri zelených vlnách sú len

výplodom našej fantázie

sme protipóly sveta nezmyslom fragmentmi čo zatiaľ nemôžu vytvoriť celok

výpoveďou duše sú pohľady ostré mierené presne na najslabšie miesto našich sugilitov

ryjú trhajú a zapustia korene

bezsenné noci sú už zaplnené tebou

túžba rastie mocnie kvitne prerastá

no prebudenie je ešte stále chladné

Hladina pretiekla cez najsuchšie miesto

prierez pohľadu mal saténový nádych

telo zabalené v plastovom odpade s nádychom ľadu

je skôr zahanbením než tvorom

realitu domestikuje niečí sen

zabíja trhá trhá a neprestáva až pokým sa nerozplynie

Daniel Pauček

Mgr. Dominika Hanová

1. Ako sa Vám páči na našej škole?

Po skončení štúdia som chcela učiť, preto že práca s

deťmi ma baví. SSOŠP je škola ktorá prináša veľa

skúsenosti zo školstva a je tu príjemný kolektív.

2. Vaša obľúbená trieda ?

Obľúbenú triedu nemám a deti bližšie spoznávam pomocou športových súťaží .

3. Čo ste robili pred pôsobením na SSOŠP?

Popri vysokej škole a po skončení som trénovala deti na plavárni, organizovala letné

tábory a učila na ZŠ.

4. Hudba ktorú počúvate?

Nemám vybraný žiadny žáner hudby.

5. Vaše obľúbené jedlo?

Pečené kura

6. Mate nejakú neresť?

Moc sladkého jedávam, neodolám .

7. Aké sú Vaše záľuby ?

Rodina, turistika, plávanie, celkovo šport.

8. Veríte v UFO?

Neverím.

9. Čo Vás vie dobre naladiť?

Radosť z naplnenia cieľov.

10. Blížia sa prázdniny, a preto sa mi nedá sa nespýtať, aký budete mať počas

prázdnin program?

Oddychovať, relaxovať , venovať blízkym a pomáhať im .

Ďakujem za pozornosť

Vedúci redakčnej rady: Mgr. Lukáš Dorušinec

Mgr. Mária Galková

Šéfredaktor: Daniel Pauček

Redaktorky: Bianka Tóthová

Bianka Vondrová

Denisa Huláková

Hana Adamíková

Lucia Paštrnáková

Lucia Lechová

Martina Vaváková

Nikola Hudecová

Nikoleta Šobáňová

Silvia Wallová

Sofia Jakubičková

Tatiana Záhumenská

Terézia Hrebíčková

Vydáva

január-marec 2018