Slva! - ?? Srbsko: informan centrum Svevlad, rodnovrsk obce Luh Velesa (Nov Sad) a Kolo (Blehrad)

Download Slva! -  ?? Srbsko: informan centrum Svevlad, rodnovrsk obce Luh Velesa (Nov Sad) a Kolo (Blehrad)

Post on 17-Feb-2018

242 views

Category:

Documents

12 download

TRANSCRIPT

Co my mme spolenho s Kalugou? Tuto nmitku vznesl ped dvancti lety jeden mj moskevsk druh, kdy padl nvrh na dlouhodobou spoluprci s rodnovrskou obc v jinm mst. Nijak vznamn pe vryla se mi do pamti, dobe vystihujc dvody proti soustavnm kontaktm s lidmi na vry nejen na vzdlenost 150 km, nbr pochopiteln i mnohem del. Nmaha a vlohy spojen s trmcenm se do daleka mohly by se uetit pro rozvoj domcho spoleenstv a tradic, a to ani nemluvm o asu potebnm k uen se cizm jazykm, ppadn zdolvn pot plynoucch z jejich ignorace.Pesto pravm: Ne! A se nm to lb nebo nelb, neijeme v archaick spolenosti, tebae se k jejmu duchovnmu odkazu svorn upnme. Nen nm dno bti soust vsi, tlupy nebo kmene, jeho lenov bezvhradn uctvaj star bostva, jak inili jejich otcov a ddov. Zem, jej svat hje jsou nedotknutelny, i lid, jeho vra nem jmna, protoe jin nezn, minuly. Jsou pry, a do skonn vku se nevrt, a abychom pro sebe a pt pokolen dobyli alespo jejich dlu, jejich odlesku zpt, budeme se musit hodn snait.Nestojme na potku cesty. Rodn vra prokzala svou ivotaschopnost a jej obnova po staletch kesanskho tlaku ns napluje hrdost. Zstvme vak poetn sla-bou meninou a toto postaven nen povzbudiv. Schzme se na slavnostech k poct boh, avak v rodinch, obcch, ba nkte v celch krajinch jsme s nam nazrnm svta pevn oputni. To nen pirozen stav, protoe jazystv, by se mohlo praktikovati o samot, a tak se ku chvle boh nezdka praktikuje, je ve sv podstat nboenstvm kolektivnm.K obnov pohanskho ddictv je teba spojiti sly a kad v sm nejlpe, kde me bti uiten. Zrove je vak prospn as od asu opustit ddinou roli a vydat se do ciziny za poznnm. A jde-li navc o cizinu slovanskou, spznnou, potom tm lpe.Ped dvma roky pilo pozvn od Rus, abychom se zastnili Rodnho slovanskho snmu. Vdl jsem o tto poradn organisaci ji dve, le po rozporuplnch zkuenostech s Veslovanskm sjezdem (podnikem hlavn politickm) jsem neoplval nadenm. Zvtzila vak zsada ne nco odsoud, pesvd se osobn, a tak jsem se v lt 2013 vydal na Podkarpatskou Rus. Tak dojmy z X. snmu byly smen. Pevil vak dobr pocit z upmn pohostinnosti ukrajinskch poadatel a hlavn z odhod-ln sti snmovnk vnovat se napt vce praktickm otzkm rekonstrukce rodnov neli odtaitmu enn, nap. o svtov politice.Ozvna mezinrodn politiky neblaze poznamenala i XI. snm, konan loni na Istrii. Rusk zbor Krymu a obansk vlka na vchodn Ukrajin zasely mezi vchodoslovansk delegty nedvru. Tm spe bylo dleit, e jsme se moh-li sejt a o bolestnm svru pohovoit. Dlo se to natst mimo ofi ciln rokovn, protoe tam by lo jen o mlcen Slva!Vstnk Rodnho slovanskho snmu11 / 2015Vzhru do Slovinskaprzdn slmy. Rodnovrci nejsou povolni k zen sttn politiky, nbr k oiven duchovnho mru.Na chorvatsk hostitele mohu pt jenom chvlu. Zde vak nechci pipomnat gastronomick, hudebn a turistick program, jej nm uchystali. Chci vyjdit svj obdiv nad tm, jak nae vra na zem bval Jugoslvie rozkvetla. Jet v roce 2006/07, kdy jsem tam bydlil, zdly se mi jihoslovansk kraje duchovn pustinou. V Bosn, kde jsem pracoval, jsem nsledky obansk vlky nejen vidl, nbr i takka ctil ve vzduchu. Co jsem loni zail mezi chorvat-skmi souvrci, bylo nco pln jinho, a nenadlho. Jejich naden pro domc a slovanskou vc jako by m peneslo do 19. stolet mezi stoupence illyrismu odhodlanch postavit svou nrodn budoucnost na novch zkladech. Hdm, e tak jako v minulm tvrtstolet stl na vin rodnovrskho hnut slovansk Vchod, stv se jm te Jih. Vypravte se s nmi do Slovinska na leton Rodn slovansk snm, abyste posoudili, jak dalece mm pravdu nebo se mlm.Roenka Slva!, kterou tmte v rukou, je prvnm esko-slovenskm slem po versch rusk, ukrajinsk, polsk a chorvatsk. Akoli neseme spolen zhlav, nejsme kopi dn z nich. Zastvme vlastn stanovisko, pojmajce slovanstv po svm. Nebudeme nae pobratimy jenom chvlit, budeme je i kritisovat, nebo bratrstv a ptelstv jsou mona pouze tam, kde jeden druhmu k t vci nepjemn a kde se jim vzjemn naslouch.Chorvat, Slovinci, Ukrajinci a Rusov 20. VII. 2014 na istrijskm boiti Perunov Snmek a vodnk: Chotbud. Rodn slovansk snm se konal 18.19. ervence 2014 v msteku Moenicch (Chorvatsko) v prostoru mstn koly. astnili se ho pedstavitel tchto organisac: Bulharsko: spolky umen a Dulo; Rusko: Svaz Vened (obec Svjatoslava Chrabrho, Petrohrad); Srbsko: informan centrum Svevlad, rodnovrsk obce Luh Velesa (Nov Sad) a Kolo (Blehrad) Slovinsko: spolky Slovant starovrci a Svantovt (Lubla); Ukrajina: nboensk centrum Sdruen rodnovrc Ukrajiny: obce Pravoslav (Kyjev), Poljan (Borispol) a Svarga (Ternopol); Chorvatsko: Sdruen chorvatskch rodnovrc: obce Perun (Lovran) a Perunica (Zheb); esk republika: obansk sdruen Rodn vra. Snmu se zastnilo 25 delegt a 14 host. Hostmi byli pedstavitel spolku pro podporu star slovansk kultury Perunova svatyn z chorvatskho Lovranu (na pozvn chorvatskch pedstavitel), kulturnho spolku Prav svt ze Slovinska (na pozvn slovinskch pedstavitel) a spolku Vigrid z Norska (na pozvn bulharsk delegace). Snm koordinovala hlava Sdruen chorvatskch rodnovrc Damir Markoti.Rodn slovansk snm konstatuje: Rodnovrsk hnut v naich zemch se rozmh, zapojuje se do nho aktivn slovansk mlde, uen ethnologov, historici, fi losofov. Tuto tendenci je teba podporovati a rozvjeti.Rodn slovansk snm bude i nadle spolupracovati s Evropskm kongresem ethnickch nboenstv.Vdecko-praktick konference Uen Slovan o dui probhnuv v rmci snmu potvrdila nezbytnost dalho konn podobnch vdeckch fr. Snm zjiuje praktick sblen uenc-slavist s jazynky v een obecnho kolu: vzken a utvrzen rodn vry stejn sousti nrodnch kultur slovanskch zemch.Potkem XXI. stolet provzej obnovu slovanskho rodnov globln problmy a politick destabilisace. Ve sloitch podmnkch nevyhlen vlky dochz k rozvratu prastarch slovanskch tradic a mezinrodnch vztah. Utrpti mohou i ptelsk vazby, je se za deseti-let vytvoily mezi naimi obcemi. Rodn slovansk snm odsuzuje politiku informan a vojensk agrese, kter pedstavuje mon nebezpe pro cel slovansk svt.V innosti snmu doporuujeme nepipoutti jakchkoli projev vmovn se do vnitnch zleitost astnickch zem snmu ze strany jinch astnk.Na nvrh slovinskho zstupce a za podpory ptomnch pedstavitel odsoudil Rodn slovansk snm ideologie nacismu, faismu, rasismu a totalitarismu.V organisanch zleitostech byla pijata rozhodnut: Uveejniti dokumenty snmu ve svch vlastnch a jinak nm pstupnch hromadn sdlovacch prostedcch (titnch, Google Groups, internetovch strnkch). Vydati ze snmovnch materil dal slo vstnku Slva v rodnch jazycch astnk. Vydati sbornk konferennch pspvk. Za publikaci bude odpovdati Damir Markoti.Navren nmt ptho setkn: Kult pedk u Slovan.Za elem zlepen na informan politiky vypracovati nvrhy na obnovu spolenho informanho prostoru a pedloiti k psemnmu posouzen. Odpovdnm sprvcem bude Nejc Petri (Slovinsko).Koordintorem snmu na pt rok budi Nejc Petri.Projednave a posoudive nvrhy spolenho symbolu snmu, astnci rozhodli doeiti tuto otzku na pt schzi a zkladem uiniti vzory lidov vivky.pln znn viz http://rodnavira.cz/mezinarodni-spolu-prace/rodny-slovansky-snem-2014/Usnesen2 11/ 2015 asopis pre duchaprtomnchKresadlo je tvrronk refl ek-tujci ivot loveka s drazom kladenm na hodnoty kultrneho dedistva, ich obrodenie a zveadenie. asopis vychdza na zimn slnovrat, jarn rovnodennos, letn slnovrat a jesenn rovnodennos. Funguje od zimnho slnovratu 2011. Tlaen je na recyklovan papier.Tematicky je Kresadlo zameran na rodnoverie, histriu, etnolgiu, folklr, mytolgiu, fi lozofi u, mystiku, hlbinn ekolgiu, metapolitiku, umenie, ivotn sksenosti a prax. Naim itateom sme priniesli viacero lnkov o tradinch slovanskch sviatkoch, histrii a mytolgii. Predstavili sme obiny v slovenskom rodnover, ale aj situciu v zahrani. K obsahu asopisu patria i fi lozofi ck eseje, vahy o tradinch duchovnch princpoch a aut-entickom ivote v sasnosti, aktivizme, etike a ekolgii. Spolupracujeme s obianskm zdruenm Pretrvanie, ktorho vybran lnky tie mono pravidelne nachdza v Kresadle. V asopise mono njs aj viacer reporte z kultrnych akci alebo recenzie umeleckch diel. Ne-chbaj ani lnky venujce sa zdravej vive a tradinm plodinm i vrobkom. Poskytli sme tie priestor pre propagciu tradinch remeselnkov a kadho, kto svo-jou prcou prispieva k zveladeniu naej kultry. V Kre-sadle mono njs niekoko rozhovorov s inpiratvnymi osobnosami z naej kultrnej oblasti.Takmer vetku prcu s asopisom mala na starosti redakn dvojica Budislav a Tvor, ktor napsali aj vinu lnkov, mali na staros tla a viazanie. Logo nm vytvoril Pao Francz. S grafi ckou pravou a layoutom prvch siel nm pomhal Preslav, ktorho neskr nahradil Matej Bti. Po ase jeho lohu prevzal Tvor. O korekciu sa starala spoiatku Michaela Andrakov a neskr Sonka. Poas celho doterajieho fungovania asopisu dobrovone prispievalo niekoko alch autorov a pre dobro naej veci prispelo svojimi aktivitami ete zopr ud vetkm patr vaka a chvla. Posledn slo vylo PedstavujemeSlva!na jese 2013 a dokopy to bolo osem zoitov. Jedno slo si objednalo okolo 100 ud, priom nklad mierne klesal, ale zrove si odberatelia iadali star sla, kede niekto sa o asopise dozvedel neskr.Pri sptnom ohliadnut sa na doterajie vsledky prce mono poznamena niekoko vec. V prvom rade treba poveda, e sme si nali svojich itateov, ktor Kresadlo vedeli oceni. Netvorili vek skupinu ud, avak zostali asopisu vern. Zd sa, e by Kresadlu prospela aj lepia propagcia a distribcia. Urite by sa dalo viacero vec zvldnu lepie. Ale existencia asopisu bola zvisl na prci dvoch ud. Tvorili sme z presvedenia a asopis nm nepriniesol iadny hmotn zisk, pretoe to nebolo ani jeho cieom. Cena, ktor sa pohybovala v rozmedz 1,502,50 eur, sa vdy odvjala iba od nkladov na tla a viazanie. Je zrejm, e dvaja udia zodpovedn za chod asopisu, to nie je vea. V sasnosti mono pracova na podobnej aktivite iba z presvedenia a potreby sebareal-izcie. Napriek tomu, e nm nai priatelia prispievali svojimi lnkami, nepodarilo sa nm njs alch sta-bilnch lenov redakcie. Kresadlo aj preto za uplynul rok preruilo svoju innos. Poas naich pobytov mimo Slovenska a asovej vyaenosti sa zatia nenaiel nikto, kto by zastpil nau lohu, alebo vraznejie pomohol udra Kresadlo v chode. asopis sme tvorili vo vonom ase z vlastnej vle, ale aj pre naich itateov. T, ktor si ho zakpili, nepodporili ns, ale svoju kultru. T by sa vak dala ete lepie podpori vlastnm aktvnym prstu-pom. Prce je vdy dos, a pre kadho, kto chce pracova, sa nieo njde.asopis je dostupn na Slovensku a v esku. Njs ho mete na sviatonch obradoch spriatelench slo-vanskch obn, na vybranch kultrnych akcich, ale zasielame ho zvyajne potou zujemcom, ktor sa ozv na moju (tvorilad@gmail.com) i Budislavovu adresu (dazbogovivnuci@gmail.com).Na zver tohto strunho predstavenia doterajch vsled-kov naej prce poviem ete toko: Na vyie uveden adresy nm mete posiea aj svoje npady a nvrhy na spoluprcu. Nevhajte a pridajte ruku k dielu a prilote do oha, ktor Kresadlo vykresalo. TvorPernov kruh predstavuje po iarislavovom Rodnom kruhu najstariu a najviu slovensk rodnovereck obinu, ktor vo svojej lenskej zkladni zastreuje ze-mie celej Slovenskej republiky. Jeho poiatky datujeme do roku 1999. Vtedy sa na troskch starej vlasteneckej organizcie zaala formova skupina ud so silnejm slovanskm a neskr pohanskm ctenm. Zakladateom a dlhoronm hlavnm recom obiny bol Svjatoslav2 z jeho bratislavskej vetvy. Prvm obradom, ktor zapoal aktvnejiu innos, bol obrad na vrchu Sitno, kde sa neskr konal pravidelnejie zimn slnovrat. Aj ten viedol Svjatoslav. Obinu a ud v nej tvorili spoiatku tri mest Bratislava, Martin a Kremnica. Postupne sa rozrila aj o alie slovensk mest. Svjatoslavova vierouka sa hlavne v zaiatkoch dos opierala o pramene ruskch obn a ich literatru. V roku 2001 sa uskutonil prv obrad zasvteten Pernovi ako patrnovi celej obiny v Kremnickch vr-choch nealeko legendami opradenho Velestru na hore Smrenk. Jeho dtum je poda prameov stanoven na 21. jla (spoiatku bol tento dtum pevn, bez ohadu na de, ktor vychdzal, no neskr sa pre rzne zaneprzd-nenie a povinnosti lenov rozhodlo, e to bude najbliiu sobotu k tomuto dtumu). al rok sa presunul priamo Pernov Kruh/Krug Peruna1Otepr Hromislav z nitrianskeho Pernovho Kruhu na Veleside 2012 Foto: imon1) Na internete uverejnen na http://rarach-turiec.blogspot.de/2014/05/perunov-kruhkrug-peruna.html.2) Svjatoslav opustil Pernov kruh po 9. Pernovch doch na Velestre z osobnch dvodov.3 11/ 2015Slva!na Velestr, kvli abe dreva na pvodnom mieste. Tu sa osadili modly a vytvorila sa svtya. Na treom ronku dostala svtya aj podobu kamemi vykladanho kruhu. Obrad vtedy viedol Svjatoslav spolu s poskm recom a rekyou, ktor prili a pomohli s celkovou prpravou. as ritulu bola veden slovensky a as posky. Na tvrtom ronku dostalo kapie svoju fi nlnu podobu a poas piateho sa kvli vandalizmu neznmych pchateov presunulo obradisko na Smrenk, kde le s almi pravami dodnes. V rmci obiny sa Pernove dni konaj pravidelne a tvoria najhlavnej a najnavtevovanej obrad. Z poiatku sa ho zastovala desiatka ud a dnes prilka okolo 60 nvtevnkov, astokrt aj mimo obinu. Okrem Slovkov sa ho zastuj pravidelne aj hostia z eskej republiky3-4 a Poska5 , vnimone aj z inej krajiny.V rmci Pernovho kruhu Bratislava sa konali obrady okrem Sitna aj na hradisku Molpr a na Devnskej Kob-yle. Na hradisku Molpr sa s nepravidelnosou vtala jar a plila Morena a miesto na Devnskej kobyle bolo pre svoju blzkos uren pre rzne obrady v rmci celho roka (naprklad aj zimn slnovrat, i obrad zasvten Stribo-govi6 ).Pernov kruh sa postupne formoval a zskaval novch lenov. Hlavne prchod stareinu Vlka Ohnivho Draka po druhom obrade na Velestre znamenal rozrenie psobnosti aj na vchodn Slovensko. Obrady s nz-kym potom ud sa konali aj na vrchu Oblk, v Malej Sobranej a pri Raslavkameni7. Neskr sa tieto aktivity v rmci vchodnho Slovenska rozhodol po dlhej odmlke stareina zli s novou obinou zameranou na vchod Svtohj Rodnej viery.Martinania sa rozhodli vytvori Pernov kruh Rarach Turiec. U v roku 2001, kedy bol prv obrad na Velestre sa v Turci rozhodli slvi sviatok Kra na zver zim-nho slnovratu. Jeho slvenie mapujeme do dnench dn a stal sa nepsanou a vemi navtevovanou tradciou. Na zklade dobovej povery o kulmincii zlch sl zimy v jednom priestore sa kon vdy na inom mieste v okol Martina. Okrem neho sa postupom asu konal aj Ro-dov de v septembri, ktor sa spojil s oslavou Doiniek. Miesto spoiatku komornho sviatku bolo vybran v okol Martinskch h. Pre vyanie vandalov sa obradisko presunulo na Hradite pri Martine. Neskr sa poet nvtevnkov rozril a boli ronky, kedy prili aj nvtevy z Poska i iech. Pomerne cyklickm bol sviatok ivy na zaiatku mja. Miesto obradu neostalo rovnak a bolo vecou kadoronho vberu. Mimo priame okolie Mar-tina sa konalo aj v obci Krpeany na hradisku Pohanovo8. Nepravideln bola spoiatku aj Moko. Martinania im-plementovali do svojich obradov hlavne miestne zvyky a udov tradcie. A tak vytvorili syntzu na zklade starch materilov s novmi a tradcia turianskho reginu osta-la zachovan. Rarach Turiec disponuje aj svojou vlastnou webovou strnkou, ktor m informatvny ale aj refl exvny charakter9. V Turci je vemi siln ekologick aspekt, ktor sa prejavuje aj vberom tm a aktivitami organizcie. V minulosti sa zastovali aj ekoprojektov v regine10.Vek rozrenie Pernovho kruhu o do potu lenov a poa psobnosti znamenal prchod ud z Nitry v roku 2006, ktor vytvorili neskr jeho najviu poboku. Pvodne sa ich aktivity konali v rmci iarislavovho Rodnho kruhu. Poas srii prednok Slovansk kolo v Nitre sa spoznali s Pernovm kruhom a ostatnmi or-ganizciami v republike. Na tejto konferencii sa stretvali udia z celho Slovenska a vymieali si svoje vedomosti a sksenosti v rmci slovanskej histrie a kultry. Kad prezentoval svoje nzory a udia sa tak mohli obohati o nov podnety, prpadne prehodnoti tie star. Neskr na zklade pozvnky od zskanch kontaktov sa zastnili celoslovenskch oslv Pernovch dn na Velestre. Pre Pernov kruh Nitra bol vdy dleit aspekt bojovnka, ktor stelesoval Pern a v Pernovom kruhu zskali zze-mie, ktor u dlhie hadali. Obinu obohatili o udov kroje a hudobn nstroje, ktor neskr zakomponovali aj do svojich obradov a stali sa ich integrlnou sasou. Okrem toho sa v Nitre te obube remeslo. lenovia sa venuj umeleckmu kovstvu, prci s drevom a koou. Vytvorili si svoje vlastn zdruenie, cech starch remesiel Kovlad, ktor zastreuje tieto aktivity11 (pvodne to bol aj nzov pre obinu). Tieto vrobky sa teia vekej obube v rmci celho Slovenska a lovek ich me dosta aj na podujatiach inho historickho i kultrneho charakteru. V rmci obradov Pernov kruh Nitra organizoval vi-acer aktivity v nealekom Jelenci i v okol hory Zobor. S uritou pravidelnosou sa tu organizuj Hromnice, Moko i Kra. Obina asto v minulosti aj dnes spolupraco-vala s alou nitrianskou skupinou Dabogovi vnuci. S nimi boli obrady ako Vtanie jary Plenie Moreny, Letn slnovrat Kupalo/Vajano alebo u spomnan Moko/Sviatok predkov i Kra. Dvod vzniku dvoch obn v jednom meste si vysvetuj jednoducho. Pred tm sa udia nepoznali a neskr sa plne identifi kovali so svojimi skupinami, e nebol dvod ich navzjom zli. Vzahy s ale priatesk a navzjom sa podporuj. Dleitm cieom pre Nitranov sa stalo zskanie vlastnej pdy a vytvorenie zkej komunity ud, ktor bude sebestan a izolovan od majoritnej spolonosti. O to sa pokali aj v organizcich predtm a o to sa pokaj aj dnes. Zkladn kame bol postaven a len budcnos uke, kam sa podar zjs. Tento cie teraz naplno zamestnva ich von as a tak niektor predchdzajce aktivity boli odloen.udia v okol Kremnice si v rmci Pernovho kruhu dali za cie ochranu a kultivciu miesta na Smrenku. Pravidelne sa staraj o obradisko a prpravu oslv v rmci 3) Report z oslv Pernovch dn na Velestre od Veleslavy z R: http://veleslava.cz/slovane-a-rodna-vira/svatky-slavnosti-a-obrady/jak-jsem-perunuv-den-letos-slavila-hned-dvakrat/4) Informcie o aktivitch Rodnej vry z R v rmci vletov na Slovensko: http://rodnavira.cz/perunuv-den/.5) Report na strnke ZZW Sowiaskiej Wiary: http://www.slowianskawiara.pl/swieto-peruna-na-slowackim-welesturze/6) Posledn akcia na Devnskej Kobyle bol prve Stribog: http://www.krugperuna.org/stribog-2011/7) Kde bola vystaven aj informan tabua. Viac informcii tu: http://www.krugperuna.org/raslavkamen/8) Report z Da ivy na hrdku Pohanovo: http://rarach-turiec.blogspot.com/2009/05/den-zivy.html9) http://www.rarach-turiec.blogspot.com10) Report z akcie: http://rarach-turiec.blogspot.sk/2009/10/ekoprojekt-jedloviny-2009_24.html11) http://kovlad.sk/4 11/ 2015Slva!Pernovch dn na Velestre. Zabezpeuj prpadn ubytovanie v Hostinci i veci svisiace s prepravou ma-terilu a poivn na miesto podujatia alebo parkovanie. V okol Hostinca pod Velestrom sa mimo hlavn obrad konaj rzne sprievodn aktivity. Hlavnm lkadlom pre mnohch portovejie nadanch ud je portov podujatie s nzvom Velesida. T organizuje Pernov kruh pravide-lne a ponka vhercom rzne vecn ceny. Tie sa ponknu od rznych sponzorov a remeselnkov navtevujcich tto akciu a s z roka na rok pestrejie rovnako ako aj samotn program podujatia. lenovia Pernovho kruhu sa v minulosti zastovali na akcich a obradoch inch slovanskch obn v Eurpe v Posku, v eskej republike, na Ukra-jine, v Slovinsku a v Srbsku. Boli prtomn aj na konfer-encii o slovenskom nasledju v Belehrade, v Srbsku v roku 2007. Vlk Ohniv Drak tu viedol prednku o runch na Slovensku a zahralo sa aj na slovensk gajdy. Neskr sa zastnili aj slovanskej vee. Okrem zahraniia boli pr-tomn aj na Stretnut zpadoslovanskch rodnovereckch spolkov12, ktor sa podarilo zorganizova hne dvakrt. Raz na Slovensku v Nitre a druhkrt v eskej republike po slvnosti Doiniek na zrcanine hradu Rabtejn u Chrudimi. Pernov kruh dnes predstavuje celosloven-sk obinu, ktorej hlavn obrad sa sstreuje okolo Pernovch dn na Velestre.V roku 2013 sa konal u 13. ronk tohto podujatia13. Ide o von zoskupenie ud, ktor nie je ofi cilne zaregistrovan. Dvodom je rozhodnutie viny lenov, ktorm vyhovuje tento stav. V mnohch debatch v rmci celoslovenskej dis-kusie o zaloen Zvzu slovenskch rodnovereckch obn viackrt predniesli svoje argumenty a aj potrebu zachova miestne obinov zriadenie. Podobiny organi-zuj loklne obrady a okrem toho sa zapjaj do aktivt v rmci rodnovereckho spektra na Slovensku. Jednou z nich bol aj spolon obrad letnho slnovratu v Hruove14, i asopis Kresadlo15, kde niektor lenovia taktie pub-likovali. Taktie m svoje webov strnky16, ktor ale dnes u nie s moc aktvne a lnky sa objavuj naprklad na strnke RarachuRaslavien, Pernov kruhJi patnctkrt se Dazboh znovuzrodil od chvle, kdy bylo zaloeno sdruen Rodn vra, nsledn registrovno jako sdruen obansk. Vzniklo splynutm dvou malch obin, kter jet nkolik let po sjednocen vyvjely (rod Mokoe) nebo dosud vyvjej (rod Jarovta) vlastn innost. Deset let po vzniku obansk sdruen platnost svch stanov po-zastavilo a od t doby je Rodn vra volnm spoleenstvm bez formlnho lenstv.V Rodn ve si klademe za cl obnovovat a udrovat duchovno naich slovanskch pedk z dob ped pchodem kesanstv. Vzhledem k neformlnosti naeho spolku nelze pesn urit poet len s okruhem mn aktivnch pznivc t zhruba 30 lid. To v porovnn se situac v zahraninch slovanskch obinch jist nen mnoho. Nutno vak podotknout, e zejmna v poslednch letech a mscch se tento poet nebvale rychle zvyuje, za co jsme velmi rdi, a doufme, e tomu tak bude i nadle. Nae innost se v souasnosti sousteuje pedevm do stednch a vchodnch, nov tak do jinch ech, co je dno rznmi bydliti naich len. Hlavn aktivitou Rodn vry vdy bylo a je podn slavnost k uctn boh, pedk a vech dalch prodnch sil. V souladu se starou tradic a kolem roku jich je osm, konkrtn tyto: Svtek Velesv (polovina nora eovsk valy v severovchodnch echch) Vynen Morany (druh plka bezna Mokon tmto mstem se pozdji budu ble zabvat) Slavnost Jarovtova (konec dubna hradit u Dolnch Bean jin od Prahy) Letn slunovrat Koupadla (msta konn rzn, v poslednch dvou letech hradit Ostrom v severovchodnch echch) Svtek Perunv (kolem 20. ervence tradin s naimi vchodnmi bratry na Slovensku Velestr 12) Report z podujatia: http://www.svatohaj.sk/beseda.html13) Report z oslv: http://rarach-turiec.blogspot.sk/2013/07/velestur-2013-z-pohladu-raslaviena_23.html14) http://rarach-turiec.blogspot.sk/2009/06/vajano-na-hrusove.html15) FB strnka asopisu: https://www.facebook.com/pages/Kresadlo/27307792606323716) Dnes menej aktvne strnky obiny: http://www.krugperuna.org/Rodn vrav Kremnickch vrch nebo Volhovisko v Malch Karpatech; v poslednch letech podme i vlastn men svtek nedaleko Prahy, tden ped slavenm na Slovensku) Donky (pelom srpna a z v eskm Krasu nedaleko Berouna) Slavnost Mokoina (konec jna opt v Mokon) Zimn slunovrat Kraun (dlouh lta na hraditi Zmka na severu Prahy, tuto zimu poprv v jinch echch nedaleko Psku)5 11/ 2015Slva!Nejvznamnjmi z nich jsou, alespo co se obvyklho potu astnk te, Slavnost Jarovtova a Slavnost Mokoina. Ob maj tak nejdel tradici sahajc do dob jet ped zaloenm Rodn vry.Krom toho podme pro vnitn poteby pechodov rituly jako jsou svatby nebo iniciace novch len postiiny pi nich jedinec me (ale nemus) pijmout slovansk jmno podle vlastnho a ercova uven. Jm je pak od tohoto okamiku oslovovn.Nevyvjme vak innost vhradn duchovn. Mme za sebou napklad zatm dva ronky ekologick akce alespo sten klid vybran prodn lokality od nepodku a tak spolupodn koncertu Pohansk jaro s eskou pohan-skou spolenost.Na zvr jet slibovan vysvtlen fenomnu Mokon. Ji od roku 2003 tradin konme na zalesnnm vrku nedaleko stejnojmenn vsi pobl Peloue na Pardubicku Mokoinu slavnost. Dvod, pro prv zde, je vce ne zejm. Zpotku byla akce podna naerno bez vdom vlastnka i obce, nicmn utajen bylo zhy prolomeno. Nebyli jsme ovem vykzni, naopak jsme od majitele dostali povolen ke vztyen Mokoina idolu (dlo ezbe Miro-slava Landovskho) a slavnost se tak zrove stala i jednou z hlavnch kulturnch akc obce, jej obyvatel se j kadoron astn. Vzhledem k nad-standartnmu a stle se prohlubujcmu vztahu s obc jsme se v roce 2013 rozhodli zat v Mokon podat i vynen Morany, je je vlastn z mytologickho hlediska protjkem Mokoiny slavnosti. V roce 2014 pak dolo k restaurovn a konzer-vaci Mokoiny modly, co bychom bez pomoci a vstcnosti mstnch jen tko zvldli.Vce informac napklad o naich slavnostech, stejn tak jako fotografi e, mete nalzt na naich strnkch http://rod-navira.cz/; nae e-mailov adresa je rodna-vira@seznam.cz. Uvtme nov kontakty a zjemce o spoluprci.Vratislavzleva: Pijet vlenkova dtte do rodu o Jarovtov slavosti 2009; zleva Staroch, Vojtch, Jaroslav, Stanislav a Dragan Snmek: RVDonky 2014; zleva Vratislav, Tom, Vtoslav, Chotbud, Mstislav, Veleslava, Jana a IgorSnmek Veleslavinou samospout6 11/ 2015Slva!Cesta Dabogovch vnukov k rodnoveriuudsk ivot je sledom prechodovch ritulov, vznam-nch sksenost, ktor loveka zmenia. To sa tka aj naej cesty k rodnoveriu. Kad z ns je v nieom svojsk, preto tento pokus opsat nau duchovn p je do znanej miery zjednoduujci. N prechod z predchdzajceho duchovnho ivota k terajiemu nebol priamoiary, ale skr kukat. Predchdzali mu hlavne zujmy o prrodu, priom sme k nej postupne zaali pociova ctu. K tomu sa neskr pridalo modern ponmanie prrody a ekolog-ick (enviromentlne) ctenie.Dvod nadviazania na nboenstvo starch Slovanov je okrem u spomnanch ekologickch aspektov aj nrodn (loklna a regionlna) uvedomelos, nae vedomie vzby k uritj pecifi ckej (slovanskej, slovenskej, oblastnej ) kultre. Sme loklpatrioti vnmajci genius loci, ale v irom kontexte sme i vlastenci. Nie vak v zmysle tradinho ideologickho nacionalizmu, ctime sa by potomkami a sasou vekho a pestrho slovanskho rodu, v rodnover sme nali svoju kedysi mlo vrazn identitu.Proces prebdzania nho slovanskho ducha vak nebol nhly, ale pozvon. Museli sme prejs rznymi inmi ces-tami, km sme sa dostali a sem. Duchovno vnmame ako nieo, o je v ns prtomn (a v om sme prtomn my) a o ns zrove presahuje resp. nieo, o presahuje hranice nho vlastnho vedomia. Je to nieo, o je ven a nepo-znan, a preto nie je mon ho zadefi nova. Je mon sa k duchovnu len pribli alebo sa od neho vzdiali. Je pre ns prirodzen, e nie vetky chpania duchovna s rovnak, a preto je prirodzen, ak si ho kad vysvetl poda svojho. Z toho vyplva, e neodsudzujemene in duchovn smery. Slovansk viera alebo Rodnoverie je nboenstvo, ktor dokzalo uspokoji nae nroky pre duchovno. Ducho-vno je predstavovan rznymi aspektmi bohov a duchov. Duchovno tie zasahuje do socilneho prostredia, kde ns zavzuje, ale z vlastnej vle. Rodnoverie pre ns tie zna-men zskavanie novch sksenost, ktor nm pomhaj na naej ceste k sebapoznaniu i poznaniu sveta okolo ns.Obina Dabogovi vnuci (obrad pod golianovskm dubom), mj 2008 Foto: archv obiny7 11/ 2015Slva!Strun ivotopis obiny Dabgovi vnucivzjomnej komunikcii a vytvraniu priateskch zvzkov s almi podobnmi organizciami zo Slovenska a inch slovanskch krajn. Radi podporme kadho jednotlivca i skupinu, ktor psob v oblasti obrodenia slovanskej (a slovenskej) kultry hudba, tanec, vtvarn umenie, udov remesl, ermiarstvo, living history, literatra at.Kontakt: dazbogovivnuci@gmail.comInternetov strnka: http://www.dazbogovivnuci.estranky.sk/ BudislavNitrianska rodnovereck obina Dabogovi vnuci (Bud-islav, Preslav, Blahoboj, Svjatoboj, Hromoslav, Dalibor) bola zaloen 21. gruda/decembra 2006. Sme apolitick neformlne zdruenie ud slovanskho predkresanskho vierovyznania (a sympatizantov slovanskch duchovnch tradcii), pociujcich potrebu i aktvnym nboenskm ivotom. Naa obina je zkladou pre organizovanie staroslovanskch sviatkov, obradov, i zvykov, poznvanie a tdium predkresanskho slovanskho nboenstva slovanskho rodnoveria. Sname sa tie i o osvetu ohadom staroslovanskej rodnej viery, tradcii, hmotnej i duchovnej kultry Slovanov. Sme otvoren spoluprci, Prame (Biele Karpaty)Prame je nzov rodnovereckej obiny psobiacej v bielokarpatskom kraji. Tento symbol naej identity sme prijali v roku 2011 poas sviatku Mokoe, i ke celoron cyklus slovanskch tradinch sviatkov or-ganizujeme u niekoko rokov (od sviatku Mokoe roku 2008). Prijatie nzvu Prame je aj ist gesto, zastreenie naich aktivt a prsub alieho prehbenia innost.Prame je symbol, ktor reprezentuje n vntorn stav a ideu, s ktorou sa stotoujeme. Prame ako riedlo miesto, kde voda prirodzene vyviera a vla matiku zem. Prroda a jej istota ako ven hodnota. Moko, bosk vedma, ku ktorej sa obraciame, a ktorej zost-vame vern.Prame ako pvod naej tradcie a udovej mdrosti, ktor nezos-tva hluch voi rei prrody a prirodzenosti. Bohovia, ktorm naslchame my.Prame ako zdroj naej vlast-nej sily, ktorou vldneme. V naej tradcii prame vlasov ako symbol moci, obetina. Vlastn sila vedie k slobodnmu inu, nad ktorm m kad svoju zodpovednos.My sa teda dostvame k posla-niu, lohe stri tento prame. Udriava ho ist, lebo inak sa voda, ktor pijeme zmen na jed. Uchovme aj mdros predkov, pretoe v sebe nesie hodnoty pre ivot loveka ako celist-vej, duchovnej bytosti, citlivo vnmajcej prrodu, ktorej je sasou. Zodpovedne pristupu-jeme k naim vlastnm inom, tvorme, rozvjame a hadme v sebe svoj zdroj sily. Sname sa o sebestanos, aby sme si udrali svoje miesto vo svete.o sa tka aktivt, tak podporme akkovek zmyslupln snahu o rozvoj slovanskej kultrnej tradcie. V prvom rade vak vidme duchovn princpy (ktor maj ostatne v sebe obsiahnut aj mnoh alie). Sme otvoren tm, ktor chc s nami preva nau tradciu, nie sme vak pre nikoho divadlo.Sme predovetkm rodnovercami, teda si ctme slovan-sk predkresansk vieru a hodnoty naich predkov. Cudzie viery s pre cudzincov. My sme hrdmi poto-mkami Slovanov, alm lnkom v rodovej lnii, a aj preto je nm rodn viera duchovne najbliia. Nie sme spiatonkmi, uvedomujeme si aktulnos mnohch z tchto hodnt a zmysel ich uchovania.Sme vlastenci, ktor maj pozitvny vzah k vlastnej kultre a krajine, najm reginu, v ktorom ijeme. Nie sme vak ovinisti a nepestujeme resentiment voi inm kultram. Kad kultra m svoje miesto v kraji, kde vznikla. Uvedomujeme si dleitos vetkch vplyvov, ktor nai predkovia oksili, no sname sa o rozvoj kultry slovanskej, ktor ns vychovala a je nm vlastn. Verme, e prve rozvjanm vlastnch kultr si ucho-vme rozmanitos. Sasn globalizcia a mieanie vyt-vra len ed masu plochch identt, ktor odmietame.Nie sme politickm zdruenm. Ako obna sa ni-jako neangaujeme v sasnej politike. Kad m svoj individulny nzor, do ktorho obina nezasahuje. Nie sme ani slepo dogmatickm spolkom kad pristupuje k viere alebo svetonzoru slobodne.Obina sa sklad z vlastnch lenov a nvtevnkov i sym-patizantov. Na obrade sa bene zastn okolo 10 ud. lenom sa lovek stva po inicicii a prijat i utvrden duchovnho mena, ktor s tie, okrem sksenosti samotnej ako refl exii vlastnho bytia, zrukou istch individulnych kvalt. Vlastn lenovia spolu rozhoduj o alom fungovan obiny na snemoch. lenstvo je dobrovon a slobodn. len sa stotouje s hodnotami a innosami obiny, je aktvny a repektovan os-tatnmi. lovek nie je lenom obiny vtedy, ke sa s ou prestane identifi kova alebo nie je vnman ostatnmi ako len. Nvtevnci a sympatizanti s vtan na sviatonch obradoch.Z aktulnych innost mono spomen okrem celoronho cyklu sviatkov, ktor je samozrejmosou, aj spoluas na organizovan celoslovenskho sviatku Va-jana letnho slnovratu a prca na rozvoji inicianch praktk pre dnenho loveka. Podporujeme tie aktivity smerujce k osvojeniu si tradinch zrunost a umen, osvetov prednky a diskusie k aktulnym tmam dleitm pre naplnenie autentickho kopaniiarskeho ivota.(kontakt: tvorilad@gmail.com) TvorVynanie Moreny vo Vrbovciach 2013 Foto: Prame8 11/ 2015Slva!Svtohj Rodnej VieryNaa obina vznikla pri prleitosti sviatku zimnho slnovratu roku 2008 z iniciatvy zakladajcich lenov: Vlka Ohnivho Draka, Weleslawa, Ctibora a Drago-vida. Neskr sa pridali: Hromoslaw, Spytihnev, Sambor, Svetluka, Slaviboj a Dubia. Najnovi len nos ducho-vn meno Medve. pecifi ckm rysom obiny je to, e nepochdzame z jednho mesta, ale sme roztrsen po celom vchodnom Slovensku. To spsobuje neblah fakt, e obina sa schdza prakticky len poas slvenia sviat-kov, o povaujem za znan nevhodu.Hlavnm cieom obiny je navracanie duchovnej pod-staty kultovm miestam a tradcim. Nvrat k szneniu s prrodnmi silami, budovanie hrdosti na svoje korene a duchovn rozvoj kadho jednotlivca. Prrodn sily vnmame ako slovanskch bohov a duchov, vnmame trojjedinos sveta (Nav, Jav, Prav spojen osou v strede sveta stromom, horou). erpme z histrie, etno-grafi e i vlastnch sksenost. Sme vonm a apolitickm zoskupenm na princpe demokracie. Repektujeme in viery a ditancujeme sa od akchkovek prejavov neznanlivosti a extrmizmu.Slvime 8. sviatkov v roku: Hromnice 2. 2. Komodice 21. 3. Ruslie 1. 5. Kupalo 21. 6. Pernov de 20. 7. Mokou 21. 9. Duiky 1. 11. Kran 21. 12.Okrem toho ete prechodov slvnosti ako sobe i podstriiny.Internetov strnka: http://www.svatohaj.sk/DragovidSvtohj 1. novembra 2014 na bvalom hradisku Drevenk pri Spiskom hrade.Zava do prava: Medve, Hromoslaw, Ctibor, Slaviboj, Dragovid. Fotila Aneka9 11/ 2015Slva!Sivci KoiceSivci vznikli na svite 21. storoia, len jedens storo po pde Vekej Moravy. Najprv sa stretvali a rozrastali v rmci trampskho i undrckeho hnutia na Siveckch lkach pod mohutnm Sivcom a stretvali sa s udmi, ktor milovali prrodu a vonos. Kuchtili v prrode, spievali tborov piesne a aj in sa zastovali komu-nitnho ivota vonomylienkrskych slobodnch ud.Postupne vak zaalo nieo chba a Sivci sa rozhodli pre al rozvoj s vymi nrokami. Iste, mylienky trampov, indinov, Keltov aj Vikingov boli hodn vypoutia, ale Sivkom uarila lukostreba a zastnili sa niekokch akci mimo rodn hniezdo, kde sa dozve-deli aj o skupinch, ktor sa venovali starm pohanskm Slovanom a prve tento smer im uaril. Star Slovania si ctili predkov, zboovali prrodu, boli obratn bojovnci a nepohrdli iadnou prcou. Zaali sa teda venova tomuto smeru, zhotovili a zadovili si zbrane, artefakty, odev a pri veernch ohoch si vymieali novonadobud-nut poznatky zo ivota naich pohanskch predkov.Samozrejme, asom sa nemohli nedozvedie aj o in-ch skupinch a zaali navtevova akcie na starch obradnch miestach poriadan skupinami i obinami zo Slovenska, najm Svtohja a Pernovho kruhu. Tu zaili prv obrady k ucteniu slovanskch bohov a zase pochvlili sa ovea lepou materilnou vbavou k zujmovmu obdobiu. K zkladajcim lenom Lenke, Slavomrovi, Wlkiovi, Ervnovi a alm sympatizan-tom sa postupne pridvali Vlk Ohniv drak, Rodograd a bojaschopnos. ikovnos a krsu posilnila mlde na ele s Dubiom, Lesanou a Gojmrom. Spoluprca sa rozrastala a Sivci zaali robi aj svoje vlastn obrady, ktor mali v pohanskej komunite vek spech a poet sympatizantov uteene narast.Momentlne sa Sivci venuj hlavne dobovm remes-lm, kostmom, vrobe doplnkov a zbran, pretoe skoro vetci s remeselne zdatn a dychtiv po zdokonaovan bojovho umenia. Tieto najlepie vlastnosti Sivkov zaali vyuva organiztori dobovch bitiek, dobovch tborov na popularizciu hlavne obdobia Vekej Moravy v 9. a 10. storo, fi lmri, mze a preto nie div, e zaloenie obianskeho zdruenia Sivci Koice sa stalo nevyhnutnm a potreba popularizcie ivota starch Slo-vanov vek. Plny s smel, kalendr akci zahusten.Oivujce sa dejiny pohanskch Slovanov nali pevn bod, na ktorom sa d budova.Internetov strnka: sivaci.weblahko.skVlk imon Ohniv drakPostriiny Dubiu na jar 2011 v ermeli pri Koiciach Zdroj: Sivci10 11/ 2015Slva!Rodnovrsk padlkyJestlie se zabvme rodnovrskmi falsifi kty, je nezbyt-n zmnit kontroverzn nboensk hnut, kter odmt i vtina rodnovrc ijcch v Rusk federaci, kde toto uskupen v minulosti spatilo svtlo svta. Hovome o Starorusk crkvi pravoslavnch starovrc ingling, kterou zaloil potkem devadestch let minulho stolet Aleksandr Jurjevi Chinvi ili Kolovrat. Roku 2009 vak dolo k jejmu ofi cilnmu zkazu ve spo-jitosti s podezenm z extremistick innosti. I pes ofi ciln nzev tohoto hnut jej vak nememe spojovat s pravoslavm ani se staroobadnictvm. Dle slov A. J. Chinvie jsou inglingov vyznavai star vry velik rasy a uctvaj Prv. Pestoe bvaj asto spojovni s rodnovm, jak Svaz slovanskch obin, tak i Kruh jazyskch tradic se od nich distancuj a povauj jejich innost za diskreditaci celho rodcho se rodnovrskho hnut. Podobn na inglingy pohlej i rodnovrci z dalch vznamnch obin a svaz, mezi nimi tak eln pedstavitel dalho ruskho zasteujcho svazu,Velesova kruhu2. A. J. Chinvi se narodil v Omsku roku 1961. Dle svch slov zde roku 1985 dokonil musk duchovn semin a stal se hlavou cel crkve ingling. Od tto doby se nechal zrove titulovat san Patr Dij Patriar-cha. Prv v Omsku se nachz i hlavn stedisko crkve, obiny vak existovaly i doposud existuj po celm Rusku, dle ve vech tech pobaltskch republikch, v Blorusku, Ukrajin, Nmecku, Spojench sttech a v Kanad. Pokud se vrtme k Chinviovi, jeho vpovdi se neshoduj s ofi cilnm ivotopisem, a to dokonce ani jeho rok narozen, jeliko Chinvi tvrd, e je o deset let star. Doloen historie ingling se ve k roku 1991, kdy Chinvi v Omsku zaloil stedisko Diva zamen na paranormln a anomln jevy, kde organ-izoval kurzy okultismu a senzibilstv. Z jara roku 1992 se stedisko petransformovalo do crkve Diva chrm Inglii. Nzev crkve m bt odvozen od slova inglija ili bosk prvotn ohe, kter se bez konce projevuje rznmi zpsoby v nekonenosti. V jnu roku 1992 se nov nboensk hnut zaregistrovalo u ministerstva spravedlnosti Rusk federace a v prosinci tho roku dolo k jeho pejmenovn na Staroruskou ingliistickou crkev.Jej innost a semine probhaly legln a do konce ervence roku 2004, kdy oblastn soud v Omsku rozhodl o zkazu cel crkve ve spojitosti s podezenm z extrem-istick innosti. I pes tento zkaz vak Chinvi dle il sv mylenky pomoc internetu a vedl svou obinu v Omsku. Na internetu dolo v tchto letech ke zveejnn rozshlch materil a videozznam toto hnut prop-agujcch, na em se krom Chinvie vznamn podlel i dal pedstavitel ingling A. V. Trechljebov. Na zklad nezkonnho en materil propagu-jcch extremismus (rasov nadazenost Slovan-ri a uvn svastiky v ofi ciln symbolice) dolo roku 2009 k soudnmu zen, jeho dsledkem byl Chinvi shledn vinnm. Obvinn byl zprotn o dva roky pozdji3. Zkladnm vrounm textem ingling jsou tzv. Slovan-sko-rijsk vdy, kter maj bt dajnm pekladem z nkolika starovkch jazyk. Vdy byly na zem Rusk federace publikovny do roku 2008 celkem tikrt. V souasn dob se uvauje o jejich zkazu, jeliko panuje podezen, e nesou urit pznaky extrmis-tickho mylen. Vdy se dl do ty zkladnch st. Prvn st se nazv Kniha Perunovy moudrosti, ve kter se vyprv o Perunovch pikznch velik rase a potomkm Rodu nebeskho a jde vlastn o jakousi historii pchodu lid na planetu Zemi z nekonenho vesmru. Dle tto knihy a uen A. J. Chinvie ex-istuj plastiky vytvoen ped vce ne 40 000 lety z ulechtilch kov, kter jsou pokryty posvtnmi obrazci. Plastiky jsou ovem skryt a nedostupn a nelze je tedy v dnm ppad podrobit vdeck analze, podobn jako tomu bylo i u tzv. Knihy Mor-monovy, vtvoru zakladatele Crkve Jee Krista Svatch poslednch dn Josepha Smithe.Druh st nese nzev Kniha svta. Tet st se skld ze dvou knih: Ingliismus symbol vry ingling a Slovansko-rijsk vdy11) Pspvek vyjmm z oddlu 4.5 m doktorsk rozpravy obhjen v Brn roku 2012, viz http://is.muni.cz/th/74206/ff _d/Disertacni_prace__Jiri_Macuda__zkevclfd.txt2) Srovnej s: BEGTIN, K. KAZAKOV, V.: 25 2009 . Dostupn z: 3) Srovnej s: JAME, V.: ! Dostupn z: 11 11/ 2015Slva!Slovo moudrosti volchva Velimudra. tvrt st se opt skld ze dvou st: prvn je soubor starch leg-end Pramen ivota a druh je vnovna cest uren slovanskm nrodm. Jde bezesporu o jasn plagit, v nm je iteln vliv hned nkolika dl svtov i rusk literatury. V prv ad Sgy o Inglinzch ze tinctho stolet, dle ji zmiovan Knihy Mormonovy, Legend templ vydanch ve Francii koncem devatenctho stolet, kter byly v Rusku peloeny anarchistickmi mystiky, dle rodnovrskch text, a to pedevm Psn ptka Gamajuna A. I. Asova a Velesovy knihy. Ve vdch je patrn dokonce i vliv znmho zpadonmeckho vdecko-fantastickho dokumentrnho snmku Vz-pomnky na budoucnost z roku 1970 natoenho na motivy knihy Ericha von Dnikena, kter byl odvysln jet za sovtsk ry, a neubrnme se ani podobnosti dslednho popisu nrod s rasovou teori publikovanou v knize Adolfa Hitlera Mein Kampf4. Od zkladnch rodnovrskch proud se v mnohm odliuje i samotn vrouka ingling. Veker bohy pojmaj jako sv pedky, sm otec a matka jsou chpni jako stvoitel a bohorodika. Nejuctvanjm bostvem je Rod, kter v sob nese vechny pedky lovka a je vlastn vtlenm celho lid-skho rodu. Dle inglingov uctvaj tzv. vy bostva, mezi jejich pojmenovnmi nalzme Daboga, Svaroga, Velesa, Peruna, ale tak Odina, Th ora, Valkry, Agniho, Indru, Vestu a mnoho dalch. Severt, vdt a antit bohov v pedstavch ingling pochzej z krve boh slovanskch, a i z tohoto dvodu je zejm ct. Inglingov dodruj pt hlavnch pst, post se tak v sedm den svho devtidennho tdne. K devti zklad-nm ctnostem pat osvcenost, oduevnlost, soucit, pokn, trplivost, mrumilovnost, lska k blinmu, schopnost pekonat zkouky a tak rozhodnost dosh-nout vytenho cle. Ped svmi obady se inglingov kiuj podobn jako pravoslavn starovrci, ovem zanaj od ela, pot k levmu a pravmu oku a nakonec k stm. Tento zpsob kiovn je oznaovn jako mal perunice. Existuje i velk perunice, kdy se pi kiovn zan opt od ela, pechz se vak k levmu a pravmu rameni a kon se na bie. Obady inglingov rovn doprovzej chvalozpvy, k nim pat pedevm Chvalozpv Boha Kupala, Chvalozpv Svat Zem, Chvalozpv ohn aj.A. J. Chinvi striktn odmt evolun teorii. Lidsk rod len do pti zkladnch ras: bl, rud, lut, ern a ed, piem ta posledn jmenovan je dle nj rasou hermafrodit, kte as od asu navtvuj na planetu. Rasov teorie ingling se vak ani v nejmenm nedr obvyklch a uznvanch teori, nap. Indov jsou pok-ldn za smsici lut a ern rasy. Inglingov maj i os-obit kalend, jeho nzev odvozuj od slovnho spojen Koljady dar. Den m estnct hodin, tden pak devt dn. Msc se skld ze tyiceti nebo jednatyiceti dn a v roce je jich celkem devt. Jejich nzvy jsou zjevn odvozeny od potench psmen hebrejsk abecedy. Roky jsou podobn jako msce dvou typ: prost rok majc 365 dn a posvtn rok, kter m dn 369. K pos-vtnmu roku, v nm m kad msc po jednatyiceti dnech, dochz kadch estnct let. Roky se dle sesku-puj do okruh, kter jsou zrove zkladem pro jed-notliv epochy. Epochy maj kad svho patrona, jm je vdy nkter z bostev. Pro zajmavost: s rokem 2012 zapoala epocha Vlka ili Blho psa, jeho patronem je Veles. Velesova vlda potrv a do roku 36325. Svjatoslav4) Srovnej s: JAIN, V. B.: -. In: NIRELMAN, V. (ed.): . Moskva: - . , 2001, s. 56675) Tamt. Slva! Vstnk Rodnho slovanskho snmu slo 11 (esko-slovensk 1)Vydv Rodn vra a Dabogovi vnuci d Chotbud a BudislavAdresa: Martin Budislav Pavelka Trieda A. Hlinku 51, 949 01 Nitra, Slovensk republikaOdbyt v R: Vratislav, tel. 00420-724920979E-mail: dazbogovivnuci@gmail.com, sadzba a grafi ka: Matej BtiInternet: http://www.rodovid.nameTiskov uzvrka 28. II. 201512 11/ 2015Slva!