slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita v nitre...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

UID: 1131321

ZHODNOTENIE CHOVU ČINČILY VEĽKEJ NA

SLOVENSKU

2011 Andrej Adamka

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

ZHODNOTENIE CHOVU ČINČILY VEĽKEJ NA

SLOVENSKU

Bakalárska práca

Študijný program: Manažmet živočišnej výroby

Študijný odbor: 4179700 Manažment živočíšnej výroby

Školiace pracovisko: Katedra hydinárstva a malých

hospodárskych zvierat

Školiteľ: Ing. Martin Fik ,PhD.

Nitra 2011 Andrej Adamka

Čestné vyhlásenie

Dolupodpísaný Andrej Adamka vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Zhodnotenie chovu činčily veľkej na slovensku˝ vypracoval samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

V Nitre. mája 2011

ABSTRAKT

Účeľom bakalárskej práce je priblížiť problematiku chovu činčily veľkej na Slovensku.

Chov činčily veľkej je čo raz populárnejši z hľdiska exterieru, nenáročnosti na

chovateľské prostredie, dobrej reprodukcie a využiteľnosti kožušiny v kožušníckych

priemysloch. V rámci plemenných chovov plemena činčila veľká na Slovensku pôsoby

momentálne 49 chovných samcov, ktorí patria do 12 línií. V jednotlivých líniách pôsobí

minimálne 1 samec. Každoročne sa chovatelia v šlachtiteľských chovoch snažia

vytvárať nové línie s lepšími exterierovými vlastnosťami. Z hľadiska zhodnotenia

úrovne chovu činčily veľkej na Slovensku môžeme konštatovať, že činčila veľká má

dostatočné zastúpenie jedincov v chove a dosahuje porovnateľné výsledky so

zahraničnými chovateľmi činčily veľkej.

Kľúčové slová: problematika chovu, exteriér, línia

Abstract

The purpose of the work is to bring the issue of breeding chinchillas large in Slovakia.

Breeding chinchillas is great as once popular in terms of exterior, simplicity of farming

environment, good reproduction and utilization of fur in the fur industry. In the

chinchilla breeding large breeds in Slovakia currently operates 49 breeding males

belonging to 12 lines. The individual lines operate at least 1 male. Every year, farmers

in breeding herds trying to create new lines with better exterior characteristics. In view

of assessing the level of breeding chinchillas large Slovakia, we can conclude that the

chinchilla large to underrepresented individuals in stock and achieves comparable

results with foreign breeders chinchilla large.

Keywords: farming issues, exterior ,line

OBSAH

OBSAH ........................................................................................................................4

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK ........................................................................6

ÚVOD..............................................................................................................................7

1 PREHĽAD O SÚČASTNOM PROBLÉME RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.......8

1.1 Zóologické zatriedenie králika v systéme............................................................8

1.2 Spoločné znaky králika divého a králika domáceho ............................................8

1.3 Hlavné rozdiely medzi králikom a zajacom poľným ...........................................9

1.4 História chovu králikov ....................................................................................10

1.5 Plemená králikov..............................................................................................12

1.6 Výživa a kŕmenie králikov................................................................................13

1.7 Ustajnenie králikov...........................................................................................15

1.8 Ochorenia králikov ...........................................................................................17

1.8.1 Kokcidióza................................................................................................18

1.8.2 Myxomatóza .............................................................................................18

1.8.3 Hemoragická pneumónia králikov .............................................................18

1.9 Plemenitba .......................................................................................................19

1.9.1 Pohlavná sústava králikov .........................................................................19

1.9.2 Spôsoby plemenitby ..................................................................................20

1.9.3 Príznaky ruje .............................................................................................20

1.9.4 Gravidita ...................................................................................................20

1.10 Chovateľské zásady v chove králikov ...............................................................21

1.10.1 Odchov .....................................................................................................21

1.10.2 Odstav.......................................................................................................22

1.10.3 Výber zvierat pre chov ..............................................................................22

1.11 Štandard plemena činčila veľká ........................................................................23

1.12 Názvoslovie využívané v chove králikov ..........................................................24

1.13 Smernica pre posudzovanie králikov plemena činčila veľka...............................26

1.14 Súčasný stav činčily veľkej na Slovensku ..........................................................37

1.15 Prehľad línií činčily veľkej chovanej na Slovensku...........................................38

1.15.1 Prehľad línií plemenných samcov..............................................................39

2 CIEĽ PRÁCE.......................................................................................................44

3 MATERIÁL A METODIKA...............................................................................45

ZÁVER ......................................................................................................................46

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ....................................................................47

PRÍLOHY..................................................................................................................49

6

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK

n.l nášho letopočtu

tzn. to znamená

°C stupeň Celzia

kg kilogram

cm centimeter

g gram

mm milimeter

MXT myxematóza

V výborné

Vd veľmi dobré

D dobré

Ds dostatočné

Nd nedostatočné

0 chovu schopný

por. poradie

č. číslo

Znač. značka

P.u. pravé ucho

Obr. Obrázok

Tab. tabuľka

atď. a tak ďalej

Čv Činčila veľká

7

ÚVOD

Chov králikov má u nás dlhodobú tradíciu. Králik (Orictogalus cuniculus forma

domestica) je pre pomerne malú náročnosť na chovný priestor, dobrú reprodukčnú

schopnosť, rýchly rast a schopnosťou produkovať dietetické mäso s nízkym obsahom

cholesterolu z rastlinných krmív veľmi vďačným zvieraťom .

Králik najmä v povojnovom období predstavoval významné obohatenie jedálneho lístka

obyvateľov. V našich podmienkach však od konca osemdesiatých rokov

zaznamenaávame pokles záujmu o chov králikov najmä z dôvodu vírusových ochorení

myxomatózy a hemoragickej pneumónie. Na druhej strane sa od konca osemdesiatých

rokov aj v naších podmiankach po vzore zahraničných krajín začína formovať farmový

chov králikov s vysokou koncentráciou zviet. Drobnochovy králikov dnes predstavujú

určitú záujmovú činnosť a môžeme ich rozdeliť na drobnochovy, kde hlavným cieľom

je produkcia králičieho mäsa pre samozásobenie vlastných rodín a drobnochovy, kde sa

chovatelia orientujú na priblíženie sa k určitému štandardu plemena. Takýto chovatelia

sa svojimi odchovmi pýšia na výstavách drobných zvierat. V drobnochovoch jedným

z najvďačnejších a najčastejšie využívaných plemien je činčila veľká. Je to plemeno,

ktoré si našlo obľubu u chovateľov najmä vďaka svojmu typickému činčilovitému

sfarbeniu srsti ale aj vďaka svojim vynikajúcim úžitkovým vlastnostiam. Chov činčily

veľkej je v súčasnosti riadený klubom činčily veľkej.

Cieľom práce bolo popísať chov činčily veľkej na Slovensku.

8

1 PREHĽAD O SÚČASTNOM PROBLÉME RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY

1.1 Zóologické zatriedenie králika v systéme

Kmeň: Chordáty (Chordata)

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)

Nadtrieda: Čeľustnaté (Gnathostomata)

Trieda: Cicavce (Mammalia)

Podtrieda: Živorodé (Theria)

Nadrad: Placentovce (Placentalia)

Rad: Dvojitozupce (Lagomorpha)

Čeľaď: Zajacovité (Leporidae)

Rod: Králik (Oryctolagus)

Druh: Králik domáci (Oryctolagus cuniculus forma domestica)

Plemeno: Činčila veľká (Zadina 2003)

Do čeľade zajacovité patria vlastne zajace a králiky. Dorastajú do veľkosti

väčšej než pišťuchy majú pretiahnutejšie telá, dlhšie pohyblivé ušnice dobré zadné

končatiny dlhšie než predné. Chvost je síce tiež krátky, na rozdiel od pišťucha však

viditeľný (Ander et al. 2000).

1.2 Spoločné znaky králika divého a králika domáceho

Králiky síce tvoria druhovo menej početnú skupinu (20-25) než zajace (25-30)

avšak vzhladom i spôsobom života sú rozmanitejšie (Anděra, et al. 2000).

V ústnej dutine majú na hore i dole po jednom páre silných dlátovitých rezákov, ktoré

sú celé pokryté sklovinou, nemajú koreň a trvalo rastú. Na zadnej strane je vrstva

9

skloviny tenká, tak že oblukovité hlodáky sa dlátovito obrusujú. Na ich prednej strane je

pozdĺžna ryha. V hornej čeľusti je za oboma prednými rezákmi ešte jeden pár drobných

rezákov. Špicáky chýbajú, stoličky sú hypsodontné, na spodnej čeľusti majú viacej

záhybov ako na hornej. Kĺbová jamka spodnej čeľuste je guľovitá, čo pri prežúvaní

umožňuje bočný pohyb čeľuste( Laštuvka et al., 1996).

Naprostá väčšina má zubný vzorec 2 0 3 3 //1 0 2 3 tzn. do hromady 28 zubov. Iba

u králika japonského (Pentalagus furnessi) (pozn. autora je to druh divokého králika

nejde o plemeno králika domáceho) sa udáva v hornej čeľusti o jeden pár stoličiek

menej. Predné i zadné lapky kryje na spodnej časti hustá srsť (Anděra, et al., 2000).

Kľučná kosť chýba, slepé črevo je dlhé a má špirálovú riasu. Vytvárajú sa v nej

zvláštne kašovité výkaly, ktoré opäť požierajú, znovu trávia a neskôr vo forme tvrdých

bobkov kalia tzv. cekotrofie (koprofagie). Samci majú miešok pred penisom (rozdiel od

ostatných placentárov). Samica má 3-5 párov mliečnych bradaviek, maternica je dvojitá

a placenta terčovitá .

Má na lebke vytvorenú medzitemennú kosť a kostné poschodie je omnoho širšie ako

šírka vnútorných nozdier. Uši a zadné nohy sú kratšie ako u zajaca ( Laštůvka at.al,

1996). Telesná teplota u králikov je 38,5- 39,5 °C. Tep je 130-320 pulzov za minútu.

Počet dychov je 32-60 za minútu (Duranti, et al. 1993).

Králik má v každej telovej bunke 44 chromozómov (Fingerland, 1998). Kostra králika

má 220 kostí (Dousek, 1994). Schippers (1999) píše , že na hlavu pripadá 31 kostí .

Králik sa dožíva maximálne 10 rokov (Ahrland, 1989).

1.3 Hlavné rozdiely medzi králikom a zajacom poľným

V prírode nedochádza k vzájomnému kríženiu. Hmotnosť zajaca je o 2 kg väčšia

Dĺžka gravidity je 12 dní dlhšia. Králik rodí v nore, vystlanej srsťou , ale zajac na

voľnom priestranstve. Králičatá sú slepé, hluché, holé neschopné samostatného života,

ale mláďata zajaca úplne naopak . Králik má krátku hlavu, krátke uši, slabé pánvové

končatiny, a však zajac ma dlhú hlavu a uši, silné pánvové končatiny (Konrád, 1996).

10

1.4 História chovu králikov

V Európe sa prvý krát vyskytujú koncom treťohôr. Neskôr, v dobe ľadovej sa

králiky vyskytovali len na juhu Európy (pyrenejský poloostrov) a v severozápadnej

Afrike. V druhom tisícročí p.n.l. pri svojich námorných cestách vozili Feninčania

zvieratá- králikov, ktorý boli zdrojom čerstvého mäsa. Tak sa stávalo, že v prístavoch sa

dostali na pevninu. Iberejci- obyvatelia dnešného Španieľska, Portugalska ich začali

chovať v podzemných norách, neskôr v ohradách, je možné hovoriť o prvom

zdomácňovaní králikov. Ľudia im hovorili i-stephanie –Hispania, latinsky Španielsko

(Štětka, 2011).

Postupne sa králik dostáva k chovu v chlievoch, ohradách. Mláďatá pobehovali

väčšinou voľne, často boli potom domorodcami chytané a kuchynsky spracované. To

bola priama domestikácia králikov, ktorý sa postupne začali šíriť i do ostatných krajín

v Európe (Štětka, 2011).

V 16. storočí mala kráľovná Alžbeta I. veľkú králičiu záhradu a Henrich IV. Navarrský

veľkú králičiu oboru, ktorá slúžila na zábavu žien u dvora (Zadina at. al. 2004).

V stredoveku boli králiky chované takmer vo všetkých kláštoroch , kde boli zdrojom

kvalitného mäsa a všestranne upotrebiteľné kožky. Francúzski mnísi chovali králiky

rôznych typov, farebných rázov. Už koncom 18. storočia sú známe 4 plemená králikov:

dlhosrstý, Holanďan, malý stříbrňák a stajňový králik. Dokonca o plemenách králikov

sú už správy zo 16. storočia. Po Prusko-francúzskej vojne (1870 -1871) získali nemeckí

vojaci z Francúzska poznatky o chove králikov a tak sa ich chov rozširuje aj do

Nemecka, ďalej aj do Anglicka. Králiky sa chovajú vo chlievoch, drevených

králíkárňách. V rokoch 1850 už bola známa chovateľská zoskupenia s chovom králikov

určitého typu, plemena a sfarbenie. Priekopníci organizovaného chovu vypracúvajú

štandardy plemien, začína sa s výstavnou činnosťou. Sprvu sa hodnotila úžitkovosť,

neskôr sa presadzoval záujem o krásu a farebnosť. V našich krajinách pokračoval aj

chovateľský záujem o zveľaďovanie doma chovaných králikov. V 19. storočia priniesli

vojaci správy o nových "odrodách" králikov vo Francúzsku, Lotrinsku (dnešná časť

Holandsko), skrátka zo západnej Európy, kde bol chov králikov už pestrejšie.

Chovatelia nezostávali k európskym novinkám ľahostajní. Predovšetkým politické

zmeny 19. a 20. storočia, migrácia vojakov pri vojnách Rakúska-Uhorska s európskymi

susedmi umožnila, aby sa do Čiech dostali králiky z Francúzska a Nemecka. Na sklonku

11

19. storočia už obchodníci, ktorí do Čiech dovážali rôzne plemená králikov. Inak bol

doteraz králik chovaný ako "zvyškové zviera" v maštaliach, kde mu bolo potravou to,

čo vypadlo zo žľabu na zem. V našich krajinách mal chov králikov spočiatku športové

zameranie. Prvé vystavenie králikov na verejnosti bolo v meste Březnici dňa 7.9. 1863.

Tu Jednota hospodárskeho kraja píseckého usporiadala Výstavu hospodárskych i

lesných výrobkov, všetkého druhu dobytka, náradia a strojov. Na prekvapenie

návštevníkov sa našiel prvý králikár, ktorý sa nebál posmechu a štipľavých poznámok.

Vyniesol svoje králiky z prítmia stajne a dal ich do radu vedľa ostatné vystavovaná

zvieratá. O chovu králikov sa začalo písať i v odbornej literatúre. Veľmi pozitívne

pôsobili články Dr. Kodyma v "Hospodárske čítanke", v roku 1873 bola vydaná

knižočka p. Mališa "O chovu králikov", ďalej bola osveta v ďalších časopisoch,

kalendároch z pera nadšencov pre chov králikov. V roku 1877 bol v Prahe založený

"Spolok pre zveľadenie chovu drobného hospodárskeho zvieratstva". Na pražských

výstavách bol už králik vystavovaný, ale len ako doplnok, ktorý bol často trpený z

milosti. V tomto roku bola vydaná publikácia p. síra "Králíkářství". V rovnakom období

pôsobil neúnavný chovateľ a propagátor vedeného chovu králikov Ján V. kalal z

Bernatic u Tábora, ktorý osobnými stretnutiami, vydupával cestu k uznaniu užitočnosti

chovu králikov. V roku 1902 bola v Prahe založená "Ústredná jednota králíkárov

českoslovanských". JV Kalal vydáva časopis "Králíkář českoslovanský", ďalšie pekné

články a pojednanie sú od AE Meliš, JV Kalal, MVDr. FS Kodyma a ďalších. Na

slovensku bol prvý spolok králikárov založený až v roku 1922 v Holici (Štetka, 2001).

V českých krajinách už v roku 1903 usporiadali aktívny jihočeští chovatelia v mestečku

Blatná 11. - 12. októbra v sále hotela "U bieleho leva" - Prvá českú králíkársku výstavu.

Usporiadateľom bol spolok chovatelov králikov za vedením H. Šimánka, Augustína a

Václava Lehečky, J. Modra a J. Jungmana. Bolo vystavené od 56 chovateľov 299

králikov ôsmich plemien (striebornošedá, striebristý ,brokrcí, belgickí obri, ruskí,

anglickí baranovití, angorští, triesla a modrí) (Kalal, 1943).

Blatenská výstava v roku 1903 predstavila 8 rôznych plemien. Ale v tej dobe boli už na

našom území králiky francúzski beranovití, holandskí, zajačie, modrí triesla, českí

strakáčmi, belgickí obri albíni a ďalej králik Thüringenskej (kamzíči - Durínsko),

havanský, hermelín, aljaška, francúzsky striebristý (šampanský), bieli modrookí a novo

dovážajú japonskí. Na Morave bol v Brne založený "Králikárský spolok" v roku 1904 a

ten usmerňoval chovateľskú činnosť v širokom okolí. Prvá svetová vojna trochu

12

obmedzila rozvoj nových plemien, králik bol chovaný hlavne pre úžitok v produkcii

mäsa. Po nastolení mieru sa však objavujú ďalšie neznáme plemená: králik Meißenský,

baranovitý, Marburské Veveří, trojfarebný strakoš, činčila, rys - lux, oposum, líščie,

zibelin (Kunie), novozélandský červený, pražský čiernošedý, poddoubník, havanský

hnedý, Poděbradský dance, plzeňský strakoš, králik srnčí, český albín a ďalšie. Veľkú

chovateľskú horúčku odštartoval dovoz castorexov z Francúzska a s tým aj šľachtenie

ďalších krátkosrstých plemien (Štetka, 2001).

1.5 Plemená králikov

Keď chovatelia a šľachtitelia zistili, aká rozsiahla je variabilita znakov a vlastností

králika, usilovali ich tvorivým prístupom podchytiť a stabilizovať. Bohatý genotyp

králikov umožnil v krátkom časovom období vytvoriť veľké množstvo jednotlivých

plemien. Prvé z nich sú definované štandardom z 18. storočia, ale najviac nových

plemien vzniklo po získala úplné a ucelenejšiu genetických poznatkov v 20. storočia.

Touto tvorivou činnosťou vznikol bohatý svetový genofond plemien rozdielne

hmotnosti, rôzneho sfarbenia a kresby srsti, jej rozdielne dĺžky a štruktúry, rozdielneho

postavenia a dĺžky uší a osobitého držanie tela. Vytvorené plemená zaujala skupiny

chovateľov, ktorých prvoradým cieľom je zachovať vyšľachtené plemennej znaky; v ich

chovoch je ekonomika a úžitkovosť druhoradá. Okrem tohto chovateľského zamerania

je po celú dobu od zdomácnenia králika až dodnes významné aj zameranie na využitie

úžitkových vlastností králika pre produkciu mäsa. Vedľa vzniku prevládajúcieho počtu

plemien s osobitnými plemennými znakmi sa postupne vyčleňovali skupina mäsových

plemien králikov a v druhej polovici dvadsiateho storočia sa začalo so šľachtením

mäsových typov králikov sa špecializovaným zameraním na rýchlu tvorbu králičieho

mäsa. Plemená svetového genofondu, zastúpená v chovoch našich chovateľov, uvádza

Vzorkovník plemien králikov (Malík, et al. 1999).

Plemená králikov rozdeľujeme podľa dĺžky srsti na krátkosrstá (dĺžka krycieho chlpu

predstavuje 1,4 - 2 cm), pričom chlpy sú ku koži postavené kolmo. Králiky s normálnou

srsťou, u ktorých je dĺžka krycieho chlpu v rozmedzí 2 - 4 cm, srsť "splýva" s kožou. U

dlhosrstých plemien dĺžka krycieho chlpu sa pohybuje v rozmedzí 5 - 6 cm u líščieho

králika a u angora je srsť ešte dlhšia. Saténového králika zaraďujeme do samostatnej

13

skupiny plemien s osobitnou štruktúrou srsti. Jeho všetky chlpy tzn. podsada i pesíky

majú podstatne menši priemer (et al.1994).

Podľa najnovšieho vzorníka plemien králikov, je do výstavného posudzovania

zaradených celkom 67 plemien a ešte niektoré jednotlivé plemená majú veľa farebných

rázov. U plemena holandský je iba 14 farebných rázov (Zadina, 2003).

Celkový počet známých plemien sa odhaduje na 150 (Konrád, 1996).

Podľa Zadiny (2003) plemena králikov rozdeľujeme na veľké (belgický obor, moravský

modrý, nemecký obrovitý strakáč), stredné(činčila veľká, český strakáč), malé (rys,

český červený, činčila malá), zakrslé (hermelín, zakrslý baran, zakrslý), krátkosrsté

(kastorex, slovenský sivomodrý rex ), dlhosrsté (angora,líšči,zakrslí líšči) a so zvláštnou

štrukturou srsti (saténový).

1.6 Výživa a kŕmenie králikov

Králiky patria k bylinožravcom, majú dlhú tráviacu sústavu a pomerne pomalé

zažívanie. Potrava môže v zažívacích orgánoch zostávať aj niekoľko dní (Schippers,

1999).

Zadina, (2004) sa spomína, že potrava prechádza tráviacim ústrojenstvom približne 72

hodín.

Žalúdok králika je jednokomorový, má objem asi 250 ml a králik patrí medzi

monogastrické zvieratá. Žalúdočné šťavy sú silne kyslé, pH je okolo 1,0 po zmiešaní s

obsahom žalúdka sa však zvýši na 2,0. Tenké črevo meria asi okolo 3 m. Dĺžka hrubého

čreva sa pohybuje okolo 120 - 150 cm (Zadina et al. 2004).

Zvlášť objemné je slepé črevo, dlhé 30 - 55 cm s 8 - 15 cm dlhým červovitým

príveskom, tu dochádza k hlavnému tráveniu celulózy (Konrád, 1996).

V chove králikov závisí výživa a kŕmenie na technológií chovu a ustajnenie zvierat.

Používajú sa rôzne typy kŕmenia: kombinovaný (zmiešaný) a kŕmenie granulovanými

kompletnými kŕmnymi zmesami (suchý) (Zadina et al. 2004).

Pri kombinovanom type kŕmenia sa používajú rôzne druhy jadrových krmív spolu so

šťavnatými krmivami (okopaniny), zelené krmivo a senom. V zimnom období je o 15%

vyššia potreba živín ako v letnom období. Vyššia potreba živín je potrebná na

14

kompenzáciu tepla strácajúceho sa z organizmu králika vplyvom vonkajšieho

prostredia. Pri obmedzenom kŕmení je nutné brať do úvahy maximum dennej dávky

krmiva. Pri kŕmení králikov vo farmovom chov s regulovaným mikroklímou sa

využívajú plnohodnotné granule s vyváženým obsahom živín, ktorý je v zhode s

fyziologickými zvláštnosťami, charakterom úrovňou produkcie králikov (Zadina et al.

2004).

Veľkosť granúl sú pre mladé králiky dĺžka 3 - 4 mm, priemer 2,5 - 3 mm a pre

dospelých králiky dĺžka 6 mm a priemer 5 mm (Michálek,et al. 1995).

V tabuľke 1. od Kopaňskieho (1977) je denné množstvo suchej kompletné kŕmne zmesi

pre králiky.

Tab.1

Kategórie

Živá hmotnost

(kg)

Kompletná kŕmna zmes (g)

3 110-170

4 140-195

dospelé králiky v období pokoja

5 170-220

3 135-210

4 175-240

dospelé králiky v období produkcie

5 210-275

3 190-245

4 245-320

samice po pôrode a dojčiace

5 300-390

0,4 16-20

mláďatá pri samici 0,6 24-30

0,6-1,2 39-118

1,8-0,27 118-167

2,7-3,4 167-197

mláďatá intenzívneho výkrmu

3,4-4,0 220

(Denné dávky kompletnej kŕmnej zmesi pre králikov Kopanský,1977)

15

Podľa Piersovej (1992) v poľnohospodárskych dvoroch by mali mať králiky

stále k dispozícii seno, je to cenný zdroj vlákniny, ktorá je nevyhnutná pre správnu

funkciu čriev.

Príjem pitnej vody ovplyvňuje fyziologický stav králikov (dojčenie), obsah vody v

predkladaných krmivách (zelené krmivo, okopaniny) a teplota prostredia. Najväčšiu

spotrebu budú mať králiky kŕmené suchým krmivom v letnom období a dojčiace

samice. Pitnú vodu musia mať králiky stále k dispozícii (Malík, 2002).

Podľa Kuźniewicze a Filistowicze (1999) králiky kŕmené suchými krmivami vypijú

denne okolo 100 cm3 pitnej vody na 1 kg živej hmotnosti.

Michálek,at.al, (1995) uvádzajú, že ročná spotreba pitnej vody na 1 klietku pre chovné

králiky, pri zahrnutí podielu všetkých ďalších kategórií a produkcia vykŕmených

králikov činí cca 1270 litrov.

1.7 Ustajnenie králikov

Králiky nepatria medzi zvieratá náročná na prostredie. Nemali by sme však

zabúdať na to, že zo všetkých druhov drobných hospodárskych zvierat (hydina, holuby)

je králik najviac viazaný na pomerne malú plochu chovného zariadenia. To by preto

malo čo najviac zodpovedať jeho požiadavkám na prostredie, pretože prostredie patrí

medzi dôležité faktory ovplyvňujúce úspešnosť chovu, vrátane jeho ekonomiky.

Najväčšie požiadavky na ustajnenie a hygienu chovu majú králiky s vysokou

úžitkovosťou a králiky s mimoriadnou exteriérovou hodnotou. Prostredie, v ktorom

králik žije, musí byť predovšetkým suché, má zmierňovať vplyv vonkajších

klimatických podmienok, má byť dobre vetrateľné, ale bez prievanu a zvýšenej

koncentrácie čpavku. Má mať tiež dostatok najlepšie prirodzeného svetla. Králiky sú

zvyknuté žiť v kolóniách, preto na seba môžu vidieť (Zadina et al. 2004).

Najvhodnejšie je smerovanie králikárne čelom k juhovýchodu (zachytáva sa ranné

slnko, obmedzuje sa pôsobeniu slnečných lúčov v poludňajších a popoludňajších

hodinách. Nevhodné je smerovanie priečelia na západ a sever, podobne ako k juhu a

juhovýchodu. Ak sa králikárne nedajú otočiť priečelím ku vhodnej svetovej strane, je

nutné ju vybaviť tienidlami alebo sklápacími prístreškami (Konrád, 1996).

16

Najväčšiu starostlivosť a pozornosť vyžadujú samice v čase gravidity, pôrodu a v

prvých dňoch dojčenia mláďat. V tej dobe je nutné samiciam a mláďatám vytvoriť

intímne prostredie, tj. vložiť koterec, ktoré pripomína prostredie nory. Pri odstave

premiestňujeme králiky, mláďatá necháme v pôvodnom koterci. Králiky sú plaché

zvieratá, preto je treba v ich okolí udržiavať pokoj a zamedziť rýchlejším pohybom

osôb. Treba počítať s tým, že králik má tendenciu všetko okusovať, má mať voľný

prístup k vode a krmive. Chovateľské zariadenia musia byť dobre dezinfikovateľné.

Novo nakúpené jedinca je nutné ustajniť oddelene v karanténe. Králiky neznášajú

vlhko, nedokonalú výmenu vzduchu, hluk, prievan a prašné prostredie. Zimu však

znášajú dobre, suché chladno je pre nich vhodnejšie ako vlhké teplo. Je však potrebné

chrániť ich pred dažďom, vetrom, snehom i pred priamymi slnečnými lúčmi. Pre

vonkajšie králikárne je potrebné vybrať miesto tak, aby boli králiky chránené pred

extrémami počasia. Osvedčilo sa situovať ich na východ, prípadne na juhovýchod,

pretože takáto orientácia vytvára optimálne svetelné i tepelné podmienky, nedochádza

pri nej k extrémnym výkyvom teplôt. V žiadnom prípade čelnú stranu neorientujete v

smere najčastejších vetrov a dažďov, pri orientácii na juh alebo juhozápad králiky v lete

trpia silným oslnením horúčavou. Výhodou vonkajšej králikárne je menšia potreba

miesta a celoročné vplyv počasie na králiky prispieva k ich otužilosti a lepšiemu

zdravotnému stavu. Králičinec je zariadenie budované k ochrane kotercov. Do značnej

miery eliminuje alebo úplne odstraňuje nevýhody vonkajších králíkární, vhodným

zateplením možno vytvoriť podmienky aj pre zimnú plemenitbu. Nevýhodou býva

zhoršenie mikroklímy v týchto priestoroch (vyššia vlhkosť a koncentrácia čpavku)

(Zadina , et al. 2004).

V králikárni by mali byť kŕmidla na zrniny, miešanky a okopaniny, jasle na zelené

krmivo či seno a napájačky alebo misky na vodu. Zariadenia na chov králikov môže byť

doplnené aj výbehmi. Využívajú sa napríklad pri výkrme králikov na mäso v

poľnohospodárskych dvoroch. V chove výstavných králikov je možné výbehy

odporučiť, pretože ich pohyb priaznivo ovplyvňuje rast kostry a svalstva (Zadina, et al.

2004).

Podľa Dvořáka (1973) sa stretávame s rôznymi technológiami ustajnenie a spôsobmi

chovu králikov. Je to voľný a polovoľnný chov (tzv. oborový), skriňové chovy v tzv.

voliérach v prírode, chov v ohradách v chlievoch, chov v králíkárňach (kotcový

17

systém), chov v klietkach vo voľnej prírode, chov v králičinciach, chov v klietkach pod

prístreškami a chov v klietkach v halách (Dvořák, 1973).

1.8 Ochorenia králikov

Aj napriek vzornej starostlivosťi môžu králiky ochorieť. Pri zlej starostlivosti sa

však vystavujeme viac rizikám. Králikom by sme mali venovať čo najväčšiu

starostlivosť a udržiavať ich ustajnenie v čistote (Schippers, 1999).

V chovoch rozlišujeme choroby nenakazlivé a nákazlivé. Nenakazlivé choroby sú

vyvolané vonkajšími podmienkami, predovšetkým vplyvom chovateľa. Ide o niektoré

ochorenia očí, nervovej sústavy, srsti, lebky, kostí, zubov, pohlavných orgánov a krvi.

Patria sem aj avitaminózy, nadúvanie alebo i otravy (Fingerland, 1991).

Podľa Kuźniewicze a Filistowicze (1999) sú tieto ochorenia spôsobené predovšetkým

nedostatkom vo výžive a techniky kŕmenia. Na výstavách zjavné príznaky chorôb musí

posudzovateľ konštatovať a zaznamenať do príslušnej rubriky oceňovacieho lístka.

Zvýšenú pozornosť musí venovať chorobám prenosným (nákazlivým) a chorobám

dedičným. Presnú diagnózu nemožno však po posudzovateľovi požadovať, to prináleží

len veterinárnemu lekárovi (Zadina, 2003).

Správny chovateľ by mal vedieť posúdiť zdravotný stav zvierat, ktoré chová a

pravidelne ho pri vykonávaní úkonov v chove kontrolovať. Všeobecnými príznakmi

ochorenia je malátnosť, znížená pohyblivosť, nezáujem o príjem krmiva a nápojov,

zápchy alebo hnačky, výskyt výpotkov v okolí očí, nozdier, pohlavných orgánov a

konečníka. Príznakom ochorenia môže byť aj strata lesklosti a vypadávanie srsti. Pri

dlhodobých chorobných stavoch vplyvom chudnutia sa znižuje osvalenie, vystupujúce

stavce (pílovitý chrbát) a rebrá. Pri bolesti v dutine brušnej býva brucho na pohmat

tvrdé, alebo vtiahnuté. Zvieratá môžu mať zmenený postoj vplyvom bolesti niektorého z

orgánov, vplyvom otlakov končatín, alebo poranenia atď. (et al. 1994).

18

1.8.1 Kokcidióza

Spôsobuje ju malý jednobunkový črevný parazit, ktorý zasiahne okrem iného

črevnú stenu. Králik má potom vážnu hnačku, stolica je vodová a páchne. Srsť zmatnie

a králik rýchlo ubúda na váhe, zatiaľ čo brucho je hrubé a ochabnuté. V ranom štádiu sa

táto choroba dá vyliečiť. Ak sa včas nezasiahne, končí choroba väčšinou úhynom.

Kokcidiózu možné liečiť podávaním kokcidiostatík, najlepšie sulfadimidínu alebo

sulfakombinem po dohode s veterinárnym lekárom. Predovšetkým dbáme na čistotu,

poriadok a pravidelnú dezinfekciu králíkárne, kŕmidiel a náradia (Schippers, 1999)

1.8.2 Myxomatóza

Myxomatóza králikov je vírusové ochorenie. Chorobnosť dosahuje až 90%.

Zdrojom nákazy sú choré zvieratá, prenášačom bodavý hmyz (Michálek, et al. 1995).

Príznaky sa objavujú za 4 až 14 dní (Verhoef, 2005).

Prejavuje sa uzlovitými zmenami (opuchom) hlavy, uší, oblasti očí a pohlavia. Liečba je

neúčinná. Vykonávame preventívne očkovanie od 1 mesiaca veku. Imunita nastupuje za

4 až 9 dní a trvá 1 rok. Používaná vakcína MXT neovplyvňuje jatočnú kvalitu mäsa

očkovaných králikov (Michálek,et al. 1995).

1.8.3 Hemoragická pneumónia králikov

Mor králikov čiže hemoragická pneumónia je choroba, ktorá sa v posledných

rokoch často vyskytuje. Spôsobuje ju vírus a nakazené zvieratá hynú v priebehu

niekoľkých minút po ťažkých kŕčových stavoch s príznakmi dusenia. V oblastiach, kde

sa táto choroba vyskytuje, môže sa proti nej zaočkovať (Schippers, 1999).

Ďalšie vážne ochorenia je infekčná nádcha, pasteurelóza, kiahne, pseudotuberkulóza,

salmonelóza, tularémia, infekcie E. coli, nekrotické zápal slepého čreva, Spirochetóza

(králičie syfilis), toxoplazmóza, encefalitozoonóza, cysticercosis (uhrovitosť), svrab,

plesňové ochorenia, otlaky končatín, zápaly mliečnej žľazy, otravy, kanibalizmus (et.al.

1994).

19

Jedlička (2006) opisuje črevné ochorenie mladých králikov známe v západnej Európe

ako dlhodobé a ničivej tzv. enterokolitída.

Dvořák (1973) ešte uvádza strongylózu, červivosť žalúdka, črevnú červivosť,

pásomnicu a stafylokokovú nákazu králikov. Neinfekčné ochorenia je zápcha,

nadúvanie, prechladnutím močového mechúra, neplodnosť, poruchy pri kotení, nervové

poruchy, nosoví katar, úpal a abnormálne prerastaním zubov

1.9 Plemenitba

So zdravotným stavom a dokonalou výživou tvorí plemenitba tri základné

stavebné kamene v chove králikov (Konrád, 1970).

1.9.1 Pohlavná sústava králikov

Králiky sú schopné sa rozmnožovať počas celého roka. V poľnohospodárskych

dvoroch je ale najvhodnejším obdobím jar (Tuláček, et al. 1995).

Samčie pohlavné ústrojenstvo sa skladá zo semenníkov vretenovitého tvaru s rozmermi

3 a 1,2 cm a váži asi 1,45 g (Konrád, 1996).

Penis je v kľude dlhý asi 2,5 cm. Králik ejakuluje pri každom skoku 0,4 až 6 ml

spermie. To obsahuje v 1 ml 700 000 až 2 miliardy spermií. Samičie pohlavné

ústrojenstvo sa skladá z párových vaječníkov, vajcovodu, maternice a pošvy. Fazuľovité

vaječníky rozmeru 1,5 a 0,3 cm váži okolo 0,25 g. Pravý vaječník je u dospelých samíc

uložený u štvrtého bedrového stavca a ľavý umiestnený pod okrajom ľavej obličky.

Vajíčkovod je dlhý 8 až 10 cm a hrubý 2 mm. Maternica je dvojitá a každé z ramien má

dĺžku 8 až 10 cm. Obe ramená zavesené peritónom na dorzálnej stene brušnej dutiny

ústia samostatným krčkom do pošvy. Tá je dlhá 7 až 8 cm a široká 0,5 až 1 cm. Každý

vaječník uvoľňuje 3 až 9 vajíčok a to asi 10 hodín po zapustenia. V 11 dňoch je dĺžka

plodu 0,5 cm, v 14 dňoch asi 1,2 cm a 21 dňoch asi 3 cm. Prvé vrhy bývajú menej

početné, nasleduje rovnaký počet mláďat do deviateho vrhu a potom dochádza k

postupnému znižovaniu (Tuláček, et al.1995).

20

1.9.2 Spôsoby plemenitby

Prirodzená plemenitba individuálna ,chovateľ podľa pripúšťacieho plánu

zapúšťa jednotlivé samice príslušným samcom. Na jedného samca počítame 8 až 15

samíc. Platí zásada, králičicu vpúštame za samcom . Za deň môže samec pripustiť dva

králiky. Počet skokov jeden až dva pri jednom párení (Michálek,et al. 1995). Prirodzená

plemenitba skupinová k jednému samcovi priraďujeme 5 až 15 samíc na jeden týždeň.

Výhodou tohto spôsobu je menší počet jalových, zvyšuje sa počet mláďat , vedie ale k

vyčerpaniu samcov, nepoznáme presný termín pôrodu (Konrád, 1970).

Inseminácia patrí k moderným spôsobom reprodukcie. Na jedného samca možno

počítať 50 samíc. Výhodou je zavedenie turnusového zapustenie, menšia potreba

samcov, s ktorou súvisí nižšia spotreba krmiva a potrebných ustajňovacích priestorov.

Zo zoohygienického hľadiska sa javí ako dôvodný uzavretý obrat stáda a zníženie rizika

prenosu chorôb (Michálek, et al. 1995).

1.9.3 Príznaky ruje

Časový interval ruje je veľmi variabilný a pohybuje sa v rôznych intervaloch až

do 20 dní. Vonkajšie príznaky ruje sa prejavujú trením spodnej čeľuste, spodného pysku

až krku o hranu kŕmidla, prípadne inú hranu v koterci, častým prehrabávaním

podstielky, nepokojným správaním, vytrhávaním srsti z prsnej a brušnej dutiny a snahou

o stavbu hniezda, vonkajšie pohlavné orgány sú zdurenie, pošva je silne až do modra

prekrvená, zväčšená, niektorých prípadoch sa môže zmenšiť príjem krmiva a ak je

králičica s mláďatami, môže po nich skákať (Michálek, et al. 1995).

V období, keď samica určená na chov odmieta samca (anestrus), dozrievajú ďalšie

folikuly. Toto obdobie je dlhšie v zime ako na jar a v lete. Preto tiež zapustenia a počty

mláďat v zime sú nižšie (Konrád, 1996).

1.9.4 Gravidita

Po kontrolnom pripustení 3 až 5 deň samica odmieta samca, králičica je

kľudnejšia, výnimočne býva agresívna, zvyšuje sa žravosť, môže dochádzať k

21

výraznému likvidovanie podstielky rozhryznutím, najspoľahlivejšie metóda je palpácia,

ktorú vykonávame od 12. dňa po zapustenia. Opatrným pohmatom v zadnej časti brucha

nahmatáme plody o veľkosti čerešne až menšieho orecha v prípade gravidity. V

poslednom týždni gravidity samica má zväčšené brucho, zväčšujú sa mliečne bradavky,

králik zháňa stavebný materiál na stavbu hniezda (Michálek, et al.1995).

Dĺžka gravidity býva 30 až 31 dní. Doba gravidity kratšie, tj. 29 dní, býva celkom

výnimočne pri väčšom počte narodených mláďat. Naopak dlhšia doba (cez 31 dní) býva

u malého počtu narodených mláďat. Krajné hodnoty doby gravidity, za čo považujeme

34 a 35 dní, sa vyskytujú v tom prípade, že sa mláďatá rodia väčšinou mŕtve a môžu

nastať aj ďalšie popôrodné komplikácie (Lebas at.al. 1984).

1.10 Chovateľské zásady v chove králikov

Úspešnosť chovu králikov si vyžaduje dodržiavanie určitých zásad zootechnickej

praxe, ktoré je treba dodržiavať.

1.10.1 Odchov

Je to obdobie od narodenia mláďat (obr. 9). V prvom období do odstavenia

záleží vývin mláďat od mliečnosti matky (obr.10). Mliečnosť je ovplyvňovaná najmä

plemennou príslušnosťou (et al. 1994).

Od 18. dňa začínajú opúšťať hniezdo prijímať potravu (obr. 13) (Konrád, 1996).

Mladé králiky intenzívne rastú, čo je dané vysokým obsahom bielkovín, tuku v mlieku

(et al. 1994).

Denný prírastok hmotnosti stredných plemien sa pohybuje okolo 35 g (Michálek, et al.

1995).

Králičie mlieko obsahuje v závislosti na dobe laktácie 10 - 20% tuku, 10 - 15%

bielkovín, vápnika a veľa ďalších minerálnych látok a tiež veľa vitamínov, najmä

skupiny B. V porovnaní s kravským mliekom je v králičom mlieku menej cukru. Tvorba

mlieka sa zvyšuje do 3 týždňov po pôrode po mesiaci laktácie rýchlo klesá. Kraličica

produkuje aj cez 200 g mlieka za 24 hodín; Na prvom vrhu menej než na druhom. Na 1

22

g prírastku hmotnosti mláďaťa sú treba 2 g mlieka. Mliečnosť samica je možné posúdiť

zvážením celého vrhu v 21 dňoch veku mláďat. Dobre živená mláďatá po týždni života

zdvojnásobia svoju telesnú hmotnosť, ktorá po 30 dňoch býva 9 - 10x vyššia než pri

narodení (Konrád, 1996).

Ak nie je samica schopná sa dostatočne postarať o mláďatá (nadpočetné vrhy, samica

ochorie atď.) môžeme králiky podložiť pod inú samicu s mláďatami ktoré sú podobné

starým (Kadeřábková, 2007).

Vo veku 6 až 8 týždňov pri nevhodnej starostlivosti o mláďatá dochádza k zvýšeným

úhynom. V tejto dobe prebieha prvé pĺznutie, výmena zubov. Mláďatá začínajú prijímať

predkladané krmivo, preto môže dochádzať k neočakávaným poruchám tráviaceho

ústrojenstva (Michálek et al. 1995).

1.10.2 Odstav

U intenzívne kŕmených brojlerových králikov ho vykonávame vo veku mláďat

28 až 32 dní, v tradičnom spôsobe chovu 42 az 56 dňoch. Neskorší odstav sa

neodporúča vzhľadom k tomu, že dochádza k vyčerpaniu samíc zároveň ich

využiteľnosti v reprodukcii (Michálek, et al.1995).

V 1. polovici 20. stor. niektorí chovatelia veľkých plemien odporúčali ponechávať

mláďatá vybrané do chovu u samice aj 80 dní (Kadeřábková, 2007).

Odstavené mláďatá sa ponechávajú pohromade do veku 3 mesiacov, potom sa

rozdeľujú podľa pohlavia (Konrád, 1996).

Michálek, at.al (1995) pri drobnochovoch sa doporučuje rozdelenie podla pohlavia

hneď pri odstave, pretože odchov prebieha dlhšiu dobu je ukončený až po období

pohlavnej dospelosti. Predchádzame tým zbytočným presunom, ktoré predovšetkým u

veľmi výkonných jedincov môžu spôsobiť stres (Michálek,et al.1995).

1.10.3 Výber zvierat pre chov

V chove králikov musí plemenný výber smerovať k utuženiu dosiahnutých

kritérií ich ďalšiemu zlepšovaniu v tom zmysle ako fenotypového založenia, tak aj z

23

vlastností úžitkovej strany. Vyberať možno jednotlivca alebo celé skupiny. Len zvieratá

roztriedené v rámci plemenného – pozitívneho podľa výberu by mali byt zaraďovaná

do chovu (Konrád, 1996).

Výber plemenných zvierat vykonávame podľa chovateľských záznamov, zdravotného

stavu, telesného vývinu, pohlavného výrazu, požiadavky štandardu, pôvodu rodičov ich

úžitkovosť. Výber môžeme vykonávať pred pripustením (vhodné zostavovanie

rodičovských párov), po narodení (kontrola hniezda po narodení, redukcia počtu

mláďat, vyrovnanosť vrhu). Počas odchovu sledujeme predovšetkým zdravotná stav a

rast (Michálek,et al. 1995).

Ako chovný samec má byt zaradený do chovu len jedinec najlepší. Bežná chovateľská

prax vychádza predovšetkým z hodnotenia exteriéru (Konrád, 1970). Ak sa týka

fenotypových vlastností, vyberajú sa zvieratá, ktoré zodpovedajú štandardu príslušného

plemena. Toto posúdenie sa väčšinou zhoduje s výsledkami bodového hodnotenie

výstavného. Naproti tomu hodnotenie úžitkovosti (genotypovej vlastnosti), sú dôležitou

zložkou pre tie plemená, ktoré majú určité špeciálne úžitkové zameranie. Sem patrí

kvalita kožušiny zodpovedajúca požiadavkám spracovaniu kožušníckeho spracovania,

mäsovej úžitkovosti u plemien mäsového typu brojlerového, angorskej vlny a pod.

Úžitkovosť sa hodnotí predovšetkým u mladých zvierat podľa úžitkovosti ich rodičov, u

produkčných zvierat podľa ich úžitkovosti, ich rodičov súrodencov. K tomu je potrebné,

aby bola riadne vedená evidencia zvierat a vierohodnosť dokladov o pôvode

(Rodokmeň). Súčasťou hodnotenia je vždy na prvom mieste zdravotný stav. Zo

zdravotného hľadiska sa do chovu nezaraďujú zvieratá, ktoré vykazujú: Zmeny oči

(rybie, zákal, vpadnuté, vypuklé), deformácia kostry, prerastaním zubov, nervové

poruchy (triaška, ochrnutie, epilepsia) Samovoľné ochorenia podľa veterinárneho

nálezu (Konrád, 1996) .

1.11 Štandard plemena činčila veľká

Náš prvý štandard pre činčily schválil zbor posudzovateľov pri celoštátnej jednote

chovateľov králikov v Prahe dňa 14.3. 1926. Nerozlišoval činčile na veľké a malé

(Schönfelder, 2006a).

24

Od 1.1. 2004 v SR sa posudzuje podľa nového platného vzorkovníka plemien králikov

(Zadina, 2003).

1.12 Názvoslovie využívané v chove králikov

Pri chove a posudzovaní králikov je nevyhnutné, aby sa používalo správne

názvoslovie, ktoré je zrejme z textov vzorníka, tak aj z uvedeného obrázku :

Obr.A

(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)

Popis jednotlivých častí tela:

1 ušnice, 2 temeno, 3 čelo, 4 očná časť, 5 nozdry, 6 brada, 7 líca, 8 prsia, 9 lakeť, 10

boky, 11 koleno, 12 zátylok, 13 lopatková oblasť, 14 chrbát, 15 bedrá, 16 krížová

oblasť, 17 chvost, 18 päta, 19 priehlavok (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm).

25

Kostra králika: Obr.B

Obr.č

Popis jednotlivých časi kostri králika:

1 horná čeľusť, 2 dolná čeľusť/sánka/, 3 kľúčna kosť, 4 prvý krčný stavec, 6

hrudné stavce, 7 bedrové stavce, 8 krížová kosť, 9 koreň chvosta, 10-11 rebra, 13

lopatka, 14 ramenná kosť, 15 vretenná kosť, 16 lakťová kosť, 17 zápästná kosť, 18

záprstné kosti a prsty, 19 pazúriky, 20 výbežok panvovej kosti, 21 stehenná kosť, 22-23

chrupavka, 24 lýtková kosť, 25 holenná kosť, 26 kosť päty, 27 priehlavkové kosti, 28

články prstov, 14,15,16,17,18,19 hrudná končatina, 21,24,25,26,27,28 panvová

končatina (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm).

Registrácia značkami v ušničiach: Obr.C


26

1.13 Smernica pre posudzovanie králikov plemena činčila veľka

Pre všetký plemená uvedené vo vzorníku platí na Slovensku nasledovná bodovacia

stupnica:

Tab.č.2

Pozícia 1 Hmotnosť 10 bodov

Pozícia 2 Tvar 20 bodov

Pozícia 3 Typ 20 bodov

Pozícia 4 Srsť 20 bodov

Pozícia 5 Plemenné kritéria 20 bodov

Pozícia 6 Plemenné kritéria 10 bodov

Spolu: 100 bodov

Súčet získaných bodov v jednotlivých pozíciách dáva celkové ohodnotenie

zvieraťa vyjadrené bodmi. V pozíciách 2 až 6 sa posudzuje polbodovým systémom. V

každej pozícii je potrebné uviesť písomný zápis o kladoch alebo nedostatkoch. Celkový

počet získaných bodov vyjadruje hodnotu zvieraťa, ktorú nazývame klasifikáciou a táto

je v nasledujúcom rozsahu: 100 až 95 bodov = výborne /V/ 94 až 93 bodov = veľmi

dobre /vd/ 92 až 89 bodov = dobre /d/ 88 až 85 bodov = dostatočne /ds/ 84 a menej =

nedostatočne /nd/ neklasifikovaný bez poznámky /nd/ neklasifikovaný s poznámkou „

chovu schopný“ /0/ Klasifikácia výborný a nedostatočný musia byť posudzovateľom

riadne zdôvodnené a pri posudzovaní najmenej dvoch posudzovateľov oceňovací lístok

vždy podpísaný aj druhým posudzovateľom. Posudzovateľ je povinný slovne zdôvodniť

zrážku dvoch a viac bodov v jednotlivých pozíciách s výnimkou prvej pozície. V

pozíciách 2 až 5 je možná zrážka až 5 bodov, v pozícii 6 až štyri body. Pri väčšej zrážke

sa neposudzuje ďalej a zviera dostáva klasifikáciu nedostatočné.


27

V pozícií 1. hmotnosť posudzovateľ má právo vážením zistenú hmotnosť

upraviť v prípadoch zvlášť hodných zreteľa smerom nahor o 5 % a na výstavách

celoštátnych až o 10% a vyrovnať tak čiastočne straty vzniknuté v priebehu prepravy

zvierat na výstavu. Každú úpravu hmotnosti je posudzovateľ povinný poznamenať do

rubriky hmotnosť bez toho, aby menil niečo na hmotnosti zistenej a uvedenej v záhlaví

oceňovacieho lístka. Prípustné chyby sú dané odchýlkami od hmotnosti dotované

desiatimi bodmi, podľa stupňa hmotnosti. Neprípustné chyby sú dané nedosiahnutím

minimálnej hmotnosti alebo prekročením maximálnej hmotnosti, pokiaľ je horná

hranica hmotnosti stanovená štandardom.( http://www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)

V pozíci 2 posudzujeme nasledujúce kritériá:

a/ priebeh chrbtovej línie (obr. 3a)

b/ poloha končatín

c/ poloha chvosta (obr. 7)

d/ koža králika

e/ vonkajšie pohlavné orgány

Prípustné chyby:

- mierne vyčnievajúce lopatky (obr. 3d)

- mierne prehnutý chrbát ( obr. 3b)

- nábeh na kaprovitý chrbát (obr. 3e)

- nábeh na zrazený alebo kolmý zadok (obr. 3c,f)

- mierne vystúpené výčnelky panvových kostí (obr. 6)

Neprípustné chyby:

-veľmi vyčnievajúce lopatky /výluka/

- veľmi prehnutý chrbát /výluka/

- vyslovene kaprovitý chrbát /výluka/

28

- vyslovene zrazený alebo kolmý zadok /výluka/

Obr.č.3


29

Poloha končatín:

Obr.č.4 a-b


Prípustné chyby:

- mierny prešľap hrudných končatín

- mierne krivé hrudné končatina

- nábeh na kravský postoj panvových končatín

Neprístupné chyby:

- silný prešľap hrudných končatín /výluka/

- vyslovene krivé hrudné končatiny /výluka/

- vyslovene kravský postoj panvových končatín /výluka/ (obr. 4a)

- veľmi vystúpené bedrá /výluka/

- sudovitý postoj hrudných končatín /výluka / (obr. 4b)

- vybočený postoj hrudných končatín /výluka/

- zlomený prst na ktorejkoľvek končatine /neklasifikovaný/

30

- chýbajúci pazúrik s výnimkou 5. vnútorného pazúrika / neklasifikovaný/

- zlomená končatina /neklasifikovaný/

Poloha chvosta:

Obr.č.7


Prípustné chyby:

- ťahavý chvost

- hravý chvost

- mierne kratší chvost

- sčasti nehybný(drôtený), ale rovný chvost


-trvale jednostranne nesený šikmý chvost (výluka)

- veľmi krátky chvost(výluka)

- zhmoždený chvost s výnimkou drôteného(výluka)

31

- zlomený chvost/neklasifikovaný/

- krivý chvost(výluka)

- chýbajúci chvost /výluka/

Koža králika:

Obr.č.5


32

Prípustné chyby:

- voľnejšia koža na ktoromkoľvek mieste zvieraťa

- pri samiciach veľkých a stredných plemien trocha šikmý ako i výraznejší lalok (obr.5d)

- pri samiciach malých plemien lalôčik

- väčší oriešok pri samcoch veľkých a stredných plemien


- veľmi voľná koža kdekoľvek na tele(výluka)

- dvojitý lalok (výluka) (obr. 5e)

- vyslovene šikmý lalok( výluka)

- pri samiciach malých a maličkých plemien lalôčik (výluka)

- samce všetkých plemien lalôčik (výluka)

Vonkajšie pohlavné orgány:

Prípustné chyby:

- mierne ovisnuté semenníky(mierne ochabli miešok)


- chýbajúci semenník alebo semenníky(výluka)

- vyslovene vpadnuté semenníky, vyslovene ochabnutý miešok(výluka)

- dvojpohlavnosť (výluka)

33

- akékoľvek ostatné deformácie a celková nevýraznosť vonkajších pohlavných

orgánov(výluka)

V pozícii 3.-typ posudzujeme telesné proporcie králika, teda pomer šírky tela k

jeho dĺžke, hrúbku a dĺžku končatín, výraznosť krku, a pri niektorých plemenách aj

temperament vo forme požadovaného tzv. výstavného postoja na vzpriamených

hrudných končatinách. Okrem bielych plemien v tejto pozícii posudzujeme aj hlavu a

ušnice králika. Všeobecne rozlišujeme typ pretiahnutý, mierne pretiahnutý, mierne

zavalitý, vyslovene zavalitý. Extrémom pretiahnutého typu je králik zajačí; tento typ je

pri ostatných plemenách neprípustnou chybou. Opačným extrémom je lymfatický typ

niektorých novozélandských bielych králikov, ktorý sa prejavuje až plazivým postojom.

Hlava králika- jej mohutnosť, dĺžka, šírka je daná hlavne stavbou lebky, kože a

podkožia, čo je v súlade s celkovou telesnou konštitúciou. Na jemnosť, veľkosť či

hranatosť hlavy majú vplyv pohlavné hormóny. Aj keď zásady na utváranie hlavy sú

uvedené v jednotlivých štandardoch, treba požadovať zreteľný pohlavný výraz pri

samcoch a samiciach.(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)

Prípustné chyby:

- užší hrudník

- slabšie končatiny

- dlhší krk

- užšia a dlhšia hlava

- málo zreteľný pohlavný výraz

Pri plemenách s ušnicami priamo nesenými:

- mierne rozložené ušnice

- nábeh na klopenie jednej ušnice(obr. 4c)

- široko nasadené ušnice

- háčkujúce pri stredných a veľkých plemenách v teplých obdobiach(obr. 5b)

- mäkké konce ušníc s miernymi záhybmi

34

- mierne špicaté ušnice


- dlhá a úzka hlava(výluka)

- šťučia hlava(výluka)

- chýbajúci pohlavný výraz samcov(výluka)

- vyslovene iný ako požadovaný typ(výluka)

pri plemenách s ušnicami priamo nesenými:

- klopené ušnice

- jednostranne nesené ušnice

- ušnice posunuté na stred hlavy

- vyslovene rozložené ušnice s uhlom viac ako 45 stupňov(výluka) ( obr. 4d)

Obr.č.4 c-d


V pozícíi 4.-srsť posudzujeme štruktúru srsti ktorá je pri každom plemene

individuálna. Základné typy chlpov sú podsadové, prechodné a pesíky. Pri všetkých

35

plemenách sa však vyžaduje srsť čo najhustejšia. Dĺžka srsti i štruktúra sú popísané pre

každé plemeno v štandardoch (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm).

Prípustné chyby:

- sú uvedené v štandardoch


- pĺznutie je možno považovať za neprípustnú chybu len vtedy, ak nemožno kvalitu srsti posúdiť na žiadnej časti králika /neklasifikovaný/

- holé miesta, ktoré nie sú zakryté okolitou srsťou/neklasifikovaný/

- skupina bielych chlpov zasahujúca až ku koži o priemere najmenej 2,5 mm (výluka)


V pozícii 5.-farba krycieho chlpu a tienovanie sa posuzuje krycia farba ktorá má

byť sivá s modrastým nádychom s prestúpenými čiernymi končekmi pesíkov. Čierne

pesíky sú hlavne na chrbte vločkovite zoskupené, čo nazývame tieňovanie alebo tiež

húsenkovanie. Pod krycím chlpom je asi 3mm široký čierny prúžok, ktorý presvitá ku

krycej farbe. Krycia farba má byť po celom tele rovnomerne rozložená. Ušnice sú

čierno lemované, zátylkový klin je malý, sivobielo zafarbený. Všetky divé znaky sú

špinavo biele až sivasté. Chvost je na povrchu čierny, premiešaný sivobielymi chlpami.

Oči sú tmavohnedé, pazúriky tmavo rohovité až čiernohnedé.

Obr.č.1


36

V pozícíi 6.- sa posuzuje farba podsady a medzifarby ktorá je na celom tele

tmavomodrá a zaujíma asi dve tretiny dĺžky chlpu. Nad podsadou je asi 7mm široký

sivobiely až biely prúžok – medzifarba. Je ostro ohraničený od podsady i od čierneho

prúžku pod krycím chlpom. (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)

Obr.č.2


Prípustné chyby:

Užšia, širšia, nepresne ohraničená, sivastá medzifarba. Svetlejšia podsada s

ojedinelým bielymi chlpami.(www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)

37

1.14 Súčasný stav činčily veľkej na Slovensku

V pozícii hmotnosť plemeno nemá závažnejšie problémy. Aj keď ojedinele sa

našli králiky s nižšou hmotnosťou. Tieto králiky na prvý pohľad síce pôsobilia mohutne,

ale napriek tomu majú nízku hmotnosť.

Čo sa týka hlavy činčíl veľkých, hlavne u samcov sú väčšie problémi s upnutím kože.

U samíc je to o niečo lepšie ale určite nie ideálne. Priebeh chrbtovej línie hlavne

v zadnej partií sa chovateľom darí zlepšovať. Táto zásluha sa pripisuje prístnej selekcii

v chove či prísnejším prístupom pri posudzovaní. S polohou chvosta či končatín

plemeno Čv závažnejšie problémy nemá možno objedinele menší prešlap hrudných

končatín (Majerský 2010)

V pozícií typ sa plemeno za posledné roky výrazne zlepšilo a stále sa zlepšuje.

Hlavne hrúbka hrudných končatín, ktorú treba len naďalej udržať. Pekné hlavy u samíc

aj u samcov. U samcov by to ale ešte chcelo výraznejši klabonos v tom sú české králiky

lepšie. Stále je to horšie s ušnicami chyba nám pekne lyžicovito otvorené a patrične

mäsité ucho, pokial je mäsité často je rozložené. Mnoho králikov malo mäkké-

papierové ušnice. Dĺžka ušníc je často kratšia , čo priamo súvisí s telesným rámcom

(kratšie telo-kratšie ušnice). Niektoré králiky majú užší hrudník, ale nie je to častý jav

naopak niektoré králiky majú dobre osvalenie tela (Majerský,2010).

V pozícií srsť splstnatená či až vatovitá srsť, ktorá nám robila v minulých

rokoch problémi je chvalabohu minulosťou . Srsť je však ešte stále málo pružná

a pokial pružná je stále redšia. Toto však nie je cieľ nášho šlachtenia, pretože u plemena

Čv vyžadujeme vyslovene hustú srsť. Znovu sa nám objavilo veľa králikov

s prerasteným piskom takéto králiky obrazne vyzerajú ako ježko. Najviac sa to znovu

prejavilo v 31. línii. Takéto králiky netreba zaradovať do chovu(Majerský,2010).

V pozícií krycia farba –húsenkovanie je najdôležitejšia pozícia plemena a práve

preto je medzi chovateľmi tak často preberaná. Na túto pozíciu sa treba pozerať z dvoch

pohľadov a to na farbu ako takú, či je jej rovnomernosť a na húsenkovanie, ktorým je

plemeno Čv takým typickým . Rovnomernosť farby nie je zlé občas svetlé prsia, alebo

38

hrudné končatiny už nie sú také časté, ako v minulosti. Pozitívum je v tom, že sa nám

podarilo odstrániť králiky s nahnedlou krycou farbou takéto králiky treba z chovu

vyradiť. Väčšina králikov ale mala dobrý namodralý nádych krycej farby.

Húsenkovanie tu máme stále čo zlepšovať je stále málo králikov s pekným

húsenkovaním po celom tele. Určitým spôsobom to ovplyvňuje aj dĺžka srsti . Králiky

s dlhšou srsťou majú kratšie- výraznejšie húsenkovanie. Aj králiky s ideálnou dĺžkou

srsti, ktorá je ešte k tomu hustá a patrične pružná majú dobré húsenkovanie. Je ich síce

zatial málo, ale to je cieľ nášho šlachtenia týmto smerom sa uberať(Majerský,2010) .

Pozícia medzifarba je to druhy typický plemenný znak Čv, ktorý robí toto

plemeno takým atraktívnym. Je dôležité, aby bola ostro ohraničená , sivobiela až biela ,

pretože potom je nevýrazný aj čierny prúžok pod krycím chlpom a pri rozfúknutí sa

vytráca typické a lievikové krúžkovanie . Chýba nám vyslovene ostro ohraničená MF

hlavne s čiernym prúžkom. Tu musíme popracovať na zlepšení súčastného stavu

(Majerský,2010).

Pozícia podsada má byť tmavomodrá pripomýnajúca farbu Vm a zaujímať asi

dve tretiny dĺžky chlpu občas sú s dĺžkou problémi. Objedinele je svetlejšia, hlavne na

bruchu. Výrazne tmavú (nežiadúcu ) podsadu nemáme . V tejto pozícií nemá plemeno

u nás výraznejšie problémy(Majerský,2010).

1.15 Prehľad línií činčily veľkej chovanej na Slovensku

Línia je skupina zvierat založená vynikajúcim plemeníkom, zakladateľom línie,

ktorého individualita ,exterierové i úžitkové vlastnosti sa výrazne uplatnujú na

potomstve.(Martinec,1986)

39

1.15.1 Prehľad línií plemenných samcov

Línia 30 Tab.č.3

por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. oceň. typizácia

1 1. C 2-8 S-30 71

2 2. C 2-9 S-30 177 95,0

3 3. C 4-9 S-30 292 94,0

4 4. C 1-9 S-30 04

5 5. C 2-9 S-30 110 94,5

6 6. C 1-9 S-30 07

7 7. C 4-9 S-30 294 94,5 HUzvP

(Majerský,2010)

Línia 31 Tab.č.4


8 1. S 1-9 S-31 03 96,0

(Majerský,2010)

Línia 32 Tab.č.5


9 1. S 5-8 S-32 11 95,0

10 2. S 1-9 S-32 18 95,0

(Majerský,2010)

Línia 33 Tab.č.6


11 1. C 3-8 84-28 94,0

12 2. S 6-9 S-104

(Majerský,2010)

40

Línia 34 Tab.č.7


13 1. S 2-9 S-34 12 95,0 a13 – s4 – m4 P

14 2. C 1-9 S-34 41 96,0

15 3. C 2-8 S-34 11 95,0

16 4. S 1-9 S-34 22 95,0

(Majerský,2010)

Línia 35 Tab.č.8

por. č. reg. znač. Ľ.u. P.u. Oceň. typizácia

17 1. C 1-6 S-35 24 95,5 - T s5 k8 m4 P

18 2: C 2-8 S-35 35 95,5

19 3. C 1-8 S-35 01 95,0

20 4. S 3-8 P-43 52 96,0

21 5. S 8-8 P-43 55 95,0

22 6. S 3-8 P-43 43 95,5

23 7. S 2-9 P-43 05 95,0

24 8. S 2-9 P-97

(Majerský,2010)

Línia 37 Tab.č.9


25 1. S 1-8 S-04 95,5 a4 T s5 K M P

26 2. S 1-7 S-37 76 95,5 A T s5 K M P

(Majerský,2010)

41

Línia 38 Tab.č.10


27 1. S 2-8 S-38 19 96,0 A T s4 - M P

(Majerský,2010)

Línia 39 Tab.č.11


29 1. S 9-7 S-39 51

30 2. S 4-9 S-39 35 95,0 N M K

31 3. S 1-9 S-39 01 95,0

32 4. S 2-9 55-29 95,0

33 5. S 1-9 S-39 18 96,5

6. S 1-7 S-39 33 95,0 -T S – M P

(Majerský,2010)

Línia 43 Tab.č.12


34 1. S 2-8 P-43 29 96,5

35 2. S 1-8 P-43 08 95,5

(Majerský,2010)

42

Línia 50 Tab.č.13


37 1. S 1-9 P-50 05

38 2. S 1-8 P-50 98

39 3. S 1-9 S-50 55 95,0 A T s5 k3 - P

40 4. S 1-9 S-50 40 95,0

41 5. S 1-9 S-50 41 96,0 A T s5 K M p5

42 6. S 1-9 P-50 78 96,0 A - S k8 M P

43 7. S 1-9 S-50 72 96,0 a1 T S - - -

44 8. S 1-9 P-50 13 95,0 AT s3 K M p5

45 9. S 2-9 22-47 96,0

46 10. S 1-8 P-50 102 94,5

47 11. S 2-8 P-12 95,0

(Majerský,2010)

Línia 51 Tab.č.14


48 1. S 4-9 P-51 13

49 2. S 3-9 S-51 18 95,0

3. S 1-9 S-51 01 95,5

4. S 4-9 S-51 64 95,0

(Majerský,2010)

43

Bez línie Tab.č.15


50 1. S 3-8 P-18 95,0 AT S k8 m3 P

51 2 S 3-7 S-321 96,5 AT s5 k8 M P

52 3. S 8-9 S-105

53 4. C 1-9 S-86 95,5 HUKZ m2 P

54 5. 189 RN-507 97,0

55 6. C 4-9 S-97

56 7. S 3-9 S-64 95,5

57 8. C 3-9 S-75

59 9. C 3-9 S-74 95,0

60 10. C 3-9 S-135 95,0 H N T

(Majerský,2010)

44

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom práce bolo zosumarizovať poznatky o chove činčily veľkej na

Slovensku ako plemena, ktoré je jedným z najčastejšie chovaným plemenom

v drobnochove a v jeho genotype sa nachádzajú aj gény vhodné pre produkčné

populácie určené pre veľkochovné podmienky chovu králikov.

45

3 MATERIÁL A METODIKA

Metodika práce pozostávala zo štúdia odbornej a vedeckej literatúry

zaoberajúcej sa chovom králikov a plemena králikov činčily veľkej.

Literatúru som vyhľadával v knižnici Slovenskej poľnohospodárskej univerzity,

v odborných časopisoch Slovenských i Českých a na internete.

Takisto som čerpal i z klubu chovatelov Čv

Pri vypracovaní bakalárskej práce som využil vedomosti, ktoré som získal počas štúdia

na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.

46

ZÁVER

U čistokrvných chovoch činčily veľkej sa zameriavame na produkciu kvalitných

chovných jedincov aj pre daĺšie populácie. Klub činčily veľkej ma ako jeden z mála

chovateĺských klubov internetové stránky, ktoré sú na veľmi dobrej odbornej úrovni.

Výstavy prehlbujú chovateľské sebavedomie zdravou sútaživosťou a propagáciou

chovateľských skúseností širokej verejnosti. V oblasti výživi a kŕmenia by mali

chovatelia zlepšiť správne dávky živín v kŕmení. Pred výstavou by mali podávať

olejniny na zlepšenie kvality srsti.V rámci plemenných chovov plemena činčila veľká

pôsobí v súčasnosti na Slovensku 49 samcov, ktorí patria do 12 línií. V jednotlivých

líniách pôsobí minimálne 1 samec a maximálne 11 samcov.

Každoročne sa na Slovenku aj v zahraničí konajú rôzne výstavi králikov kde aj naše

králiky dosahujú dobré výsledky. Z hľadiska celkového zhodnotenia úrovne chovu

činčily veľkej na Slovensku môžeme konštatovať, že činčila veľká má dostatočné

zastúpenie jedincov v chove a dosahuje porovnateľné výsledky so zahraničnými

chovateľmi činčily veľkej

47

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

ANDĚRA, M.- ČERVENÝ J. 2000.Svět zvířat III. Praha:Albatros, 2000.153 s. ISBN 80-00- 00829-7. DURANTI,G. a kol.1993.Le Malattie del Coniglio Patologia, profilassi e terapia. Bologna. Edagricole .Edizioni Agricole. 173 s. ISBN 88-206-3622-0. Dvořák L. 1973. Chov králíků.1.vid. Praha. Státní zemědělské nakladatelství,1973. 232 s. ISBN 07- 081-80. FINGERLAND,J. 1991. Domácí chov králíků. 1.vid.Praha: Zemědělské nakladatelstvíBrázda,1991. 55 s. ISBN 80-209-0184-1. FINGERLAND J. 1994.Vzorník plemen králíků. Praha. Chovatel s.r.o.1994. 192 s. ISBN 80- 901837-0-0. FINGERLAND J. 1998.Králíkářská genetika.1.vid. Praha. Nakladatelství Chovatel s.r.o.,1998. 110 s. ISBN 80-901837-1-9. JEDLIČKA M. 2006.Enterokolitida první zkúsenosti z Německa [on-line]. Zpravodaj klubu brojlerových králíků č.2/00. citováno 24.5.2006. Dostupné z <http://www.ifauna.cz/ clanky/> JIRKU J. 2006. Připravenost králíka na výstavu je vizitkou chovatele. Chovatel. č.9/2006. ročník 45. str. 4. ISSN 0323-1534 KADEŘÁBKOVÁ L. 2007a. Odchov králíků. Chovatel-rádce. č.1/2007. ročník 8. str. 14-15. ISSN 1212-6101 KADEŘÁBKOVÁ L. 2007b. Odchov králíků . odstav. Chovatel-rádce. č.2/2007. ročník 8. str. 14. ISSN 1212-6101 KATALÓG EVENT. 2004: XXVII. Evropská výstava králíků, holubů, drůbe.e a drobných hlodavců Praha 2004. Brno. Print-Typia. 286 s. KATALÓG EV 2006.XXV. EE-Jubiläums-Europaschau. 1. EE-Jugend Europaschau für Geflügel, Tauben, Kaninchen, Cavia-Zucht, Vögel und Kanarien. Leipzig. Neue Messe. 543 s. DOUSEK J.- JEDLIČKA Z.-JELÍNEK A.-LACINA L.-MACHK.-ZADINA J. 1994.Chov králíků pro masnou produkci. Praha. 1.vyd. APROS,1994. 174 s. ISBN 80-90110-3-7. KONRÁD J. 1996. Chov kožešinových zvířat. Brno.1996 MZLU. 195 s. ISBN 80-7157-204-7. KONRÁD J. 1970.Nemoci králíků. Vyd.1.Brno. Státní zemědělské nakladatelství.1970. 290 s. KOPAŃSKY R. 1977.Podstawy przemysłowej produkcji królików. Warszawa. PWRil. KUZŃIEWICZE J-FILISTOWICZE A. 1999.Chów i hodowla zwierząt futerkowych. Wrocław.

48

Wydawnictwo akademii rolniczej. 591 s. ISBN 83-87866-76-8. LEBAS F. a kol. 1984. The rabbit: husbandry. Health and production. Rome. Food and agriculture organization of the United nations.1984. 235 s. ISBN 92-5-101253-9. MALÍK V. 2002.Hydina a králiky. Bratislava. Vydavateľstvo Príroda.2002. 104 s. ISBN 80-07- 00963-9. MALÍK V. a kol. 1999 .Králík od A do Z. Bratislava. Kontakt Plus, s.r.o. 96 s. ISBN 80- 88855-27-6. MICHÁLEK J.-TULÁČEK F.- ZADINA J. 1995.Chov zvířat 3. Učebnice pro střední zemědělské školy.1995. Praha. s. 201 s. ISBN 80-901645-6-0. PETERKOVÁ R. 1998. Ekonomika výroby králičího masa v drobném chovu. (Diplomová práce). Praha. AF ČZU. 51 str. ŘÍHA J. 2003,Klub chovatelů králíků činčil velkých [on-line]. citováno 21.10. 2006. Dostupné z < http://www.klubcv.wz.cz/> SCHIPPERS L. H. 1999. Králíci. Čestlice. Rebo Production1999. 111 s. ISBN 80-7234-064-6. SCHONFELDER J. 2006a.Králík činčila. Chovatel-rádce. č.2/2006, ročník 7, str. 6-8. ISSN 1212-6101 SCHONFELDER J. 2006b.Tetování králíků. Chovatel-rádce. č.6/2006. ročník 7. str. 6. ISSN 1212-6101 SPRAVODAJ CLUBU ČINČILY VEĽKEJ 2010.Dostupný na .< http://www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm STÁŇA L. 2006.Drápky králíků. Chovatel-rádce. č.12/2006. ročník 7. str. 14. ISSN 1212- 6101 ŠTĚTKA A. 2001.Český albín. Praha.2001 Serifa. 72 s. VERHOEF E. 1998. Encyklopedie králíků a hlodavců. Praha1998. Rebo Productions. 320 s. ISBN 80-7234-039-5 VERHOEF A. 2005 Králíci. Praha. Rebo Productions,2005. 63 s. ISBN 807234-405-6. ZADINA J. a kol. 2004.Chov králíků. Praha.2004. Brázda. 208 s. ISBN 80-209-0325-9

ZADINA J. 2006: Význačné osobnosti nášeho králíkářství. Chovatel. č.9/2006. ročník 45. str. 5. ISSN 0323-1534 [URL1] Club chovatelov činčily veľkej na Slovensku.[online] [cit.2010-04-14] Dostupné na internet: http://www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)

49

PRÍLOHY

Obr.č,9

novonarodený králik Čv (Zadina,2003)

Obr.č.10

11 týždňoví králik Čv (Zadina,2003)

50

Obr.č.11

15 týždňové králiky v hniezde (Zadina,2003)

Obr.č.12

Králičatá v hniezde 10 mláďat vo vrhu (Zadina, 2003)

51

Obr.č.13

králičica s osemnásť týždnovimi králičatami (Zadina 2003)

Obr.č.14

hniezdo králičice v letných mesiacoch (Zadina,2003)

52

Obr.č.15

hniezdo králičice v zimných mesiacoch (Zadina, 2003)

Obr.16

Najlepší samec v typizácií v roku 2010 (www.klubcv.infomi.sk/hlavna.htm)

slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita v nitre...

Documents