RENESANČNÍ PÁPEŽI

Barbora Medveďová, III.E.2013

Renesancia Umelecký, myšlienkový smer Taliansko, 14.–16. storočie Prvá etapa novoveku Vek rozumu a humanizmu Náboženské motívy – zakotvené do

bežného života Úpadok morálnych hodnôt cirkvi

Renesancia II. Vedecký pokrok Fenomén sebaporozumenia Obnova, reštitúcia Univerzalita Doba fenomenálnych objavov-

vedeckých, zemepisných

Problémy cirkvi Avignonské zajatie Vnútorná reforma Vonkajší nepriateľ – islam (Osmanská

ríša) Pád Konštantínopolu Rozmach turkov v Európe Islamizácia Anatólie

„Námestníci Krista“ Pápeži – zasahovali do politicky (intrigy) Simonistické praktiky Podporovatelia umenia – štedrá podpora

umelcov Mikuláš V. – aktér poslednej cisárskej

korunovácie v Ríme (Fridrich III.) – zakladateľ Vatikánskej knižnice – renesančná prestavba Ríma

Prvý Borgia Po smrti Mikuláša V. nastupuje na trón Kalixt III., vlastným menom Alfonso de Borgia

Križiacke ťaženie proti Turkom – úspech pri Belehrade a pri ostrove Lesbos

Nemal pochopenie pre humanistov a umelcov

Vymenúva za kardinála 10 – ročného synovca Rodriga de Borgiu

Pavol II. Po smrti Kalixta III. nastupuje Pavol II.

vlastným menom Pietro Barbo Staviteľ Benátskeho paláca v Ríme V boji proti Turkom finančne podporoval Maďarov a albánskeho vodcu Skanderberga

Sixtus IV. Po smrti Pavla II. nástup Sixta IV., vlastným

menom Francesco della Rovere zahájil rad viac – menej svetských pápežov,

ktorých viac ako duchovné poslanie cirkvi zaujímalo presadzovanie vlastných mocenských záujmov

Patronát nad umením (Sixtínska kaplnka)

Inocent VIII. Po Sixtovej smrti na svätý stolec zasadá Giovanni

Battista Cibo ako pápež Inocent VIII.

Veľmi chorľavý – stará sa o záujmy svojej rodiny hlavne nemanželských detí

„Preslávil“ sa bulou „Summis desiderantes“ - zavádzala a ospravedlňovala brutálny hon na domnelé čarodejnice a naopak jeho odporcom hrozila vysokými trestami

Alexander VI. 1492 – pápežom sa stáva Rodrigo de

Borgia, ktorého pontifikát sa všeobecne považuje za najhlbší úpadok pápežstva

Zhýralý život – nemanželské deti - Juan, Cesare, Lucrezia a Joffre

Lucrezia sa stala nástrojom rodinnej politiky pápeža, keď jej postupne vybavil tri sobáše

Navždy sa stala symbolom hriešnej ženy svojej doby

Cesare Borgia Mal na otca veľký vplyv, bol bezohľadný a vypočítavý taktik, ktorý pravdepodobne v mene vlastných mocenských záujmov

zavraždil i vlastného brata Juana Jeho postava poslúžila ako predloha

slávnemu politickému teoretikovi Niccolovi Machiavellimu k napísaniu diela „Vladár“

Hovorieva, že štátny záujem ospravedlňuje akýkoľvek zločin

Posledný renesančný pápež Po náhlej smrti Alexandra VI. nastupuje Pius

III. Veľmi chorý – umiera po 26 dňoch pontifikátu

po ňom nastupuje Julius II., vlastným menom Giuliano della Rovere

Politický pápež – vojenské výpravy Významný mecenáš umenia - začal s

prestavbu Chrámu sv. Petra

Koniec rozkvetu Smrťou Juliusa II. sa schyľovalo k novej

epoche – reformácii a tým aj k novým tradíciám

Renesancia – bolo obdobie intríg, vrážd ale aj zhýralého správania, ktoré najviac predvádzal pápež Alexander VI. a jeho rodina

Povráva sa, že jeho nádherná dcéra zahrievala posteľ nielen jemu, ale aj bratovi Cesaremu

Zoznam bibliografických odkazov1. Legrand, G. 2000(a). Renesancia, Paseka v edícii Dejiny

Umenia, 2000. ISBN 80-7185-292-9

2. Martindale, A. 1971. Renesancia, Pallas v edícii Umenie sveta, 1971. (ISBN nie je udané)

3. Franzen, A. 1985. Malé církevní dějiny, 1985. (ISBN nie je udané) 

4. Gelmi, J. 1994. Papežové, Mladá fronta, 1994. ISBN 80-2040-457-0

5. Kelly, J. N. D. 1994. Pápeži dvoch tisícročí, Roal, 1994. ISBN 80-8870-600-9

Ďakujem za pozornosť