raymond a. moody - Život po živote

RAYMOND A. MOODY

IVOT POIVOTE

POAKOVANIEVemi vea ud mi pomhalo a povzbudzovalo ma poas mjho vskumu i psania a bez nich by som nebol mohol tento projekt dokoni. Bol to mj dobr priate John Ouzts, ktor ma prehovo ril k prvej verejnej diskusii na tto tmu. John Egle z Mockingbird Books bol prv, kto naliehal, aby som o svojich vsledkoch napsal a cel as mi pri tom pomhal. Leonard, Mae, Becky a Scott Brookovci sa mi veakrt postarali o ubytovanie, stravu a taxk, ke som to potreboval. Kathy Tabakian ma sprevdzala pri nejednom interview a dlh rozhovory, ktor potom nasledovali, boli pre ma vemi uiton. Russ Moores, Richard Martin a Ed McCranie z lekrskej fakulty v Georgii mi poskytli mnoho cennch podnetov a upozornili ma na mnostvo dleitej literatry. Moja manelka strvila dlh hodiny pri psan a redigovan rukopisu. Nakoniec by som chcel poakova vetkm tm, ktor mi rozprvali o svojom stretnut so smrou. Mem len dfa, e tto kniha sa dok rov nakej dvery, ak do ma vloili t, o ktorch tu pem.

OBSAHPredslov /l vod /13 1 FENOMN SMRTI 111 2 ZITOK UMIERANIA 125 Neopsatenos /29 Vypoutie sprvy o smrti /30 Pocity mieru a pokoja /31 Hluk /32 Tmav tunel /33 Opustenie tela /35 Stretnutia s inmi /49 Sveteln bytos /51 Prehad ivota /55 Hranica 161 Nvrat /64 Problmy s opisom /68 Vplyv na al ivot /71 Nov pohad na smr 115 Dkazy /78 3 POROVNANIA 85 Biblia /87 Platn /90 Tibetsk kniha mtvych /92 Emanuel Swedenborg /94 4 OTZKY /99 /l 17

5 VYSVETLENIA 6 DOJMY /135

PREDSLOVMala som monos ta rukopis knihy Dr. Moodyho ivot po ivote a som poteen, e tento mlad vedec naiel dos odvahy, aby zhrnul svoje vsledky a sprstupnil tak irokej verejnosti tento nov druh vskumu. Pracujem so smrtene chormi pacientmi vye dvadsa rokov a stle viac ma zamestnva fenomn smrti. Vea u vieme o procese umierania, ale ete mnoho otzok ostva, ktor sa tkaj momentu smrti ako aj pocitov pacienta vo chvli, ke je vyhlsen za mtveho. Vskum, o ktorom pe Dr. Moody vo svojej knihe, m e osvieti mnohch a potvrdi to, o ns uia u dvetisc rokov - e existuje ivot po smrti. Hoci netvrd, e tudoval smr samotn, z jeho nlezov je zrejm, e umierajci pa cient pokrauje vo vedomej existencii a vnma svoje okolie po tom, o bol vyhlsen za klinicky mtveho. Tento fakt je v dokonalom slade s mojm vlastnm presvedenm a vskumom, kde som pouila vpovede pacientov, ktor zomreli a vrtili sa sp. A to aj napriek naim oakva niam a asto na prekvapenie niektorch dobre znmych a urite povolanch odbornkov. Vetci tto pacienti ctili, ako sa vznaj nad svojm telom, o bolo spojen s asnm pocitom pokoja a doko nalosti. Vinou vnmali in osobu, ktor im pomhala pri ich prechode do inej roviny existencie. Zvyajne boli pozdravovan svojimi milovanmi, ktor zomreli pred nimi, alebo uritou nboenskou postavou, ktor mala v ich ivo te rozhodujci vznam a bola v slade s ich nboenskm presvedenm. Je pre ma vemi poun ta Moodyho knihu v ase, ke sa sama chystm napsa o svojich zisteniach. Dr. Mo11

ody sa bude musie pripravi na vek kritiku, ktor ho oakva hlavne z dvoch strn. Niektor kazi mu by znepokojen tm, e sa niekto odvauje robi vskum v oblasti, ktor bola tabu. Niektor predstavitelia oficil nych cirkv u vyjadrili svoju kritiku k podobnm tdim. Jeden kaz to nazval predvanie lacnej techy". Inm sa jednoducho zd, e otzka ivota po smrti by mala osta zleitosou slepej viery a nikto by ju nemal spochybova. Druh skupina ud, od ktorch me Dr. Moody oakva reakciu, s vedci a lekri, ktor bud povaova takto druh tdie za nevedeck". Myslm, e sme sa dostali do akhosi obdobia prechodu v naej spolonosti. Musme ma odvahu otvori sa novm mylienkam a pripusti, e nae sasn vedeck nstroje nie s adekvtne takmto novm vskumom. Myslm, e tto kniha odstrni zbrany v uoch a dod im ndej i odvahu zhodnoti neprebdan oblasti vskumu. Spozna j, e tto sprva o nlezoch Dr. Moodyho je pravdiv, pretoe ju napsal ozajstn a estn bdate. Potvrdzuje ju i mj vlastn vskum a zistenia inch vench vedcov, uencov i kazov, ktor mali odvahu skma v tejto novej oblasti v ndeji, e pomu tm, ktor potrebuj skr ve die ako veri. Odporam knihu kadmu, kto doke uvaova bez predsudkov a blahoelm Dr. Moodymu k odvahe zverej ni svoje vskumy. Flossmoor, Illinois Elisabeth Kbler-Ross, M. D.

12

VODTto kniha, ako kad in, napsan lovekom, odzrkadu je minulos, nzory i predsudky autora. A tak, hoci som sa snail by o najobjektvnej a najotvorenej, niekoko faktov o mne by mohlo by uitonch, a bude itate hod noti niektor moje neobyajn tvrdenia. Predovetkm, nikdy som nebol sm blzko smrti, a teda neopisujem sksenosti z prvej ruky. Nemem zrove ho vori o dokonalej objektvnosti, pretoe som sa v tomto pro jekte nedokzal vyhn vlastnm emcim. Ke som poul rozprva tokch ud o svojich fascinujcich zitkoch, o ktorch hovor kniha, mal som pocit, akoby som ich bol takmer preil ja sm. Musm len dfa, e tento postoj neo hrozil racionlnos a rovnovhu mjho prstupu. Po druh, pem ako lovek, ktor nie je detailne obozn men s rozsiahlou literatrou o paranormlnych a okult nch javoch. Nehovorm to preto, aby som ju znevil, ale ctim skr, e jej lepie poznanie by mi pomohlo hlbie pochopi aj prpady, ktor som tudoval. Chcem teda po drobnejie pretudova niektor z tchto spisov, aby som zistil, do akej miery sa skmania inch zhoduj s mojm vlastnm. Treou otzkou, ktor si zasli trochu pozornosti, je mo ja nboensk vchova. Moja rodina navtevovala presbyterinsky kostol, avak rodiia nikdy nevnucovali svoje nbo ensk presvedenie alebo predstavy deom. Snaili sa vdy podporova moje vlastn zujmy a vytvrali mi prleitosti, aby som sa im mohol venova. Vyrastal som teda s uritm nboenstvom", ale nie so sborom nemennch doktrn. Zaujmal som sa o rzne duchovn a teologick uenia a otzky. Myslm, e vetky vek nboenstv obsahuj 13

vea prvd a som presveden, e nikto z ns nepozn odpo vede na hlbok a zkladn otzky, ktormi sa zaober n boenstvo. o sa tka organizanej strnky, som lenom metodistickej cirkvi. Po tvrt, moja akademick a profesionlna minulos je dos rozmanit - niektor by povedali, nesvisl. Skonil som tdium filozofie na univerzite vo Virgnii a zskal titul PhDr. v roku 1969. Predmetom mjho zvltneho zujmu vo filozofii bola etika, logika a filozofia jazyka. Tri roky som vyuoval filozofiu na univerzite vo vchodnej asti ttu Severn Karolna. Potom som sa rozhodol pre medicnu, kede sa chcem sta psychiatrom a predna filozofiu medi cny na lekrskej fakulte. Vetky tieto zujmy a sksenosti nevyhnutne napomohli vytvori prstup, ktor som zaujal v tejto tdii. Knihu som psal s ndejou, e pome upta pozornos na jav, ktor je vemi rozren a zrove dobre utajovan, a prekon odmietav postoj verejnosti. Som toti pevne pre sveden, e tento jav m vek vznam nielen pre mnoh akademick a praktick oblasti - zvl psycholgiu, psy chiatriu, medicnu, filozofiu, teolgiu a duchovenstvo - ale i pre spsob, akm ijeme svoj kadodenn ivot. Hne v vode chcem poveda, e z dvodov, ktor vy svetlm neskr, nesnam sa dokza, e existuje ivot po smrti. Nemyslm si, eby takto dkaz" bol v sasnosti mon. iastone aj z tohto dvodu som sa vyhol pouva niu skutonch mien a v jednotlivch prbehoch som po zmenil urit detaily, priom som ponechal ich obsah ne zmenen. Bolo to nevyhnutn, aby som zachoval skromie dotynch osb a v mnohch prpadoch som tak zskal po volenie psa o zitku, ktorho prvm posluchom som bol ja. Mnohm sa bud zda tvrdenia tejto knihy neuveriten a v nvale prvej reakcie ich odmietnu. Nemm prvo za vrhova nikoho, kto sa ocitne v tejto kategrii, pretoe len pred niekokmi rokmi by som reagoval rovnako. Neia14

dam od nikoho, aby akceptoval obsah knihy a uveril mu iba na zklade mojej autority. Ako logik, ktor odmieta vieru, odvolvajcu sa na nejak autoritu, drazne iadam, aby nikto tak nekonal. Vetko, o chcem od tch, ktor neveria tomu, o taj, je, aby sa trocha poobzerali okolo seba. Ist as som svoju vzvu opakoval a t, ktor ju prijali, prestali by zva skeptikmi a spolu so mnou sa udovali nad takmito prpadmi. Na druhej strane, bude urite mnoho tch, ktor pri tan knihy poctia vek avu, pretoe zistia, e nie s jedin, ktor mali takto zitok. Im - zvl, ak ukrvali svoj z itok a okrem svojich najblich sa s nm nezdverili niko mu - mem poveda iba toto: Dfam, e kniha vs po vzbud a budete rozprva trochu slobodnejie,-aby sa ob jasnila aj tto najzhadnejia strnka udskej due.

15

1 Fenomnsmrti

o vlastne znamen smr pre loveka? Tto otzku si kladie udstvo od samho poiatku svojej existencie. V priebehu niekokch minulch rokov som mal monos poloi tto otzku na mnohch poetnch stret nutiach. Publikum tvorili tudenti psycholgie, filozofie a sociolgie, cirkevn organizcie, hostia v televznych t dich, rzne spolky, kluby, profesionlne zdruenia lek rov. Na zklade spomnanch stretnut mem s uritosou poveda, e tto tma zasahuje vemi hlboko do citovej oblasti loveka, bez ohadu na jeho emotvny stav alebo spsob ivota. Napriek veobecnmu zujmu ostva pravdou, e pre vinu z ns je ak hovori o smrti. M to prinajmenom dva dvody. Jeden z nich je hlavne psychologick a kultr ny: tma smrti je pre ns tabu. Mono len podvedome ctime, e ke sa dostvame do nejakho kontaktu so smrou, hoci nepriamo, konfrontuje ns to s vyhliadkou na vlastn smr, pribliuje ju a rob relnejou. tudenti medi cny, ktor sa dostan do prvho kontaktu so smrou pri laboratrnych prcach z anatmie, hovoria o silnch poci toch nevonosti. Zail som to i ja. Dnes chpem svoju reak ciu celkom dobre. Uvedomil som si toti, e tu nelo vbec o scit s lovekom, ktorho telesn pozostatky som videl, i ke ist lohu mohlo zohra aj to. To, o som sledoval na pitevnom stole, bol symbol mojej vlastnej smrtenosti. Niekde vo svojej mysli som si musel vtedy uvedomi - toto sa stane aj so mnou. Rozhovor o smrti sa me tie chpa zo psychologick ho hadiska ako spsob nepriameho prstupu k nej. Mnoho ud m dojem, e hovori o smrti znamen vytvra si jej 19

predstavu tak, aby si lovek uvedomil jej zkonitos, a teda aj nevyhnutnos vlastnho zniku. Aby sme sa tejto psy chologickej traume vyhli, rozhodli sme sa, pokia to bude mon, vbec o nej nehovori. Druh prina problmov pri rozhovore o smrti je zloi tejia, pretoe pramen zo samotnej podstaty jazyka. Slov sa z rozhodujcej asti vzahuj na veci a sksenosti, ktor vnmame svojimi fyzickmi zmyslami. Smr je vak niem, o le za hranicami vedomej sksenosti viny z ns, pre toe sme to nikdy nezaili. Ke predsa len mme hovori o smrti, musme sa vyhn socilnemu tabu i hlboko zakorenenm jazykovm rozpo rom, ktor pramenia z nedostatku sksenost. asto potom konme tm, e rozprvame v euforickch podoben stvch. Porovnvame smr alebo umieranie s prjemnejmi strnkami nho sveta sksenost, s vecami, ktor dverne poznme. Sn najbenejou analgiou tohto typu je porovnanie smrti a spnku. Sami si hovorme, e zomrie je nieo ako zaspa. Tento zvrat sa vemi asto pouva v kadodennom ivote, ako aj v literatre mnohch kultr a db. Toto porovnanie bolo zrejme celkom ben u v starovekom Grcku. V Iliade naprklad Homr nazva spnok sestrou smrti" a Platn vo svojom dialgu Apologetika dva do st svojho uitea Sokrata slov, ktor vyslovil po tom, o bol odsden na smr atnskym sdom: Ak je teda smr len bezsennm spnkom, urite je obrovskm ziskom. Myslm, e keby si hocikto mal vybra noc, v ktorej spal tak zdravo, e sa mu ani ni nesnvalo a mal by potom porovna tto noc so vetkmi nocami a dami svojho ivota a musel by ete po dkladnom zven poveda, koko lepch a astnejch dn a noc v priebehu svojho ivota strvil, myslm, e kad, prost lovek i kr, by sa rozhodol jednoznane. Ak je smr tak, potom ju nazvam ziskom a vetok as sa nm jav iba ako jedna dlh noc." 20

T ist analgia sa skrva i v naom dnenom jazyku. Zamyslite sa nad vrazom uspa" niekoho. Ke privediete k veterinrovi svojho psa so iadosou, aby ho uspal, oby ajne mte na mysli osi plne odlin, ako ke hovorte tie ist slov anestziolgovi a vzahuj sa na vau manel ku alebo manela. Niektor pouvaj in, ale podobn analgiu a hovoria o zabdan. Ak ktosi zomiera, zabda dajne na vetky svoje trpenia a zanikaj vetky jeho bo lestn a neprjemn spomienky. I ke s analgie o spnku a zabdan star a rozren, rozhodne ns nemu dostatone potei a upokoji. Obe tvrdia to ist, len odlinm spsobom. Hoci nm to ozna muj s ohaduplnosou, obe v skutonosti tvrdia, e smr je proste anihilcia vedomho prevania, a to navdy. Ak je to tak, potom smr nem ni z prjemnch strnok spnku a zabdania. Spnok je pozitvnym a iadcim z itkom v ivote preto, lebo po om nasleduje prebudenie. Po celononom odpoinku v spnku s nasledujce hodiny v bdelom stave prjemnejie a produktvnejie. Keby nena sledovalo bdenie, nebol by mon ani prospech zo spnku. Podobne anihilcia vetkch vedomch zitkov znamen, e nezanikaj len bolestn, ale aj prjemn spomienky. Po tejto analze vidme, e ani jedna analgia nm neme poskytn skuton techu alebo ndej, ak pozerme na bliacu sa smr. Existuje vak in nzor, ktor odmieta predstavu, e smr je anihilcia vedomia. Poda tejto, zrejme ovea star ej tradcie, urit aspekt udskej bytosti pokrauje v exis tencii dokonca i vtedy, ke udsk telo prestva fungova a nakoniec sa rozlo. Tomuto pretrvvajcemu aspektu sa dostalo vea mien, medzi nimi: psych, dua, myse, duch, ja, bytie a vedomie. Nech to u nazveme akokovek, pred stava, e lovek pri svojej smrti prechdza do inej oblasti existencie, je jednou z najposvtnejch. V Turecku je po hrebisko, ktor pouvali neandertlci asi pred stotisc rok mi. Skamenen odtlaky umonili archeolgom objavi, e 21

pravek udia pochovvali svojich mtvych do hrobov plnch kvetov, o znamen, e mono chpali smr ako prleitos na oslavu - ako prechod mtveho z tohto sveta do alieho. Pohrebisk z zem ranho osdlenia love kom na celom svete naozaj dokazuj vieru v preitie jeho telesnej smrti. Stojme skrtka pred dvoma opanmi odpoveami na nau pvodn otzku o podstate smrti. Obe odpovede s rovnako star a rovnako zastpen ete aj dnes. Niektor hovoria, e smr je anihilciou vedomia; in s rovnakou istotou tvrdia, e smr je prechodom due alebo mysle do inej dimenzie reality. Na nasledujcich strnkach nechcem nijako spochybova ani jednu z tchto odpoved. Mojm jedinm elanm je poda sprvu o vskume, ktor som podnikol. Poas niekokch predolch rokov som sa stretol s ve km mnostvom ud, ktor zaili osi, o budem nazva zitok na prahu smrti". Dostal som sa k nim za rznych okolnost. V prvom prpade ilo o nhodu. V roku 1965, ke som tudoval filozofiu na univerzite vo Virgnii, zozn mil som sa s klinickm profesorom psychiatrie, ktor pso bil na lekrskej fakulte. Hne od zaiatku som bol oaren jeho srdenosou, lskavosou a zmyslom pre humor. Ve mi ma prekvapilo, ke som sa neskr o om dozvedel za ujmav skutonos. Vraj bol u mtvy - nielen raz, ale hne dvakrt za sebou v rozpt asi desiatich mint - a e rozprval o tom najfantastickejie veci. V tom ase, hoci to na ma vemi zapsobilo, som nebol schopn zauja k tomu nejak stanovisko, a tak som to odloil zo svojej mysle rovnako ako magnetofnov zznam rozprvania. O niekoko rokov neskr, ke som zskal doktort, uil som na univerzite na vchode Severnej Karolny. V jed nom kurze tali moji tudenti Platnovo dielo Phaedo, v ktorom sa rozober i tma nesmrtenosti. Vo svojich prednkach som sa vtedy zaoberal inmi doktrnami Pla tna a nelo vbec o diskusiu o ivote po smrti. Raz po

-22

vyuovan sa u ma zastavil jeden tudent. Poiadal ma, i sa nemem s nm pozhovra na tmu nesmrtenosti. Za ujmal sa o to, pretoe jeho star mama zomrela" poas opercie a rozprvala potom o neuveritenom zitku. Pri kzal som, aby mi ho zopakoval. Na moje vek prekvape nie som poul tie ist daje, ktor spomnal profesor psy chiatrie pred niekokmi rokmi. V tom ase som zaal u aktvnejie vyhadva takto prpady a zaobera sa otzkou preitia biologickej smrti i v kurzoch z filozofie. Nikdy som vak nespomenul svoje dva konkrtne prpady a zaujal som vykvac postoj. Ak s takto prpady naozaj ast, uvaoval som, sta, ak ich spomeniem veobecne a vyjadrm svoje pozitvne stanovis ko. Na vek prekvapenie som zistil, e takmer v kadej triede, z potu asi tridsiatich tudentov, sa naiel aspo jeden, ktor sa neskr u ma zastavil, aby mi porozprval svoj osobn zitok na prahu smrti. o ma udivovalo u od zaiatku, boli znan podobnosti v tchto sprvach, napriek odlinmu nboenskmu, so cilnemu i vchovnmu prostrediu. V ase, ke som zaal psobi na lekrskej fakulte v roku 1972, mal som u na zbieranch dos vea postrehov. Rozhodol som sa spome n svoju neoficilnu tdiu medzi kolegami. Nakoniec ma jeden priate presvedil, aby som predniesol o tom refert v lekrskej spolonosti. Za nm nasledovali alie a alie vystpenia. Po kadom vystpen sa u ma niekto zastavil, aby mi porozprval o vlastnom zitku. Kee som sa stal vaka svojim zujmom iroko-aleko znmy, lekri zaali za mnou posiela ud, ktorch sa im podarilo vrti k ivotu a ktor hovorili o svojich neobyaj nch sksenostiach. al mi napsali, ke sa objavili v novinch moje lnky. V sasnosti poznm zhruba 150 prpadov, spojench s tmto javom. Zitky, ktor som tudoval, mono rozde li do troch odlinch kategri: 23

(1) Zitky osb, ktor boli oivovan po tom, o ich lekri pokladali alebo vyhlsili za klinicky mtvych. (2) Zitky osb, ktor sa dostali mimoriadne blzko k stavu fyzickej smrti v dsledku nehody, akho zranenia alebo choroby. (3) Zitky osb, ktor poas vlastnho umierania hovorili o svojich pocitoch ostatnm prtomnm. Tto potom reprodukova li obsah zitku mne. Z vekho mnostva informci, ktor mono odvodi zo 150 prpadov, je nutn urit vber. Pri tomto vbere som sledoval vdy urit ciele. Tak naprklad, hoci sa sprvy o zitkoch tretieho typu vemi dobre zhoduj so zitkami prvho typu, z podstatnej asti som ich vylil z alieho uvaovania. Spravil som tak z dvoch prin. Po prv: znil som poet tudovanch prpadov na prijaten rove, a po druh: o najviac som sa mohol venova autentickm rozprvaniam. Mem takto vemi podrobne referova asi o 50 prpadoch. Prpady prvho typu (pri ktorch naozaj nastala klinick smr) s rozhodne dramatickejie ako pr pady druhho typu (kde mono hovori len o akomsi let mom dotyku smrti). Aj poas mojich verejnch vystpen mali najv spech len tie, kde nastpila skuton smr". Obas sa v novinch vyvolval dojem, akoby to bol jedin typ prpadov, o ktor som sa zaujmal. Pri ich vbere do tejto knihy som vak odolal pokueniu zadeli sem len tie prpady, pri ktorch nastala smr". Pr pady druhho typu toti nie s odlin, ale tvoria skr aksi kontinuum s prpadmi prvho typu. Hoci sa zitky na pra hu smrti na seba pozoruhodne podobaj, okolnosti, ktor ich sprevdzali a udia, ktor ich prevali, s znane roz dielni. Pri vbere zitkov som sa preto snail zohadni prve tto rozmanitos. Obrme teraz svoju pozornos k samotnmu zitku na prahu smrti a poksme sa ho ob jasni, pokia sa mi to podarilo, vo svetle mojich vskumov.

24

2

Zitokumierania

K stretnutiam so smrou prichdza za vemi zvltnych okolnost a zavaj ich najrozmanitejie typy ud. Prav dou ostva napriek tomu prekvapujca podobnos vet kch tchto zitkov. Svislosti s pritom tak oividn, e nie je problm vybra asi ptns rznych prvkov, ktor sa stle opakuj vo vetkch prpadoch, o som zhromadil. Na zklade tchto prvkov podobnosti sa teraz poksim zo stavi krtky, teoreticky idelny" alebo pln" zitok, ktor bude obsahova vetky spolon prvky v takom pora d, v akom sa typicky vyskytuj: lovek zomiera. Ke sa dostva do najvej fyzickej zkosti, pouje, ako ho lekr vyhlasuje za mtveho. Zana vnma neprjemn hluk, aksi zvonenie a zrove m po cit, e sa vemi rchle pohybuje cez dlh tunel. Potom sa zrazu oit mimo svojho fyzickho tela. Pozoruje ho z uri tej vzdialenosti priestoru, akoby bol divkom. Sleduje poku sy lekrov o resuscitciu z tohto neobvyklho zornho uhla a je v stave citovho vzruenia. Po chvli sa spamt a zvykne si na tento zvltny stav. Spozoruje, e vlastn ete telo", ale vemi odlin a s inmi schopnosami, ne je telo, ktor opustil. oskoro nasleduj nov udalosti. Prichdzaj ho pozdravi in udia a snaia sa mu pomc. Zazrie duchov prbuznch a priateov, ktor u zomreli. Objavuje sa pred nm vzneen bytos, pln lsky, tepla a svetla, ak nikdy doteraz nestretol. Tto sve teln bytos mu kladie otzku bez slov a privdza ho k hodno teniu vlastnho ivota panoramatickm premietanm hlav nch udalost, ktor lovek zail. V istom okamihu sa oit pred akousi barirou i hranicou, ktor zrejme predstavuje 27

zlom medzi ivotom na zemi a ivotom nasledujcim. Zis uje vak, e sa mus vrti, pretoe as jeho smrti ete nepri iel. Tu sa vak u brni, pretoe sksil, o znamen al ivot a nechce sa vrti. Napriek tomuto postoju sa znova spja so svojm telom a pokrauje v pozemskom ivote. Neskr sa poka rozprva o tom inm, nara vak na problmy. Mrne had slov, ktor by adekvtne opsali nadpozemsk zitok. Ke navye zist, e sa mu udia posmievaj, prestane o tom hovori. Napriek tomu zitok hlboko zasiahne do jeho myslenia, zvl, o sa tka nzo rov na smr a jej vzahu k ivotu. Nesmieme zabudn, e spomnan opis nepredstavuje konkrtny zitok niektorej osoby. Je to skr univerzlny model", vzba spolonch prvkov, vyskytujcich sa v mnohch prpadoch. Uvdzam ho preto, aby som umo nil itateovi vytvori si veobecn predstavu o tom, o asi preva umierajci. Kee je to abstrakcia a nie skuton prbeh, v alej kapitole rozoberiem podrobne kad spo lon prvok a ilustrujem ho prkladmi. Predtm vak chcem ete uvies niekoko skutonosti, na ktor musme pamta pri nasledujcich vahch. (1) Napriek nespornm podobnostiam medzi rznymi prpadmi neexistuj dva, ktor by boli presne rovnak. (2) Ani jedna osoba nezahrnula do svojho rozprvania vetky prvky spomnanho idelneho" zitku. Mnoh uvdzali z nich vinu (t. j. osem alebo viac) a len niekok potvrdili a dvans prvkov. (3) Ani jeden prvok mjho abstraktnho modelu nie je tak, aby sa bol objavil len v jednom prpade. Kad prvok sa opakoval v mnohch odlinch prpadoch. (4) Ani jeden prvok modelovho zitku nie je veobec n, aby ho uvdzala kad osoba. Niektor prvky s vak vemi podobn, m budia dojem univerzlnosti. (5) Poradie jednotlivch tdi, cez ktor prechdza umierajci a ktor som u nartol, sa me li od teoretic-

28

kho modelu. lovek doke naprklad vidie sveteln by tos predtm alebo prve vtedy, ke opa fyzick telo, a nie ako uvdza model, a ist as neskr. Poradie, ktor uvdza model, je vak vemi typick a odchlky s dos vnimon. (6) Ako aleko sa dostane umierajci lovek v hypote tickom plnom" zitku, zvis od toho, i naozaj bol v stave klinickej smrti a ako dlho tento stav trval. Poznatky ud, ktor boli skutone mtvi", s veobecne bohatie a kompletnejie ne u tch, ktor sa k smrti iba priblili. Rovnako t, ktor boli mtvi" dlhie, sa dostvaj alej ako t, ktor boli mtvi" krat as. (7) Rozprval som s niekokmi umi, ktor boli vyhl sen za mtvych, oivovali ich a vrtili sa sp bez toho, aby kontatovali o len jeden z uvedench spolonch prvkov. Hovoria, e si ni nepamtaj z obdobia svojej smrti". V svislosti s tm sa objavila alia zaujmav okolnos. Diskutoval som s umi, ktor boli viackrt v stave klinic kej smrti, priom si niekedy ni nepamtali, inokedy vak mali celkom bohat zitky. (8) Chcem ete zdrazni, e pem o sprvach, prbe hoch a rozprvaniach, ktor som zozbieral aj od inch osb poas interview. Ke teda uvdzam, e sa urit prvok abstraktnho plnho" zitku u loveka neobjavil, ne mus to znamena, e ho dotyn naozaj nezail. Doku mentuje to len, e mi o om nepovedal, alebo na vo svojom rozprvan nijako zvl nepoukzal. Z tohto hadiska sa teraz pozrime na niektor spolon tdi a udalosti v procese umierania.

NEOPSATENOSVeobecn chpanie nho jazyka zvis od existencie iro kho sboru spolonch sksenost, na ktorch sa vetci zastujeme. Tu vyviera zvan problm, ktor bude 29

znane komplikova nau aliu diskusiu. Udalosti, ktor zaili udia na prahu smrti, s mimo sboru naich bench sksenost a daj sa teda oakva ist lingvistick akosti u tch, ktor nm chc o nich nieo poveda. Naozaj je to tak. Dotyn osoby jednoznane charakterizuj svoje z itky ako neopsaten, t. j. nevyjadriten". Mnoh vysvetovali, e neexistuj slov, ktormi by som povedal to, o chcem," alebo neexistuj proste pr davn men a superlatvy, ktormi by sa to dalo opsa." Jedna ena to charakterizovala vemi vstine, ke mi roz prvala: Nu, naozaj mm teraz problmy, ke sa to snam vykresli, pretoe vetky slov, ktor poznm, s trojrozmern. Vtedy, ke som to prevala, stle som myslela na to: ,Ke som sa uila geo metriu, vdy nm hovorili, e s len tri rozmery a ja som to vdy akceptovala.' Mlili sa vak. Je ich viac. A samozrejme, n svet - v ktorom teraz ijeme - je trojrozmern, ale ten al urite nie je. Preto sa mi to teraz tak ako hovor. Vetko musm definova len slovami, ktor s trojrozmern. Chpete? Lepie to u nem em opsa, ale ani toto nie je primeran. Bohuia, neviem vm poda pln obraz."

VYPOUTIE SPRVY O SMRTIMnoho ud hovorilo, e pouli, ako ich lekri alebo in prtomn vyhlsili za mtvych. Jedna ena mi rozprvala: Bola som v nemocnici, ale tam nevedeli, o je so mnou. Tak ma poslal Dr. James, mj lekr, k rdiolgovi, aby mi vyetril pee. Najprv skali na mojej ruke prepart, ktor chceli poui, pretoe som bola alergick na mnoho liekov. Neobjavila sa iadna reakcia. Ke mi ho tentokrt pichli, prestalo mi bi srdce. Poula som rdiolga, ako ide k telefnu. Vemi jasne som tie poula, e vytal slo. Hovoril: ,Dr. James, zabil som vau pacientku, pani Martinovu!' Ja som vak vedela, e nie som mtva. Chcela som sa pohn a da im to na vedomie, ale nemohla som. Ke sa

30

^

ma snaili privies k vedomiu, vnmala som, e sa radia o aplikcii lieku. Pichnutie ihly som vbec nectila. Nectila som ni, ked sa ma dotkali." V alom prpade, ena, ktor mala niekoko akch srdcovch prhod, utrpela srdcov infarkt. Spomna: Zrazu mi hru zovrela boles, akoby sa okolo ma obtoil elezn ps a napol sa. Manel a n priate pouli, ako som spad la. Ihne mi beali na pomoc. Ocitla som sa v hlbokej tme a cez u som registrovala manelov hlas. Akoby prichdzal z diaky . . . Hovor: ,Teraz je to zl, vemi zl.' A ja som si pomyslela: ,Naozaj je to zl.'" Jeden mlad mu, ktorho pokladali za mtveho po auto mobilovej nehode, spomna: Poul som enu, ktor tam bola, ako sa spytuje: ,Je mtvy?' A ktosi odpovedal: ,no, je mtvy!'" Sprvy tohto typu sa vemi dobre zhoduj s tm, o si pamtaj lekri alebo in prtomn osoby. Jeden lekr mi naprklad povedal: Jedna moja pacientka mala srdcov zchvat tesne predtm, ako som ju iiel operova. Bol som hne pri nej a videl, ako sa jej roziruj zrenice. Chvu sme sa ju snaili oivi, ale nedarilo sa to. Zdalo sa mi, e je po nej. Povedal som lekrovi, ktor pracoval so mnou: ,Sksme ete raz a potom to vzdme.' Tentoraz srdce zaalo pracova a ona sa vrtila. Neskr som sa jej sptal, o si pamt zo svojej smrti". Povedala, e si vea nepamt, okrem toho, e poula, ako som hovoril: ,Sksme to ete raz a potom to vzdme.'"

POCITY MIERU A POKOJAVea ud opisuje mimoriadne prjemn pocity poas prvch tdi svojho zitku. Jeden mu po akom zrane n hlavy neprejavoval iadne znmky ivota. Ako hovor: 31

Vo chvli razu mnou prenikla krtka boles, ale potom sa plne stratila. Mal som pocit, e sa vznam v tmavom priestore. V ten de bolo mimoriadne chladno, ale km som bol v tej tme, ctil som iba teplo a najdokonalejiu pohodu, ak som kedy za il .. . Pamtm si, ako som uvaoval: ,Urite som mtvy.'" ena, ktor bola oivovan po srdcovom infarkte, kon tatuje: Zaala som vnma najfantastickejie pocity. Nectila som ab soltne ni okrem mieru, pohodlia, ahkosti -proste zzrak. Ch pala som, e vetky moje starosti pominuli a pomyslela som si: ,Och, ak ticho a pokoj. Ni ma nebol.'"' al mu spomna: Mal som prjemn, asn pocit samoty a pokoja . . . Bolo to krsne a v mojej mysli vldol nevedn mier." Mu, ktor zomrel" po zraneniach, ktor utrpel vo Vietname, hovor, e ke bol zasiahnut, ctil: Obrovsk pocit ahkosti. Nevnmal som nijak boles a nikdy som nebol tak uvonen. Mal som sa skvele a vetko bolo v najlepom poriadku."

HLUKV mnohch prpadoch sa spomnaj nezvyajn zvukov vnemy poas umierania alebo u pred nm. Mu, ktor bol dvadsa mint mtvy" pri opercii aldka, opisuje na ozaj neprjemn hukot, ktor vychdzal z mojej hlavy. Bo lo to vemi odpudzujce . . . nikdy na ten hrmot nezabud nem." In ena hovor, e ke stratila vedomie, poula hlasn zvonenie. Dalo by sa to opsa ako nejak huanie. A vetko sa so mnou toilo." Niektor prirovnvali tento neprjemn vnem ako praskanie, hukot, bchanie alebo ako zavjanie vetra". 32

V inch prpadoch tieto zvukov prejavy naberali biv, melodick formu. Naprklad mu, ktorho vyhlsili za mtveho po dovoze do nemocnice, si spomna, e poas svojho zitku: Poul som osi, o znelo ako zvony. Akoby boli aleko a vietor ich prinal ku mne. Znelo to ako japonsk zvonko hra . . . Bol to hdam jedin zvuk, ktor som registroval." Mlad ena, ktor takmer zomrela na vntorn krvca nie, spojen s poruchou krvnej zranlivosti, povedala, e vo chvli, ke sa zrtila . . . zaala som vnma neznmu, majesttnu a skutone krsnu hudbu."

TMAV TUNELasto s vnmanm hluku maj udia pocit, e s aj vahova n neuveritenou rchlosou do akhosi tmavho priestoru. Toto prostredie som poul opisova ako jaskyu, studu, ab, ohradu, tunel, lievik, vkuum, przdnotu, odpadov rru, dolie alebo valec. Hoci udia pouvaj rzne nzvy, je zrejm, e sa snaia vyjadri jeden a ten ist obraz. Po zrime sa na dva prpady,- v ktorch figuruje hlavne pojem tunel. Stalo sa mi to, ke som bol mal chlapec - mal som dev rokov. Odohralo sa to pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, ale bolo to tak ohromujce, e som nikdy na to nezabudol. Raz popoludn som vemi ochorel. Vzali ma rchlo do najbliej nemocnice. Ke sme tam prili, rozhodli sa, e ma uspia, ale nevedel som preo, lebo som bol prli mlad. Pouvali ete ter. Nos mi zrazu za pchali kusom ltky. Vtedy mi prestalo bi srdce. Nevedel som, o sa so mnou stalo, ale v kadom prpade som to zail. Prv vec bola - chcel by som to opsa tak, ako som vetko ctil - e som najprv poul rytmick zvonenie brrrrnnnng-brrrrnnnng. Potom som sa pohyboval - bude sa vm to zda divn - cez dlh tmav

33

priestor. Podobalo sa to na nejak kanl. Jednoducho sa to ned opsa. Cel ten as som sa pohyboval, rytmicky vibroval s hlukom a zvonenm." al lovek to opisuje nasledovne: Vznikla u ma vemi prudk alergick reakcia na miestne anestetikum a prestal som dcha - zastavilo sa dchanie. Prv, o sa stalo - odohralo sa to naozaj rchlo - bolo, e som letel cez tmu, cez nekonen iernu przdnotu neuveritenou rchlosou. Bol to tunel, povedal by som. Ctil som sa ako na nejakom vliku v zbavnom parku a rtil sa cez ten tunel. Bola to asn rch los." Poas akej choroby sa jeden mu dostal tak blzko smrti, e sa mu rozrili zrenice a telo zaalo chladn. Hovor: Bol som v plne iernej, tmavej przdnote. Vemi ako sa mi to vysvetuje, ale zdalo sa mi, e sa pohybujem vo vkuu, proste cez tmu. Bol som vak pri vedom. Ctil som sa ako vo valci, v ktorom chbal vzduch. Bol to pocit udnho stratenia, akoby som bol napoly tu a napoly kdesi inde." Mu, ktor zomrel" po akch popleninch a pdoch, hovor: Bol som v oku asi tde. Poas tej traumy som zrazu jedno ducho uiel do tmavho przdneho priestoru. Zdalo sa mi, e som tam dlh as a iba sa tak vznam a poletujem . . . Ten priestor ma vemi zaujal, e som proste nemyslel na ni in." Jeden mu si spomnal na svoje detstvo, kedy sa vemi bl tmy. Ete ako chlapec mal nehodu na bicykli a v dsled ku vntornch zranen sa mu zastavilo srdce. Vravel: Mal som pocit, e sa pohybujem cez hlbok a tmav dolie. Tma bola tak hust, e som absoltne ni nevidel, ale bol to ten 34

najkzenej zitok, ak si viete predstavi. Neexistovali tu nija k starosti." V alom prpade rozprva ena, ktor mala zpal po brunice: Mj lekr zavolal brata a sestru, aby sa so mnou rozlili. Sestrika mi dala injekciu, aby sa mi ahie zomieralo. Predmety v nemocnici sa zaali odo ma vzaova. Ke sa stratili, vola som hlavou napred do vemi tmavho priechodu. Akoby bol ure n presne na moju vekos. Zaala som sa kza dolu." Jedna ena, ktor mala zitok na prahu smrti po do pravnej nehode, pouila prklad z televzneho programu: Obklopil ma pocit absoltneho pokoja a mieru, nemala som ani trochu strach. Ocitla som sa v tuneli - v tuneli z koncentrickch kruhov. Krtko po tom som videla televzny program nazvan asov tunel", v ktorom sa udia vracali sp v ase cez pirlovit otvor. To je najvernejie prirovnanie, na ak si spomnam." Mu, ktor sa ocitol vemi blzko smrti, dospel k trochu odlinm podobenstvm na zklade svojho nboenskho prostredia. Hovor: Zrazu som bol vo vemi tmavom, nesmierne hlbokom dol. Zdalo sa mi, akoby tam bol nejak chodnk alebo dokonca cesta. Zaal som po nej kra, cez to dolie . . . Neskr, ke som u vyzdravel, napadlo mi: ,Teraz u viem, o to znamen, ke Biblia hovor o dol tieov smrti. Ja som tam bol.'"

OPUSTENIE TELAJe samozrejmosou, e vina z ns sa takmer stle stoto uje so svojimi fyzickmi telami. Pravdae, mme i svoje mysle", ale pokladme ich za osi prchavejie ako nae tel. Naa myse mono nie je nakoniec nim inm ako

35

vsledkom elektrickch a chemickch procesov, prebieha jcich v mozgu, ktor je tie sasou nho organizmu. Mnoho ud si nedoke ani len predstavi, eby bola pre nich mon existencia v inej forme ako vo fyzickom tele, na ktor si zvykli. udia ktor mi poskytli svoje interview, netvorili a do chv svojho zitku nijak vnimku. Preto oakva zomie rajceho loveka, ktor rchle preiel tmavm tunelom, obrovsk prekvapenie. Zrazu zisuje, e pozer na svoje vlastn telo z miesta mimo neho. Akoby bol nejak divk, alebo tretia osoba v miestnosti" a sleduje postavy a dej ako v divadle i v kine. Pozrime sa teraz na asti niektorch prbehov, kde s opsan tieto nepochopiten zitky mi mo tela. Mal som sedemns rokov a spolu so svojm bratom som pra coval v zbavnom parku. Raz popoludn sme sa rozhodli; e si pjdeme zaplva. Niekoko alch kamartov ilo s nami. Ktosi povedal: 'Preplvajme jazero!' Dokzal som to u veakrt pred tm, ale toho da som sa zaal topi priamo uprostred jazera . . . stle som sa ponral a vynral. Zrazu som mal pocit, e som mimo svojho tela, pre od vetkch ostatnch, a sm sa vznam v akomsi priestore. Bol som stle na tej istej rovni a pozoroval svoje telo, ktor sa asi meter odo ma ponralo a vynralo. Videl som ho odzadu a trocha z pravej strany. Stle som mal pocit, e nm ete disponujem, hoci som bol mimo neho. Zmocnil sa ma neopsate n pocit ahkosti. Jedna ena si spomna: ..Asi pred rokom ma prijali do nemocnice so srdcovmi akos ami. Hne na alie rno, ke som leala na nemocninej posteli, zaalo ma prudko bolie v hrudnku. Stisla som tlaidlo, aby som zavolala sestry. Ctila som sa vemi nepohodlne v polohe na chrbte, a tak som sa otoila. Ke som to urobila, prestala som dcha a srdce sa mi zastavilo. Vtedy poujem, ako sestriky kriia: Zly hanie srdca! Zlyhanie srdca! Pri ich slovch som ctila, ako vystu pujem zo svojho tela, kern sa pomedzi matrace a elezn zbra-

36

dlie na boku postele a klesm k podlahe. Potom som zaala poma ly stpa nahor. Cestou som videla sestry, ako vbiehaj do miest nosti; musel ich tam by cel tucet. Mj lekr bol prve na obhliad ke nemocnice a tak ho zavolali. I jeho som videla vojs. Pomyslela som si: ,o ten tu rob?' Vzniesla som sa hore, okolo svetla videla som ho zboku a vemi jasne - potom som sa zastavila tesne pod stropom a vznala sa tam. Mala som pocit, akoby som bola kus papiera, ktor niekto vyfkol do vzduchu. Odtia som pozorovala, ako ma oivuj! Moje telo lealo na tiahnut na posteli a vetci stli pri om. Poujem, ako jedna sestra povedala: ,Och, boe, je po nej!" Druh sa sklala nado mnou a dvala mi umel dchanie z st do st. Videla som pritom jej hlavu odzadu. Nikdy nezabudnem, ako vyzerali jej vlasy; mala ich ostrihan nakrtko. Prve vtedy priniesli dnu ten prstroj a zaali mi pripna na hrudnk elektrdy. Ke som dostala ok, videla som, ako. cel moje telo doslova vyskoilo z postele. Poula som pritom, ako mi praskaj vetky kosti. Bolo to naozaj nieo stran! Ke som videla, ako mi masruj hrudnk a tr moje ruky a nohy, pomyslela som si: ,Preo si so mnou robia tak starosti? Je mi predsa tak dobre.'" Jeden mlad mu si spomna: Bolo to asi pred dvoma rokmi, prve som prekroil devtnsty rok. Viezol som domov priatea vo svojom aute. Ke som sa dostal na kriovatku, zastavil som a pozrel sa do oboch smerov. Nevidel som ni prichdza. Vyrazm do kriovatky. Vtedy pou jem, ako mj priate z celej sily vykrkol. Ke som sa obzrel, zbadal som oslepujce svetl auta, ktor sa rtilo na ns. Ozval sa stran zvuk - ke sa preborila bon strana - a nastal krtky okamih, poas ktorho som mal pocit, e prechdzam cez tmu, cez nejak uzavret priestor. Bolo to vemi rchle. Potom som sa zrazu vznal asi jeden a pol metra nad cestou, asi p metrov od auta a povedal by som, e som ete poul v diake doznieva ozve nu nrazu. Videl som, ako pribiehaj udia a zhlukuj sa okolo vraku. Spoznal som aj svojho priatea. Bol zrejme v oku. Videl som aj svoje telo v rozdrzganom aute a vetci sa ho snaili vyslo bodi. Nohy som mal prekrten a vade bolo vea krvi."

37

Meme si predstavi, ak udn pocity a mylienky sa zmocnia ud, ktor sa dostan do takejto situcie. Pre mnohch je predstava existencie mimo svojho tela tak nemysliten, e s z toho dokonale zmten a dos dlho odmietaj spoji tento nov stav so smrou. Nechpu v bec, o sa s nimi deje; preo zrazu pozoruj seba samch ako nejak divci? Emon reakcie na tento zvltny stav s vemi rozdiel ne. Vina ud tvrd, e spoiatku sa zfalo snaili dosta sp do svojho tela, ale nemali ani potuchy, ako maj pri tom postupova. Inch naplnil pocit strachu, a paniky. Niektor vak hovoria o pozitvnejch reakcich na situ ciu, ako naprklad v tomto prpade: Vemi ako som ochorel a lekr ma poslal do nemocnice. To rno ma obklopila hust, siv hmla a ja som odiiel zo svojho tela. Mal som pocit, e sa vznam, ke som vychdzal von. Obzrel som sa nasp. Videl som sa, ako lem dole na posteli a nemal som nijak strach. Vnmal som len pokoj a bolo to osi, oho som sa nebl. Ctil som, e mono zomieram - ak sa nevrtim sp do mjho tela, bude po mne." Rovnako odlin s postoje, ktor jednotliv osoby zau jmaj k svojim, prve opustenm telm. Je prirodzen, ak takto lovek hovor, e mu vtedy na jeho tele zlealo. Jedna mlad ena, ktor poas zitku tudovala na zdra votnej kole, vyjadruje svoje pochopiten obavy: Viem, e je to tak trochu smiene, ale v kole sa ns usilovali presvedi, e mme svoje tel darova vede. Ke som ale mala ten zitok a pozorovala ich, ako sa snaia, aby som zasa zaala dcha, stle som si hovorila: .Nechcem, aby pouili toto telo na pitvu.'" Poul som alie dve osoby, ktor vyjadrili rovnak zu jem o svoje tel, ke sa ocitli mimo nich. Je pozoruhodn, e obaja pracovali v medicne - jeden bol lekr a v druhom prpade ilo o zdravotn sestru.

38

V inej situcii nadobda tento zujem formu tosti. Je den mu si pri pde dokaliil cel telo a zastavilo sa mu pritom srdce. Spomna si: V jednej chvli - viem, e som leal na posteli - ale v skuto nosti som videl poste i lekrov, ako ma oetrovali. Nemohol som to pochopi, ale pozeral som na svoje telo, ako tam le. A bolo mi z toho naozaj zle, ke som videl, ak je zmrzaen." Niekoko ud mi hovorilo, e pozerali na svoje telo ako na osi cudzie, ako i v tomto dos zvltnom prpade: lovee, urite som si neuvedomil, e vyzerm takto! Viete, vidm sa iba na nejakch fotografich alebo v zrkadle a vetko to je len ploch obraz. A tu zrazu ja - alebo moje telo - bol som to ja a pozoroval som sa. Urite som ho videl cel, asi z pol druha metra. Trvalo mi hodn chvu, ne som sa spoznal." V jednom prpade nadobudol tento pocit cudzoty dos krajn a humorn podobu. Jeden lekr si spomnal, ako bol poas svojej klinickej smrti veda postele. Pozeral na vlastn mtvolu, ktor v tom ase u nadobudla siv, popolav farbu, typick pre tel po smrti. Zfalo a zmtene htal, o m podnikn. Napokon sa rozhodol ods pre, pretoe mu bolo z toho naozaj mizerne. Star otec mu ete v detstve rozprval straideln prbehy a znelo paradoxne, ke povedal: Vbec sa mi nepilo by pri tej veci, ktor vyzerala ako mtve telo - i ke som to bol ja!" Druh extrm predstavuj udia, ktor nemali k svojmu telu iadne pocity. Jedna ena naprklad utrpela srdcov infarkt a s uritosou ctila, e zomiera. Registrovala, ako vychdza z tela, prekonva tmu a vemi rchle sa vzauje. Hovor: Vbec som sa neobzrela sp na svoje telo. Och, vedela som, e je tam, naozaj, a mohla som ho vidie, keby som sa pozrela. Ale nechcela som tak urobi. Viem, e som v ivote spravila, o 39

som mohla a teraz som obracala svoju.pozornos na nov oblas. Ctila som, e ke sa pozriem na svoje telo, bude to osi ako pohad na minulos. Bola som rozhodnut, e tak neurobm." Podobne aj dieva, ktor sa ocitlo mimo tela po nehode s akmi zraneniami, hovor: Videla som svoje telo pokrten v aute a okolo ud, ktor sa tu zbehli. Viete, nectila som k nemu vbec ni. Pripadalo mi ako plne cudz lovek alebo nejak predmet . . . vedela som, e je to moje telo, ale vbec ma nezaujmalo." Stav bez tela je sm osebe zhadn. Zomierajci lovek sa v om ocit tak nhle, e me trva ist as, ne si uvedom vznam toho, o preva. Me sa sta, e je ne urit okamih mimo svojho tela a zfalo sa sna ujasni si vetko, o sa s nm deje. A potom si uvedom, e zomiera alebo je dokonca mtvy. Toto pochopenie me by sprevdzan silnm emonm vzruenm alebo prekvapujcimi mylienkami. Jedna ena si spomna, o jej vtedy napadlo: Som mtva! To je krsa!" Jeden mu hovor, e ho ovldla mylienka: To je urite to, o nazvaj smr!" Ke si to lovek uvedom, me sa ho zmocni al zmtok a vie dokonca i odmietnu svoj nov stav. Jeden mladk si naprklad spomenul na biblick prsub o sedemdesiatich rokoch" a protestoval, e m iba dvadsa". Jedna mlad ena mi vemi psobivo vyroz prvala svoje pocity, ke mi povedala: Napadlo mi, e som mtva a nectila som nad tm nijak tos. Nevedela som si len predstavi, kam teraz pjdem. Moje myslenie a vedomie boli rovnak ako za ivota a nemohla som to vetko naraz pochopi. Stle som opakovala: ,Kam teraz pjdem'? o si teraz ponem? Mj boe, som mtva! To sn nie je mon!' lovek asi nikdy naozaj never, e raz zomrie. Zomieraj in. a nevieme si predstavi, eby sa to mohlo sta i nm. V podstate odmietame tomu uveri . . . A tak som sa rozhodla, e pokm, a

40

opadne to vzruenie a odnes moje telo. Potom sa poksim zisti, kam by sa dalo s."

V jednom alebo dvoch prpadoch, ktor som tudoval, mi dotyn osoby tvrdili, e po tom, o ich dua, myse, vedomie (nazvime to ako chceme) opustila ich telo, nemali pocit, eby sa nachdzali v nejakom inom organizme. Mali dojem, e s istm" vedomm. Jeden mu mi prezradil, e poas svojho zitku som videl vetko okolo seba aj so svojm telom, ako lealo na posteli - bez toho, aby sm zaberal nejak priestor", t. j. akoby bol len nejakm cen trom vedomia. al si nevedeli spomen, i mali nejak in telo po tom. o opustili telo fyzick, pretoe boli prli zaujat udalosami okolo seba. Vina ud mi vak potvrdila, e po opusten fyzickho tela sa ocitli v akomsi inom tele. Teraz sa vak dostvame do oblasti, o ktorej sa vemi zloito hovor. Toto nov" telo je jednm z dvoch alebo troch aspektov zitku na prahu smrti, pri ktorom je oividn neadekvtnos nho jazyka. Takmer kad, kto o tele" hovoril, sa dostal do situcie, ke zrazu nebol schopn pokraova, lebo nedo kzal toto telo nijako opsa. Napriek tomu sa opisy tela" dos vrazne na seba podo baj. I ke jednotlivci pouvaj rozlin slov a pomhaj si analgiami, je zrejm, e vetky tieto spsoby vyjadrova nia hovoria o jednej veci. Rzne defincie sa silne zhoduj z hadiska veobecnch vlastnost a charakteristiky tohto novho tela. Myslm, e termn duchovn telo" vystihuje jeho podstatn vlastnosti a kee ho pouili i niektor moji respondenti, budem ho repektova i ja. Zomierajci lovek si najprv uvedom urit obmedzenia tohto duchovnho tela. Zist, e ke je mimo svojho fyzic kho organizmu, nikto ho zrejme nepouje, hoci sa zfalo sna poveda nieo okoliu o svojej situcii. Vemi dobre to ilustruje ryvok z prbehu eny, ktor prestala dcha a previezli ju do miestnosti intenzvnej starostlivosti: 41

..Videla som ich, ako ma oivuj. Bolo to naozaj zvltne. Ne bola som vemi vysoko. Akoby som stla na podstavci, ale nie prli nad nimi, videla som prve ponad ich hlavy. Snaila som sa k nim prehovori, ale nikto ma nepoul, ani nepoval.'' Aby sa to ete skomplikovalo, lovek v duchovnom tele oskoro zist, e je pre ostatnch aj neviditen. Lekri a al z oetrujceho personlu mu pozera presne na miesto, kde sa umierajci nachdza so svojm duchovnm telom a nikdy neprejavia ani len nznak, e nieo spozoro vali. lovek v tomto tele neme chyti iadne predmety, ani sa dotkn druhej osoby. Lekri a sestry masrovali moje telo, aby urchlili inok inf zi a dostali ma sp. Ja som im stle opakovala: ,Dajte mi pokoj, nechcem ni, len pokoj. Prestate ma mlti!' Ale nepouli ma. Nemohla som urobi ni. Nevedela som pohn ich rukami. Snai la som sa ich odstri a ke som po nich udrela, stle tam boli. Neviem, i moje ruky preli cez ich alebo okolo. Nectila som nijak tlak na cudzie dlane, ke som sa snaila nimi pohn." Alebo: Zo vetkch strn prichdzali udia k havarovanmu autu. Bol som v strede zkeho chodnka a pozeral na nich. Ke vak prili ku mne, vbec si ma nevimli. Krali jednoducho alej a pozerali priamo pred seba. Ke pristpili celkom blzko, vdy som sa oto il, aby som sa vyhol. Ale oni preli bez obv cezo ma." alou opakujcou sa vlastnosou duchovnho tela je to, e je bezvhov. Vina ud si to vimne prvkrt vtedy, ke sa vzna, ako sme u v niekokch prpadoch uvdza li, pod stropom alebo vo vzduchu. V svislosti s novm telom mnoh hovoria o pocite vznania sa, o pocite bezvhovosti, alebo maj dojem, e s niekam vleen. Pokia sme vo svojom fyzickom organizme, mme k dis pozcii mnostvo spsobov vnmania, poda ktorch vieme,

42

kde sa nachdzame, kde s rzne konatiny nho tela v danej chvli a ak pohyb vykonvaj. Existuje vak ete alie dleit vnmanie, a to je kinestetick. Pomocou ne ho reagujeme na pohyb alebo naptie v achch, klboch a svaloch. Obyajne si tieto vnemy neuvedomujeme, preto e neustlym pouvanm sme si ha ne dokonale privykli. Keby sme vak boli tchto pocitov nhle zbaven, myslm, e by sme si okamite uvedomili ich neprtomnos. A na ozaj, niekoko ud mi potvrdilo, e km boli vo svojom duchovnom tele, nevnmali vhu, pohyb, ani polohu nov ho tela. Vlastnosti duchovnho tela, ktor sa spoiatku mu zda obmedzeniami, treba vak rovnako povaova za ko niec naich obmedzen. Pozrime sa na to z druhej strany: lovek v duchovnom tele m vhodn pozciu vo vzahu k ostatnm osobm. (Nejeden pin by to povaoval za obrovsk vhodu.) Podobne je to i s kukou na dverch. Nie je podstatn, e ju lovek neme chyti, pretoe prve tak dobre me prejs rovno cez dvere. Pohyb, pokia si lovek na zvykne a pochop jeho princp, je v tomto stave mimoriadne ahkou lohou. Fyzick predmety nepredsta vuj iadnu prekku a presun z jednho miesta na druh me by vemi rchly, takmer okamit. Napriek tomu, e duchovn telo nemu vnma udia, ktor s vo fyzickom organizme, vetci, o ho zaili, sa zhoduj v tom, e duchovn telo je niem relnym, hoci je nemysliten ho opsa. Jednotne vak vetci shlasia, e m nejak formu alebo tvar (niekedy ako zhluk alebo amorfn mrak, ale obas sa v podstate podob fyzickmu telu) a m dokonca svoje asti (predenia alebo plochy prbuzn rukm, nohm, hlave at.). Hoci sa jeho tvar veobecne opisuje ako zaoblen, asto sa spomna, e m svoje konce, urit horn a doln as a tie u spomnan asti". Poul som opisova nov telo v najrozlinejch term noch, ale vemi jasne z nich vysvit, e vdy ide o vyjadre43

nie tej istej mylienky. Medzi slovami a vrazmi, ktor som poul, s tak, ako: hmla, mrak. nieo ako dym, para, osi priezran, farebn oblak, chum, silov pole a pod. Poslednou pecilnou vlastnosou stavu mimo tela je je ho bezasovos, o ktorej rozprva kad, kto ho zail. Mnoh tvrdia, e hoci musia opsa svoju epizdu s duchov nm telom z hadiska asu (pretoe udsk jazyk narba s asom), as nebol podstatnou zlokou ich zitku, ako je to vo fyzickom ivote. Nasleduj ukky z piatich interview, v ktorch sa podvaj tieto fantastick aspekty du chovnho tela z prvej ruky: (1) Nezvldol som auto v zkrute. Vyletelo zrazu do vzduchu, pamtm sa, e som ete zbadal modr oblohu a videl, ako sa rtim do priekopy. Vo chvli, ke auto zilo z cesty, povedal som si: ,Mm havriu!' V tom momente akoby som prestal vnma as, stratila sa mi fyzick realita mjho tela a kontakt s nm. Moje bytie, i moje ja, i mj duch, alebo ako by ste to u nazvali, vystpil zo ma a vyiel von cez hlavu. Nebolelo to, jednoducho sa to zdvihlo a viselo nado mnou . . . Moje ..bytie" ctilo aksi hustotu, ale nie fyzick - bolo to osi, neviem, dke vlny alebo nieo podobn. Chcem poveda, e to bolo skr nieo nabit, elektricky nabit. Tie nieo okrhle, bez presnch okrajov. Mono to prirovna k oblaku . . . Ukazovalo sa tie v nejakom obale . . . Ke to vychdzalo z mjho tela, zdalo sa, e najprv vyiel vek koniec a potom mal . . . asn pocit ahkost! Fyzick telo ne bolo vbec prtomn a plne som sa od neho oddelil. Moje nov telo nemalo iadnu vhu . . . Najudivujcejou vecou celho zitku bol moment, ke moje bytie akoby viselo pred mojm elom. Ani oby som sa snail rozhodn, i chcem ods alebo osta. as vtedy zastal. Na zaiat ku a na konci havrie vetko bealo vemi rchlo, ale v tom mo mente, v neznmom strede, ke moje bytie viselo nado mnou a automobil sa rtil z cesty, vtedy sa ukazovalo, e trv hodn as, km sa tam dostane. V tej chvli ma auto ani moje telo nezauj mali. Ostala iba moja myse . . . Vlastn bytie nemalo iadnu fyzick dispozciu, ale musm sa

44

snai ju opsa fyzickmi pojmami. Bolo by monch toko veli jakch spsobov, slov, ale ani jedno z nich by nevyhovovalo ako presn. ako njs sprvny vraz. Nakoniec auto dopadlo na zem a prevrtilo sa. Vyviazol som len s poranenm krkom a chodidlom." (2) Ke som vystpil z fyzickho organizmu, vyzeralo to, ako by som vyiel zo svojho tela a vkroil do ohosi inho. Bolo to odlin telo . . . ale nie normlne, udsk . . . Nebol to ani nejak vek neforemn tvar. Malo to urit obrys, ale iadne farby. A viem, e som mal stle osi, o by sa dalo nazva rukami. Neviem to opsa. Bol som vemi vzruen vetkm okolo seba - e vidm vlastn telo - tak som nemal kedy rozma, v akom sa teraz nachdzam. A zdalo sa mi, e vetko be rchlejie. as nebol tak dleit - a predsa existoval. Vetko sa jav rchlejie, ke sa dostanete von z tela." (3) Pamtm sa, ako ma priviezli do operanej sly. Nasledu jce hodiny boli pre ma kritick. V tom ase som vystupoval zo svojho fyzickho tela a op sa do vracal. Videl som ho, akoby som stl priamo nad nm. Pritom som sa stle zdriaval v tele - nie fyzickom, skr by sa to dalo definova ako silov pole. Keby som to mal charakterizova vlastnmi slovami, povedal by som, e bolo priehadn, duchovn, rozdielne od hmotnho bytia. Urite vak pozostvalo z rozlinch ast." (4) Ke mi prestalo bi srdce . . . ctil som sa akp okrhla lopta, mal guka - nboj do vzduchovky v tejto vekej lopte. Ned sa to jednoducho opsa." (5) Bol som von zo svojho tela, pozeral sa na zo vzdialenosti asi desiatich metrov. Ale stle som ete rozmal ako vo fyzic kom ivote. A miesto, kde som uvaoval, bolo asi vo vke mjho tela. Nebolo som vak v tele, ako takom. Ctil som osi ako puzdro alebo nejak przdnu formu. V skutonosti som ni nevidel, bolo to osi priesvitn, ale nie celkom. Existoval som ako neznma energia - mal energick gua. Nevnmal som vtedy iadne teles n pocity - teplotu alebo nieo podobn."

45

Ostatn vo svojich rozprvaniach strune spomenuli ana lgiu tvaru ich novho tela s fyzickm. Jedna ena mi pre zradila, e km bola mimo tela, stle som ctila existenciu vlastnch nh, rk, vetkho - hoci som nemala vhu." ena, ktor sledovala pokusy o oivenie jej tela z miesta tesne pod stropom, povedala: Stle som bola v tele. Rozaho vala som sa a pozerala dole. Pohla som nohami a vimla si, e jedna je teplejia ako druh." Rovnako, ako je v tomto duchovnom stave neobmedze n pohyb, strca svoje zbrany i myslenie. Stle som po val rovnak nzor, e pokia si udia zvykli na nov situ ciu, zaali rozma pohotovejie a jasnejie ako vo fyzic kej existencii. Jeden mu mi naprklad povedal, e km bol mtvy": Veci, ktor nie s mon teraz, sa doku realizova potom. Vaa myse je jasn. Je to tak krsne. Moja myse vetko a ahko prijala, spracovala na prv raz a nepotreboval som sa k tomu u vraca. Po uritej chvli, vetko o som preval, malo pre ma svoje miesto a vznam." Vnmanie v novom tele m teda podobnosti i rozdiely s chpanm vo fyzickom tele. V uritom smere podlieha duchovn forma vnmania vm obmedzeniam. Ako sme videli, chbaj kinestetick pocity. V niektorch prpadoch sa spomnala absencia vnemov svisiacich s teplotou, avak vo vine prhod sa vybavili prjemn pocity tepla. Ani v jednom z mojich prpadov sa neuvdzali, v ase po opus ten fyzickho tela, vnemy spojen s vou a chuou. Na druhej strane, zmysly, ktor koreponduj s fyzick mi zmyslami zraku a sluchu, nie s v duchovnom tele nijako zasiahnut, a naopak, zd sa, e s dokonalejie a ostrejie ako vo fyzickom ivote. Jeden mu tvrd, e km bol mtvy", jeho zrak bol mnohokrt kvalitnej a poda jeho slov: Nechpem, ako som mohol vidie tak aleko." e-

46

na, ktor si spomna na svoj zitok, poznamenva: Zdalo sa, akoby duchovn vnmanie nemalo hranc a mohla som pozera kdekovek." Tento jav je vemi nzorne opsan v asti interview so enou, ktor sa ocitla mimo tela v d sledku nehody: Bol tam vek zhon a udia pobehovali okolo sanitky. Kedy kovek som sa chcela pozrie na nejak osobu, aby som skmala, o si mysl, mala som dojem, e sa k nej priblila filmov kamera. Zdalo sa mi, e jedna moja as - nazvem ju moja myse - bola stle tam, kde predtm, niekoko metrov od mjho tela. Ke som chcela vidie alej, akoby jedna moja as - aksi vyhadva - zala za vytypovanou osobou. Zdalo sa mi vtedy, e ke sa nieo bude vo svete dia, mem tam jednoducho by." O povan" v duchovnom stave sa d hovori iba na zklade analgie. Vina ud tvrdila, e nepouli skuto n fyzick hlasy alebo zvuky. Skr mali dojem, e prijma j a vnmaj mylienky ud okolo seba. Ako neskr uvid me, rovnak spsob priameho prenosu mylienok me hra dleit lohu v nasledujcich tdich zitku na pra hu smrti. Jedna ena to vyjadrila takto: Videla som dookola ud a rozumela, o hovoria. Nepoula som nijak zvukov re, ako teraz povam vs. Vyzeralo to skr, e viem, o si myslia a skutone predstavuj. Spoznala som to vo svojej mysli, a nie na zklade ich slov. Vdy som zachytila mylien ku sekundu predtm, ako otvorili sta." Na zklade jedinenho a vemi zaujmavho prpadu meme usudzova, e ani najaie pokodenie fyzickho tela nijakm spsobom nezasahuje do tela duchovnho. V tomto prpade ilo o mua, ktor priiel o viu as nohy pri autonehode, a t neskr vystila do klinickej smrti. Vedel o tom, pretoe videl pokoden telo vemi jasne z uritej vzdialenosti v ase, ked ho oetrovali lekri.

47

Ctil som svoje telo - bolo cel. Vnmal som vetky dy, bol som tam neporuen, hoci to nebola pravda." V stave bez tela je teda lovek odrezan od ostatnch. Me ich vidie a dokonale rozumie ich mylienkam. Oni ho nevidia, ani nepouj. Komunikcia s inmi umi je dokonale preruen, pretoe duchovn telo nem nijak pevnos a znemonen je akkovek dotyk. Neprekvapuje preto, e po uritom ase v tomto stave sa objavuje pocit samoty a izolcie. Ako to vysvetlil jeden mu - v nemocnici videl a poul vetko okolo seba - lekrov, sestry a al personl, ktor si plnil pracovn povinnosti. Nemohol vak s nimi komunikova, a tak sa ctil zfalo osamoten". Mnoh al tie opisovali intenzvne pocity samoty, kto r ich zaplavili v tejto fze zitku. Mj zitok bol zvl krsny a neopsaten. Chcela som. aby tam boli so mnou aj in, aby videli, pretoe som mala pocit, e nikdy nebudem schopn opsa to, o pozorujem. Ctila som sa vemi osamel, lebo som chcela, aby tam niekto bol, kto by vetko preval so mnou. Tuila som vak, e tam neme by nikto in. Chpala som, e tento svet patr teraz len mne, a to ma naozaj vemi deprimovalo." al opis: Nemohol som sa nioho dotkn, ani komunikova s nikm naokolo. Je to stran pocit, pocit samoty a plnej izolcie. Vedel som, e existujem tam plne sm." A na zver: Bola som udiven. ako sa mi chpalo, o sa stalo. Nemala som nijak starosti a obavy a nehovorila som si: ,Och, som mtva. Zanechm tu svojich rodiov a nikdy viac ich neuvidm. Ni tak mi vtedy nenapadlo.' Cel ten as som si vak uvedomovala, e som tam sama. Skoro ako nejak nvtevnk zaleka. Akoby sa preruili vetk) 48

vzahy. no, bolo to, akoby neexistovala nijak lska alebo nieo podobn. Vetko bolo aksi technick. Naozaj to nechpem." Pocity samoty sa vak u zomierajceho oskoro rozpt lia, ke sa dostane vo svojom zitku alej. V istom mo mente sa toti objavia in bytosti, ktor mu prichdzaj pomc v tomto prechodnom stave. asto ide o duchov jeho zomrelch prbuznch alebo priateov, ktorch po znal, km ete ili. V mnostve prpadov, ktor som pozo roval, sa objavuje aj neurit duchovn bytos, vemi odli nho charakteru. V nasledujcich astiach sa pozrieme na tieto stretnutia bliie.

STRETNUTIA S INMINemlo ud mi hovorilo, e v uritej chvli vlastnho zo mierania - niekedy na jeho zaiatku, inokedy a po alch udalostiach - si zaali uvedomova prtomnos inch du chovnch bytost vo svojom blzkom okol. Zdalo sa, e tieto bytosti im chc uahi prechod do smrti a v dvoch prpadoch im oznmili, e ich as ete nenastal a e sa musia vrti do svojho fyzickho tela. Tento zitok som mala poas produ dieaa. Prod bol vemi ak a stratila som vea krvi. Lekr sa u vzdal a oznmil mojim prbuznm, e zomieram. Cel ten as som vak bola pri plnom vedom a dokonca, ke som poula, o hovor, mala som pocit, e prichdzam k sebe. Vtedy som si uvedomila to mnostvo ud, ktor akoby sa vznali pod stropom miestnosti. Vetkch som poznala, ale vetci u zomreli. Stretla som svoju star mamu a dieva z naej koly, mnoho alch prbuznch a priateov. Zdalo sa mi, e vidm len ich tvre a uvedomujem si ich prtom nos. Vetci vyzerali nateen. Bolo to vemi mil stretnutie a ctila som, e ma prili ochraova alebo vies. Vyzeralo to skoro tak, akoby som sa vracala domov a oni ma prili privta. Cel ten as ma obklopoval pocit ahkosti. Bola to krsna a vzneen chva." 49

In lovek si spomna: Niekoko tdov pred mojm zitkom sa zabil mj dobr priate Bob. Ke som sa potom dostal von z tela, mal som pocit, e tam stoj on. Hne veda ma. Pozoroval som Boba len vo svojom vedom a ctil, e je tam. Bolo to divn. Nevidel som ho vo fyzickom tele. Pozoroval som osi, ale nie vo fyzickch obry soch. Napriek tomu som ho poznal, jeho vzor, vetko. Dokete to pochopi? Bol tam, ale nemal fyzick telo! Vlastnil aksi prie zran trup, videl som jeho rzne asti - ruky, nohy at. Vtedy sa mi to nezdalo divn, pretoe som ho nepotreboval vidie svojimi oami. Aj tak som iadne o nemal. Stle som sa ho spytoval: ,Bob, kam to idem? o sa stalo? Som mtvy, alebo nie?' A on mi neodpovedal, nepreriekol ani slovo. asto aj neskr, ke som ete leal v nemocnici, ctil som ho pri sebe a vdy sa ho ptal: ,o bude teraz?' Nikdy mi ale neodpove dal. A potom, ke lekri jednho da riekli: bude i, odiiel. Nevidel som ho viac, ani nectil jeho prtomnos. Vyzeralo to skoro, akoby akal, km neprekrom posledn hranicu a potom by sa ozval a bol by ma informoval, o bude alej." V inch prpadoch udia stretvali duchov, ktor nepatrili k nijakm znmym z fyzickho ivota. Jedna ena spom nala, e poas zitku mimo tela videla nielen svoje vlastn priesvitn duchovn telo, ale i hmotu kohosi inho, kto zomrel iba nedvno. Nepoznala tohto loveka a zaujmav bola jej poznmka, e: Nevidela som tto osobu, toho ducha, i mala nejak vek. Sama som vtedy stratila pred stavu o ase." V zriedkavch prpadoch udia uverili, e bytosti, ktor stretli, boli ich ochrann duchovia". Jednmu muovi ta kto duch povedal: Pomohol som ti cez tento stupe exis tencie, ale teraz a odovzdm alm." Jedna ena mi pre zradila, e ke opala svoje telo, zistila prtomnos al ch dvoch neznmych bytost, ktor sa jej predstavili ako osobn duchovn pomocnci". V dvoch vemi podobnch prpadoch, mi dotyn osoby 50

hovorili o hlase, ktor im povedal, e nie s ete mtvi a musia sa vrti. Jeden z nich rozprva: Poul som hlas, nebol to hlas loveka, ale akoby som to vnmal za hranicou zmyslovch vnemov. Povedal mi, o mm robi - s sp - a potom som u nectil nijak strach, e sa musm vrti do svojho fyzickho tela." Tieto duchovn bytosti sa niekedy vyskytuj v ete me nej vyhranenej podobe: Ke som bol mtvy v tom przdnom priestore, rozprval som sa s umi - ale v skutonosti nemem poveda, e som hovoril s nejakmi telesnmi" osobami. A predsa som mal pocit, e s tam, ctil som ich prtomnos ako aj ich pohyby, hoci som nikde nikoho nevidel. Obas som prehovoril s jednm z nich. A kedy kovek som sa zaal trpi, o alej, vdy sa ku mne vrtila my lienka, e vetko je v poriadku, e sce zomieram, ale nemusm sa nioho b. Preto som si nerobil nijak starosti. Na kad moju otzku sa mi vrtila odpove. Nenechali ma nikdy v neistote."

SVETELN BYTOSSn najudivujcejim spolonm prvkom v udalostiach, ktor som tudoval a sasne momentom, ktor psob na loveka najhlbie, je stretnutie s vemi jasnm svetlom. Obyajne sa spoiatku zd tlmen, ale potom sa rchle rozjasn, a nakoniec nadobudne nadpozemsk iarivos. Hoci je toto svetlo (obyajne ho oznauj ako biele alebo jasn") neopsatene iariv, mnoh zdrazuj, e nijako nekod oiam, neoslepuje, ani nebrni vidie ostatn veci okolo (mono je to preto, e v tom ase udia nemaj fyzick oi, ktor by sa dali oslni). Napriek nezvyajnosti svetelnho kazu ani jedna osoba nepochybovala, e ilo o bytos, o bytos zo svetla. A nielen to: t bytos mala nesporn vlastnosti uritej osobnosti. 51

Lska a teplo, ktor z nej vyarovali v strety zomierajce mu loveku, boli jednoducho neopsaten. Ke svetlo lo veka obklopovalo, mal pocit, e ho prijma s bezvhradnou lskou a ctil sa v om dokonale chrnen a bezpen. Kad lovek pocioval od svetla priam magnetick pra livos, ktorej nevedel odola. Je zaujmav, e zatia o opis svetelnej bytosti je vemi podobn, identifikcia sa men od jednotlivca k jednotliv covi a zvis zrejme od nboenskej prslunosti, od vzde lania alebo presvedenia. Vina kresanov identifikuje svetlo ako Krista. Niektor tto svoju interpretciu doku mentuj podobenstvami z Biblie. Dvaja idia oznaili svet lo za anjela". Je pochopiten, e nemali na mysli bytos s krdlami, ktor hr na harfe a podob sa na loveka. Bolo to len svetlo a obaja chceli svojm prirovnanm vyjadri, e chpali tto bytos ako nejakho posla alebo sprievodcu. Jeden mu bez nboenskho vzdelania povedal, e videl sveteln bytos". Zhodn oznaenie pouila i jedna ena - kresanka, ktor zrejme nectila nijak potrebu nazva svetlo Kristus". Krtko po svojom objaven zana sveteln bytos komu nikova s lovekom, ktor zomiera. Je pozoruhodn, e rozhovor prebieha rovnako bezprostredne, ako sme to vi deli u ud v duchovnom tele, ktor vnmali mylienky" ostatnch okolo seba. Ani teraz udia nepouj nijak fy zick hlas alebo tny, ani oni neodpovedaj pomocou neja kch fyzickch zvukov. Namiesto toho dochdza k priame mu a bezprostrednmu prenosu mylienok a to takm zro zumitenm spsobom, e je vylen akkovek monos nepochopenia alebo klamania. Tto neobmedzen vmena mylienok neprebieha do konca ani v materinskom jazyku dotynej osoby. Napriek vetkmu lovek dokonale a okamite rozumie. Tieto my lienky nedoke dokonca ani presne preloi do udskej rei, ke sa o to neskr poka. al moment zitku jasne ilustruje, ako ako sa pre52

kladaj mylienky z tohto jazyka bez slov. Neznma bytos takmer okamite vysiela urit mylienku k osobe, pri kto rej sa tak nhle objavila. Jednotlivci, s ktormi som hovo ril, sa obyajne snaia formulova mylienku v podobe otzky. Medzi prklady, ktor som poul, patria aj tieto: Si pripraven zomrie? Si hotov zomrie? o si spravil so svojm ivotom a o by si mi z neho mohol ukza? Urobil si so svojm ivotom nieo, o by stlo zato?" Prv dve otzky sce zdrazuj pripravenos a mu sa zda odlin od alch dvoch, ktor zasa podiarkuj vsle dok". Predpokladm vak, e v oboch prpadoch sa tto udia snaili interpretova zhodn mylienku. Potvrdila mi to aj jedna ena, ktor riekla: Prv, o mi svetlo povedalo, bolo, e sa ma sptalo, i som pripraven zomrie a o som vo svojom ivote urobila, o by som mu chcela teraz ukza." Domnievam sa, e tto otzka m vdy ten ist zmysel, i ke ju udia formuluj dos odline. Jeden mu mi pre zradil, e poas jeho smrti" sa ho hlas sptal: Ten hlas mi poloil otzku: ,Stoj tvoj ivot zato?' Chcel sa ma tm opta, i povaujem svoj ivot za hodnotn i vo svetle mjho terajieho poznania." Vetci mimochodom tvrdia, e v tejto otzke, ktor vdy zapsob hlboko na udsk city, nieto ani stopy po nejakej vitke. Vetci sa zhoduj v tom, e bytos im nekladie otzku preto, aby ich obviovala alebo im niem hrozila, pretoe stle ctia lsku a pochopenie, ktor vyaruj zo svetla a vbec nezle, ak bude ich odpove. Zmysel otzky spova skr v cieli - aby sa zamysleli nad svojm ivotom a objektvne ho zhodnotili. Je t o , ak chcete, po dobn sokratovsk otzka, ktor sa nedoaduje iadnej in formcie, ale pomha loveku postupova sammu na ceste

53

hadania pravdy. Pozrime sa teraz na niektor opisy tejto fantastickej bytosti od ud, ktor sa s ou stretli. (1) Poul som lekrov, ako kontatovali, e som mtvy. Vtedy som zaal cti, e padm, alebo skr sa vznam cez tmu, cez aksi uzavret priestor. Neexistuj slov, ktormi by sa to dalo opsa. Vetko bolo dokonale ierne, len kdesi v diake som zbadal svetlo. Bolo to vemi jasn svetlo - rozmerom nie prli vek. Ke som sa k nemu priblioval, stle mohutnelo. Snail som sa dosta k tomu svetlu na konci, pretoe som ctil e je to Kristus. Nemal som nijak strach. Bolo to viac-menej celkom prjemn. Som kresan a okamite som si to svetlo spojil s Kristom, ktor povedal: Ja som svetlo sveta.' Hovorm si: ,Ak je to tak a mm zomrie, potom viem, kto ma tam na konci, v tom svetle ak!'" (2) Vstala som a vyla na chodbu, aby som sa napila. Vtedy, ako neskr zistili, mi prasklo slep revo. Okamite som zoslabla a spadla na dlku. Zaalo ma to una a moje skuton bytie akoby striedavo vychdzalo a vstupovalo do mjho tela. Poula som pritom krsnu hudbu. Zniesla som sa dole chodbou a potom cez dvere do zamreovanej verandy. Tam sa zaal okolo ma vy tvra aksi mrak, i ruov hmla. Potom som prechdzala cez tie mree, akoby tam vbec nejestvovali. Vystpila som hore do kri tovo priezranho jasu iarivho bieleho svetla. Bolo krsne a ligotav, silne svietilo, ale neboleli ma z neho oi. Takto svetlo sa ned na zemi ani opsa. V skutonosti som tam nevidela iadnu bytos, a predsa to svetlo malo svoju zvltnu individualitu. Roz hodne ju malo! Je to svetlo dokonalho pochopenia a vzornej lsky. V mojom vedom sa objavila mylienka: ,Miluje ma?' Tto otzka nebola formulovan presne tak, ale myslm, e to bol roz hodujci moment svetelnho posolstva. ,Ak ma miluje, vr sa a dokon, o si vo svojom ivote zaala.' A cel ten as som ctila, e ma obklopuje nesmierna lska a scit." (3) Vedel som, e zomieram. Nedalo sa vak s tm ni robi, pretoe nikto ma nepoul . . . Bol som veda svojho tela, nemo no o tom pochybova, pretoe som ho videl lea na operanom 54

stole. Moja dua z neho odila! Spoiatku som mal zo vetkho zl pocit, ale potom sa zjavilo jasn svetlo. Najprv to bol drobn zblesk, ale potom sa z neho stal obrovsk l. Bolo to asn mnostvo svetla, vbec nie ako vek svetlomety. Bola to hroma da, nepredstaviten kopa iary. A prdilo z nej teplo. no, mal som pocit tepla! Nedokem to prosto opsa. Zdalo sa mi, e pokrva vetko, a predsa mi neprekalo pri pozorovan operanej miestnosti, le krov a oetrovateky. Videl som celkom jasne a neoslepovalo ma. Ke sa to svetlo objavilo, nevedel som spoiatku, o znamen. Ale potom sa sptalo, akosi mi dalo najavo, i som pripraven zomrie. Bol to rozhovor s neznmou osobou, i ke tam nikto nebol. Rozprvala so mnou, komunikovala hlasom. Ke teraz nad tm uvaujem, zd sa mi, e ten hlas, ktor so mnou hovoril, si zrejme uvedomil, e nie som pripraven na smr. Ilo mu predovetkm o to, aby ma vyskal. V kadom prpade, od chvle, ke to svetlo prehovorilo, ctil som sa naozaj skvele - bezpen a milovan. Lska, ktor z neho srala, je jednoducho nepredstaviten a neopsaten. Bolo vemi prjemn by v jeho blzkosti. Riekol by som, e aj zbavn, urite toti malo aj zmysel pre humor. Celkom urite!"

PREHAD IVOTAPrv objavenie svetla a jeho skka, neverblne otzky - to vetko je vodom do ohromujcej scny, v ktorej tto by tos ukazuje panoramatick prehad o ivote loveka. as to je zrejm, e bytos m pred sebou cel ivot loveka ako na dlani a sama nepotrebuje iadnu informciu. Jej jedinm myslom je privies loveka k hodnoteniu vlastnBO ivota. Tento prehad sa d opsa ako spomienky, pretoe je to naj priliehavej ie vyjadrenie, ak poznme. Ale zrove sa vyznauje istmi vlastnosami, ktor s vemi vzdialen od benho typu spomnania. Predovetkm je vemi rchly. Ke sa spomienky charakterizuj v asovch pojmoch, tvrd sa, e nasleduj za sebou bleskovo, v chronologickom 55

porad. Niektor si dokonca ani nepamtaj na iadne a sov poradie. Spomnanie bolo okamit, vetko sa objavi lo naraz a v jednom mentlnom" pohade. Vetci sa zho duj v nzore, e z hadiska pozemskho asu, cel tento prehad preletel v jedinom okamihu. Napriek tejto rchlosti je prehad, ktor astnci opisu j ako sled vizulnych obrazov, neuveritene iv a relny. V niektorch prpadoch psobia obrazy na ud pastelov mi farbami, svojou trojrozmernosou a dokonca i pohy bom. Hoci sa mihaj vemi rchle, lovek kad z nich vnma a spoznva. Pri ich pozorovan me dokonca op preva pocity, ktor boli kedysi s nimi spojen. al tvrdia, hoci to nevedia nijako vysvetli, e v tomto svojom prehade videli vetko, o kedy urobili - od najd leitejch vec a po tie najbezvznamnejie. In mi pove dali, e pozorovali len najdleitejie momenty svojho i vota. Niektor zase kontatovali, e ete dlh as po zitku si dokonale pamtali vetky podrobnosti zo svojho ivota. Viacer udia to charakterizuj ako snahu o vchovn psobenie zo strany svetelnej bytosti. Ukazuje sa, e poas sledovania prehadu chce tto bytos zdrazni dve veci v ivote: ui sa milova druhch a zskava poznanie. Po zrime sa na jeden prpad, ktor je v tomto smere charakte ristick: Ke sa objavilo svetlo, prv, o povedalo, bolo: ,o si spravila vo svojom ivote, o by si mi mohla teraz ukza?' Bolo to nieo v tom vzname. A vtedy zaali tie pohady do minulosti. Pomysle la som si: ,Och, o sa to deje?' Zrazu som sa ocitla vo svojom detstve. A odtia akoby som krala z obdobia rannej mladosti cez kad rok mjho ivota, a do prtomnosti. Objavilo sa miesto zaiatku. Ako mal dievatko som sa hrala pri potoku. Boli tam aj in scny z tohto obdobia; zitky s mojou sestrou, udalosti u susedov a vbec vetky miesta, kde som naozaj ila. Potom som sa ocitla v klke. Spomnala som na obdobie, ke som zboovala jednu hraku. Ke sa pokazila, dlho som plakala. Bol to skutone traumatick zitok. Vynrali sa alie

56

obrazy z mjho ivota. Spomenula som si, ako som inkovala v dievenskom skaute a chodila stanova. Spoznala som vea mo mentov z obdobia strednej koly. Naprklad, ke ma zvolili medzi najlepch tudentov a ak som bola na to hrd. A tak som sa doptrala k prvm rokom na vysokej kole, kde som prve tudo vala. Vetko sa mi objavovalo v takom porad ako poas ivota. Bolo to, akoby ste li von a pozorovali svet trojrozmerne a vo farbch. Prirodzene tie v pohybe. Ke som pokazila t hraku, dvala som sa na vetky svoje pohyby. Akoby to mal dievatko, ktor som pozorovala, bol ktosi cudz, ako v kine, ako nejak drobn diev atko, ktor sa hr vonku na ihrisku medzi ostatnmi demi. A predsa som to bola ja. Videla som seba, ako vetko robm. Boli to presne tie veci, ktor som spravila, pretoe som si ich pamtala. Pri pohade na tie obrazy, svetlo som u nevidela. Zmizlo v okamihu, ke sa ma sptalo, o som urobila vo svojom ivote a hne zaal dej mojej minulosti. Predsa som vak tuila, e po cel as je so mnou, e ma sprevdza cez tieto obrazy, pretoe som ctila jeho prtomnos a tie z asu na as nieo aj pozname nalo. Nelo vbec o to, e ono chce vidie, o som spravila pretoe to vedelo - ale vyberalo urit momenty z mjho ivota a kldlo mi ich pred oi tak, aby som si na ne spomenula. Sveteln bytos stle pritom zdrazovala potrebu lsky. Naj lepie mi to symbolizovala na miestach, ke ilo o moju sestru. Vdy sme boli dvern priateky. Ukzala mi niektor prklady, kde som bola k nej sebeck, ale veakrt som jej preukzala lsku a podelila sa s ou. Bytos zdraznila, e sa mm snai kona dobro, koko len vldzem. Nectila som pritom z jej strany iadnu vitku. Ke sme sa dostali k situcii, v ktorej som bola sebeck, vysvetovala mi, e aj toto patr do procesu uenia. Vemi sa zaujmala o veci spojen s poznanm. Stle poukazo vala na momenty, ktor maj nieo spolon s uenm. Sveteln przrak mi riekol, e sa budem stle ui. Dokonca i vtedy, ke po ma prde (pretoe mi u oznmil, e teraz sa vrtim). Stle bude potrebn ui sa. Povedal, e tento proces je nepretrit a dnes mm pocit, e pokrauje i po smrti. Myslm, e vetky nvraty do minulosti sl ili len na to, aby som sa pouila. Vetko bolo neuveritene zvltne. Bola som tam, naozaj som videla tie obrazy a prechdzala nimi. Bolo to fantasticky rchle.

57

Zrove vak aj dos pomal na to, aby som ich pochopila. Z hadiska asu to vak netrvalo dlho. Objavilo sa svetlo, potom som si prezrela tie obrazy a svetlo sa vrtilo. Predpokladm, e to trvalo menej ne p mint a pravdepodobne viac ne tridsa se knd, ale neviem to urite. Iba raz som zaila strach, ke som si uvedomila, e nebudem schopn skoni ivot. Mala som vak rados z toho prehadu. Bolo to celkom zbavn, ke som sa mohla vrti do svojho det stva a takmer ho ete raz prei. Bol to nvrat, ak si za obyaj nch okolnost jednoducho nemete dovoli." V niektorch mojich prpadoch vak nastal ivotn pre had i bez toho, aby sa objavila sveteln bytos. Spravidla v tch zitkoch, ktor riadi svetlo, m tento dej na loveka hlb inok. sa sveteln bytos objav alebo nie, zd sa, e ivotn prehad je vdy rovnako rchly, iv a presn. Nezle pritom, i nastala skuton smr", alebo sa k nej lovek iba priblil. Po vetkom tom hrmote a prechode cez dlh, tmav miesto ,tam, na konci tunela, zrazu sa mihlo predo mnou cel detstvo, prebehol kompletn ivot. Neboli to nejak presn obrazy, skr aksi mylienky. Nemem vm to opsa, ale bolo tam proste vetko. Existovalo tam vetko naraz, teda nie jedna vec po druhej, aby sa bola zjavila a zmizla, ale celistv obraz, vetko sasne. Spomenul som si na svoju matku, na situcie, ktor som rieil zle. Videl som drobnosti, ktor som zbabral ete ako mal diea, a myslel pritom na rodiov. utoval som vetko, o som vykonal a elal si, aby som sa mohol vrti a napravi to."

V nasledujcich dvoch prpadoch nenastala poas zit ku klinick smr, ale fyziologick komplikcie:Cel situcia sa vyvinula hodne rchlo. Asi dva tdne som mal zven teplotu. V t noc som vemi ochorel a ctil sa hrozne. Leal som na posteli a pamtm sa, e som sa chcel dotkn svojej eny a poveda jej, e je mi zle, ale naraz som sa nemohol hba. Navye som sa ocitol v plne iernom, przdnom priestore a pred

58

mojimi oami zrazu preletel cel mj ivot. Zaalo sa to, ke som mal es alebo sedem rokov. Spomenul som si na dobrho priatea zo strednej koly. Preiel som stredn kolu, cez vysok, kde som tudoval zubn lekrstvo, a dostal sa a k svojej praxi. Vedel som, e zomieram. Spomenul som si na svoju rodinu, ktor som til zabezpei. Bol som preto vemi neastn. Navye som tam odhalil toko skutkov, ktor som v ivote spravil a teraz ich utoval. A tie aj mnoho alch veci, ktor som zasa neurobil. Tento prehad som vnmal vo forme mentlnych obrazov. Boli vak ovea ivie ako klasick obrazy. Videl som iba najdleitej ie okamihy. Bolo to tak rchle, ako by som pozeral na cel svoj ivot v priebehu niekokch seknd. Mihlo sa to predo mnou bles kovo ako obrzky na filmovom pse, a predsa som ich stail vidie a porozumie im. S tmito vjavmi vak neboli spojen iadne pocity, pretoe na to u nebola prleitos. V tom ase som nevidel ni in. Sledoval som len tmu a obrazy. Predsa som vak celkom jasne ctil prtomnos vemi mocnej a dokonale milujcej bytosti, ktor stla pri mne poas celho zitku. Bolo to naozaj zaujmav. Ke som sa zotavil, dokzal som podrobne rozprva o kadom seku svojho ivota, pretoe som ho preil ete raz. Je to vek udalos, ale ako sa vyjadruje slovami. Prelet tak rchlo, a predsa je to zrozumiten."

Jeden mlad vetern vo svojom interview hovor:Ke som slil vo Vietname, bol som zranen a neskr som na to zranenie i zomrel". Po cel ten as som vak presne vedel, o sa deje. Util som es zsahov zo samopalu. Ke sa to stalo, nebol som nijako mimoriadne vzruen, poctil som vlastne skr aksi avu. Vtedy, ke som to dostal, bol som plne vyrovnan a vbec som nemal strach. Mj ivot sa zmenil na sriu obrazov a zdalo sa mi, e sa mem vrti sp do obdobia, ked som bol ete diea. Vyzeralo to, akoby tie obrazy zachytvali cel mj ivot. Dokzal som si zrazu spome n na vetko. Preletelo to okolo ma od prvch udalost, na ktor pamtm, a po sasnos. Vetko prebehlo vo vemi krtkom ase. Nebol s tm spojen nijak zl pocit, preiel som cez to bez nejakch vitiek alebo podceovania seba samho.

59

Najlepie by som to sn mohol prirovna k srii obrzkov ale bo diapozitvov. no! Bolo to, akoby mi niekto rchle premietol sbor diapozitvov." Nakoniec uvediem prpad mimoriadneho psychickho vzruenia, v ktorom sa lovek ocitol v bezprostrednom ohrozen ivota, ale v skutonosti nevznikli vne zranenia: Poas prvch przdnin na vysokej kole som pracoval ako vo di ahaa prvesu. To leto ma stle za volantom akosi ahalo k spnku. Raz rno som vyrazil na dlh cestu a zadriemal som. Pamtm si ete, e som videl nejak dopravn znaku a potom som asi zaspal. Nasledovalo stran krpanie pravej prednej pneumatiky, ktor nakoniec vybuchla. V dsledku vhy a kolsa nia auta za chvu praskli aj av gumy. Auto sa zvalilo nabok a zaalo sa mka smerom k mostu. Zdesil som sa. Vedel som, o bude nasledova. Teraz auto naraz na most! Prve v tom ase, ke sa aha mkal, spomenul som si na vetky tie veci, ktor som vykonal. Videl som len niektor fakty, hlavn momenty. To prv, na o som si spomenul, bolo, ako sto jm s otcom na pli. Mal som vtedy dva roky. Potom som videl, ako si lmem svoje nov erven auto, ktor som dostal na Viano ce. alej som plakal, ke som kral do prvej triedy v krikavom ltom plti, o mi kpila mama. Aj z kadho roka na strednej kole sa mi nieo vybavilo. Rozpamtal som sa na kadho uitea, na kad mimoriadnu udalos. Videl som tie, ako na alej kole roznam noviny a ako pracujem v potravinrskom obchode. Po stupne som tak doiel a do obdobia, v ktorom som sa prve nachdzal, tesne pred druhm ronkom na vysokej kole. Vetky tieto veci a mnoho alch sa len tak mihli mojm vedo mm. Netrvalo to sn dlhie ako zlomok sekundy. A zrazu bolo po vetkom. Ja som tam stl, pozeral na auto a myslel si, e som mtvy, alebo je zo ma anjel. Zaal som sa tpa, aby som sa presvedil i ijem, i som duch, alebo o. Z auta ostala hba rotu, ale ja som nemal ani krabanec. Musel som nejako vyskoi cez predn sklo, ktor bolo u vybit. Ke bolo po vetkom, spomnal som a uvaoval, ako to je mon, e vetky udalosti, ktor som preil a ktor mali na ma tak trval a psobiv inok, sa odohrali prve v takejto kritickej chvli.

60

jvohol som potom postupne rozobera vetky tie obrazy, ale trvalo by to aspo ptns mint. Vtedy to vak preletelo okamite, au tomaticky. Netrvalo to ani sekundu. Bola to zhada!"

HRANICAV niektorch prpadoch mi udia opisovali, ako sa poas svojho zitku na prahu smrti priblili k neznmej hranici. Pri pokuse o jej definciu pouili rzne vrazy, ako napr klad: masa vody, siv hmla, dvere, plot postaven cez pole alebo jednoducho - iara. Hoci to me znie pekulatvne, meme si vak poloi otzku, i za vetkmi tmito pri rovnaniami sa neskrva jeden a ten ist zitok, t ist mylienka. Ak by to bola pravda, potom vetky tie odlin verzie predstavuj len individulne spsoby interpretcie a opisu. Vetci si mono iba trochu rozdielne spomnaj na jednu a t ist vec. Pozrime sa teraz na niekoko prpa dov, v ktorch tto hranica hr vznamn lohu: (1) Zlyhalo mi srdce a v tej chvli som sa ocitol na vlniacom sa poli. Vetko bolo krsne a iarivo zelen - ni na svete nevlastn podobn farbu. Existovalo tam svetlo, jasn, povznajce - va de okolo ma. Pozrel som sa dopredu cez pole a uvidel plot. Zaal som sa k nemu pribliova. Vtedy som postrehol na opanej strane loveka, ktor sa pohyboval ku mne, akoby mi iel naproti. Chcel som sa k nemu dosta, ale ctil som, e ma to ah neodolatene nasp. Ke som sa zaal vraca, videl som ho, ako sa tie otoil a odchdzal opanm smerom. Pre od plota." (2) Zaila som to poas produ mjho prvho dieaa. Asi v smom mesiaci tehotenstva sa u ma prejavili prznaky nezn mej otravy. Lekr ma poslal do nemocnice, kde chcel umele vyvo la prodn bolesti. Okamite po prode nastalo siln krvcanie a len s vekou nmahou sa ho podarilo dosta pod kontrolu. Uve domovala som si, o sa deje, pretoe som bola tie sestrou a vedela som, e sa nachdzam v nebezpeenstve. Vtedy som stratila vedo mie a zaula neprjemn hukot a zvonenie. Mala som dojem, e 61

stojm na akejsi lodi alebo lne, ktor sa plavil na druh stranu obrovskej vodnej plochy. Na vzdialenom brehu ma akali vetci, ktorch som milovala a ktor u zomreli - drah matka, otec, sestra a in. Sledovala som ich tvre, prve tak, ak mali za svojho ivota na zemi. Zdalo sa mi, e mvaj na ma, aby som prila k nim. Cel ten as som si opakovala: ,Nie, nie. Nie som ete pripraven s k vm. Nechcem zomrie. Nie som pripraven s.' Najzvltnejie na celom zitku bolo, e cel ten as som videla aj vetkch lekrov a sestry, ako sa trpia s mojm telom. Ale zdalo sa pritom, e som iba divk a nie tou osobou - tm telom - na ktorom im zle. Vemi som tila dosta sa k mjmu lek rovi a poveda mu, e nezomriem, ale nikto ma nepoul. Vetko okolo ma - lekri, sestry, prodn sl, lo, voda aj alek pobre ie - vytvralo zloit konglomert. Vetko bolo spolu - jedna scna sa prelnala s druhou. T lo nakoniec takmer dosiahla vzdialen breh, ale tesne pred nm sa otoila a zaala sa vraca. Ja som sa konene dostala k svojmu lekrovi a povedala mu: ,Nechystm sa zomrie." Mys lm, e vtedy som sa prebrala. Lekr mi vysvetlil, e som mala siln poprodn krvcanie, ale e budem v poriadku." (3) Hospitalizovali ma s akou chorobou obliiek a leal som v kme asi tde. Lekri vbec nevedeli, i budem i. V tomto obdob bezvedomia som zrazu poctil, akoby ma osi zodvihlo, akoby som vbec nemal nijak vhu i hmotn telo. Objavilo sa pri mne jasn biele svetlo. Bolo tak iariv, e som cez neho nevidel, ale v jeho prtomnosti som mal ndhern pocit pokoja. Takto zitok na zemi proste neexistuje. V mojom vedom sa vtedy objavili slov alebo mylienky: ,Chce zomrie?' A ja som riekol, e neviem, pretoe nemm potuchy o smrti. Potom to svet lo povedalo: ,Prejdi cez tto iaru a dozvie sa.' Ctil som, e t iara je predo mnou, hoci som ju v skutonosti nevidel. Ke som ju prekroil, zaplavili ma tie najndhernejie pocity - pocity mie ru, vyrovnania - a zmizli vetky starosti." (4) Dostala som srdcov infarkt a ocitla som sa v tmavom priestore. Vedela som, e opam svoje fyzick telo. Vedela som, e zomieram a pomyslela som si: ,Boe, vdy som konala podl

62

svojho najlepieho vedomia a svedomia, pom mi, prosm/ V tej chvli som odila z tmy von, vade okolo bola aksi svetl siv farba a ja som sa v nej pohybovala. V diake, predo mnou, som spozorovala neznmu ed hmlu. Ke som sa dostala bliie, vide la som cez u. Za hmlou stli udia a vyzerali celkom tak ako na zemi. Pozorovala som aj osi, o sa podobalo na budovy. To vet ko bolo preniknut najndhernejm svetlom - ivou, zlatoltou iarou. Vbec nebola tak ostr a prenikav ako farba na zemi. Ke som sa priblila ete viac, zdalo sa mi, e teraz vojdem do tej hmly. Bol to ndhern, radostn pocit. Nejestvuj slov v udskom jazyku, ktor by ho vyjadrili. Nebol to vak ete mj as. Nemohla som do nej vojs, pretoe sa okamite pri mojom boku objavil strko Carl, ktor zomrel pred mnohmi rokmi. Za blokoval mi cestu a povedal: ,Cho nasp. Neskonila si ete prcu na zemi.' Nechcela som sa vrti, ale nemala som in mo nos. Okamite som sa ocitla sp vo svojom tele. Vnmala som hrozn boles v hrudnku a zaula som, ako mj chlapek plae: .Boe, vr mi moju mamiku."4 (5) Vzali ma do nemocnice v kritickom stave, ktor oznaovali ako zpal a lekr povedal, e to nezvldnem. Privolal mojich pr buznch, pretoe to u nemalo trva dlho.,Oni prili a zhromadili sa okolo postele. Km lekr oakval moju smr, mne sa zdalo, e prbuzn sa odo ma vzauj. Videl som ich stle slabie, a som stratil vedomie. Ocitol som sa v neznmom zkom priechode, v akomsi abe, irokom ako tto stolika. Akurt sa do vmestilo moje telo a zdalo sa mi, e ruky a cel ramen mm priloen pri om. Postupoval som hlavou napred, do hlbokej tmy. Pri pohybe smerom dolu som uvidel krsne, vyleten dvere bez kuky. Po ich obvode prenikali le iarivho svetla a ja som ctil, e vetci, ktor ij za nimi, s astn, pln pohybu, vzruenia a zmysluplnej aktivity. Pozeral som na to a povedal si: ,Tak som tu, Boe. Ak ma chce, zober si ma.' To ste mali vidie - poslal ma bleskovo nasp, e mi takmer vyrazilo dych."

63

NVRATVetci udia, s ktormi som hovoril, sa museli samozrejme v uritom momente svojho zitku vrti sp. V tomto tdiu vak nastala u nich zaujmav zmena. Pripomeme si, e najbenejmi pocitmi v prvch tdich bolo zfal elanie dosta sa sp do tela a intenzvny ia nad vlastnm znikom. Ke vak lovek dosiahne urit hbku svojho zitku, nechce sa u vrti a me sa dokonca tomu i br ni. Plat to zvl pre osoby, ktor sa dostali a po stretnu tie so svetelnou bytosou. Jeden mu to naprklad vyjadril s vekm drazom: Nikdy by som nechcel ods z jej blz kosti." Vnimky z tohto veobecnho kontatovania s neraz iba zdanliv. Niekoko ien, ktor boli v ase svojho zit ku matkami malch det, mi povedalo, e ony by radej ostali tam, ale ctili povinnos vrti sa a stara sa o deti. Rozmala som, i tam nemm osta, ale vtom som si spome nula na svoju rodinu, na svoje tri deti a manela. ako je teraz vysvetli t situciu - mala som ndhern pocit, bola som v blz kosti toho svetla, naozaj som sa nechcela vrti. Som vak vemi zodpovednm lovekom a vedela som, e mm ist povinnosti voi rodine. Nvrat bol najsprvnejm rozhodnutm." V alch prpadoch mi udia povedali, e hoci sa ctili v stave bez tela skvele a bezpene a dokonca sa im to pilo, boli astn, e sa mu vrti do fyzickho ivota, pretoe tam zanechali nejak nedokonen prcu. V nie ktorch situcich sa to prejavilo ako elanie zavi t dium. Skonil som tri ronky na vysokej kole a predo mnou bol ete jeden. Stle som si hovoril: .Nechcem teraz zomrie.' Ctim vak, e keby som sa zdral v blzkosti toho svetla ete chvu dlhie, nebol by som u pomyslel na svoje vzdelanie; celkom by ma pohltili ostatn veci, ktor som tam preval."

64

o sa tka otzky dvodov a spsobu nvratu, prilo mi sn najviac rozdielnych odpoved. udia vinou neve deli, ako sa vrtili, alebo sa o tom iba dohadovali. Len niekok s si ist, e rozhodujcim faktorom pre ich nvrat do tela a do pozemskho sveta, bolo ich vlastn rozhodnu tie. Ke som odiiel zo svojho tela, uvedomil som si, e sa musm rozhodn. Vedel som, e nemem tak osta prli dlho - neviem, i to chpu ostatn. Mne to bolo ale vtedy plne jasn - uvedomo val som si, e sa treba rozhodn, i s alej, alebo sa vrti sp. Bolo to asn. Do istej miery som tam chcel osta. Vedel som vak aj to, e mm ete nejak prcu na zemi - i to je svojm spsobom ndhera. Tak som si pomyslel: ,no, musm sa vrti a i,' a dostal som sa sp do svojho fyzickho tela. Mal som pocit, e si sm zastavujem krvcanie. V kadom prpade som sa odvtedy zaal zotavova." In ctili, e i im dovolil v skutonosti Boh" alebo sveteln bytos, a to bu na ich iados (obyajne, ak bola mienen nesebecky) alebo preto, lebo Boh mal najskr pre nich neznme poslanie, ktor museli splni. Vznala som sa nad stolom a videla vetko, o robili. Vedela som, e zomieram a e to u nezmenm. Myslela som vak na deti, 1 kto sa o nich postar, a preto som nebola ete pripraven ods. A tak mi Boh dovolil, aby som ila." Jeden mu spomna: Hovorm si, e Boh sa sprval ku mne naozaj dobre, pretoe som bol mtvy a on dovolil lekrom, aby ma priviedli sp. Nieo tm sledoval. Myslm si, e dvodom bolo, aby som pomohol svojej manelke - alkoholike. Viem, e by to nebola zvldla bezo ma. Teraz je na tom lepie a verm, e to svis s tm, o som zail." Jedna mlad matka ctila, e:

65

Boh ma poslal sp, ale neviem preo. Bezpene som ctila, e je tam a vedela som, e ma pozn. A predsa mi nedovolil vojs do neba, ale preo - to neviem. Rozmala som nad tm veakrt a myslm, e je to preto, e mm na starosti dve mal deti a sama som ete nebola pripraven na odchod. Stle hadm odpove a nie je mi to jasn." V niektorch prpadoch udia vyjadrili nzor, e nasp ich privolala lska alebo modlitby inch, a to bez ohadu na svoje vlastn elanie. Ostala som u svojej starej tety poas jej poslednej choroby, ktor trvala u vemi dlho. Pomhala som pri jej opatere a cel ten as sme sa vetci v rodine modlili, aby vyzdravela. Niekoko krt u prestala dcha, ale vdy ju vrtili sp. Jednho da na ma pozrela a povedala: Joan, bola som u tam, na druhej strane, a je to ozaj krsa. Chcem tam osta, ale nemem, km sa za ma modlte, aby som bola s vami. Vae modlitby ma tu dria. Prosm vs, nemodlite sa u.' Prestali sme a krtko nato zomrela." Jedna ena mi povedala: Lekr sce kontatoval moju smr, ale ja som to preila. Mj zitok bol radostn, zbaven vetkch neprjemnch pocitov. Ke som sa vrtila, otvorila som oi. Pozorovali ma moja sestra a manel. Videla som, ako sa im uavilo a z o im te slzy. Videla som aj, ako si vydchli, e som to preila. Ctila som vak, akoby Som bola privolan - priam magnetickou silou - lskou mojej sestry a mjho manela. Odvtedy verm, e druh udia vs doku printi na nvrat," V niekokch prpadoch si udia spomnaj, ako boli pri ahovan rchle sp cez tmav tunel, cez ktor sa pohybo vali v prvch chvach svojho zitku. Jeden mu, ktor zomrel", mi rozprval, ako ho hnalo vpred cez tmav do lie. Ctil, e sa bli ku koncu tunela, avak v tej chvli poul, ako ktosi zozadu vol jeho meno. Odvtedy ho zaalo zasa aha smerom sp, cez ten ist priestor.

66

Mlo ud pociuje skuton nvrat, optovn vstup do svojho fyzickho tela. Vinou hovoria, e na konci zit ku jednoducho ctili, e zaspali" alebo preli do bezvedomia, aby sa neskr prebudili vo svojom fyzickom tele. Nepamtm sa, ako som sa vrtil do svojho tela. Akoby ma osi odnieslo, zaspal som a potom sa zrazu prebudm na svojej posteli. udia v miestnosti boli na tch istch miestach, na ktorch som ich videl poas zitku." Na druhej strane si niektor pamtaj, e boli priahova n rchle sp a ich zitok asto konil nejasnm nrazom. Bol som tam hore, pri strope a pozoroval ich, ako na mne pracuj. Ke mi priloili na hrudnk elektrdy a mj trup podsko il, spadol som do svojho tela ako nejak kame. A v tej chvli som vedel, e som zasa vo svojom organizme." V alom prpade sa uvdza: Rozhodol som sa, e sa vrtim. Ke som to spravil, bolo to ako der, ako neznmy skok sp do mjho tela. V tej chvli som ctil, e som prekonal nvrat do ivota." Existuje vemi mlo prpadov, kde sa spiaton cesta opisuje podrobnejie a o sptnom nvrate i vstupe do tela sa hovor, e prebehol cez hlavu". Zdalo sa mi, e moje bytie m mal koniec a vek koniec. Po ' nehode, po tom, o som visel nad svojou hlavou, volo zasa dnu. Ke ma moje telo opustilo, ukazovalo sa, e najprv vychdza vek koniec, ale pri nvrate sa zdalo, e prv vstupuje mal ko niec." Jeden lovek mi rozprval: Ke som videl, ako zobrali moje telo a vyahuj ho spoza volantu, akoby ma vtedy schytil nejak vr. Ctil som, e letm cez 67

neznmy ohranien priestor, sn aksi tunel. Bola tam tma a vetko navkol ierne. Ja som sa pohyboval rchle sp k svojmu telu. Ako som bol takto vahovan, zdalo sa, akoby som voiel do hlavy. V tej neuveritenej rchlosti som nemal ani as nad tm rozma a vbec nie rozhodova. Bol som pr metrov od svojho tela a znenazdajky som bol v om. Nemal som ani as uvedomi si, e ma to vahuje sp do tela." Je charakteristickm znakom, e tieto n

raymond a. moody - Život po živote

Documents

na druhej strane

zlyhalo mi srdce

vrtila sa sp

sme sa spta

snaila som sa

ocitla som sa

bl som sa

rozhodol som sa