pv_-_prednasky

Download PV_-_prednasky

Post on 26-Aug-2014

356 views

Category:

Documents

5 download

Embed Size (px)

TRANSCRIPT

Projektovanie vroby 1. VROBA, JEJ CHPANIE A VVOJ

1

Poznvanie a rieenie problmov pri projektovan strojrskej vroby je nron na metdy a na sksenosti projektantov. Potrebn je systmovo - komplexn chpanie vetkch nadvznost vo vrobe siastok, uzlov, strojov a rozpracovanie teoretickch zkladov procesov a spsobov vroby, ktor sa u pouvaj a tch, ktor s v tdiu vskumu a vvoja. Rozvoj strojrstva ovplyvuj vedecko-technick poznatky a poiadavky na rchle zavdzanie do vroby. Zloit a mnohotvrne s typy strojov, ich pracovn procesy, celkov kontrukcie a vyhotovenia siastok. Odlin s podmienky prevdzky strojov a poiadavky na ich kvalitu. Poetn a stle sa komplikujce technolgie vroby menia obsah a formy organizcie prce a jej riadenia. Nzory na technolgie, chpanie podstaty ich rozvoja, oceovanie ich vznamu a odraz pojmu technolgia v myslen a poznvan ud, zaznamenvali vo vvoji vroby znan zmeny. Technolgia strojrskej vroby sa vyvinula na samostatn komplexn vedn oblas, ktorej predmetom skmania je podstata, vzjomn nadvznosti a zkonitosti procesov vroby vrobkov a ich prvkov od vch komplexov a po strojov siastky. Technolgia strojrskej vroby posudzuje existujce a had nov spsoby premeny materilov na polovrobky, polovrobkov na strojov siastky, kompletizcie strojovch siastok na dielce, uzly a komplexn vrobky s cieom zabezpei poadovan kvalitu a vestranne prispie k zniovaniu spotreby spoloenskej prce. Pod pojmom technolgia strojrskej vroby treba rozumie cel komplex technologickch procesov, zastujcich sa na vrobe siastok, uzlov a vrobkov, vrtane vroby polovrobkov (odliatkov, vkovkov, vliskov a pod.) a monte. Sprvna organizcia vroby v strojrskych firmch a najm projektovania novej vroby a novch zvodov si vyaduje systmov nadvznos jednotlivch zloiek vrobnho procesu. Projektovanie procesov vroby polovrobkov (zlievanie, tvrnenie, zvranie), siastok (obrbanie, zuachovanie) a monte oddelene a bez vzjomnej nadvznosti spsobuje vne problmy v konkurencieschopnosti a zniuje produktivitu prce. 1.1 Veobecn predstava o strojrskom vrobnom procese

Vrobn proces je sbor innost ud, strojov a fyziklnych procesov, ktorch vsledkom s urit druhy vrobkov. Pri kadom vrobnom procese psobia tri faktory: 1. Cieavedom innos, resp. samotn prca loveka. 2. Objekty vroby, ktor sa pretvraj na vrobky. S to napr. stroje, mechanizmy, funkn skupiny, uzly a siastky. Nomenklatra strojrskej vroby vyrban vo vrobnej jednotke tvor sbor vrobkov. 3. Vrobn prostriedky, ktormi s vrobn stroje, zariadenia, nstroje, transportn a manipulan zariadenia, riadiaca technika a pod. Osobitn vznam maj vrobn stroje a zariadenia, pretoe tvoria najdleitejiu as zkladnch fondov vrobnej jednotky. Primrne postavenie vo vrobnom procese m objekt vroby, resp. vrobok.

Projektovanie vroby

2

Pre objekt vroby sa podl stupa priblenia k jeho konenm vlastnostiam pouvaj rozlin nzvy: materil, polovrobok, obrban predmet, siastka, montny uzol, montny celok, finlny vrobok, stroj, zariadenie a pod. Vrobok poas svojej ivotnost prechdza tmito etapami: etapa tvorby vrobku, v ktorej prebieha cieavedom vskumn a vvojov innos; etapa vroby, v ktorej sa zo zkladnch materilov a polovrobkov vyrbaj siastky, a potom sa skladaj do montnych celkov a finlnych vrobkov; etapa pouitia, v ktorej sa vyuva funkcia strojrskych vrobkov. V tchto etapch ivotnosti vrobku sa rozoznvaj ete predvrobn etapy, vroba a vyuitie ako samostatn seky. Vrobn organizcie vyrbaj spravidla v poet vrobkov. as tchto vrobkov sa dodva spotrebiteom alebo inm vrobnm organizcim. Tto produkcia sa nazva hlavnou produkciou. Vrobn organizcia zabezpeuje aj rad innost pre procesy hlavnej vroby. Z tchto hadsk je eln vrobn procesy v strojrskom zvode leni na hlavn, pomocn a vedajie procesy. Hlavn procesy slia na bezprostredn vrobu prslunej nomenklatry vrobkov, pomocn procesy na vrobu prostriedkov, ktor s potrebn pre hlavn vrobu. Vedajie procesy sa viau na hlavn a pomocn procesy. Zkladnmi princpmi racionlnosti vrobnho procesu s: paralelnos (opercie a procesy sa vykonvaj sbene); nepretritos (nasledujce opercie toho istho procesu sa maj vykonva okamite po skonen predchdzajcej opercie); synchronizcia operci vrobnho procesu; minimlna drha pohybu objektov vroby; rytmickos ( vetky opercie ako aj samotn vrobn proces viazan na vrobu istho potu siastok sa vykonvaj v presne stanovench asovch intervaloch ); vysok stupe automatizcie a prunosti Vrobn proces je tm dokonalej, m prsnejie sa dodriavaj uveden princpy. Dleitm znakom vrobnho procesu je stupe nepretritosti, ktor rozdeuje vrobn procesy na spojit a diskrtne (preruovan). Pre strojrske vrobn procesy je typick diskrtny charakter. Pri diskrtnych strojrskych vrobnch procesoch je dleitm znakom vekos a stabilita nomenklatry objektov vroby a druh pohybu tchto objektov po pracovnch miestach. Podl tchto charakteristk sa rozoznva vroba (konvenn pre veobecn a presn strojrstvo ): kusov (poet rovnakch objektov vroby dosahuje poet ~10); malosriov (~ 100kusov); vekosriov (-100 a 1000 kusov); hromadn (okolo 10 000 kusov a viac). Priestorovmu umiestneniu prslunch ast vrobnho procesu odpovedaj priestorovo-organizan tvary: prevdzky alebo pracovisk. S to hlavn, pomocn a vedajie tvary. Treba rozliova truktru zvodu od vrobnej truktry. Do truktry zvodu okrem uvedench priestorovo-organizan usporiadanch jednotiek

Projektovanie vroby sa zarauje: riadenie, prprava vroby, ochrana zvodu a socilne zariadenia.

3

Pracovisk a vrobn prevdzky sa organizuj bu poda technologickho princpu (lejrne, kovne, obrobne, montne prevdzky a pod.), alebo poda predmetovho princpu, v ktorom prevdzky a pracovisk sa pecializuj na vrobu rovnorodch vrobkov, uzlov alebo siastok. Ak v prevdzke alebo na pracovisku sa zabezpe ukonenie cyklu vroby istho druhu vrobku, potom sa oznauj ako predmetovo uzavret (skrutkrne, vrobne turbn, vrobne univerzlnych sstruhov a pod.). Technologick princp sa vyuva v kusovej a malosriovej vrobe, predmetov princp vo vekosriovej a hromadnej vrobe. Vrobn proces v strojrskom zvode m komplexn charakter. Sklad sa z vekho potu iastkovch procesov, aby sa docielila vroba siastok poadovanch vlastnost a ich zoskupenie do uzlov a strojov. Vek poet faktorov, ktor navzjom ovplyvuj organizano-technologick truktru strojrskej vroby, charakterizuje zloitos tvorby technolgi a ich optimalizcie. Prstup vyuvajci analzu a syntzu je nevyhnutn vo vetkch etapch prpravy a plnovania vroby. Pri zavdzan novch vrob systmov prstup k rieeniu problmov komplexne zaha otzky kontruovania, rozpracovania technolgi, organizciu sluieb, zsobovanie a pod. Pri vekom sortimente malosriovej vroby technologick proces sa rozleuje so zreteom na monos koncentrcie operci. Technologick proces uruje poet a zloenie strojovho parku pracovsk. Celkov nomenklatra siastok, jednotlivch pracovsk vplva na operatvne plnovanie a na vekos pracovsk. Pracovisk, typy a rozmiestnenie strojovho zariadenia, zvisia od vetkch zkladnch prvkov organizano-technologickej truktry. Na organizano-technologick truktru vroby vplvaj : 1. Kvalitatvne faktory, ako s zloitos kontrukci stroja, presnos a akos parametrov, spoahlivos a ivotnos a pod. 2. Kvantitatvne faktory, ako s vekos vroby, kontrukno-technologick unifikcia, normalizcia a tandardizcia siastok, uzlov, strojov a technologickho zariadenia. Kontrukno-technologick unifikcia vytvra predpoklady na pouitie vysokoproduktvnych metd hromadnej vroby v sriovej vrobe. Pri projektovan technolgie strojrskej vroby treba sa orientova aj na asov priebeh vrobnho procesu. Cieom je skrtenie vrobnho cyklu. Dkou vrobnho cyklu sa je asov interval, poas ktorho sa surovina, materil alebo polovrobok premen na hotov vrobok. as vrobnho cyklu sa sklad z asov na hlavn a pomocn opercie a z asov preruenia. asy pomocnch operci a asy prirodzench operci (starnutie materilov a pod.) sa asto zluuj do tzv. medzioperanho asu. Skracovanie vrobnho cyklu pomha urchova obeh obratovch prostriedkov a urchuje vrobu. Objekty vroby (siastky, uzly, montne celky) sa vo vrobnom procese zoskupuj do vrobnch dvok. Dvkou sa rozumie limitovan poet rovnakch objektov spracovanch na kadej opercii nepretrite s jednorazovm vynaloenm prpravno dokonovacch prc a asu.

Projektovanie vroby 1.2 Systmov model vrobnho procesu

4

Rozvoj vrobnch procesov a ich vedeckho poznania podobne ako in vedeck, oblasti a praktick innosti neprebieha rovnomerne, ale s prednostnm rozvojom niektorch zloiek. Zloky, ktor s v popred rozvoja, sa vyznauj vysokou rovou a efektvnosou. Menej preskman zloky s potencilnou rezervou na zlepovanie funknch charakteristk vrobnho procesu. Nesystematick rozvoj vrobnch procesov nezodpoved poiadavkm a naliehavou lohou sa stva ich harmonick rozvoj ako komplexnho systmu. Definova vrobn proces ako systm znamen vymedzi jeho vntorn prvky, prvky okolia, vzby medzi prvkami systmu a vzby systmu k jeho okoliu. Znalosou funkcie systmu a vhodne zvolenou rozliovacou rovou mono posdi zvanos prvkov a vzieb, ktor pre zobrazenie prichdzaj do vahy. Jednm zo zkladnch problmov zostavenia systmovho modelu vrobnho procesu je zvldnutie klasifikcie mnostva dleitch detailov, vybratie najdleitejch z nich a zistenie vzahov medzi nimi. Kad vrobn proces sa uskutouje v konkrtnych ekonomickch a socilnych podmienkach. Globlny model, ktor vyjadruje systmov vzahy vrobnho procesu a jeho okolia, je na obr. 1.1.

Obr. 1.1. Systmov vzahy vrobnho procesu a jeho okolia V tomto modeli s v jadre vrobnho systmu (JVS) podsystmy technologickho spracovania - T, manipulcie - M a riadenia - R. Podsystm technologickho spracovania - T zabezpeuje zmenu geometrickch a fyziklnych vlastnost objektov vroby. Podsystm manipulcie - M zabezpeuje polohovanie a fixovanie objektov vroby, nevyhnutn na vykonanie technologickho spracovania. Podsystm riadenia R zabezpeuje optimalizciu vzjomnch relci ako aj samotnch parametrov technologickho spracovania, manipulcie, podmienky a reimy poadovanej kvality vrobkov. Pri definovan jadra vrobnho systmu sa vychdza z niektorch jeho zloiek, ako s napr. technick obsluha a pod.