presstige sk - 2010. máj

16
Univerzitný mesačník nitrianskych študentov Libor Vozár bude rektorom UKF ďalšie 4 roky 3. roč, 2. číslo - apríl Zadarmo Jasná Absencia Racionality Milióny miniatúrnych blogov zo stránky Twitter budú archivované v Kongresovej knižnici Spojených štátov amerických. 2. strana Twitter boduje v USA Od 26. do 31. marca 2010 sa konal jubilejný 30. ročník medzinárodného knižného veľtrhu Salon du livre v Paríži. 14. oldal Salon du Livre Písal sa rok 1865, keď majster slovných hračiek a fantazijných príbehov, Lewis Carroll, vydal v konečnej podobe príbeh o Alici v krajine zázrakov. 4. strana Najlepší ľudia sú tí úplne šialený Vonku svetlo, teplo, nové zvuky života, odhalené končatiny,otvorené okná, lietajúce živočíchy a hor- móny. Vnútri zrazu akási radosť, úsmev, ale aj nepo- koj a zvláštne pocity a pudy. Evolúciou, alebo akýmsi podobným procesom do- speli sme vraj v racionálne uvažujúce tvory. Vraj.. Stačí malá zmena klímy a s pribudajúci teplom menia mozgové synopsie svoje zapojenia a na povrch vyvs- táva prapodstata človeka. Z dôb dávno minulých keď zabezpečenie rodu bolo prioritnejšie než čokolvek iné. A najlepšie si to ešte poistiť. Výkonnejší, s klap- kami na očiach samozrejme vyhráva. Čo, to už je otázne. Kedysi súboj so vsadeným životom sa dnes transfor- muje do konšpiratívnych zákulisných trikov, intríg a brainwashingu. Vidno to aj pri tisícorakom odlepovaní nálepiek propagujúcich naci(onali)stické politické zoskupenia. S vyjadreniami parizitického rázu a obráz- kom mešinovej rodinky. Na rozdiel od tvorcov takýchto záležitostí však vyzera- júcej celkom šťasne a (s) pokojne. Ľudia by mali mať a nestrácať schopnosť sa nachvíľu zastaviť a celkom obyčajne si zauvažovať. Nad myšlienkami, činmi a ich následkami. Bez ohľadu na ročné obdobie. Michal Andel 19. apríla 2010 sa konala voľba rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Akademický senát UKF zvolil terajšieho rektora Libora Vozára na ďalšie štyri roky. Na voľbu rektora sa prihlásili traja kandidáti: prof. RNDr. Libor Vozár, CSc., súčasný rektor UKF, prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., vedúci Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied a prof. PaedDr. Zdenka Gadušová, CSc., dekanka Filozofickej fakulty, ktorá neskôr svoju kandidatúru stiahla. Rektorské voľby začali verejnou prezentáciou koncepcie rozvoja univerzity oboch kandidátov v Aule UKF. Priama voľba rektora bola na zasadnutí Akademického senátu UKF. S výrazným ziskom 38 hlasov od 43 senátorov bol zvolený Libor Vozár ako rektor na ďalšie funkčné obdobie. Za svoje priority nový rektor označil kvalitu vzdelávania, jej internacionalizáciu, dobudovanie ubytovacích kapacít pre študentov, podporu vedy a výskumu aj celoživotného vzdelávania. Róbert Kollár SK

Upload: presstige

Post on 27-Apr-2015

509 views

Category:

Documents


2 download

TRANSCRIPT

Page 1: PRESStige SK - 2010. máj

Univerzitný mesačník nitrianskych študentov

Libor Vozár bude rektorom UKF ďalšie 4 roky

3. roč, 2. číslo - apríl Zadarmo

JasnáAbsenciaRacionality

Milióny miniatúrnych blogov zo stránky Twitter budú archivované v Kongresovej knižnici Spojených štátov amerických.

2. strana

Twitter boduje v USAOd 26. do 31. marca 2010 sa konal jubilejný 30. ročník medzinárodného knižného veľtrhu Salon du livre v Paríži.

14. oldal

Salon du LivrePísal sa rok 1865, keď majster slovných hračiek a fantazijných príbehov, Lewis Carroll, vydal v konečnej podobe príbeh o Alici v krajine zázrakov.

4. strana

Najlepší ľudia sú tí úplne šialený

Vonku svetlo, teplo, nové zvuky života, odhalené končatiny,otvorené okná, lietajúce živočíchy a hor-móny. Vnútri zrazu akási radosť, úsmev, ale aj nepo-koj a zvláštne pocity a pudy. Evolúciou, alebo akýmsi podobným procesom do-speli sme vraj v racionálne uvažujúce tvory. Vraj.. Stačí malá zmena klímy a s pribudajúci teplom menia mozgové synopsie svoje zapojenia a na povrch vyvs-táva prapodstata človeka. Z dôb dávno minulých keď zabezpečenie rodu bolo prioritnejšie než čokolvek iné. A najlepšie si to ešte poistiť. Výkonnejší, s klap-kami na očiach samozrejme vyhráva. Čo, to už je otázne. Kedysi súboj so vsadeným životom sa dnes transfor-muje do konšpiratívnych zákulisných trikov, intríg a brainwashingu. Vidno to aj pri tisícorakom odlepovaní nálepiek propagujúcich naci(onali)stické politické zoskupenia. S vyjadreniami parizitického rázu a obráz-kom mešinovej rodinky. Na rozdiel od tvorcov takýchto záležitostí však vyzera-júcej celkom šťasne a (s)pokojne. Ľudia by mali mať a nestrácať schopnosť sa nachvíľu zastaviť a celkom obyčajne si zauvažovať. Nad myšlienkami, činmi a ich následkami. Bez ohľadu na ročné obdobie.

Michal Andel

19. apríla 2010 sa konala voľba rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Akademický senát UKF zvolil terajšieho rektora Libora Vozára na ďalšie štyri roky. Na voľbu rektora sa prihlásili traja kandidáti: prof. RNDr. Libor Vozár, CSc., súčasný rektor UKF, prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., vedúci Katedry ekológie a environmentalistiky Fakulty prírodných vied a prof. PaedDr. Zdenka Gadušová, CSc., dekanka Filozofickej fakulty, ktorá neskôr svoju kandidatúru stiahla.Rektorské voľby začali verejnou prezentáciou koncepcie rozvoja univerzity oboch kandidátov v Aule UKF. Priama voľba rektora bola na zasadnutí Akademického senátu UKF. S výrazným ziskom 38 hlasov od 43 senátorov bol zvolený Libor Vozár ako rektor na ďalšie funkčné obdobie. Za svoje priority nový rektor označil kvalitu vzdelávania, jej internacionalizáciu, dobudovanie ubytovacích kapacít pre študentov, podporu vedy a výskumu aj celoživotného vzdelávania.

Róbert Kollár

SK

Page 2: PRESStige SK - 2010. máj

2. [email protected]

Spravodajstvo

Vyslaný spravodajca Českého rozhlasu na Slovensku Ľubomír Smatana 14. apríla v Bratislave prezentoval svoju knihu o Slovensku a Slovákoch - Jánošíci s těžkou hlavou. Knižka s podtitulom Mýty a realita Slovenska očami českého reportéra vyšla v českom vydavateľstve 65. pole a je výsledkom štvorročnej reportérskej práce, pri ktorej Smatana denne v programoch Českého rozhlasu oslovoval státisíce ľudí. Vo svojej knižnej prvotine búra mýty a prináša informácie prekladané osobnými zážitkami “človeka z terénu”. “Snažil som sa to napísať tak, aby sa aj Slováci niečo dozvedeli a zároveň, aby sa zamysleli sami nad sebou, aby im to niečo dalo,” povedal pre TASR Smatana, ktorý tvrdí, že slovenskí čitatelia sa z jeho knihy dozvedia o sebe známe fakty, akurát ich uvidia v nových nečakaných súvislostiach. Napriek tomu, že je debutujúci autor slovenským rodákom (narodil sa v Snine), nešetrí v knihe o Slovákoch iróniou a vtipmi. Naplno odkrýva citlivé témy, akými sú slovensko-maďarské vzťahy, politická scéna alebo národnostné predsudky. Zároveň však opisuje jedinečnosť a krásu zeme medzi Tatrami a Dunajom, zaoberá sa geografickými a historickými súvislosťami. “Témy som nosil v sebe dlho, potom ma kama-rát oslovil, aby som pre jeho vydavateľstvo napísal knihu,” uviedol autor s tým, že knižka je pre neho svojim spôsobom rozlúčkou so Slovenskom, ktoré však nehodlá “zabaliť”, len bude chvíľu žiť niekde inde. Na Slovensko sa bude Smatana

vracať: “Mám ešte dosť plánov ako tu pracovať, nakrúcať a písať.” Mýty a realitu Slovenska očami českého reportéra uviedli do života historička SAV Katarína Hradská, komentátor denníka Sme Marián Leško a krstnou mamou knihy sa stala Magda Vášáryová. Spisovateľka a politička bola jednou z prvých, ktorá čítala knihu Jánošíci s těžkou hlavou ešte v rukopise: “Pán Smatana ide s dobou, naši novinári alebo spisovatelia zatiaľ takéto veci nepíšu. Chcela by som, aby táto kniha nakriatla ľudí, ktorí sú mocní pera, aby začali písať, lebo naše poličky s knihami zostanú prázdne.” Reportérske dielo, ktoré je prierezom života Slovákov, zhodnotil na krste aj Marián Leško s tým, že pri jeho čítaní sa bavil kráľovsky: “Nespomínam si na podobnú publikáciu, ktorá by ma tak potešila a zabavila, aj keď to nemal autor za prioritu.” Pohodový a vtipný večer svojou produkciou spríjemnila hudobná skupina Závodní ovce. Krst svojej prvej knihy uzavrel Smatana odôvodnením, prečo vlastne knihu napísal: “Chcel som sa vyrovnať s tým, čo ma na Slovensku stretlo ako reportéra, chcel som odmýtizovať, čo si vy, Slováci, myslíte, čo si myslia Slováci o Čechoch a naopak. Dúfam, že sa mi to podarilo.” Spisovateľ a reportér Ľubomír Smatana, ktorý 30. mája svoju spravodajskú misiu na Slovensku oficiálne ukončí, nezabudol v rámci krstu na odkaz pre svojich slovenských čitateľov: “Všetko je v dob-rom. Prosím vás, neberte sa tak vážne. A keď aj áno, aj to sa dá liečiť.”

tasr

Washington 15. apríla (TASR) - Milióny miniatúrnych blogov zo stránky Twitter budú archivované v Kongresovej knižnici Spojených štátov amerických. Krátke správy bežných ľudí o tom, čo práve robia alebo čo by chceli svojim priateľom odkázať, budú teda chránené ako súčasť kultúrneho dedičstva. Pracovníci knižnice ohlásili prevzatie archívov Twitter vo štvrtok práve prostredníctvom tejto populárnej služby. “Knižnica získala celý ar-chív Twitter: Poslali ste niekedy ‘tweet’ cez populárnu službu Twitter? Blahoželáme: Vašich

140 alebo menej znakov bude teraz uchovaných v Kongresovej knižnici,” uviedol riaditeľ pre komunikáciu Matt Raymond na oficiálnom blogu knižnice. Mladým čitateľom takisto pripomenul, že knižnica už dávno nie je iba o knihách. “Knižnica zozbierala rozsiahle internetové materiály, ktoré začala zhromažďovať zo stránok prezidentských volieb už v roku 2000,” vysvetlil Raymond. Knižnica dnes vlastní viac než 167 terabajtov internetových dát vrátane blogov, stránok kampaní a stránok členov amerického Kongresu.

Najnovšie do týchto elektronických archívov pribudnú všetky verejné odkazy zo stránky Twitter, ktoré jej užívatelia zaslali od marca roku 2006. Iniciatívu na prebratie archívu vyvinuli knihovníci a vlastníci spoločnosti Twitter súhlasili s tým, že všetky dáta poskytnú do verejných archívov bezplatne. Ako na blogu Twittera uviedol zakladateľ firmy Biz Stone, archivovanie sa bude týkať iba verejných príspevkov starších ako šesť mesiacov. Prístup k nim budú mať výskumníci s právom vstupu do archívov Kongresovej knižnice. (tasr)

Twitter bude súčasťou archívov Kongresovej knižnice

Reportér ČRo pokrstil prvotinu o Slovensku a Slovákoch

Spravodajstvo sme pre vás pripravi-li v spolupráci s Mediálnym Centrom

UKF a TASR

Page 3: PRESStige SK - 2010. máj

[email protected]

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) nafotil blýskanie na planéte Saturn. Vďaka sérii fotografií sa vedcom podarilo o bleskoch na inej planéte vytvoriť film. NASA o tom informovala v stredu prostredníctvom tlačovej správy. Vedci roky čakali na stmavnutie Saturnu, aby mohli kamery vesmírnej rakety Cassini zachytiť záblesky svetla. Obrázky potom výskumníci skombinovali so záznamom zvuku a vytvorili ozvučený film. Spojenie zvuku s obrazom ich uistilo, že záblesky svetla okolo planéty sú skutočne blýskaním. “Po prvý raz máme viditeľný blesk spolu so zvukovou stopou,” uviedol Georg Fletcher z rakúskeho výskumného tímu.

Získané dáta nasvedčujú, že na planéte Saturn dochádza k extrémne silným búrkam, podobným alebo možno ešte silnejším ako na Zemi. “Ale objavujú sa oveľa menej často, a spravidla iba na jednom jedinom mieste na celej planéte. Môžu však trvať aj mesiace,” popísal Andrew Ingersoll, ktorý na výskume Saturnu pracuje na Kalifornskom technologickom inštitúte. Prvé dôkazy o bleskoch na Saturne získali vedci v auguste roku 2009 z desaťmesačnej búrky. Pre film však vedci potrebovali nové fotografie. Tie získali počas kratšej búrky na prelome novembra a decembra minulého roka.

tasrt

Medzinárodný vedecký tím vytvoril v ruskom urýchľovači prvé atómy ďalšieho veľmi hmotného transuránového prvku. Oznámil to hovorca tejto spolupráce Jurij Oganessjan z Flerovovho laboratória pre výskum jadrových reakcií v Spojenom ústave jadrového výskumu v Dubne pri Moskve. Výsledky zverejní prestížny časopis Physical Review Letters. Na spolupráci sa zúčastnili fyzici zo šiestich ruských a amerických inštitúcií. Z Ruska to bol ešte Výskumný ústav pokročilých reaktorov v Dimitrovgrade, z USA dve

vládne zariadenia ministerstva energetiky (Lawrence Livermore National Laboratory v štáte Ka-lifornia a Oak Ridge National Laboratory v štáte Tennessee) a dve univerzity (Vanderbiltova v Nashville a Nevadská v Las Vegas). “Objav prvku 117 je vyvrcholením desaťročnej cesty k rozšíreniu periodickej tabuľky prvkov a napísaniu novej kapitoly výskumu veľmi hmotných prvkov,” povedal Jurij Oganessjan. S kolegami doložil existenciu nového prvku na základe špecifických vzorov rozpadu produktov

zrážok atómových jadier, ktoré pozorovali po bombardovaní terčíka z rádioaktívneho berkélia iónmi vápnika v cyklotróne U400 v Dubne. Dvojročný experiment sa začal 250-dňovým ožarovaním v Oak Ridge, ktorého cieľom bolo získať 22 miligramov potrebného izotopu berkélia, ktoré tam po-tom ešte 90 dní separovali a čistili. Terčík pripravovali v Dimitrovgrade, nasledovalo jeho 150-dňové bombardovanie v Dubne a analýza údajov v Dubne a na superpočítačoch v Livermore. Vedcov neustále poháňalo memento 320-dňového

polčasu rozpadu berkéliového terčíka. Odmenou im bolo šesť atómov prvku 117. Členovia tímu pozorovali ich rozpady na prvky 115, 113 a tak ďalej vyžarovaním alfa častíc (jadrá hélia), až kým sa nerozpadli na jadrá dvoch ľahších prvkov. Pri experimente vyprodukovali celkove 11 nových izotopov. Dostali sa tým veľmi blízko k predpokladanému “ostrovu stability” veľmi hmotných prvkov so špecifickými počtami protónov a neutrónov v atómovom jadre, ktoré by sa na rozdiel od doterajších transuránov mali rozpadať výrazne pomalšie. Prvok 117 bol jediným chýbajúcim v siedmom riadku periodickej tabuľky. Vedci ho cestou k “ostrovu stability” najprv preskočili pre problémy so získaním materiálu na berkéliový terčík. Izotopy z experimentu, hoci sa stále rozpadajú v zlomku sekundy, potvrdzujú trend zvyšovania stability veľmi hmotných prvkov s rastúcim počtom neutrónov v jadre. Prvok 117 existuje dlhšie ako mnohé menej hmotné transurány. Nie je vylúčené, že spolu s nedávno objavenými prvkami 116 a 118 sa už vlastne nachádza na “ostrove stability”. Účastníci spolupráce Dubna-Livermore objavili šesť transuránových prvkov: 113, 114, 115, 116, 117 a 118. Pre Oak Ridge je to druhý nový prvok, 61 a teraz 117 – izotopy z Oak Ridge však prispeli k objavu siedmich nových prvkov. Od roku 1940 fyzici pridali do periodickej tabuľky 26 prvkov hmotnejších ako urán.

tasr

Prvú reštauráciu McDonald’s otvorili pred 55 rokmi v Des Plaines v štáte Illinois (USA). Toto výročie si najmä konzumenti rýchleho občerstvenia pripomenuli 15. apríla. Spoločnosť McDonald’s Corporation založil v roku 1955 predajca mixérov Ray Kroc. Nápad na podnikanie s rýchlym občerstvením získal od bratov Maurica a Richarda McDonaldovcov, ktorí si otvorili takýto stánok v San Bernardine v Kalifornii (USA). Od roku 1940 slúžila ich moderná prevádzka pod iným názvom vodičom, ktorí pri objednávke jedla nemuseli opustiť vozidlo, v ňom si ho aj prevzali. V roku 1948 bratia po rekonštrukcii reštaurácie zredukovali menu na deväť jedál. Ich základom bol hamburger za 15 centov. O rok nahradili zemiakové čipsy hranolkami. Potom sa zjavil Ray Kroc, ktorého prekvapilo, že v San

Berdardine si objednali až desať jeho mixérov na ovocné a mliečne nápoje. Revolučný systém rýchlej prípravy jedla, ktorí vyvinuli McDonaldovci (Speedee Servi-ce System) ho natoľko uchvátil, že kúpil licenciu a založil 15. apríla 1955 vlastnú malú sieť hamburgerových stánkov - McDonald’s. V priebehu niekoľkých mesiacov získali hamburgery od McDonald’sa popularitu a sieť stánkov sa mohla rozšíriť najskôr po celých Spojených štátoch amerických a postupne prenikla aj do ostatných častí sveta. Zlatožlté oblúky, obchodnú značku McDonald’s poznajú v súčasnosti v každom kúte zemegule. Kritici rýchleho občerstvenia, aj u nás obľúbených “fast foodov” McDonald’s vyčítajú, že ich jedlá spôsobujú nadváhu a vytvárajú nezdravé stravovacie návyky. Napriek tomu sa tešia veľkej obľube medzi konzumentmi.

tasr

Pred 30 rokmi, 15. apríla 1980 zomrel francúzsky filozof, prozaik a dramatik Jean-Paul Sartre. Zohral významnú úlohu vo filozofickom a literárnom živote povojnového Francúzska. Zastával ľavicové nekomunistické postoje a vyznával nekompromisnú intelektuálnu angažovanosť. Ústrednou kategóriou Sartrovej filozofie je sloboda. V ranom diele sa ju pokúšal interpretovať vo fenomenologických a existencialistických súvislostiach. Od roku 1957 charakterizoval jeho postoj isté kolísanie v praxi i filozofických dielach, a v mnohých otázkach revidoval svoje názory. Budúci francúzsky filozof, a spisovateľ, hlavný predstaviteľ existencializmu, ktorý dokázal prepojiť filozofiu a beletriu sa narodil 21. júna 1905 v Paríži. Keď mal dva roky, zomrel mu otec a vyrastal u starého otca. Študoval filozofiu v Paríži a v Nemecku, kde ho ovplyvnili najmä Hegel, Karl Marx, Friedrich Nietzsche, Edmund

Husserl a René Descartes, ale taktiež francúzski moralisti. V Paríži šíril filozofické myslenie, založené na kritike buržoázie, jej istôt, práv a povinností. Po vysokoškolských štúdiách bol stredoškolským profesorom, od roku 1945 už pracoval vo voľnom povolaní.

Už v mladosti písal fantastické poviedky a po drobnejších spisoch o predstavivosti a citoch, nasledovalo prvé z jeho ťažiskových diel Bytie a ničota (1943). V Paríži Sartra vnímali ako vedúcu intelektuálnu osobnosť svojej doby. Za vojny ho väznili,

po prepustení organizoval odboj. Po vojne vyhľadával ľavicovo nekomunisticky orientovaných intelektuálov a združoval ich v Demokratickom revolučnom združení, založil časopis les Temps Modernes, v ktorom vydával prvé zväzky prózy Cesta k slobode. Svoj pohľad na španielsku občiansku vojnu stvárnil v zbierke próz Múr. Jean-Paul Sartre počas svojho života viackrát v náznakoch sympatizoval s marxizmom, ale nikdy sa definitívne nepriklonil ku komunistom. V roku 1945 publikoval svoju filozofiu v diele Existencializmus a humanizmus. Viac než jeho diela sú verejnosti známe jeho mnohé citáty. K najznámejším dielam Jeana-Paula Sartra patria ešte romány Hnus a Cesty slobody, drámy S vylúčením verejnosti a Muchy. Nedokončenou ostala tetralógia Cesta k slobode – proti vojne, rasovej diskriminácii. Nobelovu cenu za literatúru v roku 1964 odmietol prevziať, pretože odmietal všetky oficiálne ocenenia.

tasr

NASA má film o bleskoch na Saturne

Hamburgery od McDonald’sa poznáme už 55 rokov

Filozof, existencialista Sartre si neprevzal Nobelovu cenu

Na svete je prvok 117

Page 4: PRESStige SK - 2010. máj

4. [email protected]

Art Regnum

Teda aspoň to tvrdí jeden z najznámejších režisérov, producen-tov a scenáristov tohto storočia - Tim Burton. Vlastným menom Timothy Wil-liam Burton, rodák z Californie, má na konte pod réžijnou taktovkou vyše tucet úspešných filmov.

„Najlepší ľudia sú tí úplne šialení“Teda aspoň to tvrdí jeden z najznámejších režisérov, producentov a scenáristov tohto storočia - Tim Burton. Vlastným menom Timothy William Burton, rodák z Californie, má na konte pod réžijnou taktovkou vyše tucet úspešných filmov.

Alexandra Kazlovová

Medzi tie najznámejšie by sme iste mohli zaradiť Nožnicovorukého Edwarda, legendárneho Batmana, podľa knižnej predlohy sladkého Charlieho a jeho továreň na čokoládu, technicky vynikajúco zvládnutú Mŕtvu nevestu či známeho šialeného holiča Sweeneyho Todda z Fleet Street. A najnovšie sa môže hrdiť aj megahitom filmových plátien, Alicou v krajine zázrakov.Filmový mág Burton Je známe, že režiséri si vyberajú hercov nielen podľa

toho, ako sa im typovo hodia k postavám, ale aj podľa predošlých skúseností. Johny Depp, okrem toho, že je miláčikom mnohých ľudí, je teda nepochybne jedným z najväčších obľúbencov práve famózneho Burtona. Zaskvel sa v niekoľkých jeho snímkach a dodal posta-vám akési nezabudnuteľné čaro, ako to dokáže asi len on. Takisto zahviezdil aj v najnovšom burtonovskom trháku, kde si zahral postavu bláznivého Klobúčnika. Jedným z najnetradičnejších Burtonových filmov je iste Mŕtva nevesta. Hoci názov môže evokovať niečo depresívne, ide o fantasy animovaný film. Teda to nie je klasická animácia, použité boli nádherné bábky a každý ich pohyb bol pracne zaznamenaný. Trvalo tak neskutočne veľa času, kým bol produkt vo finálnej verzii. Hlavných úloh sa opäť zhostili Johny Depp a Burtonova manželka Helena Bonham

Carter. Tvoria tak vo viacerých filmoch osvedčenú dvojicu.Alicino narodenie Písal sa rok 1865, keď majster slovných hračiek a fantazijných príbehov, Lewis Carroll, vydal v konečnej podobe príbeh o Alici v krajine zázrakov. Carroll, vlastným menom Charles Lutwidge Dodgson, postavil svoj pseudonym na základe slovnej hračky. Lewis - poangličtená forma mena Ludovicus, čo je latinská verzia mena Lutwidge, a Carroll - poangličtená verzia mena Carolus, teda latinská verzia mena Charles. Hovorí sa, že postava Alice bola inšpirovaná skutočným dievčatkom – Alice Liddellovou. Liddellovci boli Carrollovi dobrí rodinní priatelia. Špekulácie, že by autora ovplyvnila skutočná osoba však rázne odmietal. Návrat krajiny zázrakov O 145 rokov neskôr sa mág Tim Burton rozhodol oživiť Alicu a jej krajinu zázrakov

prostredníctvom filmového plátna a to dokonca s využitím 3D technológie. Do hlavných úloh obsadil skvelý herecký kolektív, okrem neokukanej Mie Wasiskovskej v hlavnej úlohe, stavil aj na spomínanú dvojicu Depp – Carter a jemnosť Anne Hathaway, známej najmä z príbehov o genovijskej princeznej. Americká Burtonova snímka nesie rovnomenný názov – Alice in Wonderland, scenára sa ujala Linda Woolverton a spolu s Carrollovou knihou tak vytvorili celkom stoosemminútové dobrodružné fantazijné predstavenie. Príbeh sa začína obrazom malej Alice, ktorá sa vystrašene preberie z bláznivého sna o králikovi vo veste. Otec sa ju snaží upokojiť a preto jej prezradí tajomstvo: „Si úplne šialená. Ale najlepší ľudia sú takí.“ Toto posolstvo Alica neskôr odovzdá svojmu staronovému zázračnému priateľovi. O trinásť rokov neskôr,

Alica, svojská mladá dáma s obrovskou fantáziou, dostane na večierku ponuku na vydaj. Na odpoveď si však musí nádejný pán počkať, pretože Alica si medzičasom odbehne do krajiny zázrakov. Devätnásťročná dáma však už zabudla na svoje výlety do tejto krajiny z čias, keď bola ešte malé dievčatko a musí si na všetko znovu spomenúť. Samozrejme, všetky tie bláznivé veci a postavičky, ktoré striehnu na každom rohu, pripisuje len svojej fantázii a snovosti. Odmieta proroctvo orákula, že práve ona je spasiteľka tejto zázračnej krajiny. Súperenie medzi Červenou a Bielou kráľovnou môže ukončiť len Alica a priniesť tak krajine zázrakov pokoj, ktorý tu panoval za vlády nežnej Bielej kráľovnej. Ako asi dopadne boj odvážnej a pôvabnej slečny so srdcovou veľkohlavou dámou a ako Alica odpovie na položenú otázku?

Tak toto je OTO 2009 !?Končí sa obdobie oceňovania známych tvárí šoubiznisu. 13. marca 2010 ste si na Jednotke mohli pozrieť 10. ročník udeľovania cien najprestížnejšej diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO), po prvýkrát vysielanú aj v HD formáte.

Atila Rusnák

Napriek vynikajúcej hostiteľskej dvojici Michalovi Hudákovi a Štefanovi Skrúcanému sa nepodarilo televízii prekonať rekord sledovanosti z roku 2006 (podiel na trhu 45,9%). Na odovzdávanie „slovenských Oscarov“ bolo tentoraz zvedavých 776-tisíc divákov (s podielom 39,2%). Ostatné komerčné televízie kvôli sebaprezentácii uviedli v hlavnom vysielacom čase podpriemerné filmy. Organizátori dbali na to,

aby približne 150-minútová show bola zábavná, popritom dynamická a galantná. Miestami ju ozvláštnili krátkymi humornými videami prekvapujúcej kvality. Galavečer aj napriek chybám pôsobil dosť organizovane. Z technických príčin uvediem len niekoľko prešľapov. Štruktúra celého programu pripomínala slabú kópiu Oscarov. Hostitelia ich vo svojich výstupoch aj parodizovali, trebárs v úvodnej časti, kde si Hudák nemotorne uťahoval z nominovaných osobností, alebo ohraničenie kvantity ďakovnej reči na 45 sekúnd. Účinkujúce osobnosti mali zbytočne zdĺhavé výstupy, ktoré pôsobili veľmi nútene a neprofesionálne. Nemiestne boli surové homosexuálne odkazy a občas až príliš sarkastický humor. Až dodnes nechápem význam Hudákovho a Skrúcaného bozku a ich skladby „som gay“. Keď sa

chcem šokovať, tak si naladím MTV Music Awards a nie verejnoprávnu stanicu! V programe, v ktorom odmeňujú najlepšie osobnosti domáceho šoubiznisu nemá čo hľadať anglický jazyk. Nemyslím len spomienkové video, ktoré sprevádzala skladba v spomínanom jazyku (In Memory), ale aj na inú hudobnú zložku, v ktorej stálice slovenskej muziky Kocianová, Laiferová a Máziková prespievali hity od skupiny Abba. Vzhľadom na ich hudobnú minulosť, mohli si odpustiť evergreen-karaoke a predviesť sa nejakou vlastnou kreáciou. Tvorcovia očividne zabudli aj na dospievajúce pokolenie, ktoré po úvodnom hororovom videu nemalo dôvod ostať pred obrazovkami. Stanovené ciele však splnili. Na záver si preopakujme mená víťazov, ale podotknem, že najlepšie by bolo upraviť

pravidlá, aby aj odborníci mohli rozhodovať, lebo ocenení má byť ten najlepší. V boji medzi televíziami víťazila Markíza. Cenu si odniesla v kategórii Publicistika (Zlatica Puškárová), Zabávač (Adela Banášová), Prog-ram roka (Česko-Slovenská Superstar), Dramatický seriál (Ordinácia v ružovej záhrade). Zábavnou reláciou roka sa paradoxne stalo Rozborilovo Modré z neba, ktoré nemá za

účel zabávať, ale skôr poukázať na svet a život sociálne slabších a hendikepovaných rodín. Mienku o tom, že na Slovensku je málo nadaných osobností, potvrdilo víťazstvo Adely Banášovej v kategórii Absolútny OTO. Z TV JOJ si cenu odniesli Lucia Barmošová za Spravodajstvo a Lenka Hriadeľová v kategórii Moderátorka športu. Novinársku cenu týždenníka Život získal pub-licista Martin Mózer. Najlepším komediálnym seriálom roka je policajný sitkom Profesionáli. Spevákmi roka 2009 sú Jana Kirschner a Mário “Kuly“ Kol-lár. V hereckých kategóriách zvíťazili Petra Polnišová a Ján Kroner. Za celoživotné dielo v Sieni slávy bol soškou odmenený herec Štefan Kvietik. Slovenská televízia (STV) síce nezískala ani jednu cenu, ale zaslúži si veľkú vďaku za chválitebne zvládnutú show a za poskytnutie takéhoto formátu akým je OTO.

Elektricky Infantilne Šenkovo Nitrička sa 8. apríla mohla tešiť z návštevy českej elektro skupiny – Midi Lidi, ktorí sa v rámci ich turné Bubáks tour 2010 prišli vyšantiť, ako ináč, do Valašského Šenku. Videoprojekcia nemohla chýbať, a tak sme si mohli užiť Petra Mareka, Prokopa Holoubka a drobnú Markétku Lisú aj monoskopicky a spokojne môžem povedať, že ich jednoduché posolstvo: elektro, video, láska našlo tých správnych poslucháčov. Midi Lidi stoja za hudbou filmu Marka Najbrta - Protektor, divadelného predstavenia Krajina se zbraní a ich nezvyčajný hravý elektro prejav inšpiroval slovenského skladateľa Mareka Piačka, ktorý na motívy ich hudby vytvoril Symfonii všech Midi Lidí. Trojica doteraz nahrala 3 albumy: Čekání na robota, Protektor OST a Hastrmans, Tatrmans & Bubáks.

Dorka Čermanová

Page 5: PRESStige SK - 2010. máj

[email protected]

8. marca od 2:30 ráno nášho času sa konal 82. ročník najprestížnejšieho udeľovania cien americkej Akadémie filmových umení a vied v Los Angeles. Hostiteľom tento rok bola podarená dvojica Steve Martin a Alec Baldwin. Podujatie sa nieslo v znamení závažných štrukturálnych zmien, ale aj očakávaných filmových vzostupov a pádov.

ATILA RUSNÁK

S cieľom zvýšiť sledovanosť a dynamickosť tejto show, producenti pristúpili k radikálnym zmenám. V kategórii najlepší film si mohlo zasúťažiť 10 najlepších, oproti doterajším piatim nomináciám, ktoré zaviedli v roku 1944. Z programu vylúčili aj oceňovanie za celoživotné dielo. Tento slávnostný akt sa

bude konať niekoľko mesiacov pred udeľovaním Oscarov v rámci večierku. Aj napriek opatreniam prekročilo živé vysielanie pôvodne plánované tri hodiny o 37 minút. Niet divu, že Tom Hanks vo finále rýchlo roztvoril obálku a vychrlil meno absolútneho víťaza. Najväčšiu nespokojnosť zo strany divákov vyvolalo spomienkové video na zosnulých hercov, totiž zo zostrihu omylom vynechali mená dvoch legiend a to Farrah Fawcett (Charlieho Anjeli, 1976- 1980) a Beatrice Arthur (Zlaté dievčatá, 1985- 1992). Kým minulý rok sa podarilo Hughovi Jackmanovi pritiahnuť pred televízne obrazovky viac ako 36 miliónov divákov, tento rok si toto podujatie pozrelo 41,3 miliónov (show mala najväčšiu sledovanosť v roku 1997, keďže si ju kvôli Titanicu naladilo 55,2

miliónov domácností). Ku komu putovali ceny v tomto roku? Medzi animovanými filmami opäť triumfoval pro-jekt spoločnosti Disney Pixar - Hore!, ktorý si odniesol cenu aj za najlepšiu hudbu. Hannah Montana, prepáčte, Miley Cyrus, mala tú česť odovzdať 24 -karátovú zlatú sošku v kategórii Najlepšia pieseň skladbe „The Weary Kind“ z filmu Crazy Heart. Akadémia odmenila aj sci-fi Star Trek za masky a Sandy Powell za kostýmy navrhnuté pre Kráľovnú Viktóriu. Najlepšími hercami vo vedľajšej úlohe sa stali: Rakúšan Christopher Waltz z filmu Nehanební bastardi a Američanka Mo’Nique z drámy Precious. Nakoniec si tento film odniesol dve sošky zo štyroch nominácii. V hlavných hereckých

kategóriách si uznanie vybojovali Jeff Bridges (Crazy Heart) a Sandra Bullock (The Blind Side), ktorej sa podarilo za dva dni získať Oscara aj Zlatú malinu za najhorší herecký výkon v komédii Všetko o Stevovi. Filmom roku sa stala nízkorozpočtová vojnová dráma Smrť čaká všade. Naostatok si odniesla ďalších päť ocenení, a to za najlepšiu réžiu, pôvodný scenár, zvuk, mix zvuku a strih. Exmanželka Jamesa Camerona Kathryn Bigelow sa tak stala prvou ženou v dejinách ocenenou v kategórii Najlepšia réžia. Kým jej film exceloval, 310-miliónový kasový trhák Avatar si z 9 nominácií vybojoval prvenstvo len v menej významných kategóriách a to Najlepšia výprava, kamera a špeciálne efekty. Ani ekologický odkaz filmu neovplyvnil konečné rozhodnutie kritikov.

Sošky za rok 2009 sú rozdané!

Priaznivci jazzu sa stretli v nitrianskom Londoner Pube, aby prežili príjemný večer v spoločnosti Martina Valihoru a jeho hostí. Od pôsobenia slovenského bubeníka Martina Valihoru na bostonskej Berklee College of Music sa na poli jazzových koncertov na Slovensku veľa zmenilo. Častokrát na vlastné náklady a svoje „triko“ začal pozývať kamarátov a spolužiakov z tejto prestížnej školy. Mali sme možnosť vzhliadnuť nové vychádzajúce hviezdy modern jazzu ako je John Shannon, Mitch Cohn alebo Dan Brantigan. Inak tomu nebolo ani 22. marca v Nitre. Pod názvom Mar-tin Valihora Trio sa nám okrem už spomínaného Valihoru predstavil taliansky basgitarista Daniele Camarda a klavirista a skladateľ Vardan Ovsepian. Tento, pôvodom Armén, momentálne žijúci v Los Angeles, sa môže pochváliť spoluprácami s takými hudobníkmi ako Mick Goodrick, Jerry Bergonzi alebo Peter Erskine. Priestorovo skromné podmienky Londoner Pubu sa zaplnili natoľko, že kontakt diváka s kapelou bol viac než bezprostredný. Nemalo to však vplyv na hudobný zážitok. Kon-cert tvorili kompozície Var-dana Ovsepiana, ovplyvnené nielen jazzom, ale dali sa v nej nájsť prvky vážnej hudby ako aj hudobné motívy východnej Európy. Spolu s pulzujúcimi basovými linkami vyhláseného „groovera“ Daniela Camardu a vznášajúcimi sa bicími Mar-tina Valihoru vytvárali príjemnú a uvoľnenú atmosféru celého večera. Ich hra sa aj vďaka technickej a muzikantskej vyspelosti, a napriek citeľnej nezohratosti, spájala v jeden krásne znejúci celok.

Boris Belica

Koncert made in Martin Valihora Trio Ako ho ešte nepoznáš Pamätáte sa, ako sme v minulosti pretáčali videokazety? Ako sme sledovali film na obrazovke neprestajným tlačením gombíka „rew“? Po vyčerpaní „remake“ námetov, scenáristi môžu „vyvrátiť svoje príbehy z kože“ a naservírovať pre fanúšikov tohto typu zábavy skutočné, bezpochyby originálne klenoty. V tejto rubrike Vám mesačne prinesiem netradičné nápady na ošúchané kinohity. Z opačného uhla pohľadu aj Cameronov Terminátor pripomína viac romantickú drámu, než sci-fi triler. Ambiciózna mladá Sarah Connorová odcestuje z chudobného Mexika do mesta neobmedzených možností, do Los Angeles. Aby sa vyhla vyhosteniu z krajiny, teda so zámerom získať štátne občianstvo, vyspí sa s tajomným a mentálne narušeným Kyle-om, ktorý ustavične tvrdí, že je z budúcnosti. Pravda, uskutoční sa sexuálny akt, ale ten vyplýva číro z biologických a nie z citových základov. Sarah aj naďalej využíva tohto muža v mene lásky, no hneď pri prvej príležitosti ho nemilosrdne odsotí od seba. Láskou dokaličený Kyle v „Adamovom rúchu“ sa z rušných ulíc Mesta Anjelov transportuje do blízkej budúcnosti. Sárine plány však majú oveľa hlbšie a zákernejšie spoločensko- -sociálne korene, chce sa totiž dostať do vyšších kruhov. Aj preto ustavične prenasleduje fešného cyber-agenta s výrobným číslom 008-T. Napokon si tento empatický, avšak málo komunikatívny stroj, navlečie Schwarzeneggerovu podobu. Vypočítavá hrdinka je mu vždy v pätách. Chce zistiť čo najviac informácií o jeho živote a záľubách. Medzitým je svedkom mnohých zázrakov a čarov, lebo šamanovskými schopnosťami obdarený 008-T nielen vylieči celú policajnú stanicu, ale každú osobu krížiacu jeho cestu. Vždy, keď urobí dobrý skutok, tvár sa mu viditeľne mení a jazvy mu postupne ubúdajú. Až po tom, ako Arnieho duša získa úplné vykúpenie, no predovšetkým, aby sa zbavil tej „pijavice“, odchádza nahý v transportnej guli z roku 1984 do budúcnosti. Sarah „ostane na ocot“, zamestná sa, ale sen o bohatstve sa rozplynul. Zostala nechcenou a osamotenou tehotnou mamičkou... Nabudúce sa dozviete, ako to v skutočnosti bolo s Juliou Robertsovou a Richardom Geerom v Pretty Woman!

Atila Rusnák

Čerstvá držiteľka Grammy zaplnila pražské divadlo

Imogen Heap prišla prekvapivo predstaviť svojich hostí Back Ted N-Ted a Lenku Dusilovú ešte pred svojím koncertom. Lenku si ako hosťa dohodla na poslednú chvíľu, narozdiel od sympatického multiinštrumentalistu, ktorý s ňou vystupuje aj vrámci koncertnej zostavy. Hostia svoju úlohu zvládli veľmi dobre, no publikum sa im upútať nepodarilo. Pred svojím prvým hitom „First Train Home“ z aktuálneho albumu „Eclipse“ ukecaná speváčka povysvetľovala zvedavému publiku, na čo všetko bude hrať a ako to funguje. Už pri vstupe do sály každého upútali kulisy pripravené na pódiu. Väčšina z nich bola súčasťou netradičných hudobných nástrojov (zvončeky, pískajúci vtáčik či keramická žaba).Silná charizma sprevádzala celý jej koncert od melancholického „Headlock“, experimentálne ladenej „Aha!“, cez prekvapivé „Speeding Cars“, ktoré doteraz nevyšli na žiadnom radovom albume, až po zimomriavky pri „Hide And Seek“. Immi do svojho programu vtipne zapojila aj celú sálu, ktorú rozdelila na tretiny a prikázala spievať „Just For Now“. Neskôr zazneli aj skladby z jej projektu „Frou Frou“. Celú show striedalo vystúpenie samotnej speváčky vo vlastnom doprovode a doprovode koncertnej kapely. Ako posledná odznela skladba „The Moment I Said It“, čím Imogen Heap úspešne ukončila svoju zastávku v českom hlavnom meste.Záujem o koncert britskej multiinštrumentalistky a speváčky Imogen Heap nebol príliš veľký, ale komornejšie publikum si ho o to viac vážilo. Sympatie si zaslúžila aj rozdaním podpisov po inak veľmi vyčerpávajúcom predstavení.

Filip Nemček

Page 6: PRESStige SK - 2010. máj

6. [email protected]

Ergo SumSlovo ,,mormón“ je len hovorovým pomenovaním, skutočným názvom náboženskej spoločnosti je CIRKEV JEŽIŠA KRISTA SVÄTÝCH POSLEDNÝCH DNÍ.

Kristína Malková

Bola obnovená mladým, 22-ročným Josephem Smithom v USA v roku 1830. Bolo to na základe prekladu zlatých tabúľ z knihy Mormon. Podnetom pre Smitha bolo zjavenie Boha Otca a jeho Syna Ježiša Krista, keď sa modlil k Bohu s otázkou, ktorá cirkev je tá pravá. Avšak dočkal sa odpovede, že žiadna z existujúcich cirkví nie je ich a taktiež sa dozvedel, že po smrti Ježiša Krista sa právomoc kňažstva, zjavenia i Cirkvi stratili a boli odňaté zo zeme. Jospeh bol povolaný ako ďalší prorok a preto ,,mormóni“ veria, že vďaka nemu bola cirkev oficiálne znova zorganizovaná. Súčasne na celom svete žije viac ako 13 miliónov členov Cirkvi v 162 krajinách, na Slovensku ich nájdeme okolo 100 a z toho 16 sú misionári. Thomas S. Monson je dnes na čele CJKSPD ako žijúci prorok a súčasne prezident od roku 2008. Pre ,,mormónov“ je posvätná rodina, veria, že rodinné puto vydrží aj po smrti, a preto ich manželstvá sú uzatvárané na večnosť. Tento obrad vykonáva najvyšší vymenovaný kňaz. Na upevnenie rodiny slúži tradičný pondelňajší večer rodiny. Cirkev Ježiša Krista prísne zakazuje konzumáciu alkoholu, drog, kávy a iných pre telo toxických látok. Propagujú zdravé stravovanie, veľa ovocia i zeleniny. Krst u ,,mormónov“ prebieha vtedy, keď dovŕšia aspoň 8 rokov, aby boli schopní zvážiť a uvedomiť si svoj vstup do náboženskej spoločnosti ako slobodnú a správnu voľbu. Pri krste je celé telo ponorené do vody ako znak uzatvorenia zmluvy s Bohom a záväzný sľub o dodržaní prikázaní a nasledovaní príkladného učenia Ježiša Krista. Cirkev podporuje mladých mužov od 19 rokov, aby slúžili dvojročnú misiu na plný úväzok s vedomím zrieknutia sa osobných pôžitkov, zábavy, milostného života a len sústredene vykonávať služby a

šíriť evanjelium. Každý jeden si musí najprv zarobiť toľko peňazí, koľko je schopný, ostatné doplatí cirkev. Celej misii predchádza niekoľkotýždňové školenie. Misionár sa musí veľmi rýchlo naučiť i jazyk danej zeme, kde je expedovaný. Misionári pracujú vo dvojiciach. Hierarchia Cirkvi je odvodená od tradičných hierarchických stupňov, od najnižšieho: diakon, učiteľ, kňaz, biskup, starší, vysoký kňaz, pat-riarcha, sedemdesiatnik a apoštol. Apoštol je prorokom a prezidentom Cirkvi. Generálne autority patriarcha a sedemdesiatnik pracujú výlučne len pre cirkev a nemajú iné zamestnanie.

Ostatní menovaní majú aj ,,serióznu“ prácu, z ktorej živia rodinu, pretože v cirkvi sú dobrovoľne a plat nedostávajú. Všeobecne Cirkev nie je financovaná zo štátneho rozpočtu, ale prostredníctvom ,,desiatkov“, kde každý daruje Cirkvi 10% zo svojho príjmu. Peniaze sú už využité podľa potreby buď na stavby chrámov, kaplniek alebo na misionársku činnosť. A častokrát sa využívajú aj peniaze ušetrené za jedlo v období pôstu. Cirkev má ,,pod palcom“ nejednu univerzitu vo svete. Najväčšia súkromná univerzita Birghama Younga sídli v štáte Utah. Pod správou Cirkvi

je i veľa stredných škôl, divadiel, nemocníc, obchodov, tovární a dokonca majú i vlastné televízne a rozhlasové stanice. Zaujímavosťou je, že vlastnia aj istý podiel akcií firmy Coca Cola. V rámci Cirkvi bolo zorganizované aj ženské združenie na pomoc trpiacim chudobným ľuďom a dnes má okolo 5 miliónov členiek. Nemožno nespomenúť významný program Sociálnej starostlivosti, vďaka ktorému i oblasti postihnuté tsunami dostali nemalú finančnú čiastku. Tradícia polygamie (mnohoženstva) je zrejme prvou asociáciou, ktorá sa mnohým po započutí slova ,,mormón“ vybaví.

Počiatky polygamie sú spojené so Smithom, ktorý sám mal niekoľko žien. Je to veľká zodpovednosť uživiť rozsiahlu rodinu, ale to už závisí od každého osobne, na koľko žien sa cíti. Aktuálne manželky vždy museli schváliť príchod novej. Išlo len o rozšírenie najspravodlivejšieho potomstva zo zámerom poskytnutia telesnej schránky pre duchovnú bytosť. S odstupom času sa polygamia ukázala ako prospešná, najmä v období vojny, kedy zomrelo obrovské množstvo mužov. Dnes je polygamia praktizovaná už len niektorými fundamentalistickými odnožami.

MORMÓNI

AJURVÉDA

Ajurvéda je zastaraná veda a súčasne označenie pre najstarší liečebný systém na svete, ktorý má viac ako 5000 rokov. Jej korene siahajú až do starovekej INDIE. Dnes sa veľmi teší popularite v Európe i v USA. Toto magické slovíčko by sa dalo preložiť ako ,,veda života“ a zároveň je ,,matkou všetkých liečebných systémov“ . Kladie značné úsilie na prevenciu a podporu zdravia prostredníctvom starostlivo vyváženej stravy, pozitívneho myslenia a všetkého, čo zahŕňa zdravý životný štýl. Dôležité je pochopiť prirodzené zákony vytvárajúce zdravé a vyrovnané telo, ducha, myseľ, samozrejme s ohľadom na každého individuálne usporiadanie. Tri energie. Je založená na 3 základných energiách nachádzajúcich sa v ľudskom tele. Sú to váta (kombinácia éteru a vzduchu, je spojená s pohybom; riadi dýchanie, tlkot srdca, pohyby svalov),

pitta (kombinácia ohňa a vody, je spojená s metabolizmom; riadi zažívanie, absorbovanie živín, telesnú teplotu), kapha (kombinácia prvkov zeme a vody, dáva formu telesným štruktúram; spája všetky bunky dohromady, kosti, svaly, šľachy). Podľa ajurvédy má každý jedinečný energetický vzorec, založený na spolupráci jednotlivých kombinácií fyzických, emotívnych a mentálnych charakteristík. Usporiadanie je nám dané a zostáva nezmenené. Hrozbou sú len pôsobiace vonkajšie a vnútorné faktory (emocionálne stavy, nevhodné stravovacie návyky, zamestnanie, rodina, ...), ktoré majú ,,zálusk“ to prirodzené narušovať, čím sa odchyľujeme od vyrovnaného usporiadania. Rovnováha je naša pravá prirodzenosť a jej narušenie značí ochorenie.

Kristína Malková

ZarathušraKoľko poslov okrem Ježiša nám v skutočnosti poslal Boh? Každá kultú-ra, každé náboženstvo verí, že len jedného. Toho ich!

MARTA JANÁČOVÁ

A len On je správny, a len oni majú pravdu, a len ich písmo je sväté!... Ľudia po stáročia zabíjajú v mene Boha a myslia si, že vedia, čo v skutočnosti Boh chce. Na jednej strane nechce, aby ste jedli mäso a mlieko spolu a mali na hlave jarmulku, ak ste muž, lebo žena nie je hodná komunikácie s Bohom. Na druhej strane šíri mier a toleranciu a lásku, ale len pokiaľ nemáte inú orientáciu a chodíte do kostola. Na ďalšej strane chce, aby ste zabili všetkých, ktorí sa mu rúhajú... a takto by som mohla pokračovať aspoň na 500 rôznych spôsobov. Z toho vyplýva jediné: ĽUDIA NEVEDIA, ČO BOH CHCE!! A čo ak nechce nič? Čo ak

slobodná vôľa skutočne znamená, žite ako najlepšie uznáte za vhodné, ale nech to je to, čo VY v skutočnosti chcete. Vedomie ľudstva sa však nezmení a človek si vždy bude tvrdiť to svoje... Škoda len, že každý niečo iné... Zarathušra. Jeden z mnohých náboženských reformátorov, ktorého uznáva opäť len malá časť ľudstva. Bol zakladateľom Zoroastrizmu - staroiránskeho náboženstva, ktoré patrí medzi jedno z najstarších na svete. O Zarathušrovi sa v dnešných dobách vedú už len legendy. Božie zjavenie mal prijať medzi 30. a 40. rokom života od Ahura Mazdy (ďalší náboženský refor-mátor, zakladateľ Pársizmu), pred ktorého trón ho zniesol anjel. Po-tom putoval asi dvadsať rokov Iránom a snažil sa nájsť pre svoje nové náboženstvo stúpencov. Avšak v boji so susedným kniežactvom padol v boji. Základným princípom Zarathuštrizmu (Zoroastrizmu) je protiklad dobra a zla, svetla a tmy.

Tak si vysvetľuje aj vznik sveta. Na počiatku Boh Ahura Maz-da stvoril dve bytosti, dvojčatá Spenta Mainju (SM) a Angra Manju (AM), ktoré boli plodom jeho mysle. SM sa rozhodol, že bude konať dobro a AM sa stal duchom a predstaviteľom zla. Nie preto, že by jeho povaha bola zlá, ale preto, že si sám zvolil takúto cestu. SM a AM sú dve sily, ktoré spolu neustále zápasia. Je však nutné ich chápať ako celok, nemôžu existovať oddelene, lebo predstavujú svetlo a tmu, deň a noc... Netreba sa vyjadrovať o potrebe tohto náboženstva. Vo svojej dobe iste zmysel malo a ovplyvnilo aj mnoho ľudí. Dokonca Zarathušra sa stal aj ústrednou postavou pre Friedricha Nietzscheho v jeho diele: Tak povedal Zarathuštra. A musím povedať, že na jednom knižnom portáli sú na ňu samé pozitívne ohlasy. „Je jeden starý blud, a ten sa

volá dobro a zlo. Okolo veštcov a vykladačov hviezd sa dosiaľ krútilo koleso tohto bludu. Kedysi sa verilo veštcom a vykladačom hviezd, a preto sa verilo, že „Všetko je osud: máš to tak robiť, lebo musíš!” Potom sa zas nedôverovalo všetkým veštcom a vykladačom hviezd, a preto sa verilo, že „Všetko je dovolené: môžeš tak robiť, lebo chceš!” Ó, bratia moji, o hviezdach a budúcnosti boli dosiaľ len bludy a nie vedomosti, a preto o dobre a zle boli dosiaľ len bludy a nie vedomosti.”

(z knihy Tak povedal Zarathuštra):„Boj dobra a zla je jedna z mála vecí, ktorú majú náboženstvá spoločnú. Škoda len, že každý za dobro a zlo pokladá niečo iné. A tak večný boj nie len dobra a zla, tmy a noci, ale aj všetkých náboženstiev pokračuje ďalej, ale vždy v mene Boha, nech si toho svojho už nazývate akokoľvek.”

Page 7: PRESStige SK - 2010. máj

Agorafóbia. Mnohí z Vás sa teraz asi opýtajú: ,,Čo to je? Má to niečo s arachnofóbiou, či klaustrofóbiou, keď je tam slovo fóbia?”

IVANA ČEPČEKOVÁ

Áno, má. Tiež patrí k medicínskym diagnózam F. Keď slovo agorafóbia hodíte do „gúglu”, vypľuje približne toto: Αγωρά je názov pre tržnice v starogréckych polis, v ktorých sa obchodovalo, a kde sa zhromažďovali občania. Termín agorafóbia bol prvýkrát použitý Westphalom v roku 1872 a znamená strach z tržnice ako miesta s množstvom ľudí. Hlavným rysom poruchy je úzkosť z nemožnosti odísť. Typicky pacienta zachvacuje v prostriedkoch hromadnej dopravy, reštauráciách, či obchodných domoch. Prítomná býva aj úzkosť z opustenia domova a často koinciduje s tzv. klaustrofóbiou - úzkosťou

z uzavretých miest, ktorá býva radená k agorafóbií. Zo všetkých fóbií najviac imobilizuje pacienta, ktorý sa v najťažších prípadoch zdráha opustiť byt alebo svoj dom, prípadne len za sprievodu partnera, či detí. Typické je teda vyhýbavé správanie k úzkosť plodiacim situáciám. Podľa výskytu panických stavov pri tejto poruche rozpoznávame subtyp F40.0 bez nich a F40.1 s výskytom panických záchvatov. Na jednej stránke som sa dokonca dočítala, že je to najťažšia fóbia zo skupiny F. A ja ako lekársky laik súhlasím. Z jednoduchých dôvodov: 1. Porovnajme si klaustrofóbiu s agorafóbiou. (Čistý protiklad - ako čierny a biely.) Množstvo ľudí sa bojí uzavretých priestorov. Keď sa bojíte vo výťahu, vybehnete po schodoch. Nepôjdete pracovať do bane. Nebudete cestovať v ponorke. Nevyberiete si ako koníčka jaskyniarstvo. Klaustrofobik je

oproti agorafobikovi šťastný človek. Máte však agorafóbiu? Skúste sa vyhnúť čomukoľvek, čo „číha” za dverami vášho bytu, domu alebo osobného priestoru. 2. Reálny život pre agorafobika predstavuje nekonečný boj s panikou, strachom a hrôzou. Predostriem vám bežnú, takmer každodennú situáciu. Príde Vám zásielka - mimo doručovateľskej služby. Vezmete žltý lístok, vystojíte nekonečný rad na pošte, vyzdvihnete zásielku a idete domov. Jendoduché, však? Nie pre agorafobika. Ak máte len slabší stupeň, vystojíte ten rad v kolapsových stavoch,

prudko dýchate, ovievate sa žltým lístkom, vyhovárate sa na vydýchaný vzduch, ale vybavíte si to. Ak sa pohybujete vo vyššom stupni, zagratulujte si, keď máte pri sebe človeka, ktorý Vám tieto a podobné veci vybaví. 3. Nepochopenie okolia. Sú ľudia, ktorí pri výraze psychická porucha okamžite myslia na film Prelet nad kukučím hniezdom a predstavia si bandu bláznov v čalúnených celách, zvieracích kazajkách a na silných liekoch. Sú schopní pochopiť ženu, ktorá zamdlie pri pohľade na pavúka (arachnofóbia), hada (serpentonfóbia), či klauna

(koulorofóbia). Aj klaustrofóbia je dosť pochopiteľná. Ale čo s človekom, ktorý sa naopak bojí otvorených priestranstiev? „Veď ten je blázon!” A keď blázon, treba s ním tak jednať. Moja dobrá známa agorafóbiu má. U nej to začalo nevinne. Obávala sa o svoje zdravie, bývalo jej zle v práci, v obchodoch či na spomínanej pošte. Pobehala všetkých možných lekárov, skúšali jej tlak, krv, imunitu, únavový syndróm a tak ďalej. Rok bola na PN. Čiastočne si uvedomovala, že v tom väzí niečo iné, takže nastúpila na terapiu u psychiatra. V tom čase, ako teraz spomína, to však bolo ešte výborné, pretože sama zvládla nákup, cestu k rodičom, autom aj strašidelnú poštu. Lenže odvtedy prešli 3 roky, a ona sa posunula do ďalšieho „levelu“. Nevynáša smeti, nechodí sama k rodičom a nerobí žiadne nákupy. Žiadna práca, no v tom má šťastie, že chápavý manžel zabezpečí všetko, čo ona nezvláda.

Takže suma sumárum, vydatá a bezdetná agorafobička. Oproti iným má aspoň manžela, ktorý je oporou v každom smere. Dokonca s humorom vyhlásil, že čiastočne je to výhoda. Keď vychádzala von, míňala oveľa viac peňazí na rôzne nákupy. Nebýva nešťastná zo seba, nemáva hlboké depresie Možno sa teraz pýtate: „Preboha, ako tak môže žiť? Nechodí von? Šibe jej? Ja by som sa zbláznil(a)!” Ale ona si vystačí so svojou spoločnosťou. Stretávanie „vonku” jej nechýba. Tí praví priatelia prídu sami. Mimochodom, keď vás „drapne” agorafóbia, možno budete prekvapení, koľko z vašich priateľov je skutočných. Odfiltrujte krčmových, športových, kávových a rôznych iných „vonkajších”, a uvidíte. Pravý priateľ je ten, ktorý po šokujúcom zistení, že sa desíte vonkajších priestranstiev, zavolá predtým, ako vás navštívi a opýta sa „Nepotrebuješ niečo? Nemám ti niečo kúpiť/doniesť?”

[email protected]

Mesiac. Najčulejšie teleso na našej oblohe. Súrodenec Slnka, v tarote nazývaný aj Luna, s ktorou sú spájané všetky tajomstvá ľudskej duše.

ĽUBICA SEKERKOVÁ

Kým Slnko predstavuje svetlo, teplo a energiu mužskej - aktívnej podstaty, Mesiac - Luna sa spája so ženským a pasívnym princípom. Symbolicky Slnko vyjadruje sebauvedomenie, Luna vyjadruje vzťah k druhým. Slnko je JA, Luna TY. Solárnym symbolom je zlato, lunárnym zase striebro. Luna nie je v pravom zmysle slova zdrojom svetla, odráža len jas vyžarovaný Slnkom. Stará európska astrológia nazýva Mesiac „malým svetlom“, zrkadlom života. Mesačná energia je teda ako fyzická, tak predovšetkým psychická. Krajina Mesiaca je záhadná, desivá a melancholická. Mesiac býva často spájaný so šialencami a vlkolakmi, ľudskými bytosťami, ktoré sa za mesačného splnu menia na vražedné príšery. Symbolizuje tak noc, skrytosť, nebezpečenstvo, je to brána do pekiel i nebies. Ak sa však naučíme tancovať v rytme Mesiaca, pochopíme, a hlavne pocítime zákony prírody a pozitívny vplyv Mesiaca na náš každodenný život. Sám tak sám. Mesiac je dokonalý pustovník, ktorý putuje medzi hviezdami od zá-padu na východ a mení pritom svoju podobu. Skutočne tu teda vidíme prepojenie so ženou, ktorá sa tiež každý deň stáva akýmsi meniacim sa chameleónom, aby mohla vplávať do prúdu života. Vzhľadom na to, že lunárny cyklus je krátky, dali si ľudia už dávnejšie jeho priebeh do súvislosti s rôznymi pozemskými procesmi. Naši predkovia vplyvu Mesiaca na prírodu a človeka naozaj verili.

Oporou im boli mnohoročné skúsenosti odovzdávané, ako inak, z pokolenia na pokolenie. Je zrejmé, že takéto ústne bohatstvo sa do školských učebníc mohlo iba ťažko dostať. Z toho dôvodu sme sa na školách učili iba ten základ, teda ako ovplyvňuje Mesiac prírodné úkazy a vyvoláva tak každodenne morský príliv a odliv. O niečo neskôr sme sa dozvedeli o jeho magickom vplyve na ženské telo v súvislosti s pravidelnou mesačnou periódou. Samotní doktori sa vo svojej práci stávajú svedkami toho, ako jednotlivé fázy Mesiaca ovplyvňujú príchod detí na svet. Je všeobecne známe, že práve počas splnu majú dok-tori najplnšie pôrodnice. Tento zvláštny úkaz sa nedá nejako špeciálne vysvetliť, doktori ho zobrali ako fakt, a každý mesiac sa naň podvedome pripravujú. Spln. Mesiac, Zem a Slnko stoja v jednej línii. Kto z vás sa narodil práve počas tohto zaujímavého zoskupenia? Málokto vie presnú hodinu svojho narodenia a nieto ešte vtedajšiu fázu mesiaca, no nebolo by na škodu zistiť si práve tento údaj. Ak sa žena narodila napr. počas splnu, je každý mesiac

najplodnejšia práve počas tejto fázy. Myslím, že táto informácia je užitočná aj v prípade, či dieťa plánujete alebo nie. Spln je čas protikladnej energie. Z jednej strany na Zem pôsobí príťažlivosť Slnka, z druhej Mesiaca. Naša psychika aj telo sa tak dostavajú do schizofrenického stavu. Niekto môže pocítiť problémy pri spaní (možno ho ťaží aj svedomie), iného bolí hlava (nebývajú to iba ženy). Nájdu sa aj jedinci, ktorí cez toto obdobie horšie ovládajú svoje emócie, štatistiky dokonca vykazujú väčšiu zločinnosť. Takže príslovie Dvakrát meraj, raz strihaj je v tomto prípade na mieste. Zvieratá bývajú tiež zasiahnuté mesačným šípom, odrazu sú zvláštne nepokojné a nemusí to hneď znamenať predzvesť zemetrasenia. Náš or-ganizmus je v tomto období viac prekrvený, zranenia môžu silnejšie krvácať a horšie sa hojiť. Pre pacientov býva tento deň krízový, aj keď aj tu platí, že psychika je nad všetkým. Dobrá správa je, že telo veľmi dobre absorbuje živiny, ktoré v ten deň dostane, no na druhej strane tak vzniká aj vyššia pravdepodobnosť následného

zaoblenia sa. Odľahčujúca kúra bez hamburgerov z Hami Papi je teda to najlepšie, čo môžete pre svoje telo cez spln spraviť. Posledná štvrť. Cúvajúci Mesiac sa zmenšuje do podoby polmesiaca, písmena C. Slnko s Mesiacom zvierajú pravý uhol, príťažlivé sily sa odčítajú (trošku matematiky nezaškodí), naše telo už nezvierajú búrlivé emócie, nastal čas neutrálnej energie. Táto 14-dňová fáza má jeden spoločný názov: detox. Chudnite, očisťujte sa, vylučujte pot, perte, upratujte a s ľadovým kľudom si líhajte pod nôž (ak sa to v takejto situácii vôbec dá). Narozdiel od splnu, obdobie cúvajúceho Mesiaca pôsobí veľmi priaznivo na hojenie rán a uzdravovanie pooperačných stavov. Novolunie. Znie to skoro ako Horehronie, no o stromy v ňom nejde. Mesiac a Slnko sú v hlavnej úlohe a pôsobia na Zem svojou príťažlivou silou spoločne. Dokonalá harmónia, čas na obnovu a naberanie novej sily, aj keď Mesiac na oblohe v skutočnosti nevidno. Vrcholí proces očisty, vhodné obdobie na nové začiatky, predsavzatia či druhé šance. Mesiac je

počas novu na vašej strane viac ako kedykoľvek predtým a abstinenčné príznaky spojené s hrdinským nepitím alkoholu či fajčením sú slabšie. Aj straty peňaženky či srdca človek ľahšie znáša. Len škoda, že netrvá ten „nový začiatok“ 28 dní. Prvá štvrť. Kosáčik sa nespája iba so smrťou, ale aj s Mesiacom, ktorý začína svoj nový obeh okolo Zeme. Počas fázy nazývanej prvá štvrť sa na oblohe zjaví tenký kosáčik, postupne sa začne zväčšovať až do podoby polmesiaca pripomínajúceho písmenko D (dorastajúci mesiac). Nastane tak čas regenerácie, prísunu, prijímania, kedy nám Mesiac dodáva, vdychuje, hromadí energiu. Zároveň by sme sa mali zamyslieť nad kvalitným odpočinkom, pretože čokoľvek urobíme pre svoje telo, bude to mať lepší účinok ako inokedy. Ak by ste sa rozhodli ísť v tomto období na „gríby“, zbierajte len to, čo naozaj dobre poznáte. Príznaky otravy hubami či uštipnutia osou sú v tomto čase výraznejšie. Čím bližšie je spln, tým vzniká väčšie riziko, že sa plánovaná operácia nepodarí. Počas týchto dvoch týždňov, kedy mesiac začne priberať, by sme mali trošku spomaliť a dopriať telu, čo si žiada. Zrejme sa zhodneme na tom, že to bude slovo oddych, ak význam tohto slova v súčasnej dobe ešte berieme na ako-také vedomie.

Apríl v nás

Posledná štvrť: 6. aprílNov: 14. apríl

Prvá štvrť: 21. aprílSpln: 28. apríl

Lunárny kalendár. Na každý mesiac v roku pripadá nejaký orgán v tele, ktorý je v tom období ohrozený. V apríli, mesiaci bláznov, treba posilňovať pečeň. Mladí a „neklidní” študenti sa

už určite aj bez diplomu naučili, čo znamená „posilňovať“ pečeň. Pre tých, čo by radi tomuto detoxikačnému stredisku tela dodali skutočné živiny, sú adresované nasledujúce riadky. V prvom rade nepite alkohol (ha-ha-ha) a vyhýbajte sa vode a jedlám, o ktorých hygienickej príprave nie ste presvedčení. Nežijeme síce v Turecku, kde vám Husajn vyčaruje kebab priamo na ulici, no avizujeme to pre prípad, že by ste sa tam práve v tomto období chystali. Alfou a omegou je zásada Jedzte zeleninu! V apríli najlepšie artičoky, mrkvu, repu, špargľu, čakanku, zeler, reďkovku, pór. Neznie to síce dvakrát príťažlivo, no raz za mesiac trošku obmedzenia nezaškodí. A aby sme tento aprílový návod dotiahli do dokonalosti, pite každé ráno nalačno zmes olivového oleja a čerstvej citrónovej šťavy (3 lyžičky na 3 lyžičky). Piť sa predsa musí, nie? Počúvate Mesiac? Ľudské telo pozostáva z nádychov a výdychov. Aj Mesiac si môžeme predstaviť ako takýto živý orga-nizmus, pozostávajúci z nádychov a výdychov, prílivov a odlivov. Cúvajúci Mesiac predstavuje nádych, kedy dopĺňame všetky potrebné látky. Dorastajúci Mesiac je výdych, zbavujeme sa tak škodlivín z tela. Nemôžeme predsa očakávať, že naše telo pôjde celý mesiac na rovnaký výkon. Každý z nás si môže odskúšať, ako jeho telo reaguje na jednotlivé fázy Mesiaca a následne sa rozhodnúť, či sa bude riadiť dychom Mesiaca. Je to jednoduché, a možno práve preto to pripadá ľuďom zložité. Mesiac. Každú noc ho vidíme medzi inými hviezdami. Vychádza a zapadá o niečo neskôr než noc predošlú. Pre mnohých neuchopiteľný, pre niekoho nepochopiteľný, no pre všetkých nápomocný. Stačí iba chcieť sa naučiť v ňom čítať.

DIAGNÓZA F40.0

Moon inside you

Page 8: PRESStige SK - 2010. máj

“Aha ...hm..nová” ... Aj takto ma označovali vždy, keď som prišla ako nesmelý, neskúsený nováčik do nejakej novej skupiny, nového prostredia, či do novej školy. Našťastie tá nová škola sa neuskutočňovala tak často. Myslím si, že to všetci poznáme. Ten trápny príchod do novej triedy, do novej miestnosti do neznámeho prostredia, kde už sú nejaké zaužívané “pravidlá”. Jednoducho „džungľa so svojím kráľom“, v ktorej sa sleduje každý pohyb. Aj taká bola stredná škola a každý jeden prvák, ktorý do nej vstúpil sa tváril vydesene ako zebra pred vysokou trávou. Okoloidúci si ho premeriavali od hlavy po päty, šepkali si a on sa na seba pozeral s otázkou v očiach, „čo je na mne zlé?“ Mne sa tiež raz stalo, že som musela zabehnúť na toaletu a pozrieť sa do zrkadla, či na mne nie je niečo nesprávne, pretože pohľady okolia boli prebodávajúce ako svetelné meče Star wars. Toto však už bola vysoká škola, kam som sa v septembri prepracovala. Pred príchodom do tejto džungle som si myslela, že tu si nikto nikoho nevšíma a každý si “ide svoje”.. haha. Omyl! Každý kto kráča po chodbách školy je ostro sledovaný ľuďmi, ktorí posedávajú na lavičkách ... To bola asi prvá vec, ktorú som si tu v Nitre, v UKF všimla. Ďalšia vec, ktorá snáď žiadnemu prvákovi neunikla bola rýchlosť.. Všetko tu tak neskutočne rýchlo utekalo. Keď sem príde študentík z menšieho mesta, z malej školy, kde pozná každého a je zvyknutý na svoj stereotyp, cíti sa v tejto džungli asi ako malá myška. Môj prvý týždeň v škole bol neskutočný, lepšie povedané hrozný. Večer keď som si líhala do postele mala som v sebe hromadu zmiešaných pocitov, počnúc smútkom, strachom a končiac prinajmenšom depresiou snáď zo všetkého. Dnes keď si na to spomeniem, celkom dobre sa bavím a som úprimne rada, že to už mám za sebou. Musím však uznať, že to malo čosi „do seba“ a bola to taká malá psychická škola. A to, či človek uspeje alebo neuspeje sa ukázalo hneď na začiatku. Tí, ktorí to nezvládli, zo školy odišli a použili výhovorky typu nebaví ma to tu, nechcem to študovať a tí, ktorí sa rozhodli bojovať s veternými mlynmi sú tu aj dnes. Do Nitry ma asi ako väčšinu prvákov doviezli rodičia v jednu krásnu slnečnú nedeľu. Samozrejme som mala veľa vecí a keď som vystúpila z auta pred internátom na Cabajskej ulici, dostavil sa mierny šok. Pomyslela som si „waw. . .Tak tu mám bývať skoro rok?“ Je jasné, že som to miesto už raz videla. Pri zápise, ale vtedy sa všetko udialo tak rýchlo, že som si to tam nestihla všimnúť, no teraz som sa zadívala poriadne. Pred budovou zazerajúca vrátnička, či vlastne informátorka, už mi kdesi v okolí

chýbali len krákajúce vrany a scénka z hororového filmu ako vyšitá. Bola to však realita, iné to už nebude, tak hor sa do toho. Budova z ktorej opadáva omietka, minule na mňa zletel kus tehly. Príjemné vyhliadky do budúcnosti J Keď som sa o tejto udalosti s odstupom času rozprávala s dnes už kamarátmi a kamarátkami, väčšina dievčat sa zhodovala na jednej odpovedi. Hneď ako vošli do izby, začali plakať. Ja som síce neplakala, ale prvú noc sa mi zaspávalo o trochu ťažšie. Ani neviem ako sa nám podarilo umiestniť si všetky veci v tej izbe, ale zasa toto majú všetky internáty spoločné, takže to bolo ešte celkom v pohode. My sme našťastie bývali spolu len 3, ostatné izby však boli plné a neviem si predstaviť, ako sa do tých miestností zmestili so všetkými vecami 4 baby, keďže každá mala so sebou určite veľmi veľa vecí. Ale stalo sa, dalo sa to a funguje to dodnes. Prišiel pondelok, prvý školský deň, „veľký deň“, kedy sme si mysleli, že je nutné ísť do Auly na Triede Andreja Hlinku a vypočuť si toľko zaujímavých informácií. Tak sme išli. Posedeli sme si tam na schodoch, keďže už nás od státia boleli nohy, a žiadne miesto nebolo voľné, dozvedeli sa ..hmm.. veľa potrebných informácií a tuším že neviem, ako sa to skončilo, tak sa skončil aj bezstarostný pondelok. A prišli opletačky, ktoré by som nazvala veľmi výstižne a jednoducho AIS. Predpokladám, že to netreba nejako špeciálne popisovať, veď sme si tým už prešli všetci, všetci sme to riešili po prvýkrát, ale poviem vám, chcelo sa mi plakať. Keď som si chcela zapísať predmety, nešlo to, keď to už išlo, bolo neskoro. Pýtala som sa, či je toto vôbec možné a skoro každý deň som v

dlhočiznom rade pri počítačoch stretávala nejakých spolužiakov či spolužiačky ako nervózne so slzami na krajíčku klikajú a ťukajú do kláves a zastavujú kohokoľvek, kto ide okolo, len aby sa ho na niečo opýtali a neboli takí bezradní. Bezradnosť je veľmi zlá a keď človek vie, že nikoho naokolo nepozná a nemá mu kto pomôcť.. celé zle.. Avšak aj toto je vec, na ktorej sa dnes už len bavím, nie som sama a vždy, keď si pri otváraní okienka AIS spomeniem na tieto zážitky, čosi ma prinúti usmiať sa. Ale vtedy, keď som v škole poriadne nikoho nepoznala, nebolo mi všetko úplne jedno. Nevedela som kam, kedy, ako a ani prečo. Navyše, ten prvý „skúšobný“ týždeň keď sme na hodiny chodili len tak a všade nám hovorili akési pokyny a informácie a každý kto nás dostal pod ruku nám pripomínal a dával do pozornosti, aby sme si všetko poriadne urobili v Ais-e bol krutý aj preto, že som ten unikát nevedela poriadne ovládať a zúrila som vždy, keď som toto pomenovanie počula. Navyše, všetko sa odohrávalo na internete. Potrebovala som si objednať obed do školskej jedálne? Cez internet, potrebovala som si niečo upraviť v Ais? Cez internet. Márne som však hľadala niekoho, kto by mi povedal, prečo internát na Cabajskej ulici nemá internetové pripojenie.. Dnes stále nemám odpoveď na niektoré otázky, ale to už asi bude akýsi údel ľudí, dávať otázky a nedostávať na ne odpovede. Aj preto vďaka, neviem komu za technickú vymoženosť nazvanú internet a ešte väčšia vďaka neviem komu za AIS. Ako som už spomenula, začal sa prvý školský týždeň. Chodili sme na hodiny viac menej len pre informácie a poprezerať si jeden druhého navzájom. Tak by som to

nazvala, pretože to bolo presne to, že každý si prezeral každého a snažil sa nájsť aspoň nejaké „poznávacie znamenie“, alebo črty, podľa ktorých by si toho človeka čo najlepšie zapamätal. Pri zápise do školy sme síce dostali kúzelnú mapku Nitry a malý letáčik, ktorý jeho tvorcovia nazvali veľmi výstižne Ťahák, bolo to veľmi milé gesto, s vyznačenými všetkými budovami a dôležitými inštitúciami, avšak, kto nikdy nebol v Nitre a zrazu v nej mal nájsť nejakú budovu tuto za Mlynmi a potom ďalšiu pod Zoborom, tak klobúk dole, komu sa to podarilo hneď na prvýkrát J. Vtedy som totiž ešte netušila, že v Nitre existuje taká skvelá mestská hromadná doprava a konkrétne linka číslo 2, ktorá je podľa mňa geniálna. Len mi chvíľku trvalo, kým som zistila, že je natoľko geniálna, že chodí aj pod Zobor a ešte ďalej. Proste unikát. Keď som na to prišla, mala som svalovku a každý večer som sa vracala na intrák unavená, ba priam polomŕtva, ale nebudem dramatizovať. Nevedela som ako funguje veľkomestský „život“. Predsa len, človek z malého mesta je rád, že sa nestratí nie to ešte aby sa hneď tak začlenil do kolobehu. Všetko v meste mi pripadalo maximálne rýchle. Ľudia kráčali rýchlo, priam utekali, o autách nehovoriac. Každý sa niekam ponáhľal a ja som nechápala. Ešte aj čas tu tuším išiel rýchlejšie ako u nás doma. Kam všetci tak ute-kajú? Niekto do školy, niekto zo školy, iní z Mlynov alebo do Mly-nov či Tesca a ktovie kam ešte. Neskôr som to pochopila. Ak som sa chcela niekam dostať a samozrejme načas, musela som sa prispôsobiť tempu veľkomesta, ktoré sa nedalo porovnať s tým, ktorým som žila dovtedy. Dnes keď aj ja niekam idem,

ponáhľam sa. Dávno som nešla prechádzkovým tempom. Vlastne už ani neviem aké to je. Naučila som sa, že musím pobehnúť, ak chcem stihnúť zelenú na priechode pre chodcov, a niekam sa dostať, alebo emhádečku, ktorá mi už aj tak uteká pred nosom, alebo keď chcem stihnúť obed v školskej jedálni, či nebodaj vyučovanie. Najviac milujem, keď ráno o 6:45 utekám na zastávku, aby som sa stihla dostaviť na hodinu 7:30 pod Zoborom. Zistila som, že taký ranný beh je veľmi osviežujúci, hlavne v zime, alebo v daždi. Dodá človeku veľa energie. Potom, ako v nitrianskej emhádečke „zaviedli“ aj zvukové oznamovanie zastávok, už dvakrát som zažila veľmi zaujímavú situáciu. Bolo ráno, niečo pred deviatou a číslo 2 sa pohybovalo svojou bežnou trasou. Ja som nastúpila na zastávke Stavebná škola a kým sme sa dostali na zastávku Rázcestie železničná stanica, autobus sa natoľko naplnil, že sa v ňom nebolo už ani len kam postaviť, nie to ešte posadiť. A ľudia len pribúdali a pribúdali, no nikto nevystupoval. Vtom šofér vďaka tomu dômyselnému zariadeniu, ktoré oznamuje zastávky, oznámil cestujúcim, aby sa posúvali do zadnejších častí autobusu. Keďže ja som stála už na konci autobusu, veľmi som premýšľala, kam ešte by som sa mala posunúť. Prešlo 10 minút, a my sme stále stáli na tejto zastávke. Za tých 10 minút šofér použil tohto rozhlasového oznamovateľa ešte šesťkrát a ja som si myslela, že vystúpim a v lejaku radšej pôjdem pešo. Nestalo. Počkala som si, predýchala som to, neskôr som sa už aj pobavila a o päť minút som konečne vystúpila a mohla som sa nadýchnuť.

Jednou z vecí, ktoré som si všimla, je aj tá, že všetci cestujúci mestskou hromadnou dopravou sa v nej tvária smutne. Zakaždým, keď nastúpim do niektorého z autobusov, rozhliadnem sa okolo seba. Z tvárí cestujúcich je hneď jasné, aké je počasie, alebo ročné obdobie, alebo aká je práve časť dňa. Rána sú typické. Polovica autobusu podriemkava, hluk v ňom robia len študenti a školáci, ktorí už premýšľajú o domácich úlohách a mladé slečny si rozprávajú zážitky z víkendu. Desiata hodina v emhádečke je podľa mňa venovaná dôchodcom. Viackrát sa mi stalo, že keď som sa niekam viezla okolo desiatej hodiny, veková hranica v autobuse prudko vzrástla. Aj obed v emhádečke má svoje čaro. Všade je veľa ľudí. Ulice sú plné aj autobusy sú plné a ľudia rozprávajú a všade je hluk. Všetci sa do obeda preberú z ranného spánku a snažia sa niekam dostať. Vtedy snáď mesto najviac žije. Možno ešte viacej ako niekedy v noci na Mostnej ulici. Keď sa však blíži ôsma hodina večer, mesto a ulice sa ponárajú do menšieho ticha a kľudu. Ľudia sú doma, za oknami, už len sem tam nejakí opozdenci dobiehajú s nákupnými taškami a dúfajú, že ešte niečo stihnú. Vtedy už aj ten autobus ide akoby z posledných síl, akoby sa už ani šoférovi nechcelo tlačiť do pedálov a všetci by sa najradšej uložili do postelí. Toto sledovanie ľudí je snáď lepšie ako televízia. Keď som začala študovať, bol september, ani som sa nenazdala, bola tu zima, ktorá trvala neuveriteľných 5 mesiacov a nesmierne mi odoberala sily a energiu asi ako každému. Predsa len, človek na strednej škole nie je zvyknutý, že školu opúšťa o 19: 45 alebo o 18: 00 a ešte v zime, kedy je už vonku tma ako vo vreci. Boli to kruté dni a kruté hodiny. . Našťastie aj toto obdobie sa už skončilo. Pretože dlhá zima nás opustila a prichádza milované leto. Dnes keď som v Nitre už ôsmy mesiac, som spokojná. Zvykla som si snáď na všetko, čo mi bolo kedysi cudzie a proti srsti. Slušne zdravím pani vrátničky na internáte, slušne zdravím spolužiakov. Vynášam odpadky, bývam sama, z chladničky si väčšinou vyberám nasmradnuté potraviny a niekedy čakám, kým sa vyvetrajú toalety na internáte, alebo čakám v radoch, aby som sa niekam a k niečomu dostala. Aj na toto, a mnoho iných vecí som si zvykla, tak ako všetci ostatní. Zbožňujem však susedkin prenikavý smiech, ktorý je počuť aj cez stenu a vždy ma poteší najmä okolo polnoci, alebo mladého muža, ktorý býva na našom internáte a našiel záľubu v hraní na gitare, ktorú s radosťou predvádza neznámym ľuďom uprostred noci, mladý párik, ktorý býva oproti mňa a dodnes neviem, ako sa tí dvaja volajú. Každý deň v škole a v tomto meste mi prinesie niečo nové, nečakané, tak ako každému a je to zaujímavé .

Nikola Krekanková

Začiatky sú všade ťažké ...

8.

Page 9: PRESStige SK - 2010. máj

Riaditeľ: Alexander Laczko: [email protected], tel.: 0915 707 204 ▪ Šéfredaktor: Marek Finta: [email protected], tel.: 0915 538 664 ▪ Hlavný editor slovenského vy-dania: Alexander Laczko ▪ Zodpovedný redaktor: Michal Andel ▪ Vydavateľ: Občianske Združenie Ányosa Jedlika, ul. Boženy Slančíkovej 1, 949 01 Nitra ▪ Grafika: Alexander Laczko ▪ Editori rubrík: Michal Andel: Via Litera - [email protected]; Dorota Čermanová: Art Regnum - [email protected]; Juraj Černota: Res Publica - [email protected]; Marta Janáčová: Ergo Sum - [email protected]; Alexander Laczko: Spravodajstvo; Katarína Trnovcová: Názory - [email protected] ▪ Spolupracovníci: Ladislav Bakay, Daniela Belicová, Štefánia Bérešová, Ivana Čepčeková, Michaela Demínová, Tibor Gáspár, Roman Hromník, Jana Libová, Alex-andra Kazlovová, Marcel Marcišiak, Attila Rusnák, Ľubica Sekerková, Lívia Szomorová,

Jana Šlinská, Alexandra Varcholová, Iarka Vatlavic, Helena Werle, Jozef Zima ▪ Fotografi: Michal Andel, Dorota Čermanová, Ivan Horváth, Róbert Kollár, Lenka Lukačovičová, Ivan Sebeš, Gabriel Varga ▪ Jazyková korektúra: Monika Šavelová ▪ Členovia redakčnej rady: Alexander Laczko, Marek Finta, Gregor Lacza, Róbert Kollár, Judit Anda ▪ Tlač: Petitpress a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava ▪ Registračné číslo: EV 2432/08 ▪ Adre-saredakcie/ administrácia: PRESStige, Fraňa Mojtu 10, 949 01 Nitra ▪ Ostatné kontakty: www.presstigeonline.sk, [email protected] ▪ Publikovanie článkov a fotografii v akejkoľvek forme je možné len s písomným súhlasom PRESStige-u ▪ Poďakovanie Kate-dre Areálový Kultúr na FSŠ, UKF za podporu ▪ Články publikované v novinách nemusia predstavovať názor redakcie! ▪ Neoznačené fotografie: google.com, stockphoto.com, sxc.hu ▪ Náklad: 3000 ks ▪ Máš článok? Pošli nám na [email protected]

TIRÁŽ

www.presstigeonline.sk

[email protected]

9.

Page 10: PRESStige SK - 2010. máj

V znamení hovna. Originálny názov. Určite však nie čitateľsky príťažlivý. Nevadí, veď nie všetko sa musí páčiť „náročnému“ oku slovenského recipienta, ktorý s takou ľahkosťou trávi všetky produkty masovej kultúry.

BARBORA JUREŇOVÁ

Možno ale konečne dostane po zlíznutí Smotánky a rozhryzení Prominentov chuť aj na úplne odlišné. Trpko-kyslé, miestami až srdcovo-pálivé. Dlho po prehltnutí cítiť slanú chuť sĺz. Pri tejto knihe vám prajeme obzvlášť silný žalúdok! Zo V znamení hovna je cítiť najmä smrad. Nie však len ten, čo pochádza z reálnych vecí, ale práve ten iný druh, ktorý pokrýva celú spoločnosť, ten, čo je do nej vsiaknutý, ten, čo je vždy pri nej, nech sa pohne kamkoľvek, sprevádza ju ako verný druh na každej ceste. V podaní Rumpliho predovšetkým na tej poslednej. Z jeho tvorby zaváňa depresia,

ľudská skazenosť, nešťastie a nevyhnutnosť smrti. Najmä to posledné, čo sa odráža v životoch či „neživotoch“ troch hlavných postáv – samotného autora, ktorého príbeh je písaný v prvej osobe singuláru, Nulu, ktorého jeho vlastné meno najlepšie vystihuje, a Hombreho, nenarodeného dieťata, ktorého matka sa rozhodla pre potrat. Smrť je v tejto knihe prítomná všade, zasahuje každú postavu, pričom čitateľ po čase prestáva očakávať nejaký šťastný koniec. Keď ho nemá žiaden z ľudských životov, prečo by ho mal mať tento román. Rumpli sa rozhodol spracovať klasickú tému súčasnej slovenskej literatúry – životy jednotlivcov a ich vzájomné vzťahy. Najvýraznejší je práve osud Nulu, s ktorým sa stotožnia najmä príslušníci generácie 70-tych rokov minulého storočia. Typická šablóna detstvo – škola – práca - rodina je v jeho podaní obohatená o poriadnu dávku cynizmu a štipľavého čierneho

humoru. Hlavný „hrdina“ prechádza životom, pričom si naplno uvedomuje jeho nezmyselnosť, nevyhnutnosť tragického záveru. Miestami je Nula so svojimi pesimistickými myšlienkami až neskutočný, jeho depresia nadobúda gýčovú podobu a vyznieva neúprimne. Autor však tieto drobné chyby vyvažuje nezvyčajnými komentármi vlastných slov, kedy sa mu podarí vyjadriť i to, čo nedokázal vložiť do úst svojim postavám. Robí to po svojom – bezcitne, s tak krutou

úprimnosťou, čo mrazí nielen v kostiach, ale najmä v hlave a srdci. Vďaka V znamení hovna sa Jaroslav Rumpli zaradil medzi prvú desiatku autorov ceny Anasoft Litera. Rozhodne mu nemožno uprieť svojský a osobitý štýl, ktorý tomuto dielu vtláča pečať neskutočnej originality. Na druhej strane však vyznieva z filozofického aspektu veľmi plocho. Samozrejme, autor má pravdu, všetci zomrieme. Skôr či neskôr, zajtra alebo o sto rokov, všetkých nás čaká to konečné

zistenie, čo je alebo nie je po smrti. Ale ľudský život preto nemusí strácať svoj zmysel, nestáva sa bezvýznamným nástrojom v rukách strojcu nášho osudu. Rumplimu jeho názor nemožno zobrať. To však neznamená, že ho musíme úplne akceptovať. Napriek drobným výhradám je možné V znamení hovna označiť za príjemné osvieženie (i keď s depresívnou príchuťou) uprostred stojatých vôd slovenskej literatúry. Len škoda, že takýchto noviniek nie je viac.

10. [email protected]

Via Litera

Hoci je Meno ruže jedným z najznámejších bestsellerov 20. storočia, a už o ňom bolo napísané nespočetné množstvo recenzií, analýz a článkov, pre jeho komplexnosť a mnoho rovín ho nemožno presne žánrovo zadefinovať.

TANA JAVOROVÁ

Ecovi sa totiž z detektívneho románu podarilo urobiť ako historické, tak aj filozofické dielo, navyše využiteľné pri štúdiu estetiky, pretože v ňom silne uplatňuje svoju teóriu otvoreného textu. Znamená to, že rozprávaním udrží čitateľov záujem až do úplného konca, no aj keď ten čaká na rozlusknutie príbehu, Eco svojho čitateľa nakoniec zanecháva „v sklamaní”, ale s možnosťou vytvorenia si vlastného záveru. Umberto Eco venoval časť svojho života estetike ako takej a sám tvrdí, že prvých sto strán knihy má slúžiť na opis prostredia. Vďaka jeho schopnosti držať sa tejto svojej teórie sa z románu stáva na imagináciu náročné literárne dielo, hoci by čitateľ mohol očakávať opak. Opis prostredia je tak detailný a jazyk natoľko kvetnatý, že pri gigantickosti samotného kláštora je snáď nemožné si všetky tieto prvky predstaviť a zapamätať. Tým však podľa mňa vyvoláva absolútnu originalitu v interpretácii každého jedného vnímavého čitateľa. Umberto Eco začal svoj ro-

mán písať po tom, ako si prečítal istý rukopis nájdený v kláštore v Melku v 17. storočí. Ten, na sklonku 14. storočia, napísal v latinčine nemecký mních Vallet. Eca tento manuskript natoľko uchvátil, že sa ho rozhodol preložiť a spísať do písaniek. Preklad však nedokončil, pretože rukopis nechtiac vzala so sebou osoba, s ktorou v tej dobe cestoval po Európe. Nikdy viac sa k nemu už nedostal, no zo zápiskov, ktoré stihol vytvoriť, si uchoval údaj o prameni, ktorý mu mal poskytnúť o príbehu Adsa z Melku viac informácií. Ecovým sklamaním boli len texty, ktoré boli narozdiel od rukopisu

mnícha Valleta veľmi krátke. Napriek tomu sa rozhodol texty „obnoviť” a Adsa poveriť úlohou samotného rozprávača príbehu. Príbeh tvorí sedemdňový pobyt františkánskeho mnícha Viliama a jeho učňa Adsa, ktorí boli popri cestovaní po talianskych kláštoroch pozvaní do istého stredovekého opátstva za účelom rokovania. No po tom, čo niekoľko mníchov zomrie nevysvetliteľnou smrťou, opát sa rozhodne Viliama poveriť vyšetrovaním týchto záhad. Ten je vykreslený ako bystrý, veľmi vzdelaný a vážený muž s ohromným rozhľadom a silnou osobnosťou, ku ktorej

neodmysliteľne patrí nadnesená reč, plná metafor. Ako ústredná postava tak prináša najviac informácií. Rámec rozprávania románu Umberta Eca Meno ruže, ktoré zložito zväčšuje vzdialenosť medzi samým rozprávaním a jeho konečným čitateľom vsúvaním rôznych itinerárnych rukopisných a naratívnych medzičlánkov medzi text a recipienta, naznačuje aj súvislosti medzi stredovekým mystériom o vražde a jeho moderným prerozprávaním.“ Román je veľmi rozsiahlym a zložitým dielom. Okrem toho, že veľká časť textu je písaná v

latinčine, obsahuje ohromné množstvo historických faktov, ktorými vťahuje do stredovekého prostredia a zanietenejšieho čitateľa tak núti k vyhľadávaniu ďalších informácií. Meno ruže by preto mala byť, podľa môjho názoru, jednou zo základných kníh každej domácej knižnice priemerne inteligentného človeka. Čítanie tohto románu rozhodne nie je oddychovou činnosťou. Toto dielo si vyžaduje veľkú sústredenosť a predstavivosť. Obracanie strán na vysvetlivky a preklad z latinčiny do „zrozumiteľného jazyka” a späť je stálou nevyhnutnosťou.

Meno ružeAko správne stat

Diakritika podľa ľubovôle

Literárna tvorba je vcelku záludná vec. Vtiahne, drží, väzní, škrtí reálny život, ten sa okolo nej začne celý točiť, až jeden (autor/čitateľ) už nevie, čo je realita a čo si vymyslel. Ako ostatne každá iná droga. Knihy sa však nepočítajú na gramy, za peknú knižnicu vás nik nezavrie, v dnešných časoch ju môžete beztrestne šíriť kľudne aj priamo pred policajnou stanicou. Nevzťahuje sa na ňu ani povinnosť predpisu lekárom, čiže vám ani nik nepovie, koľko je práve tá optimálna dávka. A to môže byť nebezpečné. Aj keď žiadnu teóriu literárneho kopca dosiaľ nik nevymyslel. Literatúra je aj zodpovedná vec. Ak sa rozhodnete svoje myšlienkové pochody šíriť, musíte počítať s tým, že ich bude možno aj niekto čítať a v (pre vás lepšom) prípade naňho doľahnú podobne ako v prvom odstavčeku. Takisto však môžete vyvolať aj otravu slovom, majúcu za následok mentálnu hnačku spojenú so zvracaním a verte mi, duša sa čistí ťažšie ako nohavice, alebo tričko. So slovami opatrne. Na druhej strane máte, samozrejme, zodpovednosť aj voči svojim literárnym pos-tavám. Určite sa vám nebude spať najpríjemnejšie, keď uľahnete s pocitom, že ste práve rozporcovali hlavného hrdinu a zbytky jeho slovnej schránky sa teraz voľne pohodené váľajú minimálne na štyroch stranách. Alebo to bude práve tým spúšťacím mechanizmom, ktorý zaručí noc na obláčiku s dúhovým medvedíkom schúleným pri nohách? Každý za seba, odreagovať sa treba a pokiaľ na to týrate iba písmenká a nie dúhové medvedíky, je všetko ešte v legislatívnej norme. Len treba potom lepšie uvážiť prípadnú publikáciu, aby potencionálny čitateľ neskončil ako v druhom odstavčeku. Literatúra ako umenie je vraj aj vec vysoká. Teda, sám som si z výšky nikdy nerobil závery, ale v tom prípade by som s ňou napríklad basketbal hrať nechcel. Síce som relatívne šikovný, ale moje miesto bolo väčšinou pod košom. Čo, vzané prísne metaforicky, súvisí aj s ďaľším druhom umenia, jemne pateticky líznutým pátosom povedané, takzvaným umením žiť. Bez záludnej predpony ublí-(žiť). Spokojne sám so sebou, dobrom v srdci čo sa dá rozdávať nezištne. Pretože inak je to lepšie robiť ako v odstavčeku číslo tri a skončiť ako na začiatku tohto článku. Avšak bez možnosti prepustenia. Represia nutná, v dnešnom svete však vôbec neaplikovaná. Skôr naopak. Až mi z toho smutno ostalo, a tak si idem potýrať kus papiera. Alebo radšej nejakého prudko šťastného medvedíka.

Michal Andel

Rumpli – V znamení hovna

Page 11: PRESStige SK - 2010. máj

[email protected]

Besedy v galérii

Nitrianska galé-ria opäť odštartovala cyklus besied so súčasnými slovenskými autormi pod literárnej obci už chronicky známym názvom 4-3-2-1. 30. marca sa takto predstavila poznaniachtivému publiku Veronika Šikulová, o ktorej je reč v inom článku. Pokračovať sa bude 24. apríla, keď po nej prevezme stoličku Márius Kopcsay, predstaviteľ tzv. strednej generácie slovenských spisovateľov, a tentokrát to ukončí 13. mája Erik Ondrejíčka, autor prevažne poézie a literatúry pre deti a mládež. Začiatok je vždy ohlásený na šiestu hodinu podvečernú a otázky kladie Dado Nagy a samozrejme aj publikum. Zaručená je dobrá atmosféra, zaujímavé rozhovory, čítačka aktuálnej tvorby a zodpovedanie všetkých zaujímavých otázok. Tak, hor sa za kultúrou do kultúrneho stánku!

The London Book Fair

Tento rok žil Londýn v období od 19. do 21. apríla už po 40. raz M e d z i n á r o d n ý m knižným veľtrhom London Book Fair. Londýnsky m e d z i n á r o d n ý knižný veľtrh je jedným z najvýznamnejších a najnavštevovanejších kontraktačných knižných veľtrhov prevažne anglofónneho sveta. Veľtrh je určený výhradne pre profesionálnych návštevníkov, na svoje si však prídu isto aj literárny nadšenci z neprofesionálnej sféry. Aj na tohtoročný veľtrh pripravila anglická strana pavilón s názvom MARKET FOCUS, v ktorého centre záujmu bola hlavne Juhoafrická republika. Pre návštevníkov boli taktiež pripravené početné odborné semináre. V slovenskom národnom stánku s rozlohou 9 m2

bolo vystavených vyše 150 titulov z produkcie 23 slovenských vydavateľstiev.

Salon du livre

Od 26. do 31. marca 2010 sa konal jubilejný 30. ročník m e d z i n á r o d n é h o knižného veľtrhu Salon du livre v Paríži. Kolekciu najnovšej slovenskej knižnej tvorby p r e z e n t o v a l o Literárne informačné centrum v národnom stánku Slovenskej republiky na ploche 16 m2. Z oslovených vydavateľstiev využili ponuku vystavovať v Paríži dve desiatky. Okrem knižných titulov propagovali svoju edičnú činnosť aj prostredníctvom časopisov, katalógov, DVD a rozličných propagačných materiálov. Keďže už tradične v slovenskom stánku hľadajú francúzski čitatelia publikácie o našej krajine, o jej prírodných krásach, histórii a kultúrnych pamiatkach, patril tohoročný program v našom stánku 29. 3. práve prezentácii týchto kníh z viacerých vydavateľstiev. V diskusii zazneli najmä požiadavky na možnosť distribúcie slovenských kníh vo Francúzsku. Zdroj: www.litcentrum.sk

Medzi dvoma domovmi 2

Z ešte stále d o s t a č u j ú c e h o množstva kníh, ktoré v poslednom čase uzreli svetlo sveta, je veľmi zaujímavý počin Matice Slovenskej pod názvom Medzi dvoma domovmi 2. Druhý zväzok reprezentatívneho výberu z tvorby Slovákov v zahraničí prináša krátke prózy známych i menej známych exilových spisovateľov (Hronský, Klas, Lahola, Jurina, Grosman, ...), aj najvýraznejších protagonistov krajanskej literatúry (Hronec, Demák, Benka, Fúziková a i.). Dvojzväzkové dielo Medzi dvoma domovmi je výsledkom edičnej spolupráce troch inštitúcií – Matice slovenskej, Literárneho informačného centra a Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Po prvý raz vznikla obsiahla galéria tých najkrajších klenotov slovenskej literatúry roztratených po celom svete, pochádzajúcich z rôznych vĺn slovenskej emigrácie.

Šikulová v Galérii

V Nitrianskej galérii sa v podvečer 30. marca predstavila početnému publiku slovenská spisovateľka Veronika Šikulová. Dcéra známeho, tiež literárne tvoriaceho, Vincenta Šikulu sa prezentovala ako zrelá žena, ktorá si však dosiaľ uchováva dušu nezbedného dievčatka, čo vidno aj na jej tvorbe. Ukážky z jej kníh Domček jedným ťahom a posledne vydanej To mlieko má horúčku predčítavala spolu s moderá-torom večera, Dadom Nagym. Ten jej v jednej chvíli trochu vytkol množstvo vulgarizmov v knižke Domček jedným ťahom, na čo sa sama ohradila slovami „Keď zahreším, nemám po-cit, že sa z toho zrútia steny. Nadávky nepoužívam často, nie menej ani viac ako ostatní ľudia. Stačí, keď sa prejdete po ulici a zistíte.” Pravda pravdúca. Beseda s ňou sa točila aj okolo jej o niečo známejšieho otca. Šikulová spomínala na detstvo, keď sa zaňho dokonca hanbila, vraj sa jej ostatní otcovia zdali byť „normálnejší“. Ten jej totiž okrem iného nosil domov stratené rukavice s príkazom na ich opranie a na každý výlet nosil zo sebou množstvo vajec natvrdo, ktoré potom všetkým ponúkal a vraj tým dosť „liezol na nervy“. „Urobil to aj vtedy, keď so mnou išiel na prijímačky do školy. Jedol vajcia, sedel na múriku a hompáľal nohami,” smiala sa Šikulová. Spomínané prijímačky však zvládla a o pár rokov a držala v rukách magisterský diplom zo žurnalistiky. Pôvodne vraj chcela študovať herectvo alebo literárnu vedu, všetko to však nakoniec zakázal otec s odôvodnením, že sa za ňu nebude hanbiť. Toľko k besede, na

lepšie osvetlnie tvorby tejto spisovateľky si vypožičiame výstižné slová jej kolegyne, filozofky a publicistky Etely Farkašovej: „Svojrázna a svojbytná, až tvrdošijne si chrániaca originalitu vlastného hlasu, smerujúca k nespochybniteľnej autonómii, zároveň však nadväzujúca na (vybrané), priam vzorové hlasy, usúvzťažnená, včlenená do kontextu súčasnej slovenskej literatúry, najmä do jej istého, veľmi významného výrezu (V. Šikula, R. Sloboda, Š. Moravčík, aj keď blízkosť s každým z nich má inú podobu a intenzitu). Pochopiteľne, že v najväčšej miere spríbuznená s Vincom Šikulom. Dedička skvelého rozprávačstva, voľne plynúceho, šťavnatého jazyka, až závideniahodného prúdu imaginácie (...) smerujúca – po svojom – k vlastnému autorstvu. (...) Šikulová sa orientuje na súčasnú ženu, na jej videnie sveta i vyrovnávanie sa s ním, až s uvzatosťou sa ponára do každodennosti domáceho života, s jeho opakovateľnosťou, so všetkým, čo neraz vyznieva ako malicherné, banálne, možno až nudné. Z tohto východiskového materiálu hnetie – striedajúc optiku dcérsku, sesterskú, materskú či manželskú – hlavnú tému svojich textov: v každom prípade ani nie nudných, ani banálnych. (...) V texte je vždy zreteľne prítomná nielen ako rozprávačka, ale aj – a azda najmä – ako súčasť témy. Takže v istom zmysle sú tieto texty intímnym denníkom zameraným na oveľa väčší priestor, ako je priestor privátneho prežívania.“ Ak pochybujete - presvedčte sa sami.

Michal Andel

Avízo à la PRESStige

Page 12: PRESStige SK - 2010. máj

12. [email protected]

Res Publica

Ficovu vládu môže položiť na zem silná korupcia a klientelizmus, sociálne veci a kríza. Na prvý pohľad sa zdá, že pozícia Smeru je silná, veď prieskumy im dávajú 35 až 40 perecent, nikto však nepočíta s tým, že môže nastať to, čo v Maďarsku. Prieskumy verejnej mienky napríklad v roku 2006 namerali Fideszu výhru nad socialistami, no voľby vyhrala MSZP. Pred voľbami do EP Fidesz výrazne precenili a Jobbik podcenili. Podobný scenár sa môže zopakovať aj na Slovensku, keďže z utópie sociálneho štátu sa stáva vtip. Nový volebný program Smeru už neobsahuje nesplnené sľuby toho starého, veď verejné financie treba skonsolidovať. Keďže Ficov populizmus peniazmi nešetrí, bolo treba spraviť

hodnotový rebríček a vynechať tie najúčinnejšie sľuby, ako napr.: kompenzácia všetkých klientov skrachovaných nebankových subjektov, a to zo štátneho rozpočtu. Predseda Smeru jasne povedal, chcú zachovať sociálny štandard. Faktom ale je, že sociálny štandard na Slovensku je ešte stále úbohý. Ficov príspevok na druhé a tretie dieťa nenúka lepšie podmienky pre mladorodičov. Lepšie podmienky nie sú ani v dôchodkovom sporení. Druhý pilier sa stal súčasťou politickej hry medzi Smerom a SDKÚ, a to nepomohlo ani sociálnej poisťovni, ktorá zíva chudobou. Kvôli škandálom SNS bude Fico nútený do spolupráce s opozičnými stranami. Preto sa začala predvolebná hra zvaná: Kto je sociálnejší? Prog-

ram doteraz pravicovej SDKÚ sa posunul značne doľava, preto bude zaujímavé, či Radičová presvedčí starých voličov strany svojimi prioritami (aby neodchádzali do SaS). Predvolebná kampaň však tak či tak bude poznačená maďarskou kartou. Smer naďalej bude strašiť Fideszom, SNS Jobbikom, Csáky s SNS, SNS s SMK, Most s SNS a Smer, atď. Slováci, ktorí ešte v živote nestretli Maďara, aj v týchto voľbách budú hlasovať za národnosocialistický štát, a Maďari oblbnutí SMK a Mostom budú hlasovať podľa etnicity. Istý však bude len fakt, že kým sa ekonomika nezlepší, lepší život na Slovensko nepríde.

Alexander Laczko

Fico(via)

Do konca júna už nezostáva veľa času, preto premiér Fico a ďalší dvanásti Ficovia v ministerských stoličkách sa pomaličky majú čoho obávať.

Voľby za Dunajom

Začnú sa 11. apríla, presiahnu svojim vplyvom aj štátne hranice a ukážu dvere nacionalizmu. Či otvorené alebo zatvorené, na to dajú odpoveď voliči. Reč je o parlamentných voľbách v Maďarsku. Konajú sa v dvoch kolách. To druhé je pripravené na 25. apríla. Prakticky už nikoho nezaujímajú výsledky, lebo ich už každý pozná. Zvíťazí Fi-desz na čele s Viktorom Orbánom. Za ním sa o druhú priečku pobijú Socialisti a mimoparlametná strana Jobbik. Podľa niektorých prieskumov sa do parlamentu môže dostať aj novovzniknutá strana Politika môže byť aj iná (LMP). Pod tento politický stav v Maďarsku sa podpísala práve Maďarská socialistická strana (MSZP), ktorá sa priznala, že voľby v roku 2006 vyhrala samými klamstvami. Ich vyjadrenie, že klamali ráno, na obed aj v noci vyvolalo búrku nevôle a vyústilo to až do demonštrácií. Ale ani to im nezabránilo dovládnuť, aj keď v značne provizórnych podmienkach. Toto predlžovanie vyhovovalo opozičnej strane Fidesz, ktorá v priemere dosahuje podľa prieskumov až 55 %. Dokonca sa niektorí analytici prikláňajú k názoru, že by mohol dosiahnuť aj 2/3 superväčšinu. Pre ľudí by to však malo oveľa horšie následky. Stagnujúce a stále kopiace sa ekonomické problémy priniesli maďarskú ekonomiku na kolená. Bola blízko štátneho bankrotu a od krachu ju zachránil Medzinárodný menový fond, ktorý krajine poskytol vysokú pôžičku. A presne niekde v tomto priestore môžeme hľadať aj odpoveď na otázku vysokého nacionalizmu. Zlá finančná situácia ľudí, štedré sociálne príspevky pre Rómov, plus povrchné reči o národe a znovu obnovení veľkého Uhorska vyniesli Jobbik na preferenčných 10 až 18 %. Jedinou nezodpovedanou otázkou, ktorá sa tlačí do úst v týchto voľbách je, či extrémistický Job-bik sa bude podieľať na moci, a tak uplatní svoju šovinistickú politiku. Podľa posledných vyjadrení Fideszu sa nemieni spolčovať s extrémistami, ale na druhej strane ani Viktor Orbán nešetrí poburujúcimi vyjadreniami zasahujúcimi do vnútroštátnych záležitostí iných krajín. Tým pádom mu do koalície ostala MSZP. Tá MSZP, na ktorej chrbte mu vyrástli spomínané vysoké preferencie. Na konci apríla sa dozvieme konečný verdikt. Želaný verdikt by mal „nakopnúť“ reformy, ekonomiku a dať jasnú červenú extrémizmu. Ale nechajme to na voliča, je to len v jeho rukách. Marcel Marcišiak

Marcové nepokoje v Thajsku

Nepokoje, v ktorých sa Thajsko zmieta už od roku 2006, vyvrcholili v polovici marca masívnymi demonštráciami prívržencov bývalého premiéra Thaksina Šinavatru. Desaťtisíce demonštrantov podporujúcich opozičný Spojený front za demokraciu proti diktatúre zvrhnutého Thaksina žiadajú od vlády premiéra Aphisita Vetčačiva rezignáciu a vypísanie predčasných parlamentných volieb. On ubezpečuje svojich voličov, že k žiadnemu možnému prevratu či rozpusteniu parlamentu nedôjde a jeho vláda „bude pokračovať v práci pre blaho krajiny”. Zatiaľ sa na rôznych miestach po celom Bangkoku zhromažďovali odporcovia súčasnej vlády oblečení v červených košeliach na znak protivládnych aktivistov. Zaujímavosťou je, že mnoho z demonštrantov pochádzalo z thajského vidieka a za svoju účasť na protestoch dostávali finančnú odmenu priamo od expremiéra Thaksina. K násilnostiam neprišlo. Vlády mnohých krajín, medzi nimi aj slovenská, upozornili svojich občanov, aby do Thajska kvôli prebiehajúcim protestom necestovali. Thajská vláda nakoniec súhlasila s rokovaniami so zástupcami demonštrantov, ktoré by po dvoch týždňoch mali ukončiť protesty. Vládu Šinavatru v roku 2006 zvrhla armáda kvôli jeho podozrivým finančným machináciám a korupčným aféram kabinetu. V roku 2008 sa mu opäť podaril návrat na politickú scénu, ale po uznaní jeho viny a následnom odsúdení na dva roky väzenia za konflikt záujmov, ušiel z Thajska a momentálne žije v exile. Vládu jeho nástupcu, súčasného premiéra Aphisita Vetčačiva, považujú prívrženci Thaksina za nelegitímnu, keďže nebola zvolená ľudom.

Daniela Belicová

Škandály v katolíckej cirkvi Rímskokatolíckou cirkvou v posledných mesiacoch otriasli pedofilné škandály, ktoré sa dostali na svetlo sveta nielen v USA, ale hneď v niekoľkých štátoch Európy. Podľa mnohých sú však novoobjavené kauzy iba vrcholom pomyselného ľadovca.

DANIELA BELICOVÁ

Viac ako 300 sťažností v Holandsku, 250 priznaní bývalých študentov v Nemecku, 130 obvinení v Taliansku a 400 v Spojených štátoch, desiatky prípadov v Írsku, Dánsku i Švajčiarsku. Zdá sa, že rímskokatolícka cirkev sa okrem znižovania záujmu o svoje „služby” musí vysporiadať s omnoho závažnejším problémom. Nad dlhoutajovanými hriechmi síce Vatikán prejavil zdesenie, no nie sú prvými ani jedinými svojho druhu. Škandál: Kňazi v Írsku V novembri médiá po prvý raz

informovali o írskom pedofilnom škandále. Katolícki kňazi v oblasti Dublinu niekoľko desiatok rokov zneužívali stovky detí a cirkevní hodnostári toto počínanie po celý čas kryli. Tzv. Murphyho správa, zverejnená po troch rokoch vyšetrovania a po preskúmaní viac ako 60-tisíc záznamov, dokazuje, že traja dublinskí arcibiskupi neinformovali v rokoch 1940 až 1987 políciu o prečinoch svojich kňazov. Naopak, škandálu sa snažili vyhnúť ich prekladaním do iných farností. Po zverejnení škandálu podali demisiu štyria biskupi.

Ľútosť obetiam nestačí „Žalostne ste trpeli a mne je to úprimne ľúto,” napísal najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi. Oficiálnym pastierskym listom sa obetiam ospravedlnil až v marci. „Môžem s vami len zdieľať hrôzu a pocit zrady, ktorý majú mnohí z vás

po tom, ako sa dozvedeli o týchto hriešnych a kriminálnych skutkoch a o tom, ako sa k nim postavili cirkevné úrady v Írsku,” adresoval svoje slová bežným veriacim, biskupom, kňazom a obetiam zneužívania. zaujímavosťou je, že sa pápež v spomínanom pastierskom liste nevyjadril k ostatným škandálom, ktoré sa dostali na verejnosť. Dotknuté obete považujú pápežov list za neuspokojivý. „Hlboké sklamanie - to je môj prvý dojem. Nepriznal zodpovednosť Vatikánu a vysokopostavených írskych klerikov, že chránili previnilcov. List neobsahuje ani novú víziu pre cirkev,” povedala Maeve Lewisová, šéfka organizácie One in Four, zastupujúcu obete.

Celibát, áno či nie? Otázka celibátu u katolíckych kňazov sa čoraz častejšie stáva predmetom diskusií. Rozdeľuje

aj cirkev. Časť totiž zastáva názor zrušenia povinného celibátu, ktorý je podľa nich neprirodzený. Druhá časť ho naopak podporuje s tvrdením, že ak by mal kňaz rodinu, nemohol by sa naplno venovať cirkvi. V čase pretrvávajúcich káuz a škandálov sa však podobným náladám nevyhneme. Pápež Benedikt XVI. vyjadril na margo celibátu jednoznačný a dosiaľ nemenný názor, keď ho nazval „posvätným” a „znakom oddanosti Pánovi a Pánovým záležitostiam, vyjadrením odovzdania sa Bohu”. Vatikán tiež jednoznačne popiera spojitosť medzi celibátom a narastajúcim počtom sexuálnych škandálov. Sexuálnu abstinenciu odmietajú ako možný dôvod obťažovania maloletých. Či sa konečne začnú médiá a široká verejnosť venovať aj osudom detí, ktoré sa stali obeťami kňažských chúťok, ukáže až čas. Dnešná situácia tomu nijako nenasvedčuje.

Page 13: PRESStige SK - 2010. máj

Krásne piesočnaté pláže, belasé more, celoročne ideálne počasie, špičkové hotely a ich služby a mnoho iného. Nie, nehovorím o raji na Zemi, ale o ostrovnom štáte Kuba.

MARCEL MARCIŠIAK

Začal som tým, čo môže vidieť typický turista, ktorý prišiel navštíviť túto destináciu. Na druhej strane je to historicky, kultúrne a prírodne bohatá krajina. Leží na dvadsiatej rovnobežke v tropickom pásme, je obmývaná Karibským morom a Atlantickým oceánom. Hlavné mesto je Havana (La Habana) a žije tu 10,3 milióna obyvateľov. Pri vyslovení slova Kuba každého hneď napadne Fidel Castro, totalitný režim, cigary a rum. Z jednej časti je to pravdivé označenie, keďže sme neustále masírovaní západnými médiami. No na druhej strane ponúka úplne iný pohľad. Netvrdím, že náš „demokratický“ pohľad je zlý a ich „socialistický” pohľad je dobrý. Ten pohľad, ktorý sa mne naskytol je doslova a do písmená schizofrenický. Človek, keď príde do krajiny tretieho sveta, čaká chudobu (chudoba rovnajúca sa krajinám tretieho sveta), rôzne choroby, neporiadok, vysokú kriminalitu a mnoho iného. Toto na Kube neexistuje. Nikto nezomiera od hladu, každý ma strechu nad hlavou, krajina je patrične upravená. Každý chodí pekne upravený a čistý. Vyznieva to priam idealisticky. Asi je každému jasné, že sú tam aj vysoké negatíva. Ako je obrovská prezamestnanosť, nízke platy, nie pre každého dostupný tovar, slabý výber tovaru. Toto som skôr načrtol sociálne pomery. Ďalšou pre nás absurditou je neprítomnosť svojho vodcu – kult osobnosti. Fidela či teraz Raula Castra nenájdete nikde

zobrazovaných. Žiadna mohyla, busta, obrazy. Proste nič, čo by ich pripomenulo. Je to spôsobené tým, že Kubánci uctievajú len mŕtvych. Všade je vystavovaný José Martí (otec národa – bojoval proti Španielom, aby sa Kuba mohla osamostatniť). Čo sa týka totalitného režimu, tak na samotnej Kube to tak vôbec nevyzerá. Majú právo na svoje vierovyznanie, svoju orientáciu a mnoho iného. Dokonca je ťažko tvrdiť, že je tam typický socializmus. Tento typ sa nedá porovnať s naším pred rokom 1989, ani s tým čínskym, či tým v Severnej Kórei. Môžeme ho nazvať „karibský socializmus“. Aj keď ich ľavicové zmýšľanie má svoj historický základ. Od roku 1511 ako Diego Velázquez začal kolonizovať Kubu, cez rok 1900, kedy sa stala republikou (pre Platov dodatok – to bol vlastne satelitný štát USA) až po rok 1959, kedy Fidel Castro a jeho skupina zvrhli Batistu (dik-tátor). Toto všetko podmienilo Fidela Castra rozmýšľať v takých reáliách.

Kuba vs. svet Kuba je odjakživa spájaná s poslednými komunistickými štátmi. Na prvý pohľad to aj tak vyzerá. Keď bola bipolarita sveta, tak Kuba obchodovala so ZSSR.

Dôvod? Americké embargo. A dokonca aj samotní Rusi v 70-tych rokoch na nich uvalili embargo. Dnes všetka elektrotechnika, autobusy, dokonca elektrárne sú z Číny. Dôvod? Americké embargo. A zase je to len na báze výhodnosti obchodu pre Čínu a nie žiadna pomoc krajine na báze rovnosti ideológie. Pre Kubu je najväčší spojenec Venezuela. Obe krajiny patria do spolku ALBA, kde okrem nich patrí Nikaragua, Dominikánska Republika a Bolí-via. Špeciálny štatút pozorovateľa má Ekvádor. Pracujú na výmene barterov. Kuba ponúka hlavne svoj ľudský potenciál, čo sú lekári. Spätne dostáva ropu a zemný plyn z Venezuely. Takto sa snaží aspoň trochu vylepšiť dopady amerického embarga. Americké embargo začalo v roku 1960, kedy Fidel Castro začal robiť pozemkovú reformu. Rozdával pôdu tým, ktorí podporovali revolúciu. Pod podmienkou, že pôda bude obrábaná. Embargo každoročne predlžuje americký prezident. Naposledy tak spravil Barack Obama, čo vyvolalo búrku nevôle. Vo svojich predvolebných sľuboch vravel aj o obmäkčení embarga, no teraz nedodržal slovo. Vyjadril sa, že embargo skončí, keď prepustia všetkých politických väzňov. Znie to priam absurdne z úst človeka,

ktorého krajina neakceptuje medzinárodné právo. Veď práve oni zatvárali ľudí (už len keď je podozrenie, že je daný človek terorista) do väzenia bez súdneho procesu. Až po roku 2005 sa začali konať súdne procesy, ktoré sú len na zalepenie očí celému svetu. Čo sa týka toho väzenia, tak to je ďalšou trhlinou na kubánsko-amerických vzťahoch. Väznica sa nachádza na území Kuby. Áno, je to Guantanamo. Američania toto územie mali dávno odovzdať. Podľa spomínaného Platovho dodatku bolo prenajaté na 99 rokov. Tento čas už vypršal. Takže územie je okupované bez akéhokoľvek dôvodu. No Kuba si nemôže dovoliť zaútočiť, lebo to by bol výborný dôvod na odvetný útok zo strany USA. Určite existuje mnoho pre a proti, prečo obhajovať tých, či oných. Hlavne si treba urobiť triezvy pohľad, ktorý určite nedosiahneme z našich médií. My sme pred rokom 1989 zízali na Rakúsko, preto sme chceli demokraciu. Ich Latinská Ameri-ka považuje za idol tretieho sveta, a tak by chcela vyzerať za 30 rokov. Myslíte, že by sa chceli zmeniť, keď sú pre ostatných príkladom? Hoci nepoznajú nič iné a lepšie.

[email protected]

República de Cuba

Úprimná sústrasťSvet zasiahla hrozná tragé-dia. 10. apríla pri nešťastnej leteckej nehode zahynul poľský prezident Lech Kaczyński i jeho manželka Maria Kaczyńska. Jeho lietadlo smerovalo do ruského mesta Smolensk, kde prezident si mal uctiť pamiatku Poliakov popravených vo vojne v meste Katyň.

MARCEK MARCIŠIAK

Príčinou havárie bola hustá hmla. Pilot lietadla sa viackrát pokúsil pristáť na Smolenskom letisku. „Podľa tlačovej agentúry Interfax letisko v Smolensku bolo pre hustú hmlu uzavreté. Pilot dostal povolenie pristáť v Minsku alebo Moskve, nakoniec sa však rozhodol pristáť podľa pôvodného plánu. Lietadlo údajne havarovalo pri štvrtom pokuse o pristátie, asi 300 m od pristávacej dráhy,” uviedla TA3. Presnejšie to priblížil gubernátor Smolenskej oblasti Sergej Antufiev „zoťalo vrcholky stromov, zrútilo sa a

rozbilo na časti,” uviedol. Pád „nikto neprežil,” dodal. Podľa agentúrnych správ na palube bolo 96 ľudí, z toho 88 patrilo k oficiálnej poľskej delegácii. Spočiatku bolo na let nahlásených 97 ľudí, no jeden pasažier sa nedostavil. Paradoxom je, že sa tam okrem iných nachádzali aj rodiny pozostalých katyňskej tragédie. Na nešťastnú udalosť okamžite reagoval celý svet. Zo všetkých kútov sveta kondolujú zarmútenému Poľsku. Výnimkou neostalo ani Slovensko. Prezident Ivan Gašparovič okamžite vyjadril sústrasť celému poľskému národu. „V tejto zdrvujúcej chvíli pre celý poľský národ i pre rodiny pozostalých vyjadrujeme našu najhlbšiu sústrasť rodinám obetí i bratskému poľskému národu.” Takisto premiér Róbert Fico vyjadril svoju ľútosť. „Chcem vysloviť hlbokú a úprimnú sústrasť všetkým pozostalým a celému Poľsku. Pre nás to je čosi, čo sa dá naozaj ťažko pochopiť, pretože každý z nás pôsobí v politike a používa rovnaké

spôsoby prepravy, vie, ako sú tieto cesty zabezpečované.” Prezidentské právomoci prevezme predseda parlamentu

Bronislaw Komorowski. Ešte dnes (10.4.) premiér Do-nald Tusk zvolal vo Varšave mimoriadne zasadnutie kabinetu.

Uskutočnia sa aj predčasné prezidentské voľby, ktoré by sa mali konať do 20. júna. „Je mojou povinnosťou oznámiť dátum prezidentských volieb do 14 dní a voľby sa musia uskutočniť do 60 dní od zverejnenia dátumu... Urobím to po konzultáciách so všetkými politickými skupinami (v parlamente),” oznámil Komorowski. Dátum poslednej rozlúčky ešte nie je doposiaľ známy. No je isté, že sa na nej zúčastní celý svet, aj keď nie fyzicky, ale v spomienkach určite. Masaker v Katyni - Vtedy na tomto mieste zahynulo viac ako 20 000 poľských dôstojníkov a osobnosti z poľskej inteligencie. Vtedy to Nemci využili na svoje propagandistické zámery. Stalin ich obvinil, že oni sú za túto masakru zodpovední, ktorá sa uskutočnila v roku 1940 (masový hrob bol nájdený v roku 1943). Dokonca aj na Norimberskom súde to chcel Sovietsky zväz hodiť na plecia porazenému Nemecku. No neboli dostatočné dôkazy. Až v roku 1990 sa ZSSR

priznal, že to spáchala ruská tajná služba a podpísal to priamo Stalin. Na dlho tým boli narušené rusko-poľské vzťahy. Nakoniec sa Rusko ospravedlnilo.

Profil: Lech KaczyńskiNaradil sa aj so svojím dvojčaťom Jaroslawom 18. júna v roku 1949. Vyštudoval právnickú fakultu vo Varšave. Svoju politickú kariéru začal spoluprácou s Výborom obrany robotníkov. Po roku 1989 pracoval ako poradca prezidenta, bol senátorom, predsedom najvyššieho kontrolného úradu, ale aj ministrom spravodlivosti. V roku 2001 založil spolu so svojim bratom politickú stranu Právo a spravodlivosť. V roku 2005 sa stal prezidentom a prebral taktovku od Aleksanda Kwasniewskeho. V roku 2006 sa stal premiérom jeho brat Jaroslaw, a tak do novembra roku 2007, kedy sa stal premiérom Donald Tusk, dva najvyššie posty v štáte ovládli bratia Kaczyński. Jeho manželka Maria Kaczyńska bola ekonómkou. Mali dve deti, dcéru Máriu a syna Petra.

Page 14: PRESStige SK - 2010. máj

Hrdíme sa našimi základnými ľudskými práva-mi, medzi ktoré zo zásady patrí právo na informácie. Áno, to máme. Už inou otázkou je, že aké informácie a prečo sa z nášho objektívneho spravodajstva k nám dostávajú.

Právo na informácie – ale aké???Slovenské televízie majú po-cit, že ich jedinou úlohou je vymývanie mozgov nasladlými telenovelami, nereálnymi reality show, nudnými zábavnými programami, a v neposlednom rade absolútne prehusteným, neobjektívnym a trápnym spravodajstvom.

KATARÍNA TRNOCOVÁ

Z televíznej obrazovky sa na nás usmieva plastová blond dokonalá barbie s hlbokým výstrihom a push-up podprsenkou, aby sa aj páni, ktorých politika a celkové slovenské i svetové spoločenské dianie absolútne netrápi, mali o čo zaujímať. Dokonalá pleť ako práve prežehlená tímom odborníkov žiari pod svetlami reflektorov. Umelý úsmev s ešte umelejšími perami nás osloví: „Dobrý večer, začínajú

Televízne noviny. Prajeme vám príjemné sledovanie.“ Poprípade šarmantne hodí očkom do kamery, no v zápätí nasleduje prvá správa: Tragická nehoda v lokalite XY...“ Tak takto si ten „dobrý večer“, ktorý nám zaprajú na začiatku , vôbec nepredstavujem. Nejde o globálne tragédie či katastrofy, ktoré sa dotýkajú celého štátu či sveta, ide o tragédie lokálneho meradla, ktoré spôsobil Janko z Hornej Dolnej, minimálne pri nej zahynula mladá rodinka s dieťaťom alebo skupinka teenegerov... Smutná informácia – samozrejme. Lenže televízne (a nielen to) spravodajstvo by malo ako prvú správu uverejniť tú najdôležitejšiu. Takú, ktorá má politický či spoločenský výrazný dopad na obyvateľov Slovenska. Malo by poskytovať informácie, ktoré sú dôležité pre široké publikum

a nielen v pätnásťsekundovom zostrihu niekde v závere správ poznamenať, že premiér, prezident, či iný vládny činiteľ sa stretol s odborármi tam a tam, a nakoniec sa na ničom nedohodli. Televízie radšej pretláčajú smutné, tragické, násilnícke a kruté reportáže. Prečo? V tomto prípade vsádzajú na emočnú stránku diváka. Čím viac mŕtvych, čím viac krvi, čím viac krutosti, tým vyššia sledovanosť. Prečo? Pretože diváci bažia práve po takýchto informáciách, aby sa ráno v autobuse cestou do práce mohli so svojou kolegyňou rozprávať o tom, aká je táto spoločnosť zlumpovaná, aká je tá dnešná mládež a donekonečna hovoriť o nespravodlivosti. Človek jednoducho baží po negatívnych informáciách, pretože si tým masíruje vlastné ego zistením, že niekto je na tom ešte horšie ako on sám. Keby

to tak nebolo, televízie by už dávno zmenili taktiku a možno by sme sa zo správ konečne niečo konštruktívne dozvedeli. Jednoduchá matematika: nie je sledovanosť, nie je takéto hrozné spravodajstvo ako na Slovensku. V posledných rokoch sa snažia aj tie naše mediálne korporácie prispôsobiť trhu a vniesť do svojho vysielania štýl zo západu minimálne viacerými spravodajskými vstupmi. Na to sme však ešte nedozreli. Slovensko je príliš malé na to, aby sme za deň mali niekoľko „televíznych novín“. Toto momentálne vedie práve k tomu, že televízia vlastne nemá čo vysielať, pretože sa v našej domovine za deň neodohrá toľko významných udalostí, aby televízia mala adekvátne množstvo kvalitného materiálu. Siahajú potom po lokálnych, dá sa povedať, že častokrát

nezaujímavých informáciách. Tak sa teda slovenské televízie snažia hrať na BBS, ale k tomu majú ešte ďalekú cestu... Nedávna tragická nehoda v Poľsku je toho len jasným dôkazom. Kým svetové televízie vysielali na miesto najlepších redaktorov, špičky vo svojom odbore, Markíza mala v Poľsku redak-tora, ktorý bol najbližie a musím povedať, že ako som sledovala jeho živé vstupy, bolo mi na zaplakanie. Z päťminútového monológu o udalostiach v Poľsku som sa nedozvedela absolútne nič. A v zápätí po podobných katastrofách nám televízia ponúkne príspevok, keď redaktor dabuje malé šťeňatá... Niekto by im mal vysvetliť, že večerné spravodajstvo nie je Večerníček. Ťažko sa dá po takomto príspevku očakávať, že takéto spravodajstvo je seriózne a naozaj objektívne.

Škola, zmysel životaSadám si pred tento list s úmyslom napísať nenapísateľné, zvečniť nezvečniteľné. S úmyslom vyjadriť mnoho pocitov. Du-mám. Začať rečníckym zvolaním? Čo tak: „Ó, Nitra, si rovnaká a stále iná!“ Začať menej prehnane?

ATILA RUSNÁK

Nitra je pre študentov sväticou, veď tu žijeme, v nej prežívame každodenné radosti i starosti... Ale, figu borovú! Radšej začnem, ako sa hovorí, „zlatou strednou cestou“ a zanechám tieto ozdobné figúry a trópy. Vysokoškolský život úplne zmení človeka. Toto nemusí byť vždy v prospech študenta. Keď ťa nezničí fyzicky, tak psychicky, prípadne zanechá nejaké stopy na ďalšom vývine. Nemám v úmysle protirečiť Aristotelovej

filozofii, kde sa uvádza, že učiť sa je dobré, ani Komenského známemu výroku a, nedajbože, Leninovmu. Uznávam, vzdelávať sa je potrebné, ale treba si uvedomiť dôležitosť niektorých vecí, lebo sa nedá všetkému naraz venovať. Ak sa táto hodnotová diferenciácia neudeje, tak spoločenský život v tejto inštitúcii sa dostatočne anuluje, presunie sa až k hranici sivej beznádeje. Všetko, čo prečítaš, je možno „skreslená“ reakcia na dosť dlho hromadené impulzy, ovplyvnená akútnym stavom môjho vedomia. Študujúci jedinec sa občas

dopracuje k nejakej chodbovici, no aby k takejto zriedkavosti došlo, potrebuje vážny dôvod a, samozrejme, čas. Práve posledné ničí vždy plánovanie, lebo zasahuje do života čo najaktívnejšie. Je pravdou, že ani naše staro-nové mesto neposkytuje široké spek-trum možností odviazanej zábavy. Je tu zopár notoricky známych miest, ale inak drahota a bieda. Dosť bolo melanchólie, venujme pozornosť každodenným dobrám. Nový semester sa schyľuje ku koncu a položte si otázku: No nebolo dobré oscilovanie medzi

fakultami? Na tieto púte som si aj ja zaobstaral nové, sedemmíľové botasky, lebo staré sa počas zimného zodrali. Jedným krokom tu a zrazu tam, prekonávať diaľky, azda o tom sníva aj kengura Skippy. Celú trasu oproti toku Nitry, za priaznivých poveternostných podmienok poctivý študent zvládne za 15 minút. Aspoň jedna pozitívna vec, ktorú podporuje a rozvíja vysoká škola, v susedstve so stresom, nervami a nepravidelnej životosprávy je výdrž vo všetkých stránkach ľudského „ja“. No keď sme už spomenuli zvieratá, sem-tam by bol užitočný aj taký verný Lassie, aby transportoval starostlivo pripravované úlohy do školy, ktoré sú produktom dlhých bezsenných nocí. Práve tieto seminárne práce zvyčajne, no neúmyselne, ostávajú doma na stole a ranné starosti ich

dôležitosť úplne vymetú z hlavy. Čo sa týka skúškového obdobia, tak sa znovu tešte na nové vedomosti (samé užitočné informácie), ktoré sa dostávajú z každej možnej strany vo forme prefotených listov alebo kníh. O ich existencii ste nemali ani zdanie, popritom sú už na svete niekoľko desaťročí. Ani lásku k AIS-u (Akademický informačný systém) sa nedá spochybniť. Citovo nás dobíjajú známe tváre študijného oddelenia, ktoré zakaždým privítajú ľudskú bytosť neslýchaným úsmevom na tvári a vždy sú jej nápomocné. Za toto gesto sa oplatí stáť v rade! Ale najviac oživuje neprimeraná dávka adrenalínu, proti ktorému sa každodenne postavíme zoči-voči, a veciam podmieňujúce naše už aj tak nepravidelné tlkoty sŕdc. Konečne, otvorila sa nová dimenzia, v ktorej sú samé pozitíva, len tie ružové okuliare trochu vadia...

HR – dosť! Hrdosť je vec relatívna, je synonymom šťastia a pýchy, hrdosť nám dáva pocit sebaistoty a napĺňa nám vnútro radosťou. Hrdý sa dá byť skutočne na všeličo, väčšinou sú matky hrdé na svoje deti, ľudia na svoju prácu, kto už raz zažil ten pocit isto vie, o čom... V poslednej dobe sa nám však slovo „hrdosť” asociuje so slovom „štátna“. Narážam práve na tú hrdosť, ktorú sa nám snaží náš štát vnútiť cítiť alebo sa tak aspoň tváriť... Budeme skutočne hrdí na štát, ktorý nás núti byť hrdí?! Hrdosť je vlastne samovoľný emocionálny proces vyvolávajúci pocit radosti, a teda sa nedá predstierať či doň donútiť... Avšak istí červenonosí členovia „vedenia“ nášho malého, no o to komplikovanejšieho štátu majú na vec opačný názor. Riadia sa skôr teóriou donútenej hrdosti = hrdosť skutočná. No priznajme si, kto z nás by dal život za národ? Časy patriotizmu sú už dávno za nami, a tí praví hrdinovia nášho slovenského národa sa len v hrobe môžu obracať, ako sa pomaly vzdávame všetkého, pre čo sa oni v krajných prípadoch ani neženili, aby to dosiahli. Máme byť hrdí na štát, v ktorom mladí a starí nemajú prácu, spoluobčania dostávajú byty z peňazí daňových poplatníkov, mladá rodina, ak chce ísť niekam bývať, tak sa musí banke zaviazať na 25 – 30 rokov, lebo na viedenskej úrovni nebudeme skôr ako o 50 rokov, ani keby sme im oproti utekali! A tí, ktorí majú náš štát riadiť a zveľaďovať, sa len zmietajú v kauzách a zaoberajú sa zbytočnými návrhmi ako je hrdosť...

I have a dream! Áno, bolo by krásne, keby sme boli všetci hrdí na naše malé Slovensko a pri hymne sa bili do hrude, ale na to nie sú splnené prirodzené podmienky tohto pocitu! Lepším plánom by bolo konečne sa prestať zaoberať zbytočnými návrhmi a konečne sa venovať reálnym problémom! Problémom nie len nášho štátu, ale celej planéty. Čo ma po hrdosti, keď chodíme po uliciach plných smetí?! Ľudia sa okrádajú a vraždia, klamú a nenávidia?! Akoby sa nás snažila zničiť sama planéta. Lebo my ju len systematicky ničíme, a kým sa zobudíme, môže už byť neskoro. Ale to pokojne necháme na ďalšie generácie, veď nás sa to už netýka, poviete si... Nechajte si preto svoju hrdosť na obdobie majstrovstiev sveta v niektorom z mužských športov, či olimpijské hry. Lebo vtedy sú Slováci hrdí aj bez donútenia zákonom. V prvom rade sa pokúsme byť hrdí na to, že sme ľudia. Ostatné príde časom.

Marta Janáčová

14. [email protected]

Názory

Page 15: PRESStige SK - 2010. máj

[email protected]

Dekriminalizácia marihuany alebo Hrozí nám druhé leto lásky? (1. časť)Prvým krokom k objasneniu drogovej problematiky je prestať sa jej vyhýbať a začať ju konečne vnímať ako neodmysliteľnú skutočnosť sveta, v ktorom žijeme.Nevedomosť neospravedlňuje, a Slovensko je bohužiaľ krajinou, kde je nevedomosť rozšírenejšia ako mor v stredoveku.

ALŽBETA MIČKOVÁ

Téma drog sa týka celej spoločnosti a je nesmierne náročné písať na tak rozporuplnú tému, akou je dekriminalizácia drogy, a o to zložitejšie rozumne odôvodniť ten-ktorý postoj, pretože ako to už býva, táborov je niekoľko. Bohužiaľ, množstvo názorov na tému dekriminalizácie marihuany tkvie vo všeobecnej nevedomosti, ignorácii a opovrhnutí. V prvom rade je potrebné objasniť samotný pojem dekriminalizácia a uviesť ho na pravú mieru. Dekriminalizácia na rozdiel od legalizácie nepovoľuje voľný predaj drogy, ale znižuje tresty pre jej užívateľov. Žiadne Coffeeshopy teda v pláne nie sú.

Legálne vs. nelegálne Asi každý kto sa pustí do čítania článku o dekriminalizácii marihuany čaká, kedy sa autor začne zaoberať porovnávaním nelegálnej marihuany s legálnym alkoholom. Nuž, poďme teda na to: Fajčenie marihuany je v istom smere veľmi podobné pitiu alkoholu a ostatným drogám, a to práve vtom, keď z neho môže človek vychutnávať pôžitok, ale zároveň sa môže stratiť v jeho svinstve. Jednoducho povedané, človek môže rovnako ako pri alkohole, tak isto aj pri marihuane vložiť nový stav mysle a psychiky aj na pozitívne veci. Pritom však musí ostať ukotvený v reálnom svete, aby po čase neprepadol stavu úzkosti a potrebe, ktorá začne neskôr riadiť jeho život. Hoci si myslím, že je menšie zlo, keď puberťák nájde doma joint trávy ako fľašu absinthu, ešte horšie je, keď nájde jedno i druhé. Tak čo teda? Zakázať alkohol? Povoliť trávu? Zakázať obe, či povoliť všetko a vybrať si?

Dekriminalizácia na Slovensku? Alkohol je síce spoločensky tolerovaná droga, no keď prehodnotíme jeho zničujúce účinky, ktoré na spoločnosť nepochybne má, dôjdeme k záveru, že skutočne stojí zato neobchádzať celú túto problematiku dekriminalizácie, ale je potrebné baviť sa o tom a všemožne zvyšovať úroveň vedomia. Prosto, nie je to len o tom, vložiť si do volebného programu otázku dekriminalizácie drogy, o ktorej vlastnostiach a užívaní sa v podstate mlčí. Jediné, čo z toho môže vzísť, je len hromada „istejpolitickejstranenaklonených“ zelinkárov pristupujúcich k volebným ur-nám bez toho, aby sa naozaj prehodnotili skutočné otázky a odpovede na túto tému. Pri dlhšej diskusii totiž každý pochopí, že dekriminalizácia zeleného nie je len výsledkom liberálnosti štátu, ale že aj samostatné myslenie, vedomie a vzdelanostná úroveň

jeho občanov musí dosiahnuť istú hranicu na to, aby sme takýto zákon mohli nielen schváliť, ale mu aj rozumieť a nezneužívať ho. No a tu prichádzame k otázke: Je Slovenská republika natoľko vyspelá krajina, aby mohla prijať takýto liberálny krok? Na túto otázku nech si odpovie každý podľa vlastného uváženia...

Styk s dílermi

Na dosiahnutie extatického stavu existujú len dve cesty: legálna a nelegálna. Nelegálna cesta vedia cez dílera – je nad slnko jasné, že práca dílera spočíva v hromadení zisku a je v podstate úplne jedno od koho, čiže predá hocičo a hocikomu, dokonca aj neplnoletým. Dieťa je však pri styku s dílerom vystavené možnosti kúpiť si okrem mäkkej drogy aj tu tvrdú – a tu je kameň úrazu, kedy vzniká to populárne tvrdenie, že „weed“ je vstupnou bránou k tvrdým drogám.

Objektívnosť tohto tvrdenia je ale veľmi rozporuplná, a žiadala by si dlhšiu diskusiu, než na akú mám priestor.

Toxikománia

Drogy tu boli, sú a budú a je nemožné ich z našich životov vylúčiť. Ocitáme sa v dobe, kedy už nestačí len akási pofidérna stredoškolská beseda o škodlivosti drog, pretože dnes vedia školáci z vlastných skúseností o tej ktorej droge viac, ako si dokážeme pripustiť. No najobávanejšou otázkou pri dekriminalizácii marihuany je otázka toxikománie, čiže psychickej závislosti a jej následného rozširovania. Súhlasím s tvrdením, že dlhodobé užívanie drogy vedie k chronickej otrave, ktorá sa prejavuje poruchami pamäti, chápavosti a celkového intelektu, no ako je potom možné, že sme tak benevolentní k alkoholu, ktorý napáchal toľko zla a narušil

toľko hláv a nedokážeme prijať predstavu o dekriminalizácii drogy, ktorej účinky na spoločnosť nie sú ani zďaleka také zdrcujúce ako dopad alkoholu?

Trestuhodnosť trestu

Ťažiskom problému, že sa tak skoro dekriminalizácie nedočkáme, je podľa môjho skromného názoru v tom, že názory na túto tému sú vo väčšine prípadov ešte len nejaké rozkúskované, neučesané kvázi postoje ľudí, ktorých elementárne a jediné zdroje štúdia drog tvoria len akési jednostranne orientované letáky protidrogových skupín, prípadné televízne diskusie s psychológmi, ktoré ľuďom nedávajú dostatok priestoru na samostatné uváženie a prehodnotenie toho, čo je zaužívané. Realita je však taká, že ten, kto konopku fajčiť chce, tak ju fajčiť bude takisto ako ju fajčil doteraz,

a to bez ohľadu na schválený zákon. Za zamyslenie však stojí fakt, či sankcie za fajčenie a prechovávanie „makaku“ nie sú privysoké a zablokovať mladému človeku cestu k sľubnej budúcnosti kvôli priestupkom s fajčením marihuany je neférové a nedomyslené, najmä v porovnaní s trestami za ublíženie na zdraví. A, mimochodom, zákon je tu na to, aby trestal a nie na to, aby vychovával, a pokiaľ by sa predstava dekriminalizácie preniesla do reality, znížili by sa síce tresty pre užívateľov, ale pritvrdili dílerom. V súčasnosti sú tresty za prechovávanie nasledujúce: do troch cigariet pre vlastnú potrebu až tri roky väzenia (súdy dávajú pri prvom prípade väčšinou podmienečné tresty), od troch do desiatich cigariet pre vlastnú potrebu až päť rokov väzenia, nad desať cigariet až desaťročný nepodmienečný trest – sankcie ako za zabitie.

AKO (PRE)ŽIŤ NA PRIVÁTOCHVšetci sme sa už za tie roky naučili, že študentský život je pekne tvrdý.

DORKA ČERMANOVÁ

Ak nepatríte medzi tých štastnejších, ktorým sa popri škole pritrafila dáka tá brigádka, musíte žiť z milodaru svojich stvoriteľov - tí vám to, samozrejme, pri každom telefonáte či vizite rodného hniezda láskyplne pripomenú. Treba ponamáhať mozog a čo najracionálnejšie rozdeliť sumičku na vykrytie všetkých životných potrieb, t.j. ubytko, dáka tá strava a chlast. Keďže je kríza a zdražel alkohol, musíme zákonite menej jesť (preto máme my, študáci, také sličné telá) a zaplatiť nájom, ktorý nie je v Nitre práve najlacnejší.

Suma podnájmu sa pohybuje od 80 do 150 evri, pričom suma stúpa v závislosti od lokality a úrovne ubytovania. Keďže preferujeme krátku vzdialenosť medzi bytíkom a školou, a ešte kratšiu orientačnú cestu zo zábavného podniku do postele, zúfalo sa snažíme nájsť lacný privát blízko centra, napr. na Chrenovej alebo Svetlej. Ilúzia sa rozplynie, keď si vyberáte medzi holým, nikdy nerekonštruovaným dvojizbákom alebo tmavou kopkou u podivného šesťdesiatnika. Ak sa rozhodnete pre prvú možnosť, bonusom je, ak susedia rekonštruujú a vymieňajú nábytok. Ak zvolíte možnosť číslo 2, no, povedzme, že veta „Vidíme sa zajtra v škole“ nemusí byť dvakrát pravdivá. Ak už ste si strechu nad hlavou

našli, treba si veľmi dobre rozmyslieť, s kým sa o ňu budete deliť. Najlepšie je, ak sa do bytu sťahuje už známa partia, pretože kúpelka, wc a kuchyňa sú spoločné a my chceme dúfať, že od nikoho nič nechytíme, a že takýto vzťah bude fungovať. Bohužiaľ, aj medzi najlepšími kamarátmi sa nájde dáky sabotér, ktorý bude vašu snahu udržať prechodný domov v akom-takom poriadku ignorovať. Ak nechcete byť za hysterického komandanta, ktorý jačí pri vlasoch v odtoku či špinavej šálke v kuchyni, vzdajte to. Počiatočné snahy vytvoriť harmonogram upratovania zlyhá po 2 týždňoch aj pri tej najsilnejšej snahe celého kolektívu. Akonáhle totiž po niekom umyjete riad alebo opláchnete vaňu, zmierte sa s tým, že táto úloha

vám prischne do konca vášho pobytu. Kto by predsa umýval riad, keď sa nájde hlupák, ktorému nazelenané špagety na štyroch tanieroch vadia a umyje ich za vás? Ak odmietate umývať cudzie riady, polročný, plesňou prežratý hrniec, tanier či šálku vyhoďte. Za tých pár evri vám to nestojí. Mimochodom, ak už dva týždne cítite podivný smrad v kuchyni, pozrite sa do trúby. Vyhadzovanie odpadkov taktiež nepatrí do spoločenského života spolubývajúcich. Podľa nepísaného pravidla platí, že pokiaľ odpadky nevypadávajú z koša, nie je kôš plný a teda ho netreba vyhodiť. Praktickou pomôckou preto je zadupávanie bordelu do útrob koša, aby tak skoro nevyvreli na povrch a modlitba, aby - keď sa tak stane - ste neboli akurát doma.

Jediné, čo na priváte ako-tak platí, je spoločný fond na nákup vecí potrebných pre celú bytovú komunitu. Čislom 1 je toaletný papier, ďalej nasleduje Jar, WC čistič a iné spoločne využiteľné artikle, ako soľ, cukor a káva. Aj tu sa však musí nájsť pár dobrovoľníkov, ktorým môžete dôverovať, že vaše peniaze neprepijú za rohom v Máničke. Je ich málo, ak sa takí u vás nachádzajú, strážte si ich! S používaním nakúpených čističov je to už poslabšie. Najlepšie preto urobíte, ak si vaňu pred použitím umyjete. Pre prípad. Pre istotu. Ako teda prežiť na priváte? Zabudnite na pedantériu, ktorou vás doma sekírovala mať, upratujte po sebe a zvyknite si na bordel, ktorí páchajú vaši súkmeňovci.

Page 16: PRESStige SK - 2010. máj

otp ready konto

www.otpready.sk • 0850 111 222

zriadenie a vedenie účtu zdarma, bez minimálneho zostatku,bezplatné vystavenie medzinárodnej platobnej karty Cirrus/Maestro

s atraktívnym dizajnom,možnosť výhodného úrazového poistenia od Groupama poisťovne,kopa zábavy a súťaží na internetovej stránke otpready.sk.

Máš od 6 do 26 rokov? Konto otpREADY je tu pre teba.

Výhody tvojho otpREADY konta:

OTP Ready 2010 280x380.indd 1 2.3.2010 14:18:56

Inzercia