Prednáška č. 810.11.2016

Odmena – ZOA

• §24 1) primeraný preddavok.

• 2) nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času.

• 3) dohoda medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, tarifná odmena.

• 4) znížená odmena alebo bezplatne, ak to odôvodnujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod osobitného zreteľa.

• 5) Advokát nemôže požadovať ani prijať od klienta odmenu za právne služby, ktorú mu uhradí štát podľa § 25.

• (6) ak nebola priznaná náhrada trov konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou, tak nemôže prijať advokát.

ODMENA - AP

• Preddavok, pri ňom vychádza z reálneho odhadu celkovej výšky odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok na sumu prisúdenú ako náhrady trov len ak sa s klientom písomne dohodol, alebo má voči klientovi pohľadávku z neuhradených náhrad za poskytnutie právnych služieb v tej istej veci.

Odmena advokáta

• CCBE

• 3.4 Regulácia odmien

•

• 3.4.1. Klient musí byť v plnom rozsahu informovaný o odmene, ktorú si advokát/advokátka účtuje. Odmena musí byť primeraná, musí zodpovedať povahe veci, byť v súlade so zákonom a zásadami výkonu povolania, ktoré sa na advokáta/advokátku vzťahujú.

•

• 3.5. Záloha na odmenu a náklady

•

• Ak advokát/advokátka žiada od klienta zálohu na odmenu a/alebo úhradu hotových výdavkov, platba by nemala presiahnuť primeranú výšku predpokladanej odmeny a výšku predpokladaných nákladov v danej veci. Ak klient nezloží zálohu, advokát/advokátka môže zastupovanie ukončiť, alebo môže odmietnuť jeho prevzatie. Pritom vždy musí rešpektovať ods. 3.1.4.

Partnerstvá – ohrozenie nezávislosti?

• 3.6.1. Advokát/advokátka sa nesmie o odmenu deliť s osobou,ktorá nie je advokátom/advokátkou, s výnimkou prípadov, kedy jezdruženie advokáta/advokátky s inou osobou v súlade so zákonoma zásadami výkonu povolania, ktoré sa na advokáta/advokátkuvzťahujú.

• 3.6.2. Ustanovenie ods. 3.6.1. nebráni advokátovi/advokátke, abyzaplatil(a) odmenu, províziu alebo inú kompenzáciu dedičomzosnulého advokáta/advokátky alebo advokátovi/advokátke nadôchodku, ak preberá advokátsku kanceláriu zomreléhoadvokáta/advokátky, resp. advokáta/advokátky na dôchodku.

Delenie odmeny - ABA

• 1) s inými advokátmi: - tzv. forwarding fee – je porušením etiky. Za to, že pošlú k inému. naháňanie klientov – u nás vylúčené.

• Iné je, ak hovorí s klientom a uvedomí si, že kolega je na danú tému oveľa lepší, nesmie za to prijať províziu.

• Pr. klient ma zástupcu A v prípade možného zanedbania zdravotnej starostlivosti. A navrhne klientovi, aby kontaktoval advokáta B, odborníka na tuto tému. Klient to urobí. B súhlasil s rozdelením odmeny s A. Na oplátku A súhlasil s vykonaním agendy pre klienta, ktorú bude potrebovať. Po skončení B nesplnil svoju časť dohody. A ma však nárok na časť odmeny.

• 2)Rozdelenie odmeny s bývalými partnermi-ak tak hovori dohoda o rozdeleni

• 3)s neprávnikmi – nie, iba výnimky, pretože neprávnici nie sú viazaní etickým kódexom.

Pactum de quota litis

• 3.3.1. Advokát/advokátka nie je oprávnený(á) uzavrieť dohoduo podielovej odmene „Pactum de Quota Litis“.

• 3.3.2. Pod pojmom “Pactum de Quota Litis“ sa rozumie dohodamedzi advokátom/advokátkou a klientom uzatvorená pred právoplatnýmrozhodnutím vo veci, v ktorej je klient jednou zo zúčastnených strán.Prostredníctvom tejto dohody sa klient zaväzuje zaplatiťadvokátovi/advokátke podiel na výsledku, ktorý klient pri ukončení vecidosiahne bez ohľadu na to, či ide o finančnú čiastku alebo iný prospech.

• 3.3.3. Pactum de Quota Litis neobsahuje dohodu, podľa ktorej saodmena bude účtovať v pomere k hodnote veci, ktorú advokát/advokátkavybavuje, ak je to v súlade s oficiálnou tarifou, alebo ak je pod kontroloukompetentného orgánu vykonávajúceho právomoc nad danýmadvokátom/advokátkou.

ODMENA – vyhláška MS 655/2004 Z.z.

• §1 - upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrad za stratu času advokáta za právne služby – na základe dohody/ustanovenia organom.

• zmluvná odmena, ak nie dohoda, použijú sa ustanovenia o tarifnej odmene

• Odmena nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

• určenie odmeny –

• hodinová

• paušálna

• podielová

• tarifná

Odmena

• Faktory:

• čas

• špecifickosť prípadu

• Schopnosti vyžadované

• uprednostnenie pred inou prácou.

• „going rate“ – koľko chcú ostatní za rovnaký úkon.

• dosiahnuté výsledky

• časové možnosti

• či sú priatelia, známi, rodina...

• kvalita advokáta

• typ odmeny – podľa tarify, zmluva, podielová,...

ABA

• Contingent fees – tradícia, povolené, ale výnimky.

• pre klientov, ktorí majú prípad, ale nemajú peniaze( ukážka: Kramera Jackie Chilles, The Rainmaker).

• dlho proti nim ABA – lebo robotníci sa vďaka tomu začali súdiť.

• Zákaz contingent fees – pri takých veciach ako sú zákon o rodine – výživné voči deťom, rozvod atd. – lebo taký prístup právnika by mohol byt deštrukčný na vzťahy v rodine

• Ostatné obmedzenia:

• contingent fee musí byť písomne dohodnutá.

• U nás - podielová odmena.

Bezplatná právna pomoc

• 327/2005 - o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

• Predmet zákona: podmienky poskytovania právnej pomoci, postup FO a orgánov v konaní o priznaní nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

Kto si vyberá?

• SR: par. 20 zákona (1) Každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

• (2) Advokát je oprávnený odmietnuť poskytovanie právnych služieb, ak nebol podľa osobitných predpisov na zastupovanie ustanovený;

Odstúpenie od zastupovania

• môže odstúpiť:

• Ak:

• narušená dôvera

• nerešpektuje jeho rady

• klient mu nedáva dlhodobo inštrukcie

• chce od advokáta, aby konal neeticky

• ak klient odmieta napraviť omyl, nedorozumenie voči súdu

• odmietne zaplatiť preddavok advokátovi

• pri vypovedaní je dôležité vhodné načasovanie – nikdy nie tesne pred hlavným pojednávaním.

• ak advokát ukončí vzťah v situácii, ktorá je pre klienta nevýhodná, bude zodpovedný za škodu, ktorá vznikne. Dobrý advokát sa postará o všetko, čo neznesie odklad

Zodpovednosť za škodu

• ak advokát poruší, vzniká zodpovednostný vzťah.

• ak spôsobená škoda, môže klient žiadať aj náhradu škody.

• príkazná zmluva je dobrá preto, že počíta s obstaraním veci alebo vykonaním činnosti, zmluva o dielo počíta s výsledkom.

• §26 ZoA, ktoré špeciálnym ustanovením k 420 OZ.

• tu je predpoklad protiprávnosti nahradený tým, že ide o škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. advokát urobí chybu vždy, keď nekoná tak akoby konal obozretný advokát.

• musí existovať príčinná súvislosť medzi škodou a konaním advokáta.- musí ísť o zjavný profesijný omyl, bez ohľadu na úmysel.

• §26, ods.4 – liberačný dôvod, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia , ktoré možno očakávať.

• Pr. Spolkový súdny dvor: remeselník, ktorý opravoval kanceláriu omylom vzal spis. Advokát nemohol nič robiť, a bol zbavený zodpovednosti, napriek tomu, že zmeškal lehotu na podanie odvolania.

Rozsah škody

• chyba v interpretácii práva nie je nutne profesijným omylom. Ale taký výklad nesmie byť výsledkom neznalosti a neinformovanosti.

• okrem tejto zodpovednosti, môže nastúpiť aj disciplinárna zodpovednosť, ak je porušenie zmluvy porušením deontológie. V takom prípade ide o poškodenie dobrého mena advokácie.

Povinnosť voči klientovi• V Spojených štátoch amerických sa traduje známa báseň

od Carla Sandburga o právnikovom pohrebe, ktorá výborne demonštruje úlohu právnika pomáhať klientovi:

„Prečo tajomstvá spievajú,keď sa právnik pominie?Prečo sa aj kôň, ťahajúc pohrebný voz smeje,keď ťahá právnika preč?“• Tento úryvok ukazuje, ako sa ľudia v básni tešili, že ich

tajomstvá odchádzajú s právnikom po jeho smrti. Pretožejedným zo základných pilierov právnického povolania jemlčanlivosť. Napríklad u advokátov, pre ich prácu jenevyhnutné, aby im ich klient zveril aj to, čo by nepovedalinej osobe.

• „natural law of lawyers“ – záujem klienta

Mlčanlivosť

• práve ten aspekt, že právnikovi možno dôverovať, je hlavným znakom ich profesie.

• otázka držania klientových tajomstiev bola vždy tým, v čom panuje kontroverznosť.

• vzťah právnika a klienta začína už úvodným interview – a už o tom musí mlčať. (príklad)

• CCBE : Pre prácu advokáta/advokátky je nevyhnutné, aby mu/jej klientzveril aj to, čo by nepovedal inej osobe. Advokát/advokátka by mal(a) byťpríjemcom informácií na základe dôvery. Klient nemôže advokátovi/advokátke dôverovať bez pocitu istoty, že advokát/advokátka zachovámlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel(a). Povinnosťmlčanlivosti je preto primárnym a základným právom a zároveňprimárnou a základnou povinnosťou advokáta/advokátky.

Mlčanlivosť

• Šalamun: „ Ak vedieš spor so svojim blížnym, bráň svoje práva bez toho, aby si prezradil tajomstvá, ktoré ti nepatria. Blamoval by si sa pred tými, ktorí ťa vypočujú a nenávratne by si stratil reputáciu.“

• tradícia a morálka ukladajú povinnosť mlčanlivosti aj odborníkom, ktorí sa v rámci povolania dostávajú k dôverným informáciám.

• auditum nocendi perfido praestat fides – dôvera umožňuje zradcovi škodiť – preto povinnosť profesijného tajomstva.

Mlčanlivosť• Tradícia u právnikov:

• Cicero: odsudzuje advokáta, ktorý mal sklamať dôveru klienta.

• Digesta: takisto zakotvujú mlčanlivosť u mužov spravodlivosti

• u nás: 96/1868 r.z. Advokátsky poriadok: §10 – advokát je povinný zachovávať tajnosť vo veciach jemu zverených.( az do 1948)

• totalita: záujmy štátu nepripúšťali, aby záväzok mlčanlivosti trval aj v prípade, keď ide o TC namierený proti štátu.

• minister sprav. mohlo pozbaviť advokáta mlčanlivosti, keď šlo o štátny záujem.

• Dnes: takmer neobmedzená povinnosť mlčanlivosti, výnimky.

Mlčanlivosť

• Bentham- „ ak je klient vinný a chce udržať informáciu v tajnosti, aby zabránil odsúdeniu, potom ochrana mlčanlivosti neslúži spravodlivosti. Naopak, spravodlivosti sa lepšie poslúži, ak klient bude odsúdený. Opačne platí, že ak je klient nevinný, nemá čo skrývať. Preto nie je dôvod na povinnosť mlčanlivosti.“ – utilitarizmus.

• osamotený názor.

Mlčanlivosť

• Pojem prof. tajomstva

• právny inštitút spočívajúci v povinnosti odborníka zachovávať v súkromnom i úradnom styku isté pravidlá, ktoré zabezpečujú ochranu informácií vzťahujúcich sa na klienta a ktorými odborník disponuje z titulu výkonu profesijnej činnosti.

• obsah: zákaz prezradiť:

• dôverné info klienta

• použiť dôverné info v jeho neprospech.

• použiť ich v prospech odborníka alebo 3.osoby

• dôverné info – písomne a ústne informácie, explicitne povedané alebo implicitne vyplývajúce, ktoré sa odborník dozvedel od klienta/inej osoby, ktorých prezradenie si klient neželá alebo ktorých odhalenie by mohlo byt klientovi na ujmu.

• sú chránené privilégiom vzťahu – klient-advokát.

• povinnosť mlčanlivosti – na všetky okolnosti, ktoré sa pri výkone povolania dozvie.

• neplatí pre verejne známe veci, ktoré je možné dozvedieť sa z verejne prístupných zdrojov.

Murphyho zákon

• ak je niečo prísne tajné – zabudne sa to v kopírke. POZOR NA ZAOBCHADZANIE S DOVERNYMI INFORMACIAMI.

• povinnosť platí aj pre zamestnancov advokáta.

• nezodpovedá za druhého advokáta pri substitúcii – tomu vyplýva vlastná povinnosť mlčanlivosti.

Mlčanlivosť

• Moderné technológie:

• Citlivosť osobných údajov.

• etické kódexy zahŕňajú povinnosť advokáta, ktorý používa počítače, aby zabezpečil bezpečnosť údajov pred nedovoleným zverejňovaním.

• máme na to aj právne predpisy, Ústava, OZ – ochrana osobnosti, zákon o ochrane osobných údajov.

• osobné údaje – sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej FO, ktorú možno na základe týchto údajov priamo alebo nepriamo určiť.

• Príklad – inadvertent disclosure.

Mlčanlivosť

• „ Verejný záujem na efektívnom fungovaní právneho systému vyžaduje, aby každý mohol získať odbornú právnu radu vo veci svojich práv, záväzkov a povinností. Dodržiavanie tohto princípu je žiaduce pre harmonické fungovanie každodenného života. Podobne žiaduce je ,aby bola dostupná právna rada a pomoc vo veci riadneho priebehu súdneho konania. V záujme zabezpečenia takejto pomoci musí komunikácia medzi advokátmi a klientmi prebiehať celkom bez zábran. V praxi však nemôžeme očakávať, že komunikácia bude otvorená, pokiaľ existuje možnosť, že advokát bude prinútený odhaliť obsah svojej komunikácie s klientom, a to na úkor klienta a proti svojej vôli.“

Mlčanlivosť

• záväzok vzniká advokátovi hneď ako sa dozvedel, bez ohľadu na to, či klient požiadal o mlčanlivosť.

• tato povinnosť trvá počas celého vzťahu a trvá dovtedy, kým advokáta povinnosti mlčanlivosti nezbaví klient, alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie princípu prof. tajomstva.

• nikdy sa nepremlčí, aj po skončení výkonu advokátskej praxe.

Mlčanlivosť

• Prelomenie mlčanlivosti:• pranie špinavých peňazí , dôvod: korupcia – zlá

vymožitelnosť práva – odrádzanie investorov – zlá ekonomická situácia krajiny.

• boj: Rada Európy – odporúčanie R80 o opatreniach proti prevodom a úschove prostriedkov získaných trestnou činnosťou.

• 1989- Summit G7 – medzivládna organizácia pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

• SPOR MEDZI ADVOKATOM A KLIENTOM• v takom prípade nie je viazaný mlčanlivosťou, ale iba v

nevyhnutnom rozsahu pre objasnenie.

Mlčanlivosť

• vzťah právnika a klienta začína už interview úvodným – a už o tom musí mlčať.

• Mal by právnik povedať klientovi, že všetko je dôverné, aj keď nie je?

• Mal by mu dať zoznam, čo bude a čo nebude dôverné?

• Mal by advokát vzbudiť zdanie dôveryhodnosti a potom prezradiť niečo kvôli výnimke z pravidla?

• Ako potom zaručiť, aby bol klient k advokátovi úprimný?

• A ako zabezpečiť obhajobu bez takej úprimnosti?

Mlčanlivosť

• Povinnosť mlčanlivosti, ktorú majú právnici voči klientovi začína od nezávislej morálnej sily a ma špeciálnu pozíciu v systéme spravodlivosti udržiavaného právnikmi a očakávaniami klientov, ktorí právnikom dôverujú.

• dôvera musí byť zachovaná, aby právnik mohol konať.

• základný princíp v tomto vzťahu je, že v absencii klientovho informovaného súhlasu, právnik nesmie uvoľniť žiadnu informáciu zo zastupovania. Vďaka tomu bude klient komunikovať voľne a úprimne. Právnik potrebuje tieto informácie, aby mohol zastupovať klienta, prípadne presvedčiť ho, aby sa zdržal páchania trestnej činnosti.

Mlčanlivosť

• Výnimky: kedy môže byť advokát „whistleblower“

• Ak je odôvodnené predpokladať, že môže zabrániť trestnému činu.

• TZ: Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu v závislosti od 341 TZ.

Mlčanlivosť - AP

• §5, ods. 4: Advokát nesmie použitím informácie, ktorú v súvislosti s poskytovaním právnych služieb získal o klientovi alebo od klienta, spôsobiť klientovi ujmu, alebo sebe alebo tretej osobe zabezpečiť prospech na ujmu klienta.

• §6, ods. 2: (2) Za písomnú informáciu sa považuje aj komunikácia elektronickými alebo inými technickými prostriedkami; advokát pritom dbá na zachovanie povinnosti mlčanlivosti.

• §9, ods. 1: ) Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie (§ 23 zákona), ako aj o osobných údajoch chránených osobitným zákonom.

ZOA

• (1) Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie ,ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovanialegalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu 13a neustanovuje inak.

CCBE

• Povinnosť advokáta/advokátky zachovávať mlčanlivosť slúži záujmom výkonu spravodlivosti aj záujmom klienta. Z tohto dôvodu má povinnosť mlčanlivosti nárok na osobitnú ochranu zo strany štátu.

• 2.3.2. Advokát/advokátka musí zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel(a) v súvislosti s výkonom advokácie.

• 2.3.3. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť nie je časovo obmedzená.

• 2.3.4. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako vzťahuje aj na spoločníkov advokáta/advokátky, zamestnancov a na všetky ostatné osoby, ktoré mu/jej boli počas poskytovania právnej pomoci k dispozícii.