pr. č. 8Pragmatizmus: C. S. Peirce, W. James.

originálne filozofické hnutie zrodené na americkom kontitnente

pragmatistická koncepcia pravdy (Peirce x James)

hľadanie tretej cesty medzi pozitivizmom a idealizmom

teória skúsenosti (zdôrazňovnie významu praktického konania, všetky koncepty

a hypotézy môžu byť vysvetlené zo svojho vzťahu k našej skúsenosti)

skúsenosť ako kontinuum

optimizmus (viera v možné zdokonaľovanie človeka)

ďalší predstavitelia: J. Dewey, F. C. S. Shiller, Giovanni Papini, Giovanni Vailati

súčasnosť: R. Rorty, R. Shusterman

pragmatizmus_charakteristika

Charles Sanders Peirce (1839 – 1914)

vplyv: Kant, scholasticiká stredoveká filozofia,

Leibniz, Aristoteles

diela: 1877 – Upevňovanie nášho

presvedčenia

1878 – Ako vyjasniť naše idey

1902 – Pragmatické a pragmatizmus

1905 - Pragmaticizmus

1911 – Listy pani Welbyovej

1931-5 - prvých 6 zv. Collected

Papers

1958 – 7. a 8. zvazok CP

charakteristika: Peirceov pragmatizmus (neskôr pragmaticizmus) možno charakterizovať ako teóriu významu - princíp alebo nástroj na vyjasňovanie významu propozícií, konceptov a hypotéz. objektivizmus, interpersonalizmusoblasti: logika, semiotika

"... zvážme aké možné predstaviteľné praktické dôsledky by mohol mať určitý pojem [objektu]. Naša predstava týchto dôsledkov je potom naším úplným pojmom tohto objektu." (avni, 82)

"Za účelom zistenia významu teórie (intellectual conception) by sme mali zvažovať to, aké praktické dôsledky by mohli nutne plynúť z pravdivosti, tejto teórie; a suma týchto dôsledkov bude konštituovať celkový význam teórie." (CP 5.9)

Peirce_princíp_pragmatizmu

maxima pragmatizmu

ak nepochybujeme naozaj (priviedol nás k tomu rozpor medzi

skúsenosťou a tvrdením), tak to nie je skutočné pochybovanie.

centrálny pojem "skúmanie"(enquiri) riadené riešenie problémov – kladieme otázku a snažíme sa dospieť do stavu stabilného presvedčenia o správnosti odpovede.

vychádzame z presvedčenia o správnosti toho, čo už vieme a pochybnosti sa vynárajú až v priebehu skúmania – pokiaľ tvrdenie nie je spochybnené môžeme mu veriť

experimentálne pridávame zoznam dôsledkov, ktoré by pri správnosti nášho pojmu (predstavy) objektu, nastávajú / mohli nastať.

=> 1. celý obsah našich hypotéz je vyvsteliteľný v termínoch našej skúsenosti2. Peirce použil túto koncepciu na objasnenie logických pojmov pravdepodobnosti a reality.

x Descartes

neskôr rozvinul J. Dewey v diele Logika: Teória skúmania.

Peirce_odmietnutie_descartovho_pochybovania práce: Upevňovanie presvedčenia a Ako vyjasniť naše idey.

pravda a realita:

- bežne chápeme to, čo je reálne ako príčinu našich vnemov, a pravdu ako korešpondenciu našich vnemov s úplne nezávislou realitou

→ to umožňuje predstavu, že realita môže byť úplne odlišná od našich vnemov čo podľa P. vedie k nominalizmu, skepticizmu a antirealizmu vo vede.

podľa P. je pravda niečo k čomu sme odsúdení a k čomu nakoniec smerujeme ak vedieme skúmanie dostatočne dlho a správne.

"Názor, ktorý je osudom predurčený ku konečnej dohode všetkých účastníkov výskumu, je tým, čo máme na mysli, keď hovoríme o pravde. Objekt zachytený v tomto názore je reálny. To je spôsob ako vysvetľujem realitu." (avni, 88)

ale podľa Peircea je pravda na našom skúmaní nezávislá, nezávisí na výsledkoch alebo presvedčeniach akejkoľvek skupiny ľudí.

→ teória semiotiky

Peirce_pravda

nezávislosť pravdy

Svoju semiotiku Peirce delí na formálnu gramatiku, logikua formálnu rétoriku.

(Peirce, 1997, s.155)

Peirceovo delenie semiotiky

Termín semiotika sa dnes používa aj na označenie problematiky, ktorú Peirce riešil a sám označoval termínom špekulatívna gramatika (niekdetiež formálna gramatika). My sa budeme ďalej zaoberať hlavne touto špekulatívnou gramatikou a tiež čiastočne aj Peirceovou logikou.

semiotikadruhá pojednáva o formálnych podmienkach pravdivosti symbolov;

„prvá pojednáva o formálnych podmienkach symbolov, ktoré majú význam, t.j.o vzťahu symbolov obecne k ich základom (grounds), alebo k rysom, ktoré im prisudzujeme [or imputed characters];

tretia o formálnych podmienkach sily symbolov, alebo o ich schopnosti zapôsobiť na myseľ, tj. o vzťahu symbolov k interpretantom.“

Predstavme spolu s Peirceom hlavné koncepty jeho semiotiky.A jednu z jeho definícií znaku:

(Peirce, 1997, s.37)

Toto je napr. znak jari.„Obracia sa na niekoho,

t.j. vytvára ekvivalentný, prípadne zložitejší znak

v jeho mysli.“

Toto je napr. zložitejší znak jariv mysli interpreta.

„Znak pôvodným znakom vytvorený,nazývam interpretantom znaku.“

Toto je objekt.

„Znak niečo, svoj objekt, zastupuje. Zastupuje ho však nie vo všetkých ohľadoch, ale vzhľadom k akejsi idee, ktorú som niekedy nazýval základom (ground) reprezentamena.“

ideajari

znak/reprezentamen

čo je znak

interpretans

vplyv: C. S. Peirce, darwinizmus, J. S. Mill,

diela:

1890 – Princípy psychológie

1902 – Rozmanité druhy náboženskej

skúsenosti: Štúdium ľudskej povahy

1907 - Pragmatizmus: Nové meno pre

niektoré staré spôsoby uvažovania

1909 - Význam pravdy

1909 – Pluralistické univerzum

charakteristika: Jamesov pragmatizmus je

predovšetkým teóriou pravdy.

psychológia, radikálny empiricizmus,

subjektivizmus, individualizmus

William James (1842 – 1910)

Pragmatizmus nie je striktne verifikacionistictický ako by sa mohlo zdať.

v istých momentoch je dobré veriť aj nedostatočne overeným tvrdeniam ako pravdivým. V prípadoch keď ešte nie je niečo dostatočne overené zvažujeme prínosy / nevýhody takéhoto rozhodnutia. (viera v Boha a pod.)

James chápe všetky rozdiely, ktoré môžeme myslieť ako dôsledok možných rozdielov v praxi a tak charakterizoval pragmatizmus ako filozofický postoj, ktorý nás vedie smerom od kategórií a princípov k ovociu dôsledkov a faktov.

→ slobodná vôľa je predpokladom vzniku nového vo svete, predpokladom, že sa môžeme zdokonaľovať a že budúcnosť nebude len imitovať minulosť. Čo by sa zmenilo keby sa ukázalo, že to nie je pravda?

William James_pragmatizmus_teoria_pravdy_1

x pozitivizmus

úľava / pomoc presvedčenia o pravdivosti je pre Jamesa vo vzťahu k pravdivosti.x Peirce – experimentálne chápanie skúsenosti.

Pravda je pomenovaním čohokoľvek, viera v čo sa ukazuje ako dobrá.

Pravda je prostriedkom lepšieho konania a je neoddeliteľná od hodnotenia

" Naše ponímanie pravdy je ponímaním právd v množnom čísle, procesov navádzania uskutočňovaných in rebus, ktoré majú spoločnú tú vlastnosť, že sa vyplácajú. [...] Pravda sa vytvára podobne ako s v priebehu skúseností tvorí zdravie bohatstvo a sila." (pkp, 246)

William James_pragmatizmus_teoria_pravdy_2

Pragmatistická koncepcia pravdy:

hodnotiaci význam pravdivosti

ako procesu

ako tvorby