Pohybová sústava pohyb: aktívny pohybové orgány (výdaj energie)

pasívny voľné unášanie (vietor, voda, iné živočíchy...)

funkcia pohybovej sústavy:

aktívny pohyb = základný prejav života (vyhľadávanie potravy, rozmnožovanie, únik pred nebezpečenstvom...)

rozdelenie pohybov:

Nesvalové jednobunkovce, bunky mnohobunkovcov Svalové mnohobunkovce

Kinézy - neorientované zrýchlenie alebo spomalenie pohybu vyvolané nejakým podnetom (pr.: črievička – teplo) Taxie - zmena smeru pohybu za podnetom alebo opačným smerom (pr.: šváby – svetlo)

Nesvalový pobyb

Meňavkovitý

(amébovitý) Pomocou bičíkov Pomocou bŕv

• panôžky (pseudopódie)

vytvárajú sa prúdením

cytoplazmy

+ cytoskelet

• rôzny počet bičíkov

(flagellum)

• brvy (cilie) – stavba

podobná bičíku

• krátke, veľký počet

meňavky,

biele krvinky

bičíkovce,

spermie

nálevníky,

ploskavce, riasinkový

epitel dých.ciest,

larvy morských

živočíchov

• rozdelenie svalových tkanív:

Svalový pobyb

Hladké (orgánové)

tkanivo

Priečne pruhované

(kostrové) tkanivo

Srdcové tkanivo

(myokard)

• vretenovité

jednojadrové bunky

• inervácia vegetatívnymi

nervami

• nepodlieha vôli

• málo unaviteľné

• bezstavovce okrem

hmyzu, vnútorné orgány

stavovcov

• dlhé mnohojadrové

bunky

• inervácia somatickými

nervami

• ovládané vôľou

• unaviteľné (závisí od trénovanosti)

• hmyz, kostrové svaly

stavovcov

• trámcovitá štruktúra

rýchla kontrakcia

• inervácia

vegetatívnymi nervami

• nepodlieha vôli

• málo unaviteľné

Pohyb bezstavovcov

1) Bez pohybu

(prisadnuté)

• hubky

(ich larvy sú pohyblivé)

2) Svalový epitel • pŕhlivce

3) Reaktívny pohyb • medúzy – zvonovité telo

• hlavonožce – lievikovitá časť

4) Svalnatá noha

• mäkkýše – ulitníky,

lastúrniky

• suchozemské: sliz

• hlavonožce chápadlá

5) Kožnosvalový

vak

• ploskavce, obrúčkavce

• okružná a pozdĺžna hladká

svalovina peristaltický

(červovitý) pohyb

• uľahčenie pohybu: sliz

6) Piadivý pohyb • pijavice, húsenice

• pomocou prísaviek

7) Pohyb pomocou

končatín a krídel

• mnohoštetinavce: parapódie

• článkonožce

priečnepruhované svaly:

kráčanie, skákanie, behanie,

lietanie...

Pohyb bezstavovcov

1. Svalové segmenty = myoméry

stavebné jednotky svalovej sústavy kopijovcov, kruhoústovcov,

drsnokožcov a rýb

ich svalovina je usporiadaná do segmentov

od seba oddelených tenkými spojivovými prepážkami

myoméry sú usporiadané po oboch stranách chrbtice

od tohto typu uloženia svalov sa odvíja výstavba svalového

systému vyšších stavovcov vrátane cicavcov

Pohyb stavovcov

2. Špecializované skupiny svalov

obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce

Rozdelenie svalov:

○ Svaly hlavy

○ Svaly krku

○ Svaly chrbta

○ Svaly hrudníka

○ Svaly brucha

○ Svaly končatín Modifikácie končatín:

predné a zadné / horné a dolné končatiny, plutvy (ryby a niektoré cicavce) krídla (vtáky) lietacie blany (netopiere a kalone)

Pohyb stavovcov

2. Špecializované skupiny svalov

Podľa funkcie, akú sval vykonáva, rozoznávame:

○ ohýbače (flexory)

○ vystierače (extenzory)

○ priťahovače (adduktory)

○ odťahovače (abduktory)

○ rozširovače (dilatátory)

○ zvierače (sfinktory)

Pohyb stavovcov

Štruktúra

kostrového svalu:

a) svalové vlákna = mnohojadrové bunky,

membrána = sarkoléma,

vo vnútri myofibrily uložené vedľa seba:

Aktínové vlákna – izotropné, tenšie,

Myozínové vlákna – anizotropné, hrubšie,

pri kontrakcii sa zasúvajú medzi aktínové vlákna

b) svalové snopce – tvorené zo svalových vláken pospájaných

do svalových snopčekov, oddelené riedkym väzivom

c) svalová blana (fascia) - na povrchu svalu, prechádza do šľachy

Sval (musculus): a) začiatok = hlava – miesto, kde sa pomocou šľachy pripája ku kosti

b) bruško – najširšia časť svalu

c) úpon – šľacha, ktorou sa sval upína ku kosti

Usporiadanie myofibríl

v svalovej bunke

kontrakcia - relaxácia

Kontrakcia = sťah

1.) izotonická kontrakcia

mení sa dĺžka svalu, ale vnútorné napätie ostáva rovnaké

2.) izometrická kontrakcia

sval nemení svoju dĺžku, mení sa len vnútorné napätie svalu

3.) auxotónia

mení sa dĺžka svalu aj jeho napätie

Mechanizmus kontrakcie

• Podnetom na kontrakciu svalového vlákna je nervový vzruch

v podobe akčného potenciálu

motorická jednotka

= motorický nerv + svalové vlákna,

s ktorými je spojený (inervuje ich)

nervovosvalová platnička

= spojenie synaptického uzlíka

na konci axónu a svalového vlákna

Mechanizmus kontrakcie

sval v pokoji:

* spojenie s motorickým nervom (nervovosvalová platnička),

* veľké množstvo mitochondrií energia na kontrakciu aj relaxáciu: ATP,

* v sarkoplazmatickom retikule ióny Ca2+,

* priečne mostíky s hlavicami na myozíne nie sú spojené s aktínom,

bráni im v tom relaxačná bielkovina troponín na aktíne

Mechanizmus kontrakcie

kontrakcia:

* nervový signál prenikanie acetylcholínu cez membránu neurónu,

* ióny Ca2+ sa dostávajú z retikula do cytoplazmy, zablokujú troponín

myozínové hlavice sa uvoľnia

aktín a myozín sa spoja – vzniká aktíno-myozínový komplex

* energia ATP myozínové hlavice zasúvajú myozín do aktínu

sval sa skracuje

Mechanizmus kontrakcie

relaxácia:

* ióny Ca2+ sa prečerpávajú späť do retikula

troponín sa odblokuje

aktín a myozín sa odpoja – zaniká aktíno-myozínový komplex

sval sa uvoľní

aj na uvoľnenie hlavíc je potrebná energia ATP ak chýba, vzniká kŕč

(napr. rigor mortis)

Priečne pruhované svalstvo

delíme na 3 základné skupiny: červené

○ pomalé, vyšší obsah myoglobínu

○ sú prispôsobené na pomalé vzpriamené kontrakcie

○ príkladom je chrbtové svalstvo

○ vyskytujú sa hlavne u niektorých kopytníkov

biele ○ rýchle, vyznačujú sa krátkotrvajúcim trhnutím

○ špecializované na jemné a obratné pohyby

○ príkladom sú okohybné svaly a svaly ruky

○ vyskytuje sa u šeliem

prechodné

Opakovanie:

1. Aká je štruktúra kostrového svalu stavovcov?

2. Vysvetlite princíp svalovej kontrakcie.

Spolupráca: Martin Mores, Samuel Tomašec

sexta B, 2011/2012