planéta zem vesmír a naša galaxiafiles.matematikaklcove.webnode.sk/200000106-12315132b8/03... ·...
TRANSCRIPT
1
Planéta Zem – vesmír a naša galaxia
• vesmír - súbor všetkých kozmických telies, ktoré na seba vzájomne pôsobia
• je nepredstaviteľne veľký priestor, vyplnený izolovanými telesami a riedkou medzihviezdnou hmotou.
• Zem je planéta (obežnica) Slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda – Slnko – vzdialené od stredu Mliečnej cesty (Galaxie) 33 000 svetelných rokov.
• - vzdialenosť Zeme od Slnka = 150 mil. km
• galaxie – hviezdne sústavy – základné prvky vesmíru
• - obsahujú mnoho miliárd hviezd
• - naša Galaxia - Mliečna cesta, má tvar špirálovitého disku a obsahuje asi 150 miliárd hviezd (priemer našej Galaxie je asi 100 000 svetelných rokov)
2
• Slnečná sústava – tvorí ju Slnko (najbližšia hviezda k planéte Zem) so systémom planét, mesiacov a drobnejších vesmírnych telies, ktoré sú k Slnku gravitačne viazané
• Slnko (hviezda) - žeravá guľa, ktorá má viac ako 100 - násobne väčší priemer ako naša Zem
• hviezdy – plynné telesá, v ktorých prebiehajú termojadrové reakcie (majú vysokú teplotu a žiaria vlastným svetlom)
• planéty (grécky planétes - blúdiaci )
• - satelity (obežnice) hviezd zvyčajne väčších rozmerov, ktoré sú pozorovateľné na základe odrazeného svetla hviezd
• mesiace – satelity planét (menšie telesá, ktoré obiehajú okolo planét)
• kométy - vlasatice – menšie telesá obiehajúce okolo hviezdy po elipsovitých dráhach
• jadro kométy tvorí prach a ľad, okolo jadra je plynovo-prachový obal, prechádzajúci do „chvosta“
• meteoroid – malé teleso medziplanetárnej hmoty (s veľkosťou rádovo v metroch)
• meteor – záblesk zažiarenia meteoroidu pri prelete zemskou atmosférou
• meteorit - zvyšok meteoroidu, ktorý dopadol na zemský povrch (železný príp. kamenný)
3
• Dva základné pohyby Zeme:
• 1. rotácia Zeme okolo osi
• 2. obeh Zeme okolo Slnka
• Obeh Zeme okolo Slnka
• Zem obieha okolo Slnka po elipsovitej dráhe - orbita
• pohybuje sa proti smeru hodinových ručičiek
• Slnko nie je v strede obežnej dráhy, ale v jednom z ohnísk
• najbližšie k Slnku – príslnie (perihélium) – 147 mil. km
• najďalej od Slnka – odslnie (afélium) – 152 mil. km
• dĺžka Zemskej dráhy – 936 mil. km,
4
Obeh Zeme okolo Slnka
orbita
936 mil. km
29,76 km.s-1
• rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy Zeme k Slnku - priemerná rýchlosť 29,76 km.s-1 (v príslní 30,3 km.s-1, v odslní 29,3 km-1)
• nerovnomerná rýchlosť obehu má dôležité geografické dôsledky:
• dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli – nižšia rýchlosť v odslní
• kratšie i teplejšie letá na južnej pologuli – vyššia rýchlosť v čase príslnia
• rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na južnom (179 dní) a severnom póle (186 dní)
• čas obehu: 365 dní 5 hod. 48 min 45,7 sek. (tropický rok) - základ kalendárneho roka (365 dní)
• prestupný rok – 366 dní (1x za 4 roky – naposledy v r.2016)
5
• Juliánsky rok - bol zavedený pri juliánskej reforme. Jeho dĺžka je 365,25 stredných slnečných dní. Od tropického roku sa odlišuje o 11 min 14 s a od jeho zavedenia narástol rozdiel medzi ním a tropickým rokom o 13 dní (gréckokatolícke náboženstvo).
• Gregoriánsky rok - voláme ho aj stredným občianskym rokom. Je definovaný rovnako ako Tropický rok. Od tropického roku sa líši o 0,0003 dňa, a teda jeho dĺžka je 365,2425 stredných slnečných dní. Rozdiel medzi ním a tropickým rokom vzrastie na 1 deň za 3600 rokov.
• skutočné pohyby Zeme človek vníma ako zdanlivé pohyby Slnka po oblohe
• vdôsledku otáčania Zeme okolo osi zdanlivo vychádza Slnko na východe a pohybuje sa po oblohe na západ
• zdanlivá dráha Slnka okolo Zeme sa uskutočňuje po kružnici - ekliptika
• predĺžená rovina zemského rovníka vytvára kružnicu – svetový rovník
• ekliptika nesplýva so svetovým rovníkom, ale ho pretína v bodoch jarnej a jesennej rovnodennosti a najviac sa vzďaľuje v bodoch letného a zimného slnovratu (23,5°)
• v priebehu roka sa v dôsledku obehu Zeme okolo Slnka a sklonu osi rotácie Zeme k rovine obehu mení výška slnka nad obzorom
• u nás (SR) je slnko najvyššie na oblohe v lete v čase letného slnovratu (21. 6.) a najnižšie v čase zimného slnovratu (22. 12.)
• v čase jarnej rovnodennosti 21. 3. a jesennej rovnodennosti 23. 9. je všade na Zemi rovnako dlhá noc (12 hodín) a deň
6
Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem
21. 3. – jarná rovnodennosť
astronomická jar
severný pól – začína polárny deň
južný pól – začína polárna noc
23. 9.- jesenná rovnodennosť
astronomická jeseň
severný pól – začína polárna noc
južný pól – začína polárny deň
deň = 12 hodín
noc = 12 hodín
90º - 49° s.z.š. = 41º - 0º = 41º
(41° výška Slnka nad obzorom)
Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem
21. 6. – letný slnovrat
deň = 16 hodín
noc = 8 hodín
začína astronomické leto
severný polárny kruh
– zač. polárny deň
južný polárny kruh
– zač. polárna noc
90º - 49° s.z.š. = 41º + 23,5º = 64,5º
(64,5° výška Slnka nad obzorom)
Uhol dopadu slnečných lúčov na Zem
21. 12. – zimný slnovrat
deň = 8 hodín
noc = 16 hodín
začína astronomická zima
južný polárny kruh
– zač. polárny deň
severný polárny kruh
– zač. polárna noc
90º - 49°s.z.š. = 41º - 23,5º = 17,5º
(17,5° výška Slnka nad obzorom)
7
• Uhol zemskej osi k rovine obehu
• Zemská os je naklonená k rovine obehu Zeme okolo Slnka (ekliptike) pod uhlom 66° 30´ a udržuje si stále rovnaký smer - to je príčina, že pri obehu Zeme okolo Slnka prichádza k striedaniu ročných období v miernom podnebnom pásme (jeho príčinou nie je zmena vzdialenosti od Slnka, ale sklon zemskej osi)
• striedanie príklonu a odklonu severnej a južnej pologule k Slnku počas obehu Zeme zapríčiňuje:
• 1. zmenu poludňajšej výšky Slnka nad obzorom
• 2. zmenu dĺžky dňa a noci
• 3. striedanie prílevu svetla a tepla v priebehu roka a tým aj rozčlenenie na ročné astronomické obdobia
• Rotácia Zeme
• otáčanie Zeme okolo vlastnej osi zo západu na východ.
8
• čas rotácie – čas otočenia Zeme okolo vlastnej osi ( o 360º) = 23 h. 56 min. 4 sek. – hviezdny deň
• čas na Zemi sa riadi podľa Slnka, preto bol zavedený – slnečný deň (pravý, stredný)
• pravý slnečný deň – čas, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholeniami Slnka na tom istom poludníku. (tento čas sa mení, pretože rýchlosť pohybu Zeme v perihéliu je väčšia ako v aféliu)
• nepravidelný pohyb Slnka po ekliptike sa nahradil pravidelným pohybom s konštantnou rýchlosťou po svetovom rovníku - stredný slnečný deň - čas, za ktorý sa dostane na tom istom mieste slnko dvakrát po sebe do najvyššej polohy na oblohe - 24 hodín - základ občianskej časomiery
• uhlová rýchlosť rotácie – 15°za jednu hodinu (1°za štyri minúty)
• v dôsledku rotácie vrcholí Slnko postupne od východu na západ nad rôznymi poludníkmi - každé miesto, ktoré leží na určitom poludníku, má v tom istom okamihu rovnaký = miestny čas
• v 19. storočí bol zavedený pásmový čas (časové pásma)
• zemeguľa je rozdelená v poludníkovom smere na 24 časových pásem – každé pásmo je široké približne 15° a riadi sa miestnym časom poludníka, ktorý prechádza jej stredom
9
• Slovensko - stredoeurópsky čas, ktorý sa riadi podľa miestneho času poludníka 15° v.g.d. - je o jednu hodinu predsunutý pred svetovým časom (+1 hod)
• v lete sa používa tzv. sezónny (letný) čas, ktorý je u nás totožný s východoeurópskym časom
• dátumová hranica – 180. poludník - tu sa deň začína i končí
• pri jeho prechode musíme meniť dátum – zo západnej na východnú jeden deň pridáme, v opačnom smere jeden deň odoberieme
• v skutočnosti sa hranice časových pásiem a dátumovej hranice nekryjú celkom s priebehom poludníkov, ale spravidla s hranicami štátov a oblastí – je to výhodnejšie z administratívnych a ekonomických dôvodov
zväčšiť dátum o 1 deň
Časové pásma Zeme
zmenšiť dátum o 1 deň
západne od Greenwicha SEČ + 1 h východne od Greenwicha
10
• Geografické dôsledky zemskej rotácie:
• striedanie dňa a noci - spôsobuje denný rytmus života na Zemi
• odchyľovanie pohybujúcich telies, a to na severnej pologuli doprava a na južnej doľava. Sila, ktorá pôsobí na odchyľovanie sa od smeru pohybu, sa volá Coriolisova sila - zapríčiňuje stáčanie morských prúdov, vetrov i riek na severnej pologuli doprava a južnej pologuli doľava
• slapové javy – spôsobuje zemská rotácia a príťažlivá sila Mesiaca
Slapové javy – príliv a odliv Vznikajú odstredivou silou vznikajúcou rotáciou príťažlivou silou Mesiaca a Slunka vplyv Mesiaca je väčší, pretože je k Zemi bližšie
príliv nastává na protiľahlých stranách Zeme dvakrát za deň (1 x gravitačnou a 1 x odstredivou silou)
čas medzi prílivmi je 12 h a 25 min
každý deň je príliv o 50 min neskôr – po týždni je v čase prílivu odliv
11
veľkosť prílivu závisí na vzájomnom postavení Slunka, Mesiaca a Zeme
skočný príliv:
Slunko a Mesiac sú v jednej rovine
hluchý príliv
príťažlivé sily Mesiaca a Slunka sa narušují
veľkosť prílivu ovplyvňuje aj tvar pobrežia a morského dna
najväčší príliv je v zátokách a pôsobí proti ústiu riek
Fundy Bay 18 m, Normandia 15 m
Pororoco 3 m vlna na Amazonke