Perspektíva a kompozícia (Perspektiva a kompozice) Pihan Roman Perspektíva a kompozícia (Perspektiva a kompozice) Pihan Roman.................................................................4 1. Základy kompozície.......................................................................................................................................4 Čo je to kompozícia .......................................................................................................................................6 Formáty fotografií.........................................................................................................................................11

2. Kompozičné prvky I. ....................................................................................................................................13 Kompozičné prvky........................................................................................................................................13 Vplyv línií na snímku....................................................................................................................................17 Záver ...........................................................................................................................................................25

3. Kompozičné prvky II. ...................................................................................................................................26 Tvary a objekty ............................................................................................................................................26 Pozitívny a negatívny priestor ......................................................................................................................33 Svetlá a tiene (jas) .......................................................................................................................................36

4. Kompozičné prvky III. ..................................................................................................................................40 Farba ...........................................................................................................................................................40

Monochromatická snímka.........................................................................................................................44 Duotone snímky (Duplex, Duotone)..........................................................................................................49 Blízke farby ..............................................................................................................................................50 Doplnkové farby .......................................................................................................................................51 Teplé a studené farby...............................................................................................................................53

Textúra resp. vzorka (Texture).....................................................................................................................58 Záver ...........................................................................................................................................................61

5. Kompozičné pravidlá I. ................................................................................................................................62 Kompozičné pravidlá....................................................................................................................................67 Súlad a harmónia (Unity, Harmony) .............................................................................................................68

Ako dosiahnuť súlad a harmóniu..................................................................................................................72 6. Kompozičné pravidlá II. ...............................................................................................................................76

Dominancia kontrastom ...............................................................................................................................79 Dominancia izoláciou ...................................................................................................................................83 Dominancia dotykom ...................................................................................................................................87 Dominancia líniami.......................................................................................................................................92 Dominancia tvarom (výnimočnosťou)...........................................................................................................96 Dominancia rozpoznaním ..........................................................................................................................100 Záver .........................................................................................................................................................104

7. Kompozičné pravidlá III. ............................................................................................................................105 Vyváženosť a symetria...............................................................................................................................112 Asymetrická vyváženosť ............................................................................................................................116 Metódy vyvažovania ..................................................................................................................................118

Vyváženie kontrastom ............................................................................................................................118 Vyváženie farbou....................................................................................................................................120 Vyváženie tvarom...................................................................................................................................121 Vyváženie pozíciou ................................................................................................................................123 Vyváženie smerovaním oka....................................................................................................................125 Vyváženie skutočnou váhou...................................................................................................................127 Orez .......................................................................................................................................................128

Záver .........................................................................................................................................................129 8. Kompozičné pravidlá IV. ............................................................................................................................130

Zlatý rez.....................................................................................................................................................134 Čo je to zlatý rez.....................................................................................................................................135 Zvláštnosti zlatého rezu..........................................................................................................................137

Pravidlo tretín.............................................................................................................................................142 Pravidlo tretín prakticky..............................................................................................................................144 Orez...........................................................................................................................................................152

Geometria pomocou trojuholníkov .............................................................................................................153 9. Kompozičné pravidlá V. .............................................................................................................................156

Pozitívny a negatívny priestor ....................................................................................................................156 Negatívny priestor vytvorený výberom scény.............................................................................................160 Negatívny priestor vytvorený hĺbkou ostrosti ..............................................................................................172 Rytmus ......................................................................................................................................................176 Chaos a jednoduchosť ...............................................................................................................................181 Záver .........................................................................................................................................................185

10. Kompozícia prakticky I.............................................................................................................................187 Miesto ........................................................................................................................................................187 Rozhodujúci okamih...................................................................................................................................192 Zjednodušte to ...........................................................................................................................................195 Choďte bližšie ............................................................................................................................................198 Popredia, pozadia a priestor v krajine ........................................................................................................200 Hľadajte kontrast........................................................................................................................................202 Diagonály a línie ........................................................................................................................................202 Pravidlo tretín alebo "zlatý rez" ..................................................................................................................204 Nájdite správny výrez.................................................................................................................................206 Použite blesk .............................................................................................................................................208 Zarámujte to...............................................................................................................................................209 Postprocessing alebo úpravy v PC ............................................................................................................211

11. Kompozícia prakticky II............................................................................................................................212 Nezaujímavé plochy...................................................................................................................................216 Horizont a vertikála ....................................................................................................................................217 Pohľad .......................................................................................................................................................219 Dva objekty................................................................................................................................................222 Technická kvalita .......................................................................................................................................226 Záver .........................................................................................................................................................227

1. Základy kompozície

Mnoho fotografov po získaní nového fotoaparátu venuje veľké úsilie tomu naučiť sa fotoaparát ovládať. Skúmajú, študujú a spoznávajú množstvo jeho nových funkcií s cieľom je rutine zvládnuť. Ako náhle sa ale s fotoaparátom dostatočne zoznámi, väčšinou otočí svoju pozornosť pred fotoaparát, na scénu a hľadajú alebo sa snaží vytvárať, hoci intuitívne, kompozične správne snímky. To ale vôbec nie je jednoduché. Zvládať pri praktickej práci fotoaparát a množstvo jeho funkcií aj tlačidiel je nepochybne veľmi dôležité. Chyby pri zaostrení, chyby expozície, chyby v hĺbke ostrosti alebo chyby v základnom nastavení fotoaparátu môžu totiž fotografiu úplne diskvalifikovať. To je dôležité najmä v reportáži, kde na nastavovanie a na premýšľanie nebýva čas. Napriek tomu perfektná znalosť fotoaparátu a všetkých jeho funkcií vrátane šikovných prstov pri ovládaní nie je záruka úspechu.

Kompozícia je takéto usporiadanie jednotlivých prvkov v obraze, keď celok pôsobí vyvážene a ľuďom sa proste a jednoducho páči. Úspech je totiž do značnej miery daný aj tým, ako sa na snímke podarí zaznamenať pocit alebo emócie, ako sa podarí k snímke a jeho obsahu pritiahnuť pozornosť divákov a ako fotograf dokáže náladu s divákom skrze snímka komunikovať. To je veľmi náročná úloha si vyžaduje prax a množstvo experimentov. Pri plnení tejto náročnej úlohy vo fotografii môže pomôcť štúdium základných prvkov kompozície obrazov vypracované a zdokonaľovaná už z čias dávnych maliarov. Ale slepé plnenie pravidiel je len málokedy zárukou úspechu.

Aj pri aranžovaní rýdzo dokumentačných alebo technických snímok (tu medzikrúžky) je dobré ctiť zásady kompozície, aby obraz pôsobil harmonicky.

Je potrebné si uvedomiť, že dojem, akým pôsobí fotografia alebo obraz na diváka, je daný aj tým aké má divák minulé spomienky a skúsenosti, aký je jeho záujem a čo na obraze / fotografiu hľadá. Preto rovnaký alebo podobný snímku, byť dobre komponovaný, môže na rôzne divákov pôsobiť rôzne. Aj napriek tomu, že úspech nie je vždy zaručený, je však vhodné sa okrem technickej stránky fotografie zaoberať aj obsahom snímky a spôsobom poskladania jednotlivých prvkov na snímke a teda kompozíciou. I keď reportážna práca, keď je na snímky veľmi málo času, neumožňuje veľkú prípravu, tak aspoň prijateľná kompozícia snímky je stále podmienkou. Ak totiž snímka pôsobí veľmi nevyvážene, tak môže mať skvelý dokumentačný charakter ale nepôsobí esteticky.

Čo je to kompozícia

Kompozícia je zjednodušene povedané také poskladanie prvkov v obraze, keď sa obraz divákom páči najviac a keď z hľadiska prvkov v obraze pôsobí vyvážene (harmonicky). Kompozícia môže byť tiež chápaná ako súhrn pravidiel a odporúčaní pre vytvorenie vizuálne kvalitné a vyvážené fotografie. Kompozícia je teda "mäkká" veda, ktorá je opretá len a len o subjektívne vnímanie človeka. A subjektívne vnímanie je opretá o spôsob a parametre ľudského videnia vrátane historických a kultúrnych návykov. Kompozícia sa teda netýka iba fotografie, ale všetkého vizuálneho umenia - maliarstva, sochárstva, dizajnu, architektúry atď.

Kompozícia je stará ako umenie samo a veľkou mierou k nej prispeli dávni maliari pri komponovaní svojich obrazov. Asi nie je potrebné zdôrazňovať, že na snímke je zrejme najznámejší obraz Mona Lisa od Leonarda da Vinci. Leonardo da Vinci ku kompozícii veľkou mierou prispel. Vyvážiť všetky prvky v obraze a dosiahnuť tak vizuálnej harmónie je základnou úlohou kompozície snímky. Pritom maliari majú v mnohom úlohu jednoduchšie ako fotografi - sú úplne slobodní v návrhu obrazu a prvkov na obraze môžu vytvárať a umiestňovať úplne podľa svojej ľubovôle. Fotografi sú na tom horšie v tom, že zaznamenávajú svet taký aký je. Aj keď sú si vedomí kompozičný nedokonalosti, tak ak nemožno nájsť lepšiu kompozíciu v danom mieste a v danom čase a napriek tomu je potrebné scénu zaznamenať, musí sa uspokojiť s tým čo je. To je typické napríklad pre už spomínanú reportáž.

Pravda - kompozícia na tejto snímke v mnohom nie je ideálna, ale v danom čase a na danom mieste viac fotograf urobiť nedokázal. To je bohužiaľ častý prípad z rýdzej praxe a tak ide o to naučiť sa hľadať tú najlepšiu kompozíciu takpovediac za pochodu. Možno ale niekto iný by situáciu na tomto mieste vyriešil výrazne lepšie! Úloha sa potom mení na to nájsť tú najlepšiu kompozíciu na danom mieste s rešpektovaním prípadného obmedzenia pohybu alebo času. Ku slovu potom môže prísť aj PC, retuš a prípadne dokonca manipulácia s obrazom, ktorá, ak má byť vykonaná úplne profesionálne, je ale pomerne náročná. Je ale tiež otázkou vkusu, kam až si ju dovolíte vykonávať. Fotografie totiž môže ľahko skĺznuť až na hranicu grafiky či koláže, ktorá s využitím samostatných a nesúvisiacich kusov z iných fotografií (obloha, strom, človek atď.) Môže vytvoriť úplne nový celok.

Keď už sa na snímke kompozične niečo nepodarí, veľa môže zachrániť orezanie (crop). Nie nadarmo sa preto hovorí, že nožnice sú najlepším pomocníkom fotografa. Toto porekadlo samozrejme pochádza z dôb, kedy sa nožnicami orezávala papierové zväčšeniny. Dnes nožnice nahradilo PC.

Iná situácia samozrejme nastáva, ak je možné chodiť týždne a týždne a hľadať tú správnu kompozíciu v krajine alebo v kľude aranžovať kompozične úplne "dokonalé" snímky v štúdiu. Tie sa potom v mnohom obrazom podobajú aj nároky na ne z hľadiska dokonalej kompozície sú logicky vyššie Štúdio poskytne veľkú kompozičný slobodu. Nájsť preto novú, zaujímavú, netradičné a pritom peknú kompozíciu je hlavná úloha. Je to ale zároveň v dnešnej konkurencii veľmi ťažké.

Formáty fotografií

Kompozíciu tiež do značnej miery určuje formát (pomer strán) a výsledná veľkosť fotografie. Iná situácia nastane, keď ste vo voľbe formáte úplne slobodní a môžete teda snímka komponovať a prípadne orezávať podľa ľubovôle. Oveľa obmedzenejší kompozičné slobodu máte, ak si pomer strán pevne zafixujete napríklad podľa pomeru strán bežných fotografických papierov. Typické formáty obrázkov sú dané veľkosťou senzora, následným orezom prípadne zložením do panorámy. Škála formátov fotografických papierov je však ešte oveľa väčšie. Panoramatické formáty tiež zvyčajne vyžadujú väčší rozmer fotografie, na malej ploche totiž nevyniknú. Ak nechcete mať na papierových fotografiách nepekné biele pruhy a zároveň nechcete mať každý snímku inej veľkosti, tak pomer strán bude pevne daný, môžete však snímka komponovať horizontálne alebo vertikálne. Ešte menšie kompozičné sloboda nastane, ak zadanie znie úplne konkrétne - napríklad titulná strana časopisu (vertikálne usporiadanie úplne konkrétne veľkosti) alebo obal CD (štvorec).

Typická ukážka pevne daného formátu fotografie (takmer štvorec) použitá ako titulná strana knihy. Potom je samozrejme kompozícia veľmi "spriahnutie". Buď sa snímka vyberie z databanky či archívu alebo sa cielene s týmto formátom vytvorí..

2. Kompozičné prvky I.

Ako už bolo naznačené, hodnotenie kompozície obrazu či fotografie je čisto subjektívne a tak akákoľvek striktná teória nie je žiadnou zárukou úspechu. Rad uznávaných maliarov priamo cielene kompozíciu porušovala a dosiahla reputácie. Napriek tomu je znalosť kompozičnej teórie veľmi užitočná.

Kompozičné prvky

Fotografiu bez ohľadu na obsah vždy tvoria určité množstvo obrazových prvkov (elementov). Prvkom sa pritom rozumie všetko, čo priťahuje divákov pozornosť a čo možno na snímke samostatne nájsť a pomenovať. Je síce trochu ťažké rozdeliť obsah snímky na úplne samostatné prvky, pretože celkový dojem z fotografie je väčšinou utváraný mnohých vplyvy a tie sa navyše navzájom ovplyvňujú. Napriek tomu je ale dobré pomenovať aspoň tie základné z nich a preštudovať spôsob, ako ľudia reagujú na niektoré spôsoby ich organizácie. Kompozícia pritom nie je nič iného, ako vhodný spôsob poskladania týchto prvkov na snímke tak, aby snímka vyjadril čo najlepšie náladu a divákom sa páčil. Znie to jednoducho, je to ale niekedy zapeklito ťažké.

Kompozičné prvky na snímke tvoria: Línie a krivky Tvary a objekty Svetlá a tiene (jas) Farba Textúra Línie a krivky Línia na snímke predstavujú cestu medzi dvoma bodmi. Línia môže byť rovná, zaoblená, zvislá, vodorovná, cikcak atď. Veľmi často tiež dojem línie vytvorí nejaký úzky predmet - napríklad telefónny kábel, koľaje atď. Líniu tiež vytvorí ostrá hranica rôzne farebných alebo rôzne kontrastných plôch (veľmi často ostré tiene) alebo jednoduché usporiadanie rôznych malých predmetov do "riadku".

Veľké množstvo rôznych línií ponúka architektúra. Najmä diagonálna kompozícia (uhlopriečka) je veľmi dynamická.

Mozog má veľmi silnú schopnosť na snímke línie priamo vyhľadávať. Napríklad ak umiestnite na snímku len štyri body do rohov štvorca, mozog si automaticky domysli línie (čiary) medzi týmito bodmi. Dôvod je ten, že mozog permanentne vyhľadáva v obraze známe tvary a štvorec je dôverne známy tvar.

Napriek tomu, že na tomto obrázku nie sú žiadne línie, tak mozog je ochotný si línia tvoriaca štvorec z bodov predstaviť. Príčinou je, že štvorec je mozgu dôverne známy a tak ho rád na obrázku hľadá.

Vplyv línií na snímku

Mozog vníma línie na obraze pomerne veľmi silno a smer aj usporiadanie línií na snímke môže významne ovplyvniť čítanie snímky a vytvoriť dojem rôznych ilúzií. Horizontálne línie, často prítomné v krajine, vytvára dojem pokoja a priestoru, zatiaľ čo vertikálne línie vedú často k pocitu výšky, mohutnosti a sily.

Ukážka veľkého počtu horizontálnych línií typických pre krajinu. Silné horizontálne línie možno nájsť aj v obrázku na začiatku tohto článku. Vertikálne línie typické napríklad pre architektúru budia často silný dojem výšky a mohutnosti - čo je u architektúry práve žiaduce.

Zbiehajúce sa línie majú tendenciu vytvoriť silný dojem hĺbky a priestoru (pozri lineárna perspektíva) a súčasne veľmi silno zameriavajú pozornosť diváka do miesta kde sa zbiehajú. Šikmé línie navodzujú dojem pohybu, zmeny a akcie - sú teda tzv. dynamické, a zakrivené línie často evokujú dojem napätia a nepokoja. Mnoho línií na snímke môže vytvoriť až dojem chaosu a viesť k vnímaniu línií ako vzorky. Diagonálne kompozícia je veľmi dynamická a preto je medzi pokročilými fotografov veľmi obľúbená. Ak sa rozhodnete ale pre túto kompozíciu, tak základnou úlohou je poskladať prvky obrazu do snímky tak, aby diagonálnu kompozíciu snímku celkovo uniesol a pôsobil, byť šikmý, úplne prirodzene. To ale niekedy nie je úplne triviálne.

Uhlopriečne kompozíciu možno zvoliť aj v prípade keď sa vám objekt do snímky nevojde a pritom nemožno odstúpiť. Na snímke tohto holandského mlynu bolo zvolené práve toto riešenie, čo spolu s malým pohybovým rozostrením (čas 1 / 85 sec) umocnilo dojem pohybu a dynamiky. Mraky vpravo hore vyvažujú kompozične snímka. Škoda, že dolná lopatka nie je na snímke celá.

Veľa rozlične usporiadaných líniou vedie až na dojem chaosu a vnímanie línií ako vzorky. Kedy prejde vnímanie mozgu z línií do vzorky záleží na mnohých faktoroch. Všeobecne platí, že neusporiadané línie prejdú do dojme vzorky rýchlejšie ako usporiadané línie.

Zakrivené línie (krivky) vytvára dojem toku na snímke. Sú oveľa estetickejšie ako priame čiary, pretože vytvára dojem mäkkých, ohybných a ladných vecí. Sú tiež "pomalšie" čo znamená, že mozog na nich strávia oveľa viac času - viac a dlhšie si ich prezerá. Najmä obľúbená a účinná je krivka v tvare "S". Krivka však nesmie opustiť obraz a nesmie sa ani dotýkať okraja. Oboje pôsobí veľmi rušivo .

Nielen obľúbená "S" krivka je často vidieť na snímkach, ale aj rôzne cikcak krivky. Platí ale o nich to isté - ak opustia obraz alebo dotknú Ak sa okraje snímky, tak to veľmi silno priťahuje pozornosť diváka a tým pôsobí značne rušivo. Línia môžu veľmi účinne viesť zrak diváka a určiť tak smer čítania snímky. Mozog sa totiž rád a ľahko nechá viesť snímkou, najmä napr. dvoma paralelnými líniami, ktoré nám veľmi silne pripomínajú riadky textu či cesty. Nielen však tvar a smer líniou je dôležitý, ale na celkový dojem má vplyv aj ich jas, kontrast, farba, hrúbka či spôsob opakovania a rozstup líniou vo vzťahu k ostatným prvkom na snímke.

Všimnite si, ako ľahko sa necháte zrakom viesť po ceste. Väčšina z vás bude "čítať" ďalšiu snímku zľava doprava a po ceste, čo zodpovedá čítanie textu a tento spôsob umocňuje aj orientácia autobusu. Ten zároveň dáva snímky mierku a "kotvu". Zvyšok snímky tvoria buď vzorka (kosodrevina) alebo negatívne priestor (rozmazané pozadia), o ktorých bude reč v ďalšom diele. Na spôsob, akým sa položky zobrazia na snímke, má obrovský vplyv stanovisko fotografa. Iba malou zmenou biotopu (pár krokov vľavo alebo vpravo) alebo malou zmenou snímacej výšky sa môžu na snímke vytvoriť nové a silné línie alebo naopak sa línie môžu prerušiť alebo úplne zmiznúť. Pritom nie je vôbec podstatné, či v reálnom svete línie skutočne boli alebo sú chcete iba ilúziou vytvorenou na snímke.

Táto snímka "obyčajného českého lesa" v lete obsahuje veľké množstvo línií a to horizontálnych (tiene) aj vertikálnych (stromy). A práve na veľkom počte harmonických línií je snímka postavená.

Záver

Snáď až na výnimky nie sú línie tým jediným na snímke. Vždy sú doplnené o ďalšie prvky, o ktorých bude reč ďalej. V každom prípade sú ale línie a krivky dôležitým výrazovým prostriedkom, ktorý môže veľmi silno umocniť celkový dojem zo snímky a do značnej miery určiť spôsob jeho čítania. Ako bude ale ešte zdôraznené, niekedy menej je viac. Príliš veľa línií môže viesť až k zmätku, celkový dojem sa stratí a snímka prestane byť prehľadný. Línia veľmi často vytvára tiene a tiene zase vytvára svetlo. Preto druh svetla (tvrdé alebo mäkké - difúzna) je veľmi dôležitým prvkom pre zachytenie línií. Najmä v tvrdom poludňajšom slnku sa preto tvoria veľké množstvo línií a ak s tým vyslovene snímka nepočíta, ľahko vznikne zmätok. To je pasca najmä v čase, keď je na snímke použitá veľká hĺbka ostrosti, ktorá línie zobrazia vo veľkej hĺbke. V tomto zmysle sú v nevýhode kompaktné fotoaparáty, ktoré s hĺbkou ostrosti pracovať prakticky nemôžu.

3. Kompozičné prvky II.

V minulom diele sme popísali prvé zo základných stavebných kameňov kompozície a síce línie a krivky. Teraz budeme v tomto opise pokračovať ďalšími kompozičnými prvkami a síce tvarmi, priestorom a svetlom.

Tvary a objekty

Tvar alebo objekt na snímke je uzavretá krivka často vyplnená odlišnou farbou alebo jasom. Tvar na snímke sa ľahko vytvorí aj bez ohraničujúca línia - stačí iná farba alebo tonalita určitej nadkritickej plochy. Tvarom teda môže byť kameň, dom, most, srnka, človek, stôl, vták, kopec ale aj mrak na oblohe.

Tvarom alebo objektom sa v kompozičným slova zmysle znamená nejaká ohraničená a ucelená väčšia plocha na snímke. Táto snímka je kompozične postavený na náhodných tvaroch kameňov pohodených v mori. Grafika alebo matematika pracuje s tzv. primitívnymi alebo základnými tvarmi / objekty, ako sú kruh a elipsa, štvorec a obdĺžnik, trojuholník a rôzne viacuholníky. I keď sú to tvary pomerne jednoduché, vyskytujú sa v prírode aj na snímkach prekvapivo často.

Typické a úplne pravidelné kruhové tvary vytvorí na oblohe napríklad vesmírne telesá. Na snímke je náš Mesiac v splne.

Aj napriek tomu, že tvary zaberajú na tomto obrázku plošne mizivé percento, tak fakt, že dôverne poznáte a že silne tonálne vybočujú, vás donúti na ne zamerať pozornosť.

Rozpoznávanie tvarov ľudského videnia je napojené na kognitívne funkcie mozgu, ktorý rád nachádza v obraze predmety, tvary a objekty podľa svojej skúsenosti. Uľahčuje mu to sa zorientovať v cudzom prostredí a zorganizovať si veci na rozhodovanie. Dôverne známy tvar je napríklad tvár, ktorý ľahko a rýchlo nájdeme aj v spleti iných tvarov. Na tomto snímky sochy Budhu v koreňoch v thajskom meste Ayutthaya je veľké množstvo náhodne usporiadaných línií alebo tvarov. Napriek tomu vnútri nich rýchlo odhalíte niečo, čo medzi ne nepatrí a síce dôverný známy objekt - tvár.

Všimnite si, ako si podvedome pozeráte detaily tohto tvaru a pravdepodobne nájdete aj "objekt" plachetnica na pozadí, napriek tomu že je rozostrená. Mozog jednoducho rád hľadá jemu známe tvary. Umožňuje mu to pochopiť obraz a zorientovať sa v ňom.

Na kognitívne funkcie mozgu je založená aj táto optická ilúzia nazvaná Kanizsov trojuholník. Náš mozog na obrázku okamžite nájde aj tvar biely trojuholník, napriek tomu že na obrázku v skutočnosti žiaden nie je.

Podobne ako u líniou vytvoria veľké množstvo náhodne usporiadaných tvarov skôr dojem vzorky. Mozog jednoducho od určitého množstva nie je ochotný sa zaoberať každým tvarom jednotlivo (aj keď to de facto nič nebráni) a začne túto množinu tvarov vnímať ako rytmus alebo vzor (pattern).

Veľké množstvo mušlí je pre mozog neprehľadné a tak je začne vnímať ako "veľa mušlí" a teda vzorka. Podobne to funguje aj u línií.

Pozitívny a negatívny priestor

Tvary a línie, definujú tzv. pozitívny alebo negatívny priestor. Pozitívny priestor na snímke je oblasť, kde tvary a objekty existujú a kde sa teda ľudovo povedané niečo zaujímavé deje. Negatívny priestor na snímke je oblasť (plocha), kde tvary a objekty neexistujú a je to teda prázdne miesto okolo tvarov a objektov. Na snímke býva často reprezentovaný silno rozostreným pozadím alebo farebne alebo tonálne jednoliatym pozadím. Negatívny priestor je veľmi často tvorený silne rozostreným pozadím a priťahuje pozornosť na hlavný objekt (pozitívny priestor na snímke). Súčasne zjednodušuje snímku, poskytuje oku aj mozgu odpočinok (negatívnym priestorom sa mozog nemusí zaoberať) a tým uľahčuje čítanie snímky.

Aj na tejto snímke je veľké množstvo negatívnych priestoru ale dosiahnutého dlhou expozíciou 10 sekúnd, čím sa more silne rozmazala. Malý kúsok negatívneho priestoru tiež vytvorila jednoliata obloha hore.

Negatívny priestor na snímke byť nevyhnutne nemusia, ale ak je prítomný, tak veľmi silno naviguje oko na pozitívnej priestor a teda hlavný objekt alebo objekty. Negatívny priestor na snímke je tiež často popisovaný ako miesto poskytujúce oku "odpočinok". Vyvážiť negatívny a pozitívny priestor na snímke je opäť jedným z úloh správnej kompozície.

Na pozitívnym a negatívnym priestoru sú opäť založené niektoré ilúzie. Napríklad tu tváre a ruky vytvárajú vzorka mory. Je tak ťažké povedať čo je negatívny priestor a čo pozitívne. Dalo by sa povedať, že negatívne priestor okolo mory vytvára tváre a ruky. Alebo naopak?

Svetlá a tiene (jas)

Jas na snímke a najmä jeho zmena na predmetu, a to či skoková alebo plynulá (gradient), veľmi účinne vyjadruje trojdimenzionálnej kvalitu predmetov. Pri vhodnom usporiadaní môže teda tieň vytvoriť dojem objemu a priestoru. Modelovanie tváre tiene je jedným zo základných úloh fotografa v portrétne a modelingové fotografie. Mäkké difúzne svetlo nevytvára tiene a tak sa používa pre dokumentačné účely - do tváre je dobre vidieť. Naopak silné stranové nasvietenie ukáže síce z tváre menej, je ale veľmi dramatické. Záleží teda na účelu a zámeru snímky.

Dlhé tiene danej nízko umiestneným svetlom vytvára ranné alebo večerné slnko. Spoločne s farbou svetla (červená) to vyčarí nenahraditeľnú atmosféru snímok. Ak si nastavíte hlavný objekt proti slnku, tak bude dobre osvetlený a pritom atmosféra snímky bude zachovaná. Ráno v 7:20, ostrov Koh Lanta, Thajsko. Kľúčový vplyv na tiene má smer svetla - hornej svetlo, stranové svetlo atd. a kvalita svetla vytvárajúce ostré či pozvoľné (prechodovej) tiene. Zadné svetlo vytvorí siluety, kde sa naopak dojem objemu telesa úplne stráca. Absencia farby našej citlivosť na objem vyjadrený svetlami a tiene zvyšuje, čo je typické napríklad pre čiernobielu fotografiu.

Svet okolo nás ponúka nekonečné množstvo možností, ako snímku zorganizovať. Čím najtradičnejšiu možnosť vyberiete, tým je to ťažšie, ale keď to vyjde, tak zaujímavejšie.

Vrhnutý tieň okien, žalúzií atď. je častým prvkom na fotografiách. Svetlá a tiene a tým aj ich príčina - t.j. kvalita a smer svetla - sú tak de facto kompozičným prvkom.

4. Kompozičné prvky III.

Medzi posledné kompozičné prvky, z ktorých je zostavený obraz v kompozičnej teórii, patrí farba a textúra. Popíšte teda ich pôsobenie a vplyv na diváka z hľadiska kompozície. Farba Vplyv farby na ľudské vnímanie je veľmi zložitý a komplexný a bola mu venovaná rad výskumov. Tzv. psychológia farieb totiž enormne zaujíma napr. reklamnej grafiky či fotografov, pretože môže umocniť potrebný dojem. Farby v nás úplne podvedome vyvolávajú emócie a môžu teda veľmi silno umocniť celkový dojem zo snímky.

Farba má na celkový dojem zo snímky významný vplyv ako napríklad na tomto snímku, ktorý opakuje rovnaký motív v rôznych nie príliš sýtych farbách. Vďaka vhodne zvoleným odtieňom farieb pôsobí naviac celok farebne harmonicky a upokojujúcim dojmom. Treba sa zmieriť s tým, že vnímanie farieb je čisto subjektívny vnem a rôzni ľudia môžu na farby reagovať úplne odlišne. Vnímanie farieb sa tak môže veľmi líšiť v rôznych ľudských kultúrach - napríklad v Európe je bežné vnímať čiernu farbu ako smútok, zatiaľ čo Japonci bežne ako smútočné farbu vnímajú bielu - v Európe naopak farbu pozitívnu a optimistickú. Samotný vnem farby okom je síce pomerne objektívne, ale farby máme prepojené s našimi emóciami a práve toto prepojenie, ktoré sa môže u rôznych ľudí veľmi líšiť, môže zapríčiniť rôzne pôsobenie farieb. Rozdielne vnímanie farieb majú preto napríklad aj ženy a muži, pretože majú farby napojené na svoje emócie inak. V skratke sa teda dá povedať, že farby komplexne ovplyvňujú nervový systém človeka.

Farba je podobne ako ostatné kompozičné prvky nástroj, na ktorý možno rozohrať hru podľa vašich predstáv. Farba na snímke môže byť dominantné, potlačená, snímka môže byť jednofarebný, pastelový alebo naopak strakatý atď. V konečnom dôsledku fotograf farbou ovplyvňuje emócie, ktoré vyvolá u diváka. Z hľadiska opisu farby (ktorý ale postihuje komplexný vplyv farby na diváka len okrajovo) je vhodné pracovať s termíny: Odtieň farby (Hue) Sýtosť či saturácia (nasýtenie) farby (Saturation) Svetlosť farby (Value, Lightness alebo Brightness)

Opis farby v modeli HSV sa dá nakresliť ako kužeľ, kde zvislá os hovorí jas farby (Value, V), uhol hovorí odtieň farby (Hue, H) a vzdialenosť zo stredu kruhu hovorí sýtosť farby (Saturation, S). Aj keď samozrejme existuje veľa iných popisov pre opis farieb (modely RGB, CMYK, L * a * b atď.), je tento tzv. HSL alebo HSB alebo HSV model z hľadiska prostého ľudského vnímania najprirodzenejšie. Bez hlbších poznatkov a súvislostí by ste asi celkom prirodzene opisovali nejakú farbu jej odtieňom (slová ako červená, zelená, modrá, žltá, atď.), jej sýtosťou (slová ako sýta, pastelová, bledožltá atď.) a jej jas (tmavá alebo svetlá atď. ). Ak sa chcete o modeloch opisujúcich farby dozvedieť viac, je možné nahliadnuť napríklad do článku venovanom farebným modelom alebo do anglicky písaného článku vrátane matematického vyjadrenia.

Z hľadiska kompozície snímok je vhodné rozlišovať v hrubom pohľade: Monochromatické snímky Duotone snímky Blízke farby Doplnkové farby Teplé a studené farby Selektívna farebnosť Monochromatické snímky Monochromatická snímka je snímka pracujúca len s jedným odtieňom farby a preto rozlišovacím prvkom je len jas. Farba môže byť síce ľubovoľná, v praxi sa však najčastejšie používa biela a tým vzniknú klasické čiernobiele snímky (čierna je vlastne nesvietiaca biela). Možno použiť ale ľubovoľnú inú farbu namiesto bielej, snímka potom ale nemá bielu.

Klasická farebná snímka hýriaca všetkými farbami.

Monochromatická (čiernobiela, grayscale, black-and-white) verzia obrázka, kde ku kresbe je použité len svetlo bielej farby a jeho rôzny jas vytvára teda odtiene šedej od čiernej po bielu.

Monochromatický obrázok, kde namiesto bieleho svetla bolo použité svetlo žltej a snímka má tak všetku kresbu vytvorenú žltým svetlom rôzneho jasu a nemá teda bielu. Monochromatické a najmä čiernobiele snímky sú veľmi obľúbené, pretože absencia farby zvýši citlivosť diváka na ostatné kompozičné prvky - najmä línie a tvary. Sú teda voľbou tam, kde línie a tvary sú ťažiskom snímky a vytvárajú zaujímavú kompozíciu. Naopak ale veľa snímok je založené na farbách a bez pomoci farieb by boli nudné. I keď možno teda v princípe každý snímka previesť v PC na čiernobiely, prevod snímok nepostavených na líniách a tvaroch nemá veľký zmysel. Možno to ale samozrejme ľahko skúsiť.

Veľmi obľúbené sú čiernobiele snímky ľudí, kde potlačenie farby automaticky znamená zvýšený záujem diváka o línie a tvary a teda o tvár, výraz, polohu tela atď. Farba by preto u rady snímok tohto typu vyslovene rušila.

Duotone snímky (Duplex, Duotone) Duotone je technika, keď na vytvorenie obrázku sú potrebné farby dve (napríklad dva atramenty). Na snímke sa tak objavia farby celkovo tri, kde treťou farbou je podložka (v RGB čierna, v CMYK biela = papier). Obľúbeným Duotone je napr. sépia, ktorá má podľa Adobe odporúčaný odtieň okolo 27 a saturáciu okolo 21. Na snímke je teda čierna, biela a odtiene sépiové farby dávajúce snímky starý, archívny vzhľad.

Typický vzhľad snímok typu Duotone, tu s druhou farbou blízkou sépie. Naše zmysly majú túto farbu spojenú so starými archívnymi dokumentmi (noviny, staré knihy, atď.) a preto to dá snímky (úplne bezdôvodne) "starý" vzhľad.

Blízke farby O blízkych (analógii) farbách hovoríme, keď snímka tvorí len farby v malom rozsahu odtieňov. Sú to teda farby si podobné a preto harmonické, jemné a lahodné. Vytvára dojem pokoja a preto sú často využívané v dizajne a často sa s nimi stretnete napríklad ako s farbami webových stánok tých firiem alebo inštitúcií, ktoré chcú pôsobiť harmonicky, seriózne a pokojne.

Blízkej (analogické farby sú farby v malom rozsahu odtieňov. Pôsobia pokojne, harmonicky a neagresívne.

Doplnkové farby Pravým opakom sú doplnkové (komplementárne) farby, čo sú farby na opačnej strane farebného kolesa. Sú veľmi kontrastné a pôsobia intenzívnejšie a sýto, ako keby boli obklopené blízkymi farbami. Častým kompozičný usporiadaním je preto voľba farebne doplnkového pozadia, čo vytiahne hlavný objekt nielen negatívnym priestorom alebo jasom, ale aj farbou.

Doplnkové farby sú vzájomne farebne najďalej v ľudskom vnímaní a preto vytvára maximálny farebný kontrast. Sú preto agresívne, nápadné, revúce, neprehliadnuteľné. Preto sú častým kompozičným prvkom.

O doplnkových farbách hovoríme aj v prípade, že nie sú presne proti sebe na farebnom kolese. Stačí dostatočný odstup ako tu na snímky, kde je použitá veľmi obľúbená kombinácia modrá - žltá.

Teplé a studené farby Farby označujeme ako teplé alebo studené podľa nášho prepojenie farieb s dejmi v prírode. Červená, žltá a oranžová sú označované ako teplé farby (so skutočnou teplotou to nemá nič spoločné), pretože sú to časté farby leta a Slnka. Naopak modrá, fialová a temne zelená sú farby studené, pretože ich máme spojené so zimou, tieňom alebo nocí. Na snímke je teda možné farbou veľa ovplyvniť celkovú náladu alebo umiestniť teplej a studenej farby do kontrastu. Teplými a studenými farbami je tak možné vyjadriť aj priestor a perspektívu.

Studené farby (tu modrá) v nás automaticky vyvolávajú dojem chladu a nevľúdneho prostredia. Dôvod je prostý - takto sa s tým stretávame v prírode za súmraku, zimy, zlého počasia atď.

Naopak teplé farby (tu oranžová) máme napojené na leto, Slnko, pohodu a bezstarostnosť.

Kontrast medzi teplými a studenými farbami môže vyjadriť aj priestor (perspektívu), pretože nikto nepochybuje o tom, že "to posledné žlté na snímke" muselo byť ďaleko.

Selektívna farebnosť Selektívna farebnosť je technika, ktorá v PC odfarbuje do čiernobielej podoby celý snímka mimo jeho malú časť alebo časti. Druhým spôsobom ako podobného efektu dosiahnuť je snímka v žiadaných miestach ručne kolorovať, čo vytvorí rovnaký efekt ale opačnú technikou. V každom prípade ale malá farebná časť na snímke vždy veľmi silne púta divákov pozornosť, čoho sa hojne využíva napríklad v portrétov, keď sa ponechajú napríklad farebné oči a / alebo pery. Je to však obľúbená technika nielen u snímok ľudí, ale aj v reklamnej fotografii, reportáži, krajine atď. Pravdou ale je, že ak je táto technika nad rozumnú medzu, pôsobí až lacno a je preto potrebné ju aplikovať s mierou. Selektívna farebnosť môže veľmi silno zaostriť pozornosť tam, kam potrebujete a súčasne môže zbaviť rušivých (farebných) vplyvov okolia alebo pozadia. Je to preto technika veľmi obľúbená.

Citlivé a správne použitie selektívnej farby ani nevnímate a musíte sa sústrediť na to, že sa vlastne jedná o techniku selektívne farebnosti.

Textúra resp. vzorka (Texture) Textúra alebo vzorka vyjadruje vlastnosť povrchu. Textúra teda navodzuje dojem hladkosti, hrubosti, mäkkosti, mokrosti atď. a keď sa ľudia pozerajú na textúru, predstavujú si, aké by to bolo sa jej dotknúť. Textúra môže byť skutočná (môžete sa jej naozaj dotknúť a ohmatať si ju rukou) alebo simulované, keď divák má dojem textúry ale v skutočnosti to textúra nie je (keby ste sa jej dotkli, tak zistíte že je to napr. hladké). Dá sa povedať, že v prírode je vecou vytvárajúcich textúru skôr viac ako menej. Naučiť sa preto s textúrou zaobchádzať (vyhľadať ju, potlačiť ju, alebo naopak zdôrazniť) je preto v fotografiu veľmi dôležité.

Veľa tvarov alebo veľa línií na snímke má v jednej chvíli tendenciu vytvárať dojem textúry. Od určitej hustoty tvarov alebo línií totiž mozog nie je už ochotný rozlišovať jednotlivé objekty a vyhodnotí plochu ako textúru. Čím väčšie množstvo čím menších tvarov je na snímke, tým tento dojem je silnejší. Dojem textúry tiež umocní náhodné ale rovnomerné rozloženie tvarov. Pravidelné rozloženie je mozog ochotný ako samostatné tvary vnímať oveľa dlhšie. Malé množstvo tvarov na snímke ľahko rozlišujete ako jednotlivé kusy (tu na pozadí textúry - trávy).

Veľké množstvo tvarov však ľahko prejde na textúru. Kedy presne záleží na mnohých faktoroch vrátane veľkosti výslednej fotografie, v praxi je ale lepšie to skôr pocítiť ako nejako exaktne skúmať.

Záver Týmto článkom sme ukončili opis kompozičných prvkov fotografie. Zopakujme len, že ide o: Línie a krivky Tvary a objekty Svetlá a tiene (jas) Farbu Textúru Aj keď kompozičné prvky nie je potrebné nijako démonizovať ani preceňovať, tak je pravdou, že z nich fotograf (možno podvedome a nevedomky, možno úplne cielene) stavia svoju fotografiu rovnako, ako stavbár stavia z tehál dom či kuchár varí zo svojich surovín polievku. Aké možné okolo tejto stavby vysledovať princípy a odporúčania budú predmetom ďalších článkov.

5. Kompozičné pravidlá I.

Kompozíciou sa nemyslí nič zložitejšieho, ako poskladanie kompozičných prvkov na snímku tak, aby celok pôsobil harmonicky. Už slovo "pôsobil" naznačuje, že ide o rýdzo subjektívnu záležitosť. Napriek tomu sa dajú vysledovať určité všeobecne platné pravidlá, ktoré na splnenie tohto cieľa pomôžu. Kompozícia a emócie Na celkový dojem zo snímky má prirodzene vplyv veľa faktorov. Napriek tomu možno na väčšine fotografií vystopovať hlavný objekt alebo viac hlavných objektov, predmet alebo predmety záujmu, miesto alebo miesta priťahujúci pozornosť. Cieľom je potom naviesť pohľad diváka vo vhodnom poradí, vhodnom smere a vo vhodnej rýchlosti na tieto hlavné objekty. Celý proces musí byť ale prirodzený a nenásilný, inak je divák zmätený a snímka ho nebaví.

Niekedy sa autor fotografie snaží čosi dokumentárny oznámiť a potom je kompozícia podriadená tomuto oznámeniu. Niekedy sa však jedná len o "náladovku" a potom kompozície len podčiarkuje emócie miesta alebo okamihu.

Inými slovami vhodná kompozícia navedie zrak na prirodzené čítanie snímky. Konštrukcia oka vybaveného žltou škvrnou totiž neumožňuje naraz a detailne vidieť viac ako asi 1 / 4 cm2 na bežnú čítaciu vzdialenosť. Bežná fotografia je vždy väčšia a tak divák ju musí postupne a po častiach "prečítať". Kompozícia obrazu v mnohom určí ako. Ak fotograf nedokáže zaujať diváka a vhodne ho navigovať po snímku, jeho záujem o fotografiu rýchlo klesá alebo je dokonca predčasne ukončený a divák sa od fotografie odvracia - nebaví ho, nezaujala ho.

Veľakrát na vás priamo na scéne pôsobia vaše vlastné veľmi silné emócie. Odpútať sa od nich, "prepnúť mozog" a premýšľať ako emócie, náladu a scénu najlepšie zachytiť na nedokonalé médium fotografie je ťažké, ale účinné. Ide to aj veľmi dobre nacvičiť. Keď stojíte na scéne a hľadáte vhodný snímku, pôsobí na vás veľa faktorov. Čo vidíte a cítite je totiž ovplyvnené nielen vizuálnym stavom scény, ale aj ďalšími pocity - aké je teplo, aký fúka vietor, čo a ako tam vonia, čo pritom počujete atď. Navyše, to čo vidíte, je do značnej miery ovplyvnené tým, čo vidieť chcete, čo je vaša myseľ pripravená vidieť a v akom ste celkovom rozpoložení a nálade.

Odpútať sa od všetkých týchto "rušivých" vplyvov je pomerne ťažké a úplne dokonale pravdepodobne nemožné. Avšak pri snahe o cielenú kompozíciu snímky a pri výcviku fotografického videnia treba upokojiť myseľ a sledovať dianie pokiaľ možno bez silných vlastných emócií. Dobrou pomôckou pre dosiahnutie harmónie a súladu je orez. Všetko, čo je na snímke zbytočné a mohlo by teda len trochu rušiť, musia preč. Nie nadarmo sa hovorí, že nožnice sú najlepšie pomôckou fotografa (porekadlo je prirodzene z obdobia klasického filmu).

Porušovanie pravidiel Nenechajte sa aj mýliť tým, že čas od času je vidieť snímku, ktorý poruší všetky kompozičné pravidlá a napriek tomu ako celok pôsobí harmonicky. To je samozrejme majstrovská práca autora, ktorý dokázal nájsť novú netradičnú cestu a pritom harmóniu nenarušiť. Bohužiaľ oveľa častejšie sú pokusy o porušenie pravidiel (čo je ľahké) ale súčasne s fatálnym dopadom na harmóniu snímky. Skúsenosti tak ukazujú, že tá správna cesta vedie cez hlboké pochopenie pravidiel kompozície, ich rešpektovanie a pokoru pred nimi, až k porušovaniu "poučiek". Opačne je cesta úspešná bohužiaľ len výnimočne. Táto snímka väčšinu kompozičných pravidiel porušuje - stredová kompozícia, rušivé prvky v obraze, neukončené prvky na okraji atď. Napriek tomu však má svoje kúzlo.

Kompozičné pravidlá Ako náhle uvidíte niečo čo vás zaujalo, je potrebné začať premýšľať, ako to čo najlepšie dostať na fotografiu. Pritom fotografia bude vždy oproti reálnej scéne smiešne malá, vynechá jeden rozmer priestoru, bude mať značné obmedzenia farieb a dynamického rozsahu, nebude ani voňať, ani šušťať atď. Je preto potrebné zvoliť primerané metódy ako izolovať hlavný objekt, ako na neho naviesť diváka a ako poskladať všetky prvky v hľadáčiku tak, aby výsledok čo najlepšie postúpil pocit, ktorý odovzdať chceme. I keď sú následne popísané jednotlivé "pravidlá" kompozície, tak tieto pravidlá nie sú navzájom izolované, ale vždy pôsobí ako celok. To je potrebné mať stále na pamäti, pretože rýdzo technokratický prístup ku kompozícii len zriedka býva účinný. Kompozičné pravidlá teda sú:

• Súlad a harmónia (Unity, Harmony)

• Dominancia a podriadenosť

• Súdržnosť

• Vyváženosť

• Proporcie a geometria

• Pozitívny a negatívny priestor

• Rytmus

• Chaos a jednoduchosť

Súlad a harmónia (Unity, Harmony) Celkový súlad a harmónia všetkých prvkov na snímke je vlastne najvyšším cieľom kompozície. Inými slovami harmónia zabezpečuje, že prvky v obraze budú k sebe logicky patriť, mať k sebe vzájomný vzťah, celkovo vizuálne ladiť a nebudú medzi sebou súperiť o pozornosť. V muzike sa dá prirovnať k celkovému, vyváženému a harmonickému dojmu z piesne. Vo vizuálnom umení znamená také usporiadanie všetkých prvkov v obraze, že celok pôsobí harmonicky, esteticky, logicky aj čitateľne. Pritom je potrebné vziať do úvahy iné (výrazne menšie) výrazové prvky fotografia voči skutočnému svetu. Preto možno kompozíciu finálne posudzovať až na snímke konkrétnej veľkosti a preto aj dobrá kompozície na pohľadnicu 9x13 cm a na výstavné zväčšeninu 3x2 m bude iná. Častým problémom mnohých snímok tiež je, že je tam zobrazené príliš veľa prvkov a celok potom pôsobí skôr ako disharmónia a chaos ako lahodná harmónia.

Plachetnica v diaľke vyvažuje kompozíciu, pretože snímka by bez nej pôsobil dole moc ťažko a nezaujímavo. Plachetnica súčasne dá snímky meradlo. Pri podobných snímok sa plachetnice ľahko vyretušuje a tak je možné vyskúšať aj ako by to vyzeralo bez nej. Ľudská myseľ má tendenciu pracovať podľa určitých pravidiel, ktoré môžu snahu o vytvorenie harmónie a súladu ohroziť. Jedným z pravidiel fungovania ľudskej mysle je snaha interpretovať svet okolo nás na základe objektov, ktoré už dobre poznáme. Ak takýto dobre známy objekt (jeho tvar, veľkosť, farbu atď.) niekde uvidíte a to pokojne len čiastočne, upravený, pootočený atď. ľahko ho okamžite identifikujete. Pomáha nám to prežiť a zorientovať sa v cudzom prostredí, pretože nové a neznáme predmety je ľahké dať do vzťahu k predmetom už známym a tým sa rýchlo zorientovať. Na fotografii robí mozog prirodzene to isté a tak nájde aj predmety, ktoré autor vôbec nechcel zachytiť. Tým sa snaha o harmóniu a súlad môže ľahko narušiť.

Všimnite si, ako silnú máte tendenciu vidieť štvorec a kruh aj napriek tomu, že žiadny kruh ani štvorec na snímke v skutočnosti nie sú. Dôvod je ten, že mozog podvedome hľadá pravidelné a známe obrazce, čím sa snaží zjednodušiť si obraz pre jeho pochopenie.

Ďalším vypozorovaným pravidlom fungovania ľudskej mysle je snaha predmety zoskupovať a to buď na základe podobnosti (veľkosť, tvar, farba, jas), fyzickej blízkosti, symetria, podobného pohybu atď. A podobne ako tvary môže byť zoskupovanie aj negatívne priestor. Takto vytvorené skupiny má človek potom tendenciu vnímať ako plány - popredí, stredné plán, pozadia atď.

Objekty vzájomne si podobné a blízke máme tendenciu vnímať ako skupinu. Podvedome potom vyhodnocujeme vzťah skupín voči sebe, nie jednotlivých objektov / prvkov.

Ako dosiahnuť súlad a harmóniu Dosiahnuť celkového dojmu jednoty a harmónie nie je úplne samozrejmé a treba dať pozor na niekoľko vecí: Jednotlivé prvky tvoriace kompozíciu by spolu nemali súperiť o pozornosť. Hlavná téma (hlavný objekt) by mal komunikovať s divákom pokiaľ možno čo najjasnejšie a najpriamejšie. Snímka by mal vyvolávať dojem úplnosti (na snímke nič nechýba) a poriadku. Aby súladu a harmónie sa dosiahol, je zvyčajne dobré mať v hlave jasný plán, čo chcete divákom povedať. Malo by to byť vcelku jasné a divák by nemal byť na pochybách. Častou chybou je snaha dať toho na fotografiu čo najviac, čo túto zásadu ľahko poruší a snímka potom pôsobí ako zmätok byť rýdzo dokumentárnu hodnotu mať samozrejme môže.

Niekedy je naozaj ťažké zachytiť atmosféru miesta ako celku a pritom toho na snímku nedať príliš veľa. Dobrým trikom môže byť dlhá expozícia (tu 1 sekunda), ktorá prirodzene snímka zmäkčí a zjednoduší. Vyžaduje to ale statív a vo dne neutrálny šedý filter (ND filter). Ak hľadáte čo najlepšie orez fotografie, tak súladu a harmónie je zvyčajne dosiahne vtedy, keď na fotografiu nič neprebýva, nič nechýba a aj keby ste tú slobodu mali, tak by ste už nič nezmenili. Bude to možno znieť kontraproduktívne, ale majte súčasne na pamäti, že zase až príliš veľký súlad a harmónia môže nudiť a príliš nízka harmónie môže vytvoriť dojem chaosu.

Všimnite si, ako veľmi ruší turista, ktorý sa priplietol do záberu. Z hľadiska kompozície je to ďalšia skupina známych tvarov, ktoré viažu pozornosť a odvádzajú ju od hlavného objektu t.j. vojaka. To je bohužiaľ častý problém v turisticky hojne navštevovaných miestach a potom nezostane, ako pracná počítačová retuš. Všimnite si tiež, ako síce oveľa menej ale predsa zruší aj svetlá hrana brán vľavo. Je to opäť prvok, ktorý zbytočne priťahuje pozornosť a nemá na snímke žiadny obsahový význam. Kráľovský palác, Bangkok, Thajsko. Ak máte pocit, že fotografia je hotová (po oreze, úpravách, retuše atď.), Nechajte ju chvíľu uležať a vráťte sa k nej za pár dní. Bezprostredné emócie väčšinou ignorovať a hodnotenie je objektívnejšie. Dobrý test aj je ukázať snímka viac ľuďom (priatelia, rodina atď.) a počúvať ich nezaujaté názory. Ak sa ich dojmy v zásade zhodujú, súlade bolo pravdepodobne dosiahnutý.

Ďalšie častá chyba - priamo zo stredu hlavy vyrastá okenica. Našťastie je na správnej strane a tak ako smer pohľadu mnícha tak lotosový kvet ju čiastočne vyvažuje. Opäť by pomohla len náročná počítačová retuš. Kráľovský palác, Bangkok, Thajsko.

6. Kompozičné pravidlá II.

Jedným z dôležitých prvkov kompozície je schopnosť fotografa riadene upútať pozornosť na nejaký prvok, predmet alebo objekt neboli aplikovať dominanciu hlavného objektu. Pomáha to oku sa zorientovať na snímke a zamerať pozornosť diváka tam, kde to fotograf považoval za najdôležitejšie. Dominancia a podriadenosť (Dominance and subordination, Emphasis) Dominancia určitého prvku dáva snímky čitateľnosť. Snímka bez hlavného motívu je ako stenu či bludisko, oko nemá nič na čo by sa zameralo a podobné snímky pôsobia zmätene, nezáživné, bez života, o ničom. Je preto veľa dôvodov zahrnúť do kompozície aj prvok dominancie neboli upútanie pozornosti na hlavný objekt / objekty.

Klasická turistická snímka "ako to tam vyzeralo". Dokumentárnu hodnotu samozrejme má, ale kompozične je úplne nezmyselná. Nemá hlavný objekt ani myšlienku, oko nie je vedené záberom, pozornosť strhávajú nezmyselné predmety, padajú mu línie atď. Kompozícia môže mať viac hlavných objektov, ale jeden by mal byť dominantný. Čím viac hlavných objektov však snímka má, tým zložitejšie je navigovať správne oko a zabrániť ich súperenie. Je teda na mieste určitá zdržanlivosť a platí okrídlené "menej je niekedy viac". Bez ohľadu na to ktorý prvok je na snímke dominantné by nemal viazať všetku pozornosť. Dominancia je síce dôležitá, ale stále treba myslieť na súlad a harmóniu celku, keď jednotlivé prvky snímky pôsobí vždy spoločne. Na zvládnutie tejto úlohy je užitočné poznať, čo a ako priťahuje pozornosť ľudského oka.

Tu asi nie je pochýb o tom, čo upúta vašu pozornosť. Na snímke je len jeden hlavný motív a je použitá dominancie kontrastom, farbou, izoláciou aj rozpoznaním (pozri ďalej) a preto je dojem tak silný.

Dominancia kontrastom Základné a asi najbežnejšie metóda je použiť na pritiahnutie pozornosti kontrast. Ten môže byť dosiahnutý jasom, farbou (použiť môžete napríklad doplnkové farby), textúrou atď. Kontrastu sa dosiahne, keď sa hlavný prvok výrazne odlišuje od zvyšku snímky, čo preruší celkový dojem textúry alebo negatívneho priestoru. Pritom jasový kontrast priťahuje našu pozornosť najviac, čoho práve využíva čiernobiela fotografia. Avšak, všeobecne povedané, našu pozornosť priťahuje akákoľvek výnimočnosť alebo menšina vo veľkej skupine.

Jeden iný kruh uprostred množiny podobných púta veľmi silno pozornosť a nie je pochýb o tom, ktorého si všimnete ako prvého. Dokonca vás možno napadne "Prečo je iný?". Tak totiž funguje náš mozog.

Vysoká Jasová odlišnosť kostolíka na pozadí textúry vegetácie a neba (negatívny priestor) bude určite pútať vašu pozornosť veľmi silno. Oko si prirodzene bude kostolík prezerať ako prvé a najdlhšie.

Tu je kontrast dosiahnutý farbou a všimnite si, ako silno oranžová bója púta pozornosť na pozadí modrej textúry mora!

I tu je dominancia dosiahnutá obrovským kontrastom, dokonca kontrastom presahujúcim možnosti digitálnych senzorov. Čierna je už preto bez kresby a vznikajú tak siluety.

Dominancia izoláciou Dominancia izoláciou je po kontraste asi druhá najčastejšie používaná metóda vo fotografii. Je založená na fakte, že pokiaľ objekt nie je členom skupiny iných objektov a nie je ani blízko, tak veľmi silno priťahuje pozornosť určitým druhom napätia. Napätie je spôsobené podvedomím úvahami o vzťahu objektu ku skupine a príčinách a dôsledkoch jeho osamotenia alebo opustenie. Izolácie možno dosiahnuť jednoducho pomocou negatívneho priestoru, napríklad rozostreným pozadím - hĺbkou ostrosti.

Dominancia izoláciou je logickým dôsledkom tendencia mozgu zoskupovať na základe podobnosti. Ak nejaký prvok vyhodnotí ako "mimo skupiny", viaže jeho pozornosť určitým druhom napätia. Ak je izolácia vedľajšie či je vhodné jej účinok oslabiť, je potrebné nájsť spôsob, ako obsahovo a logicky nadviazať osamotený prvok k skupine. K tomu sa často používajú rôzne línie, tiene či cesty, ktoré logicky i vizuálne vzájomne izolované objekty prepoja. Použiť možno aj pohyb, naznačený smer alebo len logický obsahový dôsledok.

Včela na tomto snímku je izolovaná negatívnym priestorom (rozmazané pozadia) a preto bude pútať vašu pozornosť. Logický vzťah a väzba k druhému prvku, t.j. kvetinu pokryté textúrou, je pre mozog zrejmá. Letí smerom k nej a určite na nej pristane.

Na tomto snímku sú dva dominantné izolované objekty a nie je pochýb o tom, že na ne mozog zameria svoju pozornosť. Nie sú ale nijako prepojené a nemajú tak žiadny priamy vzťah - žiadne meradlo alebo spojovacie cestu. To je kompozičný chyba spôsobená zlým stanoviskom, ktoré tento efekt spôsobilo. Priamo na scéne to však často nie je vidieť (!), Pretože vy v reále vidíte oveľa väčšiu časť scény okolo seba a preto vzťah samozrejme máte! Ďalšie malá chyba na snímke je tesný dotyk horného okraja pravej skaly s horizontom.

Na tomto snímky možno ľahko nájsť niekoľko skupín vzájomne izolovaných objektov. Napriek tomu možno medzi nimi bez problémov nájsť spojovacie prvky i logický vzťah. Vzťahu pomôžu napríklad aj také drobnosti, ako je popadané lístie, konáre a kvety vpravo dole pod stromom.

Dominancia dotykom Dotykom sa rozumie situácia, kedy hrany dvoch prvkov sa navzájom dotýkajú. V prostredí, kde prevládajú bez kontaktu sa predmety, cíti oko a mozog dotyk ako nepríjemný a má tendenciu ich od seba oddeliť. Dotyk preto viaže pozornosť a preto je možné ho opatrne použiť ako prvok priťahujúci pozornosť. Väčšinou ale vznikne na snímke omylom alebo náhodou a je tak častejšie skôr kompozičné chyby než pozitívnym kompozičným prvkom.

Síce to už nie je tak silný efekt ako pri kontraste alebo izolácii, ale ani tu nebudete na pochybách čo upúta vašu pozornosť.

Dominancia dotykom má hlboké psychologické príčiny a nie je na fotografiách využíva veľmi často. Dobre vykonaná môže mať ale veľmi silný efekt - spomeňme napríklad na film ET a jeho prst.

Nechcená dominancia dotykom je spôsobená prevažne nepozornosťou fotografa, ktorý v hľadáčiku snímka zle zarámoval, neprehliadli si pozorne celý záber a tesného dotyku (dominancia dotykom) si nevšimol. V náročnej reportáži sa to samozrejme stane a snímku možno buď použiť bezo zmeny pre jeho akčné hodnotu (zachytenie okamihu) alebo možno dotyk retušovať, alebo sa vyberie iný snímka zo série. V krajine a u snímok kde je na prípravu čas je to však úplne zbytočná chyba. Zvyčajne totiž stačí mierne zmeniť stanovisko, natočiť fotoaparát, zmeniť snímaciu výšku atď.

Upútanie pozornosti dotykom sa často bohužiaľ prejavuje skôr ako kompozičná chyba - tzv. tesný dotyk. Všimnite si, ako priťahuje pozornosť a ruší dotyk nohy s okrajom snímky a rovnako tak, aj keď už menej výrazne, dotyk vľavo dole.

Pri podobných snímok, na ktoré je more času, je nechcený dotyk zbytočná chyba. Tu by stačilo mierne zmeniť snímací výšku. Našťastie by tento dotyk šlo v PC ľahko retušovať.

Najmä u snímok krajín atď. si treba dať pozor, aby sa nič zbytočne nedotklo okraja snímky ani nič snímka neopustil a to aj po prípadnom zarámovania, ktoré časť snímky zakryje!

Dominancia líniami Pomerne jemná prevaha môže byť dosiahnutá konvergencia línií alebo všeobecne inými líniami, ktoré dovedú oko k hlavnému objektu. Málokedy je však táto metóda použitá ako jediná, zvyčajne sa kombinuje s inými spôsobmi ako pritiahnuť pozornosť. Môže sa dokonca stať, že perspektívne zbiehanie naopak odťahuje pozornosť od hlavného objektu, potom je potrebné toto odťahovanie prebytkov výraznou dominanciou iným spôsobom.

Klasická ukážka zbiehanie línií, ktoré určuje smer čítania snímky a zakotvuje oko na vrch katedrály.

Ku smerovanie oka sa dajú veľmi účinne použiť tiene, ktoré rady vytvorí nepravidelné línie navádzajúce oko.

Rovné, veľké a prázdne línie tiež veľmi účinne usmerňujú oko, sú však veľmi rýchle. To znamená, že divák na nich strávia málo času a rýchlo snímka prečíta. Zakrivené, nepravidelné alebo prerušovanej čiary (potok) vedú oko záberom oveľa pomalšie, čo je často žiaduce.

U tohto snímku, ktorý ste už videli, perspektíva oko od hlavného objektu (mušle) skôr odvádza. Dominancia je však dosiahnuť farebným kontrastom a tvarom (pozri ďalej).

Dominancia tvarom (výnimočnosťou) Mozog má silnú tendenciu rozlišovať medzi "rovným a zahnutým". Reálne predmety samozrejme v hojnej miere mixuje oba extrémy, ale výrazná prevaha na jednu stranu porušená druhým typom vytvorí pomerne silnú dominanciu. Napríklad rovné a ostré tiene rády váži pozornosť (sú výnimočne rovnaké) čo býva ale veľmi často skôr vedľajšie. Takéto tiene produkuje napríklad interný blesk alebo obedňajšiu slnka. Pre obmedzenie ich dominancia je nutné sa pokúsiť im znížiť kontrast alebo ešte lepšie hranu zmenou kvality svetla rozmazať (napríklad použiť blesk odrazom o strop, ľudí portrétovej v tieni, atď.).

V tomto príklade štvorec v skupine kruhov viaže vašej pozornosti, pretože jeho tvar je v kontexte zvyšku obrazu neobvyklý.

Snímka plná rovných línií končí oblúky a kruhom a to logicky musí viazať vašu pozornosť. Tu je dojem ešte umocnený dominanciou dosiahnutou zbiehaním línií.

V spleti rôznych línií nemáte problém okamžite nájsť otvorené pusy sumcov, ktorých tvar je k líniám odlišný a skôr kruhový.

Všimnite si, ako silno viaže nežiaducu pozornosť rovný tieň hodené šiltom a už menej ale napriek tomu rovné a ostré tiene na pozadí. Predstavte si ako by snímka bez týchto rušivých prvkov získal. To je úskalie svetla poludňajšieho slnka či interného blesku.

Dominancia rozpoznaním Pretože je náš mozog silne naprogramovaný na samorozpoznávanie, tak ľudské alebo antropomorfné znaky (človeku podobné) budú veľmi silne viazať našu pozornosť. A stačí pritom len malá a vzdialená podobnosť! Preto na snímkach úplne podvedome a okamžite okom zamierite na tvár a najmä oči, a to aj u zvierat, hmyzu atď. Je to podvedomá reakcia, ktorá sa z tváre a očí snažia vyčítať čo si dotyčný myslí a čo cíti - či je agresívny, priateľský, chorý, veselý, ľahostajný atď. Na podobnom princípe vznikli aj obľúbené piktogramy, ktoré, nech veľmi jednoduché, silne a dobre reprezentujú naše emócie.

Ak je na snímke antropomorfný (človeku podobný) prvok, okamžite ho rozpoznáte a bude viazať vašu pozornosť.

Túto snímku ste už videli, teraz ale poslúži ešte raz ako ukážka perfektného rozpoznanie tváre medzi korene. Čo už, že tvár nie je skutočná a je to socha a teda kameň. Stačí malá podobnosť a mozog nie je ani sekundu na pochybách.

Na podobnom princípe vznikla aj "senzácia", že na povrchu Marsu je vytvorená z piesku ľudská tvár. Snímka NASA ukazuje ako to vzniklo, predstava niektorých je vidieť v rohu. Stačí naozaj veľmi malá podobnosť a mozog okamžite rozpozná aj samotný náznak! Z dôvodu silnej fixácie pohľadu na oči je nutné za každú cenu udržiavať na snímke oči ostré a to aj u zvierat. Oči by mali byť vždy najostrejšie časť snímky, všetko ostatné teoreticky môže byť už rozmazané. Nezaostrené oči sú veľký problém, výnimka môže fungovať len v prípade dobre premysleného projektu, kedy je naopak cieľom strhnúť pozornosť od očí niekam inam (napr. reklamné fotografie).

Na tomto snímky možno ukázať silnú tendenciu pozrieť sa do očí a čítať z nich emócie aj napriek tomu, že ide o oko mravca. Pritom jeho emócie (ak vôbec nejaké majú) sú pravdepodobne úplne iné a je to teda len naša ľudská interpretácia snímky. Práve preto však oči musia byť vždy 100% ostré.

Záver V rôznej literatúre venovanej najmä technikám kresby možno nájsť ešte iné druhy dominanciou (pohybom, zložitosťou, veľkostí, paralelným alebo neparalelným usporiadaním atď.), prípadne delenie na dominantnosti môže byť mierne odlišné (podľa iných hľadísk). To ale nie je jadro veci. Jadro veci je si uvedomiť, že niečo ako dominancie na snímke je a musí byť a naučiť sa s tým viac či menej intuitívne pracovať. Reálny snímka navyše obsahuje vždy viac ako jednu "čistú" dominanciu a výsledok je vždy dosiahne komplexne. Tak tomu je aj u našich príkladov, ktoré ukazujú prevahu určitého druhu dominancie na pozadí ďalších. Úplne čisté dominancia jedného druhu je ťažké dosiahnuť v reálnom svete a najjednoduchší spôsob je realizovať je graficky, čo v niektorých prípadoch tiež používame

7. Kompozičné pravidlá III.

V minulom diele seriálu sme sa zaoberali dominanciou alebo ako na hlavný objekt upútať pozornosť. Dnes sa zameriame na súdržnosť prvkov na snímke a najmä na veľmi dôležitou ale ťažkou celkovou rovnováhou (Balance) snímky. Súdržnosť (Coherence, Unity) Súdržnosť znamená, že jednotlivé prvky v obraze, ktoré má divák tendenciu rozpoznať a chápať, budú mať medzi sebou nejaký logický vzťah. Inými slovami - prvky budú patriť k sebe. V reálnom svete tieto prvky nemusia byť nevyhnutne spolu spojené, ale v kontexte snímky ich obsah, farba, tvar atď. musia držať pohromade. Malá súdržnosť prvkov snímky sa zvyčajne spozná podľa otázok typu: Čo to tam je? Prečo to tam je? Je to tam navyše? Ako to patrí? Čo to tam robí? atď.

Táto snímka kameňov nebude mať so súdržnosťou žiadne problémy. Súdržnosť spĺňa obsahom, tvarom, veľkosťou aj farbou. Môže byť ale trochu nudná - takpovediac o ničom. Nesúdržnosť (veci, ktoré k sebe obsahovo alebo vizuálne nepatria) môže ale vytvoriť provokatívne kontrast. Majte na pamäti, že príliš veľká podobnosť vedúce k súdržnosti môže byť až nudná a že snímka väčšinou potrebuje trochu korenia, trochu provokácie. Malá nesúdržnosť môže byť preto aj cieľom. Krásnym príkladom môžu byť industriálnej akty nemeckého fotografa Rosého, ktorý fotografuje nahé ženy v prostredí starých tovární, veľkých a ťažkých strojov, atď. Vytvára tak krásny obsahový kontrast a určitú provokujúce nesúlad.

Ak si dáte nejakého chrobáka na iný kvet, aby sa vám potrebné lepšie fotografoval (to nie je tento prípad), môžete ľahko porušiť súdržnosť. Laik to síce nepozná, ale odborník odhalí, že chrobák na tomto kvete nemá čo robiť.

Ľahká provokácia porušenia súdržnosti môže snímky len prospieť. Ako vo všetkom kontroverznom je tam ale tenká hranica medzi vkusom a gýčom.

Rovnováha (Balance) Každý jednotlivý prvok na snímke má svoju vizuálnu váhu, čo nie je nič iné ako miera, akú púta pozornosť. Veľké objekty zvyčajne "vážia" viac ako malé objekty, tmavé objekty "vážia" viac ako svetlé atď. Ako už bolo naznačené, ľudské vnímanie má tendenciu zoskupovať objekty a hľadať medzi nimi podobnosť, a tak svoju vizuálnu váhu má aj skupina. Každý prvok na snímke má svoju vizuálnu váhu - mieru ktorú priťahuje pozornosť. Vytvoriť vyvážený snímka potom znamená usporiadať prvky tak, aby snímka nikam nepadal a váhu mal vhodne roztiahnuté očko po celej svojej ploche. Človek podvedome vníma stred snímky ako os a vyhodnocuje celkovú vyváženosť snímky. Analógia s hmotnými predmetmi celkom dobre funguje za predpokladu, že sa namiesto klasickej hmotnosti uvažuje vizuálna váha objektov či skupín. Napríklad vizuálne ťažký prvok môže byť vyvážený vizuálne ľahším prvkom na druhej strane, ktorý však musí byť ďalej od stredu.

Vyváženosť snímky sa dá veľmi dobre porovnateľný s vyváženosti na váhe s tým, že za "váhu" predmetov je potrebné uvažovať vizuálne váhu prvkov alebo skupín na fotografii. I keď obrázok ukazuje vyváženosť horizontálne, snímka má tiež svoju vyváženosť vertikálnej i radiálne (cez stred rôzne šikmo). Celková vyváženosť snímky potom nie je nič iného, ako poskladanie prvkov na snímku tak, že vznikne vizuálna ilúzia vyváženosti relatívne k vertikálnej aj horizontálnej osi. Vyvážiť dobre kompozíciu teda znamená, že po snímky je dobre rozprestretá vizuálna váha jednotlivých prvkov a skupín tak, že divák je s vyváženosťou snímky spokojný a snímka nikam "nepadá".

Vyvážená kompozícia znamená vytvoriť taký snímku, ktorý nikam nepadá a využíva celú svoju plochu. A je vcelku jedno, či je to krajina, reportáž alebo portrét. Nástroje môžu byť síce rôzne, ale cieľ bude vždy rovnaký - vizuálna a váhová "pohoda".

Vyváženosť a symetria Prirodzený a preto obľúbený spôsob ako dosiahnuť vyváženosť je pomocou symetrie. Symetria znamená, že váha je rovnomerne rozložená podľa osi pomocou zrkadlového prevrátení. Dobrým príkladom môže byť ľudský tvár, ktorý vytvorí prirodzenú rovnováhu svojou vertikálnou symetriou alebo sa využije napríklad odrazu časti snímky vo vode (vodorovná symetria). Prísna a čistá symetria býva však často príliš monotónny vďaka opakujúcim sa motívom a preto sa častejšie pracuje sa symetriou približnú. V nej sú strany takmer rovnaké, ale malé zmeny snímka obzvláštňujú. Sú ale naďalej stále dosť symetrické na to, aby vytvorili vyváženú snímku.

Táto snímka je približne vertikálne symetrický, čím tvorí prirodzenú rovnováhu. Ide ale len o približnú symetrii, ktorá nie je nudná.

Ukážka horizontálnej symetrie, ktorá sa často dosahuje symetrickým odleskom scény na vodnej hladine.

Ukážka približne radiálnej symetrie (t.j. cez stred snímky v rôznych uhloch) keď tiež nie je potrebné riešiť vyváženosť, pretože tá vďaka symetrii vyjde sama.

Asymetrická vyváženosť Asymetrická vyváženosť snímky nastane, keď obe strany snímky sú výrazne odlišné a predsa nastane vizuálna rovnováha. Je zložitejšie ako symetrická vyváženosť, ale aj zvyčajne zaujímavejšie. Nájsť alebo vytvoriť scénu, ktorá po zaznamenaní na fotografiu bude vyvážená, je tak jedným z dôležitých prvkov kompozície. Na rozdiel od maliarov musia ale fotograf používať svoje ruky na pretvorenie scény a nohy k zmene stanoviska.

Asymetrická vyváženosť nepracuje so zrkadlovo prevrátenými obrazmi, ale vytvára vyváženosť dôvtipným rozložením prvkov po snímke.

Metódy vyvažovania Pri úvahách o kompozícii snímky z hľadiska vyváženia je potrebné uvažovať vizuálne váhu prvkov miesto ich skutočnej váhy. Čo teda vyváženosť ovplyvňuje? Vyváženie kontrastom Ako už bolo uvedené v publikácii venovanej dominanciu, vysoký kontrast viaže pozornosť viac ako malý kontrast. Preto kontrastný prvok je "ťažšie" ako nekontrastný, mdlý prvok Dosiahnuť rovnováhu teda znamená umiestniť na snímku kontrastný prvok rozmerovo menšie, aby sa váhy vyrovnali.

Silne kontrastný prvok má veľkú vizuálnu váhu a preto pre dosiahnutie rovnováhy musia byť plošne menšia (pozri rozmery Slnka, svetlého more a lode).

Vyváženie farbou Rovnako ako kontrast jasový pracuje aj kontrast farebný. Oko je viac priťahované sýtymi a jasnými farbami v porovnaní s farbami mdlými a temnými a preto jasné farby musia byť na dosiahnutie vyváženosti menšie. Zmena saturácie farieb je teda kompozičný nástroj, aj keď nepatria k najvýraznejším.

Jasné a sýte farby "váži" viac ako mdlé a tmavej farby. Ak chcete je vybalansovať, je potrebné plochu jasných a sýtych farieb zmenšiť.

Vyváženie tvarom Komplikovaný tvar priťahuje pozornosť viac ako síce veľký, ale pravidelný tvar. Preto je potrebné opäť tieto vplyvy kompenzovať veľkosťou prvkov.

Na tomto snímky náušnice predstavujú síce malý, ale komplikovaný tvar, ktorý hravo vykompenzuje plošne veľké ale vcelku pravidelné dva prstene.

Vyváženie textúrou Textúry a povrchy majú rovnaký účinok ako jas, farba či tvar. Výrazná a jasná textúra byť na malom povrchu viaže pozornosť výrazne viac, ako fádny veľké plochy. Ak máte pod kontrolou nasvietenie scény tak textúru možno zdôrazniť stranovým nasvietením, kde vďaka tieňom vynikne jej reliéf. Naopak čelné nasvietenie (priamy blesk) textúru povrchov takmer likviduje.

Malá ale výrazná textúra palmy vyvažuje na snímke všetko ostatné - horizont, hory, more, piesok, hojdaciu sieť atď.

Vyváženie pozíciou

Veľká váha môže byť vyrovnaná malou váhou umiestnenou ďalej od oboch os - podobne ako na hojdačke. Toto vyváženie pritom platí tak pozdĺž vertikálnej, tak pozdĺž vodorovnej osi, kde analógie s hojdačkou zlyháva.

Ako pozdĺž zvislej, tak pozdĺž vodorovnej osi je potrebné oba stromy vyvážiť a preto menší strom je od oboch os ďalej. Vo zvislom smere mu ešte pomáha pruh oblakov na modrej oblohe.

Vyváženie smerovaním oka Každá línia, hrana alebo tvar v sebe ukrýva istý druh smerovanie oka. Vizuálne váha predmetov teda môže byť ovplyvnená (zvýšená alebo zmenšená) týmto vplyvom smerovania pomocou objektov v okolí. Napríklad perspektívnu zbiehanie líniou môže zvýšiť vizuálne váhu prvku na konci zbiehanie a i v horizontálnom smere možno napríklad pomocou tieňov, ciest či líniou previesť určitú časť váhy potrebné z ľavej časti snímky do pravej. Podobný účinok môže mať aj text, ktorý v našej kultúre podporuje čítanie snímke zľava doprava.

Všetky línie (dvere, dlažba, nábytok) vedú oko k oltáru a tak aj menšie oltár dokáže "súperiť" s veľkými dverami a ich rámom. Snímka obstarané rybím okom, čím sa vytvorila táto zaujímavá perspektíva.

Vyváženie skutočnou váhou Znalosť či určitá predstava o reálnej a skutočnej váhe predmetov (hmotnosťou) môže prispieť k vyváženosti snímky. Predmet, o ktorom divák vie, že je veľmi ťažký, môže ovplyvniť vyváženosť viac, než by zodpovedalo jeho normálne vizuálnej váhe. Je to logický dôsledok našej skúsenosti s gravitáciou.

Táto snímka je na kontraste skutočnej hmotnosti priamo postavená. Vizuálna váha je teda logicky ovplyvnená aj pocitom reálnej váhy dvoch hlavných objektov a ich vzťahu.

Orez Teraz je možno jasné, prečo orez predstavuje tak významný prvok kompozície. Orezom sa totiž výrazne mení vyváženosť. Mení sa poloha prvkov, mení sa plocha negatívneho v priestore, mení sa plocha textúr atď. Tým sa výrazne ovplyvňuje vizuálna váha všetkých prvkov a tým sa mení celková vyváženosť. Nájdením vhodného výrezu na už vystavenej fotografii sa tak de facto kompozičný faktor v mnohom podobný zmene stanoviska. Nemôže však zmeniť absolútnu polohu prvkov, len relatívna či prvky úplne odstrániť (sú mimo výrez). Orezom ale prichádzate o pixely obrazu a tým si zmenšujeme maximálnu veľkosť prípadné tlačené fotografie a / alebo kvalitu tlače danú dpi. Cieľom teda je pokúsiť sa priamo na scéne zarámovať snímku a vymyslieť kompozíciu čo možno najlepšie. Nie vždy sa to však povedie, o časovej tiesni pri reportáži nehovoriac, a potom je orez (alebo nožnice) neoceniteľný pomocník.

Zachytiť krásy nachádzajúci sa okolo vás a súčasne dodržať prvky kompozície je veľká výzva. Hodnotenie a hľadanie finálneho orezu však väčšinou prebehne až doma.

Záver Opäť by bolo možné nájsť celý rad ďalších subjektívnych vyvažovacích faktorov - načrtnutému pohyb, smer pohľadu človeka atď., ale opäť nie je zmyslom vykonávať úplný a technokratický zoznam. Cieľom je získať určitý cit pre vyváženosť snímky a tu priamo na scéne vyhľadávať. Pri triedení fotografií v PC potom byť primerane kritický a prípadne súdržnosť či vyváženosť orezom opravovať. Nič viac, nič menej.

8. Kompozičné pravidlá IV.

Náš seriál o kompozícii nemôže minúť tzv. "zlatý rez". Každý byť len mierne pokročilý fotograf už o ňom pravdepodobne počul a vie, že ide o približné delenie snímky na tretiny. Prečo ale na tretiny a že to nie sú presné tretiny, to už vie len málokto. Proporcie a geometria Proporcie sa vo všeobecnosti zaoberajú veľkosťami prvkov na fotografii, ich vzťahy a taktiež reláciami k celému snímky. Pomáhajú teda zorganizovať snímku a jeho prvky. Proporcie a geometria sú prirodzene úzko spojené s dominanciou aj vyváženosťou a rovnako ako ony sú rýdzo subjektívne. Súvisí teda opäť úzko s procesom ľudského videnia a divák na ne reaguje vyslovene emocionálne. Napríklad mozog automaticky považuje veľké objekty za bližšie a dôležitejšie a malé objekty za vzdialenejšie, čo je vplyv perspektívy.

Hlavnou úlohou kompozície je poskladať prvkami po snímky v takých proporciách a geometriu, ktorá bude hodnotená divákov ako estetická. Rýdzo subjektívne oko a mozog nepovažujú umiestnenie hlavného objektu do stredu za zaujímavé a estetické. Napríklad u snímky nadobudnutého širokouhlým objektívom a preto obsahujúceho veľa detailov má oko problém zostať v strede snímky, nebaví ho to tam, je zvedavé a tak začne nekontrolovane blúdiť v okolí hlavného objektu po snímky. V takom prípade je potrebné minimalizovať ostatné obsah snímky, aby oko zostalo v strede a nelákalo ho to mimo.

K tzv. stredovej kompozícii, keď hlavný objekt je v strede snímky, vyzýva okrem iného aj hľadáčik väčšiny fotoaparátov. Je ale až na výnimky považuje za neestetické, čo má čisto psychologický dôvod. Ak ale umiestnite v podobnom snímky hlavný objekt mimo stred, tak oko automaticky na neho nabehne ako na prvý pozorovací bod (vplyv dominancie). Nasledujúce pohyb oka po snímky záleží na ďalších predmetoch záujmu a fotograf má tak celý jeho pohyb pod svojou kontrolou. Inými slovami - oko preferuje umiestnenie hlavného objektu mimo stred snímky a následne riadený pohyb po ňom.

Umiestnenie hlavného objektu mimo stred je väčšinou hodnotené esteticky ako lepšie. Oko si totiž vďaka tomu prezrie oveľa pokojnejšie a vyrovnanejšie celú snímku, nie len stred.

Zlatý rez (Golden Ratio, Golden Section) Mnoho štúdií bolo venovaných hľadanie ideálnych proporcií objektov na snímke a ideálne geometriu, teda ako snímka rozdeliť a zaplniť subjektívne najprirodzenejším spôsobom. Prvé pokusy boli vykonané tisíce rokov pred vynálezom fotografie, prvé zmienky sa datujú dokonca do obdobia 400 rokov pnl. Matematici, myslitelia a umelci mnohých vekov sa zaoberali zlatým rezom a jeho vlastnosťami - spomeňme napríklad Euklides, Kepler, Leonardo Da Vinci či súčasný fyzik Roger Penrose. Už Leonardo da Vinci aplikoval geometrické proporcie a zlatý rez na ľudskú tvár. Mlčanlivý Leonardo však o svojich dielach málokedy diskutoval a tak či a čím sa presne riadil je len predmetom špekulácií.

Čo je to zlatý rez Ak vynecháme zložité matematické teórie, tak zlatý rez je také rozdelenie úsečky, keď pomer jej celej dĺžky na jej dlhšej časti je rovnaký ako pomer oboch jej častí. Ak túto pomerne jednoduchú rovnicu vyriešite, tak zistíte, že vedie na iracionálne číslo 1,6180339887 ... a teda číslo majúce donekonečna neustále pokračujúce desatinné čísla (desatinné miesta nikdy nekončí). V matematike sa bežne označuje ako φ. Pre fotografiu takto presné vyjadrenie nemá žiadny zmysel a pracuje sa s približnou hodnotou zvyčajne 1,62.

Môže to znieť trochu zložito, ale 20 sekúnd sústredenie vám zlatý rez objasní. Zlatý rez na úsečke je také jej rozdelenie, keď celá úsečka ku jej dlhšej časti má rovnaký pomer ako dlhšiu časť ku kratšie. Číselne vyjde na asi 1,62. Ak chcete použiť zlatý rez na plošný objekt, je možné zostrojiť tzv. zlatý obdĺžnik (golden rectangle), ktorý má pomer strán 1:1,62. Vo fotografiu používaný kinofilmový formát 3:2 (pomer 1,5) sa mu teda blíži viac ako formát mnohých kompaktných prístrojov 4:3 (pomer 1,33).

Zlatý obdĺžnik je obdĺžnik s pomerom strán 1:1,62. Jeho strany teda zodpovedajú zlatým rezom rozdelené úsečke. O význame sivého štvorca v zlatom obdĺžnika je rozobraté neskôr.

Zvláštnosti zlatého rezu Ako už bolo naznačené, zlatý rez má veľké množstvo osobitných vlastností a možno ho nájsť v mnohých odboroch - v matematike, fyzike, geometriu atd. Jeho "používanie" možno nájsť aj rýdze prírode - rastú podľa neho kvety, podľa zlatého rezu majú ulity slimáky a pod. Nie je preto divu, že zlatý rez možno nájsť v muzike, architektúre, psychológiu, maliarstva a teda aj vo fotografii. Poďme sa na niektoré jeho zvláštnosti pozrieť, aby ste následne ocenili jeho fotografické použitie. V matematike sa na zlatom reze môžete priamo vyblázniť a jedna z jeho zaujímavých vlastností je, že: 1 / φ = φ - 1 a tiež φ2 = φ 1 Zlatý rez je tiež úzko spojený s tzv. Fibonacciho postupnosťou, čo je jednoduchá rada čísel: 0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89, 144, 233, 377, 610, 987, ... Jej zvláštnosť je v tom, že každé ďalšie číslo v rade je dané súčtom predchádzajúcich dvoch a podiel každých dvoch susedných čísel sa pritom blíži zlatému rezu φ a to tým viac, čím väčšie sú čísla (ďalej vpravo v rade). Presné hodnoty φ dosiahne Fibonacciho postupnosť presne v nekonečne. A navyše - podiel susedných čísel ďalej v rade sa blíži zlatému rezu najpomalšie ako to len ide (rad konverguje pomaly).

V geometrii má zlatý rez aj hŕbu zvláštnosťou. Dá sa zostrojiť tzv. zlatý trojuholník, ktorý má tú zvláštnosť, že jeho rozdelením podľa φ vznikne podobný trojuholník k tomu pôvodnému. Proces sa teda dá opakovať do nekonečna.

Asi neprekvapí, že zlatý trojuholník je zostavený ako rovnoramenný trojuholník so stranami opäť zodpovedajúcimi rozdelenej úsečke zlatým rezom a teda v pomere 1:1,62.

Tento zlatý trojuholník je pomocou zlatého rezu jednej jeho dlhšie strany možné rozdeliť a vznikne podobný menšie zlatý trojuholník (šedé) a tak ďalej až do nekonečna (čiarkovane). Zlatý rez hrá dôležitú úlohu aj u päťuholníkov a päťcípych hviezd, kde možno opäť nájsť hŕbu čísel φ a vnútri päťuholníka možno nájsť zlaté trojuholníky. Zaujímavá geometrická aplikácia nastane v okamihu, keď zlatý obdĺžnik rozdelíte štvorcom na dve časti (pozri obrázok zlatého obdĺžnika hore). Novo vzniknutý obdĺžnik je opäť zlatý obdĺžnik, ktorý možno opäť rovnako rozdeliť. Spojenie uhlopriečnych bodov štvorcov hladkou krivkou vytvorí zlatú špirálu mieriacu do jedného bodu, ktorý sa nachádza približne v 1 / 3 plochy oboma smermi.

Opakovanou aplikáciou zlatého rezu na zlatý obdĺžnik a spojením rohov hladkou logaritmickou krivkou sa vytvorí zlatá špirála, ktorá sa postupne stáča do jedného bodu. Možno vás to už trklo - keď zlatá špirála mieri do nejakého bodu v obdĺžniku, musí to byť miesto celkom mimoriadneho významu! Navyše podľa zlatej špirály sa riadi veľa dejov v prírode - napríklad mušle, slimáky alebo rastliny ju aplikujú na svojom tele a podľa zlatej špirály sú usporiadané aj galaxia. Je to teda aj výnimočné miesto pre kompozíciu obrazu a nie nadarmo sa mu občas hovorí "božská proporcie".

Slimáky, lastúry, mušle atď. veľmi často aplikujú na svojom tele priamo zlatú špirálu.

I ananás rastie vo špirálach, ktoré zodpovedajú Fibonacciho číslam.

Pravidlo tretín (Rule of Thirds) Pravidlo tretín je hrubé priblíženie k zlatému rezu na obdĺžniku. Pre reálnu fotografiu nemá presné vyjadrenie žiadny význam a to tým skôr, že pomer strán fotografie tiež nie je presne zlatý obdĺžnik. V praxi je teda priblíženie pomocou tretín úplne dostatočné.

Rôzne prevrátená zlatá špirála sa blíži k štyrom priesečníkom tretín fotografie. Tretiny teda približne ale v praxi dostatočne presne reprezentujú zlatý rez. Ak je priesečník tretín fotografie výnimočné miesto, tak by sa do tohto bodu mali tiež umiestniť prvky mimoriadneho významu. Ak má fotografia len jeden hlavný objekt, tak je možné ho umiestniť do ľubovoľného z nich, ak sú dvaja, tak je najlepšie umiestniť sa na uhlopriečku.

Pritom nejde o mechanické umiestnenie prvku do nejakých "súradníc" v obdĺžniku, ale je potrebné vziať do úvahy vizuálne ťažisko objektu (obdoba hmotného ťažiska) a to umiestniť do blízkosti zlatého rezu - s dostatočnou presnosťou teda do priesečníku tretín. Klasická tretinová kompozícia pracuje s priesečníky tretín ako s "magickými" body.

U tohto snímku sa dá chápať bicykel a človek ako dva dominantné prvky a ich stredy sú teda v priesečníku. Dá sa to však chápať aj podrobnejšie, keď tvár a horiace drevo - dva najdôležitejšie obsahovej detaily sú aj v priesečníkoch.

Pravidlo tretín prakticky Delenie snímky na tretiny má mnoho podôb a variantov a nie je potrebné ho chápať nijako dogmatívne. Vždy záleží viac na pocite z celkového usporiadania snímky ako na presnom "odmeranie" tretín. Avšak skúsenosti ukazujú, že je to pravidlo veľmi účinné a aspoň jeho približné akceptovanie kompozíciu výrazne zlepšuje.

U tohto snímku skalnaté pobrežie "prelieza" tri zo štyroch tretinových bodov, čím tvorí modifikáciu diagonálnej kompozície.

Typická aplikácia je napríklad u krajinárskej fotografie, ktorá pracuje s horizontom. Pozrime sa na pár príkladov:

Umiestnite Ak horizont do dolnej tretiny, dáte dôraz na oblohu a dianie na nej. Oko si teda bude primárne prezerať oblohu a zem bude snímka len dokresľovať. Pri tejto kompozície sa dokonca horizont často ešte viac znižuje (bližšie spodnému okraju), aby bolo na oblohu viac miesta.

Ak umiestnite horizont do hornej tretiny, dáte dôraz na zem. Oko si teda bude primárne prezerať zem a obloha bude snímka len dokresľovať. Pri tejto kompozície sa tiež a z rovnakého dôvodu môže horizont ešte viac zdvihnúť.

Úplne analogicky by bolo možné postupovať pri vertikálnej kompozícii.

U snímok, kde je vyváženosti dosiahnutá symetriou, sa tretinová kompozícia uplatňuje len v jednom smere (tu zvisle), pretože horizontálne nemá vďaka symetrii zmysel. Ak sa pozriete späť na snímky v tomto seriáli, prelistujete si časopisy a fotografické knihy alebo preberiete svoje fotky tak zistíte, že mnohé z nich sa blíži tretinovej kompozícií, mnohé ale nie. Je to teda vždy na uvážení ako v konkrétnej situácii postupovať a či vôbec a ako tretinovú kompozíciu aplikovať. Všeobecne možno ale povedať, že tretinová kompozícia je veľmi dobre zaznamenanej pravidlo a že jej použitie stojí vždy minimálne o zváženie.

Mechanická aplikácia pravidlá tretín asi nie je na mieste, ale ako pomôcka sa ukazuje v rôznych situáciách skutočne extrémne užitočná a účinná.

Orez Rovnako ako pri vyváženosti snímky sa dajú proporcie a geometria silne ovplyvniť orezom. Ak napríklad hlavný objekt v priesečníku tretín, dá sa tam orezom ľahko umiestniť. Orezom sa teda dá fotografia výrazne vylepšiť a dokonca sa môže stať, že na jednej fotografii nájdete niekoľko kompozične zaujímavých výrezov.

Geometria pomocou trojuholníkov V súvislosti s proporciami a geometriou obrazu sa objavuje aj "teórie trojuholníkov". Trojuholník je dostatočne pravidelný obrazec, ale zároveň dostatočne nesymetrický na rozdiel od štvorca, obdĺžnika alebo kruhu. Preto je pre oko veľmi atraktívny, priťahuje pozornosť a v kompozícii sa mu tak pripisuje osobitný význam.

Na rade snímok možno nájsť niekoľko trojuholníkov. Sú pre oko veľmi atraktívnym tvarom a tak priťahujú pozornosť a dobre organizujú snímku.

Napríklad skupinu ľudí je vhodné a estetické formovať do trojuholníka, rad trojuholníkov je možné nájsť aj v krajine a trojuholník ľahko rozdelí snímka na dva obsahovo kontrastujúca trojuholníky. Démonizovať túto metódu asi nemá význam, ale môže to byť ďalšie atraktívne pomôcka pre vyhľadávanie zaujímavých kompozíciou. Faktom je, že trojuholníkov je na snímkach prekvapivo veľa.

Vyhľadávať a cielene realizovať trojuholníkovú kompozíciu môže byť veľmi efektívne. Nezabudnite ale na to, že snímka vždy pôsobí ako celok a tak akékoľvek uplatňovanie jedného pravidlá príliš násilne zvyčajne nič nerieši.

9. Kompozičné pravidlá V.

Poslednými nástrojmi kompozície sú pozitívne a negatívne priestor, rytmus, chaos a jednoduchosť. Pozrime sa teda ako tieto nástroje môžu prispieť k atraktivite snímky. Pozitívny a negatívny priestor Snímky, ktoré majú príliš veľa detailov môžu odvádzať pozornosť od hlavného objektu a divák dokonca môže mať problém hlavný objekt vôbec identifikovať. Znížením informačnej hodnoty snímky sa omnoho ľahšie a lepšie zameriava pozornosť diváka a divák je tiež oveľa menej obťažuje a zaťažovaný celkovým prehliadaním snímky. Negatívny priestor na fotografiách sa tak dá prirovnať k tichu v hudbe - bez ticha by tiež nevynikli krásne tóny a naopak - krásnej ale stále hlasné tóny by časom začali nudiť a obťažovať.

Príliš veľa vecí na fotografiu je veľmi častou chybou. Ak sa vám na scéne niečo páči, je prirodzené skúsiť to odfotiť. Fotografia má ale úplne iné výrazové prostriedky a tak je treba o tom, ako to zachytiť na fotografiu, premýšľať. Prostá "kópia" často nevyjde. Ďalší faktor hovoriaci pre negatívne priestor je rozmer fotografie. Začiatočník má zvyčajne tendenciu zachytiť toho na snímku veľa. Nemožno sa tomu čudovať - ak vníma okolo seba nejaké krásne scény, je len veľmi ťažké nepodľahnúť pokušeniu túto emóciu zachytiť, odovzdať, pochváliť sa. Problém je ale v tom, že fotografia je v drvivej väčšine prípadov oproti scéne plošne veľmi malá. Celkový dojem zažitý na scéne potom z fotografie nie je cítiť, predmety sú moc malé, nemajú detaily, nevyniknú a snímka sa míňa účinkom.

Táto scéne bola nepochybne úžasná (Grand Canyon du Verdon vo Francúzsku), ale plochá a malá fotografie ju bohužiaľ vyniknúť nenechá. Preto vo fotografii často platí, že "menej je viac". Veľakrát je lepšie, než sa pokúsiť odovzdať dokument celku, zachytiť len jeho malú časť, malý detail a na ten strhnúť všetku divákov pozornosť. A niekedy taká malá časť je schopná rozprávať rovnaký príbeh ako celok. Nájsť ten správny detail, zachytiť ho správne na fotografiu a všetkého ostatného sa efektívne zbaviť, je dôležitou prácou fotografa. A negatívne priestor je na to skvelý nástroj.

Zjednodušenie scény a nájdené kľúčového prvku tvoriaceho náladu - to je zapeklito ťažká úloha. A negatívne priestor akéhokoľvek druhu (tu textúra mora) je na to stavebný kameň.

Negatívny priestor vytvorený výberom scény Negatívny priestor môže byť vytvorený vhodným výberom scény, keď priamo samotná scéna negatívne priestor vytvorí. Typickým príkladom je štúdiová fotografia na šedom pozadí. Jednoliate šedé pozadie je negatívny priestor ale fyzicky prítomný na scéne. Táto technika je veľmi obľúbená a vedie k použití fotografického stola, štúdiového pozadia či v núdzi kuse bieleho papiera, prestieradlá, či prosté múru nejaké farby.

V štúdiu je negatívny priestor pomerne jednoduché priamo vytvoriť. Slúži na to najrôznejšie druhy pozadia, ktoré sa väčšinou prehnú a tým vytvorí pozadia nekonečné. Pre malé predmety je potom praktický fotografický stôl. Negatívny priestor vytvorí aj dostatočne rozbitá textúra. Preto možno za negatívne priestor považovať vlnky mora, dekoratívne starú obitú stenu ale aj batikované alebo inak vhodne skladané či maľované pozadia. Negatívny priestor musí spĺňať jediné - nerušiť snímku a splynúť. Za negatívny priestor možno považovať aj oblohu a to vrátane mrakov, ktoré tiež vytvoria textúru. Kedy presne prejde textúra z negatívneho priestoru na významový prvok je potrebné vyskúšať, všeobecný návod je ťažký.

Napriek tomu, že je na fotografii všetko ostré a bežne exponované, tak obsahuje veľké plochy negatívneho priestoru - trávu a oblohu.

Veľa negatívneho priestoru nájdete aj na snímkach vyhotovených typicky pri západe slnka. Výhoda tvorby negatívneho priestoru priamo scénou je v tom, že sa scéna dobre aranžuje, výsledok je dobre vidieť a snímka bude de facto zodpovedať realite. Navyše nie je potrebné sa ako v ďalších prípadoch zaoberať zložitou expozíciou a / alebo hĺbkou ostrosti, čo sú postupy vyžadujúce dobré zvládnutie techniky. Navyše kompaktné fotoaparáty majú vzhľadom ku konštrukcii senzora s malou hĺbkou ostrosti problémy a tak je negatívny priestor vytvorený scénou pre nich najjednoduchšie riešenia.

Šedá, prípadne sivý gradient, je veľmi obľúbené pozadia vytvárajúce neagresívne a príjemný negatívne priestor a to nielen na čiernobielych fotografiách. V praxi je však obmedzená na štúdio.

V istom zmysle sa za negatívny priestor dá považovať aj pozadie na tejto snímky. Síce má obsah, ale človek ho psychologicky hodnotí ako "neporiadok" a tak pozornosť príliš nestrháva. Negatívny priestor to ale v klasickom slova zmysle nie je - obsahuje totiž línie a tvary. Negatívny priestor vytvorený expozíciou Iný spôsob vytvorenia negatívneho priestoru je vytvoriť ho vhodnou expozíciou. To čo na snímke byť nemá sa jednoducho preexponuje alebo podexponuje. Na scéne teda zvyčajne niečo je, ale na výslednej fotografii to nie je vidieť, pretože je to úmyselne mimo dynamický rozsah senzora. Je však potrebné si uvedomiť, že vystavením nemožno vytvoriť

negatívny priestor kedy sa vám zachce. Kľúčom je rozdielna úroveň osvetlenia, ktorá sa vhodnou expozíciou len podčiarkne. Ak nie je medzi hlavným objektom a pozadím dostatočný kontrast, nemožno expozíciou negatívneho priestoru dosiahnuť. V praxi je potrebný rozdiel aspoň 3 až 5 EV, inak kontrast nie je dostatočný a pozadie sa stále do snímky prihovára.

Táto snímka mal za sebou normálne scénu ale v hlbokom tieni. Expozíciou na svetla kvety (na automatiku v tomto prípade zabudnite) sa docielil čierneho pozadia, t.j. negatívneho priestoru. Typickým príkladom negatívneho priestoru vytvoreného expozíciou je čierne alebo biele štúdiové pozadia. Tie sa schválne málo (čierne) alebo veľa (biele) nasvieti s cieľom je podexponovať / preexponovať a tým sa ho úplne zbaviť,. Navyše sa tým efektívne zbavíte rôznych chýb pozadia - špiny, skladov, skrčenia atď.

Dosiahnuť v štúdiu čierne pozadie nie je problém, chce to ale odstup modeliek od pozadia, aby svetlo dopadajúce na modelky cestou na pozadie dostatočne zoslablo.

Biele pozadie väčšinou v štúdiu nedá vytvoriť inak než tým, že na pozadí jedným alebo viacerými svetlami samostatne svietime. V súvislosti s preexpozíciou bieleho pozadia sa ale treba varovať pred nebezpečenstvom zvaným blooming. Zdalo by sa, že čím viac sa biele pozadie (napr. v štúdiu) preexponuje, tým je situácia istejšia. Áno ale digitálny senzor neznáša situáciu, keď dva susedné pixely majú veľký rozdiel expozície. Prebytočný náboj z preexponovaného pixelu (pozadia) pretečie do normálne exponovaného pixelu (hlavný objekt) a jeho kresbu tak poškodí. Táto chyba je dobre vidieť na vlasoch, hranách atď. Ďalší problém v súvislosti v preexpozíciu je farebná chyba (chromatická aberácia). Preexpozícia má tendenciu ju silno zvýrazniť a všetky hrany potom majú nepríjemnú farebnú dúhu.

Blooming je problém senzora, ktorý nezvládne výrazne rozdielnu expozíciu susedných pixelov. Preexponovať pozadie je preto potrebné s citom a na zmeranie rozdielov poslúži najlepšie externý expozimeter alebo flashmeter. V praxi je teda potrebné riešiť kompromis. Preexponovať áno, ale s citom (max okolo 4 až 5 EV), aby ani blooming ani farebná chyba neboli príliš vidieť. Čím menej ale preexponujete, tým sú väčšie nároky na rovnomernosť osvetlenia a jednoliatosť pozadia, pretože len mierne zatienené miesta na pozadí sa hneď dostanú expozične do hry. Ku slovu preto často prichádza PC a retuš pozadia, kde sa tieto kompromisy dotiahnu a pozadia sa opraví.

Farebná chyba je problém optiky (objektívu) a prejaví sa dúhovaním kontrastných hrán. U kvalitných objektívov ju ale našťastie takmer nenájdete.

Negatívny priestor vytvorený hĺbkou ostrosti Ak ste oboznámení s riadením hĺbky ostrosti (na túto tému vyšla už viacero článkov, napríklad tu), môžete ľahko vytvoriť negatívny priestor pomocou hĺbky ostrosti. Je to technika veľmi obľúbená a ako už bolo naznačené, je doménou najmä DSLR.

Rozostrením pozadia sa ho efektívne zbavíte a hlavný objekt tak veľmi vynikne. Miesto obsahu pozadí vás potom zaujíma len jeho farba a / alebo jas.

V praxi sa osvedčila táto tabuľka, ktorá síce postihuje len krajné stavy, ale ich znalosť umožňuje začať pracovať i s medzistavom, kedy pozadie je len čiastočne rozmazané podľa potreby:

Chcem malú hĺbku ostrosti (rozostrené pozadie) Chcem všetko ostré

Zoom (ohnisko) Priblížte na maximum (dlhé ohnisko napr. 200 mm alebo viac)

Oddiaľte na maximum (krátke ohnisko napr. 28 mm alebo menej)

Clonové číslo Otvoriť clonu = malé clonové čísla napr.2.8 Zavrieť clonu = vysoké clonové čísla napr. 8, 11, 16

Pozn.: Tretí faktor ovplyvňujúci hĺbku ostrosti (snímacia vzdialenosť) logicky vyjde podľa toho, aké ohnisko nastavíte a čo chcete fotografovať. .

U krajín, architektúry, interiérov, atď. sa používa skôr veľká hĺbka ostrosti, ktorá udrží všetko ostré. Negatívny priestor tam teda touto technikou nemožno vytvoriť.

Negatívny priestor - súhrn V praxi sa väčšinou uvedené metódy rôzne kombinujú, možno ale nájsť aj úplne čisté prípady aplikácie len jednej z nich. Najmä v reportážne praxi si napríklad pozadia nemožno vyberať a tak zostáva expozície alebo hĺbka ostrosti alebo ich kombinácie. Naopak, v štúdiu sa zvyčajne s hĺbkou ostrosti nepracuje (udržiava sa veľká) a negatívneho priestoru sa dosahuje expozíciou alebo voľbou pozadia. V praxi možno nájsť mnoho snímok, kde sa rôzne metódy kombinujú. Opäť platí - hodnotí sa výsledok nie zhoda s nejakou teóriou.

Rytmus Rytmus znamená pravidelné opakovanie (aspoň trikrát) prvkov na fotografii. Rytmus má oko rado a rytmus je pre neho jednoduchý, pochopiteľný a zrozumiteľný. Preto je oko veľmi dobré vo vyhľadávanie podobnosťou a v korekciách malých odchýlok. V extrému - dva podobné objekty, byť na rôznych stranách fotografie, budú pútať pozornosť a oko sa bude skákať z jedného na druhý. Je to teda prvok upútanie pozornosti. Aj príroda je plná rytmov - les, kŕdeľ vtákov, vlnky na mori, polia, duny v púšti atď. Človek je teda zo skúsenosti natoľko navyknutý na rytmus, že ho viac cíti ako vidí, čo je presne to, čo chce fotograf dosiahnuť.

Príroda je plná rytmov, ktoré zvyčajne nie sú strojovo presné, ale majú príjemné malé odchýlky. A tým sú zaujímavé.

Mnoho vecí sa stane rytmom pri dostatočnom odstupe. Z blízka by žiadny rytmus nájsť možné nebolo, ale z diaľky sa rýchlo a ľahko objaví. Podobne ako u symetria ale príliš pravidelný rytmus môže nudiť, mierna obmena je teda žiaduce. Preto možno odporučiť vyhľadávanie rytmických prvkov ale s obmenou. Príklad - úplne pravidelná tehlová stena bude nudná. Avšak tehlová stena kde budú občas tehly chýbať, budú oprskané či inak farebné môže vytvoriť veľmi dekoratívne snímka.

Rad rytmov možno nájsť aj po ponorení sa do detailného snímanie - napríklad koreniny, ovocie, listy atď.

Dívať sa okolo seba a hľadať rytmy chce opäť cvik. Veľakrát stačí malý úkrok stranou a rytmus sa objaví. Preto to chce mať na scéne pokoj a čas, v zhone môžete totiž množstvo námetov ľahko minúť.

Chaos a jednoduchosť Chaos je neusporiadaný stav predmetov a rovnako ako rytmus je veľmi častý v prírode. Cieľom ale nie je zaznamenať sám chaos (taký snímka je nudný), ale prinútiť diváka nájsť v chaose určitý podprahové systém a poriadok. Tým môže fotograf vyjadriť čo potreboval a diváka snímka baví podobne ako puzzle. Hlavným objektom je potom spomínaný ukrytý poriadok a ako moc ho ukryť je hlavné aj keď ťažká úloha. Niektoré snímky môžu byť až inotaj, niektoré majú poriadok na prvý pohľad viditeľný.

Chaos sám o sebe nie je pekný a diváka nijak moc nebaví a to zvlášť na malej fotografii. Začínajúci fotografi väčšinou obstarávajú snímky plnej chaosu vďaka tomu, že zachytí príliš veľa nesúrodých detailov. Takýto snímka síce obsahuje chaos ale bez viditeľného a zmysluplného poriadku. Logicky teda nebaví. Ďalším stupňom je získať výrazne jednoduchšie snímky, pracovať s negatívnym priestorom a hlavným objektom a priťahovať na neho pozornosť. Tieto snímky sú zrozumiteľné a jednoznačne vyspelejšie, od určitého bodu sa ale snímka môže stať až prázdny a príliš jednoduchý a preto neudržia dlho pozornosť. Vytvoriť snímka plný detailov a obsahu a napriek tomu na ňom udržať pozornosť jeho vnútornom a dobre ukrytým poriadkom vrátane myšlienky a hlavného motívu je potom ďalší kompozičný stupeň vyššieho poriadku. A riadený chaos je nástrojom.

Riadený chaos a ukrytie myšlienky do snímky porušením chaosu je ťažký, ale vrcholný úlohu. Takéto snímky baví, majú myšlienku a vydržíte sa na ne dívať dlho - jednoducho sú ako dobre napísaná kniha. Je to ale úloha veru neľahká. Schopnosť nachádzať a vidieť na scéne takéto snímky je dlhý proces očistenie fotografického videnia. Nie je jednoduchý, vyžaduje si čas ale dá sa naučiť. V tomto stupni práce je už takmer nevyhnutnosťou digitálna zrkadlovka (DSLR), ktorá ako pohľadom do hľadáčika, tak riadenou prácou s hĺbkou ostrosti a kvalitou výstupu podobnú úlohu uľahčuje. Neboli - fotoaparát ktorým fotografujete ovplyvní vaše videnie a kompozíciu, pretože proces učenia prebieha na základe spätnej väzby z hotových fotografií a v nich sa fotoaparát a jeho podanie jednoznačne premietne.

Tú správnu snímku a ten správny rozhodujúci okamih treba pocítiť. Niečo vás v scéne začne priťahovať a naraz podvedome viete, že tak je to správne. A prečo väčšinou ani neviete. Doma pri PC však často situácia vyzerá inak a z prípadných chýb sa treba neustále učiť.

Záver Sme na konci nášho putovania po kompozičných prvkoch a kompozičných pravidlách. Porozumenie kompozičným prvkom a spôsobu, ako nás emocionálne ovplyvňujú, môže fotografovi pomôcť dosiahnuť ciele, t.j. celkovo zaujímavá fotografia, ktorá ale zároveň skrýva a odovzdáva určité emócie. Ak ste dočítali až sem, tak už viete, že kompozícia nie je žiadna "tvrdá veda" ako treba matematika, ale len a len pomôcka alebo aspoň určité usmernenie na ceste k rýdzo subjektívne hodnoteným fotografiám. Úspech vždy záleží na celkovej súhre všetkých nástrojov (podobne ako v hudbe) a súčasne na rozpoloženie divákov.

Obyčajná kvapka vody dopadajúca na hladinu vytvorí nádherné obrazce. Žiadnu informačnú hodnotu táto snímka síce nemá, môže však v mnohých z vás prebudiť vaše vlastné emócie a tým sa páčiť. Preto mnoho fotografov preferuje cestu kompozíciu príliš neriešiť a jednoducho ten správny okamih a tú správnu metódu na scéne pocítiť. Ľahko potom odovzdajú svoju emóciu do fotografie, je ale otázkou, či sa im touto pocitovú cestou podarí postúpiť emóciu aj divákom. Inými slovami - znalosť kompozícia z vás neurobí lepšieho fotografa, môže ale poskytnúť pomôcku a rámec ako snímky hodnotiť a ako sa časom k lepším snímkam vypracovať. V kompozícii sa možno inšpirovať a poučiť, nemožno ju však kopírovať ani mechanicky napodobňovať.

10. Kompozícia prakticky I.

Máme za sebou kompozičný teóriu, ktorá pojednáva o subjektívnom vplyve jednotlivých kompozičných prvkov na človeka. Je však ťažké, najmä pre začiatočníkov, myslieť na všetky pravidlá naraz priamo na scéne a priamo v akcii. Pripravili sme preto pre vás veľmi jednoduché a základné pravidlá, ktoré môžu pomôcť na začiatku cesty k správnej kompozícii. Ako už bolo viackrát uvedené, jedná sa len o zaznamenané tipy a triky, ktoré vedú k atraktívnym fotografiám z ľudského uhla vnímania. Inými slovami - fotografie ctiace tieto pravidlá sa ľuďom väčšinou páči viac. Nič viac, nič menej. Súčasne je ťažké usporiadať pravidlá podľa dôležitosti. Preto aj ich poradie je viac menej náhodné a v konkrétnej situácii je potrebné aplikovať tie pravidlá, ktoré dávajú zmysel. Miesto Výber miesta je pre sériu snímok veľmi dôležité. Skúste si nájsť nejakú kompozíciu napr. v krajine a urobiť úkrok stranou alebo sa pootočiť. Väčšinou sa vzťahy prvkov v snímku výrazne zmenia, čo samozrejme zásadne ovplyvňuje aj kompozíciu. Nájdenie a výber správneho stanoviska je teda pre kompozíciu mnohých snímok logicky veľmi dôležité.

Ako príklad voľby miesta poslúži táto séria fotografií ryžového poľa a farmy v Thajsku. Miesto vyzeralo asi nejako takto (hore) a chcelo to chvíľu pobehovanie po scéne a premýšľania, ako sa podarilo nájsť zaujímavé biotopy a zaujímavý záber.

A toto je jeden z mnohých možných výsledkov - bolo však potrebné snímať takmer od vodnej hladiny "cez ryžu" a svoju úlohu si zahrala aj oblačnosť a šedý prechodový filter. Ohnisko 24 mm, clona f/11, čas 1 / 80 sec, ISO 200. Navštevujte najlepšie miesta, ktoré zodpovedajú vašej momentálnej nálade a tomu, čo chcete vyjadriť za emócie. Súlad vašich emócií s emóciami na snímke je veľký pomocník. Inými slovami - ak sa vám niečo nepáči, ťažko urobíte fotografiu, z ktorej vyžaruje krása. Aj keď jazdíte bez fotoaparátu (treba služobne), pamätajte si zaujímavé miesta a svetelné podmienky pre ne vhodné. Keď vás nejaké miesto zaujme, vracajte sa na neho v rôznych časoch a pri rôznom počasí. Niektoré fotografie (trebárs krajiny) chcú jednoducho "vychodiť". Nepočítajte s tým, že fotografovanie bude vždy pohodlné a príjemné. Pre pekný záber si budete musieť občas privstať, niekam dôjsť, vystúpiť z auta či dokonca aj trochu "zariskovať" a nešetriť ani svoj fotoaparát. Doma v obývačke alebo z parkoviska peknú snímku zoženiete len ťažko. Bohužiaľ ...

Na prvý pohľad nie je na tomto snímku nič mimoriadne náročného. Problémom bola ale vodná triešť (pozri vpravo), ktorá lietala veľmi silne do fotoaparátu a najmä na prednú šošovku objektívu. Pripomínalo to tak fotografovanie proti vodorovnému dažďu. Miesto to ale bolo na snímku dobré. Island, vodopád Gullfoss. Ohnisko 24 mm, clona f / 8, čas 1 / 125 sec, ISO 100.

I táto snímka je založená na mieste a čase. Len v jednej chvíli sa okolo vodopádu vytvorila takáto dúha a len z jedného miesta ju bolo možné takto celú vyfotografovať.

Rozhodujúci okamih Rozhodujúci okamih je ten povestný zlomok sekundy, keď zachytíte jedinečný, spontánny a správny záber, v ktorom je všetko poskladané tak, ako má byť. Preto udržujte svoj fotoaparát stále v pohotovosti a so správne nastavenými hodnotami. Skúsenosti ukazujú, že už samotné sústredenie sa na rozhodujúci okamih zlepší fotografie a preto je také ťažké zaobstarať pekné zábery, keď sa na fotografovanie nesústredíte a máte ju len ako "bokovku". Ľudí fotografujte pokiaľ možno vtedy, keď sa na vás oni naopak nesústreďujú.

Kúzlo tohto filmu je v jedinečnosti okamihu a v jeho skvelom zachytení. Stlačiť spúšť v tej správnej stotine sekundy je preto pre mnoho snímok veľmi dôležité. Vracajte sa preto na miesta, ktoré sa Vám zdajú dobré v časoch, keď sa tam niečo zaujímavé deje (ohňostroj, oslava, ľudská aktivita, zvieratá, rojenia atď.) A súčasne keď je zaujímavé počasie a svetlo (západ slnka, búrka, pod mrakom atď.). Obedné slnko nie je príliš vhodné, pretože produkuje ostré tiene a vysoký kontrast.

Buďte na scéne trpezliví Možno ste na správnom mieste, možno aj v dobrú dobu, ale neviete o tom! Chce sa to rozhliadnuť, upokojiť sa, zaujať niekoľko stanovíšť, skúsiť niekoľko pohľadov. Možno priamo okolo vás je životný záber, ale vy ho nevidíte! Počkajte si na to správne svetlo a správnu chvíľu!

Vyčkať na správnu chvíľu, kedy sa na scéne objaví niečo zaujímavé a správne to do snímky poskladať si vyžaduje často veľkú trpezlivosť alebo šťastie. Skvelé je, keď nie ste tlačení časom (autobus, skupina atď.) a môžete si na správnu chvíľu počkať. Ohnisko 100 mm, clona f / 9, čas 1 / 125 sec, ISO 200.

Zjednodušte to Častou chybou najmä začiatočníkov je, že uverí faktu, že fotoaparát je schopný urobiť kópiu miesta kde stojí a pocitov ktorý zažívajú. Bohužiaľ ale nie je. Plochá a malá fotografia nikdy nebude mať výrazové prostriedky reality a je preto vždy potrebné nájsť fotografickú skratku. Čím jednoduchšie bude obraz, tým pôsobivejšie bude oznámenie (emócie) ktorú znáša. Široká a rozľahlá panoráma s množstvom detailov býva málokedy pôsobivá na fotografiách 10x15cm. Pozornosť by sa mala preto sústrediť na hlavný objekt a pre zjednodušenie sa často používa aj hĺbka ostrosti.

Na tomto snímku je toho málo a predsa skvele vyjadruje atmosféru miesta. Málo je preto na fotografiu niekedy naozaj viac. Pracujte s hĺbkou ostrosti, zabráňte rušivému pozadiu. Ak nejde hlavný objekt izolovať výrezom alebo kontrastom, často sa používa rozostreného pozadia nízkou hĺbkou ostrosti. Pre rozostrenie pozadia je potrebné fotografovať dlhšími ohniskami (nad cca 100 mm) a nízkymi clonovým číslami (napr. 3,5 alebo menšie).

Rozmazané pozadie je skvelý spôsob, ako zjednodušiť snímku a upútať pozornosť - tu aj za pomoci jasového kontrastu. Ohnisko 100 mm, clona f / 3,2, čas 1 / 125 sec, ISO 500. Sústreďte pozornosť na hlavný objekt Určite si, čo je hlavným objektom vášho záujmu a ako ho chcete vyjadriť. Ak viete, čo je hlavný objekt, môžete premýšľať o tom, ako na neho upútate pozornosť. Vaša nástroje sú kompozícia obrazu, zjednodušenie obsahu, popredia, pozadia, kontrast, hĺbka ostrosti atď. Musíte ale najskôr vedieť, čo presne chcete odfotografovať.

Reklamné fotografie sú veľmi dobrým vzorom sústredenie pozornosti na hlavný objekt a býva to v drvivej väčšine prípadov práve to, čo sa propaguje. Tento snímok vznikol ako reklama na nepremokavé reflexné oblečenie pomáhajúce motoristom v núdzi. Je jasné na čo je sústredená pozornosť - je použitý kontrast, farba aj hĺbka ostrosti.

Choďte bližšie Opäť so zreteľom na fakt, že fotografia bude oveľa menšia ako reálna scéna, možno len odporučiť užšie výrezy a bližšie pohľady. Zachytíte tak oveľa viac emócií a detailov a zbavíte sa nepotrebného pozadia a okolie snímky.

Častou chybou je, že snímky sa obstarávajú z prílišnej diaľky a ľudia sú potom na snímke malí. Veľmi užitočné pravidlo teda je "Choďte bližšie!".

O čo expresívnejší je tento záber, keď je malý kôň uprostred zelenej lúky. Foto Štěpán Vaigl.

Popredia, pozadia a priestor v krajine Absenciu priestoru na fotografiu (tretí rozmer) treba nejako nahradiť. Najľahšie to zariadi výrazné popredia vo vzťahu k pozadia. Popredia dá fotografiu meradlo, zmysel pre vzdialenosť a priestor. Pri komponovaní popredia a pozadia dodržte pravidlo tretín a pravidlo diagonál. Pri takýchto záberoch budete potrebovať maximálnu hĺbku ostrosti a preto sa často zaostruje na tzv. hyperfokálna vzdialenosť. Kompaktné fotoaparáty majú s ostrením menej práce, pretože udržiavajú prirodzene všetko stále ostré (to je dané konštrukciou ich objektívu). Silný priestorový efekt má aj rozmazané pozadia vďaka malej hĺbke ostrosti.

Výrazné popredia dá snímky rozmer, dynamiku a aj určitú naliehavosť. Island, oblasť Landmannalaugar. Ohnisko 30 mm, clona f/10, čas 1 / 850 sec, ISO 200.

Dajte snímkam mierku Stále je potrebné myslieť na to, že fotografia zachytáva len malý výsek scény a ak nie je v nej obsiahnuté nič známeho, nemožno si urobiť predstavu o meradle. Preto je potrebné nejaký známy predmet (človek, strom, často sa používa ale napríklad aj obyčajná šírka) na snímku umiestniť ako meradlo. Bez neho snímka veľmi často rozmerovo nevyznie. Tento snímok by bez mierky rozhodne nevydal - nemali by ste možnosť si urobiť predstavu o reálnej veľkosti. Mierka je preto na snímke veľmi dôležité! Island, vodopád Skógafoss. Ohnisko 50 mm, clona f/10, čas 1 / 100 sec, ISO 200.

Hľadajte kontrast Svetlý objekt bude priťahovať pozornosť na tmavom pozadí a naopak. Rovnako tak sa dá sústrediť pozornosť pomocou kontrastných farieb. Pozor ale na prekročenie dynamického rozsahu fotoaparátu - čo je jedna z najväčších slabín digitálnej fotografie! Diagonály a línie Venujte osobitnú pozornosť líniám a krivkám, ktoré majú pre kompozíciu a jej dynamiku veľký význam. Čiary by sa mali umiestniť na uhlopriečku a aj cesty, cesty a ploty sú oveľa pôsobivejšie uhlopriečne ako horizontálne alebo vertikálne. Zvlášť efektný je esovitý krivka cez diagonálu, ktorá dáva snímky pocit priestoru a hĺbky. Veľmi silne a efektne tiež pôsobia úmyselné zbiehanie línií, ktoré jednak dovedie oko k hlavnému objektu a jednak dáva fotografiu priestor a hĺbku.

Esovitý krivka je na fotografiách veľmi efektné, nájsť ju ale nie je ľahké. Nesmie tiež nikde opustiť záber ani sa dotknúť okraja. Ohnisko 220 mm, clona f/14, čas 1 / 125 sec, ISO 100.

Pravidlo tretín alebo "zlatý rez" I bez veľkej teórie sa dá aplikovať pravidlo tretín. Jednoducho povedané - hlavné objekty by mali byť na priesečníku tretín formátu fotografie, najlepšie diagonálne. Ak je na fotografiu horizont, mal by byť v 1 / 3 alebo v 2 / 3 snímky. Nepoužívajte umiestnenie hlavného objektu alebo horizonte na stred a aj keď na to hľadáčiky fotoaparátov zvádza, vyvarujte sa až na výnimky stredovej kompozícii. Pre správne meranie a zaostrenie scény sa preto veľmi často používa tzv. metóda Point-Recompose-Shot (Zamir & zmeraj - Naaranžujte - zachyťte): Zamier & zmeraj (Point) V prvom kroku stlačením spúšte do polovice sa zaostrí a zmeriame expozíciu tam, kde potrebujeme mať snímka ostrý a podľa čoho potrebujeme správne exponovať. Naaranžujte (Recompose) V druhom kroku sa drží napoly stlačená spúšť a teda hodnoty namerané v kroku 1 sa už nezmení. Obraz sa ale prekomponuje tak, aby zodpovedal požiadavkám správnej kompozície. Zachyťte (Shot) V treťom kroku sa dotlačte spúšť a preto sa exponuje snímka. Ostrenie a expozičné hodnoty zostanú nezmenené z kroku 1.

Zlatému rezu vo fotografii bolo venované už dosť teórie. V praxi úplne postačí, ak budete hlavné objekty (horizont, ľudí, výrazné prvky v obraze atď.) umiestňovať približne do tretiny snímky alebo na priesečník tretín. Island, ľadovcové jazero Jokulsarlon. Ohnisko 100 mm, clona f/14, čas 1 / 160 sec, ISO 100.

Nájdite správny výrez Dobré orezanie snímky je základom úspechu. Záber je potrebné si celý v hľadáčiku prezrieť a vyvarovať sa zrastlíc (z hlavy vašej priateľky rastie ker), tesných dotykov objektov s okrajom, podrezanie rúk, hláv a častí postáv, nechcených línií (ruka pokračuje do horizontu), zbiehavosti línií (zdeformované budovy) , nevodorovného horizonte, nekolmých stromov atď. Ľudia by sa mali pozerať do fotografie a nie z nej. Rovnako tak pohybujúce sa predmety alebo ľudia by sa mali pohybovať do fotografie a nie z nej. Ak ste nestihli na scéne všetko toto domyslieť, rad chýb sa dá napraviť, alebo aspoň zmierniť orezom. Uvedomte si však, že každým orezom prichádzate o cenné pixely obrazu! Čím lepšie teda dokážete už na scéne zarámovať obraz, tým menší orez budete musieť následne vykonávať.

Typickým príkladom snímky, kedy je orez nevyhnutný, je panoráma. Umožní zbaviť sa v tomto prípade nadbytočné oblohy a trávy a tým upnúť pozornosť na zaujímavé svetlo a dianí v strede snímky. Pravdou ale je, že na malých formátoch (internet, papier 10x15 cm atď.) panoramatický formát príliš nevynikne.

Použite blesk Dobré svetlo je kľúčové pre dobrú fotografiu. Nie nadarmo je to aj fotografický pozdrav. V prípade potreby si môžete pomôcť umelým osvetlením alebo bleskom. Vstavané blesky vo fotoaparáte poskytnú ale len málokedy dobré výsledky a preto možno odporučiť blesk systémový.

I táto snímka vyžadoval použitie blesku, aby do tváre mnícha bolo dobre vidieť. Vďaka citlivému zníženie jeho expozície ale príliš neruší. Ohnisko 24 mm, clona f / 5, čas 1 / 40 sec, ISO 320, systémový blesk.

Zarámujte to Niektorým fotografiám pristane, keď je už v obraze orámuje. Zdôrazníte tak hlavný objekt, ktorý bude obklopený rámom a tým vynikne. Vylúčite tým aj vedľajšie podrobnosti okolo hlavného objektu. Rámovať je možné opäť farbou, kontrastom, vzorom atď.

Táto snímka obstarané objektívom typu rybie oko, ktorý podobne deformuje čiary blízko okraja. Tým vznikol takto zaujímavo orámovaný obrázok. Ohnisko 15 mm rybie oko, clona f / 9, čas 1 / 60 sec, ISO 400.

Použite filtre Pre digitálne fotoaparáty je najdôležitejšie polarizačný filter, ktorý stmavuje oblohu, zdôrazňuje oblaky, bráni oslneniu na sklách a vodných hladinách, čistí a prejasňuje farby atď. Na scény s vysokým kontrastom, ktorý prekračuje dynamický rozsah fotoaparátu, je dôležitý šedý prechodový filter, ktorý zníži príliš veľký kontrast scény (typicky svetlá obloha a tmavá krajina). Podobné svetelné podmienky sú najmä v krajine veľmi typické - svetlá obloha a tmavá krajina, čo robí digitálnym fotoaparátom problémy. Pomôcť môže šedý prechodový filter, ktorý svetlú oblohu stmaví a zvyšok ponechá bezo zmeny. Ohnisko 34 mm, clona f/7.1, čas 1 / 125 sec, ISO 100, šedý prechodový filter.

Postprocessing alebo úpravy v PC Málokedy je fotografia úplne hotová priamo z fotoaparátu a väčšie či menšie úpravy v počítači sú zvyčajne potrebné. Napríklad porovnanie kontrastu, doladenie orezu, urovnanie horizontov a vertikály, doostrenie snímky, retuš nečistôt senzora alebo pleti atď. Nemalo by sa to ale s úpravami preháňať, pretože to jednak býva na snímke vidieť ale tiež sa môžete ľahko dostať už na poli počítačovej grafiky či koláže.

Typické snímky, ktoré vyžadujú postprocessing, sú panoramatické zábery - tu zložená z dvoch snímok.

11. Kompozícia prakticky II.

V minulom diele sme popísali jednoduchá základné a nenáročná pravidlá aplikovateľné ľahko aj začiatočníkov. V záverečnom diele nášho seriálu sa pozrieme na zložitejšie problémy kompozície, kde robia chyby často aj pokročilí fotografi. Cesty Veľmi častým, elegantným a účinným spôsobom ako viesť oko diváka záberom je nejaká cesta na snímke. Môže to byť cesty, rieka, potok, klada atď. O tom, že by táto cesta nemala nikde opustiť okraj snímky ani sa ho dotknúť, sme už hovorili v diele o kompozičných prvkoch. Cesty majú ale ešte viac nebezpečenstva. Cesta by mala neomylne naviesť oko diváka na hlavný objekt alebo na sekundárne hlavný objekt (ak má snímka predmety záujmu dva). Často sa ale v reálnom svete cesta vinie a navedie oko mierne stranou. Divák potom musia okom "preskočiť" a aj keď navedenie funguje a preskok je podvedomý, je nepríjemný. Niekedy pomôže zmena biotopu, niekedy je ale nemožné prinútiť cestu, aby mierila tam, kam potrebujeme.

Na tomto snímky vedie cesta oko inam, ako je umiestnený druhý hlavný objekt (hora vľavo), na ktorý by sa oko pravdepodobne tiež chcelo pozrieť. Nie je to síce veľká chyba ale sami vidíte, že je nepríjemná. Cesta je navyše veľmi rýchla a nudná ako bude rozobraté ďalej. Južná Island blízko oblasti Landmannalaugar. Ďalší častý problém je, že cesta dobre vedie oko diváka po snímku, ale dovedie ho tam, kde nie je nič moc zaujímavého. Takýto snímka bude mať nepochybne svoju informačnú hodnotu a bude aj v zásade dobre komponovaný na kalendár či vernisáž ale nebude. Ak objavíte takú scénu, je potrebné si položiť otázku, či sa to dá vyriešiť zmenou biotopu, iným výrezom (ohniskom) priamo na scéne alebo či samotná cesta by sa dala stvárniť ako hlavný objekt snímky.

Pekná, a aj správne zakomponovaná cesta do snímky. Bohužiaľ ale sama o sebe je málo a na konci cesty sa nič moc nedeje. Stačila by výrazná oblačnosť, ktorá je v náznaku v hornej časti snímky. Azorské ostrovy, ostrov Sao Miquel, okolie mesta Furnas. Priame a výrazné cesty, na ktorých sa ale nič nedeje, vedú oko diváka snímkou veľmi rýchlo. Divák tak rýchlo skončí na konci cesty pri hlavnom objekte, ktorý ale potom musí stáť za to. Rýchlou cestou je preto možné aj relatívne pekný hlavný objekt "zhodiť". Použitie širokouhlého objektívu navyše hlavný objekt v diaľke silne zmenší a tým mu dá na snímke malý priestor. Je preto lepšie skúsiť skôr dlhšie ohnisko, ktoré cestu aj hlavný objekt veľkostne vyrovná alebo nájsť úplne inú zaujímavejšie a pomalšiu cestu.

Rovnosť a nezaujímavé cesty vedú oko diváka snímkou veľmi rýchlo. Ten teda spodná časť snímky veľmi rýchlo prečíta a potom sa zaoberá už len vrchnou časťou, ktorá je ale vďaka širokému ohnisku (tu 24 mm) príliš malá. Stálo by za úvahu použiť dlhšie ohnisko, ktoré vykoná výrez časti scény ako je naznačené červeno alebo žlto.

Nezaujímavé plochy Častým kompozičným problémom tiež je, že umiestnite všetko do snímky správne ale na snímke vám vyjde veľká nezaujímavá plocha. Rezom tento problém riešiť nedá, pretože by zasiahol do žiadaných prvkov. Opäť platí, že dokumentárne hodnotu snímka mať bude, ale na výstavu pravdepodobne nepôjde.

Plošne veľká sivá a nudná obloha vpravo hore tejto snímke rozhodne nepristane, aj keď je kompozične vykonaný v zásade správne. Maliar by tam namaľovať oblaky či vtáky, čo ale fotograf nemôže. Buď počkáte na lepšie počasie alebo sa uspokojíte so snímkou tak, ako je. Práve z tohto dôvodu je šedivá obloha na snímkach krajín skôr nevhodná, aj keď napríklad na portréty alebo reportáž produkuje takmer ideálne svetlo. Azorské ostrovy, ostrov Sao Miquel, okolie mesta Furnas.

Horizont a vertikála Asi nie je pochýb o tom, že horizont na snímke by mal byť prísne vodorovný a vertikály domov, stromov atď. zvislé. Obzvlášť citlivé na tento problém je hladina mora, ktoré ako je známe do kopca netečie. Porovnanie horizonte je pomerne jednoduché - na scéne stačí na tento problém myslieť a potom doma pri PC je mnoho nástrojov, ako horizont / vertikály doladiť. Situácia je však často zložitejšie, pretože psychologickej porovnaní snímky nemusia byť zhodné s vodorovným horizontom.

Problém môže nastať v okamihu, keď sú na snímke dve silne dominantné línie, jedna je horizont a druhá je šikmá. Človek má potom tendenciu tieto línie nejako vyrovnať na kompromis a horizont často končí šikmý. A naopak - pri strojovom porovnaní horizonte snímka subjektívne padá. Je ťažké tento problém nejako rozseknúť. Padajúce horizont je zle, najmä ak má snímka výrazný rám a subjektívne padajúce snímka je tiež zle. Pravá príčina tohto problému je totiž v nesprávnej kompozícii snímky, ktorá tento problém primárne vyvolala.

Dve šikmé línie spolu súperia o pozornosť a tak horizont končí často subjektívne naklonený, najmä ak zaberá len malú časť na snímke.

Porovnanie horizonte je v zásade správne (more byť šikmé nemôže) ale snímka môže potom subjektívne padať.

Pohľad Ak je na snímke obsiahnutý pohľad, mal by smerovať do snímky. Ak nie je to možné, je potrebné ponechať na okraji trochu miesta, aby to nevyzeralo, že človek alebo zviera zíza z blízka práve na rám snímky. Na tento problém je potrebné myslieť už na scéne, pretože chýbajúce pozadia je len ťažké v PC doplniť.

Pohľad von zo snímky a blízko okraja pôsobí veľmi neprirodzene.

Ak sa inak nedá a pohľad mieri von, je potrebné ponechať pred očami trochu miesta. Všimnite si, že chvost blízko okraje vpravo (nesmie sa však dotýkať) nijako nevadí.

Najlepšie ale je nasmerovať pohľad inam a najlepšie niekam dovnútra snímky.

Dva objekty Skupiny ľudí, zvierat atď. je lepšie vytvárať s nepárnym počtom. Ak chcete fotografovať pár, je lepšie ak majú inú pozíciu prípadne veľkosť t.j. hlavu v inej výške.

Iná poloha a / alebo hlava v inej výške je dobrý spôsob, ako usporiadať pár na snímku. Inak platí, že nepárny počet osôb alebo zvierat vyzerá lepšie ako párny.

Náklon Ak je na snímke niečo nakloneného, vždy je lepšie ponechať to naklonenej smerom do snímky a nie von zo snímky. Dôvod je ten, že náklon smerom dovnútra vťahuje záujem diváka do snímky, ale náklon von ho odťahuje. Prísne zvislé umiestnenie rovnobežnej s okrajom tiež často nepôsobí esteticky.

Naklonené objekty je vždy lepšie nakláňať smerom do snímky a nie von. Tým je záujem diváka uzavretý do snímky a nie je odťahovaný von.

Technická kvalita I technická kvalita snímky je veľmi dôležitá. Veľmi nepekne pôsobí prepálenie bielej farby na snímke, čo je problém expozície. Zle zaostrenú snímku alebo snímku rozhýbanú môže splniť dokumentárne účel, ale perfektný už nikdy nebude. Taktiež chyby obrazu - rôzne nečistoty na senzora alebo optike musia byť starostlivo retušovanie, u portrétov je potrebné tiež retuš pleti. Ak sa nejedná o reklamný snímky s vysokým požiadavkou na vernosť farieb, je možné farbu chápať ako kreatívny nástroj, však na odtieň pleti je divák veľmi náchylný a aj najmenšie odchýlky od normálu hodnotí ako veľmi nepekné. Všetky tieto technické chyby veľmi silno priťahujú pozornosť a tým sa stávajú de facto kompozičným prvkom.

Azorské ostrovy, ostrov Sao Miquel, okolie mesta Furnas. Ohnisko 50 mm, 1 / 125 sec, f/18, ISO 200.

Záver Správna kompozícia je ako varenie. Môžete do torte pridať všetko dobré a napriek tomu dobrý tortu nevznikne. Rovnaké je to aj s kompozičnými prvkami a kompozičnou teóriou. Ak všetko dôsledne a striktne dodržíte, rovnako nemusí vzniknúť dobrý snímka. Môže mu totiž chýbať duša, myšlienka či to povestné NIEČO, čo robí pekný snímka pekným. Dobrá správa ale je, že kompozícia a fotografickej kompozičné videnie sa dá naučiť. Je ale nutné o snímkach premýšľať a uzatvárať z každého aj nepodareného snímky spätnú väzbu. Každý takto rastúce fotograf začne preto robiť snímok čím ďalej tým menej, pretože už bude dopredu vedieť, že to aj tak nemá zmysel fotografovať, pretože to jednoducho nevyjde.

Island, sopečná oblasť Námafjall. Ohnisko 27 mm, 1 / 125 sec, f/13, ISO 100. Úplne rovnaký problém rieši muzika a umelci a skladatelia v hudobnom priemysle. Kompozícia je pre nich hudobná náuka - harmónie, rytmy, frázovanie, intonácia atď. a ich formalizovaný zápis, teda noty. Táto znalosť ale aj sama hit nezloží. A naopak sa čas od času nájde človek, ktorý aj bez akejkoľvek znalosti hit zloží.

Island, vodopád Godafoss. Ohnisko 24 mm, 0,2 sec, f / 8, ISO 250. Snímok bol snímaný do RAWu, následne dvakrát vyvolaný oddelene na svetla a tiene a potom spojený do jedného snímky.

Linky na ďalšie zdroje o fotografickej kompozícii V českom jazyku toho o kompozícii žiaľ príliš veľa nevyšlo a ani knižné tituly nám nie sú známe. Preto linky ktoré prikladáme vedú na anglicky písané weby, kde sa predsa len o kompozícii dá nájsť veľa užitočného. Niečo málo sa dá nájsť aj na Wikipédii, hoci prevažne opäť len po anglicky (heslá Composition (visual arts), Perspective (graphical), Golden ratio, Fibonacci number atď.). Landscape Composition Rules Kompozičné pravidlá pre maliara pri maľovaní krajín. Dá sa tam ale nájsť veľa užitočného aj pre fotografov. Composition & the Elements of Visual Design Skvelý článok o kompozičných prvkoch a kompozičných pravidlách. Composition Štvordielny článok o kompozícii vo fotografii. Principles of Design Web síce venovaný dizajnu, ale opisujúce skvele, jednoducho, názorne a na príkladoch všetky kompozičné pravidlá a prvky. Art & Oil Painting Lessons Web venovaný maliarom a kompozíciu obrazov ale opäť veľmi dobre použiteľný aj pre fotografiu.