OBRANA A EKONOMIKA V ČASE OBRANA A EKONOMIKA V ČASE GLOBALIZÁCIE A ZMIEN V GLOBALIZÁCIE A ZMIEN V

BEZPEČNOSTNOM PROSTREDÍBEZPEČNOSTNOM PROSTREDÍ

Personálny úrad 2

ÚvodÚvod

• Zabezpečenie vedenia ozbrojeného zápasu, ako aj zabezpečenie obrany kladie na štát a jeho ekonomiku vysoké nároky, preto– že štát uvoľňuje na ich zabezpečenie značné ľudské,

materiálne a finančné zdroje. – že obrana (vojna) nie je len javom politickým a

vojenským, ale aj ekonomickým– medzi obranou (vojnou) a ekonomikou existuje celý

rad vzájomných vzťahov.

Personálny úrad 3

Vzájomné vzťahy ekonomiky a obranyVzájomné vzťahy ekonomiky a obrany

• Nároky na ekonomické zabezpečenie vedenia vojny alebo zabezpečenie obrany slobody, nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti krajiny, ale tiež ochrany života a majetku občanov s vývojom ľudskej spoločnosti neustále rástli.

• Ekonomika = rozhodujúci činiteľ pri vedení vojny, resp. zabezpečení obrany.

Personálny úrad 4

Vzájomné vzťahy ekonomiky a obranyVzájomné vzťahy ekonomiky a obrany

• Rastúce nároky obrany na ekonomiku, ovplyvňované najmä politickými a vojenskými faktormi, narážajú na obmedzené možnosti ekonomiky, ale napriek tomu, súčasný charakter obrany si vyžaduje, aby sa krajiny, okrem zabezpečenia vyššie uvedených požiadaviek obrany, sústredili aj na ochranu svojich ekonomických zdrojov pred napadnutím zo strany protivníka, a súčasne využili všetky dostupné prostriedky na oslabenie ekonomickej sily protivníka.

• Vzájomné vzťahy obrany a ekonomiky ustavične vyvíjajú, prehlbujú a sú postupne stále užšie a previazanejšie.

Personálny úrad 5

Problém voľby medzi OV a MVProblém voľby medzi OV a MV

• Voľba medzi OV a MV vyplýva z toho, že spoločnosť pri uskutočňovaní voľby zároveň rozhodovania o použití jej obmedzených zdrojov na výrobu obranných statkov, alebo na výrobu mierových statkov resp. výrobu týchto statkov v dostatočných množstvách.

• Ekonomický potenciál štátu nemôže byť využitý len na zabezpečenie mierových potrieb

• Jeho časť musí aj v mieri plniť úlohy zabezpečenia obrany

Personálny úrad 6

Ekonomika obranyEkonomika obrany

• Poskytuje teoretické a metodologické východiská a prístupy pre riešenie problémov ekonomického zabezpečenia obrany štátu.

• Je vedou o ekonomickom zabezpečení obranných potrieb štátu. Skúma javy spojené s ekonomikou a obranou štátu, a ako signalizuje samotný jej názov, predstavuje spojenie vedy ekonomickej a vojenskej.

• Objavuje všade tam, kde existuje štát, ktorý musí v rámci plnenia svojich základných úloh realizovať aj obranné úlohy

Personálny úrad 7

Ekonomika obranyEkonomika obrany

• Ekonomiku obrany štátu, spájajúcu sféry obrany a ekonomiky, možno tiež chápať ako hraničnú vednú disciplínu alebo aj ako odvetvovú ekonomiku, ktorá je súčasťou verejnej ekonomiky. Objektom jej skúmania je tá časť vecnej spoločenskej reality, ktorú predstavuje ekonomika spojená s uspokojovaním potrieb systému obrany štátu.

• Ekonomika obrany zároveň predstavuje interdisciplinárny prienikový odbor zahŕňajúci poznatky všeobecnej ekonomickej teórie, odvetvových a prierezových ekonomík, stratégie, operačného umenia a taktiky, teórie riadenia a teórie civilnej ochrany obyvateľstva, majetku a ekonomiky.

Personálny úrad 8

Obranné výdavkyObranné výdavky

• Obranné výdavky je možné charakterizovať ako výdavky ktoré vynakladá štát na zabezpečenie svojej obrany, pričom vyjadrujú charakter obrannej politiky štátu a jeho obrannú stratégiu. Zároveň poskytujú informácie o obrannom úsilí štátu, výstavbe obranného systému štátu, ako aj o výstavbe a rozvoji spôsobilostí ozbrojených síl daného štátu. Výška obranných výdavkov odráža ekonomické možnosti štátu.

Personálny úrad 9

Obranné výdavkyObranné výdavky

• Ovplyvňujú najmä zabezpečenie života a pripravenosť ozbrojených síl ako najdôležitejšieho nástroja štátu na zabezpečenie obrany

• V každom štáte vznikajú v súvislosti so zabezpečením jeho obranných potrieb náklady na obranu, Obranné výdavky predstavujú peňažné vyjadrenie týchto nákladov. – Zahŕňajú nielen výdavky ministerstva obrany,

ozbrojených síl alebo iných vojenských zložiek, resp. iných špecializovaných inštitúcií, ale všetky výdavky spojené so zabezpečením obrany štátu a jeho obyvateľstva.

Personálny úrad 10

Klasifikácia obranných výdavkovKlasifikácia obranných výdavkov

• Najbežnejšia je klasifikácia, ktorá rozlišuje obranné výdavky na:priame obranné výdavky,nepriame obranné výdavky,skryté obranné výdavky.

• Z hľadiska vojenskej sily štátu možno obranné výdavky rozdeliť na:aktívne obranné výdavky,pasívne obranné výdavky.

Personálny úrad 11

Klasifikácia obranných výdavkovKlasifikácia obranných výdavkov

• Z ekonomického hľadiska je možné obranné výdavky rozdeliť na:• osobné obranné výdavky,• materiálne obranné výdavky.

• Z hľadiska rozpočtovej politiky sa obranné výdavky v mnohých krajinách delia na:• bežné (prevádzkové) obranné výdavky,• kapitálové (rozvojové) obranné výdavky

Personálny úrad 12

Klasifikácia obranných výdavkovKlasifikácia obranných výdavkov

• Podľa druhov manažmentu sa v niektorých krajinách obranné výdavky delia na výdavky na:personál, prevádzku,vyzbrojovanie,výskum a vývoj,komunikačné a informačné systémy,stavby a infraštruktúru,domácu pomoc,zahraničnú pomoc a pod.

Personálny úrad 13

Klasifikácia obranných výdavkovKlasifikácia obranných výdavkov

• Podľa organizačných zložiek sa obranné výdavky môžu deliť na výdavky určené pre:

pozemné sily, vzdušné sily a protivzdušnú obranu štátu, námorníctvo, vojenskú políciu, nukleárne a raketové sily, logistiku, národnú gardu, spravodajské služby, vojenské školstvo, atď.

Personálny úrad 14

Vojenské výdavkyVojenské výdavky

• Obranné výdavky sú v celom svojom komplexe len ťažko vyčísliteľné a štatisticky sledovateľné,

• Z medzinárodného hľadiska sa pre lepšiu komparáciu využívajú údaje o vojenských výdavkoch jednotlivých krajín sveta, ktoré sú ľahšie kvantifikovateľné, sledovateľné a porovnateľné.

Personálny úrad 15

Vojenské výdavkyVojenské výdavky

• Najčastejšie používaným ukazovateľom pri porovnávaní výšky vojenských výdavkov je podiel výšky vojenských výdavkov na hrubom domácom produkte štátu.

• Tento ukazovateľ sa využíva tak v rámci jednotlivých krajín, napríklad pri porovnávaní výšky vojenských výdavkov v danej krajine v priebehu určitého časového obdobia, ako aj pri porovnávaní výšky vojenských výdavkov medzi viacerými krajinami v tom istom časovom období alebo v priebehu určitej etapy. Trend vojenských výdavkov vo

svete v mld. USD

Personálny úrad 16

Vojenské výdavky

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1 200 000

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

Trend vojenských výdavkov v SR v mil. EUR:

Personálny úrad 17

Vojenské výdavkyVojenské výdavky

Trend vojenských výdavkov v SR v % k HDP:

Personálny úrad 18

Vojenské výdavkyVojenské výdavky

• Analýza údajov o výške vojenských výdavkov vo svete potvrdzuje závislosť medzi zhoršovaním bezpečnostnej situácie vo svete a rastom vojenských výdavkov. Keďže neexistuje žiadny reálny predpoklad zlepšenia svetovej bezpečnostnej situácie v najbližšom období, je vysoko pravdepodobné, že rast vojenských výdavkov bude napriek nepriaznivým následkom globalizácie a celosvetovej hospodárskej krízy pokračovať.

Personálny úrad 19

ZáverZáver

• Každá vyspelá demokratická krajina by sa mala s touto ekonomickou úlohou vysporiadať nielen v rôznych časových obdobiach, ale i v obdobiach rôznej intenzity ohrozenia, nakoľko obrana štátu a jeho obyvateľstva, v celom svojom kontexte, je dôležitejšia než bohatstvo.

• Verejnosť, odborná i laická, musí rešpektovať vynakladanie verejných prostriedkov na zabezpečenie svojej obrany a bezpečnosti. Spoločnosť zároveň musí rozhodnúť aký objem prostriedkov vynaloží na zabezpečenie svojej obrany. Všeobecne pritom platí, že čím viac prostriedkov vynaloží, tým kvalitnejšiu obranu si môže zabezpečiť.