D  I  S  K  U  S  I  c  ­  ľ  O  L  e  M  I  K  Y 

O SPRÁVNOSTI, KOREKTNOSTI A PLURALITE TEORII Ladislav K V A S Z  

U ž  v  reakc i i  na p r v ú  po l em i c kú  stať D .  Gá l i ka   111 s om  v y j a d r i l  u / n an i e  vecnos t i   j eho  p r ís tupu   k  d i skus i i ,  Z d á  sa.  že tento štýl  udrža l  a j   \  d r u h om  ko le  v ýmen }   n á / o r o \   a v y h o l   sa  r é t o r i c k ým  t r i k om  č i  chy tan iu  / a  s lová.  Jeho stať  m i  p omoh l a  u v e d om i ť   m v iaceré  nepresnost i ,  k t o r ý ch  s om  sa  p r i   f o rmu lác i i  s v o j i c h  názorov  dopus t i l ,   a  tak  aj k e ď   s  väčš inou   jeho   vývodov   nesúhlasím,  je  to   nesúh las   spojený  s  v e dom ím ,   že poz íc ia ,  s k t o r ou  nesúhlasím,  j e  leg i t ímnou poz íc iou .  V z h ľ a d om  na  to.  že  u I )   Gá l i k a  n emám   poc i t ,   že  bv  ma   chy ta l   za  slová,  nebudem  r o zb í j a ť  o d po veď   na j e d n o t l i v é  t v rden ia ,  a k o  s om  t o  rob ieva l   \  predošlých d iskus iách ,  a le  p o k ú s im  sa p r i j a ť  jeho  š tý l .  spoč íva júc i  v spájaní  j edno t l i v ých  výhrad  d o  obsahovo  súv is iac ich  ce l kov .  

I .  V ý vo j  vedy a teória vvvoia vedy %/  \ 9   %/  J 

P rvý   p rob l ém ,   k torý   m i  Dušan  Gá l i k   vy týka ,   súvisí   s  t ým .   že  údajne m iešam v ý v o j  vedv  s  t eó r i ou  v ý v o j a  vedy.  N a  prvý   poh ľ ad   sa  zdá.   že  ex i s tu jú   t r i   pome rne   jasne odde lené ob las t i :  veda.  k t o r ú  pestu jú  vedci :  výv in  vedy.  k t o r ým  sa zaobera jú  h is to r i c i ,  a  nakon iec   teór ia   výv inu  vedy.   k t o rú  pestu jú   ť i l o / o ť i .  A k o k o ľ v e k  z i m  s l up i ně  / n i e  t o to  rozdelen ie .  Dušan  Gá l i k  má  pravdu,  k e ď  m i   v v č í ta .  že  sa  ho  nep r i d ŕ žam  \ l c  n ie  p re to ,  že b y  sa m i  p r ís lušné oblast i  p l ie t l i .  Jasne  si u v e d omu j em  hranice,  k t o ré  m e d / i  n i m i  mo ž n o  zav iesť ,  a k e ď  ich  prekračujem, r o b ím  t o  / áme rne .  M e d / i  mo j e  o b ľ úbené  tex ty   z  h is tó r ie   ma tema t i k }   pat r i   ú v od   práce  R  R i cmanna   O  možnosti  w/aJrenui funkcií  pomocou  trigonometrického  nulu.  historické  pasáže  roztrúsené  v  Kurze diferenciál  ne h o  či  integrálneho  počtu  R.  Couranta.   rôzne  po /námkv   pod   č iarou  v kn i hách   V .   A r n o l d a   č i   h is to r i cké   dodatkv  k  j e d n o t l i v ým   kap i t o l ám   Bou r b a k i h o  Elementov  matematiky.  K e ď  o  de j inách ma temat i k }   p íšu  matemat ic i ,  p išu  o  ideách.  .1 n ie   o  faktoch.   Samozre jme,   dô lež i té   je  poznať   a j   h i s t o r i c ké   súv is lost i ,   ale  p o k i a ľ  č l o v e k u  u j d ú  zák ladné  i d e } ,  tak celá h is tór ia  / a  v e ľ a  nes to j i   Pod ľa  mňa  dob r e  de | i n \  

ma tema t i k y   mus i a   obsahova ť   p redovšetkým  dob r ú   ma tema t i ku ,   bez  nej   sú  mŕ t ve .  Pre to  m ám   radšej  d e j i n y   vedy  o d  vedcov  a k o  o d   h i s t o r i k o v .   Podobne  síce  f i l o zo f ]  s f o rmu l o va l i  c e l ý  rad teór i í  v ý v i n u  vedy.  a le  často  v  n i c h  d i s ku t u j ú  o  o tázkach ,  k to ré  sú   z  p o h ľ a du  samotne j   vedy   irelevantné,  a  naopak o t á z k } .   k toré  vedc i   považu j ú   za cent rá lne,   v  d i skus iách   f i l o zo f o v  akosi  chýba jú .   Pre to  a j  v o  f i l o zo f i i ,  p odobne  a ko   v h i s tó r i i ,  m ám  radšej  d i e l a  H .  Poincarého.  E.  Macha .  D .  I l i l b e r t a .  I I .  VVeyla č i  C .  ľ .  v o n  Weizsäckera   než   t ex t y   písané  p ro fes ioná lnymi   f i l o z o fm i ,   ľ eó r ia .   k t o r ú   sa  u s i l u j em  p o d  názvom  formálna  epistemológia  v y t vo r i ť ,   je  t eó r i ou   vý vo j a  vedv .  za loženou   na h i s to r i cke j   a  f i l o z o f i c k e j   sebaref lex i i   vedeckej   k om u n i t } .   Preto  vedome   r o zb í j am  

ORGANON  F 8 (2001). No. 2.  190­196 Copyright  C  Filozofický  ústav  .V.  í IBratislava 

o  SPRÁVNOSTI. KOREKTNOSTI  A PLURALIT* :  TEORI I   191 

hranice, k t o r ým i   filozofi  z v y k n ú  o h r a n i č o v a ť  s v o j  t l i skurz .   a snaž ím sa cp i s t emo l óg i u  dostať tak b l í z k o  k  vede.  a k o  j e  t o  len možné .  S o m  presvedčený,  že  filozofia  vedy  b \  nemala b v ť  uzav re t vm d i s k u r z om  p ro f es i oná l nych   filozofov,  a le  ma la  b v  b v ť  o t vo rená  

*  *  I  *  ^  # 

smerom k u  k omun i t e  a k o  vedcov ,  tak  a j  h i s t o r i k o v  vedy .  

2. Vývo j  vedy a logika 

As i  h lavná  nám ie t ka  Dušana  ( i  á I i k a súv is í   s m o j í m  k l aden ím  d o  opoz í c i e  v ý v o j a  vedv a  l og i ky .  D omn i e v am  sa.  že  v  t om t o  bode  i d e  o  nedorozumen ie ,  k to ré  b o l o  v y vo l ané  t ým.  že s om  si n euvedom i l  amb i va l en t nos ť  m o j i c h  f o rmu lác i í .  A b \   sa vn ies lo  j a s n o  d o  celého p r ob l ému ,  bude  úče lné o d l í š i ť  d v a  spôsoby ,  a k o  j e  l og i ka  p r í t omná  v  d i sku rze  filozofie  vedy.   Po  p r vé .  j e  t o   logika  v  no rma t í vnom  zmvslc.   teda  pož iadavka ,   abv teórie v ý v i n u  vedy  b o l i  l o g i c k y  konz is ten tné ,  a b y  b o l i  f o rmu lované  l o g i c k y  k o r e k t n ým  spôsobom. T ú t o  pož i adavku  p o va žu j em   za  abso lú tne   nevyhnu tnú   a  vše tky   teór ie ,   o k to rých  s om  sa  ocho tný   b a v i ť ,  mus i a  t ú t o  pož i adavku  sp ĺňať .  L o g i k a  v  n o rma t í v n om  zmysle  j e  neut rá lna,   a  pre to  medz i  ň o u   a  v ý v i n om  neex is tu je  ž iadne  napät ie.   L o g i k a  však môže  b y ť  v  d i s ku r ze   filozofie  v edy  p r í t omná  a j  i n ým  spôsobom,  k to rý   bv  sa da l  označ i ť  ako   logika  v  desk r ip t í vnom zmysle.   Ide  o  to .  že  ked* s kúmame  v ý v i n  u rč i te j  vedeckej  teór ie ,   tak  sa  môžeme  p o k ú s i ť  v yme d z i ť  p o j em   vedecke j   teór ie  p omocou  pros t r iedkov ,   k to ré   n ám   ponú ka   l og i ka .   Jasne  t o   v i d n o   na  Popperov i .   k t o r ý   teó r iu  de f inu je  a k o  un i ve rzá lne  v ý r o k y .  L o g i k u  použ í v a  n ie len   v  ú l ohe  n o rmy  d i s ku r zu .  ale a j  ako  nást ro j  na a r t i k u l o van i e  p redme tu ,  o  k t o r om  sa baví.  Ked* s om  h o v o r i l  o  napätí  vývo ja   v edy   a  l o g i k y ,   ma l   s om   na  mys l i   l o g i k u   v  t om t o   d r u hom ,   desk r i p t í v nom  zmysle.   Lebo .  samozre jme ,  vedecké  teór ie  n i e  sú un ive rzá lne  v ý r o k }   a k e ď  i ch  za  ne vyh lás ime,  s t rácame mo ž n o s ť  u c h o p i ť  mnohé  d imenz i e  výv i nu  vedv .  

T o .  že  vedecké  teó r ie  n emôžu  b v ť  un i ve rzá lne  v v r o k v .  ukazu je  Góde l o v a  veta  o neúplnost i   Peanovej  a r i tme t i k y .  T o t i ž  vše tk )   sku točné  vedecké  teór ie  ( teda teór ie ,   o k to rých   sa  bav ia  vedc i ,   na  r ozd ie l  o d  teór i í   o  farbe  per ia   labut í ,  k t o ré  tak   o b ľ u b u j ú  filozofi)  obsahu jú  a r i tme t i k u  a k o  s v o j u  časť.  ( i ô d e l  ukáza l ,  že a r i tme t i ka  p r i r odzených  čísel  n ie  j e  r eku rz í vně  ax i oma t i zov  a te ľná .   teda  neex is tu je   r eku rz í vně  generova te ľná  množ ina   v ý r o k o v ,   z  k to re j   bv  sa  d a l i   o d v o d i ť   všetkv  t v rden ia   a r i tme t i k ) .   Inak povedané, vedecké teór ie  sú séman t i cké  o b j e k t } ,  k t o ré  nemožno  p l ne  r edukova ť  na i ch  f o rma l i zovanú   svn tak t i c kú   z l o ž ku .   V e d ľ a   a x i óm   je  tak  vedecká  teór ia   určená  a j  s vo j im i   mode lm i .  A l e  d omn i e v am   sa.  že  an i   t o  n ie  j e  všetko,   lebo   veda m á  v ed ľ a  sémant icke j  ú r o vne  ( n a  k t o re j   sa  o doh r á va j ú   objektácie)  ešte d v e  ďa l š i e   ú rovne ,   na k to rých   sa  odoh r á va j ú   re­prezentácie  a  i de á cic.  K e ď   sa  r ozhodneme   r e du ko va ť  vedeckú  t eó r i u   n a   je j   f o rmá l n y   ske le t ,   a k o   sa  r o zhodo l   Popper ,   s t rácame mo ž n o s ť  opísať  h lbš ie v ý v i n o vé  procesy  ( ic leácie.  re­prezentácie  a  objektácie).  Je  t o  l og i ka   v t omto   a  len  v  t om t o  d e s k r i p t í v n om  zmys l e ,  o  k t o re j  t v r d ím ,  že   je  v  napätí   s v ý v o j o m  vedy.  V  no rma t í vne j   rov ine j e  l o g i k a   neut rá lna,   a  p re to   ž iadne  napät ie   neex is tu je .  Dú fam,  že t o t o  ob jasnen ie  postačí   a  n emus ím   sa  v y j a d r o va ť   k j e d n o t l i v ým  v ý r o k om  Dušana Gá l i k a  na m o j u  adresu. 

192  Ladislav KVAS / ,  

3 .  Popper a fo rmálna epistemológia 

Ďalš ie  nedorozumenie  sa t ý ka  mo j e j  v ý t k y .  / e  Popper  neopísa l   ideácie.  re­prezentácie an i   objektácie.  Dušan Gá l i k  p o chop i l   t ú to  m o j u  v ý t k u   v  t o m  /m y s l e ,  / e  Popperov i  v y t ý kam ,  že nepozná m o j u  koncepc i u  v ý v i n u  vedy.  Samoz re jme ,  pr ís lušná v ý t k a  mala  iný  zmyse l .  A b y  som  rozd ie l ,  k to rý  m ám  na mys l i ,  lepš ie ob jasn i l ,  u ved i em  pr ík lad .  Je všeobecne  známe,  že  kameň,   ked*  h o  hod íme   na  p o v r c hu   Zeme .   letí  p o   parabole.  Ar is to te les   v o  svo je j   t eó r i i   p o h v b u   však  pohyb )   de l í   n a   p r i amoč ia re   a  k r u h o \ é .   O ž iadnych   parabo l ických   pohyboch   nehovor í .   Pre to   si  m o ž n o  p o l o ž i ť   o tázku ,   prečo Ar is to te les   neopísal  pa rabo l i c kú  d r áhu  pr ís lušného poh ybu .  D omn i e v am   sa.  že  táto o tázka  j e  n ie len zmys lup lná ,  a le  j e  t o   v e ľm i  zau j ímavá  otázka.  A k o  ukáza l   Piaget. rovnaký   fenomén  sa  neustále  opaku j e   a j   v  mys lení   det í .   a  p re to   vyžadu je   episte­mo l og i c ké   objasnenie.  Nap r o t i   t om u   síce  v ieme ,   že   telesá  sa  p o h ybu j ú   pod ľ a  New t ono v ý ch  zákonov ,   ale  je  nezmyse lné  p o l o ž i ť   si  o t ázku ,   prečo  Ar i s to te les   ne­op i sova l  pohyb  pomocou  N ew t o n o v ý c h  zákonov .   V  o b o c h  p r ípadoch  kon f r on tu j eme  A r i s t o t e l o vu   teór iu   s  mode r nou   vedou.   A \ š a k  k ý m   \  p r ípade   pa rabo l i ckého   tvaru  d ráhy   š i kmého  v rhu   ide  o  po rovnan i e   faktu,   v  p r ípade  N ew t o n o v h o  zákona   ide  o po rovnan ie  a r te faktu  s A r i s t o t e l o vou  teór iou. 1  

Po  t om to   odbočení   sa  môžeme   v rá t i ť   k  Popperov i .   Samozre jme .   Popperov i  nevyč í tam,   že  nepozná  m o j u   koncepc i u   v ý v i n u   vedv .   M o j a   koncepc ia  j e   / r e jme  ar tefakt ,  a  teda pý ta ť  sa. p rečo  j u  Popper  nepo /ná .   je rovnaký   n e /mvse l  a k o  pý ta ť   sa. p rečo   Ar is to te les  nepoužíva l   N ew t o n o v é   rovn ice .   Ked*  k l a d i em   o t á / k u .   že  prečo Popper   neopísal  ideácie.  re­prezentácie  ani  objektácie.  r o b ím   t o   pre to ,   lebo   som  presvedčený,  že  t ie to   t r i   typv  zm i en  j a z v k a   ved>  fakt iekv  ex i s tu jú ,   r o vnako   ako  fakt iekv  ex is tu je  parabo l ický   t va r   t ra jek tor ie   v r hnu tého   kameňa.   A  r o vnako   ako  / odpovedan ie  o tázky ,  p rečo  Ar i s to te les  neopísal  pa rabo l i c kú  d r ahú  kameňa,  umožn i  lepšie po rozum ie ť  A r i s t o t e l ov i ,  / o dpovedan i e  o tázkv .  p rečo  Popper  neopísa l  uvedene t r i  typv /m i e n .  umožňu je  lepšie po r o zum i e ť  Popperov i .   l e d a  p r ís lušnú  o t á / k u  k l ad i em  v  te j to   fak t icke j   r o v i ne   a  d omn i e v am   sa.  že  v  te j t o  r o v i n e   je  a j   zmys l up l ná   Dušan C i á 1 i k  môže  ma ť  pochybnos t i   o  fak t i cke j  ex is tenc i i  spomenu t ých  t r o ch   tvpov  vedec­k ý c h  revo lúc i í ,  ale p o k i a ľ  svo j  n á / o r  nezdôvodn i ,  je t o  rovnak í )   len n a / o r .  ako  jc m ô j  n á / o r .  že príslušné r ozd i e l )   fakt iekv ex is tu jú .  

1  Tými to   slovami  som  asi  nepotešil  zástancov  relativizmu,  ktorí  majú  sklon  chápať  aj parabolický  tvar  dráhy  ako  sociálny  konštrukt.  teda  ako  artefakt  A j  ked"  tu  niet  priestoru  pre detailný rozbor tejto zaujímavej otázky (v  čom sa parabola líši od Newtonovho zákona), uvediem aspoň  jeden  rozdiel.  Keby  náhodou  Aristoteles  zavítal  na  Slovensko  a  chcel  sa  s  nami porozprávať o  pohybe, viem si  predstaviť,  ze  b>  som ho presvedčil  o parabolickom tvare  dráhv (napríklad pomocou videokamery), kým vysvetliť mu  Newtonové zákonv  bv  som asi  ncdoká/al Sily. ktoré vystupujú v Newtonových zákonoch, sa  totiž nedajú nafi lmovať  Ci  nejak  inak  ukázať 

O SPRÁVNOSTI.  KOREKTNOSTI  A PLURAL ITE  TEÓRI Í   193 

4. Vývo j  vedy a f o rmá lna  epistemológia 

A k o  pos lednú  vážnu  nám ie t ku  uvádza  Dušan  Gá l i k  v ý t k u ,  že m o j a  teó r ia   je r o vnako  len  p o ku som   r e du ko va ť   v ý v i n   v e d y   na j e d i n ý   mechan i zmus   ( v   t om t o   pr ípade  na zmeny   syntaxe  j a z y k a )   a k o   vše tky   ostatné  teór ie ,   k t o r ým   ten to   r edukc i on i zmus  vyč í tam.  T á t o  nám ie t ka  j e  p o d ľ a  m ň a  neoprávnená,   lebo  v o  f o rmá lne j  ep i s t emo log i i  m i   v ž i a d nom  pr ípade  ne j de  o  r e duk c i u  v ý v i n u  v e d y  na  zmeny  syn taxe  j a z y ka .  K e ď  v kn i he   Gramatika  zmeny  op i su jem   objeklácie.  p íšem  o  zmenách spôsobu sebakonšt i ­túc ie .   o  zmenách   spôsobu ,   a k o   sa  v z ťahu j eme   k u   sve tu   a  k  sebe  s amým   ( [ 4 ] ,  

1 44 ­ 147 ) .  Sebapo ja t ie  j e  v z ť ah ,  k t o r ý  sa nedá  r e d u k o va ť  na ž iadne zmen y  syntaxe.  V kap i t o le   venovane j   re­prezentáciám  h o v o r ím   o  zmenách   odk r y t o s t i   sveta  ( | 4 | .  

1 04 ­ 106 ) .  O d k r y t o s ť   sveta j e  ús t r edným p o j m om   fenomeno log ie ,  j e  t o   ex is tenc iá l .  k t o r ý  sa nedá  r e du ko va ť  na ž i a dnu  zmenu  syntaxe.  R o v na k o   ideácie  d á v am  d o  súv i su  s p rocesom t ranscendenc ie  ( | 4 | .  1 77 ­ 178 ) .  P r i t om  spôsob  t ranscendencie ú z k o  súv is í  s nábožens tvom ( [ 3 ] )   a  n emožno  h o   r edukova ť   na   ž iadne  zmen y   syntaxe.  T e d a  k e ď  op i su j em   v ý v i n   vedy .   snaž ím  sa  p ráve   naopak   u c h op i ť   v edu   čo   na jš i rš ie   a  č o  na j komp lexne jš ie ,   u c h o p i ť  j u   v  j e j   konš t i t u t í vnych ,   ex i s tenc iá lnych   a t ranscenden­čných  rov inách .  Z m e n y  syn taxe  p r i chádza jú  d o  h r y  až  v  me todo l og i c ke j  r ov i ne ,  lebo  spomínané   aspekty   v ý v i n u   vedy   sú   n a t o ľ k o  j emn é ,   že   som   považova l   z a   už i točné  v y t v o r i ť  u r č i t ý  t e chn i c k ý  aparát ,  p omo c o u  k t o r ého  m ô ž em  o v e r i ť  r ôzne  hypo tézy ,  k u  k t o r ým  m a  mo j e   ú vahy   p r i vedú .   A  zmeny   syn taxe  j a z y k a  p ou ž í v am  a k o  skúšobný  kameň,   teda  u r č i t ú   zmenu   sub j ek t i v i t y ,   zmenu   odk r y t o s t i   sveta   č i   zme n u   spôsobu  t ranscendencie  p o va žu j em   za   f a k t i c k y   v ykázanú   až  v tedy ,   k e ď   sa  m i  j u   podar í  i den t i f i k ova ť  aj  n a  syn tax i   j azyka  vedy .   A  k e ď  sa t o  poda r i l o ,  ma l  s om  poc i t ,  že t ý m  som dokáza l ,  že p r ís lušné  zmeny  a j  f a k t i c k \   ex i s tu j ú .  T o  vysve t ľ u j e ,  p rečo  si mys l ím ,  že mo j a  teór ia  op i su j e  f ak t i c ky  ex i s tu j úce  zmeny  v de j i nách  exak tných  v i ed .  

5. N ieko ľko  záverečných poznámok 

A j  k e ď   s om   sa  snaž i l   odpovede   na   námie tkx   Dušana  Gá l i k a   v i e s ť  \ o  všeobecnej  rov ine ,  predsa len n i ek to ré  j eho  f o rmu l á c i e  b o l i  p r í l i š  osobné,   a  tak   sa  k  n i m  mu s ím  aspoň s t ručne v y j a d r i ť ,  aby  náhodou  ne v zn i k o l  d o j em ,  že i ch  s chva ľ u j em .  

5.1  formálna  epistemológia  a  logická  analýza  vyvinu  vedy 

Dušan Gá l ik   píše:  „Ak  dobre  rozumiem  formálnej  epistemologii,  jej  jadrom  je porovnávanie  formálnej  štruktúry  vedeckých  teórií  v  rozličných  historických  štádiách. To  až  nápadne  pripomína  logickú  analýzu  vývoja  vedy  ­ik formálnu  epistemológiu môžeme  pokladať  za  druh  logickej  analýzy  vývoja  vedy,  pýtam  sa.  ako  je  takáto analýza  možná,  ak  logika  nie  je  adekvátnym  nástrojom  analýzy  vývoja  vedy?"  ( [ 2 ] .  322 ) .  

O b á v am   sa.  že  Dušan  G á l i k   nepo rozume l   t omu .   o  č o  m i  v o   f o rmá l ne j   episte­mo l o g i i   ide.   F o rmá l na  ep i s t emo lóg i a   n ie   je   d r u h om   l og i c ke j   ana l ýzy   v ý v i n u  vedy .  Práve naopak ,  s k úma  aspekty  j a z y k a  v ed y .  k t o ré  k l as i cká  l o g i k a  i gno ru j e .  Nap r í k l a d  

p r i   ana lýze  v ý v i n u   geomet r i e   ( | 4 | .   1 0 8 ­ 1 4 4 )   s om   vychádza l   z  r o z bo r u   obrázkov  

194  Ladislav K V A S /  

obs iahnutých  v  d ie lach  pop redných  ma tema t i kov .   K l a s i c ká   l og i ka  nemá  pros t r iedky  na analýzu ob rázkov   a  pre to  ob rázky   i gno ru j e  ( p o z r i   | 5 | ) .  Nap ro t i   t omu   /  h ľ ad i ska  formálne j   ep i s temo log ie   t vo r i a   ob rázky   neodde l i t e ľ nú   súčasť j a z y k a  geomet r i ckých  teór i í .  T o  j e  h lavný   dôvod ,  p rečo  si mys l ím ,  že v ý v i n  geome t r i ckých  teór i í   nemožno  uchop i ť  p ros t r i edkami  f o rmá lne j  l o g i k y .  

5.2  Korektnosť  formálnej  epistemologie 

Dušan  Gál ik   píše:  Ladislav  kvasí  je  presvedčený,  že  vývoj  vedy  prebieha skutočne  tak.  ako  ho  sám  opísal,  inými  slovami.  postihol  samu  podstatu  vývoja  vedy  a má  na  opis  tohto  vývoja  správnu  konzistentnú  teóriu.  I sete i  ti.  ktori  opisujú  vývoj  vedy inak.  ktorí  neodhalili  túto  skutočnú,  pravú  podstatu  vývoja  vedy  ...  nemajú  správnu, teda  konzistentnú  teóriu  vývoja  vedy,  čiže  nemajú  žiadnu  teóriu  vývoja  vedy. rezignovali  na  vývoj  vedy.  Ladislav  Kvasz  si  zrejme  neuvedomuje,  že  argumentu/e  v podstate  rovnako  ako  zástancovia  dialektiky.  Kým  oni  tvrdia  ,. Kto  neuvažuje dialekticky,  nemôže  opísať  vývoj".  Kvasz  tvrdí:  ..Kto  neuvažuje  ako  ja.  nemôže  opísať vývoj.  "  Inak  povedané,  u  Kvasza  došlo  k  rovnakému  skratu  ako  u  dialektikov  ­  je presvedčený,  že jeho  teória  vývoja  vedy  nie  je  len  jednou  z mnohých  interpretácii,  ale je  tou  správnou  interpretáciou,  ktorá  opisuje  skutočný  vývoj  vedy  alebo,  povedané  s dialektikmi,  vývoj  imanentnej  podstaty  vedeckého  poznania  "  ([ 21. 323). 

M y s l ím ,  že m ô ž em  s p o k o j n ým  s vedom ím   v vh l ás i ť ,   žc  u  mňa   k  ž iadnemu skratu  nedošlo.  A k  doš l o   k u   skratu,   tak  n iekde  v o   sedení ,   na  ceste  medz i   vys ie lačom  a p r i j ímačom.  N a  v i n e  j e  asi  nešťastne  použ i t é   p r ídavné   meno   s p r á v na   \  spo jen i  správna  teór ia.  M a l  s om  na mv s l i   čos i  a k o  k o r e k t n á   teór ia,   teda  teória,  k to rá  j e   \ zhode  s emp i r i c k ým  mater iá lom.  Samozre jme,  o  s vo j e j  t eó r i i  si nemys l ím,  / c  je j e d i n á  správna  teór ia.   V  matemat i ke  č i   f v z i ke  j e  t o  pome rne  častý  j a v .  / c  na  u rč i tú  ob las ť  ex is tu jú   v iaceré  ko rek tné   teór ie,   ľ a k   teór ia   mno ž í n   ex is tu je  \ o  \ e r / i i  ( i ô d c l o se j ­Bernavsovej ,  použ í va júce j  p o j em  t r i edy ,  a / e rm c l o v e j ­ ľ r ä n k e l o v e j .  k torá po jem triedy nepr ipúšťa.   Podobne   new tonovská   mechan ika   ex i s tu j e   h n eď   \  t roch  verz iách:   \ Eu le rove j .  op i su júce j   pôsobenie  p omocou  síl.  Lagrangeove j ,  k torá  ho  op isu je  p omo ­cou   k ine t i ckého   po tenc iá lu ,   a  Ham i l t o nove j .   k t o rá   op isu je   pôsobenie  p omocou  energie.  K van t o vá   mechan ika   ex i s tu je   \  t r och   k l as i c kých   formulác iách:   SchrOdm­gerove j .  ako  v l n o v á  mechanika.   v  Hc isenbergove j .  a k o  ma t i cová  mechanika,  a v o  v o n  Neumannove j   f o rmu lác i i ,   za loženej   na  p o jme   H i l b e r t o v ho   pr iestoru  K e ď   \  t eó r i i  množ ín ,   mechan ike   č i   kvan tove j   mechan ike   v e d ľ a   seba  \  m ie r i   naž iva jú   v iaceré teór ie,   n ev i d ím   dô vod ,   prečo  b y   t o   v  t eó r i i   v ý v o j a  vedy   ma l o   b y ť   inak.  Preto  si rozhodne nemys l ím ,  že m o j a  teó r ia  j e  j e d i n á  správna  teór ia  výv i nu  vedy.  M y s l í m  si však.  že op isu je  f ak t i cky  ex is tu júce  rozd ie ly  v o  výv  i ne  vedy .  Preto ak n iek to  p red lož í  a l ternat ívnu  teó r iu ,   tá.  samozre jme,   nemusí   b y ť   s  m o j o u   teó r iou   ident ická.   M ô ž e  použ íva ť  i n ý  p o j m o v ý  aparát, tak  a k o  Lag rangeova  mechan i ka  použ íva  iné po jmv   než Hami l t onova .  A l e  r o vnako  ako  sa obe  t ie to  teór ie  z h o d u j ú  v o  svo j i ch  predpoved iach o emp i r i c k y   tes tova te ľných  j a v o c h ,   považu j em   za  r o zumné  predpok ladať ,   že  a j   a l ter­nat ívne  teór ie  v ý v i n u   vedeckého  poznan ia  b u d ú  schopné  v y l o ž i ť   všetky  re levantné emp i r i cké   fak t y ,   teda  o k r em   i ného   a j   ex i s tenc iu   r ôznych   t ypov   zmien,   k to ré  označujem termínami  objektácia.  re­prezentácia  a  ideácia. 

o  SPRÁVNOSTI.  KOREKTNOSTI  A PLURAL ITE  TEÓRI Í   195 

N a  záver   ešte  s t ručne  k  podsta te  v ý v o j a  vedy.  N i k d y  s om   si  nemys le l ,  že  m o j a  teór ia   v ys t i hu j e   samu   pods ta tu   v ý v o j a   v ed y .   lebo   nev iem,   č o   b y   t o   m o h l o   b y ť .  Nev iem,  č o  je t o  podstata,  č i  u ž  vedy .  v ý v o j a  a lebo hoc i čoho  iného .  D omn i e v am  sa. že odkedy   vedecká  r evo l úc i a   v  17.  s to roč í   r o zb i l a   scho las t i ckú   t eó r i u   podstát ,   reč i   o podstatách pa t r ia  neodv ra tne  d o  k u r z o v  de j í n   filozofie  a ž iadna  ser iózna teó r ia  v edy  s t akým i t o  v á gn ym i  p o jm am i  p racova ť  nemôže .  U ž  len pre to  n ie.   lebo  ž iadny mode r n ý  vedec  n ikdy   o  podsta tách  nehovo r í .   P re to   je  smiešne  pokúša ť   sa  op i s o va ť   vedu   v kategór iách  podstát .  V e d a  sa zač ína  tam.  k d e  sa  podstaty  konč ia ,  ľ i l o z o f i  m ô ž u  t ú t o  sku točnosť   i g no r o va ť   a  naďa le j   pes tovať   akús i   neoscho las t i ckú   t eó r i u   podstát ,   a le  nemôžu očakávať ,  že  z  vedecke j  k omu n i t y  i m  bude  n iek to  r o zum i e ť .  A  m y s l i e ť  s i .  že sami r o zume j ú  vede lepšie a k o  vedc i ,  t o  je p r í znak  st raty súdnost i .  

5.3  Komplexnosť  formálnej  epistemologie 

Dušan ( i á l i k  píše: ,.('o  však  ponúka  Kvasí...  [ j e |  že  vývoj  vedy  prebieha  procesom zmeny  syntaxe  jazyka.  Inými  slovami,  vstúpil  clo  tej  istej  rieky:  objavil  jediný mechanizmus,  ktorý  všetko  vysvetli.  Je  síce  pravda,  že  rozlišuje  štyri  základné  typy zmien  jazyka  vedy,  ale  ostáva  v  rovine  jazyka  vedy,  presnejšie,  v jednej  z  rovín  jazyka vedv  v  rovine  zmien  syntaxe  Yie  je  odmietnutie  jediného  vševysvetľujúceho mechanizmu  a  súčasné  uznanie,  že  základom  vývoja  vedy  je  jediný  mechanizmus, mechanizmus  zmeny  syntaxe  jazyka,  znakom  nekonzistentnosti  formálnej  episte­mologie?"  (f21.  324). 

A k o  s om   uv i edo l   vyšš ie,   ana l ý zu   syn taxe   považu jem   len  za   nást ro j   skúman ia .  Preto  vedu  n i j a k o  ne reduku j em  na  zmeny   syntaxe j a z y ka .   V  kn i he   dramatika  zmeny som  uv i edo l   roz l íšen ie   medz i   p o j m om   vedeckej   revolúcie,   k to rý   p o va žu j em   za soc io log icky   po j em ,  op i s u j ú c i  sp rávan ie  vedecke j  k omun i t y ,  a p o j m om  epistemickej  r up tú ry ,  k to rý   považu j em  za ep i s t emo l og i c k ý  po j em .  Skúman i e  syntaxe j a z y k a  v e d y  j e  tak  len nás t ro jom,  k to rý   umožn í   lepšie p o r o z um i e ť  ep i s t emo l og i c k ým  f e noménom ,  ako  sú  zmeny  odk r y t o s t i  č i   zmeny  spôsobu  sebakonšt i túc ie .   A  t i e to  ep i s t emo log ieké  fenomény  p o t om  pou ž í v am  na in te rp re tác iu  vedeckých  revo lúc i í .  Teda  m o j a  teó r ia  m á  p r i na jmenšom  t r i   ú rovne :   t e chn i c kú   ( na   k to re j   ana l y zu j em   syntax  j a z y k a   vedy ) ,  ep i s temo log i ckú   ( na   k t o re j   sa  snaž ím  na   zák lade  p redoš l ých   ana lýz   p o r o z um i e ť  ep i s t emo log i c kým  zmenám)   a  nakon iec   s o c i o l o g i c kú  ( kde   ukazu jem,  a k o   sa  epis te­mo log ieké   zmeny  p rem ie ta j ú   d o   sp rávan ia   vedeckej   k omun i t y ) .   Samoz re jme .   \ s t ručných tex toch .   /  k t o r ý ch  vychádza  Dušan  ( i á l i k .  nebo lo  možné  všetky  t i e t o  r ov i ny  nap lno  r o z v i n ú ť ,  ale d omn i e v am  sa.  že  v  k n i h e  dramatika  zmeny  sú  t ie to   t r i  ú r o vne  mo je j  teór ie  j a sne  od l íšené.  

5.4  Príčiny  zmien  vo  vede  z hľadiska  formálnej  epistemologie 

Dušan  ( i á l i k  m i  na záver  s vo j e j  state adresuje nas ledovnú  nám ie t ku :   ..Prečo  vôbec dochádza  k potrebám  meniť  jazyk,  meniť  zaužívané  správne  teórie.  nahradiť  ich  inými správnymi  teóriami?  Kvaszova  teória  môže  vysvetliť,  ako  dochádza  ku  zmenám určitého  typu,  nevysvetlí  však.  prečo  k  nim  dochádza,  prečo  vznikajú  nové  teórie  a prečo  nahrádzajú  staré  teórie"  ( | 2 | .  324). 

196  Ladislav K V A S /  

Na  jednotlivých  úrovniach  sú  príčiny  /mien  rôzne.  Ideácia j e  veľmi  komplexný proces a ešte mu dostatočne nerozumiem  na  to. aby  som vedel vyložiť jeho dynamiku. Určitý  pokus  v  tomto  smere  predstavuje  stať  Galileovská  fyzika  /  hľadiska Husserlovej  fenomenologie (|6|). ktorá je prvým pokračovaním série  Štyroch  článkov venovaných  otázke  dynamiky  ideácií.  V  rovine  re­prezentácií  j e   situácia  lepšia  a myslím si.  že  výklad uvedený  v (|4|.  102­103) predstavuje jeden  /  najzaujímavejších výsledkov  formálnej epistemologie. Podarilo  sa  totiž ukázať,  že  \  matematike existujú v  zásade  dve  rôzne  odkry tost i  ­  odkrytosť  zraku,  na  ktorej  sa  zakladá  geometria,  a odkrytosť  telesnosti,  na  ktorej  sa  zakladá algebra a ostatné symbolické kalkuly.  I ieto dve  odkrytosti  sú  však  vo  vzájomnom epistemickom  napätí,  ktoré  zakladá d\namiku ich  vývinu.  V  rovine objektácií j e  napätie  medzi  subjektom  vo  vzťahu  k  sebe  (teda sebapojatím)  a subjektom  vo  vzťahu  k  druhému  (teda  citlivosťou  k  inakosti).  lato dynamika  sa  ukázala  pri  výklade  dejín  algebry  (pozri  |7|).  Preto  si  myslím,  že formálna epistemológia j e  schopná vysvetliť, prečo vznikajú nové teórie. 

Katedra  humanistiky  MFF  i  K Mlynská  dolina.  84215  Bratislava 

L ITERATÚRA 

[1]   G Á L I k .  D. (1999): Na okraj jednej zbytočnej poznámky. Organon F  C  4. 407  409 [21  GÁL IK .  D. (2000): Vývo j  vedy a jazyk ved\  Organon F. č  3 , 3 20   325 [31  KVASZ,  L. (1997): Dejin>  náboženstva a matematika. Micron,  II / I 997 .  s  115  12S [4]   KVASZ,  L  (1999a): Gramatika zmeny. Chronos, Bratislava [5J  KVASZ ,  L.   (1999b):  Tarski  and  Wittgenstein  on  Semantics o f  Geometrical  Figures  In 

Al f r ed  T a r s k i   and   the  V ienna   C ircle,  V ienna   C ircle  institute  Yearbook   6 .   eds  J Wolenski and E. Kôhler. Dordrecht. Kluwer.  s.  I 79 ­  | 9 |  

[61  KVASZ.  L.  (2000a):  Galileovská f \ z i ka  vo  svetle  Husserlovej  fenomenologie  FiloMifick\ časopis. 2000/3.  s.  373 ­  399  

[ 7 j   KVASZ.   L  (2000b):  Epistemologicke aspekt\  dejín  algebrs  Filozofia  2(H><)  10.  s  600 600. 

f 

t 

Stať vznikla za podpory Vedeckej grantovej agentúry MŠ  SR  a SAV  v  rámci grantové) úlohy  C. 1/7164/20 

Upozorňujeme  čitateľov,  že  autor  odmietol  rešpektovať  niektoré  pripomienky  jazykovej redaktorky. (Poznámka redakcie.)