Nad Tatrou sa blska, Hromy divo bij

udia sa odpradvna bleskov bli. Mysleli si, e ke sa blska tak sa na ud hnevaj bohovia. V grckej mytolgi to bol boh Zeus, v severskej boh Thor a v naej Slovanskej to bol boh PERUN. Slovania vnimone uctievali blesky (Perunove rno)

o to vlastne Blesk je?!?udia si myslia, e blesk je vlastne elektrick vboj medzi Atmosfrou a Zemou. Je to prve naopak, atmosfra zostva nabit stle rovnako(+) a elektrick vboj prebieha len medzi brkovm oblakom(-) a Zemou(+). Medzi Ionosfrou a Zemou je naptie cca 400 000V. Vzduch nie je najlep izolant preto nm prechdza el. prd s hustotou 10-11 A/m2 o je pre cel povrch Zeme predstavuje prd a 1800A. Takto by dolo k vybitiu celho nboja povrchu zeme asi za 1/2hodiny. Preto mus existova mechanizmus, ktorm sa dobja povrch Zeme- blesk. Take bleskami sa naptie medzi Atmosfrou a Zemou nevybja ale nabja!

Mechanizmus bleskuRozloenie nboja v brkovom oblaku

Lder v prvej a druhej fze

Priebeh hlavnho blesku (sptn der)

Druhy BleskovPoda vonkajieho vzhadu, blesky rozdeujeme na 5 druhov:ELIOV OHE- tich elektrick vboj v atmosfre sprevdzan jemnm syan a praskanm. Pripomna plamienky modro-ervenej farbyPLON BLESK- priebeh blesku je len vo vntri oblaku preto ho pozorujeme len ako svietiaci mrak. Je pri kadej brke.PERLOV BLESK- vemi vzcny, guovit svietiace body za sebou vo vzdialenosti 7-12m, pozorovatelia vravia aj o zaujmavom zvukovom efekteIAROV BLESK- Klasick blesk, sprevdzan dunenm a hromomGUOV BLESK -jeden z najvch prrodnch javov, nepoznme presn podstatu jeho vzniku ale vedec Smirnov priiel na zklady tohto javu.

Guov bleskNajastejie vznik poas zimnch a neskorch jesennch brok, ale obas aj pri silnej letnej brke. Vznik tesne pod brkovm mrakom pri mieste, z ktorho vyiel iarov blesk, na mieste kam udrel blesk, pri rozpade perlovho blesku, alebo naopak z neho vznik perlov blesk. Me ma farbu bielo-modro-fialov, erven alebo lt. Ale poda toho akej farby vznikne takej ostane a do zniku. Vedec Smirnov rozdelil guov blesky na dve skupiny: na guov blesky, ktor uom kodia a maj niiv nsledky a na tie, ktor nekodia. Pretoe guov blesk pozorovatelia opsali rzne. Jedny tak, e sa pohybuje rchlo a priamoiaro, ke naraz alebo zanikne spsobuje vbuch a hluk, loveku spsobuje popleniny a roztavuje predmety a trv krtko. Druh tak, e sa pohybuje pomaly, men smer akoby mal vlastn vu, asto aj proti smeru vetra , s obubou vchdza do dutn a uzavretch priestorov otvorenmi oknami, dverami a s vemi asto komnom. V miestnosti pomaly kri, akoby si obzeral predmety a ud v nej a potom vylet von alebo zanikne v nej slabm puknutm. Niekedy ke sa usad na kove tak ho roztop ale inokedy sadne na papier a v kude zostane na jednom mieste bez toho aby sa papier pokodil. Niekedy za sebou nechva stopu inokedy nie.

Zranenia BleskomFyziklne hodnoty priemernho blesku:Dka blesku: 13 kmas vybitia: 0,0010,0002 sRchlos: oblak Zem od 300 km/sZem oblak asi 100 000 km/sNaptie: 100 mil. voltovStredn intenzita prdu: 20000A (okamit hodnota me by podstatne vyia)Teplota: 10 00030 000C (Slnko 8 000 C)Nebezpen miesta: vrcholy, horsk hrebene, osamel stromy, osamel skaln ihly, osamel stavby bez bleskozvodu ale aj lka, pole, vodn hladina alebo pl pri nej, kde je lovek najvy bod.

Blesk me zasiahnu ivotne dleit vntorn orgny, pokodi centrlny nervov systm, dchacie centrum, zrak, narui srdcov rytmus, spsobi zstavu srdca. Zvan je pokodenie tkanv teplom. Tlakov vlna me pokodi un bubienok alebo spsobi pd s nslednm razom.

Ochrana pred bleskomPokoka kladie vek el. odpor (500 Ohm)Poas brky vojs do budovy s bleskozvodom, do auta s kovovou karosriou, priom okn musia by zatvoren(Faradayova klietka)Pri turistike zs do nich miest, alebo sa schova pod previs a sadn si na odizolovan plochu(batoh, lano, such kame)Vetky kovov predmety da do stredu batoha!!!VYPN!!! MOBILN TELEFN!!!

Prv pomoc pri zasiahnut bleskomPriamy zsah bleskom vina ud nepreije avak stalo sa to vo VB

Ak je to potrebn zaa ihne s ResuscitciouOetri popleniny a ostan poraneniaVykona protiokov opatreniaPrivola odborn pomoc+klasick T T T T T