Hviezdy ovládajúčloveka, ale múdryvládne aj hviezdam

SVETLO NA ASTROLÓGIU KOVY, STROMY A PLANÉTY MULTI-LEVEL MARKETING

duchovných hodnôt do životaŠtvrťročník p re u vedenie

Číslo 5jar 1995

ã ã

2K str. 45: “Planéty otvárajú a zatvárajú karmické brány”

3

Z OBSAHU:

� SEDM STROMŮ A SEDM PLANETHermetické analógie kovov, stromov a planét - str. 6

� DUCHOVNÝ POSTOJ A POLITIKAMal by sa duchovný človek strániť verejného života?- str.11

� KTO JE ČLOVEK?O význame života - str. 12

� ROSA DUŠÍMAlegorické obrazy ľudského života - str. 14

� SOUVISLOST PLANET S KOVYA JEJICH LÉČEBNÉ ÚČINKY

Prednáška Rudolfa Steinera - str. 16

� CO JE POSELSTVÍ GRÁLURozhovor s Dr. Richardom Steinpachom- str. 19

� ATLANTÍDAO posledných dňoch Atlantídy - str. 23

� PYRAMIDÁLNE HRYMulti-level marketing - str. 27

� SVETLO NA ASTROLÓGIUOsud, slobodná vôľa, životný plán - str. 31

� HVIEZDNY PÔVOD ČLOVEKAAko sudičky tkajú ľudskú dušu z hviezdneho jasu - str. 34

� AKO SA PREJAVUJÚ ZNAMENIA V ĽUDSKEJPOVAHE

Astrologická psychológia v kocke - str. 38

� OTÁZNIKY NAD ASTROLÓGIOU...... a niektoré odpovede v názorných príkladoch - str. 39

� MÁ ZMYSEL VYBERAŤ SI PARTNERA PODĽAHOROSKOPU?

Historický rozmer astrológie - str. 42

� BUDÚ MÔCŤ VEDA A ASTROLÓGIA RAZSPOLUPRACOVAŤ?

O rozdieli medzi horizontálnym a vertikálnym vedeckýmmyslením- str. 48

Vážení čitatelia!

nie je zvykom, aby sa v jednom ča-sopise zlučovali naraz tri žánre: ve-decký, umelecký aj náboženský. Chce-me preto vysvetliť, prečo sa v Sophiido takéhoto experimentu púšťame aprečo si myslíme, že to stojí za to.

Časť čitateľov sa domnieva, že u-melecký a náboženský rozmer je viac-menej len zbytočná okrasa, ktorá zni-žuje racionalitu a exaktnosť. Druháčasť je naopak unavená vedeckými ter-mínmi a uspokojila by sa aj so samot-nou emotívnou zložkou, bez racionál-neho obsahu. A tretej - ako sa zdá - bysa najviac páčilo, keby sme v Sophiitlačili citáty a úryvky z určitých svä-tých kníh bez akejkoľvek ďalšej debaty,pochybovania, premýšľania. Tí prví byzase najradšej oddebatovali všetko, čosúvisí s vyššími svetmi, vrátane vlast-ného svedomia. Všetko, čo súvisí s du-ševným a duchovným svetom človeka,pokladajú a priori za podozrivé, neob-jektívne, ba nebezpečné.

Keby však Sophia mala byť len ne-jaké strohé vedecké pojednanie, ktorénerozohreje žiadne ľudské srdce, anineokrídli ľudskú vôľu; alebo len ro-mantické snenie, bez vzťahu k realite,ktoré by nevyústilo do žiadnych činov;alebo len slepé a bezcitné presadzova-nie nejakej dogmatickej vôle, ktoré vo-pred vylučuje diskusiu, nemala by zmy-sel. Všimnite si: ani v jednom z týchtotroch prípadov by nemala zmysel!

Sophia postupuje paralelne v trochlíniách: v rozvíjaní dôsledného, kritic-kého myslenia; vrúcneho, čistého ci-tu; a vôle k morálnemu životu. Tietotri sú ako tri piliere alebo tri nohy sto-la, ktoré je potrebné dvíhať do výšky

4

súčasne, inak sa vám stôl preváži aspadne nabok.

V Sophii každý poetický obraz jezároveň exaktným tvrdením aj výzvouk činu!

Preto keď hovoríme o cheruboch,archanjeloch, vílach alebo oreádach,nie sú to žiadne básnické figúry, ktoréby snáď mali skrášľovať text zbytočný-mi arabeskami; ale máme na mysli vždyurčitý, celkom presne vymedzený druhživých bytostí na určitom stupni vedo-mia, s určitými vlastnosťami, vykoná-vajúce určitý druh činnosti vo vzťahuk iným dejom a bytostiam vo stvorení.

Keď hovoríme o duši, nemáme predvnútorným zrakom obláčik hmly, aninehovoríme o psychike abstraktne akopsychológia, ale označujeme tým kon-krétny jemnohmotný objekt, udržovanýsystémom síl v určitej forme, farbe avibrácii... A keď hovoríme, že duša jeozdobená cnosťami alebo korunovanámúdrosťou, hovoríme tým, že ju sku-točne vidieť s náhrdelníkom drahýchkameňov okolo krku a s diadémom nahlave.*

Vieme, že ľudia si už zvykli na to,že keď sa jedno hovorí, niečo druhé satým myslí. Zvykli si po desaťročia po-čúvať politické a náboženské prejavypozostávajúce z dlhého reťazca slov-ných konštrukcií, ktoré majú síce gra-matickú a vetnú stavbu v poriadku, nov skutočnosti nič nehovoria.

Naučme sa teraz hovoriť zase týmnajjednoduchším a najpriamejším spô-sobom to, čo máme na mysli, a vychá-dzať z toho, že všetko je myslené pres-ne tak, ako je to povedané, a nie inak.Dovtedy, kým sa čitateľ bude uspoko-jovať len s tým, že si za slovami budepredstavovať hmlisté obláčiky, pripra-vuje sa tým o akúkoľvek možnosť po-kroku v pochopení toho, o čom je reč.Až vo chvíli, keď mu za každým Sophi-iným slovom vyvstane obraz taký jas-ný a ostrý ako kryštály, vytryskne z ne-ho storaká inšpirácia vhľadov, podne-tov a otázok, a diskusia naberie životaj spád.

Keď teda povieme, že Vaša duša jespiaca princezná, ktorá sa má prebudiťa zatiaľčo spí, bdejú nad ňou anjeli,nie je to “banálna metafora ešte ne-vyzretého básnika”; pretože to vôbecnie je básnická metafora, ale vážnetvrdenie s celkom presným významom.

Pri po- hľade dosveta ducha to ani inak nie jemožné, iba tak, že vedecký štýl splývas umeleckým a náboženským. V duchu,teda v podstatnom bytí, krásne, dobréa pravdivé splývajú: Krása, Pravda aDobro sú v skutočnosti jedno!

Z tohoto dôvodu v starých mystérij-ných školách veda, umenie a nábo-ženstvo splývali. Približne do čias sta-rého Egypta alebo raného Grécka,pokým ako zdroj poznania stále ešteprevládala inšpirácia nad empíriou adedukciou, nemohlo tomu inak ani byť.Dajme tomu, že by si kňaz niektorejškoly zaumienil, že bude iba vedec.Odložiac náboženské presvedčenie apotlačiac emócie by teda zosnímal zpier onej vyššej bytosti, ktorá bola je-ho géniom, jej vôľu a zaznamenal byju na papier. Tu by sa však ukázalo, žemá v ruke báseň s dokonalým rytmoma zvonivým rýmom, ktorá hovorí o Bo-hu alebo o niektorom večnom tajom-stve človeka! Tak by sa nemohol vyhnúťtomu, aby bol vedcom, kňazom a umel-com súčasne.

Až keď sa veda oddelila od ume-nia, dostala svoj mŕtvolný chlad. Do-vtedy poznanie pre našich starých ot-cov nebolo len hromadením infor-mácie, ale vecou nadšenia, úžasu z ob-javovania tajomného a tiež vecou mra-vov a vďaky k Bohu.

Až keď sa umenie odtrhlo od ná-boženstva, začalo zvádzať a zobra-zovať deformácie; lebo dovtedy bolovýlučne v službách duchovného po-vznášania.

A až keď sa náboženstvo odtrhlood vedy, poskĺzavalo do všemožnýchdruhov naivnej viery a povery, odtrh-nutej od skutočnosti.

To nastávalo úmerne ústupu jas-novidných síl, v dôsledku ktorého sastrácalo aj spojenie s tými, ktorí viedlia inštruovali ľudskú rasu. A stratoujednotného vedenia nastalo ono ba-bylónske zmä- tenie jazykov,pri kto- rom sa

aj veda, viera a umenie rozišli a strati-li jedna druhej.

Ani nie, že rozišli. Lebo predtým vsúčasnom zmysle slova ani neexistova-li. Dovtedy skutočnosť, vrátane vyššíchrozmerov a ich obyvateľov, nebolapredmetom ani viery ani filozofickejšpekulácie; ale vecou priameho vníma-nia; bola evidentným faktom, ktorýnemalo zmysel ani dokazovať anivysvetľovať. Až keď tento fakt prestalbyť každému evidentný, mohla a mu-sela vzniknúť viera a špekulácia.

Vezmime si napríklad Platóna. Za-svätenca, ktorý sa ešte učil v Egypteale vyučoval už v Grécku. Platón jed-noducho opisoval, čo videl: ako si vjemnohmotnosti pred vtelením poddozorom anjelských bytostí duše vybe-rajú svoj životný plán. To nebolo pred-metom debaty; či to tak je, alebo nie.Až po Platónovi prišiel Aristoteles, lo-gika, povznikali vedy. Ale stratila sajasnovidnosť.

Keď sme teda takto v poslednýchdvoch-troch tisícročiach prešli dnotemného údolia, ktoré každá z týchtroch sestier musela prejsť osve, a sto-jíme opäť na úpätí cesty nahor, budúsa musieť všetky tri znova spojiť právev tej výške vzostupného oblúka, v akejsa na zostupnom oblúku rozišli.

Lenže tentokrát to nebude splynu-tie do nerozlíšiteľného celku, ako tomubolo na začiatku; ale skôr uzmierenietroch rozhašterených, do seba zahľa-dených a teraz už dospelých sestier. Ažsi odpustia, objímu sa a pustia sa dospolupráce, v ktorej každá si ponechásvoje prednosti v plnej miere a budúsa vzájomne doplňovať: veda, so svo-jou dôslednosťou a kritickým rozlišo-vaním pravdy; umenie, so svojímzmyslom pre krásno; a náboženstvo,so svojím zmyslom pre morálne hod-noty.

Zatiaľ sú ony tri sestry - myslenie,cítenie a vôľa - v srdci našej civilizáciea v srdci človeka rozorvané vo troje amedzi nimi zíva veľká krvácajúca ra-na; lebo naše morálne imperatívy námhovoria niečo iné, ako to, čo nám radízdravý rozum a oboje tieto zasa niečoiné ako to, k čomu zalieta naša túžbaako ku krásnemu. Takže konáme niečoiné ako to, čo by sme chceli konať, ke-by sa to smelo, ako aj to, čo by smemali konať, keby sa to muselo.

Poslaním Sophie je túto ranu za-celovať, nie ju jatriť. Kto chce umenie,

vedu a vieru oddeľovať, ide proti

* V Sophii 2 sme začali hovoriť otom, že myšlienky sa v astrálnom teleformujú do konkrétnych tvarov.

5

kolesu dejín; a kto ich chce zbližovať,tomu dejiny budú dávať stále viac zapravdu.

Sophia si dala za cieľ prispieť kbrúseniu onoho kľúčového kameňavied, umení a náboženstiev, ktorý ichvšetky spája a korunuje spoločnýmzmyslom.

Toto zasnúbenie umenia, duchovnejvedy a pozemskej vedy je základom precieľ, ku ktorému Sophia smeruje: Uká-zať, že Cnosť je fyzikálnym základomvesmíru. Inými slovami, že všetky hmot-né atómy tak v ľudskom tele ako aj vcelom vesmíre držia pohromade len alen silou Cnosti duchovných bytostí,ktoré stoja za nimi. Ešte presnejšie, žekaždý jeden druh javu, zákonitosti vprírode je činným prejavom jednej rý-dzej duchovnej kvality, vyžarovanejjedným anjelským chórom. Alebo, akoto prekrásne vyjadril Maimonides, že“hviezdy nekrúžia po svojich dráhachpreto, že musia, ale preto, že sú takéverné!”

Táto myšlienka by nemala znieť ažtak fantasticky, ako sa na prvý pohľadzdá. Po tisícročia celé ľudstvo pova-žovalo za samozrejmé, že za prírodoustoja vedomé inteligencie, polia, či by-tosti, ktorých úlohou je formovať, or-ganizovať a udržovať hmotu v určitomtvare a funkcii. Vlastne iba poslednýchtristo rokov sa na túto “samozrejmosť”akosi pozabudlo. A aj to len vo vede,pretože v náboženstve zostala naďalejv nezmenenej podobe.

Keďže 80% Slovákov sa hlási kukresťanstvu, predpokladáme, že 80%obyvateľstva Slovenska o samozrej-mosti tejto myšlienky vôbec nemusímepresvedčovať.

Keď sme sa na konferencii “Brain,Mind & Physics” v Prahe v septembri1994 na túto myšlienku opýtali pracov-níkov výskumného ústavu fyziky ele-mentárnych častíc v Berkeley, dostalisme prekvapivo pozitívnu odpoveď:“Áno, vyzerá to tak, že s najväčšoupravdepodobnosťou za správaním ele-mentárnych častíc stojí inteligentné ve-domie.”

Keď sme naopak pred niektorýmikresťanmi začali celkom vážne hovoriťo tom, ako konkrétne jednotlivé anjel-ské hierarchie zasahujú do každo-denného života človeka, prekvapene sana nás zadívali, ako keby v tej chvílipo prvý raz v živote počuli to, čo tvorízáklady ich vlastnej viery.

Chápeme, že pre väč-šinu ľudí táto myšlienka nie jesamozrejmosťou, že ju nepociťujú akoočividnú, hmatateľnú súčasť svojejkaždodennej reality. Sophia by neko-nala múdro, keby od svojich čitateľovžiadala, aby jej “len tak uverili”. Alechce urobiť niečo preto, aby pomohlaukázať smer, akým spôsobom sa čitateľmôže presvedčiť sám, ak bude naozajchcieť. Preto Vás pozýva zúčastniť sana takejto hre:

Pokladajme horeuvedené za zatiaľnepodloženú, pracovnú hypotézu. Tosmieme. A úlohou Sophie bude priniesťčo najviac evidentných dôkazov a in-dícií, že naša hypotéza je pravdivá.Úlohou tých, čo si myslia, že je prav-divá, bude pomáhať nám. A úlohoutých, čo si myslia, že je nepravdivá, bu-de robiť oponentúru. Sophii je úplnejedno, či sa s touto myšlienkou budetezaoberať ako obranca alebo odporca.

Ak nám však chcete oponovať, buď-te prosím partnerom, ktorý stojí za to!Na emocionálne zvolania ako “a jatomu aj tak neverím” alebo “to pred-sa nemôže byť pravda” sa nedá nijakorozumne odpovedať, lebo ich komuni-katívna úloha spočíva práve v ukon-čení rozumnej diskusie. Argumentujtevecne - a bráňte svoje stanoviská!

Ak napríklad vyslovíme nenávistnúkliatbu nad jednou rastlinkou a druhejvyznáme lásku; a presvedčíme sa, žetá prvá biedne zahynula a tá druhá pre-kvitá - tak potom je na ťahu oponent-ská strana, aby dokázala zdôvodniťtento jav z pozícií “naivného mate-rializmu”.

Čítajte pozorne a potom si dajte túnámahu pozorovať, porovnávať, expe-rimentovať, premýšľať. Nájdite každúmedzeru, každý nejasný pojem v našomsystéme. A keď ju nájdete, sformulujtesvoju námietku čo najpresnejšie. Týmvytvárate podnet a možnosť, aby smezase zdvihli priečku a rozvinuli disku-siu na úrovni “o poschodievyššie”.

Nikto však nesmie očakávať, že mubude na zlatej tácke donesené bez jehopričinenia úplne všetko. To, čo môžemev Sophii prinajlepšom urobiť, je daťjasné vysvetlenia, ktoré umožňujúvčleniť duchovné svety a bytosti na-späť do vedeckého obrazu sveta avrátiť tak stratený zmysel všetkým ve-ciam. Vysvetlenia, ktoré nebudú v sporeani s viditeľnou realitou ani medzi se-bou navzájom a opísať experimenty,pomocou ktorých sa každý môže po-zitívne presvedčiť o určitých skutoč-nostiach. Ale presvedčiť sa potom užmusí naozaj každý sám. My sme sapresvedčili a nemôžeme sa presvedčiťaj za druhých. Môžeme len opísať, akosme to spravili a dať tak podnet a mož-nosť, aby každý, kto splní rovnaké pred-poklady, mohol urobiť to isté.

Nebudeme môcť inak, než spoločnetrpezlivo očisťovať, brúsiť a naprávaťjeden pojem za druhým; t.j. v jednomčlánku vybrať len jeden pojem, jednumyšlienku a rozviesť ju zo všetkýchstrán a uviesť do vzťahov; v druhomdruhú atď. Takto si budeme skladaťkamienok ku kamienku do mozaiky -a budeme sa k nim znova vracať adobrusovať ich - do obrazu, ktoréhohlavná téma a zmysel sa nám buderysovať stále zreteľnejšie.

Nemyslite si, prosím, že redakciaSophie vie všetko a že chce mať neja-ké definitívne slovo. My potrebujemeaj Vašu pomoc v tomto Veľkom Diele!Pravdaže máme na mnohé veci jasnýnázor. Máme na to aj jasné dôvody.Keď sme sa raz o niečom presvedčili,nikto nemôže od nás žiadať, aby smesa tvárili, že o tom nevieme.

Úlohou čitateľa však nie je stáť vbezmyšlienkovitej opozícii alebo vbezmyšlienkovitom obdive všetko pri-jímať, ale začať samostatne pracovaťa pomáhať nám. Dávame to najlep-šie, čo máme, avšak v tom všetkom jestále ešte dosť otáznikov a v budúc-nosti sa určite ukáže, že sme sa v ta-kom alebo onakom zmysle aj mýlili.

Dokiaľ však hra nie je pri konci anaša hypotéza nie je vyvrátená, bu-deme naše uvodníky naďalej za-končovať vyjadrením lásky a vďakynášmu Pánovi a našej Panej, Naj-vznešejšej, nadovšetko Múdrej!

S úctou, Sophia

6

Sedm stromů a sedm planet

Johannes Hemleben

leckou rukou k novému životu. Poku-síme se putovat s těmito sedmi druhystromů cestou od Měsíce přes Merkura Venuši k Slunci a odtud přes Marsa Jupiter k Saturnu. Z určitých důvo-dů, jimiž se tu nebudeme zabývat,bylo řazení sloupů v Goetheanu jiné.Pořadí, zde uvedené, odpovídá staré-mu názoru, jenž si představoval Ze-mi zahalenou do sedmi “sfér”, jejichžvnějším znamením byla vždy přísluš-ná hvězda, popřípadě Měsíc a Slunce.

Jako věrnýprůvodce putujepo své noční drá-ze kolem ZeměMěsíc. Kloužejako stříbrný člunpo vlnách ztem-nělého étheru ob-lohy. I když je vesrovnání se Slun-

cem jeho síla zdánlivě slabá, byl vevšech dobách a u všech národů uctívána vzýván pro své zvláštní účinky.Řekům byla svatou Artemis (Dia-

na Římanů) jako bohyně Měsíce. Vjednom starořeckém mysterijnímzpěvu orfického kultu nalezneme ty-to řádky jako modlitbu k bohyni Ar-temis:

Theoprastus Paracelsus byl jednímz posledních mužů, v němž žilo ještěsamozřejmé přesvědčění, že rostli-nám není darován život pouze zeSlunce a Sluncem, nýbrž že v nich pů-sobí i Měsíc a hvězdy. Nezávisle natom, zda pro takový názor máme dnesvšestranné vědecké důkazy, je v kaž-dém případě stará hvězdná symboli-ka a její spojení s přírodními říšemiZemě naplněna hlubokou a přestosrozumitelnou obraznou mluvou,která objímá jediným pohledem ivzájěmně vzdálené přírodní jednot-livosti. Je-li bříza označována jakostrom něžné Venuše, dub jako stromválečného boha Marsu, pak jsou pod-statné rozdíly obou těchto stromůvyznačeny daleko ostřeji, než kdyžmoderní botanik klasifikuje: bříza čiliBetula alba patří k rodu Betulaceae,dub čili Quercus pedunculata patří krodu Fagaceae atd. Když RudolfSteiner stál před úkolem vztyčit ve sta-rém Goetheanu sloupy a z duchovníchzákonů vyplynula nutnost sedmi slou-pů, zvolil pro každý z těchto sedmisloupů jiný druh dřeva. Staré tradi-ce, které řadily ke každé ze sedmi kdy-si známých planet, k nimž byly po-čítány i Slunce a Měsíc, určitý stromnebo určitou skupinu stromů, bylyprobuzeny zřivým pohledem a umě-

Královno, vyslyš mne,mnohovzývaná dcera Diova...

pomocnice v bolestech...přijď, pomáhající, laskavá bohyně,prosbám zasvěcených nakloněná.

Pošli Zemi nádherné plody,mír a líbezné, lákavé zdraví,

nemoc a trápení zažeňna vrcholky hor.

Narození a péče o děti, plodnost auzdravení - to byly v první řadě síly, vnichž bylo působení měsíčné bohyněvnímáno jako blahodárné. Ženám stá-la ku pomoci při těžkých porodníchbolestech. Jako ochránkyně a pečova-telka pomáhá mládeži, především dív-kám. Každým rokem byla ve Spartěslavena slavnost chův, při níž chůvypřinášely své kojence do chrámu Arte-midina. V Efezu byla zobrazována ja-ko matka, jejíž tělo zdobily četné prsyjako symbol plodnosti. Domov a krbjí byly svaté. Byla ochránkyní divézvěře, dobytka na pastvě a zeměděl-ství. Jako souhrn sil plodnosti přijí-mala bohyně Měsíce Artemis uctívánílidí.

Nedávné pokusy především an-throposofických badatelů, zemědělcůa zahradníků, potvrdily mnohokrátstará pravidla rolníků o významu Mě-síce pro všechno vznikání a zanikánírostlinného života. Například četnérostliny, jež byly zasety několik dnípřed úplňkem, rostou mnohem rych-leji, než když byly svěřeny Zemi něko-lik dní před novoluním. Epochální po-kusy paní Lily Koliskové dále proká-zaly oprávněnost starého spojovánístříbra s Měsícem. Experimenty uká-zaly, že přibývající a ubývající sílaměsíčního světla působí až do temnékomory na roztoky stříbra.

7

Nemůže být proto dnes už pochyb,že Měsíc nepohybuje jen vlnami moře,nýbrž že působí i na rostliny, zvířata ikovy. Souhlasné názory dávných ná-rodů, které považovaly Měsíc za regu-látora procesů rozmnožování a silplodnosti, se nám dnes stávají opětblízkými. A proto je také pochopitel-né, když jako strom Měsíce je jmeno-vána třešeň. Tuto příslušnost můžemepociťovat nejsilněji, když májový úpl-něk oblévá stříbrné moře třešňovýchkvětů. Tu cítíme zřetelně, že v těchtoteplých nocích se v korunách ovoc-ných stromů rozvíjí tichý život, k ně-muž je bezprostředně třeba Měsíce. Je-li dokončeno oplodnění květů, pak na-bíhá pomalu plod.

Jako v hroznech vinné révy je vo-da země nasávána kmenem a větvemia zachycována v plodu, což se jinakděje listy a květy. Třešeň, zatížená zra-lými plody, je dokonalým symbolemsil plodnosti Měsíce a jeho bohyně Ar-temidy. Samozřejmě i u třešně je toSlunce, které “dovařuje” plod a svoukouzelnou silou mění nezralou zeleňve zralou červeň. Avšak ve svěží achladné chuti srdcovek, chrupavek avišní je zřetelné jemné aroma, za něžpodle starého učení vděčíme Měsíci.

Síly plodnosti a rozmnožování jsoupro lidské nitro určitým nebezpečím,nejsou-li spojeny s čistou duší. Protoje Artemis zároveň bohyní cudnosti ačistoty. Oblast jí svěřenou, sama střežípřed zneužíváním a zakalováním. Tře-šeň jako její živé znamení ve světě rost-lin hovoří zřetelně nabádavou mluvouk člověku:

“Ó člověče, proměňuj jako rost-lina dolní v horní, očisťuj pudy.Zraj a sklízej plody života!”

Jilm je stromem hbité-ho Merkura, okřídlenéhoposla, jehož povinností by-lo zprostředkovávat mezi

bohy a lidmi. Řekové jej nazývali Her-més a uctívali jej jako ochránce lékařů,obchodníků a zlodějů, vůbec všech lid-ských činností, k nimž je třeba pohyb-livé inteligence.

Lékař nesmí být nikdy dogmati-kem, chce-li plnit své pravé poslání.Není dvou nemocí, jež by se vzájem-ně podobaly. Jestliže dva různí lidé trpítouž formou nemoci, musí mít lékařpohyblivé myšlení, aby každý průběhnemoci nově posoudil a hledal vždynové prostředky léčení. Znamením

Herma-Merkura je hůl, kolem níž seovíjejí dva hadi. Tím se poukazuje nasílu, jež uschopňuje lidskou duši, abypostavila do služby lidské inteligencei protibožskou bytost, hada. Lékař ječlověk, který prohlédá smrtelné jedytak, že je může použít k uzdravení ne-mocného.

I obchodník stojí ve služách Mer-kura, pracuje s pohyblivými silami to-hoto boha. Jeho úkolem je zprostřed-kovávat mezi lidmi výměnu zboží, je-ho povolání ho nutí k neustále bdělé-mu životu. I on musí jako lékař nověuchopovat každou situaci, žádnouúvahu nesmí rozvíjet šablonovitě. Je-ho fantazie objímá zemědíly, jeho dis-pozice musí brát zřetel na všechnyeventuality. Ještě dnes nacházíme v ob-chodních městech zobrazení Merkura.Protože všechna doprava a cestovánípodléhaly v minulých dobách tomutobohu, nosí ještě dnes železničář jakoznamení svého povolání obě křídlařeckého posla bohů. Poslední formařecké úcty k bohům!

I zloděj jedná ve znamení Merku-ra. Pokusíme-li se chápat jeho “řemes-lo” mimo dobro a zlo, pak je jasné, žek tomu potřebuje zvláštní měrou sílyboha pohyblivé inteligence. Dogmati-kem může být ze všech lidí nejméně,naopak, musí být na všechno připra-ven a bleskově zvládat nové, nepřed-vídané situace. Moderní kriminalisti-ka může vyprávět o tom, jaké vysokéinteligence se často používá při rafino-vaných vloupáních. Zloděj zneužívá zegoismu tutéž duševní sílu, kterou uží-vá lékař k léčení a dobrý obchodníkke “službě zákazníkům”.

Kovem Merkura je rtuť. Mezi vše-mi kovy zůstává při normální teplotěv tekutém stavu. Jeho podobenství jetak očividné, že lidi s těkavým a po-hyblivým temperamentem rádi nazý-váme “rtuťovitými”. I skutečnost, ževšechny sloučeniny rtuti jsou snadnoprchavé, zjevuje merkuriální principtohoto elementu, jejž v minulosti na-zývali prostě “merkurem”. Při měřeníteploty a hustoty vzduchu prokazujertuť svou labilní proměnlivostí velkéslužby v teploměrech a barometrechvšeho druhu.

V říši rostlin a zvláště mezi stro-my se objevuje stejný element jakojilm. Milovníku rostlin je nápadné,jak neobyčejně variabilní jsou listyjilmů svou formou i velikostí. Anijeden list se nepodobá druhému. To

platí o každém stromu. V celém lesenenalezneme opravdu dva stejné listy.V listech jilmu dosahuje tato sílamnohotvárnosti mezi domácími stro-my svého vrcholu. Jde o merkuriálníprincip, nyní na úrovni rostlinné říše.Tento dojem posiluje skutečnost, žesemena jilmu jsou okřídlená. I bůhMerkur je zobrazován, především navázách, vždy s okřídlenými kotníky.Jako posel bohů musí na křídlech spě-chat světem, aby splnil svá poslání.Právě tak letí semena jilmu na kří-dlech ve vanoucím větru, po draháchvzdušného étheru a nesou svouzárodeční sílu daleko do světa. O živésíle Merkura mluví také neobyčejněrychlý vzrůst a silné rašení kořenů.

Po řadu let zachvacuje nesčetné stro-my zhoubná choroba - “umírání jil-mů” a předčasně je ničí. Člověk cítí, žese v něm vynořuje otázka: neprobíhajísnad nějaké podzemní nitky od zkost-natělé lidské inteligence k tragickémumizení krásných jilmových stromů?

Kdo se pokouší jako člověk uvéstv sobě do pohybu onu sílu, která půso-bí v rostlinné říši jako jilmy, bude zní vnímat výzvu k živému utváření ži-vota. Dnešní “občanský život” je taknudný a duchaprázdný proto, ževšechny události, pokud vycházejí zlidského chtění, probíhají jednotvárněa v mechanickém opakování. Kdovšak v sobě oživí sílu Merkura, začneutvářet nově každou malou a každo-denní životní situaci. Pokud je nějakáudálost senzací, má půvab novosti aje pociťována více nebo méně živě.Avšak utvářet setkání s lidmi a věc-mi, a lidmi, na něž jsme dávno zvyklía jež denně prožíváme, stále nově ajedinečně, to je volání, jež k nám za-znívá z Merkuru přes rtuť a jilmy:

“Ó člověče, pohybuj se, buďhbitý, živý a rychlý!”

Od Merkura seobraťme k líbeznévečernici a jitřence,Venuši. Jejím ko-vem je tvárná měď,jejím stromem bří-za. Pověst ví mno-hé o jejím zrození.Říká, že se zrodilaz mořské pěny!Když se slunečnísvětlo třpytí a lesk-ne, láme a zrcadlí vpěně mořských vln,

8

vzniká barevná hra podivuhodnéhoúčinku. Ve všem krásném, v každémkrásném zdání, rodí se Panna Venuše,bohyně Afrodíté Řeků. Kalichy květů,v nichž se ještě chvějí perly rosy a ko-lem nichž poletují ve slunečním svět-le motýli, to jsou pravé přírodní oltářebohyně. Když stoupající a klesajícísluneční světlo ozlacuje ranní a večer-ní oblaka a dává jim svítit všemi bar-vami, pak se vznáší na obloze a cítímedech její bytosti, ponořené do krásy.Ve všem něžném a vonném všeho stvo-ření, v jemné duševní panenskostivšech bytostí působí milostně Venuše- Afrodíté.

Bříza se svým běloskvoucím kme-nem, se svým jak vlasy spadajícímvětvovím a s jemnou zelení listů je je-jím svatým stromem. Čistě biologickyvíme o bříze, že ze všech lesních stro-mů má nejslabší kořeny a největšípotřebu světla. Jako znamení vyššího,vznešenějšího světa je přesazena dodrsné nordické krajiny a upomínápoutníka, že mimo bouře, mlhy a deš-tě jsou sféry, utkané z čiré něhy. Obřízách napsal Friedrich Doldinger:

V andělsky bílých břízáchžaluje vítr sudby naší.V andělsky bílých břízáchSixtina s děckem se vznáší.Nebezpečí Venuše jsou zřejmá: hý-

řivost v kráse, romantika a sentimen-talita a tím i bezuzdnost v duševnímživotě. Nelze žít pouze mezi květy abřízami. Kdo si to přeje, stane se ne-věrným svým pozemským úkolům vsladké změkčilosti a blouznění.

Jde o opačná nebezpečí než u Mer-kura. Příliš pohyblivá inteligence sesnadno spojuje příliš hluboko se Zemí.Jaké možnosti zbloudění skrývají v so-bě právě merkuriální povolání, např.kupce! Od poctivého obchodníka kezloději vede jen krok. Venuše nesvádíinteligenci, nýbrž citlivou duši, odtudnebezpečí “hory Venušiny”. - Přestovšak nesmí být oblast Venušina vylu-čována ze života. Pak by se vzmáha-la všestranná duševní chudoba. Čis-tou sférou Venušinou v člověku je ob-last citlivého umění a poezie. Kdo jizničí, zhrubne a otupí, i kdyby se za-haloval do pláště tzv. mužnosti a věc-nosti. Hrubé ruce se hodí ke štípánídřeva. Tam jsou zcela oprávněné. Bě-da však době, v níž by byly ruce uměl-covy donuceny k nečinnosti!

řovali Germáni ve vše živícím světo-vém jasanu, zvaném Ygdrasil, základa prastav všeho stvoření.

Duch Slunce a jeho zlata je dneszatemněn. To, co se stalo skutečnostív blízkosti velkoměst a průmyslovýchoblastí - všechno stvoření pokryté špí-nou a prachem, všechen vzduch pro-niknutý výpary chemických produk-tů - to platí více či měně pro nesčetnéduše. Leží na nich jako popelavě šedýpovlak břemeno moderního života. Zotupělých tváří a unavených očí pohlí-žejí lidé na bezbarvou jednotvárnostpřetechnizovaného životního prostře-dí. Ze všech stavů se stali “proletáři”- ne ve smyslu lidí bez majetku, alelidí, promarňujících svůj život nedůs-tojně a beze smyslu. Není strašné, želidé musí žít v nouzi a chudobě, aleže se lidé cítí dobře v nečistotě a bah-nu lidské nížiny. Kdo rozumí mluvěsvatého stromu Slunce, tomu zvěstu-je životní postoj, usilující o vnitřníurozenost.

Napomenutí jasanu k člověku zní:“Ó člověče, buď vzpřímený a

vznešený! Nepromarňuj se na vě-cech nedůstojných, buď si dobřevědom své lidské urozenosti!”

Symbo-lická mluvadubu zů-stala ně-meckémunárodu sro-zumitelnouaž do dneš-ních dnů.Mnohémuse stal ten-to strom do-konce ci-

zím proto, že se stal nepostradatelnýmheslem každého přemrštěně vlaste-neckého řečníka. To je však zneužití,jež má své časové meze. Stromválečného boha Marsu, jejž Řekovénazývali Arés - je starší než jakýkolivšovinismus.

V řecké mythologii se vypráví otom, že ostatní bohové nenáviděliMarse pro jeho neotesanou hrubost.Uměnímilovný řecký národ nezahrno-val proto boha války zvláštní úctou.Jen divocí, nezkrotní Thrákové a drsníSparťané se s ním cítili bytostně spo-jeni. Pravým marsickým národemjsou však Římané. Světový význam

Volání břízy napomíná:“Ó člověče, tvor na své duši!

Obdivuj něžně a s láskou krásu vše-ho světa!”

Všechnystromy, bavšechny rost-liny jsou dět-mi Slunce.Přesto jsouvšak i takové,jež jsou Slun-ci více neboméně vzdá-lené, napří-klad houby avysloveně stí-nomilné rost-liny, a takové,

které jsou s ním zpřízněny. V tomtosmyslu je jasan stromem Slunce.

V Apollónovi uctívali Řekové du-cha Slunce. Jeho přízvisko bylo Foi-bos - Čistý, Zářivý. Přemáhá své ne-přátele, mocnosti temnoty, zlatými ší-py a zlatým kopím. Jeho bytost je svět-lá a harmonická, jeho umění vše-stranné. Je mistrem hudební hry a léčí,co moci temnoty poškodily. Tak chrá-ní zvláště mužskou mládež a je ve spo-jení se svou sestrou, měsíční bohyníArtemidou, jako ochránce pastvin astád.

Kdo v Řecku navštíví svatyněApollónovy, má silný dojem čisté pří-rodní duchovnosti, s níž Řekové uměliprožívat božství v přírodě. Pověst vy-práví, že sluneční bůh Apollón a mě-síční bohyně Artemis se narodili naostrově Délu. Malému ostrovu domi-nuje hora. Kdo stojí na jejím vrcholu,prožívá ve vzácné kráse zrození Slun-ce i Měsíce z mořských vln.

V Bassách na Pelloponésu stojíještě dnes poměrně dobře zachovanýchrám Apollónův. V tichém osamění,vysoko v horách jakoby v blízkostiSlunce. Člověk je tu sám pod modrýmétherem a zlatou září Slunce. Cítí zdesvého ducha.

Slunečním stromem jihu je palma,stromem severu však jasan. Z jehoštíhlého těla si Germáni vyřezávali svéelastické oštěpy. Čím volněji se mo-hou jasany rozvíjet, tím velkolepěji avznešeněji rozevírají na vysokýchkmenech své široké koruny s prosvět-leným listím. Jako je dnes všechen ži-vot na zemi nesen Sluncem, tak spat-

9

Říma se odedávna zakládal na síle anásilí. “Věčný Řím” je pravým měs-tem vládců, v němž si až do dnešníhodne podržely platnost jako symbolyželezné sekery liktorů. Pod ochranouMarsovou dobývaly římské legie svě-tovou říši Caesarů.

Když zřící Jan měl na Patmu svoumocnou vizi Zmrtvýchvstalého, viděljej zářícího jako Slunce, se sedmihvězdami v ru-kou, z jeho ústvšak vycházeldvojbřitý meč.Jan prožíval by-tost Ježíše Kristatak, že ve svéruce spojoval sí-lu sedmi planet.V Kristu je plnostbožství: láska apřísnost, radost ivážnost, život ikrása. Kdo zvěs-tuje jen jednustránku jeho by-tosti, nepoznáváHo a zkreslujekřesťanství. I im-puls meče a Mar-su v Něm musížít. Válečný bůhpohanů tu vstáváz mrtvých v pra-vém bojovémsmýšlení, aby ne-trpěl nespravedl-nost, chránil sla-bost, vytrval vtvrdosti. “A z je-ho úst vycházelostrý dvojbřitýmeč!”

Marsův vyzý-vající tón k námzaznívá z dubu,jenž zapouští ko-řeny tvrdě a pev-ně v zemi, jehožkůra i dřevo vz-dorují každé bouři a jehož větve se su-kovitě vztahují k nebi:

“Ó člověče, měj své kořeny vhlubinách a čni do výšin. Buď sil-ný a pevný. Buď bojovníkem, ry-tířem, ochráncem!”

Sférou Jupitero-vou je život v moud-rosti. Pravá moudrostrozvíjí vždy mír v duši

a dobrotu. Proto ještě dnes nazývámestaršího člověka, který se chová las-kavě k druhým lidem, žoviálním(odvozeno od Jova - 2. pád v latiněod Jupitera, pozn. překladatele), tedyčlověkem Jupiterovým.

Ve starověku prožívali boha moud-rosti (jeho řecké jméno bylo Zeus)vysoko na Olympu, jako nejvyššího zbohů, jenž řídí osudy lidí i přírody.

Není snadné chápat základní náladuřeckého člověka, když zaznělo jménoDiovo. Žijeme ve věku pojišťovnictví.Ať přijde cokoliv, dnešní člověk jepojištěn. Proti smrti a ohni, proti bles-ku a kroupám, proti nehodě a krádeži.Počasí je mu náladovou děvečkou,která jedná podle náhodných nápadů.Jinak se však cítil v celku přírody Řek.Nejvyšší moudrost se mu zjevovalaprávě tam, kde táhly mraky, hřměl

hrom a šlehaly blesky. Je to Zeus, jenžřídí a pořádá větry a počasí a jemužjsou posléze podřízeny všechny mocipřírody. Nechce-li, pak ani Slunce ne-dosáhne svými paprsky Zemi. Jehoslužebnicemi jsou Hóry, bohyně po-časí a ročních dob. V rukou bohamoudrosti je vznikání a zanikání, života smrt, požehnání a zdar. Všemocnourukou vládne oblakům. Proto byli Ře-

kové klidní, kdyžmysleli na Dia:jednal z moud-rosti. Proto jsoudnešní lidé ner-vózní a úzkostní- přes všechnapojištění - neboťuvěřili v “bohy-ni náhodu”, vpřírodě i v osu-du.

Stromem Ju-piterovým jejavor, jeho ko-vem je cín. Tatopříslušnost jeméně snadno po-chopitelná než up ř e d c ho z í c hstromů. Snad jeurčitým ukaza-telem skuteč-nost, že javor sednes s oblibouzasazuje na uli-cích a alejích tzv.vznešených čtvr-tí velkoměst. Sesvou stinnou ko-runou a svýmijako dlaň roze-vřenými listypropůjčuje uli-cím blahodárnýklid, po němžuštvaný velko-městský člověkvědomě či nevě-domě touží. Kdo

se chce učit od javoru, musí se nej-prve zklidnit. Člověk, který si nedo-přeje okamžik klidu, protože neví, jakby jej vyplnil, nemá pod javorem mís-to. Kdo je však připraven poslouchat,tomu tento strom zvěstuje:

“Ó člověče, přemáhej v soběchvat a spěch. Hledej hodiny klidu,v nichž se může zrodit dobro amoudrost!”

Hovoøí støíbrný Mìsíc v májové dobì kvetoucí tøešnì,jejíž kvìty v létì zrají v plody: “Ó èlovìèe, promìòuj jakorostlina dolní v horní. Oèis�uj pudy. Zraj a sklízej plodyživota!”

Hovoøí rtu�ový Merkur živým rùstem jilmù a jejich okøídle-nými semeny: “Ó èlovìèe, pohybuj se, buï hbitý, živý arychlý!”

Hovoøí mìdìná Venuše panenskou, bìlostnou bøízou, ježmá slabé koøeny a pije mnoho svìtla: “Ó èlovìèe, tvoø nasvé duši! Obdivuj nìžnì a s láskou krásu všeho svìta!”

Hovoøí prosvìtlený, vysoko ènící jasan, strom zlatéhoSlunce: “Ó èlovìèe, buï vzpøímený a vznešený! Nepro-maròuj se na vìcech nedùstojných, buï si dobøe vìdomsvé lidské urozenosti!”

Hovoøí sukovitý dub, služebník železného Marsu: “Óèlovìèe, mìj své koøeny v hlubinách a èni do výšin. Buïsilný a pevný. Buï bojovníkem, rytíøem, ochráncem!”

Hovoøí javor se svými dlanitými listy, strom Jupiterùv,jemuž cín je svatý: “Ó èlovìèe, pøemáhej v sobì chvat aspìch. Hledej hodiny klidu, v nichž se mùže zrodit dobroa moudrost!”

Hovoøí olovìný Saturn stromy temného lesa, jedlemi, bukya cypøiši: “Ó èlovìèe, poci�uj nouzi své doby a celého lid-stva. Uchop s niternou vážností úkol, jejž ti ukládá život!”

Shrnutí

10

Podle sta-rého podáníjsou bukové ajehličnaté lesypřiřazeny nej-vzdálenější zkdysi zná-mých planet,temnému Sa-turnu. Kdo zevzdušné louky,plné květů, ne-bo z cesty vl-

nícím se zrajícím obilným polemvstoupí do temného stínu lesa, uvě-domí si bezprostředně změnu celéhosvého duševního pocitu. Les činí člo-věka vážným a mlčenlivým. Lidé, kte-ří tráví život v lese, jsou skoupí naslovo. Přijímají do své duše vlastnos-ti Saturnu: niternost a vážnost.

Kovem Saturnu je olovo. Víme,jakou těžkou otravu může u člověkapřivodit. Odtud řčení: “mám údy jakoz olova”. Mohli bychom právě tak dob-ře říci: Mám údy jako ze Saturnu, ne-boť tíže se zmocňuje duše člověka, pů-sobí-li v něm mocně sféra Saturnu.Jestliže jí však duše nese v síle, pak prá-vě saturnská cnost patří k nejušlech-tilejším, jež jsme schopni rozvíjet.

Saturn byl vždy zobrazován jakostařec. Výsadou mládí je lehkomysl-nost, ale plodem stáří je ryzí vážnost.Karikaturou vážnosti je chtěná slav-nostnost a uměle důstojný postoj.Opravdu vážný člověk se obojímu vy-hýbá. Kdo se naučil prohlédat povrchživota, ví, že pravý život je dobývánhořkou zkušeností a smrtí. Optimis-mus bez pohledu na hlubokou tragiku,jež paří ke všemu lidskému a pozem-skému bytí, je povrchní a laciný. Neú-prosná přísnost voči sobě samému aplné pochopení pro pozemskou nouzi- to jsou požadavky Saturnu. Protojsou přesýpací hodiny a kosa symbolytéto hvězdy. O této sféře platí slovaRudolfa Steinera:

Vina je souzena,srdce jsou tříbena.Napomenutí, jež člověku zvěstují

stromy temného lesa - jedle, cypřišea buky - zní:

Ó člověče, pociťuj nouzi své do-by a celého lidstva. Uchop s niter-nou vážností úkol, jejž ti ukládáživot!”

Prevzaté z Anthroposofických roz-hledů. Preložil Zdeněk Váňa.

Milý syn,

prichádza èas, keï budem musie�nastúpi� cestu, z ktorej niet návratu.Nemôžem �a vzia� so sebou, a preto�a nechávam tu, na svete, kde dobrárada nie je zbytoèná. Nikto sanenarodil múdry. Každý potrebujeskúsenos� a èas. Žil som a pozoro-val svet dlhšie ako Ty, a preto vedz,že nie je všetko zlato, èo sa blyští.Videl som spadnú� nie jednu žiariacuhviezdu a videl som, ako sa mnohápalica, o ktorú sa ¾udia opierali, zlo-mila. Chcem Ti da� niektoré rady,aby si vedel, na èo som prišiel a èomuma nauèili vlastné chyby i èas.

Uprostred hluku a náhlenia buïpokojný a trpezlivý. Mysli na pokoja mier, ktorý môže existova� len vtichu. Usiluj sa zo všetkých sílvychádza� s ¾uïmi dobre. Svojupravdu hovor pokojne a jasne, alevypoèuj si aj iných. Nezabudni, že ajtí, ktorí nie sú uèení a èasto konajúnenápadne, Ti majú èo poveda�. Vy-varuj sa ¾udí hluèných a násilných.Tí do Tvojho života neprinesú niè inéako nepokoj.

Keï sa Ti raz podarí splni� svojepredsavzatia a budeš ma� úspech, os-taò aj naïalej skromný. Skromnos�je nesmierny majetok v kolotoèi èasu.Vedz, že pravda sa nikdy neriadipod¾a nás, ale my sa musíme riadi�pod¾a pravdy. Nikoho sa neboj viac

ako seba samého. V našom vnútribýva sudca, ktorý neklame a naktorom záleží viac ako na súhlasecelého sveta. Je to svedomie. Nerobpreto niè proti jeho radám. Pamätajsi však, že hovorí ve¾mi ticho a keïho neustále budeš prehliada�, stíchneúplne. Toho sa vyvaruj!!!

Uè sa od druhých a kde sa hovorío múdrosti Svetla, o slobode, pokorea láske, tam vždy pozorne poèúvaj.Keï �a bude niekto chcie� nauèi�múdrosti, pozri sa mu najprv dotváre, lebo rozdáva� môže len ten,kto sám nieèo vlastní. Nikoho všaknepodceòuj! Veï porozumie� èlovekuje ve¾mi �ažké. Neuè iných, pokia¾sám nie si múdry.

Konaj dobro a nestaraj sa oodmenu. Svoju prácu vykonaj s plnouzodpovednos�ou a o cudzie záležitostisa nestaraj. Nikomu sa nepoklonkuja sám poklonkovanie neprijímaj. Ne-hovor všetko, èo vieš, ale sleduj, èohovoríš, lebo vypustené slovo je akovták, ktorého už nechytíš. Buï ochot-ný vypoèu� každého, ale sám sanes�ažuj. Maj stále na pamäti nieèodobré. Nespôsobuj žiadnemu tvoru,èloveku, ani dievèa�u �ažké srdce.Pamätaj si, že aj Tvoja matka bolakedysi dievèa�om. Denne rozmýš¾ajo živote i smrti, aby si s pokojnoumys¾ou mohol raz odís� z tohoto sve-ta...

V Baltimore 1693

Otec synovi

11

V našom každodennom životevyvoláva slovo politika rozporu-plné a nepríjemné pocity. Tietovychádzajú z historického i sú-èasného poznania, že pomocoupolitiky sa dosahovali zištnéciele rôznych skupín ¾udí, akýmisú moc, vplyv a materiálne výho-dy. Pôvodné uš¾achtilé ciele, kto-ré mali vies� k ozdraveniu a po-zdvihnutiu spoloènosti, slúžili skôrako krycí pláš� pre uskutoènenievlastných zámerov. Keïže tentopostoj pretrváva vo väèšej alebomenšej miere až dodnes, vyvolá-va trpkos� a opätovné sklamanie.

Napriek tomu musíme pove-da�, že moderné chápanie politi-

ky urobilo vo svojom vývoji ve¾kýkrok dopredu. Zameranie sa natoleranciu a demokraciu zrov-noprávòuje ¾udí navzájom adovo¾uje im vyjadrova� sa akoaj zasahova� do vecí, ktoré ichobklopujú. Myšlienka tolerancie,ktorá je základným princípomdemokracie, umožòuje ba priamnasto¾uje požiadavku jedna� s¾uïmi ako so slobodnými a sa-mostatnými bytos�ami, ktoré užnie sú závislé od želaní arozhodnutí iných ¾udí. Možno te-da poveda�, že základný rámec,vytvárajúci rovnocenné vz�ahymedzi ¾uïmi vo vzájomnomspoloèenstve je správny.

No v praktickom živote je všet-ko ove¾a zložitejšie. Slobodnérozhodovanie prináša èlovekusúèasne zodpovednos� za svo-je rozhodnutie. Èím väèšie a dô-ležitejšie je rozhodnutie, tým väè-šia je zodpovednos�. No v kraji-nách, ako je naša, nemáme ešteve¾ké skúsenosti so slobodnýmrozhodovaním vo veciach verej-ných. Z tohto dôvodu nás môžezodpovednos� s tým spojená za-skoèi� do takej miery, že ju niesme schopní unies�. Nie je �ažkési domyslie�, že existujú ¾udia,ktorí tento prechodný stav k du-chovnej zrelosti môžu využi� naobnovú starého “dobrého” po-riadku. Nie je �ažké pochopi�, žeide o ¾udí, ktorým materiálne vý-hody a moc nad ostatnými impo-nujú viac ako pokorná služba a

pozdvihnutie všetkých bytostí dovyššieho stavu zrelosti a porozu-menia. Èo je ešte horšie, prehla-sujú prirodzený strach a neskú-senos� z prevzatia spoloèen-skej zodpovednosti za èosineúnosne ve¾ké a do-konca za nesprávne.Naopak, je cíti�vplyv udrža� ¾u-dí v staveo b á vp r e dvlastnýmrozhodo-vaním. Astrach, ako vieme,je ve¾kým zotroèova-

te¾om ¾udského ducha. Mnoho ¾u-dí �ažko znáša tento psychickýnápor a snaží sa vráti� spä� dostarých, zabehaných ko¾ají. Av-šak tým sa zákonite vzdáva ajèasti svojej slobody a vkladá judo rúk tým, ktorí už vedia ako sòou naloži�. No nenechajme sapomýli�. Slobodní a zrelí bude-me len do takej miery, do akejbudeme schopní nies� svojuzodpovednos�.

A tu vystupujú do popredia du-chovné cnosti èloveka. K tomu,aby sa èlovek mohol rozhodo-va� pod¾a vlastného uváženiaa nenecha� sa bezmyšlienkovi-te vies� za ruku je potrebné,aby mal vytvorenú stupnicuduchovných hodnôt, pod¾aktorej sa riadi. V spoloèenskom -a teda aj politickom - živote sú tohodnoty ako pravda, sloboda, to-lerancia, schopnos� vníma� èlove-ka ako jedineènú bytos� a taktiežtúžba povznies� ostatných ¾udí kporozumeniu duchovných hod-nôt. V tomto prechodnom obdo-bí je obzvláš� naliehavé chráni�si a zve¾aïova� tieto hodnoty. Toje výzva pre všetkých, ktorí sasnažia ži� duchovne. I keï slovopolitika vyvoláva nepríjemné po-city, duchovne zameraný èloveksa jej nemusí bá� a ani stráni�.Ak sa cíti zodpovedný za vecispoloèenské a zároveò túži popozdvihnutí ¾udského ducha vspoloènosti v ktorej žije, môže amá sa do nej zapoji�. Pravda,

vyžaduje to odvahu a silu, lebosa bude stretáva� s ¾uïmi inýchpohnútok a zámerov, bude mu-

sie� odoláva� zvodnémuvábeniu využívania

možností, ktoré vy-plývajú z jeho po-stavenia a ktoré sastali kameòom úra-

zu už pre mno-hých schop-

ných ¾udí.Ale už sa-motné od-

mietnutie stra-chu a neohroze-

né obhajovanieduchovných posto-

jov je prejavom vysokej úrovnepoznania. Pre celé spoloèenstvoje nesmierne dôležité, aby na jejèele stáli duchovne vyspelí ¾udia.Svojimi názormi a postojmi budúvplýva� na spoloènos� a táto ni-mi bude povzbudená a osmele-ná. A hoci nie každý ich budeprijíma� a súhlasi� s nimi, predsalen pocíti èerstvý obrodzujúci vie-tor nového ducha tolerancie.

Èím môžeme my, vo svojomkaždodennom živote, prispie� ktomuto sviežemu vetru? Tým, žebudeme h¾ada� pravdu, hoci ajnepríjemnú, tým, že sa budemesnaži� úprimne vypoèu� a pocho-pi� názory iného a chráni� si vlast-nú i cudziu slobodu. Vo verejnomživote najmä tým, že budeme po-zorne a kriticky sledova� všet-kých, ktorí nás vedú a porovnáva�slová vyslovené s vykonanýmiskutkami. Ale hlavne tým, že ne-budeme ma� strach vyjadri� a stá�si za svojim názorom a nestra-tíme odvahu bráni� slobodu predkaždým, kto na òu úzkostlivostriehne. V súèasnej dobe nie jespráva vecí verejných vecou užlen nieko¾kých ¾udí. V skutoènostije vecou nás všetkých.

Povedané krátko, naša spo-loènost bude na takej úrovni,na akej úrovni bude naše du-chovné poznanie a èo všetkosme schopní a ochotní preòurobi�.

Dominik Filipp

12

Pokračovanie zo Sophie 4

Druhý príklad.Ako zákon rezonancie a zákon

akcie a reakcie uskutočňujúSpravodlivosť a Lásku už za

pozemského života

lovek žije svojou du-chovnou polovicouvo svete príčin, ahmotnou vo sveteúčinkov. Nezastavi-teľný kolobeh energií,ktoré sa rinú zhora,ženie do plodov všet-

ko, pre čo sa ľudský duch rozhodol.Kozmické zákony sú ako kolesá

obrovského, večne sa točiaceho tkáč-skeho stavu. Človek tento tkáčsky stavnemôže zastaviť, ale rozhoduje o farbenití, ktoré doň vchádzajú. A podľa to-ho, ako svojím citom tieto nite farbí,také svetlé, tmavé alebo pestré rúchosi bude musieť nakoniec obliecť.Človek v zhmotnenej podobe

prežíva následky svojich rozhodnu-tí; ochutnáva ovocie toho, čo zasial.Takýmto spôsobom sa presvedčí, čibolo jeho chcenie správne alebo ne-správne, či prinieslo trpké alebo slad-ké plody.

V tomto učebnom procese zohrá-vajú dôležitú úlohu dva zákony: zákonspätného pôsobenia (karmy) a zákonpríťažlivosti rovnakého druhu (rezo-nancie). Zákon spätného pôsobenia(zákon odplaty) zabezpečuje to, ževšetko čo robím, či už je to dobré ale-bo zlé, sa ku mne vracia a musím si tovytrpieť z rúk druhých ľudí. Mámmožnosť prežiť to vo vonkajšom ob-jektívnom svete a spoznať to ako dob-ré alebo ako zlé. Lebo keď ja niečo ro-bím druhým, nemusím na to prísť, aké

Kto je človek. O význame života 2

Služobník Ľalie

(Prednesené 10. a 11. septembra 1994 na festivale ezoteriky v Bratislave)

Teda aj tu platí: starajte sa o hlav-né - a všetko ostatné vám bude pri-dané/odpustené!

Zákon karmy vám umožňuje spoz-nať sa, akí ste. Každá udalosť vo va-šom živote je názorný príklad, ktorýmá význam, nesie zakódované posol-stvo, svedectvo o vás samých, chcevám niečo povedať. Umožňuje vámspoznať dobro a zlo, vyvinúť schop-nosť rozlišovať hodnoty a sformovaťvlastné ja. No práve preto, že zmys-lom tohto zákona nie je trest, aleučenie, neprotirečí si so zákonom re-zonancie, s odpustením; že ak sa roz-žiarite na ušľachtilejšiu frekvenciu, navyššiu úroveň, dostávate sa mimo do-sahu sveta, v ktorom ste boli predtým,prestávate preň existovať. Nemá anizmysel, aby ste prežívali udalosti, kto-ré tam boli pre vás pripravené, leboich zmyslom bolo iba toľko, aby vámpomohli názorne pochopiť určité ve-ci, ktoré ste už pochopili sami od se-ba. Vaša životná cesta sa už môže ube-rať inými dráhami.

Podľa toho existujú dva spôsobyučenia:

1. Nedobrovoľné, cez utrpenie.2. Dobrovoľné, bez utrpenia.

Prvý spôsob je pre tupšieho člove-ka, ktorý všetko pochopí len po lopate.Je pasívny, vzpurný proti svojmu osu-du, vyhýba sa svojim životným úlo-hám, nepočúva svoje svedomie a životmu musí zasadzovať ťažké rany, abyho priviedol naspäť zo scestia. Ale onzvaľuje príčiny svojho osudu na svojeokolie a tvrdohlavo pokračuje pomý-leným smerom.

Druhý spôsob je pre bystrejších,samostatne aktívnych, ktorí sa učia nachybách druhých, ktorým stačí lennapovedať. Spolupracujú so svojím

to je. Ale keď sa ocitnem v situácii,kde druhí robia to isté mne, musím toprežiť do hĺbky, musím vypiť ten ka-lich až do dna. Poriadne to pochopím.A keď mi to niekto robí celé roky, po-znám to už tak dokonale, že si azdasľúbim, že ja taký nikdy nebudem; te-da vnútorne sa toho vzdám.

A od tej chvíle, keď sa toho vzdám,keď sa zmením, začne to karmickévlákno v duševnom svete - ktorýmsom bol napojený na príliv týchto síla po ktorom sa ku mne približovaliudalosti tohto druhu - vysychať, ažúplne odpadne. Lebo živené bolo ibamojím vlastným ľpením. Vo vonkaj-šom svete sa to prejaví tak, že sa mitieto udalosti prestanú diať a vo vnú-tornom sa to prejaví mierom.

Ale to už je pôsobenie druhéhozákona, zákona príťažlivosti rovna-kého druhu, vďaka ktorému je možnéodpustenie, milosť. Ak si nejaký člo-vek vstúpi do svedomia, začne sa mod-liť či meditovať, duchovne ašpirovaťľubovoľným spôsobom, totiž ak sa na-ozaj zmení, prežiaria sa jeho duševnételá oveľa krajšími, svetlejšími far-bami. Potom sa stane to, že osudovévlákna, ktoré ho pôvodne spájali s cen-trálami tmavších síl, žačnú vysychaťa slabnúť, ak neodpadnú úplne. Preto-že ich už neživí svojou náklonnosťou.Vďaka tejto premene sa nepríjemnéudalosti, ktoré by ho boli inak čakali,už nemajú viac ako k nemu vrátiť; súmu odpustené, vlastne to bol on sám,ktorý sa pustil. Potom sa mu buď úpl-ne vyhnú, alebo sa pri prechode jehojasnejšou aurou tak presvetlia, že ichbude smieť prežiť v zmiernenej, mož-no len symbolickej forme. Namiestosmrti v plameňoch sa povedzme popálilen na sporáku.

13

osudovým plánom, chápu svoje osudo-vé prekážky ako pomoc a úlohu, a prá-ve preto ich anjeli nikdy nenechajú tr-pieť dlhšie, než je nevyhnutne potrebné;ale vytrhnú ich z každej životnej situácie,len čo na ňu reagujú správne.

Vďaka týmto dvom jednoduchýmzákonom - rezonancii a spätnému pô-sobeniu - sú Láska a Spravodlivosťzakotvené priamo vo fyzikálnejpodstate univerza!Často sa hovorí, že Boh je Spra-

vodlivosť ale Boh je aj Láska. Jednýmdychom sa hovorí o Božom hneve, ospravodlivom treste a o nekonečnej,bezpríčinnej milosti, všeobjímajúcomodpustení. Lenže ako idú tieto dve vecidohromady?Láska a Spravodlivosť sú jedno!

V prísnej Spravodlivosti je úžasnáLáska, lebo je vám zrkadlom, pomôc-kou, oporou, ktorá vás donúti rásť,krásnieť, nenechá zaspať; je to ne-konečná milosť, že máme bolesť akoposledný prostriedok, ktorý nás upo-zorňuje na naše nedostatky; veď naj-krutejším trestom by bolo nechať násškaredých!

A Láska, odpustenie je bezpochy-by úplnou Spravodlivosťou, lebo keďsa niekto niečoho naozaj vnútornevzdal, zmenil sa, musel to určite dohĺbky prežiť, precítiť, prebolieť; mu-selo ho to zasiahnuť, bez ohľadu navonkajšie udalosti.

Osudový plán jednotlivca

Často sa pýtate: ako to, že jeden jedarebák a na výslní života a druhý, poc-tivý človek v takej biede. A keď nevi-díte okolo seba hneď spravodlivosťpodľa vašich zjednodušených predstáva želaní, preskakujete k unáhlenémuzáveru, že Spravodlivosti vo svete niet.

Tri kozmické zákony, ktoré smeuviedli ako príklady, sú len tri čriepkyz jedného veľkého celku. Ukázali smeaj, ako Láska a Spravodlivosť pôso-bia v jednote a jedno nie je bez dru-hého. Tieto zákony sa vo svojom pô-sobení skladajú ešte s ďalšími zákon-mi, s ktorými pôsobia v nerozlučnejjednote, za to však nie sú o nič menejplatné, ako predtým. A pochopiť jed-notlivé časti správne môžno len tak,že pochopíme celok.

Každý človek, keď sa narodí,prichádza na svet s určitou úlohou,s tzv. osudovým plánom. Tento osu-dový plán však nie je plánom konk-rétnych dátumov a udalostí, ktoré samajú človeku v živote stať, ale je toplán cieľov. Tieto ciele môže človeknaplniť rozličnými cestami. Konkrétneudalosti sa pritom uvádzajú do pohy-bu vzhľadom na to, nakoľko svoj cieľplní alebo neplní a formujú sa vždytak, aby ho postrčili dopredu.

Počet týchto cieľov nie je veľký.Človek dostáva na jednu inkarnáciuniekoľko jednoduchých úloh, jednu,dve alebo tri veci, ktoré sa má naučiť,nedostatky, ktoré má odstrániť. Ak po-chopí, kvôli čomu sem prišiel a robíto, bude šťastný. Ak to však nerobí,nepomôže mu byť úspešný v akom-koľvek inom smere, lebo to sa nepočí-ta. Po smrti sa vás anjeli opýtajú lenjedinú otázku: Doniesol si to, po čosme ťa poslali?

Anjeli nás vyprevádzali na našupozemskú púť a anjeli nás vítajú prinávrate. Ženské bytosti, v rozprávkachzvané aj sudičky, nám na hranici du-ševného sveta, pri vstupe do hmotnostivotkajú do duševného šatu prúdy síl,tzv. dary alebo talenty. Našou úlohouje naučiť sa pracovať s týmito silamitak, aby sme ich ovládli, nie boli nimiovládaní; a zužitkovať ich na dobré,nie na zlé. Naša životná úloha je danáprosto konfiguráciou duševných síl,duševnou výbavou, ktorú sme dosta-li, ničím iným.

Vo chvíli, keď sa konštelácia mak-rokozmických síl dostane do súzvukus konfiguráciou duševného mikro-kozmu človeka, otvára sa preňho brá-na a rodí sa do tohto sveta. Preto horo-skop je obraz našej duše. Celý životnýplán človeka je zhrnutý v kombináciiniekoľkých jednoduchých, avšak hl-boko obsažných prvkov v horoskope.

Životný plán sa rovná duševnýmschopnostiam - a v tom je tá Spra-vodlivosť. Od nikoho sa nežiada ničiné a nič viac, ako toľko a v takom sme-re, v akom dostal dary od sudičiek. Akaždý dostal presne také veľké dušev-né sily, aká veľká je žiarivosť, sila je-ho ducha; pretože duch si duševné silypriťahuje sám podľa toho, aká veľkáje jeho magnetická, príťažlivá sila.Niekto dostal duševných síl viac aniekto menej; niekto dostal dvanásťkoní a iný jedného koníka; ale každýich dostal práve toľko, koľko by moholzvládnuť - keby len chcel! Ako tréner,

keď rozdeľuje kulturistom činky, roz-deľuje ich múdro, lebo vie, čo ktorý kdepotrebuje a koľko mu má naložiť, abyani nezaháľal, ani nebol preťažený.

Ak však človek nechce, nemôže sihocikedy zmyslieť, že svoje dary lentak vráti; ale všetko, čo dostal pre svo-je dobro a krásu, sa mu obráti naškaredé a zlé vlastnosti. Všetky sily,s ktorými hrá, ale nedokáže ichzvládnuť, sa obrátia proti nemu.Kulturistovi, ktorý sa nesústredí, pad-ne na nohu činka. A voziarovi, ktorýnedrží pevne uzdu, idú kone kam chcúa zatiahnu ho do závozu. Potom čímťažšia bola činka a čím viac bolo koní,tým horšie preňho. Ten s jedným ko-níkom je na tom lepšie, ak mu vie roz-kázať. Preto také rozličné osudy; pre-to aj lepší človek môže skončiť horšie.

Duch jedného je ako litrová nádo-ba a druhého ako stolitrová. Keď tenprvý nazbiera liter medu, bude maťpocit naplnenia; a keď ten druhý na-zbiera päťdesiat, bude mať pocitprázdnoty. Životný plán je úplne in-dividuálny a vzhľadom na tentoplán je človek aj úplne individuálnesúdený.

Vezmite si nejakého uhliara, ktoré-ho najväčšou úlohou bolo zvládnuť svo-ju agresiu, aby odolal a nepobil sa zasev krčme a aby bol trochu nežný k svojejmanželke. Ak to zvládne - splnil, čo mal.Preňho to bolo dosť ťažké. Po smrti muanjeli nebudú nič vyčítať. Povedia:“Poď, netráp sa, dobre si sa držal.”

A vedľa toho si vezmite akademi-ka, doktora vied. Zomrie ako výni-močný človek, obsypaný vencami, napohrebe čítajú dve hodiny zoznam je-ho zásluh. A anjeli mu povedia:

- Neurobil si, čo si mal!- Ako to, bude sa brániť, veď ja

som na zemi urobil toľko dobrého!- Lenže, povedia mu, ty si dostal ta-

ké schopnosti, že si mohol celý národposunúť dopredu - a ty si sa zatiaľ ibaučil naspamäť latinské mená motýľov.

Že ako to máte vedieť, čo vám po-vedia po smrti? Vy to viete, moji zlatí,už za života! Ten anjelský šepot, kto-rý vám hovorí, čo je správne, sa pre-javuje - ako hlas vášho svedomia!Aj ten docent ho počul, ale nepočúvol.Už za života sa cítil nenaplnený, cítil,že by mohol urobiť viac a v inom sme-re. Ale ospravedlňoval si to sám predsebou tým, že je stále ešte desaťkrátlepší, ako ten uhliar! A tak dal pred-nosť ľahkému, pohodlnému životu.

Dokončenie v budúcom čísle

14

Rosa Duším

nosti, která mi náleží? Pročnutíš mne abych tančila

vysilující tanec kol zla-tého telete, když přá-la bych si spočinouti v

klidném ovzduší na vy-sokých horách? Proč

uvrhl jsi mne do tem-ného sklepení meziještěry a hady,když chtěla jsem

rozepnout svých pe-rutí v blankytném éteru a koupati sev záři sluneční? A když hynula jsemhladem po chlebě pravdy toužíc, pročpodal jsi mi nezáživný tvrdý pokrmlží a klamu? Nápoje-li jsem žádala,dal jsi mi píti ocet se žlučí smíšený.Ó, pověz, co učinila jsem tobě, žeučinil jsi mne otrokyní svých chtíčů,

Jsou chvíle v životě každého člo-věka, nechť sebe více podroben bylhmotě, nechť sebe usilovněji v pře-kotném chvatu a shonu se lopotil,kdy slyší ve chvíli klidu, nebo za tichanočního, hlas, někdy jemný a tichýjako vání větérku, jindy zas ostrý ja-ko hrot meče, a opět těmný a hněvi-vý jako vzdálený hlas hromu. Toduše ozvala se a hlásí se k svémuprávu!

Slyšte! Hlas ten nechť nezní na-darmo! Ty, v jehož schránce určenomi prožíti věk pozemského života, coučinila jsem tobě, že sevřel jsi mnetuhými okovy a nedopřáváš mi vol-

proč pokořil a snížil jsi mne do pra-chu země? Já k volnosti zrozená,ku slávě vyvolena jsem byla, a tyspoutal jsi mé perutě, že nemožnomi vzlétnouti, takže v kalu a bíděživořiti musím.

Tak zní nářek duše, a běda tomu,kdo slyší jej a v ničem neuvolní, ničímnepřispěje, by duše svého právadosáhla. Běda, kdo zapomíná, ačslyší úpěnlivé její volání!

Z domu otcovského vyšli dvabratři do světa na zkušenou. Bylidobří, milovali se pravou láskoubratrskou, snášeli dobré i zlé, pomá-hali si navzájem v nesnázích životaa jestliže jeden z nich něčeho nabyl,rozdělil se ihned s druhým.

Šli spolu po cestě a tu nalezlinepatrný kámen, jakých mnoho nacestě leží.

I pravil jeden druhému: “Hleďbratře, vždy jsme se o vše dělili, roz-dělíme tedy i tento kámen a po-necháme si každý polovinu”. Iučinili tak.

Potom se cesty jejich rozdvojili.První odebral se do krajiny úrodné,kde bohaté klasy zrály a ovoce krás-né se dařilo; druhý odešel do kra-jiny pusté, skalnaté, neúrodné.

I taž se větru, který prudkostínesmírnou duje, kam pospíchá?Odpoví ti: “Na skále tvrdé odpo-činu sobě, jsem zemdlen, tam můjcíl!”

Zeptej se oblaku, jenž letí, že sot-va očima jej sledovati můžeš, a on tiodpoví: “Vyprahlé pole jest můj cíl,občerstvím tvrdou půdu a sám soběodpočinu.”

Otaž se vlaštovky, líbeznéhoposla jara, kam spěchá přes moře ahory, a ona odpoví tobě: “Jsemzemdlena po dlouhé pouti, hledámhnízda svého pod útulným krovem.Chci odpočinouti v něm, toť můj cíl!”

I ty, duše moje, kam spěješ?Jsem zemdlena životem, uvrhnu sev náruč věčné lásky, tam odpočinusobě, tam můj cíl!

Pozorujte, přátelé moji, jak v pří-rodě i v životě lidském všecko mávytknutý svůj cíl, k němuž spěchá,po jehož dosažení baží. Řeka valísvé proudy stále vpřed, tříští své vl-ny o břehy. Otaž se jí, kam spěchá,tu ona odpoví: “Jsem zemdlena aspěchám v širý oceán, tam odpočinusobé, tam můj cíl!”

15

I pracovali oba pilně na půděsvé. Ten však, který v krajině pustébydlel, po práci ve chvílích odpočinkuvyňal kámen svůj, leštil a zušlech-ťoval jej, a brzy nabyl kámen záři-vého lesku a každý, kdo jej spatřil,byl potěšen leskem jeho. I na půděsklanaté počali růsti byliny, stromyse dařily a ovoce nesly a brzy roz-nesla se pověst, že zázračný kámenpůvodcem všeho dobra jest.

Druhý bratr nechával svůj ká-men pohozený, a ač bydlel v krajiněúrodné, pozoroval za nějakou do-bu, že málo poskytuje půda jeho.Rmoutil se nad tím. Chudnul. Tuuslyšel, že bratr jeho má zázračnýkámen, i přišel k němu a pravil:“Bratře víš, že vždy jsme se o všedělili. Dej mi část kamene svého,který tobě štěstí přináší.” Však bratrjeho pravil: “Nikoliv bratře, nemo-hu s tebou rozděliti kámen svůj; jdivšak do domova svého, učiň s kame-nem svým totéž, co já jsem učinil, ašťasten budeš!”

Tu rozhněval se bratr první ařekl: “Hle, bratr můj lakomec jest,on nepřeje mi část štěstí svého.: Vehněvu uchopil kámen svůj a uvrhljej do hluboké studně.

Povězte, byl-li opravdu onenbratr lakomec, když nechtěl sdruhým rozděliti se o kámen zá-zračný?

Kámen, který bratři našli u ces-ty jest posvátná věda; ten, který vechvílích odpočinku zušlechťoval aleštil kámen svůj a k práci nabádalbratra svého, nebyl lakomcem. Dru-hý, nemoha nabýti bez práce štěstí,ve hněvu zavrhl vědu tuto. On hodildo studny hluboké vše, co šťastnýmjej učiniti mohlo, i nebude šťastno vduši jeho, neboť nemá kamenezářícího, který by osvětloval temno-ty kol něho.

Často přátelé moji, když mezi vá-mi prodlévám, slyším stesky vaše, ženení spravedlnosti na tomto světě, žedobro potlačeno bývá zlem.

I já, když na této zemi jsem žil,smýšlel jsem tak, a v horlivosti i nad-šení pro dobro vypověděl jsem bojzlu, boj urputný na celé čáře.

Za úkol svého života zvolil jsemsi zlo potírati, jemu sa protiviti a comožno nejvíce je vyhlazovati. Ačhorlivě a upřímně jsem prováděl úkolsvůj, přece nedařila se práce má touměrou, jak jsem toho očekával.

Tak viděl jsem kdysi nezvedenoumládež, kterak kamením hází doptačího hnízda. Ihned vzplanulhněv v nitru mém, a přiskočiv prud-ce, chtěl jsem ztrestati divokých dětí.V tom vypadla mláďata z hnízda ajá, chtěje uchopiti vinníka, zašlápljsem je. Pak viděl jsem, jak staří úz-kostlivě poletovali a naříkali nadsmrtí holátek svých. V duši mé pocitnespokojenosti svědčil o tom, ženevykonal jsem dobra, a aniž zlajsem zabránil.

Jindy byl jsem velice pobouřen,vida, že boháč nevšímavě kráčelokolo bídného žebráka. Prudkýmislovy vytýkal jsem mu bezcitnost, anež mohl jsem ohlédnouti se pochuďasovi, již odešel s místa svého,

takže nemohl jsem ani já uděliti mualmužny. A opět rozhostil se v nitrumém týž pocit nespokojenosti, důkazto, že ani tentokrát nebojoval jsem súspěchem proti zlu.

Tak stalo se mi častokrát. Ne-spokojenost rostla v duši mé a úna-va zmocňovala se mne v nerovnémtom boji.

V takové trudné chvíli vyhledaljsem moudrého učitele, jenž často kdobrému mi poradil. Svěřil jsem musvé nesnáze a on pravil: “Ovšem, žetímto způsobem nepřekonal bys zla.Však počni znovu, potírej zlo ko-náním dobra a brzy uzříš jiného vý-sledku. Kdybys byl místo ztrestánínezvedenců byl jim domluvil, pouká-zal na zlo, které konají ničením pta-čích hnízd, sám pak při tom hleděl,by hnízdo ani mláďata škody ne-vzala, byl bys vykonal dvojí dobro:zachránění holátek a poučení di-vokých hochů. A kdybys byl dříveobdařil chuďasa, byl bys opět dvojídobro vykonal. Ulehčil bídě jeho,což zároveň by zahanbilo boháče,jenž byť by ne z lásky, tedy ze studužebráku almužnu udělil. Prudkýchslov a činů nech až naposled. Mezitím schladne žár hněvu v nitru tvéma spokojenost nad vykonaným do-brem uhostí se v něm.”

Duše pokoj milující

16

Rudolf Steiner: Má dnes pánovéněkdo otázku, kterou by chtěl mít zod-povězenou?

Dotaz: Rád bych vědel, jak vy-padal svět v prastarých dobách a zdauložili planety Venuše, Merkur atd.,do Země různé substance kovů?

Rudolf Steiner: Jestliže takovévěci sdělujeme tak, jak je tomu ve sta-rých knihách, že např. řekneme: Pla-neta Venuše má co činit s mědí na Ze-mi, je věc sdělena tak, že jí musímepouze věřit, neboť lidé zpravidla ne-mají možnost získat o ní jinak něja-kou představu. Maximálně se jim řek-ne: To vědeli kdysi již staří lidé, a dneso tom již nic pořádného nevíme.

V době, která je vlastně jen pár sto-letí za námi, se ještě léčilo velmi mno-ho takovými prostředky. Vědelo se,že objeví-li se ta či ona porucha (ne-moc) v člověku, tu musíme použít tenči onen kov, to anebo ono z rostliny.Dnes z toho všeho nezbylo již nic, nežvědení, že při určitých jevech, kterése objevují zejména u syfilitických o-nemocnění, musíme prodělat rtuťovouléčbu. Zde se tedy používá k léčeníkovu (rtuť). Používá se jí, protože seukázalo, že účinkuje. Žádný lékař vámvšak nevysvětlí proč účinkuje. V no-vější době se namísto rtuti používámnoho jiného, avšak ne zcela úspěš-ně a lékařství se rychle vrací ke rtu-ťovým kůrám.

Pozoruhodným způsobem, nikolivsnad z vědení dnešní vědy, ale z jaké-hosi instinktu, je v léčitelství něco vel-kolepého. Před 3. až 4. desetiletímise vyskytovaly určité krajiny, v nichžlidové léčitelství používalo proti syfi-litidě toto: Vezmou zvířata, jako mlo-ky nebo dokonce ropuchy atp., vysušíje, rozdrtí na prášek a podají to ne-mocnému. To je na první pohled něcozcela nepochopitelného. Ropuchy vněkterých krajinách syfilitikům nepo-máhají, v jiných krajinách však pomá-

Souvislost planet s kovya jejich léčebné účinky

Rudolf Steiner(Z cyklu přednášek konaných v r. 1922-23 v Dornachu ve Švýcarsku

pro dělníky pracující při stavbě budovy Goetheana)

hají výtečně. Podíváme-li se blíže, cojsou to za krajiny, v nichž ropuchy po-máhají léčit syfilis, tu zjistíme, že vtěchto krajinách jsou rtuťové doly. Ato je na tom to podivuhodné. V kraji-nách, kde se nachází rtuť, je tato přijí-mána takovými zvířaty a to pak po-máhá léčit. Zde nepomáhá ropucha,ale rtuť, kterou tato rtuť pozřela azpracovala ve svém těle. To pomáhá.

Z věcí je zřejmé dvojí:1/ U lidí se vyskytuje podivuhod-

ný léčebný instinkt, nejsou-li příliš na-kaženi obyčejnou vědou.

2/ Co jako živé bytosti do svéhotěla přijímáme, to do něj také pře-chází, to se rozšíří po celém těle.

A u člověka je tomu tak ještě vevětší míře než u ropuchy.

Teprve v posledních desetiletíchdošlo v lékařství k čemusi nedobré-mu, jak tomu dnes je. Když jsem bylještě malým chlapcem, bylo to ještěponěkud lepší. Ve Vídni žil např. jedenvynikající anatom Hyrtl, ne příliš, alepřece ještě něco vědel ze staré medi-cíny. A ten ukazoval svým studentůmkosti mrtvých lidí, kteří prodělali rtu-ťovou kůru. Rozlomil jejich kosti aukazoval v nich maličké kuličky rtu-ti. Na tom můžeme vidět, jak se roz-šiřuje to, co do sebe člověk přijímá.A stejně tak je tomu i u ostatních ži-vých bytostí, které pak mohou lidépoužít jako léku.

Pohlédneme-li na celý planetárnísystém, jak ho dnes známe ze školy,tu řekneme:

Zde uprostřed je Slunce. NejblížeSlunci je Merkur, malá planeta, kteráSlunce oběhne za 90 dní. O něco dálobíhá Venuše a jí nejbližší planetou jeZemě. Pak přijde na řadu Mars. ZaMartem obíhá celý houf maličkýchplanetek. Těch je na sta a na sta. Jsouto malé nepatrné planetky, na kterénemusíme brát zřetel, neboť nemajítakový význam jako velké planety.

Pak následuje Jupiter a za ním Sa-turn, Uran a Neptun. Okolo Zeměobíhá ještě Měsíc, který obíhá kolemZemě právě tak, jako ty ostatní plane-ty obíhají kolem Slunce.

Dnes již můžeme vypočítat, jakmusíme nařídit dalekohled, abychomv určité době, podíváme-li se jím, vi-děli některou z planet. Můžeme takévypočítat, jak se která planeta rychleotáčí. To vše můžeme vypočítat. O ta-kové věci se dnes staráme, avšak o pů-sobení těchto planet na člověka a naostatní bytosti žijící na zemi, se již ne-staráme.

Ještě před 2,5 až 3,5 tisíciletími selidé snažli získat o planetách zcela ji-nou vědu. Když se např. objevili ne-moci, při nichž řekněme lidé dostališpatné trávení v následku zhuštění kr-ve (povíme si proč), a v těchto starýchdobách se takové nemoci nevyskyto-valy v téže míře jako dnes, tu stařílékaři, kteří byli současně filosofy,uvažovali o těchto nemocech zcela ji-nak než dnes.

Objevila-li se v Babylóně, Sýrii,Ninive atp. (ale i v Egyptě,) z tako-vých důvodů krev v stolici, a tato one-mocnění podobná tyfu byla tehdymnohem častější než dnes, tu lékařinečekali, až nemocný umře, neboťměli tenkrát zato, že léčit zemřelé jeobtížnější a proto nezkoumali, jak semrtvý choval, ale postupovali jinak.

Pozorovali, že nemocný tyfem, dy-senterií či silným průjmem atp. se vněkterých dobách cítí lépe a v jinýchhůř. Chorobný průjem s kolikami ažzáchvaty mdloby vedoucí k útlumuvědomí, měli za velmi zlou věc. Udr-žel-li si však nemocný vědomí, zůsta-la-li hlava v pořádku, tu se dalo s ne-mocným něco dělat. V docela určitédobě se nedalo s nemocnými počít vů-bec nic, neboť bezpodmínečně dostá-vali závratě a spěli k smrti. V jinýchdobách však průjmy byly obzvláště

17

lehké či při těžkém průjmu zůstalahlava jasná. Lékaři tedy začali pozo-rovat hvězdy. Na Slunce jako takovénebrali žádný zřetel, neboť více méněozařuje Zemi každý den. Slunečnísvětlo má pro člověka mimořádný vý-znam a také jsme ho v našich úvaháchvždy brali za základ, avšak obdobíoněch onemocnění s ním nevykazova-la žádnou zvláštní souvislost. Tu stařílékaři pozorovali, že v dobách, v nichžonemocnění probíhá lehčeji, stojí pla-neta Venuše tak, že je Zemí zakrytá.Stojí-li však planeta Venuše tak, ženení Zemí zakrytá, že člověk dostáváke slunečnímu světlu i světlo Venuše,pak to s onemocněním tyfem dopadášpatně. Tu hlava dostává zá-vratě, je špatná a tyfus se nedávyléčit. Nyní si řekli:

Venuše přece září a její pa-prsky procházejí Zemí. Tu mu-sí být přece něco v Zemi, copaprsky Venuše proměňuje.Zkoušeli tedy na živých, niko-liv na mrtvých. Tak např. dalinemocnému, bez ohledu na tov jakém postavení se právě Ve-nuše nachází, olovo. Nic senedělo. Dali nemocnému žele-zo, opět se nic nedělo. Avšakjakmile mu dali měď, tu to po-zoruhodně působilo proti zá-vratím a nemocný byl na tomlépe. Aha, řekli si, měď je vnitru Země. tato měď uvnitřZemě působí tak, že ovlivňujetyfus opačným způsobem nežVenušiny paprsky. Dopadají-liVenušiny paprsky přímo načlověka, podporují tyfus. Po-dáme-li nemocnému měď, paktyfu bráníme. Venuše je tedynějakým způsobem v souvislosti s mě-dí! Tedy ne ve spiritistických seansích,ale živým pozorováním, jaká se dnesbohužel již nekonají. Staří postupovalivědecky ze starého instinktu. Uvažo-vali: v Zemi je měď, která na Zemisouvisí právě se silami, vycházející-mi z Venuše. To je zřejmé z jejíhozvláštního působení na tu nemoc.

Prováděli i jiná pozorování. Vy ví-te, že můžeme dostat např. všelijakénemoci do očí. Můžeme mít mlhu předočima, malou pupilu (panenku), mů-žeme dostat všelijaké nemoci do očí.Tu staří shledali, že stojí-li Jupiter tak,že je zakryt Zemí, je na tom člověk soční chorobou lépe, než když Jupitersvítí přímo na Zemi. Pak opět zkouše-

li, co působí proti Jupiterovi z toho, cose nachází v Zemi a našli, že je to cín,zejména získáme-li ho z rostlin. Takpomalu a ponenáhlu uváděli působenína člověka v souvislost s planetami akovy, které jsou v Zemi a shledali:

Venuše souvisí s mědí, Jupiter scínem. Saturn s olovem. Shledali, žekdyž dostane člověk nemoc kostí, jakse také vyskytuje u otravy olovem, žeto má co dělat se září Saturna a našlipro Saturn působení olova. Pro Mars,který má obzvláště co dělat s nemo-cemi krve, bylo lehké nalézt železo.Pro Měsíc, který je tu v docela jinémpoměru, protože obíhá kolem Země,našli stříbro. Od takových pozorování

se však upustilo, a to teprve před 3.až 4. stoletími.

Jak tito pozorovatelé uvažovali dál?Řekli si: To vše, co je tu od sebe

odděleno jako planety, to bylo kdysispojeno v jakési pramlhovině, to všebylo rozpuštěno v jedné “pra-kaši”.Teprve později se to odlučovalo. Tu voné prakaši měly jednotlivé kovyzvláštní vztah k tomu, co se pozdějiodloučilo jako planety.

Staré vědění tedy nebylo nějakýmbožským zjevením, ani dogmatickysvévolným autoritativním tvrzením,ale spočívalo to ve starých pozorová-ních.

Tak bylo nalezeno, že kovy jsoupřiřčeny planetám:

Merkur ........... rtuťVenuše ........... měďJupiter ............. cínSaturn .......... olovoMars ........... železoMěsíc ......... stříbro

Řekli si: Když bylo vše ještě roz-puštěno v oné prakaši, tu byla např.Venušina látka tím, co způsobilo, žese měď uložila v Zemi. Měsíc byl tím,co způsobilo, že se v Zemi uložilo stří-bro. V těchto pozorováních můžemeještě pokračovat.

Je velmi pozoruhodné, jak se v ur-čité době, právě v jistých kruzích, pro-jevila snaha určitým způsobem tutostarou vědu zatajit. Ještě dnes nalézá-

me staré knihy, které neznáme-li anthroposofii, vlastně vůbecneumíme číst, s nimiž si pros-tě nevíme rady.

Tak např. jeden švédskýbadatel dostal knihu od Basi-lia Valentina, a napsal o ní:

“Co ten tu píše, to je nej-větší nesmysl!”

Výrazy jako je např. “rtuť”,“železo” atp., používá dnešníchemie tak, že nemají žádnývztah k člověku. Pak se ovšemi tak vynikajícímu chemikovimusí knihy Valentinovy jevitjako holý nesmysl.

Jenže tak tomu není. Basi-lius Valentinus psal ještě v do-bě, v níž se ještě vědělo, že na-př. ženská perioda přicházípřibližně po 28 dnech, stejnějako po 28 dnech přichází doúplňku Měsíc. Že vylučováníkrve u žen nelze připisovatměsíčnímu vlivu, tak chytříbyli staří také. Řekli si však:

To přichází podle téhož časovéhorytmu. Tzn., že kdysi to muselo být vnějaké souvislosti! Dnes se člověk odsouvislostí oprostil.

To druhé, co o této věci staří vědeli,bylo toto:U ženy, která těžko rodí, uníž trvají porodní bolesti příliš dlouho,tu budou tyto bolesti lehčí, podá-li sejí stříbro. Vědeli též, že u žen, kterétrpí dlouhotrvajícími periodickýmibolestmi, jsou tyto mírnější, je-li mě-síc určitým způsobem zakryt, není-lina obloze viditelný. Tak viděli souvis-lost mezi působením stříbra a Měsíce.

U Basilia Valentina stojí často namístě pojmu “stříbro”, pojem “Měsíc”a naopak. Tu však onen severský uče-nec neví, co si o tom má myslet, neboť

18

zná stříbro jen z chemických slouče-nin. Pisatel díla Basilia Valentina, bylmnich benediktinského řádu. V tom-to řádě se takové vědění pěstovalo vevysoké míře. V současné době cestu-je po německých městech nějaký páterMager, který je též benediktinem. Tenkoná v německých městech přednáškyproti anthroposofii. Protivníci jsouvždy velice různí. Mluví-li proti an-throposofii jesuité, tu je to docela jiné-ho, než když proti ní mluví benedikti-nové. Dnes již je tomu tak, že církevpotlačuje vědu, která se povznáší nadzemi. Vědu, která všude v klášteříchkvetla, pomalu a ponenáhlu začalacírkevní vrchnost potlačovat. K tako-vé vědě je zapotřebí hodně času a tenmnichové vždy měli. Tak utvářeli sta-rou vědu a tím byli ve starých dobáchpro lidstvo velmi užiteční. Ponenáhluvšak byli potlačováni. Toto potlačo-vání duchovní vědy vzniklo namnozeuvedeným způsobem. Dnešní světštíučenci, kteří dnes zuří proti duchovnívědě ani netuší, že jsou vlastně násle-dovníky kostelních mnichů. Tak např.učený spolek monistů zuřící proti an-throposofii, zuří neméně také proticírkvi aniž tuší, že je jejím řádnýmnásledovníkem. Dnešní vědci jsouvlastně v určitém smyslu žáky bene-diktinů nebo jezuitů, ač nikdy nebyliv jejich seminářích. S takovým způso-bem myšlení se dnes lze setkat i naulici. To je právě to, nač musíme vzítzřetel při těchto věcech.

Země, na které žijeme, se kdysi vy-krystalizovala z pramlhoviny - praka-še. A to, co předtím prodělala Zeměspolečně s Venuší, to na Zemi zůstalov podobě kovu, v mědi. Proto musíbýt to, co je způsobeno zejména skrzeVenuši, léčeno především mědí. Lé-čivě působí kovy zejména tehdy, zís-káme-li je z rostlin. Když je kov ulo-žen v Zemi, tu se stane příliš tvrdým.Tím ztrácí něco ze své síly, ačkolivpři nemocech je vždy ještě účinný. Ob-zvláště je však působivý, víme-li:

Zde v této rostlině je v jejich listechrozpuštěno poměrně dost mědi. Jed-ná se o nepatrné množství, ale pro lé-čení je jí dost mnoho. Jsou takové rost-liny, které mají ve svých listech roz-puštěnou měď. Tu je lék z těchto listůobzvlášť užitečný, když zhuštěním kr-ve nastanou poruchy trávení v podo-bě, která vede k tyfu, dysenterii (úpla-vici) atp. Tak souvisí to, co můžemeo rastlině správného vědet, s léčením.A právě tyto věci nejsou dnes v pořád-

ku, neboť otevřete-li dnes sebetlustějšíknihu např. v botanice, tu se v ní do-čtete o všem možném, jenom ne to,jaké kovy jsou rozpuštěny v jejich kvě-tu, v kořenu či v listu. To nejdůležitějšítam prostě nenajdete, nepadne-li otom nějakou náhodou nepatrná zmín-ka. Jenže mimořádně důležité je právěi to, že rostlina, která obsahuje např.měď, má v celém svém růstu co dočinění s planetou Venuší, neboť kladeodpor Venušině síle a tím, že přijímádo sebe měď, Venušinu sílu vlastněvyvíjí. Můžeme tedy říci:

Jednou tu byla souvislost Země sevšemi planetami, které dnes obíhajíkolem Slunce. A tento vliv zde trvá vkovech. Vidíme tedy, jak je důležité,vrátit se k pozorováním tohoto druhupřesto, že člověk dnes již nemá onyléčebné instinkty, které si např. jehodobytek ještě uchoval. Zvířata majídosud onen podivuhodný léčebný in-stinkt a nežerou to, co jim škodí, anisi toho nevšimnou. Člověku, který jižtakový instinkt pozbyl, nezbývá, nežopět poznávat souvislosti pozemskýchvěcí s věcmi v celém planetárním sys-tému a v celém světě vůbec, oklikoupřes duchovní vědu. S tím musíme za-čít opět od začátku.

Tak např. u onemocnění, která za-chvacují dolní část lidského těla, ob-zvláště pomáhají květy, nanejvýš všaklisty rostlin.

Získáme-li určité látky z určitýchkvětů či listů, získáme tím dobré lékypro to, co souvisí s dolní částí lidskéhotěla. Vezmeme-li látky z kořenů rostli-ny, pak obdržíme obzvláště dobré lékypro to, co souvisí s hlavou člověka.

Tyto věci jsou totiž u rostliny a učlověka v opačném poměru. U rostlinje kořen dole a květ nahoře.

Avšak to, co je u rostliny kořen, toje u člověka hlava a to, co je u rostli-ny květ, to se u člověka nachází poblížspodní části těla. Člověk je jak obrá-cená rostlina. Člověk má hlavu nahořea rozplozovací orgány dole. Rostlinamá kořeny dole, roste vzhůru a květ,který je nositelem rozplozovacíchorgánů, má tudíž nahoře.Člověk je v určitém smyslu také

rostlinou, jenže rostoucí s hora dolů.Zvíře pak stojí uprostřed (mezi rost-linou a člověkem), je tedy rostlinourostoucí horizontálně. To není míněnojen obrazně. V člověku se skutečně na-chází celá rostlina, přirozeně se všakutváří přiměřeně k lidské postavě.Předpokládejme, že tu kreslím rostlinu

(RS kreslí na tabuli), dám jí řádnékořeny (hlízu) a potom různé lodyhy.Nakreslím správný strom, jenže ros-toucí s hora dolů. Směrem dolů se roz-větvuje a necháme-li ho trochu u-schnout, trochu odemřít, získáme lid-ský nervový systém. nervový systémje totiž obrácená rostlina, která se na-chází uvnitř v člověku a která neu-stále odumírá.

Nyní tedy víme: Rostliny rostouze země. Nejdříve tu však musí býtzima, po níž přijde jaro a léto, kterérostlinu vylákají ven ze země. Tuuvnitř, v zemi, je síla zimy, kterou sirostlina tvoří kořeny, tím má svoji sí-lu v kořenech. Pak přijde síla léta, kte-rá pochází z okolí Země a vyláká rost-linu ven. Tu tkví uvnitř kovy, např.měď. Slunce nemohlo udělat nicjiného, než vylákat rostlinu ven zeZemě. Pak, když už je vylákána, sejiž rostlina brání proti silám Venuše.Rostlina tedy vyrůstá zimní silou Ze-mě a letní silou celého vesmíru. Avšakčlověk, vážení pánové, musí mít tutozimní sílu uvnitř své hlavy, neboť rostenepřetržitě po celý rok.

Kořeny jeho nervů rostou neustálesměrem dolů a proto musí mít člověktuto zimní sílu ve své hlavě, bez ohle-du na zevní zimu či léto. V současnédobě svou zimní sílu nemůže člověkčerpat z vnějšího světa. To ovšem zna-mená, že musel kdysi v oné prakaši,tuto zimní sílu přijmout a podržet jíaž do dnešní doby. Tuto zimní sílu mátedy člověk ze starých dob v hlavě zdob, kdy se jeho hlava utvářela a zů-stala takovou, jakou je dnes. Tu při-cházíme k tomu, že hlava člověkamusí být příbuzná s tím, co vzniklove starých dobách a co je dnes na Ze-mi již docela ztuhlé.

Pohlédněme nyní do tzv.”prahor”,na žulu a rulu (granit) středního Švý-carska, v níž se jako nejčastější látkanachází kyselina křemičitá (křemen),která je tou nejstarší látkou Země. Tamusí být příbuzná se silami lidskéhlavy. Proto lze nemoci hlavy léčit nej-snadněji léky z křemene, neboť jsoují blízké. V prakaši, v tekuté podobě,hrál křemen zvláštní úlohu. A tu setyto síly zimy utvořily v lidské hlavě,v níž se udržely dodnes.

Porozumění člověku musímevskutku získat z dějin přírody, z dějincelé Země. To ještě souvisí s otázkou,kterou jste mi položili. A to je to, cojsem vám chtěl vzhledem k této otázceříci, vážení pánové. Na shledanou!

19

Pane doktore, když hovoříme oPoselství Grálu, je vůbec možno vkrátkosti shrnout a vysvětlit obsahtohoto díla?

V jistém ohledu ano. PoselstvíGrálu je, krátce řečeno, dílo, kterénám zprostředkovává poznatky o vý-stavbě stvoření. Ukazuje nám naši ces-tu a cíl, který je nám ve stvoření dán.Má pro nás nesmírný význam vědět,co potřebujeme. Celkový pohled nasvět je tak obrovitý, že se nedá vtěs-nat do několika málo vět. Uvedu jento nejdůležitější: Poselství Grálu náspřivádí k uvědomění, že člověk je by-tost duchovní. Jeho duch potřebujevývoj a v průběhu opakovaných po-zemských životů sbírá zkušenosti,které ho uschopňují smysluplně aužitečně působit ve stvoření - a to krokza krokem - i v jeho vyšších stupních.

Poselství Grálu nám zprostředko-vává, a to je podstatné, znalost zákonůstvoření. Zde narážíme, myslím, napozoruhodnou skutečnost. Že musímebýt informováni i o našich pozem-ských zákonech, to víme velice dobře,jinak utrpíme škodu. Ale ony velké,stěžejní zákony stvoření nás téměřnezajímají, domníváme se, že přísluš-ná bádání jsou záležitostí vědy. Zdese ale nejedná o zákony dílčí, jak je

Co je Poselství Grálu?(Rozhovor s Dr. Richardem Steinpachem)

věda příležitostně objevuje, tady jdeo velké zákony, které jsou základemcelého stvoření a jejichž působnostspojuje všechny jevy tohoto světa.Poselství Grálu nám ozřejmuje, že sejedná jen o tři základní zákony. Jsouto:

- zákon tíže,- přitažlivosti stejnorodého- a zvratného působení.Tady bych Vás přerušila. Lze

uvést příklady k těmto třem záko-nům? Co si máme pod nimi před-stavovat?

Podívejte se, my přece všichni ty-to zákony známe, pouze jsme si do-sud neuvědomili jejich dalekosáhlývýznam. Zákon tíže: Je nám přeceznámo, že lehké stoupá vzhůru a těžkéklesá. V centrifuze můžeme toto od-lučování velmi zřetelně pozorovat.Víme ale také, že neplatí jenom profyzikální jevy, ale konec konců i pronaše lidské bytí. Říkáme přece: Kdyžmáme starosti, tíží nás srdce a kdyžse starosti rozptýlí, dostaví se uleh-čení. Tady se přece ukazuje, že to platíi pro jiné oblasti. Nebo třeba zákonpřitažlivosti stejnorodého: ten známez přísloví »Vrána k vráně sedá, rovnýrovného si hledá«. Tak dochází kposílení stejnorodého, známe to například z fyziky jako rezonanci, kdestejné kmitočty vzbuzují souznění.Vzpomeňme na školní pokusy seshodně naladěnými ladičkami, kterése navzájem rozeznívají. To jsou

stěžejní zákony, které známe. Nebozákon zvratného působení, který jezákladem všeho proudění - elektric-kých obvodů, krevního oběhu, kolo-běhu vody. Skrývá se i za pojmy jakorecycling nebo zpětná vazba a my ví-me, že platí i pro sféru duchovní, cožnám připomíná přísloví »Co nechceš,aby jiní činili tobě, nečiň ty jim«,nebo »Kdo druhému jámu kopá, sámdo ní padá«.

Víme tedy, že nás takováto zvrat-ná působení postihnou. Zvláštní aleje, že jsme tyto známé skutečnosti ne-pojali v jejich všezahrnujícím význa-mu. To si při četbě Poselství Gráluuvědomujeme a z toho pak vyplývázcela nové chápání souvislostí ve stvo-ření. Naučíme se poznávat nesmírnoujednoduchost a průzračnost, která zavším stojí, naučíme se chápat stvořenív jeho stavbě, působení a řádu.

Přináší tím Abd-ru-shin zcelanové učení?

Ne, to bych neřekl. Protože, po-dívejte se, učení je podle mého míněníněco, co vyplývá z osobního přesvěd-čení toho, kdo je přináší. Učení aletaké vždy stojí vedle jiných nauk.Abd-ru-shin ale výslovně říká: Při-náším Vám Pravdu. Pravda není žád-ná nauka, Pravda je nezměnitelná.Jsem si vědom toho, že se zde jedná ovelice odvážné tvrzení a Vy se patrněbudete chtít právem zeptat, jak jsemdošel k názoru, že se tady před námiotevírá Pravda. Odpověď je vlastněvelice jednoduchá - protože tuto Prav-du nacházíme všude. Zakládá se totižna oněch prve zmíněných prazáko-nech, které nesou veškeré stvoření a

20

Dr. Richard Steinpach sa narodil vroku 1917 vo Viedni. Po vyštudovanípráva si otvoril advokátsku kanceláriu.Vo svojom povolaní prišiel do styku scelým spektrom ľudských pováh a vy-rovnával sa s mnohými otázkami a prob-lémami života.

Napísal niekoľko kníh. V rokoch1979-91 prednášal v mnohých stredo-európskych mestách o veľkých otázkachľudstva ako sú zmysel života a smrti,osud, Božia spravodlivosť. Zomrel vseptembri 1992.

jejich působení se projevuje všude, vevšech jevech a formách života.

Jak si ale mohu jako jednotlivectu Pravdu, jak Vy říkáte, potvrdita ověřit?

Vlastně velmi snadno. Víte, v Po-selství Grálu čteme: »To, že v mémPoselství vskutku máte Slovo Pravdy,můžete ihned poznat, hledíte-li bdě-lým zrakem kolem sebe.« Dále se píše,že máme Poselství opětovně nacházetv životě, protože k nám ze života ho-voří. A skutečně, také je tam nalézá-me. Ve všech jevech a formách naše-ho života se s ním setkáváme, protožespočívá na stěžejních zákonech ne-soucích stvoření. A tím je pro nás jas-né, že nemáme co činit s nějakýmchytře vyspekulovaným myšlenko-vým systémem, nejde o to, že bychomněkde něco museli považovat za prav-divé. Ne, právě stálým prožíváním sei v nás utvrzuje přesvědčení o správ-nosti toho, co bylo řečeno. Podívejtese, to už začíná u prostých danostíběžného denního života a sahá až ktěm nejspektakulárnějším objevůmposlední doby. Věda udělala v pos-ledních desetiletích obrovské pokroky.Tak nám třeba bádání o smrti, výz-kum mozku, objev laserového paprs-ku a na něm založená holografie, ob-jevení tak zvaných »černých děr«astrofyzikou atd. vždycky potvrdilyjako správné to, co v Poselství Grálubylo již dávno řečeno.

Pokud to tedy smím trochu po-drobněji rozvést: Co si ku příkladupředstavujeme pod tak rozbředlýmpojmem jako je »dědičný hřích«? Jakmůžeme být zatíženi hříchem, naněmž jsme se nikterak nepodíleli, po-kud je nám dán pouze jediný pozem-ský život?

Poselství Grálu nám objasňuje, žese tady jedná o nepoměrné zvětšenípředního mozku. Průzkum skutečněprokázal, že přední mozek slouží pře-devším k tomu, aby se uplatňovaly po-zemské, zvláště hmotné zájmy; je zderozdíl mezi levou polovinou a pravou,která je více uzpůsobena pro činnostiumělecké. Jakou roli však hraje zad-ní mozek, který - docela malý a za-krnělý - nosíme v hlavě, nikdo přesněneví. Říká se, že souvisí s emocemi.

Poselství Grálu nám připomíná, žese tyto dvě části mozku měly rozvíjetstejnoměrně, že ale přikloněním k po-zemskému, k rozumovosti a k hmot-

nému přední mozek nepřiměřeně zbyt-něl. Dnes hovoří i vědci o přímo ex-plozivním rozšíření tohoto předníhomozku, jenž potlačil rozvoj ostatníchčástí. Označují jej dokonce jako »ka-tastrofický orgán«.

Vidíte, a s tímto zvětšeným před-ním mozkem se vlastně každý rodí ato s sebou přináší nebezpečí, že se bu-de stále více obírat věcmi materiální-mi, pozemskými, a že přitom ztratísmysl pro hodnoty vyšší, duchovní.Nebo uveďme jiný příklad: »černédíry« objevené astrofyzikou. V Posel-ství Grálu nám bylo již dávno řečeno,že každé vesmírné těleso prochází kru-hem vzniku a zániku. Nakonec u něhodochází k tak nepředstavitelnémuzhuštění, že, vtaženo do jakéhositrychtýře, zmizí z kosmu, načež je nadruhé straně tohoto trychtýře po očistěa obnově zase vypuzeno.

Před sotva 25 lety objevila takéastrofyzika něco, co se jí jevilo téměřnepochopitelným: totiž, že vesmírnátělesa podléhají nesmírnému hmotné-mu zhuštění, že z nich už nemůže uni-kat ani světlo. Proto se hovoří o »čer-ných dírách«. Jakoby »odtokovou vý-levkou« mizí z vesmírného prostoru.Věda dnes veskrze akceptuje i mož-nost zmíněného »dvojitého trychtýře«.

Vidíte, a to jsou podle mého soudunesmírně důležité okolnosti, neboťtady nám bylo v Poselství Grálu jižzhruba před 60 lety popsáno něco, cojsme teprve asi před dvěma a půl de-setiletími objevili prostřednictvímvýzkumu. A tady jsme u toho, nač jstese ptala, totiž, jak můžeme zjistit, žese zde jedná o Pravdu. To je to, conám umožňuje sledovat líčení obsa-žená v Poselství Grálu i do vyššíchoblastí, které nám v našem současnémpozemském stavu nejsou přístupné,

takže se o nich dovídáme pouze ces-tou zjevení a zvěstování.

Působí tam však tytéž zákony, snimiž se setkáváme i zde v pozemskémbytí a jejichž vlivům jsme nepřetržitěvystaveni. A protože tyto zákonynevznikly v pozemskosti, nýbrž jsouvýchozím bodem pro všechno stvo-řené, dány silou, kterou nazývámeTvůrce, Bůh či Prasíla; tak je jasné,že musíme hledat ve vyšších oblas-tech. Pak se můžeme s důvěrou ne-chat vést líčeními těchto sfér tak, jakjsou nám podávána. To posléze vedek tomu, že ve čtenáři Poselství Gráluvskutku ožije první věta, kterou totodílo začíná: »Páska padá, a víra sestává přesvědčením«.

Když mluvíte o dědičném hříchuv souvislosti s nadměrně vyvinutýmrozumem, což má vlastně katastro-fální důsledky, znamená to, že Po-selství Grálu je spíše antiracionál-ní?

To nikoliv. Možná, že jsem se ještěnevyjádřil dosti přesně. Poselství Grá-lu pouze vykazuje rozumu místo, kterému přísluší. Objasňuje nám, že rozumje tím nejjemnějším hmotným nástro-jem pro naše pozemské bytí, s určenímpřevádět duchovně chtěné smyslupl-ným způsobem do pozemského. Stavítedy rozum na místo, které mu náleží,totiž, aby sloužil jako nástroj. Vidíte,základní příčina dnešní situace spo-čívá ve skutečnosti v tom, že jsmevíceméně přenechali rozumu vůdčípozici. Přestali jsme jej podrobovatvyšší kontrole, kontrole duchem. Atak stojíme tváří v tvář takovým prob-lémům, jako na příklad s atomovouenergií, kdy se nám radioaktivní sub-stance vymykají z ruky a my nevíme,kudy kam; stejně tak jsme vystaveni

21

nebezpečím, která provázejí manipu-laci s geny. To jsou důsledky úvah zalo-žených na víře, že vše, co je provedi-telné, se dá provést. Máme před seboutypický příklad nesprávného, nekon-trolovaného užívání rozumu. PoselstvíGrálu nám pouze vysvětluje, že mámenadále používat rozumu právě a jenjako nástroje a že jej musíme podříditvůdčí kontrole ducha, co se týče smys-luplnosti veškerého našeho konání.

Teď by mne zajímalo něco ji-ného. Existují lidé, kteří se hlásí kPoselství Grálu, jež se pro ně stalozákladem života. Tvoří tito lidé ně-jakou sektu?

Ne, podívejte se, tady si musímenejprve ujasnit pojem »sekta«. Totoslovo pochází z latinského »secare«,což znamená »odštěpit, odloučit«.Sekta se tedy vždycky odštěpuje odnějakého jiného učení. Pravda, s nížse setkáváme v Poselství Grálu, se ne-může od ničeho odštěpovat, spíše tojsou ostatní nauky, které jsou odštěpe-nými zlomky Pravdy. Pojem sekty bylpůvodně církví užíván k označenímyšlenkových směrů, odchylujícíchse od křesťanského učení, a to, anižby byl spjat se záporným hodnotícímaspektem. Tento znehod-nocující význam se do něhovloudil až během doby vdůsledku monopolníhopostavení církve. Zmíněnýnegativní obraz, který seváže na pojem »sekta«, máplatnost pro různé jevy, které se k námv poslední době dostávají z Ameriky.Tedy odtud, kde lidé, poutaní na pří-slušnou nauku, mají být skutečně zne-užiti. Se všemi těmi snahami nemáPoselství Grálu vůbec co činit.

Podívejte se, a v tom přece spočívápodstatný rozdíl. Poselství Grálu senikdy nijak zvlášť nepropagovalo,myslím v tom ohledu, že by si někdoměl tu knihu koupit nebo se někde za-pojit. Je to vždy věc jednotlivce, co stímto pohledem na svět, který se mupředkládá, udělá. On je to, kdo se mu-sí neustále tázat po možnostech, naněm záleží, jak se bude dále vyvíjet.A to je zcela jasný rozdíl.

Promiňte, ale netěží někdo z to-ho, kolik lidí - zda více, nebo méně- toto Poselství Grálu čte?

To absolutně ne. Poselství Grálunesleduje záměr získávat co největší

počet vyznavačů, nýbrž hledá lidi supřímným zájmem o zásadní otázkybytí. Na tento dotaz jsem byl připra-ven a tak mohu citovat z publikacekatolického informačního střediska ozvláštních náboženských seskupeních,kde se píše: »Abd-ru-shinův systémposkytuje výklad kosmických souvis-lostí a našeho života.« Toto, a nikolivsnad vlastní postava či nárok Abd-ru-shina, který se nestal předmětemžádného zvláštního kultu, je důvodem,proč se Poselství Grálu setkalo s ohla-sem.

Přesto je poměrně málo rozší-řeno, málo lidí Poselství Grálu zná.Dobře, nedělá se reklama, ale přes-to, jak si to vysvětlujete?

To se dá velmi snadno vysvětlit.Již jsem se zmínil o tom, že se nikdy

nedělala žádná propaganda ve vlast-ním slova smyslu, veškeré informacese omezovaly na pouhé sdělení, že totodílo je. Co s tím každý jednotlivec uči-ní, je jeho věc. Mimoto Poselství Grá-lu zastává stanovisko, že každý člo-věk, který hledá, také nalezne. AutorPoselství Grálu napsal: »Předkládámhledajícím, ale neucházím se o jejichpřízeň. Ani jediného člověka se ne-snažím přemlouvat, vůbec nikomu svéSlovo nevnucuji, kdo je nechce, ať ne-chá být.«

A jedna z úvodních vět tohoto dílazní: »Mluvím jenom k těm, kdo vážněhledají.« A pomyslete, prosím: Kdoje vskutku vážně hledajícím? Většinalidí se do svého náboženství narodí,protože se k němu hlásili už jejich ro-diče. A kdo z nich pak v dospělostipodrobí toto učení, v němž vyrostl, sa-mostatnému přezkoumání? Zpravid-la nechají vše při starém a cítí se bez-

peční ve společenství, k němuž náležíi mnoho jiných osob.

Kdo má to štěstí, že narazí na Po-selství Grálu, musí také projevit odva-hu postavit se mimo všeobecnou myš-lenkovou šablonu velké masy. Musírovněž vzít v potaz, že pravda nenítak pohodlná, jak nám ji v podobě pronás stravitelné připravila církev, nýbržže s sebou přináší zodpovědnost.

Spočívá to v tom, že i církve majís touto knihou značné těžkosti? Siceje dnes tolerována, ale o nějakémvelkém souhlasu ze strany církví senedá hovořit.

Ano, podívejte se, jsou samozřej-mě rozdíly, a sice rozdíly podstatnéve vztahu ke zcela rozhodujícím otáz-kám. Pomysleme třeba jen na skuteč-nosti pokračujícího života, či znovu-zrození.

Církev zastává stanovisko, že zno-vuzrození, nebo lépe řečeno znovu-vtělení či reinkarnace, nové bytí ne-existuje. To je přece v jasném rozporus tím, co se dovídáme prostřednictvímNového zákona. Tam je totiž řeč otom, že se v Ježíšově době mezi lidem

tradovalo, že by Ježíš, nebo JanKřtitel mohli být znovuvtělenímproroka Eliáše, nebo proroka Jere-

miáše. Oba žili mnoho stoletípřed Kristem. A pak ještě na-cházíme v Janově evangeliumísto, popisující setkání s člo-věkem, který se narodil slepý.Čteme tam: »Ježíš, jda kolem,

uviděl člověka slepého od narození. Itázali se jej učedníci jeho, řkouce:Mistře, kdo zhřešil, tento zde, či jehorodiče, že se slepý narodil?«

Takže tedy, jak může někdo zhřešitjiž před svým narozením? Otázkaučedníků v sobě zahrnuje vědění o re-inkarnaci a Ježíš nechává ve své od-povědi obě možnosti otevřené.

To je přece zcela zásadní rozdíl,který tady vyvstává. A mně se zdá na-nejvýš příznačné, že se při jednomprůzkumu veřejného mínění, které sekonalo asi před dvěma lety ve Spol-kové republice, ukázalo, že zhrubajedna čtvrtina příslušníků velkýchkřesťanských náboženských společen-ství na znovuvtělení věří, i když se vjejich církvích už nehlásá. Přitom byloučení o reinkarnaci, pokud to smímještě dále rozvést...

Jistě.

22

...živé ještě dlouhou dobu po Ježíšově smrti.Origenes, který platí za největšího křesťanského

učence, má ve svém systému jedno takové místo -byl jsem připraven i na tuto otázku, a tak je zasepřečtu:

»Každá duše přichází na tento svět posílena ví-tězstvími, nebo oslabena porážkami svého dřívěj-šího žití. Její místo v tomto světě je určováno jejíminěkdejšími zásluhami a chybami. Její dílo v tomtosvětě určuje její místo ve světě, které bude následo-vat. Tak se Tvůrce, dodávající každému jeho pos-tavení v důsledku předchozích příčin, nebude jevitnespravedlivým a my nebudeme věřit, že se štěstí aneštěstí zrození, i zvláštní osud jím daný zakládajína náhodě.«

Vidíte, a toto vědění o znovuvtělování bylo postaletí součástí křesťanské věrouky a teprve koncilv Konstantinopoli je roku 553 ze světa křesťanstvívymýtil. Je potřeba znát souvislosti, tu nesmírnoutragiku, která v tom spočívá. Tehdy docházelo krůzným sporům, týkajícím se v prvé řadě otázky,zda byl Ježíš Bohočlověkem v jedné osobě, nebozda v sobě spojoval Boha a člověka jakožto přiroze-nosti dvě. Prve zmíněný Origenes, který se mimojiné hlásil i k myšlence znovuvtělování, zastával sta-novisko jednoty Ježíše, tak zvaný monofysitismus,názor, který byl vyznavači dvojí přirozenosti, dio-fysity, co nejlítěji potírán.

To vedlo tak daleko, že některé provincie chtělykvůli zmíněným rozdílům odpadnout od velké Řím-ské říše. Mimoto se vynořil ještě jiný spor, souvisejícís výkladem závěrů koncilu, který později vešel dodějin jako tak zvaný »spor o tři kapitoly«.

Císaři samozřejmě záleželo na tom, aby ve svéříši nastolil pořádek. Církev tehdy byla pro císařemocenským nástrojem, na který chtěl hrát. Byla todoba tak zvaného césaropapismu, spojení světské aduchovní moci v jedné osobě.

A Justinián I., císař římský, předepisoval konci-lu v r. 553 rozhodnutí, která měl koncil přijmout.Mezi jinými i ta, jimiž se zavrhlo Origenovo díloprávě pro monofysistický postoj, který s otázkouznovuvtělování neměl co činit. Šlo jen o to, aby dio-fysité byli spokojeni. Jim se pak dalo za pravdu ve»sporu o tři kapitoly«.

A tím se tedy převtělování....Tím mělo padnout dvojí politické rozhodnutí,

jež by přineslo Říši mír a pokoj. A to je ta úděsnátragedie, mající rozhodující význam pro náš svě-tový názor, protože vlivem politické moci císařevymizela tato otázka z povědomí křesťanstva. Cír-kev, tehdy ještě závislá a politickou mocí trpěná,nemohla udělat nic jiného, než se těmto rozhodnutímpodrobit, což už nemůže dnes odvolat, aniž by ztra-tila svou věrohodnost. Skutečnost je však taková,že i mnozí příslušníci křesťanských církví jsou sivědomi, že popírání reinkarnace je vede nespráv-ným směrem, ale to už nemohou změnit.

Dokončenie v budúcom čísleZhovárala sa Marion Jerrendorf

23

Dokončenie zo Sophie 4

NIE VŽDY ¼UDIA DOŽILIsvoj život do konca. Rôzne nešťastiapretrhli ich životné vlákno, ktoré sudič-ky prepúšťali cez svoje ruky pod stro-mom života.

Kto prišiel o život pri dobrodružstvealebo v boji s nepriateľom, toho prinieslis radosťou do siene hrdinov. Kto bolvšak zabitý v neslávnej hádke alebo priinom nešťastí, zrútil sa trebárs zo skalya pod., o tom sa predpokladalo, že mu-sel pykať kvôli nejakému hriechu. Pre-to sme verili, že po smrti už neostaneErárijcom a musí prekonať také istézmeny ako ľud.

Vedeli sme,že po ukončenínášho života vAtlantíde nie jevšetkému ko-niec; tomu smesa naučili už pristyku s bytostný-mi. Vedeli sme,že telo sa musípo opotrebovanírozpadnúť a za-niknúť. Ale našebožské jadro - ako sme verili - smelovystúpiť do ríše, z ktorej prišlo.

Bolo pre nás samozrejmé, že Erári-jec smel stúpať hore: pán zeme sa nemo-hol tak hlboko prehrešiť, aby to ohrozi-lo jeho vzostup. Ak sa pozemsky prehre-šil a prišiel na ostrov, tak aj v záhrobíprišiel na ostrov seberovných. Bolo tojeho nešťastím, ale aj jeho vecou, ktorása nás ostatných netýkala.

Keď sa nás deti niekedy pýtali, čosa stane neskôr s božskými jadrami ta-kých Erárijcov, museli sme sa zameraťiba na jednu odpoveď. Domnievali smesa, že sa budú smieť znovu inkarnovaťsem dole na ostrov a potom možnoniekedy napraviť svoj hriech nejakýmhrdinským činom.

Ostatní však s potešením a skoro ra-dostne zatvárali oči na konci svojhoživota a očakávali, že duchovia, už od-lúčení od zeme, im vyjdú v ústrety a vtriumfálnom sprievode ich doprovodianahor.

Pritom sme boli pevne presvedčení,že muži sa dostanú na oveľa vyššiu úro-veň ako ženy. Deti, ktoré zomreli, od-chádzali do čarokrásnych záhrad, kdeich ochraňovali čisté ženy dovtedy, kýmnezabudli na svoje pozemské skúsenostia nepociťovali už nijaký strach z návratuna zem.

U ľudu to bolo inakšie. Mal zákonya proti týmto zákonom sa previňoval.Keď muž z ľudu zomrel, prišiel najprvk bráne, pri ktorej musel odložiť všetko,

čo sa mu zdalo na ňom dobré.Taký, akým takto zostal, bolposudzovaný a podľa výsledku

odvedený na miesto, kde sa musel učiťzbavovať sa svojich chýb.

Potom opäť prišiel k bráne, kde muodobrali nadobudnuté dobro a opäť bolposlaný do inej úrovne. To sa opakova-lo do tých čias, kým všetky chyby neod-pykal. Potom sa konečne dostal do zá-hrady, kde mu pri vstupe vrátili ako svia-točný odev všetko dobro. Tu sa moholzotaviť a zosilnieť, a potom sa moholopäť inkarnovať.

Takéto chápanie odlišného zaobchá-dzania s pánmi a s ľudom nemohlo do-bre skončiť. Napriek tomu viem, že smesa dopúšťali omnoho menej chýb a hrie-chov ako vy dnes.

TERAZ MUSÍM PODA�SPRÁVU o tom, čo ešte nikdy nebo-lo pravdivo zvestované: o zániku Atlan-tídy!

Celých tristo rokov Amma-Era a Jaf-nar vystríhali pred našou namyslenos-ťou, našou spupnosťou a pred tým, žesme všetko chceli vedieť lepšie. Varo-vali a hrozili, ale nadarmo! Dokonca ajja, ako kráľ, ktorý to mal vedieť najlep-šie, som sa postavil proti všetkým tým-to chmúrnym proroctvám a varujúcichsom nakoniec donútil mlčať. Nedoká-zal som vidieť nič zlého v tom, čo od-sudzovali.

Tu sa k nám jedného dňa priplavilzo svojho ostrova Orokun. Bol veľmivážny, on, ktorý bol vlastne vždy vese-lý.

“Brat, mám zlé sny,” povedal mi. “Vnašich ríšach nie je všetko tak, ako mábyť. Temno sa blíži k našim svetlýmúrovniam. Temno, ktoré sme si sami pri-volali! Zamyslime sa nad tým, ako bysme tú skazu, ktorá nám hrozí, mohliodvrátiť.”

Že dokonca aj môj brat videl čositaké, nad tým som sa musel zamyslieť,ale nechcel som mu to dať najavo.

“Vari ťa Jafnar a Amma-Era nastra-šili svojimi proroctvami?” spýtal somsa tak výsmešne, ako som len mohol.

Orokun potriasol hlavou.“Ešte som o tom nehovoril s nikým

okrem teba. Brat môj, nepodceňuj mojevarovania! Vo hviezdach je pre nás na-písaný strašný osud! Spomeň si na to,čo zvestovali naši starí jasnovidci: Zajedinú noc budú všetci Erárijci zmiet-nutí z povrchu Zeme!”

“Tak vyhostime obrov z našej kraji-ny. Stratíme tým síce užitočných sluhov,ale musí ich nahradiť ľud a budeme maťpokoj!”

“Bratku, nejde o obrov!”Ešte dlho hovoril Orokun o tom, čo-

ho všetkého sa obával. Ale nenašiel umňa odozvu, a preto ma smutný opäťopustil.

V noci sa mi zdalo, akoby som videlstáť vedľa seba postavu anjela. V rukedržal svietnik so 7 x 7 horiacimi pla-meňmi. Pozrel na mňa vážne a povedal:

“Čo plameň, to rok!”Pomaly zhášal jeden plameň za

druhým. Ale keď boli všetky plamenezhasnuté, zahodil svietnik veľkým oblú-kom do hlbiny.

TLANTÍDA

24

Vtom som precitol a vnímal somvšetko dianie okolo seba. A tak som uvi-del, ako hlboko sme sa zaplietli vo svo-jej pýche, vo svojej namyslenosti; akosme sa už iba zo zvyku dovolávali Bo-ha, ako falošne sme zavádzali ľud tým,že sme sa sami dávali uctievať ako bo-hovia, a tak sme mu uzavreli cestu k naj-vyššiemu Bohu.

Videl som ešte viac, omnoho viac.Iba keď som začal pochovávať v sebevieru o našej bezúhonnosti a neomylnos-ti, tu začali bolestne vystupovať naše hrie-chy predo mnou jeden po druhom a pre-javovali sa v celej svojej hroznej nahote.

Sedem krát sedem rokov nám eštedopriala Božia milosť - mnoho sa dázmeniť v tomto časovom rozpätí! Áno,môže sa, keď sa chce! Ale ktože chcel?

Na druhý deň som si dal predvolaťAmma-Eru a Jafnara. Zatiaľ čo môj ver-ný Jafnar sa potešil, že som konečneprišiel k rozumu, stará Amma-Era sizahalila svoju tvár a zaplakala:

“Príliš neskoro!”To som nepochopil. Ihneď sa muse-

lo začať hovoriť ľudu o tom, čo som vi-del, zažil a pochopil. Potom by predsalen mohlo dôjsť k obratu!

Odišiel som k Orokunovi na poradu.Súhlasil so mnou, že musíme zvolaťvšetkých Armanov a oznámiť im, čo smesa dozvedeli! To sa aj stalo. V krátkomčase sa zhromaždili všetci kráľovskíkňazi, zvedaví, prečo boli zvolaní mi-mo obvyklého času.

Amma-Era musela zvlášť pre násusporiadať dôstojnú kultovú slávnosť,z ktorej boli vylúčení aj obri. Po nej somporozprával všetko, čo sme zažili.

Všetkých sa zmocnil neopísateľnýúžas. Povodilo sa im spočiatku tak, akomne. Nemohli uveriť nášmu previneniu,našim hriechom. Predostrel som im, žeim celkom rozumiem, ale že to nočnézjavenie sa anjela mi prinieslo prebu-denie a triezve poznanie.

“Musí vám stačiť to, čo som videl, an-jel nemôže prísť k vám všetkým, keďvás je päťsto!” Zvolal som zúfalo. Aleoni potriasli hlavami a prejavili svojumienku:

“Sme ďaleko od toho, aby smepochybovali, čo nám hovorí náš kráľ,ale zrejme si predtým vypočul prílišmnoho temných proroctiev. To mu vosne pomiatlo zmysly.”

A dokazovali, že pokiaľ budú žiť,nič sa nezmení v obyčajoch a v správaníErárijcov. Čo bolo tak dlho správne,nech je tak aj naďalej. Ľud, pravdaže,ten nie je už taký ako predtým. Tu samnoho zmenilo k horšiemu. Mohlo bysa vážnejšie pristupovať k dodržiavaniuzákonov, mohli by sa zaviesť ešte prís-nejšie tresty.

Týmito múdrymi rečami som sa tak-mer nechal obalamutiť a takmer somuveril tomu, čomu by som bol v pod-state tak rád uveril. Tu Jafnar varovnezvýšil svoj hlas.

Mnohí proti nemu šomrali. To saešte nikdy nestalo. Kráľovské snemy savždy odohrávali v slávnostnom pokoji.Zľakol som sa; aj toto bolo zreteľnýmdôkazom, že už nie je všetko tak, ako tomalo byť.

“Keď má starý strach, nechajte ho,nech si pyká za svoje hriechy!” vysmie-valo sa niekoľko mladších Armanov.

Tu predstúpila Amma-Era s plamen-ným zrakom a povedala, ako Jafnarodmietol Božiu milosť, aby mohol zos-tať so svojím ľudom.

To zapôsobilo. Orokun navrhol za-páliť dymovú obeť a vypustiť holuby.Ak sme my, Erárijci, pred Božím zra-kom bez viny, tak holuby majú opísaťveľké kruhy a ihneď sa vrátiť domov.

Všetci sme súhlasili. Boli zapálenédymové nádoby a modrý dym stúpalnádherne k bezoblačnému nebu. Naše

srdcia zaplesali. Vedeli sme, že Boh ne-bol s nami nespokojný.

Potom bolo vypustených sedem sne-hobielych holubov. Vzlietli s veselýmzatrepotaním krídel a ich perie sa za-skvelo pod azúrovým nebom. Zrazu akojedným úderom padlo sedem mŕtvychvtákov k zemi!

Zmocnilo sa nás zdesenie. Ešte nik-dy sa niečo také nestalo. Dymová obeťneobsahovala nijaké jedovaté látky, ho-luby boli zdravé a čulé. Takže predsa tobola pravda, že Najvyšší sa na nás hne-val, na nás, svojich synov, svojich Er-árijcov?

Teraz už v celom zhromaždení nebo-lo nikoho, čo by o tom pochyboval, aleboli mnohí, ktorí chceli zúfať. Teraz bo-lo treba odhaliť naše hriechy jeden podruhom a pri každom jednom pokornepriznať vinu.

Počas dlhých troch dní trvalo skúma-nie, počas troch dní sme boli malí askromní sami pred sebou. Avšak u mno-hých to asi nebola ešte tá správna poko-ra. Čo sa zrodí iba zo strachu pred pri-

chádzajúcim, to pred Bohom platí menejako nič! My sme však vtedy verili, žesme v sebaskúmaní a sebaponížení uro-bili všetko, čo sa dalo, a že ide už len oto, aby sme priviedli ľud na lepšiu ces-tu.

“Nemôžeme urobiť nič iné, ak chce-me ukázať, že to berieme skutočne váž-ne”, povedal Jafnar, “ako povedať ľudu,čo stojí pred nami, a pred ľudom sa ajpriznať, do akých hriechov sme upadli.My musíme započať s obratom, potomnás aj ľud bude nasledovať, ako vždy.”

To bol návrh, ktorý pôsobil skoro eš-te ochromujúcejšie ako Boží súd s holu-bami. My, bohorovní Erárijci, ktorí smeaž do predošlých troch dní na sebe ne-našli ani najmenšiu poškvrnu, mali smesa priznať ľudu, že sme hriešnici akoostatní ľudia, že sme u Boha upadli donemilosti! To bolo nemožné, to nemo-hol od nás nikto požadovať! Kde by zo-stala poslušnosť a uctievanie ľudu?

Okrem toho, už dávnejšie sme sa ne-chali uctievať ako bohovia a ľudu smenehovorili nič o Najvyššom, aby neutr-pela naša vážnosť. A teraz to všetko ma-lo byť zrazu inak? Čo by zostalo z vieryľudu v nás? Keby sme potom niečo pri-kázali, či by to neznamenalo:

“Kto vie, či je to správne? Veď ajpredtým nás už oklamali!” Sotva totoslovo padlo v sneme, tu Amma-Era zvo-lala:

“Klamali, áno, to je to správne slo-vo! Klamali ste ľud, ktorý bude terazkvôli vašim hriechom vtiahnutý doBožieho súdu!”

“Odkedy hovoria ženy na kráľov-skom sneme?” ozvali sa vtom mladéhlasy.

“Amma-Era je kňažka!”“Nám je to jedno, má mlčať tam, kde

hovoria králi!”A boli tu zas, tie strašné nezhody,

zrodené zo strachu pred stratou autorityu ľudí.

Prv, než som tomu mohol zabrániť,Amma-Era opustila kruh, mlčky a po-kojným krokom. Už nikdy viac sa ne-ujala svojho úradu. Ešte tej noci Božiadobrota povolala vernú služobníčku do-mov. Ale beda nám, umrela prv, než stih-la ustanoviť novú Amma-Eru a požeh-nať ju. Už nikdy viac nebola Amma-Erana Atlantíde.

Na niekoľko okamihov zavládlo ti-cho po tom, čo kňažka opustila kruh.Ale potom nastala vrava nedôstojná krá-ľov. Sotva sa mi podarilo obnoviť po-koj, zakaždým zaznievali názory pre aproti Amma-Ere.

Konečne som všetkých poslal do u-bytovní, vystavaných na také príležitostiv blízkosti snemu. V nasledujúci deňsme chceli ďalej v pokoji pracovať.

25

Na druhé ráno som musel kultovúslávnosť viesť sám a kráľovskému zhro-maždeniu oznámiť smrť kňažky. Opäťjedno znamenie Božej nemilosti.To všet-ci uznali, ale pokoriť sa pred ľudomnechceli.

Po dlhých poradách, trvajúcich eštevyše päť dní, sa konečne rozhodli. Ľudumusia oznámiť, že nad Atlantídou sarozprestiera Božia nemilosť. Každý Ar-man to mal zvestovať vo svojej ríši akaždý kňaz vo svojom meste. Ľud sa malpolepšiť a aj my Erárijci sme chceliodložiť svoje hriechy, pokiaľ by sme ne-jaké mali. Zákony mali byť odteraz do-držiavané so železnou prísnosťou. VAtlantíde sa už nebude trpieť nijakýporušovateľ zákona. Na kráľovskomsneme pri zimnom slnovrate by smepotom mohli podať správu o pokrokoch.A medzi sebou sme to s nápravou svo-jich chýb mysleli skutočne vážne.

Reči; nič, len reči! Trpko sa to vomne ozýva, keď ich teraz opakujem. Akomohol mať Boh zľutovanie s ľuďmi,ktorých počas tisícročí bohato ob-darúval, a ktorým úplne chýbala aká-koľvek pokora?

KRÁ¼OVSKÝ SNEM SASKONÈIL. Nemálo počudovania bo-lo medzi ľudom, čo primälo tých päťstoArmanov k tomu, aby sa zišli v taký ne-obvyklý čas. Ale ľud musel čakať. Naj-skôr museli byť oboznámení Erárijci.

Išlo to zaužívanou cestou: každý Ar-man zvolal svojich kňazov, každý kňazsvojich Erárijcov. A ako to bolo u Ar-manov, tak sa to opakovalo aj u kňazova potom u Erárijcov.

Zo začiatku tomu nikto nechcel ve-riť; pomaly sa dali presvedčiť a potomhľadali vinu v ľude, len nie u seba sa-mých!

Tak to šlo až k najbližšiemu krá-ľovskému snemu. Ubehlo šesť cennýchmesiacov. Armani zistili, že vysvet-ľovanie nemôžu prenechať kňazom. Po-kiaľ kňazi ešte nepresvedčili masu Erár-ijcov, od ľudu sa nedalo očakávať vôbecnič.

Teraz som mal pre všetok ľud vydaťzvesť, ktorú mal každý Arman zverejniťvo svojej ríši! Po celý deň sme sa radili,ako sa má táto zvesť zostaviť bez toho,aby sme si pritom uškodili. Konečneboli runy vyryté a hotové aj odtlačky.Táto osudná zvesť sa ma veľmi hlbokodotkla a kvôli nej som vytrpel veľa žia-ľu. Znela nasledovne:

“Ľud Atlantídy! Bohovia sa na váshnevajú. Ste porušovateľmi zákonov.Každý nech skúma, kde spravil chyby anech od nich upustí. Ak sa zakrátko úpl-ne nepolepšíte, bohovia vynesú nad va-mi súd, aký svet ešte nikdy nezažil. A

vy strhnete so sebou do vašej skazyErárijcov i vašich Armanov.”

Bolo to strašné prekrútenie všetkýchskutočností, ku ktorým som prepožičalsvoje meno. Vo vnútri som vedel, že jeto nesprávne, ale domnieval som sa, žekeď sa urobí najprv len nejaký krok, tiedruhé sa budú môcť tiež dať urobiť.

Táto zvesť nezanechala v ľude nija-ký dojem. Aj keď sa zákony uplatňova-li prísnejšie, ľudí sa to sotva dotklo.

Tak ubehol rok bez toho, že by sanavonok zmenilo čo len to najmenšie.Len my, Armani, sme si našu situáciuvoči Bohu neznesieľne zhoršili, ale tosme si nepriznali. Pred mojím duchomstál jeden už vyhasnutý plameň - už lenštyridsaťosem!

PODOBNÝM SPÔSOBOMprešlo ďalších šesť rokov. Takmer smesi už privykli na stav vnútornej sties-nenosti - keď nám naši jasnovidci ohlá-sili, že mesiac je omnoho väčší akopredtým! Údajne to pozorovali počas

niekoľkých posledných rokov, ale mys-leli si, že to musí byť omyl, pretožemesiac nemôže rásť. Lenže teraz sme tozrazu videli všetci. Mesiac bol skutočneväčší a vyzeral príšerne hrozivo. Maloto byť ďalším znamením od Boha?

Rozhodol som sa povedať teraz ľudutoľko pravdy, koľko som myslel, že mô-žem zodpovedať. Dal som teda rozhlá-siť, že anjel mi vo sne povedal o Božomtreste voči ľudu Atlantídy. Potom som daloznámil zvesť o Božom rozsudku a smr-ti holubov, samozrejme nepovedal som,že “Boh bol nespokojný s Armanmi,”ale s “ľudom Atlantídy!” A nakoniecsom dal poukázať na zväčšený Mesiac.

Pochopiteľne teraz to už malo úči-nok, avšak úplne neočakávaný. Ľud satriasol od strachu a skryl sa, ale len napár dní. Potom začali hľadať príčiny dia-nia. A podobne ako my ostatní, ne-hľadali ich u seba.

“Erárijci nie sú takí, ako boli pred-tým. Utláčajú nás. Zle s nami zaobchá-dzajú. Hrešia.”

A Erárijci dostali z masy ľudu stracha snažili sa obhajovať.

“Pozrite na Armanov! Robíme lento, čo nám kážu!”

Ešte neuplynul ani mesiac a už všet-ky vrstvy Atlantského národa stáli pro-ti sebe.

Bývali sme národom pokoja a jed-noty. Samozrejme, nebola to taká jed-nota, akú chcel Boh, pretože spočívalana potláčaní jednej časti ľudí druhou.Ale predsa sa dalo u nás žiť v mieri,keď bol niekto Erárijcom, a ľud to ne-poznal inak a ani si nič iného neželal.

Teraz došlo k nepokojom. Zrazu samedzi ľudom objavili štváči, ktorým ľuduveril! Keby sme sa boli pokorne pri-znali ku svojim chybám a spolu s ľudompoprosili o Božie zľutovanie, boli bysme lepšie obstáli ako teraz, keď sa protinám vzbúrila celá veľká masa a vinuzvalila na nás.

Teraz už bolo prineskoro k prizna-niu. Predovšetkým sme museli s tvrdoupäsťou nastoliť poriadok. Mali nám po-máhať obri. Obri! Áno, kde boli obri?Napadlo nás, že sme ich už veľmi dlhonevideli. Pri všetkých starostiach smena našich pomocníkov zabudli. Po celejkrajine som nechal vzlietnuť drakov ahľadať obrov, ale nadarmo.

Tu jedného dňa prišiel ku mne Oro-kun a oznámil, že asi pred dvoma me-siacmi dostali obri od svojho bytostnéhovodcu rozkaz opustiť Atlantídu. Svojesily mali nasadiť inde, pretože naša ríšaje odsúdená k zániku.

Teraz sme sa sami museli vyzbrojiťproti svojmu ľudu, čo sa nikdy predtýmnestalo.

Veľa krvi sa prelialo v tých hroznýchrokoch, ktoré predchádzali zániku. Ko-nečne nastal v ríši zasa pokoj, pokoj vy-čerpania a strachu.

Už nikto nemohol odtajiť, že Mesiacsa hrozivo zväčšil, ale iba preto, že sanezadržiteľne približoval k Zemi. Našijasnovidci už mohli vypočítať, kedy sazrazí s našou planétou.

Blízkosť mesiaca osudovo vplývalana naše telá. Mnohí ľudia ochoreli, vy-skytli sa epidémie a strašné duševnéchoroby, ktoré pôsobili nákazlivo. Tu užnepomáhalo kladenie rúk kňazov, tu ne-pomohli nijaké liečivé nápoje. Ľudiavšade zomierali. A uplynulo vyše polo-vice lehoty. Už som to nemohol zniesť.Nech si Armani robia čokoľvek, čo sidokážu zodpovedať pred Bohom; ja somzvolal ľud z najbližšieho okresu a otvo-rene som priznal svoje hriechy.Čo som si od toho sľuboval? To už

neviem, zrejme som to nevedel celkomjasne ani vtedy. V každom prípade sa tozvrtlo celkom inak, ako som očakával.Ľud šomral a kričal:

26

“Boh, ktorý sa obviňuje z hriechov?Čo to má znamenať? To je predsa ne-možné! To je nejaká pasca, aby ľud pri-viedli k priznaniu hriechov. Nie, takíhlúpi nie sme! Táto pasca bola nasta-vená nadarmo.”

Armani sa na mňa hnevali. Terazsom len zhodil dôstojnosť postu najvyš-šieho kráľa bez toho, že by som mal ztoho čo len najmenší osoh. Chcel somsa vzdať koruny - nedovolili mi to. Zmä-tok a nepokoj, kam sa len človek pozrel.Nikto už nikomu nedôveroval. Orokunku mne viac už neprišiel.

Až oveľa neskôr som sa dozvedel,že jeho verní bytostní ho držali zajatéhov jeho paláci, aby sa mu pri našom po-vstaní nič nestalo. Zasial lásku a dôveru,zožal ovocie svojich skutkov. Aj ja sommiloval svoj ľud, ale predovšetkým se-ba samého. To bol môj najväčší hriech.Jafnar mi stál verne po boku, ale nemalsíl, aby zažehnal to, čo vyvolalo našesprávanie.

Každých sedem dní dohovárali kňa-zi ľudu, napomínali a zaprisahávali ho,aby upustil od zlých ciest, lebo skazasa nezadržateľne blíži.

Konečne ľud dospel k poznaniu, žesa nad nami sťahuje skutočne niečohrozné. Nevyzeralo to tak, ako keby sazatmievalo slnko? Aj počasie sa zmeni-lo, ochladilo sa, veľa pršalo a vo vnútriZeme to tupo dunelo a hrmelo. Áno, dia-lo sa skutočne tak, ako povedali kňazi:Atlantída bola odsúdená na zánik!Časť ľudu už neopúšťala kultové

miesto ani vo dne, ani v noci. Vrieska-júc a nariekajúc privolávali bohov. Keďsom sa ukázal, úpenlivo prosiace rukymi skoro strhávali odev z tela. Ale väčši-na ľudu nechcela o prosení a nariekaníani len počuť.

“Keď už musíme zahynúť, tak sichceme ešte aspoň užiť!”

A prepuklo také pôžitkárstvo, akésvet nikdy predtým, ale ani potom, ne-zažil.

Nebolo takej neresti, čo by sa nebo-la smela rozšíriť. Nedbalo sa už na nija-ký zákon. Každý si bral, čo sa mu zapá-čilo. Nikoho nebolo možné brať na zod-povednosť. Množstvo Erárijcov sa sícepostavilo proti tejto kalnej záplave, alev ich radoch chýbala jednotnosť, dôverak ich vodcom a presvedčenie, že ich ná-maha je ešte zmysluplná. Tupé zúfalstvosa vlúdilo do našich, predtým tak pyš-ných radov.

Mesiac sa približoval, slnko bolomatnejšie a zem dunela!

ŠTYRIDSA�DVA ROKOVUPLYNULO a pred nami stála už ibasedemročná lehota. A medzi nami bolomnoho takých, ktorí túto lehotu nepo-

važovali za milosť, ale za zostrenie tres-tu.

“Keď to už raz má nastať, prečo takdlho čakať na to neodvratné? Kiež byuž prišlo zničenie!”

Viem, že v snahe pomôcť svojmu ľu-du som si smel odpykať mnohé hriechy,ale toto odpykanie bolo neopísateľneťažké.

Jednej noci zem zadunela silnejšieako obyčajne. Medzitým sme si už totižnavykli na podzemné dunenie. Zvlášt-ny dym naplnil vzduch. Vyskočili sme znašich domov. Vonku stála na nebi čer-vená žiara ako z ohromného ohňa. Žiarabola stále silnejšia a silnejšia!

Tu sme spozorovali príčinu: oba na-še najvyššie vrchy v blízkosti chrlilioheň a kamene a ničili široko-ďalekovšetko vôkol. Aj jeden vrch uprostredmora začal horieť počas jednej z nasle-dujúcich nocí a také isté správy prichá-dzali zo všetkých krajín.Čo ešte mohlo prísť? Až do zániku

Atlantídy sopky už neprestali byť činnéa za nejaký čas k tomu pribudlo ešte ajohromné vlnobitie. Bolo to, akoby ne-zadržiteľne sa približujúci Mesiac pri-ťahoval vody, ktoré sa oproti nemu dví-hali.

Ešte tri roky, ešte dva roky času!V našich údoliach už nebolo ani obi-

lia, ani trávy. Všetko na steblách zhni-lo. Dobytok už nemal nijakú potravu apošiel od slabosti. Čo sme mali jesť?Hladovali sme. V moriach umierali ry-by a vtáky padali zo vzduchu mŕtve. Na-šim drakom tiež chýbala potrava, akonám všetkým, ale oni si vedeli poradiť.Unášali ľudí, najradšej ženy a deti. Aksme im v tom chceli zabrániť, chrlilioheň, zapaľovali obydlia a so svojimiobrovskými mocnými chvostami odrá-žali útočníkov. Myslím, že niektorí ľudiato robili tak ako draci a ukájali svoj hladako oni.

ZAÈAL POSLEDNÝ ROK.Prežijeme ho až do konca, alebo prí-

de zánik ešte skôr? Naši jasnovidci po-vedali, že od zrážky Zeme s Mesiacomnás delí už len niekoľko mesiacov. Ľudvyčíňal, užíval si a zúril ďalej! Nič sauž nedalo zastaviť. Kultové miesta osa-meli. Ani tí, čo sa v strachu a úzkostibez prestania utiekali k Bohu, už nepri-chádzali. Možno, že smeli umrieť skôr,než prepukla tá hrôza.

A potom prišiel deň, keď sa Mesiacs ohromnou rýchlosťou rútil na našuZem. Vyzeral ohnivo červený a nesmier-ne veľký. Bol to vôbec Mesiac, nebolato nejaká iná žeravá hviezda? Teraz sauž všetkých zmocnilo zdesenie. Teraz,teraz to musí prísť! Teraz!

V jednom okamihu sa zdalo, že celá

zem sa trasie, akoby sme boli všetci vohnivom prúde, a potom - potom topominulo.

Rovnakou rýchlosťou sa Mesiacvzdaľoval, zreteľne sme mohli pozoro-vať, ako sa zväčšoval odstup medzi níma nami. Výkrik neslýchaného jasotu vy-stúpil k nebu! Ľudia, ktorí ešte pred oka-mihom v zdesenom mlčaní stáli na mies-te ako prikovaní, začali tancovať doko-la v divokej radosti. Zachránení, zachrá-není! Nič nebude zo zániku! Jasnovidciveštili nesprávne! Kňazi klamali! Eštežijeme, Mesiac je preč, teraz sa rýchlozlepší aj všetko ostatné!

Opäť vyrastie tráva a obilie pre po-travu zvierat a ľudí. Budeme môcť utíšiťsvoj hlad. Znovu sa nad Atlantídou roz-hostí pokoj!

Všetko sa divoko prekrikovalo a tenkrik ľudí skoro prehlušil aj dunenie vovnútri Zeme! Vody sa zdvihli, akoby sachceli vrhnúť za Mesiacom a zem, naktorej sme stáli, začala klesať! Nie, ne-bol to žiaden klam: pevná pôda neza-držateľne klesala! Tam pri mori už vlnyspláchli celý rad obydlí!

Nálada ľudí sa v okamihu zmenila.Výkriky radosti sa zmenili na výkrikyzúfalstva a biedy. Potom nastal v ma-sách pohyb. Všetko sa vrhlo smerom kvrchom. Bolo to však zbytočné. Ne-mohli sme vyliezť na naše najvyššievrchy, horeli. Ani ich vrcholky by násnemohli zachrániť, klesli s ostatnou ze-mou.

Teraz sa strhli ešte aj búrky, nebobolo tmavočierne, blesky šľahali všetký-mi smermi! Potom padal vo veľkých ku-soch ľadovec a zraňoval ľudí i zvieratá.

Táto hrôza trvala jeden deň a jednunoc, a potom sa Atlantída, tá pyšná, nád-herná Atlantída potopila. Ja som bol je-den z posledných, ktorí zahynuli. Akoza trest za svoju zbabelosť musel somsa ešte dívať, ako zaniká celé moje oko-lie, neschopný pomôcť čo len jedinémučloveku. Každý zahynul tam, kde právestál, ani jedna rodina nebola pospolu.Každý mal len snahu zachrániť sám se-ba, každý si musel sám vytrpieť hroznúsmrť. Nikto neostal ušetrený. Ani jedi-ný obyvateľ Atlantídy nevyšiel živý z te-jto hrôzy!

¼UDSTVO DNEŠKA! Počujhlas jedného, ktorý nebol lepší ako ty.Ako sme zahynuli my, tak budete musieťzájsť aj vy v hrôze a strachu, ak ešte vposlednej hodine nebudete chcieť počú-vať!

To k vám volá Ororun, posledný kráľAtlantídy.

Vydané s láskavým dovolením Stif-tung Gralsbotschaft, Stuttgart.

27

“Do stredovekej dediny prichádzapočerný cudzinec. Prináša so sebouvôňu ďalekých krajín. Jeden z dedin-čanov, Ivan, sa ocitol v životných ťaž-kostiach. Potreboval by naozaj neja-ký zázrak, ktorý by mu pomohol.

Cudzinec má pre neho lákavú po-nuku; obratnými slovami mu ponúkarýchle splnenie všetkých želaní: stačí,ak si od neho kúpi fľaštičku s parfé-mom. Len za dva šestáky...

S fľaštičkou sa však spájajú určitépravidlá. Nemožno ju darovať anidostať. Môže sa iba kupovať a pre-dávať. A predať sa smie iba za men-šiu cenu, než za akú bola kúpená.

Pred dávnym časom, v ďalekejkrajine, diabol predal túto fľaštičkuistému človeku za 12 zlatých. Zavia-zal sa, že každému vlastníkovi fľaš-tičky bude slúžiť a počas pozemskéhoživota plniť všetky jeho želania. Av-šak duša toho, komu fľaštička nako-niec zostane, bude po smrti patriťdiablovi.

Ivan stojí pred osudovým rozhod-nutím: Ak fľaštiču kúpi, razom vyriešivšetky svoje problémy. Potom ju môžepredať ešte za jeden šesták. Lenžešesták je najmenší peniaz. Ten, kto

by ju kúpil za šesták, nemohol by juviac predať. Má riskovať, že sa mupodarí ešte nájsť niekoho, kto si jukúpi s plným vedomím, že za splneniesvojich želaní zaplatí večným zatra-tením svojej duše?”

Tak sa začínal film, ktorého ná-zov si už nepamätám. Avšak jehohlavná myšlienka je nanajvýš dô-ležitá, aktuálna: Prefíkaný spôsob,akým diabol nepriamo chytá ľudskéduše - a to ešte aj s ich vlastnýmsúhlasom! Keby totiž ponúkal fľaš-tičku na výmenu za ľudskú dušu pria-mo, nenašiel by žiadnych dobro-voľníkov. On ju však predá za 12zlatých. Prvý kupec nemá proti pra-vidlám námietky, lebo vie, že fľaš-tičku určite predá. Každá hrozba jeďaleko. V tej chvíli však už jedna du-ša patrí diablovi. Čo predaná fľaš-tička, to duša. U niekoho nakonieczostať musí, lebo peniaze sa nedajúrozmieňať na drobné donekonečna.

Diabol nikoho nedonucuje. Máférovú ponuku a pravidlá. Ľudia sa-mi na tieto pravidlá pristanú, dú-fajúc, že sa im potom podarí posunúť“čierneho petra” na niekoho iného.

“Duša jedného z nás už patrí diablovi”

Pyramidálne hryalebo

Hra s posielaním pohľadnícV 70-tych rokoch bola medzi deť-

mi a mládežou po celom svete rozší-rená hra s posielaním pohľadníc. Hrasa pre vás začínala tým, že ste dostalilist. V liste sú vysvetlené pravidlá hrya zoznam siedmych mien s adresami.Týchto sedem ľudí tvorí cestu, po kto-rej sa k Vám list dostal.

Vašou úlohou je toto: Každej oso-be v zozname pošlete jednu pohľad-nicu. Meno na vrchu zoznamu vyškrt-nete a svoje meno s adresou pripojítena spodok zoznamu. Potom list desať-krát opíšete a do týždňa ho pošlete de-siatim vašim známym.

Ak všetci dodržia pravidlá a hrasa neskončí, obdržíte v priebehujedného-dvoch mesiacov desaťmiliónov (=1010) pohľadníc!

Vaši desiati priatelia vám pošlú pojednej pohľadnici; a získajú každý podesať ďalších, ktorí vám zase pošlúpo jednej a tak ďalej. V treťom po-kolení je to 1000 pohľadníc, vo štvrtom10.000, v piatom 100.000, v šiestom1.000.000 a v siedmom 10.000.000. Ukaždého z týchto 10 miliónov ľudí sto-jíte na prvom mieste v zozname a dos-tanete od nich po jednej pohľadnici.

Nejaký Antony Allerston z No-vého Zélandu, ktorý je vo vašom zoz-name na prvom mieste, skutočne dos-tal už vyše milióna pohľadníc z celéhosveta.

Lenže v čase, keď sa do hry zapá-jate vy, sa s najväčšou pravdepodob-nosťou hra práve končí. Tí, čo nasle-

V posled-ných rokochk nám pre-nikli rozličnéhry a ob-chodno-finan-čné systémy, ktorýchvtip spočíva v tom, že kaž-dý účastník získava vždy novýcha nových účastníkov (AMWAY,Herbalife, rakúska poisťovňa,Golden World Club).

Chceme ukázať, že tieto systémysú založené na matematickom prin-cípe nepretržitého geometrického

r a s t u ,ktorý ne-vyhnutnevedie kukrachu a

s k l a m a -niu. Je zby-

točné, aby ajobyvatelia Slovenska patrili k tým,čo sa ponižujú a nechajú vodiť zanos.

28

dujú po vás, z nejakých záhadných dô-vodov už pravidlá nedodržia. Sľúbenépohľadnice vám neprídu.

Neprejdú dva roky a je tu ďalšiavlna nadšenia. Posielajú sa listy. Niepohľadnice, listy. Istý José Buendíazz Brazílie už vyhral milión v športke;a nejaký John Pendleton z Filadelfie,ktorý porušil pravidlá, prišiel o životpri autonehode.1

Žiaľ, v čase, keď sa do hry chcetezapojiť aj vy, sa hra práve končí a listyvám neprídu.

Prejdú tri roky. A my - deti - smecelé rozžiarené. Na návštevu prišlavzdialená teta Berta aj s ďeťmi. Má-me novú hru: s nitkami.

Okolo zápästia si uviažete niť. Apresvedčíte desiatich kamarátov, abyurobili to isté. Niť musí byť rovnakejfarby ako vaša (inak kúzlo nefun-guje).

Ak všetci vaši nasledovníci vy-držia s nitkou na zápästí celý me-siac, splní sa vám želanie.2

To je čosi! Najprv presvedčímevšetkých bratov a sestry. Hneď potomvšetky deti v dome. A vzápätí sa roz-behneme do susedného dvora. Na tretídeň sú v tom deti z celej štvrte. Pri-chádza Paľko zo susednej ulice a nad-šene nám oznamuje, že má pre násnovú hru. Lenže mi už všetci nitky nazápästiach máme. Paľko odchádzasklamaný. S najväčšou pravdepodob-nosťou už nebude môcť nájsť žiad-nych voľných “zákazníkov”. Jeho že-lanie sa nesplní.

Hra “na lietadlo” o peniazeSú tu deväťdesiate roky. Nastal

pokrok. Tentokrát sa nehrajú deti, aledospelí. Nie o pohľadnice, ale o penia-ze. Nie je to prvý raz, čo takáto hraskončila zle a nejeden zúčastnený ože-lel sto alebo tisíc korún.

Lenže tentoraz je to tutovka; ničsa nemôže stať: vo Viedni je firma,ktorá všetkých účastníkov eviduje vpočítači. Zaplatíte 500 šilingov a zís-kavate nových ľudí. A tí zase novýcha nových. A na vašom účte sa zbierautešená suma.

Čím viac ľudí presvedčíte, tým zá-vratnejšie sa peniažky množia. Naj-lepšie, ak presvedč íte svojichpriateľov a priateľov svojichpriateľov. Z päťsto bude päťtisíc,päťdesiat alebo aj päťstotisíc.

Žiaľ, jedného dňa - práve keď bo-lo v hre najviac ľudí - po spomínanejviedenskej firme nezostalo ani stopy.Prázdne kancelárie. A telefónne čís-lo, na ktorom vás automat ubezpe-čoval, aby ste sa nebáli, že všetko je vporiadku, firma sa iba sťahuje. Do-dnes sa nikto nedozvedel, kam sa (skufríkmi peňazí) odsťahovala.

Pyramidálne hry sú založené naprincípe geometrického rastu, ktoréhoefekt doká- že byť impo-zantný : pošleteš e s ť po-

hľadníc (alebo korún) a do-stanete desať miliónov!

Majú však jednu Achillovu pätu.Aby sa naozaj všetkým účastníkompodarilo získať potrebný počet nasle-dovníkov, muselo by byť v priebehudesiatich týždňov v hre 1010 (desaťmiliárd) ľudí a títo by v priebehu jede-násteho týždňa museli získať ďalšíchsto miliárd osôb atď. Na Zemi je všakiba 6 miliárd obyvateľov. Zapojiť dohry viac ľudí sa zrejme nepodarí. Ibaže by tí na špici pyramídy znovu vstú-pili do hry a začali platiť tým, čo súnaspodku. Lenže na špici je len maláhŕstka a v základni miliardy, ktoré po-trebujú nasledovníkov.

Pyramída musí nepretržite rásť arozširovať sa, aby fungovala. Vo chví-li, keď sa hra pre nedostatok ďalšíchľudí zrúti, špica pyramídy odíde s kuf-

rami peňazí a spodok o peniaze príde.Tých naspodku je veľká väčšina, tak-že strata sa medzi nimi rovnomernerozloží.

Ak nechcete, aby hra skončila vochvíli, keď ste naspodku pyramídy,musíte sa zo všetkých síl snažiť, abysa pyramída ešte rozšírila a vy sa takdostali aspoň do stredu. Musíte tedavtiahnuť ešte ďalších ľudí, stále viaca viac, a vybičovať tento diabolskýkruh ešte do najvyšších obrátok tesnepredtým, ako sa zrúti. Vo chvíli, keď“lietadlo” stroskotá, budete však s naj-väčšou pravdepodobnosťou na spod-ku pyramídy, lebo v základni pyra-mídy je vždy mnohonásobne viac ľu-dí, ako na špici.

Multi-level marketing (viacúrovňový trh)

Americká firma AMWAY urobi-la pyramidálny princíp osou svo-jej novej koncepcie viacúrovňo-

vého trhu (multi-level marketing).Ak začnete kupovať kozmetické a

čistiace prostriedky u firmy AMWAY,stanete sa členom jednej veľkej “ro-diny”. Budete mať možnosť dosiah-nuť určité postavenie v hierarchickejpyramidálnej štruktúre, spojené s fi-nančnými výhodami. Dostanete kre-ditnú kartu, na ktorej sa zanamenávastav vášho účtu ako aj postavenie vpyramíde.

Vstupenkou je zakúpenie základ-ného balíka výrobkov v cene 2.750 Sk.Výrobky si kúpite v niektorom veľko-sklade, ktorý je v každom väčšommeste. Dostanete hneď 30%-nú zľavu,lebo ste obišli maloobchod. Výrobkypotom skonzumujete buď sami, ale-bo ich ponúkate a predávate ďalším.Ale vaším cieľom nie byť len podo-movým priekupníkom za určité per-cento z predaných vecí. Váš cieľ jevyšší: dosiahnuť postavenie v pyra-míde tak, že presvedčíte čím viac ľudí,aby sami vstúpili do pyramídy a ku-povali si výrobky priamo vo veľko-sklade firmy AMWAY.

Za každú dušu, ktorú privediete dopyramídy, potom dostávate zvláštnybodový bónus, ktorý je zaznamenaný

1 Táto hra nepostráda reálny základ, ako sme si vtedy mnohí mysleli. Predstavte si, že desať miliónov ľudí z celého sveta vámnepošle pohľadnicu, ale požehnanie. Desať miliónov ľudí sedí za písacím strojom a píše vám list, ktorý začína slovami: “Ktodostane tento list, toho do 14 dní postretne veľké šťastie...”

2 Ani táto hra nepostráda určitú logiku. Všimnite si, aká inštinktívna múdrosť je niekedy v tom, čo robia deti. Skrytým úskalímtejto hry bolo, že s nitkou na zápästí nevydržíte jeden mesiac bez toho, aby ste ju neroztrhli. Po dvoch-troch týždňoch nosenia,kúpania a pod. bola taká vetchá, že jej nebolo veľa treba. Museli ste stále na to myslieť, aby ste ju neroztrhli - a pritom zároveň ajna toho, kto vám ju dal. Šlo v podstate o koncentračnú pomôcku.

29

na vašej kreditnej karte. Keď máte vy-soký bónus, dostávate výrobky ešte oďalších 10-20% lacnejšie. A zvlášt-nu odmenu. Touto odmenou sú per-centá z obratu tých ľudí, ktorí sa včle-nili do pyramídy na váš podnet a všet-kých ich nasledovníkov.

Takýmto spôsobom môžete v py-ramíde doslova “urobiť kariéru” - akste v inom pracovnom obore neuspe-li. S bónusom 200 sa stávate rubíno-vým poradcom a získavate ďalšie 4%zľavy. Dobrý začiatok. Pred seboumáte veľkú perspektívu: perlový po-radca, smaragdový poradca, dia-mantový poradca a konečne najvyššíkráľovský poradca. Je to vhodné preľudí, ktorí majú konkrétne predstavyo svojej budúcnosti.

Vaša kariéra závisí od toho, koľkoľudí presvedčíte, že kupovať výrob-ky u firmy AMWAY je výhodné. Pre-to titul “poradca”. A poradcommusíte byť vskutku kráľovsky šikov-ným, lebo ceny u firmy AMWAY súspravidla štvornásobkami alebo ajdesaťnásobkami bežných cien u nás.Mydlo, aké by inak stálo 10-20 ko-rún, stojí 97. Šampón, ktorý by indev rovnakom množstve stál 80, stojí270. Jar namiesto 30 stojí 300. Pracíprášok namiesto 150 korún 770. Po-radca vás teda musí presvedčiť, žejeho mydlo vydrží štyrikrát dlhšie, žena vlasy stačí štyrikrát menej šam-pónu a na čistenie desatina prášku.Alebo, že výrobky sú zdravotne a eko-logicky nezávadné.

Je to vlastne viacúrovňová rekla-ma, na ktorej sa tým najhorlivejšímspôsobom aktívne podieľajú sami ku-pujúci. Zákazníci sa sami navzájompresviedčajú, aby kúpili!

Možno, že výrobky firmy AM-WAY sú naozaj ekologicky čisté a šty-rikrát kvalitnejšie. O tom nech sa pre-svedčí každý sám.

Faktom však zostáva to, že pod-stata celého systému sa dá zhrnúť do

jedinej vety: “Moje šťastie je tým väč-šie, čím viac výrobkov moji blížnikonzumujú.”

Zbytočne sa členovia multi-levelmarketingu bránia, že nikoho k ničo-mu nedonucujú, iba ponúkajú. Samo-zrejme. Ale želajú si, aby vstúpilo čímviac ľudí a aby čím viac kupovali. Ke-by si to neželali, ich členstvo v pyra-míde by nemalo zmysel; nevrátil bysa im ani základný vklad.

Do pyramídy musí vstúpiť čímviac ľudí; a tých čím viac ľudí musíčím viac konzumovať. Musia spotre-bovávať čím viac, aby ste vy na svo-jom rebríčku kariéry stúpali nahor.Spotrebovávajú už tým, že vstúpia dopyramídy, lebo si musia kúpiť zá-kladný balík.

Nech sa to vezme z ktoréhokoľvekkonca, výsledok je vždy len jediný:Stále väčšia časť duševných síl, inte-ligencie a výrečnosti členov stále ras-túcej pyramídy sa zameriava a točílen okolo vymýšľania spôsobu, abyčím viac ľudí robilo to isté ako oni. Apritom čím viac konzumovalo. Abyich potreby rástli. Aby závislosť ľudíod hmotnej prirodzenosti bola čímväčšia.3

A nie ľudí cudzích, hociakých. Aletých najbližších! Keď firma AMWAYhovorí, že “tento obchod je založenýpredovšetkým na dôvere”, ani netuší,akú hroznú krutosť tým vyslovila. Vtomto svete, v ktorom už nikto nikomuneverí a ľudia majú podozrievavý pos-toj k radám cudzích ľudí, vymysleliešte spôsob, ako vyžmýkať a zužit-kovať posledné kvapky dôvery z naj-užších rodinných a priateľských vzťa-hov. Manžel presvedčí manželku,dcéra otca, brat sestru, priateľ pria-teľa, známy známeho.

Používať presvedčovacie páky sanaučíte na osobitnom školení. Naprí-klad: stretnete na ulici priateľa. Užzdiaľky na neho zvoláte s otvorenounáručou: práve som na teba myslel!

Mám pre teba niečo úžasné!No ani za svet mu neprezradíte, o

čo ide, kým si nedohovoríte schôdz-ku. Najlepšie na 720 ráno alebo večer,aby videl, aký ste teraz vyťažený aúspešný človek.

Na stretnutí ho potom obliehate ar-gumentami až kým sa nerozhodne, žeto skúsi. Vysvetlíte mu napríklad, ževaše mydlo je síce päťkrát drahšie, alevydrží pol roka a navyše lieči ekzémy.Ak mu mydlo pol roka nevydržalo,vysvetlíte mu, že ho používa ne-správne.Čo je vlastne konečný cieľ multi-

level marketingu? Aby sa každý stalkráľovským poradcom, poberal viac-tisícovú dividendu a mohol bezprac-ne ukájať všetky svoje potreby? Keďbude na svete 6 miliárd kráľovskýchporadcov, všetkým budú chodiť penia-ze bez práce a nastane raj na zemi...

Je toto tá perspektíva, ktorú námskúsená americká ekonomika ukazu-je do budúcnosti? Myslia to vážne,ako to majú vo filmoch, že vysníva-ným ideálom amerického spôsobu ži-vota (AMerican WAY of life) je, abykaždý zdedil milióny, alebo bral úrokyz banky, nepracoval a iba míňal?

Ak je naozaj pravda, čo hovorianiektorí účastníci multi-level mar-ketingu, že v Spojených štátoch sa dotoho zapojilo už 50% obyvateľstva,znamená to, že firma AMWAY stojíkrátko pred krachom - lebo pyramí-da dosiahla svoje dno.

Golden World Club(klub “zlatý svet”)

Golden World Club je spoločen-stvo ľudí, ktorí si navzájom poskytu-jú služby o 10-15% lacnejšie. Členklubu ponúkne ostatným členom zľa-vu na svoju vlastnú službu a môže vy-užívať služby všetkých ostatných čle-nov.

Všetky tieto kluby však majú jed-nu Achillovu pätu, ktorá ich z dlhodo-

3 Medzi závislosťou od spotreby tovaru a drogovou závislosťou je viac podobného, ako sa na prvý pohľad zdá. V poslednýchdvoch desaťročiach sa počet toxikomanov na svete strojnásobil. U nás boli drogy zriedkavejšie, no po otvorení hraníc sa ichkonzumácia zmnohonásobila a stále rastie. V Bratislave v súčasnosti zomierajú mesačne dvaja-traja mladí ľudia na predávkovanie.

Pri šírení drog sa nezanedbateľným spôsobom uplatňuje práve pyramidálny princíp. Na začiatku dostane toxikoman drogu odniekoho zadarmo. Postupne, ako sa stáva závislým a jeho potreba sa stále zvyšuje, pýtajú od neho stále väčšie čiastky. A ako bymohol náhle pokryť svoju závratne rastúcu potrebu peňazí? Na to existuje okrem krádeže už len jeden jediný spôsob: sám sebareprodukujúci princíp pyramidálnej závislosti! Toxikoman teda musí urobiť čím viac ľuďom to isté, ako urobili kedysi jemu. Začnepichať dávku pätnásťročným chlapcom vo vchode paneláku, spočiatku zadarmo, ako špás. A vychová si z nich klientelu, ktorávďaka svojej rastúcej spotrebe začína financovať jeho vlastnú spotrebu.

4 Kto získa veľa nových duší, dostane odmenu: najprv zlaté pero, potom rádiotelefón, auto. Stojí to za to, aby ste kvôli nejakémuzlatému peru odložili svoju dôstojnosť a nahovárali druhých ľudí na niečo, čo nemá zmysel? Chcete, aby sme boli ako indiáni, ktoríza pár lesklých pozlátok a zrkadielok vymenili všetko, čo mali, a potom do smrti zaväzovali šnúrky na topánkach dobyvateľom vosvojej vlastnej krajine?

30

bého a všeľudského hľadiska robí bez-cennými: ide o hry, pri ktorých sa ne-vytvára vôbec žiadna hodnota; iba sapresýpajú peniaze z jedného miesta nadruhé; zo spodku pyramídy na vrcholalebo medzi členmi klubu navzájom.

Preskúmajme, či a za akých pod-mienok má členstvo v Golden Worldklube zmysel:

Na jednej strane máte k dispozíciislužby za menej peňazí, na druhejstrane dostávate aj za vašu službu me-nej peňazí. Čosi získate a čosi zasestratíte. Suma zisku všetkých členovsa rovná sume strát všetkých členov,pretože samotným členstvom v klubežiadna nová hodnota nevzniká. Jedenčlen klubu môže získať len to, čo dru-hý stratil. Ten, kto v určitom obdobívyužíval viac služieb ako poskytol,získal. Ostatní stratili. V ideálnom prí-pade všetci členovia klubu strácajúpresne toľko, koľko získajú. Vstup doklubu ich však už stál 20.000 Sk.Členstvo v klube teda nemá zmysel.

Má zmysel pre zakladateľov, ktoríinkasujú vstupné; ďalej pre ľudí, prektorých sa získavanie ďalších členovstalo zamestnaním4 a pre tých, čo hod-lajú viac brať ako dávať. Členstvo nieje vhodné pre človeka, ktorý veľa tvoría sám má len skromné potreby. Tenmôže iba stratiť.

Je tu však predsa ešte čosi, na čomGWC ako celok - t.j. všetci jeho čle-novia - skutočne získavajú peniaze.

Predstavme si, že by členoviaGWC boli sebestační a obchodovaliby iba medzi sebou. Nominálny ročnýobrat každého člena by bol - vďakaklubu - o 10% menší, pretože všetkyceny sú o 10% menšie. Teda aj zá-klad dane a daň budú o 10% menšie.To je skutočná výhoda, ktorú členo-via GWC majú - na úkor zvyšku sve-ta. 10% ich ekonomiky je nezdane-ných!Ľahko si zrátate, že aby sa vám

na daniach, ktoré nezaplatíte štátu,vrátil aspoň základný vklad 20.000,musíte vnútri GWC urobiť obrat as-poň pol milióna korún. Členstvo máteda ešte zmysel pre väčších podni-kateľov.

Doveďme však celú myšlienku dologického konca. Aby ste spoznalipravú povahu nejakej myšlienky,stačí, ak ju dovediete do extrému.

Logickým pokračovaním GWC je,že členovia si budú navzájom posky-tovať stále väčšie zľavy. Najlepšie, ak

peniaze úplne vylúčia - a zavedú vý-menný obchod.

Pretože niektorí budú chcieť braťočividne viac služieb ako ostatní, čle-novia si medzi sebou čoskoro začnúviesť akési záznamy, či bodovací sys-tém, kto koľko pre koho toho urobil.A tento bodovací systém nie je nič inéako druhé peniaze - čiže tieňová, ne-zdanená ekonomika.Členovia GWC by neplatili žiadne

dane. O toľko lepšie by na tom boliod ostatných; no začala by sa o nichzaujímať aj polícia.

A keby sa nakoniec celý svet stal“zlatý”? Všetci by zaplatili 20.000 Skmajiteľom klubu - a to je všetko. Inakby na tom nikto nebol ani horšie, anilepšie, ako predtým.

Má aj tento nezmyselnejaký zmysel?

Ak postretnete človeka, ktorý vásbude nahovárať, aby ste vstúpili doklubu, ktorého jediným zmyslom jezískavať do klubu stále nových čle-nov, nehnevajte sa na neho. Je to takáhra. Pre tých, ktorí chcú.

Tieto hry sú založené na nespráv-nom princípe; majú však v sebe urči-tý pozitívny impulz, ktorý sa neskôrobráti na dobré. Sú znamením toho,že sa ľudia znenáhla preberajú zo spán-ku, v ktorom sa pasívne nechali oberaťvšetkými, ktorí jednoducho mali túmoc, aby im vzali, čo sa dá. Začínajúsa konečne zaujímať, kam idú ich pe-niaze, kto ich načo a proti komu pou-žije a chcú mať na tom aktívny podiel.

Sú to prvé, ťarbavé pokusy o alter-natívny trh. O nový ekonomický a fi-nančný systém. Ľudia chcú byť sú-časťou čohosi, čo je priehľadné; včom platia jasné pravidlá, pravidlá prevšetkých, ktoré dávajú možnosť vziaťsvoj osud do vlastných rúk a na vlast-nú zodpovednosť. Chcú niečo, kde bysa to, čo dávajú, priamo úmerne odrá-žalo v tom, čo dostávajú. Nie systém,v ktorom ich životné sily prúdia nie-kam do prázdna a zanikajú na neja-kých neviditeľných a nekontrolova-teľných miestach.

A to najcennejšie na tom je, že ten-tokrát už spravodlivosť nechcú zavá-dzať fyzickým násilím: rabovaním,znárodňovaním, arizáciou a poprava-mi. Najradšej by to urobili cez počí-tače. Počítače by to možno dokázali.Systém, v ktorom by sa každá hodnotas matematickou presnosťou rozdelila

medzi ľudí v takej miere, v akej sa najej vytvorení podieľali. Systém, kdeby si nikto nemohol brať bez toho, abyvšetci ostatní nevedeli, kto, koľko, čo-ho a prečo si vzal.

Ak nejaký systém nemá byť len “lie-tadlom” predurčeným stroskotať, musíbyť založený na niečom, čo trvá, tedana Bohu a Jeho dokonalých zákonoch.

Božský princíp znamená, že “pod-porujete v človeku jeho pozitívnestránky, aby rástli”. Diabolský princípje “vyhľadávať a zužitkovať slabostiprotivníkov”.

Ak chceme spoločne niekam dole-tieť, nezakladajme hru na princípe“tvoja slabosť je moja sila”, “môjvzostup je tvoj pád” ale “tvoja sila,tvoj rast, tvoje šťastie je moja sila,naše šťastie”.

Tomu druhému nás však nenaučiazahraniční experti a poradcovia. Mož-no, že v niektorých krajinách naozajveria, že život na úkor druhého je pri-rodzený. Že moc znamená zároveň ajprávo. Možno nejakí ľudia naozajuverili, že výrobky sú pre nich pretotaké lacné, lebo padajú z neba hotové.Možno si myslia, že presýpaním cu-dzích peňazí na obrazovkách počíta-čov robia nejakú bohumilú a potreb-nú činnosť, za ktorú si zaslúžia milió-nové odmeny. Možno niekoho nič ne-ruší na tom, že obrúsok, do ktoréhosi poobede utrel ústa a zahodil ho, vy-šívala vietnamská žena tri noci.

Keby si však slovenská duša malanechať vštepovať takýto falošný spô-sob života, bolo by to nedôstojné. Le-bo ona to bola, ktorá patrila medzinárody, na úkor ktorých si po tisíc-ročia zariaďoval život kdekto, kto malširšie lakte. Keby sa teraz na také nie-čo sama nechala nahovoriť, spreneve-rila by sa tomu najcennejšiemu, čo jejpo tisícročia s takou trpkosťou anjelivrývali do svedomia.

Nielen, že by sa tým ponížila a me-nila by zlato za blato, ale nakoniecby ani to blato nedostala. Lebo v “py-ramíde” nemôžu byť všetci. Namastiťvrecká si môže iba vrchol; teda “zria-ďovatelia”, “poradcovia”. Oni potre-bujú rýchlo nahovoriť ďalších účast-níkov, lebo im padá lietadlo založenéna nekonečnom stupňovaní výroby.Ale my - ak by sme chceli byť cham-tiví - zbytočne by sme do pyramídyvstupovali tesne pred koncom hry...A “čierny peter” by zostal v rukenám... Emil Páleš

31

Je astrológia kráľovnou viedalebo pavedou? V uplynulých ro-koch sa záujem o astrológiu zno-va oživil a medzi astrológmi, ve-rejnosťou a vedeckou obcou sarozprúdil dialóg. V tomto dialó-gu zostáva veľa nedopovedanéhoa nepochopeného, hlavne čo satýka širších filozofických súvis-lostí astrológie: V čom spočívaslobodná vôľa človeka, ak jehoosud určuje postavenie hviezd nanebi? Je astrológia zlučiteľná skresťanským učením o Božej mi-losti? Neodporuje astrológia prí-rodným zákonom?

Prinášame preto niekoľkojasných myšlienok v podobe ná-zorných príkladov. Sú plodomnašich viacročných pozorovaní aúprimnému čitateľovi môžu byťinšpiráciou a podnetom k vlast-nej práci.

Predovšetkým pokladáme zadôležité konkretizovať pojemosudu, inak je každá ďalšia dis-kusia o ňom bezpredmetná. Apotom sa chceme sústrediť na“strašidlo predurčenosti” a “stra-šidlo náhody”, ktoré obe sú ob-rovskou brzdou, prekážkou priprevzatí zodpovednosti človekaza jeho vlastný život.

Avšak dospievajúceho musíte v ur-čitom štádiu oboznámiť so všetkýminástrahami, ktoré na neho čakajú,inak na to doplatí. Od určitého časusa musí naučiť rozhodovať sám a vyho nemôžete večne držať za ruku ahovoriť mu, čo je “od čerta” a čo “odBoha”, keď to nevie rozoznať sa-mostatne.

Naša doba je v istom zmysle opa-kovaním egyptskej kultúry a všetkoto, čo tam zapadlo do zabudnutia, vrá-tane mágie a astrológie, musí terazznova vyvstať na denné svetlo a byťvedome zvládnuté!

Okultné poznatky sú voľne dostup-né a ľudská zvedavosť sa nedá udržaťna reťazi. Ešte v ani jednej rozprávkesa nepodarilo uchrániť dievčinu (du-šu) pred tým, aby nazrela do trinástejkomnaty, aj keď to pre ňu malo maťosudné následky. Aj tá najlepšia veria-ca raz neodolá pokušeniu, aby si as-poň nevypočula, o čom ľudia s takýmvzrušením hovoria a neskôr aby sa sa-ma nešla presvedčiť, či je naozaj prav-da všetko, čo sa o nejakom veštcovialebo astrológovi hovorí. Potom sa jejmôže stať, že bude šokovaná nejakoudetailnou predpoveďou budúcnosti.Povie to svojej priateľke a tá zasedvom ďalším. A práve pre svoju na-

V minulosti boli tajné poznatky u-zamknuté vo vežiach kláštorov a v hla-vách zasvätencov. A zverovali sa len vy-braným, spoľahlivým jednotlivcom.

Dnes mnohé z toho, čo bolo vtedyutajované pod hrozbou hrdelného tres-tu, vychádza tlačou. Tieto poznatkysú v rukách stále väčšieho počtu ľudí,ktorí si nie vždy v plnej miere uvedo-mujú aj širšie súvislosti; ako aj v ru-kách jednotlivcov a skupín, ktorýchsnom je získať pomocou magickýchsíl osobný vplyv; vojenských labora-tórií, mocensko-politických klík a ló-ží, ktoré sa snažia neviditeľne ovplyv-ňovať dianie.

Preto v záujme Svetlého bratstvanemôže byť nič iné, ako informovaťa priviesť ľudstvo k poznaniu o tých-to pravdách v čo najčistejšej a najúpl-nejšej podobe. Jedine tak budú môcťľudia v budúcnosti dorásť na rovno-cenných partnerov mocnostiam zla -a vedome sa brániť.

V minulosti cirkev ľudí chránilapred nebezpečím okultizmu utajova-ním všetkých informácií a odstrašova-ním, aby o takom niečom radšej aninič nevedeli. Tento spôsob bol opod-statnený v čase, keď ľudstvo bolo vštádiu detstva, čiže myšlienkovej ne-samostatnosti.

bov: obehu planéty okolo slnka s obe-hom Zeme. V tej chvíli porozumieprečo. A schopnosť predvídať plane-tárne pohyby na dlhý čas dopredu mubude potvrdením správnosti jeho poz-nania.

Ako pohyby nebeských telies, prá-ve taký spletitý a neprehľadný je osudčloveka. Ľudské životné púte sa kľu-katia a prepletajú ako korene stro-mov. Avšak ten, kto spoznal, že zazdanlivo nepochopiteľnými, nesúvis-lými a často nezmyselne vyzerajúci-mi ľudskými osudmi stojí len niekoľ-ko jednoduchých ale dôležitých prin-cípov, môže kráčať labyrintom svoj-ho života už ako vidiaci: musí síceešte kráčať ďalej po jeho chodbách,no nemusí viac blúdiť: kráča rovno kbráne.

Keď pozorujete pohyb planét pohviezdnej oblohe, zistíte, že planétyna svojej púti po nebeskej klenbe vy-kresľujú veľmi zložité krivky a ob-razce: tzv. cykloidy. Chvíľu sa ženúdopredu, za čas zase spomalia; a po-tom sa buď znova rozbehnú alebo sazastavia celkom. Neraz sa obrátia,postupujú nazad a potom zase dopre-du, takže vykreslia na oblohe slučku.

Človek, ktorý v pohybe planét eštenerozpoznal zákonitosť, sotva budevedieť povedať, kam sa ktorá plané-ta v budúcnosti pohne. Pohyb planétmu môže pripadať ako nerozlúštiteľ-ný hlavolam alebo číra náhodilosť.

Jeho zmätenosť bude trvať dovte-dy, kým si neuvedomí, že tento zdan-livo komplikovaný pohyb vzniká lenzložením dvoch jednoduchých pohy-

(Osud, slobodná vôľa a životný plán)

Svetlo na astrológiu

Služobník Ľalie

32

prostú neinformovanosť budú potomcelkom zmätené a vydané napospasrôznym domnienkam a polopravdám.

Keď už raz človek vykročí z rajasvojej nepoškvrnenej nevedomosti, je-dine Poznanie ho tam môže zase vrá-tiť. Poznanie celej Pravdy jedinémôže ľudí na jednej strane účinneochrániť pred tým, aby podliehaliilúziám a na druhej strane ich priviesťk istote, že žiadna mágia,1 ale len zu-šľachtenie charakteru, vernosť a lás-ka k Bohu sú jediná cesta.

Otázniky nad astrológiou

Boží úmysel, myšlienka, podľaktorej bol stvorený vesmír, sa v tej naj-čistejšej podobe zračí na nebeskejklenbe. Preto sa právom hovorí, žeezoterické poznanie je v tej naj-čistejšej podobe zachytené v as-trológii.

Pravdepodobne niet člove-ka, ktorý by o astrológii nepo-čul. Avšak človek, ktorý má oastrológii zmysluplnú a ucele-nú predstavu, je skôr výnim-kou. Množstvo ľudí po celomsvete používa astrológiu stálelen ako súbor namemorova-ných značiek a pravidiel, kto-rých pôvod sa stráca v šeromdávnoveku. Hlbšia podstata týchtopravidiel im pritom zostáva záhadoua širšie súvislosti sa strácajú.

Dobrý astrológ zo skúsenosti vie,že medzi dianím na nebi a na zemi jeočividná súvislosť. Ale vie aj to, žeastrologické poučky nevychádzajúvždy. U niektorých ľudí dokonca ne-vychádzajú vôbec. Zdôvodňuje sa totým, že “hviezdy naznačujú, ale nedo-nucujú”; že ide len o vplyvy, ktoré samôžu ale nemusia naplniť, čo je v pod-state správne. K tomu však treba dodaťto najhlavnejšie: kedy sa tieto vply-vy musia a kedy nemusia či dokon-ca nemôžu naplniť a čo má človekrobiť, aby sa nenaplnili?

V prírode neexistujú zákony, ktoréby platili len niekedy. Ak platia lenniekedy, znamená to, že v hre je viacfaktorov, ktoré nám zostali skryté. Pritakomto inštinktívnom a nie celkomvedomom používaní astrológie sa po-tom nad astrológiou stále vznáša celýkŕdeľ otáznikov:

Ak osud človeka určuje posta-venie hviezd na nebi, kde zostávajeho slobodná vôľa? Aký zmyselmá život, keď všetko je predurče-né? Prečo jedna planéta prinášašťastie a druhá nešťastie? Je spra-vodlivé, aby jeden mal dobrý životlen preto, že sa narodil

práve pri dobrej konštelácii hviezda druhý naopak? Mám snáď opus-tiť svoje dievča/chlapca, keď mámev horoskope napísané, že sa k sebenehodíme? Neprotirečí učenie otom, že osud je nezmeniteľne vpísa-ný vo hviezdach kresťanskej viero-uke o nekonečnej Božej milosti?Ako to, že napríklad čínsky zvierat-ník je iný ako náš? Ak je pravda,že hviezdy vplývajú na život člove-ka, prečo sa to už dávno nepodari-lo vedecky dokázať?

Všetky tieto otázky sú namieste aje nanajvýš potrebné na ne odpovedať.Ich formulácie sú však zároveň sve-dectvom, že pýtajúci sa má len veľmihmlistú predstavu o tom, o čo v astro-lógii v skutočnosti ide. Aj medzi astro-lógmi je to len menšina, ktorá má ale-bo sa aspoň snaží mať ujasnené aj tieširšie súvislosti, ktoré sú také dôležitéa ktoré jediné dávajú astrológii zmy-sel a oprávnenie tým, že ju začleňujúdo celkového poznania o človeku.Mnohí prezentujú astrológiu tak, ževzniká nesprávna predstava, akobyhviezdy boli čosi cudzie, čo na ľud-skú dušu pôsobí (predurčuje ju)zvonka a násilne. To prirodzene musívzbudzovať odpor všetkých zdravocítiacich ľudí s rozvinutým zmyslompre slobodu a spravodlivosť.2

Existuje slobodnávôľa?

Medzi nami je teraz už dosťtakých, čo prešli šokujúcimiskúsenosťami s predpoveda-ním budúcnosti, ktoré vôbec

nesvedčia o tom, že by človekmal nejakú slobodnú vôľu: vide-

li, že akokoľvek sa niektorí bú-chali do pŕs, že oni sú pánmi svoj-

ho osudu, predsa sebe predpovedanýosud do bodky naplnili a to ešte svlastným pričinením - ako slepí.

Na niektorých tieto detailné pred-povede budúcnosti zapôsobili takmocne, že dospeli k názoru, že všetkoje predurčené.

Druhí majú zase dojem, alebo sinahovárajú, že nie sú ničím podmie-není, že si voľne robia, čo chcú a žecelý život je náhoda. Nejeden z nichby asi bol prekvapený, keby vedel, žeo ňom existujú zošity, ktoré boli napí-sané už pred jeho narodením a v kto-rých je dátum jeho svadby alebo jetam opísaný večer, kedy ho na jednejtanečnej zábave náhle rozbolí zub; aže jeho vlastný život bol pre majiteľa

1 Majme na zreteli, že mágia - tonie sú len zaklínadlá a nápoje. Politic-ké heslá, demagógia, propaganda, re-klama, finančné toky, menová politi-ka - to všetko sú magické prostriedkypar excellence, ktorými dnes možnoučarovať davom a manipulovať s ichvedomím. Na svete nebude pokoj, kýmsi posledný človek s naprostou istotoua samozrejmosťou neuvedomí, že doraja neexistuje žiadna “ magická”skratka.

2 Hlbšie a celistvé poznanie astrológie je a bude musieť zostať vyhradené tým,ktorí si to zaslúžili. Títo ľudia pomáhajú tam, kde je to potrebné a skutočne užitočné.Majú však malú chuť strácať čas planými debatami s ľuďmi, ktorí sa chcú len nechaťpresvedčovať, ale nechcú sa nikdy presvedčiť sami; alebo robením horoskopovzvedavcom, ktorí chcú vedieť, kedy zomrú alebo kedy si nájdu partnera. Vedia, žeje to naprostá strata času, lebo výsledkom je vždy len určité vzrušenie, ale žiadenskutočný pokrok. Nikomu nemôže jeho horoskop priniesť skutočný úžitok, kým sasám neprepracuje k tomu, aby mu dokázal porozumieť aj so všetkými súvislosťami,ktoré patria k Múdrosti o Celku. Prideľovať nejaké zjednodušené, z kontextu vytrh-nuté poučenia je veľmi problematické. Lebo keď sa niekto snaží vo svojom životeaplikovať niečo cudzie, na čo neprišiel sám a čoho celkový zmysel mu uniká, je takmeristé, že si tým len pobabre život. Zmysel má viesť žiaka, ktorý prejaví vážny záujem.

33

týchto zošitov práve tým presved-čivým príkladom, na ktorom uveril,že všetko je nezmeniteľne dané vo-pred.

Pre nás sú nadovšetko dôležité tietotri otázky: Čo je osud? Aký je zmyselživota? A v čom spočíva slobodačloveka, kedy je vlastne človek slo-bodný?

Oba uvedené extrémne názory -predurčenosť aj náhodilosť - zrejmeuvrhujú ľudského ducha do neslobo-dy. Lebo aj vtedy, keď všetko jedané, aj vtedy, keď nič nie je isté,stráca ľudské úsilie po Dobre zmy-sel. Aj uprostred chaosu, v ktoromneplatia žiadne pravidlá - aj uprostreduž hotového vesmíru je človek bez-mocný, zbytočný.Často sa síce hovorí o tom, že ho-

ci človek má akýsi osudový údel čikarmu, s ktorou sa už narodí, že pred-sa len má aj slobodnú vôľu a sám sije kováčom svojho šťastia. Ako kon-krétne idú tieto dve veci dohromady,o tom sa hovorí len veľmi abstraktnea neurčito.3

Preto Sophia prináša aspoň nie-koľko jasných obrazov, ktoré budú či-tateľovi vodidlom a oporou a poprela-muje steny niektorých myšlienkovýchväzení, ktoré dnes sužujú ľudské duše.

Pre čitateľov neoboznalých v as-trológii musíme najprv heslovite na-značiť základné prvky, s ktorými as-trológia pracuje a potom uvediemerad konkrétnych príkladov, na ktorýchilustrujeme najdôležitejšie zákonitos-ti ľudského osudu vo vzťahu k slobod-nej vôli.

Tým zároveň odpovieme na otáz-ky našich popularizátorov astronómiea oponentov astrológie - Doc. Dr. Zá-viša Bochníčka, CSc., RNDr. IgoraKapišinského, CSc. a RNDr. JiříhoGrygara, CSc. - aj na tie, ktorých savraj “astrológia bojí ako svätenej vo-dy”. Posunieme tým priečku nároč-nosti o stupienok vyššie a trošku vy-provokujeme aj akademickú vedu,

aby sa otázkami astrológie zaoberalao niečo vážnejším spôsobom.

Jarmočné horoskopy

Hneď na začiatku musíme z váž-nych úvah vylúčiť ten druh horosko-pov, aké sa kedysi robievali na jarmo-koch a aké sa teraz vydávajú v oddy-chových časopisoch: podľa toho, vakom ste znamení, prečítate si predpo-veď na týždeň alebo mesiac dopredu.

Tieto horoskopy sú založené na po-lohe slnka pri narodení v niektorom zdvanástich znamení. To je však iba je-den z mnohých prvkov horoskopu.Okrem toho sú tam stovky ďalšíchprvkov, ktoré spolurozhodujú.

Je zrejmé, že na svete existuje viacako len dvanásť druhov ľudí a ľud-ských osudov. Hovoriť niečo len nazáklade znamenia je ako keby stechceli predpovedať, či niekoho príj-mu alebo nepríjmu do zamestnania lenpodľa toho, či vie po anglicky. Zna-losť jazyka je dôležitý faktor. Okremtoho sú tu však stovky ďalších fak-torov, ktoré spolurozhodujú o tom, čito-ktoré zamestnanie získa alebo nie.

Presný horoskop možno nakresliťlen so znalosťou miesta, dňa, hodinya minúty narodenia.

Pravdepodobnosť, že sa nejakápredpoveď podarí len na základe zna-menia, je minimálna. Niekto môžemať slnko v baranovi, ale ostatnýchdeväť planét v rybách. Taký človekje potom oveľa viac ryba ako baran.

V zábavných časopisoch sa naprí-klad zvyknú určovať sympatie a an-tipatie medzi znameniami podľa jed-noduchých pravidiel ako: K vodnárovisa hodia váhy, ale nehodí býk. Astro-logickým podkladom pre toto pravidloje toto: v prípade vodnára a býka jepravdepodobnosť, že ich slnká budúzvierať kvadratúru (90° uhol) a ichvyžarovania sa budú vzájomne rušiť.U vodnára a váh je pravdepodonosť,že obe slnká (a možno aj najbližšie

obežnice slnka) budú zvierať trigon(120° uhol) a budú sa doplňovať. Keďsa však jedna osoba narodí v prvý deňvodnára a druhá v posledný deň bý-ka, ich slnká zvierajú trigon a majúsa k sebe veľmi dobre. A naopak, keďsa niekto narodí v posledný deň váh,jeho slnko je v kvadratúre so slnkomnarodeného na začiatku vodnára.

Zmysel takýchto trojriadkových,zábavných novinových horoskopovnemôže byť naozaj nič iné, ako roz-ptýlenie.

Vznikla astrológia náhodou?

Aký názor má súčasná akademic-ká veda na pôvod a platnosť astroló-gie? Žiaľ, veda nad astrológiou pri-rýchlo zlomila palicu. Dostatočnýmdôvodom k tomu sotvakedy bola dô-kladná znalosť astrológie a vlastné po-zorovania; obyčajne stačí toľko, že as-trológia tak či onak nebude môcť byťpravdivá, pretože sa nevmestí dosúčasnej prírodovedeckej paradigmy;nevmestí sa do predstáv súčasnéhočloveka o svete. Predpokladá sa pre-to, že asi vznikla omylom.

Ako? Možno, že to bolo naprík-lad takto: Ľudia boli v minulosti veľmipoverčiví a nevedomí. Keď nastalonapríklad zatmenie slnka, znamenaloto určité porušenie poriadku v prírodea ľudia sa báli, že by mohlo vyhasnúťúplne. Tieto javy začali systematickyvyužívať prešibaní podnikavci. Hovo-rili davom: “Prinášajte obete, modli-te sa - a slnko sa udobrí a bude svietiťďalej...”.

Alebo: “V čase, keď nastala dife-renciácia na hŕstku boháčov a masychudákov, keď nikto nemohol rozho-dovať o svojom osude, ponúkala as-trológia východisko...”

Alebo takto: “Starovekí a stredo-vekí letopisci mali záľubu v dramatic-kých opisoch. Aby bol opis nejakejvážnej vojensko-politickej udalostialebo živelnej pohromy zaujímavejší,

3 Kým sa pojmy osud a sloboda budú vysvetľovať tak hmlisto ako doteraz, kým ľudia pri vyslovení týchto dvoch slovnebudú chcieť mať na mysli žiadnu konkrétnu predstavu, zostanú tieto pojmy stále bez úžitku.

Uvedomme si, prosím, že toto nie sú filozofické, ale praktické otázky. Za to, že sa ľudia odmietajú týmito otázkamizaoberať ako nedôležitými, platia vlastnými životmi - nie abstraktnými, filozofickými, ale úplne konkrétnymi životmi!

Nie je pravda, že obyčajný človek nezastáva žiaden filozofický názor. Každý jeden z ľudí zastáva na všetky filozofickéotázky - vrátane otázky o zmysle života, slobode a predurčení - názor svojím vlastným životom - a za tento svoj postoj nie bude,ale je súdený! Ľudia zastávajú polovedomé avšak úplne konkrétne postoje k tomu, kde sú hranice ich slobody; čo nemôžu a čomôžu ovplyvniť a ako. Podľa svojho postoja potom konajú - a podľa toho konania je potom aj výsledok.

Keď si napríklad v stredoveku mysleli, že morová nákaza je nejaký nezmeniteľný trest Boží, ktorý nemožno ovplyvniť anerobili ani základné hygienické opatrenia, jasne tým demonštrovali svoj nerozumný, nevedomý postoj. A keď si v 20. storočíľudia myslia, že prírodné katastrofy, “únava materiálu”, neúrodnosť pôdy alebo vznik nových vírusov sú čírymi zhodamimechanických okolností nezávislých od ľudského vedomia, je to nevedomosť rovnako strašná.

34

V Sophii 2 sme hovorili o tom, žeľudské city a myšlienky sa podľa zá-kona príťažllivosti rovnakého druhu(t.j. rezonanciou) zhlukujú do cen-trál rovnakej farby, tónu, nálady. Tie-to centrály sú “umiestnené na plané-tach”; presnejšie povedané, sú roz-prestreté vo sférach ohraničenýchobežnými dráhami planét. Tak každáplanéta sa stáva strážcom duševnéhobohatstva určitého druhu.

Pred narodením na Zemi musíľudský duch prejsť všetkými planetár-nymi sférami a každá planetárna in-teligencia ho vo svojej sfére obda-ruje určitými duševnými schopnos-ťami, ktoré bude potrebovať pri usku-točňovaní svojho životného plánu.Smerom zhora nadol človek putujesférou Saturna, Jupitera, Marsa,Slnka, Venuše, Merkúra a Luny. Vkaždej sfére strávi určitý čas príprava-mi na vtelenie. V každej sfére mu by-tosti votkajú do duševného rúcha nitkya stužky hlbokých, sýtych farieb; tiepotom po svojom precitnutí na Zeminájde ako talenty a vlohy vo svojejduši. Ľudská duša je doslova utka-ná z hviezdneho trblietania!

Po odložení pozemského tela člo-vek prechádza sférami zasa v opač-nom poradí - zdola nahor - a v každejodkladá tú zložku astrálneho (=hviezd-neho) tela, ktorú v tej sfére dostal. Pri-tom zároveň skladá účty z toho, akodarované sily využíval.

Prechod z fyzického do duševnéhosveta sa v istom zmysle podobá naprechod z tuhého do kvapalného sku-penstva.5 Jednotlivé duševné zložky,ktoré dovtedy pôsobili zviazané v oh-nisku fyzického tela sa rozídu a roz-vrstvia podľa farby a tiaže. Stužkyduševných síl, ktoré sa predtým navi-nuli na vašu duchovnú bytosť ako nahriadeľ, sa teraz zase odvinú. Astro-mentálne telo človeka sa rozčlení nasedem častí.

Je to akoby vám vaše duševné rú-cho rozpárali a roztriedili nitky podľafarby; akoby sa rozišlo na sedem jed-nofarebných rúch a tie ste mali odra-zu oblečené namiesto toho prvého.Pritom človek prežíva sám seba vždy

társke náboženské cítenie, na Slnkuje to pochopenie hlbšieho, spoločnéhojadra náboženskej skúsenosti. A v ďal-ších sférach stále vyššie a hlbšie druhyduševných činností.

Kto však tu na Zemi pre ten-kto-rý druh duševnej aktivity nevyvinulzmysel, pre toho je vo vyšších sfé-rach pusto, nedokáže tam vnímať.Hoci okolo neho sa toho deje veľmi ve-ľa, v jeho duši nie je nič, čo by sa za-chvelo odozvou. Po zvlečení astrálnehotela prechádza človeka obdobným spô-sobom siedmimi sférami mentálu.

Aby čitateľovi táto cesta nebeský-mi sférami nepripadala ako niečo úpl-ne nové a zvláštne, musíme ju trochuuviesť aj do historického kontextu. To,čo sme práve uviedli, je Ptolemaiovmodel slnečnej sústavy. V Ptolemaio-vom modeli sa opisujú skôr duševnésféry, ako ich vidíme z perspektívycestovateľa zo Zeme ako z centra, nežskutočné dráhy astronomických telies.V tom čase sa ľudia málo starali o to,

Poradie sfér okolo Zeme. Nad zemou je voda, nad ňou sféra vzduchu apotom ohňa. Tým končí sublunárny svet. Potom nasledujú sféry Mesiaca,Merkúra, Venuše, Slnka, Marsu, Jupitera a Saturna. Ôsma supralunárnasféra je sféra stálic. Desiata sféra je prvý hýbateľ. Nad ňou sú už len “empy-reovia nebies”, sídlo Boha a všetkých “vyvolených”. Z Apianovej koz-mografie.

Hviezdny pôvodčloveka

ako oblečeného v tom najvrchnejšom,najhrubšom kabáte, ktorý má právena sebe, až kým ho neodloží. A podľatoho, koľko jeho duševných síl boloviazaných v ktorej sfére, taký hrubýje ten-ktorý kabát (zložka) astrálnehotela a tak dlho sa zdrží s jeho odklada-ním.

Vo sfére Luny musí zúčtovať s týmnajhrubším druhom prežívania a poci-tov, ktoré pramenili bezprostredne zfyzického tela. Tu sa jedni už po krát-kom čase nudia; a druhí sa odtiaľ dlhonevedia odtrhnúť.

Vo sfére Merkúra prežíva človekto, čo by sa dalo vzdialene nazvať bež-nou ohľaduplnosťou a komunikatív-nosťou. Ak také čosi na Zemi nevyvi-nul, cíti sa tam sám.

Na Venuši prežíva to, čo vyvinulna svojom zmysle pre umenie alebonáboženské cítenie.

To všetko nájdete aj vo sfére Slnka,ale v oveľa inej kvalite: povedzme za-tiaľčo na Venuši ide o úzkoprsé, sek-

5 Pozri Sophiu 4: "Kto je človek. Ovýzname života."

35

či sa planéty pohybujú presne tak, alebo trochu inak; aprírodovedným poznatkom vôbec venovali malú pozor-nosť. Ale starali sa o spásu svojej duše. Zaujímal ich du-chovný svet. Preto v Ptolemaiovom modeli sú pôvodneznázornené len schematické kruhové sféry okolo Zeme. Zhľadiska vtedajšej priority hodnôt a cieľov je tento modelv poriadku. Ptolemaiov Almagest bol základným kameňomstredovekej arabskej a európskej učenosti.

Staroveké národy napospol verili, že sú synmi/dcéra-mi nebies a že pochádzajú z hviezd. Napríklad Egypťania.Z kráľovskej a kráľovninej komnaty Cheopsovej pyramídyvedú šachty, ktoré sú nasmerované na pás Orióna a hviezduSírius; pretože odtiaľ vraj pochádzal faraon a jeho man-želka.

Tými istými sférami človek prechádza aj podľa staro-perzskej tradície a dokonca aj podľa rozprávania americ-kých indiánov. Peržania hovorili, že duše zomrelých pu-tujú najprv k Mesiacu a odtiaľ ďalej k Slnku. Preto vrajMesiac strieda fázy - funguje ako pumpa: Do splnu sanapĺňa a ubúdajúc posiela duše ďalej k Slnku.

U Siouxov sa tradovalo, že ich predkovia žili najprvna Slnku a potom na Mesiaci, než sa prisťahovali na Zem.Keď človek niekde v etnografickej literatúre narazí na také-to absurdne znejúce predstavy, že “Indiáni žili kedysi naSlnku a potom sa presťahovali na Mesiac a z Mesiaca saprisťahovali na Zem”, nevie, čo si má o tom myslieť. Oby-čajne to prejde bez povšimnutia, lebo to pre neho nedávažiaden zmysel.

Viacero čitateľov asi čítalo aj knihu “Putovanie duše”od Petra Richelieu. O planétach sa v nej síce nič nehovorí,no autor v nej opisuje sedem sfér, na ktoré je rozčlenenýastrálny svet. V najbližšej sfére boli tí, čo sa nevedeli od-trhnúť od Zeme a stále ich to ťahalo späť do krčiem, faj-čiarskych salónov a pod. - to je sublunárna sféra. V druhejsfére sa zdržovali takí, ktorých srdce bolo plné najvšednej-ších vecí ako nakupovanie, klebety, zhromažďovanie vecído domu; a ktorí z nich nezatúžili po ničom vyššom, strávilitam dlhý čas. To je Merkúr. V tretej sfére opisoval, že satam zaoberali umeniami, vedami a náboženstvom - to jeVenuša. V ďalších potom stále vážnejšími vecami - praco-vali na globálnych problémoch ľudstva a duševne ovplyv-ňovali rozhodujúce procesy na Zemi atď. To je Slnko aJupiter.

A v siedmej zóne astrálu “žijí obyvatelé, kteří se snažívyhnout sa za každou cenu styku s jinými lidmi. Jsou to-ho názoru, že vývoj a pokrok lze uskutečnit pouze v napros-té samotě a mlčení. V hmotném světě se vyskutují svatímužové, kteří žijí jako poustevníci na odlehlých místechna úpatí nebo na vrcholku nějaké hory, kam lidská nohavkročí jen málokdy. Věnují svůj život meditaci, postům atakzvanému asketickému životu. Takoví lidé se po smrtinezmění a za čas se dostanou do sedmé sféry, kde v medi-tativním životě pokračují. Najdete tam mnichy a řeholní-ky různých řádů, které vyžadovaly od svých členů absolutnímlčení a život oddělený od normálních lidí. Natolik sizvykli žít vnitřním životem a modlit se za ostatní, že nachá-zejí útěchu v tomto způsobu existence i po smrti.” A to jeočividne sféra Saturna.

Toto je pekný príklad na to, že človek niekedy niečočíta a potom to číta alebo počuje inde, a vôbec si neuvedo-mí, že je to to isté z druhej strany.

pridali na dokreslenie ešte nejaký nápadný nebeský úkaz.Obzvlášť obľúbené boli zatmenia Mesiaca.

Keď potom neskorší učenci študovali v knižniciach,nemohla im uniknúť nápadná súvislosť medzi zatmenia-mi a tragédiami. Z toho usúdili, že pri zatmení musí vždynastať nešťastie - jedno z najobľúbenejších pravidiel astro-lógie. Zatmenia, pri ktorých sa nič nestalo, sa samozrej-me nezaznamenávali.

Neskôr, keď sa ukázalo, že toto pravidlo nefunguje,začali sa vymýšľať ďalšie korigujúce podmienky a pra-vidlá, aby to vždy vyšlo: napríklad poloha Mesiaca v zna-mení, poloha ostatných planét a pod. Takým spôsobomsa z toho jednoduchého pravidla astrológia rozrástla naveľmi komplikovaný systém.”

Tento zdetinšťujúci, odmietavý postoj k astrológii sa -okrem veľkej neznalosti problematiky - zakladá na dvochveľmi urýchlených, letmých postojoch: Za prvé, že súčasnáfyzika už odhalila posledné tajomstvo vesmíru, čiže navševedúcnosti vedca: inak by si žiaden z nich nemoholdovoliť povedať, že astrológia odporuje všetkým prírod-ným zákonom - keď ich všetky nepozná. A za druhé, že vminulosti žili na Zemi len samí poverčiví primitívi, akýmmožno bez váhania pripísať aj to najdetinskejšie počínaniea všetky druhy nezmyslov.

Čo vyžarujú planéty?

Súčasná astronómia uznáva len dva prípady pôsobe-nia nebeských telies na život na Zemi. Jedným z nich jegravitačná sila Mesiaca, ktorá dokáže dvakrát denne zo-dvihnúť všetky pozemské oceány a kontinenty. Druhýmje tzv. “slnečný vietor”, prúd častíc, ktorý spôsobuje zvý-šené zaťaženie srdcovo-cievneho systému a spomaľuje ner-vové reakcie. Keď pozorujete slnko, prídete na to, že včase zvýšenej slnečnej aktivity (to sa prejaví veľkým poč-tom škvŕn na slnku) nápadne vzrastá počet dopravnýchnehôd a infarktov.

Každé ďalšie pôsobenie planét na biosféru Zeme astro-nómia zatiaľ odmieta, pretože nepozná žiadne zákony, nazáklade ktorých by sa mohlo odohrávať. Bezdôvodne sapritom vychádza z predpokladu, že v každom prípade musíísť buď o elektromagnetické, magnetické, elektrické ale-bo gravitačné pole z čoho vzápätí vznikajú otázky a rozpo-ry, na ktoré sa nedá odpovedať. Napríklad: “Ako to, že saneuplatňujú rozdiely vo vzdialenosti pôsobiacich planét?Napríklad pôsobenie Venuše v hornej a dolnej konjunkciiso Slnkom sa musí odlišovať o štyridsaťnásobok, nech užje povaha tohto pôsobenia akákoľvek.” Alebo: “Izbovážiarovka pôsobí na človeka tisícnásobne väčším elektro-magnetickým kvantom ako svetlo Merkúra.” Intenzitapôsobenia uvedených štyroch polí totiž klesá so štvorcomvzdialenosti.

Keby sme však pri takýchto úsudkoch chceli hneďskončiť, bolo by to veľmi skratkovité myslenie. Keby na-príklad tí istí astronómovia dôsledne uplatnili ten istý po-stup aj na svoju kresťanskú vieru v Boha a jeho anjelov,museli by sa kresťanstva vzdať - a nemohli by ním argu-mentovať proti astrológii! Lebo aj pôsobenie anjelov asvätých by muselo ubúdať so štvorcom vzdialenosti a od-porovalo by súčasným prírodovedným predstavám. Už ztoho vidieť, akí sú k astrológii jej odporcovia nespravodliví,

36

keď na jej tajomstvá uplatňujú iný me-ter, ako na tajomstvá svojej viery.

Okrem uvedených štyroch interak-cií očividne existujú ešte ďalšie druhypôsobenia. Vieme, že napríklad pri te-lekinéze sa nenameria žiadne veľkéelektrické ani magnetické pole a pred-sa môžno otáčať predmetmi v ľubo-voľných smeroch. Pri telekinéze člo-vek sformuje z látky svojho éterickéhotela výbežok, alebo “ruku”, ktorou po-tom pôsobí na dotyčný predmet. Priurčitom zhustení začína byť éterickálátka viditeľná; potom sa hovorí o“materializácii”.4

Vieme napríklad, že kvalita myš-lienkového prenosu sa vôbec nezmen-šuje so štvorcom vzdialenosti. Úspeš-né spojenia na veľké vzdialenosti súzhruba rovnako časté ako nablízko.Pri telepatii ide o astrálne pôsobenie.Preniesť sa v myšlienkach alebo v as-trálnom tele na iný kontinent a pove-dať, čo sa tam deje, nie je oveľa vy-čerpávajúcejšie ako preniesť sa dosusednej dediny.

Pôsobenie planét nie je hru-bohmotné, ale jemnohmotné!Tak ako človek nemá len fyzic-ké, ale zároveň aj viaceré jem-nohmotné telá, aj planéty niesú len fyzickými, ale zároveňaj éterickými a astrálnymi tele-sami.

Sú to jemnohmotné telesáplanét, ktoré pôsobia na jemno-hmotné telo človeka; pôsobeniehrubohmotných nebeských teliesna hrubohmotné telo človeka je za-nedbateľné. Sú to duševné sily, ktorépôsobia na dušu človeka. Osud pred-sa nepôsobí tak, že by niekoho niekamfyzicky odtiahol pomocou gravitač-ného alebo magnetického poľa! Osudpôsobí zvnútra, z ľudskej duše. Vgréckych bájach je to prekrásne zob-razené, že človek sa na miesto, kdeho čaká jeho osud, spravidla dosta-ví sám, lebo ho tam niečo ťahá!

Dvanásť znamení

Všetko, čo potrebujeme v astroló-gii poznať, je 12 a 7 prvkov - 12 zna-mení a 7 planetárnych inteligencií -a princíp skladania ich pôsobení.

V ohnisku týchto 19-tich síl - ichzhustením - sa sformovalo všetko

hmotne prejavené v slnečnej sústave:minerálna, rastlinná, a živočíšna rí-ša, aj ľudské telo.

Podstatou dvanástich znamení jedvanásť druhov pôsobenia anjelskýchhierarchií, ktoré je potrebné vnímaťduchovne, nie hmotne; na zemi jekaždá jedna z týchto síl činná v ne-prebernom množstve prejavov, tak-že vymenovávať pozemsky všetky ve-ci, javy alebo aspekty javov, v kto-rých sa to-ktoré znamenie prejavuje,by nemalo konca. Dlhoročná skúse-nosť zdokonalená v intuíciu umožňujevnímať znamenia podľa ich pravejpovahy ako jasné a jednoznačné pod-staty stojace za ohňostrojom pre-javeného diania.

Dvanásť znamení vzniká vynáso-bením, kombináciou štyroch živlov -ohnivého, vzdušného, vodného azemského - a troch dynamík - pevnej,pohyblivej a kardinálnej.

V troch dynamikách sa prejavujútri články duše: duša pocitová, rozu-mová a vedomá; alebo cit, rozum avôľa. Duša cítivá prestupuje astrálnetelo, myslivá éterické a vôľová fyzic-ké.

Pre orientáciu uvádzame len sché-mu, ktorá výstižne vyjadruje charak-teristické, typické prejavy znamení vjednotlivých aspektoch ľudskej pova-hy.

Dvanásť domov

Obloha je rozdelená na dvanásťznamení a zem na dvanásť domov.

Prvý dom začína na východnom obzo-re. Nasledujúcich šesť je pod obzoroma ďalších šesť nad obzorom. Štvrtýje v “hĺbke nebies”, pod našimi noha-mi, siedmy sa nachádza na západnomobzore, desiaty vrcholí v zenite, v“strede nebies” nad našou hlavou.

Pretože Zem sa točí, znameniazverokruhu sa ocitnú každé dve hodi-ny v inom dome. Bod oblohy, ktorýpráve vychádza, sa volá ascendent azapadajúci bod oblohy descendent.Ascendent znamená jar, začiatok ži-vota; stred nebies leto, vrchol života;descendent jeseň a hĺbka nebies zimu,starobu. Ascendent znamená osob-nosť, “ja” - descendent “ty”, “tendruhý”. Stred nebies znamená to, čoje zjavné, čo je vonku; hĺbka nebiesto vnútorné, to skryté.

Prechod od ‘ja’ k ‘ty’ je postup-ný, plynulý: Napríklad prvý dom zna-mená osobnosť, druhý osobný maje-

tok, tretí najbližšie okolie, súroden-cov, štvrtý rodinu, piaty okruh

priateľov, šiesty pracovný ko-lektív, siedmy partnera, protiv-níka.

Dvanásť domov vznikáprenesením dvanástichznamení z oblohy na zem.Obloha má dvanásť nebes-kých domov - znamení - a zemdvanásť pozemských domov.Znamenia obsahujú duševné

vlastnosti a domy ukazujú nakonkrétnu pozemskú oblasť, v

ktorej sa tieto duševné schopnostimôžu uplatniť. Ak napríklad podsta-tou blížencov je duševná činnosť, kto-rú by sme vzdialene mohli nazvať“komunikatívnosť”, a blíženci sú tre-tím znamením zvieratníka - tak do tre-tieho pozemského domu budú patriťlisty, korešpondencia. Avšak nie lenlisty, pretože listy nie sú jediným kon-krétnym prejavom tejto duševnejschopnosti na zemi! Kto nerozumietento princíp, tomu sa potom zdá ne-pochopiteľné, prečo do tretieho domupatrí zároveň toľko rôznorodých vecí,ktoré akoby nemali nič spoločné: do-pisy, doklady, zmluvy, krátke cesty,návštevy, susedia, doprava, železnice,telefón, pošta, noviny, úrady.

Ak štvrté znamenie - rak - obsahu-je duševný základ, ktorý by sa zaseveľmi vzdialene dal nazvať sklonomutiahnuť sa, vytvoriť domov, starost-livo ochraňovať - tak do štvrtého do-mu patrí rodina, čiže miesto, kde sa

4 Za takýto alebo podobný cirkusovýkúsok človek vždy zaplatí oslabenímsvojho éterického tela.

37

táto duševná sila na zemi prejavuje.Venušino znamenie váh je siedme

v poradí a nesie v sebe duševný im-pulz k láske, harmonizácii, vyváženiuprotikladov. Najväčšou pozemskouinštitúciou pre tento účel je manžel-stvo. Preto napríklad manželstvo patrído siedmeho domu.5

Charakter planetárnychinteligencií

Žiak astrológie musí začať tým, žesa naučí na planéty dívať ako naživé bytosti. Každá planéta je osob-nosťou, vyhraneným charakterom.

Povahu planét najlepšie vystihujúich staroslovenské mená: Merkúr -Dobropán, Venuša - Krasopanna,Mars - Smrtonos, Jupiter - Králo-moc, Saturn - Hladolet, Urán -Nebešťan.

Sedem planét je ako sedem tónovstupnice. Ďalšie planéty sú oktávoupôvodnej sedmice. Napríklad oktávouMerkúra je Urán. V ňom sa rozumovémyslenie zdokonaľuje v bleskovú in-tuíciu. Oktávou Venuše je Neptún. Vňom sa osobná láska rozširuje na ne-osobnú všelásku. Oktávou Marsa (bo-jovníka) je Pluto (moc nad masami).

Každá z planét má svoju privrá-tenú a odvrátenú tvár; vysokú, čistúa deformovanú, nízku podobu. Vpadlej podobe sa každá jej cnosťmení na svoj krivý obraz - neresť.

Aj povahu planetárnych inteligen-cií môžeme naznačiť len heslovite.Precítiť ich hĺbku je možné iba šies-tym, duševným zmyslom: imaginá-ciou. Potom táto sedmica princípovslúži ako sedem základných farieb napalete, z ktorých možno namaľovaťcelý svet. Žiak astrológie má predočami sedem bytostí, ktoré v čistej,vyhranenej podobe stelesňujú sedemarchetypov duševného sveta: múd-reho a spravodlivého vládcu (Jupite-ra), vážneho starca žijúceho v ústraní(Saturna), odvážneho bojovníka(Marsa), krásnu pani (Venušu), vtip-ného a oboznalého spoločníka (Mer-kúra). Ich skladaním, presnejšie pove-dané vzájomným prienikom, vyštie-pením čiastočných povahových strá-nok potom kombinuje všetky druhy aodtiene ľudských pováh.

Podľa materialistického svetoná-zoru sú charaktery, ktoré sa pripisujúplanétam, iba ľudskými predstavamiprenesenými na oblohu. Na všetko, čoprekračuje rámec hrubohmotného dia-nia, má totiž materializmus univerzál-ne vysvetlenie: náhodu.

Charaktery planetárnych logovvraj vznikli náhodou; napriek tomu,že všetky staroveké národy, oddelenépriepasťou času a priestoru, ich iden-tifikovali rovnakým spôsobom. Na-príklad Mesiac sa vraj začal spájaťso ženstvom preto, lebo náhodou sú-visí so ženskou periódou. Merkúr sastal poslom bohov, lebo je najrýchlej-šou, najčipernejšiou planétou. Venu-ša - ako najkrajšia a najjasnejšia - sastala bohyňou lásky a krásy. Krvavo-

červená farba bola dôvodom, prečosa Mars stal bohom vojny. Jupiter sastal vládcom, lebo sa pohybuje poma-ly a dôstojne. A Saturn sa stal bohomčasu, lebo jeden jeho obeh - 29 rokov- sa vraj približne rovná vtedajšejdĺžke ľudského života.

A až potom, na základe týchto ná-hodných znakov, začali ľudia hovoriť,že Jupiter prináša slávu, moc a šťastie;Mars vojny, choroby a mor; Saturnžalár, šibenicu, smrť atď. Tento sú-bor poverčivých predstáv vraj mal -opäť náhodou - takú presvedčivú si-lu, že sa rozšíril po celej zemi a zapus-til také hlboké korene, že sa ho nedarívykoreniť po tisícročia až do dnešnéhodňa.

Aspekty

Aspekty ukazujú cesty, po kto-rých sa planetárne sily spájajú. Akdve planéty vo zverokruhu stoja v ur-čitom uhle (aspekte), dostávajú sa týmdo vzťahu: budú sa vzájomne podpo-rovať, doplňovať alebo si prekážať;a takýmto spôsobom spoja záležitostitých domov, v ktorých sa nachádza-jú.

Každý aspekt svojím charakteromzodpovedá jednej planéte:

Konjunkcia (0°) znamená spoje-nie, sútok síl. Zodpovedá Merkúru arieši sa myslením. Harmonickosť kon-junkcie závisí od toho, ako dobre satieto dve sily znášajú.

Konfinis (30°) znamená “prevrat-nú zmenu”, zodpovedá Uránu a riešisa intuíciou.

Astrologická hodnota planétSlnko: šťastie, úspech, sláva, vzostup, autorita, ušľachtilosť, počestnosť,úctyhodnosť; pýcha, sebapreceňovanie, zbabelosť, domýšľavosť, pano-vačnosť. Luna: premeny života, cesty, nevedomie, sny, duša, ženskosť,plodnosť, citlivosť; nestálosť, sentimentalita, zlé mravy, slabosť vôle, roz-mary. Merkúr: myslenie, výrečnosť, vynaliezavosť, zručnosť, obchod; pod-vody. Venuša: láska, krása, radosť, družnosť, cudnosť, súlad, čistota, kúzlo;zmyselnosť, pôžitky, záhaľka, perverzia, neporiadok, drzosť. Mars: vôľa,energia, odvaha, aktivita, odolnosť, boj, vášne; krutosť, prudkosť, unáh-lenosť, neústupnosť, násilie. Jupiter: láska k pravde, múdrosť, dôstojnosť,blahobyt, moc, víťazstvo, zbožnosť, česť; prílišná smelosť, pokrytectvo,pôžitkárstvo. Saturn: hĺbka, zodpovednosť, vytrvalosť, šetrnosť,opatrnosť; konzervatívnosť, ukrutnosť, chlad, osamotenie, prekážky, osud,plíživé zlo. Urán: originalita, intuícia, neočakávané náhody, revolučnosť,novátorstvo, vynálezy; výstrednosť, fanatizmus, odmietanie tradície. Nep-tún: idealizmus, zduchovnenie života, podvedomie, fantázia; omyl, pod-vod, chaos, snivosť, vidiny. Pluto: moc, masy, násilie, genialita, rozvrat.

Astrologické domyI.dom: hmotné telo, osobný charakter, zá-kladný typ. II. dom: majetkové možnosti,sloboda, vlastníctvo. III. dom: blízke oko-lie, reč, písmo, súrodenci, krátke cesty. IV.dom: domov, zdedené sklony, otec, koniecživota. V. dom: pokušenie, vášne, zmysel-nosť, hry, zábavy, deti. VI. dom: pracovnépodmienky, choroby, zdravie, podriadení.VII. dom: vonkajší svet, spojenectvo,manželstvo, verejní nepriatelia. VIII. dom:smrť, veno, dedičstvo, tajné veci. IX. dom:sláva, kariéra, náboženstvo, duchovnosť,ďaleké cesty. X. dom: povolanie, nadria-dení, úspech. XI. dom: priatelia, protekcie,splnenie túžob. XII. dom: tajné nebezpeč-né vplyvy, nepriatelia, chronické choroby.

5 Všimite si, že podľa tohto pravidlavychádza to isté, ako podľa pravidla ‘ja’- ‘ty’: že totiž manželský partner patrído siedmeho domu.

38

dividuácia, f viera v stvoriteľa, gzákladná úzkosť, h metafyzika, icharita.

Utváranie poriadku: ̂ revo-lúcia,_istota, ̀ spoločenstvo roz-hovoru, a pestovanie tradície,bregentstvo, c bezpečné ohrani-čenie, d pokroková tradícia, ezub za zub, fvyššie poslanie, gdodržovanie princípov, h potrebačloveka, i súlad so svetom.

Náboženstvo: ̂ sebaobetova-nie, _ láska k blížnemu, ` šíriťevanje- l i u m ,

a späťk počiatkom, b uctievanieslnka, c zrodenie z panny, d byťzasvätený, e vzbura, f doskyzákona, g satan ako druhý boh,h nanebevzatie, i zmŕtvych-vstanie.

Cnosť: ^ sila vôle, bojovnáodvaha, _ ochota k odovzdanos-ti, ` dobrá schopnosť myslenia,a húževnatosť, b stáť za podria-denými, c usilovnosť, spoľahli-vosť, d mravnosť, takt, e vášni-vé nasadenie, f odvaha viery, gspytovanie svedomia, h bdelosť,i zrieknutie sa všetkého.

Nebezpečie: ^ hnev, háda-vosť, _ emocionálne rozplývaniesa, ` ukecanosť, a prehnaná

pracovitosť, b chorobná túžba posláve, c malichernosť, dsnobiz-mus, e domýšľavosť, f vnútornápýcha, g stuhnutie, h šaškov-stvo, i sebaľútosť.

Chyba: ̂ zúrivosť, amok, _nevernosť, ` nestálosť, nesústre-denosť, a precitlivelé zábrany, bnepoučiteľnosť, c smrteľná zá-visť, d márnomyseľná povrch-nosť, e sebastravovanie, f uraze-ná pýcha, g chlad, h zaslepe-nosť, i náruživosť.

Charakter: ^ dôstojník, _románová hrdinka, ` žurnalista,a tvorca, básnik, b vládca, ci-sár, c úradník, d diplomat, e

podivín, f prorok, g skúma-júci, h darca ideí, vtipkár,i kňaz, spovedník.

Tendencia v povolaní:^ podnikateľ, tyran, iniciá-tor, _ statkárka, salónnadáma, ` agent, hotelovýportier, mím, a matka, hos-tinská, žena v domácnosti,poradca, b šéf, kancelár, c

účtovník, pobočník, d politik,umelec, kurtizána, e vynález-

ca, psychológ, poháňač, f špor-tovec, amazonka, učiteľ, g mys-liteľ, mních, šplhúň, h astronóm,astronaut, klaun, i lekár, telepat,žobrák.

Konečný cieľ: ^ nadčlovek,_ milujúci, ̀ človek rozumu, amatka sveta, b hrdina eposu, cpokoj, poriadok, d kráľovná, enenahraditeľnosť, f múdrosť, gpoznanie, h porozumieť onomusvetu, i rozplynutie vo všehomíre.

Mocenský princíp: ̂ absolu-tizmus, _ uspokojenie citu, ̀ vlá-da myslenia, a právo na život, bautoritatívne právo, c na základevýkonu, d vyrovnávanie pros-tredia, e sebaurčenie, fzákonynáuky, g zákony času, h silyprekračujúce hranice, i božsképrávo. Bernd A. Mertz

Osobnosť: ^ človek vôle,_človek citu, ` človek kontak-tu, a materský človek, b pano-vačný človek, c prezieravý člo-vek, d kultúrny človek, e človekvášne, f človek ducha a ideí, gkritický človek, h človek intuí-cie, i odovzdávajúci sa človek.

Popud: ̂ egocentrizmus, _potreba nehy a rozkoše, ` prianiekomunikovať, a rodiaca tvori-vosť, b sláva, stred pozornosti, cprianie prežiť, d zmysel pre spo-ločenstvo, e prekonanie smrti, fsnaha o vzdelanie, g využitie ča-su, h ľudskosť, i spoločenstvoviery.

Túžba: ^ ctižiadosť, pu-dové vyžitie, _ citové vyžitie,` susedia, ktorí si rozume-jú, a život, ktorý dáva ďa-lej, b vládnuca autorita, cfilozofická základňa, d ne-beská láska, e večný ži-vot v ja, f zlepšiť svet, gasketický spôsob života, hprekonať realitu, i prekonaťosamotenie.

Impulz: ̂ víťaziť, viesť, _milovať, užívať, ̀ hovorenie, ko-nanie, a rodiť zo seba, b radosťz tvorenia, c ochota k práci, dtúžba po spravodlivosti, e zdôraz-nenie seba, f misionársky, g túž-ba vyčerpať hĺbku, h nasledovaťvnuknutie, i telepatické obrazy.

Nasadenie: ̂ boj na smrť, _cielené odovzdanie sa, ̀ byť vždypripravený, a ochota prijímať, bvyčkávavý odstup, c vôľa k služ-be, d sprostredkovanie, e erotic-ká sexualita, f osvietená moc, gkritický pesimizmus, h náhlymskokom, i sebaobetovanie.

Názor: ^ vojenstvo, pionier-sky duch, _ romantická túžba,` túžba po vedomostiach a vzde-laní, a zanechať po sebe stopu,b pohŕdavé ovládanie, c rozu-mový základ, d puto s "ty", e in-

Ako sa prejavujú znamenia v ¾udskej povaheAstrologická psychológia v kocke

^ baran, _ býk, ` blíženci, a rak, b lev, c panna

39

Sextil (60°) nazveme “šarmantnýsúlad”. Znamená vzájomné dopĺňaniesíl. Zodpovedá Venuši a nápĺňa sa ci-tom.

Pri kvadratúre (90°) sa sily krížiaa nastáva “iskrenie”. Zodpovedá Mar-su a rieši sa disciplínou vôle.

Trigon (120°) znamená “trvalúvzájomnú podporu a rozvoj”, zodpo-vedá Jupiteru. Treba ho využiť usilov-nou prácou, ak nemá výjsť nazmar.

Kvinkunx (150°) naznačuje skúš-ky životného plánu; zodpovedá Nep-túnu, rieši sa podvedome alebo pomo-cou snov.

Opozícia (180°) znamená “spája-nie protikladov” s cieľom vyššej syn-tézy, zodpovedá Saturnu; prekonávasa vytrvalosťou, vernosťou v preko-návaní prekážok, sústredenosťou, du-chovným prehĺbením.

Neexistujú dobré a zlé aspekty,tak ako neexistujú dobré a zlé pla-néty. Povedať, že niektoré planéty súzlé a iné dobré znamená asi toľko, akopovedať že nedeľa je dobrý deň, lebosa nepracuje, a pondelok je zlý deň,lebo človek musí do práce. Je to hod-notenie iba z hľadiska krátkozra-kých ľudských želaní. V skutočnos-ti však jedno bez druhého nemôže byť.

V súvislosti s aspektami sa astro-lógom adresuje táto otázka: “Prečopráve násobky 30° spôsobujú takéveľké zmeny v pôsobení planét, keďvšetky známe polia pri takýchto kon-figuráciách také zmeny nevykazujú?”

Dalo by sa ľahko odpovedať, žeak elektromagnetické pole, ktoré saskladá zo štyroch pólov elektrickéhoa magnetického poľa, vykazuje maxi-málne výchylky pri 90° a 180°, takpotom zvieratníkové pole, ktoré saskladá z dvanástich pólov, musí vy-kazovať maximálne výchylky kaž-dých 30°; lebo každých 30° sa plané-ta dostáva do pravého uhlu s jednýmznamením.

A pre tých, čo lepšie chápu vecicitom ako cez matematické vzorce, je

tu takéto vysvetlenie:Dve planéty, ktoré spolu zvierajú

trigon, zlievajú vyžarovania dvochznamení, ktoré sa zachvievajú v rov-nakom živle: oheň s ohňom, zem sozemou, vzduch so vzduchom a vodu svodou. Preto “vzájomná podpora”.

Dve planéty, ktoré zvierajú sextil,spájajú buď ohnivé znamenie sovzdušným alebo zemské s vodným.Tak, ako sa rieky ticho objímajú sosvojimi korytami; ako ohník sa týmveselšie rozhorí, čím sviežejší vetríkzafúka, tak pekne sa majú k sebe tie-to dva živly, keď pôsobia vedľa seba.Preto “šarmantný súlad”.

Kvadratúra spája ohnivé s vodnýma zemským, alebo vzdušné s vodnýma zemským - čiže živly opačných po-larít. Voda prská a drevo praská pristyku s ohňom a vzduch dvíha zem svodou do púštnych smrští a divokýchvlnobití. Preto “iskrenie”.

A pri opozícii stoja oheň so vzdu-chom, zem s vodou jeden proti druhé-mu. Voda musí sústrediť svoje sily,aby prekonala hrádze a oheň aby sanenechal zahasiť vetrom. Preto “spo-jenie prekonaním prekážky”.

Ani jedna z naznačených úvah pra-vda nie dostatočným vysvetlením, pre-čo v jemnohmotnosti platia také a nieiné zákonitosti. Zodiakálne pole má úpl-ne inú povahu ako hrubohmotné fyzi-kálne polia. V každom znamení sa na-príklad odráža znova celý zverokruh, čosa o magnetickom poli povedať nedá.6

Rovnako dobre by sa astrológ mo-hol opýtať fyzika: “A prečo sa magne-tické pole nechová ako zvieratník?”A nikto by nevedel odpovedať. Anifyzik nevie povedať, prečo sa gravi-tačné alebo iné pole správa tak, akosa správa; prečo predmety nepadajúnapríklad nahor alebo v tridsaťstup-ňovom uhle doľava. Môže povedaťlen toľko, že je to tak. Žiadať od as-trológie v tomto smere viac ako odfyziky je nespravodlivé.

6 Zvieratník má fraktalovú štruktúru.Knihy-Gramo, nám. Slobody 57; Šaľa:H-K Librex, Hlavná 4/45; Veľký Krtíš:Lucia, SNP 33; Zlaté Moravce: Kníh-kupectvo Joe; Zvolen: Leštáchovo kníh-kupectvo; Žilina: Óm, Horný val 20;

Brno: Ženíškovo knihkupectví, Kve-tinárska 1; Frýdek-Místek: Hledání,Hluboká 64; Havířov: CV-Relax, Varda-sova 3; Cheb: Božena Cekovová, Má-nesova 36; Praha: Mandala; Pragma,Vězenská 3; Přerov: Kniha Vlček, Kra-tochvílova 8;

Otázniky nadastrológiou

Horoskop zrodenia

Základným predpokladom astro-lógie je, že postavenie hviezd na nebiv okamihu narodenia udáva základ-nú tému života. Vyjadruje hlavný osu-dový konflikt narodeného; sily, kto-rým bude čeliť; sily, ktoré mu budúpomáhať a jeho životnú úlohu.

Otázka: Ako môže mať okamihnarodenia taký rozhodujúci vplyvna celý ďalší pozemský život? Je tospravodlivé, aby človek s niečím ce-lý život zápasil len preto, že sa ne-narodil o pol hodinu skôr aleboneskôr?

Tieto otázky vyplývajú z nespráv-nej predstavy, že okamih narodenia jenáhodný a nezávisí od narodeného.Keby sa ľudia rodili na základe ná-hodných faktorov a keby životná úlo-ha mala byť pre každého z nás rov-naká, bolo by to vskutku nespravod-livé, nezmyselné a kruté. Jeden by sanešťastnou náhodou narodil v chudob-nej rodine s mentálnou vadou a druhýnaopak bez vlastného pričinenia zdra-vý a bohatý. A od týchto dvoch, ktorízačínali s úplne inými duševnými vlo-hami a v nerovnakých podmienkachby sme nakoniec požadovali, aby spl-nili rovnako náročnú úlohu?

V skutočnosti sa človek na svojživot pripravuje už dlhý čas pred na-rodením. A podľa stupňa svojho ve-domia sa na tvorbe svojho životnéhoplánu aj vedome zúčastňuje. Postupnezostupuje planetárnymi sférami sme-rom k Zemi. Najvzdialenejšie, najpo-malšie planéty v najvyššej sfére kladúosnovu, uholné kamene jeho nadchá-dzajúceho života; menšie, rýchlejšieplanéty ju v nižších sférach dokres-ľujú. Nakoniec zastane na samotnom

d váhy, e škorpión, f strelec, g kozoroh, h vodnár, i ryby

nečno, tr. SNP 57; Levice: Kníhkupec-tvo P. Herka, Štefánikova 1 OS-Pokrok;Levoča: Vegetarián s r.o., Uhoľná 3;Lučenec: Phoenix, Petofiho 2; Mar-tin: Čajovnička, Škultétyho 4; Disting,s r.o., Červenej Armády 6; Nitra: Viera,Mostná 15; Rema, Ľ.Okánika 2/114;Bonsai; Piešťany: Mystik-M, Dominovápromenáda 3617/16-F; Poprad: NewAge, nám. sv. Egídia 104; PovažskáBystrica: Sezam, M. R. Štefánika 15;Prešov: Mandala, Hlavná 91; Sabinov:

Kde dostať SophiuBratislava: Ariadna, Ružinovská 28;

Art Fórum, Kozia 20; , Cultus, Nevädzo-vá 4; Centrum rozvoja človeka, Komi-nárska 1; Gardenia, Jasovská ul.; Blan-kyt, Orientálna čajovňa, Obchodná ul.;Salmon, Krížna 13; Čajovňa, Remesel-nícka 11; Fytomedia, Zelená ul.; BanskáBystrica: CV- Relax, Partizánska 85;Fortberia, Kapitulská 15; Dubnica nadVáhom: Klub Aquamarín; Kanianka:Kvetinárstvo Ľ. Ďurfina Košice: Neko-

40

prahu pozemského sveta - vo sfére Lu-ny. Tá je zodpovedná za inkarnáciu.

Tu si “vyberie” rodičov, tzn. jehoduša pocíti príbuznosť s tým, čo saideálne-duševne odohráva medzi neja-kou dvojicou na zemi, v dobrom ajzlom, a to ju pritiahne. Tým sa stane,že sa narodí v prostredí, ktoré predsta-vuje najvhodnejšie podmienky z hľa-diska jeho životného plánu. Processpájania duše s telom trvá počas celé-ho tehotenstva a vyvrcholí narodením.

Narodenie je určitý vrcholný mo-ment osamostatnenia. Podobne akoplod, ktorý celú sezónu zreje na stro-me, v jeden deň dozrie a zo stromu spad-ne. Toto osamostatnenie, vstup do no-vého sveta, sa môže odohrať len vjednej jedinej chvíli: vo chvíli, keďkonfigurácia makrokozmu je v sú-lade s konfiguráciou mikrokozmu(duševného sveta človeka).

V takej chvíli, keď postavenie pla-nét presne vyjadruje konfiguráciu du-ševných síl človeka, otvárajú sa preneho rezonančné brány alebo kanály,ktorými môže jeho duša “pretiecť” dotohto sveta a definitívne sa s ním spo-jiť.

Teda nie postavenie hviezd pred-určuje človeka, ale človek si volíchvíľu, v ktorej je postavenie hviezdtaké, aby sa mohol narodiť. Pretohoroskop je obrazom ľudskej duše -lebo je to moment, v ktorom nebeskáklenba práve vyjadrovala konfigurá-ciu jeho duševných síl. Na takú chví-ľu čakal možno aj storočia.

Pred narodením mu je však cez du-ševný zrak previazaná šatka, alebo,ako hovorí Platón, musí sa napiť z rie-ky zabudnutia. Keby vedel kedy a kto-ré osudové skúšky ho čakajú, stratiliby zmysel.

Horoskopy zrodenia sa robia nie-len ľuďom, ale čomukoľvek, čo sa “ro-dí”: teda aj krajinám, inštitúciám, uda-lostiam, veciam alebo aj myšlienkam,ktoré sa zrodili v určitom okamihu.

Napríklad: skupina osôb A, B, C,D, E, F, G chce založiť firmu. V jedenoktóbrový večer sa zídu, definitívnesa dohodnú na tom, čo chcú, podajúsi ruky, štrngnú šampanským a firmaje založená. O 8.00 večer. Horoskoptohto okamihu vyjadruje “dušu” tejtofirmy: jej vlohy, schopnosti, oblasti,v ktorých môže byť úspešná a v kto-rých nie; atmosféru a vzťahy tak vovnútri firmy ako aj navonok.

Napríklad: firma má skvele ožia-rený ascendent na 22° ` , bude tedanavonok zaujímať význačné postave-nie vo svojom odbore. Má však aj Sa-turna v strede nebies na 23° h, čoznamená, že vážnosť a úctu si vydo-byje až po prekonaní veľkých preká-žok v neskoršom období svojej exis-tencie. A to znie ľudskému uchu ešteneuveriteľnejšie:

Musí tá úbohá firma bojovať sprekážkami len preto, že si jej za-kladatelia štrngli práve o ôsmej!?

No práve na tomto absurdne znejú-com príklade pochopíme, aké je totodianie úžasne prirodzené:

Keď totiž porovnáte horoskop fir-my s horoskopmi jej zakladajúcichčlenov, prídete na to, že jednotlivé vlo-hy, schopnosti, prvky v horoskopefirmy nie sú nič iné ako duševné ro-ly, ktoré na seba vzali zakladajúcičlenovia. Napríklad pri pohľade nahoroskop pána A zistíte, že pán A máJupitera v X. dome na 22° ` - natom istom mieste oblohy, kde má fir-ma ascendent. Teda Jupiter pána A jetým ascendentom firmy! Sú to jehopracovné úspechy, ktoré vytvárajúosobnosť, “image” firmy. Pán A totižv ten večer vzal na seba úlohu firmureprezentovať a robiť predsedu!

A kto je tým Saturnom v stredenebies na 22° h? Zistíte, že je to pánB, ktorý má na 22° h Marsa v domepracovných vzťahov. Pán B je taký,že sa s ním ťažko spolupracuje. Tedaje to pán B, ktorého energickosť sícemôže pomôcť firme nahor, ale záro-veň vytvára aj napätie, problémy vpracovnom kolektíve, ktoré sú firmena prekážku.

Vo svojom šiestom dome, ktorýreprezentuje pracovný kolektív, máfirma Mars, Merkúr, Pluto a Dračiuhlavu. Dračia hlava sa prekrýva sMerkúrom na ascendente panej C:pretože pani C sľúbila prispieť do pra-covného tímu svojou umeleckou zruč-nosťou. Ďalšie úlohy v 6. dome na se-ba vzali pán D a E - každý so svojoušpecifickou schopnosťou. Pán F máJupitera v 9. dome a živo sa zaujímao veci firmy. Jeho Jupiter má podobuVenuše - malého šťastia - v dome pria-teľov firmy.

Vládcom domu financií firmy jeLuna. Luna stojí na 26° b. Je to paniG, ktorá má na 26° b roh svojho do-mu peňazí a na ňom “veľké šťastie” -

dobre ožiareného Jupitera. To zname-ná, že pani G je mecenášom firmy. Aodkiaľ je tento Jupiter dobre ožiarený?Je ožiarený Neptúnom a Neptún je upani G vládcom domu dedičstva, v kto-rom má pani G veľmi kladný prvok -dračiu hlavu. A skutočne: je to otecpani G, ktorý reštituoval a poskytolfirme k dispozícii nejaké prostriedky.

Vidíte teda, že osud firmy nie je za-príčinený nijakým zázračným, ale na-prosto prirodzeným spôsobom. Dušafirmy vznikla tým, že členovia sľú-bili poskytnúť niektoré svoje dušev-né schopnosti v prospech firmy. Za-loženie sa ťahalo už trištvrte roka, nostále ktosi chýbal alebo čosi nebolodoriešené. Až v ten večer bolo všetkov poriadku a každý bol spokojný sosvojou rolou.

Je predurčené, že firma budemať ťažkosti kvôli svojmu “Satur-novi”, za ktorým sa skrýva “Mars”pána B?

Ak sa charakter pána B nezmení,tak áno.

Je to nespravodlivé?Nie. Pri založení s prijatím pána

B predsa všetci súhlasili!Predurčené, či sľúbené je však iba

toľko, že duševná zložka “Mars” pá-na B zohráva vo firme duševnú rolu“Saturn”. Ak sa pánovi B podarí zvlád-nuť svojho Marsa - svoju výbušnú há-davosť - premení sa na pracovitosť,vytrvalosť, odvahu - a vtedy aj firem-ný Saturn vezme na seba svoju pozi-tívnu podobu a zabezpečí firme veľkúvážnosť.

Založenie firmy sa teda odkladaloaž do chvíle, kedy u zúčastnenýchosôb neboli v činnosti také duševnésily, ktoré do seba harmonicky zapadlivzhľadom na zamýšľaný cieľ. Na tosi potom štrngli a všetko tam vyslove-né aj nevyslovené potom pociťovaliako záväzok platný po celý čas exis-tencie firmy.

Práve tak aj človek zbiera svojeduševné sily do podniku zvaného “ži-vot”, čaká na svoje narodenie a nemáprávo sa sťažovať na svoj horoskop -lebo pred narodením so svojím ži-votným plánom súhlasil!

Tranzity. Dá sa astrológiaštatisticky dokázať?

Postavenie hviezd pri narodení tvo-rí tzv. koreňový horoskop (radix).

41

Planéty sa však po narodení pohy-bujú zverokruhom ďalej a dostávajúsa do rozličných uhlov a polôh vo vzťa-hu k planétam v radixe. Tieto precho-dy (tranzity) planét neprinášajú zá-sadne nič nové, čo v základnej témezrodenia už nie je obsiahnuté, no ur-čujú čas, kedy majú jednotlivé ten-dencie možnosť sa naplniť.

Príklad: Jano D., ktorého osobnepoznáte, má Marsa na 8° ̂ . Z tabu-liek viete, že 10. apríla bude Mars na8° ̂ , teda na tom istom mieste, akopri Janovom narodení (t.j. tranzitujú-ci Mars sa dostane do konjunkcie sradixovým Marsom v Janovom horo-skope). V astrologickej lite-ratúre vyčítate, že táto kon-štelácia je disharmonická.Prejaví sa konfliktami, násil-nosťami. Z toho, že JanovMars je v 5. dome sa dá tu-šiť, v ktorej oblasti násilnostihrozia. 5. dom je domompriateľstiev, lások, zábav. Askutočne: v sobotu, tri dnipred exaktnou konkunkciouje v dedine svadba. Jano sana tej svadbe zapletie dobitky.

Otázka: Ak sa pri tran-zitoch Marsa ľudia vždydopúšťajú násilností, ne-dalo by sa to štatisticky do-kázať?

Astrológia je veda o jem-nohmotných kozmickýchprúdoch, ktoré na hrubo-hmotný svet vplývajú len ne-priamo - vždy cez živé bytos-ti:človeka, zvieratá aleboprírodné živly. Ak si niektotento rozdiel jasne neuvedo-mí a snaží sa robiť štatistikulen nejakým mechanickým sčítavanímhrubohmotných javov, je z toho zmä-tený a zdá sa mu, že to nevychádza.

Ilustrujme to na príklade. Pred-stavte si, že s vaším úmyslom prídetena vedecký ústav. Povedia vám: Áno,v minulosti ľudia verili, že pod vply-vom Marsa vznikajú vojny a podob-ne. Ale to je nezmysel. Prečo by totak malo byť?

A vy porozprávate svoj príbeh sJanom D. Dobre, povedia, lenže jedenpríklad je málo. Môže to byť náhoda.Potrebujeme štatistickú vzorku. A do-kázateľné fakty na papieri, žiadne“pocity” a “tušenia”. Úplne najlepšie

bude, ak to urobí nejaký počítač, kto-rý nič necíti a pracuje len s hmata-teľnými faktami.

A počítač (alebo počítačovo mys-liaci človek) vám urobí niečo takéto:Vyberie desať ľudí. Pozrie, kedy bolMars v ich horoskope disharmickyožiarený. A potom si nechá poslať do-klady z policajnej stanice, či sa v tomčase títo ľudia dopustili nejakých vý-tržností. Výsledok: jeden z tých desia-tich sa skutočne pobil - s revízorom velektričke. Ale to je všetko.

No tak vidíte, povedia vám, as-trológia nemá žiaden objektívny zá-klad, nič sa nenameralo; keby mala,

tak by sa ju predsa už dávno podarilodokázať.

Vy sa však nenecháte odradiť a pá-trate ďalej, pretože vaša túžba po poz-naní je oveľa, oveľa väčšia. Pri rozho-voroch v miestnej krčme ešte zistíte,že jeden z tých desiatich sa vtedy nadránom vracal opitý z krčmy a zdemo-loval telefónny automat na námestí.

Ostatní sa už naozaj žiadnej výtrž-nosti nedopustili. No štyria mali slov-nú roztržku: jeden sa pohádal s kole-gom na pracovnej schôdzi; druhý sivylial v ten deň zlosť na sekretárke;tretí napísal anonymný list na svojhonepriateľa; a štvrtý sa pohádal s man-

želkou, takže to v ten večer počuli ajsusedia. Jeden mal v tom čase srdcovúpríhodu. A s tromi sa v tom čase ne-stalo nič zvláštne. Jeden vtedy akurátvo dne v noci sústredene pracoval; aďalší bol na športovej súťaži, kde vy-hral tretie miesto.

Tieto udalosti nemajú navonok,hmotne nič spoločné. Je nemožné,aby počítač odhalil medzi nimi neja-kú súvislosť! Ale ak ste človek, ak má-te srdce, tušíte, ba rozumiete veľmidobre, čo mali spoločné - majúspoločnú náladu, spôsob duševnéhoprežívania!

Rozumiete? U každého z tých de-siatich - a to bez výnimky -pôsobila v tom čase jednaa tá istá sila - marsickýprincíp. Ale každý ju doká-zal zužitkovať len podľasvojej duchovnej úrovne.Mars vo svojej rýdzej podo-be znamená vôľu, energiu,činorodosť. Inak sa mení naagresiu, ničivú energiu ne-užitočnej negácie.

Všetci desiati boli posta-vení do konfliktnej situácie.Ale iba dvaja dokázali pod-nety z toho vyplývajúce pre-meniť na užitočnú tvorbu.Ôsmi reagovali negáciou. Ztoho šiesti svoju negáciu za-merali na vonkajší svet.Dvaja, pretože pochopili, ženie svet je príčinou ich život-ného postavenia, obrátilisvoj hnev sami proti sebe.Jeden dostal infarkt a druhýsa zožieral potichu pre se-ba. Z tých šiestich dvajanajprimitívnejší si nevedelivyliať zlosť inak, ako fyzic-ky. Štyria boli “inteligenti”

a preto zasadili svojim protivníkomrany pod pás inteligentnejším a účin-nejším spôsobom. Všetci desiati bolisvojím spôsobom nahnevaní; všetci sipovedali “veď ja vám ukážem!”. Alelen dvoch to podnietilo, aby tým dru-hým ukázali svojou vlastnou prácou,výkonom, sebazdokonalením.

Pravdaže je dnes pri tranzitoch Mar-sa menej mŕtvych, ako v minulosti.Kedysi ľudia riešili nepriateľstvá sú-bojmi, vojnovými ťaženiami a pod.Dnes sa vedú papierové vojny, šermu-je sa heslami a nepriateľom sa zasa-dzujú zdrcujúce údery podpisovanímrozličných dokumentov.

Gustave Doré: sféra Slnka. Ilustrácia k DantehoBožskej komédii, raj XII, 19-21.

42

Ak máme porozumieť, prečo as-trológia v minulosti zohrávala úpl-ne inú, oveľa významnejšiu úlohuako dnes, treba si uvedomiť, že konšti-túcia ľudskej duše v rôznych historic-kých epochách bola rôzna. Spôsob,akým boli vtedy ľudia spätí s kozmom,bol iný; a aj úlohy, ktoré stáli predľudskou rasou, neboli celkom tie isté.

Prvé tri poatlantské kultúry - in-dická, perzská a egyptská - pracov-ali predovšetkým na zdokonalení pr-vých troch tiel - fyzického, éterické-ho a astrálneho. Napríklad v Egypteprechádzala ohniskom vedoméhoprežívania hlavne astralita a poci-tová duša. Preto egyptská kultúra je ta-ká imaginatívna, sugestívna, obrazná.

Má zmysel vyberať si partnera podľa horoskopu?Historický rozmer astrológie

Cieľom života Egypťana bolo spolu-prežívať rytmy kozmu, byť s nimi vsúlade, byť do nich bezo zvyšku za-členený. Vlastná, samostatná slobod-ná vôľa sa v tom čase prejavovalav o niečo obmedzenejšej miere, nežv neskorších obdobiach.

Preto astrológia hrala primárnuúlohu. V tom čase by nikoho nenapa-dlo začať stavať dom, vydať sa na ces-tu alebo vydávať dcéry bez toho, abysa poradil s hviezdopravcom. Bol byto aj nerozum, keby o to nedbali. As-trálne telo v tom čase zohrávalooveľa rozhodujúcejšiu úlohu; a dotej miery, do akej je človek vo vlekusvojho astrálneho (hviezdneho) tela,alebo nižších tiel vôbec, je zároveň vovleku hviezd, vo vleku osudu.

Ak teda v tom medenom veku ľud-stva astrálne telá nejakého Egypťanaa Egypťanky do seba zapadali akokľúč do zámky, keď si boli taktohviezdami určení, že ich duše súzneliako jeden harmonický akord, poci-ťovali k sebe takú mocnú príťažlivosť,že by sa im jeden bez druhého nechce-lo žiť. Tým bola vec jasná a mohla saviac-menej uzavrieť; lebo vtedy neboliv hre až také významné sily, ktoré bytakú sympatiu ešte mohli skompliko-vať; a naopak, ak boli astrálne telánaladené disharmonicky, sotva by túantipatiu niečo mohlo prekonať - leboaj rozumová vypočítavosť, aj vyššieduchovné telá mali byť rozpečatenéa prevzať dominantnú rolu až v ne-skorších obdobiach.

Uprostred árijskej epochy, v časegrécko-rímskej kultúry, bol vývoj uve-dených troch tiel zavŕšený. Tu vyvsta-la pred ľudstvom jeho vlastná úloha,na ktorú sa dovtedy len pripravovalo:premeniť (transmutovať) dolné trihmotné telá na tri telá duchovné.Uprostred rímskej kultúry to bol Je-žiš, ktorý prekliesnil cestu a uskutoč-nil príklad, ako premieňať dolné v hor-né: ako zvíťaziť nad svojou nižšou pri-rodzenosťou, ukrižovať ju a vstať voslávenom tele; akozomrieť a znovu sanarodiť z ducha.

Odvtedy viac akoinokedy sa stáva úlo-hou človeka nie pod-

liehať astrálnymsilám, ale nad nimiprevziať vládu apremieňať ich; nieriadiť sa svojímosudom, ale riadiťsvoj osud; teda vy-užiť aj zlý osud na duchovný rast.

V Indii ešte donedávna zvykli ro-dičia vyberať deťom partnera podľahoroskopu a postaviť mladých predhotovú vec. Neraz už pri narodení die-ťaťa bola vec medzi rodičmi uzavretáa otcovia si buchli do dlane. To je danésčasti tým, že v Indii dodnes ešte visívo vzduchu oná duševná atmosféraspred mnohých tisícročí.

Ale dnes - a tobôž uprostred Euró-py - prideľovať partnerov podľa ho-roskopu by bola nevýslovná krutosťa nezmysel. Dívajúc sa na horoskoptotiž vyberáte astrálne telo, ktoré sahodí k vášmu astrálnemu telu - niečloveka, ktorý sa hodí k vám. Vašedolné telá, telá vášní sa snáď budú pri-ťahovať, ale vaše duchovné bytosti simožno budú cudzie. A pre ducha jeponižujúce, aby otročil nižšej zlož-ke.Človek sa znenáhla mení na cie-

ľavedomú, slobodnú duchovnú by-tosť. Ak má byť vzťah založený natom najvyššom v človeku, a nie natom nižšom alebo najnižšom, musíbyť odteraz rozhodujúce len jedno:aby muž a žena mali spoločný cieľv Duchu! Ostatné potom ide až v dru-hom a treťom rade.

Horoskop vyberá človeka, ktorývás svojím duševným vybavením do-plňuje. Keď máte nejaký cieľ a máteaj časť nástrojov na jeho uskutočne-nie, dáte sa samozrejme dohromady sčlovekom, ktorý má tie chýbajúce ná-stroje a spolu máte všetko, čo treba.Lenže v prvom rade sa teraz musítedívať, či ten človek vôbec má ten istýcieľ, ako vy. Inak sa stane, že má túsprávnu duševnú výbavu, ale zamýšľas ňou spraviť niečo úplne iné ako vy.

Vy možno zamýšľatepoctivo pracovať - aon založiť kriminál-nu organizáciu. Keďsa takíto dvaja kvôlisvojim nižším telámnevedia od seba od-trhnúť, spôsobujú siveľké komplikácie.

Preto úloha as-trológie sa odterazmení. Horoskop ne-má určovať, ktoré-ho partnera si vy-beriete. Ale keď siho vyberiete, akúmáte vo vzťahu knemu splniť úlohu

- a to aj keby bola čertovsky ťažká.Ak sa vaše sily zlievajú v pravých uh-loch, budete si tvrdými brúsnymikameňmi. Ale vaša odmena na nebe-siach bude o to väčšia.

Cirkev nikdy nebola proti astro-lógii; ale proti tomu, že astrológovia,ktorí pracovali starým spôsobom, bolibrzdou duchovného pokroku. To všakneznamená, že by nejaké prírodné zá-kony, ktoré dovtedy pôsobili, odrazuprestali platiť. Vo všetkých svetochpanuje jeden Zákon a ten sa od vekovna veky nezmení, lebo je dokonalý.

Snažiť sa držať ľudí v nevedomo-sti o nejakých zákonoch, ktoré Bohvložil do stvorenia, by bolo vskutkurúhaním. Sv. Tomáš Akvinský sa o as-trológii vyjadril ako o “vede nanajvýšpresnej, ktorá je veľkolepým dôkazomBožej dokonalosti”. Kresťan, ktorýzačujúc niečo o astrológii hneď dvíhaprst a varuje pred Satanom a “NewAge”, nepozná svoje vlastné nábo-ženstvo. Poriadok nebeských sfér jeneoddeliteľnou súčasťou scho-lastiky, ktorá - v popredí sdielami Tomáša Akvinského- je stále ešte oficiál-nym základom kato-líckej vierouky.

43

Horoskop ukazuje konfiguráciuduševných síl, ktoré sa rinú ľudskoudušou v určitom časovom okamihu.Ale to, ako ich ľudský duch zužit-kuje, záleží od neho!

Otázka: Nedal by sa štatistickydokázať aspoň opačný vzťah: žekeď sa už niekto pobije, jeho Marsje vždy zle ožiarený?

Aj pri tomto spôsobe narazíte naten istý problém. Povedzme, že bysme sa chceli presvedčiť, či všetci že-níchovia a nevesty mali v deň svadbypriaznivo ožiarený dom manželstva.Na magistráte zistíme dátumy desia-tich svadieb a pozrieme sa do horosko-pu novomanželov. Mnohé budú ožia-rené skvele. Ale nie všetky. Bude me-dzi nimi jeden, čo má siedmy domožiarený biedne; zato však výborneožiarený dom povolania. Keď tú vecprepátrate, zistíte, že ide o cudzinku,ktorá sa formálne vydala, aby v dotyč-nej krajine získala pracovné povole-nie. Hoci navonok to bola svadba, poduševnej stránke to vôbec nebolasvadba - ale úspešný obchod!

Jedna a tá istá sila má viacerovonkajších prejavov. A naopak: jed-na udalosť - napríklad svadba - samohla odohrať z veľmi rozličnýchduševných pohnútok.

Ak chce niekto astrológiu štatistic-ky dokazovať alebo vyvracať, musísi najprv dôkladne ujasniť, s akýmizákonitosťami tu má do činenia.

Neraz by išlo o to dokázať, že vurčitom časovom okamihu bol neja-ký človek v určitom duševnom rozpo-ložení. Ako to spraviť? To je práve to,čo nemôžete urobiť ako suchopárny,chladný vedec! Predstavte si, kebyniekto chodil po domoch s tým, že robíštatistiku. Myslíte, že pani, ktorá muotvorí dvere, mu na opýtanie prezradí,kedy a prečo preplakala celú noc?

Vážny žiak astrológie môže začaťtak, že si vyberiete 50 horoskopov ľu-dí, ktorých dobre pozná. No aby ste oľuďoch vedeli aj niečo viac ako lendátum narodenia a svadby, musia maťk vám takú dôveru a lásku, aby sa vámnebáli zveriť so svojím životom.7 Stým, čo sa stalo, aj s tým, čo sa ne-stalo ale čo bolo na krajíčku. A keď

sa niečo stalo, prečo sa to stalo a akoten človek prežíval. Navonok podob-né udalosti majú pre rôznych ľudí úpl-ne rozličný význam. Pre jedného jesmrť strýka osudovou ranou - a predruhého to nič neznamená, lebo svoj-ho strýka nikdy nepoznal. Jedno začu-té slovo alebo zdvihnutie telefónnehoslúchadla môže mať na niekoho zdr-vujúci účinok, hoci fyzicky sa nedejenič zvláštne.

Jasnozrakom však veľmi dobre vi-díte, čo ten človek práve prežíva, pod-ľa farby a pohybu jeho aurických oba-lov. Ak chcete obísť jasnovidnosť, jeto možné, ale musíte vymyslieť dômy-selné postupy, pomocou ktorých mož-no - síce nepriamo ale predsa - objek-tívne verifikovať duševné stavy; po-dobne, ako sa to robí v psychológii.

V akom zmysle je životčloveka predurčený a v čom

spočíva jeho sloboda?

Otázka: Ako človek vôbec prídek tomu, že nejaká “téma”, cieľ je-ho života je daný už od narodenia?To nemá žiadnu “slobodu” zmeniťho, keď sa mu zapáči nejaký iný?

Keď si uvedomíme, že základné cielesvojho života si určuje človek sám,vidíme, že snaha vyhnúť sa svojmuživotnému plánu je holý nezmysel.

Predstavte si človeka, ktorý by de-saťročia šetril na to, aby si mohol za-platiť liečenie v ďalekej krajine. Ces-tou do tej krajiny by však zabudol,načo tam prišiel. V kúpeloch by už preneho mali pripravený celodenný har-monogram: ráno vstávať, doobeda ta-ká kúra, poobede onaká atď. A tentočlovek by sa ohradil, že jemu niktonebude rozkazovať, že si nenechá ob-medzovať osobnú slobodu a hodlá trá-viť čas tak, ako to on uzná za vhodné.

Po návrate z liečenia si doma spo-menie, načo tam bol a bude nešťastný.Uvedomí si, že skutočná sloboda bybola bývala, keby sa bol poctivo liečila bol už teraz zdravý; lenže on právepremárnil príležitosť získať ju!

Otázka: Ak teda existuje neja-ký životný plán, ktorý sa musí ale-bo má naplniť, do akých veľkýchdetailov sú v ňom predurčené uda-losti, ktorým sa človek nemôže vy-hnúť?

Neexistujú žiadne udalosti, ktorýmby sa nedalo vyhnúť. Životný plán

nie je plánom hmotných udalostíale duchovných cieľov.

Vysvetlime si to na príklade vzťahuSaturna a Venuše. Saturn je princípobmedzenia a Venuša lásky. Aké súživotné osudy ľudí, ktorých Saturn-ské a Venušanské sily sa zlievajú? Tonastáva ak je Saturn vo váhach, v sied-mom dome, Venuša v Kozorohu ale-bo aspektovaná Saturnom.

V astrologickej literatúre nájdete,že to znamená sklamanie v láske amanželstve, odklad svadby, manžel-stvo v neskorom veku, málokedyšťastné; starší partner, napr. bohatývdovec, predčasná smrť alebo cho-roba partnera, rozvod, celibát.

Medzi našimi päťdesiatimi horo-skopmi vyhľadáme také, ktoré obsa-hujú jeden alebo viaceré z uvedenýchprvkov naraz. Je ich deväť. Je medzinimi vdova, dve staré dievky, starýmládenec, dvaja rozvedení, mladédievča, ktoré už viackrát dúfalo, žesa vydá, ale vydaju vždy niečo zabrá-nilo, katolícky kňaz. U jednej osobyje to naopak: má neobyčajne hlbokýa pevný manželský vzťah.

Na druhej strane je tu 25 ďalšíchosôb, ktoré majú Venušine záležitosti“príjemne” ožiarené sextilmi rôznychplanét: ľahko ponadväzovali známos-ti, poženili sa a povydávali už v mla-dom veku a majú “normálne” man-želstvo, v ktorom sú “v podstate spo-kojní”.

Otázka: Bolo týchto deväť ľudíosudovo predurčených k tomu, abymali nešťastné manželstvo alebozostali sami?

Nebolo! Veď “mať nešťastné man-želstvo” nie je žiadna úloha! Saturn vkonjunkcii s Venušou znamená, že Ve-nušine sily sú podrobené dlhému pro-cesu zrenia. Takému a len takému dl-hému, kým dotyčný nesplní svoju úlo-hu: uskutočniť hĺbku v láske. Rýdzarola Saturna je predsa duševná hĺb-ka, duchovnosť. Teda vzťah u takéhočloveka bude buď hlboký, alebo žiad-ny. To od neho požaduje jeho “Sa-turn”. Kdekoľvek stojí v horoskopeSaturn, požaduje na tom mieste odčloveka hĺbku.

A kto je tým “Saturnom”, ktorýčloveka tak obmedzuje? Prizrite sabližšie na jednu z tých deviatich osa-melých osôb. Možno sa zamilovalatak, že jej láska zatiaľ nemôže byť spl-nená. Možno kvôli tomu prekonala

7 Toto je univerzálny princíp: len to-mu, kto si zaslúži lásku a dôveru, budeodhalené viac. Poznávanie bez súčasné-ho mravného rastu je ako chodenie do-kola v labyrinte, v ktorom vám niektoréčasti zostanú navždy uzavreté.

44

množstvo prekážok vonku aj vo svo-jom vnútri. A jej láska je teraz závrat-ne hlboká, bezodná. Treba ju ľutovať?Nie raz mala možnosť nájsť si partne-ra - a možno väčšiu ako ostatní! Aleto ju ani nenapadne! Samota jej je mil-šia, sladšia, ako ktorékoľvek z tých“normálnych” manželstiev, ktoré sajej zdajú plytké a bezvýznamné. Vyví-ja sa v nej schopnosť obetovať úplnevšetko. A v jej samote je zároveň ajzvláštna krása.

A teraz si všimnite druhého mlá-denca: schyľuje sa k tomu, že sa mož-no “naplní jeho osud” a ožení sa sostaršou ženou. Ako sa to stane? Cel-kom prirodzene. Mladé, poplašenédievčatá, ktoré sa zaujímajú len o hlú-posti, ho nezaujímajú. Nemá si s ni-mi čo povedať. Ale so ženou, ktoráuž má za sebou jedno nešťastné man-želstvo a ktorá si bolestne uvedomu-je, že v živote sú hlbšie, dôležitejšiehodnoty - s tou si má veľa čo povedať.“Saturn” je zložka jeho duše, ktotráspôsobuje, že má náročnejšiu predsta-vu o vzťahu ako ostatní. Takýto člo-vek nie je schopný povrchného man-želstva. Čosi v ňom bude také nespo-kojné, že polovičatý vzťah sa mu vždyrozpadne. A naplní sa jeho osud: roz-vod.

Osud človeka sa naplní vždy - bezvýnimky! Lenže môže sa naplniť vduchovnom, alebo v hmotnom zmys-le. Ak bude počúvať hlas svojej duše,ak bude bytosťou duchovnou, ak po-chopí svoju úlohu a začne ju vedomeplniť - jeho osud sa naplní duchovne:dostane "starú" ženu. Lenže duchov-ne stará znamená - múdra! Nájde sas múdrou, vernou a hlbokou bytosťou,ktorá má rovnakú predstavu o láskeako on. V tej chvíli sa mu to najväč-šie nešťastie - Hladolet v siedmom do-me - premení na to najväčšie šťastie snajpevnejšími základmi.

Ak nebude duchovne-vedomou alelen hmotne žijúcou, inštinktívnou by-tosťou, jeho osud sa naplní hmotne:dostane fyzicky starú ženu.

A ak svoju úlohu nebude plniť vô-bec, ak sa bude pokúšať o niečo opač-né, o povrchné vzťahy, bude musieťjeho saturnská energia klesnúť do týchnajhrubších hmotných foriem, aby mutentoraz dala jeho úlohu najavo zvon-ka, násilím: telesná vada, kožná cho-roba, nízke sociálne postavenie jedné-ho z partnerov, čokoľvek. Niekto saopýta:

Ako môže mať Saturn v sied-mom dome toľko rozličných význa-mov, ktoré nemajú nič spoločné?

Majú spoločnú jednu jednoduchúvec: prekážky medzi partnermi, ktorérobia vzťah nemožným, pokiaľ sa ne-prehĺbi. Povrchný vzťah, aký by siktokoľvek druhý mohol dovoliť, sičlovek s konjunkciou Saturna a Ve-nuše dovoliť nemôže.

Otázka: Aj telesnú vadu a cho-robu si ten človek spôsobí len “ne-vernosťou svojej duši”?

Tu by bolo treba rozobrať a vy-svetliť viacero prípadov. Zatiaľ len na-značíme jeden z nich: Existujú deti,ktoré dostávajú astmatické záchvatyalebo trpia chorobami, ktoré majúzdanlivo čisto fyziologický, telesnýzáklad. Lekári sú bezmocní a nič ne-pomáha. Až psychológ príde na to,že tieto deti dostávajú záchvaty vždyvtedy, keď to ich podvedomie "plánu-je": keď nechcú ísť do školy, keď ch-cú aby im počas choroby bola znovavenovaná taká pozornosť,starostlivosť a láskavosť, akej sa iminak nedostáva a pod.

Otázka: Aj moja manželkaochorie len preto, aby naplnila môjosud? Ako k tomu chudera príde?

Vaša manželka neochorie kvôlivám, ale kvôli niečomu, čo je čisto jejzáležitosťou. Avšak Prozreteľnosť vy-užíva túto príležitosť zároveň na napl-nenie osudov ľudí, ktorí sú s ňou zvia-zaní.

Keby ste sa vzmužili a robili to,čo máte, ona by možno vo svojej veciurobila to isté, a obaja by ste sa cho-robe vyhli. Duševné svety manželovsú zreťazené; zreťazili ich keď si nasvadbe vymieňali obrúčky.

Iný príklad: Pán F má v horosko-pe najobávanejšiu astrologickú kon-šteláciu: exaktnú opozíciu Marsa aSaturna. Mars je v dvanástom dome- dome opustenosti - a v rybách. Toznamená “smrť vo väzení, na opus-tenom mieste, možno samovraždou”.Pretože ryby sú pasívne, ženské zna-menie, pán F si svoj osud nespôsobíbezprostredne sám, ale skôr vytrpí oddruhých.

Skutočne: Pána F udali ako špió-na a dostal sa v päťdesiatych rokochdo uránových baní. Bol na pokraji zú-falstva a smrti. Zoči-voči smrti sa pre-pracoval k poznaniu, ktoré ho úplne

zmenilo. Prešiel “mystickou smrťou”- čiže zasvätením! A v tej chvíli samu ten najstrašnejší osud zmenil nato najcennejšie, čo môže človek v živo-te získať: duchovné znovuzrodenie!

V opačnom prípade by pán F zom-rel fyzicky. Osud sa vždy naplní. Av-šak osud je jedna prekrásna úloha, lenkeď ju správne pochopíme. Neexis-tujú osudy so zlými scenármi - alelen osudy zle zahraté!

Otázka: Musel pán F bezpod-mienečne do väzenia?

Nemusel. Jeho úloha znela: “smrťna opustenom mieste”. Keby bol išielpovedzme do kláštora, a prešiel tammystickou smrťou a znovuzrodením,keby tam dokázal dospieť k tomu isté-mu poznaniu ako vo väzení, nemuselby do väzenia.

Prečo sa predpovede plnia?

To, čo je napísané v astrologickejliteratúre, je odpozorované zo skúse-nosti na veľkom počte ľudí: vyjadru-je to priemernú úroveň vedomia másv určitom období. Človek, ktorý savyšvihne nad túto priemernú úroveňvedomia, povedzme, že sa dá na du-chovnú cestu, sa tomuto priemernémuobrazu vymyká. Planetárne sily majúna neho úplne iné účinky. Tzv. ničivékonštelácie, ktoré na masy pôsobia ro-zkladne a demoralizujúco, ho sti-mulujú k veľkej vnútornej aktivite atvorbe.

Väčšina ľudí však odmieta akú-koľvek prácu na svojom vedomí. Dr-žia sa hesla: “Človek je už raz taký,aký je a hotovo.” Takýchto ľudí nieje ťažké predpovedať, pretože s ichvedomím môžete počítať ako s kon-štantou.

Nejaká dostatočne senzibilná oso-ba, nepreťažená rozumovými zále-žitosťami, napríklad potulná cigánka,intuitívne vníma astrálne obrazy, ktorési človek svojou každodennou dušev-nou činnosťou okolo seba vytvoril.Vyciťuje, že sa “vznášajú” okolo ne-ho a že ho “čakajú”. Kedy budú maťmožnosť sa naplniť, o tom rozhodujerytmus planét. Pravdepodobnosť, žesa duševný svet tohoto človeka dovte-dy zmení, je minimálna, ak ten človeknie je v duchovnom svete aktívny, nieje v ňom seba-vedomou bytosťouschopnou vlastných činov, ale lendieťaťom, ktoré pasívne podlieha

45

vplyvom svojho duševného okolia.Preto sa dá s veľkou istotou povedať,že čo ho čaká, sa aj naplní.

Duchovne neprebudený človekprejde inkarnáciou v tele ako spiacialebo snívajúci pilot v lietadle. Nie jeťažké predpovedať, kam lietadlo do-letí a dopadne, pokiaľ pilot (ľudskýduch) spí. No akonáhle sa prebudí avezme riadenie do vlastných rúk, jevšetkým predpovediam ko-niec. Od tej chvíle sú aj všet-ci jasnovidci vedľa.

To, že nejaký človek jeduchovne mŕtvy, že nežije,poznať podľa toho, že je-ho život je predpovedateľ-ný, mechanický. Napríklado Ferovi môžete s naprostouistotou predpovedať, že vnedeľu bude zase sedieť vkrčme pri pive s borovičkou,fajčiť atď. A nemusíte byťani jasnovidec. Znamená to,že Fero je osudovo predur-čený? Fero jednoducho pod-lieha svojim sklonom a je ne-schopný zmeniť sa. Keby savzmužil, keby sa v jeho du-ševnom svete niečo zmenilo,predpoveď by vám odrazunevyšla, lebo by bol v nede-ľu niekde inde. Ale Fero sanehodlá meniť. Tvrdí, že pi-je len toľko, koľko chce, aže keby nechcel, že môže ke-dykoľvek prestať. Lenže vyvidíte, že si tým už spôsobilnesmierne životné kompliká-cie a utrpenie a napriek tomus tým nedokáže prestať.

Toto však o ľuďoch platív oveľa väčšej miere, ako súochotní si pripustiť. Dívatesa na ich životy a vidíte, žekeď Saturn prechádza do-mom priateľstva, rozchádza-jú sa s najlepším priateľomalebo priateľkou, potom do-mom práce - o oni odchád-zajú zo zamestnania, domommanželstva - a oni sa rozvádzajú. Na-priek tomu budú rozhodne tvrdiť, žekonajú úplne “slobodne”, z vlastnejvôle. V skutočnosti iba podliehajúsvojim sklonom, vášňam, strachom,zvykom a zlozvykom.

Saturn sa nie nadarmo zobrazujeako starec s kosou, ktorý všetko berie.Ale berie iba to povrchné, to, čo ne-obstojí! Jediný spôsob, ako sa stať

pánom svojho osudu, je zmeniť se-ba; zdokonaliť sa. Kto nedokázalzmeniť seba, toho “sloboda” je ibaprázdnym slovom.

Môžu za to planéty?

Keď skúmate autonehody aleboúrazy, prídete na to, že sa odohrávajúv dňoch, kedy Mars, Merkúr, Slnko

nepriaznivo tranzitujú cez priesečníkyrôznych planét a v hodinách, kedy sak nim pridáva aj Luna. Nie každý deňje človek takto nepriaznivo ožiarený,ale v deň nehody sa u neho obyčajnezhlukne aj niekoľko takýchto aspektovnaraz.

Otázka: Je Mars alebo Uránpríčinou autonehody, je za ňu zod-povedný?

Planéty nie sú za nič zodpovedné.Planéty len otvárajú a zatvárajúkarmické brány v určitých rytmoch.Planéty sú ako orloj Prozreteľnosti sdvanástimi ručičkami, z ktorých niek-toré sú rýchle (Luna) a niektoré poma-lé (Saturn, Pluto).

Predstavme si to obrazne asi tak-to: Od svojho narodenia má človek doduše zafixovaný systém vibračných

kanálov alebo farebnýchstužiek, rozložených po ce-lom obvode zverokruhu.Keď sa niektorá planéta do-stane na stupeň zverokruhu,na ktorom má človek nie-ktorý duševný kanál, začnesa energia toho znamenia ri-núť cez astrálne teleso pla-néty ako cez farebnú čočkurovno do toho duševnéhokanálu človeka a aktivujeho. Pritom planéta sa sprá-va ako farebný filter, ktorýz nálady, farby znamenia, vktorom stojí, prepustí ibaurčitú zložku.

Alebo takto: človek je vduševnom svete ponorenýdo mora farebných vĺn du-ševných energií, ktoré sa pe-riodicky zdvíhajú a zase kle-sajú. Ak sa v duši nachádzarovnaká farba, tak sa v tomčase rozochveje, reaguje.

Takýmto spôsobom ryt-mický pohyb planét vytvá-ra rezonančné brány, vlno-vody medzi jemnohmot-nosťou a hrubohmotnos-ťou, ktorými môže pretiecťkarma príslušnej farby avybiť sa hrubohmotnouudalosťou.

Keď sa takáto vlnovábrána otvorí, všetko záležíod toho, aké poklady si me-dzitým človek “v nebi” na-zhromaždil; či ho nejakákarma takej farby očakávaalebo nie. Ak áno, pretečie

v ten deň a zasiahne ho hrubohmotne.Ak nie, nepriaznivý aspekt prejde bezzvláštnej udalosti. Viaceré nepriaznivéaspekty sa u každého človeka zídu ve-ľakrát za život. Niektorí vtedy utrpiaúraz s dlhotrvajúcimi následkami, nie-ktorí sa dajme tomu porežú len domapri varení.

Otázka: Je teda človek otrokomsvojej vlastnej karmy z minulých

Karma a sansára nie sú cudzie, orientálne pojmy.Karma je po slovensky osud a koleso sansáry je kolesoŠtasteny (lat. Fortúny) a bytosti, ktoré pradú, rozvíjajúa prestrihávajú vlákna ľudských osudov sú sudičky (gr.Moiry).

Na obrázku: koleso osudu - fortunae rota. Šťastie jedočasné a pominuteľné; človek je raz hore a raz dole,všetkého do času. Hviezdy vládnu bez rodielu všetkýma koleso osudu zatočí rovnako s mocným ako s nevoľ-níkom. Drevorez z počiatku 16. storočia.

46

životov? Existujú niekde nejakékarmické záznamy, ktoré predur-čujú, či utrpí ťažký úraz alebo nie?

Nie je predurčený a žiadne také zá-znamy neexistujú. Karmickým zázna-mom je jeho vlastná duša. Konfigurá-cia jeho duše je to jediné, čo si z pred-chádzajúcej existencie priniesol. A aksa zmení, jeho záznamy sú zmenené.Ak vymaže niektorý svoj duševnýsklon, jeho karmický záznam je vy-mazaný.

Človek nikdy nie je trestaný zato, čo bolo. Človek dopláca vždy nato, čím v prítomnej chvíli je!

Použime zase príklad, aby sme po-chopili naozajstnú jednoduchosť toh-to deja: Pán K je pod vplyvom neprí-jemného zhluku tranzitov, na ktoromsa zúčastňujú Mars , Merkúr a Urán.Pri jazde autom sa mu stane neprí-jemnosť, aká sa mu nestala už roky:na križovatke sa zrazí s druhým vodi-čom. Ako sa to presne odohralo? PánK sa v zamestnaní náhle dostal do po-zície, ktorá ho rozčuľuje. Už niekoľkodní to zamestnáva jeho myseľ: je roz-tržitý, neustále vedie polovedomé vnú-torné dialógy so šéfom, v ktorých roz-čúlene obhajuje svoje stanoviská. Tátoaktivita zamestnáva jeho podvedomiedo tej miery, že odčerpáva väčšiu časťjeho sviežej pozornosti, takže zľavaprichádzajúce vozidlo “nevidel”, ho-ci sa tým smerom aj díval.

Keby si bol večer predtým urobilvo vedomí poriadok; keby bol svoj po-lovedomý konflikt preniesol do vedo-mia s úprimnou vôľou nájsť spravod-livé riešenie, uvedomil by si, že sú toniektoré prvky v jeho vlastnom sprá-vaní, ktoré spôsobujú, že sa k nemujeho okolie správa tak, ako sa správa.Keď ich odstráni, ani šéf ani ďalší ne-budú mať obavy výjsť mu v ústrety.V tej chvíli šéfovi odpustí, lebo pocho-pí že nie on je príčinou jeho nešťastia.A zaspí v úplne inom stave vedomia.A v úplne inom, stave sa aj prebudí.Kolízia na križovatke skončí za-brzdením alebo len malým poškode-ním blatníka.

Otázka: A čo ak do pána K znepozornosti vrazí ten druhý vo-dič? Za to pán K predsa nemôže.

Princíp je stále jeden a ten istý:Stav vášho vedomia vás ako mag-netickou silou vtiahne doprostredtakých udalostí a takých ľudí, me-dzi ktorými utŕžite svoj “osud”.

Sú napríklad ženy, ktoré majú ne-obyčajné “šťastie” na to, že ich mužibijú. Nie jeden, ale aj druhý, tretí -ako keby sa medzi sebou dohodli.Navonok to vyzerá, že tá žena je úbo-hou pasívnou obeťou, že za nič ne-môže. Keď sa pozriete do jej horosko-pu, zistíte, že má v pasívnych zname-niach nejakú duševnú zložku akokvadratúru Marsa a Saturna, ktorávyjadruje krutosť, násilie. Takí ľudiavyžarujú čosi, čo provokuje, ako ke-by vysielali “bite ma”. A tí, čo majútaký duševný sklon v aktívnych zna-meniach im výjdu v ústrety a urobiaim to.

Je dôležité uvedomiť si, že človeknikdy nedopláca ani na postavenieplanét, ani na svoju chvíľkovú ne-pozornosť, zhodu okolností alebosvojvôľu druhých ľudí, ale vždy lenna to, že dlhodobo zotrváva na urči-tých duševných postojoch.

Dá sa utiecť vlastnémuosudu?

Otázka: Nemohol by som sa osu-du vyhnúť tým, že za nepriaznivýchaspektov nebudem vychádzať zdomu?

Raz alebo dvakrát áno. Ale potomto dostanete naspäť aj s úrokami.Priaznivejšie a menej priaznivé aspek-ty sa striedajú neustále. Museli by stesa schovávať celý život a nepúšťať sado žiadnych činností. Každé ráno byste strávili dve hodiny štúdiom horo-skopu. A raz by ste sa prerátali. Ačím neskôr vás ruka osudu dolapí, týmtvrdšie na vás dopadne.

Zostali by ste doma zo strachupred úrazom, a pošmykli by ste sa do-ma vo vani. Alebo sused by nechalotvorený plyn a vyhodil by dom dovzduchu. Museli by ste sa asi nechaťzavrieť do čalúnnenej miestnosti, abysa vám nič nestalo.

A čo by sa stalo potom? Osud savždy naplní. Ak ho nechcete napĺňaťduchovne, naplní sa vám hmotne. Atým jediným hmotným nosičom, naktorom by sa v tej čalúnnenej miest-nosti mohol naplniť, je vaše telo. Ke-by ste teda utekali pred nejakou plané-tou, jej potlačená duševná energia bysa somatizovala a príslušný telesný or-gán by vám začal zlyhávať. Povedz-me, že by ste utekali pred znamenímváh; t.j. odmietali by ste sa učiť a rásť

v medziľudských vzťahoch. Zlyhaliby vám obličky. Odviezli by vás z tejčalúnnenej miestnosti do nemocnice.

Ale predpokladajme - celkom teo-reticky - že by sa niekomu podariloosudu “úspešne” vyhýbať až do kon-ca života. Potom by sa stalo to naj-strašnejšie zo všetkého: jeho život bybol zbytočný. Premárnil tú najväčšiupríležitosť spoznať sa. Akoby ani ne-bol žil.

Práve náročné osudové situácie dá-vajú človeku príležitosť prichytiť sapri čine, spoznať čo v ňom je a zmeniťsa. Najmä pri tranzitoch Saturna ru-ka osudu doľahne na človeka tak, žeduševné súženie je dostatočne veľké,aby nabral odvahu a konečne urobilrozhodnutie prestúpiť na inú osudovúkoľaj. Tranzity Saturna vyznačujúkrižovatky, rázcestia, skúšky v život-nom pláne človeka: momenty najväč-šej krízy, ale aj najväčšej šance výjsťz tej krízy ako nová bytosť s úplneinou perspektívou do budúcnosti neždovtedy.

Otázka: Nedal by sa zlepšiťosud ľudstva tým, že počítače byvykalkulovali pre každú činnosťten najpríhodnejší okamih? Naprí-klad založenie štátu, spustenie lodena vodu, svadba... to všetko by sapodnikalo len za tých najpriazni-vejších konštelácií.

Tu je veľmi dôležité aby sme po-chopili, prečo to nejde. Planéty nero-bia nič viac, ako že otvárajú a zatvára-jú karmické brány v súlade s kozmic-kými rytmami. Osud, ktorý sa k námcez tie brány rinie nie je ani o vlá-sok lepší ani o vlások horší od toho,čo sme medzitým svojou duševnoua duchovnou činnosťou v planetár-nych sférach vytvorili.

Nezabúdajme, že to, čo je v plane-tárnych sférach umiestnené, sú cen-trály ľudských myšlienok a citov. Súto plody našej vlastnej práce, ktorénám planéty vracajú; presnejšie pove-dané určujú čas, kedy dozrejú a pad-nú nám do klína.

Pri dobrých konšteláciách vámpadne do klína toľko a len toľko, okoľko ste sa medzičasom zaslúžili:môže to byť plný koš skvostných plo-dov; ale môže to byť aj prázdny ko-šík. A pri zlých konšteláciách si člo-vek musí zjesť a vypiť len toľko trp-kého, koľko zapríčinil. Môže to byťplný kalich horkosti, ale môže byť ajprázdny.

47

Z tohoto jednoduchého dôvodu súvšetky špekulácie a kalkulácie okoloosudu bezúčelné. Kozmické zákony súdokonalé. Keby ste robili čokoľvek,nemôžete dostať ani viac ani menejod toho, čo si zaslúžite.

Príklad. Pán A má dobre ožiare-ného Jupitera v dome povolania a vtom čase mu udeľujú finančné pros-triedky na jeho výskumnú ulohu naďalšie tri roky. Pán A usilovne pracujea po troch rokoch výskum uspešneukončí. Svoje výsledky má prezento-vať verejne. Môže však tušiť, že verej-ná obhajoba sa bude kvôli nejakýmformalitám ešte pol roka odkladať auskutoční sa až v čase, keďJupiter bude znova v takejpriaznivej konštelácii k de-siatemu domu, ako na za-čiatku. Vtedy sa kruh uza-vrie s veľkým úspechom.

Bol by však omyl mys-lieť si, že pánovi A stačí na-plánovať si termín obhajo-by na priaznivý deň, aby zo-žal úspech. Keby tie tri rokyzaháľal, ukončenie projektuby sa pretiahlo do času, keďJupiter bude v opozícii a je-ho oponenti by ho na obha-jobe zničili.

Skúste trochu poexperi-mentovať so vaším osudom.Skúste ho dobehnúť. Keďmáte pracovné zásluhy, mô-žete si vyhliadnuť nejakýpriaznivý trigon a prihlásiťsa na rozhovor u šéfa, ktorýdopadne veľmi dobre. Ale akneplníte, čo máte, kárna ko-misia podniku si vás predvo-lá vtedy, kedy ona chce. Avy s prekvapením zistíte, žeje to pre vás deň nepríjemnejkvadratúry Jupitera s Marsom a že svami ide byť zle. A keď tam nepríde-te, bude s vami ešte horšie.

Jedným slovom, prídete na to, žeaj tá najväčšia chytrosť ľudského ro-zumu je prikrátka na to, aby dobehlaProzreteľnosť nebies. Prídete na nie-čo, čo navždy vnesie mier do vašichduší: že vnútorná ušľachtilosť,cnosť je to jediné, čo má tú moc,aby vám naklonilo nebeské mocnosti- a od toho viac nemôžete ani získaťani stratiť. Vypočítavosť je z hľadiskatrvalých, nepozemských hodnôt na-prosto nadbytočná. Je to len preklada-nie peňazí z jedného vrecka do druhé-

Gustave Doré: sféra Marsu. Ilustrácia k DantehoBožskej komédii, raj XIV, 85-87.

ho. Čo vypočítavosťou získate, to stev tej istej chvíli za chrbtom stratili.

Otázka: Je potrebné študovaťastrológiu alebo si najať astrológa,aby človek vedel, čo má kedy robiť?

Nie. Vôbec to nie je nevyhnutné.Nikto nie je v živote odkázaný na ho-roskopické výpočty. Horoskop jepredsa len obrazom duše človeka.Sám by mal najlepšie vedieť, kým jea načo tu je.

Sú ľudia, ktorí chodia s tabuľkamiefemeríd vo vrecku a stále sa dívajú,na akú činnosť je práve najvhodnejšíčas. Je to humorné, lebo oni sa vlastne

do tých tabuliek dívajú, aby tam zisti-li, aké je v tej chvíli ich duševné rozpo-loženie, aby tam vyčítali, čo chcú!

Tragédia dnešného človeka je vtom, že stratil kontakt so svojou vlast-nou dušou. Preto chodí za astrológom,aby sa na seba opýtal, čo vlastne chce.

Múdry človek sa pravdaže vrhá dourčitej činnosti vtedy, keď vie, že hovlny kozmických síl budú niesť, keďidú tým istým smerom; a nie naopak.Rozumný kapitán vypláva za odlivu,nie za prílivu. Keď má vietor v plach-tách, keď sú kozmické sily na jehostrane, zvíťazí. Ísť v protismere ku koz-mickým rytmom znamená, že človek

sa len vyčerpá a nikam nedôjde.Avšak prirodzene žijúci ľudia s ne-

skaleným cítením toto robia celkomsamovoľne. Keď sa v ich duši rozžiariVenuša, milujú; keď Mars, tak boju-jú; keď kulminuje Jupiter, dajú sa dopráce; a keď sa na obzore objaví Sa-turn, vyhľadávajú samotu, pijú plný-mi dúškami z kalicha smútku, pre-mýšľajú o svojej minulosti a budúc-nosti. Keby človek túto schopnosťcieľavedome zdokonaľoval, moholby pri pohľade do svojej duše pove-dať, ktorá planéta sa práve nachá-dza v ktorom znamení.

V starých dobách, keď človek ránovyšiel pred dom a zakopolo kameň alebo vstal ľavounohou z postele, hneď vedel,že s ním v ten deň niečo ne-bude v poriadku, že sa nemápúšťať do určitých vecí. Ta-kéto detaily vnímal ako zna-menie.

Aj pán K z nášho príkla-du mal v ten deň pocit, žeby nemal nikam cestovať.Vôbec sa mu nechcelo. Alemal nejaký rozumový dô-vod. Keby bol hlas svojejduše aspoň vzal do úvahy,možno by sa vyhol autone-hode. Ale to on nemôže. Jeprívržencom myšlienkovéhosmeru, podľa ktorého dušaneexistuje a pocity sú vrajiba pocity: nemajú žiadnuobjektívnu existenciu pretosa nimi nemožno riadiť aniim pripisovať žiaden ďalšívýznam.

Daň, ktorú teraz platí-me za to, že sme k svojimdušiam takí hluchí a slepí,je obrovská. Príde však

čas, keď ľudia budú mať hviezdnyobraz svojej duše zavesený doma nastene. Nie preto, aby potom sozaloženými rukami čakali na to, žesa ich osud naplní. Ale aby vedeli, sakými silami majú do činenia amohli s nimi rozohrať cieľavedomúhru. Bude im neustále pripomínať,že sa nepotácajú týmto svetom lentak pre nič za nič, ale že sú synoviaa dcéry nebies, ktorí prišli na Zemsplniť veľkú úlohu!

V budúcom čísle: Prečo je láska ta-ká mocná, že vládne aj hviezdam; Včom sa čínsky a chaldejský zvieratníklíšia.

48

Budú môcť veda a astrológia spolupracovať?

Astrológia nie je inštitucionalizovaná, ako iné prírod-né vedy. Za astrológa sa môže pokladať ktokoľvek. Pretosa nedá zabrániť tomu, aby na strane astrológie neboloveľa neodborného prístupu. Mnohé veci sa prijímajú pre-náhlene, nekriticky.

Ako reakcia na tento stav sa na druhej strane utvárajúrôzne “spoločnosti na podporu kritického myslenia”.Cieľom takýchto spoločností by však malo byť čosi viac,ako len byť čírou reakciou, ktorá bude rovnako prenáhle-ne a nekriticky tie isté veci odmietať. Mohli by si naprí-klad vziať za úlohu dokázať, že astrológia neplatí. Ukázať,že napríklad medzi narodenými s viacerými planétami vznamení panny nie je o nič viac úradníkov, medzi blížen-cami novinárov a medzi baranmi o nič viac vojakov z po-volania ako v ktoromkoľvek inom znamení. Že medzi krá-ľovnami krásy nie je zvvýšený počet dievčat s Venušou naascendente v konjunkcii so stálicou Regulus alebo že pridisharmonických tranzitoch sú nehody rovnako časté akopri harmonických.

Doterajšie teoreticko-špekulatívne námietky proti as-trológii boli väčšinou bezpredmetné, pretože pri nich na-mietajúci obyčajne vyvracal len akési predpoklady, ktorési predtým sám svojvoľne stanovil. Napríklad: “ak plané-ty pôsobia prostredníctvom elektromagnetického poľa, takto nemôže byť elektromagnetické pole, lebo jeho intenzitaby musela ubúdať so štvorcom vzdialenosti”. Alebo: “akje osud človeka bezo zvyšku napísaný vo hviezdach, takto odporuje Božej milosti” a pod.

Dômyselne volený štatistický pokus by nevyžadovalžiadne zvláštne prostriedky a bol by v každom prípade

veľkým prínosom. Jeho podmienkou však je dôkladná zna-losť podstaty astrológie, inak budú už samotné vstupnépredpoklady pokusu postavené nesprávne. V tomto smereby sa vedci nemali veľmi spoliehať ani na to, že sa informo-vali u astrologických špičiek. Keď napríklad niekto po-vie, že “postavenie planét zapríčinilo rozchod mileneckéhopáru” alebo že “zostaví nesmrteľnú armádu”, znamená

to, že hlbšia podstata astrológie mu unikla, nech je to kto-koľvek.

Úlohou vedca však nie je zaoberať ľudskými názormia afektovať nad nimi. Poslaním vedy je každý prírodnýjav úplne samostatne a nezaujate preskúmať bez ohľaduna to, čo hovoria ľudia. Vedec by nemal od praktickéhoastrológa očakávať ani konzistentné teoretické zdôvodne-nia. Veď na to, aby sa niečo teoreticky zdôvodnilo, sú tuvedci. Prečo sa v prípade astrológie veda už nechce správaťvedecky - a zavrhuje čosi bez dôkladného preskúmania?

Je dôležité, aby sa štatistický výskum uskutočnil naoficiálnej akademickej pôde. Pozorovania uskutočnené mi-mo oficiálnych inštitúcií akademická veda považuje zalaické a nevedecké, pritom však vlastné pokusy nerobí.Predpoklady astrológie sa jej zdajú také absurdné a nezvy-čajné, že si je vopred istá, že výsledky pokusov budú zá-porné.

Treba povedať, že astrológia sa od prírodných vied vsúčasnom ponímaní skutočne v niekoľkých smeroch zá-sadne líši. Uplatňuje sa v nej okrem horizontálneho ešteaj tzv. vertikálne myslenie. Kým človek nevidí objektív-nu skutočnosť, na ktorej sa takéto vertikálne mysleniezakladá, celý astrologický systém sa zdá byť úplne zmä-tený a ľubovoľný. V skutočnosti tu nejde o nejaký inýdruh myslenia, ale o tú istú, aristotelovskú logiku, ktorása však neopiera o hrubohmotné, ale o jemnohmotné,čiže vertikálne súvislosti v človeku a vo vesmíre.

Horizontálnymi súvislosťami sú súvislosti medzidvoma hrubohmotnými javmi: napríklad “cigaretový dympoškodzuje pľúca”. Vertikálnou súvislosťou je súvislosťmedzi jemnohmotným a hrubohmotným javom: naprík-lad “strach sa somatizuje ako nádor pľúc, frustrácia z me-dziľudských vzťahov ako nádor prsníka atď.”

Horizontálnymi vzťahmi by sa vám napríklad sotvapodarilo zdôvodniť, prečo sa frustrácia v rodinnom vzťahuprejaví práve nádorom prsníka a a nie iného orgánu. Vovertikálnom systéme je to však samozrejmé: za morfoge-nézu ženského poprsia zodpovedá morfogenetické pole,ktoré sa nazýva “znamenie raka”. “Rak” je duševná ener-gia, ktorá utvára domov, starostlivosť, nehu - a keď jetáto duševná zložka zasiahnutá, musí tým utrpieť aj prísluš-ný telesný orgán.

Doterajšie pokusy o vedecké podchytenie jemnohmot-ných javov boli veľmi neohrabané, spojené s veľkou ne-znalosťou a neraz predčasnou skepsou. Napríklad v 50-tych rokoch sa vykonávali telepatické pokusy so Zenerový-mi kartami. Keď si však uvedomíme, že nosnou vlnoutelepatického prenosu je práve intenzita emocionálnehonáboja, vidíme, že pokusy s emocionálne neutrálnymi geo-metrickými obrazcami ako štvorec, kruh, vlnovka a krížik

49

ponúka:- recenzie kníh z oblasti rozvoja ducha, duševného

a fyzického zdravia, alternatívnej medicíny, homeopa-tie, psychológie, filozofie, ezoteriky a zdravého život-ného štýlu

- rozhovory s vydavateľmi- edičné plány slovenských a českých vydavateľstiev- kalendár kurzov, školení, prednášok- informácie a reportáže z rôznych podujatí- recenzie meditačnej a relaxačnej hudbyRozsah 40-50strán, cena 9.- Sk (Čk). Informácie a

objednávky:EUGENIKA spol s r.o. ,

P. O. Box 187, 850 00 Bratislava, tel/fax: 08/829 927.Ďalej zabezpečujeme:

- distribúciu kníh pre Česko, Moravu a Slovensko- zásielkovú službu pre kníhkupcov- predaj a zásielkovú službu pre maloodberateľov- predaj a distribúciu meditačnej a relaxačnej hudby

INFORMAČNÝ MESAČNÍK DUCHOVNÝCHAKTIVÍT

vlastne míňali to najhlavnejšie. Keď sa niekde ocitnete vsmrteľnom nebezpečí, tak vašu milú doma doslova pichnepri srdci od strachu; ale keby ste od nej chceli aby telepatic-ky preniesla desaťcifernú číslicu, nič z toho nebude, lebočísla vo svete citov nič neznamenajú.

Iné, hoci veľmi úspešné pokusy boli zase jednoduchoignorované ako neuveriteľné. Spomeňme napríklad Shel-drakeovu morfickú rezonanciu (pozri Sophiu 3) alebo zá-hradkárstvo Findhorn. Vo Findhorne sa podarilo niekoľ-konásobne zväčšiť váhu plodov a urýchľovať rast stro-mov. Vysvetlenia majiteľov, že tieto výsledky dosiahli spo-luprácou s dévickými inteligenciami rastlín, ktoré reagu-jú na ľudskú lásku, pokladali vedci jednoducho za nepri-jateľné a vopred vylúčené. Vychádzali z fixného predpo-kladu, že to musí byť spôsobené zvláštnym chemickýmzložením pôdy, ktorá bola v skutočnosti podpriemerná achudobná na živiny. Nakoniec výskum uzavreli s tým, žemusí ísť o nejaký “podivuhodný, neznámy faktor”.

Takýchto ignorovaných faktov sa v súčasnosti hromadístále väčšie množstvo. Napríklad akupunktúra je jedna zmetód, ktorá bola v minulých desaťročiach posmievanáako “magický nezmysel” - a v súčasnosti si už vydobilariadny vedecký status. Podobným spôsobom si veda v bu-dúcich desaťročiach bude musieť vytvoriť systematic-ký metodologický rámec, ktorý umožní rozšíriť súčas-ný pojem vedy aj na jemnohmotné javy. Potom aj astro-lógia zaujme znova svoje miesto medzi vedami - a niehociaké. Tak ako fyzika zaujíma určité význačné, metodickémiesto medzi ostatnými prírodnými vedami, tak astrológiazaujíma podobné, centrálne miesto medzi jemnohmotnýmivedami: astrológia je fyzika jemnohmotnosti.

50

Nadácia

Tak, ako človek má ducha, dušu atelo, tak aj spoločnosť má ducha, du-šu a telo: telom spoločnosti je hospo-dárstvo, dušou právne, kultúrne aakademické inštitúcie a duchom hod-notový systém, morálka. U spoločnostirovnako ako u jednotlivca platí, žeduch je príčina, duša prostredník atelo výsledok. Ak budeme začínať sliečením spoločnosti od tela, budemenútení stále iba zachraňovať tie naj-akútnejšie následky - zatiaľčo príčinazostane nezmenená a bude pôsobiťďalej v stále nových formách.

Ak budeme hľadať príčiny našejbiedy v ekonomike a očakávať riešenieod ekonomickej sféry, zostane navždyfatamorgánou. Príčiny sú v duchu -hmotné sú už iba následky!

V programovom vyhlásení vládySR, ktoré má zhruba 100 normostrán,je 66 venovaných hospodárskej a fi-nančnej prosperite, priemyselnej apoľnohospodárskej výrobe, sociálne-mu a zdravotnému zabezpečeniu; 33strán kultúre, školstvu, vede a právu.Morálnej obrode spoločnosti je veno-vaný jeden odstavec. Teda 66 % sta-rostlivosti o hmotné telo, 33 % skva-litneniu duševne-intelektuálnej sféry alen 1 % ozdraveniu duchovného života.

Tento nepomer skutočne zodpovedátomu, koľko energie je spoločnosťochotná investovať do materiálnej,

Nadácia pre aplikáciu duchovných, etických a estetických hodnôt v praxi

P.O. Box 151, 810 00Bratislava 1 ¯Tel.:(07) 711 882 ¯Vy-

davateľka: Magdaléna Martiškovᯊéfredaktor: RNDr. Emil Páleš,CSc. ¯ Redaktori v zahraničí: Syl-via Mikolajová, Roman Ružička ¯Grafická úprava: Attila Patocs &Emil Páleš ¯Výtvarník: Igor Strin-ka ¯Čestný člen redakcie: jeho ex-celencia Karan Singh, maharadža zDžammu a Kašmíru¯Tlač: FIDAT,

tel/fax: 240 8463 ̄ Vychádza 4-krátdo roka ¯Náklad: 5000 ks ¯Cenajedného výtlačku: 32.- Sk (Kč)¯Ročné predplatné: 100.- Sk (Kč)+ 8Sk (28 Kč) poštovné ¯V Če-chách rozširuje PNS, na SlovenskuMediaprint Kappa, Fant Baláž, sú-kromné kolportérske siete a knihku-pectvá ¯Objednávky na predplatné(vrátane starších čísel) vybavuje vy-davateľstvo ¯Registračné číslo: MKSR 659/92 ¯MIČ 497 08 ¯Podá-vanie novinových zásielok povolenériaditeľstvom pôšt Bratislava pod č.615 zo dňa 23.2.1993

duševnej a duchovnej oblasti. Hlavnýprúd spoločnosti pokladá duchovnýrozmer človeka za málo významný fak-tor, ktorý by sa snáď pri praktickýchnárodohospodárskych úvahách aplánovaní dal pokojne aj vynechať.Duchovný svet pokladá len za čosi ab-straktné alebo za čosi čisto iracio-nálne a subjektívne, alebo si ho pred-stavuje len ako nejaký “iný svet”, kto-rý s týmto svetom bezprostredne ne-súvisí. Pre veľký počet ľudí je to lenzáležitosť “viery” v čosi rozumom ne-pochopiteľné, čo prijali v detstve a čood tých detských čias u nich neprešložiadnou zmenou ani vývojom.

Túto stratu spojenia s naším du-chovným pôvodom - nevedomosť anezáujem o najdôležitejšie otázky ozmysle ľudského života a o skutoč-ných príčinách nášho bytia - pokla-dáme za celosvetový, globálny prob-lém číslo jeden.

Aby v tomto smere nastalo zlep-šenie, je potrebné, aby ľudstvo pre-stalo tieto najdôležitejšie otázky svo-jej existencie odsúvať na vedľajšiukoľaj iracionálnej viery či subjektív-nych psychických úchyliek a uvedomi-lo si, že každá jedna deformácia natele našej spoločnosti je zhmotnenýmvýsledkom jednej deformovane po-ňatej a aplikovanej duchovnej hodno-ty.

@ Prvá strana obálky: Johfra:Signs of the Zodiac: Libra (zname-nie váh)@ Druhá strana obálky:Igor Strinka: Planéty otvárajú a za-tvárajú karmické brány@Tretiastrana obálky: Igor Strinka: Posol-stvo Luny @ Štvrtá strana obálky:Thomas Cole: Le Voyage de la Vie(životná cesta) @Perokresby: nastrane 3: Ivana Vorobjovová @ 10,31: Igor Strinka @ 14, 15: ZdenaDjuračková @ Ďalšie strany: Stre-doveké, viktoriánske a secesné or-namenty a kresby od starých auto-rov

Cieľom nadácie Sophia je pomáhať pri:- rozvíjaní zmyslu pre Krásno, Prav-

du a Dobro;- výchove k zodpovednosti za ži-

vot a aktívnemu prístupu k spoločen-skému dianiu;

- vytváraní vedomia ľudskej dôstoj–nosti;

- rozširovaní, prehlbovaní a skvalit-ňovaní myšlienkového obzoru ľudí;

- jasnejšej orientácii v usporiadaníhodnôt, pochopení vyššieho zmysluvecí a zmysluplného zaradenia člove-ka do systému stvorenia;

- rozvoji slobodného, samostatnéhoa tvorivého myslenia jednotlivca, prijeho oslobodení z pút telesno-mate-riálnej závislosti a pri ochrane člove-ka pred manipulovateľnosťou;

- spriehľadnení vzťahov v spoloč-nosti pomocou informovanosti;

- rešpektovaní etických noriem aduchovných pr incípov v podn i-kateľskej a politickej sfére;

- presadení nenásilia, porozumeniaa poriadku v medziľudských vzťahoch;

- výchove k ochrane a tvorbe ži-votného prostredia a uplatňovaní es-tetických hodnôt v každodennomživote;

- medzináboženskom dialógu;- dialógu medzi vedou a nábožen-

stvom;- liečení noogénnych psychóz;- sexuálnej výchove;- prevencii pred kriminalitou a

vznikom drogových závislostí.

Cieľ nadácie

Bankové spojenie: Ľudová banka Bratislava,č. ú.: 4 000 589 706 / 3100. Zo zahra-ničia: Acc. No.: 4 000 589 706 / 3100,Volksbanken-AG, A-1011 Wien, Peregrin-gasse 3, Telex: 134 206, Swif t: VBOEAT-WW, Ľudová banka Bratislava, a.s.

Ďakujeme všetkým, ktorí do nadácie prispeli svojou prácou alebo prostriedkami

51

Hovoří stříbrný Měsíc v májové době kvetoucítřešně, jejíž květy v létě zrají v plody: “Ó člověče,proměňuj jako rostlina dolní v horní. Očisťuj pudy.Zraj a sklízej plody života! ”

V žaláři spoutaná a přikovaná žila jsem po dlouhý čas. Ač neznala jsem volnosti, přece časem

povstala v nitru mém mocná touha bolestná, která nesla mysl mou daleko za zdi mého žaláře.

Dlouhou dobu uvykla jsem svému vězení tak, že byly doby, kdy jsem ničeho nepostrádala,

spokojeně žijíc ve svých okovech. Přece však opět a opět vracel se onen pocit, který často až do hlou-

bi mého nitra bolestně pronikal. Tu přilétlo ptáče a na mříže mého žaláře se usadilo. Počalo zpívati

píseň tklivou a dojemnou a já, naslouchajíc, zachvácena jsem byla pocitem smutku a nezměrné touhy.

Ptáče zpívalo o krásném kraji a šťastném domovu, do něhož jest možno ubohému vězni se vrátiti,

o zlatém hradu, v němž posvátný oheň jest rozžat, jenž vábí plamenem svým unaveného poutníka.

Když pak tichá noc k zemi se snesla, tu zírala jsem úzkým okénkem svého vězení k jasným

hvězdám a vznikla ve mně předtucha, že v oněch krajích snad i domov můj.

Ó, kterak uniknouti ze žaláře? Kterak získati volnosti? Ach, ruce i nohy spoutány, okovy

obtíženy a sevřeny. Zdi žaláře tvrdé a mříže silné.

Ptáče však vracelo se opět a vždy častěji zaznívala jeho píseň, útěchy přinášejíc do temnoty

mého vězení. A co nemožným se mi zdálo, vyplnilo se! Povolili stěny mého vězení a byla jsem na

svobodě. Okovy spadli z mých údů.

Ó, duše drahá, uvězněná a spoutaná, zda i ty pociťuješ časem touhu po svobodě? Ó, zajisté, nebo

tuto touhu Bůh sám vložil v nitro tvé, neb jsi-li cizí na tomto světě, tu musí domov tvůj jinde být,

a touha tvá k Němu směřuje.

Duše pokoj milující