MOTÁK 28

ZŠ s MŠ Novoť

Obsah

Interview, Názory žiakov na našu školu, Svet pod lupou, Kniha, ktorá nás baví, Povesť o našej obci, Prečo sa naša obec Novoťou nazýva, Moja obľúbená skupina, Fotky učiteľov z detstva, Zo života školy, Fotky, Vlastná tvorba, Učíme sa cudzie jazyky, Hlavolamy, Vtipy, Odkazy, Komix, Valentínsky príbeh, Vlastná tvorba, Valentínky,

Deň učiteľov

TIRÁŽ Vydavateľ: Základná škola v Novoti Šéfredaktorka: Miroslava Kuchťáková Redaktori: Ľubomíra Mikolajčíková

Katarína Boleková Janka Vojtkuľáková Adriana Pidíková Zuzana Koleňová Jana Kuchťáková Ivana Jakubjaková Ivana Bartošová Veronika Vlčáková Andrea Durčáková Štefan Bulák Simona Bulvasová

Uzávierka: 25. marec 2010

V tomto čísle sme pre vás pripravili rozhovor s našimi kamarátmi zo zahraničia, ktorí k nám pricestovali na výmenný pobyt zo stredných škôl. Ak sa chcete dozvedieť, ako sa im u nás páči, prečítajte si nasledujúce riadky.

Interview s Marjolein de

Munnik (Zoonnemaire, 16)

1.Why did you decide to come to Slovakia? (Prečo ste sa

rozhodli prísť na Slovensko?)

We had no choice, the 4th class of gymnasium is

obligated to go. (My sme nemali na výber, v 4.

ročníku gymnázia je to povinné.)

2.Do you like Slovakia? What's the best? (Máš rada Slovensko? Čo je

najlepšie?)

Yes, I like Slovakia very much. Actually, I like everything here. I like the

snow and the forests the most. (Áno, mám veľmi rada Slovensko. Momentálne

ja tu mám rada všetko. Ja mám rada sneh a najviac lesy. )

3.What's different between Slovakia and Netherland? (Čo je odlišné

medzi Slovenskom a Holandskom?)

Holland is completely flat, without mountains, and we also have less snow. If

we have 20 cm of snow, I this much. (Holandsko je úplne rovné, bez vrchov

a my tiež máme menej snehu. Ak máme 20 cm snehu, to je veľa.)

4.What did you think about Slovakia at first? Did you change your

opinion? (Čo si si predtým myslela o Slovensku?)

I thought it was a nice country with hospitable people and with mountains and

snow. I was right, only i this a nicer country than I did think at first. (Ja som

si myslela, že je to pekná krajina s pohostinnými ľuďmi a s vrchmi a snehom.

Ja som si myslela správne, to je krajšia krajina než ja

som si myslela.)

5.What's wrong in Slovakia? (Čo je zlé na Slovensku?)

The roads are not so good as in the Netherlands. There are many holes in

the road. (Cesty nie sú také dobré ako v Holandsku. Na cestách je veľa

dier.) (janči)

Interview s Chris Chesterman (Kalifornia, 19) 1.When did you come to the Novot? (Kedy si prišiel do Novoti?) 23.8.2009 2. Did you miss your home? (Bolo ti zo začiatku smutno za domovom?) Nie nikdy, len trošku na deň vďakyvzdania. 3. Are you well in our village? (Cítiš sa v našej dedine dobre?) Samozrejme, Novoť je najlepšia. 4. Do you like here, or would some things and changed? (Páči sa ti tu, alebo by si nejaké veci aj zmenil?) Nie, mám to tu rád, všetko je úplne skvelé. (smiech) 5. What do you do in your free time? (Čo robíš vo svojom voľnom čase?) Čítam knihy, pozerám telku (Walker Texas ranger), hrám sa so psom, surfujem na internete a sánkujem sa s Tonom (sused). 6. Do you like the secondary school (High School)? (Páči sa ti na strednej škole (gympel)? Áno, je super. 7. Do you communicate in slovak with other people? (Dokážeš sa dorozumieť po slovensky aj s inými ľuďmi?) Áno, aj po slovensky aj po anglicky, ale skôr po anglicky. 8. Tried to learn Slovak language? (Pokúšal si sa naučiť slovenčinu?)

Áno, každý deň :D (ale som lenivý)“ 9. You shall not regret that you came here? (Nebudeš ľutovať, že si sem prišiel?) Nie, určite nie. 10. Quickly grown accustomed to the lag? (Zvykol si si rýchlo na časový posun?) Áno, v priebehu dvoch dní. 11. Sure you found many friends here will not you feel sad for them when you leave? (Určite si si tu našiel veľa priateľov, nebude ti za nimi smutno, keď budeš odchádzať?) Áno, mám veľmi veľa priateľov na Slovensku, budú mi chýbať. 12. Has your style a little food or you can indulge in sure what in America? (Zmenil sa trochu tvoj štýl stravovania, alebo si si mohol dopriať to isté, čo v Amerike?) Áno, jem tu oveľa viac ako v Amerike, moja hostiteľka je výborný kuchár. Ale chutí mi aj v Amerike. 13. Are you series that got you into the family with whom you exchange official? (Si rád, že si sa dostal do rodiny, u ktorej si na výmennom pobyte ?) Samozrejme. Oni sú úplne úžasní. Som rád, že som sa dostal práve k nim.

(ľubi)

Názory žiakov na našu školu V tejto rubrike sme chceli vedieť, čo sa žiakom v našej škole páči, resp. nepáči, čo by zmenili, aby sa v nej cítili ešte príjemnejšie. V 1. ročníku sa žiakom páči: výzdoba školy, písanie ako predmet a telesná výchova. Žiakom sa naopak nepáči: ranné vstávanie a slovenský jazyk.

V 2. ročníku sa žiakom páči ihrisko, divadelný krúžok, výtvarná a výzdoba ich triedy. Záporné vlastnosti podľa nich sú: hodiny vyučovania a domáca príprava na predmety. V 3. ročníku nám niektorí žiaci prezradili, že sa im páčia: modely, ktoré máju v triede ako hudobný nástroj klavír a projekty. Ostatným sa na našej škole nič nepáči. Žiakom 4. ročníka sa páčia ako skoro každému: nástenky, telesná výchova a prestávky medzi hodinami. Nepáči sa im celkové chodenie do školy. Žiakom 5. ročníka sa páčia predmety: telesná výchova, matematika, výtvarná výchova. Dievčatá nám prezradili, že sa im páčia chlapci a ako každému prestávky.

Šiestakom sa páčia ich kamaráti, ihriská, triedna, telocvičňa, spolužiaci, učitelia, máme dobrú slovenčinárku - Verníčkovú =D Nepáči sa im veľmi hlučné prerábanie na našej škole, že sa budú deliť, že idú podľa novej reformy.

Siedmakom sa páči: ich trieda, kamoši, prázdniny, prestávky, žalúzie, chodba a schodište. Nepáči sa im ako možno všetkým žiakom učenie, výtvarná výchova, neporiadok okolo školy. Žiakom 8.ročníka sa páčia kamaráti, dobrý kolektív, okolie školy. Nepáči sa im, že na chodbe už nie je automat, učenie by mohlo byť zvolené zaujímavejšou formou. A nakoniec deviataci by prijali prístup na facebook a pokec v internetovej miestnosti. Ináč sú spokojní.

(jani, iva, simi, adi)

Svet pod lupou

Facebook je sociálna sieť internetu, presnejšie povedané, je to zoznamka vyššieho levelu.

Čo si pod týmto pojmom možno predstaviť?

Je to internetová stránka, ktorá vám po zaregistrovaní a prihlásení umožní vytvoriť vlastný

profil a nadväzovať kontakty s ďalšími ľuďmi. Facebook týchto ľudí nazýva priateľmi a je len

na vás, koho si medzi svojich priateľov pridáte.

Odkiaľ sa Facebook vlastne vzal? Istý študent Harwardskej univerzity Mark Zuckerberg ho 4.

februára 2006 spustil zo svojej internátnej izby. Pôvodne slúžil pre potreby univerzity, no

čoskoro si našiel úspech aj na iných univerzitách a rozšíril sa postupne do celého sveta. Dnes

je na Facebooku zaregistrovaných viac než 350 miliónov užívateľov a je preložený do 65

jazykov.

Okrem vyhľadávania priateľov ponúka Facebook veľa ďalších možností. Umožňuje zdieľať

fotografie a videá, na ktorých môžete označovať svojich priateľov, ktorí o tom dostanú

upozornenie. Aplikácia Udalosti umožňuje plánovanie akcií, ku ktorým môžete pridávať

rôzne podrobnosti a pozývať svojich priateľov.

Súčasťou profilu každého užívateľa je Nástenka,

na ktorú ostatní môžu písať odkazy a taktiež si

tam môže užívateľ vkladať multimediálny obsah.

Obľúbenou službou je Burza, kde je možné

vkladať inzeráty, uskutočňovať výmeny a predaj

rôznych vecí. Mnohé aplikácie umožňujú

používateľom posielať si medzi sebou darčeky,

ktoré umiestňujú do svojho virtuálneho akvária,

farmy alebo tým potešia svoje virtuálne domáce

zvieratko.

Facebook je fenomén, ktorý zachvátil celý svet.

Preto sa hovorí, ak nie si na Facebooku, neexistuješ.:-) (katik)

Kniha, ktorá nás baví Milí čitatelia! Pokračujeme ďalším dielom momentálne najpopulárnejšej knihy Twilight sága s názvom Nov. Ako ste sa už mohli dočítať v predchádzajúcom čísle nášho časopisu, je to fantasticky román plný napätia a LÁSKY. Táto časť upírskej ságy nijako nezaostáva - je tu veľa napätia ale i sĺz. Je síce obsahom dosť rozsiahla, ale ja sa stavím, že bez dychu budete prevracať posledné strany...

Stephenie Meyerová Nov

Bella oslavuje narodeniny, ktoré z duše neznáša, lebo už je staršia ako Edward. Pri otvorení jedného z darčekov si poreže prst a na zem kvapne krv. To nevydrží Jasper, ktorý má málo skúseností so sebaovládaním a vrhne sa na ňu. Edward ju samozrejme zachráni, no veľmi sa obáva, že jej môže hocikedy ublížiť. Rozhodne sa teda aj so svojou rodinou odísť. Bella ostáva sama. Edward sa trápi rovnako ako Bella, ale verí, že je to pre Belline dobro. Bella prežije pár mesiacov akoby v tranze - nevníma okolie, s nikým sa nerozpráva len smúti za Edwardom a nevie sa zmieriť s tým, že odišiel a v snahe zaplniť prázdnotu po Edwardovom odchode podvedome hľadá náhradu. Nie lásku, ale priateľstvo. Nachádza ho u Jacoba, ktorého pozná už od detstva. Jacob však vzťah chápe odlišne, je do Belly zamilovaný. Bella s ním trávi všetok čas a časom príde na to, že keď robí veci, ktoré by robiť nemala (ako napr. prvú rýchlu jazdu na motorke) objavuje sa jej Edward a prosí ju, aby prestala, no ona v zúfalstve vidieť ho aspoň na chvíľku, robí čoraz viac zakázaných veci. Zrazu sa s ňou Jacob prestane rozprávať a nestretávajú sa. Bella mu pravidelne volá, no Jacobov otec jej opakuje, že je chorý a nemôže prijímať návštevy. Bella však príde na to, že je vlkolak. Nevadí jej to(na také veci ako upíri a vlkolaci je zvyknutá J) a tak sa ďalej stretávajú. Bella už dlho nevidela Edwarda a tak sa rozhodla sama skákať z útesu (je to adrenalínový šport). No keď skočila, začala sa potápať, ale nevadilo jej to, lebo v tej chvíli bola s Edwardom. Jacob to stihol a zachránil ju. Alice však všetko videla a nemyslela si, že je to šport, ale že Bella chce spáchať samovraždu a tak sa vybrala do Forksu. Kým jej Bella všetko vysvetľovala, Jacom musel byť v druhej miestnosti, lebo upíri a vlkolaci sa odpudzujú. Edward si takisto myslel, že Bella sa zabila a tak sa vybral ku Volturiovcom (kráľom upírov), aby ho zabili, lebo bez Belly už nechce žiť. Bella ho nakoniec zachránila a Edward jej sľúbil, že už ju nikdy neopustí.

(adik)

MAREC MESIAC KNIHY

Mesiac knihy si pripomíname od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si to samí kníhkupci, lebo bola na jar malá návštevnosť v obchodoch. A marec práve preto, lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrebenda, významný buditeľ, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry.

„Nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“

Povesť o našej obci

Podľa rozprávania starých Novoťanov našu obec založilo 7 bratov, ktorí tu prišli a usadili sa

tu.

Prvý sa volal Tomáš, z toho vzniklo priezvisko Tomašáci.

Druhý sa volal Jakub, z toho boli Jakubiaci.

Tretí sa volal Ďuro, z toho bola rodina Durčáci.

Štvrtý František, z toho vznikli Franekovci.

Piaty sa volal Anton, z toho boli Antušáci.

Šiesty z nich Michal, z jeho rodiny boli Michlíkovci.

Siedmy prišiel neskôr, ostatní bratia sa ho vypytovali, kde sa zdržal.

On im odpovedal, že v Bystrici a tak mu ostalo priezvisko Bystričan.

Uvedené priezviská sa v Novoti používajú dodnes.

Po založení sa obec volala Ďurkov.

Až neskôr dostala meno Novoť a to vraj preto, lebo jej

obyvatelia stále vynachádzali niečo

Nové a z toho ich nazvali Novoty – Novoť.

(adi)

Prečo sa naša obec Novoťou nazýva?

Toľko o vzniku názvu Novoť hovorí povesť, ale ako to bolo naozaj? Naši nadšenci dejepisu

s pomocou učiteľa skúmali ďalej a zistili toto.

Túto otázku si položil azda už každý z nás. No poznáme

skutočnú príčinu a dejiny názvu nášho rodiska? Asi väčšina

z vás by na otázku, položenú v nadpise tohto príspevku,

odpovedala jednoduchou vetou: Asi preto, že je nová. Je

pravda, že dedina v ktorej žijeme, je pomerne mladá. Veď

bola založená ako jedna z posledných na Orave (11. jún

1691). Okolité obce ju pokladali za niečo mladé, novovzniknuté a tak jej dali názov Nová

obec → Novoty, Novoť, z čoho neskôr vznikol aj názov pre našu rieku - Novoťanku. Možno

vás prekvapím, ale existuje i iný výklad názvu našej obce a dokonca boli časy, kedy sme sa

volali úplne inak. Ale poďme pekne poporiadku. Aby sme

objasnili túto menšiu záhadu, musíme sa opäť preniesť v čase

a vrátiť sa do doby, kedy tu veľa ľudí nežilo, do doby dávnej,

minulej.

Písal sa rok 1691, keď sa vtedajší pán Oravského hradu

Juraj Erdödy rozhodol, že na mieste, kde dnes leží naša obec,

vznikne nová usadlosť. Jej zakladateľom a zároveň prvým

starostom bol Michal Jurčák, ktorý sem prišiel z neďalekého

Vasiľova. Príčiny, prečo tak urobil, boli možno viaceré, no hlavná bola tá, že post starostu

(šoltýsa) mu zabezpečoval nemalé výhody. Názov, ktorý dal svojej novozaloženej dedinke,

bol ĎURKOV. Prečo sa ju rozhodol takto nazvať mohlo mať dva dôvody:

1. Týmto názvom sa chcel poďakovať pánovi Oravského hradu grófovi Jurajovi Erdödymu za to,

že mu dovolil založiť novú obec. Preto ju pomenoval po jeho krstnom mene. Ešte aj dnes

často nášho Jurka voláme doma Ďurko → Jurkov – Ďurkov.

2. Druhý dôvod, prečo sa rozhodol Michal Jurčák takto nazvať našu rodnú dedinku bol azda i

ten, že ho odvodil od svojho priezviska. Meno Jurčák sa dalo v tých časoch čítať tiež ako

Ďurčák → Ďurkov.

Nech to bolo ako bolo, Ďurkovom sme sa nazývali len krátko. Už o dvadsať rokov neskôr naša obec

vystupuje v historických listinách pod novým názvom a to NOVOTTY, čo sa vtedy čítalo ako Novoť.

Prečo sa vtedajší obyvatelia rozhodli premenovať Ďurkov na Novoť dnes už s istotou ťažko povedať.

Možno tento názov upravili nie oni, ale práve ľudia žijúci v blízkosti

našej dediny, ktorí ju pokladali za niečo nové. Faktom je, že Ďurkov

bol založený na mieste, kde dovtedy ľudia nežili. Keď tu neboli

žiadni obyvatelia, tak tu nebola ani žiadna pôda, na ktorej by sa dalo

pestovať obilie, zemiaky, zelenina či ovocie a ani dobytok nebolo kde

pásť. Najväčšiu časť územia pokrývali lesy. Aby si naši praotcovia

mohli niečo vypestovať, museli najprv tieto stromy vyklčovať.

A veru robota to bola namáhavá a ťažká, veď i s použitím dnešnej

najmodernejšej techniky by sme sa poriadne zapotili. Najprv bolo

treba stromy spíliť alebo vyrúbať, ich korene povytŕhať, či vypáliť, získanú zem poorať, kamene z nej

vyzbierať a až potom sa mohlo na nej niečo pestovať. Takáto novonadobudnutá pôda sa kedysi volala

novota alebo novoť, a práve od toho sa možno odvodil aj náš názov – NOVOŤ. Alebo to bolo inak?

(simi)

Moja obľúbená skupina

Burizon

Burizon už každý asi veľmi dobre poznáte. Je to zbor, ktorý na našej škole pôsobí už 15 rokov. Za tie roky spestril svojím spevom nejedno prestavenie či svätú omšu. Vedúcou tohto súboru je Mária Kobellová, s ktorou vám prinášame interview. Možno sa o tomto súbore dozviete niečo nové. J

1. Prečo ste sa rozhodli založiť skupinu Burizon, čo vás k tomu viedlo? - Nie je to skupina, je to zbor a splnila som si tým sen. 2. Prečo má skupina názov Burizon? - V tej dobe novotské deti stále jedli burizony. S nápadom prišiel pán učiteľ Florek. 3. Ako dlho sa už vedeniu krúžku venujete? - 17 rokov. 4. Beriete to ako koníček alebo ako prácu ? - Rozhodne je to koníček J. 5. Kedy mala skupina najlepšie časy? - Stále. 6. Koľko mala najviac členov ? - 90 J. 7. Zvládate to všetko sama, alebo vám pri tom niekto pomáha ? - Sme dve. Malý burizonik vediem ja a veľký Simonka Brodecová. 8. Získali ste už nejaké ceny ? - Áno. 9. Kde bolo vaše najvýznamnejšie vystúpenie? - Na omšiach v Novoti a v Čadci Viva La Musica. 10. Z akého zdroja čerpáte pesničky ? - Z rôznych zdrojov. 11. Koľko ste vydali CD ? - Jedno veľké. 12. Aké malo názov? - Daruj svoje srdce. 13. Ako ste oslávili svoje 15. výročie ? - Koncertom Chváľme piesňou

Pána.

(iva)

„Aj oni boli kedysi deťmi“

Zdajú sa vám tieto sympatické deti niekomu podobné. Nie? Skúste sa prizrieť lepšie. Sú to naši milí učitelia, ktorí sa nám venujú každý deň. Práve oni boli takí ochotní, že nás pustili do svojho súkromia. Aby to nebolo také jednoduché, podľa obrázku a krátkej básničky musíte k fotke priradiť meno.

Je to dobrý učiteľ, pozná celý svetadiel. Naučí nás zemepis a k tomu aj dejepis.

Je tu medzi nami nová, žeby to bola Sumegová? Nie, jej priezvisko sa začína na V a končí na A.

She is very good, žeby to bol Robin Hood? 25: 5 = ? ona pozná odpoveď. Krátke vlasy má, okuliare nosieva.

Nedávno k nám prišiel, kaplána nám robiť chcel. Teraz nás aj v škole učí, dobre veci do hlavy tlačí.

Učiteľka býva v Mútnom, nikdy pri nej nie je smutno. Angličtinu nás učí, slovíčkami mučí.

V našej škole ich máme dve, lebo sú to menovkyne. Čo viac o nej povedať. Len 7. A sa treba opýtať.

Prírodopis ona vie, možno, že ti napovie. Má rada kvietky, ale nič jej nehovoria poviedky.

Angličtinu ona ovláda, blond vlasy ona nosieva. 5. B je triedna, všetkých rada má.

Celá škola o tom vie, že Ježiša miluje. Turistika je jej koníček a náboženstvo jej predmet.

Na druhom stupni učí, slovenčinu nám do hláv hučí, vybrané slová má v malíčku, má veľmi múdru hlavičku.

V telocvični pracuje, volejbal nás trénuje, posilňovacie hodiny dáva, po ktorých každý odpadáva.

Matiku nás vyučuje, s prihláškami pomáha, školský poriadok zaučuje výchovná poradkyňa naša.

Je to triedna 6.A, ktorá ju veľmi rada má. Naučí nás dejiny, ale aj niečo z angliny.

Farby, štetce to je jej, venuje sa výtvarnej. Nás dobre známkuje každý pekne maľuje.

Rozprávkové vretienko

Hviezdoslavov Kubín

Lyžiarsky výcvik

Fašiangy

ZO ŽIVOTA ŠKOLY

VYHODNOTENIE V piatok 22. 1. 2010 sa na našej škole uskutočnilo polročné vyhodnotenie. Žiaci z prvého stupňa sa stretli s pánom riaditeľom v telocvični a my - starší žiaci na dolnej chodbe novej školy. Pán riaditeľ nám priblížil prospechy všetkých žiakov. Nakoniec nám zaželal veľa šťastia a chuti do učenia.

VYSVEDČENIE Potom, čo sme sa stretli s pánom riaditeľom, sa každý začlenil do svojej triedy. Triedni učitelia nám rozdali naše vysvedčenia. Niektorí žiaci boli so sebou nadmieru spokojní, iní mali výčitky, že to vysvedčenie mohlo byť aj lepšie. No určite každý z nás je rád, že sú tu opäť prázdninyJ (aj keď trvajú iba deň). PYTAGORIÁDA 15. decembra minulého roku sa uskutočnilo školské kolo matematickej súťaže Pytagoriáda. Bolo určené pre žiakov prvého stupňa a to pre tretiakov a štvrtákov. Všetci riešitelia sa určite poriadne zapotili, ale nakoniec mali celkom pekné výsledky: 3. ročník: Hylbrichtová Natália 3. C, Kondela Adam 3. B, Paláriková Patrícia 3. B. 4. ročník: Vengrín Miroslav 4. B, Bystričan Adam 4. A, Veselovská Emma 4. B. OLYMPIÁDA Z MATEMATIKY Okrem pytagoriády sa žiaci zúčastnili aj olympiády z matematiky. Na okresnom kole v Lokci, ktoré prebehlo 27. 1. 2010, statočne bojovali Peter Jakubjak 5. A, Juraj Pidík 5. B. Nepodarilo sa im však prebojovať medzi úspešných riešiteľov.

ŠALIANSKY MAŤKO Dňa 17.12. 2009 sa uskutočnila súťaž v prednese slovenskej povesti. Tento rok to bol v poradí 17. ročník. Na tejto súťaži sa zúčastnili žiaci 2. - 7. ročníka v troch kategóriách. Povesť, ktorú si mohli naši recitátori pripraviť, mala mať najviac 6 minút. V 1. kategórii sa na prvom mieste umiestnila Ivana Zavoďančíková z 2. B, v 2. kategórii Katarína Prokopová 4. B a v 3. kategórii Andrea Durčáková zo 6. A. Na okresnom kole však neuspeli.

MAŠKARNÝ PLES Naše pani učiteľky pripravili nielen pre mladších, ale aj pre tých odvážnejších starších žiakov maškarný ples, ktorý sa konal v kultúrnom dome 16. 2. 2010 od 12. 30 hod. Súťažilo 30 masiek. Práve vtedy sa prejavila detská fantázia tak, ako sa má. Žiaci mali veľmi krásne a zaujímavé masky. Porota to mala veľmi ťažké, aby vybrala tú naj naj masku. No nakoniec sa však zhodli na tej najzaujímavejšej maske a to na žiačke, ktorá mala masku páva.

ROZPRÁVKOVÉ VRETIENKO

Dňa 9. 2. 2010 sa uskutočnila v triede 2. B súťaž v recitácii rozprávky pod názvom Rozprávkové vretienko. Svoje recitačné schopnosti si zmerali žiaci 1. aj 2. stupňa v dvoch kategóriách. Víťazi z každej kategórie postúpili na okresné kolo 17. 2. 2010, kde bohužiaľ výraznejšie úspechy nedosiahli.

1. kategória – 1. miesto - Emma Veselovská 4. B 2. miesto - Jana Jakubjaková 4. B Dominika Súkeníková 3. A 3. miesto - Ivana Zavoďančíková 2. B 2. kategória – 1. miesto - Michaela Kozaňáková 8. B 2. miesto - Simona Boleková 7. A 3. miesto - Eva Žatkuľáková 5. C

Kornélia Poletová 5.A VOLEJBALOVÝ MARATÓN Dňa 5. 2. 2010 sa uskutočnil volejbalový maratón, na ktorom nemohli chýbať ani chlapci a dievčatá našej školy. Turnaja žiakov základných škôl sa zúčastnilo 5 družstiev. Naši chlapci skončili na 2. mieste a dievčatá suverénne zvíťazili nad všetkými družstvami a opäť si odniesli putovný pohár.

LYŽIARSKY VÝCVIK ŽIAKOV 8. ROČNÍKA V dňoch od 8. 2 do 12. 2. 2010 žiaci 8. ročníka absolvovali základný lyžiarsky výcvik. Celý týždeň sa žiaci učili a niektorí zdokonaľovali svoje schopnosti v lyžovaní na svahu v Zákamennom.

ZÁPIS PRVÁKOV DO ŠKOLY „A už je tu škôlky koniec, zvoní predškolákom zvonec." Tieto slová si v stredu 10. februára 2010 odniesli na pamätnom liste predškoláci, ktorých prišli rodičia zapísať do prvej triedy ZŠ v Novoti. Škôlkári hneď na úvod krásnym programom dokázali, že sa do školy tešia. Keď si pozreli rozprávku o Šípovej Ruženke, ktorú im

zahrali ich starší kamaráti zo 4.B, išli si prezrieť triedy základnej školy, v ktorých potom kreslili, spievali a recitovali, čím dokázali, že z nich budú šikovní prváci. VÝTVARNÁ SÚŤAŽ - SVÄTOPLUKOVO KRÁĽOVSTO OŽÍVA

Ešte v decembri 2009 sa uskutočnil 1. ročník celoslovenskej literárnej a výtvarnej súťaže Svätoplukovo kráľovstvo ožíva. Súťaž organizovala základná škola s mat tterskou školou kráľa Svätopluka Šintava, pod záštitou predsedu vlády doc. JUDr. Róberta Fica, CSc. Súťaž bola určená žiakom druhého stupňa ZŠ a nižším ročníkom osemročného gymnázia. V školskom roku 2009/2010 sa zapojilo 185 žiakov z toho 95 žiakov poslalo práce do výtvarnej časti a 93 do literárnej časti. Súťažilo sa v dvoch kategóriách

a) Literárna časť 1. Poézia 2. Próza b) Výtvarná časť Naša škola sa zúčastnila len vo výtvarnej časti. 1. miesto získala Eva Žatkuľáková z 5.C. VÝSLEDKY SÚŤAŽE HVIEZDOSLAVOV KUBÍN 2010

Na našej škole sa dňa 9. 3. 2010 uskutočnila súťaž Hviezdoslavov Kubín. Ako sami vidíte aj na našej škole sú veľmi dobrí recitátori.

1. kategória (1. – 4. ročník)

poézia: 1. Marián Bartoš 4. B 2. Ivana Zavoďančíková 2. B 3. Emma Veselovská 4. B

próza: 1. Katka Prokopová 4. B 2. Darina Durčáková 4. B 3. Dušana Kozaňáková 2. B Júlia Kavalierová 2. B

2. kategória (5. – 7. ročník)

poézia: 1. Andrea Durčáková 6. A 2. Simona Boleková 7. A 3. Veronika Vlčáková 7. A Eva Žatkuľáková 5. C próza: 1. Lukáš Vlčák 7. B 2. Andrej Judiak 7. A 3. Lenka Vlčáková 6. A Romana Kozaňáková 6. A

3. kategória (8. – 9. ročník)

poézia: 1. Michaela Kozaňáková 8. B 2. Václav Kasan 9. C

17. 3. sa konalo okresné kolo v Námestovo a naši žiaci boli úspešní: 3. miesto získali Marián Bartoš 4. B a Katka Prokopová 4. B.

FYZIKÁLNA OLYMPIÁDA Dňa 12. 3. 2010 sa uskutočnilo okresné kolo fyzikálnej olympiády v Námestove, ktorého sa zúčastnil žiak z 9. A Jozef Pidík. Medzi ostatnými zúčastnenými žiakmi z okresu Námestovo obsadil pekné štvrté miesto.

HISTORICKÁ UDALOSŤ VO VOLEJBALE

Konečne historická udalosť, ktorá sa určite zapíše do pamiatky našej obce. Naši žiaci 9. a 8. ročníka sa po dlhej dobe dostali niekde vyššie. Začalo sa to obvodovými kolami, ktoré boli pomerne jednoduché. Prvé obvodové kolá boli v našej telocvični a druhé v Lokci, kde iba víťazi postúpili na okres. Na okrese postúpili chlapci aj dievčatá na región, ktorý už bol trosku zložitejší, ale naši žiaci urobili rekord a dostali sa na regionálne kolo do Žiliny, ktoré sa uskutoční začiatkom apríla.

SLÁVIK SLOVENSKA Dňa 10. 3. 2010 a 15. 3. 2010 na našej škole prebehla súťaž v speve ľudových piesní. Na hodinách hudobnej výchovy si pani zástupkyňa vypočula spev všetkých žiakov na nimi zvolené ľudové pesničky. Z nich potom vybrala „triednych slávikov“ a tí sa zúčastnili školského kola. Súťažili v 3 kategóriách:. 1. kategória (1. – 3. ročník)

1. miesto Miriama Súkeníková 1. A 2. miesto Dominika Súkeníková 3. A Roman Bartoš 3. A Tadeáš Bulvasňák 3. C 3. miesto Nikola Bystričanová 1. C Ján Žatkuťák 2. A Viktor Jankola 2. C Cena poroty Adrián Mrekaj 2. B Eliška Boleková 3. A 2. kategória (4. - 6. ročník) 1. miesto František Brodec 6. A 2. miesto Margita Judiaková 4. B 3. miesto Katarína Prokopová 4. B Benjamín Mikolajčík 4. A Cena poroty Stanka Buláková 5. B

3. kategória (7. - 9. kategória) 1. miesto Daniela Judiaková 7. B 2. miesto Ivana Bartošová 7. A Magdaléna Kovalčíková 9. B 3. miesto Jozef Črchlan 8. A Lukáš Vlčák 7. B Cena poroty: Juraj Jakubjak

DIVADLO

Detský divadelný súbor Lienky, ktorý pôsobí na našej škole a tvoria ho žiaci z divadelného krúžku, sa v dňoch 23. a 24. marca zúčastnil dvoch súťaží. V utorok 23. 3. 2010 dvanásť detí - recitátorov - predviedlo divadlo poézie v Nižnej a získali 2. miesto v kategórii detských recitačných kolektívov. V stredu už všetci členovia divadelného krúžku v Dolnom Kubíne súťažili v kategórii detskej dramatickej tvorivosti s autorskou inscenáciou Škriatkovia a v silnej konkurencii dvanástich súborov z celej Oravy získali 2. miesto a odporúčanie na postup na krajskú súťaž Detský divadelný medveď v Žiline. Druhé miesto a postup na krajskú súťaž získali aj ôsmačky v kategórii scénických miniatúr s inscenáciou Lakomstvo a Smrť. A čo nás veľmi potešilo, získali sme aj cenu za hudobno spevácku zložku predstavenia Škriatkovia, v hodnotení individuálnych cien.

Moja mama (vnútorná charakteristika)

Moja mama pre mňa veľa znamená. Volá sa Marta a má 34 rokov. Mám ju veľmi rád a dúfam, že aj ona mňa. Je to úžasná žena, svedčí o tom aj jej dobré a starostlivé srdce. Je starostlivá a stará sa o naše zdravie, aby sme jedli zdravé jedlo a naučili sa o seba starať. Je veľmi šikovná. Dokáže upiecť výborný koláč a nerobí jej problém ukuchtiť aj narodeninovú tortu. Rada pomáha ľuďom a odovzdáva im svoje skúsenosti a rady. Dokáže ľudí vypočuť a povzbudiť ich do života. Okrem toho, že sa

stará o nás a o domácnosť, chodí ešte do práce, ktorá ju veľmi baví a zaujíma. Občas nezvláda skombinovať rodinný život s prácou. Nemá pevnú vôľu, ľahko sa dá presvedčiť. Robí veľmi veľa vecí naraz. Veľmi rada športuje. Miluje prírodu a preto sa venuje správnej životospráve. Aj keď vyzerá ako malé, nežné a jemné dievčatko, je to silná žena. Mám ju rád aj preto, že mi priviedla na svet moje tri sestričky a mňa. Veľmi si ju vážim a držím jej palce v jej kozmetickej kariére.

(Lukáš Vlčák 7. B)

Beletrizovaný životopis Prvýkrát som uzrela svetlo sveta 8. marca 1996. Zvedavo som sa zelenými očkami pozerala na mojich rodičov. Malá, uplakaná a predsa krásna. To si o mne určite pomysleli všetci, ktorí ma zbadali zababušenú do periniek, nádherne vyvoňanú a hlavne nevinú. No ja ako zástupca tých „najlepších“ detí som ich presvedčenie ihneď vyvrátila. Robila som neplechu všade, kde som mohla. Postupne som sa stala hlavným generálom mojich dvoch starších sestier, ktorým som velila pri veľkých dobrodružstvách zvaných objavenie sveta, cudzie nám neboli ani tajomstvá najtmavších uličiek nášho domova. Závistlivo a zároveň pokorne počúvali všetky moje rozkazy. Neskôr som sa musela bezbranne prizerať, ako moju funkciu drahokam rodiny preberajú moje ďalšie dve mladšie sestričky. V mojej hlávke to bolo niečo nevysvetliteľné, aspoň som si tak myslela. Neskôr sa z nás stala dokonalá päťka. V boji s nočnými morami mi pomáhali moji obľúbení plyšoví kamaráti. Keď už zlyhali i oni, na scénu nastúpila moja milovaná mama a vyslobodila ma zo strašných pazúrov nočných oblúd. Detské radovánky postupne skončili mojím nástupom do školy. Nesmelé krôčiky viedli na Základnú školu v Novoti. Kým som napísala jeden riadok predpísaných čiarok v prváckom zošite, ani som sa nenazdala a už sa mi do hlavy vmestila celá abeceda, násobilka a ďalšie poznatky, dovtedy úplne neznáme. Poličky plné hračiek v mojej izbe nahradili hrubé knihy a mnoho počmáraných zošitov. Vtedy som zistila, že život nie je až taký jednoduchý. Rýchlosťou svetla prišlo vývojové obdobie - puberta. Počas nej sa všeličo zmenilo. Nálady, pocity, myšlienky... Pozitívnou zmenou bol klavír, na ktorý som doteraz nezanevrela. Na mojich starých priateľov sadla jemná vrstva prachu a tí ozajstní sa len pomaly prebúdzajú zo svojich ulít. Rodičia sa mi stali lekármi pri každom popálení. Teraz študujem ôsmy rok na základnej škole. A čo ďalej? Ešte som sa nerozhodla, kam moje kroky na strednú školu povedú, ale dúfam, že sa vyberiem tou správnou cestou.. (Janka Vojtkuľáková, 8. B)

Beletrizovaný životopis Po dlhom pobyte v maminom hoteli v meste Bruško som sa konečne rozhodla vycestovať do sveta. Moje rozhodnutie som sa rozhodla uskutočniť na deň lásky. Bolo to 14. februára 1996. Z hotela som pocestovala rovno do teplej postieľky v nemocnici. Ale tam som bola len chvíľu, lebo som za pár dní cestovala autom domov. Nič ma tak nezaujímalo ako postieľka, ktorá trónila rovno pri mamine. Také čestné miesto si zaslúži len naozajstná princezná. Po mojej postieľke som si začala všímať aj iné veci, predmety, farby. Naučila som sa prvé slová, za ktoré ma moji rodičia obdarili širokými úsmevmi. Moje prvé krôčiky na podlahe, môj prvý úsmev, to všetko a ešte veľa iného som musela urobiť, aby som sa dostala tam, kde som dnes. Často som sa hnevala, keď mi niečo nedovolili a vydupala som si pomaly všetko. Ale pomaly vždy, aj napriek všetkým starostiam, čo somnou mali, som bola ich slniečkom, zlatíčkom. Neskôr prišli nové zlatíčka, moji súrodenci, s ktorými som sa hrala ako s bábikami. Onedlho zase škola. Prvé nesmelé krôčiky do prvej triedy, moja nová krásna taška a v nej učebnice a plný peračník s mojím obľúbeným perom, ktoré každú písomku napísalo za mňa. Prvé písmenká, ktoré sa mi vkradli do zošita a aj do pamäte, prvé známky v žiackej knižke... Odvtedy som mala plnú hlavu učenia. Spoznávanie nových problémov bolo ťažké, ale musela som nimi prejsť a zobrať si z nich ponaučenie. Škola mi priniesla aj niečo iné ako len plnú hlavu vedomostí. Priniesla mi aj veľa nových zážitkov a priateľov na celý život. Zistila som, že mojimi veľkými záľubami sú tanec, divadlo a recitovanie. Viem, že na nič z toho, čo som prežila v škole, nikdy nezabudnem. (Michaela Kozaňáková, 8. B) Malé dvierka „Ale je tu krásne!“ vzdychla Mirka ležiac na tráve v ich záhrade. No už musí ísť dovnútra písať si domáce úlohy. Ale ako sa chcela postaviť, zacítila niečo v tráve. Zvláštne miesto začala skúmať prstami a zistila, že našla malé dvierka. Zvedavo ich otvorila a nakukla dnu. Na prvý pohľad tam nebolo nič nezvyčajné, iba tráva, kvety a stromy. Zrazu však tie dvere neboli až také malé a Mirke vošla dnu. Kúsok od dverí bol nejaký les a tak sa doň vybrala. Ako tak kráčala a pozorne sledovala všetko okolo seba, začula rozhovor a vzápätí sa skryla za strom. „Dnešný deň je úplne skazený!“ hovorila akási postava. „Veru tak, už nás nemá nikto rád, všetci obdivujú len tých Simsonovcov, či ako sa volajú. Nikto však neberie ohľad na nás!“ povedala druhá postava. Keď sa na nich Mirka pozrela, zistila, že doteraz neznáme rozprávajúce postavy sú Červená čiapočka a Snehulienka. „Ach, keby sa tak našiel niekto, kto nás má ešte stále rád,“ pokračovala Snehulienka. „Ja vás mám rada!“ vyskočila Mirka spoza stromu a ani si neuvedomila, že oni o jej prítomnosti nevedia. Snehulienka s Červenou čiapočkou sa veľmi zľakli. Ale keď sa na Mirku lepšie pozreli, tak zistili, že je to len malé dievča a že sa nemajú čoho báť. „Kto si a čo tu robíš?“ spýtala sa Snehulienka. „Volám sa Mirka a v našej záhrade som objavila malé dvierka, tak som do nich vošla a moje nohy ma zaviedli až sem,“ odrapotala Mirka. Vzápätí si spomenula na ich rozhovor a povedala: „Prečo si myslíte, že vás nikto nemá rád?“ „No preto, lebo všetci už zabudli na Snehulienku a sedem trpaslíkov, na Červenú čiapočku a všetci obdivujú len moderné rozprávky a ich hrdinov ako je napríklad Hannah Montana a podobne,“ hovorila smutne Červená čiapočka. „Ale to nie je pravda, ja o vás veľmi rada čítam!“ odvetila Mirka. Rozprávkové hrdinky sa na seba usmiali. Odrazu dostala Snehulienka nápad: „Čo keby si tu k nám pravidelne chodievala a my by sme ti tvoje

obľúbené rozprávky hrali.“ Mirka samozrejme súhlasila. A tak ich začala navštevovať deň čo deň. „Zajtra mám konečne tak dlho očakávanú dvadsiatku!“ povedala raz nadšene Snehulienka. Mirka nad tým začala doma premýšľať: „Čo keby jej pripravila oslavu! Snehulienka by sa určite potešila!“ O chvíľu dospela k záveru, že jej zorganizuje nezabudnuteľnú oslavu a pozve na ňu aj svojich kamarátov a zoznámi ich s ňou aj s Červenou čiapočkou. Všetko do detailov naplánovala a v deň narodenín všetkých zavolala a povedala im, aby sa schovali za stromy. Keď prišla Snehulienka, všetky deti vyskočili spoza stromov. Snehulienka dostala šok, ale našťastie sa z neho rýchlo prebrala. Mirka jej všetko vysvetlila a oslava sa mohla začať. Mirka doniesla aj rádio, tak mohli tancovať. Snehulienka dostala plno darčekov a oslava trvala až do rána. Keď sa skončila, Mirka sa spýtala, či by s ňou mohli chodiť aj tieto deti. Snehulienka s Červenou čiapočkou s odpoveďou neváhali ani chvíľu. Práve vďaka Mirke si uvedomili, že ľudia na nich nezabudli. „Áno, pravdaže,“ povedala s úsmevom Snehulienka. A tak Mirka a jej kamaráti každý deň chodievali cez malé dvierka v záhrade do tajomného sveta rozprávky a zažívali tam rôzne príhody.

(Andrea Durčáková 6.A)

Postava ožíva

Mário Michalides 6.A Viktor Serdel 6. A

Autori: Jánošík – Ivana Jakubjaková 7. A Oľga Polomcová – Veronika Vlčáková 7. A

Natália Kormaňáková (obrázok aj text)

Ivana Vojtkuláková 7. A

Filip Florek 5. B, Blahútová Barbora 5. C

Matej Bulvas 4. B

Patrik Brandys 4. B

Matej Bulvas 4. B

Michaela Serdelová 4. B

Pripravili sme pre vás tri rôzne úlohy na precvičenie vašej pamäte a na rozšírenie slovnej zásoby.

Milí nemčinári, ani na vás sme nezabudli, pomocou obrázka sa pokúste vyriešiť túto osemsmerovku. Pomôžu vám slovíčka

na kraji.Einfamilienhaus - rodinný dom Schlafzimmer - spálňa Wohnung - byt Mobel - nábytok Sofa - pohovka Erdgeschoss - prízemie Bett - lôžko Sessel - stolička Stuhl - kreslo Flur - chodba Wand - stena Treppe - schody Bild - obraz Vase - váza Schrank - skriňa Tisch - stôl Fenster - okno Teppich - koberec Tur - dvere Lampe - lampa Kuche - kuchyňa Wohnzimmer - obývačka Badezimmer - kúpeľňa Dach - strecha Vorhang - záclona

Znalci anglického jazyka, pomôžte nájsť chlapcovi cestu von z bludiska. Nasleduj správne tvary nepravidelných

slovies v minulom čase.

HLAVOLAMY

1. Nachádzaš sa v miestnosti s 3 vypínačmi. Vo vedľajšej miestnosti sú 3 žiarovky, každý vypínač patrí k nejakej žiarovke. Z jednej miestnosti do druhej nevidno. Ako zistíš, ktorý vypínač patrí ku ktorej žiarovke, ak do miestnosti so žiarovkami smieš vstúpiť iba raz? 2. V záhrade je niekoľko stromov. Na jednom z nich, na hruške, rastú hrušky (dosť logické ;-). Zafúkal silnejší vietor a spôsobil, že na strome už nie sú hrušky, avšak hrušky nie sú ani pod stromom (ani nikde vedľa stromu). Viete to vysvetliť?

3. V košíku máte 5 jabĺčok. Viete, ako ich treba rozdať piatim deťom, aby každé dostalo jedno celé jabĺčko a aby 1 jabĺčko zostalo v košíku? 4. Čo sa vyskytuje raz v každej minúte, dvakrát v každom momente, ale ani raz v roku. 5. Babka žila na opačnom konci mesta. Medzi domom vnučky a domom, kde bývala babka, bolo 7 mostov, cez ktoré bolo treba prejsť. Iná cesta neexistovala. Na každom moste však stál mýtnik, ktorý vyberal poplatky za prechod cez most. Každý mýtnik si od vnučky pýtal presne polovicu koláčov, ktoré niesla. Pretože sa ale vnučka vždy na mýtnika pekne usmiala, ten jej za to jeden koláč vrátil späť. Koľko koláčov musí vnučka upiecť a zobrať so sebou, aby babke doniesla presne 2 koláče. RIEŠENIE 1. Stačí stlačiť jeden vypínač a nechať ho zapnutý pár minút. Potom ho zase vypneme, zapneme druhý vypínač a vôjdeme do miestnosti. Žiarovka, ktorá svieti patrí samozrejme k zapnutému vypínaču. Žiarovka, ktorá je teplá, patrí k vypínaču, ktorý sme ako prvý na pár minút zapli (aby sa žiarovka zohriala). 2. Na strome boli dve hrušky. Keď zafúkal vietor, zhodil jednu hrušku na zem. Teda na strome ostala len jedna hruška (nie hrušky) a na zemi bola tiež len jedna hruška (nie hrušky). 3. Každé dieťa dostane jedno jablko, pričom jedno z detí dostane svoje jablko v košíku. 4. Písmeno m. 5. Vnučke stačilo upiecť a zobrať iba 2 koláče. Na každom moste dala polovicu koláčov mýtnikovi, teda presne jeden koláč. No keďže sa na každého mýtnika pekne usmiala, ten jeden koláč jej vrátil zase späť.

(myrru)

VTIPY

Pani učiteľka skúša Janka: „Prečo vyhynuli mamuty?“

Lebo v dobe kamennej ešte neboli spolky na ochranu zvierat.

Príde Slovák, Rus a Maďar na strechu. Rus skáče a hovorí: „ Poďme spolu lietať.“ A skočí druhý Slovák a hovorí: „ Pozri ja už letím.“ A tretí Maďar: „ Ak sú dvaja

šťastní, nechýba im tretí,“ a odíde.

Malý chlapček sa márne pokúša dočiahnuť na zvonček pri dverách. „Počkaj, pomôžem ti..."- povie mu okoloidúci starý pán a stisne zvonček.

„Fajn dedo a teraz zdrháme!"

Prváčik bol prvý deň v škole. Na druhé ráno ho mama budí: „Janko, vstávaj, musíš ísť do školy!"

„Čože?! Ešte raz?"

Jožko dostal nový bicykel. Predvádza sa na ňom otcovi, ktorý sa naňho pozerá z okna. Jožko kričí:

„Aha ocko, bez rúk!" Po chvíli:

„Aha ocko, bez nôh!" A potom:

„Aha ocko, bez zubov!"

Príde Janko domov a hovorí mamičke: „ Mami, dnes som sa prvý prihlásil.“ Mama sa opýta: „ A na čo sa pani učiteľka pýtala?“ Janko odpovie: „ Kto rozbil okno.“

Tomáš je prvýkrát na plavárni a počuje plavčíkov krik: ,,Neskáč, v bazéne

nie je voda!" ,,To nevadí, ja totiž neviem plávať," odvetí Tomáš.

V škole sa pýta učiteľka žiakov, koľko druhov rakov poznajú. Moricko odpovedá: „Morský

rak, riečny rak a Rumburak.

Krt je malé čierne zvieratko. Žije pod zemou. Je dravý. Zožerie za deň toľko potravy, koľko sám váži. Prihlási sa Katka :

„ Pani učiteľka, prosím, a to ten krt vie, koľko váži?“

(janči)

ODKAZY

Pozdravujeme Matúša Š. a Tomáša B. zo 7. B Vaše baby..

Pozdravujeme chalanov zo 7. B od..?

Pozdravujem Jana Habláka a Roba Kovaľa z 9. B.. Pozdravujem triedu 5. A. P.uč. Vengrínová

Pozdravujem super kamošky - Simonku a Danku zo 7. B

Pozdravujeme našu super pani učiteľku Prokopovú, skvelú výchovnú poradkyňu, ktorú vééľmi ľubime J.Vaše deviatačky J Pozdravujem Matúša Šusteka zo 7. B Pozdravujem skvelé kamošky Simonku a Klárku zo 7. B Pozdravujem Helenu Bolekovú zo 7. A.. Veľmi ťa ľúbim (od tajného ctiteľa) Pozdravujem všetkých učiteľov. J Pozdravujem Barby aj Ľubu z 9. B. Kysucké Nové Mesto nemá šancu

spoluhráčka Maťa.J Pozdravujem Simonu Boboňovú, od tvojej svojej super kamkyJ Chceli by sme pozdraviť nášho supeeer kamoša Tomáša JašicuJ. Všetko najlepšie k tvojim meninkám. Veľa zdravia, šťastíčka, nejakú tú lásočkuJ a mega moc darčekov ti z velikého srdiečka prajú tvoje kamošky KMĽ

Pozdravujeme: Magdaľonku, Dančiku, Gruša, „Robka“, Niku „Sedka“, Marcelku, Ľudku,

Ivetku, majstra srandistu, „Martina K.“, Maťa, Ľubku, Barborku, Denisku, Lukáška, ich super tr. uč. P. Baja, je nám ľúto, že už odchádzate milá 9. B.

Veľa šťastia, úspechov a radosti, prajú Tajné ctiteľky... zo ...:) „Ste skvelí“...

Pozdravujeme: Simču, Heľku, Danku, Danielu, Kaju, Jakubka B., Eleničku, Dášku, Lenku,... a Matúša, Ervína, Pudľoša, Pásavca, Krtka, Puňťa, našu triednu p, uč. Florkovú a všetkých cool spolužiakov zo 7. B. Pozdravujeme „Robka Kovaľa“, si pekný blonďáčik a už veľakrát som ťa stretla... a bola som rada...!!!

Ajojky:)

Pozdravujeme 6. B, lebo sú tí naj spolužiaci cmuq

Valentínsky príbeh

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil s chorobou. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal, videl množstvo

obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudbou, uvidel nádherné dievča, asi v jeho rokoch... Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nepozeral sa po ničom inom iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „Môžem Vám nejako pomôcť?“ V priebehu toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo

jej odpovedal: „Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD aké mal po ruke. „Chceš ho zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal: „Áno.“ A ona mu išla CD zabaliť, keď mu ho podala, rozlúčili sa a odišiel. Od toho dňa navštevoval tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu stále jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do zásuvky. Príliš sa hanbil, aby ju niekde pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchle jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von: „...Crrr“ !!! Matka zobrala slúchadlo: „Áno?\", bola to ona, pýtala sa na neho, matka úplne zničená začala plakať a povedala: „Ty to nevieš?... Včera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa v slúchadle ozýval... Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila zásuvku a na jej prekvapenie zbadala tam hŕbu zabalených CD. Jedno z nich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísane: „Ahoj!!!, si fakt milý, chcel by si si niekedy somnou vyjsť von? Mám ťa rada ...Sofia.“ S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho CD vypadol papierik, a na všetkých stálo to isté... Takýto je život... Nečakaj príliš dlho, kým niekomu povieš, čo cítiš! Povedz to ešte dnes!! Zajtra už môže byť neskoro...

O kohútikovi a sliepočke

Bol raz jeden kohútik, ktorý sa so sliepočkou prechádzal po záhrade. Sliepočka zbadala raz niečo červené v tráve. Rýchlo to prehltla, ale začala sa dusiť. Kohútik sa zľakol a bežal po doktora: „Doktor! Doktor! “ volal kohútik. „Pomôž sliepočke, dusí sa valentínskou čokoládou! “ Ale doktor mu povedal: „Ja ti nepomôžem, kým mi od doktorky nedonesieš valentínku.“ Kohútik bežal po doktorku. „Pani doktorka, dajte mi pre doktora valentínku, lebo ak nie, doktor nepomôže sliepočke a ona sa zadusí!“ Ale doktorka mu povedala: „Ja ti valentínku nedám, kým

mi od prezidenta nedonesieš podpis.“ Kohútik bežal k prezidentovi, ale tam stála ochranka. Kohútik bol smutný, ale dostal nápad. Vyletel na strechu, do komína a pristál v prezidentovom krbe. Keď kohútik prišiel bližšie, tak sa osmelil. „Pán prezident, dajte mi podpis, lebo ak nie, pani doktorovi nedá doktorka valentínku a doktor nepomôže sliepočke. Prezident len povedal: „ Daj mi pero, napíšem ti valentínku.“ A písal. Keď napísal, kohútik rýchlo bežal von z hradu pomedzi ochranku až k doktorke. Doktorka mu dala valentínku, tú odniesol doktorovi, doktor pomohol sliepočke, ale nebola to čokoláda, ale kľúče od auta, ktoré niekomu vypadli. A tak kohútik a sliepočka šli na valentínsky výlet. (Viktor Serdel 6.A )

Láska Každý sa raz lásky dočká, chvíľu si však na to počká. Lebo kým sa láska stvorí, prejde slnko hory, doly. Z priateľstva sa stane láska, prepíše sa životná láska, v ktorej dodnes bol si sám, lásku nenašiel si tam. Bráň si ju však telom, dušou, pretože má veľa citov, ktoré by si mohol raniť a priateľstvo ľahko stratiť. Keď sa vaše srdcia spoja, jej dôvera je už tvoja. Láska je tu, je tu s nami, chráň si ju ako srdce v dlani. (Anton Kozaňák, 7. A)

Deň učiteľov

28. marec sa u nás pokladá za sviatok všetkých pedagogických pracovníkov. Je spätý s menom učiteľa národov – Jana Amosa Komenského. Doba, ktorú prežívajú, školstvu príliš nepraje, ale záleží im na tom, aby pripravili do života vzdelaných ľudí. Prácu učiteľov si však uvedomujú mladí ľudia až vtedy, keď dospejú. Vtedy skutočne ohodnotia vzťah, ktorý k nim učitelia mali. Zaspomínajú na časy v materskej škole, kde sa pani učiteľka pokúšala nahrádzať ich mamu. Spomenú si na učiteľov, ktorý ich trpezlivo učili čítať, písať a otvorili im cestu k poznávaniu. Nezabudnú ani na učiteľov, ktorý boli na nich prísni a pomohli im spoznávať čaro matematiky, poznania vied a prírodných zákonov, naučili ich kresliť a spievať..... Uvedomujú si, že svojim profesorom pripravili veľa ťažkých, ale i pekných chvíľ a že ich práca nekončí len zvonením, ale že aj ich doma niekto čaká, o ktorých sa treba tiež starať. Pri takýchto návratoch do študentských čias si uvedomujeme poslanie učiteľa, jeho zodpovednú prácu, za ktorú patrí všetkým učiteľom naše veľké ĎAKUJEM !!!!. Pre pána učiteľa

Mal oči stále veselé, aj keď bol bez nálady, a trochu šedín na sluchách, no nám sa vždy zdal mladý. Dnes to už môžem prezradiť, že naša trieda celá, sa zaľúbila po uši do nášho učiteľa. Náš učiteľ náš učiteľ, ovláda každú tému, náš učiteľ bol pravý muž a my sme mali trému. Aj dnes sa z diaľky usmieva na svoju starú triedu a chápavo sa pozerá, kam naše cesty vedú.

Ďakujem vám za Vaše učiteľské nadanie. Za to, že sa zo mňa stal človek silnejší,

múdrejší a vzdelanejší. Ďakujem vám, môj obľúbený učiteľ

za Váš priateľský prístup, za to, že ste si našli čas,

aby ste mi dali lekcie do života, ktoré mi nešli ľahko.

Vďaka za starostlivosť a všetko, čo ste pre mňa urobili. (adi)

Pre pani učiteľku Staručká sedí nad albumom v dumavom tichu večera, žltkavé školské obrázky si dojatá znova prezerá. Tváričky detské, nežné kvety... Uviť z nich vonné vence snáď? Kdeže však v tej tichej izbe všetky tie vence povešať? Dala im svoju mladost', silu. No i dnes sú jej na ume. Keď hladká rukou zvráskavenou obrázky staré v albume. (Milan Lasica)