máj 2009

Ministry of Finance of the Slovak Republicwww.finance.gov.sk

Slovensko – kríza a euro

Juraj Franek, Marek Kuľka, Gabriel Machlica

Inštitút finančnej politikyOdbor makroekonomických analýz a prognóz

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Máj 2009

Smílovice - Máj 2009 www.finance.gov.sk 2

Ministry of Finance of the Slovak Republic MF SRMF SR

SLOVENSKO A KRÍZA



Ekonomická predpoveď počasia podľa Financial Times



Globálna recesia

• Najhoršia globálna recesia za posledných 60 rokov • Najvýraznejší pokles zaznamená oblasť medzinárodného

obchodu a investícii• Riziká zostávajú ešte vždy na negatívnej strane:• Hlavné riziko –v prípade, že sa nepriaznivý trend z reálnej

ekonomiky odrazí späť do finančného sektora, môžu mať poisťovacie spoločnosti, penzijné fondy znova vážne problémy

-4

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

5

1960

1964

1968

1972

1976

1980

1984

1988

1992

1996

2000

2004

2008

GDP world (PPP Weights)

GDP world (Market Weights)

1975 1982 1991

2009

Priemer

(1975,-82-91)

Priemyselná produkcia -1.6 -4.3 -0.1 -6.2 -2.0

Medzinárodný obchod -1.9 -0.7 4.0

-11.8 0.5

Kapitálové toky 0.6 -0.8 -2.1 -6.2 -0.8

Nezamestnanosť 1.2 1.6 0.7 2.6 1.2

Spotreba na osobu 0.4 -0.2 0.6 -1.1 0.3

Investície na osobu -2.0 -4.7 -0.2 -8.7 -2.3



Finančná a ekonomická kríza

Kanály prelievania globálnej krízy na Slovensko:

1) Finančný sektor na Slovensku 2) Kanál medzinárodného obchodu 3) Nedôvera a nízke očakávania ohľadom

budúceho vývoja



1) Finančný sektor na SlovenskuRast úverov poskytnutých

slovenskými bankami (medziročne, %)

Priemerná úroková sadzba z poskytnutých úverov (%)

Zdroj:: NBSZdroj:: NBS

• Stále relatívne vysoký medziročný rast úverov• Pokles úrokových sadzieb z úverov podnikom ako aj obyvateľstvu• Vysoká ziskovosť aj v roku 2008 (čistý zisk viac ako 500 mil. EUR za rok 2008)• Vysoká likvidita bankového sektora (sterilizačná pozícia NBS pred prijatím eura

cca. 375 mld. SKK)

10

14

18

22

26

30

2007 2008 2009

úvery domácnostiamúvery podnikom

345

6789

101112

I-08

III-0

8

V-0

8

VII-

08

IX-0

8

XI-

08

I-09

III-0

9

podnikyobyvateľstvo



1) Finančný sektor na Slovensku (pokrač.)

• Slovenský bankový sektor je súčasnou krízou zasiahnutý zatiaľ iba minimálne– Vďaka vysokému ekonomickému rastu dostatočné

množstvo príležitostí na alokáciu aktív na domácom trhu – Relatívne nízka rozvinutosť bankového sektora na

Slovensku (privatizácia sektora v roku 2001 – nový začiatok)

– Dlhodobá obozretnosť pri poskytovaní úverov (podiel zlyhaných úverov na celkových úveroch predstavoval 3,25% v marci 2009)

– Relatívne vysoký podiel vkladov k úverom (objem úverov predstavuje iba 80% z objemu vkladov)

– Nízka expozícia voči rizikovým sekuritizovaným aktívam



• Rekordné poklesy priemyselnej výroby a medzinárodného obchodu

Medziročná zmena: Priemyselná produkcia Medzinárodný obchod

2) Kanál medzinárodného obchodu

-20

-15

-10

-5

0

5

10

15

2000

M1

2000

M8

2001

M3

2001

M10

2002

M5

2002

M12

2003

m7

2004

m2

2004

m9

2005

m4

2005

m11

2006

m6

2007

m1

2007

m8

2008

m3

2008

m10

SvetRozvinuté ekonomikyRozvojové ekonomiky

-35

-25

-15

-5

5

15

25

2000

M1

2000

M8

2001

M3

2001

M10

2002

M5

2002

M12

2003

m7

2004

m2

2004

m9

2005

m4

2005

m11

2006

m6

2007

m1

2007

m8

2008

m3

2008

m10

Objem medzinárodného obchodu (CPB index)

Trhová hodnota (YoY v %, SDR)

Zdroj: MMF Zdroj: MMF



Faktory zraniteľnosti slovenskej ekonomiky:

• Slovensko je malá a otvorená ekonomika (v roku 2008 tvoril export 83% z HDP, import tvoril 85% z HDP)

• Pretrváva slabá diverzifikácia exportu (10 firiem tvorí 43% exportu)

• Hlavné vývozné produkty – automobily a elektronika, ktoré tvoria vyše 50% z exportu sú senzitívne na cyklický vývoj

• V roku 2007 tvoril príspevok zahraničného dopytu 4,3 p.b.




Vážený priemer zmeny dopytu našich najväčších obchodných partnerov YoY (%)

Vývoz a dovoz tovarov SR YoY (trojmesačný kĺzavý priemer)

Zdroj: ŠUSRZdroj: Eurostat

-40%

-30%

-20%

-10%

0%

10%

20%

30%

I-07

III-0

7

V-07

VII-0

7

IX-0

7

XI-0

7

I-08

III-0

8

V-08

VII-0

8

IX-0

8

XI-0

8

I-09

III-0

9

Vývoz medziročná zmena ( 3 mesačný kĺzavý priemer)

Dovoz medziročná zmena ( 3 mesačný kĺzavý priemer)

• Vzhľadom vstup významných investičných projektov v roku 2006 (PSA, KIA, SAMSUNG) na Slovensko je nevyhnutné oddeliť elektrotechnický a automobilový priemysel od zvyšku exportu

• Zvyšok exportu vykazuje elasticitu na zmenu zahraničného dopytu na úrovni 0,64, pri oveľa vyššej elasticite na zmenu cien -0,89.


-6.0%-4.0%-2.0%0.0%2.0%4.0%6.0%8.0%

10.0%12.0%

1Q 2

007

2Q 2

007

3Q 2

007

4Q 2

007

1Q 2

008

2Q 2

008

3Q 2

008

4Q 2

008



Vývoz automobilov a ich súčastí YoY (%) Počet automobilov vyrobených na Slovensku

Zdroj:ZAPSRZdroj: SU SR

• Kým v prvom kvartáli 2007 dosahoval vývoz automobilov v priemere až 80 %, v súčasnosti čelí významnému poklesu posledné tri mesiace -50%

• Rast počtu vyrobených automobilov sa zastavil pod hranicou 600 000 ročne, predpokladá sa, že v roku 2009 poklesne táto hodnota pod 450 000

• Pôvodné plány automobiliek hovorili o úrovni 880 000

-60%

-30%

0%

30%

60%

90%

120%

2006

m10

2007

m1

2007

m4

2007

m7

2007

m10

2008

m1

2008

m4

2008

m7

2008

m10

2009

m1

0

100,000

200,000

300,000

400,000

500,000

600,000

700,000

2004 2005 2006 2007 2008 2009 F




Vývoz automobilov a ich súčastí YoY (%) Počet automobilov vyrobených na Slovensku

Zdroj:ZAPSRZdroj: SU SR

• Kým zahraničný obchod reagoval súbežne s vývojom v zahraniční, vývoj ekonomiky, reaguje s časovým oneskorením jedného až dvoch kvartálov

• Hodnota HDP poklesla v prvom kvartály medziročne o 5,4%, kým v krajinách našich najvýznamnejších obchodných partnerov o 4%

-10.0%

-8.0%

-6.0%

-4.0%

-2.0%

0.0%

2.0%

4.0%

6.0%

8.0%

1Q 2

006

2Q 2

006

3Q 2

006

4Q 2

006

1Q 2

007

2Q 2

007

3Q 2

007

4Q 2

007

1Q 2

008

2Q 2

008

3Q 2

008

4Q 2

008

1Q 2

009

2Q 2

009

3Q 2

009

4Q 2

009

Vážený rast importov obch.partnerov SR (%) SVK

-2.4-1.1

-0.4-0.2

Forecast

-10.0%

-5.0%

0.0%

5.0%

10.0%

15.0%

1Q 2

006

2Q 2

006

3Q 2

006

4Q 2

006

1Q 2

007

2Q 2

007

3Q 2

007

4Q 2

007

1Q 2

008

2Q 2

008

3Q 2

008

4Q 2

008

1Q 2

009

2Q 2

009

3Q 2

009

4Q 2

009

Vážený rast importov obch.partnerov SR (%) SVK

-4.0 -4.4 -4.6 -3.6

Forecast




3) Pokles dôvery

• Neistota ohľadom budúceho vývoja a panika na finančných trhoch znížili indikátory ekonomického sentimentu v EU a eurozóne na historické minimá • Nedôvera v budúci ekonomický vývoj brzdí investičné plány a má negatívny vplyv na ekonomiku. • V apríli 2009 prišlo po roku k prvému medzimesačnému nárastu indexu

Zdroj: EK

Pokles dôvery vo vývoj ekonomiky v EU a eurozóne

55.0

65.0

75.0

85.0

95.0

105.0

115.0Ja

n-0

0

Jan-0

1

Jan-0

2

Jan-0

3

Jan-0

4

Jan-0

5

Jan-0

6

Jan-0

7

Jan-0

8

Jan-0

9

EU

Eurozóna

priemer



-40%-30%-20%-10%

0%10%20%30%40%50%

1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009

Indikátor ekonomického sentimentu v SR

(index 2005=100, trojmesačný kĺzavý priemer)

Index nových objednávok v priemysle v SR

(index 2005=100, YoY, v %)

• Indikátory dosahujú historické minimá

• Vývoj v SR kopíruje vývoj v eurozóne a EÚ

• Menej výrazné poklesy IES v EÚ a eurozóne v marci a apríli 2009 naznačujú, že dno môže byť blízko

65

70

75

80

85

90

95

100

105

110

1997 1999 2001 2003 2005 2007 2009

priemer 1997-2008

3) Pokles dôvery



75

85

95

105

115

125

-10

-5

0

5

10

15

IESOECDHDP

3) Pokles dôvery

• IES (index ekonomického sentimentu) a OECD leading indikátor zatiaľ nenaznačujú zmenu trendu vo vývoji



Pozitívne signály

• Nové významné investičné projekty - automobilka UP, zatiaľ nepotvrdená investícia do LCD monitorov

• Napriek významnému poklesu výroby neprišlo vo veľkých spoločnostiach k hromadnému prepúšťaniu, podniky pristupujú k núteným dovolenkám, k skráteniu smien

• Vplyv zavedenia šrotovného vo viacerých krajinách EU

• Vysoký potenciál rastu po obnovení ekonomického rastu v krajinách našich najvýznamnejších obchodných partnerov ( teda aj v Českej republike)



Balíček protikrízových opatrení – SRNajdôležitejšie opatrenia:•Opatrenia pri dani z príjmov FO

–Navýšenie zamestnaneckej prémie na 181 EUR ročne–Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane u DPFO – podpora strednej a nízkej príjmovej skupiny

•Šrotovné–Dotácia na kúpu nového automobilu vo výške 1000 EUR, pri súčasnej likvidácii starého automobilu–Zatiaľ dve kolá s dotáciami v celkovej výške 55 mil. EUR

•Zlepšenie podnikateľského prostredia –Zmeny v odpisovaní majetku (možnosť rýchlejšieho odpísania)–Skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH zo 60 na 30 dní



SLOVENSKO A €URO



• Prechod na euro – technický aspekt

• Vplyv eura na ekonomiku SR – makroekonomický aspekt

• Ohlasy zahraničných autorít

Slovensko a €uro



• Prechod na euro prebehol úspešne, bez vážnejšieho problému

• Na jeseň 2008 prebehlo predzásobenie zapožičanými eurobankovkami z Rakúska (51 miliónov eurobankoviek) a euromincami z Kremnice (283 miliónov euromincí)

• V decembri si mohli občania zakúpiť tzv. štartovacie balíčky v hodnote 500 SKK, ktoré sa stali hitom doma aj v zahraničí na ebay

• Duálny obeh SKK aj EUR 1.1.2009 až 16.1.2009

Prechod na Euro



• Bezpróblemová konverzia bankových systémov vrátane bankomatov a POS terminálov – prevažná väčšina fungovala už v prvých hodinách nového roka

• Od 2.januára sa Slovensko napojilo na platobný systém eurozóny TARGET2 (denne slovenské subjekty zašlú prostr. Systému TARGET2 platby v hodnote 5,1 miliardy EUR)

• Podľa prieskumu eurobarometer z apríla 2009 sa 91% ľudí vyjadrilo, že prechod na euro prebehol hladko a efektívne

Prechod na Euro



• Euro prináša vo všeobecnosti pre krajiny veľké množstvo výhod (eliminácia kurzového rizika, zníženie transakčných nákladov, cenová transparentnosť, stabilita makroek. Podmienok a podmienok pre podnikanie, stabilnejšie finančné trhy, ľahší pohyb pracovnej sily...)

• Komplexne vyhodnotiť prínosy eura na reálnu ekonomiku nie je v súčasnosti, pre krátkosť času a chýbajúce časové rady relevantných údajov, možné.

• Euro však už prinieslo pre SR niekoľko výhod, ktoré sa týkajú prevažne finančných trhov:

– Kurzová stabilita– Stabilná situácia na dlhopisovom trhu– Zvýšenie ratingu– Nárast vkladov– Inflácia

Vplyv Eura na ekonomiku SR



Kurzová stabilita Vývoj kurzov krajín V4 vs. EURO (1.1.2008 = 100)

• Prehĺbenie krízy od zafixovania kurzu SKK => zvýšená volatilita na finančných trhoch

• Stabilný kurz SKK, oslabovanie mien ostatných krajín V4

Zdroj: MF SR, Reuters

88.092.0

96.0100.0104.0

108.0112.0116.0

120.0124.0128.0

132.0136.0

1.1

.2008

1.2

.2008

5.3

.2008

7.4

.2008

8.5

.2008

10.6

.2008

11.7

.2008

13.8

.2008

15.9

.2008

16.1

0.2

008

18.1

1.2

008

19.1

2.2

008

21.1

.2009

23.2

.2009

26.3

.2009

28.4

.2009

Czech RepublicHungaryPolandSlovakia



• Zafixovanie kurzu SKK pri súčasnom oslabovaní mien obchodných partnerov prináša negatívne dôsledky:

– Relatívny rast mzdových nákladov v porovnaní s ostatnými krajinami

– Tzv. nákupnú turistiku (kvôli poklesu eurového vyjadrenia cien v ostatných krajinách)

• Z dlhodobého hľadiska však fixný kurz prináša stabilné prostredie, čo sa naplno prejavuje v čase krízy, a volatilného vývoja kurzov krajín emerging markets:

– Pre podnikateľov je rozhodujúca dlhodobá stabilita prostredia ako krátkodobé zníženie mzdových výdavkov (dôkazom je rozhodnutie Volkswagenu o investícii UP)

– Oslabovanie mien V4 je pravdepodobne iba dočasné a neprináša trvalú výhodu

– V prípade trvalejšieho oslabovania mien dochádza k importovanej inflácii

Kurzová stabilita – zlepšenie podn. prostredia alebo strata konkurencieschopnosti?



Stabilná situácia na dlhopisovom trhu Spready medzi 10Y vládnymi dlhopismi krajín V4 a

10Y nemeckými bundami (p.b.)

• Nárast rizikovej prémie na dlhopisy všetkých krajín V4

• Spready Slovenska od vstupu do eurozóny menej volatilné, bez väčšieho nárastu, stále sa držiace pod 2 p.b.

• Lepšie podmienky pre riadenie a refinancovanie štátneho dlhu

Zdroj: MF SR, Eurostat

0.0

1.0

2.0

3.0

4.0

5.0

6.0

7.0

8.0

9.01.1

.2008

1.2

.2008

5.3

.2008

7.4

.2008

8.5

.2008

10.6

.2008

11.7

.2008

13.8

.2008

15.9

.2008

16.1

0.2

008

18.1

1.2

008

19.1

2.2

008

21.1

.2009

23.2

.2009

26.3

.2009

28.4

.2009

Czech RepublicHungaryPolandSlovakia



2003 2009

Zdroj: S&P

Zvýšenie ratingu

4.0

6.0

8.0

10.0

12.0

14.0

SK CZ PL HU

BB+

BBB-

BBB

BBB+

A-

A

A+A+

AA-

BBB-

4.05.06.07.08.09.0

10.011.012.0

SK CZ PL HU

BB+

BBB-

BBB

BBB+

A-

BBBBBB+

A- A-

• SR má najvyšší rating z krajín V4

• Agentúra S&P zvýšila v novembri 2008 Slovensku ako jedinej krajine v EÚ rating v čase krízy – zdôvodnením bol vstup do eurozóny a tým vytvorené stabilné podmienky pre podnikanie a zvýšená odolnosť voči vonkajším nerovnováham

• Lepšie podmienky pre riadenie a refinancovanie štátneho dlhu



Eurobond

• Historicky najväčšia emisia dlhopisu vydaného Slovenskou republikou

• Relatívne priaznivý výnos do splatnosti vzhľadom na dĺžku splatnosti, objem emisie a súčasné podmienky na finančných trhoch

• Prejavom dobrého ratingového hodnotenia SR a pozitívneho kreditu po vstupe do eurozóny je aj úspešná emisia eurobondu z mája 2009

Porovnanie emisií eurobondu SK a CZ (máj 2009)

SK CZ

objem 2 mld. € 1.5 mld. €

splatnosť November 2014 Január 2015

kupón 4.375% p.a. 4.500% p.a.

mid-swap spread 170 bodov 190 bodov

burza London Stock Exchange Luxembourg Stock Exchange

výnos do splatnosti 4.50% 4.75%



Objem vkladov v slovenských bankách (mld. €, ku koncu mesiaca)

Zdroj: NBS

Nárast vkladov pred prijatím €

• Od júla 2008 pribudli v slovenských bankách vklady v hodnote 5,5 mld. € (nárast o 16%).

• Dôvodom bolo ukladanie hotovosti držanej v domácnostiach

• Nárast vkladov znamená pre banky možnosť rastu poskytovania úverov bez nutnosti refinancovania sa z ECB, prip. z medzibankového trhu

323334353637383940

31.1

.2008

31.2

.2008

31.3

.2008

31.4

.2008

31.5

.2008

31.6

.2008

31.7

.2008

31.8

.2008

31.9

.2008

31.1

0.2

008

31.1

1.2

008

31.1

2.2

008



Inflačný vývoj

Inflačný vývoj



Inflačný vývoj (1)

• pomáha udržiavať kúpnu silu obyvateľstva v čase krízy• nákupná turistika• občania sa lepšie vžívajú s eurom• súbor antiinflačných opatrení

-10.0

-8.0

-6.0

-4.0

-2.0

0.0

2.0

4.0

6.0

8.0

10.0

12.0

I.08

II.08

III.0

8

IV.0

8

V.0

8

VI.0

8

VII.

08

VIII

.08

IX.0

8

X.0

8

XI.0

8

XII.

08

I.09

II.09

III.0

9

IV.0

9

potrav iny a nealkozdrav otníctv obýv anie, energiedoprav aalkohol a tabakhotely a reštaurácie

0

1

2

3

4

5

6

7

8

I-08

II-08

III-0

8

IV-0

8

V-0

8

VI-

08

VII-

08

VIII

-08

IX-0

8

X-0

8

XI-

08

XII-

08

I-09

II-09

III-0

9

IV-0

9

EUEurozónaCZSKHUPLAT

Medzinárodné porovnanie HICP (%, YoY) Vývoj inflácie v hlavných COICOP odboroch (%, YoY)

Zdroj: ŚÚ SR




0.0

2.0

4.0

6.0

8.0

10.0

12.0

I.03

VII.0

3

I.04

VII.0

4

I.05

VII.0

5

I.06

VII.0

6

I.07

VII.0

7

I.08

VII.0

8

I.09

0

10

20

30

40

50

60

HICP (ľav á os)

v nímaná inf lácia (prav á os)

Vnímaná inflácia eurozóna (%, počet bodov, YoY) Vnímaná inflácia na Slovensku (%, počet bodov, YoY)

• na Slovensku vnímaná inflácia najnižšia od leta 2007• Slováci novú menu na rozdiel od iných štátov eurozóny

(najmä Slovinsko) neposudzujú ako inflačný faktor• odraz krízy, ale aj dobrej komunikačnej stratégie vlády

Zdroj: DG ECFIN, ŠÚ SR




Vplyv zavedenia eura na infláciu v SR (tzv. euro changeover effect):

• definovaný ako changeover efekt v užšom zmysle slova (bez tzv. pre-changeover a post-changeover efektu)

• pôvodné odhady 0,3 p.b. (MF SR, NBS), 0,32 p.b. OECD• výsledok analýzy 0,12 – 0,19 p.b. (len nárasty cien)• výsledok analýzy -0,12 – 0,12 p.b. (akákoľvek zmena cien)

MF SR dva pohľady v analýze changeover efektu:• Ekonometrický (ARMA modely)• Mikroekonomický rozbor cien



• „Proces prijatia eura prebehol na Slovensku hladko a úspešne. Vďaka dôkladnej príprave vo všetkých sektoroch sa nevyskytol žiaden významný problém.“ – ECB ( január 2009), tlačová správa

• „Vstup do eurozóny prinesie veľa pozitív, elimináciu kurzového rizika, redukciu transakčných nákladov spojených so zahraničným obchodom, prístup na rozsiahly kapitálový trh eurozóny a stabilnú monetárnu politiku.“ – OECD Economic surveys, Slovakia (január 2009)

• „Prijatie eura spôsobí vyrovnanie kratkodobých úrokových sadzieb eurozóny a Slovenska a eliminuje rizikovú prirážka zmeny kurzu na výnosnosť slovenských dlhopisov.“ – OECD, Euro changeover na Slovensku: Vplyvy na infláciu

a úrokové sadzby (január 2009)

Ohlasy vstupu do eurozóny

máj 2009

Documents