linearnaaa (1) (1).pdf

9
6.2Линеарни пресликувања Нека V и U e векторско пресликување над исто поле K. Едно пресликување F:V→U се нарекува линеарно пресликување( или линеарна трансформација или хомоморфизам на векторски простор) ако важат условите 1.(∀, ∈ ) ( + ) = () + () 2.(∀ ∈ )(∀ ∈ ) () = () Со други зборови, F:V→U е линеарно ако ги запазува двете основи операции во векторското пресликување. Ставајќи к=0 во (2) добиваме F(0)=0, па нулти вектор се пресликува во нулти. За произволни скалари , ∈ и произволни вектори , ∈ со примена на (1) и (2) добиваме : ( + ) = () + () = () + ().Општо ∈ и важи 1 1 + 2 2+⋯ )= 1 ( 1 )+. . + ( ). Забелешка: Ako ( + ) = () + () за произволни , ∈ и , ∈ тогаш (1) и (2) важат. Дефиниција: Едно линеарно пресликување F:V→U се нарекува изоморфизам ако е биективно линеарно пресликување од V во U. Теорема 6.2: Нека V и U се векторски пресликување над поле К. Нека { 1 .. } e база на V и нека 1 , 2 ,… се произволни вектори на U.Тогаш постои единствено линеарно пресликување F:V→U таков што ( 1 )= 1 , ( 2 )= 2 ,( )= . Со тоа дефинираме пресликување F:V→U. Притоа ако = тогаш 1=.. = −1 = −1 =.. =0 и = 1 , па ( )=0∙ +. . +0 ∙ −1 +1∙ +0∙ +1 +. .0 ∙ = за 1≤≤. Сега ќе покажеме дека F е линеарно пресликување. Нека = 1 1 + 2 2 +. . + и = 1 1 +. . + . Тогаш + = ( 1 + 1 ) 1 + ( 2 + 2 ) 2 +. . +( + ) па, ( + ) = ( 1 + 1 ) 1 +. . +( + ) = ( 1 1 +. . + ) + ( 1 1 +. . + ) = () + (). Освен тоа ако , тогаш () = (( 1 1 +. . + )) = ( 1 1 +. . + )= ( 1 ) 1 +. . +( ) = ( 1 1 +. . + )= (). На крајот останува да докажеме дека F е единствено со тоа својство. Навистина ако : → е л.п и ( )= за = 1,2,3. . и ако = 1 1 +. . + , тогаш () = ( 1 1 + 2 2 +. . + )= 1 ( 1 )+. . + ( )= 1 1 + 2 2 +. . + = (). Значи () = () за секое , па = . Забелешка: Векторите 1 ,…. во претходната теорема се произволни. Тие може да се неарно зависни а може и еднакви меѓу себе. 6.3Кернел и слика на линеарни пресликување Дефиниција: Нека F:V→U е л.п Слика на ( ) множество од слики на векторите во U т.е = { ∈ ∶ = () за некое ∈ }. Кернел на (ker ) e множество од вектори во V кои се пресликуваат во 0∈, т.е ker = { ∈ : () = 0}. Теорема6.3: Нека F:V→U е л.п. Тогаш е подпростор од U и ker е подпростор од V. Доказ: Бидејќи F(0)=0, 0∈ . Нека , , и , ∈ . Бидејќи и и , припаѓаат на , постојат вектори , , т.ш () = и ( , )= , .Тогаш ( + , ) = () + ( , ) = + , . Значи е подпростор од U. Бидејќи F(0)=0, 0 ∈ ker . Нека , ∈ ker и , ∈ . Бидејќи , ∈ ker , () = () = 0 па ( + ) = () + () = ∙ 0 + ∙ 0 = 0 па + ∈ ker значи ker е подпростор од V. Теорема 6.4: Нека V e конечнодимензионален в.п и нека F:V→U е л.п. Тогаш = dim(ker ) + dim( ) Доказ: Нека dim V=n. Нека W = ker и = , . Тогаш W = r ≤ n па треба да се докаже дека , =n−r. Нека { 1 ,.. } e база на оваа база се проширува до база на : { 1 ,.. , 1 ,.. }. Нека = {( 1 ), ( 2 ),..( )}. Теоремата ќе биде докажана ако B е база на , = . Нека , . Тогаш постои така што () = . Бидејќи { } го генерира V и , = +. . + + +. . + каде се скалари.Бидејќи ( )= добиваме : = () = ( +. . + + +. . + )= ( )+ ( )+ ( )+. . + ( )= ( )+. . + ( ) па B го генерира , . Останува да покажеме дека векторите во B се линеарно зависни. Нека 1 ( 1 )+ 2 ( 2 )+. . + ( )=0 => ( 1 1 +. . + )=0 па 1 1 +. . + ker = W. Постојат скаларни 1 ,… т.ш 1 1 +. . + = 1 1 +. . + , 1 1 +. . + = − 1 −. . − =0 Но { , } е база за V па 1 =. . = =0. Значи B e линеарно независно множество. Нека F:V→U е л.п. Ранг на F се дефинира ако димензија на , и нултост на F се дефинира како димензија на ker . Затоа оваа теорема тврди дека =ранг(F)+нултост(F). Рангот на матрицата А го дефинираме како димензија на колоничниот простор и како димензија на редичниот простор. Забележуваме дека ако сега А го разгледуваме како л.п гледаме дека рангот на матрицата А се совпаѓа со рангот на л.п, бидејќи А е колоничниот простор на А. 6.5СИНГУЛАРНИ И НЕСИНГУЛАРНИ ПР- ЊА Едно лин. пресл.: → се нарекува сингуларно ако сликата на некој ненулти вектор е нулти вектор, т.е ако () = 0 за некое ≠0. Линеарно пресликување се нарекува несингуларно ако () = 0 само за х=0, т.е. = {0}. Теорема 6.5. Линеарно пресликување : → е инјективно акко е несингуларно. доказ: Нека л.п. : → е инјективно. Ако () = 0 тогаш х=0 бидејќи и (0) = 0. Значи е несингуларно. Обратно нека л.п. : → е несингуларно.Нека () = () тогаш ( − ) = 0. Бидејќи е несингуларно ова повлекува дека −=0, т.е = . Значи е инјективно. Забелешка: Несингуларните пресликувања може да се карактеризираат како такви кои линеарно независни вектори пресликуваат во линеарно независни вектори. ЛИНЕАРНИ ПРЕСЛИКУВАЊА И СИСТЕМ ЛИНЕАРНИ РАВЕНКИ Да разгледуваме систем линеарни равенки со m линеарни равенки од n непознати над поле К. 11 1 + 12 2 +⋯+ 1 = 1 21 1 + 22 2 +⋯+ 2 = 2 1 1 + 2 2 +⋯+ = кој е еквивалентен со матричната равенка = . Матрицата А може да биде разгледана како линеарно пресликување : . Затоа решението на равенката = може да се разгледа како праслика на при л.п. : . Решението пак на соодветниот хомоген систем = 0 може да биде разгледувано како вектор од , : . Според теорема 6.4 dim() = − dim() = − (). Но n е бројот на непознатите во хомогениот систем = 0. Затоа важи теоремата5.11 од глава 5. Теорема 5.11 Димензијата на просторот нна решенија W на хомогениот систем на линеарни равенки = 0 е n-r каде n е бројот на непознатите, а r е рангот на матрицата A. 6.6 ОПЕРАЦИИ СО ЛИНЕАРНИ ПРЕСЛИКУВАЊА Нека : → и : → се линеарни пресликувања од векторскиот простор над поле К. Дефинираме збир + како пресликување од V во U како ( + )() = () + () за ∈ . Освен тоа за произволен скалар дефинираме пресликување к: → како()() = () за ∈ . Ќе покажеме дека + и се линеарни ако и се линеарни пресликувања. За , ∈ , ∈ имаме ( + )( + ) = ( + ) + ( + ) = () + () + () + () = (() + ()) + (() + ()) = ( + )() + ( + )() ()( + ) = ( + ) = (() + () ) = () + () = ()() + ()() Значи + и се линеарни пресликувања. Теорема6.6. Нека V и U се векторски простори над поле К. Тогаш фамилијата од сите линеарни пресликувањаод V во U со горните операции на собирање и скаларно множење образуваат векторски простор над поле К. доказ. А1. Ако , , : → се л.п. Тогаш (( + ) + )()= ( + )() + () = (() + ()) + ()= () + (() + ()) = () + ( + )() = ( + ( + ))() A2.Со : → да го означиме нултото пресликување. Тогаш ( + )() = () + () = () секој ∈ , па + = А3. За дадено л.п. : → дефинираме : → со () = −().Лесно се проверува дека G e линеарно пресликување и освен тоа ( + )() = () + () = () + (−())=0 па + = 0. A4. За л.п. ,:→ важи ( + )() = () + () = () + () = ( + )() па +=+ . М1. Ако , : → се л.п и догиваме (( + ))() = ( + )() = (() + ())= () + () па ( + ) = + . М2. АКо , ∈ и : → е л.п. тогаш (( + ))() = ( + )() = (()) + (())= ()() + ()() = ( + )() па ( + ) = + . М.3. АКо , ∈ и : → е л.п. тогаш (())() = ()() = ((())= (()()) = (())() па () = (). М4. Ако 1∈К е единица во К и : → е л.п. тогаш (1 ∗ )() = 1 ∗ () = () па 1∗=. Векторски простор од лите линеарни пресликувања : → од Т.6.6. се означува со Hom(V,U). “Hom” означува хомоморфизам. Теорема 6,7. Нека = и = . Тогаш (, ) = . доказ . Нека { , ,…, } е база на V и { , ,…, } е база на U. Според теорема6.2. едно л.п. во (, ) е еднозначно определено со одредување на произволно избрани елементи на U како слики на базните елементи на V. Дефинираме ∈ (, ) = 1,2, … , = 1,…, да биде л.п за кое ( )= ( )= 0 за ≠ . { } се состои од mn елементи. Ќе покажеме дека { } е база на Hom(V,U). { }го генерира ΗΟΜ(V,U): Нека ∈ (, ). Нека ( 1 )= 1 ,( 2 )= 2 ,… ,( 1 )= . Нека тоа е линеарна комбинација од 1 , 2 ,…, па (1) = 1 1 +⋯+ , = 1,2, … , , ∈ . Ќе покажеме дека =∑ =1 =1 за таа цел доволно е да докажеме дека двете страни исто дејствуваат на 1 , 2 ,…, . (∑ =1 =1 )( )=∑ =1 =1 ( )= = ( ) =1 () па ( + ) = + . М2. АКо , ∈ и : → е л.п. тогаш (( + ))() = ( + )() = (()) + (())= ()() + ()() = ( + )() па ( + ) = + . М.3. АКо , ∈ и : → е л.п. тогаш (())() = ()() = ((())= (()()) = (())() па () = (). М4. Ако 1∈К е единица во К и : → е л.п. тогаш (1 ∗ )() = 1 ∗ () = () па 1∗=. Векторски простор од лите линеарни пресликувања : → од Т.6.6. се означува со Hom(V,U). “Hom” означува хомоморфизам. Теорема 6,7. Нека = и = . Тогаш (, ) = . доказ . Нека { , ,…, } е база на V и { , ,…, } е база на U. Според теорема6.2. едно л.п. во (, ) е еднозначно определено со одредување на произволно избрани елементи на U како слики на базните елементи на V. Дефинираме ∈ (, ) = 1,2, … , = 1,…, да биде л.п за кое ( )= ( )= 0 за ≠ . { } се состои од mn елементи. Ќе покажеме дека { } е база на Hom(V,U). { }го генерира ΗΟΜ(V,U): Нека ∈ (, ). Нека ( 1 )= 1 ,( 2 )= 2 ,… ,( 1 )= . Нека тоа е линеарна комбинација од 1 , 2 ,…, па (1) = 1 1 +⋯+ , = 1,2, … , , ∈ . Ќе покажеме дека =∑ =1 =1 за таа цел доволно е да докажеме дека двете страни исто дејствуваат на 1 , 2 ,…, . (∑ =1 =1 )( )=∑ =1 =1 ( )= = ( ) =1 1≤≤ па F= =1 =1 и { } го генерира Hom(V,U).

Upload: milos-miso

Post on 08-Nov-2015

58 views

Category:

Documents


4 download

TRANSCRIPT

  • 6.2 V U e K. F:VU ( ) 1.(, ) ( + ) = () + () 2.( )( ) () = () , F:VU . =0 (2) F(0)=0, . , , (1) (2) : ( + ) = () + () = () +(). 11+22+) = 1(1)+. . +(). : Ako ( + ) = () + () , , (1) (2) . : F:VU V U. 6.2: V U . {1. . } e V 1, 2, U. F:VU (1) =1, (2) = 2 , () = . F:VU. = 1=.. = 1 = 1 =. . = 0 = 1 , () = 0 +. .+0 1 + 1 + 0 +1+. .0 = 1 . F . =11+22+. . + = 11+. .+. + = (1+1)1 + (2+2)2+. .+(+) , ( + ) = (1+1)1+. .+(+) =(11+. .+) + (11+. .+) = () +(). , () =

    ((11+. .+)) = (11+. .+) =(1)1+. .+() = (11+. .+) =(). F . : . () = = 1,2,3. . =11+. .+ , () =(11+22+. .+) = 1(1)+. . +() =11+22+. .+ = (). () = () , = . : 1, . . .

    6.3

    : F:VU . () U . ={ = () }. (ker) e V 0 , . ker = { : () = 0}. 6.3: F:VU .. U ker V. : F(0)=0, 0 . ,

    , , . , , , , . () = ( ,) =,. ( + ,) = () + ( ,) = +, . U. F(0)=0, 0 ker. , ker , . , ker , () = () = 0 ( + ) = () + () = 0 + 0 = 0 + ker ker V. 6.4: V e . F:VU .. = dim (ker) +dim () : dim V=n. W = ker =

    ,. W = r n , = n r. {1, . . } e : {1, . . , 1, . . }. ={(1), (2), . . ()}. B , = .

    ,. () = .

    {} V , =+. .+ + +. .+ . () = : =() = (+. .+ + +. .+) =() + () + ()+. . +() =()+. . +() B

    ,. B . 1(1)+2(2)+. . +() = 0 =>(11+. . +) = 0 11+. .+ ker = W. 1 , . 11+. . + = 11+. .+ , 11+. . + = 1. . = 0 { , } V 1 =. .= = 0. B e . F:VU .. F , F ker. =(F)+(F). . . ., .

    6.5

    - . .:

    , . () = 0 0. () = 0 =0, .. = {0}. 6.5. : . : .. : . () = 0 = 0 (0) = 0. . .. : . () = () ( ) =0. = 0, . = . . : .

    m n .

    111 + 122 + + 1 = 1 211 + 222 + + 2 = 2 11 + 22 + + =

    = . : . = .. : . = 0 , : . 6.4 dim() = dim() = (). n = 0. 5.11 5. 5.11 W = 0 n-r n , r A.

    6.6

    : : .

    + V U ( + )() = () + () . : ()() = () . + . , , ( + )( + ) = ( + ) + ( + ) =() + () + () + () = (() +

    ()) + (() + ()) = ( + )() +( + )() ()( + ) = ( + ) =(() + () ) = () + () =()() + ()() + .

    6.6. V U . V U . . 1.

    , ,: .. (( + ) + )() =

    ( + )() + () = (() + ()) + () =

    () + (() + ()) = () + ( + )() =

    ( + ( + ))()

    A2. : . ( + )() = () + () =() , + = 3. .. : : () = (). G e ( + )() =() + () = () + (()) = 0 + = 0.

    A4. .. , : ( + )() = () +() = () + () = ( + )() + = +. 1. , : . (( + ))() = ( + )() = (() + ()) =

    () + () ( + ) = + . 2. , : .. (( +

    ))() = ( + )() = (()) + (()) =()() + ()() = ( + )() ( + ) = + . .3. , : .. (())() = ()() = ((()) =

    (()()) = (())() () = (). 4. 1 : .. (1 )() = 1 () = () 1 = . : .6.6. Hom(V,U). Hom .

    6,7. = = . (, ) = . . {,, , } V {, , , } U. 6.2. ..

    (,) U

    V. (,) = 1,2, , =1, , . () = () =

    0 . {} mn . {} Hom(V,U). {}

    (V,U): (, ). (1) = 1, (2) = 2, , (1) = . 1 , 2, , (1) = 11 + + , = 1,2, ,, .

    = =1

    =1

    1, 2, , . (

    =1

    =1 )() =

    =1

    =1 () =

    = ()=1 () ( + ) = +

    . 2. , : .. (( +

    ))() = ( + )() = (()) + (()) =()() + ()() = ( + )() ( + ) = + . .3. , : .. (())() = ()() = ((()) =

    (()()) = (())() () = ().

    4. 1 : .. (1 )() = 1 () = () 1 = .

    : .6.6. Hom(V,U). Hom . 6,7. = = . (, ) = . . {,, , } V {, , , } U. 6.2. .. (,) U V. (,) = 1,2, , =

    1, , . () = () =0 . {} mn .

    {} Hom(V,U). {}

    (V,U): (, ). (1) = 1, (2) = 2, , (1) = . 1 , 2, , (1) = 11 + + , = 1,2, ,, .

    = =1

    =1

    1, 2, , . (

    =1

    =1 )() =

    =1

    =1 () =

    = ()=1 1

    F= =1

    =1 {} Hom(V,U).

  • . .

    =1

    =1 = 0. 0 =

    ( =1

    =1 )() = .

    =1

    1, 2, , = 0 =

    1,2, , = 1, ,. {} . , , : : .. : . -. ..

    6,8. , , . , , : , , , : . 1) ( + ) = + 2) ( + ) = + 3)( ) = () = () 1) ( ( + ))() = (( + )()) = (() +

    ()) = (()) + (()) = ( )() +( )() = ( + )() 2) ) (( + ^ ) )() = ( + ^ )(() ) =(() ) + ^ (() ) = ( )() + (^ )() = ( + ^ )() 3) )

    (( ))() = (( )()) = ((())) =

    ()(()) = (() )() (( ))() =

    (( )()) = ((())) = (()) =

    ( ())()

    6.7.

    .

    : . . () (, ) .

    = , () 2. , () (). . 1) ( + ) = + 2) ( + ) = + 3) () = () = () , , , . .

    . : () (), | = | = . 2 =, 3 = , . () = 0 + 1

    2 + +

    , () () = 0 + 1

    1 + 22 + +

    . () (). . 81-86

    6.8. : .. 81-86

    1 ( )T A V 1 1TT T T I .

    1T

    . ,

    ibilen O V

    O V .

    .. ker 0T . , V , . 6.4.

    dim dim(Im ) dim(ker )

    dim(Im ) 0 dimIm

    V T T

    T T

    ImV T , , .

    .6.4.

    :T V V .

    : . ,

    2 1

    0 1 0 1( ... ) ...n n

    n nT a a x a x a x a x a x

    , , . ,

    1 ... nx x .

    6.9.

    AX B n n . ,

    0AX 0X . 6.9.

    : n nA K K . AX B

    nB K .

    () .. 0AX . .

    nB K AX b . ,

    , .

    .6.10.

    11 1 12 2 1 1...

    n na x a x a x b

    21 1 22 2 2 2...

    n na x a x a x b

    ...

    1 1 2 2...

    n n nn n na x a x a x b

    i) ,

    b

    .

    ii) , :

    - ib b

    ,

    - , .

    1,..., ne e V

    1 1 2 2...

    n nv a e a e a e .

    v

    ie

    1

    2e

    n

    a

    v a

    a

    ( 2a na 3

    "..." xD)

    e

    v v

    V nK ,

    ie .

    ( )A V V n- ,

    ie . :F V U .

    7.1.

    V 1,..., ne e

    V. 1( ),.... ( )

    nT e T e V

    1 11 1 12 2 1( ) ...

    n nT e a e a e a e

    2 21 1 22 2 2( ) ...

    n nT e a e a e a e

    ...

    1 1 2 2( ) ...

    n n n nn nT e a e a e a e ,

    ija . n-

    . : Transponiranata

    T e T

    ie , ie .

    11 21 1

    12 22 2

    1 2

    n

    n

    n n nn

    a a a

    T a a ae

    a a a

    7.1. 1,..., ne e V V.

    v V ,

    ( )T v T ve e e

  • :

    1 1 2 2

    1

    ( ) ...n

    i i i in n ij j

    i

    T e a e a e a e a e

    ,

    1 i n . T e n- j-

    2, ,...,ij j nja a a (1)

    1 1 2 2

    1

    ...n

    n n i i

    i

    v k e k e a e k e

    .

    1

    2 1 2

    T

    n

    n

    k

    v k k k ke

    k

    (2).

    1 1

    1 1 1 1

    ...1 1 2 21

    n nT v T k e k T e

    i i i ii i

    n n n nk a e a k ei ij j ij i ji j j i

    na k a k a k ennj jj jj

    T ve

    j-

    ...1 1 2 2

    a k a k a knnjj j .

    , j- T ve e

    - T e

    v e .. (1) (2) (3).

    7.1. ,

    ( )T v .

    7.2. 1,..., ne e V n- .

    T T e . (V) .

    , ( )S T A V k K ,

    T S T Se e e

    kT k Te e .

    : T T e . i=1,2,..., n ,

    1

    nT e a ei ij jj

    1

    nS e b ei ij jj

    . B

    A aij

    B bij .

    tT Ae tS B

    e .

    ( )1

    nT S ei T e S e a b ei i ij ij ijj

    , 1 i n

    +B a bij ij ,

    t t

    e etT S A B A B T S

    e

    i=1,..,n

    1 1

    n nkT e kT e k a e ka ei i ij j ij jj j

    . kaij

    t t

    e ekT kA kA k T

    7.3. 1,..., ne e V.

    , ( )S T A V e e eST S T .

    : 1

    nT e a ei ij jj

    ,

    1

    jk k

    nS e b ei

    k

    , B

    A aij

    B bjk . tT Ae

    tS Be .

    1

    1 1 1

    11 1

    nST e S T e S a e

    i i ij jj

    n n na S e a b eij j ij jk kj j k

    n n na b e c eij jk k ik kjk k

    ik

    c AB.

    t

    t te e e

    ST AB B A S T

    7.2

    . ? :

    : 1,...,ene V

    1,..., nf f .

    1 11 1 12 2 1

    2 21 1 22 2 2

    1 1 2 2

    ...

    ...

    ...

    ...

    n n

    n n

    n n n nn n

    f a e a e a e

    f a e a e a e

    f a e a e a e

    P

    11 21 1

    12 22 2

    1 2

    n

    n

    n n nn

    a a a

    P a a a

    a a a

    ( ) {ei} {fi}.

    P , P-1 {fi} {ei}.

    7.4 P {ei} {fi} V. , v V, P[v]f=[v]e. [v]f=P-1[v]e. :

    1 1 2 2

    1

    ...i i i in nn

    ij j

    j

    f a e a e a e

    a e

    1 i n. P n- j-

    1 2, ,...j j nja a a .

    1 1 2 2

    1

    ...n

    n n i i

    i

    v k f k f k f k f

    , 1 2, ,...,t

    nfv k k k .

    1 1 2 2

    1 1 1 1 1 1

    ( ) ( ) ( ... )n n n n n n

    i i i ij j ij i j j j nj n j

    i i j j i j

    v k f k a e a k e a k a k a k e

    . [v]e -

    1 1 2 2 ...j j nj na k a k a k . , j- P[v]f j- P [v]f . (1) (2), (3). P[v]f [v]e , P[v]f=[v]e. || dim V=3. P {e1,e2,e3} {f1,f2,f3},

    1 1 1 2 2 3 3

    2 1 1 2 2 3 3

    3 1 1 2 2 3 3

    f a e a e a e

    f b e b e b e

    f c e c e c e

  • 1 1 1

    2 2 2

    3 3 3

    a b c

    P a b c

    a b c

    .

    v V

    1 1 2 2 3 3v k f k f k f .

    1 1 1 2 2 3 3

    2 1 1 2 2 3 3

    3 1 1 2 2 3 3

    1 1 1 2 1 3 1

    2 1 2 2 2 3 2

    3 1 3 2 3 3 3

    ( )

    ( )

    (c )

    v k a e a e a e

    k b e b e b e

    k e c e c e

    a k b k c k e

    a k b k c k e

    a k b k c k e

    1

    2

    3

    f

    k

    v k

    k

    1 1 1 2 1 3

    2 1 2 2 2 3

    3 1 3 2 3 3

    e

    a k b k c k

    v a k b k c k

    a k b k c k

    ,

    1 1 1 1

    2 2 2 2

    3 3 3 3

    1 1 1 2 1 3

    2 1 2 2 2 3

    3 1 3 2 3 3

    f

    e

    a b c k

    P v a b c k

    a b c k

    a k b k c k

    a k b k c k v

    a k b k c k

    .

    1 1e f f f

    P v P P v I v v .

    7.5 P {ei} {fi} V. T V, [T]f=P-1[T]eP. : v V,

    1 1

    1

    e ee f

    e f

    P T P v P T v

    P T v T v

    , f f f

    T v T v ,

    1e f f f

    P T P v T v .

    f

    v v

    Kn

    1e f

    P T PX T X

    nX K .

    1e f

    P T P T . ||

    7.3 A B P B=P-1AP. B A A . . 7.5 :

    7.6 A B T . ||

    , T . {ei} . {ei} T.

    7.7

    A T. T P P-1AP . . 7.7, T . . f R. f(A)=f(B) A B . f(T)=f([T]) {ei} .

    7.4

    . V U K dimV=3 dimU=n. {e1,em} {f1,fn} V U .

    F:V U .

    F(e1),., F(em) U fi.

    1 11 1 12 2 1

    2 21 1 22 2 2

    1 1 2 2

    ( ) ...

    ( ) ...

    ...

    ( ) ...

    n n

    n n

    m m m mn n

    F e a f a f a f

    F e a f a f a f

    F e a f a f a f

    . [F]ef F {ei} {fi} {ei} {fi}.

    11 21 1

    12 22 2

    1 2

    ...

    ...

    ... ...

    ...

    m

    f m

    e

    n n mn

    a a a

    a a aF

    a a a

    :

    7.8

    v V ,

    f

    e e fF v F v

    , , v

    {ei} f

    eF

    F(b) {fi}.

    7.9

    f

    eF F

    Hom(V,U) nxm K. ,

    , ( , )F G Hom V U F,G

    k K

    f f f

    e e eF G F G

    f f

    e ekF k F

    : nxm A K Km Kn

    v Av . V U K m n , {ei} e V {fi} e U. 7.9 A F:V-

    >U ( )f e

    F v A v .

    V U , A V U.

    7.10

    {ei}, {fi} i {gi} V, U i W . F:V->U i G:U->W , :

    g g f

    e f eG F G F ||

    , , .

    F V U .

    7.11 P {ei} {ei`} V , Q {fi} {fi`} U.

    F V U ,

    ' 1

    '

    f f

    e eF Q F P

    1f f

    e eF Q F

    U ,

    'f f

    e eF F P

    V. .

    . :F V U F=r. V U F

    0

    0 0

    IA

    I . F.

  • . dimA=m dimU=n. W

    od F a 'U F. F e r ,

    kerF m-r . {

    1,....,

    m rw w } kerF

    V : {

    1 1,..., , ,...,

    r m rv v w w }

    1 1 2 2( ), ( ),..., ( )

    r ru F v u F v u F v

    . {1,...,

    rv v }

    U

    {1 1,..., , ,...,

    r r r nu u u u } .

    1 1 1 2( ) 1 0 ,..., 0 ... 0

    r nF v u u u u u

    2 2 1 2( ) 0 1 ... 0 .... 0

    r nF v u u u u u

    - - - - - - - - -

    1 2 1( ) 0 0 ... 1 0 .... 0

    r r r r nF v u u u u u u

    1 1 2 1( ) 0 0 0 ... 0 0 ... 0

    r r nF w u u u u u

    1 1( ) 0 0 ... 0 0 ... 0

    m n r r nF w u u u u

    F .

    VIII

    detA A . . . . .

    8.1. .

    {1,2,,n}{1,2,,n} .

    ( ) ,(1 )i

    c j i n :

    1 2

    1,2...

    , ,...n

    n

    j j j

    1,2,...,n .

    n n!=1 2 ... n ,

    n

    S S 1

    nS , ,

    nS

    nS .

    1

    nb b S ,nS

    .

    1 2

    , , ,...,n n

    S j j j (i,k) i>k I k .

    :

    1sgn

    1

    8.2. n-

    11 12 1

    21 22 2

    1 2

    ...

    ...

    ...

    n

    n

    n n nk

    a a a

    a a aA

    a a a

    n .

    1 21 2, ,...,

    ni i nia a a

    . ,

    n

    S . n . n! . . n-

    ( )ijA a n! detA

    A .

    1

    (1) ( )

    1

    1

    det (sgn ), ,...,

    det (sgn ), ,...,

    n

    n

    n

    j nj

    n

    S

    A a a

    A a a

    : n- n- :

    11 12 1

    21 22 2

    1 2

    ...

    ...

    ...

    n

    n

    n n nk

    a a a

    a a a

    a a a

    .

    ,

    .

    8.3 A

    . 8.1

    AT

    . detA = det AT

    .

    =(ij

    a ). AT = ( ij

    b )

    ijb = ij

    a

    det AT =(sgn ) ....

    1 (1) 2 (2) ( )b b b

    n nSn

    =

    (sgn ) ....1 (1) 2 (2) ( )

    a a an nSn

    1 . ,

    1 , .

    1sgn sgn . ( =

    =

    =

    = )

    .... ...(1)1 (2)2 ( ) 1 2

    1 2a a a a a a

    n n k k nkn .

    , ...1 2

    k k kn

    ( ) 1, ( ) 2... ( )1 2

    k k k nn

    , ...1 2

    k k kn

    1 . det AT =(sgn ) ....

    1 (1) 2 (2) ( )a a a

    n nSn

    Sn

    Sn

    sgn sgn

    det AT

    (sgn ) ....1 (1) 2 (2) ( )

    a a an nSn

    =

    det A . .

    8.2 . 1) ( ) det A =0 ( ) 2) () det =0 3) , . , det A . det I = A I .

    1) det A . det A=0. 2) . () , detB=-detA. .

    8.1 .

    . =( aij

    ) =( bij

    )

  • bij

    = ai j .

    ....

    (1)1 (2)2 ( )b b b

    n n =

    ....1 (1) 2 (2) ( )

    a a an n

    detB=

    (sgn ) ....1 (1) 2 (2) ( )

    bb bn nSn

    =

    ....1 (1) 2 (2) ( )

    a a an n

    sgn sgn sgn sgn

    det (sgn ) ....1 (1) ( )

    (sgn ) ... det1 (1) ( )

    B a an nSn

    a a An nSn

    (ii). 1+1 0 , det , . detA=-detA detA=0 ( 1+1

    0) 1+1=0 .

    sgn ( -1=1) Sn . . +=0 , detA=0.

    3) A=( )aij

    , aij

    =0 i

  • det1

    ...2 2

    nA a A

    ij iji

    a A a A a Aij ij nj njj j

    : detA i- (ai1, ai2, , ain ) . detA= ai1 Ai1*+ai2 Ai2*++ainAin* , Aij

    * i- . Aijj*=Aij, .. Aij*=(-1)i+jdetMij. i=j=n.

    mnAmn*= ()1(1)2(2) 1(1) ,

    , () =. 1 {1,2, , 1}. Ann*=detMnn=(-1)n+ndetMnn.

    i j . i- i- n- . j- n- . detMij , ( (n-i)+(n-j)) detA . n-i+n-i . Aij*=(-1)n-i+n-idetM=(-1)i+jdetMij. detA i- j- 8.7. (). , .

    8.5. n- K.

    = [

    11 21 112 22 21 2

    ]

    adjA .

    , = [

    11 21 112 22 21 2

    ]

    8.8. , (adjA)=(adjA)A=(detA)I, I

    . , detA 0, 1 =1

    .

    : A=(aij) adjA=(bij). i- (ai1,ai2,,ain), a j- adjA e (aj1,aj2,,ajn). bij, ij- AadjA, bij=ai1Aj1+ai2Aj2++ainAjn i=j, 8.7. bij=detA. i bij=0. , ai1Aj1+ai2Aj2++ainAjn j- i- . 0 i- j- . bij=0, =

    { = 0

    , adjA=(detA)A.

    (adjA)A=(detA)I. : .

    8.6.

    n n :

    111 + 122 + + 1 = 1211 + 222 + + 2 = 211 + 22 + + =

    A=(aij).

    i- (b1,,bn)t. . 8.9.

    0.

    1 =1

    , 2 =

    2

    , , =

    .

    : Ax=b , = 0.

    0. 1 =1

    .

    Ax=b A-1

    = 1 =1

    () (1)

    , i- 1

    1

    (1 , 2 , , ).

    b=(1 , , ) (1) =

    1

    (11 +

    22 + + ) (11 + 22 + + ) ( i- ) i- (1 , , )

    . 11 + 22 + +

    = , =

    .

    .

    = 0 , . 8.10. Ax=0 = = 0. : Ax=0 , = 0.

    8.7.

    8.11. . detA=detB. : =-1, detB=det(P-1)detAdetP.

    detP-1detP=det(P-1P)=detI=1, detB=detA. .. .. V. detT=det.[], [] {}. 8.11. detT detT {.}. 8.12. S T V. :

    1) det(ST)=det(S)det(T) 2) T e

    detT 0 : 1) det(ST)=det[] =([][])=det([])det([])=det(S)det(T

    2)T e [] det[] 0 det(T) 0.

    det(1v)=1 (1v e ) det(T-1)=1/det(T), .

    8.8.

    n- . n- .. A=(A1,A2,,An), =(Kn)n.

    : D:AK , ..

    1) Ai e +, D(A)=D(,B+C,)=D(,B,)+D(,C,

    2) i , D(A)=D(,B,)=D(,,...)

    : D:AK D(A)=0 , .. D(A1,,An)=0 Ai=Aj

    ij. . 8.13.

    D:AK : 1) D 2) D 3) D(I)=1

    D

    , , D(A)=detA. : D(A)=detA 1),2),3). det 2) 3), 1). Ai=Bi+Ci Bi=(b1,,bn) Ci=(c1,,cn) .. ai1=b1+c1, ai2=b2+c2,, ain=bn+cn. i- , detA=det(A1,,Bi+Ci,,An)= ai1 Ai1+ai2 Ai2++ainAin = =(b1+c1) Ai1+(b2+c2) Ai2++(bn+cn)Ain = (b1 Ai1+b2 Ai2++bnAin)+ (c1 Ai1+c2 Ai2++cnAin) =det(A1,,Bi,,An)+ det (A1,,Ci,,An). D 1),2) 3). { 1, , } Kn, 3)

    D(, 2 , )=D(I)=1. (1i)

    D(, , )=sgn =12 .(1) =(ij) n- (1),1) 2) D(A)=D(a11e1+a12e2++a1nen,a21e1+a22e2++a2nen,,an1e1+an2,e2++annen)

    1 21 2 21

    1 21 2 1 2

    i i ni ii n ni

    i i ni i in i n

    D( a e ,a e ,...,a e )

    (a ,a ,...,a )D( e ,e ,...,e )

    kade sumiraweto se br{i po site nizi

    1 2 ni ,i ,...,i za

    1 2ki { , ,...,n } . Ako dva od ovie indeksi se ednakvi , pr.

    j ki i , j k toga{ od (ii) imame

    1 20

    i ii nD( e ,e ,...,e )

    Zatoa sumiraweto vo (2) se vr{i po site permutacii

    1 2 ni ,i ,...,i Od (1) =>

    1 21 2i i ninD( A) ( a ,a ,...,a )(sgn )

    det A

    9.1 Polinomi od matrici i linearni

    operatori Neka

    1 0

    n

    nf ( x ) a t ... a t a

    e polinom so koeficienti vo K. Ako A e kavdratna matrica nad K , definirame

    1 0

    n

    nf ( A) a A ... a A a I

    Pritoa A e koren ili nuala na polinomot

    f ako 0f ( A) .

    Teorema9.1. Neka g i f se polinomi nad K i neka A e n kvadratna matrica nad K. Toga{

    i ) ( f g )( A) f ( A) g( A)

    ii )( f g )( A) f ( A) g( A)

    i za proizvolen scalar k K

    iii )( k f )( A) k f ( A) Osven toa bidej}i

    f ( t ) g( t ) g( t ) f ( t ) dobivame

    f ( A) g( A) g( A) f ( A) odnosno sekoi dva polinoma po A komutiraat me|u sebe. Dokaz: Neka

    1 0

    n

    nf a t ... a t a i

    1 0

    m

    mg( t ) b t ... b t b

    i ) Neka m n i neka 0ib za i m Toga{

    1 1 0 0

    n

    n n

    f g

    ( a b )t ... ( a b )t ( a b )

  • 1 1 0 0

    1 0 1 0

    n

    n n

    n n

    n n

    ( f g )

    ( a b )A ... ( a b )A ( a b )I

    a A ... a A a I b A ... b A b I

    f ( A ) g( A )

    0

    1 0

    n mk

    k

    k

    n m

    n m

    ii ) f ( t )g( t ) c t

    c t ... c t c

    kade

    0 1 1 0k k k kc a b a b ... a b

    Zatoa

    0 0 0 0 0

    n m n m n mk i j i j

    k j j i j

    k i j i j

    ( fg )( A )

    c A a b A a A b A

    f ( A )g( A )

    iii ) Po definicija

    1 0

    n

    nkf ka t ... ka t ka

    pa zatoa

    1 0

    1 0

    n

    n

    n

    n

    ( kf )( A ) ka A ... ka A ka I

    k( a A ... a A a I ) kf ( A )

    Neka sega T :V V e linearen

    operator na vektorskiot proctor V nad

    poleto K . Ako

    1 0

    n

    nf ( t ) a t ... a t a toga{

    definirame f (T ) so

    1 0

    n

    nf (T ) a T ... a T a I

    kede I e edine~noto preslikuvawe. T go vikame nula(koren) na f (T ) ako

    f (T ) =0. Pritoa va`i teorema 9.1 vo slu~aj ako namesto matricata A zememe operator T. Zatoa pri izbrani dva polinoma po T komutiraat. Osven toa ako A e matri~na reprezentacija

    na T toga{ f ( A) e matri~na

    reprezentacija na f (T ) . Specijalno

    f (T ) =0 akko f ( A) =0. 9.2.Sopstveni vrednosti i sopstveni

    vektori

    Neka T :V V e linearen operator

    na vektorskiot proctor V nad poleto K

    .Skalarot K go narekuvame sopstvena vrednost (ili karakteristi~na vrednost) na T ako postoi nenulti vektor

    v V taka {to T( v ) v . Sekoj vektor v {to go zadovoluva ova ravenstvo se narekuva sopstven vektor (ili karakteristi~en vektor ) na T {to

    soodvetstvuva na sopstvenata verednost . Da zabele`ime deka sekoj skalaren

    multipl kv e isto taka sopstven vektor

    T( kv ) kT( v ) k( v ) ( kv ) Mno`estvoto od site vektori v za koi

    va`i T( v ) v e vektorski

    podprostor od V nare~en sopstven

    podprostor za . Teorema9.2. Neka T :V V e linearen operator na vektorskiot proctor

    V nad poleto K . Toga{ K e sopstvena vrednost za T akko operatorot

    I T e singularen. Sopstveniot podprostor na e ker od I T . Dokaz: Neka K e sopstvena vrednost za T. Zatoa postoi nenulti vektor za v

    taka {to Tv v Iv od kade sleduva deka homogeniot sistem

    0( I T )v ima nenulto re{enie

    v ( 0v ) a toe povlekuva deka

    I T e singularen operator. Obratno, neka I T e sungularen operator. Toa zna~i deka postoi nenulti vektor v taka

    {to 0( I T )v odnosno

    v T( v ) .Sleduva e sopstvena vrednost. Pritoa sopstveniot potprostor na

    e mno`estvoto vektori v taka {to 0( I T )v a toe e vsu{nost

    ker( I T ) . Teorema9.3.Nenultite sopstveni vektori {to odgovaraat na razli~ni sopstveni vrednosti se linearno nezavisni.

    Dokaz: Neka 1 2 nv ,v ,...,v se nenulti

    sopstveni vektori na eden operatot

    T :V V {to odgovaraat na razli~ni

    sopstveni vrednosti 1 2 n, ,...,

    soodvetno. Dokazot deka

    1 2 nv ,v ,...,v se linearno nezavisni

    e po indukcija na n . Ako n =1 toga{ 1v e

    linearno nezavisen bidej}i 1v 0 . Da

    pretpostavime deka

    1 1 2 20

    n na v a v ... a v

    (1) od ovde e

    1 1 2 20

    n nT( a v a v ... a v )

    1 1 1 2 2 20

    n n na v a v ... a v

    (2)

    Ako (1) se mno`i so i se odzeme od (2) se dobiva

    1 1 1 2 2 2

    1 1 10

    n n

    n n n n

    a ( )v a ( )v ...

    a ( )v

    Prema induktivnata pretpostavka

    1 2 1nv ,v ,...,v se linearno

    nezavisni vektori pa 1 1 na ( )

    =0 ,. . ., 1 1 1n n n na ( )v =0.

    Bidej}i

    1 1n n n,...,

    sleduva deka

    1 2 10

    na a ... a

    .Zamenuvaj}i go toa vo (1) dobivame deka

    0n n

    a v odnosno

    0n

    a bidej}i 0nv

    Zna~i 1 20

    na a ... a

    pa vektorite 1 2 nv ,v ,...,v se lin

    nezavisni vektori.

    9.3. Dijagonalizacija na linearni

    operator ii sopstveni vektori

    Neka T :V V e linearen operator

    na vektorskiot prostor V so kone~na dimenzija. Zabele`uvame deka T mo`e da se pretstavi kako matrica

    10 0

    0

    0

    0 0n

    k ...

    ... k

    Akko postoi { 1 2 nv ,v ,...,v } vo

    V za koja

    1 1 1

    2 2 2

    n n n

    T( v ) k v

    T( v ) k v

    .............

    T( v ) k v

    Odnosno ako 1 2 nv ,v ,...,v se

    sopstveni vektori na T za sopstvenite

    vrednosti 1 2 nk ,k ,...,k

    Obratno ako V ima baza

    1 2 nv ,v ,...,v koi se sopstveni

    vektori zaV toga{ vo odnos na taa baza T se dijagonalizira .

    Teorema9.4. Eden T :V V linearen operator mo`e da se pretstavi

    kako dijagonalna matrica V akko V ima baza {to se sostoi od sopstvenite vektori na T. Vo slu~aj dijagonalnite elementi na V se soodvetnite sopstveni vrednosti . Druga formulacija na teorema9.4

    Edna n kvadratna matrica A e sli~na so dijagonalnata matrica V akko A ima nlinearno nezavisni sopstveni vektori.Vo ovoj slu~aj dojagonalnite elemeti na V se soodvetite sopstveni vrednosti .

    Vo prethodnata teorema ako P e matrica ~ii koloni se n nezavisni sopstveni

    vektori na A, toga{

    1B P AP .

  • 9.4.Karakteristi~en polinom.

    Teorema na Hamilton-Keli

    Da razgledame n kvadratna matrica A nad poleto K

    11 12 1

    21 22 2

    1 2

    n

    n

    n n nn

    a a a

    a a ... a

    A

    a a a

    Matricata ntI A kade nI e

    n kvadratna edine~na matrica se narekuva karakteristi~na matrica na A

    11 12 1

    21 22 2

    1 2

    n

    n

    n

    n n nn

    t a a a

    a t a ... a

    tI A

    a a t a

    Nejzinata determinanta

    A n( t ) det( tI A) koja e

    polinom po t se narekuva karakteristi~en

    polinom na A, a 0ndet( tI A) se narekuva karakteristi~na ravenka na A. Oblikot na karakteristi~niot polinom. Dobivame:

    11 22

    A

    nn

    ( t )

    ( t a )( t a ) ... ( t a )

    +izrazi so najmnogu ( n 2) mno`ieli od

    oblik iit a Zatoa

    1

    11 22

    A

    n n

    nn

    ( t )

    t ( a a ... a )t

    +

    izrazi od ponizok stepen. Zatoa

    A( t ) e moni~en polinom

    (koeficient pred najvisokiot stepen e 1)

    od n ti red i koeficientot pred 1nt

    e tragata na matricata A. Osven toa ako

    stavime 0t toga{ 0 1

    n

    A( ) det( A) ( ) det A

    No 0A( ) e slobodniot ~len na

    polinomot A( t ) . Zna~i

    1 1

    A

    n n n

    ( t )

    t ( trA )t ... ( ) det A

    9.6 n- .

    (t) A.

    . 9.2 . e det( ) = 0 . (t). 9.3,9.4 9.6 9.7. n-

    (t) = ( 1)( 2) ( ) . 1, , n (t), 1, , . 9.8. n- C. . 9.9 .

    1B P AP . 1( )tI tP tI P

    1det( ) det( )

    1 1det( ( ) )

    tI B tI P AP

    P tI P P AP

    1det( ( ) )

    1det det( )det det( ).

    P tI A P

    P tI A P tI A

    .

    9.5 n- . f(x) f(A)=0. . p,(p)(A)=p(A).(A)=0 . f f(A) ( 1 ). . . - ( ). . p q , . r p-q (r-1)- (p-q)(A)=p(A)-q(A)=0 - 0=0 . . 9.10 m(t) . ,m(t) . : f e f(A)=0. f m(t)

    f(t)=q(t)*m(t) +r(t) degr= r. m(t) f(T) . f(T)

    f(T)=0 f(A)=0 . . , .