KVET(flos)

• je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny

• nahosemenné rastliny nemajú typické

kvety- majú samčie a samičie šištičky

Funkcie

• opelenie - je zaistené umiestnením

kvetov na stonke ich

farebnosťou alebo stavbou • ochrana - chráni rozmnožovacie

ústroje a v nich pohlavné

bunky • vývoj - zabezpečuje vývoj semena

Stavba kvetu

(krytosemenné rastliny)

1-kvetná stopka 2 - kvetné lôžko 3 - kvetný obal 4 - tyčinky 5 – piestik

• Kvetná stopka - ňou sa kvet pripája na

stonku • Kvetné lôžko - vzniklo zo stonky a nesie

všetky časti kvetu • Kvetné obaly - vznikli premenou listov,

chránia vnútorné časti kvetu,

môžu byť rôzne sfarbené aby

prilákali opeľovače • Rozmnožovacie útvary - tyčinky

- piestik

Kvetné obaly

• Nerozlíšené

-okvetie

• Rozlíšené

- kalich

- koruna

• KALICH (K -calyx)

- je väčšinou zelený (nie je to pravidlo), tvorí vonkajšie časti obalov,  môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava)

• KORUNA (C -corolla)

- tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá.

Okvetie ( P -perigon)

• nerozlíšený kvetný obal – rovnakotvarý• tvoria ho len okvetné lístky• typické pre vývojovo staršie čeľade• zo súčasných zástupcov ho môžu mať

jednoklíčnolistové rastliny (napr. tulipán )

Tyčinky

• Sú samčie rozmnožovacie útvary, ktoré sa vyvinuli z listových útvarov.

• Skladá sa z nitky a peľnice. Nitka môže byť rôzne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu.

• V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa  vytvárajú peľové zrná.

Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva androeceum.

V peľniciach je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého po redukčnom delení vznikajú štvorice peľových zrniek. Jadro peľového zrnka sa skôr, ako opustí peľovú komôrku, mitoticky delí a vznikne.

- vyživovacia bunka(vegetatívna)

–z nej klíčením vyrastie peľové vrecúško- rozmnožovacia bunka (generatívna)

- z nej mitózou vzniknú dve samčie pohlavné

bunky = spermatické bunky

Piestik

blizna

čnelka

semenník

Podľa postavenie semenníka voči kvetným obalom a tyčinkám môže byť semenník:

• Vrchný (1)- kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod

semenníkom• Polospodný (2) - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred• Spodný (3) - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom

V semenníku sú uložené vajíčka. Môžu byť uložené po celej stene semenníka alebo sú sústredené na jeho okrajoch. Na obrázku sú znázornené najčastejšie druhy uloženia vajíčok (placentácia):

stredová nástenná rohová

Na vrchole vajíčka je otvor – peľový vchod. Vajíčkové jadro je vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka – materská bunka zárodočného mieška – sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový zárodočný miešok. Jadro mladého zárodočného mieška sa mitoticky delí 3-krát za sebou a vzniká 8 jadier,z ktorých sa vytvára na jednom póle vajíčka: vajcová bunka a 2 pomocné bunky, na protiľahlom póle sa vytvoria: protistojné bunky a dve jadrá v stred splynú a a vytvoria: diploidné centrálne jadro.

Kvety semenných rastlín môžu byť

• Obojpohlavné

– v jednom kvete sa nachádzajú aj piestik

aj tyčinky

• Jednopohlavné- v kvete sa nachádzajú

len samčie (tyčinky)

alebo len samičie (piestik) orgány

Rastliny, ktoré majú jednopohlavné kvety môžu byť:

• jednodomé

- oba typy kvetov aj samčie aj samičie sú na jednej rastline

• Dvojdomé- na jednej rastline sa

nachádzajú len samčie alebo len samičie kvety

Druhy kvetov podľa zoskupení

• jednotlivý kvet • súkvetie- súbor kvetov- môže byť:

1. jednoduché

- strapcovité

- vrcholíkové

2. zložené

(kvety v súkvetí sú

nahradené ďalším

súkvetím)

Strapcovité súkvetie

- je typické tým, že dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú

- kvety rozkvitajú zdola nahor, v prípade plošných súkvetí (úbor) z okrajov súkvetia do jeho stredu

Vrcholíkové súkvetie

- majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú

- kvety rozkvitajú zhora nadol, pri plošných súkvetiach zo

stredu súkvetia k okrajom

Stavba kvetu (nahosemenné rastliny)

• Kvetom sú jednopohlavné samčie a samičie šištičky.

Samčie šištičky – tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané výtrusné listy = tyčinky. Majú dve voľné alebo zrastené výtrusnice = peľové komôrky. V nich vznikajú jednobunkové peľové zrnká.

Samičie šištičky

– tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny. Na nich sa vytvoria dve nahé vajíčka.

vajíčka sú nahé

samčia šištička

tyčinka

samičia šištička

šupina s vajíčkami