~ 1 ~

~ 2 ~

~ 3 ~

Prepísal a zostavil: Pavol Hromník, 2011

Text sa s originálom zhoduje takmer na 100%. Odchýlky môžu byť spôsobené zlou čitateľnosťou (prepisované z fotiek kroniky). Text je zachovaný v pôvodnej textácii, bez jazykovej úpravy. Tým som chcel docieliť autentickosť písma a jazyka z daného obdobia.

Táto pamätná kniha obsahuje 54 /: päťdesiatštyri :/ číslovaných strán.

V Horných Držkovciach, dňa 25/ IX. 1933

~ 4 ~

~ 5 ~

Kronikár oKronikár oKronikár oKronikár o sebe:sebe:sebe:sebe: Uznesením obecného zast. zo dňa 25/ IX. 1933 bol som ja, Rudolf Mihálik, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie ujal som sa dnes 1. sept. 1933. Som rodákom z Ruskoviec, kde až doteraz bývam. Narodil som sa dňa 3. novembra 1913 a po absolvovaní 4. tr. reál. gymnázia, bol som prijatý dňa 5. sept. 1932 za kanc. výp. silu k okresnému úradu v Bánovciach n. Bebr., kde až dosiaľ pracujem.

Pôvod:Pôvod:Pôvod:Pôvod: Kedysi na miestach, kde sa teraz rozprestiera obec Horné Držkovce,

nachádzaly sa husté lesy, ktoré boly miestami prerazené neschodnými cestami. Istý pán, idúc tade na svojom koči, v mieste kde t.č. obec uial sa prehodiť. Preto zakričal na kočiša:,, Drž koč!˝Od tých čias údajne vzniklo meno obce ,,Držkovce.˝

Poloha:Poloha:Poloha:Poloha: Obec leží na vicinálnej ceste Veronika – Dubodiel, medzi obcami Dolné Držkovce a Čuklasovce. Rozložená je na malej dolinke v nadmorskej výške 238 m. Domy sú stavané väčšinou tesne vedľa seba popri vicinálnej ceste. K obci iná dedina ako čiastka politickej obce neprislúcha.

Majer:Majer:Majer:Majer: Niekedy celú obec mali v rukách zemani. Okolo roku 1875 mal tunajšiu obec – vlastne majer – v rukách Váli. Za ním ho mal 10 rokov Eizelt, ďalej Jatvári, Vérik, Krajčí a posledný majiteľ bol Krajč. Po poslednom majiteľovi sa majetok rozparceloval a odkúpili ho terajší majitelia, ktorí všetci prišli od Žiliny.

~ 6 ~

Vodstvo:Vodstvo:Vodstvo:Vodstvo: Smerom od západu na východ tečie cez obec potok ,,Inovec˝, ktorý pramení v horách lesnatého Inovca. Ide stále smerom východným a pri obci Biskupice vlieva sa do potoka Bebravy. Brehy potoka porastené sú jelšami. V dobe veľkého sucha býva v potoku veľmi málo vody. Život pri potoku býva veľmi čulý. Ženy perú šaty, máčajú konope a gazdovia napájajú statok.

Miestne názvy:Miestne názvy:Miestne názvy:Miestne názvy: Pozemky ležiace od obce smerom severným menujú sa ,,Pod barinou˝, poneváč na chotári nachádza sa od pradávna močiar, ktorý ani v dobe veľkého sucha nevyschne. Pozemky ležiace smerom západným k obci Čuklasovce menujú sa ,,Kalište˝.

Obyvatelia:Obyvatelia:Obyvatelia:Obyvatelia: Podľa posledného sčítania ľudu v roku 1930 napočítané bolo v obci 117 obyvateľov v 33 domoch. Dľa vierovyznania sú všetci rím. kat. a dľa národnosti všetci Slováci. Na jeden dom pripadá priemerne 4 obyvatelia. Obyvatelia obce sú írečitý /: pôvodný :/, ktorých je veľmi málo a prisťahovalí z iných obcí. Väčšina nových prisťahovalých obyvateľov prispôsobila sa domácim pomerom až na nárečie.

Zamestnanie:Zamestnanie:Zamestnanie:Zamestnanie: Obyvatelia sa zamestnávajú roľníctvom a chovom statku. Z hospodárskych pestuje sa: rožný statok, chov bravov, koní a domácich zajacov, ktorých je veľmi málo. Chov hydiny tiež prekvitá. Sú to: kačice, husi, sliepky. Jednotnej sorty v pestovaní hydiny niet. Sú to kríženci všetkých možných druhov. Ako domáci priemysel prekvitá v obci tkalcovstvo. Na trhy a jarmoky chodia obyvatelia do Bánoviec a Trenčína. S domácich výrobkov donášajú na trh maslo a syr. Ovocia je veľmi málo, a čo je, to spotrebujú v domácnosti. Ženy cez zimu spracovcívajú ľan a konope, pradú a tkajú plátno. Chlapi opravujú hospodárske náradia, pletú koše, grabičky na sbieranie zemiakov a klonky pre drobnú hydinu.

Vzdelanie obyVzdelanie obyVzdelanie obyVzdelanie obyv.: v.: v.: v.: V obci sú 2 analfabeti. O vzdelanie obyvateľstva stará sa škola, ktorá je v Dolných Držkovciach, kam musia deti chodiť. O ďalšie vzdelanie obyvateľstva stará sa obecná knižnica, ktorá je umiestnená tiež

~ 7 ~

v Dolných Držkovciach. Vzdelávajúcim spolkom v obci je dobrovolný hasičský sbor, ktorý bol založený v roku 1933, dotiaľ hasičského sboru v obci vôbec nebolo. Veliteľom hasičského sboru je Gejza Rédeky.

Správa obce:Správa obce:Správa obce:Správa obce: Starostom obce je Ján Kuča, podstarostom Šimon Mravec, radný Juraj Gálik. Členovia obecného zastupiteľstva sú: Jozef Varényi, Vincenc Maják, Lud. Rédeky, Ján Balát, František Mrocek a Jozef Sidor. Obecné zastupiteľstvo má 9 členov, ktorí boli svolení v roku 1931. Notársky úrad v obci niet. Obec patrí do notariátu dolno – držkovského. Terajším notárom je p. Štefan Švec. Obecným pokladníkom je Jozef Varényi. V noci o bezpečnosť obce stará sa nočný strážnik. Obecné zastupiteľstvo hospodári s obecným majetkom a stará sa o blaho obce a občanov. Približná cena nemovitého majetku obce je 2.000 Kč. Obec nemá žiadnej dlžoby.

Úrady:Úrady:Úrady:Úrady: Obec Horné Držkovce patrí k súdnemu okresu Bánovce n. Bebr., kde je berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola a okresný úrad. Farský kostol pre občanov je v obci Malá Hradná. Lekár a lekáršia sú v Bánovciach n. B., mrtvých pochovávajú na tunajšom hrobitove. Poštovňa je v Dolných Držkovciach odkiaľ listonoš donáša poštu do tunajšej obce.

Lesy:Lesy:Lesy:Lesy: V tunajších lesoch býva príjemne si odpočinúť. Sú to najviac lesy ihličnaté. Najviac vidíme smreky, borovice menej jedlí, líp, brezí, málo dubov, jaseňov a osík. V starších porastoch hlavnou drevinou je borovica, mladšie porasty už väčším dielom tvorí smrek. Jedle a buky, ktoré pred tým bývaly ozdobou tunajších lesov, čím ďalej, tým viac myznú, jednak preto, že vyžadujú prirodzeného omladzovania pod materskými stromami, jedle ale tiež domáce obyvateľstvo spotrebuje pre domácu potrebu. Cudzie dreviny sa v tunajších lesoch nenachádzajú. Vedlajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom sbierania okolného obyvateľstva. Z jedlých húb nachádzajú sa hríby, májovky, šampiony, kuriatka, rýdziky a iné. Ani na kvetiny neni kraj chudobný. Vyskytuje sa tu borievka, jarná bladula,

~ 8 ~

na lúkach pelynok, rozpuk, divizna a iné. Z krovín vidíme obyčajný hloh plnokvetý, kaliun, vtáči zobák, čilimník atď.

Z užitkovanej zveri vyskytujú sa v malom počte zajaci. V lesoch poskakuje veverica, poľný zajac. V zime z lesov vybieha lesná kuna, tchor, v niektorých domoch okrem domácich myší škodia aj potkani. Zo škodného zverstva veľmi zriedka vyskytuje sa líška. V posledných rokoch rozšírila sa veľmi ondatra. Vtáctva velice ubýva. Nemá príhodných miest k hniezdeniu, lebo staré stromy a rôzne kroviny sa odstraňujú, močiare vysušujú, slamenné strechy tiež miznú. Najhojnejší je vrabec a strnádka. I lastovičky sú v hojnom počte. Nad poľami v lete ozýva sa spev škovránka. Za oráčmi hopkajú konipasi a chocholúšky. Jarabice tiež v dosť hojnom počte oživujú tunajšie polia, obzvlášť v priaznivom lete, kedy bez lejákov a mokra môžu sa dobre vyliahnuť a vyrásť z najútlejšieho veku. V príhodných lesných miestach vidieť tiež bažantov. V zimných mesiacoch hojne vidieť v obci a na okolí straky, šedivé vrany a havranov.

Podnebie:Podnebie:Podnebie:Podnebie: Podnebie je mierne. Prvé mrazy nastávajú v prvej polovici novembra, posledné ku koncu apríla. Z jara rozmrzá pôda, takže už v marci sa dá siať. V lete podúva vetrík obyčajne od západu. Južný vietor prináša obyčajne dážď. Jarné práce na poli začínajú v mesiaci marci a počiatok žnú ražných začiatkom júľa.

Poľné hospod.Poľné hospod.Poľné hospod.Poľné hospod.: Poľné hospodárstvo je na dosť vysokom kultúrnom stupni. Tunajšie dobré nivy boly by ešte úrodnejšie, keby atmosférické srážky boly pravidelnejšie a keby vyššie položené polia boly od severu a západu chránené proti studeným vetrom. Orná pôda složená je väčšinou zo žltej a belavej hliny. Miestami sa nájde aj červenica. Pôda v lesoch je štrkovitá. Pôda dľa výnosnosti je stredne úrodná, obrába sa výlučne pluhom. Z obilia sa najviac pestuje pšenica /: žito :/, jačmeň, raž menej už ovos. Z iných plodín pestuje sa v chotári fazula, zemiaky, kapusta a konope.

~ 9 ~

Plodiny upotrebia sa v domácnosti, len zvyšné obilniny odvážajú sa na trh. Plodín a obilnín je pre obyvateľstvo nadostač.

Červená ďatelina i vojteška darí sa dobre; prvá dáva dve, druhá tri až štyri seči. Zemiaky pestujú sa len pre vlastnú potrebu. Ustálených druhov na sadenie niet. Obilniny obyvateľstvo seje väčšinou rukama. Kosenie ďateliny a obilia deje sa zväčša kosami. Žacích strojov v obci niet. Obilie mláti sa výhradne strojom, hnaným parným, výbušným motorom. K maštalnému hnoju, vyrobenému vo vlastnom hospodárstve, prikupuje sa ešte umelé hnojivo, najviac ,,superfosfát˝.

Dobytok:Dobytok:Dobytok:Dobytok: Domáceho dobytka je dosť. Po vojne ceny dobytka veľmi stúply. Roku 1920 – 1921 bola jedna krava až za 3.000 – 4.000 Kč., kôň za 5.000 – 7.000 Kč. Chov užitkového dobytka je zväčša účelný a to nie len preto, že krmivá vo vlastnom hospodárstve získané sa zúžitkujú, ale i značné množstvo jadrových krmív sa prikupuje. Užíva sa hojne pšeničných a žitných otrúb a jačmenného šrotu. Kŕmenie kráv deje sa väčšinou v maštaliach a len v lete a na jeseň vyháňa sa dobytok na pašu. Odchov mladšieho dobytka je následkom väčšieho počtu dojníc ako i nedostatkom pastvín podriadený a nestačí pre vlastnú potrebu. Ošípaných chová sa tu pomerne málo i to väčšinou domáceho plemena. Proti červienke ošípaných čelí sa so zdarom očkovaním.

Záhrady:Záhrady:Záhrady:Záhrady: Vysoká, otvorená poloha s pozdnými mrazmi a silnými vetrami, neslúži ovocinárstvu v našej obci; preto nestretávame sa tu s ušlachtilými druhmi. Pozdĺž vicinálnej cesty, kde ovocné stromy musia byť vysadzované a taktiež okolo niektorých poľných ciest a v zahradách, je asi dve tretiny sliviek, ostatok najviac hrušky a jablone. Sušiarne na sušenie ovocia v obci niet. Stromy trpia najviac rakovinou a hmyzom. Ošetrovanie stromov obmedzuje sa na vyrezávanie suchého dreva a na natieranie kmeňa

~ 10 ~

vápnom miešaným s hlinou. Z ovocných krov málo sa pestuje egreš a vinná réva.

Chotár:Chotár:Chotár:Chotár: Podoba katastru obce je nepravidelný štvoruholník. Chotár obce na strane východnej súsedí s chotárom obce Dolné Držkovce, na juhu Malé Hoste a Cimenná, na západe Čuklasovce, na severe Malá Hradná. Zvyčajná miera plôch v obci je merica = 600 štv. siah /: 1 štv. siaha = 3.596 m2, 1 merica je 21 a 57 m2, 60 dm2 :/ čo je asi 1/5 ha. Najväčší majetník katastrálnej pôdy je L. Rédeky, drží 15. k. j. pôdy. Pôda až do smrti gazdu sa nerozdeľuje. Gazda hospodári spolu s deťmi a vnukmi. Po smrti gazdu si majetok rozdelia medzi sebou deti, keď tých niet ta pokrevní príbuzní, medzi sebou. Týmto sa jednotlivé polia delia na menšie čiastky.

Život ľudu:Život ľudu:Život ľudu:Život ľudu: Obyvatelia obce sú pracovití až príliš sporiví a nábožní. Voči novotám, zvlášť stará generácia, chová sa s určitou nedôverou. Pre kultúrno – osvetové podniky prejavuje ešte málo porozumenia. Členovia rodiny žijú pospolu. Rodičia s dospelými synmi spolu hospodária na majetku. Majetok sa rozdeluje medzi deťmi až po smrti otca, kedy synovia ostávajú obyčajne i naďalej pod jednou strechou. Celá rodina jie väčšinou z jednej spoločnej misy. Ľud je dosiaľ ešte hodne poverčivý. Poverčivosť o bosoráctve a strašidlách, zvlášť u staršej generácie ľudu, sa ešte i doteraz zachovala. Ľud svoj ľudový kroj už tiež zanechal, zvlášť ženy a dospelé dievčatá upustili od dedinského kroja a nosia šaty mestské. Kroj kde – tu ešte uschovávajú jako necennú pamiatku vo svojich truhlách.

Ľudové liečenie:Ľudové liečenie:Ľudové liečenie:Ľudové liečenie: Keď niekto v domácnosti alebo v obci onemocnie, to prídu hneď babičky rôznymi radami a domácimi liekami. Sú to rôzne byliny, ktoré buďto priamo prikladajú na otvorené rany a opuchliny alebo ich odvarku používajú na vnútorné onemocnenia. Náš ľud pozná tieto liečivé byliny: Devätorník /: lomikameň :/ je vraj od deväť nemocí. Repík používajú na otvorené rany vzniklé porúbaním alebo porezaním ruky a nohy. Kamilky sú na žalúdkové bolenia. Materina dúška upotrebí sa vraj pri bolení zubov a pri opuchlinách.

~ 11 ~

Okrem toho ľud pozná ešte mnoho iných liečivých bylín. Tieto byliny sbierajú v dobe kvetu a sušené uchovávajú. Svojej reči si ľud veľmi neváži. Používa v reči i cudzie slová, ktoré im utkvely v pamäti ešte z doby predprevratovej.

Mobilizácia:Mobilizácia:Mobilizácia:Mobilizácia: Dňa 1. augusta 1914 slnko sa milo usmievalo na zem, na ktorej ľud

ťažko pracoval. Bola najväčšia žatva. Do notárskeho úradu prišly mobilizačné vyhlášky, odkiaľ ten istý deň ich notár rozposlal po obecných starostoch cieľom bezodkladného vyhlásenia. V obci nastal veľký rozruch, poneváč všetci vojaci do 37 rokov boli povinní ihneď nastúpiť vojenskú službu. V inštrukciach bolo veľmi podrobne uvedené, ako sa má mobilizácia v obci vyhlásiť, koľko má byť ustanovených vodičov koní, pripravených povozov i s obručami a nepremokavou plachtou, ktoré obec na rozkaz ihneď má vydať. Tým ktorých volaly mobilizačné vyhlášky, oči vlhly, lebo priniesly ťažké rozlúčenie mnohým rodinám s drahými otcami, synmi, bratmi, niektorým navždy. Potešovali sa, že vojna nemôže dlho trvať, iba pár týždňov. Bol tedy každý presvedčený, že sa za krátky čas vráti. Keď dochádzali prvé správy z bojísk, verejnosť ich hltala s horúčkovitým záujmom. Všeobecne sa malo za to, že pri pokročilej válečnej technike a utkaní stotisícových armád padne rozhodnutie niekoľkých mesiacoch, keď nie v týždňoch. Podľa vyhlášky C zo dňa 20. júľa 1914 o čiastočnej mobilizácii, vyhlášky A zo dňa 31. júľa 1914 o všeobecnej mobilizácii, vyhlášky C I. zo dňa 21. augusta 1914 o všeobecnej mobilizácii domobrancov v niekoľkých dňoch ťažkú vojenskú službu z tunajšej obce nastúpili: Ján Senko, Ján Gross, Jozef Novota, Štefan Varényi, Ján Rédeky, Karol Novota a Gustav Praženec. Kto sa otálal bol vypravený

~ 12 ~

četníctvom. Vojaci prvej výzvy poslušne a v tupej oddanosti nastupovali vojenskú službu a tí druhí boli radi, že na nich ešte nedošlo. Dňa 2. augusta 1914 museli všetci majitelia koní predviesť svoje kone k odvodu do Bánoviec n. Bebr., kde tie najlepšie im boli zrekvirované. Z tunajšej obce boly odvedené 2 kone a 1 povoz. Kone boly majetkom tehdajšieho pánstva. Dohľad na húf koní, o ktorých sa vedelo, že všetky zahynú, bol tiesnivý.

Domobranci:Domobranci:Domobranci:Domobranci: Zranení, nemocní, zajatí, padlí spôsobili v radoch bojovníkov značné ztraty a keď sa ukazovalo, že vojna nebere žiaden koniec, muselo sa vojsko doplňovať novými posilami. Na podzim prvého roku vojny boly preto nariadené odvody všetkých mužov, ktorí predtým vojakmi nebol. Nariadené boly domobranecké prehliadky, ktoré sa konaly v Bánovciach nad Bebravou. Pri týchto prehliadkach, ktoré sa striedaly od roku 1914 – 1918, bývalí nevojaci 18 – 42 roční schopnejší boli odvádzaní a po krátkom výcviku posielaní na front. Z tunajšej obce nastúpil Michal Brigant, ktorý na vojne i spadol. Pri prvých odvodoch odvedený Jozef Novota tiež ostal na bojišti.

Málo drobných:Málo drobných:Málo drobných:Málo drobných: Hneď na začiatku vojny zmizly z obehu zlaté peniaze, do konca roku 1914 strieborné potom niklové a bronzové. Veľký nedostatok drobných nahradený bol vydavaním veľkého množstva papierových korún, tiež razením dvacaťhaliernikov a dvojhaliernikov zo železa.

....euky:....euky:....euky:....euky: Štát rekviroval obilie, zemiaky, dobytok, lušteniny, mok, seno, slamu, vlnu a iné. Všetko si ľudia kupovali na lístky, vydávané chlebovými komisiami. Obilie mlelo sa na mlecie výkazy, ale dosť sa ho zomlelo i bez nich. V mlynoch bývali často prísne prehliadky, pri ktorých obilie, nekryté mleními výkazmi, bolo bez náhrady zabavované. Ale roľníci radšej obilie predávali štátu, lebo boli podriadení vojenským prehliadkam. Štát za rekvirované obilie mnoho neplatil, potajomky predané obilie malo o mnoho väčšiu cenu. Mäsa bolo tiež veľmi málo a bolo velice drahé.

~ 13 ~

V júni r. 1915 bol prevedený prvý ,,Súpis osevných plôch˝, tiež boly robené súpisy zásob. Kto mal niečo, ten si to dobre ukryl lebo v roku 1916 – 1918 bola veľká núdza o všetko. S ukryvaním pri prehliadkach bolo vždy mnoho práce. Okrem súpisov osevných plôch boly súpisy dobytka, slamy, sena, zásob múky, cukru, zemiakov, masti a rôznych železných predmetov. V roku 1915 nebolo možno dostať petrolej, nebolo cukru a múky málo, len na lístky, niekedy vôbec nič, alebo len za prehnanú cenu, mydla bolo málo, slovom bola bieda o všetko. Pre fajčiarov nastaly zlé časy. Štát prideloval málo tabaku. V obci predával cigaretle, kde to, niektorí s nimi statočne keťasovali, fajčivo bolo, ale len za drahé peniaze. V tabáku bolo hodne lístia bukového, otrusky zo sena, lístie chmelu, čo veru nebolo dobré na fajčenie. Preto niektorí fajčiari pestovali tabak doma práve tak, ako sa varilo aj pivo v domácnosti. Okrem potravín schovávané boly tiež predmety cínové, medené, ktoré prekutávalo a hladalo četníctvo. Kto nemal ničoho, ovšem neschovával, nevymýšlal nejakých úkrytov pod dlážkou, v sene, v stodole, úloch, lese a iné, avšak preca necítil sa šťastným.

Válečné požičky:Válečné požičky:Válečné požičky:Válečné požičky: K válečným účelom vypisovali válečné požičky, ktorých bolo osem. Ľudia boli vyzvaní k vypisovaniu požičiek, zvlášte ale tí, ktorí boli od vojny oslobodení. Niekto ich včas predal s menšou ztrátou; po prevrate staly sa tieto temer bezcennými. Ceny životných potrieb ku koncu války boly netušene vysoké.

Tovar:Tovar:Tovar:Tovar: vvvv roku 1914roku 1914roku 1914roku 1914 vvvv roku 1918 roku 1918 roku 1918 roku 1918

1q pšenica 18 K 250 – 300 K

1q zemiaky 6 – 7 K 250 K

Kôň 400 K 4.000 – 5.000 K

Krava 200 – 300 K 3.000 – 4.000 K

Prasa 20 K 200 K

~ 14 ~

Topánky 13 K 150 – 180 K

Oblek 50 K 300 – 400 K

Košeľa 5 K 50 K

1kg múky -. 30 hal 12 K

1kg hovädzieho mäsa 1,20 K 14 K

1kg bravčovieho mäsa 1,60 K 18 K

1 liter mlieka -. 15 hal 2 K

1 vajce -. 05 hal 1,50 K

1 cigara -. 04 hal 1,20 K

Vojenné hrôzy na frontách nemožno vyjadriť. V zákopoch kopili sa niekedy mŕtvoly vo veľkej výšky. Vzduchom hvízdaly šrapnely a granáty, rozrývaly pôdu, ničili dediny, mestá, pustošily lesy a obracaly celé krajiny v púšť. Mladí ľudia a otcovia rodín, obetovali svoje životy, nevediac prečo. Smútok, bieda, ticho a smrť panovaly všade. Starci, ženy a deti, strachovaly sa o životy svojich drahých na fronte. Krádeže, žobranie, zločinnosť vzrastaly netušenou mierou, lebo veď ľudské srdcia otupely po toľkých bolestiach a nemaly porozumenia pre druhých.

Veliký deň:Veliký deň:Veliký deň:Veliký deň: Veru veliký to bol deň 28. októbra 1918. Právom ho oslovujeme, ako najväčší národný sviatok, lebo toho dňa dožili sme sa samostatnosti,

~ 15 ~

toho dňa bol založený samostatný štát československý. Od 28. oktobra 1918 počali sme po dlhých storočiach opäť žiť životom slobodného národa. Striasli sme putá a okovy so svojich rúk a nôh, vymanili sme sa z područia cudzích vladárov a z otroctva krutých utláčateľov. 28. oktober 1918 je dňom našej národnej revolúcie a dňom nášho národného víťazstva. Behom ďalších mesiacov vracali sa vojaci domov. Po mnohých utrpeniach, mnohokrát po dlhoročnej neprítomnosti radostne boli uvítaní svojimi rodinami i známymi. Bohužiaľ, mnoho sa ich viacej nevrátilo. Najpozdejšie sa vracali legionári italskí, francúzski a ruskí.

Zásobovanie:Zásobovanie:Zásobovanie:Zásobovanie: Po celý rok nebolo k dostaniu piva, v hostincoch sa pila len sódovka. Tiež o tabak bola veľká núdza; fajčiari fajčili suché lístie z orechu, jahôd, ďateliny a iné. Mäso vôbec nebolo možné kúpiť, len v nedeľu sa dostalo na rodinu ¼ kg hovädzieho.

Ceny:Ceny:Ceny:Ceny: Za maximálne ceny, stanovené úradmi, bolo možno dostať veľmi málo. Viac ako za peniaze, dostávalo sa výmenou: 1 liter petroleja za 1 liter mlieka, 10 kg múky za podrážky bôt, 2 kg masti za 10 litrov petroleja, 40 kg cukru za 120 kg múky, 3 m látky na šaty za 40 kg cukru, 5 kg múky za želiezko k pluhu atď.

Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.: V roku 1918 narodilo sa v obci 1 dieťa; manželský sňatok nebol uzavretý ani jeden, zomrelo 1 dieťa.

~ 16 ~

Mesiac: januárMesiac: januárMesiac: januárMesiac: január Počasie bolo celý mesiac studené a pomerne suché. Teplota bola skoro

celý mesiac silne pod nulou, najnižšia bola dňa 23.I. - 15˚C. . . . 19.I. nastala čiastočná obleva, ale hneď druhý deň zase silno mrzlo. Od 20.I. – 23.I. a 28.I. – 29.I. boly silné a studené vetry. Dňa 10.I. a 31.I. mierne napadal sneh, celkom 10 mm. Sňah sa udržal celý mesiac. Bárs počasie bolo skoro celý mesiac silne studené a pomerne suché, neni vidieť na oziminách žiadne škody, poneváč sú dobre zakorenené a čiastočne boly chránené sňahom.

Mesiac: februáMesiac: februáMesiac: februáMesiac: februárrrr Začiatkom mesiaca februára bolo počasie pomerne teplé, v prvej štvrti mesiaca púšťalo. Po tom až do konca mesiaca bolo studeno s častým sňažením, dňa 25.II. bola snehová búrka. Mrazy silné neboly -3, -5˚C. Za celý mesiac bolo 18 dní so srážkami v celku 49 mm. Celý mesiac bolo počasie čisté zimné ale oziminy boly zakryté sňahom, takže poškodené neboly.

Mesiac: marecMesiac: marecMesiac: marecMesiac: marec Počasie celý mesiac marec bolo suché a teplé. Len 19. a 20. marca bol slabý dážď a od 22. – 26. marca v noci slabo mrzlo. Toto teplé a suché počasie veľmi výhodné pre jarnú sejbu, s ktorou bolo započaté okolo 10. marca. Sejba bola veľmi pekne prevedená, ale jariny do konca mesiaca ešte nevyklíčily pre nedostatok vlahy. Stav ozimín je veľmi dobrý. Škody zimnými mrazmi spôsobené neboly žiadne. Miestami sú malé škody na oziminách od hrbáča osenného, ale tieto sú len nepatrné. Ďateliny tiež dobre prezimovaly. Toho roku bolo siate viacej jačmeňa, maku a hrachu.

Mesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: apríl Aj tento mesiac bolo počasie veľmi suché a pomerne velice studené. Začiatkom mesiaca bolo studeno so silnými vetrami, koncom mesiaca

~ 17 ~

nastalo nepatrné oteplenie. Celkom bolo 7 dní so sráškami 12 mm. Tiež boly štyri dni s teplotou pod nulou, z ktorých najsilnejší mráz bol 18. apríla - 8˚C. Mráz poškodil cukrovky, maky a tiež čerstvo vzišlé jačmene. Jačmene boly poškodené nepatrne. Na ovocných stromoch, ktoré pred týmto mrazom začaly kvitnúť, neni vidieť žiadnej škody. Celkové studené a suché počasie škodilo všetkým hospodárskym kultúram a celej prírode, ktorá bola hatená vo svojom vývoji. Oziminy sú žlté a riedke, jačmene málo vyvinuté. Ďateliny sú tiež riedke. Začiatkom mesiaca sa sialy ešte jačmene a cukrovky, neskoršie sa sadily zemiaky a koncom mesiaca kukurice.

Mesiac: májMesiac: májMesiac: májMesiac: máj Mesiac máj bol pomerne hodne suchý a studený. Bolo síce 15 dní s dažďom 75 mm, ale vždy po daždi prišly suché a studené vetry, takže účinok dažďa bol vždy minimálny. Oteplenie nastalo koncom mesiaca. Toto nepriaznivé počasie malo vplyv na všetky hospodárske kultúry, ktoré zostaly vo vývinu pozadu. Studené počasie malo len dobrý vplyv na to, že hlavne nosadci neurobily toľko škôd na cukrovke. Tiež chrústi sa vyskytli tohoto roku veľmi málo. Všetko obilie tohoto roku je riedke a nízke, takže slamy bude málo. Stav žít je najlepší, ale sú tiež nízke. Žita sa vymetaly koncom mesiaca. Zemiaky sú dobré a sú raz okopané. Ďateliny a lúky sú slabé a veľmi zaplavené. Krmiva bude toho roku málo. Ovocné stromy dobre odkvitly a sľubujú hojnú úrodu.

Mesiac: júnMesiac: júnMesiac: júnMesiac: jún Mesiac jún bol celý pomerne velice studený a s dostatočným množstvom vodných srážok. V 15 dňoch napršalo 54 mm. Začiatkom mesiaca bolo počasie dosť chladné, ale bez srážok. Druhá polovica mesiaca bola už daždivá. V noci so 4-ho na 5-ho bol slabý mráz, ktorý poškodil kultúry fazule a zemiakov v chránených polohách. Chladné a daždivé počasie prospelo všetkým kultúram, hlavne okopaninám. Zaostalé pšenice a jačmene sa tiež pekne vyvinuly. Z obilia sú najlepšie raži. Ďateliny vlani zasiate sú velice slabé.

Mesiac: júlMesiac: júlMesiac: júlMesiac: júl Počasie bolo v mesiaci júli suché a až abnormálne teplé. Začiatkom mesiaca bolo síce pomerne dosť chladno, ale potom bolo viac a viac teplo až najvyššia teplota bola koncom mesiaca dňa 29. až +40˚C. So

~ 18 ~

srážkami bolo 7 dní, ale vodné srážky boly minimálne, za celý mesiac len 10 mm. Suché a teplé počasie bolo veľmi výhodné pre žatevné práce, takže do konca mesiaca bola žatva skončená.

~ 19 ~

Mesiac: augustMesiac: augustMesiac: augustMesiac: august Počasie v prvej polovici mesiaca bolo suché a teplé, čo bolo veľmi príhodné pre všetky práce pri žatve a mlatbe, takže jak žatva tak aj mlatba boly bez prerušenia a skoro skončené. V tomto mesiaci bola najvyššia teplota letná a síce dňa 11. augusta až +43˚C. V druhej polovici prišly dážde a po 21. nastalo abnormálne ochladenie. Najnižšia nočná teplota bola 29. augusta 7˚C. V celku bolo 10 dní so srážkami 46 mm. Vodné srážky boly osožné sadivám, ktoré už citelne trpely suchom, krmivám a oráčkam. Druhý odkos ďatelín sa vôbec nekonal pre neúrodu. Cukrovky po dostatočných dažďoch sa zatavily.

Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem. Začiatkom mesiaca bolo trochu dáždivo, v 8 dňoch napršalo 34 mm, ale v druhej polovici mesiaca bolo abnormálne teplo a slnečno. 20. IX. Bol v noci citeľný mráz, ktorý ale neurobil na kultúrach žiadne škody. Dažde velice prospely oračkám a prípravám pre jesennú sejbu, ďalej cukrovke, ktorá už začala citelne žltnúť. Ostatným kultúram dažde už nepomohly. V druhej polovici mesiaca bolo započaté so siatím raže a koncom mesiaca aj so siatím pšenice. Mnoho kukurice je ešte zelenej, poneváč mala málo tepla cez vegetačnú dobu. Úroda zemiakov je velice špatná. Hlavná príčina je naprostá degenerácia sadiva. Na zemiakoch je tiež mnoho pandravov.

Mesiac: októberMesiac: októberMesiac: októberMesiac: október Prvý týždeň v mesiaci bol velice teplý a slnečný. 9. októbra sa zamračilo a ochladilo a od tej doby už potrvalo až do konca mesiaca počasie dáždivé. Za celý mesiac bolo 15 dní so srážkami a napršalo 56 mm. Dažďe boly velice osožné zasiatym oziminám, na preorávanie a úpravu pod oziminy a tiež prospely cukrovkám, poneváč po týchto dážďoch bolo kopanie cukrovky mnoho snadnejšie. Raže sú už zasiate, pšenice až na malé výnimky tiež. Zasiate oziminy pekne vzišly a zdravo sa zelenajú. Na mnohých miestach sú v nich patrné škody od myší. Skludzeň kukurice a zemiakov bola tiež skončená a bolo započaté s vykopávaním cukrovky a krmnej repy.

Mesiac: novem.Mesiac: novem.Mesiac: novem.Mesiac: novem. Celý mesiac november bol dáždivý a zamračený. Za celý mesiac bolo 19 dní so srážkami 65 mm. V hospodárstvesa celý mesiac sa oralo, len

~ 20 ~

v ťažkých pôdach to možné nebolo. Stav ozimín je veľmi dobrý, škody hrabošmi sú veľmi malé.

Mesiac:Mesiac:Mesiac:Mesiac: decemberdecemberdecemberdecember Počasie až na ostatný týždeň bolo opravdove zimné. Sňažiť začalo hneď 1. XII. a potom prišly veľmi tuhé mrazy – maksimum bolo 9. XII. -21˚C, ktoré potrvaly až do ostatného týždňa, kedy nastala naprostá obleva, takže všetok sňah sa rozpustil a bolo blato. Za celý mesiac bolo 13 dní so srážkami, najviac so sňahom.

~ 21 ~

Odvody:Odvody:Odvody:Odvody: V stredu dňa 1. marca pri pravidelnom odvode v Bánovciach n. Bebr., z tunajšej obce zo 4. uznaných bol spôsobilým k činnej službe vojenskej: Rudolf Zemaník.

Žatva aŽatva aŽatva aŽatva a mlatba:mlatba:mlatba:mlatba: V tunajšej obci žatva začala 15. júla a skončila po pekných dňoch koncom júľa. Mlatba začala dňom 14. augusta.

Zmeny držieb:Zmeny držieb:Zmeny držieb:Zmeny držieb: V tomto roku predal Eduard Krejči Jozefovi Vojnovi pozemok na ,,Zahrade˝(Humennica).

Stavby:Stavby:Stavby:Stavby: Behom roku vystaval Jozef Sidor, nádenník rodinný domek.

Nezamestnanosť:Nezamestnanosť:Nezamestnanosť:Nezamestnanosť: V tomto roku ako nezamestnaní, ktorí pobierali lístky št. stravovanej akcie, prihlásení boli: Martin Palarik, Jozef Vojna, Jozef Sidor, Štefan Šér, Karol Praženec, Anna Školníková, Eva Novotková.

Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.: V obci narodilo sa 8 detí; sobáš uzavretý nebol ani jeden; smrtný pád sa neprihodil.

~ 22 ~

Odvod:Odvod:Odvod:Odvod: V pondelok dňa 5. marca pri pravidelnom odvode v Bánovciach n. Bebr.

zo 4 z tunajšej obce uznaný bol spôsobilým k činnej vojenskej službe Bertin Mravec.

Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.: V obci narodily sa 4 deti; sosobášený bol len jeden pár; zomrela 1 osoba.

Samarit.Samarit.Samarit.Samarit. stráž:stráž:stráž:stráž: V dňoch od 15. apríla do 1. júľa bol poriadaný v Bánovciach n. Bebr. v št. ľud. škole samaritánsky kurz. Vyučoval Dr. Ľudevít Palló, obv. lekár. Z tunajšej obce samaritánsky kurz složil: Jakub Kucharčík, ktorému zároveň bola pridelená príručná hasičská lekáreň.

Žatva aŽatva aŽatva aŽatva a mlatba:mlatba:mlatba:mlatba: Žatva začala už dňa 27. júna a skončila o 2 týždne po pekných slnečných dňoch. Mlatba sa začala koncom júľa.

Ceny:Ceny:Ceny:Ceny: V tomto roku vláda vydala obilný monopol, dľa ktorého sa platilo za 1q žita 148 – 152 Kč; za 1q raži 115 – 122 Kč.

1 kg chleba ..................................................... 1,80 Kč

žemla (45g) ..................................................... -. 20 hal

1 kg mäsa bravč ............................................. 10 Kč

1 kg mäsa hovädzieho .................................... 8 Kč

Ostatné ceny boly veľmi nestále.

~ 23 ~

Mesiac: januárMesiac: januárMesiac: januárMesiac: január Počasie bolo velice premenlivé. Začiatkom mesiaca bolo niekoľko dní teplých a slnečných, ale potom začalo mrznúť, čo trvalo až do 10. januára, kedy prišly veliké mlhy a po týchto 12. januára snežilo. Potom zas mrzlo, ale od 18. do 21. bol odmak. Od 22. januára až do konca mesiaca mrzlo, ačkoľvek niekedy cez deň bolo slnečno. Ostatné dva dni v mesiaci teplota pomerne stúpla. Od 21. januára do 24. bol abnormálne vysoký tlak vzduchu – 780 cm. Za celý mesiac bolo 8 dní s malými srážkami 16 mm. Najvyššia teplota bola 10˚C dňa 21. januára, najnižšia 9˚C dňa 24. januára. Rýchle a pomerne dosť veliké striedanie teploty malo špatný vplyv na ovocné stromy a vinohrady a niektoré stromy zmrzly. Na oziminách neni vidieť žiadnych škôd od mrazov. Sú zdravé a kompletné. U všetkého dobytka je zdravotný stav uspokojivý.

Mesiac: februárMesiac: februárMesiac: februárMesiac: február Počasie v mesiaci februári bolo prevažne suché a pomerne dosť teplé. Za celý mesiac bolo 7 dní so srážkami 13 mm. Prvá polovica mesiaca bola síce dosť studená, v noci skoro každý deň mrzlo, dňa 3. II. bolo až 12˚C pod nulou, ale vo dne bolo teplo a slnečno. V druhej polovici mesiaca boly silné vetry, dňa 22. bola vetrná búrka a snežilo, koncom mesiaca sňah pustil a nastalo oteplenie. Stav ozimov je koncom mesiaca dobrý, ale ozimy suchom a vetrami trepely, ale po sňahu sa zas zlepšily. Celkový stav ich je uspokojivý. Zdravotný stav všetkého dobytka je dobrý, ale kondičný stav rožného statku je špatný pre nedostatok krmiv. Menšia čiasť robotníctva bola zamestnaná pri jarnej sejbe.

Mesiac: marecMesiac: marecMesiac: marecMesiac: marec Tento mesiac nebol zapísaný!

~ 24 ~

Mesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: apríl Začiatkom mesiaca apríla bolo počasie dosť studené a dáždivé. Dňa 6. apríla bola sňahová búrka s ladovcom a blýskaním, 10. apríla bol veliký víchor. Začiatkom mesiaca bolo 8 dní so srážkami 42 mm. Tiež najnižšia teplota mínus 1˚C bola začiatkom mesiaca 3. apríla. Po 10. apríly sa začalo vyjasňovať až po 15. apríly začalo byť celkom teplo ako v mesiaci júni. Najvyššia teplota bolo 29. apríla a síce 27˚C. Teplé počasie malo dobrý vplyv na celú vegetáciu, takže táto je celkom o mesiac napred. Následkom dostatku vlahy a tepla mohly sa všetky polné kultúry veľmi dobre vyvyňovať; raže sú krátke, stav pšeníc je veľmi dobrý, suchom najviac trpely jačmene, ktoré sú pomerne slabé. Ďateliny, hlavne lucerny sú dobré a začaly sa už na zeleno kosiť.

Mesiac: júnMesiac: júnMesiac: júnMesiac: jún Počasie skoro celý mesiac bolo pomerne dáždivé a chladné. Len ostatný týždeň nastalo zvýšenie teploty a tu bolo niekoľko dní s abnormálne vysokou teplotou – dňa 25. júna v tieni 31˚C. Celkom napršalo 94 mm v 13 dňoch. Chladné počasie bolo veľmi výhodné pre zrenie obilia, ktoré tak mohlo pomaly dozrieť a vytvorilo dobrú jakosť zrna. Výdatné dážde prospely nielen okopaninám a krmivám, ale ešte aj neskoršie zasiatym obilovynám. Tiež bolo niekoľko silnejších dážďov zprevádzaných krupobitím, ale škody sú malé. Následkom výdatných dážďov a chladného počasia zlepšily sa všetky hospodárske kultúry. Obilie pomaly dozrievalo a dá veľmi dobrú jakosť, zemiaky, kukurica, ktoré boly poškodené mrazom, veľmi pekne sa zotavily a miestami sú kukurice veľmi dobré. Dostatok srážok prospel tiež ďatelinám, ktoré sľubujú dobrý druhý odkos. Koncom mesiaca bolo započaté s kosením raží a miestami aj žít.

Mesiac: júlMesiac: júlMesiac: júlMesiac: júl Počasie v mesiaci júli bolo pomerne dosť chladné a dáždivé. Začiatkom mesiaca, prostriedkom a koncom mesiaca bolo vždy niekoľko dní zamrečených a so studenými vetrami. Tiež pomerne často (desať dní) pršalo, celkom 33 mm. Najsilnejší dážď bol 10. júľa, kedy spadlo 13mm. Dážde, bárs časté neškodily, nehatily žatevné práce a výmlat, takže do konca mesiaca sa už i mlátenie skoro skončilo. Ináč ale dážde boly velice dobré pre podmietanie strnísk, pre okopaniny, ktoré sľubujú veľmi

~ 25 ~

dobrú úrodu, a pre ďateliny, ktoré dajú ešte dobrý odkos. Úroda obilia je pomerne dobrá. U pšenice a raži boly docielené pre 1 ha priemerné výnosy 20q, u jačmeňa miestami až 28q, ovos dal po 1 ha 18q. V celku jakosť obilia je dobrá. Stav cukrovky, zemiakov a kukurice je veľmi dobrý. Úroda ovocia bude dobrá.

Mesiac: augustMesiac: augustMesiac: augustMesiac: august Počasie v mesiaci auguste bolo poväčšine teplé a jasné s výnimkou 4., 5., 9., 11., 13., 18., 27. augusta, kedy boly srážky celkovej výšky 44,7 mm. Vetry prevládaly severné, dážde a slnečno (toto striedanie) poškodilo lucerňu pestovanú na semeno. Výmlat je skončený. Väčšina pšenice má váhu vyše 80kg. Výnos po 1 kal. j. priemerne je až 10q u pšenice, 11q u jačmeňa, 10q ovsa, 10q raži. Výnos neni stejnomerný, javia sa veľké rozdiely zapríčinené mrazom.

Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem. Začiatkom mesiaca septembra bolo počasie trochu chladné a dáždivé, v 7 dňoch napršalo celkom 45 mm. Potom sa počasie ustálilo a v druhej polovici mesiaca bolo teplo a slnečno. Potom počasie bolo veľmi príhodné pre všetky jesenné poľné práce, jak pre skludzeň, tak aj pre prípravu k jesennej sejbe. V tomto mesiaci bola prevedená skludzeň kukurice, zemiakov a skosené boly ostatné ďateliny, ktoré pomerne daly dobrý odkos. So siatim raže bolo započaté ešte v 1-vej polovici mesiaca a zasiate raže dobre zišly. So siatim pšenice bolo započaté až koncom mesiaca. S kopaním cukrovky bolo začaté koncom mesiaca. Zdravotný stav dobytka je uspokojivý. Krmiva je ale dosť málo.

Mesiac:Mesiac:Mesiac:Mesiac: októberoktóberoktóberoktóber Niekoľko dní na začiatku mesiaca bolo pekné, slnečné a teplé počasie. 5. októbra sa zamračilo a nastal vietor, 6. októbra pršalo a potom až do 15. októbra bolo počasie striedavo dáždivé a studené. V druhej polovici mesiaca sa vyčasilo a až do konca bolo pomerne teplo a bez dážďa. V tomto čase boly v noci silné mlhy. Celkom bolo 10 dní so srážkami 39 mm. Dáždivé počasie bolo veľmi príhodné na zasiate oziminy a oránie; suché počasie zas bolo dobré pre kopanie a odvoz cukrovky. Oziminy až na maličkosti sú zasiate. Skoré oziminy dobre zišly, ale teraz začínajú žltnúť. Neskoršie zasiate ťažko vzchádzajú. Cukrovka je

~ 26 ~

už tiež vykopaná. Úroda cukrovky je veľmi dobrá. V budúcom mesiaci sa budú len orať okopaniská.

Mesiac: novem.Mesiac: novem.Mesiac: novem.Mesiac: novem. Počasie v tomto mesiaci bolo ceľkove teplé a suché. Od 4. – 8. a od 12. -15. síce pršalo, celkom bolo 12 dní so srážkami 35 mm, ale koncom mesiaca bolo zas slnečno a sucho. Prvé mrazy prišly 20. XI. a ceľkom boly 4 dni, kedy v noci mrzlo. Oziminy následkom dostatku vlahy a tepla sa dobre vyvvíjaly a stav ich je dobrý. Tento mesiac dokončilo sa siatie pšenice (žita) a oraly sa kukuričiská a zemakoviská. Na ozimoch je miestami vidieť škody od myší, ale velice málo.

Mesiac:Mesiac:Mesiac:Mesiac: decemberdecemberdecemberdecember Počasie v mesiaci decembri bolo abnormálne teplé a pomerne dosť dáždivé. Za celý mesiac neklesla teplota vzduchu pod 0, ale zato bolo niekoľko dní slnečných a abnormálne teplých. Celkom bolo 22 dní so srážkami 54 mm. Srážky neboly síce veliké, ale výdatné, poneváč dosť často bola mlha a vyparovanie nebolo možné, takže vlaha bola zemou riadne absorbovaná. Stav ozimov je veľmi dobrý, škody myšiami je málo vidieť, poneváč následkom častých dažďov myši uhynuly. Dostatok vlahy bol tiež vhodný pre dokončenie orania. Ináč v hospodárstve sa vozil hnoj.

~ 27 ~

Mesiac: januárMesiac: januárMesiac: januárMesiac: január Celý mesiac január bolo počasie zimné, mrzlo skoro každý deň, najnižšia teplota bola -15˚C – bola 11. I. Bolo tiež niekoľko slnečných teplých dní, ale v noci opäť klesla teplota pod 0. Len začiatkom a koncom mesiaca sňažilo, celkom 7 dní zo srážkami 25 mm. Poneváč oziminy boly cez najväčšie mrazy zakryté sňahom, sú dobré a neni na nich vidieť žiadnych škôd.

Mesiac: februárMesiac: februárMesiac: februárMesiac: február Prvá polovica mesiaca bola velice studená, skoro každý deň mrzlo – najnižšia teplota bola -14˚C a sňažilo. Bolo tiež niekoľko dní so sňahovými vánicami. V druhej polovici mesiaca sa oteplilo, sňah začal sa púšťať, pršalo a niekedy v noci boly slabé mrazy. Celkom bolo 17 dní so srážkami 54 mm. Stav ozimín je dobrý. Ani sňah, ani mrazy ich nepoškodily. V nižších polohách u riek a potokov je nebezpečie, že oziminy budú povodňami poškodené.

MesiMesiMesiMesiac: marecac: marecac: marecac: marec Tento mesiac nebol zapísaný!

Mesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: apríl Aj v apríly prevládalo počasie studené a pomerne dosť dáždivé. Začiatkom mesiaca boly tiež časté nočné mrazy. Celkom bolo 16 dní so srážkami 56 mm. Studené počasie bolo veľmi príhodné, aby larvy hrbáča osenného nemohly rozširovať, poneváč škody od týchto spôsobené sú pomerne dosť veľké, miestami boly poškodené oziminy až na 20%, musely byť zaorané. 4. apríla 1935 bola v okolí malá povodeň. Jačmeň a cukrovky celkom dobre vzišly a miestami boly cukrovky už aj

~ 28 ~

okopané. V druhej polovici mesiaca sa sadily zemiaky a kukurica. Ovocné stromy sú v plnom kvete.

Mesiac: májMesiac: májMesiac: májMesiac: máj Mesiac máj bol pomerne studený a bohatý na srážky. Vo 14 dňoch napršalo celkom 64 mm. Dňa 2. a 3. mája boly v noci mrazy až -2˚C. Všetky hospodárske kultúry pre dostatok dážďa sú v dobrom stave. Následkom chladného počasia a dážďov nerozmnožily sa škodcovia a nespravily žiadnych škôd. Aj škody od nosadcov repných sú minimálne. Vegetácia je pomerne dosť opozdená. Stav pšeníc je veľmi dobrý, raže ešte nezačaly kvitnúť. Jačmeň pre chladná je dosť nízky. Cukrovky boly už pretrhané, zemiaky okopané. Ďateliny sú veľmi zaplevené a čiastočne poškodené mrazom. Mrazy spôobily na ovocných kultúrach škody asi 20%. S kosením ďatelín bolo započaté v druhej polovici mesiaca, ale sušenie je sťažované častými dážďami.

Mesiac: júnMesiac: júnMesiac: júnMesiac: jún Počasie v mesiaci júni bolo pomerne dosť nestále, prvý a tretí týždeň mesiaca boly pomerne chladné s malými srážkami, druhý a štvrtý týždeň boli velice teplé, dňa 27. a 28. t. r. bola najvyššia teplota v chládku 35˚C. Za celý mesiac pršalo veľmi málo, srážok bolo v 6 dňoch 6 – 8 mm, teda v pomeru k vysokej teplote vzduchu boly srážky minimálne. Počasie v prvej polovici mesiaca bolo priaznivé všetkým hospodárskym kultúram, len koncom mesiaca horúčavy poškodily obilie tým, že toto rýchle dozrálo, čím utrpí jakosť obilia. Pre kukurice bolo teplo priaznivé a ostatným okopaninám neškodilo, poneváč zem je už dosť zakrytá. Lúky tento rok daly veľmi dobrý odkos, až 30q z 1 k. j. Ďateliny boly riedke a hodne zaplavené. Ovsy sú ešte zelené, len miestami dozrávajú.

Mesiac: júlMesiac: júlMesiac: júlMesiac: júl Počasie v mesiaci júli bolo abnormálne studené a dáždivé. Len niekoľko dní uprostred mesiaca bolo opravdove letných. Za celý mesiac bolo 9 dní so srážkami 40 mm. Pre hospodárske kultúry a práce bolo počasie priaznivé, poneváč dážde osočily okopaninám a umožnily lepšie podmietanie strnísk. So žatvou bolo všeobecne započaté začiatkom mesiaca a okolo 20. bola skončená žatva a obilie už v krížoch. Do konca mesiaca možno počítať, že polovička obilia bude už aj vymlátená. Obilie bolo poškodené velikým

~ 29 ~

horkom koncom júna, takže v suchých a lahkých pôdach obilie rýchle dozrievalo, čím utrpelo na jakosti a úroda je menšia.

Mesiac: augustMesiac: augustMesiac: augustMesiac: august Počasie v mesiaci auguste bolo pomerne chladné, veterné a s dostatočnými srážkami. Celkom napršalo 63 mm vo 12 dňoch. Len málo dní bolo opravdu letných. Tieto povetrnostné pomery boly výhodné jak pre hospodárske kultúry, tak aj pre hospodárske práce. Vodné srážky veľmi prospely okopaninám, hlavne cukrovkám a osviežily ďateliny, takže tieto dajú ešte jeden priemerný odkos. Výmlat obilia bol koncom mesiaca všade skončený. Úroda obilia bola priemerne proti iným rokom slabšia. Tohoto roku je abnormálne dobrá úroda slamy všetkých druhov obilia. Úroda kukurice bude stredná až špatná, pretože v mesiaci júni bolo sucho a v mesiaci júli bolo pre kukuricu počasie chladné až studené. Pre tieto príčiny bola tiež úroda ďatelín malá.

Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem. Mesiac september bol abnormálne teplý a suchý, za celý mesiac bolo len 5 dní so srážkami 4 mm. Začiatkom mesiaca bolo pomerne veľmi teplo, koncom mesiaca zamračeno a chladno, ale tiež bez srážok. Toto počasie bolo vhodné pre skludzeň kukurice a kosenie tráv a prípravu pôdy pre siatie. Cukrovky a zemiaky suchom trpely a dajú menšiu úrodu. S prípravou pôdy pre siatie bolo započaté hneď začiatkom mesiaca.

Mesiac: október Mesiac: október Mesiac: október Mesiac: október Suché a teplé počasie z mesiaca septembra potrvalo ešte aj v prvej polovici mesiaca oktobra, len až v druhej polovici nastala zmena, ochladilo sa a výdatne pršalo. Celkom pršalo 16 dní so srážkami 80 mm. Tieto dážde veľmi osožily zasiatym oziminám, ktoré dobre vzišly a zpevnely, tak, že teraz sú zdravé a kompletné. Tiež skludzeň cukrovky je teraz snadnejšia, než pred dáždami. Oziminy sú zdravé a neni na nich vidieť žiadnych škodcov. Oranie kukuričnísk a zemiakovnísk bolo skončené. Tiež siatie ozimín a kopanie cukrovky je až na 10% skončené.

Stavby:Stavby:Stavby:Stavby: Behom roku v obci postavili rodinné domy: Pavlina Berešiková a Štefan Paolo a manželka.

~ 30 ~

Pohyb obyv.:Pohyb obyv.:Pohyb obyv.:Pohyb obyv.: V obci behom roku narodilo sa 8 detí, sosobášený bol 1 pár, zomrela 1 osoba.

Voľby:Voľby:Voľby:Voľby: Dňa 19. a 26. mája boly v obci prevedené voľby do Národného Shromaždenia, krajiny a okresu. Z polit. strán najviac hlasov obdržala Hlinková slov. ľudová strana, ktorá mala pri voľbách kandidátku č. 7. Dňa 18. decembra t. r. bola prevedená voľba prezidenta republiky, poneváč doterajší prezident Dr. T. G. Masaryk sa úradu pre nemoc a starobu vzdal. 339 hlasmi bol zvolený doterajší minister zahraničia Dr. Eduard Beneš.

~ 31 ~

Mesiac: januárMesiac: januárMesiac: januárMesiac: január V polovici mesiaca nastaly dosť silné mrazy. Najviac srážok bolo koncom mesiaca: Veternosť síce trochu polavila ale mrazy boly silnejsie.

Mesiac: februárMesiac: februárMesiac: februárMesiac: február Začiatkom mesiaca bol zase mráz. Po prvom týždni však nastaly srážky, ktoré boly najsilnejšie 9. a 21. februára. Tento mesiac bol väčšinou zamračený a mlhavý. Koncom mesiaca bolo teplejšie, začalo pršať a sňažiť.

Mesiac: marecMesiac: marecMesiac: marecMesiac: marec Na počiatku marca bolo jasno a teplo. V tomto mesiaci bolo celkom 6 poruch, z ktorých najsilnejšie pripadly na 5., 7. a 31. marca. Od 5. marca nastalo zase zhoršenie. Boly častejšie srážky. I vietor zosilnel.

Mesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: apríl Nepríjemné počasie potrvalo i začiatkom tohto mesiaca. Počasie potom bolo chladnejšie. Na horách začalo sňažiť. 12. apríla bola veľká porucha: vietor a dážď. Od 16. apríla nastaly vytrvalé dážde a miestami i búrky. Koncom mesiaca sa značne ochladilo.

Mesiac: májMesiac: májMesiac: májMesiac: máj Na počiatku tohto mesiaca ešte stále trvalo nepriaznivé počasie. Od polovice mesiaca sa vyjasnilo a teplota začala rýchlo stúpať. Od 22. mája začal tlak vzduchu značne klesať a počasie bolo sparné a dusné, následkom toho nastaly búrky a lejáky. Na konci mesiaca bolo veterno a oblačno.

Mesiac: júnMesiac: júnMesiac: júnMesiac: jún Počiatkom júna bolo zamračené a chladnejšie. Od 5. nastalo pekné a kľudné počasie, ktoré potrvalo až do 26. júna. Boly síce srážky ale tieto nemaly vliv na teplo. Koncom mesiaca nad celým bánovským

~ 32 ~

okresom sa vzniesla prudká búrka. Prišla veľká voda, ktorá uničila úrodu, brala mosty a miestami pretrhla i železničnú dráhu.

Mesiac: júlMesiac: júlMesiac: júlMesiac: júl Nepriaznivé počasie potrvalo do 6. júla. Potom nastaly letné horúčosti. Len ojedinelé búrky boly značne prudké. Na konci mesiaca sa obloha opäť vyjasnila a potrvalo spravné počasie.

Mesiac: augustMesiac: augustMesiac: augustMesiac: august Prvý týždeň potrvalo stále správne počasie. Od polovice mesiaca nastal silný vietor. Koncom mesiaca sa obloha zatiahla a začalo pršať až do konca mesiaca.

Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem. Teplota padla. Od polovice mesiaca nastalo zase premenlivé počasie: dážde, miestami krupobitie. Potom asi týždeň bolo pekne. Koniec mesiaca bol zase zamračený a dáždivý.

Mesiac:Mesiac:Mesiac:Mesiac: októberoktóberoktóberoktóber Počiatok mesiaca bol zamračený a veterný. Teplota začala rapídne klesať a začalo pršať. Len ojedinelé dni boly teplejšie. Noci boly už veľmi chladné a hmlisté.

Mesisac: novem.Mesisac: novem.Mesisac: novem.Mesisac: novem. Začiatok mesiaca: pošmurno, mlkavo a veterno. V horských krajoch začaly prvé mrazy. Časté a výdatné srážky, ktoré sa vyskytly uprostred mesiaca, ustúpily neskoršie nočným mrazom. Hmly boly stále väčšie. Prvý sňah bol až koncom mesiaca ale sa nezdržal.

Mesiac:Mesiac:Mesiac:Mesiac: decemberdecemberdecemberdecember Začiatkom mesiaca bolo zamračené a ľahké srážky. Do prvej polovice bola však teplota mierna. Okolo 20. decembra začaly mierne mrazy, ale obloha cez deň bola jasná. Hmly ráno a v noci boly silnejšie. Koncom mesiaca bola sňahová fujavica. Na horách silno vetrné počasie.

StavbyStavbyStavbyStavby Behom roku vystavili svoje rodinné domky: Michal Sidor a Ján Mravec.

Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv. V obci behom roku sa narodilo: 4 deti, zomrely 4 osoby a sobášený bol 1 pár.

C. P. O.C. P. O.C. P. O.C. P. O. V tomto roku z rozkazu okresného úradu v Bánovciach n. B. bola zahájená v obci činnosť civilnej protileteckej obrany. C. P. O. má za úkol poučiť a nacvičiť domáce civilné obyvateľstvo, ako sa má zaobchádzať v prípade leteckých útokov a let. bombardovania obce.

~ 33 ~

ŽatvaŽatvaŽatvaŽatva Žatva začala hneď začiatkom mesiaca júla a skončila sa behom pár týždňov po pekných slnečných dňoch. Mlatba do polovice augusta bola úplne skončená.

Oprava cOprava cOprava cOprava cestyestyestyesty 20. novembra bolo započaté s opravou obecnej cesty z Hor. Držkoviec do Cimennej.

ŠkolaŠkolaŠkolaŠkola Stavbou školy v Dol. Držkovciach nastala práca i pre obec Hor. Držkovce, lebo táto obec je pridelená k Dol. Držkovciam. Obec prispela ku tejto práci jak ručne tak i furmankami.

Kráľ Karol II.Kráľ Karol II.Kráľ Karol II.Kráľ Karol II. Dňa 1. novembra navštívil naše hlavné mesto Bratislavu náš blízky spojenec a náš priateľ rumunský kráľ Karol II. Tejto návštevy zúčastnil sa i p. prezident Dr. Eduard Beneš. Karol II. dokázal týmto svoju priateľkosť a spoluprácu s naším štátom. Všade bol srdečné vítaný.

PomníkĽ.PomníkĽ.PomníkĽ.PomníkĽ. ŠturaŠturaŠturaŠtura Dňa 30. augusta bol v okresnom meste odhalený pomník slovenskému básnikovi a veľkému buditeľovi Ľudovítovi Štúrovi. Pomník postavilo sdruženie akademikov bánovského okresu.

~ 34 ~

ZápisnicaZápisnicaZápisnicaZápisnica

zo dňa 20. septembra 1936 v ob. zast. obce D. Držkovce.

Predmet: Stavba stát. ľudovej školy v D. Držkovciach, pamätný spis.

Pamätný spisPamätný spisPamätný spisPamätný spis

Podpísaní členovia obecného zastupiteľstva sídelnej obce Dolnie Držkovce a priškolenej obce Hornie Držkovce v povedomí, že sloboda a integrita Československej republiky musí sa opierať predovšetkým o silný kultúrny základ, usniesli sa na tom, že pre svoju dvojtriednu štátnu ľudovú školu postavia túto novú budovu. Po odstránení rôznych prekážok, ministerstvo školstva a národnej osvety výnosom zo dňa 6. mája 1936, čís. 54.382/36-I/2, udelilo štátnu subvenciu 150.000 Kč a zbytok stavebného nákladu bol uhradený obetavosťou všetkých občanov oboch obcí vo forme materiálnych prác zápražných a ručných. So stavbou bolo započaté dňa 2. septembra 1936. Vďačíme za realizovanie tohto diela všetkým spolupracovníkom, lebo ich a našou iniciatívou bolo, zachovať a upevniť vydobytú samostatnosť Československej republiky. Želáme si, aby v tejto štepnici vzdelanosti rozširovala sa po všetky časy pravá rodoláska v vlasti a svojcti, Kristov altruismus medzi občanmi, vzdelanosť a osveta. Tento pamätný list bol vložený do základného kameňa.

čís. not. úradu: 20/36 z., 2886/36 adm.

~ 35 ~

ŠkolaŠkolaŠkolaŠkola Dňa 29. augusta 1937 bola posviacka št. ľud. školy v D. Držkovciach.

Uvedená škola bola postavená za notárovania, not. adj: Jozefa Svätokrížneho.

Jozef Svätokrížny, not. adj.

~ 36 ~

Jozef Mikloš, not. pomocník

Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv. V tomto roku sa v obci narodilo 6 detí, zomrely 4 osoby a sosobášené neboly žiadne osoby. Tok života bežal kľudne a istotou cestou dopredu, hoci nad Európou sa znášaly čierne, hroziace mračná.

~ 37 ~

Andrej Hlinka, vodca Slovenského národa.

* 27. septembra 1864, ╬ 16. augusta 1938

~ 38 ~

Rok 1938 bol rokom rušných udalostí. V pláne Božej Prozreteľnosti bolo určené malému s skromnému, zato však pracujúcím a verním národu pod Tatrami, aby po tisíc a dvacať rokov na cudzích pracoval, pre druhých biedil a susedným národov dával svojich najväčších a najlepších synov. Nevyspytateľné sú cesty a plány božie. To čoho by sme sa pri našej rozbitosti najmä politickej ani neboli nasdali ešte len vari pred polrokom, stalo sa skutokom 6. októbra 1938 v Žiline. Národ sa sjednotil vo svojich vedúcich činiteľoch a myšlienka, ktorej nositeľom a predstaviteľom bol večný vodca a Otec slovenského národa, Andrej Hlinka, stala sa skutkom. Ako k tomu došlo? Štát vo svojej vtedajšej forme, založený na základoch bez božieho posvätenia a požehnania, dom postavený na piesku, dom, pri ktorého stavaní nebedlil Pán, tento dom nemohol vydržať nápor väčšej búrky, i začal sa rozpadávať. Synovia národa slovenského, ktorým tento národ dal svoju dôveru, zbadali zaraz nebezpečenstvo, o ktorom ľahko mohol národ zahynúť na veky, i nemohli nekonať tak, ako konali. Po marných pokusoch a vyjednávaniach v Prahe s vedúcimi činiteľmi starého režimu sišli sa 6. októbra 1938 v Katolíckom dome v Žiline výkonný výbor Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ako právoplatnej a jedinej predstaviteľky myšlienky samostatnosti slovenského národa a jeho vôle. K spolupráci prihlásili sa aj predstavitelia niektorých iných strán na Slovensku. Neodškriepiteľne môžeme tvrdiť, že v Žiline vtedy prehovoril celý národ slovenský, lebo výsledok žilinských porád prijal každý člen národa bez rozdielu náboženského a politického presvedčenia s najväčším nadšením a uspokojením. Túto tvrdú, nezlomnú a víťaznú vôľu musel vziať na vedomie každý, kto chcel naďalej žiť v priateľstve s národom dvojitého kríža, s národom Sedembolestnej. Tento národ si určil aj svoju budúcu vládu. A tak 7. októbra 1938 ústredná vláda Republiky v Prahe aj formálne vymenovala za predsedu vlády Mgr. Dr. Jozefa Tisu, dekana – farára v Bánovciach n. Bebr.

~ 39 ~

Dr. Jozef Tiso, predseda vlády.

Dňa 18. januára 1939 bolo zasadnutie prvého slovenského snemu. Ani národ nevzpamätal a prišla pohroma. Český puč dňa 10. marca 1939. Prezident Dr. Hácha pozbavil úradovania slovenskú vládu. Českí vojaci a četníci pozatvárali našich vynikajúcich mužov, veliteľov Hlinkových gárd, okresných náčelníkov atď. Vyjednávania za Slovensko viedol štátny minister Karol Sidor, najvyšší veliteľ Hg. Boli sme však na novej ceste. Na takej, o ktorej sme si mysleli, že treba nám prejsť ešte cez mnohé križovatky, chodníky, aby sme ju dosiahli a mohli kráčať po nej pevne, sebavedome, obdarení od všeličoho, čo náš krok robilo ťažkým. 14. marca 1939 zatriasla sa mapa strednej Európy, na mieste, kde náš slovenský rod mal a má všetky prirodzené, Bohom mu dané, krvou i slzou posvätené práva na postavenie svojej vlastnej strechy a na tomto mieste pred zrakmi celého sveta zjavil sa nový štát, ktorý do mapy Európy ešte nikdy nebol zakreslený.

~ 40 ~

Náš slovenský štát. SlovensNáš slovenský štát. SlovensNáš slovenský štát. SlovensNáš slovenský štát. Slovenskokokoko

Stojac na prahu nového slovenského života, pozdravujeme svoju minulosť, ktorá pred našimi očami spája sa s dnešnou prítomnosťou, aby z tohoto zázračného spojenia rástla naša šťastná národná budúcnosť. Zásluhu pri budovaní Slovenského štátu mal a má vodca veľkého Nemeckého národa, kancelár Adolf Hitler. Po utvorení Slovenského štátu, veliteľstvo nad Hlinkovou gardov prevzal: šéf propagandy Šaňo Mach. Prišla tiež nová vláda. A život uteká ďalej. Nová pohroma. Tesne po utvorení Slovenského štátu, maďarské vojsko vtrhlo na východné územie Slovenska, v dobe keď českí vojaci odchádzali zo Slovenska. Museli sme brániť svoje hranice, musela tiecť krv našich bratov. A zase nové odtrhnutie čiastky územia na východnom Slovensku. Po konsolidovaní hraničných ťažkostí, prišly lepšie časy a Slovenský národ dal sa do budovania, do práce na roli dedičnej, na zemi, ktorá pravdou musela a zostane na veky v rukách Slovákov. Na stáž.

Veľké moralosti sa odohraly v minulom roku. Čo ale najväčšej spomienky si zasluhuje, aby sa vyzdvihlo, je utvorenie Slov. štátu a neskôr 26. októbra voľba prvého prezidenta Slovenskej republiky. Tieto dva historické dni sú význačným bodom v dejinách Slovákov. V minulom roku 6. sept. sme dostali nového pána vedúceho notára Františka Martiša. Obec ho s povďakom a veľkodušne prijala, lebo videla v ňom svojho dobrého vodcu. Hneď sa ujal úradu. Zima v tomto roku bola tuhá. Boly veľké záveje. Premávka cestou bola

~ 41 ~

hatená, hoci sneh bol stále z cesty odhadzovaný. V tejto zime pomrzlo mnoho stromov, najmä slivky a hrušky. Jar prišla neskoro a bola veľmi studená. Ešte aj na jar prechádzaly časté snehové prehánky. Na poly sa ťažko robilo. Časté dážde a studené vetry rušily robotu v poli. Úroda sa ukazovala slabá. Koncom júna prišly teplé dni. Všetko obilie riadne dozrelo. Úroda bola hojnejšia ako sa na začiatku jari ukazovala. Najviac sa urodilo žita, ktoré bolo trochu prispálené. Krme bolo tiež dosť. Žatva a mlatba bola dáždivá. 25. júla strhol sa veľiký výchor. Povyvracal a polámal mnoho ovocných stromov. Kríže po poli rozváľal. V častých dáždoch mnoho obilia poklelo na poli a v kozloch. Jeseň bola tak mokrá, že sa na niektorých miestach nedalo ani siať, niektoré role sa preto musely osievať jarným osevom. Zima prišla v normálnom čase. Bola tuhá a suchá. V tomto roku dostala obec nového obyvateľa Filipa Belčáka. Prišil zo zabraného územia Maďarmi.

Starosta Jakub Kucharčík bol pozbavený úradom pretože veľmi mnoho pil a tým strácal dôveru občanov. Komisárom obce sa stal J. Varényi. Úradu sa ujal dňom svojho vymenovania. Tohoto roku bola opravená cesta na Cimennú. V decembri bol opis ľudu. Bolo napočítané 208 omší. Adamec Vincent postavil nový dom. Obyvateľstvo nie je často spokojné. Nepokoj vyvolávajú najmä prisťahovalí občania z iných krajov. Tento nesúlad obce zhoršuje vojnová kríza.

~ 42 ~

Vojnové napätie stále trvá. Všetci si prajeme, aby sa vojna skončila, a, aby sme mohli spokojne žiť vo víťaznej vlasti slovenskej. Minulého roku bola vojna s Poľskom. Naši občania museli rukovať, lebo išlo o dobytie slovenských krajov. Všetci vojaci sa vrátili šťastne domov. Teraz to nevyzerá inak, ba zdá sa, že to bude rok horší od predošlého. Zima nebola taká tuhá v januári ako v minulom roku decembri. V januári sa oteplilo. V januári síce mrzlo, ale v pomere s vlaňajškom sa nemôže táto zima ani prirovnať. Na jar sa dobre robilo na poli. Teplo začalo byť už v marci. Všetky role boly včas a dobre obrobené. Príroda ukazovala plnosť života. V nádeji sa očakávala dobrá žatva. V júni dňa 22, vznikla vojna Rusko – Nemecká. Práve nedávno čo sa skončila vojna Nemecka s Juhosláviou, už začala s Gréckom a potom s Ruskom. Slovenská vláda vypovedala vojnu Rusom už 23. júna. Bola hneď mobilizácia. To bolo žiaľu v našej obci! Mužovia museli narukovať do zbrane. Ženy plakaly za svojimi manželmi. Na vojnu boly brané aj kone a vozy. Ľudia pochopili, že Nemecko nevypovedalo vojnu Rusku, aby išlo ničiť národ slovenský ale preto, aby zahynul neľudský komunizmus. Narukovaní vojaci niektorí prišli domov na žatvu, iný tam zostali. Tí čo prišli na dovolenku z krajov dobitého Ruska, rozprávali o hroznom režime, ktorý bol v Rusku a o biede našich bratov Slovanov. Kone a vozy sa vrátily domov po dvoch tyýždňoch. Úroda tohoto roku bola dobrá. Obilie sa dobre vyzrnilo. Raž bola slaba, lebo v zime sa jej mnoho vyparilo pod snehom a na jar veľké dážde zničily ostatnú. Žito bolo najlepšie. Jačmeňa bolo menej ako iné roky. Cez žatvu asi dva týždne bolo smelo. Dobre sa pracovalo na poli. Potom ale prišly dážde a robota v poli bola ťažká. Neskôr prišlo ešte niekoľko slnečných dní, kedy sa všetko obilie s poľa sobralo. V obci sa

~ 43 ~

namlátilo okolo 10 vagonov. Štátu sa odpredalo 2 vagony. Odpredaj bol povinný. Poľník si mohol nechať len pre svoju spotrebu na rok 200 kg žita alebo raži na jednu omšu a mohol si nechať tiež na siatie. Ostatné všetko musel odpredať. Toto sa našim občanom neľúbilo. Každý chcel akosi samostatne rozhodovať so svojím obilím. Boly vydané obilné výkazy. V nich mal každý zapísané koľko namlátil obilia a do tej knižky si musí každý dať zapísať koľko si chce obilia zomlieť. Takto sa dosiahne veľká úspora. Na lístky bol zavedený odber cukru, ryže, otrubov, múky. Boly vydané zvláštne lístky na obuv. Každý občan si môže kúpiť za rok dvoje nové topánky, a to jedny musia byť z obuve importovanej kožiny. Doteraz sa koža delila u Komisára obce. Prichádzala každý mesiac. S týmto spôsobom delenia neboli niektorí občania spokojní, že málo podrážiek dostali. Neskôr bol daný celý prípad na Dubodiel, kde boly zadelené obce celého notariátu. Jesenné práce sa zle robily. Sejba sa ani neskončila pre stále dážde. Zima v tomto roku bola veľmi slabá. Bol december a snehu a mrazu bolo veľmi málo.

V tomto roku sa postavilo: Vincent Maják postavil dom. Ďalej Dominik Babuliak, ktorý otvorí v budúcom roku obchod a krčmu. Starý dom odpredal Hanuliakovi Gašparovi, ktorý sem prišiel z Horniakov (obec Lodno – Kys. Nové Mesto).Obec vyškarpovala potok, aby voda nepodmývala breh a tým neškodila ceste minimálne Veronika – Dubodiel.

Robila sa škarpa na ľudovej škole v Dolných Držkovciach. Naša obec prispela 36% ťarchami. S ťažkosťou sa spravila cesta na Pústkach. Obyvatelia ju išli robiť až na druhé vyzvanie komisára. Komisár obce podal si žiadosť, aby bol zbavený úradom. Žiadosť táto bola schválená pre dostatočné príčiny a čaká sa v prvých dňoch nového roku, že bude mať obec nového Komisára.

~ 44 ~

nepriniesol nám túžený mier, ba naopak, vojna sa stáva zo dňa na deň zúrivejšou a tvrdšou. Sme šťastní, že jej dôsledky dosiaľ cítime len v menšej miere.

Vedenie obceVedenie obceVedenie obceVedenie obce Dňom 4. marca 1942 prestála funkcia vládneho komisára Jozefa Warényi-ho a od tohoto dňa stáva sa vlád. komisárom František Mrocek /: nar. 30. mája 1900, rodák z Erdútky :/ Do poradného sboru boli menovaní: Ján Kuča, Jozef Babuliak, Dominik Babuliak a Štefan Šeer.

Počasie aPočasie aPočasie aPočasie a úrodaúrodaúrodaúroda Začiatkom roku boly mierne mrazy, hodne snehu a silné vetry, ktoré spôsobily veľké snehové záveje. Cesty boly občas neschodné. Obyvateľstvo obce bolo nútené dosť často odstraňovať miestami až vyše metra siahajúce snehové záveje, aby premávka na vicinálnej ceste bola uvoľnená. Následkom vysokej snehovej pokrývky vyhynulo mnoho poľnej zveriny. Bažanty vyhynuly úplne, jarabice 90%, zajace 50 – 60%. Líšky boly postihnuté prašinou. Sneh sa udržal bez zmeny celý mesiac február a jeho topenie nastalo až v polovici mesiaca marca. Počasie však bolo studené a daždivé, čím oziminy veľmi trpely, zvlášť raže miestami aj vyhynuly. Jarné poľné práce započaly až v mesiaci apríli – čo na miestne pomery je veľmi neskoro. Mesiac máj bol priaznivý a stav poľnej úrody sa značne zlepšil. Letné obdobie bolo priaznivé, teplota a vlaha primeraná. Žatva započala sa okolo dňa 20. júla – oneskorene. Počasie cez žatvu bolo zvlášť priaznivé. Svážka a mlatba previedla sa hladko. Spôsob mlátenia lišil sa proti minulým rokom v tom, že pri každej mláťačke bol ustanovený t. zv.,, mláťací komisár˝, vymenovaný okresným úradom, ktorý viedol presnú evidenciu vymláteného obilia. Výnos obilnej úrody z jednej merice bol asi takýto: raž 100 – 150kg,

~ 45 ~

pšenica 400 – 500kg, jačmeň 200 – 250kg, ovos 200 – 250kg. Výnos z úrody krmných rastlín bol stredný. Z obilnej úrody prebytky odkúpil štát, ponechajúc hospodárovi potrebné zrno na siatie, krmenie dobytka a pre každého člena domácnosti 210kg pšenice alebo raži. Úroda ovocia v slivkách, čerešniach bola slabá, urodilo sa však hodne jablčiek. Po žatve nastalo sucho, ktoré trvalo až do polovice októbra, takže jesenné poľné práce sa oneskorily. V druhej polovici októbra napršalo, nastalo teplo a toto priaznivé počasie trvalo až do polovice mesiaca decembra. Prvý sneh napadol medzi Vianocami a Novým rokom. Zvláštnosťou jesene bolo to, že v októbri a novembri riastlo veľké množstvo jedlých húb (rýdziky, masliaky), sbieraním a odpredajom týchto mnohí ľudia zarobili si slušný peniaz.

Kultúrne podnikyKultúrne podnikyKultúrne podnikyKultúrne podniky Mládež hornodržkovská zahrala 7. júna divadelnú hru ,,Svedomie˝.

Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv. V obci v tomto roku narodily sa 3 deti, z toho 2 chlapci a jedno dievča. Umrely 3 osoby: 1 malý chlapec, 1 mládenec na tífus, a 1 starenka. Obytné domy vistavili 3 a to: Alojz Sládek, Florian Brigant a Jozef Vojna. Zanikol dom č. p. 15 sbúraním, majiteľom jeho bol Štefan Bérešík.

ZváštnostiZváštnostiZváštnostiZváštnosti Vojnové časy zapríčinily niektoré nedostatky. U potravných článkov, ktorých ceny boly ustálené úradne, stúply ceny pri odpredaji ,,na čierno˝ takto: vajíčko 3 Ks, 1kg múky 15 – 20 Ks, 1q pšenice 700 – 800 Ks, maslo 80 Ks za kg, brav, živá váha za kg 30 Ks. Mlieko sa odovzdávalo do sberne u Dominika Babuliaka po 2 Ks za liter. Každý občan, ktorý zabil brava mrtvej váhy vyše 90kg, musel odovzdať 5kg slaniny pre ciele verejného zásobovania. V liehových nápojoch nastal nedostatok a ich cena stúpla.

~ 46 ~

Mesiac: januárMesiac: januárMesiac: januárMesiac: január Tento mesiac bol skoro celý mrazivý a dosť často aj snežilo. Po pár dní sa cez deň aj oteplilo, ale v noci boly silné mrazy.

Mesiac: februárMesiac: februárMesiac: februárMesiac: február Začiatkom mesiaca boly stále ešte silné mrazy, ale už asi desiateho sa stala zmena. Počasie sa oteplilo a nastaly srážky. Teplota však neklesla a koncom mesiaca už sa stratil aj sneh.

Mesiac: marecMesiac: marecMesiac: marecMesiac: marec V mesiaci marci boly stále pekné časy a teplo, takže mohli roľníci započať s prácou na poli. Koncom mesiaca už bolo všetko posiate. Noci však boly stále chladné. Oziminy boly pekné lebo cez silné mrazy v januári boly prikryté snehom.

Mesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: aprílMesiac: apríl Teplé počasie potrvalo aj v tomto mesiaci. Ľudia si posadili zemiaky, posiali repu a porobili všetky práce ktoré už mohli na poli konať. 22. sa počasie zmenilo a toho dňa ešte aj pršalo. Chladné počasie potrvalo po niekoľko dní. Potom prišla zas zmena, podnebie sa oteplilo, ale to nepotrvalo ani do konca mesiaca. Nastaly zas chladné dni ktoré potrvaly až do konca mesiaca.

Mesiac: májMesiac: májMesiac: májMesiac: máj Chladné počasie potrvalo asi do tretieho. Potom sa počasie zmenilo boly pekné a teplé dni až do trinásteho. Potom sa schladilo, primračilo a prišlo aj niekoľko dážďov. Noci boly chladné ba dokonca asi po tri noci, boly aj silné mrazy od ktorých pomrzly aj niektoré repy, bo i zemiaky. Chladné počasie potrvalo až asi do 25. Potom však sa oteplilo a pekné časy a teplo potrvalo až do konca mesiaca.

~ 47 ~

Mesiac: júnMesiac: júnMesiac: júnMesiac: jún Začiatkom júna bolo zamračené a dosť chladno. V tomto mesiaci bolo aj dosť srážok. Takéto počasie potrvalo asi do 20. V ten deň sa zas oteplilo a pekné časy potrvaly asi týždeň. Potom prišiel dážď, ale ten nespravil pri počasí žiadnej zmeny a pekné dni a teplo potrvalo až do konca mesiaca.

MesiaMesiaMesiaMesiac: júlc: júlc: júlc: júl Prvé dni júlové boly hmlisté a nepriaznivé počasie potrvalo až asi do štvrtého. V tento deň prišla veľká búrka s vetrom a ľadovcom, ktorý všetko obilie zmlátil, takže po búrke vyzeralo všetko ako povalcované. Po búrke sa začali roľníci obávať o svoje úrody. Potom nastaly pekné a teplé časy, ktoré potrvaly až do konca mesiaca.

Mesiac: augustMesiac: augustMesiac: augustMesiac: august Pekné počasie potrvalo aj v auguste asi do desiateho, potom sa schladilo a trinásteho prišla aj búrka. Na druhý deň sa počasie zas zmenilo a boly pekné dni až do dvadsiatého. Potom boly veľké horúčavy až do konca mesiaca. V tomto mesiaci sa v tunajšej obci aj všetko obilie vymlátilo a po mlatbe sa zistilo, že úroda bola lepšia ako v minulom roku.

Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem.Mesiac: septem. V tomto mesiaci boly stále pekné časy a teplo. Následkom toho bolo aj veľké sucho , lebo už dávno poriadne nepršalo. Práca na poli bola veľmi ťažká. Koncom mesiaca aj trochu popršalo, ale to nemalo vliv na počasie. Pekné dni potrvaly až do konca mesiaca.

Mesiac:Mesiac:Mesiac:Mesiac: októberoktóberoktóberoktóber Pekné počasie potrvalo aj v mesiaci októbri asi do 26. Sucho však bolo stále a roľníkom práca na poli zle ubývala, lebo bola veľmi ťažká. 26. prišiel dážď, po ktorom sa ochladilo a potrvalo tak až do konca mesiaca.

Mesiac: novem.Mesiac: novem.Mesiac: novem.Mesiac: novem. Prvé dni mesiaca boly chladné a primračené až asi do 6. Potom prišli dážde a v noci mrzlo. Jedenásteho už napadol aj sneh, ktorý ale ešte nemal stálosti. Od dvadsiatéhošiestého nastaly chladné dni a mrazy ktoré potrvaly až do konca mesiaca.

Mesiac: december Mesiac: december Mesiac: december Mesiac: december Začiatkom mesiaca boly chladné a sychravé dni a v noci mrazy. Počasie sa menilo skoro každý deň. Napadlo i dosť snehu, ale ten nemal ešte stálosti a zanedlho sa stratil. Ľavné počasie potrvalo až do dvadsiatéhodruhého. Potom začalo zas mrznúť a studené dni potrvaly až do nového roku.

~ 48 ~

Rôzne zaujímavosti Rôzne zaujímavosti Rôzne zaujímavosti Rôzne zaujímavosti

Zmena naZmena naZmena naZmena na not. ú.not. ú.not. ú.not. ú. V mesiaci apríli stala sa zmena na notárskom úrade v Dolných

Držkovciach v osobe prednostu úradu. Doterajší vedúci notár Fr. Martiš bol preložený a na jeho miesto prišiel vedúci notár Koloman Marček. Zmena sa stala aj pri zmluvnom kancelárskom pomocníkovi. Doterajší kancelársky pomocník Peter Krcha odišiel na štúdia a na jeho miesto pridelilo Ministerstvo vnútra zmluvného kancelárskeho pomocníka Oladára Muchu.

Zmena Zmena Zmena Zmena Nastala zmena v pomenovani pánov starostov. V mesiaci apríli doterajší vládni komisári dostali nové meno ,,starosta˝.

SlaninaSlaninaSlaninaSlanina Povinné odovzdávanie slaniny sa proti ľanajšiemu roku veľmi zlepšilo. Z doterajších 5kg slaniny odovzdanej z každej zabitej ošípanej ťažšej ako 90kg sa snížilo na 3kg pre toho, kto si ošípanú vychová doma. Kto si ošípanú kúpi a neschová ju pred zabitím aspoň 3 mesiace, ten musí odovzdať 5kg slaniny. V našej obci bol sberateľom slaniny Dominik Babuliak, ktorý slaninu odovzdával okresnému sberačovi slaniny Eduardovi Fojtíkovi v Bánovciach n. Bebr. Okresný úrad potom podľa počtu odovzdanej slaniny určoval prídeľ slaniny pre chudobných do všetkých notariatov a každý notársky úrad určené množstvo musel rozpočítať do všetkých obcí svojho obvodu. Určení sberači slaniny potom z každej obce museli ísť pridelenú slaninu vybrať k okresnému sberačovi a túto slaninu predať za normálnu cenu chudobným v obci, ktorí nemohli ošípanú zabiť.

Hov. dobytokHov. dobytokHov. dobytokHov. dobytok Podľa nariadenia Najvyššieho zásobovacieho úradu o povinnom odpredávaní hovädzieho dobytka Slovpolu, naša obec odpredala Slovpolu 12 kusov hovädzieho dobytka.

~ 49 ~

Kravské mliekoKravské mliekoKravské mliekoKravské mlieko Od Najvyššieho úradu zásobovacieho v Bratislave v mesiaci apríli vyšlo nariadenie o povinnej dodávke kravského mlieka. V našej obci sberateľom mlieka bol Dominik Babuliak a od neho si odoberala mlieko trenčianská mliekareň.

VojaciVojaciVojaciVojaci Z našej obce máme teraz 6. vojakov, ktorí bojujú proti bolševizmu a za našu lepšiu budúcnosť.

StavbyStavbyStavbyStavby Behom roku si v tunajšej obci vystavili svoje rodinné domky Alexander Brigant a Ján Lastovica.

Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv.Pohyb obyv. V obci sa behom roku narodili 2 deti, sobášené boly 2 páry a smrtného pádu nebolo žiadneho.

ElektrizáciaElektrizáciaElektrizáciaElektrizácia V tomto roku obec postavilo smluvu z firmou Tiberghien synovia v Trenčíne ohľadom elektrizácie. Celkový náklad na elektrizáciu je 335.000 Ks, z ktorého obnosu obec firme zaplatí 335.000 Ks v 20 rovnakých, za sebou nasledujúcich polročných splátkach s anuitou 13%. Župný úrad v Trenčíne prispel obci na elektizáciu obnosom 117.000 Ks a ostatné peniaze prispeje štát, štátnou podporou. Elektrizáciu začnú prevádzať už v prvých mesiacoch nastavajúceho roku.

~ 50 ~

Elektrický prúdElektrický prúdElektrický prúdElektrický prúd Udalosti, ktoré sa odohraly v roku 1944 zatieňujú mnohé menšie príhody v obci. V prvej polovine mesiaca februára bola ukončená elektrizácia obce. Slávnostné zapojenie prúdu bolo prevedené v rámci malej domácej slávnosti v hostinci Dominika Babuliaka. Prítomní boli: za župný úrad v Trenčíne Dr. Bartáky, za firmu Fiberghien Ing. Just, za farský úrad v Malej Hradnej Ľud. Šimek dekan – farár, za školu miestni učitelia ako aj miestni vedúci činitelia obce a obecenstvo.

Zmena vo vedeníZmena vo vedeníZmena vo vedeníZmena vo vedení V mesiaci februári 1944 členmi HSĽS bol zvolený nový obecný výbor, ktorý nastúpil v činnosť v mesiaci máji. Starostom sa stal 48 ročný Jozef Babuliak. Ďalší členovia obec. zastupiteľstva boli: František Mrocek, Dominik Babuliak, Martin Palárik, Imrich Maják, Štefan Varényi, Štefan Novota, Michal Sidor a Gejza Rédeky.

Východný frontVýchodný frontVýchodný frontVýchodný front Život v obci prebiehal bez zvláštností a len vojnové pomery zaťažovaly jeho normálny chod. Veľké ústupy nemeckých branných síl na východnom fronte zvestovaly, že Nemecko a jeho spojenci nevydržia nápor ruských a spojeneckých vojsk. Už koncom júla priblížily sa ruské vojská k východným hraniciam Slovenskej republiky. Tieto zprávy boly verejnosti utajované, ale predsa vzbudzovaly medzi obyvateľstvom značný rozruch. Väčšina obyvateľov obce prijímala zprávu o skorom zkrútení sa nemeckej armády bez zvláštneho záujmu. Menšina, ktorá doposiaľ mala trpký postoj k spôsobom politického a národného života v Slovenskom štáte, začala prejavovať istý záujem na vývoji udalostí a podľa zpráv londýnskeho rozhlasu začala sa prispôsobovať na prijatie nových štatoprávnych zmien. Mizivé percento k nemeckej národnej menšine sa hlásiacich jednotlivcov (rodina Alexandra Briganta) postihol pocit neistoty a svoju doterajšiu vypínavosť zmiernili.

Slov. nár. povst.Slov. nár. povst.Slov. nár. povst.Slov. nár. povst. V mesiaci auguste 1944 prišli do obce prvé zvesti o činoch partizánov, ktorí prešli cez obec dňa 30. augusta 1944, organizujúc povstalecké hnitie. Verejne neprihlásil sa medzi partizánov z tunajších občanov nikto. Ako riadni vojaci brali účasť v Slov. nár. povstaní; Blažej Berešík, Štefan Kucharčík a Jozef Palárik, ktorí po jeho potlačení dostali sa do nemeckého zajatia a len po kapitulácii Nemecka boli oslobodení americkou armádou a vrátili sa domov.

~ 51 ~

Obsadenie Nem.Obsadenie Nem.Obsadenie Nem.Obsadenie Nem. Po zdolaní Slov. nár. povstania celý kraj bol obsadený nemeckým vojskom. Do obce prichádzali striedavo nemecké a partizánske hliadky. Ľudia žili v rozrušenosti, každý cítil blízkosť fronty a z toho dôvodu obyvateľstvo začalo si pripravovať tajné skýše, kde si odkladalo cennejšie hnuteľnosti, zvlášť šatstvo a potraviny. Dňa 8. decembra 1944 museli z okolitých obcí mnohí majiteľia konských záprahov odvážať nemecké posily na front až k Leviciam a Šahám. Medzi týmito bol aj miestny občan Imrich Maják, ktorý potom padol do ruského zajatia a vrátil sa domov až po prechode frontu cez tunajšiu obec. Keďže sústredovanie partizánov v horách Inoveckých sa stále vzmáhalo, obsadilo tunajšiu obec dňa 7. januára 1945 nemecké vojsko. Medzi nemeckými vojakmi, patriacimi k vozatajstvu bolo veľké množstvo zajatých členov, ktorí konali zaiste z prinútenia službu u nemeckej armády. Avšak tu ubytovaná jednotka po svojom zreorganizovaní odišla k frontovej službe, no na jej miesto prišla jednotka nová, podobného složenia. Obyvateľstvo sa sympaticky zachovalo zvlášť k vojakom ruského pôvodu, s ktorými sa poľahky mohlo dorozumieť. Koncom februára 1945 nastalo ešte jedno vystriedanie sa nemeckých vojakov v obci. Okolo obce začaly sa kopať bojové zákopy. Naposledy tu ubytovaná nemecká jednotka odišla z obce dňa 30. marca 1945, kedy z obce násilím odvliekli Nemci 5 párov nejlepších koní a 4 vozy naložené krmou a pruviantom. Týmto činom poškodení boli Štefan Novota o 2 kone a 1 voz, Štefan Berešík o 2 kone a 1 voz, Jozef Babuliak o 2 kone a 1 voz, Emil Rédeky o 1 koňa a 1 voz, Jozef Lastovica o 1 koňa, Ján Kuča o 1 koňa a Florian Brigant o 1 koňa. Front bol vtedy v okolí Bošian. Do obce začali prichádzať nemeckí frontoví vojaci, ktorí boli na ústupe a v desorganizovanom stave a násilím brali čo im bolo vhodné, zvlášť hydinu. Dňa 6. apríla po ústupe Nemcov vtiahli do obce rumunskí vojaci, ktorí bez bojových akcií prešli až za Dubodiel. Väčšie boje viedly sa poblíž magistrály Bánovce – Jastrabie.

M.N.V.M.N.V.M.N.V.M.N.V. Po prechode frontu prevzali úlohu vedenia obce členovia M.N.V. na čele ktorého bol Imrich Maják, vrátivší sa z ruského zajatia. Zpočiatku pomery boly nekonsolidované. Podľa košického vládneho programu

~ 52 ~

začaly sa tvoriť nové politické strany, ktoré utvorily z pomedzi svojich členov revolučný Miestny národný výbor. Predsedom revolučného M.N.V. stál sa Karol Praženec, člen KSS. Členovia M.N.V. boli František Mrocek, Martin Pálarik, Michal Sidor, Adam Balát, Štefan Novota, Imrich Maják, Jakub Kucharčík, Ján Mravec, Štefan Šeer, Štefan Varényi, Ignác Janík a Jozef Babuliak.

Politické organiz.Politické organiz.Politické organiz.Politické organiz. Občania až na malé výnimky vstúpili za členov Komunistickej strany Slovenska. Pozdejšie, t. j. asi v apríli 1946 vystúpili z členstva KSS a prešli do Demokratickej strany až na 4, ktorí aj naďalej tvoria miestnu skupinu KSS. V dobe revolučnej najväčšie organizačné úsilie v prospech KSS vyvinúl občan Ján Koštál, absolvent súkromnej obchodnej školy, ktorý údajne pred a za povstania spolupracoval s partizánmi, pred príchodom frontu bol v službách nemeckého Gestapa a po prechode frontu prihlásil sa do služieb ruského NKVD a svojimi výčinmi uvádzal do postrachu mnohých miestnych a okolitých obyvateľov.

Utvorenie ČSRUtvorenie ČSRUtvorenie ČSRUtvorenie ČSR 9. mája 1945 kapitulovala nemecká armáda čím celé územie ČSR bolo očistené od nepriateľa. Slováci stali sa v novej ČSR samobytným národom.

Pozemky NemcovPozemky NemcovPozemky NemcovPozemky Nemcov V katastri obce Hor. Držkoviec nachádzajú sa pozemky nemeckých rodín z Dol. Držkoviec. Nakoľko tieto rodiny pred frontom evakuovaly do cudziny, podľa príkazu ONV v Bánovciach n. Bebravou MNV prevzal pozemky do svojej správy a vydal ich do pachtu. Pozemky Michala Baláža vy výmere 6 meríc: Karolovi Pražencovi 2 mer., Jozefovi Sidorovi 2 mer., Rudolfovi Novotovi 2 mer. Pozemky Pavla Weissa vo výmere 4. merice pachtuje Štefan Novota 1.mer., Ján Mravec 2 mer., Ignác Janík 1. mer. Pozemky Ignáca Cachaja vo výmere 3. merice pachtuje Štefan Šeer 1. mer., Adam Balát 1. mer., a Gašpar Hanuliak 1. mer.

Voľby do ÚNSVoľby do ÚNSVoľby do ÚNSVoľby do ÚNS Dňa 26. mája 1946 konaly sa voľby do Ústavodarného Národného shromáždenia s týmito výsledkami: Demokratická strana 99 hlasov,

~ 53 ~

Komunistická strana Slovenska 8 hlasov, Strana slobody 1 hlas, Strana práce 2 hlasy.

Zvláštnosti Zvláštnosti Zvláštnosti Zvláštnosti Na poľnej ceste vedúcej ,,Na potôčky˝ bol upravený nový mostík pred Mrockom z betonových rúr v roku 1945.

Vedenie obceVedenie obceVedenie obceVedenie obce Podľa výsledku volieb do Ú.N.S. z roku 1946 nastala zmena aj v čele

M.N.V., ktorého predsedom stal sa Jozef Vojna. Tento požívajúc dôveru väčšiny obyvateľstva, vážne bral úlohu svojho poslania, čo sa prejavilo značným konsolidovaním pomerov v obci a vzajomným lepším spolunažívaním občanov.

PlányPlányPlányPlány Aj obec Horné Držkovce zapojila sa do dvojročného budovateľského plánu vlády, aby svojim občanom, ako aj celému okoliu usnadnila komunikačné spojenie obce s chotárom a obce so súsednými obcami, za pomoci okresu i štátu začala sa budovať vicinálna cesta medzi Hor. Držkovcami a Cimennou, ktorá potom má pokračovať smerom do Zlatník. Na stavbe cesty pracovali vo väčšine obyvatelia Hor. Držkoviec pod vedením predsedu M.N.V. Jozefa Vojnu, ako stavebného dozoru. Stavba cesty v úseku Hor. Držkovce – Cimenná bola dokončená v novembri 1947.

Katastrof. suchoKatastrof. suchoKatastrof. suchoKatastrof. sucho Jarné počasie bolo priaznivé. Primerane sa striedaly teplé a vlhké dni. Postupom času, následkom úplného zastavenia sa srážok, v období od 15. mája 1947 až do konca mesiaca októbra pôdna vlaha sa úplne vyčerpala, takže rastlinstvo začalo vysíchať. Potok i pramene, nachádzajuce sa v katastr. území obce vyschly a zjavil sa i nedostatok vody v studniach. Tento zjav mal neblahý vplyv na rastlinstvo vôbec.

~ 54 ~

Úroda obÚroda obÚroda obÚroda obilnínilnínilnínilnín Priemer úrody obilnín možno označiť priemerne takto: Výnos z merice; pšenica 150 kg, raž 200 kg, jačmeň = 200 kg, ovos 100 kg. Úroda ovocia: jabĺk vôbec nebolo. U hrušiek odhaduje sa úroda na 30% a u slív na 50% normálnej úrody.

Krmoviny aKrmoviny aKrmoviny aKrmoviny a okop.okop.okop.okop. Keďže v katastri obce niet lúk, ako krmoviny pestuje sa ďatelina, lucerka, smesky, čalamáda, repa a zemiaky. Kosných krmovín sa urodilo v pomere k normálu len 20%, krmnej repy a zemiakov iba 40% - 50%. V dôsledku nedostatku zemiakov na území celého štátu, bola zavedená povinná odovzdávka zemiakov pre verejné zásobovanie. Pestovateľ mohol si ponechať potrebné množstvo na sadenie a samozásobiteľskú dávku na osobu v množstve 260 kg a na výkrm bravčového dobytka na kus 400 kg.

Spôsob mlatbySpôsob mlatbySpôsob mlatbySpôsob mlatby K mláťacím strojom boli ustanovení mláťací komisári, ktorí zaznačovali celkový výťažok obilia pri mlatbe. Na základe ich záznamov úrad M.N.V. predpisoval prebytky obilnín k odovzaniu komisárom O. S. pre Slov. Najviac pestovateľov odovzdalo svoje prebytky v Roľníckom skladištvom družstve v Bánovciach nad Bebr. a u fy Bročko Bánovce nad Bebr. Samozásobiteľská dávka činila u chlebovín na osobu 220 kg, pozdejšie sredukovaná na 180 kg. U krmného obilia dávka činila množstvo 300 – 600 kg na jeden kus krmného, poťažne ťažného kusu dobytka.

Jesenné práceJesenné práceJesenné práceJesenné práce V jeseni bola sejba prevádzaná do suchej, ťažko obrobiteľnej pôdy. Sialo sa v posledných dňoch mesiaca októbra a začiatkom novembra. Dlhotrvajúca priaznivá jeseň umožnila riadne vyklíčenie a potrebný vzrast zasiateho semena. Iné pozoruhodné prípady sa v obci nevyskytly.