kniha- základy urgentnej mediciny

Zklady urgentnej zdravotnej starostlivosti


Obsah

1


1. vod ......................................................................................................................... 2. Modr hviezda ivota ............................................................................................... 3. Zsady poskytovania zdravotnckej prvej pomoci ................................................... 4. Prvotn a druhotn vyetrenie ................................................................................. 5. Veobecn prstup k postihnutmu .......................................................................... Stavy ohrozujce ivot 6. Kardiopulmonlna resuscitcia zkladn a rozren dospel .............................. 7. Kardiopulmonlna resuscitcia zkladn a rozren deti .................................... 8. Kardiopulmonlna resuscitcia rozren - novorodenci ........................................ 9. Indikcie a kontraindikcie KPR a dvody ukonenia ............................................ 10. Postup pri KPR poda zloenia posdky ............................................................... 11. Defibrilcia a pouitie automatickch externch defibriltorov ........................... 12. Krvcanie z rn a telesnch otvorov ...................................................................... 13. Hemoragick a hypovolemick ok ....................................................................... 14. Bezvedomie nerazov:, hypoglykmia a hyperglykmia, epilepsia, febriln ke, kolaps ........................................ 15. Bezvedomie razov: poranenia lebky a mozgu...................................................... Ochorenia srdcocievneho systmu 16. Alergick a anafylaktick reakcie ........................................................................... 17. Aktny koronrny syndrm .................................................................................... 18. Poruchy srdcovho rytmu ....................................................................................... 19. Hypertenzn choroba .............................................................................................. 20. Cievne mozgov prhody ......................................................................................... razy a psobenie vonkajch sl 21. Manament pacienta s polytraumou ........................................................................ 22. Poranenia chrbtice a miechy .................................................................................... 23. Poranenia kost a kbov ............................................................................................. 24. Popleniny a poleptania ............................................................................................ 25. Prehriatie a tepeln pal ............................................................................................ 26. Omrzliny a podchladenie .......................................................................................... 27. Poranenie tlakovou vlnou blast syndrm ............................................................... 28. Zmliadenie tkanv crush syndrm ........................................................................ 29. raz elektrickm prdom a bleskom ........................................................................ Ochorenia dchacieho systmu 30. Astma ....................................................................................................................... 31. Respiran zlyhvanie ............................................................................................. Ochorenia nervov a psychick 32. Aktne poruchy psychiky ........................................................................................ 33. Hyperventilan syndrm ....................................................................................... Rzne 34. Aktne stavy v gynekolgii a prodnctve ............................................................... 35. Intoxikcie ................................................................................................................ 36. Intoxikcia etanolom ................................................................................................ 37. Polohovanie, prenanie a transport ......................................................................... 38. Organizan postup pri autonehode ......................................................................... 39. Hromadn neastie a triedenie postihnutch ........................................................... 40. Odporan liekov vybavenie a antidta ................................................................

1 3 4 6 11 18 25 30 31 35 38 42 47 55 57 60,65 66 69 72 76 80 83 85 88 92,94 99 101 103 107 109 114 116 120 126 129 132 137 138 143

Modr "Hviezda ivota" symbol neodkladnej prednemocninej starostlivosti2


es ramien 6 hlavnch princpov: vyhadvanie (postihnutch, ranench, aj v mimoriadnych okolnostiach) zodpovednos (zodpovednos za sprvnu liebu voi postihnutm, aj voi riadiacim autoritm) dosiahnutenos (v kadom ase, nepretrite, pre vetkch ktor s v ndzi bez rozdielu) oetrenie na mieste (pri vzniku nhleho ochorenia a nehody, doplnenie prvej pomoci) starostlivos pri transporte (pokraujca lieba a oetrovanie) prevoz na definitvne oetrenie (do zariadenia, ktor poskytne komplexn liebu)

Nvrh pripravil Leo R. Schwartz, f odboru zchrannch sluieb v Nrodnom rade pre bezpenos dianinej premvky. Patentovan 1.2.1977 na 20 rokov. Od roku 1997 sa oficilne (predtm u aj neoficilne) pouva vo vine krajn ako znak profesionlnych zchrannch sluieb, ktor neprevdzkuj humanitn organizcie pod vlastnm znakom ako napr. erven kr alebo polmesiac, Maltzania, Johanitri, Samaritni a pod. Predtm v USA pouvali oranov kr na bielom podklade, ale na nmietky Americkho ervenho kra ho prestali pouva. Had a palica s znaky Aeskulapa (Asclepios), syna Apolna. Aeskulap sa nauil liei od kentaura Cherona. Zeus najprv Aeskulapa potrestal, neskr z neho spravil boha. Palica s hadom s symbolom liekov (medicny) a lieenia (zdravia), okrdlen palica symbolom mieru. Aeskulap poda povesti nevedel vyliei jednho pacienta a radil sa s hadom, ktor mu pomohol, preto ho dal na palicu, aby ich oi pri rozhovore a poradch boli v jednej vke. Caduceus (okrdlen palica - symbol posla bohov Hermesa s hadmi) znamen znak lekrov. Palica s hadom znzoruje lieky a uzdravenie. Aj v Biblii (Genesis, 21:9) je odkaz na palicu s hadom: "Moji poda toho vyrobil hada z bronzu a poloil ho na palicu a tak kad kto bol uhryznut hadom sa na u pozrel a uzdravil sa." Znak "Modr hviezda" mu pouva spolonosti, ktor na to maj oprvnenie a podieaj sa na urgentnej starostlivosti: 1. ako identifikciu zdravotnckeho vybavenia vo vozidlch "Ambulancia" 2. oznaenie zariaden na poskytovanie urgentnej starostlivosti, 3. na oznaenie personlu, bror, knh a inch materilov. V Slovenskej republike je pouvanie znaku "modr hviezda" upraven v zkone . 579/2004 Z.z. - Zkon o zchrannej zdravotnej slube a o zmene a doplnen niektorch zkonov, platn od 1.11.2004, inn od 1.1.2005 a vo vykonvacch predpisoch k zkonu.

ZSADY POSKYTOVANIA PREDNEMOCNINEJ NEODKLADNEJ STAROSTLIVOSTIDefincia

3


Prv pomoc (PP) je sbor opatren, alebo lieenie, ktor sa pri poranen, alebo nhlom ochoren poskytne postihnutmu ete pred prchodom pecializovanej pomoci. Pretoe predmety a materily potrebn na prv pomoc nie s zva k dispozcii, treba asto improvizova. Prv pomoc je bezprostredn, zva laick pomoc poskytnut zranenej alebo chorej osobe. Nenahradzuje lekrske oetrenie, ale je predpokladom jeho spenosti. Niekedy aj zdravotncky pracovnk (lekr, sestra, zchranr) v terne poskytuje prv pomoc na laickej rovni ak nem pri sebe iadne vybavenie, alebo najviac ak autolekrniku. Urgentn-neodkladn prednemocnin starostlivos (urgentn medicna je nadstavbov pecializan odbor) sa odliuje od ambulantnej a nemocninej starostlivosti, ktor z nej robia nielen samostatn medicnsky odbor, ale vyaduj aj filozoficky in prstup od zdravotnckych pracovnkov. Kee kad oban je povinn poskytn pomoc poda svojho vzdelania, nie je prednemocnin starostlivos rezervovan len pre pracovnkov zchrannch sluieb. Lekri prvho kontaktu s v nevhode, lebo svedomie im nedovol nepomc, ale ich vedomosti v urgentnej oblasti nie s vdy aktulne a zrunosti dostaton. inn pomoc vak nie je veda. Predpokladm, e mnoh privtaj na nasledujcich stranch strun diagnostick, oetrovatesk a lieebn postupy pre situcie s ktormi sa nestretvaj asto, ale ak no, tak nie je as na dlh hadanie v textove rozsiahlych uebniciach. Diagnza sa vinou d stanovi len anamnzou a jednoduchm fyziklnym vyetrenm. Lieba je zjednoduen na inn postupy a v prpade nie celkom korektne stanovenej diagnzy neme pacienta pokodi. Dleitm faktorom je ndzov situcia alebo jej vysok pravdepodobnos, ktor ospravedln prpadn prekroenie hranc kompetenci zdravotnka alebo pecializcie lekra, stiera rozdiely medzi diplomovanou sestrou, bakalrom a magistrom, lekrom pre dospelch a pediatrom, medzi chirurgickou a kardiologickou diagnzou. Cie prvej pomoci Prv pomoc sa postihnutmu poskytuje: a) na zchranu ivota, b) na zabrnenie zhorenia stavu a znenia vskytu komplikci a c) na urchlenie rekonvalescencie. Postup poskytovania prvej pomoci Zchranca (i je laikom alebo zdravotnkom) mus: a) zhodnoti situciu bez ohrozenia vlastnho zdravia a ivota, b) zisti prznaky razu alebo ochorenia, c) poskytn neodkladn prv pomoc, d) privola pecializovan pomoc a odovzda postihnutho do rk zdravotnckeho pracovnka s rovnakou alebo vyou kvalifikciou. Zchrann reaz pecializovan zdravotncka zchrann sluba me prs k postihnutmu za 10-15 mint v mestch a v mimomestskch podmienkach niekedy a za 20 mint. Pritom prvch 15 mint rozhoduje o preit poranenho: za 5 mint asystolie a apnoe odumieraj mozgov bunky, za 10 mint krvcania me vznikn ireverzibiln ok vedci v horizonte pr dn k multiorgnovmu zlyhaniu. Ak nie je poskytnut zkladn prv pomoc okamite po vzniku razu prvm svedkom nehody, iadna zchrann sluba s profesionlnymi zchranrmi a najlepia nemocnica nezabrnia komplikcim, trvalm nsledkom alebo a smrti. pecifinos prvej pomoci spova v zchrannom reazci, ktor je zloen z 5 ohniviek: 1. okamit opatrenia = poskytnutie prvej pomoci pri ivot ohrozujcich stavoch, zabezpeenie miesta nehody, zaistenie bezpenosti pre zchrancu, 4


vyprostenie postihnutho z nebezpenej oblasti, umel dchanie a mas srdca pri apnoe a asystolii, zastavenie krvcania pri vekom vonkajom krvcan, uloenie do stabilizovanej polohy na boku pri bezvedom bez vnych poranen, protiokov opatrenia pri razoch, kde oakvame ok. 2. privolanie pecializovanej pomoci zchrann zdravotn sluba tel. 155, v Eurpe 112. V SR funguje zatia paralelne 155 aj 112, zlenie je plnovan do roku 2007. hasisk zchrann zbor tel. 150 pri potrebe technickho zsahu (vyprostenie osb, poiar, nik chemikli) polcia tel. 158 (zaistenie nehody, podozrenie na cudzie zavinenie), 3. poskytnutie prvej pomoci pri ostatnch poraneniach a stavoch, polohovanie poda stavu postihnutho a druhu ochorenia, razu, obviazanie rn, znehybnenie konatn ukudovanie postihnutho a prbuznch, 4. lieba a prevoz do nemocnice zchrannou slubou, doplnenie pomoci na mieste lieba a starostlivos poas transportu transport do zariadenia schopnho poskytn definitvnu liebu 5. definitvneho oetrenia v zdravotnckom zariaden.

REAZ PREITIA PRI KARDILNYCH OCHORENIACH Pri kardiovaskulrnych chorobch je zchrann reaz odlin oproti razom a nhlym ochoreniam: 1. vasn prstup rchla diagnza zastavenia krvnho obehu prvm svedkom prhody okamit privolanie pomoci a telefonick volanie na dispeing zchrannej sluby vyslanie posdky zchrannej zdravotnej sluby - Rchlej lekrskej, Rchlej zdravotnckej pomoci (RLP, RZP) adekvtne vybavenie vozidla a lokalizcia pacienta 2. vasn kardiopulmonlna resuscitcia prv svedok prhody zane zkladn kardiopulmonlnu resuscitciu KPR. Absoltne najdleitej vkon. privolan pomoc aktivuje zchrann systm a informuje o KPR 3. vasn defibrilcia 1. vasn defibrilcia pri defibrilovatenom rytme. Pri okamitom zaat KPR a defibrilcii do 3-5 min m postihnut pravdepodobnos preitia 50-75 %, kad minta oneskorenia zniuje pravdepodobnos prepustenia z nemocnice o 10-15 %, rozrenie automatickch externch defibriltorov (AED) a ich pouvanie kolenmi laikmi v zahrani na miestach kde bva sstredench viac ako 10 000 ud znilo mrtnos (defibrilcia u nie je lekrskym vkonom). A 80 % nhlych zastaven krvnho obehu je spsobench komorovou fibrilciou, kde je zkladom lieby vasn aplikcia elektrickho vboja. 5


4. vasn rozren resuscitcia lekrom prvho kontaktu alebo profesionlnymi zchranrmi na mieste vzniku prhody v zdravotnckom zariaden na koronrnej jednotke alebo oddelen intenzvnej medicny Zver Kad reaz je tak siln, ako jej najslab lnok a preto aj ten najlep personl v optimlne vybavenej nemocnici a pri idelnom systme Zchrannej sluby je zbytonou investciou, ak prv pomoc na mieste nehody v "platinovch" 15 mintach nebude na poadovanej rovni ("zlat hodina" na poskytnutie oetrenia po razoch a nhlych ochoreniach je u niekoko rokov len historickou reminiscenciou). Zvenie potov prevajcich postihnutch nhlou chorobou a razom je mon ak zdravotncki pracovnci bud prkladom pre laikov pri poskytovan prednemocninej pomoci, bud ju ovlda a bud schopn a ochotn ju aj naui na zklade novch poznatkov. Pracovnci zchrannch sluieb sa stretvaj u zdravotnckych pracovnkov v terne s neochotou, aj s nedostatkom vedomost. Na druhej strane sa stretvame aj so zujmom o strun, jednoznan a jednoduch zsady zdravotnckej prvej pomoci.

PRVOTN A DRUHOTN VYETRENIEVyetrenie postihnutho Po zisten nehody a overen si, e nehroz nebezpeie pre zchrancu, treba zisti o sa postihnutmu stalo systematickm postupom nazvanm vyetrenie postihnutho. Sli na zistenie prznakov poruchy zdravia, napr. na zistenie prtomnosti vedomia, poranen, zlomenn, rn a pod. Prv pomoc neposkytujeme poda razovho deja (PP pri raze el. prdom, pri topen, pri infarkte srdcovho svalu), ale poda prevaujcich prznakov: pri zastaven dchania, krvcan, podozren na zlomeninu stehennej kosti, saenom dchan a pod.). Vyetrenie vykonva kad (laik, alebo zdravotncky pracovnk), kto prde k poranenej osobe alebo k osobe s nhlym ochorenm ako prv. Pozostva z dvoch ast: 1. Prvotn vyetrenie a resuscitcia 2. Druhotn vyetrenie anamnza - vyetrenie od hlavy k ptm 1.Prvotn vyetrenie Zisti prtomnos vedomia, dchania, pulzu a vonkajieho krvcania (bezvedomie, neprtomnos dchania, zastavenie srdca, vek vonkajie krvcanie a ok s stavy bezprostredne ohrozujce ivot). Prvotn vyetrenie me trva do 30 seknd. Vedomie me by naruen a) kvantitatvne: spavos, sopor, kma, alebo b) kvalitatvne: na vonkajie podnety a prostredie reaguje neadekvtne: bludy, nepatrin odpovede, dezorientcia miestom (nevie kde je), asom (nevie de, mesiac, rok), osobou (vydva sa za in osobu). Pokia postihnut po raze nevie popsa zrozumitene a vierohodne mechanizmus razovho deja, treba predpoklada, e bol v bezvedom (retrogrdna amnzia). Frekvencia bezvedomia poda vyvolvajcej priny v SR: alkohol, epilepsia, raz, hypoglykmia, CMP, intoxikcie (me sa li poda lokality).

6


Kvantitatvnu poruchu vedomia zisujeme orientane poda oslovenia a bolesti: 1. pri vedom: aktvne spolupracuje, 2. spavos somnolencia: reaguje na hlasn oslovenie, 3. sopor bezvedomie: reaguje na bolestiv podnet, 4. kma hlbok bezvedomie: nereaguje na bolestiv podnety. Jemnejou metdou je Glasgovsk stupnica bezvedomia. Glasgowsk stupnica bezvedomia (GCS Glasgow Coma Scale) spontnne na vzvu na boles iadne Slovn odpove orientovan zmten neprimeran nezrozumiten iadna Motorick reakcia pln prkazy na boles necielen flexia na boles extenzia na boles iadna Celkov poet bodov 3 15 Glasgowsk stupnica bezvedomia v pediatrii hodnot sa najlepia slovn odpove Skre 5 4 3 2 1 2 5 rokov sprvne slov a frzy nevhodn slov trvajci pla / jaanie chrochtanie bez odpovede 0 23 mesiacov usmieva sa / vrn plae / je ukudniten Trvajci pla / jaanie agitovan / nepokojn bez odpovede Otvorenie o 4 3 2 1 5 4 3 2 1 6 5 4 3 2 1

Pokia je pacient pri vedom a odpoved na pozdrav tak prvotn vyetrenie meme obmedzi na zmeranie zkladnch ivotnch funkci (frekvenciu dchania, pulzu a krvn tlak). Dchanie: frekvencia: spomalen, zrchlen, nepravideln, charakteristika: lapav, povrchn, plytk, hlbok, so zapjanm pomocnch dchacch svalov, funknos: dostaton, nedostaton. Krvn obeh: zistme prtomnos krvnho obehu hmatanm pulzu na krnej tepne (alebo art. femoralis) na jednej strane. Ak je postihnut pri vedom a dcha, meme pulz hmata na zpst. Ak je pulz hmatn na zpst, tak je systolick tlak viac ako 80 torr, ak je hmatn na a. femoralis tak je TK syst. viac ako 60-70 torr, pri hmatnom pulze na a. carotis je TK syst aspo 40 torr. Krvcanie: pohadom zistme vonkajie krvcanie v oblastiach, kde tepny prechdzaj blzko povrchu tela (krk, ramen, predlaktia, slabina, stehno a predkolenie). Krvcanie skryt pod odevom nahmatme najneskr pri druhotnom vyetren. Ak je postihnut pri vedom, dcha sm, m hmatn pulz na krnej tepne a nevidme vek vonkajie krvcanie, meme pristpi k druhotnmu vyetreniu. 7


Ak zistme neprtomnos, alebo nedostatonos jednej alebo viacerch zkladnch ivotnch funkci, okamite zaneme s kardiopulmonlnou resuscitciou. 1. Druhotn vyetrenie Cieom je odhali prznaky, ktor neohrozuj bezprostredne ivot postihnutho, ale mohli by spsobi komplikcie ak by ostali neodhalen. Je zloen z dvoch ast: anamnza a vyetrenie od hlavy k pte. Druhotn vyetrenie me trva 1-2 minty. V priebehu vyetrenia zopakujeme meranie vitlnych funkci a pacienta meme prehlsi za stabilizovanho ak sa dve hodnoty podstatne neodliuj a zrove s v normlnom rozsahu hodnt. Ak s vitlne funkcie mimo normlneho rozmedzia, musme mera kadch 5 mint a do stabilizcie stavu. a) anamnza: Predstavte sa postihnutmu, uvete svoju zdravotncku kvalifikciu a ponknite pomoc. Optajte sa na pocity (najastejie je to boles a zlyhanie funkcie asti tela). Pri bezvedom skste zska daje od svedkov prhody. Pri nhlych ochoreniach a razoch vznikn prznaky nhle z plnho zdravia, alebo sa vrazne zhoria chronick akosti (napr. zadchavanie sa niekoko mesiacov a vrazn dyspnoe niekoko mint). Zisti: 1. uvan lieky, 2. alergie, 3.posledn prjem potravy, 4. pridruen ochorenia. Dleit a neopomenuten anamnestick daje sasnho ochorenia: 1. zaiatok a druh aktivity v momente vzniku, 2. avov a zhorujce faktory, 3. charakter, kvalita akost, 4. miesto vzniku a smer renia, 5. stupe akost, rozsah a 6. trvanie akost. Nedva sugestvne otzky: Boli ste v bezvedom ?, ale Kto vm pomohol vsta ?. Dcha sa vm zle ? vs. o ctite pri dchan ?. Anamnzu kompletizova od postihnutho, rodiny a svedkov. b) vyetrenie od hlavy k ptm: Pozostva z hadania poranen. Vopred vysvetlite postihnutmu, o idete robi. Nehbte s postihnutm pri podozren na poranenie krku a chrbtice. Obnate postihnut as tela. Ak postihnut udva boles v nejakej asti tela, najprv vyetri okolie a nakoniec oblas najvej bolesti. Hlava a krk: skontrolujte vlasat as hlavy na rany, krvcanie a deformity, ui a nos na vtok, sta na zvratky, potravu, vyrazen zuby, uvaku. Hlavou a krkom nehba pri monom poranen. Oi: postavenie onch bulbov (normlne, divergentn, konvergentn, plvajce bulby), zrenice zen, rozren, reakcia zrenc na osvetlenie. Nerovnako irok zrenice svedia o vnom stave. Zen pri intoxikcii opioidmi a heronom, rozren pri intoxikcii alkoholom, atropnom, halucinognmi. V tme m rozren zrenice aj zdrav. Hrudnk: hadajte rany, cudzie teles. Anamnesticky bolesti pri dchan, nemonos nadchnu sa, dyspnoe (saen dchanie subjektvne), stenokardie, Brucho: hadajte rany, vhrez orgnov, cudzie teles. Anamnesticky bolesti, hadanie avovej polohy, provokujce faktory (napr. vdy po jedle, ke nezoberiem lieky), odchod vetrov, stolice, chu do jedla, nauzea, vracanie, hnaka. Pohmatom a poklopom vyetrme vetky 4 kvadranty brunej dutiny. Konatiny: skontrolujte horn a doln konatiny na deformity, rany, krvcanie. Porovnvajte obe strany. Ak je pri vedom, poiadajte aby hbal s HK a DK postupne od zpstia (lenka) po rameno (koleno). Chrbtica a chrbt: pri podozren na raz chrbtice skste citlivos a silu konatn. Nechajte si stisn ruky postihnutm, tlai nohami proti vaej ruke. Podozrenie: nrazy v rchlosti viac ako 50 km/h, pdy z vky viac ako vka tela, motocyklov nehody, skoky do vody.

8


Varovn znmky: pouvaj sa ako nramok, prvesok, varovn identifikan karta a upozoruj na ochorenie nositea. Mu obsahova telefnne slo, meno lekra, nzov ochorenia. Neberte ich postihnutmu. Sasou vyetrenia je orientan neurologick vyetrenie, zvl pri podozren na poruchy vedomia a to aj na zklade nespoahlivch anamnestickch dajov. Zisujeme prtomnos bezvedomia, jeho trvanie orientane, stav a rku zrenc, izokoriu a fotoreakciu, postavenie onch bulbov, meningelne prznaky na iji, symetriu tvrovch svalov a plazenie jazyka, pohyblivos hornch a dolnch konatn spontnnu, symetriu pohybov, symetrick obojstrann stisk rukami a tlak dolnmi konatinami proti odporu, v bezvedom pozorujeme symetriu pdu HK po zdvihnut, svalov odpor pri pasvnych pohyboch HK a DK. Priority poskytovania prvej pomoci 1. zastavenie dchania a srdca, 2. vek vonkajie krvcanie, 3. bezvedomie, 4. ok, 5. ostatn poranenia: popleniny, poranenia kost a kbov, rany Priority dodriavame pri oetrovan jednho postihnutho s viacermi menovanmi poraneniami, aj pri oetrovan viacerch postihnutch, z ktorch kad me ma in z menovanch poranen. POSTUP ZDRAVOTNCKEHO ZCHRANRA PRI VIACERCH PORANENCH 1. primrne vyetrenie: zisti stavy ohrozujce ivot (vedomie, dchanie, pulz, krvcanie) 2. vyprosti pacientov s apnoe, asystoliou, krvcanm a v bezvedom 3. poskytn pomoc pri stavoch ohrozujcich ivot: KPR, tlakov obvz, zaisti ilu, OTI 4. polohova primrne (stabilizovan poloha na boku, protiokov poloha) 5. sekundrne vyetrenie: zisti ostatn poranenia (rany, zlomeniny, popleniny...) 6. privola posily 7. poda farmak (analgetik, roztoky), 8. fixova (dlahy), 9. polohova sekundrne (hrudnk-polosed, brucho-podloen kolen) a / alebo vyprosti 10. vitlne funkcie: TK, P, SpO2, fD... 11. doplni oetrenie 12. pripravi na transport

PRVOTN PRSTUP K PACIENTOVIZdravotncke operan stredisko (ZOS): Odovzdanie adresy posdke mus okrem identifikcie mena, adresy a pracovnej sesterskej diagnzy obsahova daj o pohlav, veku a strun anamnzu, prpadne predchdzajce oetrenie zchrannou slubou. daj o zdravotnej poisovni len ak nehroz omekanie. In chbajce daje mono doplni po vyslan posdky na adresu. Opertor sa mus snai o poskytnutie odbornej rady na zvldnutie stavu do prchodu pecializovanej pomoci. Posdka zchrannej sluby: Na adrese je za anamnzu a vyetrenie pacienta zodpovedn vedci posdky lekr, alebo zdravotncky zchranr s vyou kvalifikciou, alebo sluobne star. 1. anamnza: situcia, o sa stalo, kedy, ako, trvanie akost, podobn akosti v minulosti. Doplni anamnzou od prbuznch, svedkov. Pri zlyhvan vitlnych funkci odber anamnzy zrove s prvotnm vyetrenm a meranm vitlnych funkci. 2. prvotn vyetrenie: vedomie poda Glasgowskej stupnice - GCS, dchanie 9


cirkulcia pulz palpane, kapilrny nvrat, viditen krvcanie 3. meranie vitlnych funkci: TK, P, fD, SpO2, GCS, teplota, glykmia, kapilrny nvrat opakovan meranie vitlnych funkci: 1. pri stabilnom pacientovi 15 mint, 2. pri nestabilnom pacientovi 5 mint, 4. druhotn vyetrenie: liekov anamnza, alergick anamnza, pridruen ochorenia, posledn prjem potravy, mechanizmus a etiolgia razu vyetrenie od hlavy k ptm pri daji o bezvedom aj v anamnze orientan neurologick vyetrenie Hodnotenie vitlnych funkci pacienta: a) stabiln pacient vitlne funkcie v norme, primeran veku a pridruenm ochoreniam b) nestabiln pacient 1 a viac vitlnych funkci mimo normlnych hodnt (P=60-90/min, TK normlny alebo znen o najviac 20 % systolickej hodnoty, napr. z 200 na 160, z 180 na 150, zo 150 na 120), c) stabilizovan pacient po liebe dve hodnoty vitlnych funkci v normlnom rozmedz

Technick postup: zaisti prstup do ily vdy pri nestabilnom pacientovi (ak zlyhaj 3 pokusy o zaistenie ily a hroz omekanie, treba polohova, poda kyslk a transportova ako prioritu), v blzkej budcnosti bude vyuvan intraoselny prstup, monitorovanie nestabilnho pacienta: P, TK (poas jazdy palpane), SpO2, fD, kapilrny nvrat, GCS, akciu srdca (odvodni nepouitie napr. pri hypoglykmii, astme, epilepsii a i.) vybavenie pri daji o zlyhvan alebo hrozbe zlyhania vitlnych funkci: tlakomer, monitor/defibriltor, oximeter, dchac prstroj (run, mechanick), O2, liekov kufor, resuscitan vybavenie.

10


Postupy rozrenej kardiopulmonlnej resuscitcie dospelch v urgentnej prednemocninej starostlivostiPribline kadch 5 rokov prichdzaj nov odporania na liebu pri zastaven dchania a obehu, ktor s mierne zmenen od predchdzajcich. Odporania medzinrodnch intitci, ktor vznikli v Dallase na konsenzulnej konferencii a boli zverejnen v novembri 2005 s od predchdzajcich podstatne in. Netvrdia sce, e doterajie boli neinn, ale odvodnenia s dos presvediv na to, aby sme m skr zaali pouva nov postupy tak ako s uvdzan Eurpskou resuscitanou radou (ERC). Bazlne vedomosti z odporan z roku 2000 a ncvik kardiopulmonlnej resuscitcie poda predchdzajcich odporan s predpokladom pochopenia uvdzanch algoritmov. ZKLADN KARDIOPULMONLNA RESUSCITCIA Zkladn kardiopulmonlna resuscitcia (Z-KPR) pozostva z udriavania priechodnch dchacch ciest (DC), podpory dchania a krvnho obehu bez pouitia pomcok inch ako ochrann a izolan. Patr sem aj rozpoznanie nhleho zastavenia krvnho obehu, stabilizovan poloha na boku a postup pri nhlom upchat DC cudzm telesom. Z KPR vykonvaj laici, ale zrove je aj zkladou na ktorej zdravotnci pokrauj rozrenou KPR. Mnoho postihnutch nhlym zastavenm srdca by preilo ak by svedkovia prhody reagovali okamite. Najdleitejie kroky s v koncepte reaze preitia: 2. okamit rozpoznanie a privolanie pomoci (vo vine krajn ubehne viac ako 8 min do prchodu pecializovanej pomoci), 3. zkladn KPR svedkom prhody, me 2-3 nsobne zvi ancu na preitie, 4. vasn defibrilcia. Pri Z-KPR a defibrilcii do 3-5 min m postihnut pravdepodobnos preitia 50-75 %, kad minta oneskorenia zniuje pravdepodobnos prepustenia z nemocnice o 10-15 %, 5. vasn intenzvna starostlivos, jej kvalita ovplyvuje prevanie.Strun postup Z - KPR: 1. zisti reakciu postihnutho na podnety (oslovenie, zatrasenie), ak je v bezvedom da hlavu do zklonu a zisti prtomnos dchania, 2. ak dcha normlne (nie len lapav agonlne dychy) otoi do stabilizovanej polohy, 3. ak nedcha normlne, zakria o pomoc, alebo telefonova na tiesov slo, 4. m skr zaa kompresie hrudnka v jeho strede, do hbky 4-5 cm u dospelho, frekvenciou 100.min-1, 5. po 30 stlaeniach da hlavu postihnutho do zklonu a dvakrt vdchnu tak, aby bolo vidie nadvihnutie hrudnka, 6. kompresie hrudnka a dchanie strieda pomerom 30:2 a pokia nezane dcha,

11


7. pokraova v resuscitcii a do prchodu kvalifikovanej pomoci, alebo zaiatku normlneho dchania postihnutho, alebo do vyerpania zchrancu. Odlinosti oproti minulosti (odporania 2000) pri zkladnej kardiopulmonlnej resuscitcii Vetky zmeny s podriaden dvom zsadm: 1. o najjednoduchie na zapamtanie a ncvik a 2. o najinnejie na obnovenie spontnnej akcie srdca. V rmci zkladnej KPR okrem zisovania prtomnosti vedomia a dchania nezisova ni in. Lapav dychy nie s povaovan za dchanie, pretoe skoro polovica postihnutch m lapav dychy niekoko mint po zastaven krvnho obehu. uvonenie dchacch ciest sa rob zklonom hlavy. Trojhmat je prli zloit na ncvik a zapamtanie pre laikov (asto aj pre zdravotnkov). poloha rk je v strede hrudnka a v strede hrudnej kosti. Presn vymeriavanie nie je rozhodujce. reuscitcia dospelch zana kompresiami hrudnka, nie vdychmi. vdychy trvaj 1 s a dchanie z st do st m by tak hlbok, aby bolo vidie nadvihnutie hrudnka postihnutho pri vdychu. Ak nie je vdych mon, skontrolova sta, odstrni cudzie teles a prpadne zvrazni zklon hlavy. Pri neochote dcha je mon robi len stlanie hrudnka (lepie ako ni). Predpoklad sa, e zdravotnci maj barirov pomcky. striedanie kompresi a dchania je vdy 30:2, nerobia sa iadne prestvky na zisovanie obnovenia obehu.Zkladn KPR dospelch, ERC 2005 v bezvedom ?nereaguje na iadne podnety Rozren KPR dospelch, ERC 2005 bezvedomie ? uvoni DCsledova znmky ivota

vola teamna KPR

zakria o pomoc uvoni dchacie cestyzklon hlavy tlakom na elo a ahom za bradu

KPR 30:2do pripojenia defibriltora, monitora

Analyzova rytmus defibrilovatenKF / KT bez P

dchanie neprtomn ?nie lapav dychy

nedefibrilovatenasystolia / BEA

vola tiesov linku155, al. 112

1 vboj150360 J bi 360 J mono okamite

Poas KPR: Upravi reverzibiln priny Kontrolova elektrdy Zaisti / kontrolova: i.v prstup, zaistenie DC a O2, Neprerui mas poas OTI Adrenalin 3-5 min ( 2 cykly) Uvi: amiodaron, atropn, Mg+

30 kompresi hrudnka 100 / minv strede hrudnej kosti, 4-5 cm do hbky 4-

okamite

KPR 30:2poas 2 minReverzibiln priny Hypoxia Hypovolmia Hypo / hyper K+ HypotermiaV. Dobi

KPR 30:2poas 2 mintenzn PNO tamponda perikardu toxicita trombemblia

2 vdychy z st do stvdych trv 1 s, objem normlneho dychu

Tab. 1.: zkladn KPR dospelch

Tab. 2.: rozren KPR dospelch

Postup pri obtrukcii dchacch ciest cudzm telesom Cudzie teles spsobia iaston obtrukciu DC a nemali by sa zameni s kolapsom, srdcovou prhodou alebo kovm stavom. Treba rozozna miernu (kae je inn) a PRZNAKY OBTRUKCIE DC CUDZM TELESOM zvan obtrukciu (neinn kae) a postup prtomnos svedkov prispsobi (tab. 3).kaanie / dusenie nhly vznik poas hry s malmi kskami, poas jedenia

NEINN KAE neschopnos rozprva tich, nepouten kae neschopnos dcha cyanza postupn strata vedomia

INN KAE plae, rozprva hlasn kae monos nadchnutia pri vedom

Postup pri zvanej obtrukcii: dery do chrbta robme hranou dlane medzi lopatky postihnutho, ktor je v miernom predklone 12

V. Dobi poda ERC Guidelines 2005


silnmi dermi 5 krt za sebou. Ak to nevedie k vypudeniu cudzieho telesa, vykonme 5 stlaen hornej asti brucha medzi umbilikom a uhlom rebier. Postihnutho v bezvedom ulome na chrbt na rovn podloku a zaneme kompresie hrudnka bez ohadu na prpadn prtomnos pulzu a aktivujeme tiesov volanie. Tento postup plat pre vetky vekov kategrie od 1 roka veku vyie (tab. 4 a 5).Tab. 3.: prznaky obtrukcie DC

Vyahovanie cudzieho telesa prstami naslepo sa neodpora. Po deroch do chrbta a stlan brucha by postihnut mal by vyetren lekrom pre monos skrytch poranen. Postup pri miernej obtrukcii: sledova a podporova v kaan.Cudzie teleso v dchacch cestch u detERC Guidelines 2005

Cudzie teleso v dchacch cestch, dospelERC Guidelines 2005

Zhodnoti zvanos stavu

Zhodnoti zvanos stavu

Neinn kae

inn kae

Neinn kae

inn kae

BEZVEDOMIE uvoni DC 5 vdychov zaa KPR

PRI VEDOM 5 derov do chrbta + 5 stlaen: -hrudnka u dojiat - brucha u det

PODPOROVA KAE sledova vedomie a prtomnos kaa a do vykaania

BEZVEDOMIE zaa KPR

PRI VEDOM 5 derov do chrbta 5 stlaen brucha strieda

PODPOROVA KAE sledova vedomie a prtomnos kaa a do vykaania

V. Dobi

V. Dobi

Tab. 4.: postup pri obtrukcii DC dojiat a det

Tab. 5.: postup pri obtrukcii DC dospelch

ROZREN KARDIOPULMONLNA RESUSCITCIA DOSPELCH Bol preukzan jednoznan prnos pri vasnom, okamitom zaat a nepretritom vykonvan KPR prvm svedkom vzniku zastavenia krvnho obehu a prnos vasnej defibrilcie automatickm, poloautomatickm alebo rune ovldanm defibriltorom. Nebol, naopak, preukzan jednoznan prnos zaistenia dchacch ciest intubciou a podvanie liekov (lepie prevanie na mieste vzniku prhody, ale bez vplyvu na zvenie podielu prepustench z nemocnice po KPR). Komentr k algoritmu postupu pri zastaven obehu: po zisten bezvedomia a apnoe analyzova rytmus m skr a privola pomoc. Zatia robi kompresie hrudnka ak s zdravotnci svedkami zastavenia obehu a na monitore je defibrilovaten rytmus (komorov fibrilcia - KF alebo bezpulzov komorov tachykardia - BKT), defibrilcia m prednos, ak nie, defibrilcii predchdzaj 2 minty kompresi hrudnka a dchanie s o najvyou frakciou kyslka, aplikova 1. vboj s energiou 150-200 J bifzickm, alebo 360 J monofzickm prstrojom, okamite pokraova kompresiami hrudnka bez palpcie pulzu a sledovania rytmu na monitore 2 minty,

13


po 2 min kontrola rytmu a ak je defibrilovaten aplikova 2. vboj 150-360 J bifzick, alebo 360 J monofzick, okamite pokraova v KPR 2 min, kontrola rytmu, ak je KF/KT poda Adrenaln aplikova 3. vboj v rovnakej sile ako 2. vboj (150-360 J bi, alebo 360 J mono), strieda 2 min KPR, adrenaln, vboj, ak po 3. vboji pretrvva KF/KT, poda amiodaron poas kontroly rytmu tesne pred 4. vbojom, ak sa na monitore objav koordinovan rytmus, kontrolujte pulz, ak sa objav pulz poas 2 min KPR, dokonite 2 min peridu KPR. Kompresie hrudnka ukoni len v prpade objavenia sa spontnneho dchania. Technick prevedenie rozrenej KPR: prekordilny der m vznam do 10 s po zastaven krvnho obehu (svedok prhody len ak je zdravotnk, alebo je pacient monitorovan), dchanie vakom cez masku je dostaton, intubcia a po obnoven krvnho obehu. Trachelnu intubciu me sksi erudovan zchranca, ak ju urob na jeden pokus bez preruenia kompresi hrudnka (v krajnom prpade preruenie na zasunutie kanyly, nie na laryngoskopiu) na dlhie ako 30 s. Po intubcii sa robia kompresie 100.min -1 a dcha sa frekvenciou 10 dychov za mintu (hyperventilcia je vrazne kodliv), najlep je venzny prstup, ak nie je mon, alternatvou je vaskulrny prstup intraoselny a a potom trachelne podanie, pri i.v prstupe kad liek preplchnu 20 ml tekutiny a zdvihn konatinu na 10-20 s, nedefibrilovaten rytmy bezpulzov elektrick atkivita (BEA) a asystolia s lieiten a po identifikovan reverzibilnch prin 4H a 4T: hypoxia, hypovolmia, hypo-, hyperkalimia, hypotermia tenzn pneumothorax, tamponda perikardu, toxick poruchy, trombza koronrna a pulmonlna, pri neistote i je jemn KF alebo asystolia nedefibrilova, poda adrenaln, aka na evidentn KF. LIEKY POUVAN PRI KPR

Adrenaln Indikcie: Liek prvej voby v KPR pri akejkovek etiolgii, podva kadch 3-5 mint (kad 2. sluka postupu), adrenaln je preferovan pri liebe anafylaxie adrenaln je druhm liekom pri liebe kardiognneho oku Dvkovanie: pri intravaskulrnom (i.v. alebo intraoselny i.o.) prstupe 1 mg. Ak nie je monos rchleho i.v. prstupu tak 2-3 mg do trachelnej kanyly v zrieden do 10 ml sterilnej vody. V poresuscitanej fze pri hypotenzii poda titrovane 50-100 mcg adrenalnu. Amiodaron Indikcie: refraktrna KF/KT hemodynamicky stabiln KT a in rezistentn tachyarytmie.

14


Dvkovanie: vodn i.v. dvka je 300 mg rozrieden v 20 ml 5 % glukzy ak KF/KT pretrvva aj po treom defibrilanom vboji. Me v malch perifrnych cievach spsobova tromboflebitdu a preto po podan preplchneme mnostvom roztoku. Trimekan lidokan ( Masocain, Lidocain, Xylocain ) Indikcie: refraktrna KF/KT pri nedostupnosti amiodaronu Dvkovanie: vodn dvka je 100 mg (1-1,5 mg/kg) ak pretrvva KF/KT aj po treom defibrilanom vboji. Doplnkov dvka je 50 mg, celkov dvka nem prekroi 3 mg/kg poas prvej hodiny. Magnzium sulft Indikcie: refraktrna KF pri monej hypomagnzimii komorov tachyarytmie pri monej hypomagnzimii torsades de pointes toxicita digitalisu Dvkovanie: vodn dvka 2 g do perifrnej ily poas 1-2 mint, me sa opakova za 10-15 mint. Atropn Indikcie: asystolia bezpulzov elektrick aktivita s frekvenciou < 60 / min sinusov, predsieov alebo nodlna bradykardia s hemodynamickou instabilitou pacienta Dvkovanie: dvka pre dospelho je v uvedench indikcich 3 mg i.v. ako bolus. Nebol popsan evidentn prnos, ale asystolia je tak ak prognza, e akkovek lieba ktor nem negatvny dosah je indikovan. Aminofyln ( Syntophyllin ) Indikcie: asystolia poresuscitan bradykardia nereagujca na atropn Dvkovanie: 250-500 mg (5 mg.kg-1) pomalou i.v. injekciou. M zke terapeutick rozmedzie a pri prekroen optimlnej plazmatickej koncentrcie 10-20 mg.ml-1 me ma vedajie inky ako arytmie a ke, hlavne pri rchlom podan. Kalcium Indikcie: hyperkalimia hypokalcimia predvkovanie bloktormi Ca kanlov Dvkovanie: vodn dvka je 10 ml 10 % chloridu kalcia (6,8 mmol Ca2+), v prpade potreby opakova. Pri zastaven obehu mono poda i.v. rchle, pri spontnnej cirkulcii pomaly. Nepodva spolu s bikarbontom. Bikarbont Zastavenie obehu spsob kombinovan respiran a metabolick acidzu. Najlepou liebou s kompresie hrudnka a dodaton efekt m aj ventilcia. V prednemocninej resuscitcii a po obnove spontnnej cirkulcie sa podanie bikarbontu neodpora. Je mon ho poda pri hyperkalimii ktor spsobila zastavenie obehu, pri akej metabolickej acidze alebo predvkovan tricyklickmi antidepresvami. V tchto prpadoch je dvka 50 ml 8,4 % roztoku, dvku opakova a po vyetren pH a BE z arterilnej, alebo centrlnej venznej krvi. 15


Tekutiny i.v. Hypovolmia je potencilne reverzibiln prina zastavenia obehu. Pri podozren na hypovolmiu treba poda roztoky rchle. Nie je dvod na podvanie koloidov, pouvan s fyziologick a Hartmanov roztok. Nepodva roztoky glukzy, lebo hyperglykmia zhoruje neurologick deficit. Rutinn pouvanie roztokov poas KPR nie je odvodnen okrem preplachovania po podan liekov do perifrnej ily. Zsadn odlinosti oproti minulosti pri rozrenej kardiopulmonlnej resuscitcii pokia zdravotnci nie s svedkom zastavenia srdca, pri zistenej komorovej fibrilcii najprv 2 min kompresi hrudnka a umel dchanie. Ak vznikne KF v prtomnosti, okamit defibrilcia, znenie potu vbojov z troch na jeden poas jednej sekvencie, po defibrilcii sa ihne pokrauje v kompresich hrudnka, pulz sa palpuje a pred aplikciou vboja, pri pochybnostiach jemn KF alebo asystolia nedefibrilova, adrenaln a po druhej defibrilcii (pred tretm vbojom), amiodaron a po tretej defibrilcii (pred tvrtm vbojom), na riedenie do trachelnej kanyly poui vodu namiesto F 1/1, podanie do trachelnej kanyly sa dostalo a na 3. miesto po i.v. a i.o. prstupe aj u dospelch, pri podozren na trombzu koronrnych a pulmonlnych artri sa odpora trombolytick lieba aj poas KPR s predenm na 60-90 mint, v poresuscitanej starostlivosti po obnoven spontnneho obehu je odporan hypotermia na 34-32 C poas 12-24 hodn. Poznmka: podrobn zdvodnenia zmien a noviniek oproti roku 2000 s uveden v originlnych materiloch (literatra).

POSTUP KPR S POUITM AUTOMATICKHO EXTERNHO DEFIBRILTORA (AED)Intalcia AED sa odpora vade, kde je pravdepodobnos jeho pouitia viac ako raz za 2 roky a kde je stabiln personl na jeho obsluhu. Odpora sa miesto s koncentrciou pribline 10 000 ud a aie dostupn miesta (letisko, stanice autobusov a vlakov, tadiny, kin, kasna, portov tadiny. Doterajie programy v prstrojoch sa bud prerba tak, aby sa po vboji vykonvala 2 min KPR a a potom analyzoval rytmus. Treba sledova slovn hlky prstroja a riadi sa nimi. Je odporan na pouitie u tzv. first responderov, teda pre zdravotnckych sanitrov, hasiov, polciu, lenov SBS a dobrovonch zchranrov (horsk sluba, erven kr).Tab. 5.: pouitie AEDAutomatick extern defibriltor bezvedomie privola pomoc uvoni dchacie cesty ak nedcha normlne prinies AED tiesov volanie 155, 112

Automatick extern defibrilcia (AED) veobecn postup AED mu pouva osoby pracujce v zchrannej slube alebo kolen v poskytovan KPR a AED. Postup zchrancu: 1. Zhodnoti bezpenos situcie na mieste prhody, 2. Aktivova zchrann reaz (privola pomoc a/alebo telefonova na . 155, alebo 112), 3. Uvoni dchacie cesty (A), 16

KPR 30:2 do pripojenia AED

AED vyhodnocuje rytmus

vboj indikovan 1 vboj 150 - 360 J bi 360 J mono

vboj neindikovan

okamite KPR 30:2 2 minty

okamite KPR 30:2 2 mintypokraova do obnovenia dchania


4. Zisti prtomnos dchania (B), 5. Ak je postihnut v bezvedom a nedcha zaa stla hrudnk a do pripojenia elektrd defibriltora a zapnutia prstroja (ON AED), 6. nedotka sa postihnutho ani prstroja poas analzy rytmu. Prstroj analyzuje akciu srdca a rozhodne o tom, i vyzve obsluhu k aplikcii vboja alebo k stlaniu hrudnka a umelmu dchaniu. Elektrick vboj (ok) odporuen: Skontrolova aby sa nikto nedotkal postihnutho. Stlai tlaidlo SHOCK na vyzvanie prstroja. Prstroj aplikuje 1-3 vboje. Potom prstroj vyzve na kontrolu dchania, pohybov a ak nie s prtomn znmky krvnho obehu, na zaatie KPR. Pri neprtomnosti dchania a pulzu vykonvajte KPR 2 minty. Prstroj sleduje as a znova vykon analzu EKG. Elektrick vboj (ok) neodporuen: Prstroj odporu kontrolu dchania, pohybov. Ak postihnut nereaguje a nedcha - zanite kompresie hrudnka a robte ich 2 minty. Strieda stlanie a dchanie v pomere 30:2. AED zopakuje analzu EKG za 2 mintu. Opakujte analzu rytmu, elektrick vboje (ak s odporuen) a KPR a do prchodu kvalifikovanho zchrancu. Postihnut mus by prevezen do zdravotnckeho zariadenia. Elektrdy nechajte nalepen. daje z AED mu by stiahnut do potaa v priebehu 24 hodn (poda typu prstroja) Oistite prstroj poda nvodu, doplte elektrdy a prstroj ulote na uren miesto. Zver Za poslednch 30 rokov s zmeny v odporaniach Eurpskej resuscitanej rady (ERC) 2005 najvraznejie. Je to aj nsledok miernej depresie z faktu, e od 60 tych rokov 20. storoia, ke bola zaveden revolun metda nepriamej mase srdca a dchania z pc do pc, sa nijako vznamne nezvili poty postihnutch odchdzajcich po resuscitcii z nemocnice bez neurologickho deficitu, hoci sa zvili poty spench resuscitci na mieste vzniku prhody. Je preto legitmnou snahou vskumnkov vnivo obhajova zvenie alebo znenie potu kompresi o 10 za mintu a meni pomery od 1 po 2 vdychy a od 5 po 30 stlaen hrudnka. Na druhej strane in prieskumy ukazuj, e dve tretiny zdravotnkov (vrtane lekrov) nevedia sprvne alebo vbec zkladn resuscitciu, o rozrenej ani nehovoriac. Mali by sme si vstpi do svedomia a miesto saovania na neochotu prbuznch naui sa zklady prvej pomoci, by sme sami mali s prkladom. Chce to trochu vle, 2 hodiny asu a ochotnho kamarta z najbliieho okolia, lekra - zchranra alebo anestziolga.

17


Postupy rozrenej kardiopulmonlnej resuscitcie det v urgentnej prednemocninej starostlivosti

Odporania pre resuscitciu det boli vydan v rokoch 1994, 1998 a 2000. V roku 2000 to bolo na zklade konsenzu dosiahnutho medzinrodnmi organizciami odbornkov. Podobne vznikli aj terajie odporania medzinrodnch intitci v Dallase na konsenzulnej konferencii a boli zverejnen v novembri 2005, od predchdzajcich sa podstatne lia. Sasn odporania s zmenen na zklade vedeckch poznatkov, experimentov na zvieratch, matematickch modelov a cieom je tak zjednoduenie aby boli ahko nauiten a zapamtaten. Zkladn kardiopulmonlna resuscitcia Pre laikov je prnosom zruenie rozdielnych postupov poda vekovch kategri, pretoe kardiopulmonlna resuscitcia zaat m skr prvm svedkom je najdleitejia. Pre zdravotnkov plat, e treba rozliova medzi prinami zastavenia obehu u dospelch (prevae kardilny pvod) a prinami u det s prevane asfyktickou etiolgiou. Dvody vedce k zmenm sa tkaj pomeru kompresi a ventilci, vekovch skupn, techniky kompresi, automatickch externch defibriltorov a obtrukcie dchacch ciest cudzm telesom. Vea det zomrelo preto, e neboli resuscitovan pre vek poet schm s rozdielnym postupom pre dospelch, novorodencov, dojat a vie deti, hoci iaden pomer nebol dokzatene lep ako in. Preto pomer kompresi hrudnka a vdychov je u det 30:2 pre vubu laikov bez ohadu na poet zchrancov a plat aj pre zdravotnka, ktor je sm. Ak s prtomn dvaja zdravotnci, tto maj rozsiahlejie kolenia a nebude im robi problm resuscitova v pomere 15:2. Vek 8 rokov nie je vznamn z hadiska vvinu det, preto bola stanoven hranica puberty ako termn ukonenia detstva. U dojiat stlame hrudnk 2 prstami (dvaja zdravotnci pouij tlak 2 palcami s obchytenm hrudnka), u det jednou alebo 2 dlaami. Automatick extern defibriltor (AED) univerzlny, pouvan doteraz len u dospelch me by pouit u det starch ako 1 rok. Je lepie ak je vybaven detskmi elektrdami a programom zniujcim energiu vbojov na 50-75 J, ale nie je to podmienka. Nie s dostaton daje o pouit AED u det mladch ako 1 rok. Postup zkladnej kardiopulmonlnej resuscitcie: laici aj zdravotnci - zisti prtomnos vedomia (zatrasenie, oslovenie, netrias pri podozren na traumu) ak nereaguje zakria o pomoc (tab. 2), rozdiel oproti postupu u dospelch je len v tom, e najprv 5 krt vdchneme, potom striedame kompresie hrudnka s dchanm v pomere 30:2 jednu mintu a privolme pomoc cez tiesov linku (tab. 1) zakloni hlavu u det nad 1 rok, neutrlna poloha a nadvihnutie snky deti do 1 roka, zisti prtomnos dchania, ak nedcha aplikova 5 vdychov. Pri problme s vdychom kontrola stnej dutiny, po 5 nespench pokusoch prejs ku kontrole cirkulcie, zdravotnci: kontrola pulzu na vekej cieve (do 1 roka a. brachialis, nad 1 rok a. carotis), alebo znmok ivota (kae, pohyby), nie dlhie ako 10 s, 18


ak nie je pulz hmatn, alebo je menej ako 60.min -1, alebo nie ste si ist, zaa kompresie hrudnka, laici aj zdravotnci: kompresie hrudnka robme 1 prst nad procesus xiphoideus (doln tretina hrudnej kosti), do hbky 1/3 vky hrudnka, frekvenciou 100.min-1. Do 1 roka dvomi prstami, nad 1 rok hranou 1 dlane alebo 2 dlaami, laici a 1 zdravotnk v pomere 30:2, dvaja zdravotnci v pomere 15:2, pokraova v KPR bez preruenia a pokia sa neobnov krvn obeh a dchanie, neprde kvalifikovan pomoc, alebo do vyerpania,Zkladn KPR det laikmi1 mesiac a puberta, ERC 2005

Zkladn KPR det zdravotnkmi1 mesiac a puberta, ERC 2005

v bezvedom ?nereaguje na iadne podnety

v bezvedom ?nereaguje na iadne podnety





5 vdychov na vod 30 kompresi hrudnka 100 / minv dolnej tretine hrudnej kosti, 1/3 hbky hrudnka

5 vdychov 15 kompresi hrudnka 100 / mindoln tretina hrudnej kosti, 1/3 hbky hrudnka

2 vdychy z st do stvdych 1-1,5 s, objem normlneho dychu

2 vdychy z st do stvdych 1-1,5 s, objem normlneho dychu

vola tiesov linku po 1 min KPR155, al. 112

vola tiesov linku po 1 min KPR

Tab. 1.: zkladn KPR det laikmi

Tab. 2.: zkladn KPR det 2 zdravotnkmi

Stabilizovan poloha na boku Diea v bezvedom so zachovanm spontnnym dchanm otome do bonej polohy, ktor je rovnak ako sa pouva u dospelch. Niekedy me by potrebn poui na podloenie chrbta mal vank, alebo zrolovan deku. Poloha mus umoova odtok sekrtov z st a otoenie nasp na chrbt pri poruchch dchania. Pri otan do stabilizovanej polohy a sp treba bra do vahy monos poranenia krnej chrbtice. Obtrukcia dchacch ciest cudzm telesom Oproti minulosti sa postupy zjednoduili a s podobn ako u dospelch (pozri KPR dospelch). Jedin rozdiel je medzi demi do 1 roka veku a nad 1 rok v tom, e u dojiat do 1 roka nestlame brucho ale hrudnk pre vie riziko poranenia brunch orgnov. Technick postup u dojiat do 1 roka: dery do chrbta robme po uloen dieaa bruchom a hrudnkom cez kolen zchrancu, hlavou mierne nadol aby aj gravitcia pomhala pri odstrnen cudzieho telesa, podoprie hlavu dieaa do dlane jednej ruky, aplikova 5 silnch derov hranou dlane medzi lopatky dieaa, cieom nie je aplikova vetkch 5 derov, ale vypudi teleso u po prvom. Technick postup u det starch ako 1 rok: 19


aj u tchto det je vhodnejia poloha mierne hlavou nadol, ak to nie je spen, aplikujte v predklone dieaa 5 derov medzi lopatky, ak zlyh tento postup a diea je pri vedom, stlate 5 krt hrudnk v dolnej asti u dojiat, alebo horn as brucha (Heimlichov manver) u starch det, Po opakovanom stlaen hrudnka alebo brucha skontrolova diea. Ak cudzie teleso nebolo vytlaen a postihnut je pri vedom, zopakova sriu derov a stlaen a posla pre pomoc. Nenechva diea bez dozoru. Kad diea po aplikcii stlaen brucha mus by skontrolovan lekrom. Postup pri bezvedom: uloi diea na chrbt na rovn podloku, zakria o pomoc, otvori sta a skontrolova cudzie teleso, ak je viditen, sksi vybra prstom. Nerobi naslepo, neopakova pri nespechu, zakloni hlavu, aplikova 5 vdychov, ak diea nereaguje zaa kompresie hrudnka 1 mintu a privola pomoc ak ete nie je na ceste, ak diea zane dcha, uloi na bok a kontrolova dchanie Rozren kardiopulmonlna resuscitcia U det s astejie sekundrne zastavenia krvnho obehu na podklade cirkulanho alebo respiranho zlyhania. Zotavenie po zastaven srdca je zriedkav, vasn rozpoznanie respiranho zlyhania a jeho lieba me zachrni ivot. Postup pri vyetren chorho alebo zranenho dieaa je poda AcBC princpu. Ac (airway and cervical spine) znamen dchacie cesty a krn chrbticu, B (breathing) dchanie a C (circulation) krvn obeh. Kad al krok nasleduje a po vyrieen problmov s predchdzajcim. Diagnza respiranho zlyhania (A a B) Prznaky respiranho zlyhvania s: frekvencia dchania mimo normlnych hodnt pre dan vek, rchlej aj pomal, zven dychov prca, ktor me vysti do nedostatonej dychovej prce a abnormlne zvuky pri dchan ako stridor, pskanie a chrpky, alebo nepouten dchacie fenomny, cyanza s podvanm kyslka alebo bez O2, Prtomn bvaj prznaky z inch orgnovch systmov spsoben nedostatonou ventilciou a oxygenciou a s zistiten v bode C postupu, Rozren KPR det, ERC 2005 ako napr. tachykardia neskr pokraujca do bradykardie (prznak zlyhania kompenzanch bezvedomie ? mechanizmov) a poruchy vedomia.zaa zkladn KPRoxygencia, ventilcia

vola teamna KPR

KPR 15:2do pripojenia defibriltora, monitora

Tab. 3.: diagram rozrenej KPR det

Analyzova rytmus defibrilovatenKF / KT bez P

nedefibrilovatenBEA / asystolia

1 vboj4 J / kg alebo AED okamite

Poas KPR: Upravi reverzibiln priny Kontrolova elektrdy Zaisti / kontrolova: i.v , i.o. prstup, zaisti DC a O2 Neprerui mas poas OTI Adrenalin 3-5 min ( 2 cykly) Uvi: amiodaron, atropn, Mg+

Diagnza cirkulanho zlyhvania (C): ok je nepomer medzi potrebami organizmu a dodvkou kyslka a ivn. Kompenzan mechanizmy zvyuj frekvenciu srdca, perifrnu cievnu rezistenciu a zniuj perfziu orgnov. Prznaky cirkulanho zlyhvania s: zven frekvencia srdca, bradykardia je znakom dekompenzcie, znen systmov krvn tlak, 20

okamite

KPR 15:2poas 2 minReverzibiln priny Hypoxia Hypovolmia Hypo / hyper K+ HypotermiaV. Dobi

KPR 15:2poas 2 mintenzn PNO tamponda perikardu toxicita trombemblia


znen perifrna perfzia (spomalen kapilrny nvrat, znen teplota koe, bled, spoten koa), slab alebo nehmatn pulz na perifrii, znen alebo zven preload, znen tvorba moa a metabolick acidza. In systmy bvaj postihnut tie, ako napr. tachypnoe, neskr bradypnoe a tlm vedomia. Diagnza zastavenia srdca a dchania: Prznaky zahaj: bezvedomie apnoe alebo len lapav dychy, neprtomnos pulzu, bledos, alebo cyanza. Pri neprtomnosti uvedench znmok ivota hmata centrlny pulz, alebo auskultova srdcov ozvy ale nie dlhie ako 10 s pred zaatm KPR. Ak s pochybnosti, zaa taktie KPR. Lieba respiranho a cirkulanho zlyhania

AaBUvoni dchacie cesty a zaisti dostaton ventilciu a oxygenciu. poda o najvyiu koncentrciu kyslka, poui tak pomcky na zaistenie dchacch ciest ak zodpovedaj vybaveniu, kvalifikcii a sksenostiam (dchac vak a maska, laryngelna maska, trachelna intubcia), v zriedkavch mimoriadnych situcich aj chirurgick spsob zaistenia DC.

CZaa monitorovanie srdcovho rytmu. zaisti vaskulrny prstup cez perifrnu, alebo centrlnu ilu, alebo intraoselne, poda tekutiny v vodnej dvke a inotropn ltky ak s potrebn. Znova zopakova vyetrenie Ac, B, C v sprvnom porad.

PoznmkyZaistenie dchacch ciest a dchanie Trachelna intubcia je TRACHELNA INTUBCIA - VYSVETLIVKY I. najbezpenej a najinnej ERC Guidelines 2005 spsob zaistenia dchacch OVERENIE SPRVNEJ POLOHY TRACHELNEJ KANYLY ciest, v resuscitanch situcich sa preferuje orlny zrakom viditen prechod cez hlasivky, prstup. Dleit je sprvne symetrick pohyby hrudnka pri dchan pozitvnym tlakom, overenie polohy trachelnej zranie vodnej pary v kanyle poas expria, kanyly, jej fixcia a rozptie aldka neprtomn, symetrick dchacie fenomny na hrotoch a v axilch bilaterlne, udriavanie hlavy v nepouten bubliny nad aldkom auskultane, neutrlnej polohe, lebo u det end-tidal CO detektorom pri perfznom rytme (poas innej KPR), aj mal zklon, alebo zlepenie al. stabilizcia normlneho sPO , predklon hlavy me vies k prava frekvencie srdca na normlne hodnoty, al. zotrvanie v norme dislokcii kanyly. ani jeden spsob nie je samostatne 100 % spoahliv ak nie je diea v kme, treba pred intubciou predcha,2 2

21


poda sedatvum a relaxans. Rozdiel medzi kanylou s balnikom a bez balnika nie je okrem novorodencov vznamn. pri dchan dva o najvyiu koncentrciu kyslka, napr. 100 % a po obnoven spontnnej cirkulcie o najvyiu na udranie SpO2 nad 95 %. vinou je snaha o hyperventilciu, ale je vyslovene kodliv, pretoe zvyuje vntrohrudn tlak a zniuje cerebrlnu a koronrnu perfziu. idelny razov objem je tak, ktor mierne nadvihne hrudn stenu, pomer kompresi a dychov je 15:2 (jeden zdravotnk me poui aj 30:2), frekvencia stlania je 100.min-1, po trachelnej intubcii je dychov frekvencia 12-20 dychov.min-1 bez preruenia kompresi hrudnka, pri obnoven srdcovho rytmu ventilova rovnakou frekvenciu so snahou o normlne pCO2, hyperventilcia je kodliv, dchanie vakom cez masku je na krtku dobu (prednemocnin podmienky, urgentn prjem) dostaton a mus ho ovlda kad zdravotnk prichdzajci do kontaktu s demi. Pri potrebe dlhej ventilcie je trachelna intubcia vhodnejia. Prstup do cievneho rieiska i.v. prstup je poas KPR potrebn, ale niekedy ako dosiahnuten. Na zaistenie ily vykona najviac 3 pokusy, potom zavies i.o. prstup, intraoselny prstup je rovnako inn na dosiahnutie plazmatickch koncentrci liekov ako i.v., odobrat kostn dre je mon poui na zistenie krvnej skupiny a chemick analzu, krvn plyny s rovnak ako z venznej krvi. Po podan lieku treba preplchnu fyziologickm roztokom na zlepenie distribcie v dreni, vie objemy tekutn treba podva pretlakom. i.v. a i.o. prstup s lepie ako intratrachelny prstup, ale lieky rozpustn v tukoch je mon poda do trachelnej kanyly v dvkach: adrenaln 100 mcg.kg-1, trimekan 2-3 mg.kg-1, atropn 30 mcg.kg-1, naloxn optimlna dvka nie je znma. liek riedi v 5 ml 0,9 % NaCl, po podan nasleduje 5 vdychov, Tekutiny a lieky expanzia objemu je indikovan pri prznakoch oku aj bez poklesu TK, v dvke 20 ml.kg1 izotonickch krytaloidov. Po infzii kontrola poda AcBC a prpadne alia dvka tekutn. nepodva roztoky glukzy pokia nie je evidentn hypoglykmia, adenozn odporan pri supraventrikulrnej tachykardii (SVT), poda rchle a preplchnu roztokom. Dvka 0,05-0,1 mg.kg-1, opakovan dvka 0,3 mg.kg-1, Adrenaln 0,01 mg.kg-1 i.v., i.o., 0,1 mg.kg-1 e.t., opakova 3-5 min, amiodaron 5 mg.kg-1 i.v. pri KPR rchle, pri spontnnom rytme podva 10-20 min (cave hypotenzia a bradykardia), atropn 0,01-0,02 mg.kg-1 i.v., minimlne 0,1 mg, maximlne 0,5 mg. Dvky menej ako 100 mcg mu spsobi paradoxn bradykardiu, kalcium - rutinn podanie nie je odporan, MgSO4 20-25 mg.kg-1 i.v len pri dokumentovanej hypomagnezimii, alebo pri torsades de pointes, 22


NaHCO3 len pri dlhej KPR, metabolickej acidze, hyperkalimii a intoxikcii tricyklickmi antidepresvami, trimekan 1 mg.kg-1 i.v., menej efektvny ako amiodaron, nie je liekom prvej voby. Defibrilcia odporan vekos elektrd je 4,5 cm (priemer) u det do 10 kg hmotnosti, 8 12 cm priemer u det nad 10 kg, starie ako 1 rok, umiestnenie elektrd je pod prav klavikulu a do avej axily, ak s elektrdy vek, je vhodnejie poui predozadn polohu, t.j. jedna elektrda pod av lopatku a druh naavo od sterna, optimlna prtlakov sila je 3 kg pre deti viace menej ako 10 kg, silu prtlaku 5 kg pouijeme u vch det, energia idelna na defibrilciu det nie je zatia spoahlivo znma, ale u mono a bifzickch pouite 4 J.kg-1 pre prv aj vetky nasledujce vboje, pri AED by prstroj mal rozpozna defibrilovaten rytmus u dieaa. AED pre defibrilciu det by mal by vybaven zoslabovaom elektrickho vboja na 50-75 J, ak nie je k dispozcii me sa poui AED pre dospelch.

Postup pri rozrenej KPR u det Zkladom rozrenej KPR je vas zaat a nepretrit zkladn KPR. Pri rozrenej naviac: dchame pozitvnym pretlakom vakom s maskou s o najvyou koncentrciou kyslka, zaa vdy s 5 vdychmi po ktorch nasleduje stlanie hrudnka v pomere 15:2 (jeden zchranca me postupova v pomere 30:2), monitorova srdcov rytmus, vyhodnoti a palpova centrlny pulz nie dlhie ako 10 s, nedefibrilovaten rytmy (asystolia a BEA): o poda adrenaln 10 mcg.kg-1 i.v., alebo i.o., opakova kadch 3-5 mint, o ak nie je intravaskulrny prstup, poda do trachelnej kanyly 100 mcg.kg-1, o zisti a liei reverzibiln priny (tab. 3), defibrilovaten rytmy (komorov fibrilcia, komorov tachykardia bez pulzu): o m skr defibrilcia 4 J.kg-1. o ihne pokraova v KPR 2 min, o kontrola rytmu na monitore, o aplikova 2. vboj ak KF/KT pretrvva, o ihne pokraova v KPR 2 min, o kontrola rytmu na monitore, ak bez zmeny, poda adrenaln a ihne po podan 3. vboj, o pokraova v KPR 2 min, o poda amiodaron a ihne 4. vboj, o ak sa rytmus nemen strieda vboj, 2 min KPR pri objaven sa evidentnch znmok ivota kontrola monitora, ak je prtomn organizovan rytmus kontrolova centrlny pulz, identifikova a liei reverzibiln priny 4H a 4T, ke sa zopakuje KF/KT, zaa KPR, poda amiodaron, defibrilova opakovane, poda amiodaron v infzii.

23


Rozdiely v zkladnej KPR poda veku poda ERC 2005 Vek Vedomie Diagnostika Dchanie Pulz Dchanie Frekvencia / min Pomer Lieba Lokalizcia Spsob Hbka POZNMKA 0 1 mesiac tleskn, podtrhn pova, cti, pozera < 60 / min do st a nosa 120 1:3 doln tretina hrudnej kosti. 2 prstami 1/3 vky hrudnka podloka 2 cm, neutrlna poloha hlavy 1 m puberta oslovi, zatrias pova, cti, pozera nezisova do st 100 2 : 30 (ev. 2:15) doln tretina hrudnej kosti. 1-2 rukami 1/3vky hrudnka zklon hlavy dospel oslovi, zatrias pova, cti, pozera nezisova do st 100 2 : 30 stred hrudnka 2 rukami 5 cm zklon hlavy

Arytmie u detDiagnostika a zvanos: centrlny pulz neprtomn zaa KPR, centrlny pulz prtomn hemodynamika naruen: o uvoni DC, podporovan dchanie + O2 o analyzova EKG rytmus pomal rchly ? vzhadom na vek pravideln nepravideln ? QRS komplex irok zky ? bradykardia: prinou je hypoxia, acidza, ak hypotenzia pri zlyhvan obehu ventilova + 100 % O2, ak je P < 60 / min a nezrchuje sa po ventilcii s kyslkom, zaa kompresie hrudnka a poda adrenaln, prinou vagov stimulcia: ventilova 100 % O2, najprv atropn a potom adrenaln Rozdiely v charaktere a liebe:

24


tachykardie s zkym QRS stabiln

vagov manvretachykardie s zkym QRS nestabiln

kardioverzia synchronizovan, najprv 0,5-1 J.kg-1, potom 2 J, adenozn pri SVT rchle i.v. a preplachtachykardie so irokm QRS stabiln

u det prevane supraventrikulrnetachykardie so irokm QRS nestabiln

pravdepodobne KT (deti s kardilnou anamnzou): kardioverzia, pri nespechu amiodaron a kardioverzia Resuscitcia det po prode

VOD Tieto odporania s rozrenm odporan publikovanch Eurpskou resuscitanou radou (European Resuscitation Council, ERC) v minulosti a nie s jedinm monm pouitenm spsobom, reprezentuj len spsob, ako by resuscitcia pri prode mala vyzera. Len vemi mlo novorodencov potrebuje po prode resuscitciu. Z tch, o potrebuj absoltna vina potrebuje len predchanie, vemi mal as potrebuje aj kompresie hrudnka. Vo vyspelch krajinch len asi 1 % det s prodnou hmotnosou nad 2,5 kg potrebuje KPR. Z uvedenho percenta len 0,8 % (8 novorodencov z 1 000) potrebuje len predchanie a 0,2 % vyaduje intubciu. Deti naroden po 32. tdni normlnym prodom potrebuj KPR len v 0,2 % prpadov. Z tchto 90 % reaguje na dchanie vakom a maskou a zvynch 10 % bolo intubovanch. Potreba resuscitcie je pravdepodobnejia pri deoch s predprodnou alterciou, porodench pred 35. tdom gravidity, pri prode koncom panvovm a pri viacpoetnej gravidite. Nie vdy sa d resuscitcia predpoklada. Personl so sksenosou v intubcii novorodencov mus by k dispozcii aj pri nekomplikovanch prodoch. Pri kadom prode by mal by zdravotnk so sksenosami s resuscitciou novorodencov a nemal by ma pri prode iadne in povinnosti. Prody pri ktorch je novorodenec povaovan za rizikovho: prodncke priny: fetlny distres, oslabnut pohyby plodu pred prodom, abnormlna poloha, prolaps puponka, oneskoren ruptra bln, predprodn krvcanie, mekonium v plodovej vode, klieov prod, prod cisrskym rezom, matersk priny: hypertenzia v tehotenstve, vrazn sedcia, drogov zvislos, diabetes mellitus, chronick ochorenia, nadmern zujem personlu o matku ("celebrity"), fetlne priny: viacpoetn gravidita, predasn prod (< 35. tde), prenanie (> 42. tde), poruchy rastu, Rh inkompatibilita, hydrops, hydramnion, vroden abnormality, intrauterinn infekcia, PLNOVAN PRODY V DOMCNOSTI S rozdiely medzi krajinami, ale tieto sa nesm dotka resuscitanch tandardov. Matka by u pred prodom mala by uzrozumen s tm, e vzdialenos do zariadenia s kompletnou starostlivosou je via pri prode doma. Pri prode by mali by prtomn dvaja zdravotnci, najmenej jeden so sksenosmi s resuscitcou novorodencov (umel ventilcia a stlanie hrudnka). VYBAVENIE A PROSTREDIE Resuscitcia po prode je vinou predpokladanou prhodou. Preto je jednoduchie by pripraven na resuscitciu v porovnan s neakanou KPR u dospelch. Podmienky na 25


resuscitciu s najlepie v 25 C teplej, dobre osvetlenej miestnosti bez prievanu, s plochou na uloenie novorodenca pod iari tepla, samozrejmosou je resuscitan vybavenie. Ak prod prebieha na improvizovanom mieste, minimlne odporan vybavenie obsahuje dchac vak s maskami pre novorodencov, tepl a such prikrvky, ist (steriln) nradie na prestrihnutie puponka a sadu rukavc. Pome ak je k dispozcii odsvaka sekrtov s kattrami primeranej vekosti a lopatka alebo laryngoskop na vyetrenie orofaryngu. Odporan vybavenie na resuscitciu novorodenca v zdravotnckom zariaden Novorodeneck prebaovac stolk, resuscitan vozk, zdroj slavho tepla, zdroj svetla, hodiny-stopky, stetoskop-fonendoskop, zdroj kyslka s prietokom do 10 l/min, rezervn tlakov faa, tvrov masky rznych vekost, vzduchovody (vekos 0 a 00), dchac okruh ventiltora, mechanick alebo elektrick odsvaka do - 13,3 kPa (100 mm Hg), odsvacie kattre 6, 8 a 10 FG, laryngoskop s lyicami, trachelne kanyly (2, 2,5, 3, 3,5 a 4 mm ID), zavdza, umbiliklne kattre, injekn striekaky s ihlami, obvzy, nplaste a spotrebn materil. Lieky: plazmaexpandery, plazma, nevykren krv "O" Rh negat., Adrenaln v koncentrcii 1:10 000 (100 mcg/ml), Naloxone, 4,2 % NaHCO3, 0,9 % NaCl, 5-10 % Glukza. Prstroje: EKG monitor, pulzov oximeter, monitor EtCO2, KONTROLA TEPLOTY Nah a vlhk novoroden diea nevie udra telesn teplotu ani v miestnosti, ktor sa dospelm zd vykren, ete viac to plat o predasne narodench. Podchladenie novorodenca zniuje saturciu arterilnej krvi kyslkom a prehlbuje metabolick acidzu. Prevencia strt tepla spova v: ochrane dieaa pred prievanom, udriavan vyej teploty v miestnosti, osuen dieaa ihne po prode. Prikry hlavu a telo dieaa okrem tvre okamite teplm uterkom. Alternatvou je uloi hol diea na kou matky a oboch prikry, uloi diea na tepl povrch pod iari tepla. Hlavne u nedonosench det s gestanm vekom pod 28 tdov osuenie a zabalenie nemus stai. innejm spsobom je zabalenie celho dieaa okrem tvre ete pred osuenm do plastikovho obalu (potravinrska flia) a uloenie pod iari tepla. PRVOTN VYETRENIE Apgarovej skre nevystihuje skupinu det u ktorch me by resuscitcia potrebn a okrem toho je subjektvne. asti Apgarovej skre ako frekvencia dchania, pulzov frekvencia a farba koe, ak s vyetren vas, mu stanovi i diea bude potrebova resuscitciu. Opakovan vyetrenie zase ur potrebu alej lieby alebo reakciu na liebu. Respiran aktivita: skontrolova i diea dcha, ak no, tak frekvenciu, hbku a symetriu dchania, alebo prtomnos lapavho dchania a chrochtania. Pulzov frekvencia: najlepie zistiten stetoskopom na hrote srdca, hmatanie akcie srdca na pahle puponka je jednoznan len pri frekvencii nad 100.min-1, inak me zavdza. Farba: zdrav diea sa narod cyanotick, ale zruovie do 30 s po innom dchan. Zisti i je diea centrlne ruov, cyanotick alebo bled. Perifrna cyanza je ben a neznamen hypoxmiu. Tonus svalstva: ochabnut diea je poravdepodobne v bezvedom a vyaduje podporovan dchanie. Taktiln stimulcia: osuenie dieaa je dostaton podnet na zaatie innho dchania. Agresvnejie metdy nie s vhodn, ak diea nereaguje, treba zaa s podporou ivotnch funkci. KLASIFIKCIA NA ZKLADE PRVOTNHO VYETRENIA Novorodencov delme do 4 skupn: 26


Skupina 1 energick dchanie a hlasn krik rchle zruovenie dobr tonus P > 100.min-1

Skupina 3 nedostaton dchanie, apnoe modr, alebo bled ochabnut P < 100.min-1

Me sa zlepi po predchan vakom cez masku, ale me potrebova aj kompresie hrudnka.

Osui, zabali a poda matke, aby bolo v kontakte.

Skupina 2 nedostaton dchanie, apnoe pretrvva centrlna cyanza normlny alebo slab tonus P < 100.min-1 Stimulcia dotykom, podanie kyslka a prpadne predchanie cez masku.

SKUPINA 4 nedostaton dchanie, apnoe bled ochabnut nezistiten pulz

Diea vyaduje okamit zaistenie dchacch ciest, rozptie pc a umel dchanie. Po tchto opatreniach me by potrebn mas srdca a podanie liekov.

Ostva mal skupina det, ktor napriek dostatonmu dchaniu a s dobrm krvnm obehom ostvaj cyanotick. Patria k nim deti s pravdepodobnou diagnzou diafragmatickej hernie, deficitom surfaktantu, vrodenou pneumniou, pneumothoraxom alebo vrodenou cyanotickou srdcovou chybou.

PODPORA VITLNYCH FUNKCI U NOVORODENCOVPrechod prodnm kanlom je nanajv hypoxick zleitos. U poas kadej priemerne dlhej kontrakcie sa zastavuje respiran vmena v placente na 50-75 seknd. S podporou vitlnych funkci treba zaa ak vyetrenie ukzalo nedostaton dchanie a frekvenciu srdca menej ako 100.min-1. Vinou sta uvonenie dchacch ciest (DC) a podporn dchanie. Dchacie cesty: uloi diea na chrbt s hlavou v neutrlnej polohe. Tto poloha sa d zaisti uterkom / rkou zloenmi na 2 cm hrbku a podloenm pod plecia. U det bez svalovho tonusu je lepie predsun snku alebo zavies stny vzduchovod. Odsatie len pri prtomnosti 27


pevnch astc alebo krvi. Agresvne odsvanie odauje zaiatok spontnneho dchania a me vyvola laryngospazmus alebo vagov bradykardiu. Jedine hust meknium je dvodom na okamit odsvanie. Odsva pod zrakovou kontrolou kattrom FG 12-14 s podtlakom najviac do - 100 mm Hg. Dchanie: Po vodnch krokoch po naroden, ak je dchacie silie slab, alebo chba, treba okamite prevzduni pca. Dostaton podporn dchanie sa prejav zlepenm akcie srdca, ak nie, skontrolova, i sa dvha hrudnk pri dchan. Poas pr prvch vdychov udriava inflan tlak poas 2-3 s, pome to expanzii pc. Vina det zareaguje do 30 s zrchlenm srdcovej akcie. Ak sa P zrchli ale dchacie silie nie je dostaton, pokraujte v dchan frekvenciou okolo 30 dychov za mintu, s trvanm vdychu 1 s, a pokia diea nezane dcha. Rozptie pc vzduchom je potrebn ete pred zaatm kompresi hrudnka a preto pri asistovanom dchan musia by viditen pohyby hrudnka. Na rozptie pc nie je trachelna intubcia potrebn. A ke sa napriek dchaniu a masi srdca nedar zrchli akciu srdca uvaujte o intubcii. KPR novorodencaalgoritmus ERC 2005

prodgestan vek ? ist amniov tekutina ? dcha, kri ? dobr svalov tonus ? Rutinn starostlivos: osui, zabali, ohrieva vyisti DC ? zhodnoti farbu*

no

nieOhrieva polohova, vyisti DC#, osui, stimulova

A

zhodnoti dchanie, pulz, farbu* a tonusapnoe al. P < 100.min-1

Cirkulan podpora: kompresie hrudnka zaa po rozpt pc vzduchom ak je frekvencia pod 60.min-1. Kompresie robme dvomi palcami po stranch sterna, ostatn prsty podopieraj hrudnk zdola. Stla v dolnej tretine sterna do hbky tretiny predozadnho priemeru hrudnka. Rchlos stlania je 120.min-1 a pomer s vdychmi 3:1. Dleitejie ne rchlos je kvalita kompresi a dchania. Kontrola pulzov o 30 s. Zastavi kompresie ak je P viac ako 60.min-1.

Lieky: s indikovan len zriedkavo. Bradykardia je u novorodenca P dsledkom nedostatonho efektvna ventilcia pc*# C rozdchnutia pc a dostaton zaa kompresie hrudnka ventilcia ju odstrni. Len v prpade ak P 9

odhadom hbka zevedenia pri hornej pere = hmotnos v kg + 6 cm

29


KARDIOPULMONLNA RESUSCITCIA INDIKCIE A KONTRAINDIKCIEv prednemocninch podmienkach

Dvody k nezaatiu KPR Ist znmky smrti Relne riziko ohrozenia ivota zchranra Terminlna fza prognosticky nepriaznivho ochorenia novorodenec s hmotnosou pod 400 g a vekom pod 23 tdov, alebo anencefaliou

Dvody k ukoneniu KPR Kompletn rozren KPR (vrtane intubcie, defibrilcie, liekov) poas 20 mint nevedie k obnoveniu spontnneho pulzu a nervovch reflexov (okrem hypotermie, intoxikci, anafylaxie) Odovzdanie pacienta kvalifikovanejej osobe, ktor pokrauje v KPR Prkaz lekra k ukoneniu KPR Objavia sa spoahliv znmky smrti Vyerpanie zchranra Riziko fyzickho pokodenia zchranra Pokraovanie v KPR ohrozuje ivot inch osb Neprtomnos defibrilovatenho rytmu po rozrenej KPR Adekvtne a 10 mint nepreruene resuscitovan novorodenec bez znmok ivota

IST ZNMKY SMRTI Kad pacient, ktor nie je evidentne mtvy m nrok na liebu ako iv. Evidentne mtvy je ten, u ktorho okrem neprtomnosti dchania, akcie srdca a neurologickch reflexov je ete aspo jeden z nasledovnch prznakov: dekapitcia masvne zhmodenie s vhrezom srdca, pc alebo mozgu zhorenie posmrtn stuhlos posmrtn kvrny hnilobn rozklad

30


Postup Posdky RLP Pri Komorovej Fibrilcii, Komorovej Tachykardii Bez Pulzuupraven poda ERC 2005

LEKR

ZCHRANR VODIVAVO

ZchranrVPRAVO

Lekrsky kufrk, odsvaka Zisti prtomnos vedomia, dchania, pulzu zhodnoti rytmus, dcha vakom s maskou

defibriltor, kyslk

Liekov kufor, ventiltor

natrie a priloi elektrdy defibriltora defibrilova 150-200 J bifza alebo 360 J mono mas srdca 30 : 2 2 min defibrilova 150-360 J bifza31

pripravi kanylu do ily

zaisti ilu

umel dchanie kontrola rytmu

pripravi / poda lieky (adrenaln, aqua, ev. amiodaron,) pripravi intubciu


alebo 360 J mono umel dchanie mas srdca 30 : 2 2 min nalepi elektrdy defibrilova 150-360 J bifza alebo 360 J mono poda lieky

intubova tracheu

asistova pri intubcii

kontrola rytmu

tlakomer, oximeter

Postup Posdky RLP Pri Asystolii

LEKR

ZCHRANR VODIVAVO

ZchranrVPRAVO

Lekrsky kufrk, odsvaka

defibriltor, kyslk

Liekov kufor, ventiltor

Zisti prtomnos vedomia, dchania, pulzu

natrie a priloi elektrdy defibriltora

Pripravi kanylciu ily pripravi lieky (adrenaln, atropn, aqua)

zhodnoti rytmus, dcha vakom cez masku

mas srdca 2 : 30 2 min

32


intubova tracheu ?

nalepi elektrdy mas srdca 30 : 2 2 min mas srdca 30 : 2 2 minty mas srdca 30 : 2 2 minty

? asistova pri intubcii

kontrolova kanylu zhodnoti rytmus, dcha zhodnoti rytmus, dcha

poda lieky

pripravi lieky

tlakomer, oximeter

POSTUP 2 LENNEJ POSDKY PRI KF, KT BEZ PULZU

LEKR (AL. ZCHRANR)

ZCHRANR

odsvaka, ventiltor

defibriltor, liekov kufor

Zisti vedomie, dchanie, pulz, priloi elektrdy defibriltora

? PRIVOLA RLP ? Pripravi kanyly na intubciu a do ily

zhodnoti rytmus, defibrilova 150-200 J bi alebo 360 J mono

pripravi lieky (adrenaln, aqua)

intubova tracheu, dchanie vakom / ventiltorom33

asistova pri intubcii nalepi elektrdy


kontrola kanyly, poda lieky i.v., e.t.

zaisti ilu tlakomer, oximeter

umel dchanie po liekoch e.t. 5 vdychov kontrola EKG, defibrilova 200 / 360 J

mas srdca 30 : 2 2 minty pripravi lieky (amiodaron)

Postup 2 lennej Posdky Pri Asystolii

LEKR

ZCHRANR VODI

Lekrsky kufrk, odsvaka, ventiltor

defibriltor, liekov kufor kyslk

Zisti vedomie, dchanie, pulz, natrie a priloi elektrdy defibriltora

Pripravi kanyly na intubciu a do ily

zhodnoti rytmus, KPR 30 : 2 (vak a maska)34

pripravi lieky (adrenaln, atropn, aqua)


intubova tracheu ?

? asistova pri intubcii nalepi elektrdy

kontrolova kanylu, poda lieky

napoji ventiltor

umel dchanie po podan liekov e.t. 5 vdychov

mas srdca 30 : 2 2 minty mas srdca 30 : 2 2 minty, tlakomer, oximeter

zhodnoti rytmus

Defibrilcia Bifzickm Vbojomvod Technick pokrok prina takmer denne novinky, z ktorch niektor nie s na prv pohad viditen. Automobily, potae, mobiln telefny sa zdokonauj, ale filozofiou a tvarom sa menia len evolune. o sa okrem inho v poslednch rokoch zmenilo revolune s defibriltory. Prilo k takej zmene vekosti, ceny, drby a filozofie pouitia a to me na benho uvatea psobi dojmom nedokonalosti. Histria V tom ase netuen rozvoj elektroterapie zaal Guillame Duchenne de Boulogne (1806-1875) ke elektrickou rukou stimuloval oblas srdca 21 ronej pacientky s tachyarytmiou po zkrte a dosiahol spomalenie srdcovej frekvencie a pravideln pulz. Prv popsal navlhenie elektrd na zlepenie kontaktu s koou. Hugo von Ziemssen (1829-1902) dokzal poas univerzitnej prezentcie na ivom loveku, e elektrick impulzy ovldaj innos komr. V roku 1932 Albert Hyman (New York) vyskal arteficial pacemaker, elektrick oivovac prstroj na run ovldanie. Nasledujcich 26 rokov vvoj v tichosti pokraoval. V tokholme da 8.10.1958 implantoval kardiochirurg ke Senning (1915) prv kardiostimultor pre AV blok. Ni-Cd akumultory sa museli dobja po 15-20 mintach, aj in technick problmy neboli povzbudzujce na dlhodob liebu AV blokd (uveden pacient zomrel roku 2002 vo veku 87 rokov). V roku 1956 extern a v roku 1960 aj implantovaten kardiostimultor pouil americk kardiolg Paul Maurice Zoll. Defincia Defibriltor je pecilny stimultor v ktorom sa vytvra elektrick impulz vekej energie. Vboj mus zabezpei pln depolarizciu vetkch vlkien myokardu, ale sasne nesmie nadmernou

35


vekosou prdu pokodi tkanivo srdca. Depolarizan vboj mus by dostatone intenzvny, aby pln depolarizcia vetkch srdcovch vlkien vznikla naraz. Defibrilcia a defibriltor ako metda a prstroj s nerozlune spt u niekoko desaro. Nie je vea prkladov na tak zku symbizu, aby jeden prstroj bol pouiten prakticky len na jeden prznak (ak odhliadneme od kardioverzi). Zrove nie je in prklad, aby takto vzah bol zrove jedinou a absoltne nenahraditenou metdou lieby. Prv defibrilcia externmi elektrdami je datovan do roku 1956. U v roku 1992 Nrodn konferencia pre KPR v USA odporuila pouvanie automatizovanch externch defibriltorov u v roku 1992 ako uiton perspektvnu metdu. Je preto zaujmavm faktom, e technick rozvoj za poslednch desa rokov dosiahol viac ako za predchdzajcich 200 rokov. Prispelo k tomu niekoko faktov. Optimizmus po zaveden zkladnej kardiopulmonlnej resuscitcie (KPR) nenaplnil oakvania a od zaiatku 60-tych rokov sa dramaticky nezvili poty prevajcich pacientov. Zavedenie pojmu reaz preitia = rchly prstup - vasn KPR vasn defibrilcia vasn intenzvna starostlivos obnaila nerelnos skutone vasnej defibrilcie v mimonemocninch podmienkach. Budcnos KPR je spojen s budcnosou defibrilcie. Snaha dosta defibriltory a do miest s vskytom potencilnych obet (obchodn domy, lietadl, tadiny, trajekty) bola brzden cenou prstrojov, nronosou na udriavanie a drbu a potrebou astho dobjania batri, vekosou a hmotnosou defibriltorov a potrebou zdravotnckych pracovnkov na obsluhu. Problm sa posunul do plne odlinej roviny kontrukciou automatickch externch defibriltorov (AED) a zavedenm bifzickej formy vboja u vetkch druhov defibriltorov. Tie rozumnejie dokonca s meranm impedancie (odporu) hrudnka po prvom vboji, tie najinteligentnejie u aj pred prvm vbojom bez asovej straty pre pacienta. Komerne s dostupn od roku 1996, hoci prv AED bol vyroben v roku 1975. Metda Defibrilcia z elektrickho hadiska je prechod uritho prdu v amproch srdcom. Prdov tok je uren pouitou energiou v jouleoch a odporom hrudnka (impedanciou) v ohmoch. Impedancia je vsledkom viacerch faktorov: energia vboja, rozmer elektrd, materil pouit na zlepenie kontakaktu medzi koou a povrchom elektrdy, postavenie hrudnku v respiranom cykle, poet a asov odstup od predchdzajcich vbojov, tlak na elektrdy a vzdialenos medzi nimi. Kudov priemern impedancia hrudnka dospelho je asi 70-80 ohmov a intenzita prdu na defibrilciu komr je asi 30-40 amprov, ale zo zoznamu ovplyvujcich faktov je evidentn, e impedancia je prakticky nevypoitaten. Odporan hodnoty vboja v jouloch s preto len orientan a len s uritou pravdepodobnosou mu dosiahnu iadci efekt, teda zmenu nepriaznivho rytmu. Len priame meranie impedancie hrudnka defibriltorom v okaminu priloenia elektrd zaist zohadnenie mnostva premennch velin a rapdne zvyuje pravdepodobnos spechu pri sasnom znen prdovho toku a nm vyvolanho rizika pokodenia vlkien myokardu. Pri bifzickom vboji smeruje elektrick prd jednm smerom (+) a potom sa opanm smerom (-) vracia. Meranie impedancie v priebehu vboja optimalizuje jeho silu a dku, take pri podstatne niej energii je aspo tak efektvny ako vboj monofzickm vbojom s vyou energiou. Monofzick vboje sa lia len trvanm nvratu naptia na nulov hodnoty. Pri porovnan bifzickch vbojov 150 150 150 J1 a monofzickch 200 300 360 J je spenos bifzickho v experimente 80 % pri zvrate na rytmus s hmatnm pulzom oproti 58 % spenosti monofzickho vboja (sinusoidn pokles) a len 35 % u monofzickho s exponencilnym poklesom. Je etickm problmom, e v tejto oblasti sa ned realizova randomizovan dvojit slep tdia na zskanie najvyej rovne validity vsledkov. Bifzick vboj 115-130 J je spenej ne monofzick 200 J (89 vs. 86 % efektivita), bifzick 150 J je rovnako inn ako monofzick 360 J. Pri dlhotrvajcej komorovejAko spen defibrilcia sa hodnot ak 3 alebo menej elektrickch vbojov viedlo k zmene komorovej fibrilcie na akkovek rytmus sprevdzan perifrnym pulzom.1

36


fibrilcii bez KPR (acidza a hypoxmia) bola innos bifzickch vbojov 82 % (55 pacientov zo 67), t.j. vyia ako innos monofzickch vbojov (66 %, 108 pacientov zo 164). Na ilustrciu vber z meran: pri tandardnch lepiacich elektrdach s definovanou plochou a prtlakom ostva nekontantnou veliinou impedancia hrudnka. Ak sa tto men od 25 do 125 ohmov, vekos vboja sa pohybuje medzi 130 a 182 J. Koncept bifzickho vboja vak priniesol nie nevznamn vedajie prnosy: znil ceny, hmotnos a vekos prstrojov. Mnoh z ns si pamtaj asy, ke sestra beiaca s defibriltorom k resuscitcii bola prenosnejia ako prstroj. Samozrejme nie vekosou, iba hmotnosou. Koncepcia automatickho rozpoznvania dysrytmie pomocou AED dostala defibriltory k uom, zjednoduila obsluhu na intuitvnu zleitos (aj najjednoduchie vreckov rdio alebo akkovek budk m viac ovldacch prvkov) a po dostatonej penetrcii prstrojov na zhromadisk vieho potu ud (optimlne 1 prstroj na 10 000 osb) skrti as od kardilneho kolapsu do prvho vboja v mimonemocninch podmienkach z viac ako 8 mint na menej ako 5 mint. Jedna minta skrtenia asu do aplikcie vboja po zastaven obehu pritom znamen o 10 % vyiu ancu na dlhodob preitie. Odporan asov limit v nemocninch podmienkach 3 minty do prvej defibrilcie tie nie je u ns prli benm. Vrobcovia implantovatench kardioverterov o ktorch spoahlivosti nemono pochybova, u desa rokov vyrbaj prstroje vlune s bifzickou formou vboja. V slovenskch podmienkach tento trend dovol pouitie AED aj nezdravotnckym zlokm (bezpenostn sluby, hasii, polcia) a defibrilcia v nemocninch podmienkach prestane by domnou lekrov intenzivistov. Ke me AED poui letuka, tak sn zdravotn sestra bude mc leglne zachrni ivot pacienta namiesto zfalho a asto nespenho telefonovania na niekoko telefnnych klapiek aby zohnala slubukonajceho lekra. Aj zver renomovanej American Heart Association (AHA) hovor, e pouitie defibriltora s bifzickmi vbojmi bez progresie (vdy 150 J) s impedannou kontrolou trvania a energie vboja je bezpenou, akceptovatenou a klinicky innou metdou pri rozrenej kardiopulmo-cerebrlnej resuscitcii.

AUTOMATICK EXTERN DEFIBRILCIA (AED)veobecn postup

Ak nie je automatick extern defibriltor (AED) k dispozcii okamite, zanite kardiopulmonlnu resuscitciu (KPR umel dchanie a stlanie hrudnej kosti). AED mu pouva osoby pracujce v zchrannej slube alebo kolen v poskytovan KPR a AED. Postup zchrancu: - Zhodnoti bezpenos situcie na mieste prhody - Zisti u postihnutho neprtomnos vedomia - Aktivova zchrann reaz (privola pomoc a/alebo telefonova na tiesov slo) - Uvoni dchacie cesty (A) - Zisti prtomnos dchania (B). Ak nedcha dvakrt vdchnu - Zisti prtomnos krvnho obehu (C) (prehtanie, pohyby) - Ak nie s prtomn znmky krvnho obehu, zapn defibriltor (ON AED tlaidlo) - Naloi a pritlai elektrdy na obnaen hrudnk postihnutho (poda obrzku na elektrdach) - Nedotka sa postihnutho ani AED poas analzy rytmu Elektrick vboj (ok) odporuen:

37


Skontrolova aby sa nikto nedotkal postihnutho. Stlai tlaidlo SHOCK na vyzvanie prstroja. Prstroj bude analyzova EKG a aplikuje 1-3 vboje. Potom prstroj vyzve na kontrolu prtomnosti vedomia, dchania, pohybov a ak nie s prtomn znmky krvnho obehu, na zaatie KPR. Pri neprtomnosti dchania vykonvajte KPR 1- 2 minty. Prstroj sleduje as a vykon analzu EKG. Elektrick vboj (ok) neodporuen: Prstroj odporu kontrolu pulzu vedomia, dchania, pohybov. Pulz neprtomn - zanite KPR a robte ju 1-2 minty. Pulz prtomn - skontrolujte dchanie. Ak nedcha, zanite umel dchanie rchlosou 12/min (1 vdych kadch 5 seknd). AED zopakuje analzu EKG. Opakujte analzu rytmu, elektrick vboje (ak s odporuen) a KPR a do prchodu kvalifikovanho zchrancu. Postihnut mus by prevezen do zdravotnckeho zariadenia. Elektrdy nechajte nalepen.daje z AED mu by stiahnut do potaa v priebehu 24 hodn (poda typu prstroja). Oistite prstroj poda nvodu, doplte elektrdy a prstroj ulote na uren miesto. Poda druhu prstroja a roku vroby (pred r. 2005, po r. 2005) mu by v postupedrobn odchky.

Krvcanie z Rn a Telesnch Otvorovvod Krvcanie z rn, telesnch otvorov a do dutch orgnov je prhoda ohrozujca ivot a takmer vdy je spojen s ndychom hrzy pre laikov. V skutonosti na inn poskytnutie zdravotnckej pomoci v domcnosti alebo na mieste nehody sta pozna niekoko zsad, ktormi zvldnete na prv pohad dramatick situciu. Odhady straty krvi s nespoahliv, ale pri strate viac ako pol litra krvi u starch ud sa mu prejavi nsledky a strata viac ako 1,5 l krvi ohrozuje ivot aj mladch ud. Naprklad pri zlomenine stehennej kosti me medzi svalstvo vytiec a 1 l krvi bez toho, aby bolo vidie opuch a hematm, inak a 1,5 l, pri zlomenine panvy a 3 l, pri zlomenine na HK a 800 ml, pri zlomenine 1 rebra je strata krvi asi 150 ml. Defincia Vonkajie alebo vntorn krvcanie vznik mechanickm alebo chemickm poruenm steny ciev (vlsonc, l a tepien). Dochdza k niku krvi navonok alebo do telesnch dutn skr ako regulan mechanizmy organizmu doku vytvori krvn zrazeninu, ktor uzavrie pokoden cievu. Priny Vonkajie krvcanie: pochdza najastejie z rn rzneho pvodu (bodnch, strelnch, trnch, zhmodench) na krku a konatinch, Vntorn krvcanie: tup a prenikajce poranenia telesnch dutn (hlava, perikard, hrudnk, brucho, krvcanie do dutch orgnov (aldok, rev, moov mechr) Patofyziolgia Po poruen cievnej steny dochdza k ukladaniu trombocytov do miesta pokodenia a k aktivcii zranlivch faktorov v krvi. Trombus sa vyvinie v priebehu hodn, konsolidovan je za niekoko dn (zvislos od priesvitu a tlaku v cieve), rekanalizcia cievy nastva za 14-21 dn. KLINICK OBRAZ 38


Anamnza a subjektvne prznaky Rozpoznanie krvcania nerob problm, pretoe vinou je viditen a aj mechanizmus razu je zrejm (bodnutie, strelenie, otvoren zlomenina, der, autonehoda). Niekedy je krvcanie spoiatku schovan pod odevom, ale prezrad sa vraznou bledosou postihnutho a je ho aj cti pri orientanej prehliadke pohmatom na krku a konatinch. Pi zlomeninch treba skryt krvcanie predpoklada.alie subjektvne prznaky vyplvaj z rozvjajceho sa oku. Objektvne prznaky Krv me by: erven v rznych odtieoch od jasnoervenej a po tmavoerven, poda sprievodnho postihnutia dchania a cirkulcie. Pri krvcan z dolnch ast GIT je erven, pri krvcan z vych ast je ierna-melenzna. Pri erstvom krvcan z ezofagelnych varixov je krv erven. hrdzavohned pri vracan natrvenej krvi zo aldka ierna pri odchode starej krvi stolicou. homognna (pri krvcan z vekej cievy) alebo spenen (pri vykaliavan z pc). Pred poskytnutm prvej pomoci neskmame, i je krv z tepny alebo ily, pretoe prv pomoc poskytujeme bez ohadu na druh postihnutej cievy a rozlenie je vinou nemon. Rizik Pri kadom krvcan existuje riziko vzniku oku a jeho prechod do irreverzibilnej fzy. LIEBA Princp prvej pomoci Veobecnm princpom prvej pomoci pri krvcan je 1. zmierni prietok krvi v postihnutej asti tela a 2. zavrie priesvit pokodench ciev (tlakom v rane) a 3. miestne a celkove zni tlak krvi v postihnutej asti (zdvihnutm konatiny s krvcanm nad rove srdca, ukudnenm postihnutho a prevenciou oku). Pravidlo 5 Z

Zisti krvcanie, Zatlai v rane, Zdvihn nad srdce, Zabrni oku, Zdravotncka pomocPrv pomoc - vek vonkajie krvcaniePrv pomoc bez pomcok a) okamit tlak rukou zchrancu v mieste rany. Dodranie sterility a istoty nie je dleit. b) uloi postihnutho do leiacej polohy, c) dvihn postihnut as tela nad rove srdca d) vytvori tlakov obvz (jeden nerozvinut obvz uloi v rane a druhm vemi silne obtoi tak, aby krvcanie prestalo). e) ke obvz presakuje krvou, nesnma ho, ale druhm obvzom silnejie obviaza. f) okamite po oetren zaa s protiokovmi opatreniami Ak nemte k dispozcii obvzy, mete improvizova, ale aj tlak rukou v rane je dostaton a inn prv pomoc. Prv pomoc zdravotncka a) prvotn a druhotn vyetrenie 39


b) c) d) e) f) g) h)

doplnenie prvej pomoci poskytnutej bez pomcok polohova pacienta zaisti jednu a dve ily hrubm perifrnym plastickm kattrom krytaloidn alebo koloidn - nhradn roztok kontrolova vedomie, dchanie, pulz, krvn tlak, obvz rany a kapilrny nvrat pokraova v protiokovch opatreniach pota s monosou urgentnho operanho vkonu z vitlnej indikcie

alia lieba pripravi na odber krvi na zistenie krvnej skupiny a krnu skku, v ndzovom prpade podvame krv krvnej skupiny O Rh negatvna (univerzlny darca) monitorovanie ako pri oku: EKG, TK, CVT, SpO2, diurza, kapilrny nvrat Poznmky tlakov body s len doplnkov metda, dostaton tlakov obvz zastav akkovek krvcanie krtidlo: v mierovch podmienkach vnimone pri svojpomoci, hromadnch neastiach. Aplikuje sa cez ranu, alebo pri traumatickej amputcii 10-15 cm nad koniec pahlu, zapisuje sa as aplikcie (max. 1,5 h). VNTORN KRVCANIE

Priny Podozrenie na vntorn krvcanie treba vyslovi pri strelnch ranch, pri bodnch poraneniach spsobench dlhmi predmetmi a vtedy, ak postihnut utrpel raz nhlym mechanizmom (pd, prudk der, nraz), alebo prudkm spomalenm decelerciou (autonehoda) a sasne je vemi bled, spoten a m rchly a slabo hmatn pulz. Vntorn krvcanie do dutch orgnov me by spsoben aj internmi chorobami: ndor (perikard, aldok, revo), vredov choroba (aldok), varixy (z paerka pri cirhze toxickej a pohepatitickej, z konenka), divertikulza hrubho reva. U ien vo fertilnom veku je najastejou prinou vntornho krvcania mimomaternicov tehotenstvo (aj ke tehotenstvo popieraj). U jedna tabletka derivtov kyseliny acetylosalicylovej (Acylpyrin, Superpyrin, Anopyrin), alebo nesteroidnch antireumatk (Ibuprofen, Brufen, Veral, Voltaren a pod.) me spsobi krvcanie zo sliznice aldka. Anamnza a subjektvne prznaky Prznaky krvcania s chudobn a vyplvaj z mechanizmu razu. Prznaky rozvjajceho sa oku (vi ok). Objektvne prznaky Prznaky poda postihnutej oblasti tela. Prznaky oku. Hematmy na koi s neskorm prznakom. Prv pomoc zdravotncka Pri vntornom krvcan a podozren na vntorn krvcanie postupova ako pri oku s drazom na rchly transport do zdravotnckeho zariadenia. ) prvotn, druhotn vyetrenie, polohovanie ) pri krvcan do brunej dutiny tlak na aortu psou tesne pod processus xiphoideus oproti chrbtici ) doplovanie objemu a udriavanie TK na hodnotch nich ako normlnych ) avizova urgentn prjem nemocnice, traumatolga rdiofonicky ) pri krvcan do perikardu je urgentnm lekrskym vkonom perikardiocentza 40


KRVCANIE Z TELESNCH OTVOROV Krvcanie z nosa Nsledkom deru, silnho smrkania, kchnutia ale aj pri vysokom tlaku krvi. Krvca najastejie kapilrna plete tesne nad vchodom do nosa kauterizcia pri opakovanch krvcaniach. a) postihnutho posadi s predklonenou hlavou, uvoni odev okolo krku a psa, necha dcha stami b) stisn mkk as nosa (tesne pod chrupavitou asou). Desa mint dra, nerozprva, nesmrka, nekaa, krv necha vyteka z st, nedvha hlavu. c) po 10 min. uvoni a ak nhodou krvcanie pokrauje, zopakova postup. d) po zastaven krvcania sa vyhba 2 hodiny nmahe, smrkaniu a horcim npojom. e) ke sa krvcanie nezastav do 30 mint, odborn ORL oetrenie - tamponda (cca 20 % prpadov) a) na zastavenie krvcanie mono poui fibrnov penu navlhen roztokom 0,9 % NaCl, alebo tampn nasiaknut roztokom adrenalnu z ampulky (po vstreban me vyvola pocit buenia srdca relatvne KI u hypertonikov a pacientov s anamnzou AP a AIM do 6 mesiacov). f) ke je krvcanie z nosa nsledkom razu lebky a mozgu, postupova ak

kniha- základy urgentnej mediciny

Documents