joga pre deti predŠkolskho veku - mpc-edu.sk joga, dance joga, sivanaanda joga, kundalini joga“....

Download JOGA PRE DETI PREDŠKOLSKHO VEKU - mpc-edu.sk joga, Dance joga, Sivanaanda joga, Kundalini joga“. U ns je najzaužvanejšia ... Joga označuje dychov cvičenia slovom PRNAJMA

Post on 27-Feb-2018

248 views

Category:

Documents

10 download

Embed Size (px)

TRANSCRIPT

  • 1

    Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos/Projekt je spolufinancovan zo zdrojov E

    JOGA PRE DETI PREDKOLSKHO VEKU

    MRIA VARGOV

    2014

  • 2

    MOTTO:

    KTO SA USILUJE O DOBRO PRE DOBR CIE,

    NECH SA O USILUJE DOBRMI PROSTRIEDKAMI.

  • 3

    Meno autora: Mria Vargov

    Nzov publikcie: Joga pre deti predkolskho veku

    Recenzenti: Marta Mackov, PaedDr. Lvia Fenyvesiov, PhD.

    Vydavate: Metodicko-pedagogick centrum

    Rok vydania: 2014

    ISBN: 978-80-565-0023-1

  • 4

    OBSAH

    VOD 5

    PRV AS: TEORETICK 6

    1.1 Defincia jogy 6

    1.2 Aplikcia jogy v materskej kole 7

    1.3 Metdy pri osvojovan lokomonch zrunost 11

    1.4 Poztvne inky cvienia jogy 13

    DRUH AS 15

    2.1 Motivan cvienia 15

    2.2 Mase vo dvojici 31

    2.3 Uvonenie jogou 35

    2.4 Fotografie det pri cvien jogy 38

    ZVER 46

    ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV 48

  • 5

    VOD

    Deti predkolskho veku sa na rozdiel od dospelch nedoku dlhodobo sstredi na

    iadne cvienie. Jogov aktivita vychdza z tejto skutonosti. Ich nestlu pozornos sa

    uiteka sna zauja krtkymi a nenronmi zostavami. Cvienie je dynamick a jednotliv

    aktivity sa neustle menia. Po kadej polohe sa uskuton krtka relaxcia, aby sa svalstvo

    tela uvonilo a pripravilo na vykonanie alieho pohybu. m je diea starie, tm ahie

    doke pracova s jemnejmi pohybmi, je sstredenejie, ikovnejie, doke u plynulejie

    koordinova pohyb s dychom. Deti sa na jogovch aktivitch nenudia. Prirodzen pohyb

    s jogovmi prvkami je pre ne prjemnou hrou i rozptlenm.

    Jogov aktivita pozostva z jednotlivch dychovch cvien, zaujatia rznym

    spsobom motivovanch jogovch pozci a relaxanch polh, spievania, riekaniek, hrania

    rozprvok, tvorivej dramatiky, kreslenia, precviovania cvien na prevenciu plochch nh,

    povania relaxanej hudby, vzjomnch mas. Kombinciou dychovch cvien

    s cielenm pohybom sa deti postupne zdokonauj v rznych oblastiach, ako naprklad

    v jemnej motorike, upevuj si on svaly, uvedomuj si a preciuj cel svoje telo,

    nadobdaj schopnos hravou formou udriava rovnovhu, schopnos sstredi sa a vies

    s presnosou svoj pohyb. Sledovanm uiteky sa uia aj nzvy jednotlivch ast tela a ich

    funkcie.

    V prvej asti publikcie uvdzame zkladn teoretick informcie o joge.

    V druhej asti uvdzame praktick odporania, prklady cvien, mas a fotografie det pri

    cvien.

  • 6

    1 TEORETICK AS

    1.1 Defincia jogy

    Defincia jogy vyjadruje disciplnu tela, mysle, emci a rozumu. Je v nej zahrnut aj

    nevyhnutnos vcviku. Patadal vo svojich veroch o krovskej joge definuje jogu takto:

    Ovlda funkcie mysle to je joga. Doslova joga znamen rovnovhu, vyrovnanos, slad,

    harmniu (Bronislawsk, 1991).

    Joga je rozlenen na viacero subsystmov. S to napr. Biram joga, Vini joga,

    Iyengar joga, Dance joga, Sivanaanda joga, Kundalini joga. U ns je najzauvanejia

    HATHAJOGA. Cieom hathajogy je preistenie a ozdravenie celho organizmu, zvenie

    jeho celkovej zdatnosti a vnmavosti (Polek, 1988). Hathajoga sa stala vemi populrna na

    celom svete. Namiesto slova hathajoga sa dnes asto pouva nzov joga, a to aj v samotnej

    Indii, kde sa tto as pvodnho uenia pre svoje priazniv zdravotn inky stle te vekej

    obube. Je to dmyseln systm, ktor obsahuje vestrann praktick nvody, ako sa postara

    o svoje zdravie vlastnm priinenm. Majstri jogy v indickom stredoveku vytvorili ucelen

    cviebn systm ako sas a doplnok meditanej jogy. Jej technika vychdza zo somatickej

    roviny, preto sa nazva joga tela. Vyznvali hlavn zsadu zharmonizovania tela. Zamerali sa

    najm na rozvinutie cvikov a cviebnch zostv na podporu trvenia a ltkovej vmeny.

    Metdy hathajogy sa v poslednch desaroiach zaali skma na vedeckom zklade

    a odhalili nov monosti pri zvyovan celkovej zdatnosti loveka. (Polek,1988).

    Najnpadnejm vonkajm znakom systmu jogy s rzne polohy a pozcie tela, ktor

    sa v sanskrte nazvaj sany. Ke sledujeme pohyby zvierat, vtkov, rb, plazov a inch

    ivochov a porovnme ich s pozciami jogy, ktor sa nazvaj poda nich pozcia kobry,

    vrany, opice, medvea a in, vidme, e vetky pohyby tvorstva s vlastne pozciami jogy

    (Bronislawsk,, 1991).

    Pozcie jogy posiluj telo, rozvjaj silu svalstva a upokojuj myse. Zlepuj

    funkciu liaz v organizme, peristaltiku riev, zavanie, vyluovanie a dchanie. Umouj

    zlepovanie innosti mozgu. V modernom chpan nie je joga nboenstvom, ale vedou

    prepracovanou dvnymi mudrcmi s vekmi duevnmi kvalitami, ktor poznali najvyie

    zkonitosti prrody a udskej prirodzenosti.

  • 7

    1.2 Aplikcia jogy v materskej kole

    Pozitvne inky cvienia jogy sa dosahuj kombinciou troch zloiek v kadej

    cviebnej jednotke a asto i v jednotlivom cvien. S to:

    sany riaden pohyb s vdrou v nehybnosti,

    relaxcia vedom uvonenie,

    pranajma veda o dchan.

    sany njdeme v literatre, ktor uvdzame v zozname bibliografickch odkazov

    a v prkladoch cviebnch zostv.

    sany pozcie pre deti:

    Z mnostva pozci uvdzanch v jogovej literatre si uiteka vyberie tie, ktor sama po

    zrelej vahe a sksenostiach uzn za vhodn. Zana sa od jednoduchch na pokyny a pohyb

    zrozumitenejmi pre diea. Spoahlivm ukazovateom sprvneho vberu s vkony det.

    Jogov cvienia maj zdravotn vznam, preto sa cviia pomalie. Diea m takto monos

    vnma nielen pokyny, ale aj polohu svojho tela a svoj vkon. Joga sa necvi striktne

    jednotne ani metdou vetci naraz. Tie sa pozcie nedoahuj na doraz poda uebnice.

    Cvi sa pozvona vzhadom na anatomick danosti det (thle, obzne) a vdy len toko,

    koko to deom telo dovol. Urit silie je potrebn vynaloi, ale nikdy nevytvrame iadne

    nsilie! sany maj nzvy zvieratiek, rastln, prrodnch tvarov, vtkov, chrobkov a in.

    Vetky s deom blzke, preto ich rady napodobuj.

    Relaxcia s demi

    Deti nie s dospel, preto sa im mus prispsobi i relaxcia. Sksen pedagg by mal

    rozozna, o deom prospieva a o by im mohlo ubli. Jednou zo sast cvienia jogy s

    relaxan cvienia. Meme ich uplatova poas celho da, ak zaregistrujeme u det

    prejavy navy. Pouvame ich po jednotlivch sanch na prectenie ich inku, ako aj

    v zverenej asti pohybovch aktivt, ke potrebujeme organizmus det po zai upokoji.

    Relaxan cvienia vhodne spjame s cvieniami dychovmi. Dleit je vhodn motivcia,

    ktor navod prjemn atmosfru na uvonenie. Jej vznam spova v tom, e umouje lepie

    natiahnutie svalov, uvonenie stuhnutch kbov i upokojenie psychiky det. Vznamnou

    mierou podporuj i regenerciu organizmu. Uplatnenie relaxcie v telovchovnom procese

    poskytuje pedaggovi monos nensilnho vchovnho psobenia predovetkm pri

    rozvjan vlastnost osobnosti, ako s sebaovldanie, pozornos, vnmanie a upokojenie.

    Rozprvkou vplvame na rozvoj a upevnenie morlnych vlastnost det. Pre zvldnutie san je

  • 8

    dleit osvojenie uvonenia svalov. Deti predkolskho veku sa uia hravou formou

    rozliova stav naptia a uvonenia.

    Poda prof. Paramhansa Swami Mahshwarananda v publikcii Joga v materskej

    a zkladnej kole s tieto spsoby relaxcie:

    1. Uvonenie tela dychom:

    chrobik sa smeje: V ahu na chrbte napodobova konatinami pohyby

    prevrtenho chrobika. Smia sa pritom so zatvorenmi alebo otvorenmi stami

    a vydva zvuky na slabiky: HA, HE, HI, HO, HU. Zvuk vyrame, pracuje hrudn

    k; (foto . 8)

    kvietok: V tureckom sede pokri pae upamo s ndychom vzpai, kvietok sa

    rozvja; s vdychom vrti ruky na plecia. S alm ndychom vzpai, s vdychom

    prejs do hlbokho predklonu, ruky s v predpaen na podloke. Uvoni sa, v polohe

    zotrva na niekoko ndychov a vdychov kvietok sa zatvra.

    2. Uvonenie tela dynamick - vytriasanm:

    opica: uvonen poskoky z nohy na nohu na mieste, priom ich zrove vytriasaj.

    Podobne aj ruky. Riekanka: Hejsasa-hopsasa, opica sa natriasa;

    vyli sme z vody: postupne vytrias av ruku, prav ruku, av nohu, prav nohu

    a potom cel telo.

    3. Uvonenie pomocou naptia:

    napni a uvoni: deti naprklad zatn ruku v ps a o chvu uvonia. Podobne aj

    ostatn asti tela, priom mu porovnva naprklad zmenu tepla v ruke nsledkom

    prekrvenia a odkrvenia;

    strom: pevne stojaci strom naptie; premenme sa na lstky, ktor sa vo vetre

    trepoc: vone sa natriasame uvonenie; (foto . 11 a 12)

    okolda: tvrd okolda naptie, na slnku mkne uvonenie. Cvime v ahu na

    chrbte.

    4. Uvonenie pomocou ahu:

    Predstavuje dobr prpravu tela na alie cvienie, zaraujeme ho preto pred kadm

    cvienm.

  • 9

    guma: v ahu na chrbte da ruky za hlavu na podloku. Guma sa naahuje trup

    vyahova vzad za rukami, nohy ptami (nie pikami) dopredu. Guma sa roztrhla

    uvonenie. To ist aj v ahu na bruchu.

    5. Uvonenie polohov:

    Zaruuje pomocou dychu potrebn uvonenie v statickej polohe. Diea je slovne veden

    uiteom k uvedomovaniu si rznych prjemnch pocitov, ktor umocuj relaxciu. Po tejto

    relaxcii u nemaj nasledova iadne vzruchy a nhle zmeny ani vo fyzickej, ani

    v psychickej rovine.

    nandsana: handrov bbika: ah na chrbte, nohy mierne od seba, ruky podobne

    mierne od tela, poloen pozd tela, mierne od seba dlaami nahor, oi zatvoren,

    pokojn, uvonen dchanie do brucha;

    zajaik: v sede na ptch s ndychom vzpai, s vdychom a rovnm chrbtom

    predklon, hlava sa e