Tropické pralesy sa zrodili pred viac ako 100 mil. rokov a od tej doby až dodnes tu panujú zhruba rovnaké podmienky- vysoká teplota a vlhkosť vzduchu a celoročne minimálne teplotné výkyvy. Ich vývoj nebol ničím narušený, napr. dobou ľadovou, a výsledkom toho je najväčšia druhová rozmanitosť zo všetkých ekosystémov.

Amazónske dažďové pralesy produkujú 1/5 svetového kyslíka. Tento najväčší dažďový les na svete sa rozprestiera na území 9 štátov (Brazília, Bolívia, Peru, Ekvádor, Kolumbia, Venezuela, Guyana, Surinam a Francúzska Guyana) na ploche takmer 6,5 mil. km2 .

• Jediný strom vyživuje až 400 druhov hmyzu

• Zo všetkých známych foriem života žije asi 70% v Amazónskej nížine.

• Žije tu 4300 druhov vtákov, 125 druhov cicavcov, 100 druhov plazov a 30 mil. druhov hmyzu.

• Väčšina zvierat žije vo výške 9 a viac metrov nad zemou. Vetvy sú tam také husté, že tieto tvory často nespozorujú ani predstaviteľov vlastného druhu.

• Na rozdiel od opíc, ktoré žijú na iných kontinentoch majú amazónske druhy chvosty, ktoré služia na uchopenie.

• Prírodovedci si kladú otázku, prečo sa ani v Severnej, ani v Južnej Amerike nevyvinuli ľudoopy- niektorí usudzujú, že to bolo preto, lebo nikdy nezliezli zo stromov- nemuseli. Dažďový prales im poskytoval všetko, čo potrebovali.

• Jedným z paradoxov Amazónskej nížiny je, že bujná vegetácia asi 900 kg rastlinnej hmoty na 1 ha vyrastá z pôdy, ktorá je neúrodná- je to vlastne púšť. V tomto ekosystéme sa väčšina živín nachádza v zelenej časti džungle asi 10 metrov nad podložím lesa.

• Hore vo vetvách sa vo vlhkom teple rýchlo rozkladajú organizmy a poskytujú výživu novému životu.

• Slnečné svetlo zohrieva stromy a z lesa stúpa veľké množstvo pary. Zamračí sa a prudký dážď doplní rieku vodou. Ročne tu spadne až 1500 mm zrážok.

• Amazónskou nížinou preteká 1/5 celkového množstva sladkej vody na Zemi. Jeden z prítokov Amazonky- Rio Negro obsahuje viac vody ako všetky európske rieky dohromady.

• Jedným z dôvodov tunajšej úžasnej rozmanitosti foriem života je to, že až do nedávna tu neprevládal žiadny druh. Bolo tu dosť potravy pre všetkých. A navyše takej rozmanitej, že si tu veľké množstvo živých tvorov dokázalo nájsť svoje jedinečné miesto. Len v posledných desaťročiach sa toto prostredie začalo zásadne meniť a to ľudskou činnosťou.

Deforestrácia

• Tropické dažďové pralesy sú nedostatočne chránené. V tropickej Ázii je chránených 6% pralesov, V Afrike 4 %, V Latinskej Amerike iba 2 % pralesov. Odborníci odhadujú, že k zachovaniu tohoto typu lesa a jeho bohatstva by bolo treba chrániť najmenej 10 % jeho rozlohy.

• Každú minútu zmizne 20 ha tropických dažďových pralesov t.j. za rok je to vyše 10 miliónov ha, čo je dvakrát viac ako rozloha Slovenska. Pri zachovaní tohoto tempa hrozí, že okolo roku 2057 zostaneme bez pralesov.

Funkcie lesa• pohlcujú oxid uhličitý

(CO2) a škodlivé látky (prach, CO, NOx)

Tropické lesy majú kľúčovú úlohu v prirodzenom cykle uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia. Pri zániku týchto “zelených pľúc” Zeme je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Odlesnená pôda totiž udrží 20 až 50krát menej uhlíka ako pôda zarastená lesom.

• produkujú kyslík Tropické dažďové pralesy sú považované

za pľúca Zeme, odhaduje sa, že dažďové lesy produkujú viac než tretinu kyslíka na planéte.

 • regulujú teplotu a vlhkosť

vzduchu, zmierňujú horúčavy

• priaznivo vplývajú na biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti vzduchu

• regulujú vodný režim, odtok z územia, vyparovanie, množstvo zrážok

• produkujú drevo, plody, huby, liečivé rastliny

Každý štvrtý liek v našej lekárni je vyrobený z rastlín, ktoré vyrástli v tropických pralesoch. Môže to byť antibiotikum, diurektikum, laxativum, liek proti bolesti alebo na uklidnenie, ale aj obyčajné kvapky proti kašľu. Vminulosti sa vyrábali z podobných rastlín dokonca aj antikoncepčné tabletky.

• sú životným prostredím mnohých rastlín a živočíchov

• filtrujú prach a odpadové plyny z ovzdušia

• poskytujú domov domorodým kmeňom indiánov a zachovanie historických tradícií

Príčiny deforestácie • ťažba dreva • budovanie

infraštruktúry (mestá, diaľnice, priehrady)

• získavanie poľnohospodárskej pôdy

Keďže v trópoch je nadmerná väčšina biomasy a organických látok v nadzemnej časti a pôda tu tvorí len tenkú vrstvu, roľníci po 3 až 4 rokoch svoje pastviny a polia pre vyčerpanie živín opúšťajú, sťahujú sa a vypaľujú ďalšie časti pralesa.

• získavanie dreva ako paliva pre domácnosti v rozvojových krajinách

• ťažba surovín Na území Latinskej Ameriky je približne 1/3

svetových zásob železných rúd, medi a bauxitu, významné sú ložiská cínu, olova, niklu, ropy a zemného plynu. Taktiež sú tu ťažiská bájneho zlata El Dorado, ktoré sa tu síce nachádza, ale v podstatne menšom množstve.

• znečistenie prostredia (ovzdušie, voda, kyslé dažde)

• požiare Veľké oblasti v dažďových pralesoch v

Brazílii boli vyrúbané a vypálené, aby sa získala pôda pre chov dobytka. V roku 1988 bolo vypálené alebo inak zničené v amazonskom pralese 250 000 km2. Pri zachovaní takéhoto tempa by bol amazonský prales zničený do 15 rokov. Tropické pralesy dnes pokrývajú asi 900 miliónov ha z pôvodných 1,5 – 1,6 miliárd ha.

Dôsledky deforestácie • úhyn živočíšnych druhov - ohrozenie biodiverzity Súbežne s miznutím lesov miznú rôzne druhy živočíchov a rastlín a to

pravdepodobne v množstve niekoľko desiatok denne. Dažďové pralesy sú vystavované sústavnému tlaku rastúcej populácie, ktorá potrebuje pôdu.

Jediný ker v Peru obýva toľko druhov mravcov, koľko nenájdeme na celých britských ostrovoch.

• globálne otepľovanie - skleníkový efekt Ničenie pralesov vytvára 10-30% celosvetových emisií oxidu

uhličitého.

• znížená produkcia kyslíka• zmena vzhľadu krajiny Bez lesa, ktorý by zachytával zrážky, sa

krajina môže zmeniť aj na púšť.  • strata možnosti nájsť

potenciálne liečivá na doposiaľ neliečiteľné choroby

Každý štvrtý liek v našej lekárni je vyrobený z rastlín, ktoré vyrástli v tropických pralesoch. Môže to byť antibiotikum, diurektikum, laxativum, liek proti bolesti alebo na uklidnenie, ale aj obyčajné kvapky proti kašľu. Vminulosti sa vyrábali z podobných rastlín dokonca aj antikoncepčné tabletky. Vedci predpokladajú, že v budúcnosti nájdu práve tu liek proti rakovine, či AIDS.

Pôvodné poľnohospodárstvo „Roľníci“ žili pri Amazonke

niekoľko tisícok rokov. Väčšinu času trávili lovením, rybárčením a pestovaním rôznych druhov úrody v malých záhradkách. Tu mohli pestovať papriku, kukuricu, avokádo, podzemnicu olejnú, sladké zemiaky-batáty a maniok. Lovili a pestovali iba toľko koľko potrebovali na prežitie. Takýto typ poľnohospodárstva sa nazýva „SEKAJ A PÁĽ“ Farmári vyčistia malú plochu, nazývanú chagra, alebo „záhrada v lese“ vysekaním stromov a krov a zapália ich, aby sa uvolnila výživa do pôdy. Keď uplynie krátke obdobie plodnosti, kmeň sa presťahuje ďalej, vytvorý novú chagru a starú nechajú znova splynúť s lesom. Po prirodzenom zničení, ktorého príčinou môže byť oheň, dorastie dospelý les už za 40 rokov. Takýto les sa nazýva sekundárny les a nevyznačuje sa takou druhovou rozmanitosťou ako pôvodný. Je to však oveľa lepšie ako úplná a nevratná deštrukcia spôsobená čistým odlesňovaním.

Farmári vyčistia malú plochu, nazývanú chagra, alebo „záhrada v lese“ vysekaním stromov a krov a zapália ich, aby sa uvolnila výživa do pôdy. Keď uplynie krátke obdobie plodnosti, kmeň sa presťahuje ďalej, vytvorí novú chagru a starú nechajú znova splynúť s lesom. Po prirodzenom zničení, ktorého príčinou môže byť oheň, dorastie dospelý les už za 40 rokov. Takýto les sa nazýva sekundárny les a nevyznačuje sa takou druhovou rozmanitosťou ako pôvodný. Je to však oveľa lepšie ako úplná a nevratná deštrukcia spôsobená čistým odlesňovaním.

Monitorovanie momentálneho stavu Katastrofické ubúdanie lesa sa snažia

získať pod kontrolu aj precíznymi vedeckými skúmaniami v celoplošnom rozmere Amazónie. Narážajú však na veľa prekážok. Jednak na nedostatok financií, súvisiacimi s nedostatkom politickej vôle, a jednak na problémy technického rázu. Napríklad proti využitiu moderného satelitného mapovania stojí takmer nepretržitá oblačnosť v oblasti trópov. Družice snímkujú kobercovito jednotlivé pruhy teritoria pri svojich postupných pravidelných preletoch, takže v dlhom časovom období. Okolo Zeme krúžia po vopred určených dráhach, takže nemôžu letieť tam, kde je práve dobré počasie. Družice naviac nerozlišujú primárny, teda pôvodný panenský les od sekundárneho porastu. Družice tiež presne nezachytia rozsah osídlenia pri čiastočnom zachovaní vegetácie, ani nezaznamenajú odlesnenia o rozlohách menších ako 6,4 ha, na ktorých sa ale podieľajú stovky tisíc malých farmárov či drevárov.