francúzsky architekt_ paríž Či bratislava, Žiť v takýchto mestách je hrozné

Paríž, Neapol, Kodaň či Marseille majú podľa neho rovnaký problém ako Bratislava. „Musíme prísť

Dominique Perrault. Foto N – Vladimír Šimíček

Francúzsky architekt: Paríž či Bratislava,žiť v takýchto mestách je hrozné

Zabudnite na to, čo ste urobili zle alebo neurobili vôbec, sústreďte sa na to, čo je

pred vami, radí Bratislave slávny francúzsky architekt a urbanista Dominique

Perrault.

Francúzsky architekt: Paríž či Bratislava, žiť v takýchto mestách je hrozné https://dennikn.sk/143480/mozno-je-dobre-ze-bratislava-je-trochu-poza...

1 z 16 27. 5. 2015 14:16

na to, ako sa tu dá žiť, pracovať a cítiť sa šťastne. Dnes sa už nemôžeme spoliehať na to, že ešte na

zemi objavíme nejaký utajený raj, musíme sa pozerať na to, čo máme, a pracovať s tým,“ hovorí

DOMINIQUE PERRAULT, slávny francúzsky architekt a urbanista. Spolu s bratislavským ateliérom

Bogár Urban Králik vydali knihu Bratislava Metropolis, ktorá skúma potenciál vízie Veľkej

Bratislavy – unikátnej metropoly na hraniciach.

Ak zvážite všetko, čo o Bratislave viete a ako sa tu cítite, chceli by ste tu žiť?

Bratislava je veľmi zaujímavá, lebo toto mesto je na začiatku svojej premeny z malého

historického mesta na metropolu. Je to pre vás obrovská výzva a mal by to byť váš cieľ, hoci ide

o náročnú, dynamickú premenu, lebo metropola má úplne inú urbánnu štruktúru. Máte tu

čierno-bielu situáciu. Na jednej strane Dunaja máte historickú časť s Hradom a topogra�ou.

Opačná strana rieky je viac rovinatá a moderná. Medzi týmito dvoma štruktúrami je rieka. A to

je poklad, lebo je to prírodné teritórium. Navyše, Dunaj je úžasný, mocný. Nie je ako Seina v

Paríži. Tá je veľmi čistá, pomalá, tichá. Dunaj je nesmierne silný a to sa mi páči. Myslím, že je

pre vás veľmi dôležité, aby ste pracovali na vízii Veľkej Bratislavy – najmä čo sa týka jej

udržateľného vývoja do budúcnosti. A Dunaj je nesmierne dôležitou súčasťou tohto vývoja –

jednou z najdôležitejších súčastí.

Ako by sme ho mali využiť?

Stretnutie s vodou je spoločnou potrebou všetkých miest, cez ktoré preteká rieka. Brehy Dunaja

by sa mali viac prepojiť, a pritom by sa mala vytvoriť špeciálna urbanistická štruktúra pre ľudí –

na prechádzky, reštaurácie, bicykle, oddychové zóny –, ale nie pre autá. Tie tu, samozrejme,

nemôžu chýbať, ale mali by byť trochu ďalej od rieky. Toto povedomie treba posilňovať, lebo

tým rastie hodnota mesta.

Naše nábrežie je špeci�cké – obrovskú časť sme zbúrali aj so židovskou štvrťou pri

stavbe Mosta SNP a cesty. Bol to obrovský zásah do mesta. Ako ho prekonať – stačí o

ňom hovoriť a vystríhať pred podobnými prípadmi, alebo sa to dá ešte nejako napraviť?

Áno, bol to veľký zásah, ale nemyslím si, že sa čosi vyrieši, ak sa budeme rozprávať iba o

jednom konkrétnom mieste a probléme. Dôležitejšie a oveľa účinnejšie je, ak sa budeme

rozprávať o širšej stratégii dunajského nábrežia, historického centra alebo modernej časti. Ak

chceme hovoriť o Veľkej Bratislave, je dôležité, aby sme v nej najprv identi�kovali rozdielne

územia s ich vlastnými špeci�kami, aby sme odhalili ich podstatu. A potom môžeme


2 z 16 27. 5. 2015 14:16

postupovať krok za krokom na rôznych úrovniach – sústreďme sa na územie okolo rieky, ale nie

iba na jej časť pri historickom centre. Sú to kilometre územia. Potom sa sústreďme na

historické centrum a vytýčme si konkrétne úlohy, napríklad ochranu stavieb, ktoré sú cenným

dedičstvom mesta. Ale súčasne sa pozerajme aj na územia, ktoré dnes slúžia najmä na bývanie,

no možno im chýba kvalitný verejný priestor alebo dobré spojenie do centra. Iba odhalenie

jednotlivých území, ich identi�kovanie a rozličné prístupy k nim tvoria metropolu. Metropolu,

ktorá má budúcnosť a bude udržateľná. Otázkou totiž je, ako zmeniť malé historické mesto na

metropolu s novou kvalitou a novým komfortom pre ľudí. Nie je to jednoduché, no je to úžasná

výzva. A tá by mala zaujímať nielen ľudí, čo tu žijú alebo pracujú, ale aj politikov a tých, ktorí

na to majú priamy dosah – z hľadiska legislatívy či �nancií. Malo by ich zaujímať, či tu ľudia

budú spokojní – či budú napĺňané všetky ich potreby. A z tohto hľadiska je dnes, napríklad,

veľmi dôležité vytvárať budovy so zmiešanou funkciou – nielen bizniscentrá, nielen obchody,

nielen bytové domy, ale budovy, v ktorých sú aj byty, aj kancelárie, aj obchody, aj ďalšie

vybavenie pre komfort tých, čo tam žijú aj pracujú.


3 z 16 27. 5. 2015 14:16

-regióny európskych miest.


4 z 16 27. 5. 2015 14:16

gión Centrope v kontexte širšieho metropolitného územia. Postupne sa formuje cezhraničný región medzi Viedňou, Brnom, Bratislavou a Budapešťou.


5 z 16 27. 5. 2015 14:16

Bratislavu občas voláme aj „najväčšou dedinou“ – napokon, spomína to aj Peter Salner v

knihe Metropolis. Bratislava je jedným z najmenších hlavných miest, dokonca je to aj

naším sloganom pre turistov – Little Big City. Ako môže byť hlavné mesto hrdé na to, že

je malé? Je uvažovanie o Veľkej Bratislave jedinou možnosťou, ako jej dať novú víziu a

vymaniť sa z nálepky Little Big City?

Veľkosť vôbec nie je dôležité kritérium. Myslím, že pre Bratislavu je prioritná otázka, čo môžete

urobiť, a nie čo ste doteraz urobili, alebo naopak – zameškali či neurobili. Čas vývoja metropoly

je veľmi dlhý. Nestrachujte sa. Niekedy je dobré byť trochu pozadu. Robíme chyby – všade, v

Paríži, Londýne, Berlíne, Madride. Pre Bratislavu je možno fajn, že sa môže poučiť na chybách

druhých a vziať si príklad. A čo je najdôležitejšie – musíte byť súčasťou procesu premeny mesta

na metropolu, musíte byť súčasťou tejto transformácie. Nie je to iba o etike, alebo politickom

postoji, kam smerovať vývoj mesta. Je to o tom – byť šikovný, rozumný. Nie je to o

technologickom procese, ale o schopnosti premýšľať a vidieť dopredu, ďalej, odlíšiť sa od

ostatných.

Prečo vás zaujíma práve projekt Veľkej Bratislavy?

Zaujíma ma transformácia a mutácia súčasných miest. Robil som na podobnej stratégii

napríklad aj pre Neapol v Taliansku. Postavili sme tam veľmi dôležitú stanicu metra v centre a

tiež sme začali pracovať na stratégii Veľkého Neapola. Táto idea sa mi páči. Naša práca dnes

spočíva v začlenení sa do siete a vo vytvorení spojov medzi jej rôznorodými územiami a ich

funkciami. Som presvedčený, že dnes už nestačí vytvárať urbánnu kultúru, musíme sa zamerať

Bratislavy od roku 1784.


6 z 16 27. 5. 2015 14:16

na vytváranie metropolitnej kultúry. Máme totiž rovnaký problém – v Neapole, Bratislave,

Paríži, Marseille, Kodani. Možno nie v rovnakom čase a v rovnakom rozsahu, ale podstata toho

problému je rovnaká.

Aká?

Problém je, ako je dnes možné žiť v takýchto mestách. Je to hrozné. Príšerné. Človek je

unavený. Ľudia žijú v nejakej mestskej časti a pracujú tridsať kilometrov ďalej. Veď to je

strašné. A prečo sa to deje? Lebo tam, kde sa dá pracovať, nie je dosť bytov, a naopak. A to je aj

problém Bratislavy. Ale okrem toho treba zlepšiť aj dopravu, kvalitu verejného priestoru a

budovať vzťah s okolitou prírodnou krajinou. Tento problém tu možno nevidno v takom

rozsahu, aký badať v iných mestách, ale je tu. Napokon, stačí porovnať európske hlavné mestá

– všetky majú veľmi podobný základ: námestie, katedrála, park, mestské fabriky, bulvár.

Architektúra sa do istej miery líši, niekde prevažuje viac taký sloh, inde iný, ale podstata je

rovnaká. Aj preto som presvedčený, že spoločne môžeme vytvárať špeci�ckú kultúru

metropoly, v ktorej sa dá pracovať, žiť a byť šťastný.

eská zátoka v nedeľu. Aj to je priestor, ktorý sa môže javiť ako prázdny, a práve preto treba dobre rozmýšľať, čo s ním. Ako ho dobre ochrániť a využiť.

ateliér BKU, Michal Bogár.


7 z 16 27. 5. 2015 14:16

ieky Moravy. Foto -BKU, Michal Bogár.


8 z 16 27. 5. 2015 14:16

Vízia Veľkej Bratislavy zahŕňa aj okolité obce a mestá, ale môžeme o tom hovoriť v

súvislosti s naším hlavným mestom, ak uvážime, že nemáme ani len metro.

Samozrejme, je to projekt, a ten je vo vývoji.

Čo teda máme robiť – máme uvažovať, ako postaviť metro, alebo naň máme hľadať iné

alternatívy?

Musíte hľadať rozličné riešenia. Metro je len jeden druh dopravy, sú aj iné spôsoby. Čo je v

Bratislave dôležité – a týka sa to dopravy, sú mosty. Na tie sa treba zamerať. Ale nielen na

mosty pre autá, ale aj pre chodcov. Mosty spájajúce brehy Dunaja sú jedinečná príležitosť, ako

tu vytvoriť úžasný spoločenský priestor.

Zaobíde sa táto idea bez politickej angažovanosti?

Nie, je nevyhnutné, aby sa tým zaoberali aj politici. Mali by byť priamou súčasťou tejto zmeny,

z ich strany by mal vyjsť impulz na jej odštartovanie. A potom by mali prísť na rad profesionáli

z rôznych oblastí, aby krok za krokom na jednotlivé výzvy hľadali riešenia. Politici by ich mali

iba sledovať pri práci a potom aplikovať to najlepšie, čo z práce odborníkov vzíde. Určite by to

nemalo fungovať ako zákazka pre jeden subjekt. Základom je vytvoriť priestor, fyzické miesto,

ktoré by slúžilo ako zázemie na zhromažďovanie názorov a príspevkov rôznych odborníkov,

ktorí by pracovali na projekte. Politici a obyvatelia mesta by sa do celého procesu mali aktívne

zapájať.

Akú úlohu by mali hrať malé okolité obce a mestá, ktoré sú súčasťou vízie Veľkej

Bratislavy. Je dôležité posilňovať ich identitu, alebo – naopak – budovať skôr identitu

metropoly ako celku?

ská vidiecka krajina medzi obcami Rajka a Dunakiliti: ramená Dunaja, lesy, pasienky a farmy priťahujú čoraz viac ľudí z mesta, ktorí sa sem sťahujú. Foto


9 z 16 27. 5. 2015 14:16

Okolitú štruktúru treba jednoznačne ochraňovať a zveľaďovať to, čím je výnimočná. Metropolu

si totiž predstavujeme ako sústavu rozličných pólov, ktoré sú navzájom odlišné a my ich

musíme prepojiť. Dôležité je, aby sme dokázali odhaliť ich podstatu. V tomto sú mi inšpiráciou

umelci či �lmári, keď sa snažia zachytiť genia loci. Klasické spôsoby zobrazovania v rámci

územného plánovania vôbec nie sú dostačujúce. Lebo keď dnes chcete zasahovať do mesta,

musíte zohľadniť jeho živý charakter.


10 z 16 27. 5. 2015 14:16

časť Bratislavy s obcou Petržalka v roku 1949 a nižšie záber na tú istú časť so sídliskom pre 150-tisíc ľudí, vybudovanom v 60. – 80. rokoch 20. storočia.


11 z 16 27. 5. 2015 14:16

V Bratislave sa ako problém javí napríklad to, že historické centrum je veľmi malé, ale

jednotlivým mestským štvrtiam zasa chýba charakter. Čo sa s tým dá robiť?

V prvom rade treba zmeniť dlhotrvajúce klišé, ktoré máme v súvislosti so životom v meste. Pre

mnohých je mesto iba historické centrum. A to nie je pravda. Je to jeho súčasť, ale centrum

netvorí metropolu. Mali by ste sa sústrediť na okolie centra, zvyšovať jeho kvalitu, ale súčasne

aj posilniť jeho prepojenie s centrom. Je šialené myslieť si, že historická časť mesta je tá

najlepšia. Je to len historická časť. Budúcnosť metropoly je okolo nej. To je to nové územie, na

ktoré sa treba pozerať. Je to existujúca štruktúra, ktorú treba posilniť, posmeliť. Ak na ňu

zabudneme, vzídu stadiaľ iba sociálne problémy – ľudia bez práce, bez peňazí, a to je

katastrofa. Musíte byť opatrní.

V knihe Bratislava Metropolis sa venujete aj téme prázdna. Prázdnym miestam, ktoré sú

veľkou súčasťou územia metropoly. Ako ich môžeme využiť?

Idea prázdnych miest, o ktorých hovoríme v knihe, spočíva v presvedčení, že ich musíme

chrániť. A to minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je, že v budúcnosti budeme potrebovať toto

prázdne miesto, aby sa mesto mohlo vyvíjať. Je to poklad do budúcna. Ale zároveň treba tento

vývoj strážiť, kontrolovať, lebo dnes sa veľmi ľahko môže stať, že každý jeden prázdny kúsok

zeme zastaviame a zrazu je teritórium metropoly príliš rozsiahle, všetko je príliš ďaleko, a to je

drahé a aj neefektívne. Prázdno v urbánnej štruktúre musíme chrániť, lebo je veľmi fajn, keď

máme priestor, kde môžeme voľne dýchať: námestia, široké ulice, chodníky vedľa rieky.

Zároveň musíme podporovať rozumnú výstavbu – je hlúpe začať stavať obrovské bytovky

kilometre od miesta, kde môžu ľudia pracovať, zabávať sa a spoločensky žiť. Naša idea teda

spočíva v tom – ukazovať na prázdno ako na kvalitu, výhodu. Nie je to len možnosť, príležitosť,

je to kvalita pre život a mali by sme byť veľmi opatrní, ako tento prázdny priestor využijeme. A


12 z 16 27. 5. 2015 14:16

to je opäť iba o tom, či vieme rozmýšľať a vidieť dopredu.

Čo teraz bude s víziou Veľkej Bratislavy ďalej?

Rád by som navrhol primátorovi Bratislavy, aby sme projekt vízie Veľkej Bratislavy predstavili

koncom roka v Paríži. Bude tu obrovská konferencia s množstvom veľmi dôležitých a vplyvných

ľudí zo sveta politiky, urbanistov, architektov. A bolo by veľmi dobré, keby sme práve tu hovorili

aj o projekte Veľkej Bratislavy. Samozrejme, zatiaľ je to iba v štádiu príprav, nie je to hotová

vec, ale je to tu – vízia, idea o trvalo udržateľnej metropole. Stačí ju poštuchnúť, predstaviť,

povedať, že existuje. Ukázať týmto ľuďom nové teritórium – mesto s Dunajom a historickým

centrom, ktoré je v unikátnej pozícii na hranici. Neďaleko je Viedeň, Budapešť, Brno. Ten

svetový kongres bude skvelá príležitosť ukázať, že začíname.


13 z 16 27. 5. 2015 14:16

Dominique Perrault (1953) – svetovo uznávaný architekt a urbanista. Od roku 2012 je členom vedeckej rady

Medzinárodného ateliéru pre Veľký Paríž. Je autorom projektov Francúzskej národnej knižnice, cyklistického štadióna

a olympijskej plavárne v Berlíne, univerzitného mestečka ženskej univerzity Ewha v Soule, veže Fukoku v Osake.

Známy je aj urbanistickými projektmi úpravy brehov rieky v Bordeaux, ostrova v Nantes, obchodnej štvrte v Šanghaji,

centra Donau-City a nábrežia Dunaja vo Viedni, výstavbou novej štvrte v So�i a štvrte Etang v Ženeve. Za svoju tvorbu

získal množstvo prestížnych ocenení.

ique Perrault. Foto N Vladimír Šimíček


14 z 16 27. 5. 2015 14:16

Prázdne miesta môžu spájať

Vízia Veľkej Bratislavy je jedna vec, realita našich podmienok druhá. Ako však hovorí Dominique Perrault,

najdôležitejšie je začať. V Bratislave nebol slávny architekt, urbanista a vizionár prvýkrát, kontakt s architektmi

Michalom Bogárom, Ľubomírom Králikom a Ľudovítom Urbanom trvá už takmer desať rokov. Na ich pozvanie bol

štyrikrát prednášať v Bratislave aj v Košiciach, potom sa jeho ateliér zapojil aj do súťaže na revitalizáciu

priemyselnej zóny Čulenova v Bratislave.

Keď na benátskom Bienále architektúry v roku 2010 predstavil projekt Metropolis?, oslovili ho slovenskí

architekti s návrhom, že je to zaujímavá téma aj pre naše hlavné mesto. „Otáznik v názve sa mi zdal významný,

lebo mu nešlo o to – ponúknuť jednu de�níciu toho, čo je metropola, ale chcel ju hľadať – zisťovať, čo tvorí

metropolu a ako dnes môže fungovať,“ hovorí Michal Bogár. Dominique Perrault ideu metropolitnej Bratislavy

ocenil, lebo polohu nášho hlavného mesta na hraniciach troch štátov považuje za veľmi zaujímavú.

Výsledkom spoločného uvažovania je kniha Bratislava Metropolis, do ktorej bratislavský ateliér prizval aj

ďalších odborníkov z oblasti sociológie, etnogra�e, histórie, �lozo�e, architektúry a urbanizmu, ktorí hovoria o

tom, čo formovalo a formuje Bratislavu z rôznych uhlov pohľadu. Jedným z najzásadnejších je, možno paradoxne,

pohľad na prázdno, ako ho de�nuje Dominique Perrault.


15 z 16 27. 5. 2015 14:16

ARCHITEKTÚRA BRATISLAVA URBANIZMUS

Copyright © N Press, s. r. o.

„Hovorí o ňom ako o súčasti vzťahu – zastavané územie mesta dopĺňa prázdno a naopak. Prázdne miesta sú

prirodzenou hranicou, ktorá však neoddeľuje, ale – naopak – môže spájať a zároveň určovať limity zástavby. Aj

preto sme v závere knihy ponúkli víziu zeleného pásu, ktorý by ohraničoval územie Bratislavy na juhozápadnej

strane, aby mestská štruktúra ďalej nerástla a nezaberala ďalšie vzácne krajinné územia, ktoré by mali zostať

prázdne,“ hovoria architekti Bogár Králik Urban.

Dominique Perrault spolu so slovenskými kolegami už absolvoval stretnutie s primátorom Bratislavy Ivom

Nesrovnalom, ktorý vyjadril svoj záujem o účasť na ďalších diskusiách o projekte. Tie by už mali smerovať k

menej abstraktným a viac konkrétnym krokom.

„Keď sa dnes pozeráme na existujúce metropolitné územia vo svete, vidíme, že stále je najväčším problémom

doprava. Ak má človek dvakrát presadať, keď používa hromadnú dopravu, volí radšej auto, no mesto neunesie ich

nekonečný rast. Napríklad Paríž má v súčasnosti obrovské problémy so znečistením ovzdušia spôsobeným

dopravou. Preto sa treba najprv sústrediť na racionalizáciu dopravnej siete – napríklad využitím nepoužívaných

koľajových tratí do obcí v blízkosti Bratislavy,“ hovorí Michal Bogár. A to by vlastne mohol byť spomínaný

začiatok života vízie, ktorú Bratislava potrebuje.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že ste predplatiteľom Denníka N. Vážime si to.


16 z 16 27. 5. 2015 14:16

francúzsky architekt_ paríž Či bratislava, Žiť v takýchto mestách je hrozné

Documents