ey daňové a právne novinky

9
I | EY Tax & Legal News – Issue 10/2014 EY Daňové a právne novinky Ak máte záujem dostávať aj naše európske a svetové daňové správy a alerty, prosím, zaregistrujte sa kliknutím sem. EY Daňové a právne poradenstvo Daňové a právne poradenstvo Vydanie 4/2016 2 Daň z príjmov právnických a fyzických osôb Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky Zákon o štatutárnom audite 4 Daň z pridanej hodnoty Akčný plán v oblasti DPH Rozsudok Najvyššieho súdu SR (8 Sžf 55/2014) 6 Právne novinky Zákon o Trestnej zodpovednosti právnických osôb Zmeny v ochrane osobných údajov 9 Krátke správy

Upload: phamhanh

Post on 10-Dec-2016

251 views

Category:

Documents


12 download

TRANSCRIPT

Page 1: EY Daňové a právne novinky

I | EY Tax & Legal News – Issue 10/2014

EY Daňové a právne novinky

Ak máte záujem dostávať aj naše európske a svetové daňové správy a alerty, prosím, zaregistrujte sa kliknutím sem.

EY Daňové a právne poradenstvo

Daňové a právne poradenstvo

Vydanie4/2016

2 Daň z príjmov právnických a fyzických osôbProgramové vyhlásenie vlády Slovenskej republikyZákon o štatutárnom audite

4 Daň z pridanej hodnoty Akčný plán v oblasti DPHRozsudok Najvyššieho súdu SR (8 Sžf 55/2014)

6 Právne novinkyZákon o Trestnej zodpovednosti právnických osôbZmeny v ochrane osobných údajov

9 Krátke správy

Page 2: EY Daňové a právne novinky

2 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

Daň z príjmov právnických a fyzických osôbProgramové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky

Národná rada SR na svojej druhej schôdzi schválila návrh Programového vyhlásenia vlády SR. Podľa schváleného dokumentu by v najbližších štyroch rokoch mali nastať zaujímavé zmeny v daňovej oblasti. Medzi najvýznamnejšie zamýšľané zmeny bude patriť:

• ►zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 21 % a každoročné prehodnocovanie jej ďalšieho znižovania,

• ►zrušenie inštitútu daňovej licencie pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018,

• ►zvýšenie limitu na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov,

• ►uplatňovanie osobitných odvodov a daní v regulovaných odvetviach s možnosťou ich rozšírenia na ďalšie odvetvia.

Väčšiu efektívnosť finančnej správy by malo zabezpečiť jednotné prístupové miesto na finančnej správe pre oblasť výberu daní a odvodov, ako aj plná funkčnosť obojsmernej elektronickej komunikácie finančnej správy. Vláda zároveň plánuje podporiť vznik úradu pre vybrané hospodárske subjekty transformáciou úradu pre vybrané daňové subjekty.

Zmeny v tejto oblasti budeme monitorovať a o ďalšom vývoji vás budeme informovať.

V prípade, že by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na autora tohto článku, prípadne na svojho EY partnera alebo manažéra.

Zákon o štatutárnom audite

Dňa 17. júna 2016 (s určitými výnimkami) nadobudne účinnosť nový zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite (ďalej zákon)1.

Vo všeobecnosti tento zákon upravuje:

• ► podmienky na výkon štatutárneho auditu,

• ► postavenie a činnosť štatutárnych audítorov, audítorských

spoločností a asistentov štatutárneho audítora,

• ► dohľad nad výkonom štatutárneho auditu,

• ► pôsobnosť Slovenskej komory audítorov,

• ► pôsobnosť Úradu pre dohľad nad výkonom auditu.

Page 3: EY Daňové a právne novinky

3 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

Ďalej sumarizujeme najvýznamnejšie zmeny, ktoré nová legislatíva prináša a ktoré môžu mať vplyv na vašu spoločnosť.

Definícia štatutárneho auditu

Zákon zavádza osobitnú definíciu štatutárneho auditu, podľa ktorej tento pojem zahŕňa overovanie individuálnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie individuálnej alebo konsolidovanej výročnej správy podľa zákona o účtovníctve alebo na základe rozhodnutia účtovnej jednotky.

Subjekt verejného záujmu

Zákon prináša novú definíciu subjektu verejného záujmu, ktorá sa odlišuje od definície v zákone o účtovníctve. Definícia vypúšťa niektoré subjekty, ako napríklad platobné inštitúcie či subjekty kolektívneho investovania.

Napriek tomu, že subjektom verejného záujmu v zmysle nového zákona nebudú tzv. veľké obchodné spoločnosti (obchodné spoločnosti spĺňajúce kritériá pre vedenie účtovníctva podľa IFRS), ustanovenia o štatutárnom audite sa v značnej miere budú vzťahovať aj na tieto spoločnosti.

Povinná rotácia štatutárnych audítorov

V zmysle novej legislatívy sa v záujme zachovania nezávislosti štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu zavedú obmedzenia dĺžky zmlúv o audite. Vo všeobecnosti bude spolupráca v tejto oblasti limitovaná na maximálne desať rokov s možnosťou predĺženia lehoty v prípade, ak sa uskutoční výberové konanie.

Zákaz poskytovania neaudítorských služieb

Nový zákon obmedzuje poskytovanie neaudítorských služieb subjektom verejného záujmu a veľkým obchodným spoločnostiam ich štatutárnymi audítormi, resp. členmi ich siete. Okrem iného zákon zakazuje poskytovanie určitých daňovoporadenských či právnych služieb.

V tejto súvislosti zákon uvádza aj povolené neaudítorské služby (ako napríklad vypracovanie daňových priznaní, identifikácia verejných dotácií a daňových stimulov či podpora týkajúca sa daňových kontrol vykonávaných daňovými úradmi). Tieto služby sú povolené len vtedy, keď poskytované služby nemajú na auditované účtovné závierky žiadny (samostatne alebo agregovane) alebo iba nevýznamný vplyv a sú schválené výborom pre audit spoločnosti.

V prípade, že by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na autora tohto článku, prípadne na svojho EY partnera alebo manažéra.

1 Zákon implementoval ustanovenia Smernice Európskeho Parlamentu a Rady č. 2014/46/EÚ o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok („Smernica“) a zohľadňuje aj úpravu Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES („Nariadenie“).

Page 4: EY Daňové a právne novinky

4 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

Daň z pridanej hodnoty Akčný plán v oblasti DPH

Európska komisia (EK) 7. apríla 2016 zverejnila oznam týkajúci sa akčného plánu smerujúceho k jednotnej európskej DPH, tzv. definitívny systém DPH. Tento nový systém by mal nahradiť predchádzajúci (dočasný) systém, platný od roku 1993. Jeho cieľom je bojovať proti rozsiahlym podvodom v oblasti DPH v Európskej únii, ktoré sa odhadujú na 170 miliárd eur ročne.

Súčasný systém mal byť prechodný, pričom mal rozdeľovať každú cezhraničnú transakciu na oslobodené cezhraničné dodanie a zdaniteľné cezhraničné nadobudnutie. V takomto režime nastávajú podvody v prípadoch, keď dodávateľ deklaruje dodanie tovaru do iného členského štátu, avšak tovar neprekročí hranice a v skutočnosti sa spotrebuje bez DPH v tuzemsku, alebo keď klient pri cezhraničnej transakcii nakúpi tovar alebo služby bez DPH a pri ich predaji na ne uplatní DPH, ktorú však neodvedie daňovému úradu, zatiaľ čo jeho zákazník si uplatní odpočítanie DPH.

Definitívny systém DPH by mal spočívať na dohode zákonodarcov EÚ, že DPH by mala byť založená na princípe zdanenia v krajine

dodania tovaru. To znamená, že pravidlá zdaňovania, podľa ktorých dodávateľ vyberie DPH od svojho zákazníka, by sa mali rozšíriť na cezhraničné transakcie.

Podľa tohto pravidla by napríklad slovenský dodávateľ, ktorý dodáva tovar nemeckej spoločnosti, mal vystaviť faktúru s nemeckou DPH, ktorú by však vyberal slovenský daňový úrad. Následne by slovenský daňový úrad preposlal vybranú daň nemeckým daňovým úradom.

Vzhľadom na to, že navrhovaný systém si vyžaduje významný kvalitatívny skok v spolupráci a spoločné nástroje s cieľom zabezpečiť vzájomnú dôveru medzi správcami dane, definitívny systém DPH pravdepodobne nebude implementovaný v dohľadnej dobe.

Pre ďalšie informácie alebo ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa prosím na autora článku alebo na svojho kontaktného manažéra v EY.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR (8 Sžf 55/2014)

Najvyšší súd SR vydal rozhodnutie týkajúce sa spôsobu preukázania dodania tovaru v prípade, keď sa počas daňovej kontroly spochybňuje nárok na odpočítanie DPH.

Situácia

Slovenský platiteľ DPH (ďalej spoločnosť) nakupoval tovar od slovenského dodávateľa. Tovar prepravil do Českej republiky,

kde ho predal českému zákazníkovi. Spoločnosť si odpočítala DPH na vstupe z dodávateľských faktúr. Počas daňovej kontroly daňový úrad odpočítanie dane zamietol z dôvodu, že spoločnosť adekvátne nepreukázala nadobudnutie tovaru od dodávateľa.

V protokole z daňovej kontroly daňový úrad tvrdil, že k žiadnym zdaniteľným plneniam nedošlo, keďže nebolo riadne preukázané, že s deklarovaným tovarom skutočne obchodovali subjekty, ktoré

Andrej Paulina [email protected]

tel.: +421 2 333 39143

Page 5: EY Daňové a právne novinky

5 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

boli uvedené na faktúrach. Okrem toho bola spochybnená i samotná existencia tovarov.

Spoločnosť v rámci daňovej kontroly predložila faktúry, dodacie listy a príjmové doklady vzťahujúce sa k nakúpeným tovarom. Daňový úrad však nepovažoval tieto dokumenty za dostatočný dôkaz toho, že tovar naozaj existoval a že bol dodaný konkrétnym dodávateľom uvedeným na faktúrach. Podľa správcu dane to, že faktúra obsahuje všetky povinné náležitosti podľa zákona o DPH, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú materiálne a reálne naplnenie písomnej informácie. Podľa správcu dane by ako dostatočný dôkaz mali slúžiť ďalšie dokumenty k sporným nákupom (napríklad doklady preukazujúce ďalšie použitie tovaru, dokumentácia k pohybu tovaru na sklade, prepravné dokumenty, dokumenty potvrdzujúce odovzdanie a prebranie tovaru, osoby zodpovedné za tieto úkony, zmluvy atď.). Spoločnosť však žiaden takýto dôkaz nepredložila ani nenavrhla vypočutie žiadneho svedka. Skutočnosť, že dodávateľ tovaru na ústnom pojednávaní potvrdil uskutočnenie predmetných dodaní a predložil svoju účtovnú dokumentáciu, daňový úrad nepovažoval za dostatočný dôkaz.

Spoločnosť namietala, že ak daňový úrad nespochybnil nasledujúce dodania tovaru českému zákazníkovi (tieto dodania potvrdila aj česká finančná správa prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií), nie je logické spochybňovať nákup tovaru od slovenského dodávateľa. Avšak podľa daňového úradu skutočnosť, že tovar bol predaný do Českej republiky, ešte neznamená, že bol nakúpený od dodávateľa uvedeného na faktúrach. V tomto smere spoločnosť údajne neuniesla dôkazné bremeno.

Spoločnosť sa proti rozhodnutiu odvolala. Prípad sa dostal na najvyšší súd, ktorý rozhodol v prospech daňového úradu. Najvyšší súd v podstate potvrdil závery daňových kontrolórov. V zmysle rozsudku by podmienky odpočítania DPH na vstupe mali byť interpretované v tom zmysle, že nestačí preukázať, že tovar existoval a bol prepravený, ale treba preukázať aj jeho dodanie konkrétnym dodávateľom.

Všetky argumenty spoločnosti týkajúce sa procesných pochybení, ktorých sa daňový úrad dopustil, boli vyhodnotené ako nepodložené.

Praktické dôsledky

Praktické skúsenosti z daňových kontrol potvrdzujú, že opisovaný prístup daňových úradov je v súčasnosti pomerne bežný. Reálnosť dodania býva daňovým úradom často spochybnená na základe toho, že daňovník neuniesol dôkazné bremeno, a to dokonca aj v prípadoch, keď daňový úrad neposkytol žiadnu spätnú väzbu na dôkazy predložené počas daňovej kontroly. Domnievame sa, že požiadavky na preukázanie dodania tovaru kladené na odberateľa sú často v príkrom rozpore s tým, čo možno od daňovníkov požadovať v súlade s legislatívou. Daňový úrad dokonca požaduje od odberateľov také dôkazy, ktoré má možnosť sám získať v rámci predvolania alebo dožiadania a ku ktorým odberateľ nemá z objektívnych dôvodov prístup (napríklad daňové tajomstvo).

Napriek tomu s cieľom dosiahnuť maximálne šance na pozitívny výsledok daňovej kontroly (a to ideálne ešte v štádiu, keď záležitosť rieši prvostupňový orgán) by mali platitelia dane venovať zvýšenú pozornosť dokumentácii predloženej daňovým kontrolórom. Faktúry a dodacie listy sa vo všeobecnosti považujú za dostatočný dôkaz, že dodanie tovaru, z ktorého sa uplatňuje odpočítanie DPH na vstupe, sa naozaj uskutočnilo. Je mimoriadne dôležité, aby bol daňový úrad na základe predloženej dokumentácie schopný „vystopovať“ pohyb konkrétneho tovaru v dodávateľskom reťazci. Je dôležité, aby bolo možné tovar identifikovať a nemohlo dôjsť k jeho potenciálnej zámene s iným tovarom rovnakého druhu. To možno dosiahnuť napríklad pridelením špecifického sériového čísla alebo inej identifikácie tovaru, pričom toto označenie by malo byť uvedené aj na ďalších dokumentoch (faktúra, dodací list, prepravné dokumenty atď.). V prípade, že ten istý tovar platiteľ dane ďalej predáva, to isté špecifické označenie by malo byť uvedené aj na predajných dokumentoch.

Platitelia dane by mali zvážiť aj predloženie takejto dokumentácie, prípadne navrhnutie svedkov z vlastnej iniciatívy bez vyzvania daňovým úradom, a to aj v prípadoch, keď daňový úrad v priebehu kontroly nespochybnil príslušné transakcie alebo si nevyžiadal ďalšie dôkazy.

Treba brať do úvahy fakt, že pri transakciách, ktoré sa uskutočnili pred niekoľkými mesiacmi alebo dokonca rokmi, môže byť problematické zhromaždiť dokumenty, ktoré by splnili požiadavky daňového úradu. Ako praktickejší prístup sa zdá zhromažďovanie

Page 6: EY Daňové a právne novinky

6 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

a archivovanie podpornej dokumentácie systematicky a priebežne. V opačnom prípade by mal byť daňovník pripravený na vyčerpávajúcu daňovú kontrolu, ktorá často môže trvať dlhší čas a skončiť neželaným dorubením dane a penále.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na autora článku alebo na svojho kontaktného manažéra v EY.

Právne novinkyZákon o Trestnej zodpovednosti právnických osôb

Dňa 1. júla 2016 nadobudne účinnosť zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon“). Zákon zavádza priamu trestnú zodpovednosť právnických osôb (vrátane obchodných spoločností), na základe ktorej môže byť právnická osoba odsúdená a potrestaná za trestný čin.

Prijatá právna úprava môže mať závažné trestnoprávne následky aj mimo územia SR, keďže vo viacerých prípadoch sa podľa Zákona bude posudzovať aj trestnosť činu zahraničných právnických osôb, ako aj trestnosť činu spáchaného mimo územia SR.

Voči právnickej osobe bude môcť byť vyvodená trestná zodpovednosť len vo vzťahu k špecificky uvedeným trestným činom, medzi ktoré patria:

Trestný čin bude spáchaný právnickou osobou, ak bude spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, a ak bude pri jeho páchaní konať jedna z týchto osôb:

• ► štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu právnickej osoby,

• ► osoba vykonávajúca kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napríklad člen dozornej rady, zamestnanec interného auditu alebo compliance oddelenia), alebo

• ► iná osoba oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať (napríklad osoba konajúca za právnickú osobu na základe plnomocenstva alebo zo zákona – likvidátor, pracovníci právnickej osoby podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pod.).

Taktiež bude trestný čin spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak niektorá z uvedených osôb nedostatočným dohľadom a kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, umožnila (hoci z nedbanlivosti) spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení jej zverených právnickou osobou (napríklad radovým zamestnancom). V obmedzených prípadoch sa však spáchanie trestného činu podľa predchádzajúcej vety právnickej osobe nepričíta.

Ako príklad trestne relevantného konania pričítateľného

Róbert Kováč[email protected]

tel.: +421 2 333 39262

daňové trestné činy

trestné činy proti životnému prostrediu

trestné činy korupcie

trestné činy týkajúce sa počítačovej kriminality

trestné činy proti spotrebiteľovi

trestný čin neoprávneného zamestnávania

trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti

trestný čin všeobecného ohrozenia

trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie

Page 7: EY Daňové a právne novinky

7 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

právnickej osobe možno uviesť konanie jej zamestnanca alebo splnomocneného zástupcu v stavebnom konaní spočívajúce v ponúknutí úplatku konajúcemu úradníkovi stavebného úradu (dokonca bez vedomia vedenia právnickej osoby) s cieľom dosiahnuť vydanie stavebného povolenia pre právnickú osobu napriek nesplneniu zákonných podmienok na jeho vydanie (napríklad pri existencii nedostatkov projektovej dokumentácie, ktorých úprava alebo doplnenie by vyžadovalo vynaloženie nemalých finančných prostriedkov zo strany právnickej osoby).

Zároveň je dôležité si uvedomiť, že trestná zodpovednosť právnickej osoby:

• ► nebude podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a dokonca ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba spáchala trestný čin pričítavaný právnickej osobe, a

• ► nezaniká vyhlásením konkurzu na majetok právnickej osoby, jej vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Trestná zodpovednosť zrušenej právnickej osoby prechádza na jej právnych nástupcov.

Zákon súčasne vymenúva tresty, ktoré bude možné uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin, a to:

Vzhľadom na uvedené je namieste venovať zvýšenú pozornosť a úsilie trvalému zlepšovaniu komplexnej správy a riadenia právnickej osoby, vrátane firemnej kultúry opierajúcej sa o pevné etické zásady. Tým možno efektívne znižovať riziko zlyhania v podobe spáchania trestného činu pričítateľného právnickej osobe.

Konkrétne by v rámci dohľadu a kontroly mohlo ísť o zavedenie takých preventívnych nástrojov (napríklad zavedenie účinných kontrolných mechanizmov, školenia zamestnancov, prijatie príslušných interných predpisov podľa špecifík konkrétneho zamestnávateľa) a reaktívnych nástrojov (napríklad vyšetrovanie incidentov pri porušení interných predpisov zamestnávateľa, prijatie následných nápravných opatrení), ktoré by boli v prípadnom trestnom konaní spôsobilé zabezpečiť „vyvinenie“ právnickej osoby z trestnej zodpovednosti za trestný čin spáchaný jej radovým zamestnancom.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na svojho partnera alebo manažéra v EY.

trest zrušenia právnickej osoby

trest prepadnutia majetku

trest prepadnutia veci

peňažný trest (1 500 až 1 600 000 eur)

trest zákazu činnosti (1 až 10 rokov)

trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie (1 až 10 rokov)

trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (1 až 10 rokov)

trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní (1 až 10 rokov)

trest zverejnenia rozsudku

Page 8: EY Daňové a právne novinky

8 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

Zmeny v ochrane osobných údajov

Európsky parlament v apríli schválil dlho pripravovanú reformu práva ochrany osobných údajov, ktorou sa snaží reagovať na technologický pokrok a rozmach sociálnych sietí a online služieb.

Nová úprava pozostáva z nariadenia (2016/679), ktoré definuje práva a povinnosti pri spracúvaní osobných údajov, a zo smernice (2016/680), ktorá bude osobitne platiť pre oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Nariadenie nadobudne účinnosť 25. mája 2016 a na území členských štátov sa bude priamo uplatňovať od 25. mája 2018.

Smernica nadobudla účinnosť 5. mája 2016 a členské štáty sú povinné transponovať ju do národného práva do 5. mája 2018.

Nariadenie

Dotknuté osoby budú mať viac práv a možností kontroly svojich osobných údajov, ktoré sa o nich spracúvajú. Na druhej strane tieto posilnené práva dotknutých osôb budú znamenať viac povinností a väčšiu administratívnu záťaž pre subjekty spracúvajúce osobné údaje. Ak dôjde k porušeniu ochrany osobných údajov, napríklad pri hackerských útokoch, dotknutá osoba musí byť informovaná bezodkladne a dozorný orgán, ak to bude možné, v rámci 72-hodinovej lehoty. Do nariadenia sa zahrnulo aj tzv. „právo na zabudnutie“, ktoré už bolo priznané Súdnym dvorom EÚ v známom prípade Google (rozsudok C-131/12). Prevádzkovatelia tak budú povinní na žiadosť dotknutej osoby vymazať jej osobné údaje (napríklad zo sociálnej siete) a zdržať sa ďalšieho šírenia týchto údajov. Novinkou je aj právo na prenosnosť údajov. Podľa tohto práva si dotknutá osoba bude môcť svoje osobné údaje, ktoré poskytla určitej firme alebo organizácii a spracúvajú sa automatizovanými prostriedkami, preniesť k inému poskytovateľovi služieb.

Určenie zodpovednej osoby, ktorá bude vykonávať dohľad nad spracúvaním osobných údajov, bude po novom povinné o. i. pre verejné orgány či podniky vykonávajúce operácie s osobnými

údajmi, ktoré si vyžadujú pravidelné monitorovanie dotknutých osôb vo veľkom rozsahu. Nové pravidlá tiež uľahčia fungovanie podnikateľov pôsobiacich vo viacerých členských štátoch, a to vďaka vytvoreniu jediného kontaktného miesta. Prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia pôsobiaci vo viacerých členských štátoch budú za určitých okolností podliehať len jednému, tzv. vedúcemu dozornému orgánu, ktorým je dozorný orgán toho členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ miesto svojej centrálnej správy.

Podnikatelia majú dva roky na to, aby prijali nové technické opatrenia na zabezpečenie súladu s nariadením. Treba však podotknúť, že niektoré pravidlá, ktoré nariadenie stanovuje, sú už v zásade obsiahnuté v slovenskom zákone o ochrane osobných údajov z roku 2013. Ide napríklad o povinnosť prijať primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti pri spracúvaní osobných údajov, právo dotknutej osoby namietať spracúvanie osobných údajov a zákaz podrobenia dotknutej osoby tzv. profilovaniu, čiže spracúvaniu osobných údajov s cieľom vytvárať rôzne prognózy o danej fyzickej osobe.

Smernica

Cieľom smernice je vytvoriť jednotné pravidlá ochrany osobných údajov a umožniť ich rýchlejší tok medzi policajnými a justičnými orgánmi jednotlivých členských štátov. Smernica má pomôcť v boji proti terorizmu a inej trestnej činnosti. Slovenská republika bude mať na transpozíciu smernice do národného právneho poriadku dva roky odo dňa nadobudnutia jej účinnosti.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac informácií alebo máte akékoľvek otázky týkajúce sa tejto problematiky, obráťte sa, prosím, na autora tohto článku, prípadne na svojho partnera alebo manažéra v EY.

Page 9: EY Daňové a právne novinky

9 | EY Daňové a právne novinky – Vydanie 4/2016

EY | Audit | Dane | Transakcie | Poradenstvo

Informácie o EYEY patrí medzi najvýznamnejšie celosvetové firmy poskytujúce odborné poradenské služby v oblasti auditu a daňového, transakčného a podnikového poradenstva.

Našimi názormi a kvalitou služieb prispievame k budovaniu dôvery v kapitálové trhy a ekonomiky celého sveta. Podporujeme rozvoj popredných lídrov, ktorých spája dôraz na kvalitu poskytovaných služieb vo vzťahu k všetkým zainteresovaným skupinám. V tom je náš hlavný prínos k lepšie fungujúcemu svetu pre našich ľudí, klientov a širšiu komunitu.

Označenie EY sa vzťahuje na celosvetovú organizáciu spoločností, ktorej riadiacou spoločnosťou je britská Ernst & Young Global Limited. Každá členská spoločnosť je nezávislým právnym subjektom. Ernst & Young Global Limited neposkytuje služby priamo klientom.

Ďalšie informácie nájdete na našich webových stránkach www.ey.com. Ak si želáte pridať meno inej osoby z vašej spoločnosti do zoznamu príjemcov EY Daňových a právnych noviniek, alebo vymazať vaše meno zo zoznamu, prosím, kontaktujte nás na e-mailovej adrese: [email protected].

V prípade ďalších otázok, prosím, obráťte sa na kontaktného partnera/manažéra:

Zdaňovanie spoločnostíMarián Bíž, Richard Panek, Peter Feiler, Andrej Paulina, Tomáš Nagy, Monika Fábryová Transferové oceňovanieMarián Bíž DPH a cláMarián Bíž, Juraj Ontko, Miroslav Marcinčin, Andrej Paulina, Monika Fábryová, Barbora Husárová Zdaňovanie fyzických osôbMarián Bíž, Miroslav Marcinčin, Barbora Husárová, Vadim Bogomolov Právne službyRóbert Kováčik, Soňa Hanková

AuditDalimil Draganovský, Tomáš Přeček, Peter Uram-Hrišo

Služby ekonomického poradenstvaPeter Málik Služby transakčného poradenstvaMatej Bošňák

Tel.: +421 2 333 39111 E-mail: [email protected]

© 2016 EYGM Limited.Všetky práva vyhradené.Informácie v tomto bulletine odrážajú naše vedomosti a názory v dobe spracovania. Skôr, ako sa rozhodnete pre uskutočnenie svojich zámerov, vyžiadajte si podrobnejšie informácie.

ey.com/sk

Krátke správy• Prenos osobných údajov z EÚ do USA

V nadväznosti na zrušenie inštitútu „bezpečného prístavu“ Súdnym dvorom EÚ Európska komisia a Spojené štáty americké v tomto roku dospeli k politickej dohode o novom mechanizme, na základe ktorého bude možný zjednodušený transatlantický prenos osobných údajov. Týmto mechanizmom bude tzv. štít na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA – Privacy Shield. V rámci tohto nového mechanizmu sa zavedú prísne podmienky pre americké spoločnosti spracúvajúce osobné údaje občanov EÚ a povinnosti týkajúce sa transparentnosti a monitoringu prístupu vlády USA k osobným údajom. Nový mechanizmus zatiaľ nie je právne záväzný. Prenos na základe Privacy Shield bude možný až po prijatí rozhodnutia Komisie, v ktorom deklaruje, že štít poskytuje dostatočnú ochranu osobných údajov. Dovtedy bude pri prenose osobných údajov do USA potrebné i naďalej využívať buď: • štandardné zmluvné doložky v zmluvách o cezhraničnom prenose, alebo • záväzné vnútropodnikové pravidlá, ktoré musí schváliť dozorný orgán so sídlom v členskej krajine EÚ.