evaluácia vybraných projektov v moldavsku

20. december 2013

HHHooodddnnnooottteeennniiieee ššštttyyyrrroooccchhh rrrooozzzvvvooojjjooovvvýýýccchhh

ppprrrooojjjeeekkktttooovvv SSSlllooovvveeennnssskkkeeejjj rrreeepppuuubbbllliiikkkyyy vvv

MMMooollldddaaavvvssskkkuuu

Záverečná správa

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK ................................................................................................................ III

EXECUTIVE SUMMARY ............................................................................................................ 4

ZHRNUTIE.................................................................................................................................... 7

ÚVOD .......................................................................................................................................... 10

CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE ................................................................................................ 13

METODOLÓGIA ........................................................................................................................ 14

ZISTENIA.................................................................................................................................... 15

ZÁVERY A ODPORÚČANIA .................................................................................................... 33

PRÍLOHA Č.1 - ZOZNAM STRETNUTÍ ................................................................................... 40

PRÍLOHA Č.2 - ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................. 42

PRÍLOHA Č.3 - POPIS PROJEKTOV ........................................................................................ 44

PRÍLOHA Č.4 - EVALUAČNÉ OTÁZKY ................................................................................. 50

PRÍLOHA Č.5 – RELEVANTNOSŤ PROJEKTOV ................................................................... 51

PRÍLOHA Č. 6 – DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K PROJEKTU 2011/06/01........................... 53

PRÍLOHA Č. 7 – ZADÁVACIE PODMIENKY ......................................................................... 55

ZOZNAM SKRATIEK

BRC Regionálne centrum Bratislava

CSDP Common Security and Defence Policy, spoločná bezpečnostná a obranná

politika

DANIDA Dánska rozvojová pomoc

EBRD Európska banka pre obnovu a rozvoj

EEF East Europe Foundation

EEZ Elektrické a elektronické zariadenia

EK Európska komisia

ENPI European Neighbourhood and Partnership Instrument, cezhraničná spolupráca

EPPO Environmental Pollution Prevention Office

EÚ Európska únia

MD Moldavsko

MVO mimovládna organizácia

MZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí

NP ODA Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci

NPC Národná rada pre participáciu

ODA Oficiálna rozvojová pomoc

OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

RC SFPA Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

SAMRS Slovenská agentúra pre medzinárodnú a rozvojovú spoluprácu

SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia

SIDA švédska rozvojová pomoc

SR Slovenská republika

UNDP Rozvojový program OSN

USAID Agentúra Spojených štátov amerických pre rozvojovú spoluprácu

V4 Vyšehradská štvorka

VET Vocational Education Training, odborné vzdelávanie

4

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku

EXECUTIVE SUMMARY

Evaluation of four Slovak Development Aid projects was carried out in November and December

2013. The evaluation focused on the results and impacts and was based on the study of documents and

on in person interviews with the managing structures and contractors in Slovakia, as well as

government representatives, partners and other participants in Moldova.

As of 2014 Moldavia will become a so-called Programme Country for Slovak development assistance,

leading to an increase in the development aid budget and the share of the Moldova budget on

SlovakAid activities. In 2013 the Slovak Embassy opened in Chisinau, with plans to post the first ever

Slovak aid diplomat.

The projects covered by this evaluation selected in the Terms of Reference were: Drinking Water for

the Municipality of Dezghinja (SAMRS/2009/07/06), Slovakia and the European Future of Moldova /

Building Capacities for Dialogue of the Moldovan NGO Sector with the State Administration for the

European Future of Moldova (SAMRS/2010/06/04), National Convent on the EUR in Moldova

(SAMRS/2010/07/01) and Implementation of a System of Environmentally Suitable Management of

Waste from Electric and Electronic Devices (SAMRS/2011/06/01).

A team of two evaluators and a technical expert evaluated the projects according to criteria of the

OECD Development Assistance Committee (OECD DAC): relevance, effectiveness, efficiency,

impact and sustainability. At the program level they evaluated the consistency of projects and calls for

proposals with strategies and the projects’ shared features.

At the same time they performed a mapping of development aid priorities from the point of view of

Moldovan strategic documents and stakeholders, which are not fully covered by other donors and

compared them with the future possibilities and capacities of Slovak Development Assistance.

Three of the four projects evaluated are highly relevant to Moldovan development priorities and the

valid Slovak development assistance strategy. The project aimed at electric and electronic waste

management was a partial exception – it did not conflict with the broadly formulated priorities of the

call for proposals but the problem it addressed did not represent a significant priority at the time.

With respect to complementarity with other donor activities in Moldova, which constitutes another

aspect of relevance, minor problematic issues were encountered in two projects. The waste

management project was supposed to deal with legislative approximation with the EU in an area

where the EU has broad instruments and financing mechanisms at its disposal. The project aimed at

drinking water – fixing artesian wells – addressed an area with significant problems but with many

donors, though mostly focused on large-scale investment projects.

In terms of effectiveness all four evaluated projects were implemented in accordance with their plans

in the main features.

5


In the area of efficiency some project had a very high share of budget returning to Slovakia in the

form of various payments. In this respect the projects contradicted the current trend among donor

countries of aid de-coupling, according to which development assistance funds should not be

significantly tied to the purchasing of goods and services in the donor country.

In general the costs of projects were appropriate to the activities and projects were implemented

without significant changes in the budget or schedule of activities. In some projects the share of

budget devoted to management was high relative to some international standards in this area but

within the Slovak development aid system no limits have been set for these so we cannot render

normative judgement.

Impact, which represents another evaluation criterion, cannot be easily identified for projects on

a relatively small scale (in the context of overall development aid to Moldova). The evaluation found

positive effects in the area of communication of civil society and other participating actors with the

government in the projects Slovakia and the European Future of Moldova and the National Convent

on EU. The project on waste management can have an impact in the future after the whole proposed

system becomes functional. The drinking water project has visible impact at the local level.

In two of the projects evaluated where there were strong non-governmental organisation on the side of

the contractor and Moldovan partner, we can expect the benefits to be sustained (the sustainability

criterion) thanks to the capacities that have been built. In 2014 general elections will take place in

Moldova, which can bring about significant changes in the government that could limit sustainability.

The National Participation Council whose activities were supported by the project Slovakia and the

European Future of Moldova does not have a sustainable system of financing from public funds and is

dependent on donor support. The same holds for the National Convent on the EU.

At the program level an important finding was that Slovak development assistance priorities until now

have not always been internally consistent and were formulated very broadly. The projects supported

therefore sometimes overlapped with interventions with other, much larger donors. This leads to the

recommendation that clearer and more precise priorities should be set, without duplicities with the

priorities of other donors and building on the comparative advantages of Slovakia as a donor.

A narrower focus would also allow building up expertise in evaluating project proposals submitted.

Critical mass of projects in a smaller sub-sector could also increase the visibility of Slovakia as

a donor.

In addition to sectors where Slovakia has relevant experience it is necessary to evaluate prior to project

approval the quality of the Slovak experts involved since in some sectors the overall capacity is

limited and effective assistance can only be provided by specific individuals.

With respect to the overlap of Moldovan development priorities with gaps in interventions of other

donors and expertise and capacities for the provision of development assistance by Slovakia, the

evaluation identified opportunities in the area of public administration reform, selected topics in

education policy, agriculture, social affairs, NGO sector, environment and regional development.

6


At the level of the individual projects completed, the evaluation found several lessons relevant to

future projects in related sectors. The project Slovakia and the European Future of Moldova pointed to

the need to carefully tailor educational activities to the interests and needs of the target groups in

Moldova, and the benefits of longer-term experience of Slovak contractors in Moldova.

The National Convent on the EU raises the question of whether such intervention repeated in various

countries and seen as successful should not be organized with a different institutional framework (e.g.

directly by the Ministry of Foreign and European Affairs) rather than through calls for proposals. The

project in Moldova has received repeated support from Slovak aid. Since its goal was to transfer

know-how, the expectation is that the recipient should find resources to finance activities without

repeated recourse to Slovak aid funds.

A lesson from the project Implementation of a System of Environmentally Suitable Management of

Waste from Electric and Electronic Devices is that to achieve relevance and impact, projects should

have clear objectives in terms of change they want to achieve in the target country – in the given case

the output was a legislative proposal, although with a plan for adoption but without clear

implementation.

At the program level the evaluation reached several recommendations.

First of all Slovakia should take part in the existing donor coordination mechanisms in Moldova,

which will allow better specification of relevant priorities corresponding to needs and complementary

to strategies of other donors. Priorities should be defined as narrowly as possible.

In the area of project cycle management it would be useful to modify processes to reflect the current

best practices in the donor community. This concerns the format of logical frameworks for projects

and the clear definition of goals and indicators at all levels.

For greater efficiency, limits should be defined for project management expenses, possibly with other

methods to evaluate the appropriateness of various expenses (unit costs based on past projects). It

would also be appropriate to define what share of funds in projects returned through various payments

to Slovak subjects is philosophically acceptable for development assistance.

7


ZHRNUTIE

Hodnotenie štyroch projektov oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci bolo realizované v novembri

a decembri 2013. Hodnotenie sa zameralo na výsledky a dopady a vychádzalo zo štúdia dokumentov

a osobných rozhovorov s riadiacimi štruktúrami a kontraktormi na Slovensku, ako aj predstaviteľmi

vlády, partnermi a ďalšími účastníkmi projektov v Moldavsku.

Moldavsko sa od roku 2014 stane pre slovenskú rozvojovú pomoc tzv. programovou krajinou, čím

stúpne rozpočet na rozvojovú pomoc i podiel na celkových aktivitách SlovakAid. V roku 2013 bolo

otvorené v Kišiňove slovenské veľvyslanectvo a očakáva sa aj pôsobenie historicky prvého

slovenského rozvojového diplomata.

Hodnotené projekty vybrané zadávateľom hodnotenia boli: Pitná voda pre obec Dezghinja

(SAMRS/2009/07/06), Slovensko a európska budúcnosť Moldavska /budovanie kapacít pre dialóg

moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska

(SAMRS/2010/06/04), Národný konvent o EU v Moldavsku (SAMRS/2010/07/01) a Zavedenie

systému environmentálne vhodného nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení

(SAMRS/2011/06/01).

Tím dvoch evaluátorov a technického experta hodnotil projekty podľa kritérií Výboru pre rozvojovú

pomoc pre OECD (OECD DAC): relevantnosť, účinnosť, hospodárnosť, dopad a udržateľnosť. Na

programovej úrovni hodnotil konzistenciu projektov a výziev so stratégiami a spoločné črty projektov.

Zároveň v rámci hodnotenia zmapoval priority rozvojovej pomoci z pohľadu moldavských

strategických dokumentov a aktérov, ktoré nie sú plne pokryté inými donormi a porovnal ich

s budúcimi možnosťami a kapacitami Slovenskej rozvojovej pomoci.

Tri zo štyroch hodnotených projektov sú vysoko relevantné k moldavským rozvojovým prioritám

i platnej stratégii rozvojovej pomoci Slovenska. Čiastočnú výnimku tvoril projekt zameraný na

nakladanie s elektrickým a elektronickým odpadom – nebol v rozpore so široko koncipovanými

prioritami výzvy ale problém, ktorý riešil, nebol v danej chvíli vysoko prioritný.

Z hľadiska komplementarity s aktivitami iných donorov v Moldavsku, ktorá predstavuje ďalší aspekt

relevantnosti, boli čiastkové problémy zistené u dvoch projektov. Projekt nakladania s odpadom mal

riešiť aproximáciu legislatívy s EÚ v oblasti, kde má únia k dispozícii rozsiahle nástroje

a mechanizmy financovania. Projekt zameraný na pitnú vodu – sfunkčnenie artézskych studní – riešil

oblasť, kde sú obrovské nedostatky, ale aj veľa donorov zväčša však sústredených na veľké investičné

projekty.

Z hľadiska účinnosti boli v podstatných rysoch všetky štyri hodnotené projekty zrealizované v súlade

s plánom.

8


V oblasti hospodárnosti bol u niektorých hodnotených projektov veľmi vysoký podiel rozpočtu, ktorý

sa v podobe rôznych platieb vracal na Slovensko. V tomto projekty odporovali aktuálnemu trend tzv.

de-couplingu pomoci medzi donorskými krajinami, podľa ktorého by prostriedky rozvojovej pomoci

nemali byť vo významnej miere viazané na nákup tovarov a služieb v donorskej krajine.

Vo všeobecnosti boli náklady projektov primerané aktivitám a projekty boli realizované bez

zásadných zmien v rozpočtoch alebo časových sklzov. V niektorých projektoch predstavovali náklady

na riadenie vysoký podiel v porovnaní s niektorými medzinárodnými štandardmi, avšak v systéme

slovenskej rozvojovej pomoci pre ne neboli definované žiadne limity a teda nie je možné ich

normatívne zhodnotiť.

Dopady, ktoré predstavujú ďalšie z hodnotených kritérií, je u projektov relatívne malého rozsahu (v

kontexte celkovej rozvojovej pomoci v Moldavsku) problematické identifikovať. V projektoch

Slovensko a európska budúcnosť Moldavska a Národný konvent o EÚ hodnotenie zistilo pozitívny

dopad v oblasti komunikácie občianskej spoločnosti, resp. ďalších zapojených aktérov s vládou.

Projekt zameraný na nakladanie s odpadmi môže mať potenciálne dopad v budúcnosti, po sfunkčnení

celého systému, ktorý navrhol. Projekt zameraný na pitnú vodu mal viditeľný dopad na lokálnej

úrovni.

U dvoch hodnotených projektov, kde boli na strane kontraktora i moldavského partnera silné

mimovládne organizácie, je možné očakávať udržanie prínosov projektov (kritérium udržateľnosti)

vďaka vybudovaným kapacitám. V roku 2014 sa budú v Moldavsku konať voľby, ktoré môžu priniesť

významné zmeny vo vláde a môžu udržateľnosť obmedziť. Národná rada pre participáciu, ktorú

podporoval v činnosti projekt Slovensko a európska budúcnosť Moldavska, nemá vytvorený

udržateľný systém financovania zo strany vlády a závisí na podpore medzinárodných donorov. To isté

platí aj pre Národný konvent o EÚ.

Na úrovni programu je dôležitým zistením že doterajšie priority slovenskej rozvojovej pomoci neboli

vždy vnútorne konzistentné a boli postavené veľmi široko. Podporené projekty sa preto niekedy

prekrývali s intervenciami iných, oveľa väčších donorov. Z toho vyplývajúcim odporúčaním je

potreba stanoviť jasné a presnejšie priority, ktoré by sa neduplikovali s prioritami iných donorov

a ťažili by z komparatívnych výhod Slovenskej republiky ako bilaterálneho donora. Užšie zameranie

by umožnilo aj budovanie odbornosti v hodnotení podaných projektov. Kritická masa projektov

v užšom sub-sektore by zmohla zvýšiť viditeľnosť Slovenska ako donora.

Popri sektoroch, kde má Slovensko relevantné skúsenosti je potrebné na úrovni projektov pri ich

hodnotení pred schválením, skúmať aj kvalitu konkrétnych zapojených odborníkov zo Slovenska,

keďže v niektorých sektoroch je celková kapacita obmedzená a účinnú pomoc dokážu poskytnúť len

vybraní konkrétni experti.

Z hľadiska prekryvu moldavských rozvojových priorít s medzerami v intervenciách iných donorov

a expertízou a kapacitami pre poskytnutie rozvojovej pomoci Slovenskou republikou hodnotenie

identifikovalo príležitosti v oblastiach reformy verejnej správy, vybraných tém v oblasti vzdelávacej

9


politiky, poľnohospodárstva, sociálnych vecí, tretieho sektora, životného prostredia a regionálneho

rozvoja.

Na úrovni jednotlivých dokončených projektov dospelo hodnotenie k ponaučeniam pre realizáciu

budúcich projektov v príbuzných oblastiach. Projekt Slovensko a európska budúcnosť Moldavska

poukázal na potrebu starostlivo prispôsobiť vzdelávacie aktivity záujmom a potrebám cieľových

skupín v Moldavsku, ako aj výhodám dobrej znalosti prostredia slovenskými kontraktormi.

U Národného konventu o EÚ sa otvára otázka, že ak sa jedná o opakovanú intervenciu v rôznych

krajinách hodnotenú ako prínosnú, či by nemal byť inštitucionálne organizovaný inak (napr. priamo

MZVaEZ), než výzvami. Projekt bol v Moldavsku financovaný slovenskou rozvojovou pomocou

opakovane. Keďže mal odovzdať slovenské know-how, očakáva sa, že príjemca nájde zdroje na ďalšie

financovanie aktivít bez opakovaných nárokov na zdroje SlovakAid.

U projektu Zavedenia systému nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení je

ponaučením, že pre dosiahnutie relevantnosti a dopadu by mali projekty mať jasne určený cieľ

v podobe zmeny, ktorú chcú v cieľovej krajine dosiahnuť – v danom prípade bol výstupom návrh

legislatívy, síce s plánom na jeho prijatie no nejasnou implementáciou.

Na úrovni programu dospelo hodnotenie k niekoľkým odporúčaniam.

V prvom rade by sa Slovensko malo zapojiť do existujúcich mechanizmov koordinácie donorov

v Moldavsku, čo umožní lepšiu špecifikáciu relevantných priorít, ktoré zodpovedajú potrebám a sú

komplementárne k stratégiám ostatných donorov. Priority by mali byť zadefinované čo najužšie.

V oblasti projektového riadenia by bolo vhodné upraviť postupy tak, aby zohľadnili aktuálne overené

postupy (best practices) v donorskej komunite. Týka sa to formátu logických rámcov pre projekty

a jasného definovania cieľov a ukazovateľov na jednotlivých úrovniach.

Pre vyššiu hospodárnosť by bolo možné definovať limity pre náklady na riadenie projektu a prípadne

iné metódy pre hodnotenie primeranosti rôznych výdavkov (jednotkové ceny na základe už

realizovaných projektov). Podobne by bolo vhodné definovať aký podiel prostriedkov v projektoch

vracaný v rôznych platbách subjektom v Slovenskej republike je prijateľný v rámci filozofie

rozvojovej pomoci.

10


ÚVOD Predmetom ex-post hodnotenia sú štyri projekty financované z prostriedkov slovenskej rozvojovej

pomoci realizované v Moldavsku (v celkovej hodnote 430.136 EUR). Ide o tri projekty technickej

pomoci a jeden infraštruktúrny projekt, ktorých realizácia prebiehala v rokoch 2009 - 2012. Každý z

projektov bol podporený v rámci inej výzvy v rokoch 2009-2011. Projekty riadila Slovenská agentúra

pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS), ktorá zabezpečuje implementáciu oficiálnej

rozvojovej pomoci v súlade s programovými a koncepčnými dokumentmi SR a medzinárodných

inštitúcií. Dvojstrannú rozvojovú pomoc realizovala Slovenská republika na základe Strednodobej

stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 a Národných programov oficiálnej

rozvojovej pomoci (NP ODA) na rok 2009, 2010 a 2011.

Moldavsko bolo až doposiaľ projektovou krajinou a od roku 2009 do roku 2013 tu bolo realizovaných

12 projektov rozvojovej pomoci s celkovým rozpočtom vyše 1,2 mil. EUR. Z nich iba jeden sa týkal

vidieckej infraštruktúry, 4 projekty bolo v oblasti posilnenia občianskej spoločnosti, rovnako 4

zamerané na budovanie demokratických inštitúcií, 2 v oblasti ochrany životného prostredia a jeden

v sektore vzdelávania.

Tab.1 - Prehľad projektov SlovakAid v Moldavsku 2009-2013 (zvýraznené projekty sú predmetom hodnotenia)

Rok Výz

va

Kontraktor Názov projektu Rozpočet

(EUR)

Sektor

2009 07 ADRA Pitná voda pre obec Dezghinja 139.356 vidiecka infraštruktúra

2010 06 Pontis Slovensko a európska budúcnosť

Moldavska

102.471 posilnenie občianskej

spoločnosti

07 RC SFPA Národný konvent o EÚ v Moldavsku 107.064 budovanie demokratických

inštitúcií

17 Cetron s.r.o. Zlepšenie a modernizácia programovej

rozhlasovej prevádzky štátnej rozvojovej

televízie

100.000 budovanie demokratických

inštitúcií

2011 04 Academia

Istropolitana

Nova

Modernizácia vzdelávania v Moldavsku –

príprava pedagógov a študentov na

metodológiu e-learningu

89.714 vzdelávanie

06 Pontis Posilnenie dialógu o sektorálnych

politikách medzi MVO a vládou v

Moldavsku


spoločnosti

RC SFPA Národný konvent o EÚ v Moldavsku 99.999 budovanie demokratických

inštitúcií

SAŽP Zavedenie systému environmentálneho

vhodného nakladania s odpadom z

elektrických a elektronických zariadení

88.848 ochrana životného

prostredia

2012 05 Slovenská

atlantická

komisia

Moldavsko bližšie k Európe: Podpora

moldavskej občianskej spoločnosti a

zdravého podnikateľského prostredia


spoločnosti

2013 01 RC SFPA Národný konvent o EÚ v Moldavsku 96.675 budovanie demokratických

inštitúcií

SAŽP Technická pomoc pri zavádzaní opatrení

pre environmentálne vhodné nakladanie s

elektroodpadmi do praxe

92.650 ochrana životného

prostredia

Slovenská

atlantická

komisia

Rozširovanie Európskeho dialógu v

Moldavsku


spoločnosti

spolu 1.200.773

Zdroj: výročné správy SAMRS 2009-2012

11


V roku 2014 význam Moldavska pre slovenskú rozvojovú pomoc výrazne vzrastie: Moldavsko sa

stane tzv. programovou krajinou pre nasledujúcich päť rokov (jednou z troch). V roku 2013 otvorila

Slovenská republika v Kišiňove zastupiteľský úrad a podpísala s Moldavskom medzivládnu dohodu

o rozvojovej spolupráci.

Podľa údajov OECD z roku 2011 podiel celkovo poskytnutej rozvojovej pomoci z hrubého národného

príjmu bol v Moldavsku okolo 6% , čo je druhý najvyšší podiel v rámci európskych krajín, ktoré sú

príjemcami rozvojovej pomoci. Celkový počet bilaterálnych aj multilaterálnych donorov tvorí asi 30

krajín a organizácií. Pokiaľ ide o objem poskytnutých finančných prostriedkov prvenstvo patrí EÚ,

nasleduje Svetová banka, UN, USA, Rakúsko, Švédsko a Čína. Príspevok Slovenska za rok 2012 je

menej ako 0,1% z celkovej ODA v Moldavsku. Zo sektorov sa najviac pomoci dostalo do oblasti

energetiky, dopravy a poľnohospodárstvu a spolu s podporou vlády a občianskej spoločnosti tieto

sektory získali 81% celkovej rozvojovej pomoci.

Mechanizmus koordinácie externej pomoci bol v Moldavsku vytvorený v januári 2010 v podobe

Spoločnej rady pre partnerstvo (Joint Partnership Council). Stretnutia donorov organizuje UNDP, za

moldavskú vládu Odbor koordinácie politík, externej pomoci a reformy ústrednej verejnej správy

Úradu vlády. Slovensko však vzhľadom na to, že nemalo priamo v krajine zastupiteľský úrad, nebolo

na pravidelných stretnutiach donorov zastúpené.

V rámci mechanizmu koordinácie sa dohodli donori s vládou Moldavskej republiky na Spoločnej

stratégii pomoci (Joint Assistance Strategy), rozdelili si kľúčové úlohy v jednotlivých sektoroch

a vytvorili fórum a mechanizmy pre koordináciu pomoci s cieľom zvýšiť účinnosť pomoci. Snažia sa

o vyššiu mieru vlastníctva na moldavskej strane, lepšie prepojenie pomoci s rozvojovými prioritami

krajiny a harmonizáciu intervencií medzi donormi. Na úrovni ministerstiev boli vytvorené sektorové

koordinačné výbory.

Jedným z hnacích motorov rozvoja je proces približovania sa Moldavska Európskej únii. Dialóg

Moldavska s EÚ zintenzívnel v roku 2012 a rokovania o prístupovej dohode vrátane dohody o voľnom

obchode pokročili. Moldavsko pokračovalo v reformách v oblasti sociálnej pomoci, v zdravotníctve,

v školstve, energetike, konkurencieschopnosti a štátnej pomoci ako aj v aproximácii práva. Ukončilo

prvú etapu liberalizácie víz a vstúpilo do druhej.

Na Summite Východného partnerstva vo Vilniuse 28.-29.11.2013 došlo k parafovaniu Asociačnej

dohody medzi Moldavskom a EÚ, ktorá po podpise povedie k liberalizácii vzájomného obchodu. Na

summite zároveň EK oznámila zavedenie bezvízového styku pre občanov Moldavska.

Hodnotenie externej pomoci Moldavsku v porovnaní s vládnym akčným plánom zistilo, že len 40%

opatrení v pláne bolo podporených z externých zdrojov. Väčšina externej pomoci je poskytovaná

v oblasti administratívy, zahraničnej politiky, reintegrácie krajiny, ochrane životného prostredia ale

málo zdrojov ide do oblasti kultúrnej politiky, mládeže, vzdelávania a výskumu, hospodárstva a

financií.

12


Hoc Slovenská republika bude v kontexte moldavských rozvojových potrieb a aktivít ostatných

multilaterálnych a bilaterálnych donorov jedným z menších hráčov aj po postúpení Moldavska

z projektovej na programovú krajinu, existujú oblasti, kde špecifická slovenská transformačná a post-

transformačná skúsenosť robí zo Slovenska vhodného rozvojového partnera

13


CIEĽ A ROZSAH EVALUÁCIE

Na základe zadania bolo hlavným cieľom evaluácie získať informácie o výsledkoch a dopadoch

štyroch vybraných hodnotených projektov, t.j. získať prehľad o ich prínose. Úlohou hodnotiaceho

tímu bolo aj mapovanie priorít, ktoré sú z pohľadu moldavských stakeholderov v súčasnosti

najdôležitejšie a ich porovnanie s možnosťami (finančnými, kapacitnými, kvalifikačnými...)

Slovenska a oblasťami, ktoré prioritne riešia ďalší donori (a predovšetkým EÚ fondy).

Výstupom tohto porovnania je náčrt potenciálnych priorít budúcej slovenskej rozvojovej

pomoci v Moldavsku ako programovej krajine.

Projekty na hodnotenie reprezentujú všetky typy projektov, ktoré boli doposiaľ realizované v

Moldavsku. Predmetom evaluácie teda boli 3 tzv. „soft“ projekty odbornej pomoci realizované

neziskovými aj štátnymi organizáciami a 1 investičný projekt.

Projekty, ktoré sú predmetom hodnotenia, zhŕňa Tabuľka 2.

Tabuľka 2 – Zoznam hodnotených projektov

Názov projektu Partner Kontraktor Pitná voda pre obec Dezghinja (SAMRS/2009/07/06) ADRA Moldavsko ADRA – Adventistická

agentúra pre pomoc a rozvoj

Slovensko a európska budúcnosť Moldavska

/budovanie kapacít pre dialóg moldavského

mimovládneho sektora do štátnou administratívou

pre európsku budúcnosť Moldavska

(SAMRS/2010/06/04)

Fundatia Est-

Europeana/ East

Europe Foundation

Nadácia Pontis

Národný konvent o EU v Moldavsku

(SAMRS/2010/07/01)

IDIS Viitorul Výskumné centrum SFPA

(RC SFPA)

Zavedenie systému environmentálneho vhodného

nakladania s odpadom z elektrických a

elektronických zariadení (SAMRS/2011/06/01)

Ministerstvo

životného prostredia,

Moldavsko

Slovenská agentúra životného

prostredia (SAŽP)

Vzorka projektov, s ktorými sme pracovali nebola dostatočne veľká, aby sme mohli zistenia a závery

z jednotlivých projektov zovšeobecniť – pri uvedenom celkovom počte projektov by si zhodnotenie na

úrovni programu vyžadovalo hodnotiť každý projekt.

Z metodologických dôvodov preto hodnotíme projekty samostatne a potom sa snažíme sa

identifikovať ich spoločné črty.

S ohľadom na tieto skutočnosti je evaluácia zameraná na dve roviny:

a) projektová úroveň – evaluácia na úrovni jednotlivých projektov podľa hodnotiacich kritérií,

b) programová úroveň – hodnotenie na úrovni konzistencie výzvy/strategických dokumentov

a projektov, resp. zhodnotenie spoločných čŕt, odpovedajúce na všeobecné otázky zadania.

14


METODOLÓGIA

Použitá metodika vychádzala z tzv. hodnotenia založeného na teórii (theory-based evaluation) -

mapuje kauzálne súvislosti vstupov k výsledkom a dopadom a skúma jednotlivé predpoklady pre ich

naplnenie. Hodnotiace otázky sú normatívne (skúmanie, či boli naplnené plánované ciele) alebo

deskriptívne.

Vzhľadom na absenciu kauzálnych otázok (skúmanie konkrétnych príčinných súvislostí medzi

intervenciami a socio-ekonomickými zmenami) boli použité nasledovné nástroje:

- desk review, t.j. štúdium dostupných materiálov, ktorého účelom bolo zozbierať všetky

dostupné sekundárne informácie – projektovú dokumentáciu vrátane logickej rámcovej matice

(logframu), monitorovacie správy, záverečné správy, finančné údaje a správy, stratégie,

koncepcie, národné programy, hodnotenia a ďalšie relevantné dokumenty týkajúce sa rozvojovej

pomoci aj konkrétnych sektorových koncepcií v Moldavsku,

- osobné rozhovory sa zamerali na zistenie (hlavne kvalitatívnych) údajov a informácií.

Uskutočnili sa vo forme polo-štruktúrovaných interview s relevantnými aktérmi - riadiacimi

štruktúrami, slovenskými kontraktormi poskytujúcimi rozvojovú pomoc prostredníctvom

projektových aktivít, s ich partnermi - príjemcami pomoci z Moldavska, predstaviteľmi verejnej

správy a účastníkmi projektových aktivít.

V súlade so Zadávacími podmienkami pri hodnotení projektov boli použité OECD/DAC evaluačné

kritériá relevantnosť, hospodárnosť, účinnosť, dopad a udržateľnosť. V rámci uvedených kritérií

hodnotenie projektov odpovedá na evaluačné otázky, ktoré boli špecifikované v Zadávacích

podmienkach (viď Príloha 4).

15


ZISTENIA

SAMRS/2009/07/06 - PITNÁ VODA PRE OBEC DEZGHINJA Rozpočet plán 139.356 EUR ODA

skutočnosť 138.854 EUR ODA

Trvanie plán 23.11.2009 – 23.07.2010

skutočnosť 23.11.2009 – 23.08.2010

Partner ADRA Moldova, Kišiňov

Kontraktor ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj o.z., Bratislava

Cieľom projektu bolo zabezpečenie systému dodávky pitnej vody v obci Dezghinja, čo malo prispieť

k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce.

Všeobecné zhrnutie

Projekt bol realizovaný v partnerstve prepojených pobočiek medzinárodnej siete ADRA – slovenskej

a moldavskej. Pre ADRA to predstavuje štandardný model spolupráce medzi pobočkami

a v donorských a cieľových krajinách.

Projekt bol zameraný na riešenie problému so zásobovaním pitnou vodou v obci Dezghinja v

Gagauzskom autonómnom regióne. Pôvodný vodárenský systém vybudovaný v 80. rokoch minulého

storočia bol nevyužívaný a nefunkčný.

Viac ako dvadsať rokov nepoužívané artézske studne vyžadovali rekonštrukciu a osadenie novými

čerpadlami a vodorozvodný systém. V rámci projektu bola vypracovaná kompletná projektová

dokumentácia pre obecný vodovod a výsledkom projektu je vodárenská sieť v dĺžke približne 10,6

km, pokrývajúca tri štvrtiny rozlohy obce a väčšinu z jej vyše 5 000 obyvateľov.

Železničná trať, ktorá rozdeľuje obec, ostala bariérou a nebolo možné doviesť vodu do tej oblasti za

traťou nakoľko riešenie vedenia popod trať, resp. jej dočasné odstavenie pre uloženie potrubia pod ňu,

sa ukázalo ako technicky náročné.

Kvalita vody zodpovedá jeho zdroju, kde sa hydrologicky nedá očakávať vyššia primárna kvalita takto

získanej vody z artézskeho systému, ktorý je pomerne plytký. Nemalú úlohu tu zohráva aj charakter

krajiny a jej využívanie, pričom najmä chemizácia a zasoľovanie pôdy sa prejavuje v kvalite takto

získavanej podzemnej vody.

Voda nie je charakterizovaná ako pitná voda, berú ju ako technickú, úžitkovú vodu aj keď väčšina

obyvateľov obce ju bez problémov aj používa, resp. priamo pije. Oproti predchádzajúcim možnostiam

je však aj toto významný kvalitatívny a kvantitatívny posun pre miestnych obyvateľov.

16


Relevantnosť

Riešenie problémov kvality pitnej vody predstavuje pre Moldavsko veľmi dôležitú rozvojovú prioritu.

Národná rozvojová stratégia Moldavska na roky 2008-2011 má ako jeden z cieľov dosiahnutie

Udržateľnosti životného prostredia (cieľ 7), pričom chce zvýšiť podiel obyvateľstva so stálym

prístupom k bezpečným zdrojom vody z úrovne 38,5% v roku 2002 na 59% do roku 2010 a 65% do

roku 2015. Stratégia počíta s partnerstvom so samosprávou, ako tomu je v prípade hodnoteného

projektu, aj so zapojením zahraničných donorov do problematiky.

Podľa informácií z projektu Národného policy dialógu v oblasti integrovaných vodných zdrojov z roku

2008 spôsobuje kontaminovaná pitná voda až 20% všetkých infekčných črevných ochorení a prípadov

hepatitídy A, najmä vo vidieckych oblastiach a až 45% obyvateľstva bolo vystavených zdravotným

rizikám kvôli spotrebe vody kontaminovanej nitrátmi, fluórom a bórom, ako aj mikrobiálnemu

znečisteniu.

V autonómnom regióne Gagauzia je problém s vodou tiež považovaný za špecifickú prioritu. Projekt

zodpovedal Stratégii hospodárskeho a sociálneho rozvoja Gagauzie na roky 2009 -2015 pripravenej

v spolupráci s medzinárodnými donormi. V rámci nej je jedným zo strategických cieľov Rozvoj

regionálnej infraštruktúry (cieľ 6) so zámerom vytvoriť hospodárny systém zásobovania občanov

pitnou vodou.

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA) na rok 2009 uvádzal pre skupinu

projektových krajín Východného partnerstva zahŕňajúcu Moldavsko štyri priority, hodnotený projekt

bol potenciálne relevantný voči dvom z nich:

B. sociálny rozvoj,

D. rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného

prostredia.

Prvá z uvedených nie je v NP presnejšie rozpracovaná avšak projekt je zjavne relevantný smerom

k druhej z nich.

Problém s pitnou vodou je v Moldavsku veľmi rozsiahly a do projektov v tejto oblasti bolo zapojených

viacero donorov. Intenzívne v tejto téme intervenuje z multilaterálnych donorov napríklad EBRD, EK,

Svetová banka, ako aj rozvojová pomoc Rakúska, Švajčiarska, Česka či Turecka. Slovenská

intervencia bola v tomto zmysle komplementárna s nimi, keďže ostatné intervencie nedokážu pokryť

všetky rurálne lokality s problémami so zásobovaním pitnou vodou.

Otáznejšia je komplementarita s inými slovenskými rozvojovými aktivitami v Moldavsku. S

výnimkou dvoch neskorších projektov Slovenskej agentúry pre životné prostredia v oblasti nakladania

s elektroodpadmi nebol žiaden ďalší projekt oficiálnej rozvojovej pomoci v Moldavsku v oblasti

životného prostredia a ani jeden ďalší projekt sa netýkal vody a nesmeroval do Gagauzského regiónu.

17


Nedá sa teda hovoriť ani o slovenskej expertíze v tejto téme, ani o synergiách. Vzhľadom na to, že sa

jednalo o historicky prvý slovenský projekt, je možné predpokladať, že išlo o logický krok v učiacom

sa procese.

Účinnosť

Projekt naplnil všetky plánované výstupy – došlo k obnoveniu existujúcich artézskych studní,

inštalovaniu zásobníkov vody aj inštalácii vodovodu. Výstupy prispeli k naplneniu celkového cieľa

projektu – k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov v Dezghinji. Miestni obyvatelia považovali

sfunkčnenie zásobovania za veľmi dôležitý príspevok ku kvalite života.

Jeden aspekt plnenia cieľov je diskutabilný – projektový dokument hovoril o zabezpečení systému

dodávky pitnej vody. Voda v systéme je však úžitková (tak ako na mnohých iných miestach na

moldavskom vidieku) a parametre pitnej vody nespĺňa.

Voda je dvakrát ročne vyšetrovaná orgánmi hygieny a systém je pravidelne čistený a dezinfikovaný.

Vďaka tomu je voda zjavne bezpečná aj na pitie hoc jej chuť a zápach majú ďaleko od parametrov

pitnej vody.

Hospodárnosť

Projekt bol zrealizovaný podľa plánovaného rozpočtu a s výnimkou malého, asi mesačného sklzu

spôsobeného počasím nedošlo k omeškaniu aktivít.93% celkového rozpočtu bolo určeného na

implementačné náklady – práce a materiál. Všetky práce i materiál boli obstarávané ADRA priamo

v Moldavsku. Prevádzkové náklady slovenského kontraktora i moldavského partnera vrátane nákladov

na cestovné boli úplne primerané rozsahu projektu.

Dopad

Zrealizovaný projekt má mimoriadne pozitívny dopad na miestnych obyvateľov a na celý región.

Zabezpečuje udržateľnosť sociálnej a environmentálnej infraštruktúry a rozvoja obce a táto získava

šancu aj na rozvoj v oblasti kvality životných podmienok ako aj atraktivity pre návštevníkov

a cestovný ruch.

Na vodovod sú napojené prakticky všetky obývané domácnosti v obci (okolo 1.300 odberateľov -

domov), s výnimkou spomínanej lokality za železničnou traťou. Obec má zámer v blízkej budúcnosti

získať ďalšie prostriedky a doviesť vodu aj do tejto časti obce.

Spotreba vody je najvyššia v lete, keď sa voda využíva v poľnohospodárstve. To naznačuje, že projekt

má pozitívny dopad aj na hospodársky rozvoj.

Udržateľnosť

Obec si zriadila „obecný vodárenský podnik“, ktorý zabezpečuje celý tento systém a inkasuje odplaty

za odber vody v domácnostiach. Súčasná cena vody je 12 LEJ za m3 vody pričom priemerná spotreba

18


vody pre jeden odber sa pohybuje od 52 do 65 m3 ročne. Priemerný odber vody zo zdrojov do celého

systému je takto cca od 4 000 do 5 000 m3 ročne. To však závisí od charakteru najmä letného obdobia,

nakoľko obyvatelia používajú vodu aj na zalievanie záhrad a iné technické účely ako aj na hygienické

zariadenia.

Obecný podnik má v súčasnosti 5 zamestnancov. Z príjmov za dodanú vodu ide cca 55% na elektrinu

pre vodné čerpadlá, cca 15% na bližšie nešpecifikovanú údržbu (vrátane pravidelnej dezinfekcie

systému) a zbytok na platy zamestnancov a zákonné dane a odvody. Obecný rozpočet má v súčasnosti

len minimálny až žiaden zisk z fungovania podniku. Zamestnancami obecného podniku je riaditeľ,

elektrikár, údržbár a dve účtovníčky.

Výsledky projektu majú pri súčasnom zabezpečení systému zaistenú udržateľnosť. O studne,

elektrické inštalácie a celý vodovodný systém sa stará obecný vodárenský podnik, kde sú zamestnaní

len obyvatelia obce, ktorým veľmi záleží na funkčnosti a využívaní celého systému a sú priamo

zainteresovaní na kvalite a ochrane zariadení a ich funkčnosti.

Výsledky projektu boli overené za sprievodcovstva starostu a pracovníkov obecného podniku a bolo

konštatované, že výsledky pretrvávajú a prakticky neexistuje riziko, že by projekt po ukončení

neprinášal úžitok.

19


SAMRS/2010/06/04 - SLOVENSKO A EURÓPSKA BUDÚCNOSŤ MOLDAVSKA Budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre

európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04)

Rozpočet plán 102.471 EUR ODA + 8.000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR

partner

skutočnosť 89.282 EUR ODA + 8 000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR

partner

Trvanie plán 01.12.2010 – 31.07.2012

skutočnosť 01.12.2010 – 31.08.2012

Partner East Europe Foundation, Kišiňov

Kontraktor Nadácia Pontis, Bratislava

Cieľom projektu bolo prispieť k budovaniu kapacít mimovládnych organizácií Moldavska a ku

komunikácii mimovládneho sektora so štátnou správou o európskej budúcnosti Moldavska na základe

praktických skúsenosti Slovenska. Formou tréningového programu a podpory na realizáciu

komunikačnej (advocacy) kampane bol projekt zameraný na mimovládne organizácie zastrešené pod

Národnou radou pre participáciu (National Participation Council - CNP). V rámci SR bol projekt

konzultovaný aj so SFPA, ktorá paralelne realizovala ďalší projekt financovaný z prostriedkov

rozvojovej pomoci SR a zameraný na dialóg o európskej integrácii.


Projekt predstavoval dôležitú pomoc pre novo sa konštituujúcu Národnú radu pre participáciu (NPC).

Ide o osobitý orgán, ktorý mimovládnym organizáciám schváleným vládou umožňuje priamy prístup

do procesu rozhodovania vlády. NPC združuje 30 organizácií občianskej spoločnosti, ktoré si vláda

pravidelne vyberá z prihlásených subjektov. Účastníci ju považujú za reprezentatívnu reflexiu

občianskej spoločnosti, určite aj preto, že vzhľadom na veľkosť mimovládneho sektora je väčšina

väčších a aktívnejších organizácií, ktoré sa uchádzali o členstvo, zastúpená.

Moldavským partnerom slovenského kontraktora bola nadácia East Europe Foundation (EEF). Jej

prezident zastával prvé dve jednoročné obdobia fungovania NPC pozíciu predsedu NPC. Hoc NPC

formálne vznikla ešte za predchádzajúcej moldavskej vlády vedenej komunistickou stranou, funkčnou

sa stala až po nástupe súčasného kabinetu koalície Aliancie za európsku integráciu v roku 2010.

Hodnotený projekt podporoval EEF a prostredníctvom nej prácu NPC v prvom roku činnosti. Na

projekt nadviazal v roku 2011 ďalší spoločný SlovakAid projekt Nadácie Pontis v partnerstve s EEF -

Posilnenie dialógu o sektorálnych politikách medzi MVO a vládou v Moldavsku. Veľa z respondentov

vnímalo projekty ako súčasť jednej rozsiahlejšej intervencie a preto aj v hodnotení sa často dotýkame

výstupov i výsledkov oboch projektov.

20


V rámci hodnoteného projektu bola financovaná príprava webovej stránky NPC, ktorá je funkčná

doteraz, tri tréningy pre predstaviteľov členských organizácií, granty na realizáciu štyroch

advokačných kampaní s odbornou podporou slovenských expertov a študijná cesta do SR a Bruselu.

Relevantnosť

Podpora NPC bola v danom čase vysoko relevantná z hľadiska cieľov slovenskej rozvojovej pomoci

i priorít Moldavskej vlády.

Moldavský vládny kabinet vo svojom platnom programovom vyhlásení zdôrazňuje potrebu

konzultácie s občianskou spoločnosťou – vníma ju ako kľúčového partnera europeizácie Moldavska.

V zdôrazňovanej téme budovania právneho štátu, časti „Posilnenie občianskej spoločnosti

a spolupráce s verejným sektorom“ sa vláda zaväzuje „Inštitucionalizovať účasť organizácií

občianskej spoločnosti na formulácii, implementácii, monitorovaní a hodnotení verejných politík

vytvorením jasných a efektívnych mechanizmov na konzultáciu a participáciu v rozhodovaní“.

Inštitucionálne hodnotenie NPC je skôr doménou politických vied a v tejto chvíli ešte nie je

dostupných veľa dôveryhodných analýz. Hodnotenie americkej mimovládnej organizácie Freedom

House, ktorá sa venuje výskumu a advokácii v oblasti demokracie, politických slobôd a ľudských

práv, z roku 2011 označuje vytvorenie NPC za krok pre zvýšenie transparentnosti a za mechanizmus,

prostredníctvom ktorého vláda vyhľadáva expertízu a pomoc moldavských MVO pri tvorbe politík.

Z hľadiska sektorových priorít Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-

2013 bol v téme budovania občianskej spoločnosti projekt relevantný pre prioritu A. Budovanie

demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru.

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2010 sa smerom k Moldavsku ako jednej

z prioritných krajín na daný rok plánoval sústrediť na témy aproximácie práva a na podporu

integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít. Hodnotený projekt mal za cieľ prispieť

výsledkami k druhej časti.

Pre moldavského partnera - EEF bol projekt vysoko relevantný vzhľadom na kľúčové zameranie

organizácie na sfunkčnenie NPC. To bolo plne v súlade s cieľmi EEF v oblasti budovania

demokratických systémov a prenosu moci (empowernment) na občanov. Samotný NPC v danej chvíli

potreboval podporu pri budovaní kapacít.

Niektoré zo špecifických aktivít mali voči potrebám nižšiu relevanciu: moldavské mimovládne

organizácie v danom období prejavovali často obmedzený záujem o vzdelávacie aktivity, aj vzhľadom

na ich širokú ponuku od medzinárodných donorov a organizácii, napr. UNDP. Účasť na viacdňových

tréningoch v projekte zo dňa na deň klesla a interviewovaní účastníci nepovažovali akékoľvek

všeobecné alebo teoretické témy za prínosné.

Avšak aktivity v oblasti advokácie (4 advokačné kampane podporené finančne a odborne v rámci

projektu) boli pre NPC i konkrétne organizácie vysoko relevantné, keďže išlo o priamo nimi

21


formulované projekty, v niektorých prípadoch konzultované v rámci celej tzv. pracovnej skupiny

NPC. V danej fáze budovanie kapacít NPC bol slovenský projekt pre EEF kľúčový. Neskôr aktivity

NPC intenzívne financovali aj ďalší bilaterálni donori (SIDA a DANIDA). Vo všeobecnosti je možné

hodnotiť túto intervenciu ako komplementárnu s inými donormi.

Účinnosť

Projektový zámer Budovať organizačné, ľudské a expertné kapacity moldavských mimovládnych

organizácií pre európsku budúcnosť Moldavska na základe skúseností Slovenska je ťažko merateľný.

Ukazovatele uvedené v logickom rámci projektu nie sú reálne reportované v záverečnej správe

a pravdepodobne ani merané. Zároveň pre ne v dokumente nie je určená cieľová hodnota.

Na úrovni výsledkov, ktoré SAMRS v danom čase v logickom rámci neštandardne označoval ako

dopady sú uvádzané štyri ciele:

1. Posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom Národnej rady pre

participáciu (National Participation Council NPC)

2. Zvyšovanie vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o eurointegračnom procese a fungovaní EÚ

3. Vytrénovanie mladých lídrov MVO v oblasti organizačného riadenia, príprava analýz,

presadzovania záujmov, dialógu so štátnymi inštitúciami, komunikácie, fundraisingu a inovatívnych

zdrojov financovania

4. Lepšie zosieťovanie predstaviteľov MVO a štátnych inštitúcií Moldavska s partnermi v SR, ďalších

krajinách EÚ (V4) a prístupového procesu na Západnom Balkáne

K týmto cieľom sú definované zväčša výstupové indikátory, napriek tomu je možné aspoň časť z nich

kvalitatívne vyhodnotiť podľa údajov zozbieraných v rozhovoroch so stakeholdermi.

K posilneniu dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom NPC zjavne došlo, aj

s prispením výstupov hodnoteného projektu. NPC dostáva v predstihu na komentovanie vládne

návrhy, pred každým zasadnutím vlády organizuje tlačovú konferenciu a na zasadnutí vlády je

zastúpená zvyčajne svojím predsedom. NPC má veľkú silu pri tlmočení pripomienok mimovládneho

sektora a často dokáže zmeniť alebo zastaviť plánovanú legislatívu, ktorú zastúpené organizácie

považujú za nevhodnú. Kvantitatívne vyhodnotenie účinnosti pripomienok NPC nebolo dostupné.

U druhého cieľa – zvyšovania vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o integrácii do EÚ je naplnenie

výsledkov ťažšie vyhodnotiť. Výstupové indikátory (účasť na vzdelávaní) nepostačujú. Spätná väzba

od účastníkov naznačuje, že vzdelávacie aktivity v projekte nedosiahli vždy želané efekty. Účastníci

považovali niektoré z prezentovaných tém za príliš teoretické a zdôrazňovali potrebu skôr

špecializovaného vzdelávania v ich témach (smerom k tematickej podpore sa aj vybral projekt Pontisu

a EEF nadväzujúci na hodnotený projekt).

Na druhej strane hodnotenie realizovaných komunikačných kampaní je pozitívne a stakeholderi za

veľmi užitočnú z hľadiska poznatkov o integrácii považovali aj študijnú cestu na Slovensko a do sídla

EÚ Bruselu.

22


Zo štyroch podporených kampaní možno za najúspešnejšiu považovať tú, ktorá bola venovaná vývoju

mechanizmu na kontrahovanie MVO vládou pre poskytovanie sociálnych služieb. Viedla k prijatiu

nového zákona v tejto oblasti (hoc samotný zákon bol súčasťou akčného plánu vlády, bez podpory

projektu by bol pravdepodobne vznikol neskôr).

Z ďalších kampaní sa u jednej jednalo o dofinancovanie komunikačných aktivít realizovaných v rámci

projektu podporeného iným donorom (WE.Bridge zameraný na komunikáciu mladých ľudí na oboch

stranách rieky Dnester), u ďalšej o problematiku eliminácie bariér v pracovnoprávnych vzťahoch.

Posledná kampaň zameraná na zavedenie kvót pre ženy v politike, bola realizovaná len čiastočne,

keďže vnútropolitická situácia v danom období neumožnila jej efektívne nastolenie.

U cieľa týkajúceho sa vyškolenia mladých lídrov vo viacerých aspektoch manažmentu MVO nie je

jasné nakoľko boli naplnené všetky jeho časti. Z účastníkov školení niektorí išli pracovať na pozície

v štátnej správe. Nie všetci reálne absolvovali celé ponúkané tréningové programy. Niekoľko

respondentov však pozitívne hodnotilo vplyv absolvovanej študijnej cesty na efektivitu práce

účastníkov.

U cieľa ohľadom sieťovania so slovenskými partnermi a vo V4 vzniklo zjavne silné partnerstvo medzi

kontraktorom a moldavským partnerom, ktorí spolu úspešne realizovali aj ďalší nadväzujúci projekt.

Ešte u niektorých partnerov sme zaznamenali aktivity v partnerstve so slovenskými subjektmi

nadväzujúce na kontakty z hodnoteného projektu. Moldavskí predstavitelia občianskej spoločnosti sú

hrdí na mechanizmus NPC a jeho výsledky pri dialógu o politikách s vládou. Zároveň všetci

zúčastnení upozorňujú, že NPC ako inštitúcia je závislá na vôli vlády a v prípade zmeny vo vláde

môže ľahko získanú pozíciu stratiť.

Hospodárnosť

V plánovaných aktivitách projektu došlo počas realizácie k viacerým zmenám. Menili sa termíny

školení, ich rozsah. Dve plánované študijné cesty do SR a do Bruselu boli spojené do jednej, čo však

hospodárnosť zvýšili vzhľadom na úsporu na letenkách medzi Moldavskom a dvoma západnejšími

krajinami. K drobným zmenám došlo aj v ďalších aktivitách. Vzdelávacie aktivity na troch

workshopoch viedli rôzni kvalifikovaní slovenskí experti a v jednom prípade pracovník delegácie EK

v Macedónsku.

Deväť moldavských predstaviteľov MVO (resp. 8 a jedna pracovníčka Ministerstva práce úzko

zaangažovaná na spolupráci s NPC) navštívilo Bratislavu a Brusel. Napriek drobným pripomienkam

k formátu návštev považovali účastníci ale aj iní respondenti študijné cesty za vysoko prínosné.

Náklady projektu boli o skoro 13% nižšie ako sa pôvodne plánovalo. Úspory vznikli najmä v oblasti

cestovných nákladov v súvislosti so spojením dvoch pôvodne samostatne plánovaných študijných

ciest.

Celkové náklady na riadenie projektu dosiahli asi 24% prostriedkov ODA (plus 3,5% réžia pre

slovenského partnera). Najvyššie náklady na riadenie tohto projektu súvisia s regrantingom časti

rozpočtu, čo sa vždy prejaví v položke na riadenie projektu. Primeranosť rozpočtu by bolo možné

23


posúdiť len v porovnaní s obdobnými projektmi. Cestovné náklady predstavovali asi pätinu projektu

a približne štvrtinový podiel mali prostriedky na regranting pre moldavských príjemcov. Z celkového

rozpočtu projektu sa na Slovensko celkovo vrátila približne tretina, čo v porovnaní s niektorými inými

projektmi nie je vysoký podiel.

Dopad

Dlhodobejší dopad projektu by mal byť na kapacitu mimovládnych organizácií s dôrazom na ich

spoluprácu s vládou pri procese európskej integrácie. NPC ako inštitút je v tomto smere dôležitý, aj

keď pôsobí paralelne s ďalšími inštitúciami združujúcimi občiansku spoločnosť, resp. v spojení

s inými stakeholdermi (donormi, súkromným sektorom).

Časť aktérov – najmä organizácie zapojené do intenzívnejších aktivít (4 komunikačné kampane

konzultované so slovenskými expertmi a spojené so študijnou cestou do Bratislavy a Bruselu) si

kapacity posilnila viditeľnejšie. Avšak viditeľný dopad na konkrétnu legislatívu bol len u jednej z nich

(kampaň ohľadom tzv. sociálneho kontrahovania – vytvorenia legislatívy pre poskytovanie služieb

MVO štátu), tu sa však jednalo o zmenu priamo zahrnutú v programe vlády a podporovanú aj

viacerými ďalšími donormi, nie je teda možné izolovať len dopad slovenského projektu.

Udržateľnosť

NPC sa od spustenia projektu dva krát rekonštituoval, momentálne funguje s novým predsedom, ktorý

vystriedal prezidenta EEF po dvoch jednoročných obdobiach. V NPC fungujú štyri stále pracovné

skupiny a ďalšie tematické, reagujúce na oblasti považované za dôležité účastníkmi.

Fungovanie NPC je však naďalej závislé na donorských prostriedkoch – z dvoch slovenských

projektov a z projektov iných donorov bola pre pracovné skupiny NPC zabezpečená asistencia, ktorá

výrazne zvyšuje dnešnú kapacitu organizácie. Napriek ambíciám a snahám členov však štát neprevzal

na seba financovanie NPC. Mnohí účastníci upozorňujú, že v prípade výmeny vo vláde (napr.

nahradením dnešnej proeurópskej koalície vo voľbách budúci rok opäť vládou komunistickej strany)

nie je isté či a v akej podobe bude NPC fungovať. Nie je preto jasné, nakoľko sú prínosy projektu

udržateľné dlhodobo s výnimkou pozitívnych dopadov expertízy MVO na rozhodnutia vlády.

Napriek tomu, že nasledujúci projekt Pontisu s EEF nebol predmetom hodnotenia, získaná spätná

väzba od účastníkov naznačuje, že projekt bol účinnejšie postavený aj vďaka skúsenostiam, ktoré

partneri získali v hodnotenom projekte. To naznačuje dôležitosť znalosti prostredia a určitú výhodu

prameniacu z dlhodobejšej podpory osvedčených partnerov so znalosťou cieľovej krajiny

a vybudovanou sieťou kontaktov.

24


SAMRS/2010/07/01 - NÁRODNÝ KONVENT O EÚ V MOLDAVSKU

Rozpočet plán 107.064 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.200 EUR partner

skutočnosť 98.574 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.196 EUR partner

Trvanie plán 18.10.2010 – 17.10.2011

skutočnosť 18.10.2010 – 17.10.2011

Partner Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) „Viitorul“, Kišiňov

Kontraktor Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA),

Bratislava

Cieľom projektu bolo vytvorenie permanentnej, otvorenej a širokej platformy na verejnú diskusiu

o otázkach súvisiacich so vzťahmi Moldavska a EÚ, o potrebných reformách a ďalších otázkach

kľúčových pre moldavskú spoločnosť. Ambíciou projektu bolo inštitucionalizovať verejnú debatu

v Moldavsku o otázkach integrácie do EÚ na báze partnerstva vládnych, mimovládnych a záujmových

inštitúcií a súčasne prostredníctvom jeho aktivít, posilniť expertné kapacity Moldavska na rokovania

o asociačnej dohode a dohode o liberalizácii obchodu s EÚ, zapojiť širšiu verejnosť vrátane regiónov

Moldavska do tvorby národných politík a pozícií v agende európskej integrácie prostredníctvom

vytvorenia sektorových EÚ komunít, vytvoriť interaktívny a stály informačný zdroj pre všetky

segmenty moldavskej spoločnosti o EÚ a zabezpečiť transfer slovenského know-how z oblasti

budovania demokratických inštitúcií a permanentného odborného dialógu.


Vo všeobecnosti možno konštatovať, že projekt naplnil svoje ciele tak ako boli zadefinované.

Vzhľadom na skutočnosť, že reakcie príjemcov v čase evaluácie sumarizovali efekty dvoch

ukončených a tretieho práve prebiehajúceho projektu Národného konventu v Moldavsku, nie je možné

presne špecifikovať prínosy, ktoré sú výsledkom len prvého projektu. Naviac, ide o prakticky

identické projekty a príjemcovia ich aj preto vnímajú ako jeden (viď Tab.3). Z tohto dôvodu odráža

hodnotenie sumárny stav dvoch už realizovaných a tretieho prebiehajúceho projektu.

Tab.3 Zoznam projektov SFPA financovaných z prostriedkov ODA

číslo výzvy názov projektu rozpočet

2007 Vytvorenie politického fóra a zdieľanie tranzitívnych skúseností, Kazachstan 116.179

2007/01/12 Informácie o EÚ pre Srbsko - vytvorenie informačného newsletteru 95.629

2008/03/09 Národný konvent o EÚ v Bosne a Hercegovine 112.763

2009/02/02 Informácie o EÚ pre Srbsko - vytvorenie informačného newsletteru 125.581

2010/06/09 Národný konvent o EÚ na Ukrajine 216.548

2010/07/01 Národný konvent o EÚ v Moldavsku 107.064

2011/06/01 Národný konvent o EÚ v Moldavsku 99.999

2011/10/13 Národný konvent o EÚ v Čiernej Hore 98.949

2012/05/13 Národný konvent o EÚ na Ukrajine 99.999

2013/ZB/01/07 Národný konvent o EU v Čiernej Hore 90.907

2013/VP/01/08 Národný konvent o EÚ v Moldavsku 96.975

IDIS Viitorul – partner projektu, je najstarším think tankom v Moldavsku a venuje sa hlavne témam

ako je európska integrácia, ekonomický rozvoj a dobré spravovanie. SFPA počas návštevy Moldavska

25


nadviazala kontakt s týmto partnerom, ktorý je rešpektovanou a nestrannou inštitúciou. Moldavská

vláda bola dostatočne otvorená pre nové výzvy preto SFPA ponúkla koncept Národného konventu,

ktorý bol doposiaľ realizovaný v šiestich krajinách, niekde opakovane. Na projekte participovali

ďalšie dve partnerské mimovládne organizácie: Expert Group - Centru Analitic Independent

a Asociatia pentru Politica Externa din Moldova. Národný konvent je považovaný za „vlajkovú loď“ v

projektoch IDISu. Z pohľadu partnerov projekt umožnil širšej verejnosti porozumieť o čom je

európska integrácia a súčasne profesionalizoval výkon tej časti štátnych úradníkov, ktorí sú v procese

integrácie priamo zainteresovaní.

Projekt bol realizovaný v súlade s plánom. Výstupy projektu boli jasne popísané a naplnené. Zvyšná

časť projektovej logiky nebola správne štruktúrovaná. Chýbajú jasne špecifikované výsledky a ich

ukazovatele ako aj predpokladaný dopad. Ako väčšinu projektov z tohto obdobia, ani tento projekt nie

je možné posudzovať na základe plánovanej projektovej logiky.

Relevantnosť

V zmysle stanovených priorít možno projekt považovať za relevantný. Jednou zo strategických priorít

Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013 bolo budovanie

demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej spoločnosti a mieru, na čo nepriamo nadviazalo

svojimi prioritami Východné partnerstvo 2010 (viď Prílohu č.5). Toto už priamo uvádza podporu

integračných ambícií a budovanie administratívnych kapacít ako jednu zo svojich priorít. Identickú

prioritu obsahovala aj výzva, v rámci ktorej bol projekt predložený. Aktivity projektu ponúkli využitie

slovenských skúseností z predvstupového procesu do EÚ, pomoc pri príprave kapacít na rokovania

s EÚ a možnosť participácie širokej odbornej aj laickej verejnosti na tomto procese.

Pri realizácii projektu bola viditeľná komplementárna spolupráca SFPA s Nadáciou Pontis, ktorá

paralelne realizovala projekt financovaný z prostriedkov slovenskej rozvojovej spolupráce uvedený

vyššie. Partnerská organizácia Pontisu v Moldavsku (East European Foundation) bola zapojená do

aktivít oboch projektov nakoľko projekty riešili príbuznú problematiku a venovali sa európskej

integrácii.

Napriek tomu, že projekt bol relevantný a jednou z aktuálnych priorít Moldavska je európska

integrácia, nie je úplne jasná stratégia slovenskej rozvojovej pomoci vo vzťahu k integračným

aktivitám. Európska komisia je v každej krajine s integračnými ambíciami najväčším donorom a snaží

sa prerozdeľovať prostriedky na strategicky najdôležitejšie priority. Okrem toho v krajine pôsobí

množstvo ďalších podstatne významnejších donorov, čo do množstva prostriedkov aj rôznych

sektorových skúseností. Z tohto pohľadu sa preto javí užitočnejšie neduplikovať snahu EÚ a iných

donorov, ale orientovať prostriedky slovenskej rozvojovej pomoci na tie oblasti, ktoré ostatné zdroje

nepokrývajú a súčasne kde Slovensko vie poskytnúť špeciálne know-how. Pokiaľ je Národný konvent

takýmto osvedčeným konceptom, bude užitočnejšie implementovať tento nástroj z EÚ zdrojov. Tým

sa zabezpečí jeho kontinuita a eliminujú sa problémy so zabezpečením vhodných slovenských

expertov a naviac sa rozšíri možnosť využitia expertov z iných krajín, ktoré majú v špecifických

oblastiach relevantnejšie skúsenosti.

26


Účinnosť

Všetky výstupy viedli v konečnom dôsledku k naplneniu projektového zámeru, t.j. k vytvoreniu

širokej platformy, ktorá slúži na diskusiu vlády a ostatných zainteresovaných aktérov o otázkach

súvisiacich s integračným procesom do EÚ. Slovensko ponúklo formát, ktorý bol prispôsobený

moldavským potrebám a umožnil zapojenie širšej verejnosti do tvorby národných politík a pozícií

v agende európskej integrácie prostredníctvom vytvorenia sektorových komunít. V tomto zmysle

možno konštatovať, že projekt naplnil svoj cieľ. S projektom sa stotožnili aj vládni predstavitelia

a predsedníctvom Národného konventu bola poverená bývalá štátna tajomníčka a súčasná ministerka

Ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie. Výsledkom je lepšie a profesionálnejšie

pochopenie problematiky a väčší záujem ľudí. Mnoho účastníkov sa zúčastňovalo konventu práve

kvôli lepšiemu pochopeniu procesov a technických detailov integračného procesu. V tomto zmysle

riešil Konvent v rámci zasadnutia pracovnej skupiny napr. otázku či je colná únia s Ruskom lepšia ako

s EÚ.

SFPA uvádza v záverečnej správe projektu celkovo 109 vypracovaných odporúčaní, moldavský

partner 172 odporúčaní, ktoré boli výstupom jednaní všetkých troch pracovných skupín. Percentuálny

podiel odporúčaní, ktoré boli akceptované nevedel partner poskytnúť, ale uviedol príklady odporúčaní,

ktoré boli plne akceptované. Do tejto skupiny patrili napr. nasledovné odporúčania:

príprava negociačnej stratégie vrátane výhodných podmienok liberalizácie obchodu pre každú

skupinu produktov,

príprava negociácií – všetky požiadavky Moldavskej republiky počas negociácií musia byť

podložené relevantnými štatistickými údajmi o konkurencii a dostupnej štátnej pomoci vo

všetkých oblastiach národného hospodárstva,

zavedenie biometrických pasov,

K nezrealizovaným odporúčaniam patrili napr.:

vytvorenie odboru na Ministerstve poľnohospodárstva, ktorý by zodpovedal za riadenie

európskych fondov na vidiecky rozvoj,

potreba administratívno-teritoriálnej reformy, resp. podpora spolupráce medzi obcami, či

vytvorenie pólov rastu v rozvojových oblastiach.

Úspešnosť konventu teda nie je možné kvantitatívne vyjadriť prostredníctvom pomeru zrealizovaných

odporúčaní. Národný konvent je však považovaný za veľmi dobrý začiatok na naštartovanie širokej

diskusie medzi vládou a ostatnými aktérmi. Zo začiatku nebol o konvent veľký záujem, hlavne ak jeho

predmetom boli veľmi odborné/technické témy, ktoré mimovládne organizácie nezaujímali.

Podnikateľský sektor bol tiež pomerne pasívny. Niektoré z tém, napr. v oblasti liberalizácie víz,

pritiahli väčšiu pozornosť o iné bol menší záujem. Snahou vlády je nechať výber tém na rozhodnutie

mimovládneho sektora a motivovať ich k čo najvyššej účasti. Koncept konventu prešiel niekoľkými

úpravami a v súčasnosti smeruje k vytvoreniu menej odborného a viac informačného fóra keďže

o všeobecnejšie témy je väčší záujem. Aj doposiaľ na pracovných skupinách vláda informovala

o veciach, ktoré sa už udiali. V súčasnosti má konvent štyri pracovné skupiny (poľnohospodárstvo

a regionálny rozvoj sa rozdelili na dve samostatné) a uvažuje o vytvorení ďalšej pracovnej skupiny na

životné prostredie. Po akceptovaní liberalizácie víz bude pravdepodobne prvá pracovná skupina

naďalej fungovať a riešiť otázky reformy súdnictva.

27


Vláda v súčasnosti očakáva, že mimovládny sektor bude mať dostatočné odborné kapacity na diskusiu

všetkých tém, ktoré sú predmetom integračného procesu. Vzhľadom na to, že takými kapacitami

nedisponuje ani štátna správa, sú tieto očakávania príliš ambiciózne. Chýbajúce kapacity by radi

doplnili prostredníctvom školení pre štátnych zamestnancov aj mimovládny sektor.

V Moldavsku existuje momentálne niekoľko platforiem, ktoré majú podobnú funkciu ako konvent.

Národná rada pre participáciu (National Participation Council NPC) je diskusnou platformou vlády

a mimovládneho sektora v oblasti legislatívy a disponuje aj rozhodovacími právomocami v rámci

legislatívneho procesu. East European Foundation (partner Pontisu) vytvorila diskusnú platformu

podobnú konventu, ktorej súčasťou sú aj zahraniční donori. Jej úlohou je príprava alternatívnych

policy dokumentov, tzv. road maps, ktoré podpisujú aj donori.

Záverečná správa projektu obsahovala niekoľko odporúčaní na lepšie fungovanie konventu. Všetky

odporúčania boli zrealizované. Podarilo sa zmobilizovať podnikateľský sektor, ktorý sa v súčasnosti

aktívne zapája do činností pracovných skupín. Zasadania pracovných skupín, ktoré riešia

všeobecnejšie otázky a otázky úzko súvisiace s poľnohospodárstvom a ďalšími regionálnymi témami

sú organizované v rôznych regiónoch krajiny. Spolupráca s médiami sa posunula do aktívnejšej

polohy. Namiesto organizovania tlačových konferencií po ukončení pracovných skupín, majú novinári

možnosť priamo sa zúčastňovať práce v skupinách.

Hospodárnosť

Aktivity projektu boli zrealizované podľa plánu a všetky plánované výstupy boli dosiahnuté tak ako

boli popísané v projektovom návrhu. Boli vyškolení traja koordinátori pracovných skupín. Tri

pracovné skupiny, ktoré riešili problematiku (i) vízovej liberalizácie, (ii) poľnohospodárstva

a regionálneho rozvoja a (iii) obchodu a konkurencieschopnosti zasadli celkom dvanásť krát. Vo

väčšine prípadov sa rokovania zúčastnil aj slovenský expert, ktorý prezentoval skúsenosti

z predvstupového procesu. Väčšina týchto expertov pracuje v štátnej správe a vyskytli sa žiaľ aj

problémy s účasťou pracovníkov na týchto aktivitách. Miestni experti informovali o aktuálnych

krokoch vlády v danej oblasti. Účelom stretnutí bolo informovať verejnosť o rozhodnutiach vlády

a vysvetliť nejasnosti. Po ukončení zasadnutia bola zorganizovaná tlačová konferencia a

boli prezentované odporúčania pracovných skupín. Projekt vytvoril aj web stránku konventu.

Predmetom diskusie bolo predovšetkým témy súvisiace s Východným partnerstvom a Asociačnou

dohodou.

Náklady projektu boli o 8% nižšie ako sa pôvodne plánovalo. Celkové náklady na riadenie projektu

dosiahli 11,5%, (plus 6,5% réžia pre slovenského partnera). 78% rozpočtu bolo podľa záverečnej

správy použitých na financovanie aktivít projektu. Cestovné náklady a nákup zariadení boli v projekte

prakticky zanedbateľné (4% a 1%). Z celkového rozpočtu projektu sa na Slovensko v podobe rôznych

platieb vrátilo približne 85% (vo vyúčtovaní nie sú rozlíšení slovenskí moldavskí experti).

Dopad

Ako vyplynulo z kontextu projektu výsledky Národného konventu by mali prispieť k pripravenosti

Moldavska na integráciu do medzinárodných štruktúr/ EÚ. Posúdiť do akej miery je tento príspevok

naplnený je pomerne obtiažne vzhľadom na množstvo paralelne prebiehajúcich aktivít financovaných

z prostriedkov ďalších 30 donorov a hlavne zo zdrojov EÚ, ktorá je najväčším donorom rozvojovej

28


pomoci. Je nesporné, že projekt naštartoval dôležitý proces vzájomnej komunikácie všetkých

zainteresovaných (vláda, súkromný aj mimovládny sektor) a pochopenie, že táto diskusia a spoločné

úsilie je užitočná na splnenie spoločných cieľov. V súčasnosti však existuje už niekoľko podobných

diskusných fór.

Prínosy projektu sa prejavili aj v budovaní kapacít u všetkých zainteresovaných aktérov. Pre

pracovníkov štátnej správy boli užitočné najmä prezentované skúsenosti ich slovenských kolegov.

Súkromný a mimovládny sektor mal okrem možnosti vyjadriť sa k problematike ktorá sa ich týkala, aj

možnosť oboznámiť sa s procesmi a lepšie porozumieť diskutovaným témam. Súčasne štátna správa

získala spätnú väzbu od ľudí z praxe a mohla posúdiť či navrhované formulácie národných pozícií

v konkrétnych otázkach vzťahu EÚ - Moldavsko odrážajú spoločenský konsenzus.

V konečnom dôsledku príspevok projektu sa prejaví aj po podpise Asociačnej dohody, kedy sa

v krátkom čase očakáva schválenie bezvízového režimu pre občanov Moldavska a vytvorenie

bezcolnej zóny pre obchodovanie Moldavska s krajinami EÚ.

Udržateľnosť

Momentálne poskytla slovenská rozvojová pomoc prostriedky na tretie pokračovanie projektu1, ale

zatiaľ nie je jasné, či bude Národný konvent pokračovať aj po ukončení tohto projektu. V Moldavsku

je v súčasnosti vytvorených niekoľko podobných diskusných fór, ktorých zameranie a zloženie sa

trochu líši, väčšina z nich však funguje vďaka externej podpore rôznych donorov. IDIS Viitorul ako

hlavný partner projektu otázku udržateľnosti zatiaľ neriešil.

Je pravdepodobné, že Národný konvent bude fungovať len dovtedy, kým bude externe podporený.

Štátna správa rieši odborné otázky v rámci vlastných odborných skupín, ktoré sú menej početné

a pružnejšie komunikujú. Konvent v súčasnej podobe poňali ako nástroj na poskytovanie informácií

pre širokú verejnosť, čím nastal mierny odklon od pôvodného zámeru. Napriek tomu, že splnil svoju

úlohu a naštartoval komunikáciu medzi vládou a ostatnými zainteresovanými aktérmi, pravdepodobne

nebude ďalej udržateľný. Je možné, že o niekoľko rokov počas negociácií v prístupových rokovaniach

nájde tento nástroj svoje opätovné uplatnenie.

1 Projekt sa začal realizovať v septembri 2013 a jeho trvanie je plánované v dĺžke 12 mesiacov

29


SAMRS/2011/06/01 - ZAVEDENIE SYSTÉMU ENVIRONMENTÁLNEHO VHODNÉHO

NAKLADANIA S ODPADOM Z ELEKTRICKÝCH A ELEKTRONICKÝCH ZARIADENÍ

Rozpočet Plán 88.848 EUR ODA + 11.120 EUR spolufinancovanie SAŽP + 3.250 EUR partner

skutočnosť 73.279 EUR ODA + 8.985 EUR spolufinancovanie SAŽP + 0 EUR partner

Trvanie Plán 01.10.2011 – 31.10.2012

skutočnosť 01.10.2011 – 31.10.2012

Partner Ministerstvo životného prostredia, Kišiňov

Kontraktor Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Bratislava

Všeobecným cieľom projektu bolo ochrana životného prostredia Moldavskej republiky pred

nevhodným nakladaním s odpadom v súlade s medzinárodnými a osobitne európskymi pravidlami

produkcie a nakladania s odpadom. Účelom projektu bolo predstaviť a prispieť k návrhu

komplexného systému environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a

elektronických zariadení založený na európskom modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako aj na

základe pravidiel vyplývajúcich z komunitárneho práva Európskej únie.


Projekt zameraný na nakladanie s odpadom z elektrických a elektronických zariadení je výsledkom

spolupráce slovenských a moldavských expertov v rámci Bazilejského dohovoru2. Podobný projekt

bol pripravený v rámci finančných nástrojov tohto dohovoru, ale neuspel. Slovenská strana ponúkla na

riešenie problematiky svojich expertov, prepracovala projekt a podala žiadosť v rámci výzvy

slovenskej rozvojovej pomoci.

Moldavsko prejavilo záujem konsolidovať svoju legislatívny a metodologický rámec v oblasti

narábania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (EEZ), ktorého objem sa najmä

v poslednej dobe rapídne zvyšoval a očakáva sa jeho neustály nárast. V prvej fáze potrebovali

zmapovať situáciu v krajine a súčasne zapracovať do pripravovaného zákona o odpadoch aktuálne

nariadenia EÚ tak, aby bol zákon čo najviac v súlade s platnou EÚ legislatívou.

Relevantnosť

Priority, ktoré boli stanovené v stratégii na rok 2011 pre Moldavsko zapadali do širšieho rámca

Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013, konkrétne do priority

Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na trvalo udržateľný rozvoj a ochranu životného

prostredia. Priority pre Moldavsko boli na rok 2011 stanovené pre dve konkrétne oblasti:

oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej

vody a rozvodov pitnej vody a

2 Bazilejský dohovor je medzinárodný dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich

zneškodňovaní. Dohovor bol podpísaný 22. marca 1989 v Bazileji, Slovenská republika zabezpečuje tzv. Ohniskový bod pre

Bazilejský dohovor pre centrálnu a východnú Európu a využíva túto možnosť na organizovanie početných medzinárodných

podujatí a aktivít

30


sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie.

Vo výzve na projekty sa však úplne nekonzistentne objavili priority, ktoré boli stanovené širšie ako

priority Strednodobej stratégie a boli nastavené úplne inak ako strategické priority pre Moldavsko na

rok 2011. Okrem iného, výzva obsahovala aj širokú prioritu - Politika a administratívny manažment

verejného sektora, približovanie k EÚ: preberanie noriem EÚ, koordinácia a plánovanie prijímania

reforiem, budovanie inštitúcií na upevnenie kapacít a základných systémov riadenia verejného sektora,

podpora fiškálnej politiky a manažment verejných výdavkov, do ktorej svojim obsahom projekt

zapadal.

Strategické priority v oblasti odpadového hospodárstva v Moldavsku identifikovali ako prioritnú

oblasť skládky komunálneho odpadu. Aj keď elektrický a elektronický odpad súvisí so skládkami,

vzhľadom na situáciu v krajine je nakladanie s tuhým komunálnym odpadom urgentnejšou prioritou.

Projekt sa sústredil na okrajový a v podstate najmenej problematický okruh tém v rámci širokej

problematiky narábania s odpadmi. Môžeme ho považovať za užitočný, ale z pohľadu relevantnosti

nerieši kľúčové priority. V prvom rade kvôli nesúladu v stanovených prioritách na slovenskej strane,

ale aj z hľadiska aktuálnych potrieb životného prostredia v Moldavsku. Tu sú v prípade odpadov

prioritne riešené otázky zberu a skládok tuhého komunálneho odpadu podľa EÚ noriem.

Z pohľadu relevantnosti ostáva otázne, či sú projekty zamerané na aproximáciu legislatívy tou

najlepšou formou rozvojovej pomoci. Proces aproximácie legislatívy je povinnou súčasťou

predvstupovej pomoci, ktorú EÚ rieši pomerne komplexne, s väčšími finančnými zdrojmi, vzhľadom

na svoju pozíciu aj s väčšou šancou na prijatie zákonov v parlamente a širokou ponukou skúseností

a systémov, ktorými sa môžu inšpirovať z 28 členských krajín.

Zdôvodnenie projektu v projektovej žiadosti je značne skreslené. Konštatovanie, že „...v neposlednej

rade aj v Moldavsku prudko narastá množstvo odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Napr.

v rámci rôznych humanitárnych pomoci prišlo do krajiny veľké množstvo výpočtovej techniky alebo

spotrebnej elektroniky, ktorá mala už len krátku životnosť a stala sa relatívne rýchlo odpadom, ktorý

sa hromadí neriadeným spôsobom....“ je zavádzajúce (ďalšie detaily sú uvedené v Prílohe č. 6).

Účinnosť

Vzhľadom na fakt, že projekt nezadefinoval správne svoj cieľ, nie je možné posúdiť jeho dosiahnutie.

Intervenčná logika projektu neuvádza aká konkrétna zmena má nastať po ukončení projektu. Návrh

komplexného systému environmentálne vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a

elektronických zariadení nie je cieľom, je len výstupom projektu. Navrhnutý systém musí byť

zrealizovaný a plne funkčný, aby mohol s ďalšími systémami na iné typy odpadov v dlhodobom

horizonte prispieť k ochrane životného prostredia pred následkami nevhodného nakladania s odpadom

v Moldavsku.

Matica logického rámca uvádza v ukazovateľoch výsledku technickú správu, preloženú legislatívu,

databázu a zoznam zariadení, čo sú výstupy. Naviac, súčasťou vypracovanej správy je návrh databázy,

nie databáza samotná. Z kontextu projektu vyplýva, že očakávaným výsledkom je fungujúci systém

nakladania s elektroodpadom. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o odpadoch bude ešte len

31


predmetom schvaľovania v parlamente, cieľ zatiaľ nebol dosiahnutý, aj keď je pravdepodobné, že

právny rámec bude v navrhnutej podobe schválený. Napriek tomu, je veľmi ťažko predpokladať kedy

bude systém uvedený do praxe, nakoľko prioritne sa budú riešiť investície do skládok tuhého

komunálneho odpadu.

Moldavský partner projektu potvrdil, že Moldavsko nemá primárnych výrobcov EEZ, celý objem

zariadení dochádza zo zahraničia. Tento objem sa dominantne sústreďuje v Kišiňove nakoľko je

výrazný rozdiel v sociálnom vybavení a životnom štandarde ľudí v meste (a iných mestách

Moldavska) a na vidieku. Colné a obchodné kontroly v tejto oblasti nie sú dokonalé a značná časť

tovarov (EEZ) sa dováža do Moldavska bez obchodnej a colnej kontroly a v súčasnosti nemajú

prehľad o kvantite a ani o kvalite týchto tovarov. Prúd týchto tovarov je z najmä z Rumunska ale aj

z Ukrajiny a Ruska. Kontrole a evidencie dovozu EEZ podliehajú najmä renomované značky EEZ

a tiež aj nákupy pre štátne orgány, veľké firmy a spoločnosti. Tento objem nákupov je pravdepodobne

v porovnaní s alternatívnou lacnejšou ponukou marginálny.

V apríli 2013 bola vládou schválená Stratégia odpadového hospodárstva Moldavskej republiky na

obdobie rokov 2013-2027. Prípravu, komunikáciu a koordináciu tejto stratégie zabezpečil odbor EPPO

v rámci projektu Európskej komisie (Waste Governance – ENPI EAST). Súčasťou stratégie je Akčný

plán, v ktorom sú stanovené úlohy, riešitelia, zodpovednosť finančné nároky a termíny. Priority v tejto

oblasti sú zhrnuté v Prílohe č. 6.

Hospodárnosť

Výstupy projektu boli zrealizované podľa plánu. Prvou aktivitou projektu bola analýza legislatívnych

predpisov týkajúca sa nakladania s elektroodpadom. Už pripravený návrh zákona o odpadoch bol na

základe tejto analýzy upravený tak aby plne zodpovedal EÚ normám. V rámci analýzy bolo riešené

aj vytvorenie databázy povinných osôb (výrobcovia, dovozcovia, distribútori), ako však bolo zistené

Moldavsko nemá vlastných výrobcov ani žiadne spracovateľské zariadenia elektrických

a elektronických zariadení. Šiesti moldavskí experti absolvovali na Slovensku dvojdňový pobyt,

počas ktorého boli oboznámení so slovenskou legislatívou v odpadovom hospodárstve a navštívili

niekoľko spracovateľských zariadení.

Projektový tím následne vypracoval návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom, ktorý

obsahoval dve alternatívy: systém založený na rozšírenej zodpovednosti výrobcu, čo bol pôvodný

zámer projektu a alternatívny systém založený na centralizovanom prístupe, riadenom štátom. Oba

systémy sú realizovateľné ako vykonávacie normy a predpisy po schválení predloženého návrhu

zákona o odpadoch. S výrobou EEZ, ktorej súčasťou by bol zavedený princíp zodpovednosti výrobcu

za recykláciu, resp. environmentálne prijateľnú likvidáciu odpadu sa v Moldavsku zatiaľ nepočíta.

Z tohto dôvodu sa dá očakávať užšia previazanosť na inštitúcie v Rumunsku, najmä na výrobné,

dodávateľské alebo distribučné podniky zaoberajúce sa EEZ.

Projekt na slovenskej strane riadila vedúca odboru Regionálneho centra Bazilejského dohovoru pri

SAŽP. Partnerom v Moldavsku bol útvaru EPPO (Environmental Pollution Prevention Office), čo je

špecifický odbor ministerstva pre problematiku znečistenia životného prostredia vo veľmi širokom

32


ponímaní, ktoré funguje od roku 2010. Pracovisko je plne profesionálne s dokonalým prehľadom. Jeho

záber je pomerne široký týkajúci sa odpadov a znečistenia ako aj narábania s chemickými látkami.

V porovnaní s ostatnými projektmi, mal kontraktor pomerne vysoké náklady na riadenie, ktoré tvorili

15% celkového rozpočtu, a takmer pätinu nákladov (18%) tvorilo cestovné. Celkové náklady na

aktivity projektu predstavovali 60%. Ako vo väčšine projektov tohto typu neboli úplne naplnené

princípy tzv. de-couplingu (teda oddelenia poskytovania finančnej podpory od nákupu služieb

z donorskej krajiny), t.j. podiel prostriedkov projektu, ktorý fyzicky zostal v krajine príjemcu bol vo

výške 18%. SAŽP poskytlo v projekte celkovú kapacitu 460 osobo-dní, čo predstavuje asi 2 roky

jedného pracovníka. Mzdy expertov boli hradené z projektových zdrojov, ale príjem expertov bol

refundovaný vo výške ich štandardného platu. Ostatné zdroje využila SAŽP na vykrytie časti nákladov

na vlastnú prevádzku.

V súčasnosti projektový tím pokračuje v rámci nového projektu na príprave vykonávacích predpisov.

Dopad

Ako je uvedené v popise projektu, očakávaným konečným prínosom projektu je ochrana životného

prostredia pred nevhodným nakladaním s odpadom z EEZ. Riešenie odpadov je z veľkej časti

predmetom veľkých investičných projektov regionálneho rozvoja. Všetkých šesť moldavských

regiónov pripravuje vlastné veľké investičné projekty, ktoré schvaľujú regionálne rady fungujúce na

princípe partnerstva. Z projektov sa vyberajú tie najlepšie do trojročného plánu na národnej úrovni.

Vybrané projekty sa potom financujú v prostriedkov štátneho rozpočtu (každý rok je vyčlenené 1%

HDP) a zo zdrojov rozvojovej pomoci. Všetky prostriedky v súčasnom pláne sú sústredené v tejto

oblasti na riešenie zberu a skládok tuhého komunálneho odpadu a odpadových vôd (kanalizácie

a čističky vôd).

Udržateľnosť

Z pohľadu udržateľnosti je pravdepodobné, že keď bude v horizonte niekoľkých rokov fungovať

systém nakladania s elektroodpadmi, bude aj udržateľný. Nateraz nie je možné odhadnúť ako dlho

a ako sa bude meniť situácia v krajine. Ak bude Moldavsko naďalej pro-európsky orientované,

rozvojová pomoc EÚ a ďalších významných donorov bude významným zdrojom financovania

environmentálnych projektov. Podmienkou na vstup je aj splnenie mnohých podmienok v oblasti

životného prostredia. Fungujúce systémy zberu a spracovania odpadov patria k základným

požiadavkám, ktoré musia členské krajiny plniť. Z toho vyplýva aj predpoklad udržateľnosti projektu.

33


ZÁVERY A ODPORÚČANIA

Tri hodnotené projekty technickej asistencie v Moldavsku sa medzi sebou výrazne líšili vo viacerých

črtách a preto je ťažké na ich základe robiť akékoľvek zovšeobecnenia.

Určité spoločné črty je možné vidieť medzi dvoma projektami realizovanými v spolupráci

s moldavskými mimovládnymi organizáciami – projektom Slovensko a európska budúcnosť

Moldavska - Budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou

administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska (SAMRS/2010/06/04) a SAMRS/2010/07/01 –

Národný konvent o EÚ v Moldavsku.

Dôležitou paralelou je zapojenie silných kontraktorov na slovenskej strane a partnerov na moldavskej

strane. Na Slovensku ide o organizácie, ktoré majú rozsiahlu prax s implementáciou projektov

oficiálnej rozvojov pomoci. Súvisí s tým vysoká miera odbornosti pri plánovaní viditeľná

v projektoch, schopnosť využívať v projektoch kvalitných slovenských odborníkov a previazať

realizované projekty s inými aktivitami. Obe moldavské partnerské organizácie sú silné a skúsené

a realizujú súvisiace intervencie aj s podporou iných donorov.

Oba projekty mali silné participatívne črty z hľadiska zapojenia širokého spektra moldavských aktérov

do realizácie projektu. Hoc nie sú indikácie, že by samotný proces prípravy projektov bol výrazne

participatívny, najmä v projekte s NPC došlo pri realizácii k modifikáciám, ktoré zohľadňovali

preferencie širšej skupiny partnerov. Technická asistencia poskytnutá v rámci troch hodnotených

projektov slovenskej rozvojovej pomoci v Moldavsku vo všeobecnosti dosiahla vytýčené ciele

Hodnotenie projektov je komplikované chybami v spracovaní logických rámcov. Samotný použitý

formát logického rámca obsahuje logické chyby a sťažuje jasné definovanie reťaze od aktivít

a výstupov cez výsledky k dopadom. Merateľné ukazovatele preto nevypovedajú dobre o skutočných

výsledkoch projektov a ich prínosoch pre cieľovú krajinu.

Z hľadiska relevantnosti voči moldavským rozvojovým stratégiám môžeme tri zo štyroch projektov

považovať za vysoko relevantné, výnimku tvoril projekt zameraný na nakladanie s elektronickým

odpadom, ktorý sa v oblasti životného prostredia venoval jednému z menej pálčivých problémov

Moldavska v danom čase.

Opäť tri zo štyroch projektov boli vysoko relevantné voči prioritám slovenskej rozvojovej pomoci

zadefinovaným v strednodobej stratégii i ročných Národných programoch. Projekt zameraný na

elektrické a elektronické odpady zodpovedal prioritám výzvy, tie však nie úplne zodpovedali

strategickým prioritám ODA pre Moldavsko na daný rok. Ochrane životného prostredia sa venoval iba

hodnotený projekt SAŽP a naň nadväzujúci projekt rovnakých partnerov na slovenskej aj moldavskej

strane.

Z hľadiska komplementarity s aktivitami iných donorov v Moldavsku vznikajú otázky u niektorých

hodnotených projektov. Projekt v oblasti aproximácie legislatívy EÚ išiel do oblasti kde má samotná

EÚ k dispozícii silné nástroje i mechanizmy financovania. U projektu artézskych studní ide o oblasť,

34


kde pôsobí veľa donorov, avšak potreby sú tak rozsiahle, že slovenské prostriedky išli na intervenciu,

ktorú by pravdepodobne v danej chvíli iný donor nezafinancoval. Ďalšie dva projekty, kde bolo aj

zapojenie slovenských expertov, boli v oblastiach, kde má Slovensko určitú komparatívnu výhodu

a preto ich možno považovať za komplementárne s aktivitami iných donorských krajín.

Z hľadiska komplementarity s inými projektmi slovenskej ODA v Moldavsku nie je problém u dvoch

projektov kde boli partnermi mimovládne organizácie. Intervencia v oblasti vody je však izolovaná –

jedná sa o jedinú intervenciu do vidieckej infraštruktúry a je zjavné, že išlo o reaktívny a nie

strategicky zvolený projekt. To samozrejme neznižuje jeho prínos pre danú lokalitu. Projekty boli vo

všeobecnosti účinné a naplnili plánované ciele. Výnimkou je projekt v oblasti nakladania s odpadmi,

kde bol problém so zadefinovaním cieľov.

Na základe hore uvedených zistení môžeme konštatovať, že všetky hodnotené projekty boli

v podstatných rysoch zrealizované v súlade s plánom a všetky ich aktivity a výstupy zodpovedali

popisom v projektovej dokumentácii. Projekty poskytovali odbornú pomoc, ktorá v troch projektoch

súvisela s integráciou do EÚ.

Posudzovanie rozvojovej pomoci sa v posledných rokoch sústredilo na tzv. de-coupling, t.j. na podiel

prostriedkov projektu, ktorý fyzicky zostane v krajine príjemcu. Z tohto pohľadu sme posudzovali aj

projekty, ktoré sú predmetom hodnotenia. Je prirodzené, že u projektov odbornej pomoci je tento

podiel nižší ako pri investičných projektoch, napriek tomu považujeme hodnotu 18% za veľmi nízku.

Aj preto považujeme projekty súvisiace s budovaním inštitúcií a aproximáciou práva za priestor, ktorý

je vhodnejší pre predvstupové fondy než pre ODA.

Otázku zainteresovania príjemcu - „ownership“ projektu často odzrkadľuje jeho ochota spolupodieľať

sa na financovaní. Takto realizované projekty sú perspektívnejšie z pohľadu udržateľnosti. Pre

porovnanie uvádzame všetky spomínané parametre projektov v tabuľke:

Tab.3 – Analýza nákladov hodnotených projektov

číslo

projektu

Celkový

rozpočet

(EUR)

Nákla

dy na

riade

nie

Podiel na

nákladoch na

riadenie

Réžia Ko-financo

vanie

De-

coup

ling

Akti

vity

Ces

tov

né

Vyb

ave

nie3

SR MD SR MD SR MD

2009/07/06 138.854 3,7 35 65 0,8 1,7 - - 95 91 3 -

2010/06/04 104.568 24 100 0 3,5 2 7,6 7 32 50,5 18 2

2010/07/01 104.450 11,5 100 0 6,5 - 1,6 4 15 78 3 1

2011/06/01 82.264 15 100 0 0,2 1,8 11 - 18 60 18 5

(2009/07/06 – ADRA, 2010/06/04 – Pontis, 2010/07/01 – SFPA, 2011/06/01 – SAŽP)

Všetky finančné údaje sú uvedené ako percento z celkového konečného rozpočtu príslušného projektu

Zdroj: hodnotiaci tím

Z hľadiska dopadov je ťažké identifikovať ich u projektov takéhoto rozsahu jednoznačne, najmä

keďže smerujú poväčšine do oblastí, kde sú aj iné rozsiahle donorské intervencie. Pozitívne dopady na

budovanie kapacít v oblasti komunikácie občianskej spoločnosti s vládou sme identifikovali v projekte

zameranom na podporu Národnej rady pre participáciu a v oblasti komunikácie zapojených

3 pozostávalo z nákupu počítačov, tlačiarní a príslučného softvéru

35


stakeholderov aj u Národného konventu. Oba projekty mali, resp. budú mať sprostredkovane

pravdepodobné širšie spoločenské dopady vzhľadom na vplyv na legislatívu. Podobne, projekt

zameraný na nakladanie s odpadmi môže mať pozitívny vplyv po sfunkčnení celého rámca. U projektu

s vodou bol viditeľný dopad na lokálnu komunitu.

Udržateľnosť benefitov u dvoch projektov realizovaných s MVO vychádza z posilnenia kapacít

zapojených organizácií. Vzhľadom na politický charakter oboch projektov je veľkou hrozbou pre

udržateľnosť možná zmena vo vláde po voľbách budúci rok, ktorá by viedla k zásadným zmenám

v smerovaní krajiny. U Národnej rady pre participáciu ani u Národného konventu nie je istota, že

dokážu fungovať ďalej bez donorských peňazí.

Zo zistení hodnotenia vyplýva, že priority slovenskej rozvojovej pomoci nie sú vždy konzistentné a sú

koncipované príliš široko. Projekty sa tak často prekrývajú s rozvojovou pomocou, ktorú poskytuje

v krajine EÚ alebo iní donori disponujúci s podstatne väčšími finančnými prostriedkami, väčšími

skúsenosťami a logicky zostavenými programami.

Aby boli obmedzené finančné zdroje slovenskej ODA využité čo najúčinnejšie a najhospodárnejšie, je

potrebné stanoviť jasné priority. Výborným nástrojom je existujúce mapovanie priorít

a komparatívnych výhod ostatných bilaterálnych aj multilaterálnych donorov. Dajú sa v ňom vidieť

oblasti, kde je pretlak donorov i tie, ktoré patria k moldavským rozvojovým prioritám ale donori tam

absentujú.

Slovenské priority by sa nemali duplikovať s prioritami ostatných donorov, vrátane EÚ, a súčasne by

mali ťažiť zo slovenských komparatívnych výhod - ponúkať dobré skúsenosti, systémy či procesy,

ktoré sa osvedčili na Slovensku a je možné preniesť ich do moldavskej reality.

Pri podpore (alebo priamej realizácii) užšie zacielených projektov prichádza k synergickému efektu –

predstavitelia ODA získajú lepší prehľad v konkrétnych sektoroch, čo pomôže kvalite programovania

i hodnoteniu projektov. Pokiaľ sa v určitom sub-sektore podarí dosiahnuť kritickú masu projektov, je

pravdepodobné, že Slovensko bude s danou témou identifikované a so svojou pomocou viditeľnejšie.

Moldavská strana pripravuje každoročne výročnú správu o rozvojovej pomoci, kde uvádza, ktoré

sektory získali podporu a kde naopak táto podpora chýba – je vhodné ju použiť ako podklad pre

plánovanie. Ostáva zvážiť, aké know-how, resp. ktoré špecifické skúsenosti, zručnosti či znalosti vie

Slovensko ponúknuť. Ponuka negatívnych skúseností je užitočná pre poučenie sa na chybách iných,

ale krajiny v ktorých intervenujeme majú záujem preberať a zavádzať osvedčené a dobre fungujúce

systémy. Okrem ponuky, ktorá bude dopĺňať pomoc poskytovanú ostatnými donormi chýba aj

synergický efekt slovenských ODA projektov.

Okrem sektorových skúseností vo všeobecnosti, stojí za zváženie aj ponuka slovenských odborníkov,

ktorí sú úzko špecializovaní v určitej oblasti. Pre ich využitie je ale potrebné posudzovať kvalitu

ponúkaných odborníkov na úrovni projektov pretože skutočná expertíza v niektorých témach v našich

podmienkach existuje skôr na úrovni jednotlivcov, ako inštitúcií.

36


V tabuľke 4 sú sumárne za jednotlivé sektory zhrnuté priority moldavskej strany ako aj potenciálne

know-how resp. „best practice“, ktorú by slovenská strana vedela ponúknuť.

Tab.4 – Porovnanie požiadaviek Moldavska s dostupnou slovenskou expertízou

Priority rozvojovej pomoci MD

Požadované na strane MD Expertíza na SK strane Poznámky

Reforma verejnej správy

Ľudské práva/ polícia - Bude súčasťou predvstupovej pomoci EK, majú

CSDP program (EU/NATO)

Migrácia - Skôr vytvorenie podmienok na návrat veľkej

časti obyvateľstva, ktorí žijú v zahraničí

Korupcia Nástroje, zákon o slobodnom

prístupe k informáciám,

zverejňovanie zmlúv

Transparentnosť Prijímanie zákonov,

pripomienkové konanie

Už čiastočne zrealizované

Vzdelávanie

Reforma školstva, odborné

vzdelávanie, decentralizácia

financovania, IT vzdelávanie

učiteľov

Skúsenosti s decentralizáciou

financovania

Ako celok to na Slovensku nefunguje, ale môže

existovať expert na niektoré špecifické veci,

napr. decentralizácia financovania, na VET je

projekt Európskej komisie

Zabezpečenie kvality

vzdelávania

-

Integrácia detí zo špeciálnych

škôl

-

Ako žiadať o EÚ projekty pre

študentov VŠ, Erasmus...

SAAIC

Poľnohospodárstvo

Vzdelávanie pre malých

farmárov o dôsledkoch

spoločného trhu

Priestor na vysvetlenie načo

by mali byť pripravení, vieme

urobiť opatrenia aby neboli

zlikvidované niektoré tradičné

komodity?

Majú projekt EK a bude to súčasťou

predvstupovej pomoci EK, aktuálne v prípade

podpisu zmluvy o voľnom obchode, aby vedeli

ako sa dostať na európske trhy, čo musia spĺňať,

aké podmienky

Spracovanie poľnohospodárskej

produkcie s vyššou pridanou

hodnotou

Komerčná aktivita

Nedostatok vody Zalesňovanie

Sociálne veci

Poskytovanie služieb MVO,

posilnenie kapacít

poskytovateľov

Sú dostupné určité kapacity Majú zákon ale nevedia ako urobiť outsourcing

Deinštitucionalizácia detských

domovov

Sú dostupné určité kapacity Ako celok to na SK nefunguje, ale môže

existovať expert na niektoré špecifické veci

Tretí sektor

Financovanie MVO 2% dane

Životné prostredie

Skládky tuhého odpadu Vieme vypracovať vzorovú

projektovú dokumentáciu

podľa EU noriem, ale nie

finančne podporiť výstavbu

Je to súčasťou stratégie regionálneho rozvoja

v Moldavsku, investične náročné projekty (viď

Regionálny rozvoj)

Regionálny rozvoj

- - Veľa donorov, majú vypracované Regionálne

stratégie, vláda kofinancuje aktivity Stratégie

regionálneho rozvoja 1% HDP, pripravuje sa na

37


tri roky, obsahuje (veľké investičné) projekty

vrátane kompletnej dokumentácie, donori si

vyberajú, čo z toho budú kofinancovať.

GIZ financuje TP pre miestnu samosprávu

USAID spolufinancuje program podpory

miestnej správy, CzechAid ČOV, Poľsko

vytvorilo v jednom regióne Info centrum pre

miestnu samosprávu

http://www.centruinfo.org/en/

Zdroj: Správa o rozvojovej pomoci 2012, rozhovory v Moldavsku, vlastné analýzy

Keďže hodnotené projekty sú už ukončené uvádzame k projektom, kde to je vhodné, nasledovné

ponaučenia (lessons learned):

2009/07/06 - Pitná voda pre obec Dezghinja

bude otázkou budúcej stratégie, či sa rozhodne podporovať tento typ projektov. Vzhľadom na

to, že potenciálnych príjemcov by mohlo byť veľa, je nutné zadefinovať kritériá, ktoré budú

určujúce v prípade ďalšej poskytovanej pomoci.

2010/06/04 – Slovensko a európska budúcnosť Moldavska

Pri vzdelávacích aktivitách pre MVO je potrebné zohľadniť mieru sofistikácie a skúsenosti

cieľovej skupiny a tréningové a školiace aktivity iných donorov aktívnych v Moldavsku.

Záujem cieľovej skupiny je najmä o konkrétne odborné témy a nie o prierezové témy

z hľadiska riadenia organizácií. Študijné cesty boli hodnotené ako užitočný nástroj aj

vzhľadom na to, že umožňovali individualizovaný tematický program podľa záujmov

účastníkov. Medzi respondentmi zároveň bola zhoda v názore, ktorý sme nemohli verifikovať,

že záujem o vzdelávanie by bol oveľa vyšší u menších organizácií mimo hlavného mesta.

Dobrá znalosť prostredia respektíve dostatočná kapacita na jeho preskúmanie v procese

prípravy projektu zvyšuje jeho pravdepodobnú účinnosť i očakávaný dopad. V tomto zmysle

môže byť reťazenie projektov osvedčených partnerov prínosom.

2010/07/01 – Národný konvent o EÚ v Moldavsku

Ak sa koncept konventu osvedčil ako úspešný, udržateľný a užitočný nástroj v krajinách kde

sa doposiaľ realizoval malo by MZVaEZ zvážiť, či tento projekt nebude priamo zastrešovať

a ponúkať ho ako špeciálne slovenské know-how. Takýto prístup by si vyžadoval nájsť formu

a možnosti takejto spolupráce, ktorá by bola v súlade s aktuálnou legislatívou. Takto

ponúkaný projekt by nebol predkladaný do výzvy, ale mal by fungovať na podobnom princípe

ako CETIR - Centre for experience transfer in integration and reforms. Predpokladáme, že

táto takáto forma spolupráce by umožnila lepšie zabezpečiť aj účasť relevantných expertov

z ministerstiev na aktivitách projektu, aby dokázal ponúknuť tie najlepšie odborné kapacity zo

Slovenska.

Ak je hore uvedený koncept považovaný za nerealizovateľný, odporúčame RC SFPA zvážiť

realizáciu projektu z EÚ fondov v prípadnej spolupráci s ďalšími mimovládnymi

http://www.centruinfo.org/en/

38


organizáciami z krajín V4. Takto postavený projekt dokáže obsiahnuť viac oblastí a prinesie

skúsenosti z viacerých krajín.

Odporúčame zvážiť, či je financovanie rovnakého projektu v tej istej krajine optimálnym

využitím zdrojov. Ak je projekt prostriedkom na odovzdanie know-how, mal by príjemca po

ukončení projektu nájsť zdroje na jeho ďalšie financovanie.

2011/06/01 - Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a

elektronických zariadení

Všetky výzvy na projekty rozvojovej pomoci by mali byť v plnom súlade s prioritami

stanovenými pre jednotlivé krajiny a s ďalšími strategickými materiálmi na vyššej úrovni.

Každý projekt, ktorý je financovaný z prostriedkov ODA musí mať jasne stanovený cieľ, t.j.

musí stanoviť akú zmenu prinesie realizácia jeho aktivít. Výstup – napr. vo forme návrhu,

nemôže byť dostatočným dôvodom na financovanie projektu ak nie je jasné kedy a akým

spôsobom by sa návrh mal realizovať a aké prínosy sa vďaka tomu očakávajú.

Na úrovni programu je možné formulovať nasledovné odporúčania:

Slovenská republika by mala využiť existujúce sieťovanie donorov a partnerstvo

s moldavskou vládou pre lepšie definovanie vlastných programových priorít. Miera

koordinácie donorov, ktorá funguje v Moldavsku vrátane analytických a koordinačných

postupov je potenciálne inšpiráciou pre fungovanie slovenskej rozvojovej pomoci aj v iných

krajinách.

Slovensko by malo špecifikovať čím užšie programové priority zohľadňujúce rozvojové

potreby Moldavska, aktivity a plány ostatných donorov a komparatívne výhody a kapacity

Slovenska.

Pre niektoré opakované a osvedčené intervencie realizované konkrétnymi kontraktormi je

možné zvážiť iný model realizácie ako prostredníctvom výziev.

Pre efektívne napĺňanie programových priorít je vhodné aplikovať best practice v postupoch

cyklu projektového riadenia. Pokiaľ by na strategickej úrovni boli jasne definované ciele na

úrovní dopadov spolu s ukazovateľmi, je možné ich odraziť vo vyhlásených výzvach. Pre

projekty je potrebné prehodnotiť používanú logickú rámcovú maticu a skvalitniť jej využitie,

čo neskôr umožní rigorózne hodnotenie projektov a ich príspevku k napĺňaniu strategických

cieľov ODA.

Pre zvýšenie hospodárnosti by bolo vhodné zadefinovať limity pre náklady na riadenie

projektu, metódy pre hodnotenie primeranosti štandardných druhov výdavkov (napr. cestovné,

tvorba web stránok a pod.). Takisto je možné zvážiť zadefinovanie maximálnych

jednotkových nákladov na základe predošlých projektových skúseností.

Je vhodné vyjasniť filozoficky v akom rozsahu je prijateľné, že sa prostriedky na rozvojovú

pomoc vracajú v podobe rôznych odmien za prácu a platieb za služby, ako aj režijných

nákladov na Slovensko.

39


40


PRÍLOHA Č.1 - ZOZNAM STRETNUTÍ

Meno Inštitúcia Dátum

Zuzana Letková

Slovak-UNDP Trust Fund

UNDP Europe and the CIS, Bratislava Regional Centre

Grosslingova 35

Bratislava

18.10.2013

Andrea Cox Nadácia Pontis

Zelinárska 2

Bratislava

21.10.2013

Lucia Lacková Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

Drotárska cesta 46

Bratislava

21.10.2013

Peter Tomášek Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky

Drotárska cesta 46

Bratislava

21.10.2013

Marcel Kaba ADRA

Cablkova 3

Bratislava

22.10.2013

Peter Hulényi Ministerstvo zahraničných vecí SR

Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci

Hlboká cesta 2

Bratislava

23.10.2013

Ľubomír Rybár Ministerstvo zahraničných vecí SR

Odbor rozvojovej a humanitárnej pomoci

Hlboká cesta 2

Bratislava

23.10.2013

Alexander Duleba

RC SFPA

Staromestská 6/D

Bratislava

23.10.2013

Jitka Ivančíková RC SFPA

Staromestská 6/D

Bratislava

23.10.2013

Dana Lapešová Slovenská agentúra životného prostredia

Hanulova 5/D

Bratislava

25.10.2013

Corneliu Ciurea IDIS „Viitorul“

Iacob Hincu 10/1

Kišiňov

25.11.2013

Timur Onica, Andrei

Brighidin

East Europe Foundation

31 august 1989 č. 98

Kišiňov

25.11.2013,

26.11.2013

Daniela Morari Ministerstvo zahraničných vecí a európskej integrácie

31 august 1989 č. 80

Kišiňov

25.11.2013

Tatiana Tugui Ministerstvo životného prostredia

Cosmonautilor 9

Kišiňov

25.11.2013

41


Meno Inštitúcia Dátum

Tatiana Echim Ministerstvo životného prostredia

Cosmonautilor 9

Kišiňov

25.11.2013

Róbert Kirnág

veľvyslanec

Veľvyslanectvo SR v Moldavskej republike

A. Sciusev

Kišiňov

25.11.2013

Ján Varga

honorárny konzul

Honorárny konzulát Moldavskej republiky

Tr. SNP 39

Košice

25.11.2013

Victoria Bucataru Foreign Policy Association

Str. Sciusev 64

Kišiňov

25.11.2013

Alexei Buzu Centrul "Parteneriat pentru Dezvoltare"

str. Armeneasca

Kišiňov

25.11.2013

Arcadie Barbarosie Institute for Public Policy

16/1, Puşkin str.

Kišiňov

26.11.2013

Ioana Bobina Moldova Ecological Movement

str. S. Lazo, 13

Kišiňov

26.11.2013

Irina Meister Soros Moldova

32 Bulgara str.

Kišiňov

26.11.2013

Stepan Ivanovici

Starosta

Obec Dezghinja 27.11.2013

Andrei Ghirleanu Adra Moldova

st.Ialoveni 1/1

Kišiňov

27.11.2013

Antonita Fonari

Podpredsedníčka NPC

Tineri Liberi

Kišiňov

27.11.2013

Ion Gumene State Chancellery of the Republic of Moldova

Odbor koordinácie politík a strategického plánovania

Piata Marii Adunari Nationale 1

Kišiňov

27.11.2013

Olga Stoler State Chancellery of the Republic of Moldova

Odbor koordinácie politík a strategického plánovania


Kišiňov

27.11.2013

Svetlana Rogov Ministerstvo regionálneho rozvoja a výstavby

Cosmonautilor 9

Kišiňov

27.11.2013

Oxana Draguta Ministerstvo školstva


Kišiňov

28.11.2013

Vanu Jereghy, Ion

Schidu

IDOM

95A, Mitropolit Dosoftei

Kišiňov

28.11.2013

Serghiu Ostaf*

Predseda NPC

30.11.2013

*emailový kontakt, ** telefonické interview

42


PRÍLOHA Č.2 - ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2009



Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na roky 2009 - 2013

Projektové dokumenty, zmluvy, rozpočty, priebežné správy, logické rámcové matice

Development Cooperation, 2012 Annual Report on external assistance provided to the

Republic of Moldova

Activity Program of the Government of the Republic of Moldova „European Integration:

Freedom, Democracy, Welfare”2009-2013

Process of elaboration of Strategy for Civil Society Development 2012 – 2015, National NGO

council Moldova

Net official development assistance from DAC and other donors in 2012 , OECD, April 2013

External assistance Coordination Mechnism in Moldova, National Coordinating Unit, State

Chancellery, 2010

Rethink Moldova, Priorities for Medium Term Development, Government of Moldova, 2010

The Strategy of Social and Economic Development of Gagauzia, 2009

UN Moldova MDG Update 2012

Draft Vision of the Operational Strategy of National Participation Council

External Assistance to the Republic of Moldova, Donors Coordination Meeting, 2012

Moldova Joint Assistance Strategy: status and next steps

Moldova Lead Donors as of 30 June 2011

Moldova Partnership Principles Implementation Plan, presentation to Regular Donor Meeting

Monitoring the Paris Declaration, State Chancellery, 2011

Comprehensive Institution Building Programme 2011 – 13 for the Republic of Moldova

Moldova 2020, National Development Strategy: 7 solutions for economic growth and poverty

reduction, State Chancellery,

Law on approval of the National Development Strategy for 2008–2011, 2007

Swiss Cooperation Strategy 2010-2013 Special Program Republic of Moldova, Swiss Agency

for Development and Cooperation, 2010

Study on Social Protection and Social Inclusion in Moldova, IDIS, 2009

Education 2020, Sector Development strategy 2014-20, Ministry of Education 2013

Single Program Document for the years 2013-2015

43


Webové stránky:

www.sfpa.sk

www.nadaciapontis.sk

http://erawatch.jrc.ec.europa.eu/erawatch/opencms/information/country_pages/md/highlights/highlight

_0006

http://www.onu.mfa.md/img/docs/rethink-moldova-2010-2013-en.pdf

http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=446&t=/ONLINE-LIBRARY/Leaflets&

http://www.gov.md/public/files/Moldova_2020_ENG.pdf

http://www.adra.md/

http://www.gov.md/doc.php?l=en&id=4475&idc=427

http://www.gov.md/libview.php?l=en&id=4957&idc=447

http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=648&t=/EFFECTIVE-COOPERATION/Official-

Development-Assistance-in-2012&#idc=317&

http://ncu.moldova.md/pageview.php?l=en&idc=471&t=/Rapoarte/Reports/#idc=317&

http://ncu.moldova.md/public/files/oct_2013/2009-2013_sectoare_En.pdf

http://gov.md/doc.php?l=en&idc=447&id=3651

http://www.swedenabroad.com/SelectImageX/222410/Strategy-for-Development-Cooperation-with-

the-Republic-of-Moldova-2011-2014.pdf

http://www.irex.org/project/moldova-citizen-participation-program-cpp-0

http://www.freedomhouse.org/sites/default/files/inline_images/NIT-2011-Moldova.pdf


http://www.sfpa.sk/

http://www.nadaciapontis.sk/

http://erawatch.jrc.ec.europa.eu/erawatch/opencms/information/country_pages/md/highlights/highlight_0006

http://erawatch.jrc.ec.europa.eu/erawatch/opencms/information/country_pages/md/highlights/highlight_0006

http://www.onu.mfa.md/img/docs/rethink-moldova-2010-2013-en.pdf

http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=446&t=/ONLINE-LIBRARY/Leaflets&

http://www.gov.md/public/files/Moldova_2020_ENG.pdf

http://www.adra.md/

http://www.gov.md/doc.php?l=en&id=4475&idc=427

http://www.gov.md/libview.php?l=en&id=4957&idc=447

http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=648&t=/EFFECTIVE-COOPERATION/Official-Development-Assistance-in-2012&#idc=317&

http://ncu.moldova.md/lib.php?l=en&idc=648&t=/EFFECTIVE-COOPERATION/Official-Development-Assistance-in-2012&#idc=317&

http://ncu.moldova.md/pageview.php?l=en&idc=471&t=/Rapoarte/Reports/#idc=317&

http://ncu.moldova.md/public/files/oct_2013/2009-2013_sectoare_En.pdf

http://gov.md/doc.php?l=en&idc=447&id=3651

http://www.swedenabroad.com/SelectImageX/222410/Strategy-for-Development-Cooperation-with-the-Republic-of-Moldova-2011-2014.pdf

http://www.swedenabroad.com/SelectImageX/222410/Strategy-for-Development-Cooperation-with-the-Republic-of-Moldova-2011-2014.pdf

http://www.irex.org/project/moldova-citizen-participation-program-cpp-0




44

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku Proposal

PRÍLOHA Č.3 - POPIS PROJEKTOV

Pitná voda pre obec Dezghinja (SAMRS/2009/07/06)

Rozpočet plán 139.356 EUR ODA

skutočnosť 138.854 EUR ODA

Trvanie plán 23.11.2009 – 23.07.2010

skutočnosť 23.11.2009 – 23.08.2010

Partner ADRA Moldova, Kišiňov

Kontraktor ADRA – Adventistická agentúra pre pomoc a rozvoj o.z., Bratislava

Cieľ projektu:

Cieľom projektu bolo zabezpečenie systému dodávky pitnej vody v obci Dezghinja čo by malo

prispieť k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov obce.

Partneri a aktivity:

Do realizácie projektu bola okrem partnerov zainteresovaná aj miestna verejná správa (samospráva

obce) zabezpečujúca miestnu pomoc a podporu pri realizácii projektu, ústredná štátna správa, ktorá sa

podieľala na lokalizácii vodovodu a Ústav ekológie, ktorý koordinoval plán obce pri umiestňovaní

vodovodu.

Projekt pozostával z troch hlavných aktivít:

Obnovenie existujúcich nepoužívaných artézskych studní:

- inštalácia hĺbkového vodného čerpadla v dvoch artézskych studniach,

- inštalácia elektriny,

- rekonštrukcia štyroch artézskych studní.

Vytvorenie zásobníkov vody:

- nákup nádrží na vodu o objeme 200 m3,

- inštalácia nádrží,

- zabezpečenie systému na plnenie nádrží vodou.

Inštalácia vodovodu v obci:

- výkop jám pre vodovod v dĺžke 10.600 m,

- inštalácia a pripojenie vodovodu.

Trvanie projektu bolo plánované na rok. Kvôli počasiu došlo k miernemu posunu aktivít a trvanie

projektu bolo predĺžené o mesiac.

Výstupy:

V rámci projektu boli zrealizované všetky plánované aktivity. Nepoužívané artézske studne boli

zrekonštruované a osadené novými čerpadlami a armatúrou. Bola vypracovaná projektová

dokumentácia a vybudovaný obecný vodovod v dĺžke 10,6 km, ktorý pokrýva tri štvrtiny rozlohy

obce.

Ukazovatele:

45

Hodnotenie štyroch slovenských rozvojových projektov realizovaných v Srbsku

V projektovom návrhu boli uvedené ukazovatele výsledku, ktoré môžeme považovať za výstupové

ukazovatele a tieto boli naplnené – obnova dvoch artézskych studní, inštalácia zásobníkov v objeme

200 m3

a potrubia v celkovej dĺžke 10.400 m. Na úrovni dopadu bol definovaný výsledkový

ukazovateľ – 80% obyvateľov dediny má prístup k pitnej vode, ktorý bude overený počas návštevy na

mieste. Zlepšenie hygienických podmienok, ktoré by mohlo slúžiť ako indikácia dopadov, nie je

bližšie špecifikované.

Slovensko a európska budúcnosť Moldavska/budovanie kapacít pre dialóg moldavského

mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre európsku budúcnosť Moldavska

(SAMRS/2010/06/04)

Rozpočet plán 102.471 EUR ODA + 8.000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR

partner

skutočnosť 89.282 EUR ODA + 8 000 EUR spolufinancovanie Pontis + 7.286 EUR

partner

Trvanie plán 01.12.2010 – 31.07.2012

skutočnosť 01.12.2010 – 31.08.2012

Partner East Europe Foundation, Kišiňov

Kontraktor Nadácia Pontis, Bratislava

Cieľ projektu:

Cieľom projektu bolo prispieť k budovaniu kapacít mimovládnych organizácií Moldavska a ku

komunikácii mimovládneho sektora so štátnou správou o európskej budúcnosti Moldavska na základe

praktických skúsenosti Slovenska. Formou tréningového programu a podpory na realizáciu

komunikačnej/advocacy kampane bol projekt zameraný na mimovládne organizácie zastrešené pod

Národnou radou pre participáciu (National Participation Council - NPC). V rámci SR bol projekt

konzultovaný aj s SFPA, ktorá paralelne realizovala ďalší projekt financovaný z prostriedkov

rozvojovej pomoci SR zameraný na dialóg o európskej integrácii.


Kontraktorom projektu za slovenskú stranu bola Nadácia Pontis, miestnym partnerom projektu bola

East Europe Foundation a odborným partnerom Úrad vlády Moldavska, ktorý plánoval použiť výstupy

projektu na zlepšenie vlastnej komunikácie s občianskou spoločnosťou.

Projekt pozostával z nasledovných hlavných aktivít:

posilnenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou a vládou prostredníctvom Národnej rady

pre participáciu (National Participation Council NPC),

- posilnenie Národnej rady pre participáciu ako strešného orgánu pre dialóg vlády s

mimovládnymi organizáciami, web stránka NPC, školenia, návrhy na komunikačné

kampane.

vytrénovanie mladých lídrov MVO v oblasti organizačného riadenia, príprava analýz,

presadzovania záujmov, dialógu so štátnymi inštitúciami, komunikácie, fundraisingu a

inovatívnych zdrojov financovania,

- séria tréningov zameraných na komunikáciu/advocacy a fundraising.

zvyšovanie vedomostí lídrov občianskej spoločnosti o euro integračnom procese a fungovaní

46


EÚ

- školenia o inštitúciách, kľúčových hráčoch Európskej únie, jej rozhodovacom procese

a spôsobe zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu, trojdňová študijná návšteva

v Bruseli.

lepšie zosieťovanie predstaviteľov MVO a štátnych inštitúcií Moldavska s partnermi v SR,

ďalších krajinách EÚ (Vyšehradskej štvorky) a prístupového procesu na Západnom Balkáne

- študijné cesty, implementácia komunikačných kampaní.

Výstupy:

V úvodnej fáze bola spustená samostatná webová stránka NPC na adrese npc.md. Vzápätí bolo

vybratých 17 členských MVO združených v NPC pre zapojenie do série troch tréningov (1. tréning

venovaný praktickým aspektom procesu verejnej politiky, 2. tréning o procese vytváranie európskych

politík, 3. tréning venovaný posilneniu spolupráce s Delegáciou EÚ v Moldavsku a posilneniu kapacít

fundraisingu). Šesť MVO navrhlo komunikačno-advokačné kampane a štyri z nich boli vybraté

realizátormi a podporené finančne i konzultáciami slovenských expertov. Deväť expertov z uvedených

štyroch organizácií spolu absolvovalo študijnú cestu do Bratislavy a Bruselu.

Ukazovatele:

V logickom rámci projektu sú ciele identifikované logicky avšak ukazovatele sa medzi úrovňami

prelínajú (najmä na úrovní aktivít a výstupov). Na úrovni dopadov sú špecifikované skôr výsledkové

(teda také, ktoré sú pravdepodobne napĺňané už pred koncom projektu), kombinované s výstupovými

ukazovateľmi. Vyhodnotenie ukazovateľov na najvyššej úrovni intervenčnej logiky v záverečnej

správe nie je.

Národný konvent o EÚ v Moldavsku (SAMRS/2010/07/01)

Rozpočet plán 107.064 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.200 EUR

partner

skutočnosť 98.574 EUR ODA + 1.680 EUR spolufinancovanie SFPA + 4.196 EUR

partner

Trvanie plán 18.10.2010 – 17.10.2011

skutočnosť 18.10.2010 – 17.10.2011

Partner Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) „Viitorul“, Kišiňov

Kontraktor Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA),

Bratislava

Cieľ projektu:

Cieľom projektu bolo vytvorenie permanentnej, otvorenej a širokej platformy na verejnú diskusiu

o otázkach súvisiacich so vzťahmi Moldavska a EÚ, o potrebných reformách a ďalších otázkach

kľúčových pre moldavskú spoločnosť. Záverečná správa projektu uvádza primárne ciele projektu

nasledovne:

- inštitucionalizovať verejnú debatu v Moldavsku o otázkach integrácie do EÚ na báze partnerstva

vládnych, mimovládnych a záujmových inštitúcií,

47


- posilniť expertné kapacity Moldavska na rokovania o asociačnej dohode a dohode o liberalizácii

obchodu s EÚ,

- zapojiť širšiu verejnosť vrátane regiónov Moldavska do tvorby národných politík a pozícií

v agende európskej integrácie prostredníctvom vytvorenia sektorových EÚ komunít,

- vytvoriť interaktívny a stály informačný zdroj pre všetky segmenty moldavskej spoločnosti o EÚ,

- zabezpečiť transfer slovenského know-how z oblasti budovania demokratických inštitúcií

a permanentného odborného dialógu.


Na projekte okrem kontraktora aj partnera participovali prostredníctvom expertov dve spolupracujúce

organizácie: Expert Group - Centru Analitic Independent a Asociatia pentru Politica Externa din

Moldova.

Projekt pozostával z nasledovných aktivít:

1. Budovanie kapacít: výber a školenie dvoch koordinátorov a projektového koordinátora v SR

- výber dvoch projektových koordinátorov v partnerskej organizácii

- vyškolenie koordinátorov v SR,

2. Vytvorenie platformy Národného konventu o EÚ v Moldavsku

- založenie pracovných skupín v Moldavsku, otváracie plenárne zasadnutie, štyri kolá zasadnutí

- záverečné plenárne zasadnutia,

- založenie web stránky o konvente a konta na Facebook-u,

- vydanie publikácie s odporúčaniami, prezentácia publikácie,

- kontinuálna mediálna prezentácia projektu.

Realizácia aktivít prebehla s malými odchýlkami v súlade s plánom.

Výstupy:

Koordinátormi projektu sa stali zástupcovia partnerských inštitúcií, ktorí sa zúčastnili študijnej cesty

na Slovensko, počas ktorej sa stretli predstaviteľmi slovenskej štátnej správy a prediskutovali ich

skúsenosti súvisiace s integráciou Slovenska do EÚ. Plenárne zasadnutie bolo zorganizované 9.

novembra 2010 a zúčastnilo sa na ňom 160 účastníkov. Na zasadnutí bol prezentovaný projekt

a agenda pracovných skupín. Boli vytvorené 3 pracovné skupiny: Dialóg o vízovej liberalizácii,

Poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj a Obchod a konkurencieschopnosť. Každá skupina

absolvovala štyri stretnutia a pripravila odporúčania (celkom 109), ktoré boli prezentované na

záverečnom plenárnom zasadnutí.

Ukazovatele:

Ukazovatele na úrovni výstupov boli správne zadefinované a naplnené v súlade so zadaním. Zvyšok

logickej rámcovej matice nemal správnu štruktúru. Po výstupoch uvádzal dopady a následne ciele.

Ukazovatele, ktoré boli uvedené k dopadom a cieľom obsahovali zmes aktivít a všeobecných, bližšie

nešpecifikovaných ukazovateľov výstupu.

Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických

a elektronických zariadení (SAMRS/2011/06/01)

48


Rozpočet plán 88.848 EUR ODA + 11.120 EUR spolufinancovanie SAŽP + 3.250 EUR

partner

skutočnosť 73.279 EUR ODA + 8.985 EUR spolufinancovanie SAŽP + 0 EUR partner

Trvanie plán 01.10.2011 – 31.10.2012

skutočnosť 01.10.2011 – 31.10.2012

Partner Ministerstvo životného prostredia, Kišiňov

Kontraktor Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), Bratislava

Cieľ projektu:

Celkovým cieľom projektu bola ochrana životného prostredia pred následkami nevhodného nakladania

s odpadom v Moldavsku. Účelom projektu bolo navrhnúť komplexný systém environmentálne

vhodného nakladania s odpadmi z elektrických a elektronických zariadení založený na európskom

modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov.


Na riadení projektu sa na strane kontraktora aj partnera podieľali dve projektové skupiny. Do projektu

boli zapojení traja zástupcovia partnerskej organizácie a dvaja technickí experti. Za žiadateľa na

projekte pracoval projektový manažér, traja experti, finančná asistentka a asistent projektového

manažéra.

Projekt pozostával z nasledovných aktivít:

1. Úvodné pracovné stretnutie

2. Analýza súčasného stavu nakladania s elektroodpadom

- analýza legislatívnych predpisov Moldavska,

- identifikácia a vytvorenie databázy povinných osôb (výrobcov),

- identifikácia spracovateľských zariadení na elektroodpady v Moldavsku

- študijný pobyt moldavských expertov na Slovensku.

3. Návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom

- návrh systému založeného na európskom modeli rozšírenej zodpovednosti výrobcov,

- návrh téz legislatívnych predpisov,

- návrh systému zberu elektroodpadov v Moldavsku,

- návrh na vybudovanie kapacít na spracovanie elektroodpadov

- návrh inštitucionálneho zabezpečenia a informačného systému,

- návrh systému poskytovania informácií.

4. Záverečný workshop pre odborníkov zo sektoru štátnej správy a zainteresovaných organizácií.

Realizácia projektu prebehla podľa plánu.

Výstupy:

V súlade s plánom aktivít projektu bola za účasti oboch pracovných tímov vypracovaná analýza

súčasného stavu nakladania s elektroodpadom v Moldavsku. Počas dvojdňového študijného pobytu na

Slovensku sa šiesti moldavskí experti (štyri zo štátneho a dvaja zo súkromného sektora) mali možnosť

oboznámiť so súčasným stavom legislatívy v odpadovom hospodárstve a navštívili spracovateľské

zariadenia. Výstupom projektu bol návrh komplexného systému nakladania s elektroodpadom.

49


Vzhľadom k tomu, že v Moldavsku nie sú výrobcovia elektroodpadu, bude sa systém nakladania

s elektroodpadom týkať dovozcov a distribútorov.

Keďže doteraz boli všetky povinnosti a kompetencie riešené štátom, navrhli experti dve možné

riešenia vytvorenia environmentálne vhodného systému nakladania s odpadom z elektrických

a elektronických zariadení. Prvý je založený na rozšírenej zodpovednosti výrobcu, teda preberá

modernú európsku legislatívu a dáva väčší priestor súkromnému sektoru, na ktorý môže vláda

delegovať určité povinnosti. Druhý ponecháva hlavnú úlohu štátu a je založený na centralizovanom

systéme, teda riadenom štátom resp. relevantným ministerstvom. Tento návrh bol prezentovaný počas

záverečného workshopu pre odborníkov zo štátnej správy a zainteresovaných inštitúcií.

Ukazovatele:

Stanovenie ukazovateľov v logickej matici je zmätočné. Samotná intervenčná logika nie je

uvedená správne a ako cieľ uvádza výstup projektu, nie zmenu, ktorá má vďaka projektovým

aktivitám nastať. Ukazovatele sú naviac stanovené veľmi všeobecne bez ich presnejšej

špecifikácie v zmysle kvality, kvantity a času, čo neumožňuje žiadne monitorovanie ich plnenia.


50

Hodnotenie štyroch rozvojových projektov Slovenskej republiky v Moldavsku Proposal

PRÍLOHA Č.4 - EVALUAČNÉ OTÁZKY

Všeobecné Bola odborná pomoc užitočná a produktívna?

Bol počas prípravnej a realizačnej fázy projektu uplatnený participatívny prístup?

Boli na odbornú pomoc vybraní vhodní príjemcovia (organizácie či jednotlivci)?

Boli dosiahnuté ciele odbornej pomoci?

Objavili sa nejaké prekážky, ktoré bránili alebo komplikovali dosiahnutie očakávaných výsledkov odbornej pomoci?

Vyústila odborná pomoc do plánovanej/ potrebnej zmeny?

Bola odborná pomoc vhodná a hospodárna ak berieme do úvahy použité metódy a pokryté oblasti?

Boli merateľné ukazovatele, a intervenčná logika vo všeobecnosti, vhodné?

Boli použité nejaké štatistické alebo iné metódy na meranie zmeny po realizácii projektu?

Relevantnosť/

Relevance Je projekt relevantný vzhľadom na rozvojovú stratégiu partnerskej krajiny a slovenské priority rozvojovej pomoci?

Je projekt relevantný pre partnerskú inštitúciu a pre priamych príjemcov?

Je projekt komplementárny s ďalšími aktivitami slovenskej rozvojovej pomoci a s aktivitami ďalších donorov v danej oblasti a regióne? Účinnosť/

Effectiveness Boli výstupy dosiahnuté v súlade s projektovou dokumentáciou?

Do akej miery prispeli tieto výstupy k dosiahnutiu plánovaných cieľov?

Do akej miery sú výstupy a aktivity projektu v súlade s plánovaným dopadom? Hospodárnosť/

Efficiency Ako hospodárna bola realizácia projektu, vrátane výberu prístupu a metód kde existujú alternatívne možnosti? Boli náklady adekvátne

počtu priamych a nepriamych príjemcov? Ako relevantné boli priebežné náklady vzhľadom na výstupy?

Dopad/

Impact Do akej miery projekt prispel k rozvoju kapacít na miestnej úrovni?

Akú zmenu priniesol projekt príjemcom; koľko ľudí z neho malo úžitok?

Boli identifikované horizontálne priority a premietli sa v projektovom dokumente a počas realizácie projektu? Mal projekt nejaký

výrazný dopad, pozitívny alebo negatívny, na životné prostredie, rodovú rovnosť alebo iné horizontálne priority? Udržateľnosť/

Sustainability Aká je pravdepodobnosť udržania výsledkov projektu po jeho ukončení?

Koľko iných príjemcov, okrem tých, ktorí sa priamo podieľali a projekte, malo alebo pravdepodobne bude mať nepriamo z projektu

úžitok?

51


PRÍLOHA Č.5 – RELEVANTNOSŤ PROJEKTOV

Na posúdenie do akej miery zodpovedali projekty prioritám v hierarchicky nadradených strategických dokumentoch uvádzame v prvom stĺpci priority

uvedené vo výzve a oblasť intervencie projektu (označené červenou), v druhom stĺpci sú uvedené priority Národného programu pre konkrétny rok, v ktorom

bola vyhlásená výzva a posledný stĺpec tabuľky obsahuje priority Strednodobej stratégie ODA

Výzva/ Projekt Národný program Stratégia ODA 2009-2013

n.a.

Rozvoj infraštruktúry

2009

Budovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu,

občianskej spoločnosti a mieru,

Sociálny rozvoj,

Ekonomický rozvoj – budovanie trhového prostredia,

posilnenie makroekonomického prostredia, riadenie

verejných financií, podpora malých a stredných podnikov

Rozvoj infraštruktúry s pozitívnym vplyvom na

trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životného

prostredia

Budovanie demokratických

inštitúcií, právneho štátu,

občianskej spoločnosti a

mieru,

Sociálny rozvoj,

Ekonomický rozvoj –

budovanie trhového

prostredia, posilnenie

makroekonomického

prostredia, riadenie verejných

financií, podpora malých a

stredných podnikov

Rozvoj infraštruktúry s

pozitívnym vplyvom na

trvaloudržateľný rozvoj

a ochranu životného

2010/06

1. Podporu projektov zameraných na aproximáciu práva a noriem danej

krajiny k normám EÚ;

2. Podporu integračných ambícií a budovanie administratívnych

kapacít

2010 Východné partnerstvo

Podporu projektov zameraných na aproximáciu práva a

noriem danej krajiny k normám EÚ;

Podporu integračných ambícií a budovanie

administratívnych kapacít.

2010/07

Budovanie demokratických štátnych a mimovládnych inštitúcií a ich

kapacít stanovených v programovom zámere, komponent: Národný

konvent o EÚ

52


2011/06

1. Politika a administratívny manažment verejného sektora, približovanie k

EÚ: preberanie noriem EÚ, koordinácia a plánovanie prijímania reforiem,

budovanie inštitúcií na upevnenie kapacít a základných systémov riadenia

verejného sektora, podpora fiškálnej politiky, manažment verejných

výdavkov.

2. Posilnenie občianskej spoločnosti: rozvoj občianskej spoločnosti a jej

zapájanie do reformných procesov.

3. Energetická efektivita – vytváranie nástrojov na znižovanie energetickej

náročnosti na lokálnej úrovni.

2011 Moldavsko

Oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na

protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej

vody a rozvodov pitnej vody;

Sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie

prostredia.


53

PRÍLOHA Č. 6 – DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K PROJEKTU 2011/06/01

Hlavné mesto Moldavska Kišiňov (Chisinau), kde v súčasnosti žije cca 1/3 moldavskej populácie (cca 1,2

mil. obyvateľov), je moderné a rýchlo sa rozvíjajúce mesto európskeho štandardu. Okrem iného sa tu

nachádza veľké množstvo obchodov a obchodných centier, ktoré ponúkajú spotrebnú ale aj profesionálnu

elektroniku na rôznej cenovej a kvalitatívnej úrovni. Sú tu obchodné spoločnosti najznámejších svetových

značiek elektroniky, aj bežné obchody sú vybavené elektronickými pokladňami, ľudia používajú mobilné

komunikačné a podobné zariadenia na obdobnej úrovni ako u nás, spoločnosti, firmy, hotely sú plne vybavené

počítačovou technikou, internet je voľne dostupný po hoteloch, obchodoch, verejných zariadeniach

a budovách, dokonca aj v centrálnom parku v meste. Centrálna tržnica má na dvoch poschodiach obchody

s obrovskou ponukou spotrebnej elektroniky rôzneho pôvodu a kvality (od štandardných výrobkov z Ázie až

po ponuku výrobkov z Ruska). Cena takýchto výrobkov je nižšia ako na našom trhu. Celý tento objem

ponuky elektronických zariadení nízkej kvality a životnosti je potenciálnym, rýchlo vznikajúcim odpadom

EEZ z dôvodu ich nízkej kvality a krátkej životnosti a upotrebiteľnosti.

Čo sa týka odpadu z EEZ, Moldavsko zatiaľ nemá zavedený žiaden iný systém riešenia a nakladania

s odpadmi okrem ich ukladania na skládky tuhého komunálneho odpadu (TKO). Pravdepodobne najväčším

producentom odpadov (TKO vrátane odpadov z EEZ) je mesto Kišiňov, ktoré využíva v pomerne veľkej

vzdialenosti od mesta starú povrchovú baňu, kde sa tento odpad bez separácie odváža. Za odvoz odpadov

zodpovedá výlučne mesto so skoro 100% podporou štátnej pomoci. Podobný systém je organizovaný aj

v iných mestách. O riešení odpadov v menších obciach a na vidieku neboli podané bližšie informácie, tu sa dá

však predpokladať, že odpad z EEZ je omnoho menší až minimálny.

Mesto Kišiňov zaviedlo v roku 2012 separáciu dvoch komodít – starého papiera a plastových (PET) fliaš.

V meste sú rozmiestnené špeciálne kontajnery na odkladanie separovaného odpadu. O odvoz a spracovanie

takýto separovaných zložiek odpadu sa stará súkromná spoločnosť naviazaná na špecializovanú organizáciu

na spracovanie odpadov v Rumunku, kam sa obsah takto získaného materiálu bez spracovania odváža.

Moldavsko však urobilo za posledné obdobie významný pokrok v riešení narábania s odpadom vo

všeobecnosti. V prvom rade zvýšilo politický záujem zosúladiť svoju environmentálnu politiku a jej

vynútiteľnosť cez národnú legislatívu a to najmä s komunitárnym právom EÚ ako aj s relevantnými

medzinárodnými dohovormi. K tomu im pomáha početná zahraničná pomoc či už na úrovni metodickej

a praktickej ale aj inštitucionálnou podporou, školením a vzdelávaním. Koordináciu tejto pomoci a jej

zapracovanie do právnych a technologických opatrení Moldavska zabezpečuje vyššie spomenutý odbor

EPPO. Pomerne veľa sa vkladá aj do tretieho sektora aj keď situácia medzi mimovládnymi

a špecializovanými (komorovými) organizáciami zatiaľ nie je celkom optimálna. Lepšia situácia je pri

podnikateľských subjektoch, najmä pri spoločnostiach, ktoré obchodujú alebo distribuujú, resp. narábajú

s EEZ na profesionálnej úrovni (prípadne majú väzbu na zahraničné profesionálne zabezpečené a vedené

spoločnosti).

Priority Moldavska v oblasti životného prostredia


54

V rámci environmentálnej politiky Moldavska je riešenie odpadov (vo všeobecnosti) jednou z dominantných

priorít. Moldavsko je najmä poľnohospodárska krajina, nie je tu vyvinutý väčší priemysel. Odpady, ktorých

nárast sa dá očakávať (čo je uvedené aj v spomínanej stratégii), sa týkajú najmä bežnej spotreby a najmä

z poľnohospodárskej činnosti (používanie chemikálií). Chýbajú im najmä dostatočné informácie o budovaní

nových skládok odpadu a ich technickom a technologickom zabezpečení v súlade s environmentálnymi

požiadavkami a s permanentným monitoringom vplyvov. V časti II. stratégie Hlavné a špecifické strategické

princípy a ciele sú v sekcii 2/5 uvedené aj princípy nakladania odpadov z EEZ nasledovne:

- zaistenie zberu a obnovného cyklu elektronických zariadení na konci ich životnosti a využiteľnosti,

- zaistenie možnosti, že posledný majiteľ takýchto zariadení bude môcť odovzdať bez odplaty tieto

zariadenia na sústredený zber a do obnovného cyklu,

- rozšírenie možností obnovného využitia a/alebo recyklácie elektronických zariadení s ukončenou

životnosťou.

Tento režim je dlhodobý a bude vyžadovať nemalé personálne a ekonomické zdroje ako aj mimoriadne

intenzívnu spoluprácu so zainteresovanou verejnosťou. Je to však dobre strategicky nasmerovaná cesta

a akákoľvek pomoc pri zabezpečovaní tohto cieľa je vítaná.

Za ďalší úspešný krok sa považuje príprava a vznik komplexného zákona o odpadoch. Príprava nového

a moderného zákona bola ukončená v lete 2013 za účinnej spolupráci a koordinácii s početnými záujmovým

združeniami, organizáciami a podnikmi. Koordináciu prípravy zákona v súlade s Akčným plánom Stratégie

zabezpečoval odbor EPPO. Zákon je v súčasnosti predložený na verejnú diskusiu a na pripomienkovanie

početnými zložkami štátnej a verejnej správy a samosprávy. Očakáva sa, že vláda Moldavskej republiky

v krátkej dobe v prvej polovici 2014 tento zákon aj prijme. Na druhej strane jeho prijatie v tejto podobe (a vo

vysokej kompatibilite s komunitárnym právom EÚ) nie je garantované, nakoľko sa blížia parlamentné voľby

v Moldavsku, ktoré môžu zmeniť súčasný postoj vlády k uvedenej právnej norme. Po schválení tohto zákona

sú už pripravené početné národné alebo regionálne normy a legislatíva, ktorá v zmysle uvedeného Akčného

plánu bude schvaľovaná a uvádzané do praxe. Ciele a úlohy Akčného plánu sú presne definované do roku

2017 (odhadovaná ekonomická náročnosť Akčného plánu je 145 168 000 EUR).


55

PRÍLOHA Č. 7 – ZADÁVACIE PODMIENKY

Terms of Reference

for

Evaluation of 4 Development Projects of

the Slovak Republic in Moldova

Technical assistance

The list of projects:

DWD – Drinking Water for Dezghinja (Pitná voda pre obec Dezghinja), SAMRS/2009/07/06

Slovakia and European future of Moldova (Slovensko a európska budúcnosť Moldavska

/budovanie kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre

európsku budúcnosť Moldavska/), SAMRS/2010/06/04

National EU Convent in Moldova (Národný konvent o EU v Moldavsku), SAMRS/2010/07/01

Implementation of the appropriate environmental system for disposal of electric and electronic

devices (Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických a

elektronických zariadení), SAMRS/2011/06/01

Contents

I ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION .................................................................... 56

II BACKGROUND INFORMATION ....................................................................................... 56

III PURPOSE OF THE EVALUATION ..................................................................................... 58

IV DELIVERABLES EXPECTED FROM THE EVALUATION ............................................. 60

V EVALUATION TEAM – QUALITIES AND REQUIREMENTS ........................................ 61

VI EVALUATION METHODOLOGY ...................................................................................... 62


56

VII IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS ................................................................... 64

VIII TENDER PROCESS ...................................................................................................... 66

I ELIGIBILITY AND OTHER INFORMATION

Eligibility criteria: A legal entity, e.g. a company/ research institution/ civil society organization/

professional association, will conduct the evaluation. The evaluating institution will

provide (or subcontract) a Lead Evaluator and Technical Consultants (if needed)

in order to assess the projects on technical grounds (details specified below).

Duration: Period of October 14, 2013 – December 10, 2013

Terms of Payment: Schedule of installments:

Final installment in the amount of 100% payable upon satisfactory completion

and approval by UNDP of all deliverables, including the final version of an

Evaluation Report.

II BACKGROUND INFORMATION Slovakia’s interests in and commitment to development assistance result from its membership in international

organizations and participation in related initiatives. As such, it shares the responsibility for global

development and associated moral obligations. These circumstances represent the basis for the provision of

Slovak Official Development Assistance (ODA) under the symbol of Slovak Aid. Since joining the OECD in

2000, Slovakia’s approach to development issues has changed and it is now an active member of the donor

community. In 2002, Slovakia accepted its financial obligations at the EU summit in Barcelona and the UN

International Conference on Financing for Development. Following its accession to the EU, Slovakia became

involved in the EU decision-making process and Slovak institutions and organizations began their

participation in different projects funded by the EU. In December 2005, the European Consensus on

Development was jointly adopted by the Council of Europe and its Member States, the European Commission

and the European Parliament. This document reflects the European states’ agreement to contribute to the

eradication of poverty and build a more peaceful and equitable world.

Slovakia has been engaged in the development assistance to Moldova since 2009. The development

assistance has been delivered via Slovak Agency for International development cooperation (SAIDC) and has

been focused on building democratic institutions, the rule of law, civic society and peace; economic and

social development, infrastructure development with a positive impact on sustainable development and

environmental protection; sharing transitional experience, support of integration effort and development of

administration capacities.


57

MFEA SR, as main guarantee of the Official Development Assistance, is responsible for efficiency of the

ODA and transparent management of funds. In order to analyze results achieved in the field of bilateral

development aid and to switch from the project to programmatic approach in development assistance, MFEA

SR has decided to conduct evaluation of the bilateral development projects implemented in recent years.

Republic of Moldova is an integral part of Europe and became an independent and sovereign State on the 27th

of August 1991. Moldova experienced significant political uncertainty between 2009 and early

2012.In March 2012 a group of political parties merged in Alliance for European Integration

finally formed a government and has committed themselves to achieving such goals as European

integration and promoting a balanced, consistent and responsible foreign policy.

There were number of projects implemented in Moldova, all of them managed by SAIDC, out of which

four were selected for the evaluation:

1. DWD – Drinking Water for Dezghinja (Pitná voda pre obec Dezghinja), SAMRS/2009/07/06

The project was implemented by ADRA Slovakiain cooperation with ADRA Moldova in Gagauzia,

autonomous territorial unit, with the problems relating to drinking water supply. The project allowed

using renovated old artesian wells together with water reservoirs and piping. Total project budget:

139,356 EUR

2. Slovakia and European future of Moldova (Slovensko a európska budúcnosť /budovanie

kapacít pre dialóg moldavského mimovládneho sektora do štátnou administratívou pre

európsku budúcnosť Moldavska/), SAMRS/2010/06/04

The aim of the project was to support development of capacities of NGOs in Moldova and

communication of NGO sector with state administration on issues relating to European future. The

project was implemented by Pontis Foundation in cooperation with East Europe Foundation and

Government office of Moldova. Total project budget: 102,471 EUR.

3. National EU Convent in Moldova (Národný konvent o EU v Moldavsku), SAMRS/2010/07/01

The project was implemented by the Research Center of Slovak Foreign Policy Association in

cooperation with Institute for Development and Social Initiatives (IDIS) ‘Viitorul’. The project was

aimed at the institutionalization of the public debate on the issues of EU integration in

Moldova on the basis of partnership among the governmental, non-governmental, business and

interest institutions as well as at building and strengthening Moldova’s capacities for negotiations of

the Association Agreement, implementation of the instruments of the Eastern Partnership and the

trade liberalization agreement with the EU. Total project budget: 107,063 EUR.


58

4. Implementation of the appropriate environmental system for disposal of electric and electronic

devices (Zavedenie systému environmentálneho vhodného nakladania s odpadom z elektrických

a elektronických zariadení), SAMRS/2011/06/01

The project was implemented by the Slovak Environmental Agency in cooperation with the Ministry

of Environment in Moldova. The project aim was to support Moldova in preparation and development

of environmental legislation and its harmonization with legal rules of EU. Along with this, the project

supported development of professional capacities and rising of awareness of state employees and

public in environmentally appropriate waste disposal. Total project budget: 88,848 EUR.

III PURPOSE OF THE EVALUATION This evaluation is to be accomplished taking into consideration the OECD-DAC Criteria for Evaluating

Development Assistance4, the UNDP Evaluation Policy5 and the Ethical Code of Conduct for UNDP

Evaluations6.

This evaluation is initiated by the UNDP Regional Centre for Europe and CIS in Bratislava (“UNDP

BRC”) on behalf of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic (“MFEA SR”)

and the Slovak Agency for International Development Cooperation (“SAIDC”).

This evaluation will be overseen by a reference groups, consisting of representatives of UNDP BRC, MFEA

SR and SAIDC. Communication between the Evaluator and all relevant parties will be facilitated by the

UNDP BRC, which will serve as a focal point during the evaluation.

The principal purpose of this evaluation is to obtain information about the results and impacts of the

given projects. This information will be used in decision-making process regarding further initiatives in the

area of technical assistance and sharing transitional experience in general and development interventions of

the Slovak Republic in Moldova. Conclusions of this evaluation will be used by the MFEA SR and SAIDC,

working together with UNDP BRC (Slovak-UNDP Trust Fund), as well as by the Embassy of the Slovak

Republic in Kishinev.

The Evaluator is to address the above-mentioned projects of the Slovak Aid in Moldova implemented within

2009-2011 and their implications for the area of technical assistance and sharing transitional experience.

EVALUATION QUESTIONS – TO BE ANSWERED FOR EACH PROJECT: 7

GENERAL QUESTIONS

1. Was the technical assistance helpful and productive?

4 see http://www.oecd.org/document/22/0,2340,en_2649_34435_2086550_1_1_1_1,00.html

5 see http://www.undp.org/evaluation/methodologies.htm

6 included in background documents available upon request

7 If the evaluator concludes that a project’s intervention logic has to be “reconstructed” (i.e. if the Project Document does not define

the logic in a sufficiently clear, uniform way, coherent with generally agreed development goals), it will be the responsibility of the

evaluator to do so prior to answering the Evaluation Questions.

http://www.oecd.org/document/22/0,2340,en_2649_34435_2086550_1_1_1_1,00.html

http://www.undp.org/evaluation/methodologies.htm


59

2. Was the participatory approach applied during project preparatory and implementation phases?

3. Were appropriate beneficiaries (organizations or individuals) selected for the technical assistance?

4. Were the goals of the technical assistance accomplished?

5. Were any barriers encountered that prevented or hindered achieving the expected outcomes of

the technical assistance?

6. Has the technical assistance resulted in planned/ needed change?

7. Was the technical assistance appropriate and efficient considering the used methods and covered areas?

8. Were the measurable indicators and intervention logic in general appropriate?

9. Were any statistical or other methods applied to measure change after the project implementation?

RELEVANCE

1. Is the project relevant to partner country development strategy and Slovak ODA priorities?

2. Is the project relevant for the partner institution and direct beneficiaries?

3. Is the project complementary with other Slovak ODA activities and activities of other donors in the

respective field and region?

EFFECTIVENESS

4. Were outputs achieved in accordance with the project document?

5. To what extent have these outputs contributed to the desired objectives?

6. To what extent are the outputs and activities of the project consistent with the intended impact and effect?

EFFICIENCY

7. How cost-efficient was the project implementation, including the choice of approaches and methods

where alternative options exist? Were the costs commensurate with the number of direct or indirect

beneficiaries?

8. What was the relevance of the running costs to the outputs?

IMPACT

9. To what extent the project contributed to development of capacities at local level?

10. What difference has the project made to the beneficiaries; how many people/organizations have

benefited?

11. Were the cross-cutting issues identified and reflected in the project document and during project

implementation? Has the project had any distinct impact, positive or negative, on the environment, gender

issues or other cross-cutting issues?

SUSTAINABILITY

12. How likely are project results to remain sustainable after the project’s conclusion?

13. How many other beneficiaries than those directly involved in the project have benefited, or are likely to

benefit, indirectly?


60

Conclusions of this evaluation are to answer the above-defined questions for each project.

Recommendations should be formulated (1) at the project level, i.e. what steps should be taken next in a

potential successive project; which elements used until today can be recommended for replication, and which

should be avoided, etc. In addition, recommendations are expected also (2) at the sector level of planning

future development interventions by Slovakia in Moldova in the area of technical assistance and sharing

transitional experience.

IV DELIVERABLES EXPECTED FROM THE EVALUATION

INCEPTION REPORT

Delivery of the Inception Report is expected from evaluation team prior to the field mission to the partner

country:

Detailed elaboration of methodology to be used, including its application to the respective Evaluation

Questions;

Summary of preliminary findings made on the basis of documentation provided by UNDP BRC,

SAIDC and MFEA SR;

Issues to be examined/ hypotheses to be verified at the field mission to the partner country;

Planned schedule of the field mission.

The Inception Report shall be written in Slovak language. The length of the Inception Report shall be

approximately 5-15 pages in total.

The Evaluator is to submit the Inception Report to UNDP BRC at least 5 working days (preferably sooner)

in advance of the planned departure to the field mission. The evaluation team is expected to start the field

mission only after UNDP BRC has endorsed this report on behalf of the Reference Group.

EVALUATION REPORT

The key product expected at the close of this evaluation is an Evaluation Report, a comprehensive analytical

report in Slovak language, including an executive summary in Slovak and English languages, which should,

at least, include the following contents:

Executive summary – of not more than 4 pages in length

Brief summary of the projects

Context and purpose of the evaluation

Main conclusions, recommendations and lessons learned

Introduction

Purpose of the evaluation

Key issues addressed

Methodology of the evaluation

Description of the projects and their development context


61

Conclusions (focused on answering the Evaluation questions defined in this Terms of Reference or other

evaluation questions raised by Evaluator)

Recommendations for upcoming interventions of Slovak Aid

Actions to reinforce benefits from the project

Proposals for future project design, implementation, monitoring and evaluation

Suggestions for strengthening ownership, management of potential risks, increasing sustainability

Annexes: Terms of Reference, itinerary, overview of field visit(s), list of persons interviewed, documents

reviewed (as needed and useful according to the Lead Evaluator)

The length of the Evaluation Report (covering all assessed projects) should not exceed 80 pages in total

(excluding annexes).

V EVALUATION TEAM – QUALITIES AND REQUIREMENTS The Evaluator shall have prior experience in the evaluation of comparable development projects or

programmes. Prior experience with delivery of development assistance in general is an advantage. The

Evaluator will provide experts conducting the evaluation, namely one Lead Evaluator and an appropriate

number of Technical Consultants (if applicable or necessary).

An offeror may provide fewer or more technical consultants at his/her discretion, who will be able

sufficiently to cover expertise required to assess all the projects.

Overall, the technical consultants must be able to demonstrate in their CVs sufficient knowledge of the

subject matter of the projects to which they will be assigned in the evaluation. Further, the proposal must

specify to which of the projects, individual technical consultants are to be assigned.

Both the Evaluator as a legal entity and the experts as individuals must be independent from both the policy-

making process and the delivery and management of development assistance in question, i.e. they must not

have participated in the preparation and/or implementation of the assessed projects and must not be in a

conflict of interest with project-related activities.

Specifically, either the Evaluator (i.e. the organization) or the Lead Evaluator (i.e. the coordinating person

assigned for this evaluation) cannot have lead the implementation of any project of bilateral Official

Development Assistance of the Slovak Republic undertaken in developing countries.

The Technical Consultants cannot have been involved in the implementation of the Slovak bilateral

development assistance in Moldova or other country in the last 5 years.

The Lead Evaluator will perform the following tasks:

Lead and manage the evaluation mission;

Design the detailed evaluation scope and methodology (including the methods for data collection and

analysis);

Decide on the division of labour within the evaluation team;

Conduct an analysis of the outcome, outputs and partnership strategy (as per the scope of the

evaluation described above);

Communicate with the evaluation manager/focal point on the part of UNDP and incorporate/react to

comments by the Reference Group, channeled via the UNDP focal point;

Draft related parts of the evaluation report;

Finalize the whole evaluation report; and


62

Present key findings in form of an oral presentation at the MFEA SR or UNDP BRC.

Required qualification for the Lead Evaluator:

University degree;

Documented expertise in evaluation and knowledge of Project Cycle Management are requirements;

Work experience in relevant areas for at least 5 years;

Experience with assistance to transition/developing countries (i.e. in any phase of the project cycle)

will be an asset;

Experience from transition/developing countries in general, Eastern Europe in particular, will be an

asset;

Demonstrable analytical skills and excellent English communication skills are a requirement;

Working knowledge of Moldovan/Romanian, Russian language will be an asset;

Knowledge of Slovak (Czech) language is required as the most of background materials are in Slovak

language.

The Technical Consultants will provide input in reviewing all project documentation and will provide the

Lead Evaluator with a compilation of information prior to the evaluation mission.

Specifically, they will perform the following tasks:

Review documents;

Prepare a list of the outputs achieved under the projects;

Participate in the design of the evaluation methodology;

assess the approach, outputs and achievement of objectives on technical grounds, taking into account

international findings and experience in the areas concerned;

Draft related parts of the evaluation report;

Assist Lead Evaluator in finalizing document through incorporating suggestions received on draft

related to their assigned sections.

The Technical Consultants’ qualifications have to correspond to the respective subject matters of the

projects to which they will be assigned in the evaluation. Furthermore, their competencies and experience

should be sufficiently described in their CVs, since those will be assessed in the course of evaluation of

submitted proposals.

Furthermore, reliable working knowledge of Slovak language is required, since many background documents

only exist in and outputs are to be produced in Slovak.

VI EVALUATION METHODOLOGY


63

The Evaluator is responsible for designing the evaluation methodology. The evaluation will be undertaken

in line with Standards for Evaluation in the UN System and Norms for Evaluation in the UN System8.

Selected approaches should be in accordance with international criteria and professional norms and standards

(as adopted by the UN Evaluation Group9). Significant changes to agreed methodology must be cleared by

UNDP BRC before being applied by the evaluation team.

The evaluation must provide evidence-based information that is credible, reliable and useful. Messages

conveyed in the reports must be sufficiently brief, clearly explained, intelligible to the Reference Group and

subsequent users of the Evaluation Report.

The evaluation should provide gender-disaggregated data in cases where it will appear useful for users of

the Evaluation Report and, at the same time, where it is realistically possible to obtain such data.

The evaluation will take place both at the Evaluator’s headquarters (desk phase) and in the field (evaluation

mission). The Evaluator is expected to follow a participatory and consultative approach ensuring close

engagement with the key stakeholders as well as relevant institutions, both of the public sector and non-

governmental, in Moldova.

The Evaluator is expected to consult all relevant sources of information, such as the project document,

project reports (annual reports, final report), project budget revision, strategic and legal documents, and any

other material that s/he may consider useful for evidence-based assessment. A list of documents to be

reviewed is included in background documents available upon request.

The Evaluator is expected to visit the project sites and hold interviews with representatives of Moldovan

national, regional or local authorities as needed for the evaluation. The methodology used by the Evaluator

must be explained in the report in detail.

The Evaluator is advised to use, among other methods, interviews as a means of collecting data. Interviews

are suggested to be held with the following organizations (not an exhaustive list):

UNDP BRC (Bratislava);

8 See http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=22

and http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=21

9 See http://www.unevaluation.org/index.jsp

http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=22

http://www.unevaluation.org/papersandpubs/documentdetail.jsp?doc_id=21

http://www.unevaluation.org/index.jsp


64

MFEA SR, Department of Development Cooperation and Humanitarian Aid (Bratislava);

SAIDC (Bratislava);

The Embassy of the Slovak Republic (Kishinev);

implementing institutions of the Slovak bilateral projects;

project partners in Moldova, beneficiaries in Moldova;

relevant Moldovan authorities (at entity, federal or local level as needed in the project context).

Although the Evaluator should feel free to discuss with the authorities concerned all matters relevant to its

assignment, it is not authorized to make any commitment or statement on behalf of UNDP or Slovak

governmental institutions or the project management.

VII IMPLEMENTATION ARRANGEMENTS

The principal responsibility for managing this evaluation lies with UNDP BRC. Among other duties, UNDP

BRC will contract the Evaluator and ensure the timely provision of fees for the Evaluator. The evaluation

team is expected to set up stakeholder interviews, arrange the field mission, etc. However, it may request

assistance of the Embassy of the Slovak Republic in Kishinev, especially regarding consultations with

Moldovan governmental institutions (if applicable). The Evaluator should rely on the Embassy’s staff only to

a justified extent.

During the field mission, the evaluation team might be accompanied by a representative of UNDP BRC.

However, any accompanying person shall refrain from interfering with the evaluators’ data collection and

analysis, in order not to compromise the independence of the evaluation in any way.

During the field mission, the Evaluator is expected to visit the Embassy of the Slovak Republic in Kishinev

for a short (de-)briefing to share information on both logistical arrangements and (preliminary) substantive

findings of the evaluation.

Timeframe for submission of the Inception Report: at least 5 working days (preferably sooner) before

departure to the evaluation mission.

The Inception Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically by e-mail to the

UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.: +421-2-59337

215, e-mail: [email protected]).

Time frame for submission of the first draft of the Evaluation Report: no later than 3 weeks after conducting

the evaluation mission. The final version of the Evaluation Report is to be submitted by 25 November 2013.


65

The Evaluation Report shall be submitted in one signed printed copy and once electronically on CD and e-

mail to the UNDP BRC (Ms. Zuzana Letkova, address: Grosslingova 35, 811 09 Bratislava, Slovakia, tel.:

+421-2-59337 215, e-mail: [email protected]).

Prior to approval of the final report, a draft version shall be submitted to UNDP BRC for comments made by

the Reference Group. UNDP BRC will make sure to deliver those comments to the Evaluator as soon as

possible and no later than 10 working days after the draft report submission.

If any discrepancies have emerged between findings of the Evaluator and UNDP BRC on behalf of the

Reference Group, these should be explained in an annex attached to the final report.

In the preparation of a timeframe and a price offer, candidates should also take into account activities below

(not an exhaustive list); blank fields are at the Evaluator’s discretion:

Activity Evaluator / timeframe

No. of days

Desk review and preparation of the inception

report

Meeting of the evaluators with the reference

group (Bratislava)

approx. 1

Meeting of the evaluators with relevant

stakeholders in Bratislava

approx. 1-3

Field mission to Moldova (interviews,

questionnaires, de-briefings, drafting evaluation

report on mission)

approx. 10

Drafting of the evaluation report – in the office;

validation of preliminary findings with

stakeholders

Finalization of the evaluation report


66

Activity Evaluator / timeframe

No. of days

(incorporating comments received on first draft)

Presentation of the conclusions (Bratislava) approx. 0.5

TOTAL working days

The proposed time frame for the evaluation and field mission to Moldova is during the period from October

14, 2013 till November 30, 2013. The assignment as a whole is to end no later than 10 December 2013.

VIII TENDER PROCESS Interested offerors are requested to apply per Instructions to Offerors.

REQUIRED DOCUMENTS FOR SUBMISSION

Please specify within your technical proposal the following:

REGISTRATION OF COMPANY/CIVIL SOCIETY ORGANIZATION/PROFESSIONAL

ASSOCIATION, ETC. (ANY LEGAL ENTITY IS ELIGIBLE);

PROFILE OF COMPANY/CIVIL SOCIETY ORGANIZATION/PROFESSIONAL ASSOCIATION

AND A LIST OF IMPLEMENTED PROJECTS WITH A REFERENCE LIST AND CLIENT

CONTACTS FOR REFERENCE CHECK INDICATING THE E-MAIL ADDRESSES OR FAX

NUMBERS FOR CONTACT PERSONS;

CVS OF THE PROPOSED LEAD EVALUATOR AND TECHNICAL CONSULTANTS (ALSO CVS

OF ANY OTHER EXTERNAL OR INTERNAL EXPERTS NEEDED FOR THE EVALUATION, IF

APPLICABLE);

CLEAR PRESENTATION OF THE PROPOSED METHODOLOGY, OUTLINING ALL STEPS THAT

WILL LEAD TOWARDS THE COMPLETION OF THE ASSIGNMENT;

Please provide also information on corporate social responsibility (CSR) and “green” efforts/

green policy of the company. If two proposals are evaluated to be identical or with minimal

differences, company with a better green program/ policy may be given preference.

evaluácia vybraných projektov v moldavsku

Documents