drogovÉ zÁvislosti

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)1

Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZ

DROGOVÉDROGOVÉZÁVISLOSTIZÁVISLOSTI

DROGOVÉDROGOVÉZÁVISLOSTIZÁVISLOSTI

Prevencia a liečba pri Prevencia a liečba pri drogových závislostiachdrogových závislostiach

doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.

Drogové závislostiDrogové závislostiÚvod – Historické kontexty užívania drogEpidemiológia drog na Slovensku a v EurópePrehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drogOrganizmus a osobnosť u drogovo závislýchPopulačné a školské prieskumy o drogáchPrevencia a liečba pri drogových závislostiachDoliečovanie, svojpomoc & reintegrácia


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZPrevencia v oblasti alkoholu a

drogPredstava Organizácie spojených národov, a najmä Svetovej zdravotníckej organizácie aj UNICEFu, o zdraví pre všetkých v 21. storočí je, že zdravie a kvalita života sú základným právom každej ľudskej bytosti. Ochrana a podpora zdravia a kvality života všetkých detí, dospievajúcich a mladých ľudí sú podstatné v zmysle Dohody WHO o právach dieťaťa, aj v zmysle politiky WHO – Zdravie pre všetkých v 21. storočí.

Vo vzťahu k mladým ľuďom a alkoholu, Európsky akčný plán proti alkoholu na roky 2000-2005 kladie dôraz na potrebu poskytnúť podporné prostredie doma, v škole, na pracovisku a v miestnom spoločenstve, aby sa mladým ľuďom dostalo ochrany od tlakov na pitie a aby sa znížil rozsah a závažnosť škôd súvisiacich s alkoholom:



Prevencia v oblasti alkoholu a drog„...Globalizácia médií a trhu stále viac tvaruje vnímanie,

výber a správanie sa mladých ľudí. Je tu tendencia, že stále viac mladých ľudí sa podobne oblieka, počúva tú istú hudbu, pozerá sa na tie isté filmy, komunikuje cez internet, hrá rovnaké počítačové hry a osvojuje si globálne návyky...“

„...Na jednej strane, veľa mladých ľudí má dnes oveľa väčšie možnosti a viac hotovosti ako kedykoľvek predtým, ale sú aj zraniteľnejší voči agresívnym technikám predajcov konzumných produktov a škodlivých látok, medzi ktoré patrí aj alkohol...“

„...Na strane druhej, prevládajúca ideológia voľného trhu narušila v mnohých krajinách existujúce siete verejno-zdravotníckej starostlivosti a oslabila sociálne štruktúry použiteľné pre mladých ľudí. Existujú taktiež sub-kultúry mladých, občas spojené s užívaním alkoholu a drog. Rýchle spoločenské a ekonomické zmeny, občianske nepokoje a konflikty, chudoba, odcudzenie od dominantnej kultúry, bezdomovstvo a izolácia, dotlačili mnohých mladých ľudí k tomu, aby dovolili alkoholu, drogám a tabaku hrať rozsiahlu a deštruktívnu úlohu v ich živote...“


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZPrevencia v oblasti alkoholu a

drog...“Hlavným tejto celkovej preventívnej stratégie a opatrení, ktoré je

potrebné prijať, je to, aby sme predišli ďalšiemu zhoršovaniu sa situácie v oblasti abúzu a závis-losti od alkoholu, tabaku a ostatných drog (ATOD). Preto je nevyhnutne potrebné:

Orientovať a sústrediť primárnu prevenciu na deti, mládež a rodiny a zabezpečiť financie na jej primerané vykonávanie;

pravidelne monitorovať indikátory abúzu drog a poznať situáciu a trendy v drogách a detí a mládeže a preto, aby sme dokázali prijať cielené preventívne opatrenia vzhľadom na rizikové skupiny alebo regióny;

zahrnúť výučbu a výcvik v oblasti drogovej prevencie do osnov a programov univerzitnej a postgraduálnej výučby učiteľov, spolu so špeciálnymi kurzami pre vybratých koordinátorov prevencie

vykonávať dlhodobé intervenčné preventívne projekty a monitorovať nielen ich priebeh z hľadiska hospodárnosti, ale i terapeutickej účinnosti, a to podľa celoeurópsky akceptovaných a štandardných pravidiel a postupov;

zahrnúť do postgraduálneho vzdelávania lekárov programy orientované na prvý kontakt s užívateľmi drog, na detoxifikáciu mladých drogovo závislých, ako aj na tých, ktorí sa pri experimentovaní s drogou, alebo pri jej rekreačnom užití predávkujú;

v rámci prístupu kontinuitnej starostlivosti, ktorý obsahuje a dáva do súladu a nadväznosti prevenciu, liečbu, rehabilitáciu a väzenské programy – zabezpečiť účinnú sekundárnu prevenciu a návrat pacientov do ich pôvodného prostredia po období liečby;

podporovať mimovládne organizácie a zabezpečiť dodržiavanie preventívnych, vzdelávacích a terapeutických štandardov...“



NÁVRH KOORDINAČNÉHO

MECHANIZMU ...“Súpis projektov NPPZ a NPBD, ktoré patria do oblasti protidrogovej

prevencie.Štátna sféraNGOs aktívne v primárnej a sekundárnej prevenciiOboznámiť ich zodpovedných riešiteľov (prezidentov, predsedov, atď.) s

aktualizáciou NPPZ a NPBD a prioritou "prevencia drogových závislostí", s úlohami grémia národných koordinátorov.

Priebežné oboznamovanie identifikovaných riešiteľov projektov a ďalších kľúčových osôb v regionálnych aj lokálnych činnostiach s novo iniciovanými projektmi, s možnosťami zapojenia sa do medzinárodných aktivít v rámci PHARE, Rady Európy a UNDCP; najprv cestou Bulletinu alebo Newsletter, neskôr e-mailom.

Stála spolupráca s Generálnym sekretariátom Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Vytvorenie spätnej väzby na poskytovanie ale aj získavanie informácií, dát a dokumentov a ich opätovné šírenie smerom k riešiteľom, resp. realizátorom preventívnych projektov.

Usilovať sa ustanovenie odvodu zo zisku za alkohol a tabakové výrobky priamo do prevencie, najmä napĺňaním ŠFZ alebo Protidrogového Fondu.

Okrem formálnych postupov, ako posudky návrhov, či oponentúry, vytvoriť priestor pre neformálne kontakty (napr. vo vyhradenom čase telefón + odkazovač), alebo spoločné akcie ako sú krátke semináre, ukážky programov, a pod., na rotačnej báze)...“



Univerzálny a selektívny preventívny program

Uskutočňovaný špeciálne školenými pedagógmi na základných školách.

1 Univerzálny preventívny programÚVOD

2 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia A.I. KOGNITÍVNY MODUL

3 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia B.I. KONATÍVNY MODUL

4 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia C.I. EMOCIONÁLNY MODUL

5 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia FAKTOGRAFIA


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZSumár predchádzajúcich

snímok:

Ak si totiž preberieme uvedené ciele a prostriedky bod po bode, zistíme, že spoločenské priority a ekonomické tlaky dnes odsúvajú do úzadia aj v minulosti viacej papierovú, ako skutočnú prevenciu. Ide napr. o časovo neobmedzený predaj alkoholu, jeho relatívne zlacnenie voči základným potravinám, službám, chystané povolenie reklamy na všetok alkohol. Prevencia samotná však znamená systémový pohľad na abúzus alkoholu a drog, čo si vyžaduje zmeny v tradičnom prístupe k legálnym drogám, aj zmeny v myslení o chorobe.

Bla

Bla

Bla

Ak som vás dostatočne vystrašil alebo znudil predošlými úryvkami z globálnych programov OSN, WHO, aj od nás, pokúsim sa to napraviť...


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZPotreba zmeny v myslení o Potreba zmeny v myslení o

chorobechorobeAko uvádzal Albee (1980) – medicína sa tradične sústreďovala úspech spočívajúci v kvalitnej liečbe choroby. Choroba, ktorá nevznikla (hoci mohla, no preventívne zásahy tomu zabránili), sa vlastne za úspech medicíny nepokladá: jej pravá úloha predsa nespočíva v starostlivosti o zdravých, ale v liečbe, čím nanajvýš ak chráni zdravých (pred nákazou a pod.).

Týka sa to najmä primárnej prevencie, čo je veľmi zložitý jav: Aj keď podmienkou jej úspechu sú i opatrenia zdravotníckeho charakteru, musia ich doplniť opatrenia s dosahom aj na iné rezorty a ich finančné záujmy, takže presadenie preventívnych opatrení je problematické všade na svete.



chorobechorobeMnohé návrhy, ba dokonca i realizované preventívne programy sa nestretávajú ani so skutočným pochopením, ani s úspechom.

Prevencia sa berie buď ako univerzálny všeliek, alebo čosi neúčinné a zbytočné. Súvisí to s pohodlnou predstavou, že je ľahšie zahrnúť deti a mladých ľudí papierovými, povrchno-osvetárskymi “darmi“ prevencie, než ich trpezlivo učiť životné zručnosti alebo im vštiepiť určitý stupeň sebaovládania a skromnosti. Najlepšie, samozrejme, vlastným príkladom.

Slová nemajú šancu zoči-voči príťažlivosti osobného príkladu, ako to v prirodzenom experimente zreteľne demonštrovali Zejgarniková a Bratus: Deti z materskej škôlky sa mali zahrať na “dospelé“ narodeniny, svadbu a pod. Spravidla prišlo k tomu, že deti verne napodobnili vonkajší obraz oslavy: „prípitky“, “štrnganie čiaš“, “pitie vína“, s nasledujúcimi piesňami, neistou opitou chôdzou.


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZPonuka šampanského od rodičov pre

vlastné deti ako prípitok na Nový rok

50 51,4 56,159,5

67,775,1 77,8

88,3

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

7 8 9 10 11 12 13 14vek

Zdroj údajov: NCPZ, CPLDZ Bratislava, 1994; Spracovanie a grafika: A. Nociar


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZPonuka akéhokoľvek alkoholu zo strany dospelých,

vrátane rodičov

Zdroj údajov: NCPZ, CPLDZ Bratislava, 1994; Spracovanie a grafika: A. Nociar

14,718,6

25 24,7

30,6

41,3

49,5

60,5

84,288,3

93,597,2

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18vek

%



Potreba zmeny v myslení o Potreba zmeny v myslení o chorobechorobeChorobu možno z hľadiska jej významov pre jednotlivca aj

spoločnosť chápať ako:

utrpenie, deviáciu, nebezpečenstvo, signál, podnetutrpenie, deviáciu, nebezpečenstvo, signál, podnet.

Ak vynecháme prvé dva (viď sociálny odstup), tretí znamená monitoring chorobných procesov ako hrozby pre spoločnosť: Môže to byť zápis v dekurze o samovražedných sklonoch pacienta, či dáta o agresivite alebo raste kriminality následkom alkoholu a drog.

Štvrtý aspekt dáva spätnú väzbu: napr. zvýšená spotreba heroínu či alkoholu a rast počtu úmrtí na predávkovanie, otravy, cirhózu, či rast počtu dopravných nehôd. Piaty súvisí so zvyšovaním špecifickej aj nešpecifickej odolnosti (napr. získanie imunity po prekonanej infekčnej chorobe (podľa Berlinguera (1982))



chorobechorobeIndividuálne množstvá osobnej imunity sú biologické, vznikli počas evolúcie a sú ohraničené. Vývoj ľudského druhu je však už oveľa viac sociálno-kultúrny, ako biologický. No náš organizmus reaguje na hrozby a záťaže stereotypne a neadaptívne. Biologickú adaptáciu by malo podľa Berlinguera (1982) preventívne prispôsobenia sa v rámci celého spoločenského organizmu: do popredia sa tak dostáva potreba kolektívnych imúnnych síl, ktoré predtým neexistovali.

O tom, že tieto “kolektívne imúnne sily“ sa nedarí sformovať, svedčí aj to, že neúspechy “vojny proti drogám“ tam, kde sa tvrdé drogy stali sociálnym problémom, dokonca viedli nedávno k úvahám, že je potrebné ich legalizovať. Čo znamená stanoviť ceny, netrestať používateľa ani dílera, a tým ich dostať pod kontrolu spoločnosti. To je však porazenectvo, navyše spojené s etickými dilemami, keďže spoločnosť sa tým definuje ako oficiálny distribútor škodlivých látok (a ospravedlňuje “voľbou menšieho zla“).


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZModelovanie preventívnych Modelovanie preventívnych

zásahov I.zásahov I.Okrem tradičného plánovania a hodnotenia preventívnych projektov,

sa dá využiť aj počítač pri tvorbe modelov a predikcii ich zmien.

Jeden takýto model simuloval 50-, 180-tisícové a vyše miliónové mestá a zmeny daných parametrov dovolili skúmať krátkodobé i dlhodobé stratégie prevencie. K výsledkom patrili odporúčania preventívnych stratégii na zníženie počtu dopravných nehôd a úrazov, a to:

1. Krátkodobé stratégieKrátkodobé stratégie: rast počtu uväznení a usvedčení za jazdu pod vplyvom alkoholu, vedomie verejnosti o zvýšenej možnosti pristihnutia, t. j. hrozba usvedčenia z priestupku, alebo aj väzby.

1. Dlhodobé stratégieDlhodobé stratégie: zvýšenie ceny za alkohol; regulovanie cien, aby alkohol nebol lacnejší oproti iným produktom a službám; systém vzdelávania s dobre definovanými poslucháčmi a s priamou účasťou verejnosti tak, aby sa znížilo rizikové pitie; zvýšenie povoleného veku pitie na 21 rokov, čo má trvalý vplyv na nehody spojené s alkoholom (Holder 1984).


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZModelovanie preventívnych zásahov Modelovanie preventívnych zásahov

II.II.Abstraktný a pre tých, čo robia podľa nich jedine skutočnú prevenciu

“nereálny“ postup, má význam pre chápanie hraníc osobného pohľadu: ten nedokáže súbežne zvážiť dôsledky zmien viacerých premenných. Ibaže tie sa aj pri zmene jedinej prejavia systémovo, pretože zmena časti vedie aj k zmene celku.

A ako presná bola predikcia, teda tá predpovedaná zmena?A ako presná bola predikcia, teda tá predpovedaná zmena?

- Keď sa odhadli účinky troch tried nezávislých premenných (kontrola výroby; regulácia cien; socio-kultúrne vplyvy) na konzumáciu, ukázalo sa, že ak štát dôsledne reguluje spotrebu (vrátane ceny najmä pri destilátoch), predikcia počítačovým modelom umožnila odhadnúť (a neskôr aj potvrdiť) reálnereálne zníženie konzumácie zhruba o jednu štvrtinu (Holder a kol. 1997).


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZOd prevencie k liečbe chorobyOd prevencie k liečbe choroby

Určitý medzistupeň medzi prevenciou a lliečbou predstavujú aj tzv. minimálne terapeutické intervencieminimálne terapeutické intervencie pre hraničné prípady, pre pacientov s inou diagnózou, no so začínajúcim abúzom, ako aj pre užívateľov konzumujúcich (legálnu či nelegálnu) drogu riskantným alebo už zdraviu škodlivým spôsobom.

Jeden z takých pokusov získaval klientov pre zdravotno-výchovné programy pomocou masmédií, používal biblioterapiu a svojpomoc-né terapeutické manuály s občasnou konzultáciou. Celkovo 247 respondentov, ktorí dostali buď všeobecné informačné brožúry, alebo svojpomocný manuál, uviedlo po 6 mesiacoch 47 a 31 percentné zníženie množstva týždenne vypitého alkoholu oproti vlastnej pôvodne vysoko nadpriemernej konzumácii (Heather).


Prevencia a liečba Prevencia a liečba DZDZLiečba alkoholovej a drogovej Liečba alkoholovej a drogovej

závislostizávislostiČisto biomedicínsky model závislosti je dnes už skôr abstrakcia. Ide skôr o zladenie liečebných modalít do ucelených postupov liečby v sieti ambulantných a lôžkových zdravotníckych zariadení.

V nich potom majú svoje miesto biologické metódy, ktoré sú “prvou pomocou“, napr. farmakologické tlmenie odvykacích príznakov, alebo “barlou“, ak je to potrebné (napr. donedávna podávaný Antabus) - ktoré pomáhajú prekonať prvé týždne a mesiace pokusu žiť bez drogy. Ak ale nemá byť pokus len oddychom pred ďalším cyklom abúzu, musia sa metódy doplniť aj o psychologické a sociálne vplyvy v rozsahu od individuálnej ku skupinovej psychoterapii a k dlhodobému doliečovaniu.



závislostizávislostiVždy sa našli zástancovia “tvrdej línie“, ktorí odsudzujú závislých do úlohy beznádejných spoločenských outsiderov, alebo kandidátov na pracovné tábory. Napokon sa všetko ukázalo byť zložitejšie a “rozotínanie“ neviedlo k ničomu, takže nezostáva iné, ako naďalej trpezlivo rozpletať onen povestný gordický uzol, v alkohológii sa prejavujúci v sporoch okolo liečebných cieľov; v oblasti drogových závislostí v sporoch okolo výmeny ihiel, podávania metadonu, alebo v nenápadne vznikajúcej debate okolo legalizácie marihuany.

O alkoholizme a drogovej závislosti možno právom povedať, že ide o “...multidimenzionálnu chorobu, ktorá obsahuje viac ako iba jeden faktor. Je to bio-psycho-sociálna choroba, zahrňujúca organizmus, osobnosť i spoločnosť.



závislostizávislostiZosúladenie rôznych modalít liečby je možné v dostatočne vybavených zariadeniach, kde sú definované práva a povinnosti odborných skupín, čo býva skôr výnimka ako pravidlo. Až potom sa tri hlavné liečebné modality bio-psycho-sociálneho modelu môžu primerane začleniť do systému psychiatrickej klinicko-psychologickej, i sociologickej praxe, ktorá má i pri liečbe drogových závislostí štyri aspekty:

1. medicínskymedicínsky (diagnostika, liečba a zastavenie choroby);2. rehabilitačnýrehabilitačný (redukovanie defektu a snaha umožniť pacientovi s defektom alebo s jeho rezíduom žiť čo najprijateľnejšie);3. výchovno-vývojovývýchovno-vývojový (podpora osobného rastu, rozvoja a spôsobilosti);4.4. spoločensko-legálnyspoločensko-legálny (spoločenská a právna kontrola deviantného správania) - podľa Adler, Astrachan (1983).



závislostizávislostiMiller definuje 5 fáz terapeuticky navodenej zmeny: (prekontemplácia-kontemplácia-rozhodovanie-akcia-udržiavanie) a sprievodné procesy zmeny pri liečbe závislostí. V rozličných fázach zmeny sa odohrávajú typické procesy: uvedomovanie si problému, katarzia, voľba, úprava podmienených podnetov a kontingenčná kontrola. Prvé tri verbálne procesy sa odohrávajú v úvodných fázach zmeny, dva neverbálne súvisia s akciou a udržiavaním, so zmenou v správaní. Dôležité je, aby vplyv terapeuta bol v súlade s tou fázou zmeny, v ktorej pacient práve je (napr. u osoby zvažujúcej v prekontemplatívnej fáze rizikovosť svojho správania je zbytočné pôsobiť naliehaním k akcii, alebo od neho vyžadovať rozhodnutie o cieli liečby).



závislostizávislosti

VYRIEŠENIEPROBLÉMU

AOPUSTENIE CYKLU ZMENY

NÁVRATK PROBLÉ-MOVÉMU SPRÁVANIU(abúzus alkoholu,fajčenie atď.)

ZMENA SPRÁVANIA- protipodmieňovanie- zmena podnetového poľa

PREKONTEMPLÁCIA

KONTEMPLÁCIA- spätná väzba- didaktika

Schéma procesov a fáz terapeutickej zmeny (podľa Prochaska, DiClemente 1982)

ROZHODNUTIE- zvažovanie alternatív- voľba spôsobu zmeny

UDRŽIAVANIE-prehodnotenie odmien a trestov-zmena životnejsituácie a spôsobuživota

Uvedomovanie si dôsledkov

Popieranie problému



závislostizávislostiAby pacient nezaujal nadlho rolu nemotivovaného, ktorý rezistuje, treba zaujať akceptujúci, no pritom riešiteľský postoj experta, ktorý ho napriek tomu, že je “alkoholik“, nemieni moralisticky odsudzovať (ako to robí jedna časť pacientovho sociálneho prostredia), ale ani s ním problém zľahčovať (ako to robí jeho druhá časť).

Miller pri schematickom znázornení tzv. motivačného interview predpokladá dva možné výsledky liečby: buď abstinenciu, alebo neproblémové pitie. V našich podmienkach je prakticky jediným cieľom trvalá a úplná abstinencia. Prídavný pojem neabstinentnej remisie, vyjadrujúci čiastočnú (i keď nie ideálnu) úpravu stavu aj napriek nedodržaniu totálnej abstinencie, však vyjadruje prenikanie novších koncepcií do myslenia o alkoholizme. Túto okolnosť napokon zachytili už aj kritériá remisie podľa MKCH 10.



závislostizávislosti

Schéma motivačného interview, aplikovaná na liečbu alkoholizmu (podľa Miller 1983b)

Vysoká sebadôvera(„Ja to dokážem !“)

Vyvolaniepacientovho

záujmu a objek-tívne hodnotenie

Uisťovaniea

potvrdzovanie

Dôraz navnútornú zmenu

a na osobnúzodpovednosť

Uvedomovaniesi negatívnych

dôsledkov

Vysoké sebahodnotenie(„Som ešte hodnotnýčlovek, mám predsa

ešte svoju cenu“)

Kognitívnadisonancia

Rozhod-nutie

Riešenie kogni-tívnej disonan-

cie č. 4 :Zmena správania

Na klientacentrovanýreflektívny

prístup

Pokračujúceproblémové

pitie

Riešenie kognitívnejdisonancie č. 1:

Nízke sebahodnotenie„Je mi to jedno; na mne

už vôbec nezáleží“

Riešenie kognitívnejdisonancie č. 2:

Nízka sebadôvera„Som beznádejný

prípad“

Riešenie kognitívnejdisonancie č.3:

Popieranie„Nie je to so mnou

ešte také zlé“

Neúspešnývýsledok liečby

a recidáva

Metóda zmenyje neprijateľná

Absti-nencia

Alternatívy

Bezproblé-mové pitie

Účinnámetóda zmeny

a prevencierecidívy

PREKONTEMPLÁCIA - - -KONTEMPLÁCIA - - -ROZHODOVANIE - - -AKTÍVNA ZMENA - - -UDRŽIAVANIE



závislostizávislostiSpočiatku býva potrebná istá autoritatívnosť terapeuta, musí však byť cielená na poruchu, nie na jej nositeľa. Možno spochybniť nelogický postoj, či prejaviť nedôveru voči určitému spôsobu zdôvodňovania pitia, alebo ho doviesť ad absurdum a podať ako paradox, ale neútočiť na sebaúctu, či spochybňovať a vyjadriť nedôveru k pacientovi.Takto možno vybudovať terapeutický vzťah ako určitú alianciu terapeuta a pacienta proti deštruktívnym dôsledkom alkoholizmu, nie spraviť z terapeuta predstaviteľa society, ktorý buď “káže“, alebo “bojuje“ s abstraktne chápaným “alkoholizmom alkoholika“; a na druhej strane pacienta, ktorý mu to všemožne vyvracia. Alkoholik nemôže - ak sa takto identifikuje, ak diagnózu prijme - predsa zavrhovať sám seba; čo však môže a v tomto modeli liečby zväčša aj urobí, je to, že zavrhne predošlý spôsob života a s ním aj starý, okolo alkoholu centrovaný, systém hodnôt.



závislostizávislostiAkceptovanie takejto skutočnosti však podľa našich skúseností ani zďaleka neprebehne len v rámci dvoj-trojmesačnej liečby. Stáva sa pacientom s trvalou chorobou, kde sa ukázalo, že v očakávaní konca svojej existencie prechádzajú non-patologickými stavmi.

Pritom sa aktivizujú podobné osobnostné mechanizmy, ako pri iných druhoch závažných osobnostných zmien po extrémne traumatických zážitkoch (Jaffe 1985), po skúsenostiach z hroziacej smrti, alebo po oznámení, že pacient trpí nevyliečiteľnou chorobou.

Aj keď každá paralela má svoje medze, medzi ukončením existencie vôbec a ukončením existencie s alkoholom a drogou je možné pozorovať určitú podobnosť.



závislostizávislostiTýchto non-patologických štádií je päť:

1. popieraniepopieranie (u závislého popieranie faktu vlastnej diagnózy);

2. zlosťzlosť (prečo, ako to, že práve ja?);

3. zjednávanie sazjednávanie sa (okolnosti, čo môže viesť k recidíve);

4. depresiadepresia (potvrdenie si vlastnej diagnózy v debaklovej situácii);

5. akceptovanieakceptovanie (zmena postoja a sebaobrazu, vyrovnanie sa s neodvratnou realitou).



Have a break!

drogovÉ zÁvislosti

Documents