„Je mnoho údov, ale iba jedno telo.“ (1 Kor 12,20)

Stretol si sa už so živou komunitou skutočných kresťanov? Zúčastnil si sa i na ich zhromaždení?

Vnikol si do ich života?

Ak áno, iste si zistil, že tí, čo ju tvoria, plnia mnohé úlohy: Niekto má dar reči

a oboznamuje ťa s duchovnými skutočnosťami, ktoré nenechajú tvoju dušu ľahostajnou;

niekto má dar pomáhať iným, ošetrovať ich a starať sa o nich, až ťa udivujú dosiahnuté úspechy pre blaho tých, ktorí trpia; niekto učí s takou múdrosťou, že tvojej doterajšej viere vlieva celkom novú silu; niekto

má dar organizovať, niekto dar spravovať; niekto zas vyniká v tom, ako vie pochopiť ľudí,

s ktorými sa stýka, a ako vie potešiť srdcia, ktoré to potrebujú.

Toto všetko môžeš skutočne zažiť. Ale čo ťa na takomto živom spoločenstve upúta najviac,

je to, že je tu jeden duch, ktorý všetkých vedie, dokonca máš dojem, že cítiš, ako vanie a vytvára z tohto svojrázneho spoločenstva jeden celok, jedno telo.

„Je mnoho údov, ale iba jedno telo.“

Aj svätý Pavol sa ocital vo veľmi živých kresťanských komunitách, vytváraných práve pôsobením

jeho mimoriadnych slov.

Jednou z nich bola mladá komunita v Korinte, kde Duch Svätý nešetril svojimi

darmi, svojimi charizmami. Dokonca sa tam vtedy vzhľadom na osobitné poslanie tamojšej rodiacej sa miestnej cirkvi

prejavovali mimoriadnym spôsobom.

Napriek tomu v tejto komunite, hoci mala jedinečnú skúsenosť s rozličnými darmi Ducha

Svätého, došlo i k rivalite a nezhodám práve medzi tými,

ktorí tie dary dostali.

Vysvetľuje, že hoci existujú rozličné charizmy, rozličné služby, ako apoštolská, prorocká alebo učiteľská,

je iba jeden Pán, od ktorého pochádzajú.

Preto považovali za potrebné

obrátiť sa na Pavla, ktorý bol vtedy v Efeze, aby

im to objasnil. Pavol neváhal

a odpovedal im jedným zo svojich

nadčasových listov, v ktorom vysvetľuje, ako sa tieto

zvláštne milosti majú používať.

Uvádza, že v spoločenstve sú takí, čo konajú zázraky, čo uzdravujú, iní, čo vedia mimoriadne pomáhať, ďalší zasa

spravovať; vyskytujú sa takí, čo vedia hovoriť jazykmi, iní ich vedia vysvetľovať. No Pavol hneď dodáva, že to

všetko má pôvod v jedinom Bohu.

A keďže všetky tieto rozličné dary sú prejavom toho istého Ducha Svätého, ktorý ich slobodne

rozdeľuje, musí byť medzi obdarovanými súlad, musia sa navzájom dopĺňať.

Tieto dary nie sú pre osobné potešenie, nemôžu byť pohnútkou k namyslenosti, ani k presadzovaniu seba, ale sú určené

pre dobro celku, na budovanie spoločenstva. Ich účelom je služba.

Nemôžu byť teda zdrojom súperenia ani zmätkov.

Pavol mal na mysli zvláštne dary,

ktoré sa týkajú práve života spoločenstva,

pričom bol presvedčený, že

každý jeho člen má určité schopnosti,

nejaký talent, ktorým môže slúžiť všetkým,

no každý má byť spokojný s tým

talentom, ktorý má.

Preto pripodobňuje spoločenstvo k telu

a pýta sa: „Keby bolo celé telo

okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh

rozložil údy v tele tak, ako chcel.

Keby boli všetky jedným údom,

kde by bolo telo?“ Lenže platí:

„Je mnoho údov, ale iba jedno telo.“

A keďže každý úd je iný, môže byť darom pre ostatné údy. Tak môže byť samým sebou a uskutočňovať osobitný Boží zámer

s ním. Lenže spoločenstvo, kde rozličné dary slúžia správne,

Pavol vidí aj ako skutočnosť, ktorú nazýva nádherným menom: Kristus.

Toto originálne telo, Toto originálne telo, ktoré sa skladáktoré sa skladá z členov spoločenstva, z členov spoločenstva, je naozaj Kristovým telom! je naozaj Kristovým telom!

Kristus totiž ostáva žiť vo svojej Kristus totiž ostáva žiť vo svojej Cirkvi a ona je Cirkvi a ona je

jeho telom.jeho telom.

To preto, lebo pri krste sa veriaci stáva členom spoločenstva a Duch Svätý ho včleňuje do Krista. Tak sú potom všetci Kristom. To však vylučuje akékoľvek rozdelenia a prekonáva každú

diskrimináciu.

„Je mnoho údov, ale iba jedno telo.“

Keďže ide o jedno telo, členovia kresťanského

spoločenstva žijú týmto novým spôsobom

vtedy, keď sú jednotní. Lenže ide o jednotu, ktorá predpokladá

odlišnosti, pluralizmus. Spoločenstvo nie je nejaký blok, nehybná hmota, ale živý organizmus

s rozličnými údmi. Preto vyvolávať

rozdelenia je pre kresťanov čosi,

čomu sa musia vyhýbať, ako len

môžu!

„Je mnoho údov, ale iba jedno telo.“

Ako teda budeš žiť podľa týchto nových slov života, ktoré ti predkladá Písmo?

Je potrebné, aby si mal v kresťanskom spoločenstve k rozličným funkciám, darom a talentom veľkú úctu.

Budeš si musieť rozšíriť srdce

a pojať doňho všetku rozličnosť bohatstva

celej Cirkvi. A tu už nejde len o

malý okruh veriacich z kostola, do ktorého chodíš a kde poznáš

tamojších ľudí, akými sú farské spoločenstvo či

kresťanské združenie, do ktorého patríš, alebo cirkevné hnutie, ktorého si členom. Ide o všeobecnú Cirkev

s jej mnohorakými vonkajšími formami

a prejavmi.

A ako si všímaš každý úd svojho fyzického tela a staráš sa oň, takisto sa musíš starať o každého

člena duchovného tela. Všetkých si

musíš vážiť a robiť všetko pre to, aby mohli byť pre

Cirkev užitoční tým najlepším spôsobom.

Všetko to musíš považovať za svoje,

lebo si časťou tohto jedinečného

tela.

(…) Preto nebudeš podceňovať nič, čo Boh od teba bude žiadať tam, kde si, i keď sa ti tvoja každodenná práca bude zdať monotónna

a málo významná. Všetci totiž patríme do toho istého tela a každý z nás ako úd sa zúčastňuje na činnosti celého tela len vtedy, keď

zotrváva na mieste, ktoré mu určil Boh.

Podstatné je to, aby si mal stále charizmu, ktorá podľa Pavla prevyšuje všetky ostatné. Je to láska.

Mať v láske každého človeka, ktorého stretneš, čiže milovať všetkých ľudí na

zemi.Mnoho údov môže byť jedným telom jedine cez lásku,

cez vzájomnú lásku.

“Parola di Vita”, pubblicazione mensile del Movimento dei Focolari.Testo di: Chiara Lubich del gen. 1981

Grafica di Anna Lollo in collaborazione con don Placido D’Omina (Sicilia - Italia)