digitálna gramotnosť 2011

DIGITÁLNA

NA SLOVENSKU

GRAMOTNOSŤ

SPRÁVA Z VÝSKUMU

AUTOR: MARIÁN VELŠIC

2011

DIGITÁLNA GRAMOTNOSŤ NA SLOVENSKU

OBSAH Metodológia [3] Digitálna gramotnosť v populácii SR [4] Úroveň digitálnej gramotnosti [7] Digitálne rozdelenie spoločnosti [14] Projekty rozvoja digitálnej gramotnosti [18] Štúdia bola realizovaná v rámci projektu „Digitálna gramotnosť na Slovensku 2011“ s podporou

Accenture nadačný fond – Nadácia Pontis Cisco Slovakia HewlettPackard Slovakia Microsoft Slovakia Nadačný fond Slovak Telekom pri Nadácii Intenda

Autor: Marián Velšic Jazyková redakcia: Miroslav Kollár

Pri citácii diela alebo jeho častí je potrebné uviesť zdroj, t. j. názov diela, meno autora a názov vydavateľa. © Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2011 ISBN 9788089345335

3

METODOLÓGIA

Ovládanie hardware

práca s PC (desktop) práca s prenosným/vreckovým počítačom tlač dokumentov na PC tlačiarni práca so skenerom zapisovanie údajov na prenosné médium inštalovanie zariadení (hardware) k PC pripojenie počítača k internetu (modem, WiFi...) prenášanie/kopírovanie údajov v sieti LAN

Ovládanie software

práca s textovým procesorom práca s tabuľkovým procesorom práca s databázovým programom práca s grafickým editorom práca s multimediálnym programom práca s internetovým prehliadačom inštalovanie software a nastavovanie funkcií PC

Práca s informáciami

vyhľadávanie informácií a služieb na internete registrácia prístupu k informáciám a službám na

internete používanie internetbankingu nakupovanie tovarov alebo služieb cez internet vyhľadávanie rôznych informácií v LAN vyplňovanie a odosielanie el. tlačív, formulárov download/upload súborov, údajov cez internet

Schopnosť komunikácie

odosielanie a prijímanie e‐mailov komunikácia prostredníctvom chatu/videochatu zasielanie správ z mobilného telefónu/smartfónu

(SMS, MMS) telefonovanie prostredníctvom internetu (VoIP) komunikovanie v diskusných skupinách, fórach,

fankluboch... komunikovanie v sociálnych sieťach na internete

Indikátory digitálnej gramotnosti

Údaje uvedené v štúdii pochádzajú z reprezentatívnych sociologických výskumov na tému digitálnej gramotnosti a informatizácie spoločnosti, ktoré realizovalo IVO v rokoch 2005, 2007, 2009 a 2011. 2005 Veľkosť vzorky: 1 345 respondentov Terénny zber údajov: júl – august 2005 2007 Veľkosť vzorky: 1 149 respondentov Terénny zber údajov: júl – august 2007 2009 Veľkosť vzorky: 1 134 respondentov Terénny zber údajov: august 2009 2011 Veľkosť vzorky: 1 138 respondentov Terénny zber údajov: jún 2011 Výskumy sú reprezentatívne pre celú populáciu SR nad 14 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkosti sídla a krajov SR. Terénny zber údajov zabezpečila na základe osobných (facetoface) rozhovorov zaznamenávaných do dotazníkov agentúra FOCUS. Zozbierané údaje boli spracovávané a analyzované štandardnými štatistickými metódami a postupmi pomocou profesionálneho software SPSS.

Čo je digitálna gramotnosť? Digitálna gramotnosť vo všeobecnosti zahŕňa schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov prezentovaných prostredníctvom moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Ako sa meria digitálna gramotnosť? Digitálna gramotnosť predstavuje pomerne zložitý jav, ktorý však možno efektívne vyjadriť prostredníctvom syntetizujúceho ukazovateľa – indexu digitálnej gramotnosti (Digital Literacy Index – DLI). Tento index zahŕňa 28 indikátorov (otázok) merajúcich úroveň práce s modernou informačnou a komunikačnou technikou, jej aplikáciami a službami. Respondenti pri každej z nich vyjadrovali svoje zručnosti a schopnosti na stupnici od 1 – „ovládam to veľmi dobre" do 5 – „neovládam to vôbec“. Indikátory sú kvôli prehľadnosti rozdelené do štyroch základných segmentov – ovládanie práce s hardware a software, ovládanie práce s informáciami vo virtuálnom priestore a schopnosť komunikácie prostredníctvom IKT. Hodnoty indexov sú uvádzané na bodovej stupnici od 0 = digitálna negramotnosť do 1 = maximálna úroveň digitálnej gramotnosti.

4

DIGITÁLNA GRAMOTNOSŤ V POPULÁCII SR Medzinárodný kontext

Digitálna gramotnosť slovenskej populácie ako jeden z kľúčových indikátorov vývoja v oblasti informatizácie spoločnosti vyznieva v medzinárodnom meradle pomerne priaznivo. Výskumy európskeho štatistického úradu – Eurostat v rokoch 2005 až 2009 ukázali, že podiel populácie SR s digitálnymi zručnosťami bol vo všetkých sledovaných obdobiach nad priemerom Európskej únie (EÚ 25). Ako dokumentuje graf 1, podiel digitálne gramotných sa pohyboval v rozpätí od 65 % do 71 %, pričom priemer EÚ v jednotlivých sledovaných obdobiach dosahoval maximálne 62 % až 65 %. Napríklad v roku 2009 dosiahlo Slovensko vyšší podiel digitálne gramotných ako v Belgicku, Bulharsku, ČR, Estónsku, Írsku, Grécku, Španielsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Cypre, Maďarsku, Malte, Poľsku, Portugalsku či v Rumunsku. Výsledky oscilujúce okolo priemeru EÚ 25 dosiahlo Slovensko aj v úrovni digitálnej gramotnosti. 1 V roku 2009 dosiahlo vysokú úroveň zručností 21 %, strednú úroveň 33 % a nízku 17 % slovenskej populácie, pričom priemer EÚ 25 predstavoval pomer 26 % vysokej : 26 % strednej : 13 % nízkej úrovne zručností.

Podiel digitálne gramotných v roku 2011

Najnovšie údaje z výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) z júna 2011 ukázali, že podiel digitálne gramotných v populácii SR vo veku nad 14 rokov sa opäť o niečo zvýšil. Podiel digitálne gramotných a negramotných predstavuje 76 % : 24 % (graf 2). Treba však poznamenať, že celkový podiel digitálne gramotných v populácii je vypočítaný v prípade Eurostatu (2005 – 2009) a IVO (2011) z odlišných údajov. Zatiaľ čo údaje Eurostatu sa opierajú o hodnotenie šiestich zručností (pozri poznámku pod čiarou), údaje IVO sú vypočítané až z 28 zručností (pozri Indikátory digitálnej gramotnosti v časti Metodológia). Aby boli respondenti považovaní za digitálne gramotných, museli zvládnuť aspoň jednu z uvedených zručností. Respondenti, ktorí neovládali ani jednu z 28 zručností, boli zaradení do kategórie digitálne negramotných. To, aká časť populácie má alebo nemá skúsenosti/zručnosti s jednotlivými technológiami, znázorňuje graf 3. Najväčší podiel zaznamenávajú najmä „bežné“ zručnosti, ako sú práca s počítačom (vrátane laptopov, tabletov a smartfónov), zasielanie SMS a MMS, emailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôznym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje od 64 % do 72 % respondentov. Na druhej strane, oveľa menej respondentov už zvláda sofistikovanejšie technológie. Napríklad prácu s databázami, prácu na sieti (vyhľadávanie, prená 1 Respondenti v prieskume mali uviesť, koľko z predložených šiestich činností odstupňovaných podľa náročnosti sú schopní vykonať. Išlo o otvorenie programu pomocou myši, skopírovanie či premiestnenie súboru alebo zložky, duplikácia informácií pomocou príkazov „copy“ a „paste“, použitie základných aritmetických úkonov, kompresia súborov a napokon napísanie programu pomocou špecializovaného programovacieho jazyka. Kto neuviedol ani jednu z týchto činností, bol vyhlásený za počítačovo negramotného, naopak 5 až 6 činností znamenalo vysoký, 3 až 4 stredný a 1 až 2 nízky stupeň počítačovej zručnosti.

76%

24%

G2: Podiel digitálne gramotných a negramotných v populácii SR ‐ 2011

digitálne gramotní digitálne negramotní

64

60

62

65

71

65

66

71

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

2005

2006

2007

2009

G1: Podiel digitálne gramotnej populácie v SR a priemer EÚ (v %)

SR

EÚ

Zdroj: Eurostat, 2005 ‐ 2009

5

šanie, kopírovanie údajov v LAN), prácu s grafickým editorom, internetbanking či inštalovanie aplikácií a nastavovanie funkcií PC zvláda iba každý druhý opýtaný. Podiel populácie so skúsenosťami s IKT však automaticky nezaručuje ich bezproblémové ovládanie. To je (ako to ukážu ďalšie údaje o úrovni digitálnej gramotnosti) pomerne diferencované.

Digitálna gramotnosť a negramotnosť v sociálnych skupinách a prostrediach

Napriek tomu, že celková bilancia digitálnych schopností a zručností populácie ako celku je relatívne priaznivá, medzi jednotlivými sociálnymi skupinami a prostrediami boli aj v roku 2011 zistené výrazné rozdiely. Ako ukazuje graf 4, digitálna gramotnosť je typickejšia pre mladšiu, vzdelanejšiu, kvalifikovanejšiu, sociálne silnejšiu a mestskejšiu časť populácie. Naopak, pre menej vzdelanú, nižšie kvalifikovanú, ekonomicky neaktívnu (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšiu a vidiecku časť populácie (obce do 2 000 obyvateľov) je zasa typický (nadpriemerne) vyšší podiel digitálne negramotných. Porovnaním vývoja digitálnej gramotnosti v jednotlivých sociálnodemografických skupinách obyvateľstva v období rokov 2005 – 2011 je však zjavný negatívny trend – Slovensko nadobúda charakter digitálne rozdelenej spoločnosti. V horizonte najbližších rokov sa toto rozdelenie môže stať novým hnacím motorom chudoby, pretože digitálna negramotnosť znižuje šance na kvalitné vzdelanie; na atraktívne, resp. náročnejšie, a tým aj lepšie ohodnotené zamestnanie; na zvyšovanie kvalifikácie a špecializácie; na majetok či vyšší spoločenský status. V konečnom dôsledku je „brzdou“ informatizácie spoločnosti a prechodu na typ ekonomiky založenej na znalostiach a vedomostiach.

47 48 49 50 50 51 53 54 54 55 56 57 58 58 58 58 59 59 61 64 65 65 66 67 68 70 70 72

53 52 51 50 50 49 47 47 46 45 44 43 42 42 42 42 41 41 39 36 35 35 34 33 32 30 30 28

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

práca s databázovým programomprenášanie/kopírovanie údajov v sieti LAN

vyhľadávanie rôznych informácií v LANpráca s grafickým editorom

používanie internetbankinguinštalovanie software a nastavovanie funkcií PC

inštalovanie zariadení k PCkomunikovanie v diskusných skupinách, fórach,..

práca s multimédialnym programomnakupovanie tovarov alebo služieb cez internetdownload/upload súborov, údajov cez internet

pripojenie počítača k internetukomunikovanie v sociálnych sieťach na internete

práca so skenerompráca s tabuľkovým procesorom

telefonovanie prostredníctvom internetuvyplňovanie a odosielanie el. tlačív, formulárov,..

zapisovanie údajov na prenosné médiumkomunikácia prostredníctvom chatu / videochatu

práca s internetovým prehliadačomtlač dokumentov na PC tlačiarni

práca s prenosným počítačom/smartfónomregistrácia prístupu k informáciám a službám na internete

práca s textovým procesoromodosielanie, prijímanie e‐mailov

zasielanie správ z mobilného telefónu / smartfónuvyhľadávanie informácií a služieb na internete

práca s PC (desktop)

G3: Skúsenosti populácie s konkrétnymi IKT ‐ 2011 (v %)

má skúsenosti/ovláda nemá skúsenosti/neovláda

6

84 83 76 82 76 67

26 73 66 86 92 92 98

39 55 79 91 90

67 90 81 93

29 86 75 99 89 98 79

93 93 75 52

29 65 78 90 93 98 98

74 78

16 17 24 18 24 33

74 27 34 14 8 8 2

61 45 21 9

10

33 10 19 7

71 14 25 1

11 2

21

7 7

25 48

71 35 22 10 7 2 2

26 22

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

nad 100 tisíc obyv.50 ‐ 100 tisíc obyv.20 ‐ 50 tisíc obyv.5 ‐ 20 tisíc obyv.2 ‐ 5 tisíc obyv.do 2 tisíc obyv.

starí ľudiastaršia domácnosť

trojgeneračná dom.dospelá domácnosťbežná domácnosťmladá domácnosť

mladí ľudia

chudobnázle zabezpečená

priemerne zabezpečenáslušne zabezpečená

veľmi dobre zabezpečená

družstevnýsúkromnýverejnýštátny

dôchodcoviav domácnostinezamestnaní

študentipodnikatelia, živnostníci

duševní pracovnícimanuálni pracovníci

VŠSŠ s maturitouSŠ bez maturity

ZŠ

60 a viac rokov55 ‐ 59 rokov45 ‐ 54 rokov35 ‐ 44 rokov25 ‐ 34 rokov18 ‐ 24 rokov14 ‐ 17 rokov

ženymuži

G4: Digitálne gramotní a negramotní podľa sociálnych skupín a prostredí ‐ 2011 (v %)

digitálne gramotní digitálne negramotní

ROD

VEK

VZDE

LANIE

ZAMESTN

ANIE

SEKT

OR

STAT

US DOM.

TYP DOMÁC

NOSTI

SíDL

O

7

ÚROVEŇ DIGITÁLNEJ GRAMOTNOSTI Podiel digitálne gramotných a negramotných na jednej strane ukazuje, ako je na tom populácia so zručnosťami a schopnosťami všeobecne. Teda či má, alebo nemá s ovládaním IKT skúsenosti. Na druhej strane však nehovorí nič o tom, aká je úroveň (kvalita) týchto zručností – do akej miery obyvateľstvo prácu s IKT zvláda. Inými slovami, ako „dobre“ či „zle“ im práca s IKT ide. Pre takéto vyjadrenie schopností a zručností slúži tzv. index digitálnej gramotnosti (DLI). Keďže charakteristickým rysom IKT je pomerne dynamický vývoj, teda globálne zmeny technológií vo veľmi krátkom čase, celkom logicky možno očakávať, že pod tlakom zmien budú aj digitálne zručnosti. Kým pred 15 rokmi stačilo zvládnuť jednoduchý textový procesor, tlač dokumentov, prehliadanie internetu, príp. komunikáciu mailom, v súčasnosti je nutné zvládať oveľa sofistikovanejšie a širšie portfólio hardware, aplikácií a služieb. Preto boli do mapovania digitálnej gramotnosti v roku 2011 zaradené aj také zručnosti, ako sú schopnosť pripojiť počítač k internetu (napríklad pomocou WiFi, modemu, LAN a pod.), vyplňovanie elektronických tlačív, formulárov a dotazníkov, komunikácia prostredníctvom videochatu či komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí. Naopak, neobjavila sa už otázka o mobilnom telefonovaní, pretože údaje z rokov 2005 – 2009 potvrdili, že sa stala bežnou zručnosťou pre 90 % populácie. Vývoj úrovne digitálnych zručností

Ako ukazuje graf 5, úroveň digitálnej gramotnosti obyvateľstva sa za posledné dva roky nezmenila. Kým od roku 2005 až do roku 2009 index digitálnej gramotnosti (DLI) kontinuálne stúpal z hodnoty 0,33 bodu až na 0,44 bodu, v roku 2011 zostal na približne rovnakej úrovni ako pred dvoma rokmi – teda 0,43 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoju digitálnu gramotnosť dostala 43 zo 100 možných bodov. Pre lepšiu názornosť – ak by sme rozdelili úroveň digitálnej gramotnosti na nízku, strednú a vysokú, tak v priebehu rokov 2005 až 2011 sa Slovensko postupne „prepracovalo“ z nízkej na strednú úroveň. Údaje z tabuľky 1 presnejšie popisujú, v ktorej oblasti digitálnych zručností nastali, resp. nenastali zmeny. Ako vidno, v ovládaní hardware a software sa situácia v porovnaní s rokom 2009 prakticky nezmenila. Výnimkou je zlepšenie práce s prenosnými zariadeniami, ako sú laptopy, netbooky, tablety či smartfóny. Celkovo pozitívny trend od roku 2005 možno dať do súvislosti s rastúcim záujmom o mobilné zariadenia. Napríklad podľa posledných údajov mobilných operátorov je každý druhý predaný mobilný telefón z kategórie smartfón.2 Veľmi mierne zlepšenie tiež nastalo v schopnosti pracovať s informáciami a službami vo virtuálnom priestore internetu, ako napríklad vyhľadávanie informácií a registrácia služieb, internetbanking, nakupovanie tovarov a služieb cez internet, download/upload súborov atď. Na druhej strane zhoršenie sa najväčšmi prejavilo v komunikačných zručnostiach. Napríklad v schopnosti pracovať s textovými či multimediálnymi správami prostredníctvom mobilných zriadení alebo v komunikovaní v diskusných skupinách a fórach. Je pravdepodobné, že za takýmto vývojom stojí aj spomínaná zvýšená penetrácia inteligentných mobilných zariadení, s ktorými sa časť nových majiteľov ešte len „zoznamuje“. Naopak, relatívne dobre dopadli zručnosti vo využívaní sociálnych sietí, ktoré sa ako „samostatná položka“ ocitli vo výskume po prvýkrát. Ako ďalej vidno z tabuľky 1, väčšina z 28 digitálnych zručností dosiahla v roku 2011 strednú úroveň. Najväčšie nedostatky majú respondenti pri „práci na sieti“ (napríklad pri prenášaní a kopírovaní údajov v rámci lokálnej siete, vyhľadávaní rôznych informácií na sieti a pod.), ďalej pri používaní databázových a grafických aplikácií či inštalovaní software (aplikácií) a nastavovaní základných funkcií počítača.

2 Inteligentný mobilný telefón s vlastným operačným systémom, aplikáciami, funkciami a službami podobnými či identickými ako v prípade osobných počítačov.

0,33 0,37 0,44 0,43

0,00

0,33

0,67

1,00

2005 2007 2009 2011

Nízk

a Stred

ná Vysoká

G5: Úroveň digitálnej gramotnosti (indexy v bodoch)

8

Príčiny „zamrznutia“ pozitívneho trendu

Dôvodov prečo sa pomerne optimistický trend z rokov 2005 – 2009 zastavil, je pravdepodobne niekoľko. Jednou z hypotéz, ktorú podporujú aj zistenia o využívaní počítačov a internetu, by mohla byť istá „nasýtenosť“ IKT v populácii. Inými slovami, tí, ktorí potrebovali alebo chceli, si na jednej strane zabezpečili k IKT prístup, a na druhej strane získali potrebné zručnosti na ich ovládanie. Ďalším vysvetlením je subjektívne uspokojenie s dosiahnutými digitálnymi zručnosťami, teda istej hranice, za ktorú už nie je dôvod ísť. Ďalšie vysvetlenie treba hľadať v dynamickom vývoji samotných IKT, ktorý vyžaduje neustále, t. j. celoživotné zlepšovanie a prispôsobovanie (adaptáciu). Ako je na takýto proces pripravená populácia, ukázalo porovnanie adaptácie, teda schopnosti učiť sa a prispôsobovať modernej IKT. Grafy 5 a 6 dokumentujú, že za posledných šesť rokov sa situácia výrazne nezlepšila. Za toto obdobie stúpol podiel tých, čo sa učia a prispôsobujú veľmi ľahko iba o 4 percentuálne body (zo 16 % na 20 %), a tých, čo sa učia skôr ľahko iba o 3 percentuálne body (z 29 % na 32 %). Naopak, za šesť rokov sa prakticky nezmenil podiel tých, čo sa prispôsobujú skôr ťažko alebo veľmi ťažko. Túto skupinu stále tvorí asi pätina obyvateľstva (21 %). Navyše k nej treba pripočítať tých, ktorí sa prispôsobovať odmietajú. Ich podiel síce poklesol z 34 % na 27 %, ale v celkovom vyjadrení tvoria obe skupiny skoro polovicu populácie.

T1 Vývoj úrovne digitálnych zručností a schopností (indexy v bodoch)

nízka stredná vysoká 2005

2007

2009

2011

Ovládanie hardware: práca s PC (desktop) 0,46 0,47 0,52 0,54 práca s prenosným počítačom/smartfónom 0,22 0,30 0,42 0,48 tlač dokumentov na PC tlačiarni 0,43 0,45 0,50 0,50 práca so skenerom 0,27 0,31 0,38 0,41 zapisovanie údajov na prenosné médium 0,34 0,38 0,42 0,43 inštalovanie zariadení (hardware) k PC 0,27 0,30 0,36 0,35 pripojenie počítača k internetu (cez WiFi, modem, LAN...) ‐ ‐ ‐ 0,40 prenášanie/kopírovanie údajov v sieti LAN 0,23 0,28 0,33 0,32 Ovládanie software: práca s textovým procesorom 0,43 0,47 0,49 0,48 práca s tabuľkovým procesorom 0,34 0,37 0,40 0,39 práca s databázovým programom 0,23 0,25 0,31 0,29 práca s grafickým editorom 0,26 0,29 0,33 0,32 práca s multimediálnym programom 0,27 0,31 0,36 0,35 práca s internetovým prehliadačom 0,32 0,37 0,46 0,47 inštalovanie software a nastavovanie funkcií PC 0,26 0,29 0,35 0,33 Práca s informáciami: vyhľadávanie informácií a služieb na internete 0,42 0,45 0,56 0,57 registrácia prístupu k informáciám a službám na internete 0,36 0,40 0,49 0,50 používanie internetbankingu 0,19 0,24 0,35 0,37 nakupovanie tovarov alebo služieb cez internet 0,18 0,25 0,37 0,41 vyhľadávanie rôznych informácií v LAN 0,20 0,24 0,32 0,33 vyplňovanie a odosielanie el. tlačív, formulárov, dotazníkov... ‐ ‐ ‐ 0,43 download/upload súborov, údajov cez internet 0,28 0,32 0,39 0,41 Schopnosť komunikácie: odosielanie, prijímanie e‐mailov 0,40 0,47 0,56 0,57 komunikácia prostredníctvom chatu / videochatu 0,27 0,35 0,47 0,48 zasielanie správ z mobilného telefónu / smartfónu (SMS, MMS) 0,72 0,73 0,75 0,59 telefonovanie prostredníctvom internetu (VoIP) 0,19 0,31 0,47 0,46 komunikovanie v diskusných skupinách, fórach, fankluboch,... 0,25 0,30 0,43 0,40 komunikovanie v sociálnych sieťach na internete ‐ ‐ ‐ 0,46

9

Štatistická analýza tiež potvrdila silnú previazanosť úrovne digitálnej gramotnosti a schopnosti adaptácie (prispôsobovania sa).3 V zásade platí, že ľudia, ktorí sa ľahšie učia a prispôsobujú, dosahujú aj oveľa vyššiu digitálnu gramotnosť a naopak. Ako ukazuje graf 7, za bezproblémovú časť populácie možno považovať 20 % tých, ktorí tvrdia, že sa prispôsobujú a učia veľmi ľahko. Ich digitálna gramotnosť dosahuje vysoký nadpriemer – 0,86 bodu. Ďalších 32 % zvláda IKT s menšími problémami, ale ich zručnosti sú rovnako nad celoslovenským priemerom (0,65 bodu). Opačný pól tvorí 17 % respondentov, ktorým ide učenie „skôr ťažko“. Tí dosahujú len veľmi nízku úroveň digitálnych zručností (0,27 bodu). Ďalšia skupina 4 % populácie je síce málo početná, zato sa vyznačuje veľkými problémami pri zvládaní IKT – prispôsobuje sa veľmi ťažko a jej gramotnosť dosahuje iba 0,11 bodu. Zostávajúcich 27 % obyvateľstva proces zvládania digitálnych zručností úplne ignoruje.

K veľmi podobným záverom dospela aj štatistická analýza vzťahu medzi intenzitou využívania internetu a úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím intenzívnejší užívateľ internetu, tým vyššia digitálna gramotnosť (pozri graf 12 v závere štúdie). Prečo niektorí ľudia odmietajú IKT?

Výskum digitálnej gramotnosti sa zaoberal aj dôvodmi, prečo sa niektorí ľudia odmietajú učiť a prispôsobovať IKT. Je to práve tá časť ľudí, ktorá je v celkovom progrese najväčšou „brzdou“. Zo spontánnych odpovedí 27 % respondentov, ktorí sa neučia a neprispôsobujú IKT vyplynulo, že kardinálnym problémom je ich vnútorná motivácia daná životnou situáciou. Ako naznačuje rozdelenie respondentov v tabuľke 2, významným parametrom je predovšetkým vek, pričom štruktúra argumentov „prečo sa neučím alebo odmietam učiť“ je v zásade rovnaká.

3 Koeficient korelácie Kendall's tau_b dosahuje hodnotu až 0,807. Zo štatistického pohľadu tak ide o veľmi vysokú závislosť.

20%

32% 17%

4%

27%

G6: Ako sa prispôsobuje a učí ovládať IKT populácia SR ‐ 2011

veľmi ľahkoskôr ľahkoskôr ťažkoveľmi ťažkoneučí sa

16%

29%

17% 4%

34%

G5: Ako sa prispôsobuje a učí ovládať IKT populácia SR ‐ 2005

veľmi ľahkoskôr ľahkoskôr ťažkoveľmi ťažkoneučí sa

20%

32%

17%

4%

27%

‐0,1 0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 0,8 0,9 1Ako sa prispô

sobu

je a učí ovládať IKT

Úroveň digitálnej gramotnosti

G7: Podiely populácie podľa digitálnej gramotnosti a adaptácie na IKT ‐ 2011

neučí sa

veľmi ťažko

skôr ťažko

skôr ľahko

veľmi ľahko

10

Ako vidno z údajov, kým pre 56 % respondentov do 60 rokov je hlavným dôvodom nezáujem či nepotrebnosť IKT v bežnom živote a odvolávaním sa na „iné záujmy a priority“, tak u 79 % respondentov nad 60 rokov sú nepotrebnosť alebo nezáujem o IKT často definované ako „zbytočnosť v ich veku“.

Životnou situáciou sú ovplyvnené aj ďalšie dôvody. Napríklad respondenti do 60 rokov uvádzajú, že nepociťujú potrebu učiť sa a zlepšovať, pretože nie sú donútení najmä z pracovných dôvodov (často vykonávajú zamestnanie, ktoré si to nevyžaduje); nemajú dostatok finančných prostriedkov, prístup k IKT alebo možnosť naučiť sa s nimi pracovať; nie sú schopní naučiť sa ovládať IKT; nemajú nedostatok času; IKT nahradzujú inými zdrojmi (napríklad. televíziou, čítaním a pod.). Naopak, respondenti nad 60 rokov uvádzajú, že okrem nedostatku financií, prístupu k IKT či nemožnosti naučiť sa s nimi pracovať, majú iné zdroje, ako IKT využívať. Najčastejšie im funkcie a služby IKT sprostredkúvajú ich najbližší rodinní príslušníci – deti alebo vnuci. Medzi ďalšie dôvody patrí aj neschopnosť naučiť sa pracovať s IKT kvôli pokročilému veku alebo neznalosť jej výhod. Ako sa prispôsobujú a učia ovládať IKT rôzne sociálne skupiny a prostredia?

Graf 8 uvádza, že adaptácia prudko klesá najmä so stúpajúcim vekom, klesajúcim vzdelaním, klesajúcim sociálnym statusom domácnosti, typom domácnosti i ekonomickou aktivitou. Kým napríklad medzi 14 – 17ročnými sa IKT ľahko prispôsobuje až 90 %, medzi 60 a viac ročnými iba 6 % respondentov. Obdobne prudko klesá schopnosť adaptácie podľa vzdelania. Medzi ľuďmi s VŠ vzdelaním je takých 83 %, medzi ľuďmi so ZŠ vzdelaním iba 34 %. Významné rozdiely nachádzame aj z hľadiska typu a statusu domácnosti. Napríklad domácnosti mladších ľudí a lepšie finančne zabezpečené domácnosti sú na tom s adaptáciou oveľa lepšie ako domácnosti starších ľudí a zle finančne zabezpečené domácnosti. Tak ako na úrovni celej populácie, aj na úrovni jednotlivých sociálnodemografických skupín sa potvrdil úzky vzťah medzi úrovňou adaptácie a digitálnou gramotnosťou. Inými slovami, čím je schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa v danej skupine vyššia (t. j. menej problémová), tým lepšie sú jej digitálne zručnosti. Samozrejme schopnosť a ochota prispôsobovať sa je len jedným z faktorov zvyšovania digitálnej gramotnosti. Už výsledky minulých ročníkov výskumu ukázali, že existujú aj pomerne silné exogénne faktory, ako sú napríklad práca alebo škola. Z hľadiska ďalšieho vývoja digitálnej gramotnosti možno z údajov v grafe 8 identifikovať aj tzv. rizikové skupiny. Teda skupiny, u ktorých je predpoklad, že v blízkej budúcnosti (tak ako doposiaľ) budú zápasiť s nadobúdaním digitálnych zručností, prípadne na svoju digitálnu gramotnosť úplne rezignovať. Ako zreteľne vidno, podiely „ťažko prispôsobivých a neprispôsobivých“ sú v niektorých skupinách vysoko nadpriemerné (porovnaj s priemerom SR v grafe 6). Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným vzdelaním, nezamestnaných, dôchodcov, finančne zle zabezpečené až chudobné domácnosti či domácnosti starších ľudí. Adaptácia obyvateľstva je v tomto pohľade dôležitým parametrom, ktorý sa spolupodieľa na vzniku tzv. digitálnej priepasti v spoločnosti.

Respondenti nad 60 rokov nezáujem, nepotrebnosť, zbytočnosť v danom veku 79 nemá financie/prístup k IKT/možnosť naučiť sa 6 má iné zdroje nahradzujúce IKT (hlavne rodinu) 6 neschopnosť naučiť sa najmä kvôli veku 4 nepozná výhody IKT 2 nepociťuje tlak okolia na zvládnutie IKT 1 iný dôvod 2 nemá dostatok času 0 nevie/neodpovedal/‐a 1

Respondenti do 60 rokov nezáujem, nepotrebnosť, má iné záujmy a priority 56 nepociťuje tlak na zvládnutie IKT najmä v práci 13

nemá financie/prístup k IKT/možnosť naučiť sa 11 neschopnosť naučiť sa 7 nemá dostatok času 4 má iné zdroje nahradzujúce IKT (napríklad TV) 3 nepozná výhody IKT 2 iný dôvod 1 nevie/neodpovedal/‐a 2

T2: Dôvody neochoty učiť sa ovládať alebo pracovať s IKT (v %)

11

63 54 51 53 53 46

4 31 44 61 73 69 81

23 28 51 77 71

30 58 59 76

5 67 38 93 63 79 44

83 68 40 34

6 24 41 63 72 86 90

48 55

16 22 25 24

19 19

14 32

20 23

19 20

12

13 22

24 13

14

20 28

22 14

16 19

34 6

25 18

29

9 21

31 14

15 27

33 26

18 13 8

21 20

21 24 24 23 28 35

82 37 36 16 9

11 7

65 50 25 10 14

50 14 19 10

79 14

28 1

12 3

26

8 11 30 52

79 49 26 11 10 1 2

30 25

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100




mladí ľudia









ZŠ


ženymuži

G8: Ako sa prispôsobujú a učia ovládať IKT sociálne skupiny a prostredia ‐ 2011 (v %)

veľmi + skôr ľahko veľmi + skôr ťažko neučia sa ovládať

ROD

VEK

VZDE

LANIE

ZAMESTN

ANIE

SEKT

OR

STAT

US DOM.

TYP DOMÁC

NOSTI

SíDL

O

12

Regionálny pohľad na digitálnu gramotnosť

Často diskutovanou témou v problematike informatizácie spoločnosti sú regionálne nerovnosti. Údaje v mapách 1 – 4 ukazujú, že digitálna gramotnosť patrí medzi tie prvky informatizácie, ktoré Slovensko viac rozdeľujú ako spájajú. Ako vidno z údajov v mapách 1 – 3, pre vývoj v rokoch 2005 až 2009 bol charakteristický priaznivý trend „dobiehania“ Bratislavského regiónu (s nadpriemernou úrovňou digitálnej gramotnosti vo všetkých sledovaných obdobiach) ostatnými regiónmi Slovenska. V percentuálnom vyjadrení sa tak od roku 2005 do roku 2009 zlepšila úroveň schopností a zručností obyvateľov Trnavského kraja o 57 %; Trenčianskeho kraja o 25 %; Nitrianskeho kraja o 24 %; Banskobystrického kraja o 53 %; Žilinského kraja o 42 %; Prešovského kraja o 42 %; Košického kraja o 38 %. Paradoxne, Bratislavský kraj s najvyššou mierou digitálnej gramotnosti rástol najpomalšie. Za toto obdobie sa zlepšil iba o 7 %. Ako však naznačujú údaje za posledné dva roky (2009 až 2011), pozitívny trend v regiónoch sa zastavil (porovnaj mapy 3 a 4). Výnimku tvoria iba Bratislavský a Košický kraj, ktoré na jednej strane dosiahli v roku 2011 nadpriemernú úroveň, a na druhej strane si dokázali udržať tempo rastu digitálnych zručností.

M1: Digitálna gramotnosť podľa krajov SR – 2005 (indexy v bodoch; priemer SR – 0,33)

Nadpriemerná Priemerná Podpriemerná



13

V pozadí regionálnych rozdielov všeobecne stoja najmä makroekonomické a sociokultúrne odlišnosti. Predovšetkým ekonomická výkonnosť, ktorá sa prejavuje podielom na HDP, prílevom zahraničného kapitálu, priemernou mzdou, štruktúrou zamestnanosti, mierou nezamestnanosti atď. Medzi ďalšie kritériá patria napríklad ceny, rozsah a dostupnosť poskytovaných služieb IKT či úroveň rozvinutosti komunikačnej infraštruktúry. Zo sociologického hľadiska je to zasa odlišná úroveň sociálneho kapitálu obyvateľstva, ako vzdelanie, jazyková vybavenosť, kontakt so západnou kultúrou, typ ekonomickej aktivity, úroveň kvalifikácie a pod. Na druhej strane, nadobúdanie schopností a zručností s IKT je celoživotný proces. A ako taký si vyžaduje nielen „vonkajšiu“ motiváciu danú ekonomickými a sociálnymi podmienkami v regiónoch, ale aj vnútornú motiváciu ich obyvateľov učiť sa a vzdelávať. Napríklad, kým na východe Slovenska sa vôbec neučí ovládať IKT asi štvrtina jeho obyvateľov, v Trnavskom kraji (s najnižšou úrovňou digitálnej gramotnosti) je takých až jedna tretina. Najčastejším argumentom (70 % prípadov) je pritom práve nezáujem často odôvodňovaný nepotrebnosťou/zbytočnosťou IKT v ich živote.





14

DIGITÁLNE ROZDELENIE SPOLOČNOSTI Niekoľkoročné mapovanie problematiky digitálnej gramotnosti odhalilo, že spoločnosť sa začala deliť na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. Ako potvrdili výsledky výskumu, aj v roku 2011 sa vývoj uberá podľa tohto scenára. Digitálne rozdelenie, alebo pejoratívnejšie „digitálna priepasť“, sa rovnako ako v iných vyspelých krajinách aj u nás, stáva novým typom spoločenského štiepenia.

Graf 9 znázorňuje, ako za sledované obdobie šiestich rokov nadobudlo Slovensko charakter digitálne rozdelenej spoločnosti. Na jednej strane stojí mladšia, vzdelanejšia, kvalifikovanejšia, sociálne silnejšia a mestskejšia časť populácie. Na druhej strane je to staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, ekonomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie. Kým tá prvá sa kontinuálne učí a zlepšuje, druhá takpovediac stojí na jednom mieste a nestíha sa prispôsobovať. Posledné sledované obdobie (2009 – 2011) je však špecifické v tom, že k zlepšovaniu po prvýkrát nedošlo ani u „progresívnych“ skupín obyvateľstva. To však nič nemení na fakte, že digitálna priepasť je stále prítomná. Kto stojí na okraji „digitálnej priepasti“?

Aké sú konkrétne rozdiely v jednotlivých skupinách obyvateľstva v roku 2011, resp. kto stojí na okraji „digitálnej priepasti“ a kto mimo nej, názorne dokumentujú údaje v grafe 10.4 Po prvýkrát od roku 2005 sa začala štatisticky významne odlišovať úroveň digitálnej gramotnosti mužov a žien. Zatiaľ čo v roku 2005 predstavoval index digitálnej gramotnosti medzi mužmi 0,34 a ženami 0,31 bodu, v roku 2007 0,39 : 0,35 bodu a v roku 2009 0,47 : 0,42 bodu, tak v roku 2011 bol už tento rozdiel 0,47 bodu : 0,40 bodu. V ďalších sociálnodemografických kategóriách respondentov však zostala digitálna gramotnosť v porovnaní s rokom 2009 na približne rovnakej úrovni, prípadne s menším zlepšením/zhoršením. Teda aj v roku 2011 patria medzi digitálne najgramotnejšiu časť populácie ľudia vo veku 14 – 24 rokov; vysokoškolsky vzdelaní a stredoškolsky vzdelaní s maturitou; duševne pracujúci a študenti; pracovníci štátneho sektora; finančne a majetkovo dobre zabezpečené domácnosti; domácnosti mladých ľudí; respondenti z veľkých miest nad 100tis. obyvateľov. Naopak, hlboko podpriemerná úroveň digitálnej gramotnosti, príp. až negramotnosť, je typická pre ľudí nad 55 rokov (v prípade 60 a viac ročných sa reálne blíži k digitálnej negramotnosti); ďalej pre ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity; manuálne pracujúcich, dôchodcov a nezamestnaných; pracovníkov družstevného sektora; domácnosti starších ľudí; domácnosti s nízkym príjmom a majetkovými pomermi; respondentov z malých obcí (do 2tis. obyvateľov). 4 Tie sociálnodemografické skupiny, ktorých index digitálnej gramotnosti je štatisticky významne pod priemerom celej populácie SR (0,43 bodu), sú vyznačené svetlošedou farbou.

2011

2007

2009

2005

nízka stredná vysoká

mladšia generácia vyššie vzdelaní vysokokvalifikovaní prac. študenti a podnikatelia domácnosti s vyšším príjmom obyvatelia miest

Úroveň digitálnej gramotnosti:

Graf 9: Digitálne rozdelenie spoločnosti (digital divide)

staršia generácia nízko vzdelaní nízkokvalifikovaní prac. dôchodcovia nezamestnaní sociálne slabé domácnosti obyvatelia malých obcí

15

0,55 0,49

0,44 0,44

0,40 0,37

0,05 0,29

0,36 0,52

0,59 0,55

0,64

0,19 0,23

0,43 0,64

0,68

0,26 0,49 0,49

0,62

0,06 0,50

0,33 0,76

0,53 0,67

0,37

0,74 0,57

0,33 0,28

0,07 0,21

0,36 0,53

0,59 0,72

0,70

0,40 0,47

0,00 0,33 0,67 1,00




mladí ľudia









ZŠ


ženymuži

Nízka Stredná Vysoká

G10: Úroveň digitálnej gramotnosti v sociálnych skupinách a prostrediach (indexy v bodoch; priemer SR ‐ 0,43)

ROD

VEK

VZDE

LANIE

ZAMESTN

ANIE

SEKT

OR

STAT

US DOM.

TYP DOMÁC

NOSTI

SÍDL

O

16

Čo ovplyvňuje úroveň digitálnych zručností?

Štatistické testovanie závislosti5 úrovne digitálnej gramotnosti od sociálnodemografických parametrov ukázalo, že digitálna gramotnosť je najtesnejšie previazaná so zamestnaním (resp. typom ekonomickej aktivity), vekom respondenta a typom domácnosti, v ktorej žije (graf 11). Medzi parametre so strednou koreláciou patria vzdelanie respondenta, príjem a sociálnoekonomický status jeho domácnosti. Ako ďalej vidno z grafu 11, ostatné parametre, ako sú sektor hospodárstva (v ktorom respondent pracuje), veľkosť obce/mesta kde žije či národnosť, sú iba málo významné.

Na druhej strane je nutné dodať, že koeficient Eta síce ukazuje silu vzťahu, ale nevysvetľuje príčinu. Teda to, že existuje napríklad silná asociácia medzi digitálnou gramotnosťou a vekom, nie je dôkazom kauzality, ale akýmsi „vonkajším“ prejavom. Alebo inak, samotný vek nemusí byť nevyhnutne príčinou toho, ako dobre vieme alebo nevieme narábať s IKT. Môže to byť životný štýl, životná situácia, v ktorej sa v danom veku nachádzame, schopnosť a ochota učiť a prispôsobovať sa novým veciam atď.

No vo vzťahu k digitálnej gramotnosti sa ako relevantné ukázali aj iné súvislosti. Napríklad to, že vlastníctvom i vyššou intenzitou používania moderných IKT sa úroveň digitálnej gramotnosti významne zvyšuje. Index digitálnej gramotnosti u tých, ktorí majú v domácnosti PC, je až štyrikrát vyšší ako u tých, ktorí PC v domácnosti nemajú. Obdobný vzťah možno sledovať aj u pravidelných používateľov desktopov, 5 Na meranie sily vzťahu medzi digitálnou gramotnosťou a sociálnodemografickými parametrami bol použitý Eta koeficient (η) t.j. korelačný pomer. Na interpretáciu Eta možno použiť škálu, ktorú zaviedol Cohen v roku 1988, kde korelácia menej ako 0,1 je označená ako triviálna, 0,1 – 0,3 ako nízka, 0,3 – 0,5 ako stredná a nad 0,5 ako vysoká.

0,67 0,63 0,51

0,44 0,43 0,38 0,28

0,16 0,13

0,000,100,200,300,400,500,600,700,800,901,00

G11: Štatistická závislosť medzi digitálnou gramotnosťou a sociálno‐demografickými parametrami populácie (koeficient Eta)

Štatistická závislosť: vysoká stredná nízka

30%

7%

4%

8%

20%

31%

‐0,1 0,0 0,1 0,2 0,3 0,4 0,5 0,6 0,7 0,8 0,9 1,0

Intenzita

pou

žívania internetu

Úroveň digitálnej gramotnosti

G12: Podiely populácie podľa digitálnej gramotnosti a používania internetu ‐ 2011

nepoužíva

menej často

2‐3 krát za mesiac

asi raz za týždeň

niekoľkokrát za týždeň

každý deň

17

prenosných a vreckových počítačov, periférnych zariadení či lokálnych sietí a internetu. Inými slovami, čím intenzívnejší užívateľ, tým väčšia skúsenosť a zručnosť. Graf 12 názorne dokumentuje, u akej veľkej časti populácie stúpa/klesá digitálna gramotnosť v závislosti na intenzite používania internetu. Napríklad medzi takmer tretinou tých, čo používajú internet každý deň dosahuje index digitálnej gramotnosti vysoký nadpriemer – 0,79 bodu. No, u tých čo používajú internet iba raz za týždeň je digitálna gramotnosť iba priemerná (0,43), a u tých čo ho využívajú iba 23 krát do mesiaca už podpriemerná (0,27).

18

PROJEKTY ROZVOJA DIGITÁLNEJ GRAMOTNOSTI Výskumné údaje z roku 2009 naznačili, že existuje pomerne veľká časť populácie (61 %), ktorá sa v blízkej budúcnosti plánuje ďalej vzdelávať a zdokonaľovať v práci s IKT (graf 13). Otázne však je, akú pozornosť problematike ľudských zdrojov a rozširovaniu digitálnej gramotnosti venuje štát. Ak sumarizujeme projekty za posledné roky, musíme konštatovať, že štát sa orientuje prevažne na podporu v rámci oficiálneho vzdelávacieho systému. Napríklad rezort školstva (Ústav informácií a prognóz školstva a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR) pripravili druhú vlnu projektu Infovek (Infovek 2), v ktorej plánujú zmodernizovať výpočtovú techniku a internetové pripojenie na základných a stredných školách. Do roku 2015 chce rezort zvýšiť rýchlosť internetu, vylepšiť internetové pripojenie na všetkých školách a dobudovať WiFi na vybraných školách. (www.uips.sk) Medzi ďalšie projekty patrí napríklad Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách, ktorý od roku 2008 realizuje zo zdrojov EÚ a ESF Ústav informácií a prognóz školstva. Základným zámerom projektov je pripraviť učiteľov na aktívnu realizáciu školskej reformy – prispôsobenie vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti. Špecifickými cieľmi projektov je inovovať a modernizovať obsah, metódy a výstupy vyučovacieho procesu pre nové kompetencie práce v Modernej škole 21. storočia. Zároveň je cieľom zvyšovať podiel učiteľov participujúcich na programoch ďalšieho vzdelávania s cieľom získania a rozvoja ich kompetencií potrebných pre vedomostnú spoločnosť. (www.modernizaciavzdelavania.sk) Pre akademickú obec bol ku koncu roku 2009 spustený Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na Slovensku (NISPEZ). K databáze elektronických odborných časopisov, kníh, príručiek, dizertačných prác, patentov, zborníkov či digitálnych umeleckých diel budú mať užívatelia prístup z akademických a vybraných vedeckých knižníc i z domova. (http://nispez.cvtisr.sk) Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) plánuje digitalizáciu obsahu štátnych vzdelávacích programov pre základné a stredné školy. Predmetom zákazky by mala byť dodávka tovarov a služieb súvisiacich s tvorbou, sprístupnením a využívaním digitálneho vzdelávacieho obsahu, zariadení, softvérového vybavenia a služieb súvisiacich so zaškolením školských garantov pre jednotlivé regióny Slovenska s následným celoplošným vyškolením pedagogických zamestnancov. Medzi kľúčové projekty v oblasti IKT patrí aj národný projekt Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných škôl a stredných škôl v predmete informatika, ktoré v roku 2011 úspešne skončilo 1486 učiteľov. (www.statpedu.sk) Vo februári 2011 bola spustená testovacia prevádzka projektu Testovanie digitálnych učebníc Planéta vedomostí na viac ako 300 základných a stredných školách. Cieľom projektu bolo prostredníctvom vybraných škôl otestovať využitie digitálnych učebných materiálov vo vyučovacom procese. (www.digitalneucebnice.sk) Do problematiky podpory vzdelávania významne vstupuje tiež korporátny sektor najmä v spolupráci s neziskovými organizáciami a školami. Napríklad spoločnosť Microsoft poskytuje školám prostredníctvom Microsoft IT Academy komplexnú podporu pri výučbe informačných a komunikačných technológií. Medzi ďalšie projekty patrí napríklad projekt Notebook pre každého (žiaka) s cieľom integrovať počítače procesu do vyučovania, či portál Moderný učiteľ zameraný na podporu komunity učiteľov so spoločným záujmom zlepšovať vzdelávanie a učenie pomocou moderného využívania informácií a IKT. Spoločnosť Orange zasa prevádzkuje portál internetovej školy www.oskole.sk, ktorý poskytuje multimediálny obsah určený pre žiakov druhého stupňa základných škôl a pre stredné školy. Ako vidno, problém je v tom, že štát (s pomocou korporátneho a neziskového sektora) síce zabezpečuje nadobúdanie digitálnych zručností najmladšej časti populácie – čo je samozrejme systémové riešenie do budúcnosti, ale dlhodobo neriešenou otázkou zostáva, čo robiť zo zostávajúcou – dospelou časťou populácie. Ako vyplynulo z výsledkov výskumu z roku 2009, spomedzi takmer dvoch tretín populácie deklarujúcej ochotu zdokonaľovať sa, takmer 40 % uviedlo, že by mala prebiehať tzv. inštitucionálnou formou.

61%

34%

5%

G13: Osobné plány na zdokonaľovanie digitálnych zručností ‐ 2009

plánuje sa zdokonaľovaťneplánuje sa zdokonaľovaťnevie

19

Napríklad prostredníctvom školení a kurzov, vzdelávaním na pracovisku alebo v škole, či prostredníctvom internetu (elearning). Navyše je tu dlhodobo neriešený problém „zaostávania“ takých skupín populácie, ako sú dôchodcovia, ľudia so základným vzdelaním, nízkokvalifikovaní pracovníci, nezamestnaní, sociálne odkázané domácnosti či obyvatelia najmenších obcí. Jenou z mála aktivít štátu v oblasti vzdelávania dospelých, resp. celoživotného vzdelávania je podpora digitálnej gramotnosti prostredníctvom kurzov (realizovaných zväčša súkromnými firmami) v rámci Úradov práce sociálnych vecí a rodiny s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť nezamestnaných na trhu práce. Medzi ďalšie aktivity patril (v súčasnosti už ukončený) národný projekt Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe zamerané na získavanie digitálnej gramotnosti a príprava na certifikáciu ECDL prostredníctvom elektronického vzdelávania. Projekt umožňoval všetkým služobným úradom v Bratislavskom kraji, dopĺňať vzdelávanie svojich pracovníkov v oblasti digitálnej gramotnosti a prípravu na získanie certifikátu ECDL. Od roku 2006 projekt absolvovalo 14 000 zamestnancov verejnej správy. (www.govedu.sk) Naopak, oveľa širšie spektrum projektov zameraných na rozširovanie digitálnej gramotnosti rôznych sociálnych skupín obyvateľstva realizuje na rozdiel od štátu korporátny sektor v spolupráci s neziskovými organizáciami a školami. Napríklad spoločnosť Slovak Telekom prostredníctvom svojho Nadačného fondu (NFST) podporuje projekty jednotlivcov a organizácií zameraných na moderné formy výučby, zvyšujúce digitálnu gramotnosť a zavádzajúce používanie IKT ako bežnú súčasť vzdelávania. (www.fondst.sk) NFST spolu so spoločnosťami HewlettPackard a Microsoft podporili tiež projekt IVO Digitálna [ne]gramotnosť na Slovensku, ktorého výsledkom bol praktický manuál slúžiaci na prípravu projektov organizácií angažujúcich sa v oblasti rozvoja digitálnej gramotnosti a zlepšovania prístupu k moderným IKT znevýhodnených sociálnych skupín obyvateľstva. (www.ivo.sk) Microsoft v spolupráci s neziskovou organizáciou PMAT od roku 2007 realizuje projekt 40UP zameraný na rozširovanie digitálnej gramotnosti ľudí v strednom veku, a ktorý bol v roku 2010 špeciálne zameraný na nezamestnaných a ľudí ohrozených stratou zamestnania. (www.40up.sk) V profesionálnej oblasti už niekoľko rokov beží Sieťový akademický program (NetAcad) spoločnosti Cisco určený na vzdelávanie IT špecialistov. Cieľom programu je predovšetkým rozvoj globálnej vzdelávacej iniciatívy na Slovensku a snaha riešiť problém nedostatku špecialistov, ktorí majú knowhow potrebné na projektovanie, realizáciu a údržbu komunikačných infraštruktúr modernej informačne orientovanej spoločnosti. (www.netacad.sk) Spoločnosť TSystems Slovakia spolu s Technickou univerzitou a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach každoročne organizujú Summer UniversITy – program vzdelávania v IT určený čerstvým absolventom vysokých škôl a študentom vyšších ročníkov univerzít. (www.tsystems.sk) Na projekty podporujúce neformálne vzdelávanie, ktoré je nad rámec štandardných verejných služieb garantovaných štátom sa zameriava aj Grantový program Nadačného fondu Dell v Nadácii Pontis. Hlavným cieľom programu je podporiť rozširovanie počítačových zručností aktívnych mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov. Niekoľko projektov v oblasti elearningu, dištančného či celoživotného IT vzdelávania a rozvoja digitálnej gramotnosti realizuje aj Občianske združenie IT ŠKOLA s podporou významných IT spoločností pôsobiacich na Slovensku. (www.itskola.eu) Projekty rozširovania digitálnej gramotnosti sa realizujú tiež pre hendikepované skupiny obyvateľstva. Napríklad Európska kultúrna spoločnosť a Slovenský zväz sluchovo postihnutých pripravili základy pre otvorenie virtuálneho vzdelávacieho centra Akadémia bez bariér na báze špecializovaných vzdelávacích programov – IKT pre začiatočníkov, IKT pre pokročilých, Pracovné poradenstvo, Web design, Počítačová grafika, Lektor ďalšieho vzdelávania. (http://akademia.exs.sk/) Niekoľko významných IKT projektov zameraných na integráciu nevidiacich a slabozrakých do spoločnosti realizuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Projekty sú orientované najmä na rozširovanie digitálnej gramotnosti, elearning, vývoj softvérového prostredia na sprístupnenie digitálneho obsahu či vývoj metód, ktoré umožnia účasť nevidiacich a slabozrakých ľudí aj na takých vzdelávacích programoch, ktoré nie sú určené priamo pre nich. (www.unss.sk) Napokon treba spomenúť aj menšie komunitné a lokálne neziskové organizácie, ktoré realizovali množstvo mikroprojektov na rozvoj počítačových zručností alebo prístup k moderným IKT z grantovej podpory IT spoločností pôsobiacich na Slovensku alebo z eurofondov.

DIGITÁLNA

NA SLOVENSKU

GRAMOTNOSŤ

SPRÁVA Z VÝSKUMU

AUTOR: MARIÁN VELŠIC

2011

digitálna gramotnosť 2011

Documents