gov, susedov a príbuzných, musí-me byť ochotní robiť pokánie.

Viac ako doteraz sa modliť.Viac ako doteraz sa oslobo-

dzovať od naviazanosti na svojevlastníctvo a deliť sa oň.

Viac ako doteraz byť úprimnívoči sebe samým, uvedomovať sisvoje slabosti a úprimne proti

nim bojovať.Ako? Tým, že sa počas celého

Jubilea a osobitne počas veľkéhopôstu odhodláme na opačné po-stoje a skutky, ako sú tie, ku kto-rým nás pobáda naša žiadosti-vosť. Zrieknutie sa alkoholu,obmedzenie sledovania televíziealebo surfovania po internete – tosú len malé príklady z celej paletyvecí, spôsobov alebo i osôb, ktorénás možno už dlhý čas zotročujú,oberajú o slobodu ducha a vnú-tornú radosť a tým nám brániabyť radostnými ohlasovateľmi ra-dostnej zvesti oslobodenia.

Prajem každému z vás, aby stenašli odvahu na úprimné pokániea cez pokánie vnútornú radosť,pokoj a nákazlivú schopnosť za-paľovať pre Ježiša svojich blízkychi vzdialenejších bratov a sestry.

Radostnú skúsenosť, že ovo-cím pokánia je pokojný, vyrovna-ný a úspešný život vám želá a vy-prosuje váš

Vladimír Fekete, provinciál SDBFoto: archív redakcie

Správy 4Naše

Ko 8Naša

Ex áni na Slovensku 12Mariá

Po atky Božej 13Mariá

N 15Mariá

D odina 16Mariá

Ba árie Pomocnice... 18Mariá

Pe t 19Mariá

Fa František, Lucia 20Naša

V 00 21Interv

Je no logo 22Ako D

DMisie

LaKultú

AkDobr

VVyyddaavvaattPPrroovviinncciiŠŠééffrreeddaaSSppoolluupprrGGrraaffiicckkááAdresa:MMiilleettiiččooČasopisTTllaačč:: Vý

DD RR AA HH ÍÍ PP RR II AA TT EE LL II AADD OO NN AA BB OO SS CC AA

AA PP OO DD PP OO RR OO VV AA TT EE LL II AAJJ EE HH OO DD II EE LL AA !!

Stojíme na prahu Veľkéhopôstu. V týchto dňoch násCirkev s väčšou nástojčivosťouako inokedy vyzýva k pokániua zmiereniu. Je to sám JežišKristus, ktorý tak ako v časesvojho verejného účinkovaniai dnes naliehavo opakuje:„Robte pokánie, lebo sa priblíži-lo nebeské kráľovstvo“ (Mt4, 17) a „Ak nebudete robiť po-kánie, všetci podobne zahynie-te!“ (Lk 13, 3)

Svätý otec Ján Pavol II. v buleIncarnationis Mysterium pripo-mína, že Svätý rok je osobitnoupríležitosťou robiť pokánie, „abysa dvojtisíce výročie ústrednéhotajomstva kresťanskej viery pre-žívalo ako snaha o zmiereniea ako znak pravej nádeje pretých, čo sa pozerajú na Kristaa na jeho Cirkev“ (IM 4).

Pôst Veľkého jubilea je teda a-koby znásobená a umocnenávvýýzzvvaa kk ppookkáánniiuu.

Čo znamená robiť pokánie?Týka sa to naozaj každého

z nás?Prečo a aké pokánie by sme

mali v tomto roku predovšetkýmrobiť?

Každý človek viac alebo me-nej pociťuje vo svojom živote bo-lestný rozdiel medzi tým, čo bychcel a mal robiť a medzi svojimikonkrétnymi rozhodnutiami.Apoštol Pavol to veľmi jasne vy-jadril slovami: „Ani nechápem, čorobím, lebo nerobím to, čochcem, ale robím to, čo nenávi-dím... Veď nerobím dobro, ktoréchcem, ale robím zlo, ktoré ne-chcem.“ (Rim 7, 15 – 19). Je to je-den z dôsledkov hriechu dedič-ného i hriechov osobných.

Robiť pokánie znamená v pr-vom rade odstraňovať alebo as-poň zmenšovať toto vnútornérozdelenie. Človek, ktorý robípokánie, vedome bojuje so všet-kými svojimi negatívnymi sklon-mi a pokušeniami. Pod vplyvommilosti a Božieho slova tak vytvá-ra vo svojom živote vvääččššíí pprriieessttoorrpprree BBoohhaa a duchovné hodnoty.Viac sa modlí, ochotnejšie sa delío svoje dobrá s inými, postí sa –odopiera si príjemné veci, ku kto-rým ho ťahá jeho nezriadená žia-dostivosť. Modlitba, almužnaa pôst sú od nepamäti tri najzná-mejšie a najdôležitejšie prejavykajúcnosti človeka. Sú výrazomjeho ochoty zanechať zlo a hriecha viac sa otvoriť pôsobeniu Bohavo svojom živote.

Každý človek je povolaný po-káním zjednocovať svoje vnútro,oživovať a obnovovať svoj du-chovný život, svoj vzťah k Bohu.

Svätý apoštol Ján píše, že nieje možné milovať Boha, ktoréhonevidíme, a pritom nenávidieťsvojho brata, s ktorým žijeme(porov. 1 Jn 4, 20). Súčasťou po-kánia preto musí byť aj úsiliezzmmiieerriiťť ssaa ss ľľuuďďmmii, ktorí nám u-blížili alebo voči ktorým jedno-ducho pociťujeme antipatiu.Najviac uzdravenia potrebujúnaše vzťahy k tým, s ktorými žije-me alebo sa najčastejšie stretáme.Manžel či manželka, príbuzní,kolegovia na pracovisku – títo

všetci sú pre nás prvoradými ad-resátmi našej ochoty znovua znovu odpúšťať.

Ale pokánie má v sebe ešte je-den veľmi dôležitý rozmer: u-schopňuje kresťana, aby sa z ne-ho stal dôveryhodný ohlasovateľevanjelia a účinný apoštolKristovej náuky v tomto svete.Slovo pravdy môže ohlasovať ajhriešnik a slabý človek. Oveľaúčinnejšie však preniká do ľud-ských sŕdc, ak život ohlasovateľanie je s ním vo veľkom rozpore a-lebo dokonca v protiklade.

Svätý otec nás povzbudzuje,aby sme ľuďom na prahu tretiehotisícročia pomohli prinavrátiť ná-dej, že život má zmysel, že boles-ti i utrpenia sú súčasťou tajom-ného Božieho plánu a že každýčlovek je nekonečne milovanýa predurčený pre večnosť. Aby to-to posolstvo bolo zrozumiteľnéa pochopiteľné pre našich kole-

D BSSLLOOVVOO NNAA ÚÚVVOODD

oobbssaahh

22//22000000ROČNÍK XXXI.

Foto

na

obál

ke:

© R

astis

lav

Ham

ráče

k

Foto

: Pet

er B

učán

y

diela šice

história pozícia - Salezinske zvony kánie - pomoc Mnske zvony

aše nádejenske zvony

vadsiata piata hnske zvony zilika Panny Mnske zvony niaze alebo živonske zvony tima: Hyacinta,

rodinaústrety roku 20iew dno dievča, jed

on Bosco

eti sú ako gumené loptičky 24 co Stanko v Číne 26

rao vidíš svet 28

odinci 30

eeľľ:: Saleziáni Don Bosca Slovenská provincia vo vydavateľstve Don Boscoááll:: Vladimír Fekete SDBkkttoorr:: Jozef Kupka SDBaaccoovvnnííccii:: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková úúpprraavvaa aa ssaaddzzbbaa:: Denisa a Juraj MartiškaDDoonn BBoossccoo ddnneess,, vvaa 77,, 882211 0088 BBrraattiissllaavvaa,, tteell..:: 0077//5500223311 334400,, 331111 vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90. chodoslovenské tlačiarne, a. s., Košice

D BDDOOMMAA AA VVOO SSVVEETTEE

Novici z Popradu informujúo komunitnom výlete: „V je-seni sme absolvovali komu-nitný výlet do Podolínca,ktorý bol pre nás veľkýmzážitkom. Je to miesto, zktorého možno mnoho vyčí-tať. Na chvíľu sme sa vrátili

späť a snažili sa predstaviťsi to, čo tu prežívali naši bra-tia v 50-tych rokoch za úpl-ne iných okolností. Ich sve-dectvo a obeta pre Pána jetaká vzácna. Povzbudilanás k ešte väčšej horlivostia radosti z povolania.

Vrcholom tohto výletu bolasv. omša, ktorá sa niesla vduchu radosti a vďaky zanašich bratov, ktorí svojímutrpením pripravovali cestuaj pre naše povolanie.Po návšteve v kláštore re-demptoristov sme sa ešte

išli pozrieť, ako žili kamal-dulskí mnísi v ČervenomKláštore. Neďaleko sme sipotom spravili „špekač-párty“. Krásna príroda anádherné prostredie Pie-nin v nás zanechali príjem-ný zážitok.“

(SME) Od októbra sa do redakcie časopisu Svetlozačali sypať veľké škatule a balíky plné školskýchpotrieb pre kosovské deti. V rámci zbierky „Ceruzkanádeje“, ktorú vyhlásila redakcia Svetla, prišlo viacnež 160 balíkov zo 78 škôl, farských úradov, cirkev-ných organizácií i od jednotlivcov. Ukázalo sa, žedeti majú v sebe citlivé struny, vedia byť solidárne asú ochotné robiť niečo pre druhých. V mnohých ba-líkoch boli priložené aj plyšové hračky, kresby, listya vianočné pozdra-vy v angličtine so že-laním pokoja a mie-ru. Časť darov slo-venských školákovuž organizácia Člo-vek v ohrození do-pravila do Glivčice.Zvyšok poputuje doKosova na jar.

PPOOUUČČNNÁÁ MMIINNUULLOOSSŤŤ

(VS) V teologickom štu-dentáte v Banskej Bystriciv súčasnosti študuje a pri-pravuje sa na prijatiesviatosti kňazstva osem-násť spolubratov. Už tra-dične dvakrát v roku orga-nizujú navštevu rodičovspojenú s duchovnou ob-novou a pre tých, ktorí o toprejavia záujem, raz ročneaj duchovné cvičenia.

Prvé stretnutie v tomto for-mačnom roku bolo počasdruhého adventného ví-kendu. V sobotu si rodičiaprezreli priestory fakulty adiecézneho seminára vBadíne a večer bol prenich pripravený kultúrno-zábavný program v rámciktorého aj medzi nichprišiel svätý Mikuláš (tentoraz až z Ukrajiny) so svoji-

mi darčekmi a pohotovýmhumorom. V nedeľu malirodičia duchovnú obnovuna tému „Zmierenie“, pre-tože jeho potrebu cítili presvoj každodenný život.Zmierenie žiť, za zmiereniesa modliť, zmierenie usku-točňovať. Vyvrcholením du-chovnej obnovy bola sláv-nostná Eucharistia a po nejagapé s celou komunitou.

■■ Bratislava■■

■■ Banská Bystrica■■

■■ Poprad■■

DDUUCCHHOOVVNNÁÁ OOBBNNOOVVAA PPRREE RROODDIIČČOOVV

Otec Pavol Hudák z košického Univerzitného pastorač-ného centra je známy na celom Slovensku svojimi pred-náškami o partnerských vzťahoch, otázkach sexuality,dospievania a psychológie chlapcov a dievčat. Jehosvieži štýl prednášania, dynamika vystupovania a sympa-tický humor si získali priazeň mladých na všetkých mies-tach, kde prednášal. Aj v Bratislave absolvoval niekoľkoprednášok v školách, mládežníckych centrách i salezián-skych priestoroch. Koncom minulého roka sme ho priví-tali v stredisku na Miletičovej ulici. Veľký záujem mladých,ktorí prišli z celej Bratislavy svedčí o tom, že meno PavolHudák je medzi mládežou známe a tematika jeho pred-nášok je pre mladých aktuálna. Prítomných mladých po-vzbudil ku veľkodušnosti a vernosti poukázaním na pek-né vzory a ideály, ktoré by mladých ľudí mohli v ich životeinšpirovať. My môžeme len poďakovať za vydarené podu-jatie a za to, že mladí ľudia si mohli vypočuť z úst kňaza ro-zumné názory a odpovede na mnohé otázky, ktoré mla-dých v čase dospievania zamestnávajú a znepokojujú.

FFOORRMMÁÁCCIIAA MMLLAADDÝÝCCHH

4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

SSIILLVVEESSTTEERR NNAAUUKKRRAAJJIINNEE

Naši misijní dobrovoľníci zMiletičovej uskutočnili naprelome rokov návštevu naUkrajine. Už tradične vtomto čase navštevujúmiesta a rodiny, kde apoš-tolujú počas letných prázd-nin a táborov. Tohto rokunavštívili aj Ľvov, v ktorompôsobí od septembra minu-lého roka slovenský kňaz,don Štefan Urban. Počasnávštev dobrovoľníci orga-nizovali silvestrovské prog-ramy v jednotlivých dedin-kách, kde boli rozptýlení,katechézu a stretnutia s deť-mi, mládežou a s rodinami.Medzi misionármi a miest-nymi obyvateľmi sa za tieroky pôsobenia a pravidel-ných návštev vytvorili sku-točne priateľské vzťahy.Dôkazom toho boli aj slzy vočiach mnohých detí, keďsa po krásne prežitých spo-ločných programoch muse-li s misionármi lúčiť.

AANNIIMMÁÁTTOORRSSKKÁÁ MMAATTUURRIITTAA

Už po druhý rok sa u saleziánov na Mamateyovej ulici zopakovala zau-jímavá aktivita, ktorú nazývajú jednoducho „Maturita animátorov“.Toto podujatie začal minulý rok kandidát František Kubovič, toho časusaleziánsky novic v Poprade. Maturita sa úplne podobá tej, ktorú mla-dí absolvujú na školách. Aj tu dostali animátori dopredu zoznam matu-ritných otázok z náboženstva, ktoré si museli naštudovať. Keďže matu-ritných skúšok sa zúčastnilo okolo tridsať prihlásených, museli prebie-hať celý týždeň. Animátori si vytiahli otázku, ktorá mala písomnú a úst-nu časť. V písomnej časti mali za úlohu pripraviť malú katechézu presvojich zverencov. Ústna časť prebiehala ako skúška pred odbornoukomisiou. Každý úspešný maturant dostal oficiálne maturitné vysved-čenie so známkami. Aj takáto aktivita netradičným spôsobom napo-môže k prehĺbeniu náboženských vedomostí u animátorov.

SSOOLLIIDDAARRIITTAA ŠŠKKOOLLÁÁKKOOVV

Združenie saleziánskej mládeže DOM a saleziáni organizujú už 8. ročníkznámeho festivalu gospelovej hudby LUMEN. Bude sa konať 5. – 6. mája vMestskej športovej hale v Trnave. Na festivale sa predstavia najlepšie slo-venské a české gospelové skupiny. Hlavnými hosťami zo zahraničia budútieto hudobné skupiny: 3 Crosses z USA, Normal generation z Nemecka aAdrian Snell z Anglicka. Súčasťou festivalu budú aj duchovné, formačné adiskusné stretania v skupinách. Diváci zo vzdialenejších oblastí budú maťmožnosť prespať na školách, ak si donesú karimatku a spacák.

■■ Trnava■■

5D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

LLUUMMEENN 22 000000

PPRRVVÁÁ NNÁÁVVŠŠTTEEVVAAHHLLAAVVNNÉÉHHOO

PPRREEDDSSTTAAVVEENNÉÉHHOO

■■Bosna

a Hercegovina■■

V tomto roku sláviSaleziánska kongregácia125. výročie prvej misio-nárskej výpravy (1875).Hlavný predstavený po-vzbudil kongregáciu k vy-slaniu významného počtumisionárov v tomto roku.Výzva bola prijatá nadše-ne v mnohých častiachkongregácie. Je krásnesledovať, ako viaceré pro-vincie, ktoré boli len ne-dávno zriadené, alebo tie,ktoré majú sami personál-ne ťažkosti, ponúkaju zosvojej „chudoby“ dar prekongregáciu a celý svet.

Zoznam kandidátov namisie narastá. V Turínebudú tiež prijatí niektorímisionári z minulej výpra-vy, ktorí ešte neprevzalimisionársky mandát a ne-navštívili posvätné sale-ziánske miesta. Misionár-ska výprava 2000 sa u-skutoční v Turíne v deň125. výročia, teda 11. no-vembra 2000. Misionári ztejto výpravy budú určenína posilnenie misií s ne-dostatkom personálu apre novootvorené misiena miestach, kde je to po-trebné.

MMIISSIIOONNÁÁRRSSKKAA VVÝÝPPRRAAVVAA 22 000000

(VS) V dňoch 6. – 13. decembra1999 sa v generálnom dome v Rímeuskutočnilo stretnutie oblastnýchasistentov VDB (Voluntárie donaBosca). Posledné takéto stretnutiebolo v Bratislave v roku 1995. ZaSlovensko sa tohto semináruzúčastnili don Vincent Feledík a donMilan Urbančok.Na stretnutie prišlo 32 oblastnýchasistentov VDB z celého sveta aprogram pozostával z týchto tém:Identita voluntárie – sekulárne zasvä-tenie; Sekularita a poslanie; Profilasistenta VDB; Salezianita – duch,ktorý oživuje; Rezervovanosť – nie vi-

diteľnosť, a iné. Na stretnutí bol aktív-ne prítomný i don Vecchi, don Marti-nelli a don Corrado Bettiga – ústred-ný asistent, ktorý stretnutie viedol.Inštitút VDB od roku 1977 zazname-nal podivuhodný nárast na celomsvete. Z 584 členiek sa rozrástol na1330 a zo 14 národov na 46. Z cel-kového počtu 164 skupín je v špa-nielsky hovoriacom regióne 59, v ta-liansky hovoriacom regióne 31, naSlovensku 15 a v portugalsky hovo-riacom regióne je 14 skupín. Teda ajslovenská skúsenosť prezentujevýznamným spôsobom život inštitú-tu v Cirkvi.

SSEEMMIINNÁÁRR OOBBLLAASSTTNNÝÝCCHH AASSIISSTTEENNTTOOVV VVBBDD VV RRÍÍMMEE ZZIISSKK ZZOO SSVVÄÄTTÉÉHHOO RROOKKUU NNAA DDOOBBRROOČČIINNNNÉÉ ÚÚČČEELLYY

■■ Taliansko■■ ■■ Vatikán■■

6 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0 7D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

PPOOSSVVÄÄTTEENNIIEE KKAATTEEDDRRÁÁLLNNEEHHOO CCHHRRÁÁMMUU VV MMOOSSKKVVEE

■■ Rusko■■

SSAALLEEZZIIÁÁNNSSKKEE VVYYDDAAVVAATTEEĽĽSSTTVVÁÁ NNAA SSTTRREETTNNUUTTÍÍ

■■ Nemecko■■

(TK KBS) Vatikán plánuje prí-padné zisky zo Svätého roku ve-novať na dobročinné účely.Oznámil to sekretár vatikánske-ho Centrálneho výboru preVeľké jubileum roku 2000 arci-biskup Crescenzio Sepe. Podľajeho informácií sa má na konciSvätého roku v januári 2001predložiť hospodárska bilanciapríjmov a výdavkov. „Ak by tuvznikli nejaké zisky, Svätý otecich poskytne na dobročinné úče-ly, pravdepodobne na projekty vchudobnejších krajinách,“ vyhlá-sil Sepe. „Ak by Svätý rok skon-čil pre Vatikán s finančným mínu-som, bude treba hľadať cesty,ako tento deficit nahradiť.“Arcibiskup Sepe ďalej vyhlásil,že už počas Svätého roku sa mázviditeľniť solidarita kresťanov schudobnými v konkrétnych pro-jektoch. Tak má Vatikán v úmysledenne rozdať 500 teplých jedálnúdznym. Okrem toho budú pút-nici z chudobných krajín, ktorí byinak nemohli prísť do Ríma, pod-porovaní z fondu solidarity.

(ANS) 29. novembra minu-lého roku hlavný pred-stavený saleziánov donVecchi, sprevádzaný pro-vinciálom donom ŠtefanomBolkovacom, poprvýkrátvstúpil do tejto krajiny spluralitou náboženstiev,kultúr a národností, ktorábola miestom neslýcha-ného násilia. Pred štyrmirokmi vstúpili saleziáni zprovincie Záhreb do Bos-ny, aby realizovali odvážnyprojekt v meste Zepce:školské centrum pre všet-kých mladých z územia, bezrozdielu náboženstva, jazy-ka a národnosti, aby tak pri-speli pomocou preventív-neho systému ku zmiereniua pokoju. Don Vecchipožehnal už dokončenúčasť centra a povzbudiltroch saleziánov, ktorí tupracujú pre mládež a dos-pelých z rozličných nábo-ženstiev. Prítomným civil-ným predstaviteľom saprihovoril slovami: „Toto jehistorický deň tak pre sale-ziánov, ako aj pre celé mes-to. Chceme sa dať do služ-by všetkým mladým, abypodľa štýlu dona Boscarástli v zdraví, v múdrosti asvätosti.“

(ANS) Stretnutie predstaviteľov vydava-teľstiev regiónu Európa-sever sa usku-točnilo 3. – 6. novembra 1999. Hos-titeľom a organizátorom bolo vydavateľ-stvo Don Bosco Verlag v Mníchove.Zúčastnilo sa na ňom 17 predstaviteľov,ktorí zastupovali Belgicko-sever, Írsko,Veľkú Britániu, Chorvátsko, Rakúsko,Rusko, Slovensko, Slovinsko, Nemecko-juh, Čechy, Maďarsko a Poľsko. Naševydavateľstvo Don Bosco zastupovalidon Peter Bučány a asistent RastislavHamráček.Vydavatelia predstavili cirkevnú situá-ciu, sociálne zmeny a mentalitu v pro-

strediach, z ktorých pochádzajú.Mnohé oblasti charakterizujú rovnaképroblémy a situácie. Jednotlivé vydava-teľstvá predstavili svoje zdroje a kom-petencie, ktorými sa môžu dopĺňať: nie-kto má dobré tlačiarenské možnosti, inýskúsenosti v marketingu a ďalší produk-čné schopnosti. Dobrý spoločný vyda-vateľský program by všetkým mohol po-môcť odpovedať na súčasné výzvy prekresťanskú vieru a saleziánsku chariz-mu.Aby sa pokračovalo v diele, ktoré začalov novembri, skupina sa opäť stretne oko-lo Veľkej noci roku 2000.

(ANS) Po dlhých rokochrôznych peripetií a napätí,12. decembra 1999 kardi-nál Angelo Sodano, štát-ny sekretár, posvätil vMoskve Katedrálu Nepo-škvrneného počatia. Ka-tedrála bola postavená vrokoch 1906 – 1911 poľ-skými katolíkmi, ktorí žili vMoskve. V roku 1937 bo-la znárodnená a preme-nená na ubytovne a malézávody.

Od roku 1989 sa začalavyvíjať snaha, aby sa ka-tedrála vrátila pôvodnémuúčelu. V roku 1991 civilnéautority oficiálne zaregis-trovali faru so sídlom prikatedrále a farárom bolmenovaný salezián donJosef Zaniewski z Bielo-ruska. Nebolo ľahké získaťspäť celý chrám a vrátiť hopôvodnému účelu. Iba poskutočnom boji, do kto-rého bola zapojená celá

miestna komunita sa po-darilo časť po časti získaťpriestory a vrátiť im dôs-tojnosť miesta kultu. Úpl-né prinavrátenie sa usku-točnilo až v roku 1996.Saleziáni zriadili v pod-zemných priestoroch ora-tórium a miestnosti prekatechézu. V spolupráci sostatnými spoločenstva-mi a veriacimi uskutočňu-jú vo farnosti peknú pas-toračnú prácu.

ne získal vlastný byt a stálejšie za-mestnanie.

V roku 1962 prišiel do Košícaj koadjútor, ujo Juraj Kaščák,ktorý sa tu tiež natrvalo usídlil vznámom byte na Tatranskej ulici.Po nich nasledoval v roku 1967don Štefan Timko, ktorý poPražskej jari dokonca získal po-volenie verejne pôsobiť ako kap-lán v kostole na Kalvárii. Aj keďnejaká výraznejšia otvorená prá-ca s mládežou nebola možná, sa-leziánsky duch a citlivosť premládež boli známkami jeho pas-torácie a miestna komunita veria-cich to mohla stále cítiť.

Toto boli prvé začiatky sale-ziánskej prítomnosti v Košiciacha treba povedať, že veľmi dôleži-té, pretože odtiaľto sa postupnezrodili saleziánske povolania via-cerých vysokoškolských študen-tov, ktorí navštevovali hlavne bytuja Kaščáka.

Saleziánski predstavení usú-dili, že bude užitočné posilniť tú-to komunitu, a z Košíc začať po-stupne apoštolovať aj východné

Slovensko, preto do tohto mestaposlali v roku 1980 ďalších spo-lubratov. Boli to hlavne: donJozef Šebo, don Daniel Pravda,don Alojz Špaldoň a neskôr JozefSlivoň a Ľudovít Baňovič. Týmtoich príchodom sa začala skutoč-ne systematická apoštolská prácamedzi chlapcami a formácia bu-dúcich saleziánov z tohto kraja.Vytvárali sa skupinky chlapcov,začali pravidelné stretnutia, du-chovné obnovy, duchovné cviče-nia, výlety a rôzne podujatia.Samozrejme, všetko v tajnosti smaximálnou obozretnosťou. Ichusilovná práca priniesla čoskoroovocie a z košického strediskavzišlo v 80-tych rokoch viaceropekných saleziánskych povolaní,tak spolubratov, ako aj spolupra-covníkov.

Príchod demokracie a slobo-dy našiel v Košiciach už rozbeh-nuté a veľmi živé saleziánske die-lo. Dôležitou úlohou tých dní bo-lo nájsť si nejaké oficiálne sídlo amiesto pôsobenia. Otec biskup

Alojz Tkáč saleziánom ponúkaldve miesta: Kostol DuchaSvätého a Kalváriu. Predstavenísa rozhodli pre Kalváriu, ktorámala väčšie priestory okolo, i akopokračovanie v diele, ktoré tu za-počal don Timko. Oficiálne pre-vzatie kostola na Kalvárii sa u-skutočnilo 7. septembra 1990.Saleziáni ho dostali do správy na5 rokov. Novým direktorom ko-munity sa stal don Ján Čapla apočet jej členov sa postupne roz-rástol na osem spolubratov.

V auguste 1993 sa direktoromkomunity stal don Anton Červeň.1. marca 1995 otec arcibiskup defi-nitívne prepísal kalvársky kostol apriľahlé pozemky na Saleziánskuspoločnosť. Komunita získala ajbývalú škôlku na Hroncovej ulici,kde zriadila oratórium. Východo-slovenské železiarne predali sale-ziánom rekreačné stredisko nablízkej Borde, ktoré začali košickísaleziáni za výraznej sponzorskejpomoci z VSŽ rekonštruovať a pre-rábať na exercičné stredisko. Vsúčasnosti už slúži pre všetkýchzáujemcov z celého Slovenska.

Pôvodný strážny domčekvedľa kostola, v ktorom komunita

Po skončení najtvrdšiehoprenasledovania v 50-tych ro-koch, po ukončených výslu-choch a odsedených rokoch voväzeniach, po nanútených služ-bách v PTP-táboroch a pracov-ných brigádach si mladí saleziánirozptýlení po celom Slovenskuzačali hľadať svoje miesto a spô-sob, ako prežívať svoje zasväte-nie. Prvým saleziánom, ktorý sanatrvalo usadil v Košiciach boldon Ján Pivarník, ktorý semprišiel v roku 1961. Spočiatkubýval na slobodárni, no postup-

V KOŠICIACH, AJ KEĎ SÚ NAŠÍM DRUHÝM NAJVÄČŠÍMMESTOM, NEMALI SALEZIÁNI PRED ROKOM 1950 ŽIADNEDIELO. NA VÝCHODNOM SLOVENSKU BOL OTVORENÝDOM IBA V MICHALOVCIACH. Z TEJTO VÝCHODNEJ ČASTISLOVENSKA VŠAK POCHÁDZALI VIACERÍ SALEZIÁNI,KTORÍ NESKÔR, POČAS TOTALITY, ROZBEHLISALEZIÁNSKU ČINNOSŤ AJ V KOŠICIACH I NA CELOMVÝCHODE NAŠEJ REPUBLIKY.

D BNNAAŠŠEE DDIIEELLAA

KošiceKošice

✦ Cyklovýlet po východnom Slovensku

✦ Chlapci počas futbalového turnaja

9D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0

Don Schmidt v úvodnomslove túto expozíciu predsta-vuje nasledovne: „Inštalačnýplán expozície, spolu s výstavou„Sedembolestná“, ktorou sale-ziáni otvorili Mariologické mú-zeum slovenskej národnej sväty-ne v Šaštíne-Strážoch, je iba za-vŕšením súboru muzeologic-kých prác, ktoré som v skrytostizasväcoval Božej sláve v sloven-skom národe. Možnože táto ex-pozícia položí základ Sale-ziánskeho fondu v Bratislave,poskytnutím kritérií na uspo-riadanie centrálneho katalógu.Záujemci o saleziánske dielo naSlovensku by v ňom potom naš-li v celistvosti archívny a troj-rozmerný materiál spracovanýodborne vzdelaným kustódom.

Inštalačný plán tejto expo-zície povzbudzuje k zberu pa-miatok každého druhu, ktoréby názorne dokumentovali od-bornosť saleziánov v ich naj-vlastnejšom bytostnom poslaní,duchovnej službe svojeti, hlav-ne mládeži. Realizácia tohtoplánu sa nezaobíde bez súčin-nosti každého saleziána, ktorýpochopil, že s ním odíde kuspráce jeho života v rehoľnomspoločenstve. Tak sa bude daťvidieť práca saleziánov v užšomalebo širšom zmysle cez vedeckévyhodnocovania ich diel naSlovensku aj vo svete. Rád bysom touto prácou potešil veľkúsaleziánsku rodinu a azda ajpedagogickú verejnosť.“

Časopis Don Bosco dneszasielame bezplatne každému,

kto oň požiada. Už od roku 1877je to dar dona Bosca tým, ktorí

so sympatiou sledujú saleziánsku prácu a misie.

Šírte ho medzi príbuznými apriateľmi. Oznámte nám hneď

zmenu vašej adresy.

Objednávky zasielajte na adresu:

DON BOSCO DNESMMiilleettiiččoovvaa 77

882211 0088 BBRRAATTIISSLLAAVVAAtteell..:: 0077//550022 3311 334400

ee--mmaaiill:: ddbbdd@@ddoonnbboossccoo..sskk

KAŽDÉDVA

MESIACEDON

BOSCODO

TVOJHODOMU

D BNNAAŠŠAA HHIISSTTÓÓRRIIAA

ExpozíciaExpozíciaSS LL OO VV EE NN SS KK ÉÉ SS AA LL EE ZZ II ÁÁ NN SS KK EE DD II EE LL OO

OO DD ZZ AA ČČ II AA TT KK UU AA ŽŽ PP OO DD NN EE SS

bývala, absolútne nepostačovalpre aktivity a život veľkého spo-ločenstva. Preto sa postupne za-čalo s jeho prestavbou a rozšíre-ním, aby mohla komunita bývaťspolu. V roku 1998 nadobudolsúčasnú podobu.

Popri všetkých týchto staveb-ných aktivitách komunita plynulonadviazala na apoštolát, ktorý satu rozbehol ešte za totality. Z mla-dých chlapcov a dievčat sa stali a-nimátori a saleziánski spolupra-covníci, aj keď sa každoročne po-ciťuje opakujúci sa problém, žeodchovanci oratória, animátori,odchádzajú na štúdiá doBratislavy či Trnavy, a komunitamusí vždy riešiť náhly nedostatokvedúcich skupín na začiatku škol-ského roka. Košické stredisko jecharakteristické tým, že ho navšte-vuje výrazný počet staršej mláde-že, ktorá tu vyrastala a naďalej spo-lupracuje so saleziánmi. Na stret-nutia chodí veľa vysokoškolákov.V stredisku pôsobí 6 speváckychzborov a skupín, ktoré už nahraliaj svoje vlastné kazety. Najživšímdňom v stredisku býva piatok, ke-dy prebieha mládežnícka omša apo nej spoločenské posedenie vpriestoroch nad kostolom.

Významnou akciou v rámcimesta býva každoročne „DonBosco show“. Je to oslava sviatkudona Bosca, ktorú saleziáni orga-nizujú v prenajatých mestskýchhalách a zúčastňuje sa jej okolo1200 ľudí. Dvakrát za rok organi-

zujú mestskú futbalovú miniligu,jesennú a jarnú, do ktorej sa voľ-ne zapisujú chlapci z ulice.Pravidelne sa na nej zúčastňujeokolo 30 mužstiev a 250 chlap-cov. Týmto spôsobom saleziánizískavajú kontakt s novýmichlapcami, ktorí nezriedka po li-ge začnú navštevovať stredisko.Okrem toho tu prebiehajú pravi-delné stretnutia v skupinách,obnovy, duchovné cvičenia, fut-balový turnaj KAMA, ping-pon-gová liga, výlety a tábory, obnovymanželov a práca s peknou sku-pinou spolupracovníkov.

Mladí v Košiciach sú veľmikritickí, hľadajú pravdu, možnosú viac individuálni, ale všetci veľ-mi túžia po prijatí. Košice sú koz-mopolitné mesto, je tu zmes kul-túr a obyvateľov rôznych národ-ností, ktorí však medzi sebou prí-kladne vychádzajú a nerobí improblémy nájsť spoločnú reč.Saleziáni sú v povedomí obyva-teľov mesta veľmi dobre zapísanía mesto má voči saleziánom veľkéočakávania. Sami si dávajú otáz-ku, či to v tomto zložení zvládnu.Z každej strany sa ozývajú hlasyo zriadení veľkého centra, nozatiaľ im nemôžeme dať od-poveď. Pokiaľ budememôcť a Pán Boh nás budemať v láske, uvažujeme omožnej prístavbe ihrísk,telocvične a mládežnícke-ho strediska na pozem-koch pri kostole.

Mnoho bude závisieť aj od komu-nity spolubratov, ktorá tu vnajbližších rokoch bude pôsobiť.Poloha domu nie je najlepšia, jetrochu na okraji mesta, ale vcel-ku vyhovuje. Na osem minútpešej chôdze sa nachádzajúvysokoškolské internáty a mla-dým nerobí problémy do stredis-ka dôjsť. Kalvária je tiež košicképútnické miesto a ľudia sa tu radizastavia.

Košičanom a ostatným čita-teľom by som prial, aby spoznalicharizmu dona Bosca a jej nadča-sovosť a aktuálnosť aj pre našudobu. Prajem im, aby sa snažilimilovať ľudí, a nebáli sa problé-mov, ktoré tu s nami budú stále.

Anton Červeň SDBFoto: archív SDB Košice

EXPOZÍCIU ZOSTAVIL PRIPRÍLEŽITOSTI 75. VÝROČIA

PRÍCHODU SALEZIÁNOV NASLOVENSKO, DR. ZOLTÁN

SCHMIDT, CSC.,ZAKLADATEĽ GEOLOGICKEJEXPOZÍCIE V SLOVENSKOM

NÁRODNOM MÚZEU,AUTOR SIEDMICH

MUZEÁLNYCH EXPOZÍCIÍ AVÔBEC PRVÉHO

MARIOLOGICKÉHO MÚZEANA SLOVENSKU,

SALEZIÁNSKY KŇAZ,PROFESOR NA GYMNÁZIU

SV. JÁNA BOSCA V ŠAŠTÍNE-STRÁŽOCH.

✦ Splav Malého Dunaja

✦ Kostol na Kalvárii s domom saleziánov

11D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

12 13

Výstava je koncipovaná dodvoch hlavných častí.

V prvej je stručne zobrazenýživot a dielo Jána Bosca. Expo-zícia dokumentuje počiatky arozmach saleziánskeho diela vcelej šírke zakladateľskej činnostidona Bosca. Vystavovaný mate-riál dokumentuje, ako aj Slováciveľmi skoro začali písať dejiny ce-losvetovej saleziánskej rodinyčinnosťou slovenských saleziá-nov, Dcér Márie Pomocnice, spo-lupracovníkov, Dobrovoľníčokdona Bosca a širokej siete spolu-pracujúcich. Na to všetko výstavapoukazuje v kapitolách o sale-ziánskej rodine a misijnom po-slaní pomocou unikátnych histo-rických materiálov a fotografií. Vkapitole o slovenskom salezián-skom školstve máme dokumen-tačne zachytenú starostlivosť odorast a o duchovné povolania.

V druhej časti expozícia ilus-truje výchovnú metódu JánaBosca, ktorú nazval „preventívny

systém“. Ide o pokus zostaviť oje-dinelý a azda prvý veľký obrazovýatlas preventívnej metódy vo vý-chove mládeže vôbec. Istotne za-ujme učiteľov a vychovávateľov.Táto časť zahŕňa veľkosť dobrotysrdca Jána Bosca, ktorý nebránižiadnemu dobru v saleziánskejčinnosti. Len nech sa štedro roz-

dáva Božia láska každému, kto juv saleziánskej rodine vyhľadáva.

Na vedecký prínos pedagogic-kého diela dona Bosca sa autor tej-to výstavy pozerá z aspektu prvéholiterárneho diela, ktoré sformovaloSpoločnosť svätého Františka Sa-leského. Táto literárna činnosť saďalej rozvíja v dielach ostatnýchčlenov spoločnosti. Výstava doku-mentuje bohatú publikačnú čin-nosť slovenských saleziánov v mi-nulosti i v súčasnosti v rozličnýchodboroch vied a umení.

V závere výstavy je načrtnutásaleziánska duchovnosť, ktorousa posväcoval Ján Bosco a mnohíjeho nasledovníci.

Expozícia bola koncom rokainštalovaná v provinciálnom do-me v Bratislave na Miletičovej uli-ci, kde ju slávnostne otvoril apoš-tolský nuncius, J. E. arcibiskupLuigi Dossena, ktorý je tiež sale-

ziánskym spolupracovníkom. Zá-ujemcovia, ktorí by chceli tútovýstavu inštalovať aj v iných mes-tách, nech sa obrátia na Farskýúrad na Miletičovej ulici v Bra-tislave, kde im poskytnú potrebnéinformácie. Bohatosť materiálov ajeho historická hodnota môžu byťsilným impulzom pre upevnenie apovzbudenie saleziánskeho dielav ktoromkoľvek meste.

Marian Valábek SDBFoto: Jozef Kupka

D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

Na pokánie je potrebná

pomoc Matky Márie

VVEERRIIAACCII KKRREESSŤŤAANN SSIIUUVVEEDDOOMMUUJJEE,, ŽŽEE PPÔÔSSTTNNEE AA VVEEĽĽKKOONNOOČČNNÉÉ OOBBDDOOBBIIEE SSÚÚ„„SSIILLNNÝÝMMII““ OOBBDDOOBBIIAAMMII,,KKTTOORRÉÉ TTRREEBBAA CCHHÁÁPPAAŤŤ AA PPRREEŽŽÍÍVVAAŤŤ VVEEĽĽMMIIIINNTTEENNZZÍÍVVNNEE.. VV TTOOMMTTOOJJUUBBIILLEEJJNNOOMM RROOKKUU JJEE TTOOÚÚSSTTRREEDDNNÝÝ ČČAASS PPOOKKÁÁNNIIAA AA OOBBRRÁÁTTEENNIIAA..

Na pokánie je potrebná

pomoc Matky Márie

Pripravujúc sa prežiť a oslá-viť veľkonočné tajomstvo smrti azmŕtvychvstania Ježiša Krista, vr-cholný bod dejín spásy, musímesi uvedomiť, že týmto tajom-stvom bol každý veriaci „prenese-ný“ do nového života milosti aspásy. Bez veľkonočného tajom-stva by nebolo odpustenia hrie-chov, nebol by premožený hriecha smrť, nebolo by nádeje na več-nú spásu a život by bol bez zmys-lu. Ježiš Kristus sa preto vydal dorúk katov, preto vstal z mŕtvych,„aby sme mali život a mali ho vhojnosti“ (Jn 10, 10).

Kristovu spásu treba ale zod-povedne prijať. Prijímame ju vkrste, v ktorom nás Ježiš očistí odhriechov, zapojí nás ako ratolestido seba, do Viniča a chce, aby vnás kolovala životná miazga jehomilosti. Napriek tejto nádhernejskutočnosti, živý Kristus v Cirkvibude neustále „volať hriešnikov,

aby sa obrátili“ (Lk 5, 32). Totovolanie je jedným z podstatnýchrozmerov evanjelia o kráľovstve,lebo Ježišova výzva, hocako nás-tojčivá a prísna, vždy budenarážať na sebestačnosť a pýchučloveka. Avšak človek, ktorý siprizná svoje hriechy, môže savždy s dôverou obrátiť k Ježišovi,lebo „Syn človeka má moc od-púšťať hriechy“ (Mt 9, 6).

Pokánie je vážne obráteniesrdca, je to rozhodnutie hľadaťBožiu spravodlivosť a zanechaťhriech. Áno, je to silná vôľa zme-niť sa, ale predovšetkým je to čindôvery: „Bože, buď milostivýmne hriešnemu!“ (Lk 18, 13). Jeto rozhodnutie vrátiť sa k Otcovi,ako skrúšený syn z Ježišovho po-dobenstva o márnotratnom sy-novi (Lk 15, 11 – 32).

Obrátenie hriešnika, úprim-né pokánie je čosi také vzrušujú-ce, povedali by sme priamo sen-

začné, lebo „v nebi je väčšia ra-dosť nad jedným hriešnikom, čosa obráti, ako nad deväťdesiatimideviatimi spravodlivými, čo po-kánie nepotrebujú“ (Lk 15, 7 –10). Najväčšiu radosť spôsobuje-me Bohu, keď sa vrátime späť kjeho láske.

Ježiš už pred svojou smrťouposlal apoštolov kázať obrátenie.Po svojom zmŕtvychvstaní im na-novo dal toto poslanie: v jehomene budú pobádať ľudí k ľútos-ti, aby dostali odpustenie hrie-chov (Lk 24, 47), lebo hriechy saodpustia tým, ktorým ich odpus-tia apoštoli a potom ich nástup-covia (Jn 20, 23). Cirkev až dodnešných čias spĺňa tentoKristov príkaz, lebo on udelil a-poštolom a ich nástupcom mocodpúšťať alebo zadržať odpuste-nie.

Účinným liekom na ľudskýhriech a vinu je teda pokorné vy-

Hoci sa tieto slová nachádza-jú iba v niektorých gréckych ru-kopisoch Písma svätého a sú oBožej múdrosti, katolícka liturgiaich význam vzťahuje na PannuMáriu, pretože veľmi dobre vy-stihujú jej miesto a poslanie vBožom pláne spásy.

Život Panny Márie zahŕňalRÔZNE ŽIVOTNÉ CESTY, ktorésa v živote ľudí obyčajne navzá-jom vylučujú. Ona spája v sebepanenstvo a manželstvo, zasväte-nie Bohu a materstvo. Mimo-riadne životné okolnosti ju viedlik tomu, že bola zároveň pannou,matkou a manželkou, že bolasnúbenicou a potom i vdovou.

Toto všetko má i pre nás svojvýznam. Mária nám ukazuje, žekaždá životná cesta môže byť ces-tou milosti a svätosti. V jej životenachádzame uskutočnené všetkoto, čo Písmo sväté hovorí o vzor-nom a príkladnom manželstve, atiež všetko to, čo hovorí o krásepanenstva. Ona nám ukazuje, žeevanjelium so všetkými základ-nými požiadavkami a v celej svo-jej plnosti, je pre všetkých bezrozdielu.

U nej je všetka MILOSŤPRAVDY. Veď ona nosila v sebe a

dala svetu vtelené Slovo, ktoré jesvetlom pre každého človeka aktoré o sebe hovorí: „Ja som ces-ta, pravda a život. Mária nám u-kazuje, že náš vzťah k pravde jevzťahom k živej osobe, k Ježišovi.Ona uvoľnila v sebe miesto, stalasa tichom plným lásky, aby prija-la Slovo, ktoré je Pravdou, abyprijala toho, ktorý je všetkým. Vnás je azda pričasto veľa ma-licherností, sebalásky a život-ného lomozu, a preto v nás nietmiesta, aby sme prijali Božie slo-vo, živú Pravdu. Iba v miere, vakej utíšime v nás naše ja a von-kajší lomoz, budeme schopní,podobne ako Mária, prijať a dá-vať svetu Slovo pravdy, Ježiša.

V Márii je všetka NÁDEJŽIVOTA. Ona dala svetu život, le-bo v nej sa Boh stal človekom.Ona sa prvá naučila milovaťBoha v človeku. Ona, MatkaCirkvi, ako prvá pochopila i tú ta-jomnú solidaritu, ktorá spájaJežiša s každým človekom, takžev každom človeku možno vidieťa milovať Ježiša.

Od chvíle vtelenia nemožnoviac oddeľovať lásku k Bohu odlásky k človekovi. Podobne akoMária aj my máme žiť akoby me-dzi dvoma ohňami: Boh v nej aBoh pri nej. Duch Svätý v nej, veďbola plná milosti, a Boh pri nej,pretože sa stal človekom.

V Márii je všetka NÁDEJSILNÉHO A ČNOSTNÉHOŽIVOTA. Sila jej ducha a čnostijej srdca akoby v syntéze zažiarilipod krížom. Jej posledné „áno“,úplný súhlas s Božou vôľou, jeprejavom jej absolútnej viery,pevnej nádeje, dôvery v Boha,odvahy, zrieknutia, poslušnosti aschopnosti trpieť. Tam, pri otvo-renom srdci jej Syna, sa naširokootvorilo i jej srdce, aby boloschopné materinsky objať celéľudstvo.

J. Z., Foto: archív redakcie

znanie hriechov kňazovi, ktorýmá moc odpúšťať. Kľaknúť si po-korne na kolená a vyznať hriechyje jedna z najväčších radostí preobťaženú dušu človeka.

PP AA NN NN AA MM ÁÁ RR II AA AA PP OO KK ÁÁ NN II EE KK RR EE SS ŤŤ AA NN AA

Na prvý pohľad, ale pohľadveľmi povrchný, by sa mohlozdať, že Panna Mária nevstupujedo procesu pokánia a obráteniaveriaceho kresťana. Nie je tomutak. Cirkev nás učí, že PannaMária „spolupracovala na dieleSpasiteľa celkom mimoriadnymspôsobom, a to poslušnosťou,vierou, nádejou a vrúcnou lás-kou, aby tak obnovila nadpriro-dzený život duší. Práve preto jenašou „Matkou v poriadku mi-losti“ (LG 61). Toto materstvoMárie v poriadku milosti trvá ne-prestajne. „Lebo ani po svojomnanebovzatí neprestala v tomtospasiteľnom poslaní, ale svojímmnohonásobným orodovaním ajnaďalej nám získava dar večnéhospasenia“ (LG 62). Ona sa stará smaterinskou láskou o nás, keď sanachádzame v rozličných ťažkos-tiach, najmä duchovných. Podľapradávnej tradície bola to ona,ktorá tíšila rozorvanú dušu apoš-tola Petra po jeho zrade bož-ského Majstra a usmernila ho kpokániu tak, že vždy keď Peterzačul ráno spev kohúta horkoplakal a ľutoval svoj hriech.

Panna Mária veľmi dobrepochopila, že v osobe Jána prijalapod krížom celú Cirkev, každéhoKristovho vyznávača. A túto ma-terinskú úlohu novej Evy novéhovyvoleného ľudu plnila počas de-jín cirkevného spoločenstva a pl-ní ju aj teraz. Veľmi jasne sa otom hovorí v koncilovej konštitú-cii o Cirkvi: Mária „s materinskouláskou sa stará o bratov svojhoSyna, čo ešte putujú a nachádza-jú sa v rozličných nebezpečen-

stvách a úzkostiach, dokiaľ sa ne-dostanú do blaženej vlasti“ (LG62). Nuž a najväčšie nebezpečen-stvá a úzkosti pre každého veria-ceho sú upadnúť do hriechu a vhriechu zotrvať. Preto nás ne-ustále povzbudzuje, aby sme bo-jovali proti hriechu a usilovali sarásť vo svätosti.

Veľmi jasne to dokazujú ajcirkevne schválené zjavenia vLurdoch, v Syrakúzach, voFatime. Jej prvá prosebná výzva vLurdoch Bernadete Soubirou-sovej roku 1858 bola „Penitence,penitence!“ – „Pokánie, pokánie!“Svojimi zjavnými slzami na kera-mickej plastike v Syrakúzachchcela nám naznačiť, ako ju boliahriechy, ktoré páchame vočiBohu a ako by sme mali aj my o-plakávať naše hriechy, teda kajaťsa, robiť pokánie. A početné zja-venia Matky Božej vo Fatime v ro-ku 1917 sa sústreďujú na toto po-solstvo. Naše storočie je poznače-

né vážnymi bludmi a falošnýmináukami, vojnami a spoločenský-mi prevratmi. Je to storočie, vktorom pápeži a celá Cirkev jepodrobená ťažkým skúškam, apreto je veľa duší ohrozenýchstratou večnej spásy.

„Ľudia sa musia polepšiť aprosiť za odpustenie svojich hrie-chov. Nech už neurážajú Boha,bol už toľko urážaný!“ To sú cel-kom jasné slová Panny Márie.

K práci na obrátení hriešni-kov volala tri omilostené detiLuciu, Františka a Hyacintu (tie-to dve posledné budú v tomto ča-se vyhlásené za blahoslavené) aukázala im peklo. Ale v deťochhovorila všetkým kresťanom:„Do pekla sa dostávajú duše úbo-hých hriešnikov, lebo druhí sa zane nemodlia.“ Potom odporúčalamodlitbu svätého ruženca a po-vedala: „Keď sa modlíte ruženec,po každom desiatku hovorte:Pane Ježišu, odpusť nám našehriechy, zachráň nás od pekel-ného ohňa, priveď do neba všet-ky duše, najmä tie, ktoré najviacpotrebujú tvoje milosrdenstvo.“

Aj všetky ostatné zjavenia pocelom svete, ku ktorým sa cirkev-ná autorita ešte nevyjadrila, pri-nášajú tú istú výzvu: robiť poká-nie, modliť sa a obetovať sa zahriešnikov. Vyhostiť zo sŕdchriech, ako najhroznejšie zlo.

Toto je len pár postrehov, alemyslím dostatočných, aby sme siv tomto Jubilejnom roku ozrejmi-li nevyhnutnú potrebu pokánia.Nestačí však o pokání iba hovoriť,treba ho každodenne uskutočňo-vať. Treba sa tešiť z poznania, žePanna Mária nás starostlivo vedie,pobáda, oroduje za nás, aby smesa úprimným pokáním a všetkýmtým, čo z pokánia vyplýva, ubera-li bezpečne k Bohu, prameňu azavŕšeniu nášho života.

Andrej Pauliny SDB, Foto: archív redakcie

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YYD BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Naše nádejeNaše nádeje

„U MŇA JE VŠETKA MILOSŤ ŽIVOTNEJ CESTY A PRAVDY, U MŇA JE VŠETKA NÁDEJ SILNÉHO ŽIVOTA.“

(Ekleziastikus 24, 35)

15D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 014 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 0

16

zásah pri stvorení dvadsiatej pia-tej hodiny, hovorilo sa medzi teo-lógmi, treba chápať iba ako po-nuku, ako vzácnu a veľmipríhodnú ponuku, ale či ju využiťna modlitbu, o tom má právorozhodnúť každý osobne.Predstavení niektorých skupínišli ešte ďalej a tvrdili, že z ichhľadiska treba brať celú vec veľmikriticky. Použiť dvadsiatu piatuhodinu na modlitbu a na dialóg sBohom nesmie byť nadiktované„zhora“, ale má o tom rozhodnúťzákladňa Cirkvi, rozhodnutiemusí prísť „zdola“.

Niektorí páni farári vyhlásili,že sú vďační Božej prozreteľnostiza túto hodinu, lebo si budú môcťkonečne „odbaviť breviár“ a inéneodkladné pastoračné záležitos-ti. Istý teológ svetového významudal vedieť, že pracuje na rozsiah-lom diele, ktoré bude zaiste „best-sellerom“ o modlitbe a že táto ho-dina je mu veľmi vítaná, lebo bu-

de môcť napísať knihu v relatívnekrátkom čase.

A nakoniec vyšlo najavo, žekaždý mal dajakú príčinu, prektorú nemohol dvadsiatu piatuhodinu venovať modlitbe.Niektorí predĺžili svoju prácu, inívenovali novú hodinu odpočin-ku, druhí zábave, tretí sa zase za-písali do rozličných klubov alebona zdokonaľovacie kurzy o mo-derných, najmä východnýchtechnikách meditácie, zdoko-naľovania psychologických mož-ností poznania seba samých a po-dobne. O dvadsiatej piatej hodi-ne boli napísané knihy z hľadiskapsychologického, sociologic-kého, katechetického, pedagogic-kého, biblického a teologického.Boli usporiadané medzinárodnékongresy a sympóziá, na ktorýchznalci hovorili o modlitbe, hocisa sami veľmi málo modlili.

Anjeli smutne konštatovali,že dvadsiatu piatu hodinu ľudia

venujú práci, odpočinku, vzdelá-vaniu a iba máloktorí ju využívajúna modlitbu a na úprimný dialógs Bohom. Nakoniec prišli k záve-ru, že darovanú hodinu využililen tí, čo si už aj predtým našli namodlitbu čas.

Nebeskí anjeli nakoniec spo-znali, že modlitba nie je otázkoučasu, ale otázkou lásky k Bohu.Čas sám od seba modlitbu ne-produkuje. Tí, čo sa nechcúmodliť, nikdy si nenájdu na mod-litbu čas, ani vtedy nie, keď deňbude trvať dvadsaťpäť hodín.Vysvitlo, že na modlitbu majúčas len tí, čo milujú Boha.

Nebeská rada sa napokon u-zniesla požiadať NebeskéhoOtca, aby zrušil dvadsiatu piatuhodinu a vymazal ju navždy zmysle a zo spomienok ľudí. A taksa aj stalo.

Preložil Andrej PaulinyIlustrácia: © Juraj Martiška

Nebeskí anjeli oznámiliStvoriteľovi sveta veľmi

znepokojení, že ľudia na zemi satakmer prestali modliť. Rada an-jelov sa preto rozhodla poveriťskupinu serafínov, aby zleteli nazem a zistili príčinu tohto smut-ného javu.

Serafíni sa po návšteve nazemi vrátili do neba a referovaliostatným nebeským chórom, žeľudia si uvedomujú svoju nedba-losť a cítia sa vinní, ale, žiaľbohu,aj pri najlepšej vôli vraj „nemajúčas na modlitbu“. V nebi sa nadtým čudovali, ale zároveň sa cítilitrochu upokojení: Príčinou zvy-ku nemodliť sa nebolo odvrhnu-tie Božieho majestátu, ale nedo-statok času.

Nebeská rada začala disku-tovať, ako vyriešiť túto situáciu.Niektorí anjeli navrhovali, abyBožia prozreteľnosť zasiahla da-jakými mimoriadnymi zákrokmia spomalila horúčkovitý rytmusmoderného života, lebo veď lenpred nedávnom všetko šlo pek-ne poporiadku. Iná skupina na-vrhovala príkladne potrestať ľud-ské pokolenie. To bude mať zais-te účinok, hovorili a navrhovalinovú svetovú potopu alebo silnézemetrasenie, vojnu, mor a cho-roby…

Tu predstúpil jeden mladýanjel s originálnym návrhom:Pán Boh musí ukázať, že má po-

chopenie pre toľké starosti a prá-ce ľudí. Bude stačiť, keď jednodu-cho predĺži deň. Hoci niektorínesúhlasili s návrhom, predsa horada predložila Nebeskému Ot-covi. Na veľké prekvapenie PánBoh návrh prijal a stvoril dvad-siatu piatu hodinu pre každýdeň. V nebi si s uspokojením ho-vorili, že Nebeský Otec má vskut-ku mimoriadne pochopenie presvoje stvorenia.

Keď si ľudia na zemi všimli,že deň je o hodinu dlhší a keď sadozvedeli príčinu tohto predĺže-nia, veľmi sa zaradovali a bolivďační Bohu za tento dar. Prvéreakcie boli veľmi sľubné. V dob-re informovaných kruhoch sahovorilo, že táto zmena potrváurčitý čas, kým si ľudia zvyknúna novotu, a potom sa uvidí, čo stým bude ďalej. Biskupi po urči-tom obozretnom vyčkávaní na-koniec vyhlásili, že dvadsiatupiatu hodinu treba venovať výlu-čne modlitbe, lebo je to „Božiahodina“.

V nebi po počiatočnom nad-šení nastalo rozčarovanie. Početmodlitieb sa nezvýšil. Bolo ichlen toľko, koľko aj predtým. A taknebeská rada poslala znovu nazem poslov, aby urobili ďalšíprieskum. Po návrate zreferovali,že podnikatelia ďakujú nebu zaďalšiu hodinu, ale že jej zavede-nie vyžadovalo veľké náklady na

zmenu organizácie práce, na re-kvalifikáciu robotníkov, a pretoteraz nie je možné nechať dvad-siatu piatu hodinu voľnú. Aby tov nebi pochopili a mali strpenie.

Druhý anjel zašiel k odbo-rom. Tam sa zarazili nad jeho ná-vštevou, ale prijali ho veľmi úcti-vo. Povedali mu, že dvadsiata pia-ta hodina prišla veľmi vhod a žeodbory už roky o ňu bojovali. Vzáujme unavených robotníkov atiež v záujme bezpečnosti pri prá-ci, túto hodinu treba rozhodnevyužiť na odpočinok robotníkov.

V kruhu vzdelancov sa mno-ho diskutovalo o novej hodine.Počas jednej televíznej diskusiekategoricky vyhlásili, že dospe-lým osobám sa pod nijakou zá-mienkou nesmie predpisovať, čomajú počas tejto hodiny robiť.Preto myšlienku biskupov, že tátohodina má byť venovaná modlit-be a dialógu s Bohom treba od-vrhnúť, lebo je príliš autoritatív-na, zastaraná a odporujúca slobo-de moderného človeka. A potomvýskum, ako vlastne táto hodinavznikla, nebol ešte uspokojivo u-končený. Jedno je však isté, že ná-boženské interpretácie si nemôžurobiť nárok, aby ich moderní ľu-dia prijali.

Anjel, ktorý bol poslaný kcirkevným kruhom, hovoril, žetam mu odborníci vysvetlili, akosa má človek vlastne modliť. Boží

D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Dvadsiata piatahodina

Dvadsiata piatahodina

Andreas Laun

18

Slávnostne ju otvorili v roku1868. Je srdcom Valdocca a sale-ziánskej rodiny. Je to materskýkostol, z ktorého odchádzali a od-chádzajú každý rok misionári docelého sveta. Don Bosco chcel,aby bola strediskom, z ktoréhobude vyžarovať úcta k Márii-Pomocnici zvlášť v ťažkých ča-soch pre vieru.

Veľký obraz Pomocnice, kto-rý navrhol don Bosco, je dielomLorenzoneho; on je tiež autoromobrazu nad oltárom sv. Jozefa,ktorý jediný ostal tak, ako hochcel don Bosco. Iné oltáre sú ve-nované sv. Jánovi Boscovi, sv.

Márii Mazzarelliovej, a sv.Dominikovi Saviovi. V nich sa na-chádzajú ich relikvie. V r. 1938slávnostne posvätili rozšírenú ba-ziliku s terajším presbytériom adruhou kupolou, s dvoma veľký-mi bočnými kaplnkami a s no-vým oltárom sv. Jána Bosca s ur-nou, v ktorej je uložené jeho telo.

D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

BazilikaPanny MáriePomocnicekresťanov

BazilikaPanny MáriePomocnicekresťanov

Našinovokňazi

Peniaze alebo životPeniaze alebo život

C Y R I L S L Í Žnarodený: 17. 5. 1969 –

Žilina1. sľuby: 10. 8. 1991 –

Popradvečné sľuby: 18. 8. 1997 –

ŽilinaTeológia: Banská Bystrica,

Badíndiakonát: 18. 7. 1999 –

Dubnica n.Váhomkňazstvo: 29. 1. 2000 –

TrnavaNech Pán sprevádza ich kňazskú službu svojím

požehnaním.

M A R T I N S L Í Žnarodený: 5. 3. 1966 –

Žilina1. sľuby: 15. 8. 1992 –

Popradvečné sľuby: 24. 5. 1998 –

CremisanTeológia: Cremisan – Izraeldiakonát: 3. 10. 1998 –

Jeruzalemkňazstvo: 29. 1. 2000 –

Trnava

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Don Bosco bol často v nebez-pečenstve života. Raz večer sa tiežveľmi preľakol, keď z hustého kro-via vyskočil mladý muž a povedal:„Peniaze alebo život!“

Don Bosco občas zaví-tal do osady Becchi,kde vyrástol, aby na-

vštívil svoju matku a brata Jozefa.Keď sa raz večer vracal z

Capriglia do Becchi, z hustéhokrovia ktosi skríkol: „Peniaze ale-bo život!“ A hneď sa z krovia vy-rútil mladý muž s kosákom v ru-ke. Don Bosco sa hneď spamätalz prekvapenia a povedal: „Anijedno, ani druhé!“

„Nijaké výhovorky. Vykloptepeňaženku, lebo…“

„A ty by si chcel urobiť zledonovi Boscovi? Mal by si odva-hu vziať mu život? Takto plníšsvoje sľuby?“

Don Bosco mohol takto roz-právať. Spoznal v tom nešťastní-kovi človeka z Turína, ktorémupreukázal toľko materiálnych iduchovných dobrodení. Útočníkodhodil kosák, padol pred do-

nom Boscom na kolená a kajúc-ne povedal: „Don Bosco, odpusti-te mi!“

„Odpúšťam ti. Ale mysli nato, že s Bohom sa nežartuje“.

„Som nešťastný. Pred dvomadňami ma prepustili z väzenia.Šiel som domov, ale nik ma ne-prijal. Matka sa mi obrátila chrb-tom. Všetci ma vyháňali: ,Choďpreč, toto už nie je tvoj dom.Potupil si nás!‘ Čo som mal robiť?Už dva dni som nič nejedol…Hnaný hladom…“

„… si napadol dona Bosca!“Úbožiak sa celý rozžialený

rozplakal ako malé dieťa. Potomzačal fňukať: „Som naozaj na-ničhodník, už nebudem mať po-koja!“

„Prečo?“ pýtal sa don Bosco.„Spomienka na to, čo som u-

robil, ostane navždy vrytá v mo-jej pamäti. Preto už nebudemmať pokoja.“

„Chceš mať naozaj pokoj vduši? Veď som ti ho veľa ráz vrá-til vo väzení. Vrátim ti ho aj teraz.Poď so mnou!“ Don Bosco ho za-viedol ku kameňu. Tam si sadol,

mladý muž si prikľakol a pokor-ne sa vyspovedal. Chvíľu sa spo-lu modlili. Don Bosco vstal a po-vedal: „A teraz poď so mnou!“

Zišli malým údolím a čosko-ro boli pri dome brata Jozefa,ktorý si vystaval oproti rodnejchalúpke. Vstúpili dnu.

„Stretol som tohto priateľa atrochu sme sa pozhovárali. Pretosom sa oneskoril. Bude s namivečerať,“ povedal a posadil ho ve-dľa seba k stolu. Brat Jozef všakhneď spoznal tohto lapaja.Zjedol iba tanier polievky a od-riekol si aj pohár dobrého vína.Vytušil totiž, že sa po ceste staločosi nezvyčajné.

Mladý muž prespal v izbiet-ke. Ráno po raňajkách don Bosconapísal pánu farárovi odpo-rúčajúci list a s úsmevom a pože-hnaním prepustil svojho „aten-tátnika“.

V rodine mu všetko odpusti-li a prijali ho za syna a brata. Aždo smrti bol z neho poctivý ob-čan a dobrý veriaci.

M. Molineris – A. Paulíny

Pri príležitosti roku 2000 sikaždý z nás rekapituluje svoj do-terajší život. Preto sa aj my pozri-me späť na minulosť tejto súťažeo putovnú sochu Panny Márie,ktorá sa datuje od roku 1988.Prvý ročnik tejto súťaže bolv Dubnici nad Váhom s témou:Don Bosco. Ďalšie ročníky sa ko-nali v meste, do ktorého si víťaz-né družstvo odnieslo putovnú so-chu Panny Márie a zvolilo si aj té-mu príslušného ročníka. Za týchdvanásť rokov sa už vystriedalimestá: Humenné, Michalovce,Rožňava, Košice a Bardejov.

Tohto posledného ročníkasa zúčastnilo desať 6-člennýchdružstiev stredoškoláčok z mlá-dežníckych stredísk pod vede-ním sestier saleziánok – DcérMárie Pomocnice, saleziánov, čisaleziánskych spolupracovníkov,a to z Prešova, Sabinova, Revúcej,Dolného Kubína, Košíc, Rožňavy,Michaloviec a Humenného.

Svojou prítomnosťou podu-jatie podporila aj provinciálnapredstavená Dcér Márie Pomoc-nice na Slovensku sestra HelenaDanišová.

Organizátorky, dievčatáa sestry FMA z Humenného, tútojubilejnú súťaž ostatným druž-stvám trochu sťažili tým, že dali zaúlohu preštudovať životy až šty-

roch svätíc: Panny Márie, sv.Terezky Ježiškovej, blahoslavenejLaury Vicuňovej a GiannyMollovej.

Iste ste už všetci prišli na to,čo je cieľom súťaže. Nielen vyhraťsochu, ale predovšetkým navzá-jom sa povzbudzovať na cestek svätosti.

Dievčatá si zmerali silyv troch oblastiach. V oblasti ve-domostnej, športovej a v súťažizručnosti. Svoje vedomosti si o-verili v dopĺňaní chýbajúcich ú-dajov do skráteného životopisuGianny Mollovej, v lúšteníkrížovky o sv. Terezke Ježiškovej,v upresnení výrokov a postojovPanny Márie zo Sv. písma a úst-

nymi odpoveďami na otázky zoživota blahoslavenej Laury Vi-cuňovej. Svoju šikovnosť si diev-čatá mohli dokázať vytvorenímvlajky, ktorá by vystihovala témutejto súťaže, pletením a spevom.

Putovnú sochu si tento rokodnáša víťazné družstvo z Dol-ného Kubína. Veríme, že víťazkypotešil úspech a ostatné družstváneznechutila prehra. Sochu vy-hralo len jedno družstvo, noo svätosť sa usilujeme všetci.

Dievčatá a sestry FMA z HumennéhoFoto: FMA Humenné

D BNNAAŠŠAA RROODDIINNAA

20 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

„O krátky čas budú Fran-tišek a Hyacinta beatifikovaní,“povedal prednedávnom Ján PavolII. Ako vieme, hovoril o dvochmalých pastierikoch z Fatimy,ktorí zomreli v roku 1919 a 1920.Mária sa im a ich sesternici Lucii,ktorá je karmelitánkou, niekoľko

ráz zjavila v roku 1917. Zázrak naich príhovor bol promulgovaný vjúni minulého roku. Ján Pavol II.ohlásil tieto blahorečenia v svo-jom príhovore k prelátomKonferencie biskupov Portu-galska, ktorí ukončili svoju náv-števu ad limina. Biskup Antonio

Baltasar Marcelino v svojom po-zdravnom príhovore poďakovalSvätému otcovi za jeho osobnérozhodnutie vrátiť sa do Fatimyako pútnik na blahorečenieFrantiška a Hyacinty, ktoré sa bu-de konať 13. mája 2000.

(TK KBS)

Ján Pavol II. bude beatifikovať fatimské detiJán Pavol II. bude beatifikovať fatimské deti

Hyacinta tesne po poslednom zjavení 13. októbra 1917

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Sestra Lucia, jedna z troch o-milostených detí, ktorým sa v ro-ku 1917 zjavovala Panna Mária,sa 22. marca dožíva 93 rokov. Vroku 1928 zložila sľuby u Sestiersvätej Doroty. Pomaly si však za-čala uvedomovať, že je povolanážiť kontemplatívnym životom, atak roku 1948 vstúpila ku kar-melitánkam v meste Coimbra.

Je známe, že sestra Lucia sanapriek svojmu vysokému veku,teší obstojnému zdraviu. Jej sy-novec, saleziánsky kňaz JoséValinho dos Santos, ktorý jumôže raz do mesiaca navštíviť,píše: „Sestričku Luciu trápia reu-

matické bolesti, má vysoký tlak aobčas ,sa jej točí hlava‘. Má všakdokonale jasnú myseľ a vyznaču-je sa priam obdivuhodnou pa-mäťou.“

V karmelitánskom kláštore vCoimbre žije utiahnutým, pokoj-ným životom. „Okrem kláštor-ných povinností sa venuje predo-všetkým modlitbe a kontemplá-cii,“ hovorí salezián Valinho.„Požiadala svojich predstavených,aby mohla žiť v odlúčenosti odsveta. Predstavení ju vypočuli astanovili, že ju môžu navštevovaťiba tí, ktorým to dovolia vatikán-ske úrady a jej najbližší príbuzní.“

Sestra Lucia venuje značnúčasť svojho času písaniu svojichpamätí o zjaveniach. Diecéznybiskup z Leiria ju požiadal, abynapísala všetko, čo by mohlo po-môcť dobre spoznať zjavenia, po-solstvá Panny Márie i mystické u-dalosti, ktoré sa vyskytli v jej ži-vote. Ďalej ju požiadal, aby vyroz-právala všetko, na čo sa pamätázo života ďalších dvoch omiloste-ných detí: Františka a Hyacinty,ktorí zomreli krátko po zjave-niach. Sestrička Lucia sa venujetejto úlohe s veľkou starostlivo-sťou. Napísala už päť dlhýchspráv, ktoré vyšli aj knižne.

SSeessttrraa LLuucciiaa zz FFaattiimmyy ssaa ddoožžíívvaa 9933 rrookkoovvSSeessttrraa LLuucciiaa zz FFaattiimmyy ssaa ddoožžíívvaa 9933 rrookkoovv

PRÁVE TOTO HESLO BOLOTÉMOU 12. ROČNÍKASÚŤAŽE DIEVČATO PUTOVNÚ SOCHU PANNYMÁRIE, KTORÁ SAUSKUTOČNILA 19. – 20.NOVEMBRA 1999V HUMENNOM.

21D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

11–Pri súťaži boli zapojené aj pravé, aj ľavé ruky

22–Porota sa potí pri namáhavej práci

33–Víťazné Dolnokubínčanky s putovnou sochouPanny Márie

V ústrety roku 2 000V ústrety roku 2 000SS OO ŽŽ EE NN AA MM II PP RR EE NN II KK NN UU TT ÝÝ MM II DD UU CC HH OO MM EE VV AA NN JJ EE LL II AA

22

■ Vieš, že mnohí hovoria o mla-dých a vynášajú nie vždy lichotivéúsudky… Ty, čo patríš do tejto ka-tegórie, ako pozeráš na dnešnýchmladých ľudí? A ako posudzuješspoločnosť, v ktorej žiješ?

Vidím ich plných nekoneč-ných zdrojov, ktoré sa však dake-dy nevyužívajú rozumne a užito-čne. Nechcem posudzovať spolo-čnosť, v ktorej žijem, no myslímsi, že si treba dávať pozor a u-držiavať svoju totožnosť, bojovaťza veľké hodnoty, ktoré dávajúdôstojnosť životu, a nedať sa o-vládať nebezpečnými silami.

■ Pracuješ v Ríme, v chaose jed-ného z najslávnejších miest na sve-te. Ako sa tam cítiš?

Povedala by som, že sa mámdobre, lebo som sa naučila spo-lunažívať s chaosom a so všetký-mi negatívnymi stránkami, ktorémôže mať veľké mesto bez toho,že by som sa nechala ovplyvniť.No musím povedať, že na začiat-ku bol Rím naozaj tvrdý, keďžepochádzam z pokojnej dedinky

ponorenej do zelene, kde je eštevšetko na ľudský rozmer.Dôležité je teda nedať sa a snažiťsa ostať sebou samým.

■ Máš aj iné záväzky okrem štúdiaa práce? Ako prežívaš voľný čas, čosa ti páči?

Pracujem v slobodnom po-volaní na umeleckom poli, pracu-jem na sérii medailí k Jubileu sospoločnosťou Millennium Italia,ktorá získala práva na výhradnýpredaj loga Jubilea. Navrhujemteda medaily a mince, ktoré tátospoločnosť produkuje. Prvá bolak blahorečeniu otca Pia. Potommaľujem, kreslím, pracujem naklenotoch, šperkoch… Svoju prá-cu mám veľmi rada. Vo voľnomčase športujem: jazdím na koni,prechádzam sa v prírode a tiežrada čítam.

■ Keby si mala poslať posolstvosvojej generácii, čo by si povedala?

Mladým by som chcela pove-dať, že my tvoríme budúcnosťsveta, a preto by sme mali rásť

v zodpovednosti za svoje činya dávať vždy z toho najlepšiehov nás, lebo život odpláca úsilia…

■ Kto je na prvom mieste v tvojomživote?

Nikdy som nad tým taktonerozmýšľala, i keď bezpečne cí-tim, že je to Boh. Časom uvidím,kto bude nasledovať po ňom.

Preložil Rafael Černý SDBMateriál: Il Bollettino Salesiano

D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

EMANUELA JE DIEVČA S NOHAMI NA ZEMI,NADŠENÁ PRE ŽIVOT A PRÁCU, PLNÁ SNOV A

IDEÁLOV. NAKRESLILA LOGO, KTORÉ JU VYNIESLONA SCÉNU: JUBILEUM ROKU 2000

VYKRYŠTALIZOVANÉ V SYMBOLE, KTORÝVYMYSLELA, VSTÚPI DO DEJÍN. PÁPEŽ SI ZVOLIL

TEN JEDNODUCHÝ A NÁDHERNÝ VENIEC UPLETENÝZ HOLUBÍC, PLNÝ VÝZNAMOV VÄČŠMI, NEŽ MLADÁUMELKYŇA TUŠILA…VYHĽADALI SME JU PRILÁKANÍJEJ MLADOSŤOU. CHCELI SME O NEJ DAČO POČUŤ,

ABY SME TO MOHLI POVEDAŤ MLADÝM. PRETOŽE AJMLADÍ MÔŽU ZASIAHNUŤ DO VEĽKÝCH VECÍ.

D BIINNTTEERRVVIIEEWW

Serena Manoni

JUBILEUM 2000:JEDNO DIEVČA, JEDNO LOGO

JUBILEUM 2000:JEDNO DIEVČA, JEDNO LOGO

■ Už je tu Jubileum, ktoré prejde dodejín aj s logom, ktoré si ty nakres-lila. Ako to na teba zapôsobilo?

Myšlienka, že Veľké jubile-um prejde do dejín aj s logom,ktoré som nakreslila… Áno,musím sa priznať, to ma naozajteší. A predsa si myslím, že somsi ešte dokonale neuvedomilavýznam a dôsledky: žijem akovždy a myslím ako predtým. To,čo istotne viem je, že mi to dodá-va silu, ženie ma dopredu a po-vzbudzuje k odvahe…

■ Ako sa stalo, že si sa zúčastnilana konkurze, ktorý vyhlásilVatikán na logo Jubilea, a ako siprišla na myšlienku holubíc, naich farby a zoskupenie? Napadloťa to hneď alebo si sa pokúsilao dačo iné, myslela si aj na iné ná-mety? Slovom, ako to prebiehalov mysli a ako v praxi?

Na konkurze som sa zúčast-nila prostredníctvom školy Artedella Medaglia, Polygrafickéhoústavu a Štátnej mincovne. Bolasom v prvom ročníku. Myšlienka

bola bezprostredná: čo je bežnej-šie pri náboženskom výročí ta-kého významu ako je Jubileum,než všeobecné objatie? Tedachcela som utvoriť objímajúcichsa ľudí vo sviatočnom kruhu,všetkých ľudí piatich svetadielova vyjadriť to rozličnými farbami…Potom pomaly, skúška po skúške,ľudí nahradili symboly holubíc.Presvedčila som sa, že to lepšievyjadrovalo, čo som mala v mysli.

■ Povedala si „pomaly“, mohla bysi to vysvetliť?

Iste. Načrtla som si skoro tri-sto riešení. Nakoniec som miestoramien splietla krídla holubice,symbolu pokoja a SvätéhoDucha, ktorý dáva život a pokoja oživuje zem. Farby sú farbamikontinentov… Afriku namiestočiernej symbolizuje sivá.Vyžadovala si to estetika. Okremtoho som chcela vyjadriť rovnosťnárodov a spojenie, jednotu me-dzi človekom a Bohom. Potomsom pridala na všetko kríž, kto-rého línie preberajú farby sveta,

aby som vyjadrila, že Boh ne-uprednostňuje nikoho, ale pri-náša spásu všetkým. Kríž a holu-bice sú na modrom pozadí,modrá zastupuje nielen zem, alecelý vesmír. A to je všetko.

■ To nie je málo. Z koľkých návr-hov si vybrali tvoj?

Do Vatikánu prišlo, povedalimi, tisíc skíc zo všetkých stránsveta, od slávnych umelcov, gra-fických škôl vysokej profesionali-ty a veľkých grafických produk-cií. Prečo si vybrali práve mňa…Len sám Boh to vie! Ani sa mi ne-snívalo, že by som tú súťaž moh-la vyhrať ja.

■ Vyrušovala ťa publicita, ktorú sizískala?

Povedala by som, že nie.Naopak, spôsobilo mi to radosť,aj preto, že šlo iba o jednoduchéa úprimné vyjadrenie. Ja, opaku-jem to, som stále taká istá, akosom bola a dúfam, že taká aj o-stanem.

23D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

sa musí rozhodnúť stať sa spoľah-livým dirigentom, a nie tyranom.Musí získať od svojich detí to naj-lepšie, mať ich ako spojencov vťažkej úlohe výchovy. „Moji ro-dičia mi stále vravia, že som nevy-chovaný. Kto ma však vychová-val? Predsa oni.“Rodinná výchova je výsledkom in-terakcie medzi dvoma pólmi, obi-dvoma činnými (deti a rodičia), anie jednosmerným vzťahom, kderodičia dávajú a deti prijímajú akde sú deti považované za bez-duché veci.

ÚÚ ll oo hh oo uu vv pp ll yy vv nn ýý cc hhrr oo dd ii čč oo vv bb yy mm oo hh ll oo bb yy ťť ::

❘❙ MMaaťť ssiittuuáácciiuu ppoodd kkoonnttrroolloouu.. Toznamená: poznať povahu a cha-rakter detí, voliť si stratégiu a tak-tiku tým najvhodnejším spôso-bom. Preto musia byť rodičia prí-tomní v živote svojich detí, nielenobčas a nie len vtedy, keď sa obja-ví nejaký problém.❘❙ IInnffoorrmmoovvaaťť,, vvyyssvveettľľoovvaaťť pravidláhry. Dobrý vedúci disponuje všet-kými informáciami, ktoré potre-

buje, aby urobil dobrú prácu, adelí sa o tieto informácie s osoba-mi, ktoré vedie. „Chlapci musiapoznať…“ hovorí don Bosco.Určitým spôsobom aj rodičia mu-sia byť učiteľmi života. Žiaľ, mno-hé deti sa cítia rozpačito, keď samajú pýtať rodičov, čo ich (deti)naozaj zaujíma. Aby boli informá-cie informáciami, musia byť po-užiteľné. Podľa možnosti hneď.Je dôležité, aby došlo k skutočnejkomunikácii. Rodičia musia jasnevysvetliť idey a city, vyberať slováa správne činy, zredukovať barié-ry na minimum. Deti musia daťnajavo, že pochopili a premenilislová na skutky.Vplyvné správanie obsahuje a na-značuje medze, i keď rešpektujepotreby a individualitu druhého.V takomto zmysle nie sú autoritaa sloboda dva protikladné pojmy,práve naopak, jeden slúži druhé-mu.❘❙ PPoovvzzbbuuddzzoovvaaťť.. Úloha rásť je ťaž-ká, najmä dnes. Deti dostávajúveľa usmernení, rád, názorov, alemálo povzbudení.

AA kk oo mm oo žž nn oo dd ee tt iipp oo vv zz bb uu dd zz oo vv aa ťť ??

❘❙ PPrrvvýýmm ppoovvzzbbuuddeenníímm jjee ppooččúúvvaaťť..To znamená pozorne si všímaťnielen „fakty“, ktoré sa týkajú de-tí, ale aj ich hodnoty a túžby.❘❙ OOddoovvzzddáávvaaťť jjaassnnéé ppoossoollssttvváá. Vkabelke jedného dievčaťa bol pož-molený a častým čítaním ošúcha-ný lístok: „Milovaná dcéra, viem,že ťa zlá známka na vysvedčeníznechutila. Prosím ťa, nerob si sta-rosti. Máš najlepšie známky zovšetkého, čo ja a tvoj otec považu-jeme za dôležité v živote! Si pocti-vá, zodpovedná a nezávislá. Siskutočne nádherná ľudská bytosť.Nič iné nie je také dôležité.Objíma ťa a bozkáva tvoja mama.“Všímať si aj maličkosti. Deti častovyjadrujú svoje žiadosti o pomocmalými znakmi; je dôležité naučiťsa ich rozoznávať.Pomáhať deťom, aby sa samy po-vzbudzovali. To je podstatné.Cieľom výchovy je vlastne budo-vanie osobnosti, ktorá si dôveruje.❘❙ UUzznnaaťť.. Deti sú veľmi citlivé nato, že rodičia uznávajú, schvaľujúa cenia si ich dobré správanie.Uznanie, prejav uspokojenia, po-chvala sú posilnením, podnetom.Zodpovedná práca, dodržiavaniezáväzkov, pružnosť, schopnosťrozhodnúť sa, stanoviť si ciele, ro-biť plány, starostlivosť o seba sa-mého i o iných sú správaním, kto-ré obdivujeme u iných, ale častoho neuznávame u vlastných detí.V systéme dona Bosca sa upozor-ňuje tak, že to „nenarúša srdečný po-mer medzi vychovávateľom a chovan-com, ani v čase výchovy, ani potom.Vychovávateľ, ktorý si získal srdcesvojho zverenca, bude naňho môcťvždy mocne vplývať, upozorňovať ho,radiť mu, dokonca ho opravovať, a toaj vtedy, keď už bude pracovať v rôz-nych oblastiach občianskeho života.“Celé tajomstvo spočíva v tom „zís-kať si srdce“.

Bruno Ferrero, foto: archív redakcie

D BAAKKOO DDOONN BBOOSSCCOO

gumené loptičkygumené loptičky

24 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

❘❙ ČČaassyy ssaa zzmmeenniillii,, aallee ssiittuuáácciiee nniiee.. Aj dnes sa ten,kto vychováva, nachádza na rázcestí. Musí si voliťmedzi nútením a budovaním (costrizione – cos-truzione). To nie je slovná hra. Sú to skutočne dvevýchovné perspektívy. Druhá cesta je riskantnej-šia a predovšetkým namáhavejšia. Je to cesta re-špektovania osobnosti a jej slobody a najmä pre-menlivého rytmu jej rastu a dozrievania.❘❙ DDeettii rreeaagguujjúú zzllee, keď ich do čohokoľvek nútime.Na deti treba myslieť ako na loptičky z gumy: čímprudšie ich hádžeme o zem, tým ďalej odskočia.Aby si dospelí vynútili autoritu (úctu, rešpekt), u-chyľujú sa k neúčinnému a dráždivému správa-niu: hromžia, kážu, obviňujú, vyhrážajú sa, porov-návajú, znepokojujú sa, kričia, kritizujú, bijú, tres-tajú. Deti na to všetko odpovedajú takým istýmneúčinným správaním: revú, ničia, vyhrážajú sa,bijú sa, opíjajú sa, klamú… A najmä, uzatvárajú sado seba: nikoho si nevšímajú, spia, utekajú z do-mu, o nič nedbajú, sú znechutené, gánia, užívajúdrogy, páchajú samovraždy.❘❙ NNiijjaakkýý rrooddiičč ssii nneežžeelláá násilnú reakciu alebo izo-láciu detí. A my vyvolávame práve takéto správa-nie, keď deti k niečomu donucujeme. A dôvod?Používanie silných prostriedkov pôsobí rýchlo azdá sa, že je účinné, i keď len na krátky čas.Jestvuje obdobie, keď sa deti cítia, akoby boli ob-kľúčené nepreniknuteľnými a dráždiacimi múrmi.Rodičia, ktorí takto konajú, sa stávajú iba ďalšoutehlou v múre.❘❙ RRiieeššeenniiee ssaa zzaaččíínnaa, keď sa rodičia sami seba ú-primne spytujú, aký má byť výsledok ich výchov-nej práce. Zaiste, všetci chcú pomôcť deťom, aby sastali zodpovednými a nezávislými. Nešťastie spočí-va v tom, že mnohí rodičia príliš často konajú, a-koby chceli deťom pomôcť vyhnúť sa nebezpečen-stvu, spojenému s cestou, ktorá vedie k tomutocieľu. Možno si pletú formy izolácie s ochranou.

ZZ íí ss kk aa ťť ss ii vv áá žž nn oo ss ťťKeď si vychovávateľ zvolí cestu, ktorú odporúčasaleziánsky preventívny systém, v určitom zmysle

25D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

Deti sú ako

DETI REAGUJÚ ZLE, KEĎ ICH DONIEČOHO NÚTIME. NA DETI TREBA

MYSLIEŤ AKO NA LOPTIČKY Z GUMY: ČÍMPRUDŠIE ICH HÁDŽEME O ZEM, TÝM

ĎALEJ ODSKOČIA.

„Pri výchove mládeže sa vždy používali dva systémy:preventívny a represívny. V represívnom systéme sapodriadení oboznámia so zákonom, potom sa dozerá,aby sa našli, a ak treba aj náležite potrestali previ-nilci… Odlišný, a povedal by som skoro opačný, je sys-tém preventívny. Spočíva v tom, že chovancom sa pra-vidlá a predpisy ústavu vysvetlia, a potom sa na nichdozerá takým spôsobom, že nad sebou stále cítia bed-livé oko direktora alebo asistentov, ktorí sa s nimi roz-právajú, vo všetkom ich vedú, radia im a láskavo ichnapomínajú ako milujúci otcovia.“

Tak sa vyjadruje don Bosco v prvých riadkochknižky o svojom výchovnom systéme.

Foto

: Pet

er B

učán

y

Istotne najtragickejšia situácia bola v Sierra Leone, krajine, ktorábola vrhnutá do totálnej biedy a neistoty kvôli civilnej vojne. Z to-ho vyplynuli aj mnohé násilnosti na deťoch. Cirkev tu zakúšamučeníctvo a mučenie. Naši saleziáni mohli, aj keď s ťažkosťamipokračovať v práci aj počas vojny, pretože oblasti misie boli chrá-nené ozbrojenými silami. Dúfame, že situácia sa bude postupne u-pokojovať.V Kongu (bývalom Zaire) vojna ešte neskončila, aj napriek podpí-saniu mierových dohovorov.V Albánsku saleziáni a sestry FMA ukázali krásny príklad solidarityvoči utečencom z Kosova, keď ich prijali a zabezpečili v čase úteku,a postarali sa aj o výchovu detí počas pobytu. V súčasnosti sa hľa-dá možnosť, ako založiť saleziánske dielo profesijného typu aj vPrištine v Kosove. Toto dielo si žiadajú samotní utečenci, ktorí spo-znali dona Bosca počas svojho pobytu v Albánsku a chceli by, abyich don Bosco sprevádzal aj vo vlasti.Tragickú situáciu vo Východnom Timore sme mohli sledovať všet-ci. Všetky naše diela a spolubratia trpeli pre toto neslýchané násilie.Dúfame, že čoskoro opäť zavládne situácia sociálneho zmieru.Pozývame všetkých k modlitbám za mier v týchto krajinách.

Luciano Odorico SDB

Rok 2000: jubileumsvetovej misionárskej akcieRok 2000: jubileumsvetovej misionárskej akcie

27D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

Z pohľadu misií je Jubileum 2000 oslavou dvetisícročného misio-nárskeho úsilia. Začal ho svätý Pavol – Apoštol národov, a dielo po-kračovalo počas storočí. Cirkev je dnes celosvetovou skutočnosťou,univerzálnou, a teda katolíckou. Cirkev je už zo svojej podstaty mi-sionárskou. Toto poslanie dostala priamo od Krista.Cirkev sa stala univerzálnou, ale vidíme tiež, že iba jedna tretinaľudstva (asi 33%) je kresťanská a pozná evanjelium. Katolícka cir-kev dosiahla miliardu členov, čo predstavuje 17% svetovej populá-cie. Svätý otec preto správne poznamenáva, že evanjelizácia sa na-chádza ešte stále na začiatku. Aj keď sme presvedčení, že DuchSvätý je v zárodku prítomný v každej kultúre a náboženskom vy-znaní, želali by sme si, aby práve cez silu tohto Ducha všetci spo-znali, že plnosť pravdy a spásy dosahujeme až v Ježišovi Kristovi.

Miesta utrpení a skúšokMiesta utrpení a skúšok

- KONGO -Don Antonio R. Tallon,

regionálny radca pre Afriku,spolu s chlapcami

v saleziánskom diele v Gome.

tiž vznikli na špeciálne príleži-tosti ako sú divadlá, či hudobnýfestival Lumen. Aj tak sú všakvšetky prejavom môjho vnútra,mojej duše. Zvyčajne vznikali vochvíľach akéhosi vnútorného na-pätia, keď sa mi zdalo, že ma inínechápu, keď sa človek potrebu-je vyplakať či vyrozprávať, alebonaopak, keď som prežíval chvíleradosti.

AAKKOO TTOO VVZZNNIIKKLLOO??Kapela? To je kapitola sama

o sebe. Vari najdôležitejší bod, zktorého sme sa odrážali, bol bas-gitarista Paľo Smolka alias Luna.Od neho závisel osud nahráva-nia. Nakoniec to Pán tak požeh-nal, že všetko vyšlo, a ja som zatým nemohol nevidieť Božiu ru-ku. Chceli sme muziku robiťskôr na rockový, popový štýl, alekeď vypadol jeden plánovaný gi-tarista a Paľo s bubeníkom mo-hol prísť už len priamo na nahrá-vanie a klávesista a zároveň hu-dobný expert skupiny, JožoMotýľ, ešte dorábal skúšky na vy-sokej škole v Poľsku, už to všet-ko začínalo byť poriadne zamo-tané. A tak napokon z toho pô-vodného zámeru vzniklo to, čomôžete počuť na nahrávke.

Naša kapela mala celkovo je-denásť členov a nahrávali sme v„Štúdiu J“ v Trnave. Rozprávať ovšetkých tých zážitkoch okolonahrávania, to by chcelo celúknihu. Veľmi „zábavné“ bolo na-príklad aj to, keď sme o tretejnad ránom budili saleziánskukomunitu v Trnave na Kopánke,aby sme sa mohli dostať do našejizby a nemuseli pri tom unikaťpred strážnym psom, ktorý sivzorne plnil svoju povinnosť.

CD/MC si môžte objednať usaleziánov v Banskej Bystrici a vovydavateľstve Don Bosco. Verím,že sa objaví aj v ostatných pre-dajniach kresťanskej literatúry.

František Fedor SDBFoto: archív autora

PPIIEESSNNEE AALLEEBBOO BBÁÁSSNNEE??Mnohí chalani v detstve píšu

básne. Neobišlo to ani mňa.Väčšinou som ich písal pripríležitosti nejakého sviatku,Vianoc či narodenín. Zdalo sa mi,že básne sa dostávajú málo me-dzi ľudí. A to ma nepriťahovalo.Mám sklon ku zjednodušeniu sivecí, a preto sa mi javilo jedno-duchšie počúvať peknú pieseň vrádiu, ako sa učiť báseň naspa-mäť. Zdá sa mi, že hudbou sadajú robiť ohromné veci. V hud-be dokáže človek vyjadriť a preží-vať radosti, bolesti, trápenia, pá-dy, vzkriesenia, chvíle pohody išťastia.

ZZAAČČIIAATTKKYYMoje prvé piesne? Zdá sa mi,

že to bolo v druhom ročníku nagymnáziu. Môj prvý refrén od-znel na jednej z pravidelných du-chovných obnôv na chate priPrešove. Začiatky sú ťažké a takéboli aj u mňa. Z prvých desiatichpiesní sa uchytili dve: „Bože dob-rý, Otče láskavý“ a „Mária plnámilosti“. Znotoval, upravil a zhla-soval ich môj priateľ, šéf niek-

dajšieho košického „Salca“, Ing.Marián Bender. Prvá už raz bolauverejnená a je aj na mojom te-rajšom projekte a druhá uzrie o-ficiálne svetlo sveta až teraz.

Občas ešte kdesi začujem„Tak čoho sa báť“ na motívyNicka Kamena. Všetky tieto prvéúspešnejšie piesne prešli cezMariánove ruky. Ostatné, ako touž býva, boli pomalé, melancho-lické, sem-tam s nejakým dob-rým nápadom.

KKOOŠŠIICCKKÁÁ KKAALLVVÁÁRRIIAAPočas detstva som vyrastal v

Košiciach a tu som sa dostal dokontaktu so saleziánmi. Bolo toešte v čase totality. Chceli smerozbehnúť chlapčenský zbor, ka-pelu alebo niečo také. Stretávalisme sa na biskupskom úrade vjednej miestnosti. Naši vedúcizboru prekladali piesne od Čes-kého zboru „Učedníci“ a zháňalivhodné piesne pre náš chlapčen-ský zbor. Keď saleziáni dostali dosprávy kostol na Kalvárii, získalisme nový priestor pre skúškyzboru a nácviky. Ja som si všakpráve vtedy balil kufre a odchá-

dzal som do seminára v SpišskejKapitule. Hudobná tvorba všakpokračovala ďalej.

1100 000000 PPRRÍÍBBEEHHOOVVV tomto novom projekte je

sedemnásť piesní od tých naj-starších, ktoré som už spomínal,až po tvorbu v spišskom seminá-ri, v Trnave, kde som bol na asis-tencii, a v Bratislave v teologic-kom študentáte. Je jasné, že tamnie sú všetky piesne. Niektoré to-

D BKKUULLTTÚÚRRAA

AKO VIDÍŠ SSVVEETTAKO VIDÍŠ SSVVEETTKK OO NN CC OO MM MM II NN UU LL ÉÉ HH OO RR OO KK AA SS AA NN AA NN AA ŠŠ OO MM

HH UU DD OO BB NN OO MM GG OO SS PP EE LL OO VV OO MM TT RR HH UUOO BB JJ AA VV II LL OO NN OO VV ÉÉ CC DD OO DD FF RR AA NN TT II ŠŠ KK AA

FF EE DD OO RR AA SS NN ÁÁ ZZ VV OO MM :: „„ AA KK OO VV II DD ÍÍ ŠŠ SS VV EE TT ,,AA LL EE BB OO 11 00 00 00 00 PP RR ÍÍ BB EE HH OO VV ““ .. VV

SS AA LL EE ZZ II ÁÁ NN SS KK OO MM PP RR OO SS TT RR EE DD ÍÍ SS AA UU ŽŽ DD LL HH ÚÚDD OO BB UU SS PP II EE VV AA JJ ÚÚ NN II EE KK TT OO RR ÉÉ PP II EE SS NN EE OO DD

TT OO HH TT OO AA UU TT OO RR AA .. VV NN AA SS LL EE DD UU JJ ÚÚ CC II CC HHRR II AA DD KK OO CC HH NN ÁÁ MM SS ÁÁ MM PP RR EE DD SS TT AA VV UU JJ EE TT EE NN TT OO

VVYYDDAARREENNÝÝ PPRROOJJEEKKTT ..

29D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 028 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

Títo

vše

tci t

o s

pís

kali,

inak

- na

hral

i.

Svätý otec Ján Pavol II. otvoril pripolnočnej vianočnej omši „Svätúbránu“ na Bazilike svätého Petra atým otvoril jubilejné slávnosti no-vého tisícročia. Svätú bránu zatvo-ria 6. januára roku 2001. Na rok2000 sa pripravujú niektoré oso-bitne významné akcie: niekoľkosvätorečení a blahorečení, Svetovýeucharistický kongres, Mariolo-gický kongres, Svetový deň rodiny,Deň detí, Medzinárodný kongres oapoštoláte laikov a Celokresťanskésvetové stretnutie.Počas tohto roka budú v Ríme pre-biehať viaceré jubileá rôznych pro-fesijných skupín: umelcov, reme-

selníkov, vyhnancov a utečencov,väznených, robotníkov, kléru, žur-nalistov, ľudí tretieho veku, politi-kov, vojakov a policajtov, divadel-níkov. 29. októbra sa bude slúžiťsvätá omša aj na rímskom olympij-skom štadióne v rámci jubileašportovcov.Jeden z hlavných bodov roku2000 bude medzinárodné svetovéstretnutie mladých od 15. do 20.augusta. Očakáva sa, že počet mla-dých istotne prekročí číslo milióndvestotisíc, ktoré sa dosiahlo vParíži. Organizátorom robilo sta-rosti nájsť priestor, kde zhromaž-diť taký obrovský počet mladých.Mestské rímske letisko Ciampino srozlohou 75 hektárov sa zdalo byťmalé. Pozornosť usporiadateľov sapreto obrátila na 400 hektárov veľ-ké pole pri svätyni Madonna delDivino Amore na juhovýchodnejperiférii Ríma. Na námietky, že jeto ďaleko od stredu mesta a že tamtreba ísť peši, predseda komisiepre Jubileum 2000 arcibiskupSepe žartovne poznamenal, že premladých pôjde o ozajstnú a nielen

symbolickú púť. Miesto je pri tzv.diaľničnom okruhu Ríma. Mladísa môžu začať zhromažďovať odpredchádzajúceho večera na vigí-liu modlitieb cez noc a na druhýdeň sa zhromaždiť na svätej omšicelebrovanej Svätým otcom.

Agentúra IDU, Foto: Peter Bučány

D BRREEDDAAKKCCIIAA

Hlavnéudalosti

roku 2000

Hlavnéudalosti

roku 2000

30

Rozália Benedikovičová,DOBRÁ VODA PRI TRNAVE,Hermina Bezáková, NADLICE,Štefánia Bundzelová, PRIEVIDZA,Paula Chalupková, SENEC,František Cisárik, PRAHA,Evička Cocherová, BRATISLAVA,Mária Drahošová, SLIAČ – KÚPELE,Alojz Farba, BRATISLAVA,Vojtech Gúber, ZLATÉ MORAVCE,Štefan Hanakovič, MARTIN,Emília Holubková, DOLNÁ SÚČA,Rozália Hradská, BRATISLAVA,Terézia Janíková, LUŽIANKY,Mária Klencová, ĽUBOCHŇA,Matilda Krajčíková, SEBEDRAŽIE,Genovéva Královičová, PEZINOK,Júlia Kromková, LEHOTA PRI NITRE,Jolana Kupková, KOŠICE, Mária Kyseľová, DOLNÝ KUBÍN,Terézia Martincová, ŽILINA,Mária Martonová, HORNÉ SRNIE,

Pavel Nemec,JABLONEC PRI BRATISLAVE,Marika Nováková, VIŠTUK,Terézia Nuhálová, MORAVANY NAD VÁHOM,Roman Okoličány, BRATISLAVA,Terézia Paulinyová, BRATISLAVA,Mária Poková, JABLONICA,Františka Selecká, HALIČ,Zdena Supeková, OSTRÝ GRÚŇ,Margita Sykorová, SEDLICE PRI PREŠOVE,Jozef Tešovič, BUDMERICE,Ján Valábek, TOPOĽČIANKY,Marta Vavrinská, PEZINOK,Anna Vrbiaková, CABAJ-ČÁPOR,Hedviga Časová, VRÁDIŠTE,Vincent Šinaľ, HERTNÍK,

Anna a Filoména Štefaničkové, BOH-DANOVCE NAD TRNAVOU,Štefánia Adamovová, ŽILINA,Anna Bužová, LETANOVCE,Margita Poláčková, MICHALOVCE,Jozefína Hrubá, NOVÁ DUBNICA,Margita Letavajová, BYSTRIČANY,Erich Hulman, BRATISLAVA,František Zastko, SLOVENSKÁ VES,Anna Zigová, POVAŽSKÁ BYSTRICA,Mária Voleková, NITRA,Bartolomej Farhanič, MALÁ IDA,Terézia Pažická, PRIEVIDZA,

Zoznam neobsahuje mená všet-kých dobrodincov pre obmedze-nosť priestoru. Za našich prispie-vateľov a ostatných dobrodincovslúžime každý týždeň v sobotusvätú omšu. Úprimné Pán Boh zaplať za všetko.

DDOOBBRROODDIINNCCII,, KKTTOORRÍÍ VV PPOOSSLLEEDDNNOOMM OOBBDDOOBBÍÍ PPRRIISSPPEELLII VVÄÄČČŠŠOOUU SSUUMMOOUU NNAA NNAAŠŠUU TTLLAAČČ AA SSAALLEEZZIIÁÁNNSSKKEE DDIIEELLOO::

D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 0

podporili prestavbupriestorov v sale-ziánskom kláštore v Šaštíne

Čo pre Vás máme?

Prih

lasu

jem

sa

do K

lubu

pri

ateľ

ov k

nihy

don

a Bo

sca

a zá

väzn

e si

obj

edná

-va

m u

vede

né ti

tuly

za

250,

- Sk

Men

o:Pr

iezv

isko

:

Rodn

é čí

slo:

Bydl

isko

: ulic

a:

mes

to:

Podp

is:

Dátu

m:

db

Vydava

teľstv

o Don

Bosco

Pozývame Vás doKLUBU PRIATEĽOV KNIHY

DONA BOSCA

PPo celý rok zľavu 10% na knihy

nášho i iných vydavateľstiev.ŠŠtvrťročne veľké zľavy na vybrané tituly.NNa konci roku darček - prémia

pripravená len pre Vás, členov klubu.UUž dnes - balíček štyroch kníh za výhodnú cenu:

C. Branduardi: A až potom hovorme o láske 103,-

B. Ferrero: Vôňa ruže 55,-

Gianni Ghiglione: Dar pre všetkých 60,-

Š. Sandtner: S básňou je deň krajší 97,-

spolu pre Vás za 250,- Sk

Knihy dostanete poštou na dobierku, poštovné tejtoobjednávky hradí vydavateľstvo.

KLUB priateľovknihy dona Bosca

3 3

klub priateľov knihy dona Bosca klub priateľov knihy dona Bosca klub priateľov knihy dona

Saleziáni don Bosca, Vydavateľstvo Don Bosco,Miletičova 7, 821 08 Bratislava,tel. 07/50231 144, 50231 114

Saleziáni don Bosca, Vydavateľstvo Don Bosco, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel. 07/50231 144, 50231 114

PLNŠIE PREŽÍVANIEVEĽKONOČNÉHO ČASU –Že by len akýsi „mnísi“ bolipozvaní žiť plnosť Evanjelia?Ako sa dá žiť chudoba, čistotaa poslušnosť vo svete a v takmodernej dobe? Otázky, ktoréprovokujú dôsledne počúvaťJežiša, ktorý tieto čnosti pred-kladá ako štýl života pre všet-kých, ktorí v neho veria.

PRE STARŠÍCH, PRE MATKY –román o manželstve, deťocha chorobe. Aký to má zmysel?Choroba, bolesť, utrpenie,život?

POÉZIA –Dva cykly: Nové antifóny aRok s Pannou Máriou. Rodilisa v úrodnej pôde pamäti avyzrievali v žeravom slnku ú-silí prežiť hodiny hlivenia vbezbožnej temnosti väzenia(Leopoldov, Bratislava, Ilava,Mírov).

PRÍBEHY PRE POTEŠENIE DUŠE –sú ako tabletky duchovnejmúdrosti. Len jedna na deň.Po prečítaní príbehu nemož-no ostať tým istým človekom.