chapter 1: climate of opinion - european...

1

Standard Eurobarometer

EUROBAROMETER 64 VEREJNÁ MIENKA V EURÓPSKEJ ÚNII

JESEŇ 2005

NÁRODNÁ SPRÁVA

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Tento výskum bol objednaný a koordinovaný Generálnym riaditeľstvom pre tlač a komunikáciu. Táto správa bola vypracovaná pre Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike. Tento dokument nereprezentuje stanovisko Európskej komisie. Interpretácie a názory obsiahnuté v tejto správe reprezentujú výhradne pohľad autora.

Stan

dard

Eur

obar

omet

er 6

4 / A

utum

n 20

05 –

TN

S O

pini

on &

Soc

ial

European Commission

2

ÚVOD...........................................................................................................................3 1. SPOLOČENSKÁ KLÍMA..........................................................................................4 1.1 Spokojnosť so životom...........................................................................................4 1.2 Očakávania na ďalších 12 mesiacov......................................................................6 1.3 Dôvera k domácim inštitúciám..............................................................................11 1.4 Dva najdôležitejšie problémy stojace pred Slovenskom.......................................13 1.5 Prioritné ciele na najbližších 10-15 rokov.............................................................15 1.6 Priority a aktivity EÚ.............................................................................................17 1.6.1 Úroveň rozhodovania........................................................................................17 1.6.2 Tri priority Európskej únie..................................................................................21 2. JEDNOTLIVEC A EURÓPSKA ÚNIA....................................................................23 2.1 Slovák a Európan.................................................................................................23 2.2 Slovák verzus Európan.........................................................................................23 2.3 Pocity z Európskej únie........................................................................................26 2.4 Hlas v Európskej únii............................................................................................27 2.5 Pocity z dopadov politík EÚ..................................................................................28 3. BYŤ ČLENOM EURÓPSKEJ ÚNIE DNES............................................................30 3.1 Podpora pre členstvo v EÚ...................................................................................30 3.2 Výhody z členstva v EÚ........................................................................................32 3.3 Pozitívne a negatívne dopady európskej integrácie na ekonomický sektor.........34 3.4 Imidž Európskej únie............................................................................................36 4. DÔVERA K INŠTITÚCIÁM EURÓPSKEJ ÚNIE....................................................37 Vedomosti o Európskej únii........................................................................................40 5. POLITICKÁ ÚNIA A EURÓPSKA ÚSTAVA..........................................................47 5.1 Postoj k vytvoreniu Európskej politickej únie........................................................47 5.2 Postoj k Európskej ústave....................................................................................49 5.3 Podpora ďalšiemu rozširovaniu............................................................................52 5.4 Podpora vstupu a odpor k vstupu jednotlivých krajín do EÚ................................53 ZÁVER.......................................................................................................................56 ŠPECIFIKÁCIA VÝBEROVEJ VZORKY...................................................................57 DOTAZNÍK.................................................................................................................60

3

ÚVOD Prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa v členských krajinách Európskej únie organizuje od roku 1973. Štandardný Eurobarometer č. 64 bol tretím, ktorý sa v Slovenskej republike realizoval po vstupe krajiny do Európskej únie 1. mája 2004. Na Slovensku bol zber dát pre Eurobarometer č. 64 realizovaný v období od 17.10. do 2.11. 2005. Odpovede respondentov mohli byť preto čiastočne ovplyvnené udalosťami, ktoré v čase realizácie prieskumu a krátko pred ním hýbali domácou i zahraničnou politickou a ekonomickou scénou. Zo zahraničnopolitických udalostí bolo asi najvýznamnejšie mimoriadne rušné zasadnutie Rady ministrov Európskej únie, na ktorom sa po náročných rokovaniach nakoniec rozhodlo o začatí rokovaní o vstupe Turecka do EÚ. Tak isto sa na tomto stretnutí predstaviteľov únie rozhodlo, že predvstupové rozhovory sa v blízkej budúcnosti začnú aj s Chorvátskom. Z domácich udalostí boli najvýznamnejšie zmeny vo vláde, keď niekoľko týždňov pred uskutočnením prieskumu boli vymenení minister hospodárstva a minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Obaja odchádzajúci ministri pritom opustili vládu nedobrovoľne – jeden bol odvolaný na návrh premiéra, druhý podal demisiu pravdepodobne po nátlaku predsedu vlády. Obaja boli zapletení do nejasných a netransparentných finančných transakcií, ktoré narušili ich dôveryhodnosť a v prípade ich zotrvania vo vláde mohli narušiť aj dôveryhodnosť celej vlády. Z ekonomických udalostí mohlo mať vplyv na odpovede slovenských respondentov zvýšenie cien plynu od 1.10.2005 a tiež informácie o plánovanom ďalšom zvyšovaní štátom regulovaných cien (plyn, elektrina, vodné a stočné, teplo), ako aj správy o tom, že vláda plánuje od 1.1.2006 zvýšiť spotrebné dane z liehu a tabaku. Vplyv na odpovede respondentov mohol mať aj fakt, že po predchádzajúcich úspechoch Slovenska pri získavaní významných zahraničných investícií, sa v októbri 2005 úspešná séria prerušila po tom, čo firma Hankook oznámila, že závod na výrobu pneumatík nakoniec nepostaví na Slovensku, ale v Maďarsku. V texte a grafoch sú použité nasledujúce skratky: EÚ – Európska únia EÚ25 – označuje skupinu krajín, ktoré sú v súčasnosti členskými krajinami EÚ (stav po 1. máji 2004) SR – Slovenská republika EK – Európska komisia EP – Európsky parlament FYROM (Former Yugoslav Republic of Macedonia) – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko – oficiálny názov krajiny HDP – hrubý domáci produkt

4

1. SPOLOČENSKÁ KLÍMA Pre prieskumy uskutočňované v posledných rokoch na Slovensku je typické, že respondenti hodnotia svoju ekonomickú situáciu ako aj ekonomickú situáciu svojej krajiny prevažne kriticky a negatívne a aj do budúcnosti hľadia s pesimizmom. Prieskum Eurobarometer č. 63, ktorý sa uskutočnil na jar 2005, ale aj Eurobarometer č. 62, ktorý sa uskutočnil na jeseň 2004 však naznačili mierny rast spokojnosti medzi slovenským obyvateľstvom a predovšetkým výrazný nárast optimizmu vo výhľade do budúcnosti. Aj preto bolo zaujímavé sledovať, či Eurobarometer č. 64 potvrdí tieto trendy. 1.1 SPOKOJNOSŤ SO ŽIVOTOM Zatiaľ čo v celoeurópskom priemere čiastočnú alebo úplnú spokojnosť so svojim životom prejavili až 80 % respondentov, na Slovensku to bolo iba 64 %. Naopak čiastočne alebo úplne nespokojných respondentov bolo v EÚ25 iba 20 %, zatiaľ čo na Slovensku to bolo až 36 %. Otázka: Celkovo ste veľmi spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á), vôbec nie spokojný(á) so životom, ktorý vediete?

Celková spokojnosť so životom

21%

9%

59%

55%

16%

26% 10%

4%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

veľmi spokojný/á skôr spokojný/á skôr nespokojný/á vôbec nie spokojný/á

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom uskutočneným na jar tohto roku nedošlo pri odpovediach na túto otázku takmer k žiadnej zmene názorov slovenských respondentov. Výsledky Eurobarometra č. 64 však potvrdili mierny rast počtu tých, ktorí vyjadrili čiastočnú alebo úplnú spokojnosť (o 5 percentuálnych bodov) v porovnaní s prieskumom uskutočneným na jeseň roku 2004. V porovnaní s prieskumom uskutočneným pred rokom sa potvrdil aj mierny pokles počtu tých, ktorí vyjadrili čiastočnú alebo úplnú nespokojnosť (o 4 percentuálne body). Ešte výraznejší je rozdiel v porovnaní s rokom 2003, pretože tu zaznamenávame rast spokojnosti až o 10 percentuálnych bodov a rovnaký pokles nespokojnosti. Pretrvávajúce, aj keď postupne zmenšujúce sa rozdiely v spokojnosti s kvalitou života medzi Slovenskom a EÚ25 sú vcelku pochopiteľné, ak vezmeme v úvahu, že vysoké percento spokojnosti v celoeurópskom priemere je generované predovšetkým spokojnosťou občanov „starých členských krajín“, v ktorých je priemer HDP na jedného obyvateľa výrazne vyšší ako na Slovensku, resp. reálne príjmy obyvateľstva sú výrazne vyššie.

5

Celková spokojnosť so životom - trend

6%

7%

9%

9%

48%

52%

54%

55%

33%

32%

30%

26%

13%

8%

7%

10% 0%

0%

0%

1%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

2003

2004

jar 2005

jeseň 2005

veľmi spokojný/á skôr spokojný/á skôr nespokojný/ávôbec nie spokojný/á nevie

Z odpovedí na otázky položené v rámci prieskumu Eurobarometer však nie je možné určiť, čo bolo dôvodom zvyšujúcej sa spokojnosti, resp. znižujúcej sa nespokojnosti občanov Slovenskej republiky v období rokov 2003, 2004 až do prvej polovice roku 2005 a prečo sa tento trend v druhej polovici roku 2005 zastavil. Jedným z dôvodov by mohol byť pozitívny dopad vstupu do Európskej únie na slovenskú ekonomiku. Keďže pozitívne dopady sa prejavili predovšetkým v priebehu prvého roku po vstupe a potom sa vyčerpal tento potenciál na rast spokojnosti, vysvetľovalo by to aj zastavenie spomínaného trendu. Pokles nespokojnosti občanov SR môže tiež súvisieť s tým, že ekonomické a sociálne reformy uskutočňované po roku 1989 začínajú po šestnástich rokoch prinášať síce nie veľmi výrazné, ale predsa len citeľné zlepšenie ekonomickej situácie značnej časti obyvateľov. Na druhej strane, ekonomické a sociálne reformy zasiahli negatívne malú časť populácie, čo by mohlo korešpondovať s výsledkom prieskumu, podľa ktorého v poslednom období došlo k najväčšiemu presunu ľudí z kategórie skôr nespokojný do kategórie vôbec nie spokojný.

6

1.2 OČAKÁVANIA NA ĎALŠÍCH 12 MESIACOV Od celoeurópskeho priemeru sa výrazne odlišujú aj očakávania Slovákov týkajúce sa možného zlepšenia alebo zhoršenia kvality ich života v období nasledujúcich 12 mesiacov. Zatiaľ čo v celoeurópskom priemere 35 % občanov očakáva zlepšenie kvality života vo všeobecnosti, na Slovensku je to len 29 %. Na druhej strane iba 13 % respondentov v EÚ25 očakáva zhoršenie svojho života, zatiaľ čo na Slovensku je to 24 %. Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

vášho života celkovo (porovnanie SR a EÚ 25)

35%49%

13%3%

29%

44%

3%

24%

0%10%20%30%40%50%60%

Lepšie Rovnaké Horšie Neviem

EÚ25 Slovenská republika

Za obdobie od jesene 2004 do jesene 2005 môžeme na Slovensku pozorovať kolísanie názorov týkajúcich sa zlepšenia alebo zhoršenia života v nasledujúcich 12 mesiacoch. Zlepšenie svojho života očakávalo na jeseň 2004 27 % respondentov, na jar 2005 až 34 % respondentov a na jeseň 2005 opäť iba 29 % respondentov. Podobne zhoršenie svojho života očakávalo na jeseň 2004 21 % respondentov, na jar 2005 iba 17 % respondentov a na jeseň 2005 opäť až 24 % respondentov. Tieto rozdiely prevyšujú štatistickú odchýlku. Za rovnaké obdobie pritom môžeme pozorovať sústavný pokles počtu tých, ktorí neočakávali žiadnu zmenu. Na jeseň 2004 to bolo 49 % respondentov, na jar 2005 46 % respondentov a na jeseň 2005 44 % respondentov. Dá sa teda tvrdiť, že názory občanov vo vzťahu k očakávaniam zmeny kvality ich života v období najbližších 12 mesiacov sa mierne polarizujú. Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

vášho života celkovo (trend)

27%

49%

21%

3% 3%

34%

17%

46%

29%

44%

24%

3%

0%10%20%30%40%50%60%


jeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005

7

Odlišnosti v názoroch respondentov zo Slovenska a z EÚ25 možno pozorovať aj pokiaľ ide o očakávanie zmeny ekonomickej situácie v krajine, v ktorej žijú. Najväčší rozdiel bol v očakávaní zhoršenia, ktorú očakáva v SR 48 % respondentov, čo je o 9 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25. Na druhej strane žiadne zmeny v stave domácej ekonomiky neočakáva v SR 37 % respondentov čo je o 6 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25. Najmenší rozdiel medzi názormi Slovákov a celoeurópskym priemerom je v očakávaní zlepšenie ekonomickej situácie, ktorú očakáva 17 % respondentov v SR a 19 % v EÚ25. Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

ekonomickej situácie na Slovensku (porovnanie s EÚ25)

19%

37% 39%

17%

48%

5% 4%

31%

0%10%20%30%40%50%60%



Aj v tomto prípade môžeme v období od jesene 2004 do jesene 2005 na Slovensku pozorovať kolísanie názorov týkajúcich sa zlepšenia alebo zhoršenia v nasledujúcich 12 mesiacoch. A aj v tomto prípade toto kolísanie presahuje štatistickú odchýlku. Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

ekonomickej situácie na Slovensku (trend)

38%

5%

45%

31%20%

25%32%

5% 4%

48%

31%

17%

0%10%20%30%40%50%60%



Väčší pesimizmus občanov Slovenska je viditeľný aj z odpovedí na otázku týkajúcu sa očakávaní zlepšenia alebo zhoršenia ich osobnej finančnej situácie. Zatiaľ čo zlepšenie svojej finančnej situácie očakávalo 21 % slovenských respondentov (25 % v EÚ25), zhoršenie očakávalo 35 % (19 % v EÚ25) a 41 % neočakávalo v najbližších 12 mesiacoch žiadnu zmenu (53 % v EÚ25).

8

Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

finančnej situácie vašej domácnosti

19%

3%

53%

25%

3%

35%21%

41%

0%10%20%30%40%50%60%



Aj v prípade očakávaní týkajúcich sa zmeny finančnej situácie domácnosti v nasledujúcich 12 mesiacoch, môžeme v období od jesene 2004 do jesene 2005 na Slovensku pozorovať kolísanie názorov týkajúcich sa jej zlepšenia alebo zhoršenia. Opätovný nárast počtu občanov, ktorí očakávajú, že finančná situácia ich domácnosti sa zhorší a naopak pokles počtu tých, ktorí očakávajú, že finančná situácia ich domácnosti sa zlepší môžeme pripísať zverejneniu informácií o zvyšovaní štátom regulovaných cien (plyn, elektrina, vodné a stočné, teplo) ako aj ohlasované zvyšovanie spotrebných daní z liehu a tabaku. Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

finančnej situácie vašej domácnosti (trend)

43%

3%

34%

20%

3%

27%

44%

26%

3%

35%41%

21%

0%

10%

20%

30%

40%

50%



Určitý pesimizmus Slovákov sa prejavil v očakávaniach týkajúcich sa vývoja nezamestnanosti na Slovensku a ich osobnej situácie v tejto oblasti. Zatiaľ čo 20 % respondentov očakáva zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti na Slovensku, iba 16 % očakáva, že sa to bude týkať aj ich. V EÚ25 je tento pomer vyrovnanejší a predovšetkým optimistickejší – podobne ako na Slovensku očakáva zlepšenie možností zamestnania v ich krajine 20 % respondentov, ale zároveň 22 % očakáva aj zlepšenie svojej situácie.

9


možnosti zamestnania na Slovensku (vo vašej krajine)

20%

40%

20%

39%

5%

35%

6%

35%

0%

10%

20%

30%

40%

50%



Podobne je to s očakávaním zhoršenia situácie – až 40 % respondentov z EÚ25 očakáva zhoršenie situácie v ich krajine, zatiaľ čo zhoršenie situácie v oblasti zamestnanosti na Slovensku očakáva 39 % respondentov zo SR. Pri premietnutí tohto zhoršenia na úrovni krajiny do osobnej situácie sú však mierne optimistickejší občania EÚ25, lebo iba 9 % z nich očakáva, že sa toto zhoršenie dotkne aj ich, zatiaľ čo na Slovensku má takéto očakávania 14 % občanov. Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

vašej osobnej situácie týkajúcej sa zamestnania

47%

9%9%

60%

22% 22%14%16%

0%10%20%30%40%50%60%70%



Odpoveď na otázku, čo spôsobuje rozdiely v očakávaniach občanov SR a EÚ25 nemôžeme hľadať iba v rozdielnej ekonomickej situácii, ale napríklad aj v tom, že občania predovšetkým v „starých“ členských krajinách majú väčšiu sebadôveru vo svoje schopnosti a v to, že si zachovajú svoje pracovné postavenie aj vtedy, keď sa situácia v ich krajine v tejto oblasti zhorší. Zároveň však môžeme konštatovať, že rozdiely medzi Slovenskom a celoeurópskym priemerom sa v tomto smere pomaly stierajú.

10


možnosti zamestnania na Slovensku (trend)

38%

26% 32%

5%

38%

26% 31%

5% 6%

39%35%

20%

0%

10%

20%

30%

40%

50%



Z hľadiska trendov môžeme konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi prieskumami poklesol počet ľudí, ktorí očakávajú ďalšie zlepšovanie na trhu práce a narástol počet tých, ktorí v najbližších 12 mesiacoch neočakávajú žiadnu zmenu. Tieto výsledky môžu reflektovať aj skutočnosť, že v čase konania prieskumu firma Hankook, ktorá mala pôvodne postaviť veľkú továreň na výrobu pneumatík na Slovensku sa nakoniec rozhodla túto investíciu umiestniť v susednom Maďarsku. Pozitívom tak môže byť iba skutočnosť, že za obdobie posledného roka nevzrástol počet ľudí, ktorí by očakávali zhoršenie na trhu práce, ale na druhej strane je percento týchto ľudí stále vysoké a neznižuje sa. Otázka: Aké sú vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých čo sa týka...?

vašej osobnej situácie týkajúcej sa zamestnania (trend)

16%17%

50%

17%

49%

15%16%20% 22%

14%

47%

16%

0%10%20%30%40%50%60%



Negatívom je tiež to, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi prieskumami na Slovensku výrazne stúpol počet ľudí, ktorí nevedeli odpovedať, aké sú ich očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov, pokiaľ ide o ich osobnú situáciu týkajúcu sa zamestnania. To svedčí o miernom raste neistoty týkajúcej sa budúceho vývoja. Odráža sa to aj v odpovediach na iné otázky v rámci tohoto prieskumu, z ktorých vyplýva, že nezamestnanosť je najväčším problémom, ktorému musí Slovensko v súčasnosti čeliť a tiež očakávania, že boj proti nezamestnanosti by sa mal stať jednou z prioritných oblastí aktivít Európskej únie.

11

1.3 DÔVERA K DOMÁCIM INŠTITÚCIÁM Podobne, ako predchádzajúci prieskum verejnej mienky Eurobarometer č. 63, aj Eurobarometer č. 64 potvrdil dlhodobé trendy mimoriadne nízkej úrovne dôvery slovenskej verejnosti k niektorým inštitúciám. Občania Slovenskej republiky v porovnaní s celoeurópskym priemerom menej dôverujú politickým stranám, vláde, parlamentu a súdnemu a právnemu systému vo svojej krajine. Nedôvera nad dôverou voči domácim inštitúciám prevažuje nielen na Slovensku, ale aj v celoeurópskom priemere, medzi Slovákmi je však táto nedôvera výrazne vyššia. Politickým stranám na Slovensku dôveruje iba 7 % občanov, zatiaľ čo v EÚ25 je to 17 %. Nedôveru politickým stranám vyslovilo 88 % respondentov na Slovensku a 76 % respondentov v EÚ25. Slovensko je tak krajinou s najnižšou dôverou a najvyššou nedôverou občanov k politickým stranám v rámci celej Európskej únie. Otázka: Do akej miery dôverujete niektorým inštitúciám. Povedzte mi prosím, pre každú z nasledujúcich inštitúcií, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete.

Dôvera k domácim inštitúciám

31%

35%

47%

17%7%

18%

20%

31%

0% 10% 20% 30% 40% 50%

politické strany

vláda

parlament (NR SR)

súdny a právny systém

Slovenská republika

EÚ25

O niečo vyššia je dôvera k vláde – na Slovensku jej dôveruje 18 % a nedôveruje 78 % občanov, v EÚ25 vládam dôveruje 31 % a nedôveruje 62 % občanov. Slovensko je v rámci Európskej únie krajinou s druhou najnižšou dôverou a s najvyššou nedôverou k vláde.

Nedôvera k domácim inštitúciám

88%

47%

56%

62%

76%78%

61%

74%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

súdny a právny systém

parlament (NR SR)

vláda

politické strany


12

O málo vyššia ako dôvera k vládam je dôvera k národným parlamentom, aj keď i v tomto prípade prevažuje nedôvera nad dôverou. Dôveru Národnej rade Slovenskej republiky vyslovilo 20 % respondentov, zatiaľ čo svojim národným parlamentom dôveruje 35 % respondentov v EÚ25. Na druhej strane NR SR nedôveruje 74 % Slovákov, kým 56 % občanov v EÚ25 % nedôveruje svojim parlamentom. Najvyššiu dôveru spomedzi inštitúcií majú občania voči súdnemu a právnemu systému. Na Slovensku mu dôveruje 31 % respondentov, zatiaľ čo v celoeurópskom priemere až 47 % respondentov. Naopak nedôveru domácemu súdnemu a právnemu systému vyslovilo až 61 % slovenských respondentov a iba 47 % respondentov v rámci EÚ25. Z hľadiska dlhodobejších trendov môžeme za obdobie od jari 2004 do jesene 2005 pozorovať kolísanie dôvery k politickým stranám, vláde a parlamentu bez toho, aby sa dalo hovoriť o stúpajúcom alebo klesajúcom trende. Jedinou výnimkou je rastúca dôvera a klesajúca nedôvera k súdnemu a právnemu systému v spomínanom období. Od jari 2004 do jesene 2005 dôvera k súdnemu a právnemu systému stúpla o 15 percentuálnych bodov a nedôvera klesla o 14 percentuálnych bodov.

Dôvera k domácim inštitúciám na Slovensku (trend)

8%

16%17% 19%

9%

22% 25%27% 27%

23%22%

11%

31%

20%18%

7%

0%5%

10%15%20%25%30%35%

politické strany vláda parlament (NR SR) súdny a právnysystém

jar 2004 jeseň 2004 jar 2005 jeseň 2005

Nedôvera k domácim inštitúciám na Slovensku (trend)

70% 75%75%83%65%67%

71%85%

67%70%73%83%

61%74%78%

88%

0%20%40%60%80%

100%

politické strany vláda parlament (NR SR) súdny a právnysystém


13

1.4 DVA NAJDÔLEŽITEJŠIE PROBLÉMY STOJACE PRED SLOVENSKOM Občania Slovenskej republiky, podobne ako občania EÚ25, za dva najdôležitejšie problémy, ktorým musí ich krajina v súčasnosti čeliť, považujú nezamestnanosť a ekonomickú situáciu. Nezamestnanosť považuje za jeden z dvoch najzávažnejších problémov 49 % respondentov v SR, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25. Ekonomickú situáciu považuje za jeden z dvoch najzávažnejších problémov 36 % slovenských respondentov, čo je až o 10 % viac ako v celoeurópskom priemere. Otázka: Čo si myslíte, ktoré sú dva najdôležitejšie problémy, ktorým musí Slovensko (vaša krajina) v súčasnosti čeliť?

dva najdôležitejšie problémy, ktorým musí krajina čeliť

24%

2%

26%

17%

7%

44%

14%

2%

5%

15%

15%

7%

10%

4%

1%

1%

1%

1%

23%

2%

36%

31%

5%

49%

5%

1%

4%

21%

1%

5%

7%

2%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

kriminalita

verejná doprava

ekonomická situácia

rastúce ceny / inflácia

dane

nezamestnanosť

terorizmus

obrana / zahraničná politika

bývanie

prisťahovalectvo

systém zdravotnej starostlivosti

vzdelávací systém

dôchodky

ochrana životného prostredia

iné

nevie

EÚ25

SR

14

Aj na tretie a štvrté miesto dali Slováci a občania EÚ25 tie isté problémy, aj keď v inom poradí. Slovenskí respondenti radia na tretie miesto rastúce ceny / infláciu (31 %) a na štvrté kriminalitu (23 %). V celoeurópskom priemere dali respondenti na tretie miesto kriminalitu (24 %) a na štvrté rastúce ceny / infláciu (17 %). Na piate miesto dali ako občania SR tak aj občania EÚ25 systém zdravotnej starostlivosti (21 % resp. 15 %). Aj keď poradie piatich najvážnejších problémov je takmer identické, určité rozdiely môžeme pozorovať. Napríklad štyrom z piatich najväčších problémov pripisujú Slováci väčšiu vážnosť. Iba v prípade kriminality sa odpovede občanov SR a EÚ25 takmer neodlišovali. Najväčší rozdiel bol v prípade rastúcich cien / inflácie. Počet Slovákov, ktorí považujú tento problém za vážny je až o 14 percentuálnych bodov vyšší ako je celoeurópsky priemer. Výrazné rozdiely v názoroch občanov Slovenskej republiky a EÚ25 sú v názore na terorizmus a prisťahovalectvo. Terorizmus považuje za jeden z dvoch najvážnejších problémov iba 5 % Slovákov, zatiaľ čo v celoeurópskom priemere je to až 14 %. Prisťahovalectvo považuje za jeden z dvoch najväčších problémov dokonca iba 1 % občanov SR, kým v EÚ25 je to až 15 %.

15

1.5 PRIORITNÉ CIELE NA NAJBLIŽŠÍCH 10-15 ROKOV Výraznejšie rozdiely medzi názormi občanov Slovenskej republiky a názormi občanov EÚ25 sú v otázke priorít na najbližších 10-15 rokov. Podľa najväčšej časti Slovákov by prvou prioritou mal byť boj proti rastúcim cenám. Myslí si to 43 % respondentov, čo je o 14 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25. 26 % slovenských respondentov si myslí, že najdôležitejšou prioritou by malo byť dať ľuďom väčšie slovo v dôležitých vládnych rozhodnutiach (v EÚ25 zastáva tento názor rovnaké percento ľudí) a 25 % respondentov na Slovensku si myslí, že najdôležitejšia priorita je udržiavanie poriadku v krajine. Otázka: V týchto dňoch sa veľa rozpráva o tom, aké by mali byť ciele Slovenska (vašej krajiny) v najbližších desiatich alebo pätnástich rokoch. Povedzte prosím, ktorý z uvedeného zoznamu prioritných cieľov, Vy osobne považujete z dlhodobého hľadiska za najdôležitejší?

Prioritný cieľ na najbližších 10-15 rokov

2%

11%

29%32%

26%

3%3%

43%

26%25%

0%5%

10%15%20%25%30%35%40%45%50%

udržiavanieporiadku v krajine

dať ľuďom väčšieslovo v dôležitých

vládnychrozhodnutiach

boj proti rastúcimcenám

ochraňovanieslobody prejavu

nevie


V rámci celoeurópskeho priemeru je prvoradou prioritou práve udržiavanie poriadku v krajine, keď sa k tomuto názoru priklonilo 32 % respondentov. Druhý najväčší počet respondentov si za prvoradú prioritu v dlhodobom horizonte vybral boj proti rastúcim cenám (29 %) a tretí najväčší počet respondentov sa priklonil k tomu, že prvoradou prioritou by malo byť dať ľuďom väčšie slovo v dôležitých vládnych rozhodnutiach (26 %). Okrem poradia dôležitosti jednotlivých priorít je rozdiel medzi názormi Slovákov a celoeurópskym priemerom aj vo väčšej vyváženosti názorov na jednotlivé priority v rámci EÚ25, zatiaľ čo na Slovensku jednoznačne dominuje priorita boja proti rastúcim cenám. Táto skutočnosť je vcelku pochopiteľná vzhľadom na skutočnosť, že v období, keď sa uskutočnil prieskum došlo k vzrastu ceny zemného plynu a zároveň sa boli zverejnené informácie o ďalšom raste regulovaných cien (plyn, elektrická energia, teplo, vodné a stočné) a o zvýšení spotrebných daní z liehu a tabaku od 1.1.2006. Aj v prípade odpovedí na otázku, ktorá by mala byť druhá priorita na obdobie najbližších 10-15 rokov sa najväčšia časť Slovákov priklonila k boju proti rastúcim cenám (33 %). Poradie na druhom a treťom mieste zostalo tiež rovnaké, aj keď percentuálne rozdiely sa zvýšili. V prípade EÚ25 sa poradie druhých priorít odlišuje od poradia prvých priorít. Najviac respondentov sa v tomto prípade priklonilo k boju proti vysokým cenám, druhý najväčší počet respondentov si za druhú prioritu zvolilo udržiavanie poriadku v krajine a tretí najväčší počet respondentov si myslí, že druhou prioritou by malo byť dať ľuďom väčšie slovo v dôležitých vládnych rozhodnutiach.

16

Za povšimnutie tiež stojí, že ochraňovanie slobody prejavu si na Slovensku ako prvú prioritu zvolili iba 3 % respondentov, čo je o 8 percentuálnych bodov menej ako v EÚ25 a ako druhú prioritu 12 % respondentov, čo je opäť o 7 percentuálnych bodov menej ako v EÚ25.

Druhá priorita na najbližších 10-15 rokov

19%

4%

29%

23%25%

5%

12%

33%

28%

22%

0%5%

10%15%

20%25%30%35%






nevie


Celkovo môžeme konštatovať, že až 76 % občanov Slovenska si za jednu z dvoch priorít na najbližších 10-15 rokov vybralo boj proti rastúcim cenám, 54 % Slovákov si ako jednu z priorít vybralo dať ľuďom väčšie slovo v dôležitých vládnych rozhodnutiach a 47 % slovenských občanov za jednu z dvoch najdôležitejších priorít považuje udržiavanie poriadku v krajine. Iba 15 % slovenských respondentov zaradilo medzi dve najväčšie priority na najbližších 10-15 rokov ochraňovanie slobody prejavu, čo je o 15 percentuálnych bodov menej ako v EÚ25.

Slovensko - prvá a druhá priorita na najbližších 10-15 rokov

43%

3% 3%

26%25%

12%

22%

33%

5%

28%

0%5%

10%15%20%25%30%35%40%45%50%






nevie

prvá priorita druhá priorita

17

1.6 PRIORITY A AKTIVITY EÚ 1.6.1 ÚROVEŇ ROZHODOVANIA V prieskume verejnej mienky Eurobarometer sa zisťoval aj názor respondentov na to, v ktorých oblastiach by rozhodovacia právomoc mala byť výlučne v kompetencii národných vlád a v ktorých oblastiach by národné vlády mali rozhodovať spolu s Európskou úniou. Občania Slovenskej republiky za oblasti výlučnej kompetencie národných vlád považujú predovšetkým oblasť daní (79 %, o 9 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25), dôchodkov (74 %, rovnako ako v EÚ25), zdravotníckej a sociálnej starostlivosti (70 %, o 3 percentuálne body viac ako v EÚ25) a vzdelávacieho systému (63 %, o 4 percentuálne body menej ako v EÚ25). V celoeurópskom priemere sa na prvých štyroch miestach objavili tie isté oblasti, iba poradie bolo mierne odlišné. Najviac respondentov v EÚ25 chce aby výlučné kompetencie národných vlád ostali zachované v oblasti dôchodkov, na druhom mieste sú dane a na treťom a štvrtom mieste sa umiestnili zdravotnícka a sociálna starostlivosť a vzdelávací systém. Slováci naopak preferujú spolurozhodovanie národnej vlády s Európskou úniou v oblasti boja proti terorizmu (91 %, o 13 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25), obrany a vonkajších záležitostí (83 %, o 20 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25), vedeckého a technologického výskumu (83 %, o 14 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25), boja proti zločinu (72 %, o 13 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25), podpory regiónov trpiacich ekonomickými problémami (68 %, o 11 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25) a prisťahovalectva (64 %, o 7 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25).

18

Zaujímavé je, že rozhodovanie národnej vlády spoločne s Európskou úniou v oblastiach obrany a vonkajších záležitostí a v oblasti boja proti terorizmu má spomedzi dvadsiatich piatich krajín únie najväčšiu podporu obyvateľstva práve na Slovensku.

V celoeurópskom priemere občania preferujú spolurozhodovanie národných vlád spolu s Európskou úniou najviac v oblasti boja proti terorizmu (78 %), vedeckého a technologického výskumu (69 %), ochrany životného prostredia (66 %) a obrany a vonkajších záležitostí (63 %).

19

Otázka: V ktorých z nasledujúcich oblastí by rozhodnutia, podľa vás, mala vykonávať slovenská vláda samostatne a v ktorých by mala rozhodovať spoločne s Európskou úniou?

úroveň rozhodovania (tab. 1)

38%

27%

70%

79%

57%

50%

19%

7%

32%

15%

38%

32%

67%

63%

74%

74%

59%

72%

25%

19%

39%

49%

78%

91%

63%

83%

57%

64%

29%

34%

22%

24%

5%

3%

1%

2%

3%

1%

3%

1%

4%

3%

4%

3%

4%

2%

4%

2%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

boj p

roti

zloč

inu

dane

boj p

roti

neza

-m

estn

anos

tibo

j pro

tite

roriz

mu

obra

na a

vonk

ajši

ezá

leži

tost

ipr

isťa

hova

-le

ctvo

vzde

láva

císy

stém

dôch

odky

národná vláda národná vláda spoločne s EÚ nevie

20

Slováci sa výrazne prikláňajú aj k tomu, aby národná vláda rozhodovala spoločne s EÚ aj v oblasti vedeckého a technologického výskumu. Iba v Luxembursku (87 %) a na Cypre (92 %) je podpora pre spoločné rozhodovanie v tejto oblasti vyššia ako na Slovensku.

úroveň rozhodovania (tab. 2)

30%

37%

67%

70%

43%

45%

47%

47%

26%

14%

38%

29%

36%

37%

34%

33%

66%

61%

29%

28%

51%

51%

48%

49%

69%

83%

57%

68%

59%

59%

56%

59%

6%

6%

10%

8%

4%

2%

4%

2%

4%

5%

3%

5%

3%

5%

3%

3%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

ochr

ana

živo

tnéh

opr

ostre

dia

zdra

votn

á a

soci

álna

star

ostli

vosť

poľn

o-ho

spod

ársk

aa

rybá

rska

polit

ika

ochr

ana

spot

rebi

teľa

vede

cký

ate

chno

logi

cký

výsk

um

podp

ora

regi

ónov

trpia

cich

ekon

omic

kým

ipr

oblé

mam

ien

erge

tická

polit

ika

polit

ika

vob

last

iko

nkur

enci

e

národná vláda národná vláda spoločne s EÚ nevie

21

1.6.2 TRI PRIORITY EURÓPSKEJ ÚNIE Pokiaľ ide o otázku, ktoré oblasti by mali byť prioritami, na ktoré by sa mala zamerať Európska únia, ako na Slovensku tak aj v EÚ25 najviac ľudí za prioritu považuje boj proti chudobe a vytláčaniu niektorých skupín ľudí na okraj spoločnosti (57 % v SR / 44 % v EÚ25), boj proti nezamestnanosti (48 % / 43 %), udržiavanie mieru a bezpečnosti v Európe (32 % / 28 %), boj proti organizovanému zločinu a pašovaniu drog (24 % / 25 %), ochranu životného prostredia (20 % / 20 %) a boj proti terorizmu (18 % / 23 %). Z týchto výsledkov môžeme vyvodiť niekoľko záverov. V prvom rade, pokiaľ ide o oblasti a dokonca i poradie dôležitosti priorít, ktorými by sa mala zaoberať Európska únie, nie je medzi občanmi SR a EÚ25 výrazný rozdiel. Výrazný rozdiel je však v tom, že Slováci prikladajú väčšiu dôležitosť, než je celoeurópsky priemer, ekonomickej a predovšetkým sociálnej oblasti (nezamestnanosť, chudoba), občania EÚ25 zase viac ako občania Slovenska prikladajú dôležitosť boju proti terorizmu alebo nelegálnemu prisťahovalectvu. Najväčší rozdiel v pohľade občanov Slovenskej republiky a občanov EÚ25 na priority Európskej únie je v oblasti boja proti chudobe a vytláčaniu niektorých skupín ľudí na okraj spoločnosti, ktorú za prioritu považuje 57 % Slovákov, čo je o 13 percentuálnych bodov viac ako je celoeurópsky priemer. Výrazný rozdiel je tiež v pohľade na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorý za prioritu považuje iba 6 % Slovákov, čo je o 9 percentuálnych bodov menej ako v EÚ25. Veľký rozdiel je aj v názore na to, či by jednou z troch priorít Európskej únie malo byť zaručenie kvality potravinárskych výrobkov. Od EÚ takúto činnosť očakáva 19 % slovenských občanov, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako je celoeurópsky priemer. Keďže práve v období, keď sa realizoval tento prieskum, boli na Slovensku publikované výsledky kontrol obchodnej inšpekcie, podľa ktorých v niektorých obchodných reťazcoch vedome predávali mäso po lehote spotreby, je možné, že tento škandál ovplyvnil rozhodovanie slovenských respondentov a príklon značnej časti z nich práve k tejto oblasti. To, že 48 % slovenských respondentov si myslí, že jednou z oblastí, ktorým by sa mala venovať Európska únia, je boj proti nezamestnanosti nie je prekvapujúce, pretože je to v súlade so zisteniami v inej časti prieskumu, podľa ktorého 49 % Slovákov považuje za jeden z najvážnejších problémov, ktorým Slovensko čelí, práve nezamestnanosť. Zaujímavé však je, že zhodne v SR aj EÚ25 iba 4 % respondentov medzi tri najdôležitejšie činnosti Európskej únie zaradili prijatie nových členských krajín do únie. V rámci celoeurópskeho priemeru sa pod nízke percento pričinili najmä staré členské krajiny v ktorých je podpora pre ďalšie rozširovanie únie relatívne nízka. Prekvapujúce ale je, že rozšírenie únie medzi priority zaradilo rovnako nízke percento slovenských respondentov, pretože Slovensko patrí práve ku krajinám, v ktorých je podpora rozšíreniu únie najvyššia.

22

Otázka: Povedzte, ktoré tri činnosti z uvedeného zoznamu, by podľa Vás mali byť prioritou pre Európsku úniu.

Tri aktivity, ktoré by mali byť prioritou Európskej únie

4%4%

5%

20%

17%

8%

44%

11%

8%

5%

43%

15%

23%

12%

28%

4%

25%

20%

14%

14%

57%

19%

10%

4%

48%

32%

24%

11%

18%

6%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

Prijatie nových členských krajín

Priblížiť sa k občanom EÚ, napríkladprostredníctvom lepšieho informovania o EÚ

Úspešné zavedenie jednotnej európskej meny -Eura

Boj proti chudobe a vytláčaniu niektorých skupínľudí na okraj spoločnosti

Ochrana životného prostredia

Zaručenie kvality potravinárskych výrobkov

Ochrana spotrebiteľov a zaručenie kvality ostatnýchvýrobkov

Boj proti nezamestnanosti

Reformovanie inštitúcií Európskej únie a spôsobich fungovania

Boj proti organizovanému zločinu a pašovaniu drog

Presadzovanie politického a diplomatickéhovýznamu EÚ na celom svete

Udržiavanie mieru a bezpečnosti v Európe

Garantovanie práv jednotlivca a rešpektovanieprincípov demokracie v Európe

Boj proti terorizmu

Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu


23

2. JEDNOTLIVEC A EURÓPSKA ÚNIA 2.1 SLOVÁK A EURÓPAN Občania Slovenskej republiky sa tradične v prieskumoch verejnej mienky v porovnaní s celoeurópskym priemerom nadpriemerne stotožňujú s európskou identitou, pritom sa však nevzdávajú svojej národnej identity. Až 64 % Slovákov sa aspoň niekedy cíti byť nielen slovenským občanom ale aj Európanom, čo je o 9 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25.

Ako často sa cítite nielen ako občan svojej krajiny,ale aj ako Európan?

17%

14%

38%

50%

42%

34%

2%

2%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

EÚ25


často niekedy nikdy nevie

2.2 SLOVÁK VERZUS EURÓPAN Aj v blízkej budúcnosti občania SR sami seba vidia predovšetkým ako Slovákov a zároveň Európanov (58 %), aj keď slovenskú identita kladú na prvé miesto. Stále výrazná (38 %) je však skupina občanov, ktorí aj blízkej budúcnosti vidia sami seba iba ako Slovákov bez príslušnosti k európskej identite. Na druhej strane, percento občanov Slovenskej republiky, ktorí v blízkej budúcnosti vidia sami seba len ako Európanov je mizivé (2 %). V prípade odpovedí na túto otázku nebol medzi občanmi SR a EÚ25 takmer žiadny rozdiel.

V blízkej budúcnosti sám (samu) seba vidím...

2%

48%

2%7%

41%

2%

38%

2%7%

51%

0%

10%

20%30%

40%

50%

60%

len ako Slováka/Slovenku (občana

svojej krajiny)

ako Slováka/Slovenku (občanasvojej krajiny) a

Európana/Európanku

ako Európana/Európanku a

Slováka/Slovenku (občana

svojej krajiny)

len akoEurópana/Európanku

nevie


24

Z hľadiska trendov môžeme konštatovať, že od prieskumu Eurobarometer č. 62, ktorý sa konal na jeseň roku 2004, nedošlo pri odpovediach na túto otázku k žiadnym zmenám, ktoré by presahovali štatistickú chybu.

V blízkej budúcnosti sám (samu) seba vidím... (trend)

48%

37%

9% 4% 2%

51%

38%

7% 2% 2%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

len ako Slováka/Slovenku (občana

svojej krajiny)

ako Slováka/Slovenku (občana

svojej krajiny) aEurópana/Európanku

ako Európana/Európanku a

Slováka/Slovenku(občana svojej

krajiny)

len ako Európana/Európanku

nevie

jeseň 2004 jeseň 2005

Na druhej strane, slovenskí občania sú v porovnaní s celoeurópskym priemerom menej hrdí na občianstvo svojej krajiny, aj keď hrdosť na to že sú Slováci stále prevažuje nad hrdosťou na Európanstvo.

Hrdosť na občianstvo svojej krajiny

46%

39%

41%

45%

8%

10%4%

2%3%

2%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

veľmi hrdý(á) skôr hrdý(á) nie veľmi hrdý(á) vôbec nie hrdý(á) nevie

Na príslušnosť k svojej krajine je hrdých 84 % respondentov v SR a 87 % respondentov v EÚ25. Na Európanstvo je hrdých 78 % slovenských respondentov a 63 % respondentov v celoeurópskom priemere.

25

Hrdosť na Európanstvo

12%

17%

51%

61%

18%

12%

9%

4%

6%

9%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR


V porovnaní s prieskumom, ktorý sa konal na jeseň roku 2004, nedošlo ani k posilneniu ani k poklesu hrdosti Slovákov na občianstvo SR, keďže zaznamenané zmeny sú na hranici štatistickej chyby. Môžeme iba pozorovať mierny nárast počtu tých, ktorí vyhlásili, že sú veľmi hrdí na občianstvo SR pri súčasnom poklese počtu tých, ktorí vyhlásili že sú „len” hrdí. Podobne nedošlo v tomto období ani k rastu ani k poklesu hrdosti Slovákov na Európanstvo.

Hrdosť na občianstvo Slovenskej republiky (trend)

35%

39%

47%

45%

13%

10%

4%

4%

2%

2%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

jeseň 2004

jeseň 2005


Hrdosť Slovákov na Európanstvo (trend)

18%

17%

60%

61%

14%

12%

4%

4%

6%

5%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

jeseň 2004

jeseň 2005


26

2.3 POCITY Z EURÓPSKEJ ÚNIE U občanov Slovenskej republiky Európska únia vyvoláva predovšetkým pocit nádeje. Tento názor vyjadrilo 53 % slovenských respondentov, čo je o 11 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25. Na druhom mieste je pocit dôvery (26 %) a až po ňom pocit nedôvery (17 %), ľahostajnosti (19 %) a úzkosti (10 %). Pozitívne pocity teda výrazne prevládajú nad negatívnymi pocitmi. Pozitívne pocity z Európskej únie prevládajú aj medzi občanmi EÚ25, ale zďaleka nie tak výrazne ako medzi slovenskými občanmi.

Európska únia vo mne vyvoláva pocit...

21%

53%

5%

6%

19%

20%

22%

42%

3%

26%

17%

15%

10%

8%

3%

3%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

nádeje

dôvery

nedôvery

ľahostajnosti

úzkosti

nadšenia

odmietania

nevie

SR

EÚ25

Z hľadiska trendov je však zaujímavé, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi prieskumami došlo k výraznému poklesu počtu Slovákov, v ktorých Európska únia vyvoláva pocit nádeje. Taktiež došlo k miernemu poklesu počtu slovenských občanov, v ktorých EÚ vyvoláva pocit dôvery a naopak, stúpol počet tých v ktorých únia vyvoláva pocit nedôvery. Pohľad občanov Slovenskej republiky na EÚ sa tak začína zrejme pomaly približovať k celoeurópskemu priemeru.

Európska únia vo mne vyvoláva pocit... (trend)

7%

61%

29%

8%7%13%13%

3% 3%

60%

30%

4%4%6%

14%10%

53%

26%

8%10%15%17%

3% 3%0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

nádeje dôvery nedôvery ľaho-stajnosti

úzkosti nadšenia odmietania nevie


27

2.4 HLAS V EURÓPSKEJ ÚNII Slováci si v menšej miere, ako je celoeurópsky priemer myslia, že ich hlas zaváži v Európskej únii. Iba 26 % slovenských respondentov sa priklonilo k tomuto názoru, čo je o 8 percentuálnych bodov menej ako v EÚ25. Naopak, až 68 % občanov SR sa s týmto názorom nestotožňuje, čo je o 9 percentuálnych bodov viac ako v celoeurópskom priemere.

Môj hlas zaváži v Európskej únii

34%

26%

59%

68%

7%

6%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

skôr súhlasí skôr nesúhlasí nevie

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom môžeme pozorovať iba veľmi mierny nárast počtu tých, ktorí si myslia, že ich hlas zaváži v Európskej únii pri súčasnom poklese počtu tých, ktorí sa nevedeli k otázke vyjadriť, pričom počet tých, ktorí si nemyslia, že ich hlas v EÚ zaváži sa v podstate nezmenil.

Môj hlas zaváži v Európskej únii (trend)

22%

26%

69%

68%

10%

6%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

jar 2005

jeseň 2005

skôr súhlasí skôr nesúhlasí nevie

28

2.5 POCITY Z DOPADOV POLITÍK EÚ Iba veľmi malé percento obyvateľstva v Slovenskej republike a v EÚ25 má dojem, že sa veľmi zapája do európskych záležitostí. Na Slovensku takýto názor prejavilo 11 % a v celoeurópskom priemere 26 % respondentov. 87 % Slovákov a 72 % občanov EÚ25 tento názor nezdieľa. Slováci sa tak ocitli na samom konci rebríčka angažovanosti občanov členských krajín v európskych záležitostiach. Pritom až 42 % občanov v SR (46 % v EÚ25) by sa chcelo viac zapájať do európskych záležitostí, ale nevedia ako.

Zdá sa však, že občania sa viac spoliehajú na aktivitu inštitúcií ako na vlastnú aktivitu pri zapájaní sa do európskeho diania. Až 77 % občanov SR (78 % v EÚ25) očakáva, že Európske inštitúcie by mali vyvinúť viac snahy na zapojenie obyvateľov EÚ do európskych záležitostí. A až 83 % Slovákov (81 % občanov EÚ25) si myslí, že takúto iniciatívu by mali vyvinúť národné vlády. Občania takúto iniciatívu očakávajú dokonca aj od miestnej samosprávy. Takýto názor vyjadrilo 78 % respondentov na Slovensku a 76 % respondentov v celoeurópskom priemere. Z tohto pohľadu vyznieva ešte paradoxnejšie, že Slováci rok a pol pred uskutočnením tohto prieskumu „odignorovali“ jedinečnú príležitosť zapojiť sa do európskych záležitostí účasťou na historických prvých voľbách do Európskeho parlamentu. Na voľbách sa vtedy zúčastnilo iba necelých 17 % oprávnených voličov. Aj keď EP nie je inštitúciou s najväčšími právomocami v rámci Európskej únie, je ťažké nájsť vhodnejšiu príležitosť na zapojenie sa do európskeho diania.

29

V prieskume nebola položená otázka, z ktorej by priamo vyplývalo aké percento občanov nielenže nie je aktívnych, ale ani nemá záujem zapojiť sa do európskeho diania. Z odpovedí respondentov na prvé dve otázky v tejto podkapitole však môžeme nepriamo vyvodiť, že približne 40-45 % slovenských občanov sa ani nezapája ani neprejavuje záujem zapojiť sa aktívne do európskych záležitostí. V rámci EÚ25 je pomer pasívnych občanov bez záujmu o európske záležitosti iba na úrovni 20-25 %.

10%

8%

29%

22%

32%

28%

29%

27%

22%

9%

36%

34%

49%

55%

49%

55%

47%

51%

40%

39%

29%

33%

11%

12%

9%

8%

13%

10%

32%

48%

19%

21%

8%

7%

8%

2%

4%

5%

3%

4%

2%

5%

3%

3%

2%

5%

4%

6%

5%

6%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

Mám

doj

em, ž

e sa

veľm

i zap

ájam

do

euró

psky

ch z

álež

itost

í

Chc

el b

y so

m s

a vi

acza

pájať

do e

uróp

skyc

hzá

leži

tost

í, al

e ne

viem

ako

Eur

ópsk

e in

štitú

cie

bym

ali v

yvin

úť v

iac

snah

yna

zap

ojen

ie o

byva

teľo

vE

Ú d

o eu

róps

kych

zále

žito

stí

naša

vlá

da b

y m

ala

vyvi

núť

viac

sna

hy n

aza

poje

nie

obyv

ateľ

ov d

oeu

róps

kych

zál

ežito

stí

mie

stna

sam

ospr

áva

by m

ala

vyvi

núť

viac

snah

y na

zap

ojen

ieob

yvat

eľov

do

euró

psky

ch z

álež

itost

í

úplne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí vôbec nesúhlasí nevie

30

3. BYŤ ČLENOM EURÓPSKEJ ÚNIE DNES 3.1 PODPORA PRE ČLENSTVO V EÚ Podľa prieskumu uskutočneného na jeseň 2005 považuje členstvo Slovenska v Európskej únii za dobrú vec 50 % občanov Slovenskej republiky, čo je na úrovni celoeurópskeho priemeru a zároveň je to tretie najvyššie hodnotenie spomedzi desiatich nových členských krajín. Najviac ľudí považuje členstvo v EÚ za dobrú vec spomedzi nových členských krajín v Litve (57 %), na druhom mieste je Poľsko (54 %). Celkovo považuje členstvo v EÚ za dobrú vec najviac ľudí v Luxembursku (82 %), Írsku (73 %) a Holandsku (70 %). Naopak, najmenej si to myslia ľudia v Rakúsku (32 %), vo Veľkej Británii (34 %) a možno prekvapujúco aj v Lotyšsku (36 %).

31

V porovnaní s celoeurópskym priemerom je na Slovensku oveľa nižší počet ľudí, ktorí si myslia, že členstvo SR v EÚ je zlá vec – iba 7 % v porovnaní s 16 % v EÚ25. Naopak viac ľudí si na Slovensku myslí, že členstvo v EÚ nie je ani dobrá, ani zlá vec – až 42 % v porovnaní s 30 % v EÚ25. Otázka: Vo všeobecnosti si myslíte, že členstvo Slovenska v Európskej únii je dobrá vec, zlá vec, ani dobrá ani zlá vec, nevie/bez odpovede.

Členstvo v Európskej únii

30%

50%

4%16%

42%50%

2%7%

0%10%20%30%40%50%60%

dobrá vec ani dobrá ani zlá vec zlá vec nevie


Z hľadiska trendov môžeme po výraznom náraste pozitívneho hodnotenia členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorý nastal v období od jari do jesene 2004 (obdobie tesne pred a krátko po vstupe Slovenska do únie), pozorovať postupný pokles (o 7 percentuálnych bodov za posledný rok). Zároveň mierne stúpa počet tých, ktorí si myslia, že členstvo v SR v EÚ nie je ani dobrá ani zlá vec (o 5 percentuálnych bodov). Nárast počtu tých, ktorí si myslia, že členstvo SR v EÚ je zlá vec je mierny a nachádza sa na hranici štatistickej chyby.

Členstvo v Európskej únii (trend)

37%

50%

6%9%

39%46%

3%

57%

4% 2%6%

38%

54%

2%7%

42%

0%10%20%30%40%50%60%

dobrá vec ani dobrá ani zlá vec zlá vec nevie


32

3.2 VÝHODY Z ČLENSTVA V EÚ Podpora členstvu v Európskej únii do značnej miery súvisí s očakávanými výhodami plynúcimi z členstva. Aj keď Slovensko je členom EÚ iba od 1. mája 2004, až 62 % občanov si myslí, že krajina profitovala z členstva v únii (v EÚ25 si to myslí 52 % občanov) a iba 28 % si myslí, že Slovensko neprofitovalo z členstva (36 % v EÚ25). Slovensko sa tak radí na tretie miesto – za Litvou (70 %) a Poľskom (63 %) – medzi novými členskými krajinami v pozitívnom hodnotení prospechu z členstva v Európskej únii.

33

Otázka: Ak zvážite všetky okolnosti, povedali by ste, že Slovensko má alebo nemá prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie?

Prospech z členstva v Európskej únii

52%

62%

36%

28%

12%

10%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25


áno, má výhody nie, nemá výhody nevie/bez odpovede

V porovnaní s dvomi predchádzajúcimi prieskumami nedošlo k žiadnym významným posunom v názoroch občanov. Posledná výrazná zmena v názoroch občanov na túto otázku sa udiala v období medzi posledným prieskumom, ktorý sa realizoval pred vstupom SR do EÚ a otázka sa týkala očakávaní prínosov resp. výhod a prvým prieskumom konaným po vstupe do EÚ. V tomto období je viditeľný nárast o 6 percentuálnych bodov v kategórii tých, ktorí očakávali profit z členstva, resp. po vstupe do EÚ konštatovali, že krajina zo vstupu profitovala. V kategórii tých, ktorí si mysleli, že členstvo v únii neprinesie Slovensku žiadne výhody nenastal žiadny významný posun, čo znamená, že nárast optimisticky naladených Slovákov bol spôsobený zmenou názoru dovtedy nerozhodnutých občanov, resp. občanov, ktorí nevedeli, či členstvo SR v EÚ prinesie výhody alebo nevýhody.

Prospech z členstva v Európskej únii (trend)

57%

18%28%25%

13%25%

62%

27%

11%

63%

10%

62%

0%10%20%30%40%50%60%70%

áno, má výhody nie, nemá výhody nevie/bez odpovede


34

3.3 POZITÍVNE A NEGATÍVNE DOPADY EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE NA EKONOMICKÝ SEKTOR Zatiaľ čo v pohľade na vplyv členstva krajiny v Európskej únii na domáci priemysel a sektor služieb sa názory Slovákov neodlišujú od celoeurópskeho priemeru, v iných oblastiach sú odlišnosti výrazné. Najvýraznejšie sú v prípade vplyvu členstva na zamestnanosť. Zatiaľ čo až 54 % Slovákov si myslí, že členstvo SR v EÚ má dobrý vplyv na zamestnanosť v našej krajine, v rámci EÚ25 si rovnaké percento občanov myslí, že členstvo ich krajiny v EÚ má zlý vplyv na domácu zamestnanosť. Na druhej strane až 62 % Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ má zlý vplyv na domáce poľnohospodárstvo, zatiaľ čo v EÚ25 si iba 48 % občanov myslí, že členstvo v únii má na poľnohospodárstvo v ich krajine zlý vplyv. Zatiaľ čo Slováci výrazne pozitívnejšie hodnotia vplyv členstva krajiny v EÚ na jej bezpečnosť (75 % v SR a 67 % v EÚ25), v celoeurópskom priemere občania hodnotia pozitívnejšie vplyv členstva na export (64 % v EÚ25 a 57 % v SR). Pri negatívnom hodnotení vplyvu členstva na export je tento rozdiel ešte vyšší (35 % v SR a 23 % v EÚ25), čo je dané tým, že v porovnaní so Slovenskom v celoeurópskom priemere bolo viac ľudí, ktorí nevedeli vyjadriť názor na túto otázku. Určitý rozdiel možno pozorovať aj v prípade otázky týkajúcej sa vplyvu členstva na životnú úroveň. Kým pri pozitívnom hodnotení vplyvu členstva v EÚ na túto oblasť nebol medzi Slovákmi a celoeurópskym priemerom takmer nijaký rozdiel (52 %, resp. 53 %), tak k negatívnemu hodnoteniu sa priklonilo 36 % respondentov v EÚ25 a 43 % respondentov na Slovensku.

35

vplyv členstva krajiny v Európskej únii na

67%

75%

64%

57%

53%

52%

40%

31%

51%

52%

54%

56%

35%

54%

23%

20%

23%

35%

36%

43%

48%

62%

37%

41%

30%

34%

54%

39%

10%

13%

8%

11%

12%

6%

12%

7%

16%

10%

11%

7%

5%

5%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

bezp

ečno

sťna

šej k

rajin

yná

š ex

port

našu

živ

otnú

úrov

eňna

še p

oľno

-ho

spod

árst

voná

š pr

iem

ysel

naše

slu

žby

zam

estn

anosť

v na

šej k

rajin

e

dobrý vplyv zlý vplyv nevie

36

3.4 IMIDŽ EURÓPSKEJ ÚNIE Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pre drvivú väčšinu Slovákov predstavuje Európska únia pozitívny alebo neutrálny imidž a iba pre 17 % občanov SR má EÚ negatívny imidž. Pri porovnaní výsledkov prieskumu na Slovensku a v EÚ25 môžeme konštatovať, že podiel občanov SR a EÚ25 pre ktorých má únia pozitívny imidž je takmer identický (43 resp. 44 %). Slováci sa viac než občania EÚ25 prikláňajú k neutrálnemu hodnoteniu (39 resp. 34 %), v celoeurópskom priemere môžeme zase pozorovať vyšší príklon k negatívnemu hodnoteniu Európskej únie než je tomu u slovenských občanov (20 resp. 17 %). Otázka: Vo všeobecnosti, aký máte dojem a pocit z Európskej únie – veľmi pozitívny, skôr pozitívny, neutrálny, skôr negatívny alebo veľmi negatívny?

Imidž Európskej únie

15%5% 2%7%

34%37%

3% 1%

14%

39%37%

6%

0%10%20%30%40%50%

veľmipozitívny

skôrpozitívny

neutrálny skôrnegatívny

veľminegatívny

nevie


Z hľadiska trendov sme na Slovensku v poslednom období nezaznamenali žiadny výrazný posun v hodnotení imidžu Európskej únie. Oproti dvom predchádzajúcim prieskumom mierne klesol počet respondentov, ktorí hodnotili imidž Európskej únie ako pozitívny a rovnako mierne klesol počet tých, ktorí vnímajú imidž únie ako neutrálny. Zároveň o niečo výraznejšie vzrástol počet tých, ktorí vnímajú imidž EÚ ako negatívny. Zaujímavé pritom je, že hodnoty vo všetkých vyššie uvedených kategóriách sa dostali zhruba na tú istú úroveň ako zaznamenal Eurobarometer č. 61, ktorý sa uskutočnil na jar roku 2004.

Imidž Európskej únie - trend

41%

48%

46%

43%

38%

40%

42%

39%

17%

10%

10%

17% 1%

3%

2%

2%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

pozitívny neutrálny negatívny nevie

37

4. DÔVERA K INŠTITÚCIÁM EURÓPSKEJ ÚNIE Dôvera slovenských občanov k Európskej únii a jej inštitúciám zostala v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom približne na rovnakej úrovni. Po predchádzajúcich obdobiach, v ktorých sme zaznamenali najprv vzrast dôvery (zhruba v období vstupu Slovenska do EÚ) a následne pokles dôvery k EÚ a jej inštitúciám, tak môžeme pozorovať stabilizáciu názorov občanov SR. Jedinou výnimkou je Európsky súdny dvor, u ktorého už druhýkrát po sebe zaznamenávame pokles dôvery a vzrast nedôvery. Dôvera k Európskemu súdnemu dvoru klesla od posledného prieskumu o 5 percentuálnych bodov a od prieskumu uskutočneného pred rokom dokonca o 9 percentuálnych bodov. Zároveň nedôvera k Európskemu súdnemu dvoru vzrástla od posledného prieskumu o 4 percentuálne body a od prieskumu konaného pred rokom dokonca o 7 percentuálnych bodov. Dôvera k Európskemu súdnemu dvoru je tak v súčasnosti dokonca nižšia ako bola na jar 2004, teda pred tým ako nastal boom v raste dôvery slovenských občanov k inštitúciám Európskej únie. Pre takýto pokles dôvery neexistuje žiadny zrejmý dôvod, pretože Európsky súdny dvor neprijal v uvedenom období žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo namierené proti Slovensku, alebo ktoré by vyvolalo výraznú verejnú polemiku. Vo všeobecnosti je však možné vysloviť domnienku, že po období eufórie zo vstupu Slovenska do Európskej únie, ktorá sa prejavila aj na vzraste dôvery k inštitúciám EÚ a následného „vytriezvenia“, prichádza obdobie realizmu, v ktorom už zrejme nebude dochádzať k takým prudkým výkyvom v dôvere a nedôvere občanov k inštitúciám Európskej únie bez toho aby na to boli zrejmé dôvody. Slováci sa stále vyznačujú vyššou mierou dôvery k inštitúciám EÚ v porovnaní s európskou „dvadsaťpäťkou“. Európskej únii dôveruje 56 % občanov Slovenska, čo je o 11 percentuálnych bodov viac ako v rámci EÚ25. Rade Európskej únie na Slovensku dôveruje 55 % občanov, čo je o 15 percentuálnych bodov viac ako v celoeurópskom priemere, Európskemu parlamentu dôveruje na Slovensku 65 % občanov (o 14 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25) a Európskej komisii dôveruje 57 % občanov Slovenska, čo je o 11 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25. Najdôveryhodnejšou inštitúciou Európskej únie tak pre Slovákov naďalej zostáva Európsky parlament a to napriek tomu, že na voľbách do EP sa na Slovensku zúčastnilo iba necelých 17 % oprávnených voličov. Okrem toho môžeme skonštatovať, že iba v dvoch krajinách EÚ je dôvera k Európskemu parlamentu vyššia ako na Slovensku. V Portugalsku dôveruje EP 67 % a v Luxembursku 68 % obyvateľov. Z prieskumu verejnej mienky Eurobarometer nie je možné jednoznačne určiť, na čom je založená vyššia dôvera slovenských občanov k európskym inštitúciám v porovnaní s nízkou dôverou k domácim inštitúciám. Vzhľadom na výsledky prieskumu v oblasti vedomostí o EÚ nemožno predpokladať, že by táto dôvera bola založená na objektívnom hodnotení ich pôsobenia, podloženom dostatočným množstvom informácií o fungovaní týchto inštitúcií. Tak isto, vzhľadom na to, že v čase konania prieskumu bolo Slovensko členom EÚ jeden a pol roka, nemožno predpokladať, že by táto dôvera bola založená na dostatočnom množstve pozitívnych skúseností občanov s prácou týchto inštitúcií. S najväčšou pravdepodobnosťou tak možno predpokladať, že ide iba o ničím nepodložené subjektívne pocity ovplyvnené napríklad aj negatívnymi skúsenosťami s domácimi inštitúciami a nedôverou v domáce inštitúcie a z toho vyplývajúce očakávania, že inštitúcie vytvorené krajinami s dlhoročnými tradíciami demokracie „musia fungovať lepšie“.

38

Otázka: Povedzte pre každú inštitúciu či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete?

Dôvera k Európskej únii a jej inštitúciám (trend)

44%

52%

51%

50%

56%

62%

58%

53%

54%

61%

56%

57%

59%

70%

63%

65%

43%

49%

55%

55%

47%

60%

55%

56%

14%

19%

24%

25%

12%

17%

20%

24%

13%

19%

24%

26%

14%

17%

23%

24%

16%

25%

22%

25%

31%

24%

31%

32%

42%

28%

25%

25%

32%

21%

22%

24%

32%

20%

20%

17%

27%

13%

15%

11%

41%

26%

23%

19%

21%

16%

14%

12%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

Euró

pska

cent

ráln

a ba

nka

Euró

psky

súd

nydv

orEu

róps

ka k

omis

iaEu

róps

kypa

rlam

ent

Rad

a Eu

róps

kej

únie

Euró

pska

úni

a

skôr dôveruje skôr nedôveruje nevie

39

Dôvera k Európskej únii a jej inštitúciám

44%

50%

48%

53%

46%

57%

51%

65%

40%

55%

45%

56%

28%

25%

25%

24%

33%

26%

34%

24%

30%

25%

43%

32%

28%

25%

27%

24%

21%

17%

16%

11%

29%

19%

12%

12%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

Euró

pska

cent

ráln

aba

nka

Euró

psky

súdn

y dv

orEu

róps

kako

mis

iaEu

róps

kypa

rlam

ent

Rad

aEu

róps

kej

únie

Euró

pska

únia

skôr dôveruje skôr nedôveruje nevie

40

VEDOMOSTI O EURÓPSKEJ ÚNII Napriek tomu, že občania Slovenskej republiky majú vysokú dôveru k európskym inštitúciám iba 32 % slovenských respondentov uviedlo, že rozumejú ako funguje Európska únia (v EÚ25 to bolo až 41 %) naopak až 60 % slovenských respondentov uviedlo, že nerozumejú ako pracuje Európska únia (v EÚ25 to bolo 52 %). V rámci európskej dvadsaťpäťky tak zaujímame spolu s Portugalskom nelichotivé predposledné miesto v sebahodnotení úrovne vedomostí o EÚ, keď horšie svoju úroveň vedomostí o fungovaní EÚ ohodnotili iba Španieli.

Pri porovnaní výsledkov posledných štyroch prieskumov pritom môžeme konštatovať, že sa zastavil trend rastu počtu tých, ktorí priznávajú, že nerozumejú, ako pracuje Európska únia. Kým v období od jari 2004 do jari 2005 bol v tejto kategórii nárast až o 15 percentuálnych bodov, v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom uskutočneným pred pol rokom nedošlo k žiadnej zmene. Počet tých, ktorí tvrdia že rozumejú, ako Európska únia funguje osciloval v období od jari 2004 do jesene 2005 v rozmedzí od 28 do 36 %. Za pozitívum môžeme preto považovať iba skutočnosť, že od jari 2004 sa znížil počet tých, ktorí sa k tejto otázke nevedeli alebo nechceli vyjadriť z 22 na 7 %. Môže to znamenať jednak to, že ľudia viac venujú pozornosť problematike európskej integrácie a prikladajú jej väčšiu dôležitosť ako aj to, že sú menej alibistický a otvorenejšie vyjadrujú svoj názor. Keďže však výsledky prieskumov naznačujú, že drvivá väčšina tých, ktorí v minulosti nemali na túto otázku žiadny názor, sa prikláňa k tomu, že nevedia ako funguje Európska únia, nie je dôvod na oslavu.

41

Otázka: Povedzte mi prosím pre nasledujúci výrok, či s ním skôr súhlasíte alebo skôr nesúhlasíte: Rozumiem ako pracuje Európska únia.

Rozumiem ako funguje Európska únia (trend)

33% 36% 28% 32%

45%50% 60% 60%

22% 14% 12%7%

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%


nevie

skôr nesúhlasí

skôr súhlasí

Prieskum Eurobarometer sa tak ako aj v predchádzajúcich rokoch obrátil na respondentov s otázkou aby ohodnotili úroveň svojich vedomostí o Európskej únii, jej politikách a inštitúciách na danej škále. Z odpovedí na túto otázku vyplýva, že počet občanov Slovenskej republiky, ktorí pociťujú nedostatok informácií, resp. majú pocit, že ich vedomosti o fungovaní Európskej únie sú nedostatočné prevyšuje počet občanov, ktorí majú subjektívny pocit, že ich vedomosti o EÚ sú dostatočné. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom nedošlo k žiadnym významným zmenám v subjektívnom hodnotení svojich vedomostí o Európskej únii, keď priemerná známka ktorú si slovenskí respondenti nadelili bola 4,6 (4,2 v EÚ25), kým v predchádzajúcom prieskume na jar roku 2005 bola priemerná známka 4,5. Otázka: Ako hodnotíte svoje znalosti o Európskej únii, jej politike a inštitúciách? Použite nasledujúcu stupnicu od 1 do 10, kde jedna znamená „vôbec nič“ a desať „veľmi veľa“.

Vedomosti o Európskej únii - sebahodnotenie

7%9%

1%1%4%

11%

19%17%

12%

19%19%

11% 9%6% 2%

1%

20%17%

9%5%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10


42

Zatiaľ čo v prípade hodnotenia vedomostí o Európskej únii ako aj odpovedí na otázku, či ľudia rozumejú ako funguje EÚ ide o sebahodnotenie a teda o subjektívnu úroveň znalostí, prieskum vo forme kvízu zisťoval aká je skutočná úroveň vedomostí. Kým polovica občanov SR a EÚ25 vie, že poslanci Európskeho parlamentu sú volení priamo, iba 28 % respondentov v SR a 24 % v EÚ25 správne odpovedalo, že posledné voľby do EP sa nekonali v roku 2002 (konali sa v roku 2004). Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že iba 46 % respondentov na Slovensku a 44 % respondentov v celoeurópskom priemere správne odpovedalo, že Európska únia nemá v súčasnosti 15 členských štátov (má 25 členských štátov). Slováci prezentovali výrazne lepšiu vedomosť o Európskej únii iba v prípade odpovede na otázku či EÚ má vlastnú hymnu, keď 49 % respondentov odpovedalo kladne (a správne), kým v celoeurópskom priemere bolo správnych iba 33 % odpovedí. Otázka: Mohli by ste povedať, či sú nasledujúce výroky o Európskej únii podľa Vás pravdivé alebo nepravdivé?

Test vedemostí o Európskej únii (tab. 1)

44%

24%

28%

49%

50%

50%

39%

34%

33%

39%

35%

46%

25%

39%

33%

30%

37%

21%

15%

20%

17%

28%

26%

38%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

Eur

ópsk

a ún

iam

á v

súča

snos

ti 15

člen

skýc

h št

átov

Pos

lanc

iE

uróp

skeh

opa

rlam

entu

sú

vole

ní p

riam

oobča

nmi E

Ú

Eur

ópsk

a ún

iam

á vl

astn

úhy

mnu

Pos

ledn

éeu

róps

ke v

oľby

sa k

onal

i v jú

ni20

02

pravdivý nepravdivý nevie

43

Slováci sa v prieskume prezentovali ako mierne nadpriemerne (nad európsky priemer) informovaní o základných faktoch týkajúcich sa Európskej únie.

Test vedomostí o Európskej únii (tab. 2)

27%36%38%

24%33%

43%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

priemer správnychodpovedí

priemer nesprávnychodpovedí

nevedelo odpovedať

EÚ25

SR

Test vedomostí o Európskej únii - trend (tab. 3)

50%

64%

52%

50%

35%

53%

50%

49%

0

24%

29%

34%

18%

22%

34%

33%

24%

24%

27%

25%

0

44%

41%

28%

32%

13%

14%

17%

42%

22%

23%

26%

0

32%

30%

38%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

jar 2004

jeseň 2004

jar 2005

jeseň 2005

Pos

lanc

i Eur

ópsk

eho

parla

men

tu s

ú vo

lení

pria

mo

obča

nmi E

ÚE

uróp

ska

únia

má

vlas

tnú

hym

nuP

osle

dné

euró

pske

voľ

bysa

kon

ali v

júni

200

2

pravdivý nepravdivý nevie

44

Už menej optimistický je fakt, že od jesene 2004 sa počet občanov, ktorí vedia, že posledné parlamentné voľby sa nekonali v roku 2002, znížil o 16 percentuálnych bodov. Slováci si lepšie pamätajú to, že EÚ má svoju vlastnú hymnu, pretože odchýlky v počte správnych odpovedí v uvedenom období neboli výrazné. Dokonca aj informácia o tom, že poslanci Európskeho parlamentu sú volení priamo, má v pamäti slovenských občanov stabilné miesto, čo je vzhľadom na mimoriadne nízku účasť slovenských voličov na prvých voľbách do EP pomerne prekvapujúce konštatovanie. O trochu zložitejšie je analyzovanie trendu týkajúceho sa odpovedí na otázku, koľko členov má Európska únia. V sledovanom období sa totiž zmenil počet členských štátov a tak sa menila aj formulácia otázky. V prieskume uskutočnenom na jar roku 2004, tesne pred rozšírením únie, keď EÚ mala 15 členov, iba 37 % slovenských respondentov správne odpovedalo, že EÚ nemá 12 členov. V prieskume uskutočnenom na jeseň 2004, teda už po rozšírení únie na 25 členských krajín, dokázalo až 60 % respondentov odpovedať správne, že únia nemá 12 členov. V ďalších dvoch prieskumoch konaných na jar a na jeseň 2005 však už respondenti mali vyjadriť svoj názor na tvrdenie, že EÚ má 15 členských krajín. Počet správnych odpovedí klesol na jar 2005 na 55 % a na jeseň 2005 dokonca iba na 46 %.

Test vedomostí o Európskej únii - trend (tab. 4)

41% 30% 31% 39%

37% 60% 55% 46%

23% 11% 14% 15%

0%20%40%60%80%

100%


EÚ má v súčasnosti 12členských štátov

EÚ má v súčasnosti 15členských štátov

nevie

nepravdivý

pravdivý

Odpovede slovenských respondentov teda nesvedčia o vysokej úrovni vedomostí slovenskej populácie o Európskej únii a ani trendy nenaznačujú, že by sa situácia menila k lepšiemu. Navyše treba poznamenať, že uvedené otázky sa týkali skutočne iba najzákladnejších informácií o EÚ. Otázka preto je, aké sú vedomosti občanov Slovenskej republiky (ale aj ostatných členských štátov Európskej únie) o inštitúciách EÚ, ich kompetenciách, o systéme tvorby právnych noriem a prijímania rozhodnutí na úrovni únie a koľko toho ľudia vedia o politikách Európskej únie. Čosi v tomto smere naznačuje časť prieskumu, ktorá je rozpracovaná v nasledujúcej pasáži. Prieskum Eurobarometer sa totiž aj tentokrát zameral na odbornejšiu tému akou je rozpočet a zisťoval, či občania vedia, na čo sa míňa najväčšia časť rozpočtu Európskej únie (v roku 2004 sa 44 % rozpočtu minulo na poľnohospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, v roku 2003 sa na poľnohospodárstvo minulo až 45 % rozpočtu EÚ). Aj Eurobarometer č. 64 potvrdil, že občania Slovenska nemajú vôbec jasno v tom, na aké účely sa využíva rozpočet Európskej únie. Až 34 % Slovákov si myslí, že najväčšia časť rozpočtu EÚ sa používa na administratívne a personálne náklady, 17 % si myslí, že najväčšiu časť svojich peňazí únia míňa na zahraničnú politiku a pomoc nečlenským krajinám, 12 % si myslí, že EÚ míňa najviac na oblasť zamestnanosti a sociálnych záležitostí, 10 % si myslí, že únia najviac míňa na pomoc regiónom a 13 % respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.

45

Otázka: Na ktorú z nasledujúcich oblastí, podľa Vás, Európska únia míňa najviac prostriedkov zo svojho rozpočtu?

Na čo sa minie najväčšia časť rozpočtu EÚ (SR)

12%5%

8%

10%

17%

34%

0%13%

zamestnanosť a sociálne záležitostipoľnohospodárstvovedecký výskumpomoc regiónomzahraničná politika a pomoc krajinám mimo Európskej únienáklady na personál a administratívu, budovyinénevie/bez odpovede

Iba 5 % slovenských respondentov odpovedalo správne, že najväčšia časť rozpočtu Európskej únie sa využíva na podporu poľnohospodárstva v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V rámci EÚ25 označilo poľnohospodárstvo ako príjemcu najväčšieho balíka peňazí z rozpočtu únie 17 % respondentov, čo je síce viac ako trojnásobok počtu slovenských účastníkov prieskumu, tiež je to však alarmujúco nízke číslo.

Na čo sa minie najväčšia časť rozpočtu EÚ (EÚ25)

8%

17%

6%8%

13%

31%

1%

17%

zamestnanosť a sociálne záležitostipoľnohospodárstvovedecký výskumpomoc regiónomzahraničná politika a pomoc krajinám mimo Európskej únienáklady na personál a administratívu, budovyinénevie/bez odpovede

46

Vedomosti slovenských občanov týkajúce sa rozpočtu Európskej únie sú nielen zarážajúco nízke, ale alarmujúci je aj fakt, že percento Slovákov, ktorí vedeli na túto otázku správne odpovedať za obdobie jeden a pol roka nielenže nestúplo, ale dokonca môžeme pozorovať mierny pokles. Pred Európskou úniou a jej členskými krajinami teda stojí náročná úloha vysvetliť občanom členských štátov aké objemy financií a na aké účely vlastne EÚ vynakladá. Pre slovenskú vládu a Reprezentáciu EK na Slovensku by sa táto otázka mala stať top prioritou v ich informačných a komunikačných aktivitách.

Na čo sa minie najväčšia časť rozpočtu EÚ - Slovenská republika (trend)

16% 11% 10% 12%

9%7% 8% 5%

5%6% 4% 8%

10%11% 14% 10%

14%19% 16% 17%

22% 29% 34% 34%

22%17% 13% 13%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

jar 2004 jeseň2004

jar 2005 jeseň2004

nevie/bez odpovede

náklady na personál aadministratívu, budovy

zahraničná politika apomoc krajinám mimoEurópskej úniepomoc regiónom

vedecký výskum

poľnohospodárstvo

zamestnanosť asociálne záležitosti

47

5. POLITICKÁ ÚNIA A EURÓPSKA ÚSTAVA 5.1 POSTOJ K VYTVORENIU EURÓPSKEJ POLITICKEJ ÚNIE Tak ako Slováci nadpriemerne (z pohľadu celoeurópskeho priemeru) pozitívne hodnotia členstvo svojej krajiny v EÚ, ako nadpriemerne dôverujú inštitúciám EÚ, tak isto sa nadpriemerne kladne stavajú k ďalšiemu rozšíreniu Európskej únie a k prehĺbeniu európskej integrácie. Až 72 % občanov Slovenska je za vývin smerom k Európskej politickej únii a iba 17 % je proti. Slovensko je tak v rámci EÚ25 krajinou s najvyššou podporou pre vytvorenie Európskej politickej únie, pred Slovinskom (71 %), Španielskom a Cyprom (69 %), a Gréckom (68 %). V celoeurópskom priemere je pritom za smerovanie k Európskej politickej únii iba 55 % občanov a až 31 % je proti. Najnižšiu podporu má vytvorenie Európskej politickej únie tradične vo Veľkej Británii, kde takého smerovanie podporuje iba 30 % obyvateľstva.

48

Z hľadiska trendov môžeme za uplynulý rok pozorovať veľmi mierny nárast počtu tých, ktorí sú proti vývoju smerom k Európskej politickej únii. Keďže v rovnakom období sa výrazne nezmenil počet občanov, ktorí sú za vývoj smerujúci k vytvoreniu Európskej politickej únii, ale poklesol počet tých, ktorí sa k danej otázke v predchádzajúcich prieskumoch nechceli alebo nevedeli vyjadriť, je zrejmé, že nárast odporcov Európskej politickej únie nie je daný ani tak zmenou názoru „proeurópsky“ orientovanej časti obyvateľstva ako skôr utváraním si názoru časti obyvateľstva, ktorá doteraz na túto tému nemala vlastný názor alebo ho nechcela vyjadriť. Otázka: Ste Vy osobne za alebo proti vývinu smerom k Európskej politickej únii?

postoj k vývoju smerom k Európskej politickej únii - trend

74% 74% 72%

12% 14% 17%14% 13% 11%

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%


nevie

proti

za

Treba však zdôrazniť, že pojem Európska politická únia je veľmi vágny a je otázne, čo si občania pod týmto pojmom predstavujú a aký by bol názor občanov, keby sa presne definovalo, čo by vytvorenie Európskej politickej únie znamenalo, predovšetkým vo vzťahu suverenity a kompetencií národných parlamentov a vlád jednotlivých členských štátov a Európskej politickej únie.

postoj k vývoju smerom k Európskej politickej únii

55%

72%

31%

17%

14%

11%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EU25


za proti nevie

49

5.2 POSTOJ K EURÓPSKEJ ÚSTAVE Občania Slovenskej republiky patria v rámci Európskej únie k výrazným zástancom prijatia Európskej ústavy. Až 67 % slovenských respondentov si myslí, že Európska ústava je potrebná, aby európske inštitúcie dobre fungovali, čo je o 7 percentuálnych bodov viac ako v celoeurópskom priemere. Iba 22 % si myslí že Európska ústava nie je potrebná pre dobré fungovanie európskych inštitúcií. Otázka: Ktorý z nasledujúcich dvoch výrokov najlepšie opisuje váš názor?

15%25%

60%

11%22%

67%

0%10%20%30%40%50%60%70%80%

Európska ústava jepotrebná aby európske

inštitúcie dobre fungovali

Európska ústava nie jepotrebná na to aby

európske inštitúcie dobrefungovali

nevie


Väčšina Slovákov (52 %) si však zároveň myslí, že o Európskej ústave by sa malo znovu rokovať a iba 27 % si myslí, že by sa v procese ratifikácie malo pokračovať aj napriek neúspešným referendám vo Francúzsku a Holandsku. Opustiť myšlienku prijatia Európskej ústavy si želá iba 10 % slovenských občanov. Odpovede v celoeurópskom priemere sa výrazne neodlišovali od odpovedí slovenských respondentov, avšak v EÚ25 bolo o niečo menej zástancov pokračovania v procese ratifikácie resp. opätovného rokovania o ústave (o 5, resp. 3 percentuálne body) a viac zástancov názoru, že treba opustiť myšlienku Európskej ústavy a taktiež viac nerozhodnutých respondentov (3, resp. 4 percentuálne body). Otázka: Európsku ústavu ratifikovalo 13 krajín, ale Francúzsko a Holandsko hlasovalo „proti“. Ktorý z nasledujúcich výrokov najlepšie popisuje váš názor?

Postoj k Európskej ústave

22%

27%

49%

52%

13%

10%

15%

11%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25


Členské štáty EÚ by mali pokračovať v procese ratifikácie Európskej ústavyO Európskej ústave by sa malo znovu rokovaťOd Európskej ústavy by sa malo upustiťnevie

50

Slováci sú presvedčení, že v prípade prijatia Európskej ústavy by fungovanie Európskej únie bolo demokratickejšie, transparentnejšie a efektívnejšie. Otázka: Pri každom z uvedených výrokov uveďte či s ním úplne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo vôbec nesúhlasíte: Ak všetky členské štáty prijmú Zmluvu o Európskej ústave, bude fungovanie Európskej únie...

v prípade prijatia Európskej ústavy bude fungovanie Európskej únie...

19%

15%

18%

16%

16%

17%

45%

53%

43%

50%

40%

51%

14%

15%

16%

17%

18%

15%

6%

6%

7%

17%

14%

17%

14%

20%

13%

3%

3%

4%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

dem

okra

ticke

jšie

efek

tívne

jšie

trans

pare

ntne

jšie

úplne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí úplne nesúhlasí nevie

51

Zároveň si Slováci myslia, že v prípade prijatia Európskej ústavy bude Európska únia konkurencieschopnejšia, silnejšia vo svete a viac sociálne orientovaná. Otázka: Pri každom z uvedených výrokov uveďte či s ním úplne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo vôbec nesúhlasíte: Ak všetky členské štáty prijmú Zmluvu o Európskej ústave, tak Európska únia bude...

v prípade prijatia Európskej ústavy bude EÚ...

25%

27%

20%

22%

15%

15%

44%

51%

43%

53%

39%

45%

12%

10%

14%

12%

19%

19%

7%

15%

10%

17%

11%

19%

16%

5%

2%

5%

2%

5%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

EÚ25

SR

EÚ25

SR

siln

ejši

a vo

svet

eko

nkur

enci

e-sc

hopn

ejši

avi

ac s

ociá

lne

orie

ntov

aná

úplne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí úplne nesúhlasí neviem

52

5.3 PODPORA ĎALŠIEMU ROZŠIROVANIU Slovenská republika naďalej patrí ku krajinám, v ktorých je podpora ďalšiemu rozšíreniu Európskej únie výrazne nad celoeurópskym priemerom. Rozšírenie EÚ o ďalšie krajiny podporuje až 67 % Slovákov, zatiaľ čo v celoeurópskom priemere má rozšírenie podporu iba 49 % občanov. Otázka: Aký máte názor na nasledujúci výrok: Ďalšie rozšírenie Európskej únie o nové krajiny v budúcich rokoch (za alebo proti).

Postoj k rozšíreniu Európskej únie

49%

67%

39%

19%

12%

13%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

EÚ25

SR

za proti nevie

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom však môžeme konštatovať, že zatiaľ čo na Slovensku podpora rozšíreniu klesla o 6 percentuálnych bodov, v rámci EÚ25 zostala v podstate na rovnakej úrovni. Najväčšiu podporu má ďalšie rozširovanie Európskej únie v Slovinsku a Grécku (74 % podpora) a v Poľsku (72 % podpora). Podpora rozšíreniu však od predchádzajúceho prieskumu klesla aj v oboch uvedených nových členských krajinách.

Postoj k rozšíreniu Európskej únie - trend

70% 69% 73% 67%

9% 17% 17% 19%21% 14% 10% 13%

0%

20%

40%

60%

80%

100%


nevie

proti

za

53

5.4 PODPORA VSTUPU A ODPOR K VSTUPU JEDNOTLIVÝCH KRAJÍN DO EÚ Pri otázkach týkajúcich sa podpory vstupu jednotlivých krajín do Európskej únie občania Slovenskej republiky vyjadrovali vo väčšine prípadov výrazne vyššiu podporu, ako občania EÚ25. Najväčší rozdiel bol v prípade Chorvátska, vstup ktorého do únie podporuje 79 % Slovákov, čo je o 28 percentuálnych bodov viac ako je celoeurópsky priemer. Práve na Slovensku má vstup Chorvátska do EÚ najvyššiu podporu spomedzi dvadsiatich piatich členských krajín Európskej únie. Po Slovensku nasleduje Česká republika, kde vstup Chorvátska do EÚ podporuje 76 % občanov a Maďarsko so 75 percentnou podporou. Chorvátsko je navyše z pohľadu Slovákov tretí najhorúcejší kandidát na členstvo v únii a výrazne predbehlo Island, ktorý je tretím v poradí v celoeurópskom priemere. Výrazný rozdiel medzi názormi Slovákov a občanov EÚ25 bol aj v prípade Bulharska, ktorého vstup do únie podporuje 69 % dospelej slovenskej populácie, čo je o 21 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25. Iba vo Švédsku mal vstup Bulharska do Európskej únie vyššiu podporu (70 %). Otázka: Boli by ste v budúcnosti pre alebo proti vstupu každej z nasledujúcich krajín do Európskej únie?

Podpora vstupu jednotlivých krajín do EÚ

90%

88%

69%

31%

33%

40%

41%

43%

42%

48%

68%

51%

77%

77%

39%

55%

54%

79%

70%

53%

53%

49%

31%

28%

0% 20% 40% 60% 80% 100%

Švajčiarsko

Nórsko

Chorvátsko

Island

Bulharsko

Ukrajina

Rumunsko

Macedónsko (FYROM)

Bosna a Hercegovina

Srbsko a Čierna hora

Albánsko

Turecko


54

Naopak, najmenší rozdiel medzi názormi občanov Slovenskej republiky a občanov EÚ25 bol v prípade Turecka a Albánska (rozdiel 3, resp. 2 percentuálne body). Zároveň však treba dodať, že tieto krajiny získali ako na Slovensku tak aj v celoeurópskom priemere najnižšiu podporu pre svoj vstup do únie. Vstup Turecka do EÚ podporuje iba 28 % Slovákov a vstup Albánska 31 % občanov SR. Tieto dve krajiny sú zároveň jedinými, ktoré majú na Slovensku menšiu podporu pre členstvo v EÚ ako v celoeurópskom priemere. Najvyššiu podporu pre vstup do Európskej únie majú ako na Slovensku tak v celoeurópskom priemere Švajčiarsko a Nórsko. Problémom však je, že podpora vstupu týchto krajín do EÚ zo strany ich vlastných občanov je dlhodobo výrazne nižšia. Pokiaľ ide o odpor občanov k vstupu jednotlivých krajín do Európskej únie, môžeme konštatovať, že výsledky sú zrkadlovým obrazom názorov občanov v otázke podpory vstupu týchto krajín do EÚ. Najväčší odpor vládne na Slovensku k vstupu Turecka (proti jeho vstupu do únie bola rovná polovica respondentov) a Albánska (proti bolo 49 % respondentov). Výsledky prieskumu na Slovensku týkajúce sa týchto dvoch krajín sa pritom takmer neodlišujú od celoeurópskeho priemeru. Najmenší odpor je voči vstupu Švajčiarska (proti boli iba 3 % respondentov) a Nórska (5 % respondentov). Odpor voči vstupu týchto dvoch krajín do únie je pritom výrazne nižší než v rámci EÚ25. Najväčší rozdiel v názoroch občanov SR a EÚ25 bol opäť v prípade Chorvátska, proti vstupu ktorého bolo na Slovensku iba 14 % respondentov, zatiaľ čo v celoeurópskom priemere ich bolo o 20 percentuálnych bodov viac. Výrazný rozdiel v podpore rozšírenia Európskej únie ako aj v podpore vstupu jednotlivých krajín do EÚ medzi Slovenskom a EÚ25, ktorý je viac-menej rozdielom medzi novými a starými členskými krajinami, možno pripísať na vrub viacerým dôvodom. Prvým dôvodom je skutočnosť, že nové členské krajiny sú výrazne chudobnejšie a tak sú prevažne prijímateľmi pomoci z európskych fondov, zatiaľ čo staré členské krajiny sú ekonomicky silnejšie a sú v prevažnej miere čistými prispievateľmi do spoločnej pokladnice. Prijatím ďalších – ešte chudobnejších – členských krajín by sa na jednej strane ešte zvýšil tlak na financovanie štrukturálnej a kohéznej pomoci novým členským krajinám, čo by znamenalo tlak na zvýšenie členských príspevkov „bohatších“ členských krajín a na strane druhej by to mohlo znamenať zníženie príspevkov menej rozvinutým starým členským krajinám, resp. zaostávajúcim regiónom v starých členských štátoch. Tento problém sa začína prejavovať už v súčasnosti pri schvaľovaní rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2007-2013. Druhým dôvodom môže byť skutočnosť, že občania nových členských krajín, ktorí dlhé desaťročia žili za „železnou oponou“ cítia zrejme väčší pocit spolupatričnosti s občanmi krajín, ktoré mali podobný osud a do prvého kola rozšírenia sa nedostali, poprípade majú pocit, že by bolo neférové, keby hneď po vstupe do Európskej únie za sebou „zabuchli dvere“. Ďalší dôvod môže súvisieť s otázkou, čo si občania predstavujú pod pojmom „ďalšie rozšírenie“. V súvislosti s rozšírením Európskej únie sa v starých členských krajinách spomína v prvom rade Turecko, pričom práve táto krajina získala medzi občanmi EÚ25 najmenšiu podporu pre vstup do EÚ, resp. proti jej vstupu do únie je najväčší odpor. V prípade nových členských krajín si občania s najväčšou pravdepodobnosťou v prvom rade predstavujú Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, prípadne ďalšie následnícke krajiny bývalej Juhoslávie. Vstup týchto štátov do EÚ si medzi občanmi nových členských krajín získal výraznú podporu, zatiaľ čo medzi starými členskými krajinami je nadšenie aj v tomto prípade výrazne nižšie.

55

U časti slovenských občanov môže byť pozitívny pohľad na ďalšie rozšírenie ovplyvnený aj skutočnosťou, že značná časť krajín, ktoré prichádzajú v úvahu ako možní kandidáti pre ďalšie rozšírenie, sú slovanské a teda kultúrou a jazykom blízke krajiny. Dá sa to dedukovať napr. z toho, že vstup Bulharska a dokonca aj Chorvátska, s ktorým sa ešte len začínajú predvstupové rokovania, má u slovenského obyvateľstva vyššiu podporu ako vstup Rumunska. Podpora vstupu Rumunska do EÚ je na Slovensku na úrovni Ukrajiny, Macedónska, Bosny a Hercegoviny a Srbska a Čiernej Hory. Na rozdiel od Rumunska, ktoré o vstupe do únie rokuje už niekoľko rokov a jeho vstup do EÚ je naplánovaný na 1.1.2007, Európska únie so zvyšnými krajinami ešte rokovania nezačala a nie je stanovený ani približný termín začatia prístupových rozhovorov.

56

ZÁVER Výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer č. 64 uskutočneného na jeseň roku 2005 možno zhrnúť do nasledovných konštatovaní: Slováci sú stále menej spokojní so svojím životom v porovnaní s celoeurópskym priemerom. Po predchádzajúcich dvoch polročných obdobiach, v ktorých sa ich spokojnosť so svojím životom a ekonomickou situáciou mierne zvyšovala, došlo v tejto oblasti za posledný polrok k stagnácii. Podobne sa zastavil aj rast ich optimizmu vo výhľade do budúcnosti. Občania Slovenskej republiky sú spokojní s členstvom svojej krajiny v Európskej únii a sú presvedčení, že Slovensko profituje z členstva v únii. Z pohľadu slovenských občanov je imidž EÚ prevažne neutrálny alebo skôr pozitívny. Slováci sa viac ako je celoeurópsky priemer hlásia k Európanstvu, ale národná identita je pre nich stále dôležitejšia ako Európska identita. Podľa Slovákov sú nezamestnanosť a ekonomická situácia dva najväčšie problémy, ktorým musí Slovensko v súčasnosti čeliť. Európska únia by sa podľa nich mala prioritne zamerať na boj proti rastúcim cenám. Podľa občanov Slovenskej republiky by národná vláda mala spolurozhodovať s Európskou úniou predovšetkým v oblasti obrany a vonkajších vzťahov a boja proti terorizmu. Naopak oblasť daní, dôchodkov a sociálnej a zdravotnej starostlivosti by mali zostať výhradne v rozhodovacej právomoci národnej vlády. Slovenskí občania sú viac, ako je celoeurópsky priemer, naklonení ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie. Výraznejšie, ako je tomu v rámci EÚ25, podporujú prijatie krajín bývalého východného bloku, čo je najvýraznejšie v prípade Chorvátska. Slováci však zároveň nie sú naklonení prijatiu Turecka a Albánska za členov únie, v čom sa neodlišujú od celoeurópskeho priemeru. Občania Slovenskej republiky sú v rámci EÚ najväčšími zástancami vývinu smerujúceho k vytvoreniu Európskej politickej únie. Pritom však priznávajú, že o fungovaní Európskej únie nemajú dostatok vedomostí a test vedomostí túto sebareflexiu potvrdil. Väčšina občanov tvrdí, že nerozumejú, ako EÚ pracuje a funguje a je preto otázne, čo si predstavujú pod pojmom Európska politická únia. Napriek značným medzerám vo vedomostiach o Európskej únii Slováci dôverujú európskym inštitúciám oveľa viac ako domácim inštitúciám. Avšak aj v úrovni dôvery k EÚ a jej inštitúciám dochádza k miernemu poklesu. Vedomosti slovenských občanov týkajúce sa rozpočtu Európskej únie sú nielen zarážajúco nízke, ale alarmujúci je aj fakt, že percento Slovákov ktorí vedeli a túto otázku správne odpovedať za obdobie jeden a pol roka nielenže nestúplo, ale dokonca môžeme pozorovať mierny pokles. Pred Európskou úniou a jej členskými krajinami teda stojí náročná úloha vysvetliť občanom členských štátov aké objemy financií a na aké účely vlastne EÚ vynakladá. Pre slovenskú vládu a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku by sa táto otázka mala stať top prioritou v ich informačných a komunikačných aktivitách.

57

ŠPECIFIKÁCIA VÝBEROVEJ VZORKY EUROBAROMETER SPECIAL « STANDARD » TECHNICAL SPECIFICATIONS Between the 11th of October and the 15th of November 2005, TNS Opinion & Social, a consortium created between Taylor Nelson Sofres and EOS Gallup Europe, carried out wave 64.2 of the EUROBAROMETER, on request of the EUROPEAN COMMISSION, Directorate-General Press and Communication, Opinion Polls. The EUROBAROMETER SPECIAL « STANDARD » is part of wave 64.2 and covers the population of the respective nationalities of the European Union Member States, resident in each of the Member States and aged 15 years and over. The EUROBAROMETER 64.2 has also been conducted in the two acceding countries (Bulgaria and Romania) and in the two candidate countries (Croatia and Turkey) and in the Turkish Cypriot Community. In these countries, the survey covers the national population of citizens of the respective nationalities and the population of citizens of all the European Union Member States that are residents in those countries and have a sufficient command of one of the respective national language(s) to answer the questionnaire. The basic sample design applied in all states is a multi-stage, random (probability) one. In each country, a number of sampling points was drawn with probability proportional to population size (for a total coverage of the country) and to population density. In order to do so, the sampling points were drawn systematically from each of the "administrative regional units", after stratification by individual unit and type of area. They thus represent the whole territory of the countries surveyed according to the EUROSTAT NUTS II (or equivalent) and according to the distribution of the resident population of the respective nationalities in terms of metropolitan, urban and rural areas. In each of the selected sampling points, a starting address was drawn, at random. Further addresses (every Nth address) were selected by standard "random route" procedures, from the initial address. In each household, the respondent was drawn, at random (following the "closest birthday rule"). All interview were conducted face-to-face in people's homes and in the appropriate national language. As far as the data capture is concerned, CAPI (Computer Assisted Personal Interview) was used in those countries where this technique was available.

58

ABREVIATIONS COUNTRIES INSTITUTES N° INTERVIEWS FIELDWORK DATES POPULATION 15+

BE Belgium TNS Dimarso 1.024 13/10/2005 - 06/11/2005 8.598.982 CZ Czech Rep. TNS Aisa 1.161 14/10/2005 - 05/11/2005 8.571.710 DK Denmark TNS Gallup DK 1.032 16/10/2005 - 13/11/2005 4.380.063 DE Germany TNS Infratest 1.534 14/10/2005 - 08/11/2005 64.174.295 EE Estonia Emor 1.000 14/10/2005 - 06/11/2005 887.094 EL Greece TNS ICAP 1.000 17/10/2005 - 05/11/2005 8.674.230 ES Spain TNS Demoscopia 1.015 15/10/2005 - 05/11/2005 35.882.820 FR France TNS Sofres 1.009 11/10/2005 - 07/11/2005 44.010.619 IE Ireland TNS MRBI 1.009 13/10/2005 - 13/11/2005 3.089.775 IT Italy TNS Abacus 1.000 19/10/2005 - 10/11/2005 49.208.000 CY Rep. of Cyprus Synovate 502 17/10/2005 - 06/11/2005 552.213 LV Latvia TNS Latvia 1.033 14/10/2005 - 07/11/2005 1.394.351 LT Lithuania TNS Gallup Lithuania 1.020 15/10/2005 - 04/11/2005 2.803.661 LU Luxemburg TNS Okres 510 12/10/2005 - 05/11/2005 367.199 HU Hungary TNS Hungary 1.000 18/10/2005 - 06/11/2005 8.503.379 MT Malta MISCO 500 14/10/2005 - 05/11/2005 322.917 NL Netherlands TNS NIPO 1.041 21/10/2005 - 13/11/2005 13.242.328 AT Austria Österreichisches Gallup-Institute 1.020 14/10/2005 - 03/11/2005 6.679.444 PL Poland TNS OBOP 1.000 17/10/2005 - 07/11/2005 31.610.437 PT Portugal TNS EUROTESTE 1.003 17/10/2005 - 08/11/2005 8.080.915 SI Slovenia RM PLUS 1.034 11/10/2005 - 07/11/2005 1.663.869 SK Slovakia TNS AISA SK 1.096 17/10/2005 - 02/11/2005 4.316.438 FI Finland TNS Gallup Oy 1.028 13/10/2005 - 09/11/2005 4.279.286 SE Sweden TNS GALLUP 1.033 14/10/2005 - 06/11/2005 7.376.680 UK United Kingdom TNS UK 1.320 12/10/2005 - 15/11/2005 47.685.578 BG Bulgaria TNS BBSS 1.001 19/10/2005 - 31/10/2005 6.695.512 HR Croatia Puls 1.000 13/10/2005 - 06/11/2005 3.682.826 RO Romania TNS CSOP 1.000 13/10/2005 - 31/10/2005 18.145.036 TR Turkey TNS PIAR 1.005 14/10/2005 - 07/11/2005 47.583.830 NC North part of Cyprus KADEM 500 14/10/2005 - 29/10/2005 157.101 TOTAL 29.430 11/10/2005 - 15/11/2005 442.620.588

59

For each country a comparison between the sample and the universe was carried out. The Universe description was derived from Eurostat population data or from national statistics offices. For all countries surveyed, a national weighting procedure, using marginal and intercellular weighting, was carried out based on this Universe description. In all countries, gender, age, region and size of locality were introduced in the iteration procedure. For international weighting (i.e. EU averages), TNS Opinion & Social applies the official population figures as provided by EUROSTAT or national statistic offices. The total population figures for input in this post-weighting procedure are listed above. Readers are reminded that survey results are estimations, the accuracy of which, everything being equal, rests upon the sample size and upon the observed percentage. With samples of about 1,000 interviews, the real percentages vary within the following confidence limits:

Observed percentages 10% or 90% 20% or 80% 30% or 70% 40% or 60% 50%

Confidence limits ± 1.9 points ± 2.5 points ± 2.7 points ± 3.0 points ± 3.1 points

60

DOTAZNÍK

61

A

(101-105)

B

(106-107)

C

(108-110)

D

(111-116)

E

(117)

1

2

VERZIA DOTAZNÍKA

A

B

EB63.1 E

Klientove číslo prieskumu

EB64.1 C

Číslo rozhovoru

EB64.1 D

Naše číslo prieskumu

EB64.1 A

Kód krajiny

EB64.1 B

62

POLOŽKU 30 SA SPÝTAJTE IBA V TURECKEJ ČASTI CYPRU

POLOŽKU 26 SA SPÝTAJTE IBA V BULHARSKU

POLOŽKU 27 SA SPÝTAJTE IBA V RUMUNSKU

POLOŽKU 28 SA SPÝTAJTE IBA V TURECKU

POLOŽKU 29 SA SPÝTAJTE IBA V CHORVÁTSKU

63

Q1

(118-149)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,

12,

13,

14,

15,

16,

17,

18,

19,

20,

21,

22,

23,

24,

25,

26,

27,

28,

29,

30,

31,

32,

Člen Tureckej komunity na Cypre

Iné krajiny: VYPÍŠTE:

Nevie, bez odpovede

EB64.1 Q1 TREND MODIFIED

Bulharsko

Rumunsko

Turecko

Chorvátsko

Malta

Poľsko

Slovensko

Slovinsko

Estónsko

Maďarsko

Lotyšsko

Litva

Švédsko

Fínsko

Cyperská republika (Juh)

Česká republika

Holandsko

Portugalsko

Spojené Kráľovstvo (Veľká Británia, Severné Írsko)

Rakúsko

Francúzsko

Írsko

Taliansko

Luxembursko

Dánsko

Nemecko

Grécko

Španielsko

Aká je Vaša štátna príslušnosť? Povedzte mi prosím krajinu alebo krajiny, kde ste občanom (občiankou).

(MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ)

Belgicko

64

D15a

D15b

(150-151) (152-153)

NIKDY NEROBIL ŽIADNU PLATENÚ PRÁCU 19 19

EB63.4 D15a D15b

iní (nekvalifikovaní) robotníci, služobníctvo 18 18

Supervízor / majster 16 16

Kvalifikovaný robotník 17 17

Zamestnanec, ktorý nepracuje na jednom mieste, ale na cestách (obchodný cestujúci, vodič ..)

14 14

Zamestnanec v službách (nemocnice, reštaurácie, polícia, hasiči)

15 15

Stredný manažment, iní manažéri (vedúci oddelenia, učiteľ, technik)

12 12

Zamestnanec, pracujúci hlavne v kancelárii (na jednom mieste)

13 13

Zamestnaný odborník (zamestnaný lekár, právnik, účtovník, architekt)

10 10

Vrcholový manažment a riaditelia (generálni riaditelia, riaditelia všeobecne, iní riaditelia)

11 11

Majiteľ firmy, vlastník (úplný alebo spoločník) podniku 9 9

ZAMESTNANEC

Odborník (právnik, lekár, účtovník, architekt, …) 7 7

Majiteľ predajne, remeselník alebo iná samostatne zárobkovo činná osoba

8 8

Poľnohospodár 5 5

Rybár 6 6

Na penzii alebo práceneschopný(á) kvôli nemoci 4 4

SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÝ(Á)

Študent/-ka 2 2

Nezamestnaný(á) alebo prechodne bez práce 3 3

NIE JE ZÁROBKOVO ČINNÝ

Stará sa o bežné nákupy a domácnosť alebo nemá žiadne zamestnanie, nepracuje

1 1

D15a D15b

SÚČASNÉ ZAMESTNANIE

POSLEDNÉ ZAMESTNANIE

AK INÁ ODPOVEĎ ALEBO NEVIE, UKONČITE ROZHOVOR

PÝTAJTE SA D15b AK SÚČASNE NEVYKONÁVA ŽIADNU PLATENÚ PRÁCU - OZNAČTE 1 AŽ 4 V D15a

Aké je Vaše súčasné zamestnanie?

Vykonávali ste nejakú platenú prácu v minulosti? Aké bolo Vaše posledné zamestnanie?

65

QA1

(154)

1

2

3

4

QA2

(155)

1

2

3

4

5

QA3

(156)

1

2

3

4

5nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB63.4 QA3

veľmi spokojný(á)

skôr spokojný(á)

nie veľmi spokojný(á)

vôbec nie spokojný(á)

nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB63.4 QA2

Celkovo ste veľmi spokojný(á), skôr spokojný(á), nie veľmi spokojný(á), vôbec nie spokojný(á) so životom, ktorý vediete?

PREČÍTAJTE

často

z času na čas

zriedka

nikdy


EB63.4 QA1

Keď ste presvedčený(á) o svojom názore, stane sa Vám niekedy, že presviedčate svojich priateľov, príbuzných alebo kolegov v práci, aby zdieľali rovnaký názor ako Vy? Stáva sa Vám

PREČÍTAJTE

Keď sa stretnete s priateľmi, povedali by ste, že diskutujete o politických záležitostiach často, príležitostne alebo nikdy?

často

príležitostne

nikdy

66

QA4

(157)1

(158)2

(159)3

(160)4

(161)5

QA5

(162)

1

2

3

4

QA6

(163)

1

2

3


EB63.4 QA6

Očakávate, že sa v priebehu najbližších piatich rokov Vaša osobná situácia zlepší, zostane rovnaká alebo sa zhorší?

zlepší sa

zostane rovnaká

zhorší sa

zostala rovnaká

zhoršila sa


EB63.4 QA5

4

EB63.4 QA4

Ak porovnáte Vašu súčasnú osobnú situáciu so situáciou spred piatich rokov povedali by ste, že sa zlepšila, zostala rovnaká alebo sa zhoršila?

zlepšila sa

Vašej osobnej situácie v zamestnaní 1 2 3

4

možnosti zamestnania na Slovensku 1 2 3 4

finančnej situácie Vašej domácnosti 1 2 3

4

ekonomickej situácie na Slovensku 1 2 3 4

vášho života celkovo 1 2 3

Aké sú Vaše očakávania pre nasledujúcich 12 mesiacov, bude nasledujúcich 12 mesiacov lepších, horších alebo rovnakých, čo sa týka...?

PREČÍTAJTE LEPŠIE HORŠIE ROVNAKÉ NEVIEM

67

QA7

(164)1

(165)2

(166)3

(167)4

(168)5

(169)6

(170)7

(171)8

(172)9

(173)10

(174)11

(175)12

(176)13

(177)14

(178)15

QA8a

(179)

1

2

3

4

EB63.4 QA8a

dobrá vec

zlá vec

ani dobrá ani zlá vec


EB63.4 QA7 (4-9-11-12-13-14) - EB62.0 Q10 (1-2-3-5-6-7-8-10-15)

NEPÝTAJTE SA QA8a AŽ QA10a v BG, RO, TR, HR a CY(tč)

Vo všeobecnosti si myslíte, že členstvo Slovenska v Európskej únii je...?

PREČÍTAJTE

Charitatívne a dobrovoľnícke organizácie 1 2 3

Organizácia spojených národov 1 2 3

Európska únia 1 2 3

Národná rada Slovenskej republiky 1 2 3

Vláda Slovenskej republiky 1 2 3

Veľké firmy / spoločnosti 1 2 3

Politické strany 1 2 3

Odbory 1 2 3

Náboženské inštitúcie 1 2 3

Armáda 1 2 3

Polícia 1 2 3

Súdy a právny systém Slovenska 1 2 3

Televízia 1 2 3

Rozhlas 1 2 3

Tlač 1 2 3

Rád(a) by som sa Vás spýtal(a) do akej miery dôverujete niektorým inštitúciám. Povedzte mi prosím pre každú z nasledujúcich inštitúcií, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete.

PREČÍTAJTE SKÔR DÔVERUJ

EM

SKÔR NEDÔVERUJEM

NEVIEM

68

QA9a

(180)

1

2

3

QA10a

(181)1

(182)2

(183)3

(184)4

(185)5

(186)6

(187)7 4 5

EB19 TREND MODIFIED

PÝTAJTE SA QA8b AŽ QA10b IBA v BG, RO, TR, HR a CY (tč)

Zamestnanosť v našej krajine

1 2 3

4 5

Náš priemysel 1

Naše služby 1 2 3

2 3

4 5

4 5

4 5

Naše poľnohospodárstvo 1 2 3

Naša životná úroveň 1 2 3

Bezpečnosť našej krajiny 1 2

Náš vývoz 1 2 4 53

3 4 5


EB63.4 QA9a

Ľudia sa rozchádzajú v názoroch na výhody a nevýhody toho, že Slovensko patrí do Európskej únie. Prečítam Vám niektoré oblasti a pre každú z nich mi prosím povedzte, či má členstvo Slovenska v Európskej únii veľmi dobrý, skôr dobrý, skôr zlý alebo veľmi zlý vplyv na túto oblasť?

(PREDLOŽTE KARTU SO STUPNICOU – JEDNA ODPOVEĎ V KAŽDOM RIADKU)

PREČÍTAJTE Veľmi dobrý

Skôr dobrý vplyv

Skôr zlý vplyv

Veľmi zlý vplyv

Nevie, bez odpovede

Ak zvážite všetky okolnosti, povedali by ste, že Slovensko má alebo nemá prospech a výhody zo vstupu do Európskej únie?

áno, má výhody

nie, nemá výhody

69

QA11

(197)

1

2

3

4

5

6

QA12

(198)

1

2

3

proti


EB63.4 QA11

NEVIEM

EB63.4 QA10

Ste Vy osobne za alebo proti vývoju smerom k Európskej politickej únii?

za

Skôr pozitívny

Neutrálny

Skôr negatívny

Veľmi negatívny

Vo všeobecnosti, aký máte dojem a pocit z Európskej únie - veľmi pozitívny, skôr pozitívny, neutrálny, skôr negatívny alebo veľmi negatívny?

Veľmi pozitívny

PÝTAJTE SA VŠETKÝCH

70

QA13

(199-214)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,

12,

13,

14,

15,

16,

QA14

(215-222)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

EB63.4 QA13

úzkosti

nedôvery

odmietania


nadšenia

nádeje

dôvery

ľahostajnosti


EB63.4 QA12

Dáva Vám osobne Európska únia pocit...?

PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ

strata našej kultúrnej identity

zvýšená kriminalita

nedostatočná kontrola vonkajších hraníc

iné (NEPONÚKAJTE) VYPÍŠTE: .....

Euro

nezamestnanosť

byrokracia

plytvanie peniazmi

sociálna ochrana

sloboda cestovania, štúdia a práce kdekoľvek v Európskej únii

kultúrna rôznorodosť

"silnejšie slovo" vo svete

PREDLOŽTE KARTU. MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ. ROTUJTE - PRI KAŽDOM ROZHOVORE ZMEŇTE PORADIE, V KTOROM SA PÝTATE NA JEDNOTLIVÉ POLOŽKY. V ĽAVOM STĹPCI ZAKRÚŽKUJTE PÍSMENO PRI TEJ POLOŽKE, NA KTORÚ SA BUDETE PÝTAŤ AKO NA PRVÚ. STRIEDAVO ČÍTAJTE ZHORA DOLU A

mier

ekonomická prosperita

demokracia

Čo pre Vás osobne Európska únia znamená?

71

QA15

(223)1

(224)2

QA16

(225)

1

(226)

2

(227)

3

(228)

4

(229)

5

EB64.2 NEW

4 5

Slovenská vláda by mala vyvinúť viac snahy na zapojenie obyvateľov do európskych záležitostí

1

Miestna samospráva na Slovensku by mala vyvinúť viac snahy na zapojenie obyvateľov do európskych záležitostí

1 2 3

2 3

4 5

4 5

4 5

Európske inštitúcie by mali vyvinúť viac snahy na zapojenie obyvateľov EÚ do európskych záležitostí

1 2 3

Chcel(a) by som sa viac zapájať do európskych záležitostí, ale neviem ako

1 2 3

4 5

PREČÍTAJTE Rozhodne súhlasím

Mám dojem, že sa veľmi zapájam do európskych záležitostí

1 2 3

Skôr súhlasím

Skôr nesúhlasí

m

Rozhodne nesúhlasí

m

Nevie, bez odpovede

Rozumiem tomu, ako pracuje Európska únia 1 2 3

EB63.4 QA14a&b TREND MODIFIED

Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s každým z nasledujúcich výrokov?

PREDLOŽTE KARTU – V KAŽDOM RIADKU LEN JEDNA ODPOVEĎ)

Môj hlas v Európskej únii niečo znamená 1 2 3

Povedzte mi prosím pre každý z nasledujúcich výrokov, či s ním skôr súhlasíte alebo skôr nesúhlasíte?

PREČÍTAJTE SKÔR SÚHLASÍ

SKÔR NESÚHLA

SÍ

NEVIE

72

QA17a

QA17b

(230) (231)

EB62.0 Q19a&b TREND

prebieha najrýchlejšie, ako je to možné 7 7

nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE) 8 8

5 5

6 6

3 3

4 4

stojí na mieste 1 1

2 2

PREČÍTAJTE QA17a QA17b

SÚČASNÁ RÝCHLOSŤ

ŽELANÁ RÝCHLOSŤ

Aká je, podľa Vášho názoru, súčasná rýchlosť budovania Európy? Pozrite si, prosím, tieto čísla. Číslo 1 znamená, že sa nehýbe a číslo 7 znamená najrýchlejšie možné tempo. Vyberte, prosím, číslo, ktoré najlepšie vystihuje Váš názor na súčasnú rýchlosť budovania Európy.

A ktoré číslo najlepšie zodpovedá tempu, aké by ste si želali?

UKÁŽTE KARTU SO STUPNICOU

73

QA18

(232)1

(233)2

(234)3

(235)4

(236)5

(237)6

(238)7

(239)8

(240)9

(241)10

QA19

Každý

deň

Niekoľko krát za

týždeň

Raz, dvakrát za

týždeň

Menej čast

o

Nikdy

NEVIEM

(242)1 1 2 3 4 5 6

(243)2 1 2 3 4 5 6

(244)3 1 2 3 4 5 6počúvate správy v rozhlase?

EB63.4 QA17

PREDLOŽTE KARTU

PREČÍTAJTE

pozeráte správy v televízii?

čítate správy v novinách?

EB63.4 QA16


Približne ako často...

Koniec slovenskej koruny 1 2 3

Viac ťažkostí pre slovenských poľnohospodárov 1 2 3

Presun pracovných miest do krajín s nižšími výrobnými nákladmi

1 2 3

Ekonomická kríza 1 2 3

Strata národnej identity a kultúry 1 2 3

Strata sociálnych výhod 1 2 3

Naša krajina bude platiť viac a viac Európskej únii 1 2 3

Čoraz zriedkavejšie používanie nášho jazyka 1 2 3

Nárast pašovania drog a medzinárodného organizovaného zločinu

1 2 3

Strata moci menších členských štátov 1 2 3

NEPÝTAJTE SA POLOŽKU 10 v BE, DE, EL, ES, FR, IE, IT, LU, NL, AT, PT a FI (EUROZÓNA)

Niektorí ľudia môžu mať obavy z budovania Európy, Európskej únie. Máme tu zoznam vecí, o ktorých niektorí ľudia tvrdia, že sa ich obávajú. Povedzte, prosím, pre každú z nich, či sa jej Vy osobne v súčasnosti obávate alebo nie

PREČÍTAJTE V súčasnosti

sa toho obávam

v súčasnosti

sa toho neobávam

nevie

74

QA20

(245-246)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

11

QA21

(247)

1

2

3

4

Rád(a) by som mal(a) viac informácií o Európskej únii

Som spokojný(á) s tým, čo už viem

Nevie, bez odpovede

EB49.0 Q8

Ktorý z nasledujúcich výrokov je najbližší Vášmu názoru?

(PREDLOŽTE KARTU – PREČÍTAJTE – LEN JEDNA ODPOVEĎ)

Rozhodne potrebujem vedieť viac o Európskej únii

NEVIEM VÔBEC NIČ VIEM VEĽMI VEĽA


EB63.4 QA18

Ako hodnotíte svoje znalosti o Európskej únii, jej politike a inštitúciách? Použite nasledujúcu stupnicu od 1 do 10, kde jedna znamená "vôbec nič" a desať "veľmi veľa"

UKÁŽTE KARTU SO STUPNICOU

75

QA22

(248-266)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,

12,

13,

14,

15,

16,

17,

18,

19,

Zdravotná a sociálna politika

Nevie, bez odpovede

EB49.0 Q9

Opatrenia pre vzdelávanie, školenia a mládež

Televízna a filmová politika

Kultúrna politika

Spotrebiteľská politika

Spolupráca a politika rozvojovej pomoci, humanitárna pomoc

Politika v oblasti životného prostredia a jadrovej bezpečnosti

Politika v oblasti vedy, výskumu a rozvoja

Regionálna politika, pomoc menej rozvinutým regiónom

Zahraničná politika, vonkajšie záležitosti

Jednotný európsky trh

Zamestnanecká politika

Poľnohospodárska a rybárska politika

Európska mena

Rozširovanie Európskej únie o nové krajiny

Vaše práva ako európskeho občana

Spôsob, akým fungujú európske inštitúcie

O ktorých témach Európskej únie alebo oblastiach jej politiky by ste chceli mať viac informácií?

PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ

Krajiny a obyvatelia Európskej únie

76

QA23

(267-278)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,

12,

QA24

(279)1

(280)2

(281)3 4

EB63.4 QA20a

Tlač 1 2 3

4

Rozhlas 1 2 3 4

Televízia 1 2 3

(JEDNA ODPOVEĎ V KAŽDOM RIADKU)

(PREČÍTAJTE) Príliš veľa Primerane Príliš málo NEVIEM


EB63.4 QA19 TREND SLIGHTLY MODIFIED

Myslíte si vo všeobecnosti, že slovenské ... hovoria o Európskej únii príliš veľa, primerane alebo príliš málo?

knihy, brožúrky, informačné letáky

telefón (informačné linky, Europe Direct, atď.)

nikdy nehľadám takéto informácie, nezaujíma ma to (SPONTÁNNE)


iné noviny a časopisy

televízia

rozhlas

internet

UKÁŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ

konferencie, prednášky, schôdze

rozhovory s príbuznými, priateľmi, kolegami

denníky

Ktoré z nasledujúcich zdrojov využívate, keď hľadáte informácie o Európskej únii, jej politike, o jej inštitúciách? A ktoré ešte?

77

QA25

(282)1

(283)2

(284)3

QA26

(285)1

(286)2

(287)3

(288)4

(289)5

(290)6

(291)7

(292)8

(293)9

EB63.4 QA21 (1-2-3-4-6) - EB62.0 Q27 (5-7-8-9)

Hospodárskom a sociálnom výbore Európskej únie 1 2 3

Výbore Európskej únie pre regióny 1 2 3

Európskom dvore audítorov 1 2 3

Európskej centrálnej banke 1 2 3

Európskom ombudsmanovi 1 2 3

Súdnom dvore Európskych spoločenstiev 1 2 3

Rade Európskej únie 1 2 3

Európskej komisii 1 2 3

Európskom parlamente 1 2 3

4

EB63.4 QA20b

Počuli ste už niekedy o...?

PREČÍTAJTE ÁNO NIE NEVIEM

Tlač 1 2 3

4

Rozhlas 1 2 3 4

Televízia 1 2 3


(PREČÍTAJTE) Príliš pozitívne

Objektívne Príliš negatívne

NEVIEM

A myslíte si, že slovenské ... hovoria o Európskej únii príliš pozitívne, objektívne alebo príliš negatívne?

78

QA27

(294)1

(295)2

(296)3

(297)4

(298)5

(299)6

(300)7

(301)8

(302)9

QA28

(303)1

(304)2

(305)3

(306)4

EB63.4 QA24

QA 29a A QA29b SA PÝTAJTE IBA v UK

Posledné Európske voľby sa konali v júni 2002 1 2 3

Európska únia má vlastnú hymnu 1 2 3

Poslanci Európskeho parlamentu sú volení priamo občanmi Európskej únie

1 2 3

Európska únia má v súčasnosti 15 členských štátov 1 2 3

EB63.4 QA23 (1-2-3-4-6) - EB62.0 Q29 (5-7-8-9)

Mohli by ste mi prosím povedať, či sú nasledujúce výroky o Európskej únii podľa Vás pravdivé alebo nepravdivé?

PREČÍTAJTE PRAVDIVÝ

NEPRAVDIVÝ

NEVIEM

Hospodársky a sociálny výbor Európskej únie 1 2 3

Výbor Európskej únie pre regióny 1 2 3

Európsky dvor audítorov 1 2 3

Európska centrálna banka 1 2 3

Európsky ombudsman 1 2 3

Súdny dvor Európskych spoločenstiev 1 2 3

Rada Európskej únie 1 2 3

Európska komisia 1 2 3

Európsky parlament 1 2 3

Povedzte mi prosím ku každej inštitúcii, či jej skôr dôverujete alebo skôr nedôverujete?

PREČÍTAJTE SKÔR DÔVERUJ

E

SKÔR NEDÔVE

RUJE

NEVIEM

QA29c A QA29d SA PÝTAJTE IBA v AT

79

QA30

(311-326)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,

12,

13,

14,

15,

16,

EB63.4 QA26

dôchodky

ochrana životného prostredia



bývanie

prisťahovalectvo

systém zdravotnej starostlivosti

vzdelávací systém

daňový systém

nezamestnanosť

terorizmus

obrana/zahraničná politika

kriminalita

verejná doprava

ekonomická situácia

rastúce ceny/inflácia


Čo si myslíte, ktoré sú dva najdôležitejšie problémy, ktorým musí Slovensko v súčasnosti čeliť?

PREDLOŽTE KARTU Q33 - PONÚKNITE, 2 MOŽNÉ ODPOVEDE

80

QA31

(327)1

(328)2

(329)3

(330)4

(331)5

(332)6

(333)7

(334)8

(335)9

(336)10

(337)11

(338)12

(339)13

(340)14

(341)15

(342)16

V ktorých z nasledujúcich oblastí by rozhodnutia, podľa vás, mala vykonávať slovenská vláda samostatne a v ktorých by mala rozhodovať spoločne s Európskou úniou?

PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK. V ĽAVOM STĹPCI ZAKRÚŽKUJTE POLOŽKU, KTOROU ZAČÍNATE OPYTOVANIE.

SLOVENSKÁ VLÁDA

SPOLOČNE S EÚ

NEVIE

1

2 3

Boj proti zločinu 1 2 3

Dane

3

Obrana a vonkajšie záležitosti 1

2 3

Boj proti nezamestnanosti 1

Boj proti terorizmu

3

Prisťahovalectvo 1 2 3

2

1 2

3

Vzdelávací systém 1 2 3

Dôchodky 1

3

Poľnohospodárska a rybárska politika 1

2 3

Ochrana životného prostredia 1

Zdravotná a sociálna starostlivosť

3

Ochrana spotrebiteľa 1 2 3

2

1 2

2

3

Vedecký a technologický výskum 1 2 3

Podpora regiónov trpiacich ekonomickými problémami

1 2

Politika v oblasti konkurencie 1 2 3

EB62.0 Q35a TREND MODIFIED

3

Energetická politika 1 2

81

QA32

(343)1

(344)2

(345)3

(346)4

(347)5

(348)6

(349)7

QA33a

QA33b

(350) (351)

EB52.1 Q12a&b

Ochraňovanie slobody prejavu 4 4

Nevie, bez odpovede 5 5

Dať ľuďom väčšie slovo v dôležitých vládnych rozhodnutiach

2 2

Bojovanie proti rastúcim cenám 3 3

Prvý najdôležitejší

Druhý najdôležitejší

Udržiavanie poriadku v krajine 1 1

V týchto dňoch sa veľa rozpráva o tom, aké by mali byť ciele Slovenska v najbližších desiatich alebo pätnástich rokoch. Na tejto karte je zoznam cieľov, o ktorých rôzni ľudia hovoria, že by mali mať najvyššiu prioritu. Povedzte mi prosím, ktorú z nich Vy osobne považujete z dlhodobého hľadiska za najdôležitejšiu?

A ktorá by bola Vaša druhá voľba?

(PREDLOŽTE KARTU - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

PREČÍTAJTE QA33a QA33b

2 3

EB63.4 QA28

NEVIE

Európska menová únia s jednotnou menou - Euro 1

PREČÍTAJTE - MEŇTE PORADIE POLOŽIEK. V ĽAVOM STĹPCI ZAKRÚŽKUJTE POLOŽKU, KTOROU ZAČÍNATE OPYTOVANIE.

Aký máte názor na každý z nasledujúcich výrokov? Povedzte mi, prosím, pre každý výrok, či ste "za to" alebo "proti tomu".

3

Spoločná zahraničná politika členských štátov Európskej únie voči iným krajinám

1 2 3

2

ZA PROTI

2 3

Ďalšie rozšírenie Európskej únie o nové krajiny v budúcich rokoch

1

Spoločná obranná a bezpečnostná politika členských štátov Európskej únie

2 3

Ústava Európskej únie 1 2 3

Vyučovanie detí v školách o fungovaní inštitúcií Európskej únie

1

1

Rýchlosť budovania Európy je v jednej skupine krajín vyššia ako v ostatných krajinách

1 2 3

82

QA34

(352-369)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,

12,

13,

14,

15,

16,

17,

18,nevie, bez odpovede (NEPONÚKAJTE)

EB63.4 QA29

Boj proti terorizmu

Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu

Iné (NEPONÚKAJTE) VYPÍŠTE: .....

Žiadne zo spomenutých (SPONTÁNNE)

Boj proti organizovanému zločinu a pašovaniu drog

Presadzovanie politického a diplomatického významu Európskej únie na celom sveteUdržanie mieru a bezpečnosti v Európe

Garantovanie práv jednotlivca a rešpektovanie princípov demokracie v Európe

Zaručenie kvality potravinárskych výrobkov

Ochrana spotrebiteľov a zaručenie kvality ostatných výrobkov

Boj proti nezamestnanosti

Reformovanie inštitúcií Európskej únie a spôsob ich fungovania

Priblížiť sa k občanom Európskej únie, napríklad prostredníctvom lepšieho informovania o Európskej únii, jej politike a inštitúciáchÚspešné zavedenie jednotnej európskej meny - Eura

Boj proti chudobe a vytláčaniu niektorých skupín ľudí na okraj spoločnosti

Ochrana životného prostredia

Teraz Vám prečítam zoznam činností, ktoré by Európska únia mohla uskutočniť. Povedzte mi prosím tri z nich, ktoré by podľa Vás mali byť prioritou pre Európsku úniu.

UKÁŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - NAJVIAC TRI ODPOVEDE

Prijatie nových členských krajín

83

QA35

(370)

1

2

3

4

5

QA36

(371)

1

2

3Nevie, bez odpovede

EB63.4 QA30

S ktorým z nasledujúcich dvoch výrokov najviac súhlasíte?

(PREČÍTAJTE – IBA JEDNA ODPOVEĎ)

Európska únia by mala mať viac finančných prostriedkov na svoje politické cielePolitické ciele Európskej únie nie sú dôvodom na zvyšovanie rozpočtu únie


Nevie, bez odpovede

EB61 Q31

LEN JEDNA ODPOVEĎ

Vlády jednotlivých štátov

NATO

Európska únia

Podľa Vášho názoru by rozhodnutia týkajúce sa európskej obrannej politiky mali prijímať vlády jednotlivých štátov, NATO alebo Európska únia?

84

QA37

(372)

1

2

3

4

5

6

7

8

QA38a

(373)1

(374)2

(375)3

(376)4

(377)5 4

EB63.4 QA33a

ochrana životného prostredia 1 2 3

4

boj proti chudobe vo svete 1 2 3 4

rast svetovej ekonomiky 1 2 3

4

boj proti terorizmu 1 2 3 4

mier vo svete 1 2 3

EB63.4 QA31

Podľa Vášho názoru, by ste povedali, že Spojené štáty (USA) majú sklon zohrávať v nasledujúcich záležitostiach pozitívnu, negatívnu, alebo ani pozitívnu ani negatívnu úlohu?

PREČÍTAJTE POZITÍVNU

NEGATÍVNU

ANI POZITÍVN

NEVIEM

Zahraničná politika a pomoc krajinám mimo Európskej únie

Náklady na personál a administratívu, budovy



Zamestnanosť a sociálne záležitosti

Poľnohospodárstvo

Vedecký výskum

Pomoc regiónom

Na ktorú z nasledujúcich oblastí, podľa Vás, Európska únia míňa najviac prostriedkov zo svojho rozpočtu?

UKÁŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ

85

QA38b

(378)1

(379)2

(380)3

(381)4

(382)5

QA39

(383)

1

2

3

4

QA40

(384)

1

2

3

4


EB62.0 Q43a verzia dotazníka A

Len ako Slováka/Slovenku

Ako Slováka a Európana/Slovenku a Európanku

Ako Európana a Slováka/Európanku a Slovenku

Len ako Európana/Európanku

Nevie, bez odpovede

EB37.0

V blízkej budúcnosti sám/samu seba vidíte ako...?

PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ

LEN JEDNA ODPOVEĎ

Často

Občas

Nikdy

4

EB63.4 QA33b

Rozmýšľate niekedy o sebe nielen ako o Slovákovi (Slovenke), ale tiež ako o Európanovi (Európanke)? Stáva sa to často, občas alebo nikdy?

ochrana životného prostredia 1 2 3

4

boj proti chudobe vo svete 1 2 3 4

rast svetovej ekonomiky 1 2 3

4

boj proti terorizmu 1 2 3 4

mier vo svete 1 2 3

Podľa Vášho názoru, by ste povedali, že Európska únia má sklon zohrávať v nasledujúcich záležitostiach pozitívnu, negatívnu, alebo ani pozitívnu ani negatívnu úlohu?

PREČÍTAJTE POZITÍVNU

NEGATÍVNU

ANI POZITÍVN

U ANI NEGATÍV

NU

NEVIEM

86

QA41

(385)

1

2

3

4

5

QA42

(386)

1

2

3

4

5

6

QA43

(387)

1

2

3

4

Nikdy

Nevie, bez odpovede

EB64.2 NEW

A rozmýšľate niekedy o sebe ako o občanovi sveta? Stáva sa to často, občas alebo nikdy?

LEN JEDNA ODPOVEĎ

Často

Občas


EB62.0 Q46

velmi hrdý(á)

skôr hrdý(á)

nie veľmi hrdý(á)

vôbec nie hrdý(á)


EB62.0 Q45

Povedali by ste, že ste veľmi hrdý/-á, skôr hrdý/-á, nie veľmi hrdý/-á, či vôbec nie hrdý/-á na to, že ste Európan/Európanka?

LEN JEDNA ODPOVEĎ

veľmi hrdý(á)

skôr hrdý(á)

nie veľmi hrdý(á)

vôbec nie hrdý(á)

Nakoľko ste hrdý(á), že ste občanom(občiankou) Slovenskej republiky?

AK RESPONDENT V OTÁZKE Q1 UVEDIE, ŽE JE OBČANOM INEJ KRAJINY, NAHRAĎTE SR PRÍSLUŠNOU KRAJINOU) JEDNA MZNÁ ODPOVD

87

QA44

(388)1

(389)2

(390)3

(391)4

(392)5

(393)6

(394)7

(395)8

(396)9

(397)10

(398)11

(399)12

EB63.4 QB2

Turecko 1 2 3

Ukrajina 1 2 3

Rumunsko 1 2 3

Bulharsko 1 2 3

Albánsko 1 2 3

Island 1 2 3

Srbsko a Čierna hora 1 2 3

Bývalá Juhoslovanská Republika Macedónsko (FYROM)

1 2 3

Chorvátsko 1 2 3

Bosna a Hercegovina 1 2 3

Nórsko 1 2 3

Švajčiarsko 1 2 3

(MEŇTE PORADIE POLOŽIEK)

(PREČÍTAJTE) Pre Proti NEVIEM

Boli by ste v budúcnosti pre alebo proti vstupu každej z nasledujúcich krajín do Európskej únie?

88

QA45

(400)

1

(401)

2

(402)

3

(403)

4

(404)

5

(405)

6

(406)

7

(407)

8

(408)

9

QA46

4 5

EB63.4 QB3

NEPÝTAJTE SA v ES, EL, IT, SI, HU, LU, CY, MT, SK, LV, AT, DE a LT

Aby mohlo Turecko vstúpiť do Európskej únie v rozpätí desiatich rokov, bude musieť významne zlepšiť stav svojej ekonomiky.

1 2 3

4 5

Vstup Turecka by mohol zvýšiť riziko imigrácie do rozvinutejších krajín Európskej únie

1

Aby mohlo Turecko vstúpiť do Európskej únie v rozpätí desiatich rokov, bude musieť systematicky rešpektovať ľudské práva

1 2 3

2 3

4 5

4 5

4 5

Vstup Turecka by pomohol omladiť starnúcu európsku populáciu

1 2 3

Kultúrne rozdiely medzi Tureckom a členskými štátmi Európskej únie sú príliš závažné na to, aby mohlo dôjsť k jeho vstupu do EÚ

1 2 3

4 5

Vstup Turecka do Európskej únie by posilnilo bezpečnosť v tejto oblasti

1

Vstup Turecka do Európskej únie by pomohlo vzájomnému pochopeniu európskych a moslimských hodnôt

1 2 3

2 3

4 5

4 5

4 5

Svojou históriou patrí Turecko čiastočne do Európy

1 2 3

Svojou polohou patrí Turecko čiastočne do Európy

1 2 3

Pri každom z nasledujúcich výrokov mi prosím povedzte, či s ním úplne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo vôbec nesúhlasíte.

(PREDLOŽTE KARTU)

Úplne súhlasím

Skôr súhlasím

Skôr nesúhlasí

m

Vôbec nesúhlasí

m

NEVIEM

89

QA47

(410)1

(411)2

(412)3

QA48

(413)1

(414)2

(415)3 4 5

EB63.4 QC9

viac sociálne orientovaná 1 2 3

4 5

silnejšia vo svete 1 2

konkurencieschopnejšia 1 2 3

3


(PREČÍTAJTE) Úplne súhlasím

Skôr súhlasím

Skôr nesúhlasí

m

Vôbec nesúhlasí

m

NEVIEM

4 5

4 5

EB63.4 QC8

Pri každom z nasledujúcich výrokov mi prosím povedzte, či s ním úplne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo vôbec nesúhlasíte. Ak všetky členské štáty príjmu Zmluvu o Európskej ústave, tak Európska únia bude …

prehľadnejšie 1 2 3

4 5

efektívnejšie 1 2 3 4 5

demokratickejšie 1 2 3


Pri každom z nasledujúcich výrokov mi prosím povedzte, či s ním úplne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo vôbec nesúhlasíte. Ak všetky členské štáty príjmu Zmluvu o Európskej ústave, bude fungovanie Európskej únie …


(PREČÍTAJTE) Úplne súhlasím

Skôr súhlasím

Skôr nesúhlasí

m

Vôbec nesúhlasí

m

NEVIEM

90

QA49

(416)

1

2

3

4

QA50

(417)

1

2

3

Európska ústava je potrebná, aby európske inštitúcie dobre fungovali

Európska ústava nie je potrebná na to, aby európske inštitúcie dobre fungovaliNevie, bez odpovede

EB64.2 NEW


Ktorý z nasledujúcich dvoch výrokov najlepšie opisuje Váš názor?

PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ

O Európskej ústave by malo znovu rokovať

Od Európskej ústavy by sa malo upustiť

Nevie, bez odpovede

EB64.2 NEW

Európsku ústavu ratifikovalo 13 krajín, ale Francúzsko a Holandsko hlasovali „proti“. Ktorý z nasledujúcich výrokov najlepšie popisuje váš názor?


Členské štáty Európskej únie by mali pokračovať v procese ratifikácie Európskej ústavy

PÝTAJTE SA IBA V EU25

91

QA51

O VEĽ

A LEPŠIA

TROCHU LEPŠIA

TROCHU HORŠIA

ROZHODNE

HORŠIA

ROVNAK

Á (SPONTÁNN

E)

NEVIEM

(418)1 1 2 3 4 5 6

(419)2 1 2 3 4 5 6

(420)3 1 2 3 4 5 6

(421)4 1 2 3 4 5 6

QA52

(422)1

(423)2

(424)3

(425)4

EB63.4 QD5a

4

Indie 1 2 3 4

Číny 1 2 3

4

Japonska 1 2 3 4

Spojených štátov amerických 1 2 3

Povedali by ste, že európska ekonomika funguje lepšie, horšie alebo rovnako ako ekonomika...?

PREDLOŽTE KARTU

PREČÍTAJTE LEPŠIE HORŠIE ROVNAKO

NEVIEM

Japonsku

Číne

Indii

EB63.4 QD4 TREND SLIGHTLY MODIFIED

Vo všeobecnosti by ste povedali, že kvalita života v Európe je v súčasnosti lepšia alebo horšia ako v...?

PREDLOŽTE KARTU

PREČÍTAJTE

Spojených štátoch amerických

92

QA53

(426)1

(427)2

(428)3

(429)4

(430)5

(431)6

(432)7

(433)8

(434)9

(435)10

QA54

(436)

1

2

3

4

5

6

Ani pozitívny ani negatívny (NEPONÚKAJTE)


EB62.1 QB6

Veľmi pozitívny

Skôr pozitívny

Skôr negatívny

Veľmi negatívny

4

EB63.4 QD5b

Vytvorenie jednotného trhu zvýšilo konkurenciu v mnohých oblastiach ako je doprava, telekomunikácie, bankovníctvo a poisťovníctvo. Vo všeobecnosti, by ste povedali , že to má...efekt?


Podmienky pre zakladanie podnikov 1 2 3

4

Boj proti diskriminácii 1 2 3 4

Boj proti nezamestnanosti 1 2 3

4

Boj proti sociálnej nerovnosti 1 2 3 4

Vzdelávanie 1 2 3

4

Systém zdravotníctva 1 2 3 4

Inovačné technológie 1 2 3

4

Ochrana životného prostredia 1 2 3 4

Výskum v medicíne 1 2 3

NEVIEM

Vedecký výskum 1 2 3 4

PREČÍTAJTE Pred Za Na rovnakej úrovni

Pri každej z nasledujúcich oblastí mi prosím povedzte, či je podľa Vášho názoru Európska únia pred, za alebo na rovnakej úrovni ako Spojené štáty.

(PREDLOŽTE KARTU – JEDNA ODPOVEĎ V KAŽDOM RIADKU)

93

QA55

(437)

1

2

3

4

5

6

QA56

(438)

1

2

3

4

5

QA57

(439)

1

2

3

Urobia tak, aby zvýšili svoj zisk


EB63.4 QD7

EB64.2 NEW

Ktorý z dvoch nasledujúcich názorov je najbližšie Vášmu? Vo všeobecnosti podniky, ktoré sa presídlia…

(PREČÍTAJTE – JEDNA ODPOVEĎ V KAŽDOM RIADKU)

Nemajú žiadnu inú možnosť pokiaľ chcú predísť svojmu zániku

Skôr súhlasím

Skôr nesúhlasím

Rozhodne nesúhlasím

Nevie, bez odpovede

Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Európska únia nás ochraňuje pred negatívnymi dopadmi globalizácie.

(PREČÍTAJTE – IBA JEDNA ODPOVEĎ)

Rozhodne súhlasím

Nárast konkurencie pre slovenské spoločnosti



EB63.4 QD6 TREND SLIGHTLY MODIFIED


Príležitosti pre slovenské spoločnosti preniknúť na nové trhy

Zahraničné investície na Slovensku

Presun niektorých spoločností do krajín s lacnejšou pracovnou silou

Globalizácia obchodu má mnoho dôsledkov. Čo Vás prvé napadne, keď počujete slovo „globalizácia"?

94

QA58

(440)

1

(441)

2

QA59

(442)

1

2

3

4


EB62.1 QB15

úplne istý(á)

skôr istý(á)

nie veľmi istý(á)

vôbec nie istý(á)

EB62.1 QB9

AK "V SÚČASNOSTI PRACUJE", OZNAČENÉ 5 AŽ 18 V D15a

Povedali by ste, že ste si úplne istý(á), skôr istý(á), nie veľmi istý(á) alebo vôbec nie istý(á) tým, že si udržíte Vaše doterajšie zamestnanie počas nasledujúcich mesiacov?


Potrebujeme prisťahovalcov, aby pracovali v niektorých oblastiach nášho hospodárstva

1 2

Príchod prisťahovalcov do Európy môže účinne vyriešiť problém starnutia európskej populácie

1 2 4 53

3 4 5

Pre každé z nasledujúcich tvrdení mi povedzte, či rozhodne súhlasíte, skôr súhlasíte, skôr nesúhlasíte alebo rozhodne nesúhlasíte.

PREDLOŽTE KARTU

PREČÍTAJTE ROZHODNE

SÚHLASÍM

SKOR SÚHLASÍ

M

SKOR NESÚHLA

SÍM

ROZHODNE

NESÚHLASÍM

NEVIEM

95

QA60

(443)

1

2

3

4

5

QA61

(444)

1

2

3

4

5

6

EB62.1 QB18a

Ponechať súčasný dôchodkový vek a zmieriť sa s tým, že dostanete menej

Žiadna zo spomenutých možností (NEPONÚKAJTE)

Kombinácia všetkých troch možností (NEPONÚKAJTE)


Ak by ste si mali vybrať z nasledujúcich možností zameraných na financovanie dôchodkového systému na Slovensku, ktorá z nich by bola pre Vás najprijateľnejšia?


Pracovať do neskoršieho veku a tým i dlhšie prispievať na dôchodok

Ponechať súčasný dôchodkový vek a zvýšiť Vaše príspevky na dôchodkové poistenie

vôbec nemáte dôveru


EB62.1 QB17

AK "V SÚČASNOSTI PRACUJE", OZNAČENÉ 5 AŽ 18 V D15a


máte veľkú dôveru

skôr máte dôveru

skôr nemáte dôveru


Ak sa teraz zamyslíte nad budúcimi dôchodkami, povedali by ste, že v ich budúcnosť ...?

96

QA62

(445)

1

2

3

4

5

6

QA63

(446-453)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,



EB63.4 QD8

Investovanie do výskumu a vývoja

Uľahčenie procedúry založenia nových spoločností

Efektívnejšie využívanie energie

Investovanie do infraštruktúry (diaľnice, železnice, atď.)

Ktoré z nasledujúcich opatrení na zvýšenie výkonnosti európskej ekonomiky by ste uprednostnili ?

PREČÍTAJTE - 3 MOŽNÉ ODPOVEDE

Predĺženie oficiálnej pracovnej doby

Zlepšenie vzdelania a profesionálny výcvik

Kombinácia všetkých troch možností (NEPONÚKAJTE)


EB62.1 QB18b


Pracovať do neskoršieho veku a tým i dlhšie prispievať na dôchodok

Ponechať súčasný dôchodkový vek a zvýšiť príspevky pracujúcich na dôchodkové poisteniePonechať súčasný dôchodkový vek a zmieriť sa s tým, že ľudia dostanú menejŽiadna zo spomenutých možností (NEPONÚKAJTE)

AK "V SÚČASNOSTI NEPRACUJE", OZNAČENÉ 1 AŽ 4 V D15a

Ak by ste si mali vybrať z nasledujúcich možností zameraných na financovanie dôchodkového systému na Slovensku, ktorá z nich by bola pre pracujúceho človeka najprijateľnejšia?


97

QA64

(454-459)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

QA65

(460-467)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

EB64.2 NEW

Rozvíjať využívanie veternej energie

Žiadne z nich (SPONTÁNNE)

Iné (UPRESNITE - SPONTÁNNE)

Nevie, bez odpovede

Podporovať špičkový výskum nových energetických technológií (vodík, čisté uhlie, atď.)Prijať regulačné opatrenia za účelom zníženia našej závislosti na rope

Rozvíjať využívanie jadrovej energie

Rozvíjať využívanie slnečnej energie

EB64.2 NEW

S cieľom zníži našu závislosť na dovážaných energetických zdrojoch musia vlády voliť zo zoznamu možných riešení, ktoré sú niekedy finančne náročné. Na ktoré z nasledujúcich vecí by sa mala slovenská vláda v najbližších rokoch sústrediť?

PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - 2 MOŽNÉ ODPOVEDE

Zaviesť hospodárnejšie normy pre spotrebiče

Prísnejšie kontrolovať dodržiavanie existujúcich noriem pre efektívne využívanie energiíIné (UPRESNITE - SPONTÁNNE)

Nevie, bez odpovede

V súvislosti s vysokými cenami energie sa hovorí o nových opatreniach, ktoré by pomohli ľuďom znížiť spotrebu energie. Čo by malo byť podľa Vás prioritou zodpovedných orgánov, aby pomohli ľuďom znížiť spotrebu energie?

(PREČÍTAJTE - 2 MOŽNÉ ODPOVEDE)

Poskytnúť viac informácií o tom, ako efektívne využívať energiu

Vytvoriť daňové zvýhodnenia na podporu efektívneho využívania energie

98

QA66a

(468)

1

2

3

4

5

6

Áno, platil(a) by som až o 11 až 25% viac

Áno, platil(a) by som až o viac ako 25%

Nevie, bez odpovede

EB57.0 Q26

(PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

Nie som ochotný(á) platiť viac

Áno, platil(a) by som až o 5% viac

Áno, platil(a) by som až o 6 až 10% viac

SPÝTAJTE SA VO VERZII A

Boli by ste pripravený(á) platiť viac za energiu z obnoviteľných zdrojov ako za energiu z iných zdrojov? (AK ÁNO) O koľko viac by ste boli ochotný(á) platiť?

QA66b

(469)

1

2

3

4

5

6

7

Chystám sa znížiť svoju spotrebu energie a bol(a) by som pripravený(á) platiť viac (SPONTÁNNE)Iné (UPRESNITE - SPONTÁNNE)

Nevie, bez odpovede

EB64.2 NEW

Keďže sa nechystám zmeniť svoje zvyky v spotrebe energie, bol(a) by som pripravený(á) platiť viacKeďže sa chystám znížiť svoju spotrebu energie, nebol(a) by som pripravený(á) platiť viacŽiaden z nich (SPONTÁNNE)

Nechystám sa zmeniť svoje zvyky v spotrebe energie a nebol(a) by som pripravený(á) platiť viac (SPONTÁNNE)

SPÝTAJTE SA VO VERZII B

Ako možno viete, momentálne čelíme novým výzvam v oblasti energie (ako vysoké ceny energie, medzinárodné záväzky znížiť emisie oxidu uhličitého - CO2), ktoré by mohli od obyvateľstva vyžadovať isté úsilie. S ktorým z nasledujúcich názorov najviac súhlasíte?

(PREDLOŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

99

QA67

(470)

1

2

3

4

QA68

(471)1

(472)2

(473)3

EB57.0 Q27 TREND MODIFIED

4

Osobný automobil 1 2 3 4

Chladnička 1 2 3

Nevie, bez odpovede

Žiarovka 1 2 3 4

PREČÍTAJTE Veľa pozornosti

Málo pozornosti

Žiadnu pozornosť

EB64.2 NEW

Ukážem Vám zoznam výrobkov alebo zariadení. Ak sa rozhodnete kúpiť si nový, povedzte mi prosím, či venujete veľa pozornosti, málo pozornosti alebo žiadnu pozornosť energii, ktorú spotrebováva.


Na európskej úrovni

Na vnútroštátnej úrovni

Na miestnej úrovni

Nevie, bez odpovede


Na akej úrovni je podľa Vás rozumné prijímať rozhodnutia, ktoré povedú k riešeniu energetických problémov, ktorým musíme čeliť v najbližších rokoch?

(PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ)

100

QA69

(474)

1

2

3

4

5

QA70

(475)

1

2

3

4

5

6

7Nevie, bez odpovede

EB64.2 NEW

Delili by ste sa o auto s príbuznými, priateľmi, susedmi...

Chodili by ste viac pešo

Používali by ste bicykel


Čo by ste urobili ako prvé, aby ste obmedzili používanie auta?


Viac by ste používali verejnú dopravu

Presťahovali by ste sa bližšie k pracovisku

Nevie, bez odpovede

EB64.2 NEW

AK "OVEĽA MENEJ" ALEBO "TROCHU MENEJ", OZNAČENÉ 1 ALEBO 2 V QA69

Oveľa menej

Trochu menej

Rovnako často

Nehodí sa (NEPONÚKAJTE)

Predpokladajme, že by cena za jeden liter bezolovnatého benzínu/nafty dosiahla výšku 50 Sk. Používali by ste svoje auto oveľa menej, trochu menej alebo rovnako?


101

D1

(515-516)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

11

12

EB63.4 D1

NIE OTÁZKY D2 AŽ D6

ĽAVICA PRAVICA

Odmietol (NEPONÚKAJTE)


DEMOGRAFIA


V politike sa hovorí o "ľavici" a "pravici". Kde by ste sa Vy zaradili s Vašimi názormi na tejto stupnici?

(PREDLOŽTE KARTU) - (NENÚŤTE - AK ZAVÁHA, SKÚSTE ZNOVU)

Teraz prejdime k ďalšej téme

QB SA PÝTAJTE IBA V EU25

102

D7

(517-518)

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

D8

(519-520)

D10

(521)

1

2

Muž

Žena

EB63.4 D10

Pokiaľ stále študuje zapíšte 00. Ak nikdy nenavštevoval(a) ani základnú školu, zapíšte 98; ak nevie, alebo neodpovedal(a) zapíšte 99.

EB63.4 D8

NIE JE OTÁZKA D9

Pohlavie


odmietnutie (SPONTÁNNE)

EB63.4 D7

Koľko ste mali rokov, keď ste ukončili Vaše vzdelanie? Máme na mysli riadne, denné štúdium.

slobodný(á), predtým žil(a) s partnerom(kou), teraz žije sám/sama

rozvedený(á)

odlúčený(á)

vdova/vdovec

ženatý/vydatá

znovu ženatý/znovu vydatá

slobodný(á), v súčasnosti žije s partnerom(kou)

slobodný(á), nikdy nežil(a) s partnerom(kou)

Aký je Váš rodinný stav?

UKÁŽTE KARTU - PREČÍTAJTE - LEN JEDNA ODPOVEĎ

103

D11

(522-523)

D25

(524)

1

2

3

4

D40a

(525-526)

Mohli by ste mi povedať koľko osôb, starších ako 15 rokov žije vo vašej domácnosti - vrátane Vás?

PREČÍTAJTE A ZAPÍŠTE

EB63.4 D40a

vo veľkom meste


EB63.4 D25


Povedali by ste, že žijete...?

PREČÍTAJTE

na vidieku, na dedine

v malom alebo v strede veľkom meste

EB63.4 D11

NIE JE OTÁZKA D12 AŽ D14

D15 a&b SA PÝTAJTE PO ZADANÍ Q1


Koľko máte rokov?

104

D40b

(527-528)

D40c

(529-530)

D43a

D43b

(531) (532)

EB63.4 D43a D43b

D46 A D47 SÚ POZASTAVENÉ

OTÁZKA D48 NIE JE

Áno 1 1

Nie 2 2

D43a D43b

Pevná linka Mobilný telefón

EB63.4 D40c

D41 A D42 SÚ POZASTAVENÉ

Máte vo Vašej domácnosti pevnú telefónnu linku?

Máte Vy osobne mobilný telefón?

PREČÍTAJTE A ZAPÍŠTE, AK ŽIADNE, ZAPÍŠTE "00"

EB63.4 D40b

A koľko detí, vo veku 10 až 14 rokov žije vo vašej domácnosti?

PREČÍTAJTE A ZAPÍŠTE, AK ŽIADNE, ZAPÍŠTE "00"

Koľko detí, mladších ako 10 rokov žije vo vašej domácnosti?

105

D49a

(533,534-553)

D49b

(554,555-574)

D49c

(575,576-595)Nový čas; Pravda; SME; Šport; Korzár; Új Szó; Hospodárske noviny; Večerník; Prešovský večerník; INÉ

EB64.2 NEW

EB64.2 NEW

(NENAVRHUJTE - ZAZNAČTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ) - (ZADAJTE ZOZNAM HLAVNÝCH DENNÍKOV DOSTUPNÝCH NA SLOVENSKU + INÉ)

Môžete mi povedať, ktoré denníky, ak nejaké, čítate pravidelne, teda aspoň trikrát do týždňa?

OZNAČENIA DENNÍKOV (NÁRODNÉ KÓDY)

(NENAVRHUJTE - ZAZNAČTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ) - (ZADAJTE ZOZNAM HLAVNÝCH ROZHLASOVÝCH STANÍC DOSTUPNÝCH NA SLOVENSKU + INÉ)

Môžete mi povedať, ktoré rozhlasové stanice, ak nejaké, počúvate pravidelne, teda aspoň päťkrát do týždňa?

OZNAČENIA ROZHLASOVÝCH STANÍC (NÁRODNÉ KÓDY)

Rádio Slovensko; Rádio Expres; Fun rádio; Rádio Okey; Rádio Regina; Rádio FM (Rádio Rock FM); Rádio Lumen; Rádio Východ b 1 (Prešov); Rádio Twist; Danubius Rádió; N Rádio (Nitra); Sláger Rádió; INÉ

Môžete mi povedať, ktoré televízne stanice, ak nejaké, pozeráte pravidelne, teda aspoň päťkrát do týždňa?

OZNAČENIA TELEVÍZNYCH STANÍC (NÁRODNÉ KÓDY)

TV Markíza; Jednotka (STV 1); TV JOJ; Dvojka (STV 2); NOVA; RTL KLUB; TA 3; Magyar TV 1; Prima TV; TV2; ČT 1; ČT 2; Magyar TV 2; Spektrum; INÉ

EB64.2 NEW

(NENAVRHUJTE - ZAZNAČTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ) - (ZADAJTE ZOZNAM HLAVNÝCH TELEVÍZNYCH STANÍC DOSTUPNÝCH NA SLOVENSKU + INÉ)

106

D50

(596-611)

1,

2,

3,

4,

5,

6,

7,

8,

9,

10,

11,

12,

13,

14,

15,

16,Nevie, bez odpovede

EB64.2 NEW

Vyhľadávanie praktických informácií (predpoveď počasia, cestovné poriadky, atď.)Nepoužívam Internet/nemám prístup na Internet

Internet používam menej často (SPONTÁNNE)


Nakupovanie online, tj. nakupovanie cez Internet

Návšteva stránok o voľnom čase (šport, autá, atď.)

Využívanie internetového bankovníctva - obsluha bankovného účtu cez InternetNávšteva stránok vlády, ministerstiev alebo štátnej samosprávy

Pozeranie televízie

Návšteva blogov - amatérskych osobných stránok často zameraných na komentáre k aktuálnym udalostiamNavšteva diskusných fór, nemáme na mysli chaty [čety]

Navšteva chatov [četov]

PREČÍTAJTE - MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ

Hľadanie informácií (pomocou vyhľadávačov)

Čítanie novín

Počúvanie rozhlasu

Na ktoré nasledujúce účely používate Internet aspoň raz do týždňa?

107

P1

(612-613) (614-615)

P2

(616-617) (618-619)

P3

(620-622)

P4

(623)

1

2

3

4

EB63.4 P4

dvaja (anketár a respondent)

traja

štyria

piati a viac

TRVANIE ROZHOVORU V MINÚTACH

MINÚTY

EB63.4 P3

Počet osôb, prítomných počas rozhovoru, vrátane anketára

POUŽITE 24 HODINOVÝ ČASOVÝ ÚSEK

HODINA MINÚTY

EB63.4 P2

DEŇ MESIAC

EB63.4 P1

ČAS ZAČIATKU ROZHOVORU

PROTOKOL ROZHOVORU

DÁTUM ROZHOVORU

108

P5

(624)

1

2

3

4

P6

(625-626)

P7

(627-628)

P8

(629-636)

P9

(637-644)

EB63.4 P9

EB63.4 P7

Poštové smerové číslo

EB63.4 P8

Číslo výberového bodu

do 1 000 obyvateľov; 1 000-5 000 obyvateľov; 5 001-20 000 obyvateľov; 20 001 - 100 000 obyvateľov; viac ako 100 000 obyvateľov

EB63.4 P6

Okres

Vypíšte:

priemerná

zlá

EB63.4 P5

Veľkosť miesta bydliska

Spolupráca respondenta

výborná

celkom dobrá

109

P10

(645-652)

P11

(653-660)

P13

(661)

1

2

3

Jazyk 2

Jazyk 3

EB63.4 P13

EB63.4 P11

PÝTAJTE SA IBA v LU, BE, ES, FI, EE, LV a MT

Jazyk rozhovoru

Jazyk 1

Číslo anketára

EB63.4 P10

Hodnotový faktor

chapter 1: climate of opinion - european...

Documents