Policajt odišiel a Riley sa vrátila do spálne že si zdriemne.

Zrazu však prudká bolesť strelila celým jej telom. Postupne sa

všetky kŕče zbehli do brucha a Riley sa začala zvíjať bolesťou.

Spomenula si, že ju zlodej silno kopol do brucha. Môže to byť

tým? Nech si akokoľvek neželala dieťa, teraz jej ho bolo ľúto.

Nechcela oň prísť. Zavolala si rýchlo odvoz, nech je čo najskôr

v nemocnici.

Zlodejov kopanec nezasiahol dieťa. Stres a strach, ktorý Riley

prežila v posledných dňoch zapríčinil predčasné kontrakcie.

Našťastie, dieťa sa narodilo zdravé, bez akýchkoľvek

komplikácií. ,,Máte dcérku. Aké jej dáte meno?“ opýtala sa

sestrička. ,,Michel“

Keď Riley prišla domov uvedomila si jednu vec. Pri tom strese

úplne zabudla nakúpiť výbavičku! Zavolala teda sluhovi nech

všetko rýchlo pozháňa.

Napadla jej ďalšia vec. Bude kojiť? Nemôže si predsa dovoliť

takto zdeformovať postavu! Nebude. Bude Michel kŕmiť

sušeným mliekom.

Sluha doniesol krásnu postieľku, dokonca kúpil aj krabicu

s hračkami.

,,Ďakujem, si úžasný. Vyzerá to fantasticky“ povedala sluhovi

a z vďaky mu vtisla bozk.

Opätoval jej ho, čomu sa potešila. No keď sa odtiahla, pozeral

na ňu zvláštnym pohľadom. ,,Tak dosť. Stačilo. Nebudete tu

so mnou takto zaobchádzať. Končím. Dovidenia“ A odišiel.

Riley ešte za ním volala, no on bez slova nasadol do auta a už

bol preč.

Riley rozmýšľala ako sa bude starať o dieťa. Musí, chce chodiť

do roboty, ale kto sa bude starať o Michel? A v noci? Nemala

náladu každú chvíľku vstávať k urevanému decku a tíšiť ho.

Dospela k jedinému záveru- musí sa vydať.

Doma sa už cítila príšerne. Rozhodla sa, že najlepším liekom je

práca. Vybrala sa teda do štúdia. Mala v pláne požiadať

niekoho zo štábu aby jej zohnali opatrovateľku pre Michel.

Keď zo schránky vyberala nezaplatené účty, zbadala

približujúcu sa pani Shawnovú. Riley začala mať obavy, či jej

nejde stará pani vynadať za to, že vyhodila jej syna.

,,Dobrý deň“ zakričala už z diaľky, snažila sa tváriť nenápadne,

ako keby sa nič nestalo. ,,Srdiečko moje, dobré ránko, dávno

som ťa nevidela“ Nakoniec sa ukázalo že ani pani Shawnová

sa nechystala robiť vedu z toho večera s Natom. Desiatky

minút stáli vonku a rozprávali sa o bežných veciach.

,,...je to strašné! O Michel sa nestíham starať, musím chodiť

do roboty, sluha dal práve výpoveď! Nevládzem!“ ,,No.. keby

si nevyhodila môjho syna...“ Ajaj, už je to tu. Tohto sa Riley

najviac obávala- že začnú rozoberať Nata. No čo už..

nezostávalo jej nič len sa s tým popasovať.. ,,No, viete.. Nie je

môj typ, nezaslúžim si ho. Žijem veľmi rozhádzaným životom“

V tej chvíli Riley niečo napadlo- čo keby sa jej stará pani

postarala o dieťa? Zabila by tým dve muchy jednou ranou-

zmenila by tému a mohla by ísť do roboty. ,,Prepáčte, je mi

to veľmi trápne ale musím ísť do roboty. Nemohli by ste sa mi

chvíľu postarať o malú?“ ,,Ale samozrejme, zlatko“

Riley sa tak veľmi tešila do roboty, až doslova bežala. Film síce

kvôli tehotenstvu nezískala, no ponúkli jej inú rolu-

v tematickom filme z 18. storočia. Dnes sa natáčaniu scén

venovali len chvíľku, priestor dali skôr foteniu na reklamné

pútače.

Počas fotenia jej zavolal producent, aby sa dostavila na

koncert. Takže hneď ako skončila v ateliéri, utekala do divadla

odohrať dve hodiny rocku. Po skončení sa konala ešte malá

autogramiáda, fanúšikovia chceli podpis svojho idolu. Ako by

toho ešte nebolo dosť, keď Riley popodpisovala všetky

pamätníky, prišla k nej Kornélia Gothová a požiadala ju, či by

nemohla usporiadať malý koncert na jej oslave narodenín.

Riley slušne odmietla.

Keď odchádzala z divadla bolo už po polnoci. Príšerne ju

bolela hlava, preto výnimočne dala prednosť nohám pred

limuzínou. Domov to bolo asi dvadsať minút, preto sa

rozhodla že sa prejde. Keď bola už takmer v polovici cesty,

začula šuchot. Obzrela sa, nikoho nevidela. Vtom zbadala

malú veveričku. Vydýchla si, no stále mala zvláštny pocit,

akoby ju niekto sledoval. Keď začula ďalší šuchot, bola si tým

už istá..