bezpeČnostnÁ analÝza

BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZA

BEZPEČNOSTNÁ ANALÝZAKtokoľvek, kto sa kedy snažil vedome niečo chrániť - zabezpečiť pred

možným nebezpečím, konal tak na základe určitej úrovne poznania. Jeho poznanie určitých skutočností mu potom umožnilo definovať:

• cieľ zabezpečenia (v zmysle dosiahnutia určitého definovaného žiadaného stavu - istoty),

• objekt zabezpečenia (t. j. život alebo zdravie fyzickej osoby, vlastnícke a obdobné práva osôb, organizácií, inštitúcií a štátu a záujem jednotlivcov, organizácií, inštitúcií a štátu),

• spôsob a prostriedky zabezpečenia,• materiálové a finančné náklady na vykonanie zabezpečenia,• termíny, dokedy je zabezpečenie nutné realizovať,• osoby, ktoré za vykonanie zabezpečenia nesú osobnú

zodpovednosť.

Bezpečnostná analýza

• Bezpečnostná analýza je dôležitým východiskom pre proces syntézy získaných poznatkov a

• vypracovania bezpečnostnej politiky

• vypracovania bezpečnostného projektu, ktorého úlohou je stanoviť úplne konkrétne opatrenia, ktorými bude dosiahnutý cieľ definovaný bezpečnostnou politikou.

Bezpečnostná analýza

Bezpečnostná analýza je systémový proces, ktorý v zásade zahŕňa etapy:– analýzu bezpečnostného prostredia– analýzu rizík– popis objektu ochrany (chránené záujmy)– určenie možných spôsobov napadnutia

chráneného záujmu– návrh technických, organizačných

a administratívnych opatrení.

Význam bezpečnostnej analýzy

Poznanie určitých skutočností umožňuje definovať:• cieľ zabezpečenia (v zmysle dosiahnutia určitého

definovaného žiadaného stavu - istoty),• objekt zabezpečenia (t. j. život alebo zdravie fyzickej

osoby, vlastnícke a obdobné práva osôb, organizácií, inštitúcií a štátu a záujem jednotlivcov, organizácií, inštitúcií a štátu),

• spôsob a prostriedky zabezpečenia,• materiálové a finančné náklady na vykonanie

zabezpečenia,• termíny, dokedy je zabezpečenie nutné realizovať,• osoby, ktoré za vykonanie zabezpečenia nesú osobnú

zodpovednosť. (Brabec, 2001, s. 50-51.)

Analýza bezpečnostného prostredia

Predmet analýzy vo vzťahu ku konkrétnemu objektu ochrany:

• Informácie o urbanistických charakteristikách prostredia • Informácie o charakteristikách objektu ochrany • Informácie o sociálnych kriminogénnych faktoroch • Informácie o kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch

kriminality • Informácie o stave na úseku ochrany majetku a objektov • Informácie o stave názorov a nálad, postoji občanov ku

kriminalite • Informácie o prírodných podmienkach • Informácie o stabilných i mobilných zdrojoch priemyselných

havárií

Analýza bezpečnostného prostredia

• Výsledkom tejto etapy bezpečnostnej analýzy je definovanie predpokladov rizík sociálnej, technickej a environmentálnej povahy, ktoré môžu ohroziť chránený záujem - život alebo majetok občanov a právnických osôb.

Používané metódy bezpečnostnej analýzy

• Medzi takéto analýzy patrí napr. analýza PEST, modifikovaná analýza zdrojov a predovšetkým analýza SWOT. Veľmi dobre použiteľné sú i niektoré metódy popisnej štatistiky, napr. Paretov diagram a iné druhy diagramov. Na vytvorenie bezpečnostnej analýzy môžeme použiť rad technických a rôznych iných prístupov na vyhodnotenie súhrnu získaných informácií a dát .

Popis objektu ochrany a chráneného záujmu

Pod pojmom objekt ochrany sa rozumie predmet, osoba alebo informácia, ktorá je v pozornosti subjektu s protispoločenskými cieľmi, a na ochrane ktorého má spoločnosť záujem. Za objekt ochrany budeme považovať aj stavebný objekt, v ktorom je umiestnený určitý chránený záujem.

Popis objektu ochrany zahrňuje

a) Definovanie typu objektu podľa:• určenia napr. prevádzková budova alebo stavba,

budova alebo stavba občianskej výstavby ( tiež obchodné, administratívne, zdravotnícke objekty), objekty , budova alebo stavba na bývanie, ostatné. Definovanie typu objektu podľa určenia má význam pre určenie rizikovosti objektu.

• vyhotovenia, napr. murovaný, kovový, betónový, železobetónový, drevený, iný typ. Definovanie typu objektu podľa vyhotovenia má význam pre určenie jeho pasívnej odolnosti voči narušeniu.


b) Popis dislokácie objektu spočíva v určení jeho polohy v danom urbanistickom prostredí:

• objekt v extraviláne, tzn. ležiaci mimo zastavanej časti sídliska, obce, mesta;

• objekt v intraviláne, tzn. ležiaci v sídelnej (hromadnej) zástavbe, pričom môže byť ďalej špecifikovaný ako jednotlivý objekt, v radovej zástavbe, v obytnom dome a pod.

• ťažko dosiahnuteľný objekt, napr. v horských a zalesnených oblastiach bez prístupových komunikácií.


c) Popis rozmiestnenia chránených priestorov (zón) znamená presnú špecifikáciu polohy chránených priestorov (zón) v chránenom objekte.

Podľa štruktúry objektu môžu byť chránené priestory rozmiestnené napr. v suteréne, na prízemí, na poschodí alebo v podkroví.


d) Popis okolia objektu má význam pre riešenie otázok perimetrickej (obvodovej) ochrany objektov. Vzhľadom k dislokácii objektu môžeme definovať :

• voľné, prehľadné a kontrolovateľné okolie,

• neprehľadné, ťažko kontrolovateľné okolie.


e) Popis objektu z hľadiska prístupových ciest :• počtu prístupových ciest na objekt s napr. jednou,

dvoma alebo viac prístupovými cestami,• kontrolovateľnosti prístupových ciest na objekt, napr. s

kontrolovateľnými (ulice, cesty, voľné plochy, ale i okná, dvere a pod.), alebo nekontrolovateľnými prístupovými cestami (lesný porast, pivnice, povaly, vetracie šachty, potrubné šachty, garáže spojené s domom a pod).

• priechodnosti prístupových ciest pre dopravné prostriedky na objekt s priechodnými alebo nepriechodnými , resp. zjazdnými alebo nezjazdnými prístupovými cestami.


f) Popis stavebných prvkov objektu ochrany spočíva v popise a ohodnotení prvkov ktoré tvoria plášť objektu a sú prejavom celkovej konštrukcie objektu. Sem patria múry, podlahy, stropy a strechy budov. Hodnotí sa predovšetkým ich mechanická odolnosť proti prelomu. Z hľadiska týchto kritérií môžu byť ohodnotené ako :

• ľahko prekonateľné,• prekonateľné,• so zvýšenou pasívnou bezpečnosťou.


g) Popis otvorových výplní, ktoré predstavujú vstupy a výstupy objektov. Ich kvalita a mechanické zabezpečenie ovplyvňujú celkovú pasívnu bezpečnosť objektu. Patria sem najmä dvere, okná, balkóny, balkónové dvere, rôzne druhy vetracích otvorov, mreže, rolety, žalúzie, okenice apod. Dôležitá je ich prelomová odolnosť[1] a ich kvalita sa vyjadruje príslušnou bezpečnostnou triedou.

•[1] Prelomová odolnosť otvorových výplní sa vyjadruje časom, ktorý potrebuje páchateľ na prekonanie prekážky a dosiahnutie chráneného záujmu.


h) Hodnotenie existujúceho systému ochrany objektu spočíva v posúdení súčasného stavu ochrany chráneného objektu. Pritom sa posudzuje:

• stav klasickej ochrany - zahŕňa predovšetkým prvky perimetrickej (obvodovej), plášťovej ochrany a ochrany otvorových výplní.

• Stav fyzickej ochrany objektu, ktorá spočíva v bezprostrednom strážení objektu (priestorov) fyzickými osobami (strážnici, vrátnici, pracovníci SBS a pod.).

• Stav režimovej ochrany - napr. pohyb osôb a vozidiel v chránenom objekte (priestore), kľúčový režim, materiálový a expedičný režim, režim návštev,

• Posúdenie použitých technických prostriedkov ochrany - sú zabezpečovacie systémy alebo poplachové systémy, ktoré slúžia na ochranu osoby, majetku a chránených objektov pred neoprávnenými zásahmi, sledovanie pohybu a prejavu osoby v objekte a jeho okolí.


i) Popis druhu chráneného záujmu. Základné členenie chráneného záujmu je na:

• hmotný chránený záujem, ktorý sa môže ďalej členiť na:

- statický : monolitický, alebo členený,

- mobilný: cennosti, drogy, jedy, zbrane, výbušniny,...• nehmotný chránený záujem, ako napr. informácie,

know-how, výrobná dokumentácia, dobré meno spoločnosti a pod.

• osoby ( ústavní činitelia, súkromné osoby – podnikatelia, umelci pod.).


j) Definovanie hodnoty chráneného záujmu. Podľa tohto kritéria môžeme členiť hodnotu chráneného záujmu na :

• vyčísliteľnú, ak je možné hodnotu vyjadriť vo finančnej podobe,

• nevyčísliteľnú, ak hodnota chráneného záujmu nemôže byť vyjadrená finančne (napr. ľudský život, vzácne umelecké a historické predmety a pod.).

Definovanie hodnoty chráneného záujmu umožní vyjadriť veľkosť dôsledku bezpečnostného rizika.


k) Hodnotenie významu chráneného záujmu môže byť vykonané buď podľa objektívnych alebo subjektívnych kritérií.

• Použitie objektívnych kritérií bude použité v prípade posudzovania chráneného záujmu, ktorý má celospoločenský význam a v prípade jeho ohrozenia (znehodnotenia, zneužitia, poškodenia) môže dôjsť k negatívnym dôsledkom s dopadom na celú spoločnosť (napr. energetické systémy, komunikačné uzly, sklady a pod.).

• Použitie kritérií subjektívneho charakteru bude aktuálne v prípade posudzovania chráneného záujmu, ktorý má určitý význam pre obmedzený okruh osôb, príp. menšie spoločnosti.

V závislosti na použitých kritériách môže byť význam chráneného záujmu hodnotený ako malý, veľký, veľmi veľký ap.


l) Popis umiestnenia chráneného záujmu má veľký význam pre následné riešenie spôsobu jeho ochrany. Vychádza sa pritom z metodiky použitej pri popise objektu ochrany. Dôraz treba položiť na podrobný popis priestorov, v ktorých je chránený záujem umiestnený a na popis prístupových ciest k nemu.

Prehľad zraniteľných miest

Zraniteľnosť objektu (chráneného priestoru) je vyjadrenie možnosti:

• s akou môžu byť časti objektu a/alebo chráneného priestoru (stavebné prvky, otvorové výplne) alebo prvky systému ochrany objektu a chráneného priestoru (MZP, TZP, režimové opatrenia a pod.) prekonané identifikovanými ohrozeniami,

• ako môžu byť osoby (zamestnanci, príslušníci FO) nápomocní útočníkovi k získaniu neoprávneného prístupu k utajovaným skutočnostiam,

• ako môže byť spôsob manipulácie s utajovanými skutočnosťami zneužitý na získanie prístupu k utajovaným skutočnostiam,

• ako môže dané ohrozenie narušiť, resp. ochromiť bezpečnosť objektu,

Prehľad zraniteľných miest

Rozhodujúcimi kritériami pre spracovanie prehľadu zraniteľných miest chráneného objektu je :

• úroveň pasívnej bezpečnosti stavebných prvkov objektu,

• úroveň odolnosti proti vlámaniu pre použité mechanické zábranné prostriedky,

• úroveň prelomovej odolnosti úschovných objektov,• bezpečnostná trieda použitých prvkov poplachových

systémov na hlásenie narušenia,• spôsob výkonu fyzickej ochrany,• možnosti zásahových jednotiek vykonať zásah na

zadržanie narušiteľa (páchateľa).

Prehľad zraniteľných miestStupnica ohodnotenia zraniteľnosti môže byť nasledujúca :• malá zraniteľnosť (M) – ak dané ohrozenie môže len ťažko

využiť zraniteľné miesto na ohrozenie objektu, osôb a činností, ktoré sa viažu k danému objektu,

• stredná zraniteľnosť (S) – ak existuje možnosť, že zraniteľné miesto bude daným ohrozením prekonané (využité na získanie prístupu k chránenému záujmu, alebo ohrozenie osôb a činností),

• veľká zraniteľnosť (V) – ak analyzované zraniteľné miesta môžu byť s vysokou pravdepodobnosťou využité na získanie prístupu k chránenému záujmu, resp. zraniteľné miesta nepredstavujú účinnú prekážku na zaistenie bezpečnosti objektu alebo osôb, ktoré sa v objekte nachádzajú, alebo činností, ktoré sa v objekte vykonávajú.

Výsledná zraniteľnosť objektu (chráneného priestoru) je daná hodnotou zraniteľnosti toho zraniteľného miesta, ktoré bolo ohodnotené ako najzraniteľnejšie.

Možné spôsoby napadnutia (ohrozenia) chráneného objektu

Úloha definovať AKO a KÝM môže byť napadnutý chránený objekt alebo ohrozený chránený záujem.

• krádež vlámaním, napr. - vylomenie zámky a vypáčenie dverí,- vniknutie cez okno,- vniknutie káblovými šachtami, vetracími šachtami

a pod.• krádež, • neoprávnené kopírovanie (rozmnožovanie),• odpočúvanie, • vyzradenie inou osobou a pod. • vytypovanie možného páchateľa

Hodnotenie odolnosti chráneného objektu

Jedným zo spôsobov , ako určiť odolnosť objektu či chráneného záujmu je vypočítanie koeficientu odolnosti, ktorý vychádza z kvality existujúceho (resp. navrhovaného) systému na zabezpečenie ochrany objektu.. S jeho pomocou potom môžeme exaktne stanoviť stupeň odolnosti konkrétneho objektu podľa nasledujúceho vzťahu:

• kde : KR - je koeficient odolnosti,• n - je počet MZP radených za sebou ako prekážka ;• Tz - je čas potrebný na zásah zásahovej jednotky (PZ,SBS,...) • Ti - je doba minimálnej prelomovej odolnosti jedného MZP .

Z

n

ii

R T

TK

1


Pre stanovenie času potrebného na zásah sa použije minimálne súčet nasledujúcich časov :

• čas vyhlásenia poplachového stavu ,• čas verifikácie poplachu,• čas vydania rozkazu na zásah,• čas prípravy zásahovej jednotky (ak je

potrebný),• čas presunu na miesto zásahu.


Pri výpočte časov potrebných na prekonanie existujúceho (navrhovaného) zabezpečovacieho systému a na zásah zásahovej jednotky je potrebné vychádzať z najmenej priaznivých podmienok, tzn. že :

• páchateľ zaútočí v mieste, kde je minimálny počet prekážok (MZP a pod.),ktoré mu bránia v zmocnení sa chráneného záujmu,

• zásahová jednotka bude musieť prekonať maximálnu možnú vzdialenosť (od stanovišťa stáleho výkonu služby k miestu , kde sa nachádza páchateľ

bezpeČnostnÁ analÝza

Documents