R o č n í k X V I .

a s a

n i v e r z í t a S P R A V O D A J U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O

B r a t i s l a v a , a p r i 1 1 9 7 0. Č í s l o

f

Slávnostné zhromaždenie Vedeckej rady UK k 100. výročiu narodenia Vladimíra Iľjiča Lenina

Dňa 10. aprí la t . r . bolo v aule Univerzity Komenského v Brat i s lave s l á v n o s t n é zasadanie V e d e c k e j r a d y UK, rozš í rené o v e d e c k é r a d y f a k ú l t a o zás tupcov š t u d e n ­tov a zamestnancov univerzi ty . Slávnostné zhromaždenie sa konalo pri prí ležitost i 100. výročia narodenia Vladi­míra I ľ j iča LENINA.

Pri otvorení s lávnostného zasadania p r o r e k t o r UK p r o f e s o r RNDr. PhMr. Milan MANDÁK, CSc., uv iedol : „Univerzita Komenského v Brat is lave, nosi teľka Radu republiky, p o v a ž u j e o s l a v y s t é h o výročia narodenia V. I. LENINA za mimoriadnu udalosť. Priebeh os láv p o v a ž u j e za veľmi dôležitú súčasť s v o j e j ideovovýchovnej č in­nosti . .

Na zasadnut í s a zúčastni l i okrem členov vedeckých r á d t í to host ia : docent dr . J á n TURKOTA, CSc., z Mini­s t e r s t v a š k o l s t v a S l o v e n s k e j s o c i a l i s t i c k e j republ iky; Rudolf JURÍK, CSc., z Mestského v ý b o r u KSS; konzu­lárny zbor v Brat i s lave v tomto zložení — k o n z u l Zväzu s o v i e t s k y c h social is t ických republ ík Alexander BIRJU-KOV, generá lny konzul P o ľ s k e j ľ u d o v e j republ iky J a n KOWARZ, generá lny konzul N e m e c k e j d e m o k r a t i c k e j republ iky E r n s t DUBKE a generá lny konzul B u l h a r s k e j ľ u d o v e j republ iky S t e f a n VELIČKOV. Z českos lovenských v y s o k ý c h škôl boli zas túpení : p r o f e s o r d r . Vladimír RY­PÁČEK, DrSc., p r o r e k t o r Univerzity J. E. Purkyňu v Brne; p r o f e s o r dr . Frant i šek GAZÄREK, CSc., r e k t o r Palackého univerz i ty v Olomouci; p r o f e s o r dr . techn., Ing. arch., Ing. Ladis lav BEISETZER, CSc., prorektor S l o v e n s k e j v y s o k e j školy t e c h n i c k e j v Brat i s lave; docent Ing. Milan ŠLESÄR, CSc., p r o r e k t o r V y s o k e j školy t e c h ­n i c k e j v Košiciach; docent Ing. arch. Dušan KUZMA, p r o r e k t o r V y s o k e j ško ly v ý t v a r n ý c h umení v Brat i s lave a delegácia ekonómov z Univerzity Martina Luthera v Hal le-Wittenbergu, k t o r á s a zúčastni la v Brat i s lave na u n i v e r z i t n e j v e d e c k e j konferenci i . V k u l t ú r n e j č a s t i p r o g r a m u s lávnostného zasadania v e d e c k ý c h r á d vys túp i l i : Slovenské kvar te to , Slovenskí madrigal i s t i a s recitáciou J á n RYBÄRIK, člen N o v e j s c é n y v Brat i s lave.

Slávnostný p r e j a v na t é m u „LENIN — MYSLITEĽ 20. STOROČIA" predniesol a k a ­demik p r o f e s o r PhDr. RNDr. Igor HRUŠOVSKÝ, DrSc., (na obr .) Uvedieme r e s u m é z j e ­h o p r e j a v u .

Celé Leninovo revolučné ús i l ie bolo inšpirované ide­ovým a revolučným odkazom zakladateľov marximu, k t o r ý v nových h i s tor ických podmienkach ď a l e j r o z ­v í j a l .

Lenin osobitne zdôrazňoval, ž e m a r x i z m u s nie j e n i ­j a k á s e k t á r s k a a s k o s t n a t e n á náuka, a le ž e j e cent rá l­nou vedeckou teóriou a metódou r o z v o j a s v e t o v e j civilizácie. Podľa j e h o s lov m a r x i s t i c k á dia lekt ika j e účinným pros t r iedkom úspešného b o j a proti i d e o v e j s t rnulost i , s o f i s t i k e a elekticizmu, u m o ž ň u j e p r e s n e v y ­badať t e p doby a t v o r i v ý m spôsobom r ieš iť j e j problémy.

V rôznych e tapách d e j í n marxizmu-leninizmu s a po­dľa potr ieb spoločenskotr iedne j p r a x e u p l a t ň u j ú rôzne j e h o zložky. To v š a k podľa Lenina neznamená, ž e j e p r í p u s t n é k e d y k o ľ v e k ignorovať niektorú s t r á n k u m a r ­x i z m u ; t o iba značí, ž e p r e v a h a z á u j m u o n iektorú s t r á n k u nezávis í na s u b j e k t í v n y c h želaniach, a le na s ú h r n e his tor ických podmienok. Riešenie hociktorého dobového problému t r e b a osnovať na analýze d a n e j h i s ­t o r i c k e j s i tuácie v j e j komplexnost i .

Leninovo epochálne dielo t r e b a ponímať nie izolovane od konkrétnych súvis los t í h i s t o r i c k e j epochy, v k t o r e j žil, tvor i l a pôsobil. Nepochopíme ho celkom adekvátne, a k ho v y t r h á v a m e z týchto súv i s los t í . Mimo his tor ického začlenenia j a v í sa j e h o dielo s k ô r a k o s ú b o r poučiek než konkrétne smernice konania.

Z o b j a v u úlohy s p o l o č e n s k e j p r a x e ako konkré tno-d e j i n n e j báze poznávacieho p r o c e s u v y p l ý v a , ž e a j s a m a marx i s t ická f i lozofia má c h a r a k t e r o t v o r e n e j š t r u k t ú r y , a t o t a k po s t r á f l k e j e j teoret ického obsahu, a k o a j po s t r á n k e j e j d e j i n o t v o r n e j akt iv i ty . V oboch t ý c h t o z r e -teľoch s a po Marxovi a Engelsovi n a j v ý r a z n e j š i e p r e j a v i l p r á v e VLADIMIR ICJIČ LENIN.

Z vedeckého života A n t r o p o l o g i c k ý v ý s k u m . Dňa 9. marca 1970 začali pracovníci Katedry antro­

pológie Prírodovedeckej fakul ty Univerzity Komenského v Bratislave v j e d n e j z na j s tarš ích obcí antropologický výskum Oravy; na výskume s a podieľa t iež Oravské m ú ­zeum. Cieľom výskumu j e dokumentárne zachytiť cha­rakterist ické č r t y Oravčanov, k toré postupne s t iera in­dustrializácia Oravy a s ňou postupujúca migrácia oby­vateľstva. Pri s v o j e j práci vychádza jú výskumníci z e š t e nedávneho zvyku Oravčanov ženiť a vydávať s a len v rámci s v o j e j obce alebo blízkeho okolia. Tento^ zvyk spôsobil, že jednotl ivé obce s a vyznaču jú charakter i s­tickými črtami ľudí a mnohí, n a j m ä starousedlíci si po­držali podnes č r t y svoj ich predkov. Môže to byť jednak v ý š k a a s tavba tela, f a r b a očí, k r v n á skupina a podobne. Vlastný v ý s k u m pozostáva z lekárskeho vyšetrenia, in­dividuálneho fotografovania a merania. Antropologický výskum Oravy j e súčasťou komplexného výskumu k a r ­patského oblúku. Vedie ho univerzitný profesor MUDr. RNDr. Jindřich Antonín VALŠIK, DrSc., vedec známy svoj imi výskumami v zahraničí, n a j m ä v severovýchod­n e j Afr ike .

* * *

M e d z i n á r o d n ý m i e r o v ý s e m i n á r .

V p r v e j polovici marca 1970 bol v Novom Smokovci Medzinárodný mierový seminár pri príležitosti 100. v ý ­ročia narodenia Vladimíra Iľj iča LENINA. Po otváracích slovách predsedu Československého mierového výboru profesora Dalibora M. KRNU, r e f e r á t na tému „Leninov vplyv na vývin politického myslenia v ČSSR včera a dnes" predniesol kandidát OV KSČS prof. dr. Vladimír RUML. Niekoľkými poznámkami k h lavne j téme vystúpil vedúci ideologického oddelenia ÚV KSČS dr. Vasií BEJ-DA, CSc. Úvodom bohate j diskusie si účastníci vypočuli z gramafónove j platne originálny záznam LENINOVHO p r e j a v u „Čo j e to sovietska moc".

* * *

S e k c i a d e t s k ý c h c h i r u r g o v n a S l o v e n ­s k u .

V rámci federácie n a š e j v las t i vznikla na Slovensku Sekcia detských chirurgov pri S lovenskej chirurg icke j spoločnosti. Pracovnú poradu a zároveň ustanovujúcu schôdzu novovzniknutej sekcie mali detskí chirurgovia dňa 13. marca 1970. Do Bratis lavy na toto podujat ie s a zišlo v y š e 70 odborníkov z celého Slovenska. Za predse­du Sekcie detských chirurgov zvolili profesora MUDr. Milana KRATOCHVÍLA, DrSc., vedúceho Katedry d e t s k e j chirurgie na L e k á r s k e j f a k u l t e Univerzity Komenského v Bratislave.

Na podujat í odznelo jedenásť odborných prednášok; hlavná téma bola „Vrodené chyby zažívacieho ú s t r o j e n ­s t v a " .

* * *

1 5 0. v ý r o č i e n a r o d e n i a b á s n i k a A. B. S 1 á d k o v i č a.

V tomto roku os lavujeme 150. výročie narodenia veľ­kého slovenského básnika A n d r e j a Braxatorisa SLÄD-KOVIČA. Po celom Slovensku s a uskutočňuje viacero slávnostných podujatí . Predstavitel ia s lovenských k u l ­túrnych inštitúcii spolu s o zástupcami Zväzu sloven­ských spisovateľov si uctili pamiatku tohto veľkého slovenského spisovateľa kladením vencov na jeho hrob v Radvani 27. marca 1970. Kyticu červených kvetov po­ložili a j k j eho buste s t o j a c e j pod radvanským e v a n j e ­lickým kostolom, kde pôsobil od roku 1856 až do s v o j e j smrt i v roku 1872. V rámci týchto os láv v Krupine — v rodisku SLÄDKOVIČA v dňoch 19. a 20. marca 1970 bol seminár osvetových pracovníkov a učiteľov, na k t o ­rom vystúpili naši poprední odborníci z l i teratúry. Na rodnom dome básnika odhalili pamätnú tabuľu.

V y z n a m e n a n i e u č i t e ľ o m .

Dňa 27. marca v aule Univerzity Komenského v Bra­tis lave bolo s lávnostné vyznamenávanie učiteľov a škol­ských pracovníkov pri príležitosti Dňa učiteľov.

Predseda Slovenského odborového zväzu pracovníkov školstva ČSR Josef ERNEST, rektor Univerzity Komen-účastníkov slávnostného zhromaždenia, delegáciu ÚV KSS na čele s členom predsedníctva a tajomníkom ÚV KSS doc. dr. Ľudovítom PEZLÄROM, CSc., a delegáciu vlády SSR vedenú j e j podpredsedom Ing. Štefanom SÄ-DOVSKÝM, CSc., ministra školstva SSR dr. Mateja LÚ-ČANA, ministra zdravotníctva SSR doc. MUDr. Vladimíra ZVARU, DrSc. Prítomný bol a j zástupca ministerstva školstva ČSR Josef ERNEST, rektor Univerzity Komen­ského v Bratislave profesor MUDr. Emil HURAJ, DrSc.

Účastníkov slávnostného zhromaždenia pozdravil l is­tom a j predseda vlády SSR profesor dr. Peter COLOTKA, CSc.

* * •

L i t e r á r n a s ú ť a ž poslucháčov Filozofickej f a ­kulty Univerzity Komenského v Bratislave pri príleži­tosti 25. výročia oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou.

Dekan f i lozof ickej fakul ty Univerzity Komenského v y p i s u j e dňom 5. f ebruára 1970 súťaž študentov Filozo­f i c k e j f a k u l t y UK na l i terárne práce z odborov; 1. próza, 2. poézia, 3. l iterárna e s e j .

Podmienky súťaže s ú : — práce podľa uvedených odborov m a j ú mať tento

rozsah: 1. próza minimum 20 s t rán 2. poézia — súbor minimum 15 básní 3. l iterárna e s e j — minimum 20 strán.

Práce treba odoslať do 1. X. 1970 na Dekanát FF UK v Bratislave.

— Práce posúdi komisia učiteľov fakul ty v tomto zlo­žení: prof. dr. M. GAŠPARlK, CSc., predseda; doc. dr. Milan RÚFUS, CSc., zástupca predsedu; členovia: prof. dr. Mi­lan PIŠÚT, DrSc; doc. dr. Ján SlEVČEK, CSc.; dr. Pavel BUNČÄK; doc. dr. Jozef FELIX, CSc., prof. dr. Elemír TERRAY, CSc.

Výsledky súťaže predloží komisia a návrhmi na ud-meny v k a ž d e j kategórii t a k t o : I. cena — 1500 Kčs; II. cena — 1000 Kčs; III. cena — 500 Kčs do 1. novembra 1970.

Dekan udelí odmeny poslucháčom dňa 7. novembra 1970 pri príležitosti osláv 53. výročia V e ľ k e j októbrove j social ist ickej revolúcie.

Prof. dr. František Vartík, CSc., dekan FF UK

Oznamy Dňa 16. marca 1970 sa uskutočnilo v spoločenskej

miestnosti botanicke j záhrady zasadanie kolégia rektora Univerzity Komenského v Bratislave s predstavenstvom Stavebného bytového družstva UK.

Na zasadnutí s a riešili otázky v z á j o m n e j spolupráce a spoločných akcií, k toré jedno z najväčších bytových družstiev v ČSSR chce spoločne s vedením univerzity v najbližšom období uskutočniť. V súčasnosti má SBD UK v y š e 4000 členov, z nich viac ako 1500 e š t e nebýva. V posledných rokoch v prideľovaní družstevných bytov j e kalamitná situácia. Napríklad na s tavebné obdobie 1970/1971 univerzitné družstvo dostalo iba 26 jednoizbo­vých bytov. Predstavenstvo SBD UK sa v najbližších mesiacoch zameria na nábor členov i radov posluchá­čov univerzity.

*

V marci bola na Prírodovedeckej fakul te Univerzity Ko­menského založená skupina Slovenského zväzu ochran­cov prírody. Úlohou t e j t o organizácie j e poznávať, pro­pagovať a chrániť prírodu Slovenska, na jmä j e j chrá­nené územia. Práca, na k t o r e j sa budú zúčastňovať uči­telia a študenti, bude organizovaná v dvoch sekciách, a to geologicko-geografickej a botanicko-zoologickej.

— V. Dovina —

2

Výstavka modernej didaktickej techniky na FFUK „Proinde aurea este docentibus regula es t omnia presententur sensibus, quotquot possunt"

J. A. Comenius (Didactica, Cap. XX)

S týmto mottom usporiadal Kabinet moderných učeb­ných pomôcok pri Katedre pedagogiky vysokých škôl FF UK vo február i t. r . výs tavku didaktických pr ís tro­j o v a zariadení, ktoré s ú vhodné p r e vysokoškolskú v ý ­učbu, a k toré môžu prispieť k j e j modernizácii. Výs tavka mala predovšetkým ukázať učiteľom najnovšiu didak­tickú techniku podľa možnosti v prevádzke a poskytnúť im a j metodickú inštruktáž, ako túto techniku účinne využívať pri prednáškach a seminároch.

Exponáty tvorilo 31 pr í s t ro jov a zariadení zväčša a j s programom, ď a l e j plošné pomôcky (obrazy, mapy), kurzy pre jazykové vyučovanie a odborná literatúra o modernej didaktickej technike. Najväčšia pozornosť návštevníkov sa sústredila na spätné projektory, ktoré nahradzujú prácu na k las icke j tabuli a účinne doplňujú iné druhy projekcie. Malí by byť v k a ž d e j prednáškovej miestnosti tým viac, že spätný pro jektor MEOTAR v y ­rába u nás brat is lavská Meopta. Z nových typov pr í s t ro­j o v boli pozoruhodné kazetové premietacie pr í s t ro je na 8 mm film Super (náš výrobok KP-8-Super) a na 16 mm fi lm MEOCLUB AUTOMATIC, ktoré m a j ú svetové para­metre. Pre jazykové vyučovanie vystavovalo sa pojazdné jazykové laboratórium a slúchadlová súprava a j s pro­gramami.

V rámci v ý s t a v k y modernej didakt ickej techniky u s k u ­točnila s a prednáška o využívaní spätného pro jektoru (PhDr. D. Hapala, CSc.) a ukážková hodina v jazyko­vom laboratóriu, ktorá sa prenášala televíziou v uza­vretom kruhu (odb. as . Andrašíková— odb. as. A. Karc-zub).

Hoci výs tavka moderne j didakt ickej techniky trvala iba 4 dni, navštívilo j u veľa učiteľov nielen z brat i s lav­ských a slovenských, ale a j českých vysokých škôl. V ý ­stavka t a k prispela k l e p š e j informovanosti vysoko­školských učiteľov a súčasne ukázala, že modernizácia výučby na vysokých školách nemôže pokračovať bez vybavenia učební modernou didaktickou technikou. Žiaľ, v tomto smere naše vysoké školy zväčša zaos táva jú a j za strednými školami, pre k toré však mnohé pr ipravujú budúcich učiteľov.

Komenského myšlienku, uvedenú ako motto výstavky, sa ani na vysokých školách nepodarilo e š t e realizovať na úrovni n a š e j doby. Keby sa veľký učiteľ národov odrazu medzi nami objavil, vo väčšine prednáškových miestností našich vysokých škôl, by sa cítil ako doma.

-D. H.-

• Premietacia didaktická technika

• Spätné projektory rozličného typu

• Vyučovací s t r o j REPEXA a kazetový premietací prí­s t r o j TECHNICOLOR na 8 mm fi lm

• Časť vystavovaných učebných pomôcok

• Vystavovaná odborná literatúra г oblasti didaktickej techniky a jazykového vyučovania

--V

3

DRUŽOBNÁ Z M L U V A s Jerevanskou štátnou univerzitou podpísaná

Dňa 23. marca pri ja l prorektor UK profesor Ing. Milan MATULA, DrSc., prvého prorektora Štátnej univerzity v Jerevane profesora Karo Eranoviča CHAČATURJANA, doktora vied. Arménsky hosť priniesol návrh družobnej zmluvy, ktorú akademickí funkcionári oboch univerzít podpísali 26. marca.

9i

Profesor K. E. CHAČATURJAN počas svojho desať-denného pobytu v ČSSR nadviazal vedecké a osobné kontakty s našimi pedagógmi najmä na Prírodovedeckej fakulte UK, kde predniesol a j prednášku zo s v o j e j špe­cializácie — teoretickej chémie. Okrem toho navštívil katedry, ústavy, ako a j študentské domovy; pri jali ho na Ministerstve školstva SSR, prezrel si pamätihodnosti Bratislavy, Slovenska a a j iných našich miest.

V rozhovoroch s našimi pedagógmi a vedeckými pra­covníkmi si vymenil bohaté a cenné skúsenosti z oblasti organizácie vedeckovýskumnej a pedagogickovýchovnej práce na univerzitách. Vyjadril presvedčenie, že podpí­saná zmluva medzi jerevanskou a bratislavskou univer­zitou v budúcnosti prispeje k vzájmonému prehĺbeniu a obohateniu poznatkov našich a sovietskych pedagógov a študentov.

*

Z M L U V A

o vzájomnej spolupráci medzi Jerevanskou štátnou univerzitou (Arménska SSR, ZSSR) a Univerzitou

Komenského v Bratislave. Jerevanská štátna univerzita (Arménska SSR, ZSSR)

a Univerzita Komenského v Bratislave uzavreli v rámci plánu kultúrnej a vedeckej spolupráce medzi ZSSR a ČSSR zmluvu o vzá jomnej spolupráci.

Zmluva potvrdzuje úsilie vedeckých pracovníkov, š t u ­dentov a celých kolektívov univerzít uzavrieť medzi se­bou družobné vzťahy.

Obidve strany si budú v rámci rozvíjania družobných stykov poskytovať vzájomnú pomoc pri zdokonaľovaní učebného procesu, zvyšovaní úrovne vedeckej práce a zlepšovaní výchovnej činnosti kolektívov.

I. Za týmto účelom si budú zmluvné univerzity pravi­delne vymieňať: 1. po vzájomnom pozvaní vedeckých pracovníkov

(v počtoch a na dobu ako sú uvedené v medzi­národnom dohovore) za účelom prednášok, v ý ­meny skúseností a vzájmoných konzultácií v aktu­álnych otázkach vedy a techniky, ktoré zauj ímajú obidve univerzity;

2. študentov, ašpirantov a mladých vedeckých pra­covníkov na výučbu, stáže a výrobnú prax v rámci medzinárodnej dohody;

3. učebnú, učebno-metodologickú a vedeckú litera -túru, š tudi jné plány, programy ako a j bibliogra­fické vydania a anotácie vedeckých prác, ktoré ma jú univerzity k dispozícii.

II. Univerzity budú umožňovať uskutočňovanie spoloč­ných výskumov vedeckých problémov, ktoré budú zaujímať obidve strany a budú tiež spolupracovať na vytvorení spoločných autorských kolektívov na napísanie učebných pomôcok, vedeckých článkov a zborníkov o jednotlivých otázkach vedy a techniky.

III. Spoločenské organizácie oboch univerzít budú spo­lupracovať pri výmene skúseností vo výchovnej práci. Budú si vymieňať výstavky, dokumentujúce výsled­ky dosiahnuté na univerzitách, mnohotirážne noviny a napomáhať pri uskutočňovaní spoločných podujatí.

IV. Obe strany budú v súlade s predmetnou zmluvou raz za 2—3 roky vypracovávať pracovné plány spo­lupráce podľa vzájomného dohovoru, ktoré podlie­ha jú schváleniu príslušných ministerstiev školstva.

V. Zmluva nadobúda platnosť ihneď po j e j podpísaní.

Rektor Jerevanskej

š tá tne j univerzity Prof. M. G.

Nersisjan, DrSc. Rektor (na UK zmluvu podpísal Univerzity Komenského

prorektor prof. E. K. Prof. MUDr. Chačaturjan, DrSc.) E. Huraj, DrSc.

Gratulujeme pracovníkom Univerzity Komenského v Brati­

slave, ktorí sa v posledných týždňoch dožili svo­jich jubi leí :

70 rokov Eugen SOBOTA a Marcel SVORAD;

65 rokov odborný asistent Elemír SIMKO;

60 rokov František ZVONČEK, Martin EVINICH, Anton PETRAS, Krištof FABRY a Štefan HLUBINA;

55 rokov Ján FERIANC, Martin TRUBIROHA

a Rudolf ŠTEFUNKO;

*

Tiež blahoželáme pracovníčkam Univerzity Ko­menského, ústavov a zariadení UK, ktoré oslávili okrúhle výročie: Hermine BALÄŽOVEJ, Marte BRAUNSTEINEROVEJ, Emílii DANIELOVEJ, Márii GROIDLOVEJ, Sydónii KIRETOVEJ, Marte KOLLEROVEJ, prom. fil. Júlii POČAJSKEJ, Helene POLAČIKOVEJ, Zlatici TO­

MAS! OVEJ, Štefánii VERIŠOVEJ, Vilme BAKYTO-VEJ, Anne NEMCOVEJ, Márii ČUBOŇOVEJ, Anne JOZEFÍKOVEJ, Márii BOŠACKEJ, Edite SRVÄTKO-

VEJ, Márii VARGOVEJ, Márii IVANOVEJ

a Melinde UŠIAKOVEJ.

OPRAVA: V spravodaji „Naša univerzita" číslo 5 stala sa neprí­

jemná chyba. Na strane 5 sme písali o profesorovi MUDr. Teofilovi R. NIEDERLANDOVI, DrSc. Vo štvrtom odseku tretia veta má znieť: „Napísal dve vedecké monografie, okolo 160 vedeckých publikácií v domácich i zahranič­ných odborných časopisoch".

Prosíme profesora NIEDERLANDA a čitateľov o pre­páčenie.

4

.-J:Sm Dňa 2. marca sa dožil Н Н Щ Н 55 rokov profesor MUDr.

Ladislav CHMEL, DrSc., člen korešpondent SAV, vedúci Katedry dermato-venerológie (náukaokož-ných a pohlavných cho-robách) Lekár, f a k u l t y U K _

Jubilant sa narodil v Timosoare (Rumunsko), s t redo­školské štúdium absolvoval v Martine na gymnáziu, v y ­sokoškolské na L e k á r s k e j fakul te Karlovej univerzity v Prahe.

Jubileá f Jubileá f

Profesor CHMEL v minulosti zastával akademické funkcie, bol prodekanom L e k á r s k e j fakul ty UK a pro­rektorom UK. Už devätnásty rok j e vedúcim katedry, od roku 1957 j e vedúcim mykologického laboratória (mykológia-náuka o hubách), od roku 1965 j e vedúcim Kabinetu mykológie na Ústave pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave.

Profesor CHMEL od počiatku s v o j e j činnosti na fakul­te s a plne zapojil do pedagogickej práce. Je autorom a spoluautorom desiatich publikácií, niektoré z nich vyšli vo viacerých vydaniach. Okrem starostl ivosti o v ý ­učbu poslucháčov v Bratislave a Martine sa systematicky zaoberá i odbornou výchovou školských a zdravotníc­kych pracovníkov pridelených na kožnú kliniku. Je ško­liteľom viacerých vedeckých ašpirantov, z k t o r ý f h mnohí obhájili už kandidátske dizertačné práce.

Na poli vedeckovýskumnej činnosti j e profesor CHMEL uznávanou autoritou i v medzinárodnom meradle. Jeho práce poukazujú na široký z á u j e m o mykológiu, ale tiež o alergológiu (odbor, k t o r ý skúma p r e j a v y přecitl ivě­losti organizmu) a profesionálne dermatomykózy (kožné choroby spôsobené kožnou plesňou) a o odbory hranič­né. Vo s v o j e j v e d e c k e j činnosti s a mu podarilo vyriešiť r a d základných otázok epidemiológie, ekológie (vzťahy medzi organizmom a prostredím) a terapie (liečenia) dermatomykóz, ako a j obťažnú problematiku taxonomie (triedenia) kvasinkových mikroorganizmov. Vždy sa v e ­noval n a j v á ž n e j š í m úsekom v dermatológii ako zo zdra­votníckeho, t a k i verejno-polit ického hľadiska. Vytvori l a vychoval š iroký okruh vedeckých spolupracovníkov v o Výskumnom mykologickom laboratóriu, a l e a j z t e r é n ­nych dermatológov. Publikoval v y š e 70 prác a prednie­sol s tovku prednášok na domácich medicínskych fórach a 30 prednášok v zahraničí.

Členstvo v Medzinárodnej mykologickej spoločnosti, v Medzinárodnej spoločnosti pre tropickú dermatológiu j e uznaním dlhoročnej náročnej práce profesora CHME­LA, rovnako ako čestné členstvo vo viacerých zahranič­ných lekárskych spoločnostiach. Podobne a j voľba za člena korešpondenta SAV a udelenie hodnosti doktora lekárskych vied — DrSc. — s ú významnými domácimi uznaniami kval í t jubilanta.

Profesor CHMEL j e t iež autoritou v politicko-spolo-čenskom živote. Nie menší význam mali jeho funkcie na Lekárske j fakulte, na Rektoráte Univerzity Komenského, v redakciách odborných časopisov, v Čs. l e k á r s k e j spo­ločnosti J. E. Purkyňu, kde stál pri kolíske zrodu Slo­v e n s k e j odbočky dermatovenerologickej sekcie, jeho členstvo v edičných radách atď. Hlboký spoločenský dosah mali a m a j ú j eho funkcie v na jvyšš ích zdravot­níckych inštitúciách (Povereníctvo zdravotníctva, Mi­nisterstvo zdravotníctva).

Profesor MUDr. Ladislav CHMEL, DrSc., za s v o j u v e ­deckú, pedagogickú, publikačnú a v e r e j n ú činnosť dostal z latú medailu Univerzity Komenského, Medailu J. E. Purkyňu, vyznamenanie „Za zásluhy o v ý s t a v b u " a ďa l­šie uznania.

Dňa 4. marca oslávil 55 rokov významný sloven­s k ý básnik PhDr. Pavol BUNČÄK, odborný a s i s ­tent Katedry s lovenske j l i teratúry a l i terárne j v e ­dy na Filozofickej fakul­t e Univerzity Komenské­ho v Bratislave. Narodil s a v Skalici, k d e absol­voval s tredoškolské š t ú ­dium. Vysokoškolské š t ú ­dium skončil na brat i­s l a v s k e j f i lozof icke j f a ­kulte.

Jubilant j e od študentských rokov literárne činný. Od čias predmníchovskej republiky patril k socialisticky z m ý š ľ a j ú c e j skupine. V rokoch d r u h e j s v e t o v e j v o j n y ako publicista bol zameraný protifašist icky. Od oslobo­denia n a š e j v last i Sovietskou armádou pracoval ako r e ­daktor v orgáne ÚV KSS Pravda, kde viedol kultúrnu rubriku. Štyri roky bol redaktorom Kultúrneho života a tiež vedúcim redaktorom vo Vydavateľs tve Slovenský spisovateľ. V roku 1955 prešiel na Vysokú školu peda­gogickú a od zlúčenia t e j t o školy s Filozofickou fakul­tou UK už desať rokov pôsobí na univerzite.

Jubilant má širokú pedagogickú činnosť, n a j m ä pokiaľ ide o de j iny l i teratúry. Okrem n a j n o v š e j s lovenske j li­tera túry a teórie l i teratúry prednáša a j de j iny s v e t o v e j l i teratúry. Jeho teoretický z á u j e m s a s ú s t r e ď u j e na prieskum moderných a avantgardných smerov v n a š e j a západoeurópskej l i teratúre. Okrem umeleckých prí­spevkov veľa publ ikuje o problémoch poézie, na jmä v Slovenských pohľadoch. V minulosti zastával i teraz zastáva funkcie vo viacerých kultúrnych inštitúciách — v redakčných radách Slovenského vydavateľs tva k r á s n e j l iteratúry, Slovenského pedagogického nakladateľstva, ako člen muzeálnej rady pri Mestskom múzeu v Bra­tis lave atď.

PhDr. Pavol BUNČÄK vydal viacero básnických zbie­rok, j e tiež činný ako prekladateľ f r a n c ú z s k e j a poľske j poézie. Je členom Zväzu slovenských spisovateľov, bol viackrát vyslaný za hranice n a š e j v last i na rozličné spi­sovateľské konferencie a š tud i jné cesty. Pred piatimi rokmi dostal za l i terárnu a pedagogickú prácu š tá tne vyznamenanie „Za zásluhy o výs tavbu" .

Do ďalšieho života p r a j e m e mu veľa osobných a pra­covných úspechov!

Dňa 12. marca s a dožil 55 rokov Ján ZlGO, inži­nier I. stupňa v Kabinete antického s taroveku a medievalistiky na Filozo­f i c k e j fakul te UK.

Stredoškolské štúdium absolvoval v Lučenci, vysoko­školské vzdelanie nadobudol na Filozofickej fakul te UK Už počas štúdia pracoval vedecky v Jazykovom odbore Matice s lovenske j v Martine. Akt ívne bojoval v Sloven­skom národnom povstaní. Po oslobodení pôsobil na gymnáziách v Skalici, Malackách a Senici nad Myjavou.

5

Jubileá т Jubileá ? Jubileá ? Jubileá Od februára 1953 pracoval ako redaktor a prekladateľ Leninových a Marxových spisov v Slovenskom vydava­teľs tve polit ickej l iteratúry, roku 1956 ho sekretar iát ÜV KSS schválil za zodpovedného redaktora v Ústave de j ín KSS, po reorganizácii od roku 1962 pracoval v t e j i s t e j funkcii v o Vydavateľs tve polit ickej l i teratúry. V redakčne j práci s a pozitívne pre javi l i jeho odborné jazykové vedomosti, a k o a j znalosť viacerých jazykov. Početné základné diela klasikov marxizmu-leninizmu buď zredigoval alebo preložil do slovenčiny (Marxizmus a empiriokriticizmus. Filozofické zošity V. I. Lenina, Nemecká otázka a ďalšie). Svoju prácu vykonáva zodpo­vedne a svědomitě, spolupracovníkom ochotne radí a pomáha.

V ď a l š e j práci p r a j e m e mu veľa úspechov!

Dňa 14. marca oslávil 50 rokov profesor RNDr. Pavol PLESNlK, DrSc., vedúci Katedry f y z i c k e j geograf ie na Prírodove­d e c k e j fakul te UK.

Jubilant s tredoškolské štúdium absolvoval na gymná­ziu v Nitre a vysokoškolské na Prírodovedeckej fakulte UK, roku 1951 urobil doktorát — RNDr. Po štvorročnom pôsobení ako stredoškolský profesor roku 1949 prišiel na univerzitu a roku 1956 bol menovaný docentom. O tr i roky neskôr získal titul kandidáta vied — CSc., a p red dvoma rokmi obháj i l doktorskú dizertačnú prácu a z í s ­kal titul doktor geograf ickýdh vied — DrSc. Od roku 1960 j e vedúcim katedry, špecial izuje s a na biogeografiu.

Jubilant prešiel významnými akademickými, s t raníc­kymi a ďalšími funkciami, v ktorých urobil veľký k u s práce. Jeho odborné a spoločenské postavenie potvr­dzu jú a j ďalšie dôležité funkcie mimo univerzity, v SAV, v s v e t o v e j geogra f icke j organizácii (IGU), v praxi, v riadení odbornej geogra f icke j tlače, v usmerňovaní v ý v o j a odboru a jeho propagácie. Svojimi publikáciami a prednáškami na početných zahraničných univerzitách robí dobré meno UK a n a š e j vede. J e školiteľom vedec­kých ašpirantov z f y z i c k e j geograf ie. O jeho ocenení svedčí a j skutočnosť, že na požiadanie kolegov zo zahra­ničných univerzít u s m e r ň u j e výchovu troch zahranič­ných ašpirantov z biogeografie (z Ľubľany, Bukurešti a z Pau v o Francúzsku). Doteraz mu vyšli dve pubiká-cie, napísal 36 pôvodných vedeckých prác, viaceré boli publikované v zahraničných časopisoch, dve práce ko­lektívneho charakteru, sedem odborných prác, desiatky odborných správ, recenzií a posudkov, vyriešil tri v e ­deckovýskumné úlohy.

Profesor PLESNlK j e zakladateľom a hlavným pred­staviteľom modernej biogeografie v ČSSR. Vytvoril vlastnú koncepciu a metodiku biogeografických v ý s k u ­mov. Jeho práce m a j ú priekopnícky charakter. Osobit­ným prístupom a vlastnou metodikou rozpracoval problém horne j hranice lesa u nás, čo má a j v zahraničí značný praktický význam. Práve v t e j t o oblasti našli jeho práce ohlas v zahraničí.

6

Dňa 15. marca oslávil 75 rokov docent JUDr. Vladimír ČEBOTAREV, vedúci Katedry jazykov na Právnickej fakul te a Fakulte t e l e s n e j výchovy a športu UK.

Jubilant maturoval roku 1915 vo Voroneži. Ako vo jak skončil roku 1916 vo jenskú akadémiu v Odese, o rok neskôr dôstojnícku školu v Orienbaume. V Prahe absol­voval Ruskú právnickú fakultu roku 1926. Doteraz pre­šiel viacerými úsekmi just ičnej, p r á v n e j a pedagogickej praxe. V roku 1946 bol pr i ja tý do školských služieb ako profesor ruského jazyka a p r á v n e j vedy na V y š š e j hos­podárske j škole v Poprade, neskôr na Ruské gymnázium v Humennom a od roku 1953 p r a c u j e na univerzite, od roku 1963 j e vedúcim katedry.

Vo vnútornom živote školy a v s t y k u s univerzitami za hranicami a s ich katedrami sa pomoc docenta ČE-BOTAREVA stala neodmysliteľnou časťou riadenia chodu n a š e j univerzity. Ako pedagóg vychoval rad vedeckých ašpirantov. Významným spôsobom prispel k šíreniu r u s ­kého jazyka v prvých rokoch po oslobodení n a š e j vlasti Sovietskou armádou pri vzdelávaní všetkého učiteľstva n a j p r v v masových kurzoch a neskôr na pedagogickej fakulte a na V y s o k e j škole pedagogickej v riadnom štúdiu, ako a j v diaľkovom štúdiu v letných sústrede niach. Jubilant j e autorom mnohých učebných textov a učebníc, z ktorých viaceré s ú celoátátne. Publikačná činnosť docenta ČEBOTAREVA j e rozsiahla, svoj im za­meraním pre praktické potreby vysokoškolákov a vedec­kých pracovníkov neobyčajne záslužná a priekopnícka. Okrem toho veľa prekladá, n a j m ä pre potreby zložiek univerzity, ktoré udrž iava jú s t y k y s vedeckými praco­viskami a inštitúciami v Sovietskom zväze a ostatných socialistických kra j inách (doteraz bezplatne preložil okolo 8000 s t rán textov) . Jeho preklady sú na v y s o k e j j a z y k o v e j a š ty l i s t icke j úrovni.

V roku 1967 vláda republiky mu udelila čestný titul „Zaslúžilý učiteľ" za dlhoročnú prácu v o výchove a vzdelávaní mládeže a za obetavú v e r e j n ú činnosť. Vlani dostal s tr iebornú medailu Univerzity Komenského za záslužnú prácu na univerzite.

P r a j e m e mu veľa osobných a pracovných úspechov!

Dňa 11. apríla oslávil 55 rokov profesor MUDr. Viliam CHORVATU, člen Katedry chirurgie I na Lekárske j fakulty Univer­zity Komenského v Bra­tislave.

Jubilant sa narodil v Bodrovej, doktorát získal v roku 1939, docentúru dosiahol roku 1954 a od roku 1962 j e profesorom v odbore patológie a terapie chorôb chirur­gických. Pred príchodom na brat is lavskú univerzitu bol lekárom v Trnave a sekundárom v Košiciach.

Profesor CHORVÄTH j e vyznamenaný Vojnovým k r í ­žom, vojenskou medailou „Za zásluhy o ČSR", Radom SNP, Odznakom čs. partizána, čestným odznakom par t i­z á n s k e j brigády, československo-sovietskeho priateľstva, pamätnou medailou k 20. výročiu SNP, pamätnou m e ­dailou Univerzity Komenského, národnou cenou za zdra­vovědu, Kostlivého cenou za chirurgiu a ďalšími poctami.

Profesor CHORVÄTH j e zástupcom vedúceho I. chi­r u r g i c k e j kliniky a zástupcom vedúceho Katedry chi­rurg ie I na L e k á r s k e j f ak tu l te UK; bol predsedom k o ­misie pre veci š t ipendi jné a sociálne, členom edičnej komisie LF UK, pedagogickej komisie, predseda komisie pre pres tavbu lekárskeho štúdia. J e členom sekcie Čs. l e k á r s k e j spoločnosti J. E. Purkyňu, predsedom Sloven­s k e j odbočky chirurgicke j sekcie Čs. l e k á r s k e j spoloč­nosti J. E. Purkyňu, predseda chirurgickej sekcie, člen Francúzske j chirurgicke j spoločnosti v Paríži, Francúz­s k e j f lebologickej spoločnosti, proktologickej spoloč­nosti latinských kra j ín, Medzinárodnej angiologickej únie a ďalších spoločností. Vo s v o j e j v e d e c k e j práci s a z a ­meriava n a j m ä na otázky c ievne j chirurgie.

Do ďalšieho života p r a j e m e mu veľa osobných a pra-

Jubileum Dňa 12. apríla oslávil

70 rokov vedúci Kate-i r y astronómie, geofyziky в meteorológie, riaditeľ Ostavu meteorológie a klimatológie Prírodove­deckej fakulty Univerzity Komenského prof. RNDr. Mikuláš KONČEK, DrSc., člen korešpondent ČSAV a SAV, nositeľ Radu p r á ­ce.

Jubilant s tredoškolské štúdium ukončil v Leningrade. Po návrate do ČSR študoval na Prírodovedeckej f a k u l t e Karlovej univerzity v Prahe. Neskoršie s a s tal as i s ten­tom na univerzite, odkiaľ prešiel do Štátneho meteoro­logického ústavu v Prahe, kde v roku 1937 prevzal v e ­denie ústavu. V roku 1939 prešiel na Slovnensko, k d e organizoval meteorologickú službu. Roku 1943 s a habi­litoval na docenta a roku 1946 bol menovaný profeso­rom meteorológie.

Množstvo vedeckých prác, prednášok i populárno-vedeckých publikácií j e dokumentom jeho obsiahlej v e d e c k e j činnosti. Za svo jho pôsobenia v Bratislave pracoval hlavne v odbore synopt ickej meteorológie, v k t o r e j sa vypracoval na popredného odborníka a p r v ý uvere jni l významné vedecké práce z tohto odboru. O jeho v y n i k a j ú c e j v e d e c k e j úrovni svedčí a j rozsiahla publi­kačná činnosť a členstvo v početných zahraničných spo­ločnostiach. Okrem synoptickej meteorológie zaoberá sa a j problematikou klimatológie a v tomto odbore t iež vydal viacero originálnych prác.

Pedagogická činnosť profesora KONČEKA j e hodno­tená veľmi kladne. Prednášal p r e poslucháčov odbor­ného štúdia meteorológie, zo všeobecnej l e tecke j a s y ­noptickej meteorológie, viedol semináre z tohto odboru. Školí viacerých vedeckých ašpirantov z odboru mete­orológie a klimatológie. Od roku 1962 j e členom kolégia matematiky, fyziky, jadrového výskumu a astronómie SAV. J e predsedom s lovenske j skupiny Čs. meteorolo­g i c k e j spoločnosti, j e podpredsedom slovenského výboru vedecko-metodickej rady pre prírodné vedy Socialis­t i c k e j akadémie Slovenska. Zastáva dôležité funkcie v našich, zahraničných i zámorských vedeckých spo­ločnostiach.

Pra jeme mu veľa ďalších úspechov!

Návštevy ^ zahraničia Dňa 9. februára odcestoval na viacdenný pobyt do

Bulharskej ľudove j republiky akademik profesor PhDr. Vojtech FILKORN, DrSc., podpredseda Slovenskej aka­démie vied. Zúčastnil sa na oslavách 80. narodenín aka­demika Todora Dimitrova PAVLOVA. Akademik PAVLOV j e marxist ický filozof, estét, l i terárny kri t ik a spoločen­s k ý činiteľ. Celý s v o j život zasvätil rozvoju a rozkvetu bulharske j socialistickej vedy, kul túry a marxist icko-leninskej filozofie. Plným právom ho označujú za j e d ­ného z najvýznamnejš ích predstaviteľov bulharske j so­cial is t ickej vedy. Za bohaté dielo sa akademikovi PAVLOVOVI dostalo uznanie nielen doma, ale a j v z a ­hraničí. J e členom viacerých akadémií, čestným dokto­rom a profesorom viacerých univerzít. Roku 1948 sa

s tal čestným doktorom Karlovej univerzity.

*

Dňa 16. februára pricestoval do Bratislavy na d v o j ­dňovú návštevu dekan právnicke j fakul ty z Lodže pro­f e s o r dr. Waclav SZUBERT. Poľského hosťa pr i ja l 17. februára prorektor Univerzity Komenského profesor JUDr. Karol PLANK, CSc. Profesor SZUBERT predniesol na Právnickej fakul te UK prednášku na tému „Predpo­klady kodifikácie pracovného práva v Poľske j ľudovej republike".

*

V dňoch 3. až 5. marca sa konala v Budapešti medzi­národná konferencia expertov socialistických k r a j í n pod názvom „Štruktúra sys tému vysokoškolského vzdelá­vania v podmienkach vedecko-technicekj revolúcie".

Zo Slovenskej socialist ickej republiky s a na konferen­cii zúčastnil docent PhDr. Rudolf ŠTEFANOVIČ, CSc., vedúci Katedry pedagogiky vysokých škôl a prodekan Filozofickej fakul ty UK a z Ministerstva školstva SSR PhDr. Peter ONDREJKOVIČ.

*

Dňa 19. marca pr i ja l rektor UK v Bratislave profesor MUDr. Emil HURAJ, DrSc., v prítomnosti ďalších a k a ­demických funkcionárov tureckého hosťa — rektora uni­verzity v Ankare profesora dr. Ihsana DOGRAMACIHO (na obr.) a radcu tureckého veľvyslanectva v Prahe pána Kamila URASA. V pr ia teľ ske j besede si predstavitel ia oboch s t rán vymenili cenné skúsenosti z oblasti vedec­ke j , v ý s k u m n e j a pedagogickej práce, ako a j z práce s univerzitnými poslucháčmi a absolventmi.

*

N á v š t e v a z C h i l e . V marci prišla do Bratislavy z univerzity v o Valpa-

raise (Chile) pani Irmtrud König von Prinz. Cieľom j e j návštevy, počas k t o r e j sa oboznámila so systémom š t ú ­dia na jazykových katedrách FF UK a s prácou Univer­z i tne j knižnice, bolo nadviazať kontakty medzi Univer­zitou Komenského a univerzitou v o Vaiparaise. A j tá to návšteva j e znakom s t ú p a j ú c e j popularity Univerzity Komenského za hranicami.

covných úspechov!

7

SEMINÁR o profi le

vysokoškoláka

Katedra pedagogiky na Pedagogickej fakul te UK v Trnave usporiadala 19. februára 1970 seminár o profile vysokoškoláka — budúceho učiteľa základnej deväťroč­n e j školy, na ktorom zverejnil i výs ledky viacročnej v ý ­s k u m n e j práce.

Hlavný r e f e r á t predniesol prof. PhDr. Ondrej BALÄŽ, CSc., a oboznámil prítomných s cieľom v ý s k u m n e j p r á ­ce — zistiť t e r a j š í profi l poslucháča pedagogickej f a ­kulty, porovnať ho s o želateľným profilom budúceho učiteľa a na základe analýzy odporúčať opatrenia v prí­prave poslucháčov fakul ty .

Výskumom sa zistilo okrem iného toto: — na jv iac poslucháčov pochádza z robotníckych rodín, — na jv iac ich pochádza z miest, — počtom vysoko prevažu jú dievčatá nad chlapcami, — motívom pre voľbu učiteľského povolania j e predo­

v š e t k ý m jeho zaujímavosť, — voľba povolania s a d e j e uvedomene (75 % ) a už na

základnej deväťročnej škole, — poslucháči 4. ročníka m a j ú na jmenšie predstavy

o tom, čo očakáva jú od budúcnosti, — väčšina chce pôsobiť v mestách s t r e d n e j veľkosti, — prechod zo s t r e d n e j všeobecnovzdelávacej školy na

pedagogickú fakul tu sťažujú odlišné učebné metódy, množstvo učiva, jeho zložitosť, nedostatok š t u d i j n e j l iteratúry, rozdielne nároky na vedomosti,

— metódy výberu budúcich študentov s ú neuspokojivé (mal by s a skúmať vzťah k učiteľskému povolaniu a predpoklady jeho úspešného vykonávania),

— poslucháči na jv iac š t u d u j ú z konspektov, väčšinou individuálne a časovo najdlhšie cez skúšobné obdobie.

Študenti vyslovili v dotazníkoch tieto požiadavky: za­bezpečiť š tudi jnú literatúru, znížiť počet vyučovacích hodín, zostaviť p r i j a t e ľ n e j š í rozvrh hodín, zlepšiť prácu v seminároch a vzťahy vyučujúcich k študentom. Pro­f e s o r O. BALÄŽ na základe analýzy zistených faktov navrhu je : — vypracovať stabilné požiadavky na počet učiteľov zá­

kladných deväťročných škôl na niekoľko rokov do­predu,

— znížiť počet vyučovacích hodín na pedagogickej f a ­kulte,

— vypracovať systém hodnotenia študentov, — urobiť re formu štátnych záverečných skúšok a ob­

ha job diplomových prác, — doplniť učebné t e x t y a učebnice.

— zlepšiť výber študentov, — uľahčiť prechod študentov zo stredných všeobecno­

vzdelávacích škôl na pedagogické fakulty, — vypracovať sys tém prípravy diplomoviek. — zlepšiť spoluprácu s metodikmi (umožni to /riadený

Kabinet pedagogiky ZDS), — doplniť a viac používať pri v ý u č b e učebnú techniku. — hodnotiť vysokoškolských učiteľov h lavne podľa v y ­

učovacích výsledkov, — zlepšiť mimoškolskú činnosť študentov.

Koreferáty j j rednies l i doc. PhDr. KOVÁČ a doc. PhDr. J. VELIKANIC, CSc. Tiež odznelo desať diskusných prí­spevkov. Z koreferátov a diskusných príspevkov vyšli ďalšie návrhy na zlepšenie prípravy budúcich učiteľov: — zlepšiť svetonázorovú výchovu (KOVÄČ), — zriadiť psychologickú poradňu pre študentov

(KUDJA), — diferencovať pri hodnotení zápočet — klasif ikovaný

zápočet — skúška (VELIKANIC), — skúmať budúcich študentov už na s t r e d n e j všeobec­

novzdelávacej škole (LIPTAY), — vypracovať tematický plán pre pri j ímacie pokračo­

vanie (LIPTAY), — vydávať š tudentský časopis (KUDJA), — zlepšiť politickú výchovu (KUDJA), — zriaďovať v š tudentských domovoch záujmové krúžky

(DEDEKOVÄ), — vypracovať metódy, ktorými by sa dali zistiť skutočné

predpoklady pre učiteľské povolanie (ŠIMKOVICOVA), — preklady z cudzích jazykov ako diplomové práce

(NOVAK). Výsledky tohto výskumu sa d a j ú využiť pri vypraco­

vaní koncepcie vysokoškolského štúdia, a tým sa do­kázala jeho aktuálnosť a užitočnosť.

A. ČERVEŇANOVÄ Pedagogická fakulta UK

Trnava

Naša univerzita • Spravodaj Univerzity Komenského • Vydáva Rektorát UK • Publikačné oddelenie, Bratislava, Šafárikovo nám. 12, telefón 535-61*, 580-41*, klapka 025 • Vedúci redaktor : PhDr. Jozef MALACKÝ • Gra­f ická úprava: Etela KREJČIOVÄ • Tlač: Odborné uči­lište pri národnom podniku Polygrafické závody, Brati­slava, Kolárska 8 • Uzávierka 25. každého mesiaca.