výskum jazykových problémov súčasný stavresearch (operačný výskum / operačná analýza) 3....
Post on 20-Jan-2020
12 Views
Preview:
TRANSCRIPT
Výskum jazykových
problémov
(súčasný stav)
István Lanstyák
I. ÚVOD
O čom vlastne hovoríme?
1. JP z hľadiska všeobecne
vzatých problémov
a) okolnosť, ktorá bráni hovoriacemu dosiahnuť
svoj jazykový cieľ
←´čo najefektívnejšie použiť jeden alebo viac
jazykov resp. variet na dosiahnutie svojich
mimojazykových cieľov
(niekedy je jediným cieľom samotné použitie
jazyka)
b) okolnosti, ktoré bránia danému jazykovému
spoločenstvu dosiahnuť svoje jazykové ciele
2. Jazykový problém v TJM
– negatívne hodnotený odklon od normy
uplatňovanej v danom diskurze
!!! takýto prístup je aplikovateľný nanajvýš
v takých „ideálnych“ rečových komunitách,
resp. rečových situáciách, v ktorých je
používanie jazyka hovoriaceho založené
na stabilnej norme, rovnako akceptovanej
a interpretovanej všetkými účastníkmi
interakcie
3. Z hľadiska následkov
– udalosť súvisiaca s jazykom, ktorá vzniká
v priebehu (písomnej alebo ústnej)
verbálnej komunikácie či v nadväznosti na
ňu, a ktorá:
a) vyvoláva v hovoriacom a/alebo v
poslucháčovi nepríjemný pocit (emocionálny
aspekt)
b) zapríčiňuje poruchu komunikácie, zdržuje,
v krajnom prípade znemožňuje
komunikáciu v danom jazyku alebo
v danej variete (komunikačný aspekt)
c) núti hovoriaceho používať také jazykové
či paralingvistické prostriedky, ktoré nemal
v úmysle použiť (jazykový aspekt)
d) počúvajúceho núti používať pôvodne
nezamýšľané dekódovacie stratégie
(psycholingvistický aspekt)
Prechádzajúce výskumy
a publikácie
2007. A nyelvhelyesség mint nyelvi probléma.
Kisebbségkutatás 16/2, 199–213.
– jazykové problémy v maďarskej jazykovej
komunite generované prívržencami tzv.
jazykovo-kultúrneho prístupu k používaniu
jazykových prostriedkov
(vrátane slov a iných jazykových
prostriedkov cudzieho pôvodu)
2007. (s Annou Kolláth) Nyelvi probléma.
Benő Attila–Fazakas Emese–Szilágyi N.
Sándor red., Nyelvek és nyelvváltozatok I.
Kolozsvár: AESZ. 471–493.
– dotazníkový výskum medzi študentmi MJ v
troch krajinách (SK, HU, SI)
a) s akými problémami sa boria študenti MJ v
rozličnom jazykovom prostredí
b) akú pomoc očakávajú od odborníkov (a
„odborníkov”)
2009. Nyelvi probléma és iskola. Kolláth,
Anna szerk., A muravidéki kétnyelvű
oktatás fél évszázada, 226–252. Maribor
etc.: Zora.
– akú úlohu majú, resp. by mali mať
menšinové školy v MJP menšinových
hovoriacich
2009. (s Gizelou Szabómihályovou). Hungarian
in Slovakia: Language management in
a bilingual minority community. Jiří Nekvapil–
Tamah Sherman red., Language
Management in Contact Situations. Frankfurt
am Main: Peter Lang. 49–73.
– 7 konkrétnych jazykových problémov v
komunite MS
– ich riešenie
→ najmä na základe vlastných skúseností s ich
riešením v Jazykovej kancelárii Gramma
2010. Typy jazykových problémov v maďarskej
jazykovej komunite. Krekovičová Eva–
Uhrinová Alžbeta–Žiláková Mária red.,
Kontexty identity. Békešská Čaba: Celoštát-
na slovenská samospráva etc. 190–197.
– zhrnutie výsledkov dotazníkových výskumov
realizovaných s Annou Kolláth + doplnenie o
údaje z jazykových diárov
2010. A nyelvi problémák típusai. Fórum
Társadalomtudományi Szemle 12/1, 23–48.
2010. Typy jazykových problémov. Fórum
spoločenskovedná revue 12, 39–62.
– radikálne nová systematizácia jazykových
problémov prezentovaných v predchádzajúcich
publikáciách, z 9 aspektov + metodologické
otázky výskumu
– dôležitosť systematizácie: problémy patriace
do rovnakej skupiny si pravdepodobne
vyžadujú rovnaké spôsoby MJP
→ ich klasifikácia je prípravnou fázou MJP
2010. A nyelvi problémák típusai nyelvi
jellegük szerint. Fórum
Társadalomtudományi Szemle 12/2, 23–
46.
– podrobnejšia prezentácia jedného z 9
aspektov: aspektu jazykového
2010. A nyelvi problémák kezelése. Fórum
Társadalomtudományi Szemle 12/3, 53–
76.
– prezentácia 7 stratégií zaobchádzania s
jazykovými problémami
– súvislosť jazykových problémov s
jazykovými ideológiami
2011. Nyelvi problémák a szlovákiai magyar
beszélőközösségben. Fórum
Társadalomtudományi Szemle 13/2, 3–24.
– podrobnejšia prezentácia 3 konkrétnych,
veľmi závažných problémov v komunite
MS
(odborné registre; výučba materinského
jazyka; výučba slovenského jazyka)
2011. Nyelvi problémák és nyelvi ideológiák.
Hires-László Kornélia–Karmacsi Zoltán–
Márku Anita red., Nyelvi mítoszok,
ideológiák, nyelvpolitika és nyelvi emberi
jogok Közép-Európában elméletben és
gyakorlatban. Budapest/Beregszász: Tinta
Könyvkiadó–Hodinka Antal Intézet. 48–58.
– ako ovplyvňujú jazykové ideológie vznik JP
a ich manažment
– 5 konkrétnych príkladov
2012. Jazykové problémy a jazykové
ideológie týkajúce sa viacjazyčnosti a
jazykových kontaktov. Petra Stankovska–
Maria Wtorkowska–Jozef Pallay red.,
Individualna in kolektivna dvojezičnost.
Ljubljana: Univerza v Ljubljani, Filozofska
fakulteta. 11–24.
– téma podobná predchádzajúcej, avšak
zúžená na problémy týkajúce sa
viacjazyčnosti a jazykových kontaktov
– 3 príklady relevantné aj z hľadiska
slovenčiny
2013. Nyelvi problémák a bibliafordításban.
Benő Attila–Fazakas Emese–Kádár Edit
szerk., „…hogy legyen a víznek lefolyása…”
Köszöntő kötet Szilágyi N. Sándor
tiszteletére. Kolozsvár: EME. 309–318.
– jazykové problémy týkajúce sa prekladu
Biblie
a) problémy prekladateľa
[b) problémy lektora]
c) problémy čitateľa
A nyelvmenedzselés-elmélet két kérdéséről.
V tlači.
On Two Problems In The Language
Management Theory. Slovo a slovesnost
(?)
– problémy z hľadiska samotnej teórie JM
1. s nakoľko širokým okruhom JP by sa TJM
mala zaoberať
2. ako by bolo účelné členiť proces MJP
→ nový model
The Strategies Of Managing Language
Problems. Konferenčný zborník.
– prezentácia nových výskumov v oblasti
stratégií MJP
– systematizácia 9 suprastratégií a v rámci
nich 11 stratégií zaobchádzania s JP
A kusza problémák néhány kérdéséről. V
tlači.
Kusza problémák. V tlači.
– charakterizácia tzv. záludných jazykových
problémov známych v literatúre o MP
Záludné jazykové problémy a jazyková
politika
– prednáška na konferencii Jazyk v
politických, ideologických a interkultúrnych
vzťahoch
Jej téma
„Ako riešiť neriešiteľné?“
a) na základe literatúry o MP ukázať, aké sú
hlavné črty tzv. záludných problémov
b) na základe empirického výskumu ukázať,
že jazykovo-politické problémy sú záludnými
problémami
c) s využitím obidvoch zdrojov načrtnúť možné
spôsoby zaobchádzania s týmito problémami
Cieľ
a) presvedčiť obecenstvo o tom, že doterajšie
spôsoby riešenia jazykovo-politických
problémov u nás boli v základoch chybné
b) upriamiť pozornosť na doposiaľ u nás
neaplikované prístupy, ktoré môžu
dopomôcť k zlepšeniu problémovej situácie
(aj keď nie k vyriešeniu jazykových
problémov)
II. TEORETICKÉ ZÁKLADY
1. Problémy všeobecne
a jazykové problémy
Východisko
– jazykové problémy: jeden z mnohých druhov
problémov
(napr. spoločenské, hospodárske, politické,
etnické, rasové, environmentálne, dopravné,
zdravotné, psychické, problémy s učením,
problémy s ľudskými vzťahmi, problémy s
výchovou detí, problémy súvisiace s
kriminalitou atď.)
→ v riešení jazykových problémov sa môžeme
opierať o výsledky výskumov MP v iných
oblastiach života
Dôležitosť jazykových problémov
!!! zdá sa, že jazykové problémy zďaleka nie sú
tak dôležité ako si to my lingvisti myslíme
a) literatúra o MP všeobecne
b) Ozbekhan, Hasan 1969. Toward a
General Theory of Planning. Jantsch, Erich
ed., Prospectives of Planning. Paris: OECD
Publications. 44–155.
– 28 dôležitých problémov ľudstva: jazykové
nie sú medzi nimi
2. Niektoré z relevantných teórií
manažmentu problémov (MP)
1. Social Problem Solving (riešenie
sociálnych problémov)
2. Operations Research / Operational
Research (operačný výskum / operačná
analýza)
3. (Urban) Planning Theories (teórie
mestského plánovania / urbánneho
plánovania)
– napr. Participatory Planning
(participatívne plánovanie) / Collaborative
Planning (kolaboratívne plánovanie)
4. Decision Theories (teórie rozhodovania)
5. Language Management Theory (teória
jazykového manažmentu)
6. ...
3. Druhy problémov
Z hľadiska zložitosti
– úplne jednoduché problémy ↔ maximálne
komplexné problémy
→ kontinuum
Z hľadiska zložitosti
Jednoduché problémy
– majú málo podsystémov
– sú zapojené iba do malého počtu dobre
definovateľných interakcií s pevnou
štruktúrou
– nemenia sa alebo sa menia málo
– nemá na nich (podstatný) vplyv
fungovanie ich jednotlivých častí alebo
prostredie
Komplexné problémy
– majú veľké množstvo podsystémov
– sú zapojené do mnohých interakcií
s voľnou štruktúrou, výsledok ktorých nie
je dopredu determinovaný
– takéto systémy sa prispôsobujú a vyvíjajú,
keďže na nich majú vplyv ich vlastné časti
a ich prostredie
Dva druhy komplexnosti
1. technická: problém je fyzického,
matematického alebo informačného
charakteru
2. spoločenská: závisí od vzťahu medzi
aktérmi procesu MP
Z hľadiska riešiteľnosti
1. Puzzles (?)
– je jasné, čo treba robiť a viac-menej aj to,
ako to robiť
– riešenie sa dá nájsť aplikovaním známych
postupov
2. Problems
– je jasné, čo treba robiť, ale nie je zrejmé,
ako to robiť
– problém je dobre definovateľný (dobre
štruktúrovaný)
3. Messes („spleteniny“, „zmotaniny“,
„humus“ )
– neštruktúrované situácie, v ktorých sa
názory líšia, čo treba robiť a prečo; preto je
nemožné povedať, ako to robiť
→ „zmotaniny” budeme nazývať „záludné
problémy”
– neznáme v literatúre o zaobchádzaní s
jazykovými problémami
!!! už 40 rokov dobre známe v literatúre o
zaobchádzaní s problémami všeobecne
III. ZÁLUDNÉ PROBLÉMY
Pôvod koncepcie
Rittel, Horst W. J.–Webber, Melvin M. 1973.
Dilemmas in a General Theory of
Planning. Policy Sciences 4, 155–169.
Čo sú to?
– namiesto definície: charakterizácia na
základe dôležitých vlastností
1. Neidentifikovateľné
„Zle štruktúrované“ / „Spletité,
zamotané“
– nemajú takú prehľadnú štruktúru ako „dobre
štruktúrované problémy”
– skladajú sa z mnohých „poprepletaných”
problémov z rôznych oblastí života
– nie je ich možné „rozložiť” na menšie
problémy, riešiť ich nezávisle od seba a
potom „poskladať” výsledok (ako je to pri
dobre štruktúrovaných problémoch)
– ich riešenie sa nedá algoritmizovať
„Zle definované“
– presnejšie: zle definovateľné
– na rozdiel od „dobre definovaných”
problémov nie je možné ich uspokojivo
opísať
– jeden z dôvodov: sú →„bezhraničné”
!!! záludný problém sa nedá pochopiť bez
poznania kontextu
→ kontext je vlastne súčasťou problému
Bezhraničné
– nedá sa vedieť, kde končí jeden problém a
kde sa začína druhý
– mnohé sú medzi sebou v príčinnom vzťahu
a vzájomne sa ovplyvňujú
– každý je symptómom iného problému
– často sú prejavmi všeobecnejších
problémov
(napr. pouličná kriminalita ako jeden z
prejavov mravného úpadku)
Čiastkovo a postupne
spoznateľné
– na začiatku procesu aktéri nemajú k
dispozícii všetky potrebné údaje o probléme
– mnohé aspekty problémov vyjdú najavo až
napr. v diskusiách medzi zúčastnenými
stranami o ich možných riešeniach
– neskôr získané údaje si môžu vynútiť
zmeny v plánovacom, implementačnom
alebo monitorovacom procese (replanning)
Premenlivé
– spolu s rýchlymi zmenami v
(post)moderných spoločenstvách sa rýchlo
menia aj problémy, ich charakter, ich
hodnotenie, možné riešenia atď.
2. Jedinečné
– každý je iný
– aj keď existujú navonok podobné problémy,
tieto nie je možné zaradiť do nejakej triedy
– nie je možné riešenie jedného problému
bez zmeny aplikovať na riešenie
podobného problému
(aj keď majú dve mestá podobné
charakteristiky, nemožno postaviť metro v
jednom podľa plánov z druhého)
→ z tohto dôvodu je problematické
odvolávať sa pri riešení jazykových
problémov istej krajiny na iné krajiny
!!! čo sa týka princípov, môže byť príklad
iných krajín na mieste
!!! čo sa týka konkrétnych opatrení, je
potrebná veľká opatrnosť
3. Komplikované
Viacdimenzionálne
– súvisí s tým, že sú ← spleťou rôznych druhov
problémov z najrôznejších oblastí ľudského
života
– dostávajú sa do kontaktu spoločenské,
politické, hospodárske, kultúrne, náboženské,
etnické, rasové, gendrové, psychické, fyzické
atď. problémy a ovplyvňujú sa
(napr. jazyková asimilácia: všetky spomenuté
aspekty majú rolu)
Protirečivé
– často sa týkajú viacerých spoločenských
skupín, ktoré majú protikladné záujmy
– jednotlivé skupiny hodnotia daný problém
na základe svojich špecifických záujmov a
preferujú iné riešenia
(ak vôbec majú v úmysle s problémom sa
zaoberať)
(napr. štandardizácia MS)
4. Závažné
– podstatným spôsobom negatívne
ovplyvňujú život veľkého počtu ľudí
„Praktické“
– nejde o teoretické, vedecké, napr.
matematické problémy, ale o problémy zo
života
→ nespôsobujú problémy len odborníkom,
ale aj obyčajným ľuďom
„Strategické“
– všeobecnejšie, menej špecifické ako iné
typy problémov
(napriek tomu sú ← jedinečné)
!!! majú ďalekosiahlejší dosah na ľudské
životy ako „taktické” problémy
5. „Záludné“
Nevyriešiteľné
– z vlastností záludných problémov (najmä
z bezhraničnosti, protirečivosti a
viacdimenzionálnosti) vyplýva, že pre ne
neexistuje riešenie úplne uspokojivé pre
každú zúčastnenú stránku
→ preto sa mnohokrát hovorí iba o „zlepšení
problémovej situácie“, a nie o vyriešení
problému
„Záludné“
– nejde o morálnu kategóriu!
– „vyriešenie“ niektorého aspektu väčšinou
vyvolá nové problémy v inej oblasti (alebo
aj v tej istej)
!!! tieto môžu spôsobovať väčšie škody
ako pôvodný problém
– nedajú sa dopredu testovať: za omyly sa
draho platí!!!
(napr. diaľnica; vzdelávací program)
IV. AKO RIEŠIŤ
NERIEŠITEĽNÉ?
1. Niektoré z oporných bodov
účinnej stratégie MP na
Slovensku
Systémové myslenie
Čo je to?
– holistické, nelineárne, organické,
teleologické myslenie
↔ protipól: redukcionistické, lineárne,
mechanistické myslenie
– holistická veda
Holizmus
– uvažuje o systéme ako o entite, ktorá je
niečím viac ako sumou jeho jednotlivých častí
!!! zaujíma sa aj o časti a najmä o vzťahy
medzi nimi, ale najmä s ohľadom na to, ako
časti umožňujú vznik a existenciu novej entity
ako celku.
– úzko súvisí s ďalšími dvoma konceptmi:
a) rozširovanie hraníc
b) rozširovanie kruhu poznatkov využívaných
v procese MP
Hranice
Čo sú to?
– konštrukty skupín aj jedincov
– oddeľujú to, čo sa považuje za súčasť
problému (systému) od toho, čo sa
nepovažuje za súčasť problému (systému)
→ hranice nie sú dané prirodzene: musia
byť vedome vytvorené a „odkryté“ aktérmi
procesu MP
Hranice a prístup k problému
!!! spôsob, akým vymedzíme hranice
nejakého problému, determinuje spôsob,
ako problému rozumieme, ako k nemu
pristupujeme a ako ho riešime
(napr. zákon o štátnom jazyku vytýčil
hranicu medzi slovenským a ostatnými
jazykmi a ignoroval fakt, že akákoľvek
kodifikácia používania štátneho jazyka má
vplyv na všetky ostatné jazyky)
Hranice a poznanie
– akýkoľvek pokus o získanie poznania si
najprv vyžaduje úsudok o hraniciach
(boundary judgement)
!!! to, ako a o čom získame poznanie, závisí
od toho, ako sú hranice vymedzené
Odkrývanie hraníc
(Unfolding Boundaries)
– cyklický proces spejúci k čoraz väčšej
obsiahlosti
(berie sa ohľad na čoraz viac záležitostí)
Vedomosti
„Knowledges” (v pluráli)
– rôzne druhy vedomostí
!!! všetky sú potrebné k MP
a) vedecké poznatky (opisy, analýzy, vedecké
explanácie)
b) ľudové poznatky (komunitné poznatky)
← a) + b) kombinácia vedie k:
– plnšiemu porozumeniu problému
– k zvýšeniu rešpektu medzi aktérmi procesu
MP
„Múdrosť masy“
(Crowd Wisdom)
– skupiny ľudí vedia byť pozoruhodne
inteligentné
!!! ľudia v rámci kolektívu sa stávajú
inteligentnejšími ako sú osamote
(samozrejme vzájomné ovplyvňovanie sa
môže byť aj negatívne)
Kritický prístup
– napr. Critical Systems Heuristics; Critical
Linguistics; Critical Discourse Analysis
– cieľ: poskytnúť kritickú dimenziu
manažmentu problémov
Kritickosť
– snaha o vyššiu mieru racionality v myslení
– reagovanie na domnienky ovplyvňujúce
poznanie
– otvorenosť:
a) prijímať nové náhľady
b) zmeniť spôsob vlastného rozmýšľania
– ovplyvňovanie iných týmto smerom
– uvažovanie o vlastnom spôsobe myslenia
s cieľom odhaliť v ňom napr.:
a) logické chyby
b) predpojatosti
c) nekriticky prebraté naivne tradované
názory
V lingvistike
– záujem o analýzu skrytých aj otvorených
štruktúrnych vzťahov týkajúcich sa
dominancie, diskriminácie, moci a
ovládania v diskurzoch, resp. v jazyku
– analýza jazykových ideológií ako
prostriedkov uplatňovania moci
2. Procesy MP a ich aktéri
Participácia
– základná črta viacerých prístupov MP
– z epistemologického hľadiska zabezpečuje
objektivitu (intersubjektivitu) výsledkov MP
– z praktického hľadiska participácia
a) generuje kreativitu
b) umožňuje efektívnejšiu implementáciu
akčného plánu
Stakeholderi (???)
– osoby alebo organizácie, ktorých sa problém
týka
(ktoré buď ovplyvňujú alebo sú ovplyvnené
akčným plánom MP)
← každý, koho sa problém týka, by mal mať
možnosť zasiahnuť do riešenia problému
Dôsledky ignorovania
niektorých stakeholderov
!!! skúsenosti z mnohých miest na svete
ukazujú, že MP môže mať neočakávané
a neželané výsledky, ak do procesu nie sú
zapojení niektorí zo stakeholderov
Hlavné charakteristiky
participatívneho MP
a) zapojenie stakeholderov do procesu od
jeho najskorších fáz priebežne až do
ukončenia procesu, s možnosťou vstupu
nových stakeholderov do procesu
– MP je najefektívnejší vtedy, keď sú
stakeholderi zapojení už do identifikácie
problémov a ustanovenia cieľov MP
– zohľadnenie rôznych názorov
a presvedčení jedincov v rámci skupín
stakeholderov; využitie ich poznatkov
a schopností
→ týmto sa dá dosiahnuť, aby všetci
zúčastnení podporoval implementáciu
akčného plánu
b) poskytnutie informácií všetkým
účastníkom, zabezpečenie toho, aby
všetci stakeholderi rozumeli záležitostiam,
ktoré sa riešia
c) stakeholder empowerment (zmocnenie
stakeholderov na konanie)
– prijímanie opatrení, ktoré by zamedzili,
aby stakeholderské skupiny a jednotlivci
disponujúci väčšou mocou dominovali
alebo manipulovali proces MP
– zamedzenie toho, aby sa prijímali vopred
stanovené rozhodnutia
d) → uprednostňovanie konsenzu pred
rozhodovaním mocenskej alebo
numerickej väčšiny
Dialóg a diskusia
– dôležité prostriedky analýzy problémovej
situácie
– rozhovor s cieľom vyjasniť si názory a
postoje
Vyjednávanie
– rozhovor, ktorého cieľom je dosiahnuť
dohodu medzi zúčastnenými stranami,
ktorých niektoré záujmy sú zhodné, iné sa
líšia
– zúčastnené strany sú v bezprostrednej
interakcii
→ hľadajú riešenia samy, bez vonkajšej pomoci
– vedú diskusie o svojich rozdielnych
hodnotách, náhľadoch a záujmoch
Facilitácia
– využíva sa pomoc jedného alebo viacerých
nestranných a neutrálnych facilitátorov
→ aktéri hľadajú riešenia sami
– zúčastnené strany sú v bezprostrednej
interakcii
Facilitátor
– človek, ktorého sa problém bezprostredne
netýka
→ jeho úlohou je usmerňovať MP tak, aby
účastníci po dlhom procese „vyjednávania”
našli vhodné riešenie
Mediácia
– do procesu MP dobrovoľne je zapojený
neutrálny sprostredkovateľ s cieľom
dosiahnuť dohodu
– zúčastnené strany nie sú v priamom
kontakte
– je podobná litigácii a arbitrácii
!!! na rozdiel od nich sa stránky v
mediačnom procese reprezentujú a
obhajujú svoje záujmy osobne
(v prípade litigácie ich zastupuje právnik)
– dohodu uzavierajú samy
(v prípade arbitrácie rozhodnutie prináša
sudca)
Mediátor
– podobne ako facilitátor je prijateľný pre
všetky stránky
– je nestranný a neutrálny
– je zručný v negociačných technikách
– pomáha stránkam, ktoré sú v konflikte,
odhaliť povahu konfliktu
Zjednávanie smerujúce k
rozhodnutiu (??? – bargaining)
– legitímny spôsob riešenia politického
konfliktu, ktorý by ináč zostal nevyriešený
!!! tento spôsob by sa mal aplikovať iba
v prípade, ak žiadne iné možnosti neprinesú
dohodu
– niektorí nazývajú túto metódu metódou
urovnania konfliktu bez pokusu o dialóg
→ spoločná dohoda nie je nevyhnutná;
metóda garantuje, že sa prinesú
rozhodnutia napriek tomu, že nedošlo
k dohode
V. KONKLÚZIE
1. (organizovaný) manažment JP je
spoločensky prospešnou činnosťou, ktorá
môže uľahčiť život miliónom ľudí na
Slovensku
–ľuďom patriacim k jazykovým majoritám
– ľuďom patriacim k jazykovým minoritám
(takmer každý patrí z určitého hľadiska alebo
v niektorých situáciách k jazykovej minorite)
2. vhodným teoretickým rámcom MJP je
teória jazykového manažmentu, ktorá je
dostatočne široká na to, aby obsiahla
všetky možné JP prítomné v určite
jazykovej alebo rečovej komunite
3. TJM by bolo účelné obohatiť o nové
koncepty a prístupy, ktoré sú dobre známe
z iných teórií manažmentu problémov
všeobecne
4. jedným z takýchto konceptov je pojem
„záludného problému“, ktorý by mohol mať
široké uplatnenie v MJP
5. jedným z prístupov je prístup participačný,
vychádzajúce z potreby zahrnúť do MP
všetkých tých, ktorých sa daný problém
alebo komplex problémov týka
Ďakujem za pozornosť!
top related