trvalo udržateľný rozvoj

Trvalo udržateľný rozvoj

Program trvalo udržateľného rozvoja a všestrannej starostlivostio životné prostredie sveta s výhľadom do 21. storočia bol prijatýako Agenda 21 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji(UNCED), známej tiež ako Summit Zeme, v Rio de Janeiro v roku1992.

Trvalo udržateľný rozvoj (TUR)

– rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať požiadavky súčasnej generácie bez toho, aby sa ohrozovali možnosti budúcich generácií napĺňať ich vlastné potreby.

Aspekty: ekonomický

sociálny

environmentálny

Princípy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL) – konferencie ministrov o ochrane lesov:• 1991 Štrasburg• 1993 Helsinki

– Rezolúcie H1 “Všeobecné smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie európskych lesov”

– Rezolúcie H2 “Všeobecné smernice pre zachovanie biodiverzity európskych lesov.”

•1998 Lisabon

– Rezolúcia L2 „Paneurópske kritériá, indikátory a vykonávacie smernice pre trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“

– Príloha1 rezolúcie L2 „Paneurópske kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“

• 2002 Viedeň

Trvalo udržateľné obhospodarovanie je proces umožňujúci lesu plniť teraz aj v budúcnosti zodpovedajúce ekologické, sociálne a ekonomické funkcie nielen na miestnej, ale aj národnej a globálnej úrovni a to bez negatívneho dopadu na ostatné ekosystémy.

Dokladom trvalo udržateľnosti je certifikát potvrdzujúci súlad hospodárenia s medzinárodnými konvenciami a požiadavkami kladenými na obhospodarovanie lesov.

Základný princíp TUOL

„Lesné zdroje a lesná pôda by mali byť trvalo obhospodarované tak, aby vyhovovali sociálnym, ekonomickým, ekologickým, kultúrnym a duchovným potrebám ľudstva súčasnej a budúcich generácií“.

Pan-európske kritéria TUOL Kritérium 1: Udržanie a náležité zvyšovanie lesných zdrojov a ich prínosov pre globálne uhlíkové cyklyKritérium 2: Udržanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémovKritérium 3: Udržanie a podpora produkčných funkcií lesov (drevných

a nedrevných)Kritérium 4: Udržanie, záchrana a vhodné zvýšenie biologickej diverzity

v lesných ekosystémochKritérium 5: Udržanie a vhodné zvýšenie ochranných funkcií v lesnom

hospodárstve (najmä pôda a voda)Kritérium 6: Udržanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a

podmienok

Certifikácia v lesníctve a DSPCertifikácia• Proces - overenie skutočnosti o pôvode dreva a ostatných lesných

produktov a následne vystavenie certifikátu, ktorý potvrdzuje tento pôvod.

Cieľ certifikácie lesov• Podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov• Uspokojovanie potrieb zákazníkov• Nástroj marketingu

Význam certifikácie• Identifikácia pôvodu dreva• Ekonomický nástroj trhu

Motívy pre certifikáciu• Producenti drevnej suroviny - ekonomický efekt

- zvýšenie biodiverzity- sprístupnenie trhov

• Spracovatelia dreva - plnenie požiadaviek trhu• Spotrebitelia - podpora ekologického

obhospodarovania• Vlády - nákup dreva pre verejné účely z TU

zdrojov• Nevládne organizácie - určenie zodpovednosti za

hospodárenie

Prečo certifikovať?• Rozvíjanie koncepcie spoločenského marketingu• Prístup k trhom• Imidž firmy• Dobré meno a dôveryhodnosť firmy• Cenové zvýhodnenie na trhu• Prepojenosť subjektov trhu a zlepšený marketing

Druhy certifikácie

1. certifikácia trvalo udržateľného obhospodarovania v lesov (TUOL)(certifikácia systému riadenia) – pre LHCertifikát TUOL potvrdzuje, že drevo a nedrevné produkty, ktoré pochádzajú z certifikovaného územia boli vyprodukované pri dodržiavaní princípov TUOL

2. certifikácia spotrebiteľského reťazca (C-o-C)(certifikácia produktov) – pre obchodníkov a DSP Certifikát C-o-C potvrdzuje, že drevná surovina, ktorá sa nachádza vo výrobkoch z dreva pochádza z lesov, ktoré sú obhospodarované podľa princípov TOUL.

Systém certifikácie TUOL a C-o-C

1. Certifikačná schéma / systémSúbor dokumentov, ktoré stanovujú požiadavky na TUOL a C-o-C

2. Majiteľ a správca certifikačného systému alebo schémyVytvára štandardy, ktoré definujú základné požiadavky na TUOL

3. Žiadateľ o certifikáciu / certifikovaný subjektFyzická alebo právnická osoba, ktorá žiada o posúdenie spôsobu hospodárenia v súlade s požiadavkami certifikačného systému / spĺňa požiadavky certifikačného systému

4. Certifikačný orgánNezávislý orgán, ktorý posudzuje zhodu (audit) hospodárenia žiadateľa s požiadavkami certifikačného systému (certifikácia treťou stranou)

5. Akreditačný orgánNezávislá organizácia ktorá akredituje (splnomocňuje) certifikačné orgány na vykonávanie auditov TUOL alebo C-o-C

Forma hodnoteniaHodnotený subjekt získava certifikát o zhode s požiadavkami na TUOL alebo C-o-C a logo alebo ecolabel (značka)

Výrobky (surové drevo a výrobky z dreva) od certifikovaného subjektu spĺňajú požiadavky certifikačnej schémy

Certifikačné logá

Ponuka certifikovaného dreva a výrobkov

Plocha certifikovaných

lesov270 mil. ha

Severná pologuľa90%

Európa50%

Severná Amerika41%

Ostatné9%

Južná pologuľa10%

Brazília – FSC (1,3 mil. ha – 50% plantáže)Kongo – Keurhout (1,1 mil. ha)Bolívia – FSC (1 mil. ha)JAR – FSC (0,9 mil. ha, 100% plantáže)Gabon - Keurhout (1,2 mil. ha) 

Plocha certifikovaných lesovEurópa - 40 %USA, Kanada - 18 %RF - 0,5 %

Ponuka certifikovaného dreva 600 mil. m3 ročne• Európa – Fínsko, Rakúsko – 100% certif. dreva (prevaha ihličnatého)• Trópy – malý počet krajín

Obmedzenia ponuky• nedostatok spracovateľov dreva s certifikátom• malá znalosť významu certifikácie u konečných spotrebiteľov

Hlavné obchodné smery s certifikovaným drevom• Švédsko, Fínsko, Rakúsko – domáca ponuka certifikovaného dreva• Škandinávia – nákup dreva z baltských krajín (reexport do VB, Nemecka)• Taliansko – nákup z východnej Európy, predaj do VB

Certifikačné systémy

FSC - FOREST STEWARDSHIP COUNCILMedzinárodná rada pre lesy• vznik - WWF v Toronte, 1993• vlastné zásady a kritéria trvale udržateľného lesného hospodárstva • medzinárodný mandát akreditovať certifikačné organizácie• certifikačné logo

PEFC - Programe for the Endorsement of Forest Certification schemesProgram pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém• vznik – malí vlastníci lesa, Paríž, 1999• cieľ – vytvoriť rámec pre vzájomne uznávanie kompatibilných certifikačných systémov• Pan-európske kritéria TUOL • systém národných schém• regionálna, skupinová a individuálne certifikácia

Veľké schémy uznané PEFC• American Sustainable Iniciative(SFI)• Canadian Standards Association’s SUSTAINABLE FOREST MANAGEMENT SYSTEM STANDARDS (CAS)•AMERICAN TREE FARM SYSTEM (ATFS)

SOUTH AMERICA & CARIBBEAN

11.25% of total certified area (8,866,283 ha)

372 certificates

AFRICA

3.14% of total

certified area (2,478,797 ha)

38 certificates

EUROPE

49.24% of total certified area

(38,854,016 ha)369 certificates

NORTH AMERICA32.67% of total

certified area(25,778,622 ha)140 certificates

ASIA-PACIFIC

3.70% of total certified area

(2,922,788 ha)75 certificates

Total Area Certified: 78.9 Million Ha

No. Countries: 74

Total No. Certificates: 994

FSC

Dopyt po certifikovanom dreve a výrobkochregionálny dopyt, koncentrácia dopytu vo VB, Holandsko, Nemecko, USA• Podiel certifikovaného dreva na celkovej spotrebe:

VB - 10 %, Holandsko - 7 %, Švajčiarsko, Dánsko 5 – 10 %, Nemecko 1 %, Európa (priemer) 5 %

• Obmedzenie dopytu – nedostatok označených výrobkov, malá znalosť značiek (očakávaný min. 50 % nárast – rezivo, veľkoplošné materiály, podlahy)Cenová prémia: 12 – 20 % (tropické drevo), 5 – 65 % (tropické rezivo a preglejky)Výška prémie závisí od druhu výrobku a vzťahu dopyt - ponuka

skupiny nákupcov• VB - DIY sektor (rezivo, veľkoplošné materiály)

- dodávky zo Škandinávie• Holandsko - dopyt po tropickom dreve• Nemecko - dopyt po FSC tropickom dreve• USA - DIY predajcovia (vlastné značky)• FSC – široké spektrum produktov• PEFC – surové drevo, rezivo

dopyt konečných spotrebiteľov• kvantitatívne nevýznamný (záhradný nábytok z trop. dreva)• názorovo vysoko aktívny

dopyt verejného sektoru• významný v niektorých krajinách (VB, Holandsko, Francúzsko, Belgicko)

Obmedzenia rozvoja trhu s certifikovanými výrobkami• Podstata trhového dopytu• Nedostatok ponuky• Nezáujem vybraných odvetví• Cenová prémia• Rozdrobenosť a špecifiká trhového dopytu

Výhody certifikácie• ekonomické• rozdelenie trhu• „zelená“ cenová prémia• stabilizácia ekonomiky lesníctva – zvýšená istota po dopyte• neekonomické• zlepšenie hospodárenie v lesoch

Nevýhody certifikácie• nedostatok všeobecne akceptovaných kritérií certifikácie LH,• nedostatok certifikačných firiem,• neujednotený prístup procesu a pravidiel certifikácie z medzinárodného hľadiska,• niekedy je certifikácia považovaná za nástroj, ktorý diskriminuje trh

Certifikácia lesov v SR

PEFC www.pefc.sk • Združenie certifikácie lesov Slovenska – zakladajúce VZ (okt. 2002)• Tvorba Slovenského systému certifikácie lesov (SFCS) • SFCS uznaný Radou PEFC (august 2005)• Certifikovaná výmera – cca 370 tis. ha (región STRED)

FSC www.fscslovakia.sk • Lesy SR, š.p., OZ Prešov (2001), OZ Trenčín, OZ Považská Bystrica (2005)• Mestské lesy Košice• Mestské lesy Dobšiná (2004)• 15 C-oC certifikátov• Tvorba národných štandardov FSC

Certifikácia lesov podľa SFCS (PEFC)

ZCLS

Certifikačný orgán

Národný akreditačný orgán

Definovanie požiadaviekSlovenského systému

certifikácie lesov

Audit

Posúdenie kompetencií certifikačného orgánu

Technické dokumenty SFCS

Certifikát o hospodárení v lesoch

Certifikát spotrebiteľskéhoreťazca

Akreditácia certifikačnéhoorgánu

Technické dokumenty SFCS (PEFC)

SFCS 1001:2004 Certifikácia hospodárenia v lesoch - popis systému certifikácie

SFCS 1002:2004 Kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch

SFCS 1003:2004 Smernice pre vykonávanie auditov lesného hospodárstva

SFCS 1004:2005 Spotrebiteľský reťazec lesných produktov – požiadavky

SFCS 1005:2004 Kvalifikačné kritériá pre audítorov a certifikačné orgány vykonávajúce certifikáciu hospodárenia v lesoch a overovanie spotrebiteľského reťazca

SFCS 1006:2004 Smernice pre zaistenie účasti individuálnych vlastníkov lesov v regionálnej certifikácií lesov

Pravidlá pre používanie loga PEFC v Slovenskej republike

Všetky dokumenty sú prístupné na www.pefc.sk

Obsahové zameranie hodnotiacich kritérií a indikátorov

Trvalo udržateľné obhospodarovanie

lesov

Ťažba dreva a nedrevných

produktov Infraštruktúra

Ekologické technológie

Produkčné funkcie lesa

Lesný hospodársky plán

Obmedzenie erózie

Pôdoochranné lesy

Výmera lesov

Vodoochranné lesy

Zásoby dreva

Integrovaná ochrana lesov

Monitorovanie škodlivých činiteľov

Znečisťovanie a poškodzovanie

Používanie pesticídov

Genofond

Výskum a vzdelávanie

Bezpečnosť

práceVlastníctvo

Socio-ekonomické aspekty

Ochranné funkcie

Rozvoj lesných zdrojov

Biologická diverzita

Ohrozené druhy

Tlejúce drevo

Zdravotný stav a vitalita lesa

Kvalifikovanosť

Prístupnosť pre verejnosť

Vzácne ekosystémy

Rôznorodosť

SCFC má 6 kritérií, 38 indikátorov a 135 ukazovateľov

Princíp regionálnej certifikácie lesov v SR

RegiónRegión

AuditAuditnezávislým certifikačným orgánomnezávislým certifikačným orgánom

Dobrovoľná účasť v certifikácií- záväzok TUH

Jednotlivé užívateľskésubjekty

Komunikácia,poradenstvo, kontrolaTUH - interné audity,nápravné opatrenia...

certifikát TUH

Osvedčenie oúčasti

Princíp certifikácie C-o-C

Postup certifikácie C-o-C

Proces overenia spotrebiteľského reťazca

Identifikácia pôvodu

Výpočet % certifikovanej

suroviny

Predaj a komunikácia

Prepočet % certifikovanej suroviny do

výstupov

Zdroje Kontrola

Systém riadenia

C-o-C proces

Práva a povinnosti

Dokumentácia postupov

Evidencia záznamov

Povinnosti vrcholového manažmentuRevízia