slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzitacrzp.uniag.sk/prace/2011/k/a67a5f2cd7714a1aad6d294... ·...
Post on 03-Feb-2021
2 Views
Preview:
TRANSCRIPT
-
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
TECHNICKÁ FAKULTA
Evidenčné číslo 2123453
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2011 Jozef Kohút, Bc
-
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
TECHNICKÁ FAKULTA
VPLYV STAVEBNO-KONŠTRUKČNÝCH RIEŠENÍ
PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ PRE DOJNICE NA
KVALITU A BEZPEČNOSŤ CHOVNÉHO PROSTREDIA
Diplomová práca
Študijný program: Spoľahlivosť a bezpečnosť technických systémov
Študijný odbor: 2386800 Kvalita produkcie
Školiace pracovisko: Katedra stavieb
Školiteľ: Ing. Jana Lendelová, PhD.
Nitra 2011 Jozef Kohút, Bc.
-
Zadávací protokol
-
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Jozef Kohút vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému „ Vplyv
stavebno-konštrukčných riešení podlahových konštrukcií pre dojnice na kvalitu
a bezpečnosť chovného prostredia“ vypracoval samostatne s pouţitím uvedenej
literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú
pravdivé.
V Nitre 20. apríla 2011 Jozef Kohút
-
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem veľké poďakovanie Ing. Jane Lendelovej, Phd., za
pomoc pri odbornom vedení, cenné rady pri vypracovaní diplomovej práce, za ochotu
a venovaný čas pri získavaní cenných informácií.
-
Abstrakt
Témou diplomovej práce sú vplyvy stavebno-konštrukčných riešení pre dojnice na
kvalitu a bezpečnosť chovného prostredia na základe poznania súčasného stavu
technických poznatkov a aktuálnej legislatívy. Práca sa zaoberá rozborom podkladov
pre priemyselné podlahy a poľnohospodárske podlahové konštrukcie podľa noriem. Bol
spracovaný rozbor podlahových konštrukcií v obci Oponice v objekte č. 1 a č. 2.
Technika prostredia pre chov zvierat je v súčasnosti problematika technologicko-
stavebného zabezpečenia optimálnej mikroklímy v chove zvierat s dôrazom na ochranu
prostredia. Podlahy v ustajňovacích objektoch predstavujú veľmi dôleţitú úlohu pri
bezpečnosti a chovu zvierat. V hnojnej chodbe prechádza v stanovených časových
intervaloch automatická lopata. Po zotretí exkrementov je podlahová nášľapná vrstva
čistá, čo zniţuje nebezpečnosť šmyku dojníc.
V objektoch boli sledované podlahové nášľapné vrstvy z gumového protišmykového
materiálu, avšak v objekte č.1bola gumová protišmyková vrstva nahradená ryhovaným
betónom.
Nesprávny návrh podlahovej nášľapnej konštrukcie pre dojnice môţe viesť k
poraneniam, alebo k strate na úhyne dojníc. Preto je bezpečnosť veľmi dôleţitá.
Jednotlivé pozorovania boli urobené v určitých dňoch a za určitý časový interval
a následné vyhodnotenie ktoré nám ukázali, či daná podlahová nášľapná vrstva spĺňa
dané kritériá. Názorné obrázky z daných situácií, sa nachádzajú vo vlastnej práci.
Výsledky boli pozitívne, avšak v daných prípadoch, kde dojnice leţali mimo boxu, je za
následok staroba dojníc a ich naučenie sa neleţať v hnojnej chodbe, ale v boxe.
KLÚČOVÉ SLOVÁ :
podlahové konštrukcie, konštrukčné poţiadavky, bezpečnosť podlahových konštrukcií,
legislatíva podláh,
-
Abstract
The theme of this thesis, the effects of construction and design solutions for
dairy quality and safety of rearing environment on the basis of knowledge of the current
state of technical knowledge and current legislation. This work deals with analysis of
materials for agricultural and industrial flooring floor structure according to the
standards. Analysis was prepared floor construction in the village Oponice in the house
no. 1 and no. 2. Technology environment for breeding of animals is at present the issue
of technological and construction ensure optimal microclimate in animal husbandry
with emphasis on environmental protection. The floors in the living quarters objects
represent a very important role in safety and animal husbandry. The Dung corridor
passes within specified time intervals automatic bucket. After the floor is wiped away
excreta clear wear layer, which reduces the hazard of skidding cows.
The objects were observed flooring wear layers of rubber slip-resistant, but in
the house no1.was slip rubber layer replaced by a grooved concrete.
Floor design wrong tread design for dairy cows may lead to injury or loss of the
death of cattle. Therefore, security is very important. Individual observations were made
on certain days and for a time interval and a subsequent evaluation showed us that
whether the flooring wear layer meets the criteria. Illustrative pictures of those
situations are in their own work. The results were positive, but in those cases where the
cows were lying outside the box, is the effect of age cows and their learning is not
located in Dung corridor, but in boxing.
KEYWORDS:
floor construction, design requirements, safety floor construction, flooring legislation,
-
OBSAH:
ÚVOD.............................................................................................................................10
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE................................................................11
1.1 ROZDELENIEPODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE............................11
1.2 VLASTNOSTI PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ.........................12
1.2.1 Mechanické vlastnosti podláh................................................12
1.2.2 Fyzikálne vlastnosti podláh....................................................12
1.2.3 Tepelný odpor........................................................................13
1.2.4 Tepelná prijímavosť...............................................................13
1.2.5 Tepelná prijímavosť podláh na teréne...................................13
1.2.6 Základné vrstvy podlahy........................................................14
1.3 SPRÁVNY NÁVRH A REALIZÁCIA PRIEMYSELNEJ
PODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE.......................................................18
1.3.1 Výber, rozbor a príprava podkladu........................................19
1.4 VLASTNOSTI PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ.........................23
1.4.1 Rozdelenie podlahových konštrukcií......................................23
1.4.2 Technika prostredia...............................................................24
1.4.3 Význam stavby a jej vlastnosti................................................25
1.4.4 Funkcia stavby a technických prostriedkov v chove zvierat..26
1.4.5 Podlahy v ustajňovacích objektoch........................................28
1.4.6 Podlahy pre poľnohospodárske objekty.................................29
1.4.7 Podlaha boxu.........................................................................29
1.5 KONŠTRUKČNÉ RIEŠENIE PODLÁH V USTAJŇOVACÍCH
OBJEKTOCH PRE HOVADZÍ DOBYTOK......................................35
1.5.1 Vyvýšený box..........................................................................35
1.5.2 Prehĺbený ležiskový box podstielaný......................................37
1.6 LEGISLATÍVA......................................................................................38
1.6.1 Vyhláška 532/2002 Z.z (stav k 2008-01-25)...........................38
1.6.2 Vyhláška 230/1998 Z.z. O chove hospodárskych zvierat.......40
-
2 CIEĽ PRÁCE.....................................................................................................42
3 METODIKA PRÁCE........................................................................................43
3.1 TEORETICKÁ ČASŤ...........................................................................43
3.2 PRAKTICKÁ ČASŤ..............................................................................43
4 VLASTNÁ PRÁCA...........................................................................................45
4.1 INŠTALÁCIA PODLAHOVEJ KRYTINY V STAJNI.....................47
4.2 NEDOSTATKY......................................................................................51
4.3 POSÚDENIE RIZIKA...........................................................................55
4.4 VYHODNOTENIE POZOROVANÍ A MERANÍ.............................57
5 DISKUSIA.........................................................................................................60
ZÁVER...........................................................................................................61
POUŢITÁ LITERATÚRA..............................................................................62
PRÍLOHY......................................................................................................64
-
10
ÚVOD :
Vnútorné prostredie ustajňovacích objektov má významný vplyv na produkciu
a zdravie zvierat. Charakterizujeme ho rôznymi činiteľmi, z ktorých najdôleţitejšie sú
veľkosť priestoru, jeho usporiadanie a vybavenie, kvalita vzduchu, intenzita
prirodzeného a umelého priestoru, jeho obvodových konštrukcií objektu a podlahové
konštrukcie.
V súčasnej dobe civilizačnými vplyvmi dochádza k narastaniu teploty
a teplotným rozdielom počas roka. Tento trend umocňuje vysušovanie krajiny, a tým aj
ovzdušia. Podlahová konštrukcia spadá do fázy prijímania teploty od spodnej vrstvy
ktorá ovplyvňuje zdravie zvierat.
Ďalším dôleţitým faktorom, ktorý významne ovplyvňuje úţitkovosť zvierat, je
aj spôsob ich ustajnenia. Pre ustajnenie hovädzieho dobytka sa odporúča čo
najjednoduchší systém, ktorý zabezpečí, aby zvieratá dosiahli čo najlepšiu produkciu pri
ich maximálnom moţnom komforte. Musia byť rešpektované predovšetkým priestorové
poţiadavky zvierat s ohľadom na ich prirodzené potreby. Podlahová konštrukcia je
jedným z najdôleţitejších prvkov pre chov dobytka.
Zákon č. 90/1998 Z.z. v znení č. 264/1999 Z.z. preberá všetky podstatné
ustanovenia smernice č. 89/106/EHS. Tento zákon spolu s postupovým preberaním
európskych noriem do sústavy STN vytvoril zákonný podklad na jednotné
posudzovanie stavebných výrobkov. V súlade s touto smernicou by sa stavba mala
navrhnúť a realizovať tak, aby pri rešpektovaní hospodárnosti bola vhodná na
zamýšľané vyuţitie a aby súčasne splnila základné poţiadavky, ktorými sú mechanická
odolnosť a stabilita, poţiarna bezpečnosť ochrana zdravia, ochrana proti hluku,
bezpečnosť pri pouţívaní, ( DAHLSVEEN, T. et al. , 2008 ).
-
11
1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE
1.1 ROZDELENIE PODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE
1) podľa pouţitia v jednotlivých druhoch stavieb:
• podlahy v bytových stavbách
• podlahy v občianskych budovách
• podlahy v priemyselných budovách
• podlahy v poľnohospodárskych budovách
2) podľa počtu vrstiev:
• jednovrstvové
• dvojvrstvové
• viacvrstvové
3) Podľa druhu nášľapnej vrstvy:
• drevené podlahy
• Keramické podlahy
• mazaniny, potery, stierky
• podlahové povlaky
• špeciálne podlahy
4) Podľa druhu podkladu:
• na upravený terén
• na zeminu stabilizovanú zhutňovaním
• na valcovaný štrk, štrkopiesok
• na betónovú mazaninu
• na stropnú nosnú konštrukciu
-
12
1.2 VLASTNOSTI PODLÁH
Moţno ich zatriediť do týchto základných skupín:
- mechanické
- fyzikálne
- chemicko – fyzikálne
- vzhľadové
1.2.1 Mechanické vlastnosti podláh
1. Obrusnosť STN 731324 ovplyvňuje ţivotnosť podlahy a jej hygienické
a vzhľadové vlastnosti. Obrusnosť sa meria viacerými metódami. Skúškou
obrusnosti sa zisťuje úbytok hmotnosti, alebo hrúbky, alebo oboch parametrov
na skúšobnej vzorke. Pevnosť sa posudzuje najmä pre mazaniny a cementové
potery, pri ktorom dôjde k mechanickému porušeniu vzorky. Niekedy je nutné
skúmať odolnosť proti nárazu stanovením rázovej práce potrebnej k porušeniu
vzorky.
2. Odolnosťou proti dynamickému namáhaniu je zisťovaná odolnosť proti vrypu
alebo odolnosťou proti dynamickému prerazeniu. Pruţnosť sa meria odolnosťou
proti porušeniu celistvosti pri namáhaní ohybom.
3. Tvrdosť povrchu – odolnosť povrchu poteru proti vtlačeniu telesa (napr. proti
vtlačeniu oceľovej guličky).
1.2.2 Fyzikálne vlastnosti:
- Hmotnosť zisťujeme výpočtom z objemovej hmotnosti pouţitých materiálov.
- Nepriezvučnosť : Podľa normy STN 730532 meriame v laboratóriách alebo na
stavbe. Meriame index vzduchovej nepriezvučnosti Rw (dB) a index krokovej
nepriezvučnosti Ln,w (dB).
- Elektrická vodivosť : dotykovú plochu nahradzujúcu bosé nohy, zo zinku, medi
alebo
mosadze s priemerom 245 alebo 276 mm poloţíme na podlahu, zaťaţíme 70 kg
a pripojíme na elektrickú sieť.
-
13
- Vlhkosť : skúškou zisťujeme hmotnosť s presnosťou 0,1 g, potom vzorku
vysušíme do ustálenej hmotnosti pri teplote 105 aţ 110 C. Hmotnostný rozdiel
prepočítame na objemové percento vlhkosti. Vlhkosť moţno zisťovať
karbidovou skúškou, elektrickými vlhkomermi.
- Nasiakavosť : meriame na 5 vzorkách, najmä pri dlaţbách. Vysušená vzorka sa
ponorí do vody + 20 °C, potom vodu mierne zahrievame a nechá sa 4 hodiny vo
vare. Po pomalom ochladení sa dlaţdice vytiahnu a váţia sa s presnosťou na 1 g
(Chmúrny,2003).
1.2.3 Tepelný odpor : je veličina, ktorou sa zabezpečuje poţadovaná tepelná ochrana
stavebných konštrukcií, striech a podláh. Táto ochrana sa v našich aj
zahraničných technických normách posudzuje ako kriteriálna veličina.
Kvantitatívna hodnota (veľkosť) tejto veličiny sa predpisuje v technickej norme
alebo v smernici pre projektovanie. Označuje sa termínom normalizovaná
hodnota termínom normalizovaná hodnota tepelného odporu so symbolom Rn.
Stavebná konštrukcia vyhovuje z hľadiska tepelného odporu, ak vypočítaná
hodnota tepelného odporu je väčšia, nanajvýš sa rovná poţadovanej hodnote Rn
(R>Rn). Keď platí nerovnosť R
-
14
Podlahová konštrukcia vytvára povrchovú časť horizontálnych konštrukcií alebo
stropov. Zhotovuje sa spravidla ako viacvrstvová konštrukcia, (Horniaková, 1997).
Podlaha a strop vytvárajú jednoliaty konštrukčný prvok, ktorý v stavbe pôsobí naraz a
jednotne. Teda ani pri hodnotení a posudzovaní parametrov podláh a stropov nemoţno
posudzovať jednotlivé časti samostatne. Podlahy spolu so stropom zabezpečujú
vzduchovú nepriezvučnosť, kročajovú nepriezvučnosť, tepelnú izoláciu proti priľahlým
priestorom a minimálnu odnímateľnosť tepla. (Chmúrny, 2003).
Najväčší vplyv na voľbu vrstiev (ich hrúbok a materiálov) majú akusticko-fyzikálne
a tepelno-fyzikálne parametre. Vzhľadom na to, ţe podľa polohy podlahy a stropu v
objekte sa mení ich kvantitatívna hodnota (akusticko-fyzikálne a tepelno-fyzikálne
parametre), delíme podlahové a stropné konštrukcie takto (Adamská, 2009) :
- podlahová a stropná konštrukcia medzi miestnosťami bytu a miestnosťami iných
bytov
- podlahová a stropná konštrukcia medzi miestnosťami bytu a pivničnými
priestormi
- podlahová a stropná konštrukcia bytu na prírodnom teréne
1.2.6 Základné funkčné vrstvy podlahy sú:
- nášľapná vrstva
- roznášacia vrstva
- tepelnoizolačná alebo zvukoizolačná vrstva
- vodoizolačná vrstva
-
15
Podlahová konštrukcia sa v beţnej praxi nesprávne nazýva nášľapná vrstva. Podlahová
konštrukcia leţí na vodorovnej nosnej konštrukcií pri druhom a vyššom nadzemnom
podlaţí. Zvýšené nároky na konštrukcie podláh vyplývajú z tlaku nárokov na
energetickú hospodárnosť budov. Treba pritom splniť niektoré dôleţité podmienky ako
je zabezpečenie tepelnej pohody, ( na všetkých miestach vnútorných povrchov musí byť
povrchová teplota vyššia ako teplota rosného bodu) zabezpečiť čo najmenšie straty tepla
a spotrebu tepelnej energie na vykurovanie a zabezpečiť poţadovaný tepelný odpor Rn
podlahovej konštrukcie na teréne pre jednotlivé teplotné pásma. Experimentálne
meranie potvrdzujú, ţe priebeh teploty na povrchu podlahy závisí od teploty
vonkajšieho vzduchu, ale aj od prídavnej izolácie podlahy, od prúdenia vzduchu nad
podlahou a pod. Podlahy uloţené na teréne moţno definovať ako konštrukcie uloţené
na hornej ploche podkladu, podkladová vrstva má zabrániť kapilarite, čo spĺňa 100 aţ
200 mm hrubozrnného štrku s priemerom zŕn 70 aţ 80 mm. Nebezpečenstvom je aj
premŕzanie pôdy, výška hladiny podzemnej vody, vlhkosť pôdy a pod. Tepelné mosty
ktoré vznikajú nesprávnym riešením konštrukcie styku podlahy, terénu a obvodovej
konštrukcie, môţeme odstrániť prídavnou izoláciou z vnútornej alebo vonkajšej strany,
respektívne vo vnútri základu (Zajac, 2005).
Roznášacia vrstva podlahovej konštrukcie nad nosnou vrstvou sa navrhuje podľa
poţiadaviek, ktoré sú kladené na konkrétnu podlahu. Skladá sa z kombinácie
nasledovných vrstiev ako sú stierkové a vyrovnávajúce vrstvy, prípadne spádová vrstva
(Puškár, A.et al. 2008)
Tepelnoizolačná vrstva sa uplatňuje, ak horizontálna konštrukcia oddeľuje dva
priestory s rôznou vnútornou teplotou, príp. pri podlahe na teréne. Kladie sa pod
roznášajúcu vrstvu, v podobe tepelnoizolačných dosiek s malou tepelnou vodivosťou.
Zvukovoizolačná vrstva sa kladie pod roznášajúcu vrstvu a má za úlohu tlmiť krokový
zvuk a súčasne prispievať k tlmeniu zvuku, ktorý sa šíri vzduchom. Ich ukončenie pri
priľahlých vertikálnych konštrukciách má byť vyvedené nad úroveň roznášacej vrstvy
podlahy, aby podlaha nadobudla charakter "plávajúcej podlahy".
-
16
Vodoizolačná vrstva podlahy sa uplatňuje väčšinou pri podlahách na teréne, príp. v
kúpeľniach a WC. Podklad pod vodorovnú izoláciu tvorí podkladový betón s hrúbkou
80 aţ 100 mm uloţený na pôvodnú priepustnú zeminu, alebo na vrstvu štrku s hrúbkou
250 mm, ak je zemina nepriepustná. Na podklad spĺňajúci poţiadavky sa zhotoví
povlaková hydroizolácia podľa druhu aplikovaných pásov a pokynov výrobcu. Izolácia
sa chráni ochrannou vrstvou z cementovanej mazaniny v hrúbke asi 20 mm, alebo sa na
ňu pokladajú vrstvy podlahy. Príklad skladby hydroizolačnej sústavy v podlahe na
teréne je uvedený na obrázku č. 1a keď je zemina priepustná na obrázku č. 1b, keď je
zemina nepriepustná. Najprv sa vytvorí štrkové lôţko, ktoré sa dostatočne zhutní.
Izolácie stavieb bez podzemného podlaţia sa robia spojitou vodorovnou izoláciou
podlahy a stien, na ktoré sa vytiahnu aţ do výšky min. 300 mm nad úroveň terénu. Ak
to nie je moţné, kombinuje sa vodorovná izolácia so zvislou. V zásade ide o vylúčenie
zmáčania zvislej steny nad úrovňou chodníka odstrekujúcou daţďovou vodou alebo
topiacim sa snehom ( Adamská, 2009).
Obr.: 1a, 1b Konštrukčné riešenie spodnej stavby a jej ochrana proti
zemnej vlhkosti podľa Adamskej 2009
-
17
1 nášľapná vrstva
2 betónová mazanina
3 separačná vrstva
4 tepelná izolácia
5 hydroizolácia
6 vyrovnávajúci poter z cementovej malty
7 podkladový betón
8 štrkové lôţko
9 pôvodná zemina
Styk konštrukcie podlahy a vertikálnej konštrukcie je jedným z podstatných detailov. Po
obvode miestnosti musí byť podlaha od steny oddelená dilatačnou škárou 15 - 20 mm,
vyplnenou pruţným materiálom. Monolitické vrstvy podlahy nesmú objemové zmeny
prenášať do obvodových stien. Dilatačná škára musí byť prekrytá soklovou lištou, ktorá
je pripevnená len k stene (Chmúrny, 2003).
Kaţdá priemyselná podlaha sa skladá v zásade z dvoch častí:
- nosnej vrstvy (väčšinou vystuţenej betónovej dosky), ktorej úlohou je prenášať,
resp. rozdeľovať statické či dynamické zaťaţenia,
- obrusnej vrstvy, ktorá chráni podlahové plochy pred dôsledkami fyzikálneho či
chemického namáhania. Okrem toho musí táto vrstva v kaţdom prípade spĺňať
všetky prevádzkové poţiadavky.
Kaţdá časť má teda svoju presne definovanú funkčnú oblasť. To znamená, ţe
priemyselná podlaha môţe byť kvalitná len vtedy, ak nosná i obrusná vrstva spolu
spĺňajú všetky poţiadavky. V zásade sa vţdy pracuje s rovnakým základným systémom
(monolitickým nosným betónom), napriek tomu sa však priemyselná podlaha vyrába na
mieru (Kurcab, 2008).
http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=634&pr=0.1&wid=363&tstamp=1298481291&pid=977&cd=311311a7e0583596288291b01a25e772&f=1
-
18
1.3 SPRÁVNY NÁVRH A REALIZÁCIA PRIEMYSELNEJ
PODLAHOVEJ KONŠTRUKCIE
Pri projektovaní alebo realizácii kvalitnej a súčasne hospodárnej priemyselnej podlahy
sa musia zohľadniť najmä dva faktory:
- prevádzkové poţiadavky,
- výber, analýza a príprava vhodného podkladu.
Prevádzkové požiadavky
Dôleţité druhy namáhania a poţiadavky, ktoré sa kladú na priemyselné podlahy:
- mechanické zaťaţenie,
- chemické vplyvy,
- tepelné vplyvy,
- klimatické namáhanie (najmä na vonkajších plochách),
- úprava povrchu,
- štruktúra povrchu,
- bezpečnosť,
- údrţba a ošetrovanie,
- komfort.
javascript:void(0)javascript:void(0)
-
19
1.3.1 Výber, rozbor a príprava podkladu
Významným faktorom pre výber vhodnej obrusnej vrstvy je druh existujúceho
alebo budúceho podkladu a jeho stav. Kaţdá obrusná vrstva môţe byť totiţ kvalitná len
do tej miery, nakoľko kvalitná je jej nosná vrstva. Ak je nosná vrstva, resp. podklad
nevhodný, nemoţno ho nahradiť ani tou najlepšou a najdrahšou obrusnou vrstvou.
V priemyselnej výstavbe sa pouţívajú najmä tieto nosné vrstvy (podklady) – betón,
cementový poter a poter z tvrdých látok.
Obr.2 Priemyselná podlaha, (Kurcab,2008)
javascript:void(0)
-
20
- poloha podkladu – vo vnútornom priestore, vystavené poveternostným
vplyvom, na zemi bez izolácie (nebezpečenstvo stúpajúcej vlhkosti, vzniku
tepelných mostov);
- vlastnosti podkladu – vek podkladu (v novostavbe), domová vlhkosť, vlastnosti
povrchu (nasiakavý, drobivý, vysušený), pevnosť v tlaku, odtrhová pevnosť,
tvrdosť povrchu;
- druh znečistenia – prach a cementové mlieko, oleje a mazadlá, kyseliny a lúhy,
farby a plasty, palivá a riedidlá;
- druh poškodenia – trhliny zo zmrašťovania, prelomenia a dutiny, hĺbka drsnosti
a obrusovanie, poškodené škáry, zlomené hrany.
Pri konštrukčnom riešení spodnej stavby je dôleţité poznať priebeh teplôt v podzákladí
ako súčasť vstupných čiastkových okrajových podmienok pre tepelno-technické
výpočty (RUSNÁK, A. et al., 2006)
Keďţe veľká časť povrchových porúch vyplýva z nesprávneho vyhotovenia podkladu,
je dôleţité urobiť jeho rozbor a posúdenie ešte pred nanesením povrchovej vrstvy.
Okrem toho kaţdý dodávateľ zodpovedá nielen za svoju prácu, ale aj za to, ţe práca
vykonaná pred ním spĺňa konkrétne poţiadavky. Ak sa na predchádzajúcej ploche zistili
nedostatky, treba o tom okamţite písomne informovať objednávateľa ( Kurcab, 2008).
http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=634&pr=0.1&wid=363&tstamp=1298481291&pid=977&cd=311311a7e0583596288291b01a25e772&f=1
-
21
Správny návrh podlahy
Prevádzkov
é
poţiadavky
a vplyvy
Mechanick
é zaťaţenie
Chemické
vplyvy
Tepelné
straty
Bezpečnos
ť
Estetik
a
Komfor
t a
údrţba
Typy
náterov
a vrstiev
Impregnácia / Krycia vrstva / Náter / Povlak / Poter
Pripravený
podklad
Správne pripravený podklad je dôleţitou súčasťou kaţdej podlahy
Príprava
podkladu
Poţiadavky – v závislosti od stravu a miesta pouţitia – Základná vrstva /
Vyrovnávacia vrstva, Oprava
Brokovanie / Leštenie
Podklad /
nosná
vrstva
Cementov
ý poter
Magnezitov
ý poter
Náter
z umelej
ţivice
Liaty
asfalt
Dlaţba
Betón
Tab.: 1 upravené podľa Kurcaba 2008
Odporúča sa takisto vyhodnotiť vysušenie, vlhkosť, tvrdosť povrchu, trhliny a dutiny,
znečistenie. Rovnako dôleţité je stanovenie drsnosti, teploty, vlhkosti vzduchu
a rosného bodu. Príprava povrchu je dôleţitým krokom pred nanesením krycej vrstvy,
ktorá zabezpečí funkčnosť priemyselnej podlahy. Odborné ošetrenie výrazne zlepší jej
odtrhovú pevnosť. Podklad sa najprv vyčistí aţ po zdravé jadro. V závislosti od hĺbky
drsnosti sa povrch ešte vyrovná, jeho profil sa opraví alebo vyplní. V oblasti
priemyselných podláh sa na finálnu úpravu pouţíva najmä bezprašné vysokotlakové
abrazívne čistenie vodou pod tlakom asi 160 000 000 Pa. Nečistota odstránená prúdom
vody sa odsáva (spolu s vodou) a vo vhodnej recyklačnej jednotke sa znovu separuje.
javascript:void(0)
-
22
Pri výrobkoch z tekutých ţivíc moţno hovoriť o podlahových systémoch. V závislosti
od špecifickej oblasti pouţitia, napr. v dielňach, skladoch chemikálií alebo
v polovodičovom priemysle, sa pouţívajú špeciálne, vzájomne zosúladené a vyskúšané
výrobky – od náhrady betónu aţ po zapečatenie, či uţ má podlaha odolávať
chemikáliám, alebo má preklenúť trhliny. Kaţdý systém má v konkrétnej oblasti
pouţitia svoju špecifickú funkciu. Všetky ovplyvňujúce faktory musia byť spojené do
jedného celkového systému. Kaţdý z faktorov si však vyţaduje starostlivé zváţenie
z hľadiska vhodnej obrusnej vrstvy v špeciálnej oblasti pouţitia, v súvislosti
s vyskúšaným a pripraveným podkladom (Kurcab, 2008).
Obr.: 3 Teplotné zaťaženie podlahovej
krytiny v dôsledku čistenia horúcou parou
(teplotný šok) (Kurcab, 2008).
Obr.: 4 Aplikácia priemyselného
podlahového povlaku na báze
epoxidových živíc (Kurcab, 2008).
javascript:void(0)javascript:void(0)
-
23
1.4 PODLAHY USTAJŇOVACÍCH PRIESTOROV
Podlahami ustajňovacích priestorov rozumieme celistvé plochy komunikácie.
1.4.1 Rozdelenie podláh :
Podľa účelu podlahy : - box
- leţisko
- chodby
- ostatné plochy
Podľa druhu nášľapnej vrstvy:
- mazaniny a potery
- matrace
- podstielky
- rošty
- dlaţba
Podľa tepelno – izolačných vlastností:
- zateplené
- nezateplené
Podľa sklonu:
- vodorovné
- spádové
-
24
1.4.2 Technika prostredia pre chov zvierat v podmienkach SR a jej ďalšie smerovanie
Optimalizácia mikroklímy v modernom chove hospodárskych zvierat ma viacero
aspektov. Významnými faktormi ktoré nie vţdy sú docenené sú i mikroklimatické
podmienky chovu zvierat. Vo výrazne diferencovanom vonkajšom prostredí je celý rad
vplyvov ktoré menia svoje funkčné závislosti odvodené od priebehu klimatickej a
sezónnej periodicity. Vlastná tvorba, optimalizácia celého procesu je potom v zásade
podmienená a odvodená z poţiadavky modifikovať vonkajšie klimatické pomery
v celok rozsahu, podľa poţiadaviek pre jednotlivé druhy a kategórie zvierat, na ich
fyziologicko-produkčné parametre (Šotník, 2004).
V súčasnosti k problematike technologicko-stavebného zabezpečenia optimálnej
mikroklímy sú na programe dňa i otázky spojenie so zabezpečením welfare v chove
zvierat a otázky spojené s ochranou prostredia ako dôsledok chovu zvierat. Jeho
intenzifikácia je spojená so zvýšenou záťaţou na jednotku plochy. Aj keď v uvedenej
oblasti sa u nás pomery výrazne zmenili ako dôsledok zníţenia stavov základných
druhov HZ vo veľkovýrobe, i celkovo niţších početných stavov v rámci SR (Šotník,
2004).
Priemyselné podlahy sú ucelené systémy koncipované pre konkrétne prevádzkové alebo
špecifické poţiadavky objektu. Rovnaký význam ako prevádzkové poţiadavky má aj
výber, resp. dôkladné preskúšanie a príprava podkladu. Tu treba zohľadniť početné
faktory, pretoţe betón alebo cementový poter sa v jednotlivých objektoch líšia.
Nasiakavosť, znečistenie, vytvrdzovanie – to sú iba niektoré z vlastností, ktoré sa pri
aplikácií musia brať do úvahy. Aj podklady, ako napr. potery z anhydrtitu, magnezitu,
liateho asfaltu či drevené, resp. oceľové plochy, môţu mať kryciu vrstvu z epoxidových
ţivíc. Preto sa odporúča podklad preskúšať a jeho povrch starostlivo pripraviť (Kurcab,
2008)
Vonkajšia klíma rozhoduje v zásade o podmienkach efektívnej tvorby maštaľnej
mikroklímy, resp. o podmienkach jej modifikácie, ako rozhodujúceho ekonomického
kritéria. Vysoká podmienenosť celého procesu je daná i klimatickým pásmom.
Nachádzame sa v oblasti s kontinentálnou klímou, s veľkými výkyvmi teplôt vzduchu v
-
25
porovnaní letného a zimného funkčného obdobia - sezóny. Celkový rozdiel je aţ 50÷60
K ak berieme ako hraničné teploty od -25 °C do 30°C aţ +35°C. Stále preto platí
zásada, ţe o kvalite mikroklímy v prvom rade rozhoduje vlastná stavba (Šotník, 2004).
Význam konštrukcie objektu
Základným a prvotným prostriedkom na úpravu maštaľného prostredia je konštrukcia
samotného objektu pre zvieratá, pouţitá skladba materiálov a dimenzie konštrukčných
prvkov, ich tepelné a izolačné vlastnosti. Z hľadiska prevádzkového optima sú vhodné
objekty s vyváţenou tepelnou bilanciou v zimnom období, čím je zabezpečená i stabilita
parametrov vnútorného prostredia v letnom a prechodných obdobiach (Šotník, 2004).
Úţitkové podlahy v priemysle nie sú len stavebné plochy, ako napr. stropy alebo steny.
Sú to systémy, ktoré sú okrem statického zaťaţenia namáhané aj výrobnými procesmi.
Okrem toho musia priemyselné podlahy spĺňať rad prevádzkových poţiadaviek, ako
napr. protišmykovú bezpečnosť, preklenovanie trhlín, poţiarnu bezpečnosť, schopnosť
odvádzania elektrického náboja, estetický vzhľad, jednoduchú údrţbu a ošetrovanie a
dlhú ţivotnosť aby sa zabezpečila ich funkčnosť (Kurcab, 2008).
1.4.3 Význam stavby a jej vlastností na výslednú tvorbu mikroklímy
Rozhodujúcou a v moderných stavbách nie vţdy docenenou je tepelná akumulácia
konštrukčnej sústavy, z nej sa odvíjajú nároky na kompenzáciu-modifikáciu vonkajších
mikroklimatických prvkov a ich časový priebeh resp. ich posun vo vnútornom priebehu
samostatne v zimnom a v letnom funkčnom období a ich vzájomnej väzby.
V moderných objektoch pre humánne účely sa tým buď zvyšujú prevádzkové náklady
ak chceme dodrţať optimálne parametre, alebo je stavba z uvedeného pohľadu
hodnotená ako nezdravá, resp. s nemoţnosťou zabezpečenia optimálnych
mikroklimatických kritérií /pre všetkých/. V poľnohospodárskych budovách, resp. i
iných výrobných objektoch sa potom problémy kumulujú z pohľadu optimálnych
pracovných podmienok, resp. nie sú dodrţané poţadované technologické kritéria na
prostredie, resp. fyziologicko-produkčné aspekty chovu zvierat, ktoré majú rovnako
-
26
veľký ekonomický dopad na plusy resp. i mínusy. Uvedený rozpor sa môţe prejaviť i
v potravinárskych objektoch s predpísanými vnútornými mikroklimatickými
parametrami pri ich nedostatočnej úprave (Šotník, 2004).
V modernom chove zvierat so zámerom šetrenia investičných prostriedkov sú však
zámerne vyuţívané stavby jednak tepelne neizolované, resp. i otvorené objekty.
K uvedenému špecifickému zameraniu sa musí zákonite prispôsobiť i vybavenosť takto
riešených objektov so špeciálne riešenými, izolovanými napájacími a vetracími
systémami, ich regulačnými prvkami. Zásada optimalizácie prevádzky takýchto
objektov je v zime regulovaná prevádzka, ale nie s ich maximálnym uzatvorením -
”utesnením”. Naproti tomu v lete s maximálne moţným otvorením, avšak pri zamedzení
vzniku prievanu, ktorý je rovnako i v chove zvierat neţiaduci a škodlivý.
Základné zdôvodnenie procesu modifikácie
1.4.4 Funkcia stavby a technických prostriedkov v chove zvierat
V sledovanom funkčnom období je cielený priebeh základom pre kontrolu
mikroklimatických parametrov a výsledky porovnávacích testov s ich predpokladaným
definičným rozsahom. Hlavne sa jedná o nasledovné parametrické vyjadrenie teplotno-
vlhkostného reţimu. Stanovenie prípustných odchýliek v danom stavebnom a
technologickom riešení a moţnosti prípustnej tolerancie voči fyziologickým
poţiadavkám organizmov. Tieto by nemali na ne pôsobiť negatívne jednak voči
stanoveným normatívom pre zachovanie komfortných kritérií a tým zabezpečenie
poţadovaného produkčného potenciálu vhodnými, fyziologický prípustnými
parametrami. Pochopiteľne by nemali vznikať stavy vnútorného mikroklimatického
prostredia, ktoré spôsobia ujmu na zdravotnom stave resp. majú taký priebeh, ţe
spôsobia aţ situácie spôsobujúce úhyn chovaných mladých zvierat, resp i zvierat
zaradených v produkčných chovoch. Tu sú spravidla menšie nároky na presný priebeh
tepelno-vlhkostného reţimu Avšak tolerancia organizmov má svoje špecifické medze a
-
27
kritéria nie je moţno jednoducho bagatelizovať ako v dolnej tak i hornej kritickej
teplote.
Optimálne je ak stavebné a technologické riešenie, prevádzkový reţim modifikačnými
funkčnými zariadeniami zabezpečí sezónne optimálne a celoročne vyrovnaný priebeh
vnútorných parametrov v oblasti termo -neutrálnej zóny. (Šotník, 2004).
V súčasnosti sa často vyuţívajú i riešenia bez dosiahnutia optimálneho reţimu, ktorý
ešte umoţní prevádzku i v podmienkach fyziologickej tolerancie organizmov v danom
prostredí a technologickú funkčnosť systému pri jeho novo prevádzkovaných
technológiách s parametrami prostredia mimo rámec optima, ale s efektívnym
produkčným potenciálom. Ako príklad sú tepelne neizolované stavby, resp.
modernizácia klasických i tepelne izolovaných stavieb a ich prevádzkové vyuţitie
v reţime otvorených stavieb s ohľadom na moţnú technologickú prestavbu a vylepšené
technológie prevádzky. A to mechanizácie základných postupov s maximálnym
vylúčením manuálnej obsluhy v rámci celého chovateľského zámeru a výroby
v porovnaní s klasickými objektmi a ich nedokonalej resp. nízkej úrovne technologickej
vybavenosti (Šotník, 2004).
Základné opatrenia platné pre účelové stavby
Jedná sa o tie typy stavieb, ktoré je potrebné stavebno-technicky zabezpečiť pri
tepelnom deficite. V zásade sa má riešiť zlepšenie tepelnej bilancie, alebo deficit vykryť
prídavným vykurovaním, respektívne prevádzkovým vyuţitím zariadení na spätné
získavanie tepla. Straty tepla treba definovať jednak ako základné - prestupom tepla
konštrukčnými prvkami a tepelné straty vetraním a výmenou vzduchu. Tieto dominujú
pri zvýšených kritériách na teplotnú pohodu v odchove a pri ich vysokom zaťaţení,
biologickej záťaţi. Nasledujúca súvaha je buď ”prebytok tepla” stanovený z tepelnej
produkcie, spravidla je to deficit tepla, ktorý treba eliminovať (Šotník, 2004).
-
28
1.4.5 Podlahy v ustajňovacích objektoch
Podlahy ustajňovacieho objektu predstavujú veľmi dôleţitú konštrukčnú časť
ustajňovacích objektov, ktorú zvieratá neopúšťajú pri svojich pohybových aktivitách a
leţaní v bezprostrednom telesnom kontakte. Ako významná časť obalového plášťa
podlahy ovplyvňujú tvorbu ţivotného prostredia, od ktorého je vo veľkej miere závislá i
celková úţitkovosť ustajnených zvierat. Je preto nevyhnutné, aby sa ich navrhovaniu
venovala patričná pozornosť zo stavebno-technického, zootechnického aj
ekonomického hľadiska. Podlahy patria k najviac namáhaným konštrukciám objektu,
ich ţivotnosť je obmedzená a v určitých intervaloch ich treba opraviť alebo úplne
vymeniť. Správny návrh a kvalitné vyhotovenie podlahovej konštrukcie podstatne
ovplyvňuje hygienu prostredia, bezpečnosť a zdravotný stav zvierat. Významnú úlohu
pre pohodlie zvierat v modernom ustajnení zohráva najmä stavebno-konštrukčné
riešenie. Zvieratá pri odpočinku dávajú prednosť mäkkému a suchému lôţku. Samotný
konštrukčný návrh podlahy musí vyhovieť aktuálnym hygienickým a
tepelnotechnickým poţiadavkám. Konštrukčné riešenia podláh v ustajňovacích
priestoroch sa líšia svojou skladbou, geometriou tvaru i povrchovou úpravou, pretoţe
priamo súvisia s konkrétnou technológiou chovu. Podlahové konštrukcie by mali
všetkými svojimi parametrami zabezpečiť dodrţiavanie platných technických a
technologických predpisov a súčasne zabezpečovať podmienky komfortného ustajnenia
a welfare zvierat (Hurta, 2009).
-
29
1.4.6 Podlahy pre poľnohospodárske objekty
Objekty pre poľnohospodársku výrobu predstavujú nespočetné mnoţstvo
prevádzok, a teda aj poţiadaviek na podlahy. Prístrešky pre poľnohospodársku techniku,
opravárenské dielne, garáţe a pod. sa svojím charakterom pribliţujú priemyselným
prevádzkam.
Úplne iná je prevádzka v chovoch dobytka alebo hydiny. Podlahové konštrukcie
musia byť trvácne, odolné proti obrusu a mechanickému poškodeniu. Preliačiny
v chodbách, alebo prepadnuté miesta podlahy sú zhromaţdiskami nečistôt, a teda sú
potenciálnymi nosičmi infekcií a nákaz ustajneného dobytka. Podlahy musia byť
v miestach, kde sa zhromaţďujú výkaly, vţdy vyspádované a nemali by byť stupňovité,
aby nedošlo k poraneniu dobytka. Odvádzacie struţky a kalištia musia byť v miestach
prechodov prekryté protišmykovou úpravou.
V stajniach sa poţaduje teplá podlaha, nenasiakavá, v stykových škárach
upravená tak, aby boli vodotesné. Povrch pevných podláh musí byť z maštaľných
dlaţdíc, alebo upravený ryhovaním, poprípadne pokryté protišmykovými gumovými
rohoţami. Podlahy si vyţadujú vysoko kvalitné podkladové vrstvy, aby sa zamedzilo
prenikaniu hlodavcov do objektu ustajnenia (ZAJAC, A. et al. .2006).
1.4.7 Podlaha boxu
Podstielané leţiskové boxy môţu byť vyvýšené s rovnou podlahou alebo prehĺbené so
stelivovým prahom. Podlaha boxu by mala byť 0,2 m vyššie, ako je podlaha pohybovej
chodby za boxom.
Vyvýšenie by nemalo byť väčšie ako 0,3 m, nieţe by to kravy nedokázali prekonať, ale
starším kravám by sa mohli o hranu boxu udierať vemená, čo by mohlo viesť k
problémom. Toto zvýšenie je potrebné preto, aby sa do nich nedostával hnoj počas
vyhrňovania.
V prednej časti boxu, v priestore pre drţanie hlavy pri leţaní a na manipuláciu pri
líhaní a vstávaní, sa robí hrudná doska. Spolu s kohútikovou zábranou vymedzuje
kravám dĺţku boxu pre leţanie. Výška hrudnej dosky musí kravám umoţniť drţať hlavu
pri leţaní nad ňou. Maximálna výška hrudnej dosky od podlahy boxu nesmie byť vyššia
-
30
ako 0,3 m, postačuje však výška 0,1 m. V prípade, ţe sa hrudná doska robí betónová,
kotvia sa v nej bočné zábrany boxov (obr. 5).
Kravy uprednostňujú mäkkú, nešmykľavú podlahu s dobrými izolačnými
vlastnosťami. Všetky tieto poţiadavky splňuje podstielanie. V našich podmienkach sa
najviac vyuţíva slama. Môţe sa však pouţiť aj iný podstielací materiál. Hrúbka
slamnatého lôţka by mala byť minimálne 0,15 m, aby vytvárala dobre formovateľné
lôţko s dobrou izoláciou. Pre tento účel najlepšie vyhovujú boxy s prehĺbenou podlahou
(obr. 6). Do zadnej časti boxu sa robí stelivový prah, ktorý s hrudnou doskou vytvára
prehĺbený priestor pre slamnaté lôţko. Výška stelivového prahu má byť na úrovni
podlahy boxu, teda vo výške 0,2 m od podlahy pohybovej chodby. Stelivový prah na
vrchu by nemal byť širší ako 0,1 m. Betónový stelivový prah je vo forme lichobeţníka
so základňou 0,2 m (obr. 5). Stelivový prah bráni vyhrňovaniu podstielky z boxu, takţe
nie je treba do neho podstielať veľké mnoţstvo. V kaţdom prípade je treba podstielať
toľko slamy, aby bola podlaha podstielky zarovno so stelivovým prahom (2 kg na kus a
deň). V opačnom prípade sa z neho vyhrnie podstielka a v boxe vznikne vanička, do
ktorej si kravy neradi líhajú. Boxy je najlepšie podstielať 2-krát denne, vţdy po vyhrnutí
hnoja z chodieb. Často krát sa uplatňuje podstielanie 1-krát denne vyššou dávkou
podstielky, s vyhŕňaním 2-krát denne. V takomto prípade sa po podstlatí vyhrnie z boxu
prebytok podstielky a produkuje sa pri prvom vyhŕňaní hnoj s veľkým mnoţstvom
slamy, pri druhom vyhŕňaní sa uţ do chodieb slama z boxov nevynáša a produkuje sa
tekutý hnoj bez slamy. Ako podstielka do prehĺbených leţiskových boxov sa poţívajú aj
piliny alebo piesok. Aby sa udrţala táto podstielka v boxe, neposúvala sa a nevynášala
sa do pohybových chodieb, môţu sa do prehĺbenej časti boxu ukladať celé alebo
rozrezané pneumatiky, ktoré udrţujú rozloţenie podstielky v boxe (obr. 6). Výška
pneumatík musí byť o niečo menšia ako hrúbka podstielky. Vtedy je moţné vyuţívať v
maštali technologické systémy pre produkciu hnojovice. Pri takomto systéme produkcie
hnojovice sú najslabším článkom technologického systému čerpadlá na hnojovicu.
Piesok, ktorý sa dostáva z boxov do hnojovice, derie čerpací mechanizmus a jeho
ţivotnosť je veľmi krátka. Pri pilinách zase čerpací mechanizmus poškodzujú zbytky
dreva po spracovaní. Slama a piliny sú organické materiály. Keď sú podstlaté v boxe, na
ich konci sa do nich dostávajú výkaly a moč s mnoţstvom baktérií, ktoré sa v
priaznivých podmienkach rýchlo mnoţia. Vzniká potom nebezpečie infekcie vemena,
keď si kravy v boxe ľahnú. Piesok, ako anorganický materiál, sa v zahraničí pre
podstielanie osvedčil. V poslednom období sa začali ako anorganický materiál namiesto
-
31
podstielky vyuţívať matrace, plnené alebo gumové. Plnené matrace sú bývajú 80-100
mm potiahnuté nepremokavým obalom, plnené gumovou drvinou (obr. 7). Matrac je
tvorený z prešitých, plnených pásov, ktoré zabezpečujú, ţe drvina sa v matraci
neposúva (obr.8). Upevňuje sa na podlahu vyvýšeného boxu. Na matrac sa pridáva malé
mnoţstvo vápenca alebo mletej slamy, aby sa jeho povrch udrţal v suchom stave a bol
nešmykľavý. Môţe sa však prevádzkovať aj bez tohto prídavku (Brestenský, 2005).
V poslednej dobe sa do prehĺbených leţiskových boxov ako podstielka začala
vyuţívať odseparovaná hnojovica (obr. 9). Presušená hnojovica s obsahom sušiny
vyšším ako 30 % je vhodným materiálom na podstielanie. Tento materiál sa pred
podstielaním môţe miešať s mletým vápencom v pomere 3:1. Vápenec zvyšuje obsah
sušiny v kale a dezinfikuje ho. Po naplnení boxov po úroveň stelivového prahu sa
podstiela 0,5-0,8 kg na kus a deň. Pri tomto spôsobe podstielania sa aplikuje systém
odstraňovanie hnoja na hnojovicu. Časť podstielky do boxov sa vţdy z nich vyhrnie do
chodieb a zahusťuje hnojovicu. Aby sa zabránilo upchatiu kanálov na odvod hnojovice
z maštale, je potrebné na ich začiatok priviesť odseparovanú tekutú časť hnojovice
(fugát), ktorou sa kanál podľa potreby prepláchne. Zriedka sa vyuţívajú aj podstielané
boxy s rovnou podlahou. V týchto boxoch nič nebráni vyhrňovaniu podstielky z boxu
do pohybových chodieb pri migrácii kráv, preto je do nich treba podstielať väčšie
mnoţstvo podstielky. V takýchto prípadoch sa odporúča podstielať 4 kg slamy na kus a
deň v dvoch dávkach (ráno a večer). V pohybových chodbách sa produkuje slamený
hnoj, s ktorým sa dobre manipuluje (Brestenský, 2005).
-
32
Obr.5: Prehĺbené podstielané ležiskové boxy, (Brestenský, 2005)
Obr. 6 Presúvanie piesku v prehĺbenom ležiskovom boxe bránia pneumatiky,
(Brestenský, 2005)
-
33
Obr. 7: Ležiskové boxy s plnenými matracmi, (Brestenský,2005)
Obr. 8: Plnené pásy s prekrývacou plachtou plnených matracov, (Brestenský, 2005)
-
34
Obr. 9: Podstielanie separovaným kalom, (Brestenský, 2005)
-
35
1.5 KONŠTRUKČNÉ RIEŠENIEPODLÁH V USTAJŇOVACÍCH
OBJEKTOCH PRE HOVADZÍ DOBYTOK
Voľné ustajnenie sa vyuţíva v dnešnej dobe na chov dojníc najčastejšie. Pohodlie
a komfort im zabezpečujú leţiskové boxy. Dva typy 1 vyvýšené boxy
2 prehĺbené boxy
1.5.1 Vyvýšený ležiskový box (obr. 10)
Horná úroveň podlahy je o 200 mm vyššia ako niveleta hnojnej chodby. Výška
vychádza zo schopnosti zvieraťa prekročiť danú prekáţku z hnojnej chodby do leţiska.
Obr. 10 Vyvýšený ležiskový box s rovnou podlahou
-
36
Podlaha v leţiskovom boxe je väčšinou 2 – 4%. Hrudná doska sa nachádza v prednej
časti pod sklonom 45 – 60°. Dĺţka leţiskovej časti je minimálne 1850 mm od zadnej
hrany boxu. U menších zvierat je moţné zmeniť dĺţku na 1800 mm. Ak je podstielaná
aj pohybová chodba, tak dochádza k zníţeniu znečisťovania.
Obr. 11 Vyvýšený ležiskový box s plneným matracom
-
37
Prehĺbené boxy (obr. 12) sú pouţívaným typom najmä kvôli konštrukcií stelivového
prahu. ktorý zabraňuje vyhŕňaniu podstielky z boxu. Hrúbka prehĺbenej časti by mala
byť od 150 – 200 mm. Pre dokonalé vyuţitie boxov je ich správne navrhnutie rozmerov
podľa telesného rámca zvierat. Musia byť riešené tak, aby zabezpečovali maximálnu
pohodu pri leţaní. Pri zlom navrhnutí boxov si zvieratá hľadajú inú alternatívu na
leţanie a to napríklad v hnojnej chodbe. A v takom prípade sa kravy nadmerne
znečisťujú.
Obr. 12 Prehĺbený ležiskový box podstielaný
-
38
Konštrukcia boxov podlieha neustálym inováciám. Príklad navrhovaných parametrov
dĺţky, šírky boxu a umiestnenia kohútikovej zábrany uvádza Graf 1.....
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
500 600 700 800
Hmotnosť zvierat m, kg
Par
ame
tre
bo
xu, m
m
Celková dĺžka boxuvrátane priestoru prepohyb hlavy
Dĺžka boxu od zadnéhoprahu po hrudnú dosku
Šírka boxu
Výška kohútikovejzábrany
Graf 1. Odporučené parametre ležiskových boxov
-
39
1.6 LEGISLATÍVA
1.6.1 Vyhláška 532/2002 Z.z (stav k 2008-01-25)
Podľa zákona 532/2002 Z.z (stav k 2008-01-25) 32 musí podlaha spolu so stropom
mať účel miestnosti v poţadovanom rozsahu statické parametre, odolnosť proti nárazu
a trvalej deformácií, krokovú nepriezvučnosť tepelnoizolačnú schopnosť,
odnímateľnosť tepla podľa účelu miestnosti, svetelnotechnické parametre a tieţ aj
vyhovujúce materiálové vlastnosti stanovené STN. Povrchové úpravy stavebnej
konštrukcie musia mať poţiadavky poţiarnej bezpečnosti. Podlahy vo verejnej budove
musia mať protišmykovú úpravu povrchu so súčiniteľom šmykového trenia podľa STN.
Podlahy spádované a podlahy s mokrým procesom musia byť vodotesné
s protišmykovou úpravou. Inštalácia uloţená v podlahe nesmie narušiť vlastnosti
podlahy.
Podľa 53 poľnohospodárska budova a sklad, stajňa a maštaľ musia spĺňať hygienické
a veterinárne poţiadavky, poţiadavky poţiarnej bezpečnosti, bezpečnosti práce
a technických zariadení a poţiadavky na energetickú úspornosť. Pri stavbe na chov
hospodárskych zvierat sa musia určiť ochranné pásma, poţadovaný stav vnútorného
prostredia sa určí podľa tepelnotechnických vlastností konštrukcie na základe tepelnej
bilancie stavby zahŕňajúce biologickú produkciu tepla, vodných pár a plynov. Ďalej sa
musí určiť stav vnútorného prostredia, kde sa zvieratá musia chrániť pred priamym
pôsobením vetra, zráţok slnečného ţiarenia, musí sa zaistiť zdravotná neškodnosť
povrchu kaţdej stavebnej konštrukcie a technologického zariadenia, s ktorými
prichádzajú zvieratá do styku. Pre stavbu pre väčší počet hospodárskych zvierat sa musí
vybudovať oplotenie a systém filtrov proti vneseniu nákazy, zaistiť náhradný zdroj
energie, ak ide o stavbu pre hydinu, prasce a dojnice.
-
40
1.6.2 Vyhláška 230/1998 Z.z. O chove hospodárskych zvierat
Vyhláška 230/1998 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o chove
hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat národnej rady slovenskej
republiky č. 115/1995 Z.Z. o ochrane zvierat, ustanovuje podľa druhej časti o chove
hospodárskych zvierat a prvej hlave hovädzí dobytok § 4 dennú kontrolu, pri ktorej sa
sledujú pohyby a postoj hovädzieho dobytka, príjem krmiva a preţúvanie, stav výkalov,
srsti, koţe, očí, uší, chvosta, končatín a paznechtov. Podľa §5 ustajňovacie priestory na
chov hovädzieho dobytka sa zhotovujú a udrţiavajú tak, aby zabezpečovali hygienické
podmienky chovu a obmedzovali moţnosť poranenia zvierat. Ustajnenie hovädzieho
dobytka musí umoţniť zvieratám dostatočnú voľnosť pohybu a odpočinok. Prostriedky
na viazanie (napríklad reťaze a popruhy) nesmú spôsobiť zvieraťu zranenie a nesmú ho
obmedzovať vo vykonávaní základných biologických potrieb. Podlaha ustajňovacieho
priestoru nesmie byť šmykľavá a musí umoţňovať odvod vody a odstraňovanie výkalov
a moču. Rošty alebo iné perforované podlahy musia zodpovedať hmotnosti zvierat
a veľkosti nášľapnej plochy ich paznechtov. Rošty musia byť pevne zabudované a
poloţené rovno.
Podľa §6 maštale s voľným ustajnením hovädzieho dobytka musia mať fixačnú
uličku, pútaciu zábranu alebo iné funkčné zariadenie s rýchlym ovládaním, aby sa dalo
manipulovať so zvieratami, ktoré sa podrobujú ošetreniu, vyšetreniu alebo testu.
Maštale musia mať oddelený ustajňovací priestor na ošetrovanie a liečenie chorých
alebo poranených zvierat. Automatizované systémy podávania krmiva riadené
počítačom majú poskytovať chovateľovi dostatok informácií o mnoţstve a kvalite
skonzumovaného krmiva. Podstielané ustajňovacie priestory musia mať trvalo dostatok
suchej podstielky, ktorú treba denne dopĺňať.
§9 sa nachádzajú podmienky starostlivosti o kravy a jalovice kde dojnice sa
spravidla ustajňujú v leţiskových boxoch, kŕmnoleţiskových boxoch, v kotercoch
a v stojiskách s priväzovaním. Musia mať počas celého roka moţnosť výbehu. Rozmery
leţiskového boxu musia zodpovedať telesným rozmerom dojníc. Leţiskové boxy nesmú
umoţňovať zvieratám otáčať sa v nich, vchádzať do nich opačne alebo vchádzať do
nich dvom zvieratám naraz. Stojiskami s priväzovaním sú dlhé stojisko, v ktorom
priestor na leţanie a na pohyb hlavy pri líhaní je súčasťou stojiska a kŕmny ţľab
s poţľabnicou je najviac 500 aţ 600 mm nad úrovňou stojiska, stredne dlhé stojisko,
v ktorom časť priestoru na pohyb hlavy je nad ţľabom a výška poţľabnice je najviac
-
41
300 mm, krátke stojisko, v ktorom na strane stojiska je iba priestor na leţanie a priestor
na pohyb hlavy je v priestore na kŕmenie, na kŕmenie sa pouţíva prejazdný kŕmny stôl
s poţľabnicou z mäkkého ohybného materiálu a poţľabnica je najviac 300 mm nad
úrovňou stojiska. Pri voľnom ustajnení s kŕmnoleţiskovými boxami platia rovnaké
podmienky kŕmenia. Voľné kotercové ustajnenie sa skladá z leţiska a z kŕmniska, ktoré
majú rozmery podľa telesného rámca zvierat. Ak je súčasťou koterca aj pohybový
priestor, jeho plocha môţe byť menšia aţ o 20 %. Pri voľnom kotercovom ustajnení
nesmie počet zvierat prevyšovať počet miest na leţanie a kŕmenie. Dĺţka stojiska
a leţiska musí umoţniť zvieraťu pohodlne stáť a leţať. Leţiskové a kŕmnoleţiskové
boxy a stojiská s priväzovaním im musia umoţňovať prirodzené pohyby pri vstávaní
a líhaní. Dojnice a jalovice sa nesmú ustajniť na celoroštovej podlahe. Miesto na leţanie
má mať plnú podlahu pokrytú slamou alebo iným vhodným materiálom na podstielanie.
Pri ustajnení v stojisku s priväzovaním sa na usmerňovanie zvierat nesmú pouţívať
ostré alebo zahrotené nástroje, ani elektrické zariadenia. Pouţívať usmerňovač pohybu
okrem elektrických ohradníkov pri pasení je neprípustné. Dlhodobo uväzovať kravám
chvost je neprípustné. Výnimku môţu povoliť veterinárny lekár. Na dojenie moţno
pouţiť len také postupy a zariadenia, ktoré nespôsobia poranenie vemena. Pri dennej
kontrole sa skontroluje aj stav vemena a pohlavných orgánov. Plocha individuálneho
boxu má mať najmenej 20 m2 na jednu dojnicu. Ak sa spolu telí viac zvierat v jednom
koterci, leţiskomá mať najmenej 10 m2 na jednu dojnicu. Šírka koterca je najmenej
štyri metre.
-
42
2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom diplomovej práce bolo
- Hodnotiť vplyv stavebno-konštrukčných riešení
podlahových konštrukcií v ustajňovacích objektoch pre
dojnice na kvalitu a bezpečnosť chovného prostredia na
základe poznania súčasných technických poznatkov
a aktuálnej legislatívy
-
43
3 METODIKA PRÁCE
Na základe cieľa práce bola vypracovaná metodika práce, ktorá pozostáva z teoretickej
a praktickej časti :
1.3.1 Teoretická časť
- Získavanie informácií o súčasnom stave vo vybraných poľnohospodárskych
objektoch v obci Oponice, základné informácie o podlahových konštrukciách,
- Získanie informácií o podlahových nášľapných vrstvách
- Spracovanie prehľadu o konštrukčných riešení podláh,
1.3.2 Praktická časť
Miesto pozorovania: Vysokoškolský poľnohospodárky podnik – farma dojníc Oponice.
Sledované objekty: Ustajňovacie objekty dojníc č. 1 a č. 2.
Pracovné pomôcky: Digitálny fotoaparát, stopky, zápisník, formuláre a pero.
Pracovný postup:
- Počas štyroch prípravných pozorovaní bol robený všeobecný prieskum udalostí
v identických ustajňovacích objektoch, zistené ich konštrukčné riešenia
a selektované odlišnosti vo finálnom vyhotovení podlahových konštrukcií.
- Spôsob ďalších pozorovaní v objekte č. 1 bol zrkadlovo zopakovaný následne
v objekte č. 2 s pravidelným striedaním dopoludnia a popoludní.
- Pozorovanie vţdy začínalo počas dojenia, kedy boli zvieratá premiestňované zo
svojej sekcie do dojárne a následne z dojárne do maštale. Počas tzv. „naháňania
zvierat“ boli sledované všetky incidenty spojené so zvládaním rôznych typov
povrchov, nútenému pohybu v ţiadanom smere a tesnej prítomnosti ostatných
zvierat v preháňacej uličke.
- Dopoludňajšie a popoludňajšie pozorovacie pozorovania zvierat v beţnom
reţime vo vlastnom ustajňovacom priestore boli uskutočnené vţdy 1 hodinu po
skončení dojenia (v tomto čase bolo vysledovaných najviac pohybových zmien
-
44
súvisiacich s kŕmením, pohybom zvierat medzi kŕmiskom, napájacími miestami,
odpočinkovým priestorom, so zalíhaním zvierat do boxov a ich opúšťaním).
- Merania sa uskutočňovali vţdy tým istým pozorovateľom v tom istom šedom
oblečení so zhodným spôsobom zápisu z rovnakého pozorovacieho miesta bez
rušenia dojníc.
- Správanie pri napájacích ţľaboch bolo popisované súčasne s udalosťami
v priebehu sledovania celej skupiny pri kŕmení, pohybe a zalíhaní
- Vysledované riziká boli spoločne vyhodnotené s následnou interpretáciou pre
chovateľa.
-
45
4 VLASTNÁ PRÁCA
Prostredie zvierat pri chove sa začalo človekom cieľavedome tvoriť pri domestikovaní
zvierat. Človek zabezpečoval veľa prirodzených potrieb ako je potrava, voda, ochrana
pred nepriazňou počasia ako aj bezpečnosti podlahových konštrukcií, pričom sa dbalo
na zlepšenie niektorých vlastností, ako je produkcia a plodnosť zvierat. Bezpečnosť
v súčasnej dobe pre voľne ţijúce zvieratá je dôleţitá z hľadiska úrazovosti, šmyku, či
strate zvierat. Chovateľské prostredie vytvára welfre, ktorý zabezpečuje fyziologické
potreby potrebné na zachovanie ţivota zdravia a potreby zvierat pre zaistenie psychickej
pohody.
OPONICE
Farma dojníc v Oponiciach je po rekonštrukcii vybavená má modernou technikou
a v horizontálnych konštrukciách bolo realizovaných mnoho inovatívnych návrhov.
1. Objekt č. 1
Obr. 13 Oponice
-
46
Ak by sme mali v stajni podobné mäkké terénne podmienky ako v prírode, bolo by to
pohodlnejšie a zdravšie pre zvieratá. Kravy vyuţívajú podlahu 24 hodín denne pri
leţaní, státí a pri pohybe. Okrem klasických podlahovín (zväčša betón, výnimočne boxit
alebo asfalt) sa v ustajňovacích priestoroch vyuţívajú aj inovované náhradné materiály,
ktoré sa svojimi vlastnosťami lepšie pribliţujú podmienkam v prírode. Jedná sa hlavne
o rôzne gumové a recyklované materiály, ktoré hrajú dôleţitú úlohu nielen
v odpočinkových priestoroch, ale aj v pohybových chodbách a v dojárňach.
Obr. 14 Schéma významu kvality podláh
Gumené podlahy pre kaţdý priestor v maštali sú vyvinuté špeciálne tak, aby vyhovovali
rôznym poţiadavkám a optimálne sa prispôsobili potrebám zvierat. V objekte č. 1 bola
pouţitá protišmyková podlahová nášľapná vrstva pohodlná pre paznechty na súvislých
pevných podlahách hnojných chodieb so šípovou lopatou a mobilným zhrňovačom.
Podlahová vrstva je vyrobená spôsobom puzzle a preto sú spoje presné. Hĺbka týchto
krytín je 20 mm. Puzzlové spoje kompenzujú tepelné rozpätie. Čistenie lopatou sa
-
47
v praxi osvedčilo. Podľa vyjadrenia odborných pracovníkov je moţné na mieru
prispôsobiť všetky typy šípových lopát. Na rohoţiach je moţné jazdiť s vozidlami, ktoré
majú vhodné pneumatiky so zodpovedajúcim tlakom max. 40 000 Pa.
Mäkké gumové podlahy sú dopĺňané s cielenými „zónami oderu“, podobne ako
v prírode, kde piesočnatý povrch vytvára rovnováhu medzi zrohovatením a oderom.
Jednotlivé zóny zabezpečujú cielený oder, kde je moţná jeho regulácia. Podporuje
prirodzenú rovnováhu medzi keratinizáciou a oderom, prispieva k podpore správneho
tvaru paznechtov. V celej maštali je ideálna mäkkosť a protišmykovosť, čo prispieva
k lepšej bezpečnosti zvierat.
4.1 INŠTALÁCIA PODLAHOVEJ KRYTINY V STAJNI
Pôvodne boli na podlahách iba betónové a keramické povrchové úpravy, pristieľalo sa
slamou. Keramické tvárnice sa zachovali uţ iba v niektorých spodných vrstvách
pôvodných leţísk, pri prestavbe farmy v minulom roku však boli zrekonštruované
všetky podlahové konštrukcie, kde základ tvoril betón a cementový poter. Leţiská boli
riešené formou dvoch alternatív – ako vyvýšené, s gumovými matracmi (v dvoch zo
štyroch nových sekcií) a zvyšok tvoria prehĺbené leţiská s betónovým stelivovým
prahom a hrudnou doskou dvoch konštrukčných typov.
Protišmykové a mäkké gumové rohoţe boli aplikované predovšetkým na silne
frekventovaných častiach ako prechodové chodby, pri napájačkách, čistiacich kefách.
-
48
Obr. 15 Plocha pre dojnice
Pre dojnice s voľným ustajnením boli v leţiskách vo vybranej sekcií pouţité gumové
matrace ideálnej mäkkosti s troma konštrukčnými vrstvami: horná vrstva – z lisovanej
recyklovanej dobre čistiteľnej gumy, potom recyklovaná penová tepelná izolácia
a špeciálna formovaná dolná gumová vrstva (obr. 15). Matrace vyhovujú pre všetky
zaťaţenia, pritom sú rozmerovo stabilné a trvalo mäkké. Mäkkosť povrchu a hlavne na
okrajoch zabezpečuje správnu polohu pri leţaní a zvyšuje odolnosť proti šmyku.
Elastický povrch je príjemný a pohodlný pre koţu. Integrovaný spád v zadnej časti
podporuje samočistenie. Sklon na zadnej hrane šetrí kĺby čiţe v komforte neprekáţa pri
leţaní ţiadna hrana. Kvôli úplnému uzatvoreniu sa na spodnú stranu dostane minimálne
mnoţstvo nečistôt.
-
49
Obr. 16 Podlahová vrstva, guma
Pre spríjemnenie zvierat a pohodlnú zmenu polohy pri leţaní bola pouţitá elastická
hrudná doska z gumy (obr. 16). Príjemné mäkké prírodné podmienky dovolia leţať
s natiahnutou prednou končatinou. Elastická guma chráni karpálne kĺby pri vstávaní.
Výhodou systému je jednoduchá montáţ bez ohľadu na vzdialenosti medzi zábranami.
-
50
Obr. 17 Dojnica má vyloženú nohu na hrudnej doske
2. Objekt č. 2
Obr. 18 Oponice 2
-
51
Obr. 19 Profil gumy pre prispôsobenie tvaru tela dojníc
V objekte č. 2 sa nachádzali inovačné krídelkové profily, ktoré zabezpečujú maximálnu
mäkkosť a tieţ sa dokonale prispôsobujú tvaru tela. Moderné 60 mm hrubé celogumové
matrace pri vstávaní vyuţívajú pruţenie krídelko (obr. 19). Elastický povrch je príjemný
a pohodlný pre koţu zvieraťa. Samočistenie podporuje integrovaný spád v zadnej časti.
Sklon na zadnej hrane šetrí kĺby.
Obr. 20 Pruženie gumy
-
52
V celej maštali je ideálna mäkkosť a protišmykovosť. Pri pouţití tejto podlahovej
krytiny bolo posledné ošetrovanie paznechtov pred 4 mesiacmi. Zvláštnosť tejto
podlahovej krytiny spočíva v korunde, ktorý je druhý najtvrdší minerál po diamante. Je
odolný proti kyselinám a zásadám. Povrch s korundom podporuje oder paznechtov.
4.2 NEDOSTATKY
Kvalita, pohodlie mäkkosť zabezpečuje, ţe zvieratá si občas ľahnú tam, kde by nemali
(obr. 21). Staršie zvieratá sa ťaţko učia, ţe v hnojnej jame nemôţu leţať preto, lebo
v hnojnej jame sa pohybuje automatická lopata.
Obr. 21 Nesprávne ležanie v hnojnej chodbe
-
53
Zvieratá sa pri ukladaní k leţaniu v boxe často veľa krát dostávajú do problému, ţe
nevedia zdvihnúť zadné nohy do boxu (obr. 22). Vtedy nastáva etapa v ktorej zviera
skúša vyloţiť správne zadnú nohu do boxu. Výsledok bol cca 20 neúspešných pokusov
za hodinu. Stalo sa, ţe dojnica zunovala a odišla k napájačke, alebo si ľahlo z polovice
v boxe a v druhej polovice teľa v hnojnej jame (obr. 23).
Obr. 22 Pokus o ľahnutie do boxu
Obr. 23 Ležanie pol tela v hnojnej chodbe a pol tela v boxe
-
54
Obr. 24 Dojnica leží v mieste napájačky
-
55
4.3 POSÚDENIE RIZIKA
Vo farme v Oponiciach boli pozorované dojnice vo viacerých fázach ich kaţdodenného
ţivota.
Počet meraní Meraný čas Výsledok
Dojnica leţí
v hnojnej chodbe
(obr.21)
30
60 min/meranie
Spolu
1486 min, pričom
v boxoch za tú istú
dobu pozorovania
leţali dojnice
13855 min korektne
Pokusy o ľahnutie
dojnice do boxu
(obr. 22)
30
60 minút
V texte, str. 53
Dojnica
v nesprávnej polohe
(obr. 23)
30
60 minút
Spolu 461 min
Dojnica leţí
v mieste napájačky
(obr. 24)
30
60 minút
Spolu 287 min
Tab.2 Meranie
Výsledky merania ukázali, ţe leţiace dojnice v hnojnej chodbe za pozorovania, leţali do
momentu, kedy sa spustila automatická pohybujúca sa lopata na odhŕňanie hnoja, alebo
vstala sama od seba. Pribliţný čas leţania všetkých zvierat v hnojnej chodbe bolo
priemerne 33,6 minút na kaţdú sledovanú hodinu, pričom v šiestich pozorovaniach táto
udalosť nebola zaznamenaná.
Pokusy o správne ľahnutie jednej dojnice do boxu bolo počas pozorovania
zaujímavé v tom, ţe dojnica sa nevedela zorientovať a nevedela správne zaľahnúť do
boxu. Počas pozorovania 60 minút, dojnica zdvihla zadnú nohu aj 20 krát (obr. 22).
Výsledok bolo buď správne leţanie boxe, alebo dojnicu to omrzelo a odišla
k napájačke.
-
56
Počas pozorovania sme zistili, ţe dojnice si ľahnú občas aj do nesprávnej polohy, kde
zadné nohy majú v hnojnej chodbe a predné nohy majú v boxe. Takýmto leţaním
dochádza k značnému znečisťovaniu vemena a hlavne zadných končatín, čo spôsobuje
ďalšie nehygienické podnety.
Ďalším odhaleným zlozvykom zisteným počas pozorovania bolo počas pozorovania
leţanie v mieste, kde je napájačka pre dojnice. Nevýhoda je, ţe dojnice sa nedostanú
k napájačke, alebo sa snaţia dostať bliţšie k napájačke, a vtedy môţe prísť nebezpečnej
situácii. Celková identifikácia rizík je uvedená v tab. 3.
OHROZENIE PRÍČINA PREJAV DôSLEDOK OPATRENIA
Skrat
Chyba izolácie
Iskrenie
zadymenie
Nefunkčnosť
Kvalita
izolácie,
kontrola,
revízia
Pohyb stroja
Obsluha
kvalita
výrobkov
Poškodenie
konštrukcie
Nefunkčnosť
Školenia,
predpisy,
nastavenie
automatiky
Poškodenie
podlahy
Zlá kvalita
výrokov
Diery, pukliny
Ohrozenie aţ
smrť dojníc
Lepšia kvalita
materiálov,
izolácie proti
vlhkosti
Šmykľavá
podlaha
Voda,
námraza
Zranenie
dojníc
Ohrozenie aţ
smrť dojníc
Protišmyková
podlahová
konštrukcie
Zaseknutie
stroja
Dojnica leţí
v hnojnej
chodbe
Stroj sa
zastaví
Nefunkčnosť
Opatrenie je
veľmi
komplikované
z dôvod, ţe
dojnice si
ľahnú
z vlastnej vôle
Tab. 3 Identifikácia rizík
-
57
4.4 VYHODNOTENIE POZOROVANÍ A MERANÍ
Podlahová nášľapná vrstva z gumového materiálu výrazne zlepšuje pohodlie
a zabezpečuje bezpečnosť dojníc. Avšak pri pozorovaní sa zistilo, ţe dojnice majú
v korektnom správaní odchýlky od beţných zvykov pri správnom reţime objektu (obr.
xy).
0
100
200
300
400
500
600
700
1. p
oku
s
3. p
oku
s
5. p
oku
s
7. p
oku
s
9. p
oku
s
11
. po
kus
13
. po
kus
15
. po
kus
17
. po
kus
19
. po
kus
21
. po
kus
23
. po
kus
25
. po
kus
27
. po
kus
29
. po
kus
Dĺžka ležania v boxe
Dĺžka ležania v hnojnej chodbe, min
Dĺžka ležania pri napájačke, min
Dĺžka nesprávneho ležania v boxe (zadné nohy v chodbe), min
Obr. 25 Odchýlky od bežných zvykov pri správnom režime
Z hodnotenia pozorovaní je zrejmé, ţe dojnice leţali korektne spolu 13 855 min za
sledované obdobie 30-tich pokusov. Minimálne bola zaznamenaná doba leţania 321
minút, maximálne 622 min na všetky ustajnené dojnice v sekcii. Keďţe spolu ich bolo
v čase pozorovania 45 ks, v prepočte na deň a jednu dojnicu by vychádzala doba leţania
7,6 hodiny, čo je málo. Sledovanie však neprebiehalo v nočnej dobe, kedy väčšina
zvierat odpočíva. Veľkú časť leţania (10,7%) však dojnice leţali v hnojnej chodbe, čo
spôsobuje veľké znečistenie brucha a vemena. Tento zlozvyk má u starších zvierat
-
58
zrejme dôvod v pôvodnom ustajnení, mladé jedince sa podľa slov chovateľa odučili
tomuto zalíhaniu za niekoľko dní. Do chodby zalíhali aj zvieratá s pokročilým stupňom
ochorenia končatín, ktorým sa nepodarilo „zdolať“ 200 mm vysokú prekáţku
k vyvýšenému leţisku, alebo mali problém s obnaţeným stelivovým prahom.
Veľké nebezpečenstvo bolo zistené aj pri preháňaní zvierat do dojárne, kedy na kaţdú
skupinu zvierat (45 – 48 ks) pripadali 3 aţ 4 váţne pošmyknutia pri presune cez
betónové časti uličiek, ktoré sú uţ pri minimálnom znečistení kopytami prechádzajúcich
zvierat veľmi klzké oproti gumovým chodbám. Počas núteného presunu zvierat do
dojárne a z dojárne sa striedajú tak rozdielne povrchy podláh, ako je čistá gumená rohoţ
a znečistený tvrdý betón, prípadne je situácia zhoršená kombináciou zmien v smere
uličky. Zvieratá sa tu dostávajú do nebezpečenstva, kde najväčším rizikom je
rozčesnutie panvy, alebo pristupenie vemena inou dojnicou (pri páde po pošmyknutí).
Okrem toho pri páde zvieraťa s ochorenou končatinou, je v šmykľavom prostredí veľmi
obtiaţne vstať, pretoţe podloţka nemá dostatočný koeficient trenia a okoloidúce
zvieratá neposkytnú potrebný kľud k „zloţitému menévru“ vstávania.
Na základe opakovaných meraní a pozorovaní boli v sledovaných ustajňovacích
objektoch vytypované nasledovné riziká:
1/ riešenie konštrukčných parametrov leţísk umoţňujúce riziko skracovania dĺţky
leţania a riziko vzniku mastitíd - ochorení mliečnej ţľazy. (Jedná sa o pozíciu šijovej
zábrany, umiestnenie a konštrukcia hrudnej dosky, tvar a parametre stelivového prahu,
šírka a dĺţka boxu.)
2/ riešenie striedania typu navrhnutej nášľapnej vrstvy v pohybových chodbách
a preháňacích uličkách ako rizikový faktor ochorenia končatín z dôvodu úrazov pri
pošmyknutí, páde a zatlačení inými zvieratami (napr. v preháňacích chodbách)
3/ poruchy pri reţime čistenia hnojných chodieb - riziko dlhšieho a väčšieho
znečistenia nôh, státia v infekčnom prostredí, zanášanie exkrementov do boxov
a zalíhanie do znečistených boxov (podpora ochorenia paznechtov, vredových ochorení,
dermatitídy, resp. samotné úrazy v prostredí pracujúceho vyhŕňacieho zariadenia)
-
59
4/ nízky sklon podlahy v prechodnej uličke s napájacím zariadením s rizikom
ušmyknutia, nakoľko moč neodteká z priestoru, ktorý je obyčajne mimo dosahu
mechanizmu na odpratávanie exkrementov hlavne pri betónových povrchoch.
Všetky sledované riziká, ktorým bola práca venovaná, boli skúmané základnými
výskumnými metódami, ktoré boli vyuţité k selektovaniu nebezpečenstiev a ich
základnej analýze. Ďalšie spresnenie výsledkov je moţné získať
celodennými dlhodobými pozorovaniami, čím je moţné skvalitniť nielen štatistické
výstupy, ale aj hodnotné interpretácie pre chovateľa. Uvedená problematika sa týka
porovnania nových a zatiaľ u nás málo preskúmaných druhov podlahovín, a preto
následné výsledky kontinuálnych kamerových záznamov s presným vzájomným
porovnaním môţu osloviť aj ďalších slovenských farmárov.
-
60
5 DISKUSIA
Vplyv stavebno-konštrukčných riešení podlahových konštrukcií pre dojnice má veľký
význam na kvalitu chovného prostredia. Ovplyvňuje viacero faktorov s priamym
dopadom na produkčné parametre dojníc. Jedným z nich je napríklad „Index pohybu“,
alebo „Stupeň krívania“, ktorý podľa Holmesa (2008) má priamy vplyv na straty
v dojivosti – zvieratá s najhorším, piatym stupňom krívania môţu zníţiť produkciu
mlieka aţ o 36%. Ďalším dôleţitým parametrom ovplyvňujúcim dojivosť je komfort pri
odpočinku, resp. dĺţka leţania dojníc. Podľa rôznych autorov vysokoprodukčné dojnice
leţia denne 11 aţ 13 hodín (Tucker et al., 2004, Haley, et al., 2001 a ďalší). Pritom
kaţdá hodina skrátenia leţania predstavuje úbytok 1,7 kg mlieka na deň (Grant, 2007).
Posledné výskumy poukazujú aj na dôleţitosť dodrţania priestorových parametrov
a hustoty obsadenia maštalí, pretoţe v opačnom prípade taktieţ dochádza ku
skracovaniu doby leţania, nakoľko sú zvieratá vyrušované (Fregonesi et al., 2007; Hill
et al., 2007; Krawczel et al., 2008).
Dôleţitou zásadou pri návrhu podlahových konštrukcií je dodrţať bezpečnosť a kvalitu
podláh podľa noriem a zákonov stanovených podmienkami a poţiadavkami. Ďalšou
nezadbateľnou zásadou je dodrţanie technologických procesov pri samotnej realizácií
podkladov. Podľa Zajaca (2006) podlahové konštrukcie musia byť trvácne, odolné proti
obrusu a mechanickému poškodeniu. Preliačeniny priestoroch pohybu či čakania
dobytka alebo prepadnuté miesta podlahy sú zhromaţdiskami nečistôt a infektov, a teda
podlahy musia byť v miestach, kde sa zhromaţďujú výkaly, vţdy vyspádované a nesmú
byť stupňovité, aby nedošlo k poraneniu dobytka. Odvádzacie kanály musia byť
v miestach prechodov prekryté protišmykovou úpravou.
Aj keď kaţdá realizácia podlahovej konštrukcie je jedinečná a v celom svojom rozsahu
aplikovateľná, vţdy sa nájdu nedostatky. Realizáciou podláh a následným skúmaním
vlastností týchto podláh, zistíme, čo treba zlepšiť. Podľa snimkov z digitálneho
fotoaparátu je jasne vidieť, ţe pri pozorovaní dochádza občas k stavu nebezpečnosti.
Podľa najvhodnejšieho riešenia vieme spracovať a vykonať jedinečnú podlahovú
konštrukciu na základe zistení predchádzajúcich výsledkov. Na trhu je mnoţstvo firiem,
ktoré ponúkajú širokú škálu svojich materiálov či výrobkov pre rôzne situácie, no pri
výbere aj tej najmodernejšej ponuky je potrebné odsledovať konkrétne dopady na
vlastnom stáde a prostredníctvom pozorovaní a meraní eliminovať zbytok rizík pre
ustajnené zvieratá.
-
61
ZÁVER
Diplomová práca sa zaoberá kvalitou a bezpečnosťou podlahovej nášľapnej vrstvy.
V práci sú rozpísané priemyselné a poľnohospodárske podlahové konštrukcie,
rozdelenie podlahových konštrukcií pre dané objekty potrebné pre správne navrhnutie
podlahovej nášľapnej vrstvy. Jednou z dôleţitých prvkov podlahovej vrstvy je
bezpečnosť, čiţe šmykľavosť dojníc. Gumová nášľapná vrstva je odolná voči
nepriaznivým účinkám ako je napríklad voda, námraza, či výkaly z dojníc. Guma je
sama od seba pruţná elastická a dobre pôsobí na celé telo dojníc, preto si občas ľahnú
dojnice do hnojnej chodby, ale zväčša iba tie, ktoré sú vekovo staršie a ťaţko si zvykajú
na to, aby v hnojnej chodbe neleţali.
Pri pozorovaní dojníc, sa dojnice na podlahe správali veľmi spokojne, keďţe ide
o pohodlie ich celého teľa. Pri napájačkách je ryhovaný betón, kde ryhy by mali
odvádzať prebytočnú vodu do hnojnej chodby, ale problém je ten, ţe dojnice našpinili
na ryhovaný betón a tým pádom zabránili odteku vody do hnojnej chodby. Zvýšila sa
nebezpečnosť šmyku pri napájaní. Čistenie ryhovaného betónu teda musí byť čistené
ručne za pomoci zamestnanca poľnohospodárskeho druţstva.
Pri pozorovaní napájajúcich sa dojníc sa zistilo, ţe dojnice pri napájaní sa za čas
5 minút, 2 krát pošmykli pri neočistení ryhovaného betónu. Dojnice, ktoré si nesprávne
ľahnú do boxu, alebo si neľahnú na správne miesto a ľahnú si do hnojnej chodby, sú
veľmi znečistené, čo nepriaznivo reaguje na ich výdatnosť a zdravie dojníc.
Podlahová nášľapná vrstva sa chová inak ako je v lete a inak v zime. V zime je
podlaha klzká, namrznutá, a teda je väčšia pravdepodobnosť vzniku urázovosti, ako
v lete. Preto treba dbať na čisté hnojné chodby, a taktieţ čisté boxy.
-
62
POUŢITÁ LITERATÚRA
1 ADAMSKÁ, G., et al. 2009, Konštrukcie pozemných stavieb 1, Spodná stavba
2009, vydanie : Bratislava 2009. ISBN 978-80-227-3054-9
2 BRESTENSKÝ V., 2005, Prostredie chovu a aktivity kráv, Nitra [online] 2005,
9, s. 48-49, Dostupné na internete : http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky2.pdf
3 DAHLSVEEN, T., et al. 2008, Energetický audit a certifikácia budov, Bratislava
2008. Str. 13. ISBN 978-80-8076-063-2
4 Fregonesi, J. A. – Tucker, C.B. – Weary, D. M. 2007. Overstocking reduces
lying in Dairy Cows. J. Dairy Sci. 90: 3349-3354
5 GREŠKO, D. et al., 2007, konštrukcie pozemných stavieb, Poruchy
a rekonštrukcie III, vydanie : Bratislava 2007. ISBN 978-80-227-2588-0
6 Grant, R. 2007. Taking advantage of natural behavior improves dairy cow
performance. Pages 225-236 in Proc. Western Dairy Management Conf., Reno,
NV.
7 Haley, D. B. - Passillé, A.M. - Rushen, J. 2001. Assessing cow comfort: Effect
of two floor types and two tie stall designs on the behaviour of lactating dairy
cows. Appl. Anim. Behav. Sci. 71: 105 – 117
8 Hill, C. T. – Krawczel, P.D. – Dann, H.M. – Ballard, C.S. – Hovey, R.C. –
Grant, R. J. 2007. Effect of stocking density on the short term behavior of dairy
cows. J. Dairy Sci. 90 (Suppl. 1.):244
9 HORNIAKOVÁ, L., et al., 1997, Konštrukcie pozemných stavieb I.2.
prepracované vydanie : Bratislava 1997. ISBN 80-967095-4-2
10 CHMÚRNY, I.,: TEP 2002 Tepelná ochrana budov transparentnými
konštrukciami. In: Stavebná ročenka 2002
11 CHMÚRNY TEP 2002, 1.Tepelno technické vlastnosti stavebných konštrukcií
12 Krawczel, P. D. – Mooney, C.S. – Dann, H. M. – Carter, M. P. – Butzler, R. E. –
Ballard, C.S. – Grant, R.J. 2008. Effect of alternative models for increasing
stocking density on the lying behavior, hygiene, and short-term productivity of
lactacing Holstein Dairy Cattle. J. Dairy Sci. 91 (Suppl. 1.):401
13 PUŠKÁR, A., et al. 2008, Konštrukcie pozemných stavieb vydanie : Bratislava
2008. ISBN 978-80-227-2994-9
http://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky2.pdfhttp://www.cvzv.sk/ziv/Brestensky2.pdf
-
63
14 Správny návrh a realizácia priemyselnej podlahy, Bratislava. 2008 [online]
Nitra, Dostupné na internete: http://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-
prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-
v-priemysle-1359.html
15 STN 73 0540, 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií
a budov. Tepelná ochrana budov. Časť 1-4, STN 74 4505 – Podlahy
16 STN 73 1324, 1971 Stanovenie obrusnosti betónu
17 STN 74 4507: 1981 Skúšobné metódy podláh. Stanovenie protikĺznych
vlastnosti povrchu podláh
18 STN 73 0532 Akustika. Hodnotenie zvukovoizolaćných vlastností budov
a stavebných konštrukcií. Poţiadavky
19 Technika prostredia pre chov a zvierat v podmienkach SR a jej ďalšie
smerovanie, Nitra. 2004 [online] Nitra, Dostupné na internete:
http://www.agroporadenstvo.sk/zv/ostatne/tech_prostredia,htm?start
20 Tucker, C.B. – Weary, D.M. – Rushen, J. – Passillé, A.M. 2004. Designing
better Environments for Dairy Cattle to Rest. Advances in Dairy Technology
(2004) Volume 16, p. 39.
21 Vyhláška 532/2002 Z.z. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky z 8.júla
2002
22 Vyhláška 230/1998 Z.z. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky z 9. Júna
1998
23 ZAJAC, J., et al. 2005, Podlahy a dlaţby, Bratislava 2005 ISBN :
80-237-2253-7
24 ZÁKLADNÉ POŢIADAVKY, [online] 2009 [cit. 2009-03-16], Dostupné na
internete : http://www.stavba-online.sk/podlahy-a-dlazby/podlahy-a-dlazby-
zakladne-poziadavky/
http://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-v-priemysle-1359.htmlhttp://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-v-priemysle-1359.htmlhttp://www.asb.sk/stavebnictvo/konstrukcie-a-prvky/vodorovne-konstrukcie/spravny-navrh-a-realizacia-podlahoveho-systemu-v-priemysle-1359.htmlhttp://www.agroporadenstvo.sk/zv/ostatne/tech_prostredia,htm?starthttp://www.stavba-online.sk/podlahy-a-dlazby/podlahy-a-dlazby-zakladne-poziadavky/http://www.stavba-online.sk/podlahy-a-dlazby/podlahy-a-dlazby-zakladne-poziadavky/
-
64
PRÍLOHY
V prílohách sú uvedené nasledovné obrázky :
Príloha č. 1 Pohľad na ležiace dojnice v Oponiciach
Pohľad na ležiace dojnice
Príloha č. 2 Pohľad na stojace dojnice pri boxoch
Príloha č. 3 Napájanie dojníc
Príloha č.4 Automatická čistiaca lopata
-
65
Príloha č. 1
Pohľad na ležiace dojnice v boxoch
Pohľad na ležiace dojnice
-
66
Príloha č. 2
Pohľad na stojace dojnice pri boxoch
Pohľad na stojace dojnice pri boxoch
-
67
Príloha č. 3
Pohľad na napájanie dojnice
Pohľad na napájanie dojnice
-
68
Príloha č. 4
Pohľad na automatickú čistiacu lopatu
Pohľad na automatickú pohybujúcu sa lopatu
top related