pravek · 2020. 11. 3. · pravek prehistória ľudstva paleolit – starŠia doba kamennÁ ....

P R AV E K

Prehistória ľudstva

PALEOLIT – STARŠIA DOBA

KAMENNÁ

CHARLES DARWIN OBJASNIL VZNIK A VÝVOJ RASTLINNÝCH A ŽIVOČÍŠNYCH DRUHOV PRIRODZENÝM VÝBEROM A VYTVORIL ZÁKLADY EVOLUČNEJ TEÓRIE. NAPÍSAL DIELA : „O VZNIKU DRUHOV PRÍRODNÝM VÝBEROM“ , „O PÔVODE ČLOVEKA“.

ČLENOVIA RODU HOMINIDAE

ČA

S

:

MILIÓNY ROKOV DOZADU

AU S T R A LO P H I T EC U S

4 - 1,2

MIL. ROKOV

PRED

SÚČASNOSŤOU

AUSTRALOPITHECUS AFARENSIS

AUSTRALOPITHECUS AFRICANUS

NAJZNÁMEJŠÍM NÁLEZOM AUSTRALOPHITECA SÚ

KOSTROVÉ POZOSTATKY LUCY – ETIÓPIA, 1974

A U S T R A L O P I T H E C U S A E T H I O P I C U S (PARANTROP ETIÓPSKY) ŽIL 2,7 – 2,3 MIL. ROKOV PRED SÚČASNOSŤOU VO VÝCHODNEJ AFRIKE NA OKRAJOCH LESOV A V KROVINATÝCH SAVANÁCH. BOL VEGETARIÁN, JEDOL TUHÚ RASTLINNÚ STRAVU. OBJAVILI HO 1967 V POVODÍ RIEKY OMO. VYVINUL SA ASI Z DRUHU AUSTRALOPITHECUS AFARENSIS (Z KTORÉHO SA ASI VYVINUL AJ ROD HOMO A OSTATNÍ AUSTRALOPITEKOVIA).

A U S T R A L O P I T H E C U S R O B U S T U S (PARANTHROPUS ROBUSTUS) 2, 3 – 1, 3 MIL. ROKOV PRED

SÚČASNOSŤOU

Z PARANTROPA ETIÓPSKEHO SA VYVINUL PARANTHROPUS BOISEI A MOŽNO AJ PARANTHROPUS ROBUSTUS.

PA R A N T H R O P U S B O I S E I

PODĽA NIEKTORÝCH NÁZOROV H O M O H A B I L I S , A U S T R A L O P H I T E C U S A H O M O E R E C T U S ŽILI V RÔZNYCH ČASTIACH SVETA SÚČASNE.

HOMO HABILIS – ČLOVEK ZRUČNÝ

ŽIL 2,7 - 1,5 MIL. ROKOV PRED SÚČASNOSŤOU NA ÚZEMÍ VÝCHODNEJ AFRIKY. BOL PRIMITÍVNEJŠÍ AKO HOMO ERECTUS. ŽIVIL SA PRAVDEPODOBNE ZDOCHLINAMI – OKREM INÉHO AJ TEJTO ŠELMY

AUSTRALOPHITECOVIA ŽILI V TLUPÁCH. V SAVANÁCH SA ŽIVILI HLAVNE

ZBEROM SEMIEN, KORIENKOV A HĽÚZ. NEBOLI EŠTE PRÍLIŠ ZDATNÍ LOVCI,

JEDLI MÄSO PO PREDÁTOROCH. POUŽÍVALI NÁSTROJE: KAMENE,PALICE,

ŠPICATÉ ZVIERACIE KOSTI A ROHY. NEVYRÁBALI SI ICH ZÁMERNE,

POUŽÍVALI ČO NAŠLI.

V BLÍZKOSTI JAZERA TURKANA V KENI SA V ROKOCH 1972 A 2007 - 2009 NAŠLI KOSTI, KTORÉ VÔBEC NEZODPOVEDAJÚ JEDINÝM PREDCHODCOM ĽUDÍ, KTORÍ MALI V OBLASTI ŽIŤ. ČASŤ VEDCOV PRETO PRIŠLA S TEÓRIOU, ŽE NA ÚZEMÍ DNEŠNEJ KENE MUSELI ŽIŤ DRUHY TRI A TEN DOVTEDY NEZNÁMY POMENOVALI ČLOVEK VÝCHODOAFRICKÝ (HOMO RUDOLFENSIS). DNEŠNÝ ČLOVEK SA PODĽA VŠETKÉHO VYVINUL OVEĽA ZLOŽITEJŠIE, NEŽ VEDCI PREDPOKLADALI.

H O M O R U D O L F E N S I S (ČLOVEK VÝCHODODAFRICKÝ, KENYANTHROPUS RUDOLFENSIS) JE VYHYNUTÝ DRUH PRÍSLUŠNÍKOV RODU HOMO. ŽIL NA SAVANE KOMBINOVANEJ S LESOSTEPOU. ŽIVIL SA RASTLINAMI A DROBNOU ZVEROU. DNES PREVAŽUJE NÁZOR, ŽE JE SLEPOU VÝVOJOVOU VETVOU. NIEKTORÍ HO AKO SAMOSTATNÝ DRUH NEUZNÁVAJÚ, ZARAĎUJÚ HO K HOMO HABILIS, Z KTORÉHO SA PODĽA STARŠÍCH NÁZOROV VYVINUL HOMO ERGASTER A MOŽNO HOMO GEORGICUS.

H O M O E R G A S T E R PRESÚVAL SA UŽ MEDZI KONTINENTAMI. POHYBOVAL SA V SKUPINÁCH. OD HOMO ERECTA SA LÍŠIL TÝM, ŽE MAL TENŠIE LEBEČNÉ KOSTI, DLHŠIE NOHY A KRATŠIE RUKY.

PÄSTNÝ KLIN - TYPICKÝ KAMENNÝ NÁSTROJ V STAROM PALEOLITE. JE TO PRVÝ UNIVERZÁLNY NÁSTROJ, KTORÝ SI ČLOVEK VYROBIL Z PAZÚRIKA OTĹKANÍM KAMEŇOV DO LISTOVÉHO TVARU, NESKÔR DO HROTU.

ČLOVEK VZPRIAMENÝ – HOMO ERECTUS - ŽIL PRIBLIŽNE OD 2/1,8 MIL. ROKOV PRED SÚČASNOSŤOU

.

OVLÁDNUTIE OHŇA MALO VEĽKÝ VÝZNAM PRE ĎALŠÍ VÝVOJ ČLOVEKA AKO DRUHU. TEPELNE SPRACOVANÚ STRAVU UŽ JEDOL AJ HOMO ERECTUS.

POROVNANIE

HOMO SAPIENS SAPIENS HOMO ERECTUS ČASŤ ĽUDÍ OZNAČOVANÝCH AKO HOMO ERECTUS PREŽILA AŽ DO NEDÁVNEJ DOBY. PRIEMERNÝ VEK FOSÍLIÍ (SKAMENELÝCH ZVYŠKOV) HOMO ERECTUS BOL URČENÝ NA 27 000 AŽ 53 000 ROKOV. HOMO ERECTUS TEDA MOŽNO ŽIL V JUHOVÝCHODNEJ ÁZII SÚČASNE S ANATOMICKY MODERNEJŠÍM ČLOVEKOM. HOMO HABILIS BOL ASI PREVAŽNE VEGETARIÁN, HOMO ERECTUS JEDOL AJ MÄSO.

. JE POMERNE STUDENÉ A SUCHÉ OBDOBIE ŠTVRTOHÔR,

KEDY DOCHÁDZALO K MOHUTNÉMU ROZVOJU ZAĽADNENIA A POKLESU MORSKEJ HLADINY. TEPLOTY BOLI V PRIEMERE AŽ O 4 ALEBO 5 °C NIŽŠIE AKO DNES. CHLADNEJŠIE OBDOBIA SA POČAS NEJ STRIEDALI S O NIEČO TEPLEJŠÍMI.

SILNÉ OCHLADENIE PRED 2,588 MILIÓNMI ROKOV MALO HLBOKÝ VPLYV NA EXISTENCIU A VÝVOJ VŠETKÉHO ŽIVÉHO. VZNIKALO ZAĽADNENIE OBROVSKÝCH PRIESTOROV. ODHADUJE SA, ŽE V ČASE SVOJHO VRCHOLU POKRÝVAL ĽADOVEC 45 MIL. KM2 SÚŠE V TOM ČASE SA VYHRANILI AJ VEĽMI VÝRAZNÉ PODNEBNÉ PÁSMA A TO PÁSMO ARKTICKÉ, MIERNE A TROPICKÉ. ICH HRANICE SA VŠAK PODĽA KOLÍSANIA PRIEMERNEJ TEPLOTY ZNAČNE MENILI. DOBA ĽADOVÁ SKONČILA LEN PRED 10 000 ROKMI.

NA SÚŠI SA MNOHÉ ŽIVOČÍCHY PRISPÔSOBILI CHLADNÝM PODMIENKAM. ŽILI V NICH MAMUTY, SRSTNATÉ NOSOROŽCE, ŠABĽOZUBÉ TIGRE, JELENE, JASKYNNÉ MEDVEDE A JASKYNNÉ LEVY.

HOMO NEANDERTHALENSIS (POMENOVANÝ PODĽA NÁLEZISKA NEANDERTHAL V NEMECKU) OBJAVIL SA V STREDNOM PALEOLITE (250 000 - 40 000/35 000 PRED SÚČASNOSŤOU) A ŽIL V EURÓPE, NA BLÍZKOM VÝCHODE A V ZÁPADNEJ ÁZII. BOL MENŠEJ, ROZLOŽITEJ POSTAVY, 155-160 CM VYSOKÝ, TELO MAL PRISPÔSOBENÉ DRSNÝM PODMIENKAM DOBY ĽADOVEJ.

NEANDERTÁLSKY ČLOVEK BOL INÝ DRUH ČLOVEKA AKO DNEŠNÝ ČLOVEK. O PRÍČÍNE NAHRADENIA NEANDERTÁLCOV ĽUDMI DNEŠNÉHO TYPU (HOMO SAPIENS), KTORÍ PRIŠLI PRAVDEPODOBNE DO EURÓPY KRÁTKO PREDTÝM - OKOLO 40 000 PRED SÚČASNOSŤOU . VZNIKLO VIACERO TEÓRIÍ ZÁNIKU NEANDERTÁLCOV. ZA JEDNU Z PRÍČIN ICH VYHYNUTIA JE POVAŽOVANÁ SOPEČNÁ ČINNOSŤ INÍ SI MYSLIA, ŽE ZMENA PODNEBIA IM NEVYHOVOVALA A PODĽAHLI V KONKURENCII DNEŠNÉMU TYPU ČLOVEKA. EXISTUJE TIEŽ TEÓRIA , KTORÁ HOVORÍ O KRÍŽENÍ NEANDERTÁLCOV A ĽUDÍ DNEŠNÉHO TYPU.

NEANDERTÁLECŽIL NA ÚZEMÍ OD

JUŽNÉHO FRANCÚZSKA PO SIBÍR,

OD AFRIKY PO BLÍZKY A ĎALEKÝ

VÝCHO. DOMOVOM MU BOLA

PUSTÁ, TUNDRA, KTORÁ IBA V

JUŽNEJ EURÓPE PRECHÁDZALA

DO TRÁVNATEJ STEPI A RIEDKEJ

TAJGY. MRAZY V TEJTO DOBE

DOSAHOVALI AJ -40 °C.

SILNÝ, OBRATNÝ NEANDERTÁLEC DOKÁZAL UKORISTIŤ JASKYNNÉHO MEDVEĎA AJ SIBÍRSKEHO KOZOROŽCA. LOVIL V SKUPINÁCH A SPOLUPRACOVAL S OSTATNÝMI LOVCAMI. KOMUNIKOVAL ZREJME PREVAŽNE POSUNKAMI, ALE MOHOL PRAVDEPODOBNE VYSLOVOVAŤ AJ JEDNODUCHÉ SLOVÁ PODOBNÉ ŠKREKOM. MAL VÄČŠÍ MOZOG AKO MY. ZVER MU POSKYTOVALA NIELEN MÄSITÚ STRAVU, ALE AJ KOŽUŠINY. PRED ZIMOU HO CHRÁNIL JEDNODUCHÝ KOŽUŠINOVÝ ODEV A OHEŇ, NA KTOROM SI PRIPRAVOVAL JEDLO. NEANDERTÁLCI PREŽILI VĎAKA SVOJEJ DOBREJ ADAPTÁCII NA CHLAD V EURÓPE TRI CYKLY ĽADOVÝCH DÔB.

V NÁLEZISKU, ZVANOM LE MOUSTIERE VO FRANCÚZSKU BOLA NÁJDENÁ KOSTRA CHLAPCA. HLAVA LEŽALA NA PRAVOM PREDLAKTÍ, ĽAVÁ RUKY BOLA NATIAHNUTÁ DOPREDU, V HROBE BOLI PAZÚRIKOVÉ NÁSTROJE AJ OPÁLENÉ KOSTI ZVIERAT, ZBRANE A TIEŽ JEDLO. NEANDERTÁLI BOLI PRVÍ TVOROVIA, KTORÍ ZAČALI POCHOVÁVAŤ SVOJICH ZOSNULÝCH. SVEDČÍ TO O ĽUDSKÝCH VLASTNOSTIACH NEANDERTÁLCOV A O KULTE MŔTVYCH.

HOMO SAPIENS - ČLOVEK ROZUMNÝ NAJSTARŠIE AFRICKÉ NÁLEZY SÚ Z DOBY 160 000 – 130 000 – 100 000 PRED SÚČASNOSŤOU.

PRED NÁSTUPOM NAJCHLADNEJŠIEHO OBDOBIA POSLEDNEJ DOBY ĽADOVEJ PRAVDEPODOBNE NEANDRETÁLEC MIZNE Z DEJÍN EURÓPY . NAHRÁDZAJÚ HO NAŠI PREDKOVIA, PÔVODOM Z AFRIKY.

ANATOMICKY MODERNÝ ČLOVEK JE UŽ Č L O V E K H E I D E L B E R G S K Ý, KTORÝ PRIŠIEL Z AFRIKY. VEDCI ZISTLILI, ŽE MAL VÝŠKU 163,3 CM. BOL O MÁLO VYŠŠÍ NEŽ NEANDRTÁLEC S PRIEMERNOU VÝŠKOU 160,6 CM, ALE MENŠÍ NEŽ VČASNÍ MODERNÍ ĽUDIA (CROMAGNONCI Z MLADŠEJ DOBY KAMENNEJ ), KTORÝCH PRIEMERNÁ VÝŠKA BOLA 177, 4 CM. NEANDRTÁLCI A ĽUDIA HOMO HEIDELBERGENSIS BOLI VYSOKÍ ASI AKO DNEŠNÁ STREDOMORSKÁ POPULÁCIA.

V EURÓPE SA Z HOMO HEIDELBERGENSIS VYVINULI NEANDERTÁLCI - V AFRIKE SA TAKMER SÚBEŽNE ZAČAL HEIDELBERSKÉHO ČLOVEKA VYVÍJAŤ ANATOMICKY MODERNÝ ČLOVEK - HOMO SAPIENS, KTORÝ NESKÔR POSTUPNE OSÍDLIL CELÝ SVET. EXISTUJÚ VŠAK AJ HYPOTÉZY, ŽE MODERNÝ ČLOVEK SA Z PÔVODNÉHO OBYVATEĽSTVA VYVINUL V JEDNOTLIVÝCH SVETADIELOCH ZVLÁŠŤ. GENETICKÉ ANALÝZY VŠAK SILNE PODPORUJÚ PRVÚ PREDSTAVU. VEDCI Z CELÉHO SVETA SKÚMALI TZV MITOCHONDRIÁLNU DNA (TYP DNA, KTORÝ JE PRENÁŠANÝ IBA PO MATERSKEJ LÍNII) A ZISTILI, ŽE NAŠA SPOLOČNÁ "PRAMATKA" ŽILA PRED ASI NECELÝMI 200 TISÍC ROKMI V AFRIKE. TAJOMSTVOM OSTÁVA, PREČO SA MODERNÝ ČLOVEK ROZŠÍRIL DO CELÉHO SVETA A OVLÁDOL HO. PRÍČINOU MOHLA BYŤ MUTÁCIA, KTORÁ U TÝCHTO ĽUDÍ UMOŽNILA ROZVINUTÉ ABSTRAKTNÉ MYSLENIE.

HEIDELBERGSKÝ ČLOVEK NEANDERTÁLEC CROMAGNONEC

H O M O S A P I E N S F O S S I L I S –(RANÝ HOMO SAPIENS, ARCHAICKÝ HOMO SAPIENS, ČLOVEK PREDVEKÝ )

POROVNANIE LEBKY NEANDERTÁLCA A HOMO SAPIENSA

ČLOVEK HEIDELBERSKÝ (HOMO HEIDELBERGENSIS, ARCHAICKÝ HOMO SAPIENS ) JE DRUH Z RODU ČLOVEK (HOMO). V NAJUŽŠOM ZMYSLE ZAHŔŇA LEN NÁLEZ Z MAUERU (VEK 609 000 PRED SÚČASNOSŤOU), V ŠIRŠÍCH VÝZNAMOCH ZAHŔŇA AJ PODOBNÉ NÁLEZY Z EURÓPY, AFRIKY A PRÍPADNE AJ ÁZIE (SPADAJÚ DO OBDOBIA 900/800/600 000 – 200/100 000 BP) .

NAJSTARŠIE DOKLADY ANATOMICKY O MODERNÝCH ĽUDOCH NACHÁDZAME V MIESTE ICH ZRODU, VO VÝCHODNEJ AFRIKE. MLADŠIE NÁLEZY POCHÁDZAJÚ Z PALESTÍNY, CEZ KTORÚ SA DOSTALI DO ÁZIE A POSTUPNE AJ DO AUSTRÁLIE, PRED 30 TISÍC ROKMI NA ALJAŠKU A POSTUPNE DO AMERIKY. V EURÓPE SÚ NAJSTARŠIE DOKLADY O MLADOPALEOLITICKÝCH KULTÚRACH DATOVANÉ DO DOBY OKOLO 40 TISÍC ROKOV PRED SÚČASNOSŤOU, NAJSTARŠIE KOSTROVÉ POZOSTATKY DO DOBY PRED 35-36 TISÍCKAMI ROKOV. EURÓPU OVLÁDLI KEĎ PRED 37 TISÍC ROKMI DOŠLO K OTEPLENIU.

MLADŠÍ PALEOLIT (40 000 – 9000 PRED SÚČASNOSŤOU)

AURIGNACIEN

GRAVETTIEN

SOLUTRÉEN (V ZÁPADNEJ EURÓPE – U NÁS EPIGRAVETTIEN)

MAGDALENIEN

CROMAGNONEC – LOVEC MAMUTOV

CRO-MAGNONE JE MENO MALEJ FRANCÚZSKEJ OBCE V ÚDOLÍ RIEKY WESER, V KRAJI ZVANOM DORDOGNE. TAMOJŠIE JASKYNE LÁKALI PREDVEKÝCH LOVCOV, ABY SA V NICH PRECHODNE USADILI. NEŽILI NA JEDNOM MIESTE, ALE PUTOVALI ZA STÁDAMI SŤAHUJÚCEJ SA ZVERI. V JASKYNI V CRO-MAGNONE SA NAŠLI MEDZI OSTATKAMI TROCH MUŽOV A DIEŤAŤA POZOSTATKY MUŽA, KTORÝ MERAL ASI 185 CENTIMETROV. MAL ATLETICKÚ POSTAVU A HLAVU MAL DLHÚ A VEĽKÚ, S KRÁSNE VYKLENUTÝM ČELOM. TVÁR MAL NÍZKU A ŠIROKÚ, ALE NOS ÚZKY, DLHÝ, PRAVDEPODOBNE ORLÍ A VÝRAZNÚ, DOPREDU VYSUNUTÚ BRADU. TLUPA POLOŽILA DO HROBU MŔTVYM ZBRANE, OZDOBY Z PREVŔTANÝCH ZVIERACÍCH ZUBOV A LASTÚR, A NAKONIEC ZAVALILA VCHOD DO HROBU BALVANMI. C R O M A G N O N E C NIE JE JEDINÝM PREDSTAVITEĽOM PREDVEKÝCH ĽUDÍ. ZREJME JE ZÁSTUPCOM JEDNEJ Z NAJSTARŠÍCH FORIEM DNEŠNÉHO ČLOVEKA. OKREM NEHO ŽILA V EURÓPE AJ RASA CHANCELADSKÁ NA ZÁPADE A GRIMALDSKÁ NA JUHU NÁŠHO KONTINENTU. TÍ ĽUDIA SA VŠAK LÍŠILI OD SEBA SKÔR SVOJÍM ZJAVOM NEŽ SCHOPNOSŤAMI A VYSPELOSŤOU SVOJEJ KULTÚRY. CROMAGNONEC POUŽÍVAL OVEĽA DOKONALEŠIE ZBRANE.

MODERNÍ ĽUDIA ŽILI DLHŠIE AKO NEANDERTÁLCI, NAJSTARŠÍ MUŽI SA DOŽÍVALI PÄŤDESIATICH I VIAC ROKOV, ŽENY, V DÔSLEDKU PÔRODOV, SKÔR LEN ŠTYRIDSIATICH. BOLI LOVCI A ZBERAČI. ICH SPOLOČENSKÁ ORGANIZÁCIA BOLA UŽ KOMPLEXNEJŠIA, UTVÁRALI SI PRECHODNÉ ZOSKUPENIA S VEĽKÝM POČTOM LOVCOV. ZOSKUPENIE MALO AJ 120 ĽUDÍ. UŽ SA STARALI O POSTIHNUTÝCH A NEMOHÚCNYCH DOSPELÝCH, MŔTVYM UŽ DÁVALI DO HROBU POHREBNÚ VÝBAVU, ČO SPOLU S ICH VYSPELÝM VÝTVARNÝM UMENÍM SVEDČÍ O ROZVINUTOM DUCHOVNOM SVETE.

PRAVEKÉ JASKYNNÉ GALÉRIE SA NACHÁDZAJÚ PO CELEJ EURÓPE, VÄČŠINOU NA ŤAŽKO PRÍSTUPNÝCH MIESTACH, V TEMNÝCH VNÚTORNÝCH CHODBÁCH, ĎALEKO OD VCHODOV DO JASKÝŇ, KDE NEPRENIKLO DENNÉ SVETLO. UMELCI PRACOVALI ZA POMOCI MALÝCH MISKOVITÝCH LAMPIČIEK, V KTORÝCH SPAĽOVALI ZVIERACÍ LOJ. NIEKTORÉ MAĽBY SÚ VO VÝŠKACH AŽ NIEKOĽKO METROV NAD ZEMOU, TAKŽE ĽUDIA SI MUSELI STAVAŤ LEŠENIA, ABY ICH MOHLI NAMAĽOVAŤ.

PRESNÚ FUNKCIU MLADOPALEOLITICKÝCH JASKYNNÝCH MALIEB

NEPOZNÁME. MALI MOŽNO MAGICKÝ (NÁBOŽENSKÝ) VÝZNAM.

LOVCI UCTIEVALI PLODIVÉ SILY ZEME, OD KTORÝCH ZÁVISELA POČETNOSŤ STÁD ZVIERAT A ICH POTRAVA A ŽIVOT. VYTVÁRALI MALÉ SOŠKY, ZNÁZORŇUJÚCE ŽENU –MATKU, KTORÁ SYMBOLIZOVALA TENTO KULT. PRAVEKÍ MALIARI ČASTO ZOBRAZOVALI AJ ZVIERATÁ ČAKAJÚCE MLADÉ. V DEJINÁCH UMENIA NAZÝVAME TIETO NIEKOĽKOCENTIMETROVÉ SOŠKY ŽIEN VENUŠE. TIETO PREDMETY SÚ ZREJME POZOSTATKOM PO DOMÁCICH KULTOVÝCH OBRADOCH.

PRAVEKÍ LOVCI UCTIEVALI AJ ZVIERATÁ. PORIADALI MAGICKÉ OBRADY, KTORÉ MALI ZABEZPEČIŤ ÚSPEŠNÝ LOV. ODUŠEVŇOVALI PRÍRODU, VŠETKÉMU ŽIVÉMU I NEŽIVÉMU PRIPISOVALI DUŠU – ŽIVOTNÚ SILU (ANIMIZMUS).