nekonvenčný zemný plynspnz.sk/stara_stranka/casopis/10_03/10_03_04.pdf · 3 / 2010 7 stratÉgie...

73 / 2010

STRATÉGIE A KONCEPCIE

Peter HEGYI*

Nekonvenčný zemný plynV priebehu posledných troch rokov sa V priebehu posledných troch rokov sa Vsituácia na svetovom trhu so zemným plynom diametrálne zmenila - strach z je-ho nedostatku sa zmenil na presýtenosť. Trh je v súčasnosti pod trojitým tlakom [1]: zo strany zoslabnutého dopytu, rastu produkcie nekonvenčného plynu v Sever-nej Amerike a už dlhšie očakávaného roz-letu globálnej ponuky LNG. Zaznamenali sme nový trend na poli nekonvenčného zemného plynu. V uplynulých pár rokoch si vynútil pozornosť celého sveta.

Vo všeobecnosti možno nekonven-čné zdroje plynu definovať ako tie, ktoré sú zachytené v oblastiach s príliš nízkou priepustnosťou obklopujúcich hornín ne-umožňujúcou štandardné vrtné techniky - obr. 1 (pozn. Zdrojový trojuholník: prin-cíp je založený na všeobecne platnom pravidle, že najkvalitnejšia komodita je vždy vzácnejšia pre svoj výskyt v malých množstvách, v tomto prípade nízka kvali-ta znamená nižšiu priepustnosť, prirodze-ne však aj väčšie množstvo). Najbežnejšie sa vyskytujú vo forme bridlicového plynu (Shale Gas), nízko- priepustných pieskov (Tight Gas), uhoľno-slojového metánu (Coalbed Methane) alebo plynných hyd-rátov (Gas Hydrates). Zatiaľ nie je jasné, o aký objem zásob a zdrojov nekonven-čného zemného plynu (ďalej len NZP) môže byť trh obohatený, pretože chýba systematický prieskum.

Najprv americká, teraz globálna?Ťažba nekonvenčného zemného plynu nie je ničím novým, rozvoj prvých vrtov prebiehal už v prvej polovici 20.storočia (úplne prvý dokonca v 20. rokoch 19. sto-ročia). Nová nekonvenčná paradigma sa však nebadane rozbehla v Severnej Ame-

rike až pred desaťročím, najprv zefektív-nením produkcie lacného uhoľno-slojo-vého metánu (USA má najväčšie svetové zásoby uhlia), neskôr vysoko-produktív-nych nízko-priepustných pieskov (o kto-rých už prestávajú hovoriť ako o nekon-venčnom) až po súčasný boom bridlico-vého plynu [2].

Dôležitou otázkou, ktorá čaká na od-poveď je, či sa nachádzame pred globál-nou plynovou revolúciou alebo sú pr-votné očakávania z rozšírenia boomu zo Severnej Ameriky aj do ostatných kútov sveta prehnané z dôvodov, ktoré si ne-skôr rozoberieme (najmä dosahy na kra-jinu v okolí vrtov, akceptácia zo strany susediacich osídlených oblastí, ohroze-nie podzemných vôd, nízka znalosť a na-koniec len mierny skutočný potenciál), a ktorých opodstatnenosť je v súčasnosti predmetom mnohých diskusií. Do obra-zu môžu vstúpiť aj zatiaľ neznáme fakto-ry. Ak by NZP nakoniec prerazil v celosve-tovom meradle, znamenalo by to zme-nu „pravidiel hry“ a spolu s rozširovaním LNG (skvapalneného zemného plynu) vy-tvorenie skutočného globálneho trhu so zemným plynom?

V skutočnosti NZP už stihol výraznejšie zasiahnuť do diania na trhu. Technologický prelom z posledných rokov zvyšujúci produktivitutzv. horizontálnych vrtov (rozdiel oproti klasickým vertikálnym) a proces hydrau-lického štiepenia (využitie vodnej pary pri vysokom tlaku a následne zmesi vo-dy, piesku a chemikálií na štiepenie hor-niny v záujme zvýšenia priepustnosti ply-nu) umožnil v Severnej Amerike ťažiť NZP lacnejšie ako konvenčný plyn - obr. 2. Zat-raktívnil tým zemný plyn aj oproti ostat-ným konkurenčným palivám. Následný

rast ťažby možno nazvať boomom, keď-že dnes už polovicu produkcie zemného plynu USA predstavuje NZP (USA dokon-ca minulý rok predbehli Rusko ako naj-väčšieho producenta zemného plynu na svete, očakávané prijatie klimatickej le-gislatívy do dvoch rokov ďalej posilní ich pozíciu), v Kanade približne jednu tretinu. Tento nečakaný rast mal vplyv na objemy nových dodávok LNG, pôvodne určených na tento trh a spôsobil odklonenie čas-ti z nich do Európy a Ázie, kde spolu so slabým dopytom prispeli k rastu prebyt-ku ponuky na trhu. Konzultačná firma IHS Global Insight odhadla európsky preby-tok v roku 2009 (pri medziročnom pokle-se spotreby o 7 %) na 110 mld. m³ (takmer štvrtina spotreby EÚ v roku 2008). Ten viedol k znižovaniu cien (odklonu od cien ropy, tzv. decoupling) a vytváral tlak aj na ruský Gazprom dohodnúť sa na mo-difikácii kontraktov. Známy je už aj prvý prípad pretvorenia pôvodne importného projektu LNG terminálu na exportný (Kiti-mat v Kanade), niektoré terminály v USA najprv LNG doviezli, skladovali a potom exportovali.

Dosah tohto stavu možno pochopiť na princípoch jednoduchej ekonomickej teó-rie: v prípade, že ponuka prevyšuje dopyt, nákupcovia majú možnosť vyberať si me-dzi (cenovo) najvýhodnejšími ponukami a predajcovia sú v zostrenej konkuren-cii nútení ceny znižovať. Spotové ceny sa už viac než rok pohybujú na nižšej úrovni ako ceny v dlhodobých kontraktoch. Trh predajcu sa zmenil na trh nákupcu.

Razantnejší nástup NZP by mal vplyv na geopolitiku plynárenstva a posilnil by konkurenčnú pozíciu zemného ply-nu. V zásade sa hovorí o možnosti vyrov-

Obr.1 Zdrojový trojuholník Zdroj: Masters (1979), Holditch (2006). IEA, World Energy Outlook 2009

Obr. 2 Zmena vnímania NZP v Severnej Amerike Zdroj: Advanced Resources International

Staré vnímanie Nové vnímanie

Zdroje plynuZdroje plynu

Ceny

plyn

u

Ceny

plyn

u

Konvenčný plyn

Nekonvenčný plyn (bridlicový plyn)

Nekonvenčný plyn (bridlicový plyn)

Konvenčný plyn

Konvenčný plyn

Nekonvenčný plyn

Vysoko-kvalitné ložiská

Nízko-kvalitné ložiská

Plynné hydráty

Uhoľno-slojový metán

Nízko-priepustný plyn

Objem

Bridlicový plyn

Vyššia koncentráciaĽahší rozvoj

Priepustnejší

Väčšie objemyVyžaduje si

pokročilejšiu technológiu

8 SLOVGAS

nania nevýhody zemného plynu oproti uhliu, a to prechodom k energetickému zdroju dostupnému vo veľkých množ-stvách a s rozšírenosťou zásob po celom svete. Na jednej strane by mohlo zvyšova-nie podielu lacného a ekologicky prijateľ-ného zemného plynu na úkor obnoviteľ-ných zdrojov energie (ktorých uplatnenie ešte vyžaduje vyššie subvencie na jednot-ku vyrobenej energie než pri fosílnych pa-livách) byť hrozbou pre rozvoj trvalo udr-žateľného energetického mixu budúc-nosti. Na druhej strane by im však mohol poskytnúť priestor na ďalší výskum, kým by nedospeli k ekonomickej konkurencie-schopnosti. Zvýšené energetické využíva-nie uhoľno-slojového metánu by mohlo byť navyše schodnou cestou pre uhoľné veľmoci (Čínu, Rusko, Austráliu) k znižova-niu emisií skleníkových plynov (obmedzilo by emisie metánu z ťažby uhlia a zároveň by znížilo riziko explózií v baniach).

Ako motivačný prvok mohol pôsobiť v USA aj údaj o náraste odhadovaného po-tenciálu domácich zdrojov o 39 % zverej-nený minulý rok (údaje za rok 2008 v po-rovnaní s rokom 2006), spôsobený najmä revíziou potenciálu bridlicového plynu.

Argument domácich zdrojov zemného ply-nu by mohol podnietiť potrebnú iniciatívu na prevzatie premosťovacej úlohy v ener-

getike blízkej budúcnosti - obr. 3 (pozn.: Nezahŕňa plynné hydráty, pre ktorých ob-rovský potenciál - odhad Milkova 1 000 až 5 000 biliónov m³ - zatiaľ neexistuje vyho-vujúca technológia). Ak si vezmeme prí-klad EÚ, jej závislosť od dovozov (okrem Nórska) pri pokrytí spotreby má vzrásť zo 45 % v roku 2009 až na 61 % v roku 2020 (a ďalej rásť, 73 % v roku 2030) [3]. Taktiež by zabránil vytvoreniu už niekoľko ro-kov naznačovaného plynového kartelu. (pozn. Alžírsko už nedávno navrhlo Fóru krajín exportujúcich plyn znížiť produk-ciu pre zvýšenie cien, nestretlo sa však s pochopením. Fórum vyhlásilo, že takýto zásah nie je v najbližších 5 až 10 rokoch možný z dôvodu väčšinového podielu dl-hodobých kontraktov na trhu.)

Nové zdroje plynu by mohli zohrať svoju úlohu aj v dodávkach LNG. Veľkým prí-kladom toho je dnes využívanie uhoľ-no- slojového metánu v (na uhlie boha-tej) Austrálii (štát Queensland) na export na trhy východnej Ázie. Podľa konzultač-nej agentúry Wood Mackenzie bude prí-nos pre LNG badateľný, aj keď obmedze-ný a geograficky ohraničený. Atraktivitu NZP pre LNG podmieňujú: veľká dostup-nosť a nekontrolovanosť národnými kon-cernami, len mierne ťažobné riziká a vlna nekonvenčných projektov lákajúca pozo-

ruhodné investície (a zlepšujúca tak eko-nomiku projektov)[4]. Prirodzene NZP bu-de vplývať na LNG aj konkurenčne. Pred ná-stupom bridlicového zemného plynu ex-perti očakávali, že LNG získa do roku 2025 polovičný podiel na medzinárodnom ob-chode so zemným plynom (v roku 1990 to bolo len 5 %), domáce zdroje plynu však znížia tento podiel asi na tretinu [5].

Aj keď je dnes väčšina prieskumných a ťažobných aktivít sústredená v Severnej Amerike, kde klesajúca domáca konven-čná produkcia viedla k rastu cien, ohnis-kami pre novú nekonvenčnú vlnu sa stá-vajú Európa, Čína a Austrália. Na nekon-venčný vlak naskočilo už aj Rusko, na Sibí-ri začalo využívať svoj obrovský potenciál uhoľno- slojového metánu.

Čakanie na zdroje a zásobyPrvotné prieskumy a odhady naznačujú prítomnosť obrovského potenciálu NZP, s objemom niekoľkonásobne vyšším než kumulatívna hodnota doteraz vyťažené-ho plynu a zostávajúcich overených zá-sob. Pre prehľadnosť treba rozlišovať me-dzi zásobami a zdrojmi. Overené zásoby sú uhľovodíky v zostávajúcich plynových ložiskách, ktoré boli objavené a pre ktoré existuje 90 % pravdepodobnosť ziskovej vyťažiteľnosti (na základe odhadov ná-

Obr. 3 Celkové existujúce zdroje NZP v biliónoch m3

Zdroj: Rogner (1996), Kawata a Fujita (2001), Holditch (2006). IEA, World Energy Outlook 2009

STRATÉGIE A KONCEPCIE

bridlicový plyn

uhoľno-slojový metán

nízko-priepustné piesky

37 1 60

12 8 16

1098539

8122

7223

25 112 18

51 49 174

9

kladov, geológie, technológie, možnos-ti umiestnenia na trhu, ceny). Zdroje sú širší pojem a v najširšom poňatí zahŕňajú s rôznou pravdepodobnosťou vyťažiteľné zásoby, ako aj zatiaľ neobjavené ložiská bez ohľadu na technickú a ekonomickú vyťažiteľnosť. V jednoduchej reči, v súčas-nosti pri počiatočnej fáze geologických prieskumov na globálnej úrovni hovorí-me o objeme NZP ako o zdrojoch.

Podľa odhadov IEA predstavujú zo-stávajúce vyťažiteľné zdroje konvenčné-ho plynu približne 405 biliónov m³ - ek-vivalent na ďalších takmer 130 rokov pri súčasnej úrovni produkcie (zatiaľ overe-né zásoby vystačia na približne 40 rokov). Spolu s konzervatívnym odhadom vyťaži-teľnej časti existujúcich nekonvenčných zdrojov by mohol kombinovaný objem klasického zemného plynu a NZP vysta-čiť až na 250 rokov (cca 785 biliónov m³)[6]. Ďalšie odhady sú ešte oveľa optimistic-kejšie. Skutočnosť môže byť však odlišná. Faktom zostáva, že reálna znalosť o zdro-joch nebude známa, kým spoločnosti ne-skončia prieskum a vrty. Agentúra IEA tiež odhaduje, že pri súčasnej technologickej úrovni je zo všetkých predpokladaných zdrojov možné ťažiť len 20 %.

V prípade bridlíc sa súčasné odhady percentuálnej vyťažiteľnosti pohybujú od 8 % až do 30 % celkových zdrojov, čo je o dosť nižšie než 60 až 80 % pri konvenč-ných náleziskách

Nekonvenčné náleziská aj na relatív-ne malej ploche vykazujú veľkú rôznorodosť, vykazujú veľkú rôznorodosť, vykazujú veľkú rôznorodosťstupeň produkcie a vyťažiteľnosť zdrojov vo vrtoch sa podstatne líšia. Spôsobujú to rozdiely v geológii. Odchýlka v produkti-vite medzi jednotlivými vrtmi je oveľa vyš-šia než je zistená pri konvenčných ložis-kách. Zároveň je oveľa vyššia aj intenzita poklesu produkcie z vrtov. Ložiská pred-stavujú zhluky rozkladajúce sa na veľkom území, a preto znamenajú výzvu z hľadis-ka prieskumných metód odlišných od tra-dičných. Typická je potreba zvýšenej hus-toty vzorkovania na definovanie neistoty súvisiacej so stanovením objemu zdrojov, odlišností v kvalite ložiska a plynu a ich detailnej priestorovej distribúcie na pod-poru detailného dizajnu špecializovaných ťažobných programov [7].

Hlavnou otázkou teda nie je objavenie zdrojov, ako v prípade konvenčných uhľo-vodíkov. Základným problémom je iden-tifikovanie oblastí, kde komerčné impulzy í, kde komerčné impulzy íumožňujú rozvoj na profitabilnej úrovni.

NZP na mape Európy Potenciál NZP je sľubný aj v Európe, aj keď je nižší než v Amerike. Čiastočne je to spôsobené tým, že kontinent je husto osídlený a obyvatelia majú pomerne sil-né environmentálne povedomie. IEA od-

haduje existujúce zdroje NZP v Európe na 35 biliónov m³, čo je asi šesťkrát viac než zostávajúce konvenčné zásoby (ekvi-valent dovozov za 40 rokov na súčasnej úrovni).

Trh s nekonvenčným plynom v Európe je ešte len v počiatočnej fáze vývoja (pr-votný prieskum bez komerčnej ťažby) a je príliš skoro hovoriť o jeho reálnych dosa-hoch. V prípade bridlicového plynu, kto-rý je na kontinente v centre záujmu, nie je hlavným problémom neistota týkajúca sa lokality ložísk. Európska geologická zá-kladňa je dostatočne dobre zdokumento-vaná (všeobecne sa pokladá za kompliko-vanejšiu ako jej americký vzor). Otázne je množstvo plynu obsiahnutého v bridli-ciach (tzv. uhľovodíkový potenciál) a naj-mä obtiažnosť, s akou sa dá vyťažiť (tech-nická dosiahnuteľnosť ložiska podmie-nená najmä hĺbkou a priepustnosťou). Tieto parametre sú určujúce pri otvore-ní horniny vrtom a hydraulickým štiepe-ním. Niektoré z najsľubnejších zdrojov sa nachádzajú v Severnom mori. Na mo-ri nebola ťažba ešte vyskúšaná (predpo-kladá sa skôr ekonomická ako technolo-gická náročnosť)[8]. Tamojšia produkcia NZP by tam mala pokryť klesajúcu pro-dukciu konvenčného plynu (v Nórsku eš-te rastie).

V prípade priaznivých výsledkov prieskumu môže byť v priebehu 2 rokov spustená pilotná ťažba z bridlice v do-teraz najsľubnejšom Poľsku, Nemecku a Švédsku (Severnom mori). Za potenciál-nych producentov NZP sa považujú aj Francúzsko, Litva, Rakúsko, Veľká Británia či Ukrajina – obr. 4.

Hlavní hráči na ropnom trhu (Exxon-Mobil, BP, Total, ConocoPhillips, Chevron , Royal Dutch Shell, Statoil ASA, Marathon, OMV) spolu s medzinárodne aktívnymi ťažobnými spoločnosťami (ako Devon Energy Corp., či BNK Petroleum) vidia v Európe veľkú príležitosť na rast. Keď-že v USA zareagovali neskoro na prvú vl-nu zemného plynu z roponosných brid-líc a neskôr investovali miliardy dolárov na odkúpenie aktív od nezávislých ťažob-ných a prieskumných spoločností, v Eu-rópe rastie množstvo prieskumných akti-vít v snahe nezopakovať podobnú chybu. Je to tiež logický krok vzhľadom na rastú-cu obtiažnosť ťažby ropy (z hlbinných zdrojov na dne morí či v nedostupných krajinách ako Venezuela). Kým ceny zem-ného plynu zostávajú nízke, ťažobné spo-ločnosti hľadajú potrebný kapitál a vedú-ce spoločnosti tie najkvalitnejšie ložiská. Preto v týchto mesiacoch dochádza k zvý-šenej aktivite v oblasti akvizícií.

Keďže potenciál bridlíc zatiaľ nie je známy, niektoré spoločnosti získali po-zemky za veľmi nízke ceny. Ako sa vyjadril

Wolf Regener, generálny riaditeľ BNK Pet-roleum: „Boli sme vlastne prekvapení, že výmera v akroch nie je drahá. V USA sto-ja neoverené pozemky 100 až 200 USD za aker, tie top kvalitné sa môžu vyšplhať až na 30 000 USD za aker. Solídne bridlicové náleziská zvyčajne dosahujú cenu 8 000 USD za aker. Ako sme zistili v Európe, naj-drahšia výmera, ktorú sme chceli získať, stála 55 centov za aker”.

V súčasnosti je najbežnejším odha-dom týkajúcim sa významného rozší-renia ťažby NZP horizont najbližších desia-tich rokov - obr. 5 (pozn. je nevyhnutné vziať do úvahy aj uhoľno-slojový metán v Rusku). Technologickou výzvou bude pochopenie a zvládnutie geológie a na-stavenie ťažby takpovediac na sériovú vý-robu. Honba za najlepšou energetickou destináciou už zaznamenala aj prvé skla-manie, keď ExxonMobil zrušil svoje akti-vity v Maďarsku (zdroje nízko-priepust-ných pieskov, cca 560 mld. m³, sú znač-né, ale pri súčasnej technologickej úrovni komerčne nevyťažiteľné, je možnosť ob-novy projektu v horizonte desiatich ro-kov). Vo Švédsku sa zase objavila opozícia miestnej komunity.

Aj keď je v Európe stále otázne, do akej miery by mala prísnejšia environmentál-na politika (ak by bola dosiahnutá glo-bálna klimatická dohoda v „nedohľadnej“ budúcnosti) vplyv na spotrebu zemného plynu, podpora rozvoja NZP by pomohla kontinentu vyrábať viac domácej elektric-kej energie zo zemného plynu (na úkor uhlia) bez toho, aby zvyšoval svoju závis-losť od dovozov.

Súčasný vývoj ohrozuje konkuren čné postavenie ruského Gazpromu (s dosa-hom na celé hospodárstvo Ruska), kto-rého obchodný model je založený na predpoklade neustále rastúceho dopy-tu a cien [9]. Ten stavia nové plynovod-né trasy aj napriek polovičnej vyťaženosti niektorých starších trás. Pre rast produk-cie musí rozvíjať investične náročné ložis-ká, ambiciózny projekt Shtokman musel odložiť na rok 2017. Aj keď sa Rusko po-stupne blíži k podpisu dlhodobého kon-traktu s Čínou (so začiatkom dodávok v roku 2015), tá už má možnosť importu lacnejšieho turkménskeho plynu a LNG. V Európe stráca podiel oproti lacnejšiemu nórskemu plynu a spotovému trhu. Ešte v roku 2007 Gazprom hovoril o postup-nom zvýšení ročného vývozu do EÚ na 250 mld. m³. Možno však nikdy neprekročí 200 mld. m³ [10], v roku 2009 to bolo pri-bližne 141 mld. m³. V roku 2008 Gazprom tiež predpovedal strojnásobenie európ-skych cien v dôsledku rastúcich cien ropy na 1 500 USD/1 000 m³. V skutočnosti táto cena klesla minulý rok na 350 USD a ten-to rok má opäť klesnúť. Generálny riadi-

STRATÉGIE A KONCEPCIE

3 / 2010

10 SLOVGAS

teľ Gazpromu, Alexej Miller, nepripúš-ťa ohrozenie klasického zemného plynu zo strany NZP a tvrdí, že podľa ich odha-du dosiahne produkcia ruského zemné-ho plynu v roku 2013 rekordnú úroveň za posledných 13 rokov. V dlhodobom hori-zonte má Rusko zostať najvýznamnejším dodávateľom zemného plynu do Európy. [11]

Potenciál v Strednej EurópeMaďarský prípad sa môže opakovať aj v Rakúsku. OMV sa vyjadril, že v súčasnos-ti by bola ťažba bridlicového plynu nezis-ková vzhľadom na náklady a nie je reál-ne očakávať produkciu pred rokom 2020.

Prebiehajúce štúdie Viedenskej panvy ra-kúskou stranou však nasvedčujú, že je tu tiež veľký potenciál bridlicového plynu (cca 430 mld. m³). Rovnako pre Sloven-sko, ako uviedol riaditeľ divízie prieskum a ťažba uhľovodíkov NAFTA, a. s., Jozef Le-voča, môžu prichádzať do úvahy tzv. Mi-kulovské sliene, ktoré sú matečnou hor-ninou pre ložiská uhľovodíkov vo Vieden-skej panve. Ich odhadovaná hĺbka je však 5 km a viac, v súčasnosti sa preto o ťažbe z nich neuvažuje.

Zo susedných krajín môže Ukrajina disponovať približne 700 mld. m³ uhoľno- slojového metánu. Slovensko obklopuje (podľa rôznych odhadov) celkový poten-

ciál viac než 3,2 bilió nov m³ vyťažiteľných zdrojov NZP. Predstavujú výzvu: techno-logickú, ekonomickú aj environmentál-nu.

Poľsko v úlohe vlajkonosičaVeľkému záujmu zahraničných investorov sa teší Poľsko (rozdalo okolo 60 licencií). Atraktívne ložiská (tzv. „hrubé“ bridlice) prirovnávajú k tým v USA. [12] Predsta-vitelia vlády sú optimistickí a predpokla-dajú, že v horizonte 4 až 5 rokov bude ich krajina disponovať značným bohatstvom zemného plynu. Z externého pohľadu sa zdá (byť logické), že Poľsko zatiaľ odkladá podpísanie kontraktu o rozšírení dodá-vok s Ruskom z jednoduchého dôvodu, a to že vyčkáva na výsledky prvých vrtov, ktoré sa už začali (prvé výsledky môžu byť známe už v priebehu tohto roku). Ako od-haduje konzultačná firma Wood Macken-zie, Poľsko by mohlo disponovať až 1,4 bi-liónmi m³ vyťažiteľných zdrojov bridlico-vého plynu (podľa Advanced Resources International až 3 biliónmi m³ - dostatok na viac než 200 rokov pri súčasnej spot-rebe) a asi 125 mld. m³ uhoľno-slojové-ho metánu. Poľsko zároveň ponúka in-vestorom prijateľné fiškálne prostredie, dane a licenčné poplatky sú nižšie než v USA. Krajina by tak mohla nielen znížiť svoju závislosť od dovozov z Ruska, ale časom sa stať dokonca exportérom do susedných krajín a zvýšiť tak energetic-kú bezpečnosť stredoeurópskeho regió-nu. Poľská ťažobná spoločnosť Polskie Gornictwo však varuje, že zdroje možno obsahujú neprimerané množstvo vody a mohlo by ísť o prípad prehnaného op-timizmu. Čas ukáže.

Budúcnosť plynu v ČíneNádeje mnohých exportérov LNG (vo veľ-kej miere Kataru a Austrálie) sa v posled-nom čase obracajú na hospodársky rých-lo rastúcu ázijskú krajinu s veľkým hla-dom po energii, ktorá chce v roku 2020 10 % svojej primárnej energetickej spot-reby pokryť zemným plynom. Krajina sa-ma priznala, že svoju energetickú budúc-nosť nemôže stavať len na veternej a sl-nečnej energii, ale dôležitým stavebným kameňom má byť zemný plyn. Od roku 2000 vzrástla spotreba štvornásobne, do roku 2020 má v porovnaní so súčasnos-ťou vzrásť na viac než trojnásobok). Do-máca produkcia však nebude stíhať dr-žať krok so spotrebou, preto budú rásť aj objemy importovanej suroviny. Čína je v rannej fáze objavovania a ťažby NZP, už v roku 2020 sa však očakáva, že po-diel domáceho plynu dosiahne 15 %. Má k dispozícii tretí najväčší potenciál uhoľ-no-slojového metánu, ktorý rozvíja s veľ-kým úsilím. S Royal Dutch Shell uzavrela

STRATÉGIE A KONCEPCIE

Obr. 5 Potenciálny vplyv NZP Zdroj: Wood Mackenzie

Obr. 4 Náleziská NZP v Európe Zdroj: Schlumberger[2] [17]

Severné moreSeverné moreRusko

bridlicový plynbridlicový plyn

nízko-priepustné pieskynízko-priepustné piesky

uhoľno-slojový metánuhoľno-slojový metán

už vplýva na trh

< 5 rokov

5 až 10 rokov

> 10 rokov

nemožno vylúčiť

11

štátna China National Petroleum Corp. 30-ročný kontrakt na rozvoj nízko-prie-pustných pieskov. Očakáva sa, že vláda poskytne štátnym firmám 3 až 4 roky na získanie potrebnej bridlicovej (americkej) expertízy skôr ako sa v roku 2015 začne s produkciou solídnych objemov. Typic-ky sú čínske štátne spoločnosti v energe-tike investične aktívne aj v zahraničí. Po-trvá však istý čas, kým sa stanú na tomto trhu významnými hráčmi. Potrebujú totiž prekonať prekážky súvisiace s prístupom k pozemkom, prideľovaním ťažobných práv investorom (väčšinou veľké ropné a plynárenské spoločnosti transnacionál-neho charakteru) alebo potrebou refor-movania (vo veľkej miere regulovanej) tvorby cien (niektoré dodávky LNG sa už viažu na spotové ceny).

Zatiaľ nezodpovedané otázkyMožno konštatovať, že pri využití NZP vo svete existuje medzera medzi reali-tou a očakávaniami. Rozšíreniu produkcie by mohlo zabrániť viacero faktorov. Jed-nou z najväčších prekážok je fyzická do-stupnosť. Ťažba v husto osídlených oblastiach (príznačné pre Európu) by mohla naraziť na opozíciu miestnych komunít (nezvyknu-tých na umiestnenie ťažby v blízkostí ich miest) - pre možné skomplikovanie využi-tia miestnej infraštruktúry, porušenie kra-jinného reliéfu, zhoršenie komfortnos-ti bývania, pretože zariadenia produku-jú hluk. Otázna je možnosť úniku plynu. Hlavné environmentálne obavy vznika-jú najmä vzhľadom na negatívny vplyv na podzemné vody.

Zatiaľ neexistujú priame dôkazy o pre-nikaní chemikálií (toxínov) do podzem-ných vôd. Príklady svedectiev obyvate-ľov z oblasti ťažby o kontaminácii vo-dy, ako aj štúdie dokazujúce prítomnosť benzénu vo vode a pod., mohli byť spô-sobené nedodržaním pravidiel ťažby. Ťaž-ba NZP prebieha už dlhé desaťročia (ide o procesne zvládnutú činnosť) a fraktu-rácia sa prevádzkuje v podstatne väčšej hĺbke než sa nachádzajú podzemné zá-soby vody. V rámci námietok sa spomína možná nedokonalosť cementového tes-nenia v horizontálnom vrte a skutočnosť, že 15 % kvapaliny vyteká von na povrch vo forme odpadovej vody (ktorá je spra-covaná, existuje však riziko úniku). Dô-ležité je preto aj správne zaobchádzanie s odpadovou vodou (v Európe nie sú ta-ké rozsiahle zdroje vody ako v USA). Nie je známe presné zloženie chemických prí-sad, pretože spoločnosti ich nezverejňu-jú, nakoľko ide o ich „výrobné tajomstvo“. Viacej svetla do oblasti dosahov na život-né prostredie má priniesť ohlásená štúdia Environmentálnej ochrannej agentúry (EPA). Ak sa potvrdí neškodnosť, dôležité

budú striktné pravidlá a regulácia.Otázkou je získanie potrebného množ-

stva vody pre ťažobný proces. Získavanie environmentálnych povolení v ekologic-ky senzitívnych regiónoch, čas a výdavky na získanie licencie a povolenia vŕtať (spo-lu so sprievodnými činnosťami) skompli-kuje priebeh projektu. Prekážkou je aj už spomínaná rôznorodosť v geológii.

Podstatná je aj blízkosť plynovodnej in-fraštruktúry (ktorá bola v prípade USA priaznivá, často sa zemný plyn ťažil spolu s ropou) a rozvinutosť sektora služieb. Ne-dostatok kapacít v okolí ťažobných plošín a rozsiahle prvotné investície na rozvoj zdrojov by mohol odradiť prípadných in-vestorov. Zároveň rozľahlosť zdrojov NZP na väčšom území môže pôsobiť proti vy-tváraniu novej infraštruktúry. Pre investič-né prostredie bude dôležitá aj politická vôľa podporovať zemný plyn. Podstatná časť príbehu sú, samozrejme, náklady a pri nich panujú rozličné názory.

Rozhodnú nákladyOstrý produkčný profil (viac než dve tre-tiny vyťažené v priebehu prvých štyroch rokov, potom produkcia rýchlo klesá) ty-pického náleziska bridlicového plynu zna-mená, že podobné projekty majú rýchlu návratnosť vloženého kapitálu. Potreba priebežného investovania na zachovanie úrovne produkcie (nutnosť vysokej hus-toty vrtov) a vysokých ťažobných kapitá-lových nákladov však robí tieto projekty zraniteľnými pri hospodárskych cykloch a otrasoch vo finančných systémoch po-dobných z roku 2008.

Rýchla návratnosť projektov zname-ná, že investície na zelenej lúke inklinujú k menšej závislosti od strednodobej ne-stability nákladov a cien. Výsledkom by mohlo byť využívanie bridlicového ply-nu ako vyrovnávajúcej produkcie, kolísa-júcej hore a dole v závislosti od trhových signálov.

V krátkodobom a dlhodobom hori-zonte však môže rozvoj produkcie trpieť pre nízke ceny zemného plynu (príkla-dom je vyhlásenie významnej ťažobnej spoločnosti Chesapeake o zameraní sa na ropu z dôvodu neprimerane vysokých nákladov na ťažbu NZP pri nízkych ce-nách zemného plynu). Prieskum agentúry Reuters medzi vybranými analytikmi uká-zal, že za zlomovú hranicu v niektorých amerických ložiskách bridlíc považujú ce-nu 3,5 až 4 USD/MBtu [13] (4 USD/MBtu = cca 10 EUR/MWh) (IEA odhaduje hraničnú cenu pre 10 % návratnosť kapitálu v sied-mich najväčších ložiskách v USA a Kanade v rozmedzí 3 až 6 USD/MBtu, v závislosti od kvality zdrojov plynu), pričom v súčas-nosti sa cena plynu na Henry Hube pohy-buje nad hranicou 4 USD/MBtu (v roku

2008 dosahovala aj 13 USD/MBtu). Pred pár rokmi tieto spoločnosti potrebovali ceny na úrovni 8 až 10 USD/MBtu. Tam sa zefektívňovanie nekončí. Niektoré spoloč-nosti v tých najkvalitnejších produkčných oblastiach sa dostali aj na 2,5 USD/MBtu. Odporcovia týchto údajov vidia skutočné náklady 7 až 8 USD/MBtu. Lenže tu uvažu-jeme o Severnej Amerike. Čo možno z to-ho vyvodiť pre Európu? Odhady predpo-kladajú, že na ekonomický prienik v Eu-rópe sa vyžadujú ceny nad 25 EUR/MWh (= cca 10 USD/MBtu) [14].Táto úroveň je ešte vždy výhodná pre európske import-né ceny v dlhodobých kontraktoch, me-nej však už pre spotové ceny.

Výpočty nákladov sú založené na vy-sokej prvotnej produkcii a jej rýchlom po-klese, neexistujú však vyhovujúce údaje na presný odhad životnosti vrtov. Nákla-dy často nezahŕňajú náklady za pozemok, seizmický prieskum, operačné náklady a iné [15]. Otázkou potom zostáva: pre-čo spoločnosti stále ťažia pri takých níz-kych cenách? Ťažobné spoločnosti rozví-jali polooverené ložiská z peňazí investo-rov, a tak sa zadlžovali. Teraz ich predáva-jú veľkým ropným hráčom (špekuluje sa aj, že z dôvodu vyťaženia najjednoduch-šie vyťažiteľných zdrojov), ktorí hľada-jú priestor na rast. Po náraste cien budú spoločnosti poskytujúce ťažobné služby schopné znovu pokryť svoje náklady. Me-dzičasom budú najefektívnejšie spoloč-nosti vytláčať tie menej efektívne.

Objavujú sa aj hlasy analytikov, kto-rí nabádajú investorov k opatrnosti pred podľahnutím kúzlu „lacných“ bridlíc a uvedomeniu si, že stále ide o rizikové rozhodnutia. Jeden z popredných analy-tikov bridlíc Ben Dell z Bernstein Research argumentuje, že produkčné náklady sú „pravdepodobne podhodnotené“ a ne-dostatok potrebného zariadenia ich bude tlačiť nahor. Podľa jeho názoru je bridlico-vý plyn ekonomicky výhodný len pri ce-nách značne nad súčasnými hodnotami [16]. Wolfgang Ruttenstorfer, generálny riaditeľ rakúskeho OMV povedal: „V Ame-rike, kde je bridlicový plyn v hĺbke 3 až 4 km, môžete spraviť vrt za 5 mil. USD. Tu (v Rakúsku, kde sú hĺbky cca 5 až 6 km) tieto vrtné diery budú stáť okolo 20 až 50 mil. USD, čiže vec začína vyzerať trochu ináč.“ Náklady na bridlicový plyn sú v Eu-rópe podľa predpokladov pomerne vy-soké (niekoľkonásobne vyššie). Nedosta-tok v dodávateľskom reťazci a nedosta-tok adekvátneho vybavenia automaticky znamená nárast nákladov.

Efekt technologického pokroku môže byť anulovaný rastúcimi nákladmi na za-riadenie, materiál a služby, ako aj prísnej-šou environmentálnou reguláciou pri za-obchádzaní s vodou. Zmeny v celkových

STRATÉGIE A KONCEPCIE

3 / 2010

12 SLOVGAS

Literatúra[1] CERA - Global LNG: No Immediate Return to Balance,

October 5, 2009 [2] KUUSKRAA A.V., STEVENS H.S., Advanced Resources

International, Arlington: Worldwide Gas Shales and Unconventional Gas: A Status Report, Copenhagen, Denmark, December 12, 2009

[3] Eurogas: Long Term Outlook for Gas Demand and Supply 2007-2030, May 05, 2010

[4] Upstream: Small role in LNG for unconventional gas, April 20, 2010

[5] JAFFE MYERS, A.: Shale Gas Will Rock the World, The Wall Street Journal, May 10, 2010

[6] World Energy Outlook 2009 - OECD/IEA, 2009 [7] IGU - 2006 - 2009 Triennum Work Report [SG 1.2

Difficult reservoirs and unconventional natural gas resources, report], October 2009

[8] Gas Matters: Shale gas in Europe: A revolution in the making? Gas Strategies Group Ltd., London, March 2010

[9] SCHULTZ, S.: Förder-Boom lässt Rohstoffjäger träu-men, Spiegel Online, April 22, 2010

[10] An Unconventional Glut, The Economist, March 11, 2010

[11] GISMATULLIN, E.: Europe Is Unlikely to Match U.S. Shale Boom Soon, Bloomberg, March 18, 2010

[12] WILLIAMS, P.: Europe needs home-grown gas, E&P, September 25, 2009

[13] FENWICK, S.: The rise of unconventional gas, Industrial Fuels and Power, March 26, 2010

[14] KORN, A.: Prospects for unconventional gas in Europe, E.ON, February 05, 2010

[15] DIZARD, J.: The sleight of hand over shale gas costs, Financial Times, March 21, 2010

[16] WILSON, S.: The scramble for shale gas, MoneyWeek , March 19, 2010

[17] DOBROVA, H., GAWENDA, P., RENEVEY, P., FRESSINEAU , J., IHS Geneva: Unconventional Resources Potential in Continental Europe - Prospects and Developments, AAPG European Re-gion Annual Conference, Paris-Malmaison, Novem-ber 23-24, 2009)

STRATÉGIE A KONCEPCIE

kapitálových nákladoch menia zlomo-vú cenu približne v rovnakej miere. Teraz je na veľkých hráčoch na trhu, aby ďalej posúvali efektivitu. (pozn. V súčasnosti sa skúma napr. nové zloženie frakčných kva-palín, 2 až 3-krát efektívnejšie hydraulické štiepenie, integrovaná charakteristika lo-žiska. Do roku 2020 sa počíta s operatív-nym riadením vrtov, zúžitkovaním odpa-dovej vody, hĺbkovými vrtmi. V roku 2030 by už mohla existovať kompletná svetová databáza zdrojov NZP.)

Pár záverečných úvahPrevláda názor, že je zrejme predčasné očakávať rozšírenie americkej nekonvenč-nej revolúcie do sveta, ale je rozumné predpokladať významný vplyv na lokál-nej úrovni, t. j. vytvorenie konkuren čnej protiváhy dovozom. Európa (prioritne na poli bridlicového plynu) je na počiatku procesu prieskumov, pochopenia zložitej geológie a vývoja technológie a techník pre možnosť ekonomicky využiť bohaté zdroje NZP. Ako to vyjadril člen predsta-venstva Exxon Mobil, Mike Dolan, v Se-vernej Amerike tento proces trval asi 20 rokov, Európa by mohla prejsť podob-nou cestou (v Európe sa všeobecne pred-pokladá aspoň 10 rokov, predsa len mô-že stavať na americkom know-how). Celú analýzu treba doplniť o otázku: čo ak ce-ny zemného plynu zostanú nízke? Zna-menali by stop rozvoja NZP? Prebytok na trhu má trvať ešte minimálne 3 (podľa Gazpromu) až 5 rokov (podľa Wood Mac-kenzie). Na rovnaké obdobie sú platné aj prieskumné (a ťažobné) licencie doby-vateľov európskych bridlíc. Paralelne má dôjsť k recouplingu cien zemného ply-nu a ropných produktov, pre ktoré bude hospodárske oživenie znamenať postup-ný rast (opakovane sa vynárajú varovania pred špirálovitým nárastom podobným tomu v roku 2008 z dôvodu podinvesto-vania sektora), čo bude dobrá správa pre investorov. Tieto veličiny (ako termín re-couplingu) sú obtiažne predpovedateľné, ale ak by sme sa držali týchto predpokla-dov, v rokoch 2013 až 2015 by sme mohli dostať odpoveď na otázku, či zasiahne NZP podstatnejšie do diania na svetovom plynárenskom trhu.

Hodnoty futures kontraktov v tomto roku nasvedčujú o miernom raste cien, spôsobenom oživovaním spotreby a spo-jeným s nižšou investičnou aktivitou do ťažby konvenčného zemného plynu. Ak sa spotreba vráti na predkrízové úrovne, trh znovu postupne nadobudne charak-ter trhu predajcu a rastúce ceny zemného plynu môžu hrať v prospech NZP. Povedz-me, že prieskumy ukážu veľký potenciál vyťažiteľného plynu a zároveň sa nezis-tí závažnejší negatívny environmentálny

vplyv ťažby. V Európe nadobudne NZP už regionálny význam (ako nový diverzi-fikačný nástroj) pre pokles závislosti od dovozov, ale aj plnenie environmentál-nych cieľov. Neočakáva sa, že nahradí di-verzifikačné plynovodné projekty, ktoré sú komplexne plánované v dlhodobom kontexte a nemožno ich jednoznačne po-sudzovať na základe trendov v kratšom časovom období.

Samotný americký úspech NZP ovplyv-ňuje nepriamo aj Európu zvýšením dispo-nibilnej ponuky LNG pre kontinent. NZP má v USA ďalej progresívne rásť (pozn. budúcnosť však nemá istú: absencia le-gislatívy a politík, novej generácie tech-nológií, strach verejnosti z „neznáma“, t.j. environmentálnych vplyvov a obavy in-vestorov z politickej atmosféry vytvore-nej ropnou katastrofou v Louisiane, ako aj údajných snáh niektorých lobistických skupín zamedziť produkciu NZP, predsta-vujú potenciálne prekážky), globálna ex-portná kapacita LNG sa v rokoch 2009 až 2013 zvýši o 130 mld. m³, preto bude NZP na európskom kontinente v konkurenč-nom vzťahu s LNG. Vznikne nová forma konkurencie gas-to-gas. V USA doplatil rozvíjajúci sa LNG na už dozretý trh NZP, v Európe bude trh v počiatočnej fáze vý-voja konkurovať už rozvinutému LNG tr-hu (domáce vs. flexibilné dodávky). Trh bude mať svojich víťazov a porazených. Vplyv NZP v Európe do roku 2020 však bude nízky.

Podľa odhadu CERA produkcia NZP v Európe dosiahne od roku 2020 10 až 15 mld. m³ ročne (podľa IEA túto úroveň dosiahne až v roku 2030), čo je len malý zlomok z predpokladaných ročných do-dávok zemného plynu pre Európu, ktorý by mal byť v tom čase na úrovni zhruba 600 mld. m³. Je nepravdepodobné, že sa v blíz-kom čase dočkáme v Európe nekonvenčnej plyno-vej revolúcie. Teoreticky je možná, zatiaľ je však vo vzorci priveľa premenných vo vý-voji - intenzita obnovy dopytu, náklady (technologický pokrok vs. ostrý produkč-ný profil), zásoby, ťažba (a investície do) konvenčného zemného plynu, ponuka LNG, trh s uhlím, klimatické politiky (po-volenky CO

2, zdaňovanie) a pod.

Pri pohľade do vzdialenejšej budúc-

nosti, by sme v horizonte 20 rokov mohli byť pripravení ekonomicky využiť ekolo-gický postrach (nekontrolovateľný únik metánu) v podobe plynných hydrátov na dne morí a permafrostu na energetic-ké účely. Po ustúpení ľadovcov a rozdele-ní morského dna medzi nárokujúce štáty, možno ďalej uvažovať aj o očakávaných bohatých zdrojoch v Arktíde.

Zemný plyn tak môže mať čím ďa-lej dôležitejšiu úlohu vo svetovom ener-getickom mixe. Obrovský potenciál NZP má šancu presadiť sa v reálnych ekono-mických podmienkach, tento proces však bude pomalý. Je jasné, že nekonvenčný zemný plyn zmení súčasný pomer síl na plynárenskom trhu. Čas ukáže, do akej miery.

*Ing. Peter Hegyi, SPPe-mail: peter.hegyi@spp.sk

Podpis kľúčovej dohody pre Nabucco Azerbajdžanský minister priemyslu a energetiky Natig Aliyev a turecký minis-ter pre energetiku a prírodné zdroje Ta-ner Yildiz podpísali 5. júna tohto roku dohodu na dodávku 11 mld. m3 azerbaj-džanského zemného plynu do Turecka.

Dodávky sa podľa plánu začnú v ro-ku 2017 a určitá časť z nich by mohla

smerovať aj do plánovaného plynovo-du Nabucco . Dohoda sa týka dodávok zemného plynu z azerbajdžanských polí Shah Deniz 1 a Shah Deniz 2 na juhozá-pade Kaspického mora.

V rovnakom čase Severný Irak vyhlásil, že je tiež pripravený zabezpečiť dodávky plynu tak, aby „Nabucco fungovalo“.

(euroactiv.sk)