1

1

KRONIKA OBCE LÚ ČKA ZA ROK 2016

Prítomnosť nás zamestnáva natoľko, že nemáme čas obzrieť sa za svojou minulosťou. Orgány Európskej Únie zistili, že deti a mládež na Slovensku majú zo všetkých členských štátov najmenej vyučovacích hodín dejepisu. Preto nepoznajú dobre svoje dejiny ani dejiny Európy. V tohoročných parlamentných voľbách sa do slovenského parlamentu dostala pravicovo extrémistická strana Mariána Kotlebu, ktorú volilo 209.779 občanov. Aj v Lúčke mládež dala tejto strane 21 hlasov. Kotlebu volili stredoškolský aj vysokoškolsky vzdelaní voliči. Malo to veľkú odozvu doma aj v zahraničí. Verejnoprávna televízia a ostatné masmédia hneď začali uvádzať vojnové filmy z druhej svetovej vojny, informovať o holokauste, aby túto dobu mládeži sprítomnili. Mladých to však nezaujíma, lebo Kotleba presne pomenúva problémy Slovenska – rozkrádanie, korupcia, nezáujem štátu o mladých ľudí a obyčajného občana. Politici to doteraz malo riešili. No a zahraničie, ktoré má extrémistov vo svojich parlamentoch už dlhodobo, a ktoré sa obáva o vývoj demokracie na Slovensku, by si malo pozametať najprv pred vlastným prahom. Najradšej by videli u nás pri moci neomarxistické liberálne strany. U nás si voliči našťastie volili podľa seba. V akej dobe to vlastne žijeme. Humorne to vyjadril jeden český komik . Kapitalizmus je lepší než socializmus, ale horší než som si myslel. Aký je skutočný rozdiel medzi kapitalizmom a socializmom. V socializme zlodeji kradli toaletný papier, mydlo, tužky. V kapitalizme zlodeji kradnú fabriky vyrábajúce toaletný papier, mydla, tužky. V socializme robotníci dostavali prebytky. V kapitalizme sú robotníci prebytkom. V socializme kradlo hodne ľudí , ale málo. V kapitalizme kradne málo ľudí, ale zato hodne. V socializme sa o zlodejoch písalo v čiernej kronike a sedeli v base. V kapitalizme sa o zlodejoch píše ako o celebritách a sedia v daňovom raji. Uplynulý rok 2016 v našej obci bol bohatý na rôzne udalostí.

I. Samospráva obce V roku 2016 starosta obce Emil Sabatula zvolal sedem poslancov na osem

zasadnutí obecného zastupiteľstva. Poslanci OZ Štefánia Škapurová, Marián Duraň, Pavol Petrík, Vladimír Murcko, Mgr. Martin Šoltýs, Martin Chovanec a Lucia Poráčová riešili udalostí týkajúce sa života obce Lúčka. Prvé zasadnutie OZ sa konalo 28. 1. 2016. Starosta obce previedol kontrolu plnenia uznesení OZ z posledného zasadnutia. Mgr. Martin Šoltýs predniesol návrh na zriadenie športovej komisie. Bol zvolený za jej predsedu, členmi sa stáli Peter Drabiščák a Lukáš Bašar. Na sťažnosť občana Stanislava Šoltýsa na používanie pyrotechniky počas rôznych akcii v kultúrnom dome obec vypracuje všeobecné záväzné zariadenie o obmedzenom používaní pyrotechniky v obci. Diskutovalo sa o Programe rozvoja vidieka a o projekte na výstavbu chodníkov, odvodňovacieho kanálu a parkoviska pri kostole sv. Anny, ktorý sa postúpil projektantskej firme Premier Consulting. Projekt na optické siete bol prerušený, lebo OZ obce Kamenica nesúhlasilo, aby siete prechádzali cez ich obec. Zmenili sa odchody autobusových spojov do obce. Zástavka SAD pri Úrade práce v Lipanoch bude slúžiť pre všetky spoje do Lúčky. Anna Bujňáková požiadala o odkúpenie obecného pozemku v blízkosti jej parcely a to časť smerom k potoku ako aj starej obecnej cesty ku kostolu Najsvätejšej Trojice. Poslanci túto žiadosť zamietli, ale umožnili jej odkúpiť časť pozemku s prístupom na hlavné námestie obce, kde už začala budovať podzemné garáže. Starosta dal návrh na výstavbu novej hospodárskej budovy pre obecný úrad, lebo darovaním nového hasičského auta v požiarnej zbrojnici potrebuje parkovacie miesto. Druhé zasadnutie OZ sa konalo 31. 3. 2016 aj za účasti verejnosti. Občan František Kopilec, ktorý chová dva kone, požiadal obec o možnosť ohradenia obecného pozemku pri potoku pre voľnu pastvu jeho koní. Riešili sa problémy okolo cesty na novom sídlisku rodinných domov na Vyšnom Záhumní. Riešil sa problém s odkúpením pozemku Jozefom Urdom smerom ku Toravcu,

2

2

ktorý vlastnil jeho svokor. Diskutovalo sa o príprave parlamentných volieb, o rekonštrukcii WC pri kultúrnom dome, na Gajdicu sa zabezpečila hudobná skupina Medium z Čirča a DJ Tarasovič z Kamenice. Schválili sa otváracie hodiny pre prevádzky Bar Diana Milpoš (vznikol v objekte bývalej píly na konci obce Milpoš v lokalite Dolina, ktorá ešte spadá pod obec Lúčku) a pre Music Pub v Lúčke, ktorý vznikol v bývalom pohostinstve Jednoty v závere decembra roku 2015. Okrem alkoholickým nápojov a nealka, predávajú tu aj sladkosti, zákusky a v lete zmrzlinu. Začali sa tu konať aj rodinné akcie. V diskusii – oprava štátnej cesty z Lipian do Lúčky je prioritou roku 2016, opraví sa jej najpoškodenejšia časť v dĺžke 1100 metrov. O usporiadaní akcie Deň matiek, o vypracovaní VZN o obecnom cintoríne, o vybudovaní cesty okolo potoka Toravec. Tretie zasadnutie OZ sa konalo 9. 6. 2016. Znovu sa diskutovalo o pozemkoch a prístupových cestách ako na minulom zasadnutí. Projekt Šanca pre nezamestnaných, kde sa v obci malo zamestnať 8 osôb. O odbornej príprave krízových štábov v obci pri vyhlásení mimoriadnych udalostí. Obec na vlastné náklady dala vybudovať tri panelové hroby, aby sa zachoval poriadok na cintoríne. Obec má vypracovaný Cintorínsky poriadok preto nepotrebuje VZN. Folklórny festival Gajdica bude podporený grantom od Ministerstva kultúry SR aj od nadácie Modrá Torysa. Hosťom programu bude FS Dúbrava z Prešova, moderátormi Katka Birková a Marek Kasina. Boli predložené stanoviská nezávislého audítora a hlavného kontrolóra obce k záverečnému účtu obce za rok 2015. Obec hospodárila s kladným prebytkom. Odsúhlasili úpravy jednotlivých položiek obecného rozpočtu na rok 2016. Štvrté zasadnutie OZ sa konalo 15. 6. 2016, na ktorom sa prejednali iba dva body, odpredaj pozemku pre dcéru Jozefa Urdu za 1 euro a odpredaj časti verejného pozemku medzi štátnou cestu a pozemkom Ing. Petra Vavreka určeného na výstavbu rodinného domu. Piate zasadnutie OZ sa konalo 25. 8. 2016. Starosta informoval o výjazde vlády SR do okresu Sabinov, pre ktorý bol pripravený akčný plán okresu Sabinov na vytvorenie nových pracovných miest, štát poskytne výpomoc 50 miliónov eur. Dlhodobo nezamestnaní vyčistili zanesené betónové rúry miestneho potoka pri klube dôchodcov, ako aj potok pod mostom na Potokoch. V auguste obec usporiada zájazdovú púť do poľského Krakova. Schválila sa rekonštrukcia kotolne pri obecnom úrade, ktorá má zastarané zariadenia. Zásypom sa vyspravilo nové rozšírené parkovisko pri obecnom úrade. 33. ročník Gajdice dopadol výborne. Pre ďalší ročník sa už teraz osloví FS Magura a hudobná skupina Dynamix. Prerokovala sa výška odmien poslancov a starostu obce. Diskutovalo sa o projekte na výstavbu nového futbalového ihriska.

Šieste zasadnutie OZ sa konalo 5. 10. 2016. Na toto zasadnutie prišla aj širšia verejnosť najmä kvôli bodu 4 – Žiadosť o vydanie stanoviska k výstavbe kameňolomu nad obcou Lúčka, ktorú podala firma Čonty, s.r.o. Poslanec Vladimír Murcko pozval na zastupiteľstvo aj zástupcov združenia Vlk, ktorí informovali o vplyvoch kameňolomu na životné prostredie. Občania boli oboznámení o postupe prác pri odstrele a jeho škodlivej sile, čo vyvolalo všeobecné pobúrenie. Najviac sa búrili občania osady Potoky. OZ Lúčka hlasovalo proti výstavbe kameňolomu. Podobne nesúhlasilo ani OZ v Milpoši. Občan Peter Gladiš prišiel s požiadavkou reklamovať sadanie cesty na Potokoch firme, ktorá robila prepychy pre kanalizáciu. Padla aj požiadavka na vytvorenie multifunkčného ihriska v obci. Siedme zasadnutie OZ sa konalo 25. 10. 2016 a to kvôli návrhu VZN obce Lúčka č. 2/2016 o spôsobe vykonania miestneho referenda. Návrh bol zverejnený na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke obce Lúčka. VZN bolo jednohlásne schválené. Osme zasadnutie OZ sa konalo 8. 12. 2016 . Starosta oslovil niekoľkých projektantov, aby dali cenové ponuky na spracovanie projektov na výstavbu garáže pri OcÚ, výstavbu telocvične pri základnej škole v Lúčke, na reguláciu potoka v úseku Od ZŠ po Klub dôchodcov. Prihlásila sa firma Avis Prešov. OZ neodsúhlasilo zakúpenie vozidla Multikár s radlicou, korbou a sypačom kamienkov. Schválil sa odpis dlhodobých nedobytných pohľadávok obce Lúčka. Schválili sa VZN o miestnych daniach a poplatkoch, o výške príspevku na pobyt dieťaťa v MŠ. Správu

3

3

o výchovnovzdelávacej činnosti základnej školy za školský rok 2015/2016 predložila riaditeľka Mgr. Martina Kožušková. Starosta predložil rozpočet obce Lúčka na roky 2017, 2018 a 2019 so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Zástupca DHZ Lúčka Daniel Poremba sa informoval o stave projektu na výstavbu futbalového ihriska, informoval o povinnej záručnej kontrole nového hasičského auta, aby nedošlo k strate záruky a požiadal o navýšenie nákladovej položky pre DHZ v rozpočte obce na rok 2017. Pracovníčkami obecného úradu sú Mária Kravcová z Lipian (účtovníctvo, matrika, fakturácia, ekonomické záležitosti) a Františka Poráčová (dane, mzdová agenda, školská kuchyňa a iné). Štefan Kaža – údržbár, chránená dielňa. PhDr. Alena Benian Džačovská – obecný kontrolór. Na malých obecných službách v uplynulom roku pracovalo 8 nezamestnaných občanov, ktorý si v každom mesiaci museli odpracovať povinných 64 hodín.

II. Výstavba v obci

V roku 2016 sa obec zamerala najmä na rekonštrukčné práce v budove obecného úradu a materskej školy. V marci 2016 firma Stavmajo, s.r.o. Lipany zrekonštruovala priestory WC pri kultúrnom dome v hodnote 8.000 eur. Obklady sú vo veľmi estetickom šedo bielom odtieni. Na zakúpenom pozemku sa rozšírilo verejné parkovisko medzi obecným úradom a kostolom sv. Anny, ktoré ešte nie je úplne dokončené, ale splnilo svoj účel počas masových akcií poriadaných v obci počas uplynulého roka. Rozšírila sa cesta ku základnej škole v Lúčke posunutím ohrady, ktorú bude potrebne ukončiť. V budove obecného úradu sa zrealizovala rekonštrukcia zastaraného zariadenia kotolne, zrekonštruovali sa skladové priestory pri kuchyni, do kuchyne sa zakúpila nová elektrická pec. V závere roka počas vianočných prázdnin sa v materskej škole položila nová plávajúca podlaha a vykonali sa maľby všetkých priestorov škôlky. V základnej škole sa previedla rekonštrukcia zástaralej elektroinštalácie a zakúpili sa nové tabule na vyučovanie. V obci pomerne prudko pokračuje výstavba rodinných domov. V lipianskej časti Lúčky v roku 2016 nové domy vybudovali Cuprák a Baňas. Na Potokoch Knut postavil hrubú stavbu RD a základy RD položil Andrej Darák. Mnohé domy, o ktorých sa písalo v minulých rokoch, sú pred kolaudáciou . Pokračuje výstavba nových kovových ohrád z tepaného kovu dovážané najmä z Poľska. Anna Bujňaková na Kopilcovom pľaci pod kostolom Najsvätejšej Trojice začala rozsiahlu výstavbu- garáže, rekonštrukcia a nadstavba starého rodinného domu, v ktorom do leta 2016 bola umiestnená súkromná predajňa Fresh. Jej zrušením sa zvýšili tržby dvoch predajní potravín, na dolnom konci súkromná predajňa Môj obchod Štefana Borsuka a v strede obce predajňa Coop Jednoty, v ktorej predáva Michaela Daráková. Obec dostáva moderný vzhľad. V stredu 24. augusta 2016 sa na štátnej ceste Lipany – Lúčka objavili poľské dopravné značky – práca na ceste, zúžená vozovka, zákaz obiehania, obmedzená rýchlosť 70 a 50 km/hod., semafor. Poľský investor s firmou Machjan Slovakia postaví akvapark v termálnom parku za 60 mesiacov a preinvestuje 8,5 milióna eur. V prvej etape sú zahrnuté inžinierske siete od termálneho vrtu do areálu budúceho akvaparku. V prvej etape vybudujú aj letné bazény. V druhej etape kúpalisko s celoročnou prevádzkou. A tak od augusta výhradne poľskí stavbári a poľská technika začali budovať kanál a prístupovú cestu do akvaparku. Do októbra 2016 ju dokončili a začali výkopy letných bazénov. Stavebnú techniku v noci a nedele strážili poľskí sbskári. Od 3. 10. 2016 parkovala na Petrovenskom briežku asfaltovacia technika, ktorá kvôli veľmi zlému daždivému počasiu začala pokladať sľubovaný asfalt na štátnej ceste z Lipian do Lúčky až v piatok 7. októbra. Cestári za dva dní položili nový asfaltový koberec v dĺžke1100 m od Petrovenského briežka až po chatu Milana Molnára. Doteraz to bol najhorší zalátaný úsek cesty, teraz po ňom autá jazdia úplne tichučko. Naposledy sa pokladal súvisle asfalt z Lipian do Lúčky až na Potoky v roku 1981, kedy bol otvorený novopostavený pioniersky tábor a prišiel ho otvárať minister vnútra SR Lazár. Do konca októbra cestári na

4

4

štátnej ceste pred Milana Pavlinského vybudovali nový kanalizačný priepust, ktorý odvádza vodu tečúcu z poľnej studne. Krajnice vozovky spevnili hrubým betónovým múrom.

III. Školstvo Každý deň si uvedomujeme, že aj starí rodičia sú pre nás nenahraditeľní, a zvlášť pre

svoje vnúčence. Preto, pri tejto príležitosti sme so žiakmi pripravili program, v ktorom žiaci cez pásmo básni, piesni a tanca ukázali, ako im na starých rodičoch záleží, že si ich vážia a majú radi. Takto vyhodnotila akciu Október – Mesiac úcty k starším riaditeľka základnej školy v Lúčke Mgr. Martina Kožušková (2. a 4. ročník) a bol to nádherný folklórny program žiakov prvého stupňa ZŠ. Pripravovala ho aj učiteľka Mgr. Jana Gladišová (1. a 3. ročník) Externým zamestnancom ZŠ v uplynulom roku bola katechétka rehoľná sestra Mgr. Veronika Polcová. Mgr. Svetlana Jurová pokračuje v MD. Z ďalších akcií žiakov ZŠ 31. 3. 2016 sa žiaci zúčastnili literárno-výtvarného kvízu „Kde bolo tam bolo...“ v galérii mesta Lipany, kde pripravili aj projekt o našej obci. V máji 2016 program na Deň matiek, pred polročným vysvedčením sa konal karneval v spolupráci s MŠ.10. 6. 2016 zorganizovala ZUŚ Lipany okresné kolo „Slávik Slovenska“. Našu školu reprezentoval Štefan Kišš, ktorý sa umiestnil na druhom mieste. Medzi ďalšie akcie patrili Svetový deň zdravej výživy, kde žiaci z ovocia, zeleniny a jogurtov vyrábali rozmanité výtvory a šaláty. Do ZŠ zavítal aj sv. Mikuláš. ZŠ usporiadala školský výlet do Bojníc.V školskom roku 2015/2016 bol počet žiakov spolu 22, z toho 8 dievčat. 1. ročník - 7, dievčat 1, 2. ročník – 5, dievčat 2, 3. ročník – 6, dievčat 2, 4. ročník – 4, dievčat 3. 12. 4. 2016 sa konal zápis do prvého ročníka ZŠ. Počet zapísaných detí 7, odklad povinnej školskej dochádzky 1.

Mgr. Veronkia Polcová viedla krúžok hier a zábav. Mgr. Jana Gladišová folklórny a počítačový krúžok. Mgr. Martina Kožušková športový a počítačový krúžok. Zber papiera, Sabi viečok a Tetrapaku, ktorý organizuje Milk Agro sa ZŠ spolu s MŠ umiestnili na 7. mieste. Najlepší zberač Branislav Maďár získal tablet.

Riaditeľkou materskej školy je Anna Šuhajová z Lipian. Učiteľkou Bc. Marta Kožušková z Lúčky. V roku 2016 sa starali o 23 detí. Deti z materskej školy účinkovali v kultúrnych programoch na akciách poriadaných v obci. Vedúcou školskej jedálne je Františka Poráčová z Lúčky, kuchárkou Beáta Kocurková z Potokov. Školská jedáleň varí 23 obedov pre detí MŠ, 10 obedov pre zamestnancov OcÚ, 10 obedov pre základnú školu a 20 obedov pre dôchodcov z Lúčky a Potokov.

IV. Telovýchova a šport Na športové akcie a relaxačný pohyb v obci využívajú deti, mládež aj dospelí asfaltové

ihrisko pri obecnom úrade. Od roku 2016 však už majú k dispozícii aj krásne zelené ihrisko pre hasičské súťaže. Niekoľkí mládenci holdujú silným motorkám, na ktorých jazdia mimo obce. Niektorí tínedžeri sa vozia na štvorkolesových motorkách. Hrá sa predovšetkým futbal, občas volejbal, v zime hokej. V kultúrnom dome stolný tenis. V tomto roku opäť zahviezdil náš cyklista Peter Sagan, ktorý obhájil zelené tričko na Tour de France, stal sa cyklistickým majstrom sveta, čo hneď oslovilo našu cyklistickú mládež. Mužská populácia sledovala krásne futbalové majstrovstvá Európy, v ktorom dobre obstali aj slovenskí futbaloví reprezentanti. No a v auguste sme 16 dní pozerali úžasné a exotické olympijské hry v brazílskom Rio de Janeiro, kde pre Slovensko získali zlato deblkanoisti Škantarovci a chodec Matej Tóth. Striebro vypadloval Matej Beňuš a náš štvorkaják. Slovensko sa umiestnilo na 37. mieste. Vo februári 2012 navštívila jednu rodinu z našej obce rodáčka z Rio de Janeiro, vtedy 21 ročná študentka Paola, ktorej sa tu veľmi páčilo, ale bolo jej veľmi zima.

5

5

V nedeľu 31. júla 2016 na zelenej tráve hasičského ihriska zorganizoval cez facebook futbalový turnaj Lúčanov a rodákov z Lúčky Maroš Poremba. Každý záujemca zaplatil štartovné 1,50 eura. Vyžrebovali sa šesť družstvá po šesť hráčov, ktoré za veľkého záujmu divákov odohrali zaujímavé zápasy. Futbal trošku pribrzdila búrka, neskôr sa turnaj dohral za mierneho mrholenia. Víťazi dostali pamätné medaily za prvé tri miesta.

Naši občania sa venujú turistike najmä do blízkeho Čergovského pohoria a na vrch Minčol. Zaujímavý článok od d.o. Michala Marčáka priniesol farský list č. 39-40. Minčol (1.157,2 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Čergov. Nachádza sa v západnej časti pohoria, na hraniciach okresov Bardejov, Sabinov a Stará Ľubovňa. Na Slovensku je až sedem vrchov s názvom Minčol. Na vrchole stojí mohutný železobetónový pylón z čias Prvej česko-slovenskej republiky, postavený v rokoch 1931 až 1935 ako jeden zo sedemnástich bodov trigonometrickej siete I. rádu. Pylón je zároveň hraničník okresov, na jeho štyroch stranách sú umiestnené erby Bardejova, Starej Ľubovne, Prešova, pamätný znak zrazu turistov SNP v Lipanoch v roku 1979 a od roku 2012 je na ňom umiestnený aj erb Sabinova. Vrcholom prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Potoky a rieky tečúce zo severných svahov Minčola sa vlievajú do Baltského mora, z južných do Čierneho mora. Na východnom svahu pramení 130 km dlhá rieka Topľa. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je jedným z dní, kedy sa na vrchu pod vysokým krížom stretávajú turisti z mnohých farností. Sv. omša, ktorú tam slávime, je pre nás oslavou našej Matky Márie a zároveň poďakovaním Bohu za dar viery a pokoja pre náš národ. Po sv. omši bolo agapé pri turistickej útulni pod vrcholom. Ďakujeme všetkým, ktorí toto nádherné stretnutie pripravili aj v tomto roku. V jeseni zorganizovali Pavol Petrík a Ján Kožuško turistický zájazd do Vysokých Tatier. Lúčania vystúpili na Zbojnícku chatu a pokochali sa krásou tatranských štítov a okolitej krajiny. V stredu 28. 12. 2016 sa v kultúrnom dome konal vianočný stolnotenisový turnaj mužov aj žien, ktoré organizovala športová komisia pri obecnom úrade. Akcia sa tešila veľkému záujmu, zápasy sa hrali celý deň na viacerých stoloch. U mužov zvíťazil Jozef Mizerák (Palčo).

V. Kultúra V roku 2016 centrom kultúrnych akcií v Lúčke bol kultúrny dom v prístavbe obecného

úradu, ktorý pre svoje veľké priestory sa teší veľkému záujmu obyvateľov z Lúčky aj zo širokého okolia. Konajú sa v ňom obecné kultúrne akcie, ako aj svadby, životné jubilea, krstiny, kary, stužkové slávnosti, varenie jedál pre hasičské súťaže a iné.

Obecný úrad už tradične organizuje Deň matiek v tomto roku v nedeľu 15. mája 2016. Mamičkám nedeľné popoludnie spríjemnili pekným kultúrnym programom deti materskej a základnej školy v Lúčke. Obecný úrad ich obdaroval estetickou voňavou sviečkou. Účasť žien matiek bola veľká. Posedeli si pri chutnom koláči a káve.

Hlavnou kultúrnou akciou roka je folklórny festival Gajdica. V tomto roku sa konal už 33. ročník folklórnej súťaže O gajdicu Andreja Mizeráka v druhú augustovú nedeľu 7. 8. 2016 v amfiteátri obecného úradu. Po pomerne daždivých júlových dňoch, bolo nedeľné popoludnie teplé, ale pod mrakom, takže diváci v hľadisku amfiteátra sa cítili príjemne. Aj keď sa začiatok folklórneho programu posunul na 14.25 hod. folklórne skupiny sa postupne registrovali do programu bez problémov až sa skompletizovalo 24 folklórnych vystúpení, ktoré divákom priniesli krásny tri a pol hodinový folklórny zážitok. Článok od redaktorky Márie Pihuličovej s peknými fotografiami priniesol aj Prešovský Korzár pod názvom „V Lúčke hostili jeden z najstarších festivalov v regióne. Z článku vyberáme: Obec pod Kamenickým hradom sa pýši jedným z najstarších festivalov v regióne Hornej Torysy. Počas 33 rokov organizovania sa zapísala do kalendára tradičných podujatí, ktoré sú jedinečnou ukážkou bohatstva toho, čo tento kraj ponúka. Na tomto ročníku sa predstavilo 14 kolektívov a 10 jednotlivcov z blízkeho i ďalekého okolia. Vyše 270 folkloristov na pódiu predstavilo svoje spevácke i hudobné umenie. Zasúťažili si v kategóriách obradový folklór, sólo duo spev

6

6

a skupinový spev. O ich výkonoch rozhodovala odborná porota v zložení Mgr. Michal Kišeľák, útvar osvety pri DJZ Prešov, PhDr. Jana Pitková, etnografka Prešov a predseda poroty Július Selčan z Prešova (58 ročný Július Selčan dnes riaditeľ ZUŠ vo Veľkom Šariši, rodák zo Sniny, od roku 1979 pôsobil v Prešove. Výborný muzikant, dirigent, skladateľ, aranžér a hudobný pedagóg. 17 rokov spolupracoval s legendárnym Jozefom Bednárikom. Založil Prešovský symfonický orchester). Jeho prítomnosti sa v obci zvlášť tešili. Boli sme veľmi radi, keď sme sa dozvedeli, že k nám zavíta taká osobnosť, akou je práve pán Selčan. Považovali sme ho za akýsi tichý tromf, zhodnotil s úsmevom starosta obce Emil Sabatula. „Pre mňa je to veľký zážitok. V Lúčke som prvýkrát a verím, že ma pozve pán Kišeľak aj ďalší rok a ja sa tu veľmi rád vrátim. Počul som tu veľa výborných výkonov, videl nové tváre, teším sa, že sú tu mladí ľudia, ktorí sa venujú folklóru, zhodnotil s úsmevom pán Selčan. Starosta sa tešil najmä z bohatej účasti. Tento rok sme mali ešte viac návštevníkov ako na okrúhlom 30. ročníku. Zavítalo k nám približne 2200 hostí. Podľa jeho slov je to i vďaka tomu, že ide o regionálnu prehliadku, sa do Lúčky prichádzajú pozrieť priatelia, známi a rodinní príslušníci účinkujúcich. V sólo speve si bronz vyspieval Ján Kvašňák z Jakubovej Vole, striebro Dominika Puškášová z Jakubovej Vole, zlato Štefan Jacko z Brezovice. Ten u poroty zabodoval piesňami Nit krajšeho dzifčatečka a Šumni konik ket še šumne učeše. Spev je moja srdcovka. Veľmi rád spievam a tam nerozhoduje, na akom mieste, dávam spevu svoj voľný čas a srdce, vyznal sa po súťaži. Pri obradovom folklóre si tretie miesto domov odniesla FS Jána Lazoríka z Krivian z pásmom „Večar na valale“, ktorá je na Gajdici pravidelným účastníkom od počiatkov festivalu. Druhé miesto získala FS Dubina z Červenice za ľudové pásmo „Co to ta chmotra v tym košiku neše“ Na prvom mieste skončil Brezovičan a ich scénka pod názvom Ženska nešmerteľná láska“. Je to netradičná téma. Svadby, čepčenia, krstiny sú už „obkukané“, ale toto ešte nebolo. Čerpali sme z knihy od Jána Lazoríka, prezradila vedúca Brezovičana Margita Vysočanová, ktorá tému spracovala spolu s Dankou Lichvárovou. Na pódiu ukázali, nad čím rozmýšľa žena, keď jej muž umrie. A čo sa stane, keď sa muž nakoniec prebudí. Vtipné zobrazenie dotvárali dvojzmyselné narážky či doslova na mieru šité piesne. Veľa folkloristov súťažilo v skupinovom speve. Za veľmi dobrý spevácky výkon si domov niesli diplomy mužské spevácke skupiny „Jak hrom“ z Dubovice pod vedením Michala Hromjáka a Miľpošan z Milpoša. V skupinovom speve boli na 3. mieste ŽSS Fertuška z Rožkovian, ktorú doprevadzala ľudová hudba Kanuščakovci zo Sabinova. Na druhom Petroviančan z Petrovian, ženská spevácka skupina pod vedením Márie Krivej. Prvé skončili dievčatá zo Ženskej speváckej skupiny Milpošanka. Je to zážitok si tu zaspievať, veľmi sme sa tešili, prezradili mladé talentované speváčky, ktorých spevácky prejav bol ohodnotený ako jeden z najlepších na súťaži vôbec. Petroviančan z Petrovian nebol v Lúčke prvýkrát. „Sme veľmi radi, že sa nám po troch rokoch opäť podarilo vyhrať nejakú cenu. Mali sme už prvé, tretie a dnes druhé miesto. Čiže o rok prídeme o gajdicu, žmurkla vedúca súboru Mária Krivá. Zaujali zmesou šarišských piesní z ich debutového CD „Neveľo nas idze. Sedem žien na pódiu sprevádzal na akordeóne Slavo Sirotňák. A ako sa špeciálne na súťaž pripravovali? Bola to výnimočná skúška. Jedna naša členka má doma bazén. Stretli sme sa v piatok, dali sme si skúšku v jej bazéne, tam sme si to prespievali a šlo sa na súťaž“, prekvapila receptom na úspech vedúca. Celkovou laureátkou a víťazkou hlavnej ceny gajdice, ktorú zhotovil gajdičiarAlexander Gernát z Krivian, sa stala Jolana Palková z Malého Šariša, ktorá vedie FS Malošarišanka. Moderátorský podujatím sprevádzal už osvedčený tandem Marek Kasina a Katka Birková, moderátorka známa z folklórnej hitparády Kapura. Po skončení súťažnej prehliadky bol hosťom programu folklórny súbor DUBRAVA z Prešova, ktorý sa divákom predstavil v krásnom hodinovom programe piesní a tancov. Toľko článok v Korzári. Okrem víťazov sa vo folklórnom programe predstavili gajdičiar Andrej Kasina z Lúčky, ktorý pred príhovorom starostu obce Emila Sabatulu, zahral úvodnú znelku gajdice a zaspieval obľúbené piesne gajdičiara Andreja Mizeráka. Jana Huňadyová z Brezovice,

7

7

Simona Zovreková a Soľnobanská heligonka zo Soľnej bane, časť Solivaru v Prešove, kde sa v minulosti ťažila soľ. Muži z FS Slavkovjanka Nižný Slavkov, Kameničanka, ženská spevácka skupina z Kamenice, harmonikár Ladislav Andraščík z Kamenice zmesou piesni Ameriku som zvandroval, ženská spevácka skupina Dubovičanka pod vedením Michala Hromjáka, Malošarišanka Malý Šariš, ženy z FS Slavkovjanka Nižný Slavkov, Miroslav Mryglot Šarišské Michaľany zahral na gajdici, Polomjanka z Polomy sa predstavila v humornom pásme Čepene nevesty. Koncom augusta si pripomenieme rok od úmrtia folkloristu Jána Lazoríka z Krivian, ktorý Lúčku a gajdicu mal veľmi rád. Moderátor Marek Kasina vyzdvihol jeho prínos pre lúčanský folklórny festival a citoval jeho ľudovú prípoviedku: „V každym kraju inši kraček, inši ftaček, ta i inakša pišnička. Ľudze dobre, zostaňce verne svojemu kraju i svojej pišničke“. Na festivale ponúkali svoje remeselné výrobky manželia Kopilcovi z Potokov – tkané pokrovce, Agáta Kiššová krásne prútené výrobky, videli sme ponuku rôznych píšťal, fujár, gajdic, pekne vyrezávaných pastierskych palíc. Vstup na popoludňajší folklórny program bol zdarma. Bodkou za programom bola skutočne bohatá tombola do 70 cien. Hlavnú cenu umývačku riadu v hodnote 300 eur venoval starosta obce a vyhral ju jeden spevák z FS Miľpošan. Potom cez tisíc divákov opustilo folklórny areál, aby ich nahradila ďalšia tisícka mladých ľudí, ktorá sa do rána zabávala na ľudovej veselici, o ktorú sa postarala hudobná skupina Médium z Čirča a DJ Petrix. Záplavu aut opäť zdarne riadili lúčanskí hasiči. Celú organizáciu Gajdice výborne zvládli starosta obce, poslanci OZ, ich rodinní príslušníci, pracovníci obecného úradu a hasiči. Novinkou bol zákaz vstupu do sociálneho zariadenia v kultúrnom dome, ktoré obecný úrad dal krásne zrekonštruovať v hodnote 8000 eur. Vzadu v areály pre tieto potreby slúžili modré bunky so suchým WC. Deti sa tešili pestrým balónom, či cukrovej vate, ktorú ponúkali súkromní podnikatelia. Gajdica 2016 sa vďaka úsiliu všetkých vydarila.

V nedeľu 28. 8. 2016 sa v obci konalo finále okresnej hasičskej ligy Sabinov, v ktorej súťažilo veľké množstvo hasičských družstiev a bolo spojené s Memoriálom Jozefa Porembu. Po 8 hodinovom súťažnom zápolení večer naši hasiči usporiadali tanečnú zábavu, na ktorú prišlo cez 1300 mladých ľudí. Bol to ďalší krásny kultúrnošportový zážitok pre našich občanov aj hostí zo širokého okolia. „Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom Tvojho života“. Týmto krásnym výrokom od amerického spisovateľa Marka Twaina pozýval Obecný úrad v Lúčke 125 dôchodcov na slávnostné posedenie z príležitosti mesiaca úcty k starším v utorok 25. 10. 2016 popoludní o 15-ej hodine do kultúrneho domu. V kultúrnom programe sa predstavili deti z materskej a základnej školy. Potom všetci posedeli pri chutnom obede a občerstvení, ktoré zaniesli domov aj tým dôchodcom, ktorý pre starobu alebo nevládnosť nemohli na program prísť. Populácia starne, preto sú dôchodcovia nielen u nás ale na celom svete stále diskutovanejšou témou. Podľa údajov Eurostatu v rámci EÚ Slovensko patrí k najmladším krajinám, kde 65 – 80 roční Slováci tvoria 13,5 %. Ale nad 80 rokov sme najslabší, nedožijeme sa takého vysokého veku ako ostatní Európania. Spoločnosť považuje človeka za seniora na 58 rokov veku, do dôchodku dnes odchádzame vo veku 62 rokov a od nového roku sa to predlží postupne na 65 rokov. Na rozdiel od dôchodcov žijúcich v meste v bytovkách sa naši dôchodcovia nenudia. Majú mnoho práce okolo domácnosti, na záhrade, starajú sa o vnúčatá. Môžu sa realizovať aj v Klube dôchodcov. V októbri krásna Milpošanka 27 ročná Júlia Kokoruďová vyhrala v Číne titul Miss Tourism of Európe 2016. Vyhrala celoslovenskú výberovú súťaž, ktorú usporiadal znalec ženskej krásy Jozef Oklamčák. Na súťaži sa Júlia predstavila v prehliadke vo večerných šatách, v plavkách a v národnom kroji. Sedem rokov tancovala vo folklórnom súbore, tak jej voľnou disciplínou bol ľudový fľaškový tanec, ktorý ohúril porotu. Večer 19. decembra 2016 sa zamestnanci obecného úradu v Lúčke zúčastnili spomienkového koncertu na prvého slovanského pápeža Jána Pavla II. Koncert sa uskutočnil

8

8

v Steel Aréne v Košiciach. V programe účinkovali s originálnym vystúpením viacerí dospelí i detskí sólisti. 40 členný zbor a 60 členný orchester opery Štátneho divadla Košice. Záštitu nad podujatím prevzali košický arcibiskup metropolita Bernard Bober a košický eparcha Milan Chautur. Medzi 6000 divákmi z celého Slovenska boli aj biskupi zo Spiša, Rožňavy a Bratislavy. VI. CIRKEVNÝ ŽIVOT Rok 2016 sa v Katolíckej cirkvi slávil ako Svätý rok milosrdenstva (8. 12. 2015 – 20. 11. 2016). Pápež František otvoril tzv. svätú bránu v bazilike sv. Petra v Ríme, ktorá je inač zamurovaná. Medzi určené chrámy so svätou bránou v Košickej diecéze bol zaradený aj náš farský kostol sv. Martina v Lipanoch. Podstatu jubilejného roku milosrdenstva pre nás vystihol otec Jozef Heske, moderátor hnutia Svetlo – Život, v nedeľu 6. novembra 2016, ktorý sa zamýšľal nad témou Odpustenie ako prejav milosrdenstva v rodine. Súd patrí len Bohu, jedine jemu. A nám patrí láska, porozumenie, modliť sa za druhých, keď vidíme veci, ktoré nie sú dobré. Ale nikdy nesúdiť. Ak súdime, je to pokrytectvo. Nezabudol nás povzbudiť k úcte voči starým rodičom, ktorí sú pokladnicou múdrosti a zbožnosti. Sväté omše v Lúčke v uplynulom roku slúžili farár Michal Marčák, kapláni Stanislav Vinter a Patrik Melkovič. V nedele a sviatky im asistoval diakon Ján Kožuško. K výmene na pastoračnom stolci nedošlo. Na Tri Krále diakon Ján Kožuško posvätil v Lúčke a na Potokoch 22 domov. V nedeľu 17. 1. 2016 zavítali do kostola Krista Kráľa v Prešove Sekčove relikvie sv. Terézky Ježiškovej (Terézia z Lisieux). Navštívili ju aj krížové sestry z Potokov a mnoho veriacich z Lúčky. Terezka pochádzala z 9 detí. Štyria bratia zomreli ako malé detí, všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora. Jej heslo „Mojim povolaním je láska“ a spustila z neba „dážď ruží. Videli sme tam aj nášho bývalého kaplána Ľubíka, ktorý túto sväticu mal najradšej. Pôsobil ako farár v Nižnom Slavkove, kde zrekonštruoval kostol sv. Anny. Na fasáde kostola objavili fresku sv. Krištofa, ktorý v minulosti vyprevádzal pútnikov na odpust do Levoče. V roku 2016 bol otec Ľubomír Vaňo presunutý za farára do Kokošoviec. Blízkym veriacim z lipianskej farnosti každý rok na Vianoce a Veľkú noc posiela krásny duchovný pozdrav. V roku milosrdenstva naši kňazi rozvinuli mnoho duchovných aktivít najmä v Lipanoch, na ktoré chodili aj veriaci z Lúčky. V pondelky slúžil veľmi zaujímavé a poučné detské omše v Lúčke kaplán Stano Vinter. Kaplán Patrik Melkovič sa venoval mládeži, večery s mladými v pastoračnom dome, príprava snúbencov. Kurz manželské večery – o sviatostnom manželstve prednášal biskupský vikár Vladimír Šosták. Potom nasledoval jeho biblický kurz Ješua – Ježišova škola učeníctva. V pôstnom období veriaci vo veľkom počte chodili na modlitbu krížovej cesty. V nedeľu 21. 2. kázal na sv. omši otec Jozef Voskár zo Sabinova. Obrady veľkonočného Trojdnia v Lúčke slúžil kaplán Stano Vinter. Boli veľmi pekné, prišli aj veriaci z Petrovenca a Lipian. V nedeľu 12. 4. 2016 kázal v mestskom kultúrnom stredisku Sabinov exorcista z Malty páter Elias Vella. Na bohatom štvorhodinovom duchovnom programe boli aj veriaci z Lúčky. 21. – 24. 4. 2016 sa konala farská ružencová púť po cestách sv. Jána Pavla II. – pobaltský Jeruzalem, Litva, hora krížov. Na tejto autobusovej púti boli aj veriaci z Lúčky. Koncom apríla sa pri kostole Najsvätejšej Trojice odstránil starý poškodený asfalt a vybudoval sa nový chodník zo zámkovej dlažby od vstupu z východu až ku vchodovým dverám. Prvé sväté prijímanie v nedeľu 1. 5. prijalo sedem detí. Pripravovala ich setra Marta. Svätú omšu s prvoprijímajúcimi deťmi slúžil kaplán Patrik Melkovič. Turičnej novény v Gaboltove za lipiansky dekanát v stredu 11. mája sa zúčastnili niekoľkí veriaci aj z Lúčky. V nedeľu 15. mája sa mnoho ľudí z Lúčky zúčastnilo divadelného predstavenia Jana z Arku v divadle Jonáša Záborského v Prešove. Vstupenky sprostredkoval farár Ľubík Vaňo. Odpustovú svätú omšu v kostole Najsvätejšej Trojice slúžil kaplán Stano. Asistoval mu diakon Ján Kožuško. V sobotu 28. mája dopoludnia sa v Pastoračnom dome v Lipanoch

9

9

konala slávnostná svätá omša spojená s požehnaním tohto domu. Novú budovu fary požehnal generálny vikár Pavol Dráb. Na omši a agapé sa zišlo mnoho veriacich aj z Lúčky, ako aj bývalý farári Kamil Jankech a Vladimír Šosták. V tomto roku sa na Ranči pri Červenici dvakrát konala farská opekačka, na ktorej boli aj veriaci z Lúčky. Od 1. 7. 2016 Blažej Revický odišiel z Prešova za kaplána do obce Valaliky, okres Košice vidiek. 2. – 3. 7. 2016 ani daždivé počasie neodradilo veriacich z Lúčky, aby sa zišli na púti pred Bazilikou Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči. Hlavnú nedeľnú svätú omšu celebroval arcibiskup Mario Giordana, apoštolský nuncius na Slovensku, ktorý veriacim tlmočil pozdrav od Svätého Otca Františka. Od 18. do 23. júla detí z lipianskej farnosti absolvovali tábor v Kavečanoch pri Košiciach. Spolu s kaplánom Stanom Vinterom , animátorkami a zdravotníčkou Máriou Poklembovou prežívali týždeň plný hier a radosti. Navštívili aj neďalekú ZOO. V dňoch 25. 7. – 31. 7. 2016 sa v poľskom Krakove konali svetové dní mládeže, na ktorých sa zišlo cez 600.000 mladých ľudí z celého sveta. Stretli sa tu so Svätým Otcom Františkom, ktorý vyzval mladých na „rebéliu“ za lepší svet. Bolí ma, keď stretnem mladých ľudí, ktorí vyzerajú akoby predčasne odišli do dôchodku... Z Lúčky na tomto duchovnom podujatí bola Henrieta Vrábľova spolu s výpravou mladých z Oľšova. V Lúčke sa zvoní na Anjel Pána elektronicky ovládaným zvonom v kostole Najsvätejšej Trojice a to ráno o 5 hodine, napoludnie o 12 hodine a večer o 20 hodine. Toto trvalo od nepamäti 100 rokov dozadu. V tomto roku kostolník posunul v lete ranné zvonenie na 5.30 hodín. Za zomrelých sa vyzváňa o 9 hodine, 12 hodine a 15 hodine. Odpustovú svätú omšu v nedeľu 24. júla v kostole svätej Anny slúžil kaplán Patrik Melkovič.

V Katolíckych novinách č. 40 uverejnili príspevok animátorky Michaely Darákovej pod názvom „Deti z Lúčky sa učili mať milé srdce“. Počas letných prázdnin sa vo filiálke Lúčka konal od 9. do 13. augusta denný letný tábor pod vedením sestry Marty z kongregácie Milosrdných sestier Svätého Kríža v spolupráci s obecným úradom. Okolo 55 detí sa učilo formou rôznych aktivít mať „milé srdce“. Každý deň rozjímali na inú tému: súcit, radosť, dar, cesta, evanjelium. Animátori sa snažili tieto mottá vštepiť do mladých sŕdc, aby si ich osvojili vo svojom živote. Súčasťou stretnutí bola aj každodenná svätá omša, ktorú celebroval kaplán Stanislav Vinter. Tieto chvíle sme si pripomenuli na „bodke za prázdninami“ v posledný augustový deň. Srdečné Pán Boh zaplať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tábora. V auguste sa konal jednodňový farský výlet do Pienin. Účastníci navštívili Lesnicu a blízke poľské mestečko Szczawnica. V závere augusta sa miništranti z farnosti Lipany zúčastnili stretnutia s kaplánom Patrikom Melkovičom v Hermanovciach. Kaplán Patrik ich potom po nedeľnej svätej omši pochválil, že miništranti z Lúčky boli najlepší. 1. 9. 2016 v katedrále sv. Alžbety v Košiciach bol za nového pomocného košického biskupa vysvätený Mons. Marek Forgáč (42 rokov). Hlavným svätiteľom bol košicky arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Nový biskup sa narodil 21. 1. 1974 v Košiciach. Za kňaza bol vysvätený 19. 6. 1999 v Košiciach. Ako kaplán pôsobil v Trebišove, Snine, Humennom. V rokoch 2004 – 2007 študoval na Inštitúte psychológie Gregoriánskej Univerzity v Ríme. Od roku 2007 doteraz bol duchovným správcom Univerzitného pastoračného centra v Košiciach. V nedávnej dobe zavítal aj do našej obce, kde na svätej omši priblížil veriacim prácu s vysokoškolskými študentmi v Košiciach, kde študuje aj mládež z Lúčky. Ovláda anglický, taliansky a nemecký jazyk. Vo sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. 9. 2016 sa na hore Minčol popoludní konala svätá omša. Slúžil ju farár Michal Marčák. Za horúceho slnečného počasia sa jej zúčastnilo veľké množstvo veriacich z našej farnosti, z Lúčky, ale aj širokého okolia. Z Hermanoviec došiel na Potoky jeden autobus veriacich, ktorí prvá ráz vyšli na Minčol a veľmi sa im u nás páčilo. V tomto období okolo kríža bolo ešte veľa borovníc, ktoré mnohí zbierali. V septembri bola svätorečená Matka Tereza z Kalkaty, zakladateľka rehoľného rádu Misionárok milosrdenstva v roku 1950. Dnes má 4500 sestier v 80 krajinách. 7. 12. 1999

10

10

vstúpila do tohto rádu v talianskom Ríme Janka Kanuščáková z Lipian (*18.2.1976), vyštudovaná zdravotná sestra, ktorá prijala rehoľné meno sestra Rosita. V dňoch 9. – 18. 9. 2016 na Slovensko opäť zavítala mystička a vizionárka Myrna Nazzour z Damašku. Damask bol pred 2000 rokmi svedkom obrátenia svätého Pavla. Pani Myrna (Mária), ktorá istý čas dostavala aj stigmy na Veľkú Noc, má poslanie a posolstvo jednoty medzi východnou a západnou Cirkvou. Je gréckokatolíčka. Patrí do melchitskej cirkvi, majú byzantský obrad a liturgiu ako gréckokatolíci na Slovensku. Ich liturgický jazyk je arabčina. Myrna navštívila 11 miest (Klokočov, Michalovce, Sečovce, Košice -11.9. Dóm sv. Alžbety, Prešov Sekčov, Litmanová, Bardejov, Brodno pri Žiline, Horné Kočkovce pri Púchove, Žilina Solinky. 14. 9. 2016 o 17. hodine vo sviatok Povýšenia Svätého Kríža navštívila Ľutinu. Sprevádzal ju arcibiskup Ján Babják (prišla na jeho pozvanie) a prekladateľka z arabčiny do slovenského jazyka. Z Lúčky sa svätej liturgie zúčastnilo okolo 20 veriacich. Po liturgii sa veriacim prihovorila pani Myrna ( 52 rokov, narodená v roku 1964, stredoškolské vzdelanie). Hovorila, že do 18 rokov žila pestrý život ako ostatné dievčatá. Rada športovala, plávala, tancovala. So sestrou sa vydali za dvoch bratov, jej sa ušiel ten starší aj keď bola mladšia. S manželom Nikolasom, ktorý je pravoslávny, majú dve detí. 22. 11. 1982 v starej štvrti Damasku Soufanieh uprostred mesta sa Myrna, ktorá práve prekročila osemnásty rok a bola 6 mesiacov vydatá, modlila pri chorej sesternici Loyle. Prítomné boli ešte dve ženy – kresťanka a moslimka. Po chvíli z jej rúk vychádzalo svetlo a olej. Keď položila ruky na Loylu, táto ozdravela. O niekoľko dní takto bola uzdravená aj Myrnina matka. Tým sa začali znamenia v Damašku. 27. 11. 1982 malička ikona Kazanskej Bohorodičky (9 x 13 cm), ktorú priniesol manželke z Bulharska ako dar jej manžel, v ich dome začala roniť olej. Potom začala Myrna dostávať posolstvá od Ježiša Krista a Panny Márie a začali prichádzať extázy. Olej vytekajúci z jej tela a tiež z ikony bol na základe vedeckého zisťovania klasifikovaný ako 100 % olivový olej, ktorý však na papieri nezanechával škvrny. Olej vytekal z jej rúk, tváre a oči (najmä vtedy keď sa jej zjavil Pán Ježiš). Pre ňu to bolo veľmi bolestivé. Okolo 25. 11. 1983 sa Myrne začali objavovať stigmy. Fenomén, cez ktorý osoba nesie rany Ježiša Krista na svojom vlastnom tele. Objavujú sa jej vždy vtedy, keď pravoslávni a katolíci slávia Veľkú noc v spoločnom termíne. Stigmy zažila Myrna päťkrát. 15. 12. 1982 prišlo k prvému Máriinmu zjaveniu na terase ich domu. Myrna o tom rozpráva: „Keď som zdvihla hlavu, videla som, ako predo mnou stojí svätá Panna, celá žiariaca, akoby pokrytá diamantmi a perlami. Zachvátil ma strach. Vstala som a utiekla do bytu Awardovcov“. Panna Mária sa jej zjavila päťkrát. Predovšetkým jej povedala: “Ohlasujte môjho Syna Emmanuela. Kto Ho ohlasuje, bude spasený.“ Myrna zažila 37 extáz. Vtedy moja tvár i ruky produkujú olej a strácam rovnováhu. Pomôžu mi ľahnúť si a vtedy úplne odídem. Vidím Božiu Matku, takú istú ako pri zjaveniach, len je akási jasnejšia a počujem Ježišov hlas. Ikona roní olej pri každom kresťanskom sviatku. 15. augusta 1987 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie povedal Ježiš Myrne toto posolstvo: „Moja dcéra, toto je moja Matka, z ktorej som sa narodil. Kto Ju uctieva, Mňa uctieva. Kto Ju popiera, Mňa popiera. Kto Ju prosí, dostane. Pretože Ona je mojou Matkou“. Jej dom uprostred Damašku je denne otvorený pre pútnikov. Vchádza sa doň hneď na poschodie, kde je priestranná sála, z ktorej sa po bokoch vchádza do jednotlivých miestnosti (spalne, kuchyňa, toalety), takže často nemajú žiadne súkromie, žiaden pokoj, slobodu, nezávislosť. Vždy však prijímajú ľudí s radosťou, počúvajú ich bôle. Niekedy je to veľmi ťažké. Bez pomoci zhora žiaden človek nemôže vydržať tento tlak. Zdôraznila, že neprijímajú žiadne milodary. Manžel Mikuláš predal svoju reštauráciu na stredomorskom pobreží, ktorú si otvoril za peniaze zarobené v zahraničí a začal pracovať u svojho brata, aby bol Myrne nablízku. Z neho predtým ľahostajného kresťana sa stál hlboko veriaci človek. Pri dverách domu tkvie tabuľka s nápisom, že od pútnikov neberú žiadne milodary. Žijú jednoduchý bežný život. Myrna sa stará o dom a výchovu dvoch detí. Jedna z návštevníc, ktorá sem raz prišla sa modliť, videla

11

11

Myrnu, ako drhne podlahu. Prekvapene zvolala: Čo to vidím, tie ruky, z ktorých vyteká olej Najsvätejšej Panny, sa ponárajú do špinavej vody?. „A vy si myslíte, že Panna Mária mala slúžku? – odpovedala jej Myrna. Na otázky veriacich v Ľutine odpovedala veľmi skromne, ale múdro. O politike rozprávať nechcela, ale so všetkou úprimnosťou povedala, že všetko, čo sa robí v Sýrii, prichádza zvonku a podnetom nie sú Sýrčania. V poslednej dobe začali bombardovať aj stred Damašku. Raz , keď sa modlili svätý ruženec, začuli zvláštne bzučanie letiacej bomby, ktorá narazila do steny ich domu, ale uviazla v múre a nevybuchla. Privolaný pyrotechnik zistil, že bomba bola omotaná ružencom zaveseným na stene. Bol moslim, prosil o ten ruženec, aby ho ochraňoval pri jeho nebezpečnej práci. Dali mu iný ruženec a tento si nechali na pamiatku ochrany Panny Márie. Myrna vyzvala prítomných veriacich v Ľutine, aby sa modlili za pokoj a mier nielen v Sýrii, ale na celom svete. Na Slovensko neprišla hovoriť o politickej situácii, ale o Božej láske, pretože dostala poslanie o nej všade hovoriť. Choď a zvestuj celému svetu toto posolstvo a pracujte na jednote. Nevyberaj si cesty, lebo ja som ti ich už pripravil. Zo Slovenska odíde do Poľska, potom Holandska a Belgicka. Za 30 rokov bola pozvaná na rôzne miesta do celého sveta. Začiatkom septembra 2016 v Saudskej Arábii začala tradičná púť do Mekky, ktorej sa zúčastňujú moslimovia z celého sveta. 4. 9. 2016 predniesol hlavný správca veľkej mešity Masjid al-Harám imám Rahman Ibn Abdul Aziz takúto modlitbu: „Ó, Alah, dopraj víťazstvo, dôstojnosť a silu našim bratom mudžahedínom (džihádistom) v Jemene, v Sýrii, v Iraku a všade ... Dopraj im víťazstvo nad perfídnymi židmi (zradný, vierolomný) a zlomyseľnými kresťanmi... Dá sa vôbec s takýmto náboženstvom spolunažívať? Saudská Arábia pritom oficiálne vystupuje ako spojenec a významný obchodný partner Európskej Únie a USA. Farský list č. 38 priniesol článok nášho starostu Emila Sabatulu. Pri príležitosti roku milosrdenstva usporiadala obec Lúčka dňa 23.8.2016 púť do Sanktuária sv. Jána Pavla II. a Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. V Sanktuáriu sv. Jána Pavla II. sme boli už pred deviatou hodinou, kedy bolo dohodnuté stretnutie s kňazom, ktorý nám urobil výklad. Najvzácnejšou relikviou, ktorá sa tu nachádza, je zakrvavená reverenda, ktorú mal Svätý Otec oblečenú počas atentátu 13. 5. 1981. Na chvíľu sme sa cítili ako vo Vatikáne, keď sme kľačali pri jeho náhrobnom kameni, pod ktorým bol pochovaný, kým jeho telo nebolo prenesené do hornej časti baziliky. Presun do Sanktuária Božieho milosrdenstva trval iba pár minút, lebo obe miesta sú blízko seba prepojené chodníkom. Tu nás už čakal kňaz, náš rodák z Lúčky, Pavol Kožuško, ktorý pred svätou omšou v slovenskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie vyspovedal pútnikov. Po svätej omši poľská rehoľná sestra, ktorá deväť rokov pôsobila na Slovensku v Nižnom Hrušove, nám porozprávala zaujímavosti zo života sestry Svätej Faustíny a vysvetlila význam Božieho milosrdenstva. Tiež poukázala, na čo sa máme v areáli zamerať. Vyvrcholením púte bola spoločná modlitba korunky Božieho milosrdenstva. Domov sme odchádzali plní pekných dojmov a duchovných zážitkov s pocitom, že sa nám na chvíľu zastavil čas. Za pekne prežité chvíle ďakujú farníci z Lúčky, Kamenice, Lipian a Ďačova, ktorí sa púte zúčastnili. V nedeľu 9. 10. slúžil svätú omšu v Lúčke kaplán z UPC Košice Dalibor Ondrej (rodák z Lipian). Z ich radov vzišiel aj nový pomocný biskup Marek Forgáč. V Košiciach spravujú 11 vysokoškolských internátov a potrebujú financie na rekonštrukciu ďalšej budovy. Po omši miništranti vyberali príspevky veriacich pri vstupe do kostola. V nedeľu 23. októbra v Lipanoch udelil krizmáciu - sviatosť birmovania nový pomocný biskup Mons. Marek Forgáč 59 mladým ľuďom z našej farnosti (33 chlapcov a 26 dievčat), z Lúčky ich bolo 6. Za birmovancov poďakoval biskupovi Jakub Figura z Lúčky. V októbri mesiaci ružencovej Panny Márie sa veriaci každý deň modlili v kostole svätý ruženec. Pred 20 rokmi bol vždy plný kostol, dnes sa modliaci zmestili do dvoch zadných lavíc. Sestra Marta aktívne zapájala do modlitby ruženca aj školopovinné deti. V dušičkovej novembrovej oktáve veriaci sa chodili modliť za duše zomrelých na miestny cintorín, ktorý bol nádherne vyzdobený.

12

12

Pobožnosť na cintoríne vo sviatok Všetkých svätých popoludní viedol kaplán Stanislav Vinter. Pondelkové sväté omše sa z kostola Najsvätejšej Trojice presunuli cez zimu späť do kostola svätej Anny. V nedeľu 13. 11. 2016 na dopoludňajšej svätej omši dekan Peter Sedlák slúžil obrady ukončenia jubilejného roku milosrdenstva v kostole sv. Martina v Lipanoch. Bolo na nich mnoho veriacich z Lúčky. Podobne sa zúčastnili svätej omše s arcibiskupom Bernardom Boberom vo štvrtok podvečer 24. 11. 2016 vo farskom kostole , kedy sa v košickej diecéze zasvätenej sv. Ondrejovi apoštolovi začali Ondrejské dni a novéna. Po omši sa veriaci poklonili relikvii sv. Martina z Tours, patróna farského kostola v Lipanoch, ktorú za pobytu v Ríme pri prezentácii gotických obrazov z lipianskeho kostola, získal s pomocou bratov františkánov farár Michal Marčák. Relikvia ex ossibus je malá čiastočka z kosti svätca umiestnená v ozdobnom puzdre v relikviári. V prvú adventnú nedeľu 27. 11. posvätil kaplán Stanislav Vinter veriacim adventné vence, pri ktorých sa budú po celý advent modliť radostný ruženec. V tomto roku svätý Mikuláš nedoniesol deťom do kostola žiadne darčeky. Vianočnú svätú spoveď v Lúčke v stredu 14. 12. 2016 vykonali šiesti kňazi z lipianskeho dekanátu. Príjemnú adventnú a vianočnú atmosféru v zasneženej obci priniesla ja pekná vianočná výzdoba a „betlehem“ , ktorý postavil obecný úrad pri kostole sv. Anny. Sväté omše počas Vianoc slúžili u nás všetci traja kňazi. Atmosféru Vianoc spríjemnili koledy deti Dobrej noviny, jasličkári opäť v tomto roku nechodili. V utorok 27. 12. 2016 popoludní sa v sále obecného úradu konala jasličková pobožnosť – príbeh Narodenia Ježiša spojený s príbehom narodenia blahoslavenej sestry Zdenky (100 rokov od narodenia 24. 12. 1916). V krásnom hodinovom príbehu zažiarili mnohé herecké talenty deti a mládeže z Lúčky. Pripravovala ich sestra Marta. Plná sála divákov odmenila účastníkov vystúpenia obrovským potleskom. Prehľad hospodárenia cirkevnej obce Lúčka s finančnými prostriedkami za rok 2016 spracoval hospodár Andrej Mišenko:

I. Príjmy v roku 2016 1. Zostatok z roku 2015 2.461,85 eur 2. Zvonček zo svätých omší a krížová cesta 8.108 eur 3. Milodary veriacich 2.110 eur 4. Zbierky na kostol 2.757 eur 5. Zbierky na odoslanie 1.347 eur 6. Farsky list 457,80 eur 7. Preplatok za energie 254 eur

PRÍJMY spolu: 17.495,65 eur II. Výdaje v roku 2016 1. Bohoslužobné výdaje 5.136,77 eur 2. Poistné za kostoly rok 2015 294,23 eur 3. Odoslané zbierky 1.347 eur 4. Energie 2.689,80 eur 5. Investičné výdaje 4.253,18 eur 6. Farský list 450 eur 7. Daň z nehnuteľnosti 25,46 eur

Výdaje spolu: 14.196,44 eur III. Stav finančných prostriedkov k 31. 12. 2016 3.299,21 eur

Cirkevný rok na Silvestra sa končil mrazivým počasím plným snehovej nádielky. V tomto roku kostolník už na polnočnú poklonu neotvoril kostol svätej Anny pre slabý záujem veriacich (prišli iba šiesti), keď v minulosti ich bolo cez 50. Nový rok 2017 občania vítali obrovskými a krásnymi ohňostrojmi za zvonenia kostolných zvonov z Kostola Najsvätejšej Trojice.

13

13

VII. Počasie, poľnohospodárstvo Poľnohospodárstvo dnes hýbe slovenskou spoločnosťou viac ako inokedy a to preto, že v ponuke prevládajú výrobky z dovozu. Farmy na vidieku pustnú. Ľudia, ktorí by mohli chovať dobytok, pestovať ovocie a zeleninu, nemajú prácu. Na Agrokomplexe v Nitre o tom hovorili prezident, predseda parlamentu i premiér. Novej vláde sa podarilo zažehnať mliečnu krízu finančnou výpomocou pre mliečne farmy. Potrebujeme mlieko a jogurty z našich mliekarní, a nie cudzích, lebo sú bližšie, sú čerstvé a vyjadrujú našu chuť. Aj tohtoročná rekordná žatva obilnín podčiarkla slovenské slabiny. Máme oslabenú produkciu mäsa a mlieka, kde sa míňala väčšina obilnín. V živočíšnej výrobe ich nemá kto skonzumovať, musíme ich vyviezť a doviezť mäso zvonku. Tento stav je neudržateľný. Poliaci nás vo všetkom predbehli, pretože sú nielen veľkí výrobcovia, ale aj schopní obchodníci. Naši občania z Lúčky však podporujú poľský trh nákupom mäsa a ostatných plodín. Keď prechádzame autom zo Západu na Východ Slovenska, všade vidíme solídne obrobené polia. Príchodom do bývalého katastra obrábaného už neexistujúcimi štátnymi majetkami Lipany v našom chotári nachádzame akúsi neobrobenú mesačnú krajinu. Súčasným podnikateľom v našom chotári stačí zrejme poberať dotácie z EÚ za jedno pokosenie v roku. Do roku 1974 tu súkromne hospodáriaci roľníci dopestovali a dochovali veľké množstvo obilia a dobytka. V obci sa dobytok nechová, poklesol chov ošípaných, aj keď niektorí nezvyčajne vo voľnej prírode začali chovať čierne čínske prasiatka. Vo väčšom množstve sa chovajú sliepky a zajace. Niekde aj ovce a kozy. Ľudia na svojich záhradkách pestujú zeleninu a zemiaky. Ale všetko je to drobné trochárenie. Sledovanie počasia je u našich občanov veľmi obľúbené. Meteorológovia však vedia určiť počasie na 90 % iba na jeden deň. Do roku 1960 naši občania sa riadili najmä prírodou. Príroda je ako kniha, v ktorej sa treba naučiť čítať. Lastovičky lietali nízko pri zemi, alebo cvrčky silno cvrlikajú, bude pršať. V lese sa dalo orientovať podľa pohybu mravcov v mravenisku. Ľudia si všímali správanie zvierat. Zvieratá majú vyvinutý zmysel pre zmenu atmosférického tlaku. V dnešnej dobe je počasie doslova rozhárané. Veľké zimy, prudké oteplenia, ničivé dažde. Tohoročný Overshoot Day, deň, v ktorom ľudstvo vyčerpalo prírodné zdroje, ktoré dokáže Zem za jeden rok obnoviť, pripadol na 8. 8. 2016. Ľudstvo už za sedem mesiacov spotrebovalo ročný prídel prírodného bohatstva, do ktorého patria pastviny pre dobytok, ryby v oceánoch, či schopnosť rastlín absorbovať oxid uhličitý. Vypúšťame viac tohto skleníkového plynu ako môžu naše lesy a oceány pohltiť. Rýchlejšie rúbeme lesy, ničíme rybie populácie. Prvá polovica januára 2016 bola slnečná so silnejšími nočnými mrazmi do – 18 stupňov. Potom trochu nasnežilo a konečne začala biela zima. Nezvyčajne však snežilo aj v Tunisku v Severnej Afrike. Koncom januára sa oteplilo, mrazy klesli, nastala poľadovica, dážď, sneženie. Na popolcovú stredu 10. 2. 2016 pršal silný dážď, v podvečer začal fúkať silný severný vietor, cez noc nasnežilo cez 30 cm snehu, takže ráno musel Ľubo Bodnár traktorom odhŕňať mokrý sneh. 16. februára už leteli na sever divé husi. Celý február bol nezvyčajne teplý. V pondelok 29. 2. 2016 pršal žltý dážď, ktorý veľmi znečistil zaparkované autá. Namiesto snehu padal na Slovensku piesok zo Sahary. Na svätého Tomáša sneh mäkne a je z neho kaša (7.3.). Prvá polovica marca je veľmi teplá. Skoré kvitnutie kvetov a listy na stromoch sú predzvesťou blížiacej sa silnej jarnej vlny horúčav v Európe. Teploty môžu narušiť ekosystém a množstvo úrody. Aj pre alergikov sa už začala sezóna a objavil sa hmyz. Jar bola teplotne nadnormálna. V závere marca sa však prudko ochladilo, snežilo. Veľkonočné sviatky boli veľmi chladné. V utorok 5. 4. však nastal prvý letný deň s teplotou + 25 stupňov. Do konca týždňa sa osiali záhrady a posadili zemiaky. 12. apríla popoludní prišla prvá silná búrka v troch vlnách. Popoludní o 15. hodine padal asi 20 minút ľadovec. Všade

14

14

bolo bielo. Druhá vlna prišla o 17. hodine a posledná o 21. hodine. Apríl bol mokrý, v jeho závere náhle prišlo prudké ochladenie. Od 800 metrov nad morom snežilo. Silné nočné mrazy najmä v nížinách a na Západe Slovenska zničili úrodu ovocinárom. V našej obci úroda obstala dobre. Začiatok mája už bol veľmi teplý do + 21 stupňov. Ľudia už začali kosiť trávniky vo svojich dvoroch. Vlastníci lesa Harčarka vo veľkom začali čistiť svoje lesné parcely. Poľovnícke združenie poľujúce v chotári Lúčky poskytlo divinu, v materskej škole uvarili guľáš, ale v poslednú aprílovú sobotu prišlo na brigádu na Harčarku iba 18 ľudí. Mesiac máj bol doslova krásny. Chladné rána, teplé dni do + 22 stupňov, pravidelné prehánky, stromy nádherne zakvitli. Záver mája však už bol letný horúci. 22. 5. 2016 teploty prekročili + 25 stupňov. Ľudia kosia trávy na seno. Horúčavy trvali do polovice júna. Potom prišli búrky s blahodarným dažďom. V závere júna však Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu pred teplotami nad +35 stupňov. V tomto roku bolo najteplejšie od roku 1850. Začiatok júla bol naopak daždivý s častými búrkami. Na Minčole bola nad úroda borovníc. 7. júla začali kosiť vysokú trávu na poliach Lúčky. Seno zbalikovali a odviezli. V našom chotári je však viac nájomcov pôdy, preto to bolo nekoordinované a pomerne zdĺhavé. Potom prišli dažde. Keď sa oteplilo v piatok 22. 7. 2016 začal Andrej Darák svojim malým kombajnom žať občanom obilie. Kombajn sa často kazil. Úroda obilia oproti nad úrode na Slovensku v našom chotári bola slabšia. Na Potokoch žal obilie kombajn z Kamenice. Jeho majitelia ľuďom potom slamu zbalikovali a odviezli. Na prelome júla a augusta už vyše týždňa pustošia prívalové dažde spolu s nárazovým vetrom a občas i krúpami rôzne časti Slovenska. Mnohé lokality už viac ako sto rokov nezažili takéto výčiny počasia. Ničiví búrky prichádzali zo západu. Mimoriadne silno udierali aj blesky. Z ciest a záhrad sa stáli bazény. Našu obec však akoby zasahovali okrajovo. Niekedy sme sa kúpali vo vode, ale dažďovej. Nerobili žiadne škody. Po obci sa v letných podvečeroch šírila vôňa spáleného dreva a upečeného mäsa, hovädzieho, bravčového, kuracieho, naloženého v rôznych marinádach... V piatok 12. augusta ráno boli rekordne nízke teploty len + 8 stupňov. V obciach pod Tatrami dokonca mrzlo. Potom sa oteplilo a v závere augusta boli štyri tropické dni , počas ktorých ľudia vykopali zemiaky. Jedno vrece sadeníc donieslo úrodu od 4 do 7 vriec, podľa kvality pôdy, ale aj starostlivosti hospodára. Po horúcich dňoch prišiel dvojdňový blahodarný dážď 5. a 6. septembra. Prospelo to ovocným stromom a neskorej zelenine. Leto skončilo a nastala pomerne chladná jeseň s rannými teplotami od 4 do 7 stupňov, ktoré cez deň vystúpili až do 20 stupňov. Ľudia využili pekné slnečné počasie a začali oberať jablká, vyberať zeleninu. V pondelok 3. 10. 2016 prišlo náhle ochladenie o takmer 20 stupňov. Takmer tri dní pršal silný dážď, silný vietor obíjal orechy, ktorých sa urodilo veľké množstvo. Počasie na začiatku októbra sa vymyká bežným štandardom, takéto býva najmä v závere októbra. Namiesto babieho leta výdatne pršalo a nad 1000 metrov snežilo. V niektorých častiach Slovenska hrozili povodne. Zo severu prúdil studený arktický vzduch. V stredu večer. 5. 10. v obci snežilo. Sneh sa však skoro roztopil a biely zostal iba Minčol a priľahlé lesy. Takéto sychravé počasie trvalo dva týždne. Občania, ktorí nevyužili teplé dni, vyberali zeleninu z blata. V októbrovom trojdní (13,14,15. 10.) zrazu zasvietilo slnko a občania dozberali úrodu, siali oziminy, orali záhrady. Od nedele opäť nastalo sychravé anglické počasie, ktoré trvalo do konca októbra. Dušičkový začiatok novembra bol pomerne pekný, ale s nepríjemnými rannými mrazmi do – 4 stupňov. Jelenia zver okolo štátnej cesty z Lipian do Lúčky v ranných hodinách dozberovala posledné jablka padanky. Už sa ani veľmi nebojí aut prechádzajúcich po ceste. Pomerne teplé počasie zmenil v nedeľu 27. novembra silný severný arktický vietor. Začalo snežiť, silné nočné mrazy priniesli riadny začiatok zimy. Chladné počasie so snehom a celodennými hmlami vydržalo až do Vianoc. V sobotu 24. 12. na Štedrý deň začalo snežiť. Snežilo takmer tri dní. Občania mali s odpratávaním snehu veľa roboty. Potom udreli mrazy, ktoré trvali až do konca roka.

15

15

VIII. Hnutia, spolky, organizácie V obci pravidelne vykonáva svoju činnosť niekoľko organizácii, hnutí a spolkov s rôznou aktivitou. Nemennú aktivitu vykonávajú každoročne laické cirkevné spoločenstva a to Ružencové spoločenstvo, Spolok sv. Vojtecha, Dielo Máriino. Hnutie detí Erko Dobrá novina, ktoré funguje iba cez Vianoce. V tomto roku ich organizoval Mgr. Martin Šoltýs. Deti z Dobrej noviny počas Vianoc v Lúčke vykoledovali 1378 eur. Peniaze sa odvádzajú na podporu misijných projektov pre deti v chudobnej Afrike. Dobrá novina v roku 2016 prispela k zmierneniu akútneho nedostatku vody v oblasti Turkana v Keni a podporila vybudovanie studní v oblasti Nyangatom v Etiópii. Spolok sv. Vojtecha Miestna skupina Spolku sv. Vojtecha evidovaná v Trnave pod číslom 875 vznikla hneď po Nežnej revolúcii v Lúčke roku 1990 a vtedy mala 4 členov. Za 26 rokov počet členov vzrástol na 28. Jej jednateľom je stále Jozef Angelovič. Za členský poplatok 5 eur členovia získali v uplynulom roku členské podiely – kalendár Pútnik svätovojtešský 2017, podielovú knihu Dokonalá sloboda od Márie Calanz Ziescheovej – historický román o pátrovi Hermanovi z Altshausenu. DVD s filmom Bitka pri Viedni 11. september 1683. Čítanie duchovnej literatúry je pohladením pre dušu každého veriaceho v našej filiálnej obci. Dielo Máriino Laické cirkevné hnutie fokoláre Dielo Máriino vykonáva svoje aktivity od roku 1980. Do farnosti Lipany ho doniesol vtedajší kňaz Pavol Dráb. Dlhé roky sa na spoločných stretnutiach stretávali najmä Nové rodiny. Postupne pribudli ďalší adherenti, gen, volontari, ktorí sa zapájali do všetkých aktivít v našej obci. Jeden gen z našej obce rok pôsobil v Argentíne v Stálej Mariapoli O´Higgins, teraz študuje v Taliansku v Loppiane. V poslednej dobe sa členovia hnutia stretávajú dva až trikrát ročne na stretnutí miestnej komunity najmä v Lipanoch, v januári sa muži všetkých povolaní stretli vo Svite, volontari sa koncom apríla 2016 zúčastnili stretnutia Východnej zóny v rumunskom Kluži, pravidelné stretnutia na vysielaní kolegamenta a podobne. V roku 2016 sa na Slovensku konali dve Mariapoli. Celoslovenská v Jasnej v Nízkych Tatrách a v Lúčke Potokoch, pre miestnu spádovú oblasť. Jej príprava priniesla pre zodpovedných veľa námahy, ale výsledok priniesol veľa duchovných plodov. Krátku správu z nej priniesol farský list č. 35 pod názvom Mariapoli Potoky 2016. „Duchovné cvičenia“ Mariapoli – Máriino mesto má jediný zákon a to evanjeliové bratstvo – vzájomnú lásku. Mariapoli sú akýmsi malým vrchom Tábor, na ktorom ľudia cítia nádheru Božieho kráľovstva a odnášajú si túžbu priniesť ho do svojho prostredia. Od 11.8. do 14.8. sa v zariadení Rekrea stretlo na Mariapoli Potoky 2016 140 ľudí, ktorí túžili myšlienky vzájomnej lásky a jednoty realizovať vo svojich životoch. Nezáležalo, či to boli deti alebo ľudia v zrelom veku, všetci sa snažili budovať atmosféru lásky. Každý deň sa začínal Slovom života: Len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní. Žite jeden s druhým v pokoji. Program vytvárali duchovné zamyslenia Chiary Lubichovej, osobné svedectvá, spoločné sväté omše, osobné rozhovory, výlety, hry, semináre na aktuálne témy – komunikácia v rodine, závislosti. Záver patril myšlienkam Svätého Otca Františka o milosrdenstve. Nádhernú atmosféru Mariapoli snáď vystihnú dva dojmy. Katka z Prešova: Ďakujem za rodinné prostredie na Mariapoli. Naozaj to Máriino mesto bolo aj rodinou. Tak ako to chcela Chiara. Martina: Plní silných dojmov a naplnení Duchom spoločenstva, lásky a prijatia vám zo srdca ďakujeme za skúsenosť Mariapoli... Z Lúčky sa Mariapoli zúčastnilo 18 ľudí. Sväté omše slúžili kňazi Stanislav Palenčár, Kamil Jankech, Ján Macko, Milan Mojžiš a v nedeľu k nám zavítal aj generálny vikár košickej

16

16

arcidiecézy otec Pavol Dráb, čestný občan obce Lúčka. Skúsili sme a presvedčili sa, aký dobrý je Pán. Občianske združenie Kamenná veža 5. 7. 2016 dostali riadni aj čestní členovia (27) občianskeho združenia Kamenná veža od prvého a dlhoročného predsedu združenia Ing. Vladimíra Kuchára takýto mail: Ahojte, dnes je ten deň, keď pred 10. rokmi dňa 5. 7. 2006 bolo priamo na hrade Kamenica založené naše občianske združenie. Desať zakladajúcich členov sa rozhodlo spoločne sa pustiť do záchrany hradu Kamenica a to: Ing. Marek Sabatula, Kamenica, Ing. Mgr. Jozef Angelovič, Lúčka, Ing. Vladimír Kuchár, Valaliky, Martin Cenker, Prešov, Igor Pribula, Sabinov, Emil Sabatula, Lúčka, Peter Andraščík, Kamenica, Tomáš Angelovič, Lúčka, Samuel Lazorík, Dubovica, Michal Guľaš, Kamenica. Týmto by som chcel všetkým aj už bývalým členom poďakovať za desať rokov poctivej práce na hrade, obetavosť a vytrvalosť. Nie je vždy ľahké skĺbiť všetky ostatné činnosti a pridať k tomu ešte prácu v združení. Ale výsledok myslím si stojí za to! Všetci títo aj ďalší nečlenovia rok pred vznikom združenia búrlivo diskutovali na www.hornatorysa.sk o histórii hradu Kamenica, jeho vlastníkoch, videli sme prvé rôznorodé nákresy hradu, až 18. 3. 2006 sa prvý raz stretli aj s archeológom Jánom Baričom z Bratislavy priamo na zasneženom hrade Kamenica. Po vzniku OZKV jeho zaregistrovaní, začala mravčia práca – merania zničených hradných objektov, rôzne povolenia na archeologický výskum, žiadosti o granty a dotácie, rokovania s orgánmi štátnej správy, postupná obnova hradných múrov, vykopávky, vyhľadávanie historických materiálov o hrade a predovšetkým organizovanie hradných hier, ktoré hrad Kamenica a činnosť združenia priblížili ľuďom žijúcim v jeho blízkom okolí. Tohoročné jubilejné hradné slávnosti sa konali na hrade v sobotu a nedeľu 13. – 14.8. 2016. V sobotu to bol popoludňajší a nočný program – stredovek na hrade, sokoliari Pilát, Čurbes, šermiari Sarus, šaško Fjodor, brušné tanečnice. Noc hradných zrúcanín 2016 – ohňová show, nočné dobýjanie hradu Kamenica. V nedeľu odpoludnia šarišský folklór – folklórny súbor Železiar z Košíc, Zamiškovci, divadlo Drak, Jablonka, losovanie tomboly, diskotéka. Sprievodný program: opekanie prasiat, stredoveká kuchyňa, prehliadky hradu so sprievodcom, ukážky remesiel. O tejto peknej akcii priniesol článok aj Prešovský Korzár pod názvom: Hradnými slávnosťami si v Kamenici pripomenú tri jubileá. V tomto roku si hrad pripomína 710. výročie od prvej písomnej zmienky, 460. výročie jeho dobytia a tiež 10. výročie založenia združenia Kamenná veža, ktoré hradné zrúcaniny obnovuje. Hradné slávnosti na hrade Kamenica sú v širokom okolí známe veľkým počtom návštevníkov. Aj v tomto roku ich na hrade počas soboty a nedele očakávajú vyše tritisíc. Pripravený je pre nich bohatý program. „V sobotu ukážeme ľuďom, ako hrad v roku 1556 dobýjali. Aké to bolo ťažké a náročné, pretože v tých časoch tento hrad dobýjalo 4600 cisárskych vojakov“, prezradil podpredseda OZ Kamenná veža Martin Pčolka. Na hrade bude možné aj prespať. V týždni pred hrami pracovalo na hrade vyše 30 ľudí. Okrem 12 zamestnancov, ktorí robia na obnove hradu v rámci projektu ministerstva kultúry a úradov práce, pomáha s opravami a prípravou na víkendové slávnosti aj šesť zahraničných dobrovoľníkov z Francúzska, Španielska, Japonska a Taiwanu. Ide o študentov od 18 do 23 rokov, ktorí sa rozhodli touto formou spoznať Slovensko. Je to pre nich niečo nové, keďže väčšinou pochádzajú z veľkomiest. Už pasenie oviec na lúke je pre nich atrakciou. Jednou z dobrovoľníčok je 18 ročná študentka finančníctva z hlavného mesta Taiwanu Taipei Lo An Lin . Na tomto hrade som prvýkrát. Práca v prírode s týmito fantastickými ľuďmi je zábavná. Snažíme sa vybudovať hradné múry, takže zbierame kamene, budujeme chodník z lesa na hrad, kosíme trávu, odstraňujeme nečistoty tak, aby bolo všetko pripravené na víkendové slávnosti, prezradila dobrovoľníčka. Pobyt mladých ľudí na hrade trval do 16. augusta. Na hradných slávnostiach sa zúčastnilo veľa ľudí z Lúčky a Potokov. Prialo im aj počasie. V nedeľnom programe nevystúpila folklórna skupina Jablonka z Pečovskej Novej Vsi, pretože pri výstupe na hrad od zariadenia Rekrea im náhle skolaboval 60 ročný člen skupiny,

17

17

ktorý zomrel. Kňazi z blízkej Mariapoli mu dali posledné pomazanie. V podvečer však prišla búrka, ktorá podujatie predčasne ukončila. Cez Lúčku znova prechádzala záplava osobných aut. Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Najúspešnejšia organizácia v našej obci mala svoju výročnú členskú schôdzu v závere roka 2016, na ktorej jej predseda Štefan Bašár predniesol zaujímajú správu. Hlavnou prioritou hasičov bolo angažovať sa v obci po stránke kultúrno-spoločenskej a športovej, ale hlavne zdokonaľovať sa v zásahovej činnosti. Byť pripravení v prípade požiaru alebo živelných pohrôm. V závere minulého roka obci bolo pridelené Ministerstvom vnútra hasičské vozidlo IVECO s protipovodňovým vozíkom., ktoré obsahuje množstvo výzbroje a výstroja. Hasiči sa museli s touto technikou dôkladne oboznámiť, absolvovať školenia a praktické ukážky. 13 členov DHZ sa zúčastnilo tohto školenia v Spišskej Belej a 6 členov na Rožkovianských jazerách. DHZ po dohode s OcÚ Lúčka zorganizovala taktické cvičenie v rámci celého okrsku Lipany s hojným počtom hasičov a to DHZ Lúčka, DHZ Kamenica, DHZ Ďačov a DHZ Lipany. Išlo o taktické cvičenie s tematikou „Vyhľadanie stratených a zranených osôb v lesnom poraste v neskorých večerných hodinách“. Táto akcia trvala takmer do polnoci. Na tejto akcií sa zúčastnili aj členovia okresného výboru s jej riaditeľom Sergejom Laboreckým. DHZ Lúčka bola zaradená do zvolávacieho systému FIREPORT. Patrí medzi 8 DHZ na Slovensku, ktoré tento systém využívajú. V prípade požiaru príde SMS správa naraz všetkým členom DHZ, ktorý sú uvedení na zvolávacom systéme. Aj túto možnosť si naši hasiči otestovali v taktickom cvičení likvidácie požiaru trávneho porastu v blízkosti obytných domov v Lúčke. Intenzívne sa pracovalo pri organizovaní pohárovej súťaže, 28. 8. 2016 hasičská dvoj súťaž – finále okresnej hasičskej ligy a Memoriál Jozefa Porembu v Lúčke, tanečná zábava, organizovanie folklórneho festivalu, usporiadanie futbalového turnaja. Všetky družstvá DHZ absolvovali obvodové a okresné kolo, postupujúci aj krajské kola, VHL. Muži aj ženy štartovali na Super pohári – celoslovenské kolo v Poľnom Kesove, okres Nitra, kde sa umiestnili na 10. mieste. Vďaka patrí všetkým členom DHZ za aktivitu a obecnému úradu za dobrú spoluprácu.

Konkrétne súťažné výsledky jednotlivých družstiev DHZ Lúčka v uplynulom roku 2016 . Deti Plameniaci absolvovali 5 súťaží. Postavili 5 družstvá 10 členné a 2 družstvá 5 členné. Na súťažiach sa umiestnili – 4 prvé miesta, 2 druhé miesta a1 tretie miesto. Domov priniesli 7 pohárov. Dospelí – Muži absolvovali 21 súťaží s bilanciou 5 prvé miesta, 5 druhé miesta, 3 tretie miesta. Muži spolu získali 13 pohárov + 2 putovné. Ženy absolvovali 15 súťaží s bilanciou: 7 prvé miesta, 4 druhé miesta a 3 tretie miesta. Ženy spolu získali 14 pohárov a jeden putovný pohár. Naši hasiči v roku 2016 vybojovali spolu 34 pohárov + 3 putovné poháre za čo im patrí veľká vďaka. IX. POLITIKA Úvod roka 2016 poznačila najmä predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami, v ktorej na vládnucu stranu Smer a premiéra Róberta Fica najviac útočil Igor Matovič (Oľano). Pravica bola úplne roztrieštená, rozkladala sa bývala vládna strana SDKÚ, zaznamenal sa prudký presun poslancov do rôznych strán. Líder novej strany Sieť Radoslav Procházka sa už pred voľbami nediplomatický vyhlasoval za vodcu novej pravice. Parlamentné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali v sobotu 5. marca 2016 a priniesli prekvapujúce výsledky. Do parlamentu postúpilo osem strán s týmito výsledkami:

1. SMER – SD 28,28 % 737.481 hlasov, líder Róbert Fico, 49 mandátov 2. SaS 12,1 % 315.558 hlasov, Líder: Richard Sulík, 21 mandátov 3. OĽaNO – Nova 11,02 %, 287611 hlasov, líder Igor Matovič (Daniel Lipšic), 19

mandátov

18

18

4. SNS 8,64 % 225.386 hlasov, líder Andrej Danko, 15 mandátov 5. ĽS NS 8,04 %, 209.779 hlasov, líder: Marián Kotleba, 14 mandátov 6. Sme rodina – Boris Kollár 6,62 % 172.860 hlasov, líder: Boris Kollár, 11 mandátov 7. MOST – HÍD 6,5 % 169.593 hlasov, Líder: Béla Bugár, 11 mandátov 8. SIEŤ 5,6 % 146.205 hlasov, Líder: Radoslav Procházka, 10 mandátov

Tesne pod 5 % zostali strany KDH 4,94 % líder: Ján Figeľ a SMK 4,04%. Ostatných 13 strán nedosiahlo ani 1 %, bývalá vládna SDKÚ (líder Frešo) iba 0,26 %. Z výsledkov volieb okrem Kotlebu boli sklamaní všetci. Smer klesol zo 42 % na 28 %, Sieť zo 16 % na 5,6 %. Najstaršia strana KDH ( od roku 1990, 26 rokov) vypadla z parlamentu. Chýbal jej charizmatický líder, zmysluplná agenda, predvolebná stratégia a ďalší lídri. Politiku nemôžu robiť aktivisti. Je to iba náhradné riešenie, keď zlyhávajú politici. Politici, ktorí sú v politike už 26 rokov ťažko môžu ponúknuť voličom niečo nové. Kotlebovi voliči vedia, že ide o „fašistu“. Kotleba svojich priaznivcov oslovuje „Na stráž“, ľuďom na mítingoch praje pekný biely deň a na kandidátke má osoby spochybňujúce holokaust. Kauzy hnedého župana mu neuškodili. Na predvolebnú kampaň vynaložil minimum peňazí, voličov oslovil najmä cez internet. Vo voľbách ho volilo 209 tisíc najmä mladých voličov. Výsledok volieb je znakom krízy politiky na Slovensku. Voliči na Slovensku odovzdali 2,607.750 platných hlasov, volebná účasť 59,82 %. Výsledky parlamentných volieb v obci Lúčka: . počet voličov zapísaných v zozname voličov 524 . počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní 331 . počet voličov, ktorí odovzdali obálku podľa paragrafu 24 328 . počet voličov, ktorí zaslali návratnú obálku z cudziny 3 . počet platných odovzdaných hlasov spolu 328 Volebná účasť v % 63,17 % Počet hlasov odovzdaných pre jednotlivé strany:

1. Strana TIP 0 hlasov 2. Strana moderného Slovenska 0 3. Obyčajní ľudia a Nezávislé osobnosti (OĽaNO – Nova) 22 hlasov 4. Demokrati Slovenska –Ľudo Kaník 1 5. Šanca 0 6. Sme rodina – Boris Kollár 13 7. Strana zelených Slovenska 0 8. Koalícia Spoločne za Slovensko 1 9. Maďarska kresťansko demokratická aliancia 0 10. VZDOR strana práce 1 11. Most – Híd 1 12. Slovenská národná strana (SNS) 24 13. Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia 1 14. Komunistická strana Slovenska (KSS) 2 15. SDKÚ 0 16. SMER – SD 123 17. KDH 64 18. Slovenská občianska koalícia 2 19. Kotleba – ľudová strana Naše Slovensko 21 20. SIEŤ 40 21. Strana maďarskej komunity (SMK) 0 22. Priama demokracia 0 23. Sloboda a solidarita (SaS) 11

Prezident Andrej Kiska 8. marca poveril Róberta Fica ako lídra víťaza volieb, aby zostavil novú vládu. Vládu sa chystal zostaviť aj Richard Sulík. Premiér však v rekordnom

19

19

čase do veľkej noci vytvoril koalíciu Smer, SNS, Most-Híd a Sieť spolu 85 mandátov. Zo strany Sieť ihneď odišli 2 poslanci a od Mostu-Híd 1 poslanec, ktorí začali pracovať v parlamente ako nezávislí. Premiérom sa znovu stál Róbert Fico, predsedom parlamentu Andrej Danko (SNS). Strany si rozdelili kresla ministrov a štátnych tajomníkov. Štátnym tajomníkom na ministerstve poľnohospodárstva z nášho regiónu sa stál starosta obce Nižný Slavkov Ing. Jozef Kamenický, ktorý bol na 19. mieste kandidátky strany Sieť. V mesiaci apríli onemocnel Róbert Fico, ktorému voperovali dvojitý bajpas, hneď po ňom operáciu žalúdka podstúpil predseda parlamentu Andrej Danko. Dvaja ústavní činitelia boli v jednom čase neschopní zastavať svoju funkciu. Tretí ústavný činiteľ prezident SR bol však k dispozícii. Títo nikdy nemôžu naraz opustiť územie SR, vždy musí jeden zostať doma.

26. mája 2016 uplynulo 70 rokov (26. 5. 1946) od prvých demokratických volieb do Ústavodarného národného zhromaždenia v znovu vytvorenom Československu. Kandidovať mohli iba povolené strany, na Slovensku to boli Demokratická strana, Komunistická strana Slovenska, Strana slobody a Strana práce. Západné média vyzdvihli aj prednosti nášho volebného systému. Volebné právo žien bolo uzákonené ešte v roku 1919, kým Francúzky mohli prvýkrát voliť až v roku 1945. V roku 1946 sa znížila veková hranica pre pasívne volebné právo na 18 rokov. V predmníchovskej republike bola stanovená na 21 rokov. Prvýkrát mohli voliť príslušníci ozbrojených síl – vojaci a policajti. Tým chceli kompenzovať úbytok voličov po odsune 3 miliónov Nemcov z ČSR z územia Sudetov. Prvovoličov bolo viac ako 2 milióny. Vtedy špeciálne jednotky armády boli nasadené najmä na Východe Slovenska proti ukrajinským banderovcom, ktorí prenikali na naše územie z poľskej strany hraníc. Už v predvolebnej kampani sa objavovali nápisy na múroch domov: „Hlad a bieda sa nám vráti, keď vyhrajú demokrati“. Tu potom niekto pripísal. “V hlade, v biede sme si istí, keď vyhrajú komunisti“. Volieb sa zúčastnilo 95 % voličov, pretože účasť bola povinná. Pokuty za neúčasť sa vtedy pohybovali do výšky mesačného platu robotníka. Na Slovensku prekvapujúco vyhrala demokratická strana 61,43 %, KSS 30,48 %, Strana slobody 4,20 %, Strana práce 3,11 %. Aj v našej obci Lúčka vyhrali voľby demokrati. Vtedajší kronikár sa sťažuje, že MNV v obci bol vytvorený tak, že v ňom neboli zastúpení občania rovnomerne, ale boli tam len občania s väčšou výmerou pôdy. Komunisti v našej obci získali rozhodujúce právomoci až v roku 1960. Celkovo v ČSR v roku 1946 vyhrali voľby komunisti a Klement Gottwald sa stál predsedom vlády. Komunisti si začali posilňovať svoju moc a po februárovom prevrate 1948 vznikol u nás totalitný politický režim s vládou jednej strany, ktorý trval až do roku 1989.

23. 6. 2016 sa Briti v referende rozhodovali, či zostanú členmi EÚ. Rozhodli sa pre brexit. Veľká Británia prvá odíde z Európskej Únie. Angličania a Welsania podporili brexit, Škóti a Íri zo Severného Írska vyjadrili vôľu zostať v EÚ. Zástancovia odchodu získali 17 milióna hlasov, druhá strana 15,81 milióna.

Od 1. júla do 31. decembra 2016 Slovenská republika vykonávala polročné predsedníctvo v Rade Európskej Únie, čo nám prinieslo prestíž a mnoho významných návštev z Európy a celého sveta. 16. 9. 2016 sa v Bratislave konal summit lídrov štátov EÚ. Pre radových občanov bola Bratislava hermeticky uzavretá. Opozícia však neustále vyťahovala korupčné kauzy hlavne na vládny Smer. Po voľbách odstúpil z postu predsedu KDH Ján Fígeľ. Novým predsedom KDH sa stál Alojz Hlina, ktorý odišiel z Oľano, pôsobil ako nezávislý poslanec v Národnej rade SR. Média vtipne priniesli kreslené vtipy – pohreb KDH, náhrobný kameň s nápisom KDH 1990 – 2016, pod ním rakva KDH zasypaná zeminou s nápisom HLINA. Prepadla sa aj vládna strana Sieť. Jej preferencie padli na 1 %. Na svojom sneme nezvolila za predsedu doterajšieho Radoslava Procházku. Odišlo z nej ďalších 5 poslancov, ktorí prestúpili do strany Most- Híd. Sieti odobrali všetky vládne posty, ktoré následne získal Most-Híd. Balkánska cesta pre utečencov bola zablokovaná a tak začali utekať do Európy do Nemecka z africkej Lýbie cez Stredozemné more do Talianska, pričom

20

20

mnohí sa utopili v mori. Popularita nemeckej kancelárky Angely Merkelovej neustále klesá, mnohí Nemci ju žiadajú, aby odstúpila. Spiaci džihadisti z Islamského štátu, ktorí sa dostali do Európy s utečencami, zaútočili na mnohým miestach Európy na nevinných civilistov. Európu počas leta 2016 šokovala záplava vražedných útokov vykonaných pištoľou, sekerou, nožom, mačetou alebo dokonca kamiónom (Nice, Berlín). To sú aktivity osamelých džihadistických vlkov naviazaných na Islamský štát. Sú to mladí zradikalizovaní ľudia najmä cez Internet. Dnes si už nikto nie je bezpečne istý v rôznych krajoch Európy. Ľudia hľadajú možnosti dovolenkovania najmä doma na Slovensku.

5. 10. 2016 vo veku 86 rokov zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč. Bol prezidentom v období, kedy sa v republike viedol bezohľadný zápas o jej budúci charakter. V novembri 2016 sa 45. prezidentom USA prekvapujúco stál republikán miliardár Donald Trump. V závere roka opozícia neustále odhaľovala veľké korupčné škandály vládneho Smeru, čo veľmi polarizovalo slovenskú spoločnosť. V tomto roku cez Stredozemné more prišlo do Európy 355.000 migrantov. Hrozivé číslo. V niektorých mestách Európy počas Vianoc verejní činitelia odstraňovali ich tradičné symboly, pretože to vyrušuje migrantov iného vyznania. Čo čaká Európu v budúcnosti ? X. Obyvateľstvo V roku 2016 bol pohyb obyvateľov nasledovný: Stav obyvateľov k 1. 1. 2016 665 osôb Počet narodených detí 7 Počet zomrelých 5 Počet prisťahovaných 9 Počet odsťahovaných 8 Stav obyvateľov k 31. 12. 2016 668 osôb V uplynulom roku sa narodilo sedem detí. Alex Kočiščák 29. 4. 2016, Lucas Andraščík 2. 5. 2016, Jakub Stedina (syn Mariana Daráka) 9. 5. 2016, Kristína Štieberová 23. 9. 2016, Kristofer Poráč 29. 9. 2016.Jakub Mizerák 15. 12. 2016, Benjamín Duraň 20. 12. 2016. Dňa 2. 10. 2016 bol v Lúčke pokrstený Tomáš Šoltýs, ktorý zatiaľ nemá trvalý pobyt v Lúčke. Zomrelí v roku 2016: Helena Duraňová r. Ferenčíková 28. 2. 2016, 79 rokov, Mária Daráková r. Figurová 23. 3. 2016, 90 rokov (pohreb sa konal vo Veľký piatok doobeda bez svätej omše a nemohol byť ani kar), Jozef Torok 17. 8. 2016, 73 rokov, Anna Plavčanová r. Jakobčinová 21. 9. 2016, 74 rokov, Ján Mihalík 5. 11. 2016, 72 rokov. V roku 2016 sa zosobášilo osem manželských párov a to Miroslava Šoltýsová a Slavomír Spodník Lipany 2. 4. 2016, Lukaš Hurný Čierne nad Topľou a Martina Šebešová 2. 4. 2016, Matúš Hovanec a Veronika Lorincová Ľubotice 23. 4. 2016, Pavol Bašár a Michaela Mizeráková Lúčka 16. 7. 2016, Tomáš Angelovič a Lucia Vitkovská Bratislava Petržalka 20. 8. 2016, Andrej Šoltýs a Katarína Mikitová Jakubovany 27. 8. 2016,Ján Kaža Potoky a Jana Hrabčáková Lúčka 3. 9. 2016. Kristína Hrabčaková a Pavol Fekete z Červenej Vody 29. 12. 2016. Vlani bolo na Slovensku uzatvorených takmer 30-tisíc manželstiev. Svadby sú v kurze najviac v Prešovskom kraji, najmenej mladých vstupuje „do chomúta“ v trnavskom a Banskobystrickom kraji. Takmer pätinu slovenských sobášov uzavreli v minulom roku Prešovčania. Tu sú nevesty a ženísi najmladší v celej republike. Priemerný vek pri sobáši za SR: muž 33,4 rokov, žena 30,4 rokov. Prešovský kraj: muž 30,8 rokov, žena 28 rokov. V neďalekej minulosti sa v našej obci žena po 20-ke považovala za starú dievku a podobne muž po 25 rokoch za starého mládenca. Dnes sa vek mladomanželov posúva vyššie a ľudia to už považujú za normálne. Jedným z 5000 párov, ktoré sa brali v Prešovskom kraji boli aj Veronika (30) a Ján (27): „Chodili sme spolu už takmer 5 rokov a toto bola cesta ako posunúť náš vzťah ďalej. Navyše sme čakali dcérku a svadba i dieťatko z nás spravili rodinu.

21

21

Svoj vzťah sme chceli spečatiť sľubom pred Bohom v kostole, pretože sme veriaci, povedala Veronika. To je zrejme aj dôvod, prečo je v Prešovskom kraji viac sobášov. Žijú tu ľudia, pre ktorých je viera v Boha dôležitá, je súčasťou spôsobu ich života. XI. Doplnky k dejinám obce Lúčka 460 rokov od dobytia a zbúrania Kamenického hradu (12. 6. 1556), 490 rokov od bitky pri Mohá či (29.8.1526), v ktorej zahynul významný vlastník hradu šľachtic Mikuláš Tarczayi. Na juhu Maďarska , blízko hraníc so Srbskom a Chorvátskom, sa nachádza jednoduchý monumentálny pamätník. Tvorí ho množstvo drevených vyrezávaných stĺpov rozosiatych po celej pláni. Maďari tomuto miestu hovoria „Veľký národný cintorín“ a pripomína tragédiu ku ktorej tu došlo 29. augusta 1526. Šesťdesiattisícová osmanská (turecká) armáda vedená sultánom Sulejmanom I. Nádherným (nedávno sme toto obdobie mohli sledovať v zaujímavom tureckom seriály Sultán) doslova za hodinu a pol zmasakrovala dvadsaťtisícové uhorské vojsko. Sultán neverí, že vyhral. Neverí, že protivník postavil na ochranu takej veľkej krajiny iba takú malú armádu. Mladý 21 ročný kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ktorý mal veľmi slabú podporu šľachty, sa dal na útek, pri brodení cez rieku Csele uviazol v bahne a utopil sa. V boji v prvom rade za kráľom bojoval so svojimi vojakmi aj majiteľ hradu Kamenica Mikuláš Tarczayi. Bitka si vyžiadala na uhorskej strane 20.000 mŕtvych (zahynulo 28 magnátov, 7 vysokých cirkevných hodnostárov, asi 500 šľachticov, 10.000 pešiakov, 4000 jazdcov, celá obsluha diel a okolo 5000 miestnych občanov), Turci stratili 15.000. Zabíjaniu však nebol koniec. Na druhý deň dal sultán popraviť 1500 uhorských zajatcov. Našli telo veliteľa uhorského vojska Pavla Tomoriho, odťali mu hlavu a vystavili vo svojom tábore. „Zaplavili celé okolie bojiska, čo našli zničili, spálili, nešetrili žiadneho živého tvora ani pohlavie, ani vek, ani náboženstvo, ale ohyzdne páchali ukrutnosti na chudobnom ľude,“ hlásil pápežovi Klementovi VII. pápežsky nuncius v Uhorsku Giovanni Burgio. „Jeho Výsosť sa zrazila s Turkom a bitka sa skončila úplnou porážkou našich.“ O dva týždne Turci bez boja obsadili Budín a postupne tretinu Uhorska. Touto bitkou končí zlatý stredovek uhorského štátu. Uhorsko sa na 150 rokov rozpadlo na tri časti: stred priamo ovládaný Turkami, sever a západ krajiny, kde ušla väčšina uhorského ľudu, vrátane väčšiny dnešného Slovenska pod vládou Habsburgovcov a Sedmohradské kniežatstvo, v ktorom vládol Ján Zapoľský v tureckom područí, považovaný za nového uhorského kráľa (1526-1540), je pochovaný spolu so svojim bratom Jurajom v rodinnej kaplnke katedrály sv. Martina na Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí. Najbohatší uhorský magnát, ktorý bojoval s Ferdinandom Habsburským o moc v Uhorsku. Maďari ho však považujú za národného zradcu, lebo so svojim desaťtisícovým vojskom neprišiel na pomoc kráľovi. Ján Zápoľský zložil sultánovi Sulejmanovi vazalský sľub, čím vlastne pozval Turkov do Uhorska. V roku 1541 si Turci v meste Budín (dnes Budapešť) zriadili Budinský pašalík. V roku 1543 Turci dobyli Ostrihom – centrum uhorskej cirkvi, ktoré sa presťahovalo do Trnavy. Na Slovensku sa najbližšie dostali k stredoslovenským banským mestám (Kremnica, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Bystrica). Lákalo ich uhorské zlato ťažené v týchto mestách. Cisár Ferdinand Habsbursky obsadil západ Uhorska, postupne dobyl celé Slovensko, Zakarpatie a dostal sa až k hraniciam Sedmohrádska v dnešnom Rumunsku. Na celej hranici dal vybudovať hraničné záseky proti nájazdom Turkov.Turecká okupácia Uhorska trvala cez 150 rokov do roku 1683(1526 – 1683), kedy boli Turci pri Viedni porazení a začali sa z našich krajín sťahovať. Za toto obdobie mnohé mesta a dediny na okupovanom území boli

22

22

vyplienené, kostoly vypálené, obyvateľstvo brané do otroctva alebo zabíjané, takže sa nemôžeme diviť, že Maďari dnes nechcú ázijských prisťahovalcov na svojom území, hranicu ohradzujú drôteným plotom, nesúhlasia so vstupom Turecka do Európskej Únie. Na staré bolesti sa dlho nezabúda. Horné Uhorsko (dnešné územie Slovenska) bolo v tomto období relatívne slobodné a pokojné. V mestečku Lipany bolo v máji 1536 zriadené turecké vyslanectvo. Vtedy ho vlastnil syn Mikuláša Tarczaya Juraj, ktorý v roku 1550 získal mestské výsady pre Lipany, právo trhov, oslobodenie od mýta, ale ponechal im povinnosť pravidelnej strážnej služby na Kamenickom hrade, ktorú vykonávali až do jeho dobytia v roku 1556. Turci však robili nájazdy do oblasti na juhu Slovenska, kde dobytok, ženy a deti brali do zajatia. Mužov zabili a usadlosti spálili. Z malých chlapcov vychovávali vojakov janičiarov.( Jajže, Bože, strach veliký, vpadli Turci na Poniky...).

Kto bol Mikuláš Tarczayi? Jeho otec Tomáš Tarczay žil na dvore kráľa Mateja Korvína (vládol v r. 1440 – 1480), kedy bol v Uhorsku blahobyt. Stal sa významným kráľovským vojvodcom. Za vojenské zásluhy postupne rozširoval svoje panstvo. V roku 1490 si dal postaviť opevnený kaštieľ v Toryse, ktorý bol chodbou spojený s kostolom.( V roku 1813 obrovská povodeň zobrala kostol aj kaštieľ so všetkými artefaktmi a pamiatkami na rodinu Tarczay, ktorá ako jediná vlastnila Kamenický hrad cez 300 rokov). Tomáš zomrel roku 1493 a je pochovaný v lipianskom kostole sv. Martina v južnej kaplnke, ktorú dal ku kostolu pristaviť ako hrobku rodiny Tarczay. Kostol v Lipanoch (Kamenici, Brezovici) dal postaviť jeho pradedo Rikolf II. Tarko ( zomrel v roku 1360), aby sa neskôr rodina Tarczyovcov mala kde kajať zo svojich hriechov. Roku 1325 dostal od kráľa naveky pre svoj rod právo meča. Mohol súdiť všetky osoby žijúce na jeho majetkoch. Neskôr jeden jeho potomok dal sťať vlastnú manželku pre neveru. Dnes je kostol jedinou zachovanou pamiatkou na šľachtický rod Tarczay, ktorý tu 300 rokov žil. Jeho syn Mikuláš Tarczay (zn. z Torysy)sa narodil v roku 1475. Bol tiež vychovávaný na dvore kráľa Mateja Korvína. Muži z rodu Tarczay boli tvrdí bojovníci, našli sa medzi nimi aj zbojníci, ktorí preliali mnoho ľudskej krvi. Mikuláš nebol taký krutý ako jeho otec a ich predkovia, ale veľmi túžil po majetkoch a moci. Mal už 36 rokov, keď sa rozhodol oženiť. Vtedy už bol šarišským županom. Vybral si krásnu Dorotu Banffy z Beckovského hradu (nad dedinou Beckov v okrese Nové mesto nad Váhom). Mala iba 15 rokov, ani žena ani dieťa. Otec jej povedal príkazom, vydáš sa za šarišského župana. Nikomu nevadilo, že bol starší o 21 rokov. Mikuláš bol tiež pekný šuhaj s huňatou kruhovou bradou, nekonečne dlhými špicatými fúzmi, v bledomodrom dolománe, v čiernych vypasovaných nohaviciach, na čižmách zlaté ostrohy . Svadba trvala dva mesiace a stála sa celonárodnou udalosťou. Keď v tom pamätnom roku 1511 kočmi prechádzali zo západného Slovenska na ďaleký východ, zastavili sa na každom panstve. Zachoval sa zoznám, čo všetko sa vtedy minulo: 17 volov, 87 teliat, 46 oviec, 40 prasiat, 27 srniek, 156 zajacov, 278 jariabkov, 62 kohútov, 353 sliepok, 146 husí, 450 pstruhov, 62 vozov sena, 500 citrónov, 400 pomarančov a iné. Keď sprievod došiel na Pusté Pole Dorota s úžasom pozerala na nádherný Kamenický hrad, skutočné orlie hniezdo s množstvom budov a veži. Na úpätí hradného múru trónila vysokánska šibenica, ktorá upozorňovala každého nešťastníka na právo meča udelené pánovi. Toto právo mohol uplatniť aj voči svojej manželke. Na hrade ich privítal hradný kapitán kyticou z poľných kvetov: „Najkrajšie kvety Šariša pre najkrajšiu ženu župy.“ Hrad bol s množstvom úradníkov, armádou služobníkov, majstrami, vojakmi a ich rodinnými príslušníkmi ozajstné malé mesto. Tu páni Dorota prežila zo svojho života neskôr 18 rokov. Kým Mikuláš bol veľmi prísny pán, hradná pani Dorota bola ku svojim slovenským poddaným (z Lúčky, Kamenice, Lipian, Krivian, Torysy, Červenice, Kyjova, Ľubotína a ďalším z 30 dedín, ktoré mali dokopy 1000 poddaných duší) veľmi štedrá a láskavá. Porodila mu tri deti, Juraja, Annu a Žofiu. Mikuláš má veľkú zásluhu na prestavbe rodinného kostola sv. Martina v Lipanoch, kde od roku 1513 do 1519 zamenili drevený strop v lodi presbytéria za kamenné rebrá a vybudovali krížové

23

23

klenby nad chórom. V južnej kaplnke tróni obrovský náhrobný kameň z červeného mramoru s nápisom: Tu je pochovaný urodzený a neohrozený hrdina pán Tomáš Tarczay roku 1493. Doma ako vojenský veliteľ sa veľa nezdržiaval a keď sa raz vrátil z poľskej vojenskej výpravy, v popudlivosti zabil svoje dve deti – dvojičky (mal právo meča). Uveril, že neverná žena ich v hriechu počala. Mikuláš potom pokladal za správne to, že na náhrobný kameň svojho otca dal vytesať aj svojich dvoch malých bračekov. Mikuláš mal ešte staršiu sestru Barboru, ktorá sa vydala do Svine do rodu Merše. Veľa skrášlil v tomto peknom kostole. Majstrov dal doviezť z Raguzy a Krakova. Mikuláš nadmieru uctieval Pannu Máriu. Do čelnej skaly južnej brány majster vyryl: „ Mater Dei, memento mei. Nikolai Tarczay. Anno Domini 1513. Matka Božia, spomeň si na mňa, na Mikuláša Tarczaya“. Roku Pána 1513. Keď majster tvoril sochy nového hlavného oltára, vždy pred seba postavil živú osobu. Sochu sv. Martina, patróna kostola, modeloval z pána Martina Tarkoyho., cirkevnej osoby, posledného potomka rodiny Tarkeoy. Rodiny Tarkeoy (z Kamenice) a Tarczay(z Torysy) mali spoločného predka. Martin bol veľkým vedcom, pokorný, oprávnené z neho zobrazili svätého. Mikuláš veľmi bažil po jeho majetku, ktorý neskôr aj získal. S barónmi Perenyiovymi sa neustále dohadoval, až od nich kúpil Novohrad (Hanigovský) a Novú dedinu (Hanigovce). Hrad Šariš mu nedali. Mikuláš vo funkcii hlavného župana vládol tvrdou rukou. Ústrednou postavou oltára je socha Panny Márie, ktorej tvár sochár zhotovil podľa výzoru kostolníkovej dcéry. Tretia socha sv. Mikuláša bola venovaná pánu Mikulášovi Tarczay, keď už toľko obetoval na kostol. Na tejto soche majster stvárnil svoju tvár. Nádherné maľby na oltárnych tabuliach: Kristus sa lúči s Pannou Máriou, Kristus pred Pilátom, Kristus pred Kaifášom, Snímanie z kríža a ďalšie vytvoril maliar spolupracujúci s Majstrom Pavlom z Levoče. Jeho monogram: K.L.E.R., 1526. Tieto vzácne gotické maľby z Lipian boli inštalované na výstave v prezidentskom paláci v Taliansku od 26. 9. do 13. 11. 2016 v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej Únii. Bellissimo – pôvabné – obdivoval obrazy z Lipian hlavný radca talianskeho umenia v oblasti umenia Michelangelo Lupo. Záštitu nad výstavou prevzali prezident Talianskej republiky Sergio Mattarella a prezident SR Andrej Kiska( Poklady gotiky zo Slovenska, Palazzo del Quirinale Roma 2016). Gotické umenie okolo roku 1500 na Slovensku malo naozaj špičkovú európsku úroveň. Mikuláš bol šarišským županom a kráľovským komorníkom. Mal právo spravovať kráľovský majetok v šarišskej župe, právo vyberať pre kráľa dane ako aj nižšiu súdnu právomoc. Vlastnil tri opevnené kaštiele: Torysu, Mošurov a Hertník. Neskôr získal aj kráľovský hrad Makovica (hrad Zborov), ktorý strážil vstup do Uhorska z východu pred divokými ázijskými hordami. Patrila mu šestina majetkov šarišskej župy. V prípade vojenského ohrozenia krajiny bol povinný postaviť vojsko na vlastné náklady a sám s ním ísť bojovať za kráľa.... V smutnej septembrovej jeseni roku 1526 posol Michal Balpataky doniesol smutnú správu na kamenický hrad o smrti jeho pána. V to včasné horúce popoludnie za veľkého bubnovania a hlaholu trúbok, kričiac meno Ježiš, sa začal útok. Uhorské jazdectvo sa vklinilo do tureckých radov. Už sa zdalo, že ich porazíme. Vtedy môj pán Mikuláš Tarczay si nasadil prilbu, obrátil sa k svojmu oddielu, tasil meč, vysoko ním zablyšťal a potom sa rozbehli. Tritisíc jazdcov. Vtom Turci sa objavili po našom boku. Nepriateľ sa valil ako povodeň. Vykrvácali sme. Boj sa zmenil na bezhlavý útek uhorského vojska. Mňa privalil kôň, pod ktorým som sa zachránil. Náš pán Mikuláš utŕžil ranu do hlavy. Omámilo ho to, ale nezomrel hneď. Stenajúc pýtal vodu. Z kaluže som nabral vody do prilby. Glgol si kvapku. Podal mi kožený mešec, aby som vám ho odovzdal. Potom klesol a umrel. Jeho telo zostalo pochované niekde v masovom hrobe padlých. Z našej župy padli aj Laslo a Sandrin z hradu Kapušany, Mikuláš Dobay, Andrej Keczer ... Zádušná omša za pána Mikuláša sa konala v lipianskom kostole. Zúčastnil sa jej aj vyslanec vdovy kráľovnej Márie ktorá potvrdila mladého 16 ročného Juraja Tarczaya vo funkcii šarišského župana. Prišiel aj mladý kapitán Matej Loboczki, od vojvodu Jana Zapolyu zo Sedmohradska, ktorý vdove Dorote a jej synovi Jurajovi ponúka plnú

24

24

ochranu. Nastali nepokojné nové časy. Z Nemecka prichádzali mladí kazatelia, ktorí hlásali nové Lutherove náboženstvo. Z územia ovládaného Turkami sa šíril kalvinizmus. Tarczayiovci až do konca však zostali katolíkmi. K evanjelikom prestúpil až nový pán Ján Dežefi a jeho rodina. Krajinu pustošili vojská cisára Ferdinanda a Jána Zapoľského, ktorý bojovali o uhorskú korunu. Na východe Uhorska Zapoľský vymenoval šesť biskupov a dvanásť nových županov. Funkciu šarišského hradného župana získal František Drugeth. A tak Juraj Tarczay stratil svoju funkciu, ktorú krátko zastaval. Jeho matka Dorota, ktorá mala ešte len 31 rokov, sa pod nátlakom vydala za poľského šľachtica Mateja Lobockého, s ktorým sa zoznámila na zádušnej omši za svojho manžela Mikuláša. Tento neskôr s 500 kozákmi vydávajúc sa za kráľa Jána Zapoľského v noci podvodom obsadil Kamenický hrad. Juraj Tarczay s matkou Dorotou v tomto zimnom čase býval v Toryskom opevnenom kaštieli. Susedia prahli po obrovskom tarczyiovskom majetku . Juraj sa nedovolal pravdy u žiadnej z bojujúcich strán. Po jednej nedeľnej svätej omši, Lobocky donútil páni Dorotu Tarczayovu aby sa s ním v lipianskom kostole zosobášila. Ta nakoniec privolila, lebo chcela kamenický hrad získať späť pre syna Juraja. Dcéru Annu vydala za vdovca Juraja Drugetha z Humenného. Drugethovci tiež prahli po ich majetkoch. Juraj nakoniec kamenický hrad si vydobyl späť, keď sa do hradu dostal so svojimi vojakmi cez tajnú podzemnú hradnú chodbu. Posilňuje hrad. Na úpätí hradného kopca postavil hradný múr. Zo severu dal vykopať priekopu, cez ktorú postavil zdvíhací most. Neskôr Juraj postupne stratil hrady Makovica a Hertník. Rodinné intrigy ho pripravili aj o Torysu. Matka Dorota o pár rokov zomrela. Ovdovelú sestru Annu vyštvali nevlastní synovia z jej statku a tak Juraj a Anna ostali ako dvaja vlastníci Holej Skaly (Kamenice) a Novohradu (Hanigovského). Zachoval sa spis podľa ktorého v auguste 1552 mladý šľachtic Juraj Tarczay z Torysy a pán Kamenického hradu dal na Spišskej Kapituli prepísať niektoré svoje majetky na matku a sestru Annu. Vyhlásil, že to robí najmä z úcty k matke. V čase, keď sa jeho domov stal bojovým poľom, a on vtedy ešte len ako chlapec bol vystavený nebezpečenstvu smrti, jeho milovaná matka mu bola jedinou ochranou a záštitou. Preto z úcty k nej, ako aj svojej setre Anne, osobitne daroval otcove majetky, celú Torysu aj so zámkom, tiež majetky Krivany, Ďačov, Oľšov a Vysokú. V roku 1552 Juraj mal 42 rokov, sestra Anna 40 rokov a ich matka Dorota 57 rokov. Po tomto akte Juraj opustil domovinu a odišiel na dvor poľskej kráľovnej Izabely, vdovy po Jánovi Zapoľskom. Správy Kamenického hradu sa ujala jeho sestra Anna, ktorá sa tiež zaplietla do sprisahania proti cisárovi Ferdinandovi. Cisár sa spoliehal na pomoc slobodných kráľovských miest Prešova, Bardejova, Sabinova a Levoče. Všetka šľachta na východe Uhorska (Slovenska) sa postavila za Jána Zapoľského a po jeho smrti v roku 1540 za jeho vdovu kráľovnú Izabelu a jej syna. Ten chcel zhabať majetky odbojnej šľachty, medzi nimi aj Tarczyiovske, a tak poslal svoje vojsko s početnými pešiakmi, delostrelectvom a ťažkým jazdectvom v počte 500, vedené veliteľom Šimonom Forgačom, ktoré hrad Kamenicu aj Hanigovce obliehal. Obliehanie hradov trvalo sedem dní. Neskôr doviezli z mesta Levoče, z hradov Šariš a Zborov kanóny, ktoré hrad dobyli a na príkaz cisára úplne zbúrali. Kamenický hrad mal vtedy zastarané zbrane ( pri vykopávkach v okolí delovej bašty sa našli iba kamenné gule). Anna známa svojou výbušnou povahou, pred bojom hrad dozbrojila a týždeň dokázala odolávať vojenskej presile. Veliteľ cisárskeho vojska Šimon Forgáč za odmenu dostal les pod Minčolom, ktorý sa dodnes volá Forgačka. Nový pán kamenického panstva šľachtic Ján Dežefi, pôvodom zo Slovinska, kde jeho majetky zabrali Turci, Anne Drugethovej Tarczayovej na príkaz kráľa Ferdinanda, kvôli živobytiu, prenechal iba majetok Malého Slivníka na Šariši, kde žila v renesančnom tarczayovskom kaštieli nad obcou Mošurov. Tu žila až do roku 1564 opustená( 52 ročná). Odtiaľ odišla na malý statok, ktorý dostala od Izabely Zapoľskej v Sedmohradsku na území dnešného Rumunska. Ako ženu ju za zradu nemohli popraviť. Z vtedajšieho rodinného sídla – kaštieľa dnes zostali už len rozvaliny a časti kamenného muru na kopci nad dedinou Mošurov, obkolesujúceho priestor kedysi

25

25

kaštieľa, kostola a cintorína... Juraj Tarczay nasledoval kráľovnú Izabelu, krásnu mladú vdovu po Janovi Zapoľskom, do ktorej sa pri jej návšteve cestou do Poľska v Toryskom kaštieli zamiloval. Potom odišiel do Sedmohradska a na jej dvore zastaval dôležité úlohy. Ako vyslanec bol aj v Konštantínopole (Istanbule) u tureckého sultána. (Sultán dobyl byzantský Konštantínopol 29. mája 1453. Kresťania vtedy utrpeli krutý šok. Slovania toto mesto nazývali Carihrad. Sultán mesto premenoval na Istanbul, ktorý sa stal novým hlavným mestom novej tureckej svetovej ríše. Kresťanský chrám Božej Múdrosti Hagia Sofia premenil na mešitu. Po dobytí Konštantínopolu sa sultáni začali považovať za pokračovateľov Rímskej ríše). Juraj Tarczay sa zúčastnil bojov, ktoré zvádzali pri obliehaní hradov na ich získanie späť spod Ferdinandovej vlády. Pri obliehaní Veľkého Vinohradu (Nagyszollos) na Zakarpatskej Ukrajine (dnes ukrajinské mesto Vinogradov 8 km od rumunských hraníc) ho trafila guľka z pušky a v lete roku 1557 zomrel iba 47 ročný. „Pani kráľovná ho s horkosťou oplakávala“ – poznamenáva jeden zápis. Jeho mŕtvolu dala kráľovná doviezť do Sedmohradska a pochovať v Alba Iulia (maďarsky Gyulafehérvár, nemecky Karlsburg, dnes centrum župy sedmohradskej Transylvánie s nádhernými stredovekými pamiatkami). Jeho smrťou vymrel rod Tarczay po meči a preto všetky ich majetky prepadli kráľovskej korune Habsburgovcov, ktorý vládli v Uhorsku takmer 400 rokov (1526 – 1918). Edmund Berzeviczy svoju kroniku písanú o Tarczyovcoch uzatvára slovami: Veľa bojovali a prehrali. Mimo pár rozpadávajúcich sa múrov už nič neukazuje ich niekdajšiu veľkosť. Na nich vidíme márnosť a daromnosť ľudských snažení. Tento zápis do obecnej kroniky bol schválený na obecnom zastupiteľstve dňa 2017. ............................................. ........................................................ Ing. Mgr. Jozef Angelovič Emil Sabatula Kronikár obce Starosta obce