° Tatra banka

Banka a klientdôležitosť partnerstva

v krízovom období

° Historické pozadie krízy

° Liberalizácia legislatívy v USA

Okruh osôb, ktoré boli schopné získať úver, sa liberalizáciou legislatívy rozšíril

Konkrétne kroky:

° Umožnenie účtovať vyššie úrokové sadzby dĺžnikom s nižším skóre (The Deregulation and Monetary Control Act of 1980)

° Umožnenie používania pôžičiek s variabilnou sadzbou a „baloon payments“ (The Alternative Mortgage Transaction Parity Act of 1982)

° Zrušenie možnosti odpočtu úrokov zo spotrebných úverov z daňového základu, pri ponechaní tejto možnosti pri hypotékach (The Tax Reform Act of 1986)

° Vývoj sadzieb

° Od júna 2003 do júna 2004 boli krátkodobé sadzby na historicky najnižšej úrovni 1.00%

° Dôvody znižovania sadzieb Fedom: Pokračujúce spomaľovanie americkej ekonomiky po prepade akciových trhov v roku 2000 a teroristických útokov z 11. septembra 2001, obavy z deflácie

0

1

2

3

4

5

6

7

máj-00 máj-01 máj-02 máj-03 máj-04 máj-05 máj-06 máj-07

ECB FED

° Dopyt po hypotékach

° Silný rast hypoték bol podporený:- Liberalizáciou legislatívy - Obdobím nízkych úrokových sadzieb- Finančnými inováciami (napr. úvery s odloženou splatnosťou)- Snahou o zvyšovanie podielu vlastníctva domov

60

61

62

63

64

65

66

67

68

69

70

1965 1971 1977 1983 1989 1995 2001 2007

Home ownership index %

° Dôsledky úverovéhoboomu

° Začiatok / priebeh krízy

° Znižovanie sadzieb pre klientov v snahe o získavanie trhového podielu

° Nový cyklus zvyšovania sadzieb Fed, od druhej polovice 2004

° Zvýšenie sadzieb pre klientov ako reakcia poskytovateľov na pokles marží

° Uvoľňovanie úverových štandardov v snahe vyhnúť sa poklesu záujmu nových klientov

° Zvýšený počet žiadostí od rizikovejších klientov

° Rastúci objem nesplácaných úverov ako výsledok rast rizikového profilu klientov spolu s ďalším rastom úrokových sadzieb centrálnej banky a spomaľovaním rastu ekonomiky

° Otrasenie dôverou v systém a sťaženie získavania likvidity pre celý sektor ako následok bankrotov prvých spoločností

° Hlavné dôvody krízy

° Vysoký podiel úverov s finančnými inováciami (v počiatočnom období sa výška istiny nespláca vôbec / čiastočne, v dôsledku čoho po istej dobe dochádza k výraznému nárastu pravidelnej splátky úveru)

° Výrazný nárast trhových sadzieb

° Neadekvátne uvoľnenie úverových štandardov

° Predaj bez dostatočne obozretného sledovania rizík

° Následky krízy

° Finančný sektor

° Dosah krízy prekročil hranice poskytovateľov subprime úverov ako aj hranice USA, z dôvodu vysokého objemu sekuritizovaných hypoték, ktoré boli aj v portfóliách zahraničných bánk a fondov (sekuritizácia – zmena úveru na cenný papier)

° Zlé (toxické) hypotéky kupované bankami na celom svete boli stratovou investíciou

° Nedostatok likvidity viedol k nárastu obozretnosti bánk v obchodovaní na medzibankovom trhu a nárastu sadzieb na peňažnom trhu, napriek extra dodávanej likvidite zo strany centrálnych bánk a očakávaniam znižovania kľúčových sadzieb

° „Flight to safe heaven“ – nárast dopytu po bezrizikových cenných papieroch (štátnych dlhopisoch)

° Najväčší prepad akciových trhov od roku 2002

° Negatívny vplyv na emerging markets

° Vplyv na Slovensko – finančný sektor

° Slovensko sa nachádza v podstatne inej situácii ako USA:

° Podiel hypotekárnych úverov na HDP 7% vs. 73% v USA

° Konzervatívnejšia politika komerčných bánk

° Podstatne nižší objem využívaných finančných inovácií (sekuritizácia vôbec nie)

° Nižšia priemerná výška loan-to-value

° Prudký pád slovenskej ekonomiky

° Silný výpadok externého dopytu dostal slovenskú ekonomiku do recesie v 1.Q 2009

° Slovenská ekonomika a najmä priemysel nemali žiadnu imunitu voči vývoju v zahraničí

Reálny rast HDP %

-10

-5

0

5

10

15

20

III.96 III.98 III.00 III.02 III.04 III.06 III.08

° Pohľad do budúcnosti

... Iba mierne oživenie ekonomiky v budúcom roku, viac optimistický výhľad pre rok 2011

Rast HDP %

-6.0

-4.0

-2.0

0.0

2.0

4.0

6.0

8.0

10.0

12.0

2006 2007 2008 2009 2010f 2011f

° Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2010 bude v najväčšej miere závislý od vývoja zahraničného dopytu

° Priemysel by mal otočenie trendu zaznamenať už v budúcom roku, výraznejší rast však očakávame až v roku 2011

° Úrokové sadzby a kurzy

Vývoj kľúčových sadzieb ECB a FED

0

1

2

3

4

5

6

7

I.99 I.01 I.03 I.05 I.07 I.09

%

ECB FED

Vývoj kurzu EUR/USD

0.8

0.9

1

1.1

1.2

1.3

1.4

1.5

1.6

1.7

I-99 I-01 I-03 I-05 I-07 I-09

EUR/USD

°Prognóza vývoja úrokových sadzieb

end of period            

Eurozone XII.09 III.10 VI.10 IX.10 XII.10 XII.11

ECB key rate 1,00 1,00 1,00 1,50 2,00 3,50

EUR 1M 1,0 1,1 1,1 1,6 2,1 3,6EUR 3M 1,1 1,3 1,4 1,9 2,4 3,7EUR 6M 1,3 1,5 1,6 2,1 2,6 3,8

EUR 12M 1,5 1,8 2,0 2,4 2,8 3,9

EUR 2Y 1,7 1,9 2,2 2,6 3,0 4,0

EUR 5Y 2,8 2,8 3,1 3,5 3,8 4,2

EUR 10Y 3,7 3,5 3,7 4,0 4,2 4,3

° Pohľad do budúcnosti

° Celkové rozmery krízy ešte nepoznáme, keďže negatívne efekty sa v časti úverov ešte nepremietli (podiel zlých úverov v ekonomike SR tento rok stúpol z 3,4% v januári na súčasných takmer 6%)

° Zvýšená úroveň úrokových marží (zvýšené riziko) sčasti zotrvá aj po upokojení situácie

° Sprísňovanie štandardov na všetky úverovové produkty (t.j. nie len hypotéky)

° Napriek očakávanému zastaveniu prepadu ekonomiky (medziročne cca 6%) a predpokladanému miernemu oživeniu v prvom polroku 2010 bude mať kríza dopad naďalej na sféru zamestnanosti

° Zhoršovanie na trhu práce bude pokračovať pomalším tempom

Vývoj počtu registrovaných nezamestnaných

150.000

170.000

190.000

210.000

230.000

250.000

270.000

290.000

310.000

330.000

350.000

I.08 VII.08 I.09 VII.09 I.10 VII.10

počet nezamestnaných

Vývoj mzdovej bázy

I.08

-2%

0%

2%

4%

6%

8%

10%

12%

14%

I.07 VII.07 I.08 VII.08 I.09 VII.09 I.10 VII.10

°Najväčšie riziká – v oblasti verejných financií

° ° Dobrá východisková situácia ekonomiky a verejných financií umožňuje odďaľovanie nepopulárnych riešení a môže predĺžiť dobu konsolidácie verejných financií

° ° Neochota k systémovému obmedzovanie výdavkov verejných financií zvyšuje riziko zvyšovania daní a odvodov po voľbách 2010

(zvyšovanie nákladov a cien – zhoršenie konkurencieschopnosti)

-7.0

-6.0

-5.0

-4.0

-3.0

-2.0

-1.0

0.0

2003 2005 2007 2009e 2011f

25.0

30.0

35.0

40.0

45.0

50.0

Fiškálny deficit (% HDP)

Verejný dlh (% HDP), pravá os

° Partnerstvo banka a klient

Faktory ovplyvňujúce banky

o stratégia

o partnerstvo

o obozretnosť

o riziko

o pravidlá

o likvidita

o kvalita úverového portfólia

o kontrola

Čo sa zmenilo?

Dôležitosťo pravidelná vzájomná komunikáciao analýzy hrozieb a varovných signálovo nutná otvorenosť a korektnosťo prehľad vo vývoji ekonomikyo prehľad v odvetviach a trendocho individuálny prístup a poradenstvo prostredníctvom RM

možnosť vzájomného „profitu“

Banka = partner

Firemné centrá poskytujú produkty a služby pre segment SME

Segment SME vnímame ako:o Najpružnejší, najefektívnejší, najprogresívnejší

o Najdôležitejšia súčasť ekonomiky

o 95% všetkých podnikov vo vyspelých ekonomikách,

o 60-70% podiel na zamestnanosti,

o produkuje 40-60% HDP

o v EÚ existuje cca. 23 mil. mikro, malých a stredných

podnikov

o v EÚ poskytuje 75 miliónov pracovných miest

Firemné centrá:FC Bratislava ................... Hodžovo nám 3FC Bratislava ................... Černyševského 50FC Bratislava ................... Račianska 62/BFC Bratislava ................... Kaštielska 1/AFC Trnava ................... Študentská 10 OZ Trenčín

FC Nitra ................... Štefánikova trieda 65 OZ Nové Zámky

FC Banská Bystrica ......... Dolná 2 OZ Prievidza, OZ Lučenec

FC Žilina ................... Jána Milca 5 OZ Martin

FC Košice ................... Štúrova 28 OZ Poprad, OZ Prešov, OZ Humenné

Kontakt

Ďakujeme