- centrum národného a kultúrneho života

13
-CENTRUM NÁRODNÉHO A KULTÚRNEHO ŽIVOTA MARTIN Martina Hubočanová II.D

Upload: vance-wilson

Post on 30-Dec-2015

27 views

Category:

Documents


6 download

DESCRIPTION

MARTIN. - centrum národného a kultúrneho života. Martina Hubočanová II.D. História mesta Martin. p rvá písomná zmienka je z roku 1284 , a to v donácii uhorského panovníka Ladislava IV 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na mesto - PowerPoint PPT Presentation

TRANSCRIPT

Page 1: - centrum  národného a kultúrneho života

-CENTRUM NÁRODNÉHO A KULTÚRNEHO ŽIVOTA

MARTIN

Martina Hubočanová II.D

Page 2: - centrum  národného a kultúrneho života

História mesta Martin prvá písomná zmienka je z roku 1284, a to v donácii

uhorského panovníka Ladislava IV 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na

mesto v stredoveku bola pre Martin výhodná geografická poloha v 19. storočí sa mesto stalo centrom slovenskej kultúry od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom

Turčianskej župy ku koncu 19. storočia tu začalo Slovenské národné

obrodenie, sídli tu Matica slovenská v roku 1866 bolo v meste založené Slovenské patentálne

gymnázium

Page 3: - centrum  národného a kultúrneho života

medzi ostatné významné spolky založené v meste patrí aj prvý ženský spolok Živena (1869), Slovenský spevokol (1872) ale aj Dobrovoľný hasičský spolok (1873)

30. októbra roku 1918 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika

na konci 2. svetovej vojny bol Martin oslobodený Červenou armádou, 11. apríla 1945

24. augusta 1994 bolo mesto Martin zákonom vyhlásené za národné kultúrne centrum Slovákov

Page 4: - centrum  národného a kultúrneho života

Matica slovenská celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň

so sídlom v Martine konzervačná i depozitná knižnica, prednostne

uchováva slovenské dokumenty a dokumenty týkajúce sa Slovenska

spravuje a ochraňuje historický knižný fond je národným pracoviskom pre oblasť

reštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižných dokumentov,

spravuje súborný katalóg monografii knižníc a koordinuje jeho tvorbu

Page 5: - centrum  národného a kultúrneho života

sídli v centre Martina, v pôvodne druhej budove MS

svojou činnosťou sa v začiatkoch svojej existencie zaslúžila o rozšírenie slovenského jazyka

bola založená roku 1863 v Martine a stala sa celonárodnou inštitúciou

názov „Matica“ pochádza zo srbského jazyka a znamená „zdroj“ alebo „včelia kráľovná“

založenie Matice slovenskej bolo inšpirované obdobnými inštitúciami v niektorých ďalších slovanských krajinách, ako Matica srpska, založená v Srbsku v roku 1826, a Matice česká, založená v roku 1831

Page 6: - centrum  národného a kultúrneho života

Sídla Matice sloveskej1.budova Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875.

Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m2. Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S.H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea

Page 7: - centrum  národného a kultúrneho života

2. budova Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch

1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m2. Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele.

3.budova Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch

1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2.

Page 8: - centrum  národného a kultúrneho života

Národné múzeum v Martine patrí k najstarším a najväčším zložkám

súčasného Slovenského národného múzea od svojho vzniku (1893) budovalo zbierky

vlastivedného charakteru (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) dokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí.

v súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov

v roku 1961 po zlúčení so Slovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom

Page 9: - centrum  národného a kultúrneho života

k 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s Múzeom Andreja Kmeťa do spoločného organizačného útvaru Slovenské národné múzeum v Martin

Pracoviská: Etnografické múzeum, Múzeum Andreja Kmeťa,

Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke Háje, Múzeum Martina Benku, Múzeum Karola Plicku Blatnica, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku

 

Page 10: - centrum  národného a kultúrneho života

Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých

významných osobností slovenského života nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako

mestský cintorín v roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a

národnú kultúrnu pamiatku svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19.

storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej

Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry

Page 11: - centrum  národného a kultúrneho života

História narodného cintorína Založenie cintorína súviselo s osvietenskými

reformami 18. storočia. V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt. Z tohto dokumetu je známe, že cinotorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii. Prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. Cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku 1865 po dohode s rodinou Révaiovcov rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil.

Page 12: - centrum  národného a kultúrneho života

A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerou 1 katastrálného jutra na rozšírenie cintorína. O krátky čas, v roku 1909, v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai. Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cintorína, ktorý kúpili za 300 korún. Uvedenému vývinu zodpovedajú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období. Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery. Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2.

Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov.

Page 13: - centrum  národného a kultúrneho života

Zdroje http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn

%C3%BD_cintor%C3%ADn_v_Martine http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_%C4%BEud

%C3%AD_pochovan%C3%BDch_na_N%C3%A1rodnom_cintor%C3%ADne_v_Martine

http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_(mesto_na_Slovensku)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovensk%C3%A1

http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=snmt