- centrum národného a kultúrneho života
DESCRIPTION
MARTIN. - centrum národného a kultúrneho života. Martina Hubočanová II.D. História mesta Martin. p rvá písomná zmienka je z roku 1284 , a to v donácii uhorského panovníka Ladislava IV 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na mesto - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
-CENTRUM NÁRODNÉHO A KULTÚRNEHO ŽIVOTA
MARTIN
Martina Hubočanová II.D
História mesta Martin prvá písomná zmienka je z roku 1284, a to v donácii
uhorského panovníka Ladislava IV 3. októbra 1340 panovník Karol Róbert povýšil Martin na
mesto v stredoveku bola pre Martin výhodná geografická poloha v 19. storočí sa mesto stalo centrom slovenskej kultúry od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom
Turčianskej župy ku koncu 19. storočia tu začalo Slovenské národné
obrodenie, sídli tu Matica slovenská v roku 1866 bolo v meste založené Slovenské patentálne
gymnázium
medzi ostatné významné spolky založené v meste patrí aj prvý ženský spolok Živena (1869), Slovenský spevokol (1872) ale aj Dobrovoľný hasičský spolok (1873)
30. októbra roku 1918 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo Slovensko k Česku a vznikla Československá republika
na konci 2. svetovej vojny bol Martin oslobodený Červenou armádou, 11. apríla 1945
24. augusta 1994 bolo mesto Martin zákonom vyhlásené za národné kultúrne centrum Slovákov
Matica slovenská celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň
so sídlom v Martine konzervačná i depozitná knižnica, prednostne
uchováva slovenské dokumenty a dokumenty týkajúce sa Slovenska
spravuje a ochraňuje historický knižný fond je národným pracoviskom pre oblasť
reštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižných dokumentov,
spravuje súborný katalóg monografii knižníc a koordinuje jeho tvorbu
sídli v centre Martina, v pôvodne druhej budove MS
svojou činnosťou sa v začiatkoch svojej existencie zaslúžila o rozšírenie slovenského jazyka
bola založená roku 1863 v Martine a stala sa celonárodnou inštitúciou
názov „Matica“ pochádza zo srbského jazyka a znamená „zdroj“ alebo „včelia kráľovná“
založenie Matice slovenskej bolo inšpirované obdobnými inštitúciami v niektorých ďalších slovanských krajinách, ako Matica srpska, založená v Srbsku v roku 1826, a Matice česká, založená v roku 1831
Sídla Matice sloveskej1.budova Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875.
Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m2. Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S.H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea
2. budova Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch
1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m2. Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele.
3.budova Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch
1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2.
Národné múzeum v Martine patrí k najstarším a najväčším zložkám
súčasného Slovenského národného múzea od svojho vzniku (1893) budovalo zbierky
vlastivedného charakteru (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) dokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí.
v súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov
v roku 1961 po zlúčení so Slovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom
k 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s Múzeom Andreja Kmeťa do spoločného organizačného útvaru Slovenské národné múzeum v Martin
Pracoviská: Etnografické múzeum, Múzeum Andreja Kmeťa,
Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke Háje, Múzeum Martina Benku, Múzeum Karola Plicku Blatnica, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku
Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých
významných osobností slovenského života nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako
mestský cintorín v roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a
národnú kultúrnu pamiatku svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19.
storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej
Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry
História narodného cintorína Založenie cintorína súviselo s osvietenskými
reformami 18. storočia. V roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt. Z tohto dokumetu je známe, že cinotorín v Martine založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii. Prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. Cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku 1865 po dohode s rodinou Révaiovcov rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil.
A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia za 1000 korún pozemok s výmerou 1 katastrálného jutra na rozšírenie cintorína. O krátky čas, v roku 1909, v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai. Išlo o malý kus zeme na zarovnanie pôdorysu cintorína, ktorý kúpili za 300 korún. Uvedenému vývinu zodpovedajú mapové zobrazenia cintorína z rôznych období. Po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery. Po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2.
Cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov.
Zdroje http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn
%C3%BD_cintor%C3%ADn_v_Martine http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_%C4%BEud
%C3%AD_pochovan%C3%BDch_na_N%C3%A1rodnom_cintor%C3%ADne_v_Martine
http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_(mesto_na_Slovensku)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovensk%C3%A1
http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=snmt